21.4.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 125/65

Samostatný spravodajca:

Jorge PEGADO LIZ

1.1

EHSV vo viacerých svojich stanoviskách vždy obhajoval posilnenie funkcií, kompetencií a právomocí orgánu BEREC tak, aby mal potrebné možnosti na vykonávanie účinnej regulačnej úlohy v sektore na európskej úrovni.

1.2

Preto môže len naďalej vo všeobecnosti súhlasiť so zámerom, s ktorým bol návrh Komisie prijatý.

1.3

Vyjadruje však poľutovanie nad skutočnosťou, že Komisia nepristúpila skôr k tomu, čo nazýva možnosť 4, ktorú neodôvodnene zamieta, a uprednostňuje ponechať úlohy orgánu BEREC v oblasti obyčajnej, aj keď aspoň posilnenej, spolupráce alebo koordinácie.

1.4

EHSV je presvedčený, ako už tvrdil, že len jedna možnosť, na základe ktorej sa orgán BEREC zmení na skutočný regulačný orgán, bude aj s vyhliadkou do budúcnosti schopná zaručiť primeranú reguláciu nových informačných služieb na celoeurópskej či celosvetovej úrovni, ktoré v súčasnosti nie sú zväčša regulované alebo sa na ne vzťahujú nejasné regulačné rámce (M2M, OTT a iné oblasti s veľkým významom pre Úniu, ako sú roamingové alebo nadnárodné trhy) či záväzné celoeurópske postupy prideľovania konkrétnych pásiem.

1.5

Tento aspekt si osobitne zaslúži dôkladné preskúmanie a zváženie, pokiaľ ide o zloženie, štruktúru a fungovanie odvolacej rady, s cieľom zaručiť jej vo všetkých situáciách skutočnú nezávislosť a nestrannosť a primeraný odvolací systém, a to najmä v prípade rozhodnutí týkajúcich sa cezhraničných sporov.

2.1

Komisia vo svojom oznámení z mája 2015 s názvom Stratégia pre jednotný digitálny trh v Európe (1) (ďalej len „stratégia pre jednotný digitálny trh“) uviedla, že zmena trhového a technologického prostredia si vyžaduje posilnenie inštitucionálneho rámca, a to posilnením úlohy Orgánu európskych regulátorov pre elektronické komunikácie (ďalej len „orgán BEREC“). Európsky parlament vo svojom uznesení s názvom Smerom k aktu o jednotnom digitálnom trhu (2) vyzval Komisiu, aby ešte viac integrovala jednotný digitálny trh a zabezpečila účinnejší inštitucionálny rámec, pričom jedným z prostriedkov by bolo posilnenie úlohy, možností a rozhodovacích právomocí orgánu BEREC s cieľom podporiť jednotné uplatňovanie regulačného rámca pre elektronickú komunikáciu, umožniť účinný dohľad zo strany orgánu BEREC nad rozvojom vnútorného trhu a pomôcť mu riešiť cezhraničné spory.

2.2

Tento návrh by sa mal posudzovať spoločne s návrhom smernice, ktorou sa stanovuje európsky kódex elektronickej komunikácie (3), v ktorom sa orgán BEREC poveruje plnením ďalších úloh, ktoré pomôžu zabezpečiť jednotné uplatňovanie regulačného rámca, a ktorý umožní podporiť rozvoj trhu elektronických komunikácií v celej Únii. Orgán BEREC prispeje takisto k podpore prístupu k dátovému pripojeniu s veľmi vysokou kapacitou a jeho využívaniu, hospodárskej súťaže pri poskytovaní sietí a služieb elektronických komunikácií, ako aj k presadzovaniu záujmov občanov Únie.

2.3

Hlavným cieľom návrhu je teda posilniť inštitucionálnu úlohu orgánu BEREC, zlepšiť jeho štruktúru riadenia a zároveň orgán BEREC a Úrad BEREC zmeniť na plnohodnotnú agentúru so širším mandátom, aby bol schopný vykonávať svoje budúce úlohy v nadväznosti na prácu, ktorú už orgán BEREC uskutočnil, a na výmenu poznatkov s národnými regulačnými orgánmi, pričom sa jeho štruktúra, ako aj riadenie, prevádzka, plánovanie a zodpovednosti zosúladia so spoločným vyhlásením Európskeho parlamentu, Rady a Komisie o decentralizovaných agentúrach z 19. júla 2012 (ďalej len „spoločný prístup“) (4). Do nariadenia sa začleňujú aj úlohy, ktorými bol orgán BEREC poverený v nedávno prijatom nariadení (EÚ) 2015/2120, ktorým sa ustanovujú opatrenia týkajúce sa prístupu k otvorenému internetu a zrušujú roamingové príplatky (5). Vynechala sa však revízia smernice o ochrane súkromia a elektronickej komunikácii (6), ktorej návrh Komisia sľúbila na koniec roku 2016.

2.4

Na dosiahnutie tohto cieľa Komisia zvažovala štyri možnosti, pričom v prvej sa počíta so zachovaním súčasného stavu, druhá zahŕňa posilnenie poradnej úlohy a právomocí, tretia, ktorú uprednostňuje, spočíva v poradnej úlohe s určitými prednormatívnymi právomocami a lepším procesom preskúmania trhov a prideľovaním práva na používanie rádiového frekvenčného spektra, pričom ju podrobne opisuje, a 4. možnosť, ktorú Komisia hneď na začiatku zamietla, spočíva vo vytvorení skutočného regulačného orgánu EÚ ako agentúry posilnenej o potrebné zdroje na vykonanie presunu výkonných právomocí vrátane právomocí dohľadu a vykonávacích právomocí a o záväzné právomoci v oblastiach, v ktorých je potrebné zabezpečiť jednotné vykonávanie pravidiel EÚ.

2.5

V nasledujúcom texte sa opisuje právny vývoj vybratej možnosti, ktorého analýza bude uvedená ďalej.

3.1

EHSV vo viacerých svojich stanoviskách (7) obhajoval posilnenie funkcií, kompetencií a právomocí orgánu BEREC tak, aby mal potrebné možnosti na vykonávanie účinnej regulačnej úlohy v sektore na európskej úrovni. Preto môže len naďalej vo všeobecnosti súhlasiť so zámerom, s ktorým bol návrh Komisie prijatý.

3.2

EHSV sa napriek tomu zameriava na riešenie, ktoré je bližšie možnosti 4, ktorú uviedla Komisia, keďže sa domnieva, že čisto kozmetické úpravy postavenia orgánu BEREC nepostačujú na to, aby sa zmenil na skutočný regulačný orgán.

3.3

Doslovne to uviedol vo svojom stanovisku TEN/534: „EHSV sa domnieva, že navrhované zmeny v súvislosti s postavením orgánu BEREC (napr. predseda rady regulačných orgánov bude svoju funkciu zastávať na plný úväzok) sa môžu ukázať ako nepostačujúce vzhľadom na výzvy spojené s konkurencieschopnosťou a nevyhnutnosťou vytvárať investičné stimuly, najmä na podporu širokopásmového pripojenia a sietí NGN/NGA.“ (bod 4.7.1).

3.4

Preto sa pri vykonávaní funkcií, v rámci ktorých sa dobre vie o nedostatku primeranej regulácie, ako sú napríklad nové celoeurópske alebo celosvetové informačné služby, ktoré v súčasnosti nie sú zväčša regulované alebo sa na ne vzťahujú nejasné regulačné rámce (M2M, OTT a iné oblasti s veľkým významom pre Úniu, ako sú roamingové alebo nadnárodné trhy), či záväzné celoeurópske postupy prideľovania konkrétnych pásiem súvisiacich s novými právomocami, ktoré sú orgánu BEREC pridelené nielen v tomto návrhu, ale ešte vo väčšej miere v návrhu európskeho kódexu elektronickej komunikácie, nezdá prijateľné zachovať činnosti orgánu BEREC len na úrovni síce posilnenej, ale obyčajnej spolupráce či koordinácie.

3.5

Tento návrh určite nepredstavuje víziu do budúcnosti, pokiaľ ide o väčšiu integráciu digitálneho jednotného trhu, keďže sa ním naďalej umožňuje roztrieštenosť v oblasti regulácie, a to prostredníctvom národných regulačných orgánov.

3.6

To možno vysvetľuje nie príliš povzbudzujúce výsledky hodnotenia orgánu BEREC uvedené v návrhu, a to pokiaľ ide o jeho význam, účinnosť, efektívnosť a vlastnú pridanú hodnotu modelu, v ktorom sa napriek všetkému chce pokračovať.

4.1

Pokiaľ ide o vymedzenie právomocí, v texte sa vo všeobecnosti postupuje podľa modelu spoločného pre všetky agentúry rovnakého typu, ktorý je vymedzený v spoločnom vyhlásení Európskeho parlamentu, Rady a Komisie o decentralizovaných agentúrach, a nevyžaduje si žiadne osobitné pripomienky.

4.2

Pokiaľ ide o odvolaciu radu, treba napriek tomu poznamenať, že čo sa týka záruky nestrannosti a nezávislosti jej „členov na základe transparentných a objektívne overiteľných kritérií, ktoré stanovia agentúry“, najmä ak sa výber členov odvolacej rady robí „spomedzi personálu agentúry a/alebo členov správnej rady…, nemali by sa pri ňom spochybniť uvedené zásady nestrannosti a nezávislosti“ (bod 21 uvedeného vyhlásenia).

4.3

V porovnaní s tým, čo možno vidieť pri iných podobných orgánoch, ako je okrem iného EUIPO (8), Úrad Spoločenstva pre odrody rastlín (9), Európska agentúra pre bezpečnosť letectva (10) a Európska chemická agentúra (11), EHSV prekvapuje stručnosť ustanovení, ktorými sa v článkoch 11 až 14 návrhu vymedzuje právny rámec odvolacej rady.

4.4

EHSV konštatuje, že vo všetkých nariadeniach týkajúcich sa pravidiel organizácie a postupov odvolacích rád uvedených agentúr sa podrobne stanovujú procesy uplatňované v týchto radách a že rozhodnutia, ktoré sa v nich prijímajú, podliehajú možnosti odvolania na Všeobecný súd Európskej únie s cieľom ich zrušenia, pričom jeho rozsudky podliehajú ešte odvolaniu na Súdny dvor Európskej únie, pokiaľ ide o právne otázky.

4.5

Hoci majú úlohy orgánu BEREC vo väčšine situácií čisto poradný charakter, môže sa stať, že na základe spojenia ustanovení z návrhu smernice s ustanoveniami tohto návrhu bude mať orgán BEREC napokon rozhodovaciu právomoc s účinnosťou v právnom prostredí tretích strán, čo budú predstavovať prípady niektorých rozhodnutí uvedených v článku 2 ods. 1 písm. b) až d), a to o:

4.6

Príkladom je prípad cezhraničných sporov, v ktorých „ktorákoľvek strana môže predložiť spor dotknutému národnému regulačnému orgánu alebo dotknutým národným regulačným orgánom“, ktoré „musia spor oznámiť BEREC, aby dosiahli konzistentné vyriešenie sporu v súlade s cieľmi stanovenými v článku 3“. V tomto prípade „BEREC vydá stanovisko, v ktorom dotknutému národnému regulačnému orgánu alebo dotknutým orgánom v čo najkratšom možnom čase a v každom prípade do štyroch mesiacov, pokiaľ nejde o výnimočné okolnosti, odporučí učiniť konkrétne kroky na vyriešenie sporu, prípadne vo veci nekonať“.

4.7

V situácii, ako je táto, sa pri odvolaní proti takémuto rozhodnutiu na odvolaciu radu, ktoré sa stanovuje v návrhu, bude len ťažko uznávať, že je zachovaná záruka nezávislosti a nestrannosti.

4.8

Zdá sa, že napriek skutočnosti, že sa vždy predpokladá možnosť odvolania na súd, postup na administratívnej úrovni neposkytuje možnosť odvolania sa na skutočne nezávislý subjekt.

4.9

EHSV očakáva, že v konečnom znení návrhu bude táto téma príslušne prehodnotená.

—

stanovisko EHSV k návrhu nariadenia, ktorým sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 531/2012 z 13. júna 2012 [COM(2016) 399 final] (Ú. v. EÚ C 34, 2.2.2017, s. 162, bod 4.7),

—

stanovisko EHSV k návrhom Komisie o nových opatreniach v rámci digitálneho jednotného európskeho trhu [COM(2013) 627 final a COM(2013) 634 final] (Ú. v. EÚ C 177, 11.6.2014, s. 64, bod 4.7.1),

—

stanovisko EHSV k oznámeniu Komisie na tému Podpora zdieľaného využívania zdrojov rádiového frekvenčného spektra na vnútornom trhu[COM(2012) 478 final] (Ú. v. EÚ C 133, 9.5.2013, s. 22, bod 4.10),

—

stanovisko EHSV o inkluzívnom digitálnom vnútornom trhu (Ú. v. EÚ C 161, 6.6.2013, s. 8, bod 3.1.1.1),

—

stanovisko EHSV k oznámeniu Komisie o otvorenom internete a neutralite siete v Európe [KOM(2011) 222 v konečnom znení] (Ú. v. EÚ C 24, 28.1.2012, s. 139, bod 2.4.1),

—

stanovisko EHSV k návrhu rozhodnutia, ktorým sa zriaďuje prvý program politiky rádiového frekvenčného spektra [COM(2010) 471 final] a oznámeniu Komisie – Široké pásmo v Európe: investície do digitálne riadeného rastu [COM(2010) 472 final] (Ú. v. EÚ C 107, 6.4.2011, s. 53, body 2.13 a 2.14).