Help Print this page 

Document 52015PC0594

Title and reference
Návrh SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY, ktorou sa mení smernica Rady 1999/31/ES o skládkach odpadov

COM/2015/0594 final - 2015/0274 (COD)
Multilingual display
Text

V Bruseli2.12.2015

COM(2015) 594 final

2015/0274(COD)

Návrh

SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY,

ktorou sa mení smernica Rady 1999/31/ES o skládkach odpadov

(Text s významom pre EHP)

{SWD(2015) 259 final}
{SWD(2015) 260 final}


DÔVODOVÁ SPRÁVA

1.KONTEXT NÁVRHU

1.1Všeobecný kontext

Hospodárstvo Únie v súčasnosti stráca značné množstvo potenciálnych druhotných surovín, ktoré sa nachádzajú v tokoch odpadu. V roku 2013 v EÚ celkovo vzniklo približne 2,5 miliardy ton odpadu, z čoho 1,6 miliardy ton nebolo opätovne použitých ani recyklovaných, a teda ich hospodárstvo EÚ stratilo. Odhaduje sa, že je možné recyklovať alebo opätovne použiť dodatočných 600 miliónov ton odpadu. Recykloval sa napríklad len obmedzený podiel komunálneho odpadu Únie (43 %), zvyšok sa skládkoval (31 %) alebo spaľoval (26 %). Únia teda prichádza o cenné príležitosti zlepšiť efektívne využívanie zdrojov a budovať intenzívnejšie obehové hospodárstvo.

V oblasti nakladania s odpadom existujú nezanedbateľné rozdiely medzi jednotlivými členskými štátmi Únie. V roku 2011 šesť krajín skládkovalo menej než 3 % svojho komunálneho odpadu, 18 krajín skládkovalo viac než 50 % svojho komunálneho odpadu, pričom v niektorých krajinách podiel skládkovania presiahol 90 %. Existuje naliehavá potreba dosiahnuť vyváženejší stav v tejto oblasti.

Návrhy zmeniť smernicu 2008/98/ESodpade 1 , smernicu 94/62/ESobalochodpadochobalov 2 , smernicu 1999/31/ESskládkach odpadov 3 , smernicu 2000/53/ESvozidlách po dobe životnosti 4 , smernicu 2006/66/ESbatériáchakumulátorochpoužitých batériáchakumulátoroch 5 smernicu 2012/19/EÚodpadeelektrickýchelektronických zariadení 6 tvoria časť balíka predpisovobehovom hospodárstve, ktorý obsahuje aj oznámenie Komisie „Kruh sa uzatvára – Akčný plán EÚ pre obehové hospodárstvo“.

1.2Dôvodyciele návrhu

Z aktuálnych trendov vyplýva, že je možné dosiahnuť ďalší pokrok v efektívnosti využívania zdrojov a že tento pokrok môže priniesť významné hospodárske, environmentálne a sociálne výhody. Premena odpadu na zdroj je základným predpokladom zvyšovania efektívnosti využívania zdrojov a uzatvorenia kruhu v rámci obehového hospodárstva.

Právne záväzné ciele v právnych predpisoch EÚ v oblasti odpadového hospodárstva pôsobia ako kľúčový katalyzátor úsilia zameraného na zlepšenie postupov v rámci odpadového hospodárstva, stimuláciu inovácií v oblasti recyklácie, obmedzenie skládkovania a vytváranie podnetov na zmenu správania spotrebiteľov. Ďalší rozvoj politiky odpadového hospodárstva môže priniesť výrazné výhody v podobe udržateľného rastu a vytvárania pracovných miest, zníženého objemu emisií skleníkových plynov, priamych úspor vyplývajúcich z lepších postupov v odpadovom hospodárstve a lepšieho stavu životného prostredia.

Návrh na zmenu smernice 2008/98/ES je reakciou na právny záväzok preskúmať cieleoblasti odpadového hospodárstva vytýčenéuvedenej smernici. Návrhy, ktoré sú súčasťou balíkaobehovom hospodárstvektorými sa mení uvedených šesť smerníc, čiastočne vychádzajúnávrhu, ktorý Komisia predložilajúli 2014následnedecembri 2014 stiahla. Súsúladecieľmi plánu efektívneho využívania zdrojov 7 siedmeho environmentálneho akčného plánu 8 vrátane uplatňovania hierarchie odpadového hospodárstva 9 plnej miere vo všetkých členských štátoch, zníženia miery vzniku odpaduabsolútnych hodnotách, ako ajprepočte na obyvateľa, zabezpečenia vysokej kvality recyklácievyužívania recyklovaného odpadu ako významnéhoosvedčeného zdroja surovín pre Úniu. Takisto predstavujú prínos pre vykonávanie iniciatívy EÚoblasti surovín 10 sú zamerané na potrebu predchádzať vzniku potravinového odpadu. Navyše sa týmito návrhmi zjednodušujú povinnostisúvislostipodávaním správ obsiahnuté vo všetkých šiestich smerniciach.

2.VÝSLEDKY KONZULTÁCIÍ SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI A POSÚDENIA VPLYVU

2.1Štúdie

V návrhoch a sprievodnom posúdení vplyvu sa posudzujú technologické a socio-ekonomické aspekty, ako aj aspekty nákladov a prínosov vyplývajúcich z vykonávania a ďalšieho rozvoja právnych predpisov EÚ v oblasti odpadového hospodárstva. V doplnku k posúdeniu vplyvu sa analyzovali možné vplyvy dodatočných obmien hlavných možností politík vymedzených v posúdení vplyvu.

2.2Interné konzultácie

Prípravu legislatívnych návrhov na pôde Komisie sledovala riadiaca skupina pre posúdenie vplyvu zložená zo zástupcov viacerých útvarov Komisie (SG, ECFIN, GROW, CLIMA, JRC a ESTAT).

2.3Externé konzultácie

Komisia vypracovala orientačný zoznam problémov, ktoré je potrebné riešiť, a vo februári 2013 sa začali prvé rozhovory s kľúčovými zainteresovanými stranami. Verejná online konzultácia spĺňajúca minimálne normy pre konzultácie sa začala v júni 2013 a skončila sa v septembri 2013. Predložených bolo 670 reakcií, čo je odrazom značného znepokojenia verejnosti nad situáciou v oblasti odpadového hospodárstva v EÚ a vysokých očakávaní v súvislosti s opatreniami EÚ v tejto oblasti. Osobitná konzultácia s členskými štátmi prebiehala v období od júna do septembra 2015, rovnako ako širšia konzultácia o obehovom hospodárstve.

2.4Posúdenie vplyvu

Spolunávrhom prijatýmjúli 2014 sa uverejnila aj správaposúdení vplyvuzhrnutie 11 .posúdení vplyvu, ktoré zostáva hlavným analytickým základom revidovaných legislatívnych návrhov, sa zhodnotili hlavné environmentálne, sociálnehospodárske vplyvy rôznych možností politík na zlepšenie nakladaniaodpadomEÚ. Posudzujú sa rôzne úrovne ambícií, ktoré sa porovnávajú so základným scenáromcieľom určiť najvhodnejšie nástrojecielezároveň minimalizovať nákladymaximalizovať prínosy.

Výbor Komisie pre posudzovanie vplyvu vydal 8. apríla 2014 kladné stanovisko k posúdeniu vplyvu a zároveň poskytol niekoľko odporúčaní v súvislosti s doladením správy. Výbor požiadal o podrobnejšie vymedzenie problému, objasnenie potreby nových strednodobých cieľov, posilnenie argumentov v prospech zákazu skládkovania z hľadiska subsidiarity a proporcionality, posilnenie argumentov v prospech jednotných cieľov pre všetky členské štáty, ako aj o podrobnejšie vysvetlenie toho, ako sa v návrhu zohľadňujú rozdielne výsledky členských štátov.

Na základe posúdenia vplyvu sa dospelo k záveru, že výsledkom kombinácie možností budú tieto výhody:

zníženie administratívnej záťaže, predovšetkým pre malé zariadenia alebo podniky, zjednodušenie a lepšie vykonávanie vrátane zabezpečenia toho, aby ciele spĺňali daný účel,

vytváranie pracovných miest – do roku 2035 by sa mohlo vytvoriť viac ako 170,000 priamych pracovných miest, z ktorých väčšinu by nebolo možné presunúť mimo EÚ,

zníženie emisií skleníkových plynov – počas obdobia rokov 2015 až 2035 by sa dalo zabrániť emisiám skleníkových plynov v objeme vyše 600 miliónov ton,

kladný vplyv na konkurencieschopnosť odvetví odpadového hospodárstva a recyklácie v EÚ, ako aj výrobných odvetví EÚ (posilnenie systémov rozšírenej zodpovednosti výrobcu, zníženie rizika v oblasti prístupu k surovinám),

opätovný prílev druhotných surovín do hospodárstva EÚ, čím sa zníži závislosť EÚ od dovozu surovín.

Spolu s legislatívnym návrhom sa zostavila aj analytická správa dopĺňajúca posúdenie vplyvu, v ktorej sa analyzoval celý rad dodatočných možností a obmien s cieľom lepšie zohľadniť rôzne východiskové situácie jednotlivých členských štátov.

3.PRÁVNE PRVKY NÁVRHU

3.1Zhrnutie navrhovaného opatrenia

Hlavnými prvkami návrhov na zmenu právnych predpisov EÚ o odpadoch sú:

zosúladenie vymedzenia pojmov,

zvýšenie náročnosti cieľa v oblasti prípravy na opätovné použitie a recyklácie komunálneho odpadu na 65 % do roku 2030,

zvýšenie náročnosti cieľov v oblasti prípravy na opätovné použitie​ a recyklácie odpadov z obalov a zjednodušenie súboru cieľov,

postupné obmedzenie skládkovania komunálneho odpadu na 10 % do roku 2030,

väčšia harmonizácia a zjednodušenie právneho rámca o vedľajších produktoch a stave konca odpadu,

nové opatrenia na podporu predchádzania vzniku odpadu vrátane potravinového odpadu a podporu opätovného použitia,

zavedenie minimálnych prevádzkových podmienok pre rozšírenú zodpovednosť výrobcu,

zavedenie systému včasného varovania na účely monitorovania plnenia cieľov v oblasti recyklácie,

zjednodušenie a zefektívnenie povinností týkajúcich sa podávania správ,

zosúladenie delegovaných a vykonávacích aktov s článkami 290 a 291 ZFEÚ.

3.2Právny základprávo konať

Návrhmi sa mení šesť smerníc, ktoré sa vzťahujú na nakladanie s rôznymi druhmi odpadu. Návrhy na zmenu smernice 2008/98/ES, smernice 1999/31/ES, smernice 2000/53/ES, smernice 2006/66/ES a smernice 2012/19/EÚ sú založené na článku 192 ods. 1 ZFEÚ, návrh na zmenu smernice 94/62/ES je založený na článku 114 ZFEÚ.

V článku 11 ods. 2 smernice 2008/98/ES sa pre oblasť prípravy odpadu z domácností a podobného odpadu na opätovné použitie a jeho recykláciu stanovuje cieľ do roku 2020 na úrovni 50 % a pre oblasť prípravy stavebného a demolačného odpadu, ktorý nie je nebezpečný, na opätovné použitie, recykláciu a iné zhodnocovanie takéhoto materiálu cieľ na úrovni 70 %. Podľa článku 11 ods. 4 bola Komisia povinná preskúmať uvedené ciele najneskôr do 31. decembra 2014 so zámerom v prípade potreby tieto ciele posilniť a zvážiť vytýčenie cieľov pre ostatné toky odpadu s prihliadnutím na relevantné environmentálne, hospodárske a sociálne vplyvy, ktoré by malo stanovenie týchto cieľov. Podľa článku 9 písm. c) mala Komisia do konca roku 2014 stanoviť ciele v oblasti predchádzania vzniku odpadu a oddelenia vzniku odpadu na rok 2020 založené na najlepších dostupných postupoch vrátane prípadnej revízie ukazovateľov uvedených v článku 29 ods. 4. Napokon podľa článku 37 ods. 4 bola Komisia povinná v prvej správe, ktorú mala vypracovať do 12. decembra 2014, posúdiť viaceré opatrenia vrátane systémov zodpovednosti výrobcu za konkrétne toky odpadu, ciele, ukazovatele a opatrenia súvisiace s recykláciou, ako aj činnosti týkajúce sa zhodnocovania materiálu a energetického zhodnocovania, ktoré môžu účinnejšie prispieť k splneniu cieľov stanovených v článkoch 1 a 4.

V článku 5 ods. 2 smernice 1999/31/ES sa stanovujú tri ciele pri znižovaní množstva biologicky rozložiteľného komunálneho odpadu na skládkach a zákaz skládkovania určitých druhov odpadu. Posledný cieľ týkajúci sa znižovania množstva biologicky rozložiteľného komunálneho odpadu na skládkach musia členské štáty splniť do 16. júla 2016. Podľa článku 5 ods. 2 sa tento cieľ do 16. júla 2014 opätovne prehodnotí na základe praktických skúseností, ktoré získali členské štáty pri plnení dvoch predchádzajúcich cieľov, na účely jeho potvrdenia alebo zmeny a v záujme zabezpečenia vyššej úrovne ochrany životného prostredia.

V článku 6 ods. 1 smernice 94/62/ES sú stanovené ciele pre zhodnocovanie a recykláciu odpadov z obalov, ktoré sa podľa článku 6 ods. 5 každých päť rokov stanovujú na základe praktických skúseností získaných v členských štátoch a zistení vyplývajúcich z vedeckého výskumu a hodnotiacich techník, ako sú posudzovania životného cyklu a analýzy nákladov a prínosov.

3.3Zásada subsidiarityproporcionality

Návrhy sú v súlade so zásadami subsidiarity a proporcionality stanovenými v článku 5 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Sú obmedzené na zmenu uvedených smerníc prostredníctvom vytvorenia rámca, v ktorom sa vytyčujú spoločné ciele, pričom členským štátom sa ponecháva voľnosť pri rozhodovaní o konkrétnych spôsoboch vykonávania.

3.4Vysvetľujúce dokumenty

Komisia sa domnieva, že dokumenty obsahujúce vysvetlenie opatrení členských štátov na transpozíciu smerníc sú potrebné na zlepšenie kvality informácií o transpozícii smerníc.

Právne predpisy o odpadoch sa v členských štátoch často transponujú vysoko decentralizovaným spôsobom – v závislosti od administratívnej štruktúry členského štátu na regionálnej či miestnej úrovni – a v podobe mnohých právnych aktov. V dôsledku toho sa môže stať, že členské štáty sú pri transponovaní zmenených smerníc nútené meniť širokú škálu legislatívnych aktov na vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni.

Návrhmi sa mení šesť rozličných smerníc o odpade a týkajú sa významného počtu právne záväzných povinností vrátane komplexnej zmeny cieľov stanovených v smernici 2008/98/ES, smernici 1999/31/ES a smernici 94/62/ES, ako aj zjednodušenia smernice 2000/53/ES, smernice 2006/66/ES a smernice 2012/19/EÚ. Ide o komplexné preskúmanie právnych predpisov týkajúcich sa odpadového hospodárstva, ktoré bude mať potenciálny vplyv na viaceré vnútroštátne právne predpisy.

Revidované ciele týkajúce sa odpadového hospodárstva, ktoré sa uvádzajú v zmenených smerniciach, sú vzájomne prepojené, a mali by sa dôsledne transponovať do vnútroštátnych právnych predpisov a neskôr uplatňovať vo vnútroštátnych systémoch odpadového hospodárstva.

Navrhované ustanovenia sa dotknú širokej škály súkromných a verejných zainteresovaných strán v členských štátoch a budú mať významný vplyv na budúce investície do infraštruktúry systémov odpadového hospodárstva. Zásadný význam v tejto súvislosti má úplná a správna transpozícia nových právnych predpisov, ktoré sú zárukou dosiahnutia v nich stanovených cieľov (t. j. cieľov ochrany ľudského zdravia a životného prostredia, zvýšenia efektívnosti využívania zdrojov a zabezpečenia fungovania vnútorného trhu a odstraňovania prekážok obchodu a obmedzení hospodárskej súťaže v rámci EÚ).

Požiadavka predkladať vysvetľujúce dokumenty môže pre niektoré členské štáty znamenať dodatočnú administratívnu záťaž. Vysvetľujúce dokumenty sú však potrebné na to, aby bolo možné účinne overiť úplnosť a správnosť transpozície, ktorá má z uvedených dôvodov zásadný význam, pričom nie sú k dispozícii menej zaťažujúce opatrenia, ktorými by sa dal stav transpozície účinne overiť. Vysvetľujúce dokumenty môžu okrem toho významne prispieť k zníženiu administratívnej záťaže v súvislosti s monitorovaním súladu zo strany Komisie. Bez týchto dokumentov by boli potrebné značné zdroje a početné kontakty s vnútroštátnymi orgánmi na sledovanie transpozičných postupov vo všetkých členských štátoch.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti je vhodné požiadať členské štáty, aby k oznámeniu o svojich transpozičných opatreniach pripojili jeden alebo viacero dokumentov vysvetľujúcich vzťah medzi ustanoveniami smerníc, ktorými sa menia právne predpisy EÚ o odpadoch, a zodpovedajúcimi časťami vnútroštátnych transpozičných nástrojov.

3.5Delegovanévykonávacie právomoci Komisie

Delegované a vykonávacie právomoci Komisie sú vymedzené a zodpovedajúce postupy prijímania týchto aktov sú stanovené v článku 1 ods. 4, 5, 6, 9, 11, 14, 15, 18, 19, 21, 22 návrhu týkajúceho sa smernice 2008/98/ES, článku 1 ods. 4, 6, 7, 9, 10 návrhu týkajúceho sa smernice 94/62/ES, článku 1 ods. 6 a 7 návrhu týkajúceho sa smernice 1999/31/ES a v zmenách navrhovaných v článku 1 a 3 návrhu týkajúceho sa smernice 2000/53/ES a smernice 2012/19/EÚ.

4.VPLYV NA ROZPOČET

Návrhy nebudú mať vplyv na rozpočet Európskej únie, a preto k nim nie je pripojený finančný výkaz stanovený v článku 31 nariadenia o rozpočtových pravidlách [nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 z 25. októbra 2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, a zrušení nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002].

2015/0274 (COD)

Návrh

SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY,

ktorou sa mení smernica Rady 1999/31/ES o skládkach odpadov

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, najmä na jej článok 192 ods. 1,

so zreteľom na návrh Komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Hospodárskehosociálneho výboru 12 ,

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov 13 ,

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom,

keďže:

(1)V záujme ochrany, zachovaniazvýšenia kvality životného prostredia, ochrany zdravia ľudí, zabezpečenia rozvážnehoracionálneho využívania prírodných zdrojovpodpory intenzívnejšieho obehového hospodárstva by saÚnii malo zlepšiť nakladanieodpadom.

(2)Ciele, ktoré súsmernici Rady 1999/31/ES 14 stanovené pre obmedzenie skládkovania by sa mali zmeniť tak, aby lepšie zohľadňovali ambíciu Únie prejsť na obehové hospodárstvopokročiťvykonávaním iniciatívyoblasti surovín 15 prostredníctvom zníženia objemu skládkovania odpadu určeného na skládky určené pre odpad, ktorý nie je nebezpečný.

(3)Aby sa zabezpečilo, že ciele sa stanovia na základe dostupných údajovumožní sa riadne monitorovanie, mal by sa komunálny odpad jasne vymedziťsúladedefiníciou, ktorú na štatistické účely používajú Európsky štatistický úradOrganizácia pre hospodársku spoluprácurozvojna základe ktorej členské štáty už niekoľko rokov nahlasujú údaje.

(4)V záujme zabezpečenia vyššej miery vzájomnej prepojenosti predpisovodpadoch by sa definíciesmernici 1999/31/ES mali zosúladiťvymedzeniami pojmovsmernici Európskeho parlamentuRady 2008/98/ES 16 .

(5)Ďalšie obmedzenie skládkovania by prinieslo jasné environmentálne, ekonomickésociálne výhody, pričom by sa malo začať tokmi odpadu,prípade ktorých sa vykonáva triedený zber (napríklad plasty, kovy, sklo, papier, biologický odpad). Pri realizácii týchto obmedzení skládkovania by sa mala zohľadniť technická, environmentálnahospodárska realizovateľnosť recyklácie alebo iných typov zhodnocovania zvyškového odpadu zo separovane vyzbieraného odpadu.

(6)Veľkú časť komunálneho odpadu predstavuje biologicky odbúrateľný komunálny odpad. Skládkovanie nespracovaného biologicky odbúrateľného odpadu má výrazne negatívny vplyvhľadiska emisií skleníkových plynovznečisťovania povrchových vôd, podzemných vôd, pôdyovzdušia. Smernicou 1999/31/ES sa síce stanovujú ciele znižovania množstva biologicky odbúrateľného odpadu zo skládok, je však vhodné ešte viac obmedziť skládkovanie biologicky odbúrateľného odpadu,to prostredníctvom zákazu skládkovania biologicky odbúrateľného odpadu, ktorý bol separovane vyzbieraný podľa článku 22 smernice 2008/98/ES.

(7)Mnohé členské štáty ešte nedobudovali potrebnú infraštruktúru odpadového hospodárstva. Stanovením cieľov zníženia objemu skládkovania sa ešte viac zjednoduší triedený zber, triedenierecyklácia odpaduzabráni sa zablokovaniu recyklovateľných materiálovspodnej časti hierarchie odpadového hospodárstva.

(8)Skládkovanie je potrebné postupne obmedziť, aby sa zamedzilo škodlivým vplyvom na ľudské zdravieživotné prostredieaby sa hospodársky významné odpadové materiály postupneúčinne zhodnocovali prostredníctvom správneho nakladaniaodpadom a v súladehierarchiou odpadového hospodárstva. Vďaka tomuto obmedzeniu by sa malo predísť vzniku nadmerných kapacít zariadení na spracovanie zvyškového odpadu, napríklad prostredníctvom energetického zhodnocovania alebo kvalitatívne nízkeho mechanicko-biologického spracovania nespracovaného komunálneho odpadu, pretože by mohol ohroziť výsledky dosiahnutérámci dlhodobých cieľov Únieoblasti prípravy na opätovné použitierecyklácie komunálneho odpadu stanovenýchčlánku 11 smernice 2008/98/ES.záujme zamedzenia škodlivým vplyvom na ľudské zdravieživotné prostredie obdobne platí, že členské štáty by mali prijať všetky potrebné opatrenia, aby zabezpečili, že sa bude skládkovať len spracovaný odpad, pričom plnenie takejto povinnosti by nemalo spôsobiť vznik nadmernej kapacity zariadení na spracovanie zvyškového komunálneho odpadu.záujme zabezpečenia súladu medzi cieľmi stanovenýmičlánku 11 smernice 2008/98/EScieľom zníženia objemu skládkovania vymedzenomčlánku 5 tejto smernice, ako ajzáujme zabezpečenia koordinovaného plánovania infraštruktúrinvestícií potrebných na splnenie týchto cieľov by členské štáty, ktorým sa môže poskytnúť dodatočný čas na dosiahnutie cieľovoblasti recyklácie komunálneho odpadu, by sa mal poskytnúť aj dodatočný čas na dosiahnutie cieľa zníženia objemu skládkovania do roku 2030 stanovenéhotejto smernici.

(9)V záujme zabezpečenia lepšieho, včasnejšiehojednotnejšieho vykonávania tejto smerniceaby sa vopred odhadli prípadné problémy, ktoré by pri vykonávaní mohli nastať, je potrebné zaviesť systém včasného varovania, pomocou ktorého bude ešte pred uplynutím lehôt na splnenie cieľov možné odhaliť nedostatkypodniknúť potrebné opatrenia.

(10)Nepreukázalo sa, že by správyvykonávaní, ktoré členské štáty vypracúvajú každé tri roky, boli účinným nástrojom na overenie súladuzabezpečenie správneho vykonávania, pričom spôsobujú zbytočnú administratívnu záťaž. Preto je vhodné zrušiť ustanovenia, ktorými sa členským štátom ukladá povinnosť vypracúvať takéto správy; dodržiavanie predpisov sa bude monitorovať na základe štatistických údajov, ktoré členské štáty každoročne nahlasujú Komisii.

(11)Štatistické údaje, ktoré členské štáty nahlasujú, sú pre Komisiu zásadné na účely posúdenia dodržiavania právnych predpisovodpadoch vo všetkých členských štátoch. Mala by sa zlepšiť kvalita, spoľahlivosťporovnateľnosť štatistíkna tento účel by sa malo vytvoriť jedno vstupné miesto pre všetky údajeodpadoch, mali by sa vypustiť zastarané požiadavky na podávanie správ, malo by sa stanoviť referenčné porovnávanie vnútroštátnych metodík podávania správzaviesť správakontrole kvality údajov. Spoľahlivé nahlasovanie štatistických údajovodpadovom hospodárstve má zásadný významhľadiska efektívneho vykonávaniazabezpečenia porovnateľnosti údajov od členských štátov. Preto by členské štáty mali byť povinné používať pri vypracúvaní správplnení cieľov stanovenýchsmernici 1991/31/ES najnovšiu metodiku, ktorú vypracovala Komisianárodné štatistické úrady členských štátov.

(12)S cieľom doplniť alebo zmeniť smernicu 1999/31/ES, najmäcieľom prispôsobenia jej príloh vedeckémutechnickému pokroku, by sasúladečlánkom 290 zmluvy mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty vo vzťahučlánku 16. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie,to aj na úrovni expertov. Pri prípravenavrhovaní delegovaných aktov by Komisia mala zabezpečiť paralelné, včasnéprimerané postúpenie relevantných dokumentov Európskemu parlamentuRade. Každá zmena príloh by sa mala uskutočniť lensúlade so zásadami stanovenýmitejto smernici. Na tento účel by Komisia malasúvislostiprílohou II zohľadniť všeobecné zásadyvšeobecné postupy pre testovanieprijímanie odpadu stanovenéprílohe II. Okrem toho by sa mali pre každú kategóriu skládok stanoviť zvláštne kritériáskúšobné metódy a s nimi súvisiace limitné hodnoty pre každú triedu skládok,prípade potreby aj vrátane zvláštnych druhov skládokrámci každej kategórie skládok, vrátane podzemných skládok.prípade potreby by sa do dvoch rokov od nadobudnutia účinnosti tejto smernice malo zvážiť, či Komisia prijme návrhy na štandardizáciu metód kontroly, odberu vzoriekvykonávania analýzsúvislostipredmetnými prílohami.

(13)S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania smernice 1999/31/ES by sa mali Komisii udeliť vykonávacie právomoci vo vzťahučlánku 3 ods. 3, prílohe I bodu 3.5bodu 5 prílohy II. Dané právomoci by sa mali vykonávaťsúladenariadením Európskeho parlamentuRady (EÚ) č. 182/2011 17 .

(14)Smernica 1999/31/ES y sa preto mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(15)V súlade so spoločným politickým vyhlásením členských štátovKomisie28. septembra 2011vysvetľujúcim 18 sa členské štáty zaviazaliodôvodnených prípadoch pripojiťsvojim oznámeniam transpozičných opatrení jeden alebo viacero dokumentov vysvetľujúcich vzťah medzi prvkami smernicezodpovedajúcimi časťami vnútroštátnych transpozičných nástrojov.súvislostitouto smernicou sa zákonodarca domnieva, že zasielanie týchto dokumentov je odôvodnené.

(16)Ciele tejto smernice,to zlepšiť nakladanieodpadmiÚnii,tak prispieťochrane, zachovaniuzlepšeniu kvality životného prostredia a k rozvážnemuracionálnemu využívaniu prírodných zdrojovcelej Únii, nemožno uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, a z dôvodu rozsahu alebo účinkov daných opatrení ich skôr možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie,preto môže Únia prijať opatreniasúlade so zásadou subsidiarityzmysle článku 5 ZmluvyEurópskej únii.súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov,

PRIJALI TÚTO SMERNICU:

Článok 1

Zmeny

Smernica 1999/31/ES sa mení takto:

1. Článok 2 sa mení takto:

a) Písmeno a) sa nahrádza takto:

„a) Uplatňujú sa vymedzenia pojmov „odpad“, „komunálny odpad“, „nebezpečný odpad“, „pôvodca odpadu“, „držiteľ odpadu“, „nakladanie s odpadom“, „triedený zber“, „zhodnotenie“, „recyklácia“ a „zneškodnenie“ uvedené v článku 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES(*).

(*) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES z 19. novembra 2008 o odpade a o zrušení určitých smerníc (Ú. v. EÚ L 312, 22.11.2008, s. 3).“

b) Písmená b), c) a d) a n) sa vypúšťajú.

2. Článok 5 sa mení takto:

a) V odseku 2 sa vypúšťa táto veta:

„Dva roky pred dátumom uvedeným v písm. c) Rada opätovne prehodnotí vyššie uvedený cieľ na základe správy od Komisie o praktických skúsenostiach získaných členskými štátmi pri dosahovaní cieľov ustanovených v písmenách a) a b), ktorá bude v prípade potreby doplnená návrhom na potvrdenie alebo zmenu tohto cieľa s cieľom zabezpečiť vyššiu úroveň ochrany životného prostredia.“

b) V odseku 3 sa dopĺňa toto písmeno f):

„f)    odpad, ktorý bol vyzbieraný separovane podľa článku 11 ods. 1článku 22 smernice 2008/98/ES.“

c) Dopĺňajú sa tieto odseky 5, 6 a 7:

„5. Členské štáty prijmú potrebné opatrenia, aby zabezpečili, že do roku 2030 sa množstvo komunálneho odpadu ukladaného na skládkach zníži na 10 % celkového množstva vzniknutého komunálneho odpadu.

6. Estónsku, Grécku, Chorvátsku, Lotyšsku, Malte, Rumunsku a Slovensku sa na dosiahnutie cieľa uvedeného v odseku 5 môže poskytnúť ďalších päť rokov. Členský štát oznámi Komisii svoj úmysel využiť toto ustanovenie najneskôr 24 mesiacov pred konečným termínom stanoveným v odseku 5. V prípade takéhoto predĺženia lehoty členský štát prijme potrebné opatrenia s cieľom znížiť do roku 2030 množstvo komunálneho odpadu ukladaného na skládkach na 20 % celkového množstva vzniknutého komunálneho odpadu.

K oznámeniu členský štát pripojí plán vykonávania, v ktorom sa uvedú opatrenia potrebné na zabezpečenie súladu s cieľmi do nového termínu. Plán musí obsahovať aj podrobný harmonogram na vykonanie navrhovaných opatrení a posúdenie ich očakávaných vplyvov.

7. Najneskôr do 31. decembra 2024 Komisia preskúma cieľ stanovený v odseku 5 s cieľom sprísniť ho a zaviesť obmedzenia skládkovania odpadu, ktorý nie je nebezpečný a nie je komunálnym odpadom. Na tento účel Komisia zašle Európskemu parlamentu a Rade svoju správu, ku ktorej sa v prípade potreby pripojí návrh.“

3. Vkladá sa tento článok 5a:

Článok 5a

Správy včasného varovania

1. Komisia v spolupráci s Európskou environmentálnou agentúrou vypracuje správu o pokroku pri dosahovaní cieľov stanovených v článku 5 ods. 5 a 6, a to najneskôr tri roky pred uplynutím každej lehoty stanovenej v uvedených ustanoveniach.

2. Správa uvedená v odseku 1 musí obsahovať:

a)    odhad stavu plnenia cieľov za každý členský štát;

b)    zoznam členských štátov,prípade ktorých hrozí, že ciele nedosiahnupríslušných lehotách, ku ktorému sú pripojené vhodné odporúčania pre dané členské štáty.“

4. V článku 6 písm. a) sa dopĺňa táto veta:

„Členské štáty zabezpečia, aby opatrenia prijaté v súlade s týmto písmenom neohrozili plnenie cieľov smernice 2008/98/ES, a najmä nie zvýšenie náročnosti cieľa v oblasti prípravy na opätovné použitie a recykláciu v zmysle článku 11 danej smernice.“

5. V článku 11 ods. 2 sa vypúšťa druhý pododsek.

6. Článok 15 sa nahrádza takto:

Článok 15

Podávanie správ

1. Členské štáty nahlasujú Komisii údaje o vykonávaní článku 5 ods. 2 a 5 za každý kalendárny rok. Tieto údaje zasielajú elektronicky do 18 mesiacov od konca roka nahlasovania, za ktorý sa údaje zbierajú. Údaje sa nahlasujú vo formáte stanovenom Komisiou v súlade s odsekom 5. Prvá správa sa vzťahuje na obdobie od 1. januára [enter year of transposition of this amending act + 1 year] do 31. decembra [enter year of transposition of this amending act + 1 year].

2. Členské štáty nahlasujú údaje o plnení cieľov stanovených v článku 5 ods. 2 do 1. januára 2025.

3. K údajom, ktoré členské štáty nahlasujú v súlade s týmto článkom, musí byť pripojená správa o kontrole kvality.

4. Komisia preskúma údaje nahlásené v súlade s týmto článkom a uverejní správu o výsledkoch svojho preskúmania. Táto správa obsahuje posúdenie systému zberu údajov, zdrojov údajov a metodiky použitej v členských štátoch, ako aj úplnosti, spoľahlivosti, včasnosti a konzistentnosti údajov. Posúdenie môže obsahovať aj konkrétne odporúčania na zlepšenie. Správa sa vypracúva každé tri roky.

5. Komisia prijme vykonávacie akty, ktorými sa stanoví formát na nahlasovanie údajov podľa odseku 1. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom uvedeným v článku 17 ods. 2 tejto smernice.“

7. Článok 16 sa nahrádza takto:

Článok 16

Zmeny príloh

Komisia je splnomocnená prijímať v súlade s článkom 17a delegované akty na účely zmien potrebných na prispôsobenie príloh vedeckému a technickému pokroku.“

8. Článok 17 sa nahrádza takto:

Článok 17

Postup výboru

1. Komisii pomáha výbor zriadený podľa článku 39 smernice 2008/98/ES. Tento výbor je výborom v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011(*).

2. Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).“

9. Vkladá sa tento článok 17a:

Článok 17a

Vykonávanie delegovania právomoci

1. Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.

2. Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 16 Komisii sa udeľuje na dobu neurčitú od [enter date of entry into force of this Directive].

3. Delegovanie právomoci uvedené v článku 16 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4. Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

5. Delegovaný akt prijatý podľa článku 16 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.“

10. V prílohe III bode 2 sa vypúšťa druhý pododsek.

Článok 2

Transpozícia

1.Členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisysprávne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladutouto smernicou najneskôr do [insert date eighteen months after the entry into force of this Directive]. Komisii bezodkladne oznámia znenie týchto ustanovení.

Členské štáty uvedú priamo v prijatých ustanoveniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.

2.Členské štáty oznámia Komisii znenie hlavných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmúoblasti pôsobnosti tejto smernice.

Článok 3

Nadobudnutie účinnosti

Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev.

Článok 4

Adresáti

Táto smernica je určená členským štátom.

V Bruseli

Za Európsky parlament    Za Radu

predseda    predseda

(1) Smernica Európskeho parlamentuRady 2008/98/ES19. novembra 2008odpade a o zrušení určitých smerníc (Ú. v. EÚ L 312, 22.11.2008, s. 3).
(2) Smernica Európskeho parlamentuRady 94/62/ES20. decembra 1994obalochodpadochobalov (Ú. v. ES L 365, 31.12.1994, s. 10).
(3) Smernica Rady 1999/31/ES26. apríla 1999skládkach odpadov (Ú. v. ES L 182, 16.7.1999, s. 1).
(4) Smernica Európskeho parlamentuRady 2000/53/ES18. septembra 2000vozidlách po dobe životnosti (Ú. v. ES L 269, 21.10.2000, s. 3443).
(5) Smernica Európskeho parlamentuRady 2006/66/ES zo 6. septembra 2006batériáchakumulátorochpoužitých batériáchakumulátoroch, ktorou sa zrušuje smernica 91/157/EHS (Ú. v. EÚ L 266, 26.9.2006, s. 114).
(6) Smernica Európskeho parlamentuRady 2012/19/EÚ zo 4. júla 2012odpadeelektrických a elektronických zariadení (Ú. v. EÚ L 197, 24.7.2012, s. 3871).
(7) KOM(2011) 571.
(8) Rozhodnutie Európskeho parlamentuRady č. 1386/2013/EÚ20. novembra 2013všeobecnom environmentálnom akčnom programe Únie do roku 2020 „Dobrý životrámci možností našej planéty“ ( Ú. v. EÚ L 354, 28.12.2013, s. 171).
(9) V rámci hierarchie odpadového hospodárstva má prioritu predchádzanie vzniku odpadu, potom nasleduje jeho opätovné používanierecykláciaaž po nej energetické zhodnocovanie či zneškodňovanie vrátane skládkovaniaspaľovania bez energetického zhodnocovania.
(10) KOM(2008) 699COM(2014) 297.
(11) COM(2014) 397.
(12) Ú. v. EÚ C , , s. .
(13) Ú. v. EÚ C , , s. .
(14) Smernica Rady 1999/31/ES26. apríla 1999skládkach odpadov (Ú. v. ES L 182, 16.7.1999, s. 1).
(15) KOM(2008) 612COM(2014) 297.
(16) Smernica Európskeho parlamentuRady 2008/98/ES19. novembra 2008odpade a o zrušení určitých smerníc (Ú. v. EÚ L 312, 22.11.2008, s. 3).
(17) Nariadenie Európskeho parlamentuRady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlávšeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).
(18) Ú. v. EÚ C 369, 17.12.2011, s. 14.
Top