EURÓPSKA KOMISIA

V Štrasburgu24. 11. 2015

COM(2015) 586 final

2015/0270(COD)

Návrh

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY,

ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 806/2014
s cieľom vytvoriť európsky systém ochrany vkladov

DÔVODOVÁ SPRÁVA

1.KONTEXT NÁVRHU

1.1.Dôvody a ciele návrhu

V správe štyroch predsedov a jedného prezidenta 2 a v nadväzujúcom oznámení Komisie 3 sa stanovuje jasný plán prehĺbenia hospodárskej a menovej únie (HMÚ) vrátane krokov na ďalšie obmedzenie rizík ohrozujúcich finančnú stabilitu. Dobudovanie bankovej únie je nevyhnutným krokom smerom k úplnej a prehĺbenej HMÚ. Pre jednotnú menu je kľúčovým prvkom jednotný a plne integrovaný finančný systém, pokiaľ ide o účinný prenos menovej politiky, primeranú diverzifikáciu rizika v jednotlivých členských štátoch a všeobecnú dôveru v bankový systém eurozóny.

Osobitne sa v správe štyroch predsedov a jedného prezidenta navrhuje v dlhodobom horizonte vytvoriť európsky systém ochrany vkladov (EDIS) ako tretí pilier plnohodnotnej bankovej únie spolu s bankovým dohľadom, ktorým bol poverený jednotný mechanizmus dohľadu (JMD), a riešením krízových situácií bánk, ktorým bol poverený jednotný mechanizmus riešenia krízových situácií (SRM).

V správe štyroch predsedov a jedného prezidenta sa naznačuje, že vzhľadom na to, že súčasné nastavenie vnútroštátnych systémov ochrany vkladov stále nie je odolné voči veľkým miestnym otrasom, spoločnou ochranou vkladov by sa zvýšila odolnosť bankovej únie voči budúcim krízam.

Komisia sa v nadväzujúcom oznámení z 21. októbra zaviazala, že do konca roka 2015 predloží legislatívny návrh na prvé kroky smerom k systému EDIS s cieľom vytvoriť európskejší systém oddelený od štátov, aby sa zvýšila finančná stabilita, občania si mohli byť istí, že bezpečnosť ich vkladov nezávisí od ich zemepisnej polohy, a zdravé banky neboli trestané podľa ich miesta zriadenia.

V súlade so správou štyroch predsedov a jedného prezidenta Komisia uviedla, že prvý krok by sa prijal smerom k všeobecnejšiemu systému, stavajúc na prístupe založenom na zaistení, ktorý by zohľadňoval rôzne úrovne financovania v rámci vnútroštátnych systémov a otázky morálneho hazardu. Vytvoril by sa spoločný fond ochrany vkladov, ktorý by sa spravoval pod záštitou existujúcej Jednotnej rady pre riešenie krízových situácií. EDIS by bol povinný pre členské štáty eurozóny a otvorený pre členské štáty mimo eurozóny, ktoré prejavia vôľu pristúpiť k bankovej únii.

EDIS by sa postupne v priebehu niekoľkých rokov premenil zo systému zaistenia na systém spolupoistenia, ktorý by bol v plnej miere mutualizovaný. V rámci úsilia o prehĺbenie HMÚ, ktoré je doplnené prácou zameranou na vytvorenie preklenovacieho financovania pre jednotný fond na riešenie krízových situácií a na rozvoj spoločného fiškálneho zabezpečovacieho mechanizmu, je tento krok potrebný na zníženie prepojenia medzi štátom a bankou v jednotlivých členských štátoch prostredníctvom opatrenia na rozdelenie rizika medzi všetky členské štáty bankovej únie, a tým na posilnenie bankovej únie pri dosahovaní jej hlavného cieľa. Takéto rozdelenie rizika vyplývajúce z opatrení na posilnenie bankovej únie však musí prebiehať súbežne s opatreniami na znižovanie rizika zameranými na priamejšie prerušenie prepojenia medzi bankou a štátom.

1.2.Súlad s existujúcimi ustanoveniami v danej oblasti politiky

V nadväznosti na zriadenie JMD nariadením Rady (EÚ) č. 1024/2013 4 a na zriadenie SRM nariadením (EÚ) č. 806/2014 5 EDIS rieši na jednej strane nesúlad medzi dohľadom Únie a riešením krízových situácií bánk v zúčastnených členských štátoch a na druhej strane účinnosť a dôveryhodnosť vnútroštátnych systémov ochrany vkladov v prípade zlyhania tých istých bánk podľa smernice 2014/59/EÚ o systémoch ochrany vkladov 6 (smernica o systéme ochrany vkladov).

Tento návrh nariadenia vychádza z existujúceho rámca vnútroštátnych systémov ochrany vkladov podľa smernice o systémoch ochrany vkladov. Jednotné uplatňovanie rámca ochrany vkladov v členských štátoch, ktoré sú účastníkmi EDIS, by sa v dôsledku tohto navrhovaného nariadenia posilnilo prostredníctvom pridelenia rozhodovania, monitorovania a presadzovania právomocí týkajúcich sa rámca ochrany vkladov Jednotnej rade pre riešenie krízových situácií a ochranu vkladov (ďalej len „ jednotná rada“).

1.3.Súlad s ďalšími politikami Únie

Zavedením systému EDIS by sa prispelo k zníženiu prepojenia medzi vnímanou fiškálnou pozíciou jednotlivých členských štátov a nákladmi na financovanie bánk pôsobiacich v týchto členských štátoch, čím by sa pomohlo prelomiť väzbu medzi štátmi a bankami. Zvýšila by sa tak odolnosť bankového sektora voči budúcim krízam a prispelo by sa k celkovému cieľu finančnej stability, ktorá posilňuje hospodársku a menovú politiku Únie. Riziká by boli rozptýlenejšie, čím by sa finančná stabilita zvýšila nielen v príslušnom členskom štáte, ale aj v ostatných zúčastnených a nezúčastnených členských štátoch, prostredníctvom obmedzenia potenciálnych účinkov nákazy. Okrem toho by sa tak pomohlo obnoviť rovnaké podmienky na vnútornom trhu obmedzením znevýhodnenia v hospodárskej súťaži, ktorému sú vystavené zdravé banky z dôvodu ich miesta zriadenia. V prostredí finančnej stability sú pôžičky od finančných inštitúcií, ktoré sa poskytujú v širšom hospodárskom kontexte, stimulované prostredníctvom znížených nákladov na financovanie určených na financovanie finančných inštitúcií, čím sa podporuje rast a zamestnanosť a zvyšuje sa konkurencieschopnosť hospodárstva Únie.

2.PRÁVNY ZÁKLAD, SUBSIDIARITA A PROPORCIONALITA

2.1.Právny základ

Právnym základom navrhovaného nariadenia je článok 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), ktorý umožňuje prijímať opatrenia na aproximáciu vnútroštátnych ustanovení so zameraním na vytvorenie a fungovanie vnútorného trhu.

Navrhované nariadenie má za cieľ chrániť integritu a zveľadiť fungovanie vnútorného trhu. Jednotným uplatňovaním jednotného súboru pravidiel na ochranu vkladov spolu s prístupom k Európskemu fondu ochrany vkladov (ďalej len „fond ochrany vkladov“), ktorý spravuje ústredný orgán, by sa prispelo k riadnemu fungovaniu finančných trhov Únie a k finančnej stabilite v Únii. Odstránili by sa prekážky výkonu základných slobôd a vyhlo by sa významnému narušeniu hospodárskej súťaže prinajmenšom v tých členských štátoch, ktoré spoločne využívajú dohľad a riešenie krízových situácií úverových inštitúcií a ochranu vkladateľov na európskej úrovni.

Vhodným právnym základom je preto článok 114 ZFEÚ.

2.2.Subsidiarita (v prípade iných ako výlučných právomocí)

Podľa zásady subsidiarity uvedenej v článku 5 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ) v oblastiach, ktoré nepatria do jej výlučnej právomoci, by mala Únia konať len v takom rozsahu a vtedy, ak ciele zamýšľané touto činnosťou nemôžu členské štáty uspokojivo dosiahnuť na ústrednej úrovni alebo na regionálnej a miestnej úrovni, ale z dôvodov rozsahu alebo účinkov navrhovanej činnosti ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie.

V súčasnej situácii, keď sú systémy ochrany vkladov naďalej čisto národné, nie sú odolné voči veľkým miestnym otrasom a banky zostávajú aj naďalej silno prepojené s ich štátom. Táto situácia ohrozuje jednotnosť ochrany vkladov a môže prispieť k nedostatku dôvery vkladateľov.

Navyše výrazné rozdiely v opatreniach v oblasti ochrany vkladateľov, ktoré boli prijaté na vnútroštátnej úrovni a ktoré podliehajú miestnym špecifikám a finančným obmedzeniam, môžu narušiť integritu vnútorného trhu.

Iba opatreniami na európskej úrovni možno zabezpečiť vhodnú ochranu vkladov pre vkladateľov v rámci vnútorného trhu a oslabiť prepojenie medzi vnútroštátnymi systémami ochrany vkladov a finančnou pozíciou príslušného štátu.

Prostredníctvom JMD sa zabezpečujú rovnaké podmienky pri dohľade nad bankami a znižuje sa riziko odkladu splátok. SRM zabezpečuje, že ak dôjde k zlyhaniu banky, reštrukturalizáciu možno vykonať pri čo najnižších nákladoch, daňovníci sú primerane chránení a pre veriteľov a úverové inštitúcie sa zabezpečí spravodlivé a rovnaké zaobchádzanie v rámci vnútorného trhu bez toho, aby boli penalizovaní z dôvodu ich miesta zriadenia. Rovnako je vhodné, aby Únia prijímala legislatívne opatrenia s cieľom zriadiť potrebné mechanizmy na ochranu vkladov úverových inštitúcií, ktoré budú patriť do rozsahu pôsobnosti bankovej únie.

Okrem toho by EDIS priniesol významné úspory z rozsahu, a zabránil by tým negatívnym externalitám, ktoré môžu prameniť z čisto vnútroštátnych rozhodnutí a fondov.

2.3.Proporcionalita

V bankovej únii dohľad nad bankami a riešenie ich krízových situácií vykonáva orgán na tej istej úrovni. Napätie môže vzniknúť vtedy, ak Európsky orgán pre riešenie krízových situácií rozhodne o likvidácii alebo riešení krízovej situácie banky bez toho, aby sa zabezpečilo, že sú vklady v rámci tohto procesu chránené, čo spôsobuje riziká pre finančnú stabilitu. Nedávna kríza reálne odhalila potrebu rýchlych a rozhodných opatrení opierajúcich sa o mechanizmy financovania na európskej úrovni. Systémom EDIS by sa zabezpečilo, aby sa rovnaké pravidlá uplatňovali rovnakým spôsobom na ochranu vkladov v každom zúčastnenom členskom štáte. Primerané záložné finančné prostriedky by slúžili na to, aby sa zmiernilo riziko, že problémy jednotlivých bánk sa premietnu do oslabenia dôvery v celý bankový systém daného členského štátu alebo iných členských štátov, o ktorých si trhy myslia, že sú vystavené podobným rizikám.

Pridaná právna istota, zosúladené stimuly v kontexte bankovej únie a hospodárske prínosy centralizovanej a jednotnej ochrany vkladateľov sú zárukou, že navrhované nariadenie je v súlade so zásadou proporcionality.

2.4.Výber nástrojov

Postupne centralizované uplatňovanie pravidiel ochrany vkladov ustanovených v smernici o systémoch ochrany vkladov prostredníctvom jediného orgánu Únie v zúčastnených členských štátoch možno zabezpečiť len vtedy, keď budú pravidlá týkajúce sa zriadenia a fungovania systému EDIS priamo uplatniteľné v členských štátoch s cieľom zabrániť rozdielnym výkladom v členských štátoch. V dôsledku tejto skutočnosti, ako aj skutočnosti, že fond ochrany vkladov je zriadený na úrovni bankovej únie a má ho spravovať jednotná rada zastupujúca všetkých členov bankovej únie, je ako vhodný právny nástroj nevyhnutné použiť nariadenie.

3.VÝSLEDKY HODNOTENÍ EX POST, KONZULTÁCIÍ SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI A POSÚDENÍ VPLYVU

3.1.V čom spočíva problém a prečo je to problém?

Systémy ochrany vkladov sú zavedené vo všetkých členských štátoch, ako to požaduje smernica o systémoch ochrany vkladov. Hoci už majú určité spoločné aspekty týkajúce sa ich hlavných charakteristík a ich fungovania, zavedenie dôležitých aspektov sa naďalej ponecháva na uvážení členských štátov. Členské štáty môžu tiež po schválení Európskou komisiou povoliť zníženie cieľových úrovní, pokiaľ ide o dostupné finančné prostriedky.

Rozdiely týkajúce sa úrovne financovania a veľkosti 38 existujúcich systémov ochrany vkladov v EÚ môžu negatívne ovplyvniť dôveru vkladateľov a mohli by narušiť fungovanie vnútorného trhu.

3.2.Prečo by mala EÚ konať?

3.3.Čo možno dosiahnuť?

V rámci kvantitatívnej analýzy sa posúdila účinnosť plne mutualizovaného systému EDIS pri zvládaní potenciálneho vyplácania peňažných prostriedkov. Z analýzy vyplýva, že počet a veľkosť bánk, v súvislosti s ktorými by fond ochrany vkladov mohol zvládnuť vyplácanie peňažných prostriedkov, sa výrazne zvyšuje pre všetky členské štáty v rámci EDIS v porovnaní s vnútroštátnymi systémami ochrany vkladov.

Okrem toho z analýzy vyplýva, že predpokladaná neschopnosť vyplácania peňažných prostriedkov vyjadrená ako percentuálny podiel cieľovej úrovne by bola nižšia v rámci systému EDIS než v rámci vnútroštátnych systémov ochrany vkladov.

3.4.Aké sú jednotlivé možnosti na dosiahnutie týchto cieľov?

3.4.1.Súčasné úrovne financovania v rámci návrhu systému EDIS

Z hodnotenia vyplýva, že systém EDIS by začal fungovať na základe veľmi rôznorodých úrovní financovania národných systémov ochrany vkladov. To znamená, že je potrebné, aby EDIS poskytoval podporu likvidity vo svojej počiatočnej fáze, lebo inak by miestne systémy ochrany vkladov naďalej takmer výlučne záviseli od vnútroštátnych alternatívnych zdrojov financovania. Po druhé, systém EDIS by mal byť nastavený tak, aby sa zabránilo udeľovaniu neprimeraných výhod tým systémom, ktoré ešte nezačali zhromažďovať finančné prostriedky ex ante, a aby nedochádzalo k demotivácii pristúpiť k tomu v budúcnosti.

3.4.2.Rozsah pôsobnosti systému EDIS

Očakáva sa, že rozdiely týkajúce sa úrovne financovania by už nemali byť problémom, ak systémy ochrany vkladov dodržali svoje povinnosti vyplývajúce zo smernice o systémoch ochrany vkladov a vybudovali finančné prostriedky ex ante. Z analýzy vyplýva, že spoločný systém by fungoval efektívnejšie, t. j. zabezpečoval by vyššiu úroveň ochrany bez toho, aby bolo potrebné zvýšiť celkové príspevky. Bolo by zároveň vhodnejšie obmedziť vystavenie členských štátov ich domácemu bankovému systému.

3.4.3.Príspevky

Z analýzy vyplýva, že i) určovanie rizikovej váhy príspevkov má za následok zmenu rozdelenia finančnej záťaže medzi bankami určitého bankového sektora, ii) posúdenie rizika danej banky voči bankám bankovej únie namiesto bánk vnútroštátneho bankového sektora alebo bankového sektora systémov ochrany vkladov pravdepodobne zmení úroveň príspevkov, ktoré má zaplatiť daná konkrétna banka. V prípade žiadnej skupiny bánk sa však nezistilo, že by boli zvýhodňované alebo znevýhodňované.

Pravdepodobnosť, že systém ochrany vkladov možno bude musieť mobilizovať finančné prostriedky na kompenzáciu vkladateľov, sa zvyšuje spolu s rizikom danej banky. Preto sa v rámci tohto návrhu predpokladá prispôsobenie príspevkov podľa rizika, t. j. naďalej sa uplatňuje zásada, ktorá sa už zaviedla v rámci smernice o systémoch ochrany vkladov.

3.5.Základné práva

Z navrhovaného nariadenia nevyplývajú pre ochranu základných práv žiadne ďalšie dôsledky, než sú dôsledky nariadenia a smernice, ktoré sa ním menia a ktoré sa zohľadňujú v dôvodových správach nariadenia (EÚ) č. 806/2014, ktorým sa zriaďuje jednotný mechanizmus riešenia krízových situácií.

4.VPLYV NA ROZPOČET

Pokiaľ ide o jej funkcie týkajúce sa systému EDIS, jednotná rada by bola plne financovaná z administratívnych príspevkov úverových inštitúcií pridružených k zúčastneným systémom ochrany vkladov. Na druhej strane to znamená, že na výkon funkcií týkajúcich sa systému EDIS nebude potrebný príspevok z rozpočtu EÚ. Dodatočné ľudské zdroje jednotnej rady predstavujúce 22 jednotiek ekvivalentu plného pracovného času vo forme pracovných miest uvedených v pláne pracovných miest, zmluvných zamestnancov a vyslaných národných expertov v roku deväť, po dosiahnutí fázy plného poistenia, odzrkadľujú úlohy, ktoré sú jej zverené v rámci navrhovaného nariadenia. Takisto, ako pri vytvorení Jednotnej rady pre riešenie krízových situácií, pracovné miesta potrebné na rozšírenie úloh tohto nového orgánu idú nad rámec cieľa zníženia počtu pracovných miest o 5 % stanoveného v oznámení Komisie Európskemu parlamentu a Rade COM(2013) 519 z 10. júla 2013.

Pokiaľ ide o jej funkcie týkajúce sa systému EDIS, jednotná rada by bola plne financovaná z administratívnych príspevkov úverových inštitúcií pridružených k zúčastneným systémom ochrany vkladov. Dodatočné zdroje jednotnej rady odzrkadľujú úlohy, ktoré sú jej zverené prostredníctvom navrhovaného nariadenia.

5.PODROBNÉ VYSVETLENIE NÁVRHU

5.1.Európsky systém ochrany vkladov

V rámci tohto návrhu sa predpokladá vytvorenie systému EDIS, a to prostredníctvom zmeny nariadenia (EÚ) č. 806/2014 (nariadenie o SRM). Pravidlá fungovania SRM by sa touto zmenou nezmenili.

5.1.1.Postupný vývoj systému EDIS

Navrhovanou zmenou nariadenia o SRM sa zavádza EDIS v troch po sebe idúcich fázach (článok 2 ods.2): systém zaistenia, systém spolupoistenia a systém plného poistenia. Za spravovanie systému EDIS by bola vo všetkých fázach zodpovedná jednotná rada spoločne so zúčastnenými systémami ochrany vkladov, alebo ak systém ochrany vkladov nezodpovedá za vlastné spravovanie, s určeným vnútroštátnym orgánom zodpovedným za spravovanie príslušných zúčastnených systémov ochrany vkladov (článok 2 ods. 2 pododsek 2). Fond ochrany vkladov je súčasťou systému EDIS. Bude pokrytý z príspevkov splatných a platených bankami priamo jednotnej rade a vypočítaných a fakturovaných zo strany zúčastnených systémov ochrany vkladov.

5.1.2.Rozsah pôsobnosti systému EDIS

EDIS sa uplatňuje na všetky systémy ochrany vkladov, ktoré sú oficiálne uznané v zúčastnenom členskom štáte a na všetky úverové inštitúcie, ktoré sú pridružené k takémuto systému. Zúčastnené členské štáty sú tie, ktorých menou je euro, a tie iné členské štáty, ktoré nadviazali úzku spoluprácu s Európskou centrálnou bankou v záujme účasti na JMD (článok 4 ods. 1).

Vzhľadom na to, že krytie poskytnuté systémom EDIS sa obmedzuje na povinné funkcie, ktoré z tejto smernice vyplývajú pre systémy ochrany vkladov, t. j. vyplácanie vkladateľov a príspevky na riešenie krízových situácií, EDIS sa vzťahuje na všetky systémy, v rámci ktorých sa v zásade môžu vyskytnúť výplatné udalosti alebo od ktorých možno požadovať, aby prispeli k postupu riešenia krízových situácií. To zahŕňa zákonné systémy ochrany vkladov, schémy inštitucionálneho zabezpečenia a zmluvné systémy, ktoré boli oficiálne uznané členským štátom ako systémy ochrany vkladov (článok 1 ods. 2 smernice o systémoch ochrany vkladov). Ich uznanie ako systémov ochrany vkladov je neoddeliteľne spojené s ich povinnosťami, ktoré sa týkajú odškodnenia vkladateľov v prípade nedostupnosti vkladov a poskytovania príspevkov k postupom riešenia krízových situácií.

Práva a povinnosti zúčastnených systémov ochrany vkladov v rámci EDIS sú právami a povinnosťami povereného orgánu, ak systém ochrany vkladov nie je spravovaný súkromným subjektom, ale samotným povereným orgánom (článok 2 ods. 2 pododsek 2). Toto zohľadňuje voľnú úvahu, ktorou členské štáty disponujú pri zavádzaní, uznávaní a správe systémov ochrany vkladov na vnútroštátnej úrovni (pozri článok 2 ods. 18 smernice).

Ak sa úzka spolupráca členského štátu, ktorého menou nie je euro, pozastaví alebo ukončí, na zúčastnené systémy ochrany vkladov oficiálne uznané v tomto členskom štáte a na úverové inštitúcie pridružené k týmto systémom ochrany vkladov sa prestane vzťahovať nariadenie o SRM, pokiaľ ide o SRM a EDIS (článok 4). Výlučne v prípade vypovedania má každý z týchto systémov ochrany vkladov zároveň nárok na podiel dostupných finančných prostriedkov fondu ochrany vkladov, ktorými tento fond disponuje v čase ukončenia. Tento postup slúži na poskytnutie finančných prostriedkov príslušným systémom ochrany vkladov, ktoré potrebuje na splnenie svojich povinností financovania vyplývajúcich zo smernice. Podiel, ktorý si môžu príslušné systémy ochrany vkladov nárokovať, podlieha metóde výpočtu. S cieľom zabezpečiť dostatočné finančné prostriedky nižšej prahovej hodnoty stanovenej v článku 11 ods. 5 písm. a) smernice o systémoch ochrany vkladov si systém ochrany vkladov nemôže z fondu ochrany vkladov nárokovať viac, než je nevyhnutné na to, aby jeho dostupné finančné prostriedky dosiahli dve tretiny príslušnej cieľovej úrovne. Jednotná rada po dohode s týmto členským štátom do troch mesiacov rozhodne o modalitách a podmienkach prevodu finančných prostriedkov do príslušného systému ochrany vkladov.

5.1.3.Všeobecné zásady upravujúce EDIS

V článku 6 sa stanovujú všeobecné zásady, ktoré sa vzťahujú na SRM i EDIS. Tieto zásady sa stávajú relevantnými v prípade, že jednotná rada alebo iné verejné orgány a subjekty majú diskrečnú právomoc pri prijímaní rozhodnutí alebo iných opatrení.

Subjekty (vrátane systémov ochrany vkladov a ich členských bánk), držitelia vkladov, investori ani iní veritelia usadení v Únii nesmú byť z dôvodu svojej štátnej príslušnosti alebo miesta podnikania (článok 6 ods. 1) diskriminovaní ani jednotnou radou, ani zúčastneným systémom ochrany vkladov. Toto pravidlo je základnou zásadou práva Únie a je osobitne dôležité na finančných trhoch, na ktorých sú transakcie medzi účastníkmi rôznych národností a s rôznymi miestami podnikania rozšírené.

Povinnosťou jednotnej rady a zúčastneného systému ochrany vkladov je vykonať každé opatrenie, návrh alebo politiku s dôkladným zohľadnením a povinným zabezpečením jednotnosti a celistvosti vnútorného trhu (článok 6 ods. 2). Odstraňovanie finančnej fragmentácie je kľúčovou hnacou silou bankovej únie, pričom je potrebné, aby orgány spravujúce EDIS dôkladne posúdili vplyv každého diskrečného rozhodnutia alebo opatrenia, o ktorých uvažujú, vzhľadom na fungovanie vnútorného trhu.

Zatiaľ čo článok 6 ods. 3 až 5 o zaobchádzaní so skupinami sa v rámci EDIS neuplatňuje, článok 6 ods. 6 bráni jednotnej rade prijímať rozhodnutia v rámci EDIS, ktoré si vyžadujú poskytnutie mimoriadnej verejnej finančnej podpory zo strany členských štátov alebo ktoré zasahujú do ich rozpočtovej suverenity a fiškálnych zodpovedností.

V rámci systému EDIS môže jednotná rada prijať rozhodnutia adresované zúčastneným systémom ochrany vkladov (článok 74f). Zúčastnené systémy ochrany vkladov ich musia dodržiavať, ale článok 6 ods. 7 im umožňuje bližšie určiť opatrenia, ktoré sa majú prijať, ak sú tieto opatrenia v súlade s rozhodnutím dotknutej jednotnej rady.

5.2.Jednotlivé štádiá EDIS

Vo všetkých troch fázach – vo fáze zaistenia, spolupoistenia a plného poistenia – by sa v rámci systému EDIS poskytli finančné prostriedky a pokryli by sa straty zúčastnených systémov ochrany vkladov.

Financovanie poskytované systémom EDIS sa zameriava na počiatočnú potrebu likvidity systému ochrany vkladov na účely odškodnenia vkladateľov do stanoveného výplatného termínu uvedeného v smernici (obvykle do siedmich pracovných dní), ale tiež s cieľom včas vyhovieť žiadosti o príspevok k postupu riešenia krízovej situácie. Financovanie musí jednotnej rade uhradiť zúčastnený systém ochrany vkladov.

V rámci systému EDIS by sa tiež vo všetkých štádiách pokryli straty, ktoré zúčastnenému systému ochrany vkladov nakoniec vzniknú pri kompenzácii vkladateľov alebo poskytovaní príspevku k riešeniu krízovej situácie. Konečná strata zúčastneného systému ochrany vkladov je spravidla menšia než jeho kompenzačné platby pre vkladateľov alebo jeho príspevok k riešeniu krízovej situácie. Po výplatnej udalosti môže systém ochrany vkladov zozbierať žiadosti o vyplatenie náhrad za (kryté) vklady, ktoré mali vkladatelia voči banke, ktorá zlyhala, a ktoré sú prevedené na zúčastnené systémy ochrany vkladov v rozsahu, v ktorom sa zabezpečila kompenzácia týchto vkladateľov (článok 9 ods. 2 prvá veta smernice o systémoch ochrany vkladov). Ak sa však banka dostane do platobnej neschopnosti, a preto sa tieto požiadavky nesplnia v plnom rozsahu, akékoľvek výnosy z konkurznej podstaty znížia konečnú stratu systému ochrany vkladov.

Ak systém ochrany vkladov prispel k riešeniu krízovej situácie, jeho strata môže byť nižšia než výška tohto príspevku, najmä ak výška sumy, ktorú systém ochrany vkladov dlhuje ako príspevok, sa zníži na základe následného ocenenia (článok 109 ods. 1 pododsek 4 v spojení s článkom 75 smernice o ozdravení a riešení krízových situácií bánk).

EDIS nezahŕňa straty prostredníctvom dodatočných platieb pre zúčastnené systémy ochrany vkladov. Naopak, úroveň počiatočného financovania, ktoré musí zúčastnený systém ochrany vkladov vrátiť, sa zníži o podiel na strate krytej systémom EDIS.

Úroveň poskytnutého financovania a podiel na strate krytej systémom EDIS sa v každom štádiu zvyšuje.

5.2.1.Zaistenie

Vo fáze zaistenia, pri ktorom sa navrhuje trvanie troch rokov, systém EDIS môže poskytnúť obmedzené financovanie a pokryť obmedzený podiel na strate zúčastneného systému ochrany vkladov, ktorý zaznamená výplatnú udalosť alebo od ktorého sa vyžaduje, aby prispel k riešeniu krízovej situácie (článok 41a).

V úvodnej fáze zaistenia sa krytie obmedzuje na postup riešenia krízových situácií, ktorý vykonáva jednotná rada (článok 41a ods. 2 a článok 79). Na čisto vnútroštátne riešenie krízových situácií sa vzťahuje len spolupoistenie a plné poistenie.

5.2.1.1.Poskytovanie finančných prostriedkov vo fáze zaistenia

Financovanie vo fáze zaistenia by sa poskytlo v prípade nedostatku likvidity zo strany zúčastnených systémov ochrany vkladov (článok 41a ods. 2). Postup na stanovenie nedostatku likvidity sa líši v závislosti od toho, či a) zaznamená zúčastnený systém ochrany výplatnú udalosť, alebo b) má prispieť k riešeniu krízovej situácie.

a)V prípade výplatnej udalosti má zúčastnený systém ochrany vkladov (článok 41b ods. 1) nedostatok likvidity vtedy, ak je suma krytých vkladov v banke, ktorá zlyhala, väčšia ako celková suma a) dostupných finančných prostriedkov, ktoré by zúčastnené systémy ochrany vkladov hypoteticky mali mať vzhľadom na systém financovania stanovený v článku 41j, a b) mimoriadnych príspevkov (ex post), ktoré môže zúčastnený systém ochrany vkladov vybrať do troch dní od výplatnej udalosti.

b)Sumu krytých vkladov použitých na výpočet nedostatku likvidity tvoria len oprávnené vklady do štandardnej úrovne krytia vo výške 100 000 EUR alebo ekvivalent tejto sumy v národnej mene (článok 6 ods. 1 smernice o systémoch ochrany vkladov). Dočasne vysoké zostatky vymedzené v článku 6 ods. 2 smernice o systémoch ochrany vkladov alebo akékoľvek odpočty, ktoré sa môžu vykonať v rámci systému ochrany vkladov v súlade s článkami 7 alebo 8 smernice o systémoch ochrany vkladov pred pristúpením ku kompenzácii vkladateľov, obvykle nie sú ešte známe v čase výplatnej udalosti, a preto sa neberú do úvahy. Použitie hypotetickej úrovne dostupných finančných prostriedkov namiesto skutočnej úrovne slúži na prípadné odradenie zúčastneného systému ochrany vkladov od nesplnenia svojho záväzku vybrať príspevky ex ante v súlade s konkrétnym postupom financovania. Napokon mimoriadne príspevky (ex post) (článok 10 ods. 8 smernice), pokiaľ sa môžu vybrať v rámci veľmi krátkeho obdobia, sú ďalším zdrojom likvidity, ktorá by mohla znížiť nedostatok likvidity zúčastneného systému ochrany vkladov. Trojdňová lehota predstavuje primeranú rovnováhu medzi cieľom najprv vyčerpať zdroje likvidity v systéme ochrany vkladov a potrebou kompenzovať vkladateľov do siedmich pracovných dní od výplatnej udalosti.

c)V prípade riešenia krízových situácií (článok 41b ods. 2) je nedostatkom likvidity suma, ktorú musí zúčastnený systém ochrany vkladov poskytnúť na účely riešenia krízových situácií, znížené o sumu dostupných finančných prostriedkov, ktoré by zúčastnený systém ochrany vkladov hypoteticky mal mať vzhľadom na postup financovania stanovený v článku 41j. Hypotetická úroveň dostupných finančných prostriedkov predstavuje jediný zdroj likvidity, ktorý zúčastnený systém ochrany vkladov potrebuje využívať na to, aby znížil svoj nedostatok likvidity. V prípade riešenia krízových situácií nie je potrebné, aby zúčastnený systém ochrany vkladov vyberal krátkodobé príspevky ex post, keďže ustanovenia článku 10 ods. 8 smernice o systémoch ochrany vkladov sa obmedzujú na výplatné udalosti.

d)Ak má zúčastnený systém ochrany vkladov nedostatok likvidity, môže požiadať o financovanie z fondu ochrany vkladov do výšky 20 % tohto nedostatku. Zvyšných 80 % nedostatku likvidity je nutné pokryť z iných zdrojov financovania. Uplatnením hypotetickej úrovne dostupných finančných prostriedkov na výpočet nedostatku likvidity sa prostredníctvom systému EDIS umožňuje tým zúčastneným systémom ochrany vkladov, ktoré majú v čase výplatnej udalosti k dispozícii viac finančných prostriedkov, než sa požaduje, získať financovanie zo systému EDIS zamerané na ich (technický) nedostatok likvidity a použiť ich dodatočné finančné prostriedky na pokrytie (časti) zvyšných 80 % ich nedostatku likvidity. Financovanie poskytované systémom EDIS je obmedzené.

5.2.1.2.Krytie strát v štádiu zaistenia

V rámci štádiu zaistenia systém EDIS, popri poskytovaní financovania zameraného na nedostatok likvidity, zároveň pokrýva v druhom kroku aj 20 % nadmernej straty zúčastnených systémov ochrany vkladov. Koncepcia nadmernej straty sa líši v závislosti od toho, či pri zúčastnenom systéme ochrany vkladov došlo k výplatnej udalosti alebo sa od neho žiadalo, aby prispel k riešeniu krízovej situácie.

V prípade výplatnej udalosti (článok 41c ods. 1) zúčastnenému systému ochrany vkladov vznikajú nadmerné straty, ak celková suma, ktorú vyplatil vkladateľom (článok 8 smernice) presiahne a) výšku sumy, ktorú vybral v rámci konkurzného konania o poskytnutých vkladoch, ktoré získal (článok 9 ods. 2 prvá veta smernice o systémoch ochrany vkladov) kompenzáciou vkladateľov, b) výšku dostupných finančných prostriedkov, ktoré by zúčastnené systémy ochrany vkladov hypoteticky mali mať vzhľadom na zavedený postup financovania ustanovený v článku 41j, a c) výšku mimoriadnych príspevkov (ex post), ktoré môžu zúčastnené systémy ochrany vkladov vybrať do jedného roka od výplatnej udalosti.

Zatiaľ čo nedostatok likvidity sa vypočíta na základe sumy krytých vkladov (oprávnené vklady do výšky 100 000 EUR), výpočet nadmernej straty, ktorý sa uskutoční neskôr v rámci postupu zaistenia, sa môže uskutočniť na základe súm skutočne vyplatených vkladateľom. Táto suma sa zníži o výnosy z konkurznej podstaty, ktoré získal zúčastnený systém ochrany vkladov. Okrem toho sa odpočíta aj hypotetická výška dostupných finančných prostriedkov, ktoré by zúčastnené systémy ochrany vkladov mali mať v čase výplatnej udalosti. Napokon sa predpokladá, že zúčastnené systémy ochrany vkladov boli schopné zozbierať sumu príspevkov ex post, ktoré je podľa smernice o systémoch ochrany vkladov oprávnený vybrať v rámci jedného roka od výplatnej udalosti. Predstavuje to 0,5 % celkových krytých vkladov svojich členských bánk (článok 10 ods. 8 smernice o systémoch ochrany vkladov) spolu s príspevkami ex post, ktoré sa vybrali v priebehu troch dní po výplatnej udalosti. Výsledná hodnota predstavuje nadmernú stratu zúčastnených systémov ochrany vkladov.

V prípade riešenia krízových situácií (článok 41c ods. 2) nadmerná strata zodpovedá sume, ktorou musí zúčastnený systém ochrany vkladov prispieť k riešeniu krízových situácií, zníženej o:

a)sumu, ktorá by mu bola uhradená po následnom vyhodnotení, na základe ktorého by sa zistilo, že jeho príspevok mal byť nižší než orgán pre riešenie krízových situácií pôvodne požadoval 7 ; a

b)výšku dostupných finančných prostriedkov, ktoré by zúčastnený systém ochrany vkladov mal mať vzhľadom na zavedený postup financovania ustanovený v článku 41j.

Ani v tomto prípade nie je potrebné, aby zúčastnený systém ochrany vkladov vybral príspevky ex post, keďže ustanovenia článku 10 ods. 8 smernice sa obmedzujú na výplatné udalosti.

Nadmerná strata vo výške 20 % sa pokryje prostredníctvom zníženia výšky finančných prostriedkov, ktoré je zúčastnený systém ochrany vkladov povinný splatiť systému EDIS, o sumu krytia straty. Krytie strát zo systému EDIS je takisto obmedzené.

5.2.2.Spolupoistenie

Po počiatočnej fáze zaistenia trvajúcej tri roky budú zúčastnené systémy ochrany vkladov spolupoistené systémom EDIS na obdobie štyroch rokov. Zúčastnené systémy ochrany vkladov môžu požiadať o financovanie, ako aj o krytie strát z fondu ochrany vkladov v prípade, že dôjde k výplatnej udalosti alebo sa od nich bude žiadať, aby prispeli k riešeniu krízových situácií (článok 41d). EDIS teraz zabezpečuje aj financovanie a kryje straty vyplývajúce z príspevkov na vnútroštátne riešenie krízových situácií.

Rozdiel v porovnaní s fázou zaistenia spočíva v tom, že sa poskytuje financovanie a kryjú sa straty od „prvého eura“, pričom podiel, ktorý znáša EDIS, sa bude počas obdobia spolupoistenia postupne zvyšovať.

EDIS poskytuje finančné prostriedky na určitý percentuálny podiel potreby likvidity zúčastnených systémov ochrany vkladov vyplývajúcej z výplatnej udalosti alebo zo žiadosti prispieť k riešeniu krízovej situácie. Pokrýva aj rovnaký percentuálny podiel strát, ktoré zúčastneným systémom ochrany vkladov v konečnom dôsledku vznikajú z týchto udalostí. Podiel bude 20 % v prvom roku fázy spolupoistenia a každý nasledujúci rok sa zvýši o 20 percentuálnych bodov, pričom dosiahne 80 % v poslednom roku spolupoistenia.

V prípade výplatnej udalosti potreba likvidity zodpovedá celkovej sume krytých vkladov zlyhávajúcej banky, t. j. oprávnených vkladov do výšky 100 000 EUR (článok 41f ods. 1). Strata sa určí odpočítaním výnosov z konkurznej podstaty zúčastnených systémov ochrany vkladov (článok 41g ods. 1).

V prípade riešenia krízových situácií potreba likvidity zodpovedá výške príspevku, ktorý požaduje jednotná rada a vnútroštátny orgán pre riešenie krízových situácií (článok 41f ods. 2). Strata sa určí odpočítaním rozdielu, ktorý sa mohol zúčastnenému systému ochrany vkladov uhradiť po následnom zhodnotení, na základe ktorého by sa určilo, že počiatočný príspevok mal byť nižší (článok 41g ods. 2).

Neexistuje žiadne obmedzenie v súvislosti s poskytovaním finančných prostriedkov alebo krytím strát.

5.2.3.Plné poistenie

Po uplynutí fázy spolupoistenia trvajúcej štyri roky by boli zúčastnené systémy ochrany vkladov poistené v rámci EDIS v plnej miere. Plné poistenie zabezpečuje úplné financovanie potreby likvidity a pokrýva všetky straty vyplývajúce z výplatnej udalosti alebo žiadosti prispieť k riešeniu krízovej situácie. Mechanizmus je rovnaký ako vo fáze spolupoistenia, ale s tým rozdielom, že EDIS pokrýva podiel vo výške 100 %.

5.2.4.Záruky na krytie zo systému EDIS

Návrh obsahuje záruky proti nesprávnemu alebo neodôvodnenému prístupu k systému EDIS zo strany vnútroštátnych systémov ochrany vkladov. Budú vylúčené vtedy, ak nedodržali svoje záväzky podľa nariadenia alebo vnútroštátne predpisy vykonávajúce kľúčové ustanovenia smernice alebo ak príslušný členský štát správne neuplatnil tieto články (článok 41i). Kryté zo systému EDIS budú len vtedy, ak ich dostupné finančné prostriedky dosahujú najmenej harmonizovaný postup financovania stanovený v nariadení (článok 41j). Slúži to na zabezpečenie toho, aby jeho ochranu mohli využívať len tie zúčastnené systémy ochrany vkladov, ktoré si splnili svoje vlastné záväzky obmedzujúce riziko na úrovni EDIS. Jednotná rada môže rozhodnúť o vylúčení zúčastneného systému ochrany vkladov zo krytia systémom EDIS prostredníctvom osobitných hlasovacích požiadaviek.

5.3.Posúdenie štátnej pomoci

Zatiaľ čo kompenzačné platby systému ochrany vkladov určené pre vkladateľov nie sú štátnou pomocou, jeho príspevok k riešeniu krízových situácií, hoci má zabezpečiť stály prístup vkladateľov ku vkladom, následne zlepšuje situáciu inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši. Príspevok sa teda môže považovať za štátnu pomoc a v súvislosti s jeho poskytnutím môže byť potrebné oznámenie a schválenie Komisie. Ak sa príspevok poskytuje z fondov na európskej úrovni (jednotný fond na riešenie krízových situácií a fond ochrany vkladov), konanie vo veci štátnej pomoci sa uplatňuje analogicky (článok 19).

5.4.Správa EDIS

EDIS by spravovala jednotná rada spolu so zúčastnenými systémami ochrany vkladov (alebo poverenými orgánmi, ktoré spravujú zúčastnené systémy ochrany vkladov). Tento postup možno rozdeliť zhruba na fázu vedúcu k poskytovaniu financovania a fázu po poskytnutí financovania.

5.4.1.Postup vedúci k financovaniu

Zúčastnené systémy ochrany vkladov sú povinné bezodkladne upozorniť jednotnú radu, hneď ako sa dozvedia o okolnostiach, ktoré môžu viesť k výplatnej udalosti alebo k žiadosti orgánu pre riešenie krízových situácií prispieť k riešeniu krízových situácií (článok 41i). Musia jednotnej rade poskytnúť odhad očakávaného nedostatku likvidity (fáza zaistenia) alebo potreby likvidity (fáza spolupoistenia a plného poistenia). To umožňuje jednotnej rade, aby sa pripravila na okamžité poskytnutie financovania v prípade výplatnej udalosti alebo žiadosti prispieť k riešeniu krízovej situácie.

Zúčastnené systémy ochrany vkladov musia jednotnú radu bezodkladne upovedomiť o výplatnej udalosti alebo žiadosti prispieť k riešeniu krízovej situácie (článok 41l). Aj keď samotná jednotná rada požiadala o podporu riešenia krízových situácií (článok 79), takéto oznámenie je aj tak formálne nevyhnutné, lebo zloženie jednotnej rady v rámci systému EDIS je odlišné od jej zloženia v rámci SRM (pozri nižšie) a od zúčastneného systému ochrany vkladov sa nepožaduje, aby žiadal o financovanie alebo krytie strát zo systému EDIS. Spolu s oznámením musí zúčastnený systém ochrany vkladov jednotnej rade poskytovať informácie na účely posúdenia, či sú splnené príslušné podmienky (článok 41k):

–Výška krytých vkladov na výpočet nedostatku likvidity alebo potreby likvidity.

–Dostupné finančné prostriedky v čase výplatnej udalosti alebo použitia v prípade riešenia krízových situácií s cieľom určiť, akú úroveň dostupných finančných prostriedkov by mali mať zúčastnené systémy ochrany vkladov k dispozícii v čase výplatnej udalosti alebo použitia pri riešení krízových situácií, vzhľadom na postup financovania stanovený v článku 41j.

–Odhad mimoriadnych príspevkov ex post, ktoré môže vybrať do troch dní od výplatnej udalosti alebo použitia v prípade riešenia krízových situácií.

–Akékoľvek ďalšie podstatné prekážky zúčastnených systémov ochrany vkladov v súvislosti s plnením ich záväzkov voči vkladateľom alebo orgánu pre riešenie krízových situácií, ako aj možné opravné prostriedky.

Jednotná rada by do 24 hodín určila, či sú podmienky týkajúce sa systému EDIS, ako sa uvádza v článku 41a (zaistenie), článku 41d (spolupoistenie) alebo článku 41h (plné poistenie), splnené (článok 41l ods. 1). Ďalej sa stanoví, obvykle v rámci toho istého obdobia, výška financovania, ktorú by poskytla zúčastneným systémom ochrany vkladov (článok 41l ods. 2 druhý pododsek).

Ak jednému alebo viacerým zúčastneným systémom ochrany vkladov vznikne naraz niekoľko výplatných udalostí alebo prípadov použitia na riešenie krízových situácií (udalostí), dostupné finančné prostriedky fondu ochrany vkladov nemusia stačiť. V tomto prípade sa financovanie, ktoré môže každý zúčastnený systém ochrany vkladov získať na každú udalosť, obmedzí podľa podielu dostupných finančných prostriedkov fondu ochrany vkladov, a to na základe pomerného výpočtu (článok 41l ods. 3)

Jednotná rada musí okamžite informovať zúčastnené systémy ochrany vkladov o tom, či sú podmienky na pokrytie systémom EDIS splnené a aká je výška finančných prostriedkov, ktoré by zúčastneným systémom ochrany vkladov poskytne. Zúčastnené systémy ochrany vkladov môžu do 24 hodín požiadať o preskúmanie rozhodnutia (rozhodnutí) jednotnej rady, o čom jednotná rada rozhodne v priebehu ďalších 24 hodín (článok 41m).

Financovanie by sa poskytlo bezprostredne po tom, ako jednotná rada určí výšku, a vyplatí sa vo forme hotovostného príspevku zúčastnenému systému ochrany vkladov (článok 41n). Ak jednotná rada zvýši výšku finančných prostriedkov po preskúmaní svojho pôvodného rozhodnutia na žiadosť zúčastneného systému ochrany vkladov, táto suma je splatná, len čo jednotná rada prijme svoje rozhodnutie o žiadosti o preskúmanie.

5.4.2.Postup po financovaní

Po poskytnutí finančných prostriedkov musí jednotná rada stanoviť nadmernú stratu (zaistenie) alebo stratu (spolupoistenie, plné poistenie) zúčastnených systémov ochrany vkladov, monitorovať využívanie poskytnutých finančných prostriedkov na vyplácanie vkladateľom alebo príspevku na riešenie krízových situácií, a monitorovať úsilie zúčastnených systémov ochrany vkladov zozbierať pohľadávky konkurznej podstaty.

Po výplatnej udalosti sa výška (nadmernej) straty v priebehu času spresní, postupne ako budú zúčastnené systémy ochrany vkladov zvyšovať príspevky ex post a z času na čas získavať výnosy z konkurznej podstaty. Pokiaľ ide o príspevok na riešenie krízových situácií, keď zúčastnené systémy ochrany vkladov nemôžu vybrať žiadne ex post príspevky a nemajú žiadne nároky na regresný postih voči tretím stranám, (nadmernú) stratu možno stanoviť hneď potom, ako bol zúčastnenému systému ochrany vkladov vyplatený akýkoľvek rozdiel sumy, na ktorý môže mať nárok v dôsledku zhodnotenia, na základe ktorého sa stanovilo, že počiatočný príspevok mal byť nižší. Z toho dôvodu, výlučne po výplatnej udalosti, jednotná rada musí priebežne hodnotiť vývoj (nadmernej) straty pred určením konečnej (nadmernej) straty. Zúčastnené systémy ochrany vkladov zároveň jednotnej rade vrátia finančné prostriedky, ktoré získali po sumách zodpovedajúcich príspevkom ex post alebo výnosom z konkurznej podstaty, len čo ich bude mať zúčastnený systém ochrany vkladov k dispozícii (článok 41o).

Rozdiel medzi počiatočnými finančnými prostriedkami, ktoré zúčastnený systém ochrany vkladov získa z fondu ochrany vkladov, a finančnými prostriedkami, ktoré musí nakoniec vrátiť jednotnej rade, predstavuje (nadmernú) stratu krytú systémom EDIS.

Po výplatnej udalosti by jednotná rada zároveň dôsledne monitorovala postup vyplácania, a najmä využívanie finančných prostriedkov, ktoré poskytla zúčastneným systémom ochrany vkladov na daný účel, a ako zúčastnené systémy ochrany vkladov uplatnili svoj nárok na pohľadávky z vkladov v rámci konkurzného konania. Zúčastnený systém ochrany vkladov musí poskytnúť v pravidelných intervaloch, ktoré stanovila jednotná rada, presné, spoľahlivé a úplné informácie, najmä o postupe vyplácania a uplatňovaní svojich nadobudnutých práv v rámci konkurzného konania. Zúčastnené systémy ochrany vkladov sa musia snažiť maximalizovať výnosy z konkurznej podstaty. Nedbanlivosť zo strany zúčastnených systémov ochrany vkladov môže viesť k nárokom na náhradu škody zo strany jednotnej rady, ale jednotná rada sa môže po vypočutí zúčastnených systémov ochrany vkladov tiež rozhodnúť sama uplatňovať všetky práva vyplývajúce z pohľadávok z vkladov zúčastnených systémov ochrany vkladov, ktoré boli prenesené na zúčastnené systémy ochrany vkladov. Jednotná rada môže následne inkasovať výnos priamo na svoj vlastný účet, aby uspokojila svoj nárok na vrátenie finančných prostriedkov poskytnutých zúčastneným systémom ochrany vkladov (článok 41q).

5.5.Finančné ustanovenia pre EDIS

Fungovanie EDIS vyžaduje finančné zdroje na krytie administratívnych výdavkov a potrebné krytie (financovanie a krytie strát) pre zúčastnené systémy ochrany vkladov.

5.5.1.Všeobecné rozpočtové ustanovenia a administratívne príspevky

Rozpočet v súčasnosti pozostáva z dvoch častí: z časti I pre správu jednotnej rady a časti II pre jednotný fond na riešenie krízových situácií.

Administratívne výdavky systému EDIS sa budú hradiť z existujúcich administratívnych príspevkov, ktoré sa vyberajú v rámci časti I rozpočtu jednotnej rady, so zreteľom na dodatočné administratívne zaťaženie spôsobené systémom EDIS a skutočnosť, že osobná pôsobnosť SRM a EDIS nie sú identické (článok 65 ods. 5).

Fond ochrany vkladov by bol obsiahnutý v novej časti III rozpočtu jednotnej rady. Jeho štruktúra príjmov a výdavkov (článok 60a) zodpovedá časti II pre jednotný fond na riešenie krízových situácií (článok 60) a podrobnejšie informácie o ňom sú uvedené v oddiele 5.5.2 ďalej v texte.

Všeobecné rozpočtové ustanovenia (články 57, 58, 61 až 64 a 66) sa tiež vzťahujú na časť III rozpočtu.

Jednotná rada by zodpovedala za správu jednotného fondu na riešenie krízových situácií a fondu ochrany vkladov a za investovanie ich finančných prostriedkov podľa pravidiel nariadenia o SRM a delegovaných aktov prijatých Komisiou (článok 75).

5.5.2.Príspevky ex ante do fondu ochrany vkladov

Fond ochrany vkladov by bol pokrytý z príspevkov ex ante, ktoré sú splatné a platené zo strany bánk priamo jednotnej rade a zúčastnené systémy ochrany vkladov ich vypočítavajú a účtujú v mene jednotnej rady (článok 74a ods. 1). Povinnosť poskytovať tieto príspevky ex ante je oddelená od povinnosti platiť príspevky ex ante zúčastneným systémom ochrany vkladov v súlade s článkom 10 ods. 1 druhým pododsekom smernice o systémoch ochrany vkladov. V záujme dosiahnutia nákladovej neutrality pre bankový sektor sa však príspevky ex ante zaplatené v prospech fondu ochrany vkladov môžu kompenzovať na úrovni zúčastnených systémov ochrany vkladov (pozri oddiel 5.5.2.2 nižšie v texte) 8 .

5.5.2.1.Cieľové úrovne fondu ochrany vkladov

Dostupné finančné prostriedky fondu ochrany vkladov musia dosiahnuť dve po sebe idúce cieľové úrovne (článok 74b ods. 1 a 2): a) počiatočnú cieľovú úroveň vo výške 20 % štyroch devätín súčtu všetkých vnútroštátnych minimálnych cieľových úrovní do konca fázy zaistenia trvajúcej tri roky a b) konečnú cieľovú úroveň, ktorá zodpovedá súčtu minimálnych cieľových úrovní, ktoré musia zúčastnené systémy ochrany vkladov podľa smernice dosiahnuť do konca fázy spolupoistenia trvajúcej štyri roky. Minimálne cieľové úrovne by sa plne harmonizovali pre všetky zúčastnené systémy ochrany vkladov. Spolu by sa minimálne cieľové úrovne fondu ochrany vkladov a zúčastnených systémov ochrany vkladov zvyšovali lineárnym spôsobom, a to každoročne o jednu devätinu v období do roku 2024.

Príspevky ex ante, ktoré majú banky zaplatiť sa časovo rozvrhnú čo najrovnomernejšie, až kým sa nedosiahne počiatočná alebo konečná cieľová úroveň. Ak sa dostupné finančné prostriedky po období zaistenia využili na poskytnutie financovania alebo krytie strát a klesli pod počiatočnú cieľovú úroveň, musia sa vyberať až dovtedy, kým sa opäť nedosiahne cieľová úroveň.

Príspevky ex ante, ktoré jednotlivé banky dlhujú a majú zaplatiť jednotnej rade, sa každoročne stanovujú v dvoch krokoch: a) jednotná rada určí celkovú výšku príspevkov ex ante, ktoré môže žiadať od členských bánk každého zúčastneného systému ochrany vkladov (článok 74d ods. 1); b) jednotlivé zúčastnené systémy ochrany vkladov, na základe príslušných celkových súm, ktoré určí jednotná rada, následne vypočítajú výšku príspevku, ktorú jednotlivé členské banky dlhujú a majú zaplatiť (článok 74d ods. 2) a túto sumu účtujú v mene jednotnej rady.

Počas fázy zaistenia by výšku príspevku ex ante založeného na riziku, ktorý musí každá členská banka poskytnúť fondu ochrany vkladov, vypočítali zúčastnené systémy ochrany vkladov v súvislosti so všetkými ostatnými členskými bankami. Po fáze zaistenia by sa výška príspevku ex ante založeného na riziku, ktorý poskytujú jednotlivé banky, vypočítala v súvislosti so všetkými bankami v rámci systému EDIS. Zabezpečila by to jednotná rada s pomocou zúčastnených systémov ochrany vkladov a na základe súboru metód založených na riziku, ktoré sú stanovené v delegovanom akte Komisie.

Príspevok ex ante účtovaný zúčastneným systémom ochrany vkladov v mene jednotnej rady musí banka priamo zaplatiť jednotnej rade, čím sa pripíše suma do fondu ochrany vkladov (a ako príjem v časti III jeho rozpočtu).

5.5.2.2.Kompenzácia na úrovni zúčastnených systémov ochrany vkladov

Tento návrh umožňuje zúčastneným členským štátom dosiahnuť nákladovú neutralitu pre členské banky ich zúčastnených systémov ochrany vkladov. Môžu sa rozhodnúť, že vytvorenie samostatnej povinnosti bánk platiť príspevky ex ante do fondu ochrany vkladov odôvodňuje kompenzáciu na úrovni zúčastnených systémov ochrany vkladov. Pri prijímaní tohto rozhodnutia musia členské štáty náležite zohľadniť zásadu proporcionality a zvážiť, či úroveň ochrany vkladov, ktorá sa buduje prostredníctvom postupného vytvárania systému EDIS, odôvodňuje zníženie finančných zdrojov na ochranu vkladov na úrovni zúčastnených systémov ochrany vkladov.

Nákladová neutralita sa stanovuje v článku 74c ods. 4: a) príspevky ex ante, ktoré banky uhrádzajú fondu ochrany vkladov, sa započítavajú do cieľovej úrovne, ktorú musia príslušné zúčastnené systémy ochrany vkladov podľa tejto smernice dosiahnuť; b) ak sa vnútroštátny systém ochrany vkladov do konca prípravnej fázy (3. júl 2024 alebo neskôr) držal konkrétneho postupu financovania (článok 41j) a jeho členské banky zaplatili všetky príspevky, ktoré boli splatné do fondu ochrany vkladov, tieto príspevky predstavujú výšku príspevkov nevyhnutných na dosiahnutie vnútroštátnej cieľovej úrovne 0,8 %; a c) zúčastnené členské štáty môžu umožniť ich systémom ochrany vkladov, aby pri výpočte úrovne príspevkov zvážili príspevky, ktoré ich členské banky poskytli systému EDIS, a/alebo aby ich členským bankám poskytli z dostupných finančných prostriedkov náhradu v rozsahu, v ktorom prevyšujú sumy stanovené v rámci konkrétneho postupu financovania.

V závislosti od úrovne dostupných finančných prostriedkov, ktoré zúčastnené systémy ochrany vkladov už vybrali, môže svojim členským bankám poskytnúť kompenzáciu prostredníctvom nižších príspevkov alebo prostredníctvom náhrady príspevkov, ktoré už od svojich členských bánk dostala.

5.5.3.Mimoriadne príspevky ex post

Od začiatku fázy spolupoistenia môže jednotná rada takisto žiadať zaplatenie mimoriadnych príspevkov ex post od bánk pridružených k zúčastneným systémom ochrany vkladov, keď dostupné finančné prostriedky v rámci fondu ochrany vkladov nepostačujú na financovanie a krytie strát. Vnútroštátne systémy ochrany vkladov by zostali zodpovedné za vyberanie príspevkov ex post od bankového sektora jednotlivých štátov na doplnenie svojich vnútroštátnych systémov v dôsledku výplatnej udalosti alebo príspevku na riešenie krízových situácií.

Príspevky ex post sú splatné a platené zo strany bánk priamo jednotnej rade a počas fázy spolupoistenia ich v mene jednotnej rady vypočítajú a účtujú príslušné zúčastnené systémy ochrany vkladov. Jednotná rada určí celkovú výšku príspevkov ex post, ktoré môže žiadať od členských bánk jednotlivých zúčastnených systémov ochrany vkladov, a to v rámci limitov stanovených v delegovanom akte Komisie. Zúčastnené systémy ochrany vkladov vypočítajú príspevok ex post, ktorý dlhujú ich jednotlivé členské banky, na základe celkovej sumy, ktorú určí jednotná rada, pričom uplatnia rovnakú metódu založenú na riziku, ktorú používajú na výpočet príspevku ex ante podľa článku 10 ods. 1 smernice.

Po fáze spolupoistenia jednotná rada vypočíta výšku príspevku ex post, ktorý dlhujú jednotlivé banky, a to na základe metódy založenej na riziku stanovenej Komisiou v delegovanom akte, ktorú takisto uplatňuje na výpočet príspevkov ex ante po uplynutí fázy spolupoistenia. Zúčastnené systémy ochrany vkladov účtujú príspevky ex post v mene jednotnej rady.

V rámci fázy spolupoistenia i plného poistenia môže jednotná rada z vlastnej iniciatívy alebo na návrh dotknutého príslušného orgánu odložiť platbu príspevku ex post jednotlivej banky, a to v plnej miere alebo čiastočne. Odklad musí byť nevyhnutný na ochranu finančnej pozície banky, nesmie trvať dlhšie ako šesť mesiacov, ale môže sa obnoviť na žiadosť banky.

V delegovanom akte Komisie sa stanoví maximálna suma, ktorú možno vybrať prostredníctvom systému EDIS ex post, so zreteľom na vnútroštátne príspevky ex post.

5.5.4.Dodatočné finančné zdroje fondu ochrany vkladov

Okrem vyberania príspevkov ex ante a ex post jednotná rada môže pre fond ochrany vkladov zmluvne zabezpečiť dodatočné finančné zdroje. Prostredníctvom postupného nahrádzania financovania na úrovni zúčastnených systémov ochrany vkladov môže od systémov ochrany vkladov požiadať o úver uznaný v nezúčastnených členských štátoch, ktoré môžu rozhodnúť o takejto žiadosti v súlade s článkom 12 smernice (článok 74g). Na dosiahnutie reciprocity môže jednotná rada následne tiež rozhodnúť o poskytnutí úverov systémom ochrany vkladov v nezúčastnených členských štátoch.

Rada môže tiež pre fond ochrany vkladov zmluvne zabezpečiť iné alternatívne finančné prostriedky od tretích strán, najmä ak finančné prostriedky, ktoré môže jednotná rada vyberať prostredníctvom príspevkov ex ante a ex post, nie sú (okamžite) dostupné (článok 74h). Návratné zdroje financovania sa musia vrátiť v plnej výške prostredníctvom príspevkov ex ante a ex post počas obdobia splatnosti.

5.5.5.EDIS – rozhodovanie

Systém EDIS by spravovala jednotná rada v rámci výkonných aj plenárnych zasadnutí. Výkonné zasadnutie sa bude skladať z tých istých členov v prípade rozhodnutí a úloh týkajúcich sa systému EDIS i SRM. Osobitné úlohy EDIS by si vyžadovali osobitné zloženie plenárneho zasadnutia v prípade rozhodnutí, ktoré sa týkajú iba systému EDIS. Členov zastupujúcich vnútroštátne orgány pre riešenie krízových situácií by na plenárnom zasadnutí nahradili členovia zastupujúci vnútroštátne poverené orgány.

Plenárnemu zasadnutiu by sa pridelili osobitné úlohy.

Keďže niektoré rozhodnutia jednotnej rady sú relevantné pre jednotnú radu ako celok alebo pre SRM i EDIS, prijímali by sa v rámci novej spoločnej plenárnej schôdze s osobitnými zástupcami a hlasovacími postupmi.

Všetky ostatné rozhodnutia o systéme EDIS by sa prijímali na výkonnom zasadnutí jednotnej rady.

5.6.Iné pravidlá

Ustanovenia týkajúce sa osobitnej predmetnej záležitosti, ktoré sa vzťahujú na SRM, by sa vzťahovali aj na jednotnú radu pri výkone jej funkcií v rámci EDIS: výsady a imunity personálu, jazykový režim, pracovníci a výmena pracovníkov, interné výbory, odvolací senát, konanie pred Súdnym dvorom, zodpovednosť jednotnej rady, služobné tajomstvo a výmena informácií, ochrana údajov, prístup k dokumentom, bezpečnostné predpisy týkajúce sa citlivých alebo utajovaných informácií, Dvor audítorov.

Zmeny, ktorými sa zavádza EDIS, by sa uplatňovali od nadobudnutia účinnosti pozmeňujúceho nariadenia.

Návrh

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY,

ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 806/2014
s cieľom vytvoriť európsky systém ochrany vkladov

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 114,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskej centrálnej banky 9 ,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru 10 ,

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom,

keďže:

(1)Únia v uplynulých rokoch dosiahla pokrok pri budovaní vnútorného trhu s bankovými službami. Lepšie integrovaný vnútorný trh s bankovými službami zohráva kľúčovú úlohu v záujme posilnenia hospodárskeho rastu v Únii, zabezpečenia stability bankového systému a ochrany vkladateľov.

(2)Európska rada 18. októbra 2012 dospela k záveru, že „hospodárska a menová únia (HMÚ) čelí zásadným výzvam, a preto je potrebné ju posilniť, aby sa zabezpečil ekonomický a sociálny blahobyt, ako aj stabilita a trvalá prosperita“ a „proces smerujúci k dôslednejšej hospodárskej a menovej únii by mal vychádzať z inštitucionálneho a právneho rámca Únie a mala by ho charakterizovať otvorenosť a transparentnosť voči členským štátom, ktorých menou nie je euro, a rešpektovanie integrity vnútorného trhu“. Na uvedený účel vznikla banková únia, ktorá sa opiera o komplexný a podrobný jednotný súbor pravidiel pre finančné služby platný pre vnútorný trh ako celok. Proces smerujúci k vytvoreniu bankovej únie bol charakterizovaný otvorenosťou a transparentnosťou voči nezúčastneným členským štátom a rešpektovaním integrity vnútorného trhu.

(3)Európsky parlament vo svojom uznesení z 20. novembra 2012 s názvom „Smerom k skutočnej hospodárskej a menovej únii“ tiež uviedol, že prelomenie negatívnej cyklickej spätnej väzby medzi štátmi, bankami a reálnou ekonomikou je kľúčové na hladké fungovanie HMÚ, zdôraznil naliehavú potrebu dodatočných a ďalekosiahlych opatrení na vybudovanie plne funkčnej bankovej únie, pričom je potrebné zabezpečiť nepretržité riadne fungovanie vnútorného trhu s finančnými službami a voľný pohyb kapitálu.

(4)Hoci boli vykonané kľúčové kroky na zabezpečenie efektívneho fungovania bankovej únie, a to na základe jednotného mechanizmu dohľadu (ďalej len „JMD“) zriadeného nariadením Rady (EÚ) č. 1024/2013 11 , prostredníctvom ktorého sa zabezpečuje, aby sa politika Únie týkajúca sa prudenciálneho dohľadu nad úverovými inštitúciami v členských štátoch eurozóny a v tých členských štátoch mimo eurozóny, ktoré sa rozhodnú zapojiť do jednotného mechanizmu dohľadu (ďalej len „zúčastnené členské štáty“), uskutočňovala jednotným a účinným spôsobom, ako aj na základe jednotného mechanizmu riešenia krízových situácií (ďalej len „SRM“) zriadeného nariadením (EÚ) č. 806/2014, prostredníctvom ktorého sa zabezpečuje konzistentný rámec na riešenie krízových situácií bánk, ktoré sú v úpadku alebo pravdepodobne budú v úpadku v zúčastnených členských štátoch, na dokončenie bankovej únie sú ešte stále potrebné ďalšie kroky.

(5)V júni 2015 sa v rámci správy štyroch predsedov a jedného prezidenta s názvom „Dobudovanie hospodárskej a menovej únie v Európe“ poukázalo na to, že jednotný bankový systém môže byť skutočne jednotný len vtedy, ak je dôvera v bezpečnosť bankových vkladov rovnaká bez ohľadu na členský štát, v ktorom banka pôsobí. Vyžaduje si to jednotný dohľad nad bankami, jednotné riešenie krízových situácií bánk a jednotnú ochranu vkladov. V správe štyroch predsedov a jedného prezidenta sa preto navrhuje dokončenie bankovej únie zriadením európskeho systému ochrany vkladov (EDIS), tretieho piliera plnohodnotnej bankovej únie popri bankovom dohľade a riešení krízových situácií. Konkrétne kroky v tomto smere by už mali byť prijaté ako priorita, pričom systém zaistenia na európskej úrovni pre vnútroštátne systémy ochrany vkladov predstavuje prvý krok smerom k plne mutualizovanému prístupu. Rozsah pôsobnosti tohto systému zaistenia by sa mal zhodovať s rozsahom pôsobnosti JMD.

(6)Nedávna kríza ukázala, že fungovanie vnútorného trhu môže byť ohrozené a že existuje čoraz väčšie riziko finančnej fragmentácie. Zlyhanie banky, ktorá je pomerne veľká v porovnaní s vnútroštátnym bankovým sektorom, alebo súbežné zlyhanie časti vnútroštátneho bankového sektora môže mať za následok, že sa naruší odolnosť vnútroštátnych systémov ochrany vkladov voči veľkým miestnym otrasom, a to dokonca aj s využitím dodatočných mechanizmov financovania stanovených v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2014/49/EÚ 12 . Táto neschopnosť vnútroštátnych systémov ochrany vkladov odolávať veľkým miestnym otrasom môže prispievať k nepriaznivej spätnej väzbe medzi bankami a ich príslušným štátom, pričom sa narúša jednotnosť ochrany vkladov a prispieva k nedostatku dôvery medzi vkladateľmi, čoho výsledkom je nestabilita trhu.

(7)Nejednotnosť úrovne ochrany vkladateľov môže narušiť hospodársku súťaž a vytvoriť účinnú prekážku týkajúcu sa slobody usadiť sa a slobody poskytovať služby zo strany úverových inštitúcií v rámci vnútorného trhu. Spoločný systém ochrany vkladov preto zohráva kľúčovú úlohu z hľadiska dobudovania vnútorného trhu s finančnými službami.

(8)Hoci smernica 2014/49/EÚ významne zlepšuje schopnosť vnútroštátnych systémov, pokiaľ ide o kompenzáciu vkladateľov, efektívnejšie mechanizmy na ochranu vkladov sú potrebné na úrovni bankovej únie s cieľom zabezpečiť dostatočné finančné prostriedky na posilnenie dôvery všetkých vkladateľov, a tým na ochránenie finančnej stability. Systém EDIS by zvýšil odolnosť bankovej únie voči budúcim krízam prostredníctvom zdieľania rizika vo väčšom rozsahu a poskytol by rovnakú ochranu poisteným vkladateľom, pričom by sa podporilo riadne fungovanie vnútorného trhu.

(9)Finančné prostriedky použité v rámci systémov ochrany vkladov na vyplatenie vkladateľov v prípade nedostupnosti krytých vkladov v súlade s článkom 8 smernice 2014/49/EÚ o systémoch ochrany vkladov nepredstavujú štátnu pomoc alebo pomoc z fondu. Ak sa však tieto fondy používajú pri reštrukturalizácii úverových inštitúcií a predstavujú štátnu pomoc alebo pomoc z fondu, musia byť v súlade s článkom 108 Zmluvy o fungovaní Európskej únie alebo s článkom 19 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 806/2014 13 , ktoré by sa malo zmeniť na tento účel.

(10)Napriek ďalšej harmonizácii zavedenej smernicou 2014/49/EÚ si vnútroštátne systémy ochrany vkladov zachovávajú určité možnosti a priestor na uváženie, a to aj s ohľadom na určité základné prvky, ako sú cieľové úrovne, rizikové faktory, ktoré sa majú uplatňovať pri posudzovaní výšky príspevkov úverových inštitúcií, lehôt splatnosti alebo využívanie fondov. Uvedené rozdiely medzi vnútroštátnymi predpismi môžu brániť slobodnému poskytovaniu služieb a spôsobovať narušenie hospodárskej súťaže. Vo vysoko integrovanom bankovom sektore je potrebná jednotnosť pravidiel a prístupov na zabezpečenie trvalo silnej úrovne ochrany vkladateľov v celej Únii, a teda na zaručenie cieľa finančnej stability.

(11)Vytvorenie systému EDIS, s právomocami rozhodovania, monitorovania a vykonávacími právomocami, ktoré sú sústredené a zverené Jednotnej rade pre riešenie krízových situácií a ochranu vkladov (ďalej len „jednotná rada“), bude mať zásadný význam pri dosahovaní cieľa harmonizovaného rámca pre ochranu vkladov. Jednotné uplatňovanie požiadaviek na ochranu vkladov v zúčastnených členských štátoch sa posilní tým, že ním bude poverený ústredný orgán. Prostredníctvom podpory a poskytovaním rámca pre vytvorenie a následné zavedenie jednotných pravidiel týkajúcich sa mechanizmov na ochranu vkladov by fungovanie systému EDIS týmto spôsobom malo uľahčiť proces harmonizácie v oblasti finančných služieb.

(12)EDIS je okrem toho súčasťou širšieho súboru pravidiel EÚ na harmonizáciu prudenciálneho dohľadu a ozdravenia a riešenia krízových situácií, ktoré predstavujú navzájom sa dopĺňajúce aspekty vnútorného trhu s bankovými službami. Dohľad môže byť účinný a zmysluplný, len ak sa vytvorí primeraný systém ochrany vkladov, zodpovedajúci vývoju v oblasti dohľadu. EDIS je preto zásadným nástrojom v širšom procese harmonizácie a jeho ciele sú úzko prepojené s rámcom Únie v oblasti prudenciálneho dohľadu a pre obnovu a riešenie krízových situácií, ktorých ústredné uplatňovanie je vzájomne závislé. Je napríklad potrebná primeraná koordinácia na úrovni dohľadu a ochrany vkladov v prípadoch, ak Európska centrálna banka (ECB) zvažuje odňatie povolenia úverovej inštitúcie alebo ak úverová inštitúcia nesplní svoju povinnosť byť účastníkom systému ochrany vkladov. Podobne vysoká úroveň integrácie je potrebná medzi opatreniami na riešenie krízových situácií a úlohami týkajúcimi sa ochrany vkladov, ktorými je poverená jednotná rada.

(13)Toto nariadenie sa uplatňuje len na banky, ktorých domovským orgánom dohľadu je ECB alebo príslušný vnútroštátny orgán v členských štátoch, ktorých menou je euro, alebo v členských štátoch, ktorých menou nie je euro, ktoré nadviazali úzku spoluprácu v súlade s článkom 7 nariadenia (EÚ) č. 1024/2013. Rozsah pôsobnosti uplatňovania tohto nariadenia súvisí s rozsahom pôsobnosti uplatňovania nariadenia (EÚ) č. 1024/2013. Vzhľadom na významnú úroveň vzájomného previazania úloh v oblasti dohľadu, ktorými je poverený JMD, s opatreniami na ochranu vkladov, zriadenie centralizovaného systému dohľadu fungujúceho podľa článku 127 ods. 6 Zmluvy o fungovaní Európskej únie je vskutku mimoriadne dôležité pre proces harmonizácie ochrany vkladov v zúčastnených členských štátoch. Skutočnosť, že subjekty, na ktoré sa vzťahuje nariadenie (EÚ) č. 1024/2013, podliehajú dohľadu zo strany JMD, predstavuje osobitnú charakteristiku, ktorá ich zaraďuje do objektívne odlišného postavenia na účely ochrany vkladov. S cieľom umožniť riadne a stabilné fungovanie vnútorného trhu je potrebné prijať opatrenia na zriadenie jednotného systému ochrany vkladov pre všetky členské štáty zúčastnené na JMD.

(14)V záujme zabezpečenia paralelnosti s JMD a SRM by sa mal EDIS vzťahovať na zúčastnené členské štáty. EDIS by sa nemal vzťahovať na banky usadené v členských štátoch nezúčastnených na JMD. Pokiaľ dohľad v členskom štáte zostane mimo JMD, tento členský štát by mal zostať zodpovedný za zabezpečenie ochrany vkladateľov pred následkami platobnej neschopnosti úverovej inštitúcie. Ak členské štáty vstúpia do JMD, mal by sa na ne automaticky začať vzťahovať aj EDIS. V konečnom dôsledku by sa EDIS mohol prípadne rozšíriť na celý vnútorný trh.

(15)V záujme zabezpečenia rovnakých podmienok v rámci vnútorného trhu ako celku je toto nariadenie v súlade so smernicou 2014/49/EÚ. Dopĺňa pravidlá a zásady uvedenej smernice s cieľom zabezpečiť správne fungovanie systému EDIS a dostupnosť náležitého financovania tomuto systému. Hmotné právo týkajúce sa ochrany vkladov, ktoré sa uplatňuje v rámci systému EDIS, bude preto v súlade s právom, ktoré uplatňujú vnútroštátne systémy ochrany vkladov alebo poverené orgány nezúčastnených členských štátov a ktoré je harmonizované prostredníctvom smernice 2014/49/EÚ.

(16)Na integrovaných finančných trhoch akákoľvek finančná podpora na odškodnenie vkladateľov zlepšuje finančnú stabilitu, a to nielen v zúčastnených členských štátoch, ale aj v ostatných členských štátoch, zabránením presahovania bankových kríz do nezúčastnených členských štátov. Prenesenie úloh týkajúcich sa ochrany vkladov na jednotnú radu by nemalo žiadnym spôsobom obmedzovať fungovanie vnútorného trhu s finančnými službami. Európsky orgán pre bankovníctvo (EBA) by si mal preto zachovať svoju funkciu a svoje existujúce právomoci a úlohy: mal by vypracúvať právne predpisy Únie platné pre všetky členské štáty a prispievať k ich dôslednému uplatňovaniu a posilniť zbližovanie postupov v oblasti ochrany vkladov v celej Únii.

(17)EDIS by sa mal postupne v priebehu niekoľkých rokov premeniť zo systému zaistenia na systém spolupoistenia, ktorý bude v plnej miere mutualizovaný. V rámci úsilia o prehĺbenie HMÚ, ktoré je doplnené prácou zameranou na vytvorenie preklenovacieho financovania pre jednotný fond na riešenie krízových situácií a na rozvoj spoločného fiškálneho zabezpečovacieho mechanizmu, je tento krok potrebný na zníženie prepojenia medzi štátom a bankou v jednotlivých členských štátoch prostredníctvom opatrenia na rozdelenie rizika medzi všetky členské štáty bankovej únie, a tým na posilnenie bankovej únie pri dosahovaní jej hlavného cieľa. Takéto rozdelenie rizika vyplývajúce z opatrení na posilnenie bankovej únie však musí prebiehať súbežne s opatreniami na znižovanie rizika zameranými na priamejšie prerušenie prepojenia medzi bankou a štátom.

(18)EDIS by sa mal zriadiť v troch po sebe nasledujúcich fázach, začínajúc systémom zaistenia, ktorý pokrýva časť nedostatku likvidity a nadmerných strát zúčastnených systémov ochrany vkladov, po ktorom nasleduje systém spolupoistenia, ktorý pokrýva postupne sa zvyšujúci podiel nedostatočnej likvidity a strát zúčastnených systémov ochrany vkladov a ktorý bude prípadne viesť k systému plného poistenia zameranému na pokrytie všetkých potrieb likvidity a strát zúčastnených systémov ochrany vkladov.

(19)Vo fáze zaistenia, a s cieľom obmedziť zodpovednosť Európskeho fondu ochrany vkladov (ďalej len „fond ochrany vkladov“) a znížiť riziko morálneho hazardu na vnútroštátnej úrovni je možné požadovať pomoc z fondu ochrany vkladov len vtedy, ak vnútroštátne systémy ochrany vkladov vybrali príspevky ex ante v súlade s konkrétnym postupom financovania a ak najskôr tieto fondy vyčerpajú. Ak však vnútroštátne systémy ochrany vkladov zhromaždili finančné prostriedky nad rámec toho, čo sa požaduje v súlade s postupom financovania, stačí len využiť prostriedky, ktoré sa museli zhromaždiť v rámci plnenia postupu financovania a na účely získania krytia EDIS. Preto by systémy ochrany vkladov, ktorým sa podarilo zozbierať viac prostriedkov, než je potrebné v zmysle plnenia postupu financovania, nemali mať horšie postavenie než tie, ktoré získali finančné prostriedky nepresahujúce úrovne stanovené v rámci postupu financovania.

(20)Vzhľadom na to, že fond ochrany vkladov by vo fáze zaistenia poskytoval len dodatočný zdroj financovania a len by oslabil väzbu medzi bankami a ich príslušným štátom, ale bez toho, aby sa zabezpečilo, že všetci vkladatelia v bankovej únii majú rovnakú úroveň ochrany, fáza zaisťovania by po troch rokoch mala postupne pokročiť do fázy spolupoistenia a v konečnom dôsledku do fázy plne mutualizovaného systému ochrany vkladov.

(21)Zatiaľ čo by fázy zaistenia a spolupoistenia mali veľa spoločných čŕt, zabezpečujúc hladký postupný vývoj, vyplácanie v rámci fázy spolupoistenia by sa malo rozdeliť medzi vnútroštátne systémy ochrany vkladov a fond ochrany vkladov, a to už od prvého eura straty. Relatívny príspevok z fondu ochrany vkladov by sa postupne zvýšil na 100 percent, čo by po štyroch rokoch viedlo k plnej mutualizácii rizika vkladateľa v bankovej únii.

(22)Do systému EDIS by sa mali zabudovať bezpečnostné opatrenia s cieľom obmedziť riziko morálneho hazardu a zabezpečiť, že pokrytie zo systému EDIS sa poskytuje, len ak vnútroštátne systémy ochrany vkladov konajú obozretným spôsobom. Po prvé, vnútroštátne systémy ochrany vkladov by si mali plniť svoje povinnosti podľa tohto nariadenia, smernice 2014/49/EÚ a iných príslušných právnych predpisov EÚ, najmä povinnosť vybudovať si zdroje v súlade s článkom 10 smernice 2014/49/EÚ, ako sa bližšie uvádza v tomto nariadení. S cieľom využiť krytie EDIS je potrebné, aby zúčastnené systémy ochrany vkladov vyberali príspevky ex ante v súlade s presným postupom financovania. Znamená to tiež, že možnosť zníženia cieľovej úrovne v súlade s článkom 10 ods. 6 smernice 2014/49/EÚ už nie je dostupná, ak chce systém ochrany vkladov využívať EDIS. Po druhé, v prípade výplatnej udalosti, alebo ak sa ich fondy použili pri riešení krízových situácií, vnútroštátne systémy ochrany vkladov by samy mali znášať primeranú časť straty. Preto by sa malo od ich členov požadovať poskytovanie príspevkov ex post na doplnenie ich fondu a vyplatenie systému EDIS v takom rozsahu, aby pôvodne získané finančné prostriedky presahovali podiel straty, ktorý musí znášať EDIS. Po tretie, po výplatnej udalosti by mali vnútroštátne systémy ochrany vkladov maximalizovať výnosy z konkurznej podstaty a vyplatiť jednotnú radu a jednotná rada by mala mať dostatočné právomoci na ochranu svojich práv. Po štvrté, jednotná rada by mala mať právomoc požadovať vrátenie všetkých finančných prostriedkov alebo ich časti v prípade, že si zúčastnené systémy ochrany vkladov nesplnili kľúčové povinnosti.

(23)Fond ochrany vkladov je podstatným prvkom, bez ktorého by postupné vytváranie systému EDIS nebolo možné dosiahnuť. Jednotnú ochranu vkladov v celej bankovej únii by nebolo možné zabezpečiť pomocou rozdielnych vnútroštátnych systémov financovania. V rámci týchto troch fáz by mal fond ochrany vkladov pomôcť zabezpečiť stabilizačnú úlohu systémov ochrany vkladov, jednotnú vysokú úroveň ochrany pre všetkých vkladateľov v harmonizovanom rámci v celej Únii a zabrániť vytváraniu prekážok pri uplatňovaní základných slobôd alebo narúšaniu hospodárskej súťaže na vnútornom trhu v dôsledku rozdielnych úrovní ochrany na vnútroštátnej úrovni.

(24)Fond ochrany vkladov by sa mal financovať z priamych príspevkov od bánk. Rozhodnutia prijaté v rámci EDIS vyžadujúce používanie fondu ochrany vkladov alebo vnútroštátneho systému ochrany vkladov by nemali zasahovať do fiškálnych zodpovedností členských štátov. Za zásah do rozpočtovej suverenity a fiškálnych zodpovedností členských štátov by sa v tomto ohľade mala považovať len mimoriadna verejná finančná podpora.

(25)Týmto nariadením sa stanovujú spôsoby používania fondu ochrany vkladov a všeobecné kritériá na určenie výšky a výpočtu príspevkov ex ante a ex post a ustanovujú sa právomoci jednotnej rady v oblasti využívania a správy fondu ochrany vkladov.

(26)Príspevky by sa priamo vyberali od bánk na účely financovania fondu ochrany vkladov. Jednotná rada by vyberala príspevky a spravovala fond ochrany vkladov, zatiaľ čo vnútroštátne systémy ochrany vkladov by naďalej vyberali vnútroštátne príspevky a spravovali prostriedky členských štátov. S cieľom zabezpečiť spravodlivé a harmonizované príspevky pre zúčastnené banky a s cieľom poskytnúť motiváciu na fungovanie na základe menej rizikového modelu by sa mali príspevky do systému EDIS a vnútroštátnych systémov ochrany vkladov vypočítať na základe krytých vkladov a koeficientu úpravy rizika na jednu banku. Počas obdobia zaistenia by mal koeficient úpravy rizika zohľadňovať stupeň rizika, ktoré banke hrozí vzhľadom na všetky ostatné banky, ktoré sú členmi toho istého zúčastneného systému ochrany vkladov. Po dosiahnutí fázy spolupoistenia by mal koeficient úpravy rizika zohľadňovať stupeň rizika, ktoré banke hrozí v súvislosti so všetkými ostatnými bankami usadenými v zúčastnených členských štátoch. Tým by sa celkovo zabezpečilo, že EDIS je nákladovo neutrálny pre banky a vnútroštátne systémy ochrany vkladov a zabránilo by sa akémukoľvek prerozdeľovaniu príspevkov počas fázy budovania fondu ochrany vkladov.

(27)V zásade by sa mali príspevky vyberať v rámci príslušného sektora, a to pred akýmkoľvek opatrením v oblasti ochrany vkladov a nezávisle od neho. Ak predchádzajúce financovanie nestačí na krytie strát alebo nákladov, ktoré vznikli používaním fondu ochrany vkladov, mali by sa vyberať ďalšie príspevky, ktorými sa pokryjú dodatočné náklady alebo straty. Fond ochrany vkladov by mal mať navyše možnosť zmluvne zabezpečovať pôžičky alebo iné formy podpory od úverových inštitúcií, finančných inštitúcií alebo iných tretích strán, keď príspevky ex ante a ex post nie sú okamžite dostupné alebo nepostačujú na krytie nákladov, ktoré vznikli použitím fondu ochrany vkladov v súvislosti s opatreniami na ochranu vkladov.

(28)S cieľom dosiahnuť kritické množstvo a zabrániť procyklickým účinkom, ku ktorým by došlo v prípade, keby bol fond ochrany vkladov v čase systémovej krízy závislý výhradne od ex post príspevkov, je nevyhnutné, aby ex ante dostupné finančné prostriedky fondu ochrany vkladov dosahovali aspoň určitú minimálnu cieľovú úroveň.

(29)Počiatočná a konečná cieľová úroveň fondu ochrany vkladov by sa mala stanoviť ako percentuálny podiel celkových minimálnych cieľových úrovní zúčastnených systémov ochrany vkladov. Mala by postupne dosiahnuť 20 % štyroch devätín celkových minimálnych cieľových úrovní do konca obdobia zaistenia a súčet všetkých minimálnych cieľových úrovní do konca obdobia spolupoistenia. Pri stanovovaní počiatočných a konečných cieľových úrovní fondu ochrany vkladov by sa v súlade s článkom 10 ods. 6 smernice 2014/49/EÚ nemala zvažovať možnosť požiadať o odsúhlasenie nižšej cieľovej úrovne. Na dosiahnutie cieľovej úrovne fondu ochrany vkladov by sa mal stanoviť primeraný časový rámec.

(30)Z hľadiska dôveryhodnosti systému EDIS je mimoriadne dôležité zabezpečiť účinné a dostatočné financovanie fondu ochrany vkladov. Kapacita jednotnej rady v oblasti získavania alternatívnych zdrojov financovania pre fond ochrany vkladov by sa mala posilniť spôsobom, ktorým sa optimalizujú náklady na financovanie a zachováva sa dôveryhodnosť fondu ochrany vkladov. Hneď po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia by jednotná rada v spolupráci so zúčastnenými členskými štátmi mala vykonať potrebné kroky na vypracovanie príslušných metód a spôsobov, ktoré umožnia zvýšiť kapacitu fondu ochrany vkladov na prijímanie pôžičiek, ktoré by sa mali zaviesť do dátumu začatia uplatňovania tohto nariadenia.

(31)Je potrebné zabezpečiť, aby bol fond ochrany vkladov plne k dispozícii na účely zabezpečenia ochrany vkladov. Preto by sa mal fond ochrany vkladov predovšetkým používať na efektívne zavedenie požiadaviek a opatrení v oblasti ochrany vkladov. Okrem toho by sa mal používať len v súlade s uplatniteľnými cieľmi a zásadami ochrany vkladov. Za určitých podmienok by fond ochrany vkladov mohol tiež poskytovať financovanie, ak sa dostupné finančné prostriedky systémov ochrany vkladov používajú na riešenie krízových situácií v súlade s článkom 79 tohto nariadenia.

(32)V záujme ochrany hodnoty súm v držbe fondu ochrany vkladov by sa uvedené sumy mali investovať do dostatočne bezpečných, diverzifikovaných a likvidných aktív.

(33)Ak sa ukončí úzka spolupráca zúčastneného členského štátu, ktorého menou nie je euro, s ECB podľa článku 7 nariadenia (EÚ) č. 1024/2013, malo by sa rozhodnúť o spravodlivom rozdelení kumulovaných príspevkov dotknutého zúčastneného členského štátu pri zohľadnení záujmov tohto zúčastneného členského štátu a fondu ochrany vkladov.

(34)S cieľom zaručiť jej úplnú autonómiu a nezávislosť pri vykonávaní opatrení v oblasti ochrany vkladov podľa tohto nariadenia by jednotná rada mala dostať samostatný rozpočet s príjmami z povinných príspevkov od inštitúcií v zúčastnených členských štátoch. Týmto nariadením by nemala byť dotknutá možnosť členských štátov vyberať poplatky na pokrytie administratívnych nákladov ich národných systémov ochrany vkladov alebo poverených orgánov.

(35)Jednotná rada by mala vnútroštátnym systémom ochrany vkladov poskytovať príslušné financovanie a krytie strát v prípade, že sú splnené všetky kritériá týkajúce sa využívania fondu ochrany vkladov.

(36)Jednotná rada by mala vykonávať svoju činnosť na spoločných plenárnych, plenárnych a výkonných zasadnutiach. Na svojom výkonnom zasadnutí by jednotná rada mala pripravovať všetky rozhodnutia o postupe vyplácania a v čo najširšom možnom rozsahu by ich mala prijímať. Pokiaľ ide o využívanie fondu ochrany vkladov, je dôležité, aby subjekty na trhu nemali výhody vyplývajúce z postavenia prvého konajúceho a aby odlevy z fondu ochrany vkladov boli monitorované. Keď výška čistého kumulovaného využitia fondu ochrany vkladov v predchádzajúcich 12 za sebou idúcich mesiacoch dosiahne prahovú hodnotu 25 % konečnej cieľovej úrovne, na plenárnom zasadnutí by sa malo vyhodnotiť uplatňovanie opatrení v oblasti ochrany vkladov alebo zapojenia sa do riešenia krízových situácií a využívanie fondu ochrany vkladov a mali by sa poskytnúť usmernenia, ktorými by sa výkonné zasadnutie malo riadiť pri prijímaní nasledujúcich rozhodnutí. Usmernenia poskytnuté výkonnému zasadnutiu by sa mali zameriavať najmä na zabezpečenie nediskriminačného uplatňovania opatrení v oblasti ochrany vkladov alebo zapojenia sa do riešenia krízových situácií, na opatrenia, ktoré sa majú prijať na zamedzenie vyčerpania fondu ochrany vkladov.

(37)Vo všetkých zúčastnených členských štátoch by sa mala zabezpečiť efektívnosť a jednotnosť opatrení v oblasti ochrany vkladov. Na tento účel, ak zúčastnené systémy ochrany vkladov neuplatnili alebo nedodržali rozhodnutie jednotnej rady v zmysle tohto nariadenia, alebo ho uplatnili spôsobom, ktorý ohrozuje ktorýkoľvek z cieľov systému ochrany vkladov alebo efektívne vykonávanie opatrení v oblasti ochrany vkladov, jednotná rada by mala mať právomoc nariadiť akékoľvek potrebné opatrenie, ktorým sa výrazne reaguje na obavu alebo ohrozenie cieľov EDIS. Akékoľvek opatrenie zúčastneného systému ochrany vkladov, ktorým by sa obmedzil alebo ovplyvnil výkon právomocí alebo funkcií jednotnej rady, by sa malo vylúčiť.

(38)Pri prijímaní rozhodnutí alebo pri vykonávaní opatrení, najmä v súvislosti so subjektmi usadenými v zúčastnených členských štátoch aj v nezúčastnených členských štátoch, by sa takisto mali zohľadniť nepriaznivé účinky na tieto členské štáty, ako je ohrozenie finančnej stability ich finančných trhov, a na subjekty usadené v uvedených členských štátoch.

(39)V prípade potreby by jednotná rada, poverené orgány, príslušné orgány vrátane ECB a orgány pre riešenie krízových situácií mali uzatvoriť memorandá o porozumení, v ktorých všeobecným spôsobom opíšu, ako budú navzájom spolupracovať pri plnení svojich úloh podľa právnych predpisov Únie. Memorandum by sa malo pravidelne revidovať.

(40)Príslušné subjekty a orgány zapojené do uplatňovania tohto nariadenia by mali navzájom spolupracovať v súlade s povinnosťou lojálnej spolupráce zakotvenou v zmluvách.

(41)Jednotná rada a poverené orgány a príslušné orgány nezúčastnených členských štátov by tiež mali uzatvoriť memorandá o porozumení, v ktorých všeobecným spôsobom opíšu, ako budú navzájom spolupracovať pri plnení svojich úloh podľa smernice 2014/49/EÚ. V memorandách o porozumení by sa okrem iného mohli vyjasniť konzultácie, ktoré sa týkajú rozhodnutí jednotnej rady, ktoré majú vplyv na pobočky umiestnené v nezúčastnených členských štátoch, ak je úverová inštitúcia usadená v zúčastnenom členskom štáte. Memorandá by sa mali pravidelne revidovať.

(42)Postup týkajúci sa prijatia rozhodnutí jednotnou radou rešpektuje zásadu delegovania právomoci na agentúry, ako ju vykladá Súdny dvor Európskej únie.

(43)Toto nariadenie rešpektuje základné práva a dodržiava práva, slobody a zásady uznané najmä chartou, a to najmä právo vlastniť majetok, právo na ochranu osobných údajov, slobodu podnikania, právo na účinný prostriedok nápravy a na spravodlivý proces a právo na obhajobu, a malo by sa vykonávať v súlade s týmito právami a zásadami.

(44)Keďže ciele tohto nariadenia, konkrétne vytvorenie efektívnejšieho a účinnejšieho rámca ochrany vkladov a zabezpečenie jednotného uplatňovania pravidiel ochrany vkladov, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni jednotlivých členských štátov, ale ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

(45)Komisia by mala preskúmať uplatňovanie tohto nariadenia s cieľom posúdiť jeho vplyv na vnútorný trh a stanoviť, či sú potrebné zmeny alebo ďalší vývoj s cieľom zlepšiť efektívnosť a účinnosť systému EDIS.

(46)Na to, aby EDIS fungoval účinným spôsobom od [...], ustanovenia týkajúce sa platenia príspevkov do fondu ochrany vkladov, vytvorenia všetkých príslušných postupov a akýchkoľvek iných operačných a inštitucionálnych aspektov by sa mali uplatňovať od XX.

(47)Nariadenie (EÚ) č. 806/2014 by sa malo zmeniť tak, aby sa zahrnulo a zohľadnilo zriadenie EDIS,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Zmeny nariadenia (EÚ) č. 806/2014

Nariadenie (EÚ) č. 806/2014 sa mení takto:

1.Názov nariadenia sa nahrádza takto:

„NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) č. 806/2014 z 15. júla 2014 o jednotnom mechanizme riešenia krízových situácií a európskom systéme ochrany vkladov a o zmene nariadenia (EÚ) č. 1093/2010“;

2.Článok 1 sa nahrádza takto:

„Článok 1
Predmet úpravy

1.V tomto nariadení sa stanovujú jednotné pravidlá a jednotný postup riešenia krízových situácií subjektov uvedených v článku 2, ktoré sú usadené v zúčastnených členských štátoch uvedených v článku 4.

Uvedené jednotné pravidlá a uvedený jednotný postup uplatňuje Jednotná rada pre riešenie krízových situácií zriadená v súlade s článkom 42 (ďalej len „jednotná rada“) spolu s Radou a Komisiou a vnútroštátnymi orgánmi pre riešenie krízových situácií v rámci jednotného mechanizmu riešenia krízových situácií (ďalej len „SRM“) zriadeného týmto nariadením. SRM je podporovaný jednotným fondom na riešenie krízových situácií (ďalej len „jednotný fond“).

Využívanie jednotného fondu je podmienené nadobudnutím účinnosti dohody uzavretej medzi zúčastnenými členskými štátmi (ďalej len „dohoda“) o prevode finančných prostriedkov vyzbieraných na vnútroštátnej úrovni do jednotného fondu, ako aj o postupnom zlúčení jednotlivých finančných prostriedkov vyzbieraných na vnútroštátnej úrovni, ktoré majú byť pridelené do národných zložiek fondu.

2.Okrem toho sa v tomto nariadení ustanovuje európsky systém ochrany vkladov („EDIS“) v týchto troch po sebe nasledujúcich fázach:

–systém zaistenia, ktorý do určitej miery poskytuje finančné prostriedky a pokrýva podiel strát zúčastnených systémov ochrany vkladov v súlade s článkom 41a,

–systém spolupoistenia, ktorý do postupne sa zvyšujúcej miery poskytuje finančné prostriedky a pokrýva straty zúčastnených systémov ochrany vkladov v súlade s článkom 41c,

–systém plného poistenia, ktorý poskytuje financovanie a pokrýva straty zúčastnených systémov ochrany vkladov v súlade s článkom 41e.

EDIS spravuje jednotná rada v spolupráci so zúčastnenými systémami ochrany vkladov a poverenými orgánmi v súlade s časťou IIa. EDIS je podporovaný fondom ochrany vkladov.“

3.Článok 2 sa nahrádza takto:

„Článok 2

Rozsah pôsobnosti

1.    Na účely SRM sa toto nariadenie vzťahuje na tieto subjekty:

a)úverové inštitúcie usadené v zúčastnenom členskom štáte;

b)materské spoločnosti vrátane finančných holdingových spoločností a zmiešaných finančných holdingových spoločností, usadené v zúčastnenom členskom štáte, ak podliehajú dohľadu na konsolidovanom základe, ktorý vykonáva ECB v súlade s článkom 4 ods. 1 písm. g) nariadenia (EÚ) č. 1024/2013;

c)investičné spoločnosti a finančné inštitúcie usadené v zúčastnenom členskom štáte, ak podliehajú dohľadu na konsolidovanom základe nad materskou spoločnosťou, ktorý vykonáva ECB v súlade s článkom 4 ods. 1 písm. g) nariadenia (EÚ) č. 1024/2013.

2.    Na účely EDIS sa toto nariadenie vzťahuje na tieto subjekty:

a)zúčastnené systémy ochrany vkladov podľa článku 3 ods. 1a bodu 1;

b)úverové inštitúcie pridružené k zúčastneným systémom ochrany vkladov.

Ak toto nariadenie zakladá práva alebo povinnosti zúčastnených systémov ochrany vkladov spravovaných povereným orgánom, ako je vymedzené v článku 2 ods. 1 bode 18 smernice 2014/49/EÚ, práva alebo povinnosti sa považujú za práva alebo povinnosti povereného orgánu.“

4.Článok 3 sa mení takto:

a)V odseku 1 sa dopĺňajú body (55), (56) a (57):

„(55),zúčastnené systémy ochrany vkladov‘ sú systémy ochrany vkladov v zmysle vymedzenia v článku 2 ods. 1 bode 1 smernice 2014/49/EÚ, ktoré sú zavedené a oficiálne uznané v zúčastnenom členskom štáte;

(56),výplatná udalosť‘ je udalosť týkajúca sa vyplatenia nedostupných vkladov v zmysle vymedzenia v článku 2 ods. 1 bode 8 smernice 2014/49/EÚ v súvislosti s úverovou inštitúciou pridruženou k zúčastnenému systému ochrany vkladov;

(57),dostupné finančné prostriedky fondu ochrany vkladov‘ poukazujú na hotovosť, vklady a nízkorizikové aktíva, ktoré je možné likvidovať v lehote nepresahujúcej lehotu uvedenú v článku 8 ods. 1 smernice 2014/49/EÚ.“

b)Odsek 2 sa nahrádza takto:

„2.    V prípade chýbajúceho relevantného vymedzenia pojmu v predchádzajúcich odsekoch sa uplatňujú vymedzenia pojmov uvedené v článku 2 smernice 2014/49/EÚ a článku 2 smernice 2014/59/EÚ.

V prípade chýbajúceho relevantného vymedzenia pojmu v článku 2 smernice 2014/49/EÚ a článku 2 smernice 2014/59/EÚ sa uplatňujú vymedzenia pojmov uvedené v článku 3 smernice 2013/36/EÚ.“

5.V článku 4 sa odseky 2, 3 a 4 nahrádzajú takto:

„2. Ak je úzka spolupráca medzi členským štátom a ECB pozastavená alebo ukončená v súlade s článkom 7 nariadenia (EÚ) č. 1024/2013, na subjekty uvedené v článku 2 tohto nariadenia, ktoré sú usadené alebo uznané v danom členskom štáte, sa toto nariadenie prestane vzťahovať od dátumu začatia uplatňovania uvedeného rozhodnutia.

3. V prípade, že sa úzka spolupráca členského štátu, ktorého menou nie je euro, s ECB ukončí v súlade s článkom 7 nariadenia (EÚ) č. 1024/2013, jednotná rada do troch mesiacov od dátumu prijatia rozhodnutia o ukončení úzkej spolupráce po dohode s daným členským štátom rozhodne o spôsoboch a akýchkoľvek podmienkach, ktoré sa uplatňujú na:

a)vrátenie príspevkov, ktoré dotknutý členský štát previedol do jednotného fondu na riešenie krízových situácií;

b)prevod príspevkov do systémov ochrany vkladov oficiálne uznaných v dotknutom členskom štáte, ktoré boli vyplatené do fondu ochrany vkladov úverovými inštitúciami pridruženými k daným systémom ochrany vkladov.

Na účely prvého pododseku písmena a) vrátené prostriedky zahŕňajú časť zložky prislúchajúcej danému členskému štátu, ktorá nebola predmetom mutualizácie. Ak počas prechodného obdobia stanoveného v dohode vrátené prostriedky z nemutualizovanej časti nepostačujú na to, aby sa dotknutému členskému štátu umožnilo financovanie zriadenia vlastného vnútroštátneho mechanizmu financovania v súlade so smernicou 2014/59/EÚ, vrátené prostriedky musia zahŕňať aj celkovú sumu alebo časť tej časti zložky prislúchajúcej danému členskému štátu, ktorá bola v súlade s dohodou predmetom mutualizácie, alebo po uplynutí prechodného obdobia celkovú sumu alebo časť príspevkov, ktoré dotknutý členský štát previedol počas trvania úzkej spolupráce, a to v dostatočnej výške na to, aby sa umožnilo financovanie uvedeného vnútroštátneho mechanizmu financovania.

Pri posudzovaní výšky finančných prostriedkov, ktoré sa majú vrátiť z mutualizovanej časti alebo po uplynutí prechodného obdobia z fondu, sa zohľadnia tieto ďalšie kritériá:

a)spôsob ukončenia úzkej spolupráce s ECB, či už išlo o dobrovoľné ukončenie v súlade s článkom 7 ods. 6 nariadenia (EÚ) č. 1024/2013, alebo nedobrovoľné ukončenie;

b)existencia prebiehajúcich opatrení na riešenie krízovej situácie ku dňu ukončenia;

c)hospodársky cyklus členského štátu, ktorého sa dátum ukončenia týka.

Vrátené prostriedky sa rozdelia počas obmedzeného obdobia v závislosti od dĺžky trvania úzkej spolupráce. Od vrátených prostriedkov sa odpočíta podiel dotknutého členského štátu na príspevkoch poskytnutých z jednotného fondu na opatrenia na riešenie krízovej situácie počas obdobia úzkej spolupráce.

Na účely prvého pododseku písm. b) musí byť suma prevedená na jednotlivé systémy ochrany vkladov oficiálne uznané v dotknutom členskom štáte rovnaká ako dostupné finančné prostriedky fondu ochrany vkladov vynásobené pomerom a) ku b):

a)výška všetkých príspevkov ex ante zaplatených do fondu ochrany vkladov úverovými inštitúciami pridruženými k dotknutým systémom ochrany vkladov;

b)výška všetkých príspevkov ex ante zaplatených do fondu ochrany vkladov.

Prevedená suma nesmie prekročiť sumu, ktorá je nevyhnutná na to, aby dostupné finančné prostriedky dotknutého systému ochrany vkladov dospeli k dvom tretinám svojej cieľovej úrovne, ako sa vymedzuje v článku 10 ods. 2 prvom pododseku smernice 2014/49/EÚ.

4. Toto nariadenie sa naďalej uplatňuje na konania, ktoré sú zamerané na riešenie krízových situácií a ochranu vkladov a ktoré nie sú ukončené ku dňu začatia uplatňovania rozhodnutia uvedeného v odseku 2.“;

6.V článku 5 ods. 2 sa prvý pododsek nahrádza takto:

„Jednotná rada, Rada a Komisia a v náležitých prípadoch vnútroštátne orgány pre riešenie krízových situácií a zúčastnené systémy ochrany vkladov prijímajú rozhodnutia podliehajúce príslušným právnym predpisom Únie, najmä akýmkoľvek legislatívnym a nelegislatívnym aktom vrátane aktov uvedených v článkoch 290 a 291 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, a v súlade s nimi.“

7.Článok 6 sa mení takto:

a)Odseky 1 a 2 sa nahrádzajú takto:

„1. Subjekty, držitelia vkladov, investori ani iní veritelia usadení v Únii nesmú byť z dôvodu svojej štátnej príslušnosti alebo miesta podnikania diskriminovaní žiadnym opatrením, návrhom ani politikou jednotnej rady, Rady, Komisie, vnútroštátneho orgánu pre riešenie krízových situácií alebo zúčastneného systému ochrany vkladov.

2. Každé opatrenie, návrh alebo politika jednotnej rady, Rady, Komisie, vnútroštátneho orgánu pre riešenie krízových situácií alebo zúčastneného systému ochrany vkladov v rámci SRM alebo EDIS sa prijíma s dôkladným zohľadnením a povinným zabezpečením jednotnosti a celistvosti vnútorného trhu.“;

b)Odsek 7 sa nahrádza takto:

„7. Ak jednotná rada prijme rozhodnutie, ktoré je určené vnútroštátnemu orgánu pre riešenie krízových situácií alebo zúčastnenému systému ochrany vkladov, vnútroštátny orgán pre riešenie krízových situácií alebo zúčastnený systém ochrany vkladov sú oprávnené bližšie určiť opatrenia, ktoré sa majú prijať. Toto bližšie určenie musí byť v súlade s príslušným rozhodnutím jednotnej rady.“

8.Nadpis časti II sa nahrádza takto: „Jednotný mechanizmus riešenia krízových situácií“.

9.Článok 19 sa mení takto:

a)V odseku 3 sa prvý pododsek nahrádza takto:

„Pokiaľ opatrenie na riešenie krízovej situácie zahŕňa v zmysle návrhu jednotnej rady použitie fondov (jednotného fondu alebo fondu ochrany vkladov), jednotná rada oznámi Komisii navrhované použitie fondov. Oznámenie jednotnej rady musí obsahovať všetky informácie potrebné na to, aby mohla Komisia vypracovať vlastné posúdenie na základe tohto odseku.“

b)V odseku 3 treťom, piatom a siedmom pododseku sa slovo „fond“ nahrádza slovom „fondy“ v príslušnom gramatickom tvare;

c)V odseku 5 sa druhý pododsek nahrádza takto:

„Jednotná rada prevedie všetky prostriedky, ktoré vymôže podľa prvého pododseku, do príslušného fondu (jednotného fondu alebo fondu ochrany vkladov) a zohľadní ich pri stanovovaní príspevku v súlade s článkami 70 a 71, a 74c a 74d.“

d)V odsekoch 7 a 10 sa slovo „fond“ nahrádza slovom „fondy“ v príslušnom gramatickom tvare.

10.Vkladá sa časť IIa:

„ČASŤ IIa
EURÓPSKY SYSTÉM OCHRANY VKLADOV (EDIS)

HLAVA I: FÁZY SYSTÉMU EDIS

Kapitola 1
Zaistenie

Článok 41a
Čiastočné financovanie a pokrytie nadmernej straty

1.Od dátumu uplatňovania stanoveného v článku 99 ods. 5a sú zúčastnené systémy ochrany vkladov zaistené prostredníctvom systému EDIS v súlade s touto kapitolou na obdobie troch rokov („obdobie zaistenia“).

2.V prípade, že u zúčastneného systému ochrany vkladov dôjde k výplatnej udalosti alebo k riešeniu krízovej situácie v súlade s článkom 79 tohto nariadenia, môže požadovať financovanie z fondu ochrany vkladov do výšky 20 % jeho nedostatku likvidity, ako je stanovené v článku 41b.

3.Z fondu ochrany vkladov sa kryje aj 20 % nadmernej straty zúčastneného systému ochrany vkladov, ako je stanovené v článku 41c. Zúčastnené systémy ochrany vkladov vrátia finančné prostriedky získané podľa odseku 2 tohto článku, znížené o sumu krytia nadmernej straty, v súlade s postupom stanoveným v článku 41o.

4.Žiadne finančné prostriedky ani krytie nadmernej straty nesmú presiahnuť buď 20 % začiatočnej cieľovej úrovne fondu ochrany vkladov, ako je stanovená v článku 74b ods. 1 tohto nariadenia, alebo desaťnásobok cieľovej úrovne zúčastnených systémov ochrany vkladov v zmysle vymedzenia v článku 10 ods. 2 prvom pododseku smernice 2014/49/EÚ podľa toho, ktorá hodnota je nižšia.

Článok 41b
Nedostatok likvidity

1.V prípade, že pri zúčastnených systémoch ochrany vkladov dôjde k výplatnej udalosti, ich nedostatok likvidity sa vypočítava ako celková suma krytých vkladov v zmysle článku 6 ods. 1 smernice 2014/49/EÚ, ktorá je v držbe úverovej inštitúcie v čase výplatnej udalosti, znížená o:

a)výšku dostupných finančných prostriedkov, ktoré by zúčastnené systémy ochrany vkladov mali mať v čase výplatnej udalosti v prípade, že vybrali príspevky ex ante v súlade s článkom 41j;

b)výšku mimoriadnych príspevkov podľa článku 10 ods. 8 smernice 2014/49/EÚ, ktorú môžu zúčastnené systémy ochrany vkladov vybrať do troch dní od výplatnej udalosti.

2.V prípade, že sa zúčastnený systém ochrany vkladov použije na riešenie krízových situácií, jeho nedostatok likvidity predstavuje sumu, ktorú určí orgán pre riešenie krízových situácií v súlade s článkom 79, zníženú o výšku dostupných finančných prostriedkov, ktorú by zúčastnený systém ochrany vkladov mal mať v čase určenia, ak vybral príspevky ex ante v súlade s článkom 41j.

Článok 41c
Nadmerná strata

1.V prípade, že pri zúčastnenom systéme ochrany vkladov dôjde k výplatnej udalosti, jeho nadmerná strata sa vypočítava ako celková suma, ktorú vyplatil vkladateľom v súlade s článkom 8 smernice 2014/49/EÚ, znížená o:

a)sumu, ktorú zúčastnený systém ochrany vkladov získal po prevzatí práv vkladateľov pri likvidačnom konaní alebo reorganizácii v zmysle prvej vety článku 9 ods. 2 smernice 2014/49/EÚ;

b)výšku dostupných finančných prostriedkov, ktoré by zúčastnené systémy ochrany vkladov mali mať v čase výplatnej udalosti v prípade, že vybrali príspevky ex ante v súlade s článkom 41j;

c)výšku príspevkov ex post, ktoré môžu zúčastnené systémy ochrany vkladov vybrať v súlade s prvou vetou prvého pododseku článku 10 ods. 8 smernice 2014/49/EÚ do jedného kalendárneho roka, ktorá obsahuje sumu získanú v súlade s článkom 41b ods. 1 písm. b) tohto nariadenia.

2.V prípade, že sa prostriedky zúčastnených systémov ochrany vkladov použijú na riešenie krízových situácií, ich nadmerná strata predstavuje sumu, ktorú určí orgán pre riešenie krízových situácií v súlade s článkom 79, zníženú o:

a)výšku akéhokoľvek rozdielu, ktorý bol vyplatený zúčastneným systémom ochrany vkladov v súlade s článkom 75 smernice 2014/59/EÚ;

b)výšku dostupných finančných prostriedkov, ktoré by zúčastnené systémy ochrany vkladov mali mať v čase určenia, ak vybrali príspevky ex ante v súlade s článkom 41j.

Kapitola 2
Spolupoistenie

Článok 41d
Financovanie a krytie strát

1.Po skončení obdobia zaistenia je zúčastnený systém ochrany vkladov spolupoistený prostredníctvom systému EDIS v súlade s touto kapitolou na obdobie štyroch rokov („obdobie spolupoistenia“).

2.V prípade, že pri zúčastnenom systéme ochrany vkladov dôjde k výplatnej udalosti alebo k riešeniu krízových situácií v súlade s článkom 109 smernice 2014/59/EÚ alebo článkom 79 tohto nariadenia, môže požadovať financovanie z fondu ochrany vkladov zodpovedajúce podielu jeho potreby likvidity, ako sa vymedzuje v článku 41f tohto nariadenia. Tento podiel sa zvyšuje v súlade s článkom 41e.

3.Fond ochrany vkladov zahŕňa aj podiel na strate zúčastneného systému ochrany vkladov, ako sa vymedzuje v článku 41g. Tento podiel sa zvyšuje v súlade s článkom 41e. Zúčastnené systémy ochrany vkladov vrátia finančné prostriedky získané podľa odseku 2, znížené o sumu krytia straty, v súlade s postupom stanoveným v článku 41o.

Článok 41e
Zvýšenie financovania a krytia strát

Podiel krytia podľa druhého a tretieho odseku článku 41d sa počas obdobia spolupoistenia zvyšuje takto:

–v prvom roku obdobia spolupoistenia sa zvýši na 20 %,

–v druhom roku obdobia spolupoistenia sa zvýši na 40 %,

–v treťom roku obdobia spolupoistenia sa zvýši na 60 %,

–vo štvrtom roku obdobia spolupoistenia sa zvýši na 80 %.

Článok 41f
Potreba likvidity

1.V prípade, že pri zúčastnených systémoch ochrany vkladov dôjde k výplatnej udalosti, ich potreba likvidity sa považuje za celkovú sumu krytých vkladov v zmysle článku 6 ods. 1 smernice 2014/49/EÚ, ktorá je v držbe úverovej inštitúcie v čase výplatnej udalosti.

2.V prípade, že sa zúčastnený systém ochrany vkladov použije na riešenie krízových situácií, jeho potreba likvidity predstavuje sumu, ktorú určí orgán pre riešenie krízových situácií v súlade s článkom 109 smernice 2014/59/EÚ alebo článkom 79 tohto nariadenia.

Článok 41g
Strata

1.V prípade, že pri zúčastnenom systéme ochrany vkladov dôjde k výplatnej udalosti, jeho stratou je celková suma, ktorú vyplatil vkladateľom v súlade s článkom 8 smernice 2014/49/EÚ znížená o sumu, ktorú zúčastnený systém ochrany vkladov získal po prebratí práv vkladateľov pri likvidačnom konaní alebo reorganizácii v zmysle prvej vety článku 9 ods. 2 smernice 2014/49/EÚ.

2.V prípade, že sa zúčastnený systém ochrany vkladov použije na riešenie krízových situácií, jeho stratou je suma, ktorú určí orgán pre riešenie krízových situácií v súlade s článkom 109 smernice 2014/59/EÚ alebo článkom 79 tohto nariadenia, znížená o akúkoľvek výšku rozdielu, ktorý bol vyplatený zúčastnenému systému ochrany vkladov v súlade s článkom 75 smernice 2014/59/EÚ.

Kapitola 3
Plné poistenie

Článok 41h
Financovanie a krytie strát

1.Po skončení obdobia spolupoistenia je zúčastnený systém ochrany vkladov plne poistený prostredníctvom systému EDIS v súlade s touto kapitolou.

2.V prípade, že pri zúčastnenom systéme ochrany vkladov dôjde k výplatnej udalosti alebo k riešeniu krízových situácií v súlade s článkom 109 smernice 2014/59/EÚ alebo článkom 79 tohto nariadenia, môže požadovať financovanie z fondu ochrany vkladov na uspokojenie svojej potreby likvidity, ako sa vymedzuje v článku 41f tohto nariadenia.

3.Fond ochrany vkladov kryje aj stratu zúčastnených systémov ochrany vkladov, ako sa vymedzuje v článku 41g. Zúčastnené systémy ochrany vkladov vrátia finančné prostriedky získané podľa odseku 2, znížené o sumu krytia straty, v súlade s postupom stanoveným v článku 41o.

Kapitola 4
Spoločné ustanovenia

Článok 41i
Vylúčenie z nároku na krytie prostredníctvom EDIS

1.Zúčastnený systém ochrany vkladov nie je krytý prostredníctvom systému EDIS v rámci fázy zaistenia, spolupoistenia alebo plného poistenia, ak Komisia, konajúc z vlastnej iniciatívy alebo na žiadosť jednotnej rady alebo zúčastneného členského štátu, rozhodne a informuje o tom jednotnú radu, že je splnená aspoň jedna z týchto vylučujúcich podmienok:

a)zúčastnený systém ochrany vkladov nesplnil povinnosti podľa tohto nariadenia alebo podľa článkov 4, 6, 7 alebo 10 smernice 2014/49/EÚ;

b)zúčastnený systém ochrany vkladov, príslušný správny orgán v zmysle článku 3 smernice 2014/49/EÚ alebo akýkoľvek iný príslušný orgán príslušného členského štátu, v súlade s osobitnou žiadosťou o krytie prostredníctvom EDIS, konali spôsobom, ktorý je v rozpore so zásadou lojálnej spolupráce stanovenou v článku 4 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii.

2.Ak už zúčastnený systém ochrany vkladov finančné prostriedky získal a aspoň jedna z vylučujúcich podmienok uvedených v odseku 1 bola splnená v súvislosti s výplatnou udalosťou alebo použitím pri riešení krízových situácií, Komisia môže nariadiť plné alebo čiastočné splatenie prostriedkov do fondu ochrany vkladov.

Článok 41j
Postup financovania, ktorým sa musia riadiť zúčastnené systémy ochrany vkladov

1.Zúčastnený systém ochrany vkladov je zaistený, spolupoistený alebo plne poistený systémom EDIS len počas roka nasledujúceho po ktoromkoľvek z dátumov uvedených nižšie v texte, ak do uvedeného dátumu jeho dostupné finančné prostriedky, ktoré sa vybrali prostredníctvom príspevkov uvedených v článku 10 ods. 1 smernice 2014/49/EÚ, dosahujú aspoň tieto percentuálne podiely celkových súm krytých vkladov všetkých úverových inštitúcií pridružených k zúčastneným systémom ochrany vkladov:

–do 3. júla 2017: 0,14 %;

–do 3. júla 2018: 0,21 %;

–do 3. júla 2019: 0,28 %;

–do 3. júla 2020: 0,28 %;

–do 3. júla 2021: 0,26 %;

–do 3. júla 2022: 0,20 %;

–do 3. júla 2023: 0,11 %;

–do 3. júla 2024: 0 %.

2.Komisia po porade s jednotnou radou môže schváliť výnimku z požiadaviek stanovených v odseku 1 z riadne opodstatnených dôvodov spojených s obchodným cyklom v príslušnom členskom štáte, s možným vplyvom procyklických príspevkov alebo s výplatnou udalosťou, ku ktorej došlo na vnútroštátnej úrovni. Tieto výnimky musia byť dočasné a môžu byť podmienené splnením určitých podmienok.

HLAVA II

PROCEDURÁLNE USTANOVENIA

Článok 41k
Predbežné informácie

Ak bol zúčastnený systém ochrany vkladov informovaný príslušným orgánom, alebo sa iným spôsobom dozvedel, o okolnostiach týkajúcich sa úverovej inštitúcie pridruženej k tomuto zúčastnenému systému ochrany vkladov, ktoré pravdepodobne povedú k výplatnej udalosti alebo k jeho použitiu v prípade riešenia krízových situácií, musí o takýchto okolnostiach bezodkladne informovať jednotnú radu, ak má v úmysle žiadať o krytie zo systému EDIS. V tomto prípade zúčastnený systém ochrany vkladov tiež poskytne jednotnej rade odhad očakávaného nedostatku likvidity alebo potreby likvidity.

Článok 41l
Povinnosť informovať

1.V prípade, že pri zúčastnenom systéme ochrany vkladov dôjde k výplatnej udalosti alebo k jeho použitiu na riešenie krízových situácií v súlade s článkom 109 smernice 2014/59/EÚ alebo článkom 79 tohto nariadenia, okamžite informuje jednotnú radu a predloží všetky potrebné informácie s cieľom umožniť jednotnej rade posúdiť, či sú splnené podmienky na poskytovanie financovania a krytia strát v súlade s článkom 41a, 41d a 41h tohto nariadenia.

2.Zúčastnený systém ochrany vkladov informuje jednotnú radu najmä o:

a)výške krytých vkladov dotknutej úverovej inštitúcie;

b)svojich dostupných finančných prostriedkoch v čase výplatnej udalosti alebo použitia na riešenie krízových situácií;

c)v prípade výplatnej udalosti, odhade mimoriadnych príspevkov, ktoré môže vybrať do troch dní od tejto udalosti;

d)akýchkoľvek okolnostiach, ktoré by mu bránili plniť si povinnosti podľa vnútroštátneho práva, ktorým sa transponuje smernica 2014/49/EÚ, a možných nápravných opatreniach.

Článok 41m

Určenie výšky financovania

1.Po prijatí oznámenia podľa článku 41k jednotná rada rozhodne do 24 hodín na svojom výkonnom zasadnutí, že podmienky na zahrnutie do systému EDIS boli splnené a stanoví výšku finančných prostriedkov, ktoré poskytne zúčastnenému systému ochrany vkladov.

2.V prípade, že bola jednotná rada informovaná v súlade s článkom 41k, pred oznámením uvedeným v odseku 1 alebo súčasne s ním, o jednej alebo viacerých pravdepodobných výplatných udalostiach alebo použitiach pri riešení krízových situácií, môže predĺžiť lehotu uvedenú v odseku 1 až na sedem dní. Ak sa počas tejto predĺženej lehoty oznámia ďalšie výplatné udalostí alebo použitia pri riešení krízových situácií v súlade s článkom 41k a celkové financovanie, ktoré by sa mohlo požadovať zo strany fondu ochrany vkladov, by mohlo prekročiť jeho dostupné finančné prostriedky, financovanie poskytnuté pre každú oznámenú výplatnú udalosť alebo použitie na riešenie krízových situácií sa rovná dostupným finančným prostriedkom fondu ochrany vkladov vynásobeným pomerom a) ku b):

a)výška financovania, ktoré by mohol príslušný zúčastnený systém ochrany vkladov žiadať od fondu ochrany vkladov pri výplatnej udalosti alebo použití na riešenie krízových situácií, ak nedošlo k ďalším oznámeným výplatným udalostiam alebo použitiu na riešenie krízových situácií;

b)výška celkového financovania, ktoré by mohol každý príslušný zúčastnený systém ochrany vkladov žiadať od fondu ochrany vkladov pri každej výplatnej udalosti alebo použití na riešenie krízových situácií, ak nedošlo k ďalším oznámeným výplatným udalostiam alebo použitiu na riešenie krízových situácií.

3.Jednotná rada bezodkladne informuje zúčastnený systém ochrany vkladov o svojom rozhodnutí podľa odsekov 1 a 2. Zúčastnený systém ochrany vkladov môže požiadať o preskúmanie rozhodnutia jednotnej rady do 24 hodín po tom, ako bol informovaný. Uvedie dôvody, na základe ktorých považuje zmenu rozhodnutia jednotnej rady za potrebnú, najmä vzhľadom na rozsah krytia prostredníctvom EDIS. Jednotná rada prijme rozhodnutie o žiadosti do ďalších 24 hodín.

Článok 41n
Poskytnutie financovania

Jednotná rada poskytuje financovanie podľa článku 41a ods. 2, článku 41d ods. 2 a článku 41h ods. 2 v súlade s týmito ustanoveniami:

a)financovanie sa zúčastnenému systému ochrany vkladov poskytuje vo forme hotovostného príspevku;

b)finančné prostriedky sa poskytujú bezprostredne po tom, ako jednotná rada stanoví výšku podľa článku 41m.

Článok 41o
Splatenie finančných prostriedkov a určenie nadmernej straty a straty

1.Zúčastnený systém ochrany vkladov musí splatiť finančné prostriedky poskytnuté jednotnou radou podľa článku 41n po odpočítaní sumy akéhokoľvek krytia nadmernej straty v prípade krytia podľa článku 41a alebo akékoľvek krytia straty v prípade krytia podľa článku 41d alebo článku 41h.

2.Až do skončenia konkurzného konania alebo konania v rámci postupu riešenia krízových situácií jednotná rada stanovuje každoročne sumu, ktorú už zúčastnený systém ochrany vkladov získal z konkurzného konania alebo ktorá mu už bola vyplatená v súlade s článkom 75 smernice 2014/59/EÚ. Zúčastnený systém ochrany vkladov poskytuje jednotnej rade všetky informácie potrebné na toto určenie. Zúčastnený systém ochrany vkladov jednotnej rade zaplatí podiel sumy zodpovedajúcej podielu, ktorý je pokrytý prostredníctvom EDIS v súlade s článkami 41a, 41d alebo 41h.

3.V prípade krytia podľa článku 41a zúčastnený systém ochrany vkladov jednotnej rade zároveň vyplatí, do konca prvého kalendárneho roku po tom, ako bolo financovanie poskytnuté, sumu rovnajúcu sa príspevkom ex post, ktoré môže zúčastnený systém ochrany vkladov vybrať v rámci jedného kalendárneho roku v súlade s prvou vetou prvého pododseku článku 10 ods. 8 smernice 2014/49/EÚ, po odpočítaní výšky príspevkov ex post získaných v súlade s článkom 41b ods. 1 písm. b) tohto nariadenia.

4.Po ukončení konkurzného konania alebo procesu riešenia krízových situácií dotknutej úverovej inštitúcie jednotná rada bezodkladne určí nadmernú stratu v súlade s článkom 41d alebo stratu v súlade s článkom 41h. Ak toto určenie vedie k povinnosti vrátenia zo strany zúčastneného systému ochrany vkladov, ktoré sa líši od súm vrátených v súlade s druhým a tretím odsekom, rozdiel sa bezodkladne vyrovná medzi jednotnou radou a zúčastneným systémom ochrany vkladov.

Článok 41p
Monitorovanie vyplácania vkladateľov a použitia pri riešení krízových situácií

1.Po poskytnutí financovania v prípade výplatnej udalosti v súlade s článkom 41n jednotná rada dôsledne monitoruje postup vyplácania, ktorý vykonávajú zúčastnené systémy ochrany vkladov a najmä jeho využívanie hotovostných príspevkov.

2.Zúčastnené systémy ochrany vkladov zabezpečia v pravidelných intervaloch stanovených jednotnou radou presné, spoľahlivé a úplné informácie o postupe vyplácania, výkone práv, ktoré nadobudli, alebo o akejkoľvek inej záležitosti, ktorá je relevantná pre účinné vykonávanie činnosti jednotnej rady stanovených v tomto nariadení alebo pre výkon právomocí zúčastnených systémov ochrany vkladov uvedených v smernici 2014/49/EÚ alebo v tomto nariadení. Zúčastnené systémy ochrany vkladov každodenne informujú jednotnú radu o celkovej sume vyplatenej vkladateľom, o využívaní hotovostných príspevkov a o akýchkoľvek ťažkostiach, ktoré zaznamenali.

Článok 41q
Monitorovanie konkurzného konania

1.Po poskytnutí financovania v prípade výplatnej udalosti v súlade s článkom 41n tohto nariadenia jednotná rada monitoruje konkurzné konanie dotknutej úverovej inštitúcie a najmä úsilie zúčastneného systému ochrany vkladov zozbierať pohľadávky z vkladov, ktoré boli na ne prenesené v súlade s prvou vetou článku 9 ods. 2 smernice 2014/49/EÚ.

2.Zúčastnený systém ochrany vkladov maximalizuje svoje výnosy z konkurznej podstaty a nesie zodpovednosť voči jednotnej rade za všetky sumy, ktoré neboli vymožené v dôsledku nedostatočnej starostlivosti. Jednotná rada sa môže po vypočutí zúčastneného systému ochrany vkladov rozhodnúť, že bude sama vykonávať všetky práva vyplývajúce z pohľadávok z vkladov uvedených v odseku 1.“

11.Článok 43 sa mení takto:

a)V odseku 1 sa bodka za písmenom c) nahrádza bodkočiarkou a pridáva sa písmeno d):

„d) člena, ktorého menuje každý zúčastnený členský štát a ktorý zastupuje svoj poverený orgán.“

b)Odsek 2 sa nahrádza takto:

„2. Každý člen vrátane predsedu má jeden hlas, okrem prípadov, keď jednotná rada zasadá na spoločnej plenárnej schôdzi v súlade s článkom 49b; v tomto prípade majú členovia, ktorých vymenoval zúčastnený členský štát podľa odseku 1 písm. c) a d), spolu jeden hlas.“

c)V odseku 3 sa prvý pododsek nahrádza takto:

„Komisia a ECB určia každá jedného zástupcu oprávneného zúčastňovať sa na výkonných zasadnutiach, plenárnych zasadnutiach a spoločných plenárnych zasadnutiach ako stály pozorovateľ.“

d)Odseky 4 a 5 sa nahrádzajú takto:

„4. V prípade viac než jedného vnútroštátneho orgánu pre riešenie krízových situácií alebo viac než jedného vnútroštátneho povereného orgánu v niektorom zúčastnenom členskom štáte sa umožní účasť druhého zástupcu ako pozorovateľa bez hlasovacieho práva.

5. Administratívnu a riadiacu štruktúru jednotnej rady tvorí:

a)spoločné plenárne zasadnutie, na ktorom sa vykonávajú úlohy uvedené v článku 49b;

b)plenárne zasadnutie jednotnej rady v súlade s článkami 49 a 49a, na ktorom sa vykonávajú úlohy uvedené v článku 50, resp. 50a;

c)výkonné zasadnutie jednotnej rady, na ktorom sa vykonávajú úlohy uvedené v článku 54;

d)predseda, ktorý vykonáva úlohy uvedené v článku 56;

e)sekretariát, ktorý poskytuje nevyhnutnú administratívnu a technickú podporu pri plnení všetkých úloh pridelených jednotnej rade.“

12.Článok 45 sa mení takto:

a)V odsekoch 4 a 5 sa slová „úlohy riešenia krízových situácií“ nahrádzajú slovami „úlohy riešenia krízových situácií a ochrany vkladov“ v príslušnom gramatickom tvare;

b)V odseku 7 sa slová „ako vnútroštátny orgán pre riešenie krízových situácií“ nahrádzajú slovami „ako vnútroštátny orgán pre riešenie krízových situácií alebo ako vnútroštátny systém ochrany vkladov alebo poverený orgán“ v príslušnom gramatickom tvare.

13.V článku 46 ods. 4 sa slová „vnútroštátne orgány pre riešenie krízových situácií“ nahrádzajú slovami „vnútroštátne orgány pre riešenie krízových situácií alebo vnútroštátny systém ochrany vkladov alebo poverený orgán“ v príslušnom gramatickom tvare.

14.V článku 47 sa odsek 1 nahrádza takto:

„1. Jednotná rada, vnútroštátne orgány pre riešenie krízových situácií, vnútroštátne systémy ochrany vkladov alebo poverené orgány pri vykonávaní úloh, ktorými boli poverené týmto nariadením, konajú nezávisle a vo všeobecnom záujme.“

15.V časti III sa nadpis hlavy II „Plenárne zasadnutia jednotnej rady“ nahrádza nadpisom „Spoločné plenárne zasadnutie a plenárne zasadnutia jednotnej rady“.

16.Vkladá sa tento článok 48a:

„Článok 48a

Účasť na spoločných plenárnych zasadnutiach

Na spoločných plenárnych zasadnutiach sa zúčastňujú všetci členovia jednotnej rady uvedení v článku 43 ods. 1.“

17.Článok 49 sa nahrádza takto:

„Článok 49

Účasť na plenárnych zasadnutiach týkajúcich sa jednotného mechanizmu riešenia krízových situácií

Členovia jednotnej rady uvedení v článku 43 ods. 1 písm. a), b) a c) sa zúčastňujú na jej plenárnych zasadnutiach, ktoré sa týkajú jednotného mechanizmu riešenia krízových situácií (plenárne zasadnutie SRM).“

18.Vkladajú sa tieto články 49a a 49b:

„Článok 49a

Účasť na plenárnych zasadnutiach týkajúcich sa európskeho systému ochrany vkladov

Členovia jednotnej rady uvedení v článku 43 ods. 1 písm. a), b) a d) sa zúčastňujú na jej plenárnych zasadnutiach, ktoré sa týkajú systému EDIS (plenárne zasadnutie EDIS).

Článok 49b

Úlohy spoločného plenárneho zasadnutia jednotnej rady

1.Jednotná rada na svojom spoločnom plenárnom zasadnutí:

a)každý rok do 30. novembra prijíma na základe návrhu predloženého predsedom ročný pracovný program jednotnej rady na nasledujúci rok a na informačné účely ho postupuje Európskemu parlamentu, Rade, Komisii a ECB;

b)prijíma a monitoruje ročný rozpočet jednotnej rady v súlade s článkom 61 ods. 2 a schvaľuje konečnú účtovnú závierku jednotnej rady a udeľuje absolutórium predsedovi v súlade s článkom 63 ods. 4 a 8;

c)rozhoduje o investíciách v súlade s článkom 75;

d)prijíma výročnú správu o činnostiach jednotnej rady uvedenú v článku 45, v ktorej sa uvádzajú podrobné vysvetlenia k plneniu rozpočtu;

e)prijíma rozpočtové pravidlá uplatniteľné na jednotnú radu v súlade s článkom 64;

f)prijíma stratégiu boja proti podvodom, ktorá je primeraná rizikám podvodov, pričom zohľadňuje náklady a prínosy opatrení, ktoré sa majú vykonať;

g)prijíma pravidlá predchádzania konfliktom záujmov v súvislosti so svojimi členmi a pravidlá riešenia takýchto konfliktov;

h)prijíma svoj rokovací poriadok a rokovací poriadok jednotnej rady na jej plenárne a výkonné zasadnutia podľa tohto nariadenia;

i)v súlade s odsekom 3 tohto článku v súvislosti so zamestnancami jednotnej rady vykonáva právomoci zverené služobným poriadkom menovaciemu orgánu a na základe Podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov Európskej únie, ako sa ustanovuje v nariadení Rady (EHS, Euratom, ESUO) č. 259/68 (ďalej len „podmienky zamestnávania“), orgánu splnomocnenému uzatvárať pracovné zmluvy (ďalej len „právomoci menovacieho orgánu“);

j)v súlade s článkom 110 služobného poriadku prijíma primerané vykonávacie predpisy na účely uplatňovania služobného poriadku a podmienok zamestnávania;

k)vymenúva účtovníka v súlade so služobným poriadkom a podmienkami zamestnávania, ktorý je pri vykonávaní svojich povinností funkčne nezávislý;

l)zabezpečuje primerané nadväzné opatrenia na zistenia a odporúčania vyplývajúce zo správ o vnútornom či vonkajšom audite a z hodnotení, ako aj vyšetrovaní Európskeho úradu pre boj proti podvodom (OLAF);

m)prijíma všetky rozhodnutia týkajúce sa zriadenia vnútorných štruktúr jednotnej rady a v prípade potreby ich zmien.

2.Spoločné plenárne zasadnutie jednotnej rady pri prijímaní rozhodnutí koná v súlade s cieľmi uvedenými v článkoch 6 a 14.

3.Jednotná rada na svojom spoločnom plenárnom zasadnutí v súlade s článkom 110 služobného poriadku prijíma na základe článku 2 ods. 1 služobného poriadku a článku 6 podmienok zamestnávania rozhodnutie, ktorým deleguje príslušné právomoci menovacieho orgánu na predsedu a ktorým stanovuje podmienky, za ktorých možno toto delegovanie právomoci pozastaviť. Predseda je oprávnený uvedené právomoci delegovať ďalej.

Za výnimočných okolností môže jednotná rada na svojom spoločnom plenárnom zasadnutí na základe rozhodnutia dočasne pozastaviť delegovanie právomocí menovacieho orgánu na predsedu a akékoľvek ďalšie delegovanie zo strany predsedu a tieto právomoci vykonávať sama alebo ich delegovať na jedného zo svojich členov alebo zamestnanca okrem predsedu.“

19.Článok 50 sa nahrádza takto:

„Článok 50

Úlohy jednotnej rady na jej plenárnom zasadnutí SRM

1.Jednotná rada na svojom plenárnom zasadnutí SRM:

a)v súlade s postupom uvedeným v odseku 2 rozhoduje o použití fondu, ak je na konkrétne opatrenie na riešenie krízovej situácie potrebná podpora fondu prekračujúca limit 5 000 000 000 EUR, v prípade ktorej je váha podpory likvidity 0,5;

b)len čo čistá súhrnná hodnota použitia fondu za uplynulých po sebe idúcich 12 mesiacov dosiahne limit 5 000 000 000 EUR, hodnotí uplatňovanie nástrojov na riešenie krízových situácií, najmä použitie fondu, a poskytuje usmernenie, ktoré sa na výkonnom zasadnutí musí sledovať pri prijímaní ďalších rozhodnutí o riešení krízových situácií, pričom sa v náležitých prípadoch rozlišuje medzi likviditou a inými formami podpory;

c)rozhoduje o potrebe zvýšiť mimoriadne príspevky ex post v súlade s článkom 71, o dobrovoľných pôžičkách medzi mechanizmami financovania v súlade s článkom 72, o alternatívnych prostriedkoch financovania v súlade s článkami 73 a 74 a o mutualizácii vnútroštátnych mechanizmov financovania v súlade s článkom 78 vrátane podpory fondu nad limit uvedený v písmene c) tohto odseku;

d)schvaľuje rámec uvedený v článku 31 ods. 1 pre organizáciu praktických dojednaní o spolupráci s vnútroštátnymi orgánmi pre riešenie krízových situácií.

2.Plenárne zasadnutie jednotnej rady pri prijímaní rozhodnutí koná v súlade s cieľmi uvedenými v článkoch 6 a 14.

Na účely odseku 1 písm. a) sa program riešenia krízových situácií pripravený výkonným zasadnutím považuje za prijatý, pokiaľ do troch hodín od predloženia návrhu výkonného zasadnutia plenárnemu zasadnutiu aspoň jeden člen plenárneho zasadnutia nezvolá schôdzu plenárneho zasadnutia. V tomto prípade rozhodnutie o programe riešenia krízových situácií prijíma plenárne zasadnutie.“

20.Vkladá sa tento článok 50a:

„Článok 50a

Úlohy jednotnej rady na jej plenárnom zasadnutí EDIS

1.Jednotná rada na svojom plenárnom zasadnutí EDIS:

a)len čo čistá súhrnná hodnota použitia fondu ochrany vkladov za uplynulých po sebe idúcich 12 mesiacov dosiahne prahovú hodnotu 25 % konečnej cieľovej úrovne, hodnotí uplatňovanie systému EDIS, najmä použitie fondu ochrany vkladov, a poskytuje usmernenie, ktoré sa na výkonnom zasadnutí musí sledovať pri prijímaní ďalších rozhodnutí týkajúcich sa výplatných udalostí, pričom sa v náležitých prípadoch rozlišuje medzi poskytovaním financovania a krytím strát;

b)rozhoduje o predĺžení obdobia uvedeného v článku 41m ods. 1 v súlade s článkom 41m ods. 2;

c)rozhoduje o dobrovoľných pôžičkách medzi mechanizmami financovania v súlade s článkom 74f, o alternatívnych prostriedkoch financovania v súlade s článkom 74g;

d)rozhoduje, na žiadosť výkonného zasadnutia v prípadoch uvedených v článku 41i ods. 1 alebo 2, či je splnená vylučujúca podmienka stanovená v článku 41i ods. 1 písm. b).

2.Plenárne zasadnutie jednotnej rady pri prijímaní rozhodnutí koná v súlade s cieľmi uvedenými v článku 6.“

21.Článok 51 sa nahrádza takto:

„Článok 51
Spoločné plenárne zasadnutie a plenárne zasadnutie SRM a EDIS jednotnej rady

1.Plenárne zasadnutia a plenárne zasadnutia SRM a EDIS jednotnej rady zvoláva a predsedá im predseda v súlade s článkom 56 ods. 2 písm. a).

2.Riadne spoločné plenárne zasadnutia jednotnej rady sa konajú aspoň dvakrát za rok. Zasadnutia jednotnej rady sa okrem toho uskutočňujú z iniciatívy predsedu alebo na žiadosť aspoň jednej tretiny jej členov. Zástupca Komisie môže požiadať predsedu, aby zvolal spoločné plenárne zasadnutie alebo plenárne zasadnutie SRM alebo EDIS jednotnej rady. Predseda písomne uvedie dôvody, pre ktoré v dohľadnom čase zasadnutie nezvolal.

3.Jednotná rada môže v náležitých prípadoch prizývať ad hoc na účasť na svojich spoločných plenárnych zasadnutiach alebo plenárnych zasadnutiach SRM alebo EDIS pozorovateľov, navyše k pozorovateľom uvedeným v článku 43 ods. 3 vrátane zástupcu orgánu EBA.

4.Jednotná rada zabezpečuje sekretariát spoločného plenárneho alebo plenárneho zasadnutia jednotnej rady.“

22.Článok 52 sa nahrádza takto:

„Článok 52
Všeobecné ustanovenia o rozhodovacom procese

1.Jednotná rada na svojich spoločných plenárnych zasadnutiach alebo plenárnych zasadnutiach SRM a EDIS prijíma rozhodnutia jednoduchou väčšinou svojich členov, pokiaľ nie je v tomto nariadení ustanovené inak. Každý člen s hlasovacím právom má jeden hlas. Pri rovnosti hlasov rozhoduje hlas predsedu.

2.Odchylne od odseku 1 sa rozhodnutia uvedené v článku 50 ods. 1 písm. a) a b) a v článku 50a ods. 1 písm. a), ako aj rozhodnutia o mutualizácii vnútroštátnych mechanizmov financovania v súlade s článkom 78, ktoré sa obmedzujú na využívanie finančných prostriedkov dostupných v jednotnom fonde alebo vo fonde ochrany vkladov, prijímajú jednoduchou väčšinou členov jednotnej rady predstavujúcich aspoň 30 % príspevkov. Každý člen s hlasovacím právom má jeden hlas. Pri rovnosti hlasov rozhoduje hlas predsedu.

3.Odchylne od odseku 1 tohto článku sa rozhodnutia uvedené v článku 50 ods. 1 alebo článku 50a ods. 1, medzi ktoré patria rozhodnutia o získavaní príspevkov ex post v súlade s článkom 71 alebo článkom 74d, o dobrovoľných pôžičkách medzi mechanizmami financovania v súlade s článkom 72 alebo s článkom 74f, o alternatívnych prostriedkoch financovania v súlade s článkom 73, článkom 74 alebo článkom 74g, ako aj o mutualizácii vnútroštátnych mechanizmov financovania v súlade s článkom 78 presahujúcich použitie dostupných finančných prostriedkov v jednotnom fonde a vo fonde ochrany vkladov, prijímajú dvojtretinovou väčšinou členov jednotnej rady predstavujúcich aspoň 50 % príspevkov počas prechodného obdobia, kým jednotný fond nebude v plnej miere mutualizovaný a fond ochrany vkladov nedosiahne svoju konečnú cieľovú úroveň, a dvojtretinovou väčšinou členov jednotnej rady predstavujúcich aspoň 30 % príspevkov po jeho mutualizácii. Každý člen s hlasovacím právom má jeden hlas. Pri rovnosti hlasov rozhoduje hlas predsedu.

4.Odchylne od odseku 1 tohto článku sa rozhodnutie uvedené v článku 50a ods. 1 písm. d) prijíma dvojtretinovou väčšinou členov jednotnej rady. Každý člen s hlasovacím právom má jeden hlas. Pri rovnosti hlasov rozhoduje hlas predsedu.

5.Jednotná rada prijme a zverejní svoj rokovací poriadok. V rokovacom poriadku sa stanovujú podrobné pravidlá hlasovania, najmä okolnosti, za ktorých môže člen konať v mene iného člena, a ak je to vhodné, aj požiadavky týkajúce sa uznášaniaschopnosti.“

23.Článok 53 sa mení takto:

a)V odseku 1 treťom pododseku sa slová „vnútroštátne orgány pre riešenie krízových situácií“ nahrádzajú slovami „vnútroštátne orgány pre riešenie krízových situácií alebo vnútroštátne poverené orgány“ v príslušnom gramatickom tvare;

b)V odseku 2 sa odkaz na „článok 43 ods. 1 písm. c)“ nahrádza takto: „v článku 43 ods. 1 písm. c) alebo prípadne v článku 43 ods. 1 písm. d)“;

c)Odsek 3 sa nahrádza takto:

„3.Pri rokovaní o subjekte uvedenom v článku 2 alebo o skupine subjektov usadenej len v jednom zúčastnenom členskom štáte alebo o opatrení alebo rozhodnutí v oblasti ochrany vkladov sa na rokovaniach a rozhodovacom procese zúčastňuje aj príslušný člen vymenovaný týmto členským štátom v súlade s článkom 43 ods. 1 písm. c) alebo článkom 43 ods. 1 písm. d) a uplatňujú sa pravidlá stanovené v článku 55 ods. 1.“

d)Odsek 5 sa nahrádza takto:

„5. Členovia jednotnej rady uvedení v článku 43 ods. 1 písm. a) a b) zabezpečia, aby boli rozhodnutia a opatrenia, ktoré sa týkajú riešenia krízových situácií a ochrany vkladov, najmä pokiaľ ide o využívanie jednotného fondu a fondu ochrany vkladov, a ktoré boli prijaté na výkonných zasadnutiach jednotnej rady v rôznom zložení, ucelené, vhodné a primerané.“

24.Článok 54 sa mení takto:

a)Odsek 1 sa nahrádza takto:

„1.Jednotná rada na svojich výkonných zasadnutiach:

a)pripravuje všetky rozhodnutia, ktoré má prijať jednotná rada na svojom spoločnom plenárnom zasadnutí alebo svojom plenárnom zasadnutí SRM a EDIS;

b)prijíma všetky rozhodnutia na vykonávanie tohto nariadenia, pokiaľ sa v tomto nariadení neustanovuje inak.“;

b)V odseku 2 sa bodka za písmenom e) nahrádza bodkočiarkou a pridávajú sa tieto písmená:

„f)stanovuje výšku finančných prostriedkov v súlade s článkom 41l;

g)stanovuje vyplatenie straty a krytie straty v súlade s článkom 41o;

rozhoduje o výkone práv vyplývajúcich z článku 41q.“

c)Odseky 3 a 4 sa nahrádzajú takto:

„3. Ak je to potrebné z dôvodu naliehavosti, jednotná rada môže na svojom výkonnom zasadnutí prijať určité predbežné rozhodnutia v mene spoločného plenárneho zasadnutia alebo plenárneho zasadnutia SRM a EDIS jednotnej rady, a to najmä v súvislosti s otázkami administratívneho riadenia vrátane rozpočtových záležitostí.

4. Jednotná rada na svojom výkonnom zasadnutí informuje spoločné plenárne zasadnutie alebo plenárne zasadnutie SRM a EDIS jednotnej rady o rozhodnutiach, ktoré prijíma vo vzťahu k riešeniu krízových situácií alebo ochrane vkladov.“

25.Článok 56 sa mení takto:

a)V odseku 1:

i) Písmeno a) sa nahrádza takto:

„a) prípravu práce jednotnej rady na jej spoločné plenárne, plenárne a výkonné zasadnutia a za zvolávanie jej zasadnutí a ich predsedanie;“;

ii) V písmene g) sa slová „činnosti jednotnej rady v oblasti riešenia krízových situácií“ nahrádzajú slovami „činnosti jednotnej rady v oblasti riešenia krízových situácií a ochrany vkladov“ v príslušnom gramatickom tvare;

b)V odseku 4 prvej vete sa slová „riešenie krízových situácií bánk“ nahrádzajú slovami „riešenie krízových situácií bánk a ochrana vkladov“ v príslušnom gramatickom tvare.

26.V článku 58 sa odsek 3 nahrádza takto:

„3.Rozpočet má tri časti: časť I pre správu jednotnej rady, časť II pre jednotný fond a časť III pre fond ochrany vkladov.“

27.V článku 59 sa odsek 3 nahrádza takto:

„3. Týmto článkom nie je dotknuté právo vnútroštátnych orgánov pre riešenie krízových situácií, zúčastnených systémov ochrany vkladov a poverených orgánov vyberať poplatky v súlade s vnútroštátnym právom, pokiaľ ide o ich administratívne výdavky druhu uvedeného v odsekoch 1 a 2 vrátane výdavkov na spoluprácu s jednotnou radou a pomoc jednotnej rade.“

28.Vkladá sa tento článok 60 a:

„Článok 60a

Časť III rozpočtu

1.Príjmy časti III rozpočtu tvoria najmä:

a)príspevky platené inštitúciami pridruženými k zúčastnenému systému ochrany vkladov v súlade s článkom 74c a článkom 74d;

b)pôžičky prijaté zo systémov ochrany vkladov v nezúčastnených členských štátoch v súlade s článkom 74f;

c)pôžičky prijaté od finančných inštitúcií alebo iných tretích strán v súlade s článkom 74g;

d)výnosy z investovaných súm držaných vo fonde ochrany vkladov v súlade s článkom 75;

e)finančné prostriedky splatené zúčastnenými systémami ochrany vkladov v súlade s článkom 41o.

2.Výdavky časti III rozpočtu tvoria:

a)finančné prostriedky poskytované zúčastneným systémom ochrany vkladov na účely článku 41a, článku 41d alebo článku 41h;

b)investície v súlade s článkom 75;

c)úroky zaplatené z pôžičiek prijatých z iných mechanizmov financovania ochrany vkladov v nezúčastnených členských štátoch v súlade s článkom 74f;

d)úroky zaplatené z pôžičiek prijatých od finančných inštitúcií alebo iných tretích strán v súlade s článkom 74g.“

29.V článku 61 ods. 2 sa slová „na svojom plenárnom zasadnutí“ nahrádzajú slovami „na svojom spoločnom plenárnom zasadnutí“.

30.V článku 63 ods. 8 sa slová „na svojom plenárnom zasadnutí“ nahrádzajú slovami „na svojom spoločnom plenárnom zasadnutí“.

31.Článok 65 sa mení takto:

a)Odsek 1 sa nahrádza takto:

„1. Subjekty uvedené v článku 2 ods. 1 a v článku 2 ods. 2 písm. b) prispievajú do časti I rozpočtu jednotnej rady v súlade s týmto nariadením a delegovanými aktmi o príspevkoch prijatými podľa odseku 5 tohto článku.“

b)V odseku 5 sa písmeno a) nahrádza takto:

„a) určiť typ príspevkov a záležitosti, v súvislosti s ktorými treba platiť príspevky, so zreteľom na rôzne úlohy jednotnej rady podľa tohto nariadenia na účely SRM a EDIS, spôsob výpočtu výšky príspevkov a spôsob, akým sa majú platiť;“.

32.V časti III hlave V sa nadpis kapitoly 2 nahrádza nadpisom „Jednotný fond na riešenie krízových situácií a fond ochrany vkladov“.

33.V časti III hlave V kapitole 2 sa nadpis oddielu 1 nahrádza nadpisom „Zriadenie jednotného fondu na riešenie krízových situácií“.

34.V časti III hlave V kapitole 2 sa vkladá tento oddiel:

„ODDIEL 1a
ZRIADENIE FONDU OCHRANY VKLADOV

Článok 74a
Všeobecné ustanovenia

1.Týmto sa zriaďuje fond ochrany vkladov. Bude krytý z príspevkov splatných jednotnej rade zo strany úverových inštitúcií pridružených k zúčastneným systémom ochrany vkladov. Príspevky vypočítavajú a účtujú zúčastnené systémy ochrany vkladov v mene jednotnej rady.

2.Jednotná rada použije fond ochrany vkladov len s cieľom poskytnúť finančné prostriedky a pokryť straty v prospech zúčastnených systémov ochrany vkladov v rôznych fázach uvedených v článku 1 ods. 2 a v súlade s cieľmi a zásadami upravujúcimi EDIS uvedenými v článku 6. Rozpočet Únie ani vnútroštátne rozpočty za žiadnych okolností nenesú zodpovednosť za výdavky alebo straty fondu.

3.Vlastníkom fondu ochrany vkladov je jednotná rada. Činnosti jednotnej rady podľa tohto nariadenia nesmú za žiadnych okolností zasahovať do rozpočtovej zodpovednosti členských štátov.

Článok 74b
Cieľové úrovne fondu ochrany vkladov

1.Do konca obdobia zaistenia dostupné finančné prostriedky fondu ochrany vkladov musia dosiahnuť počiatočnú cieľovú úroveň vo výške 20 % štyroch devätín súčtu minimálnych cieľových úrovní, ktoré zúčastnené systémy ochrany vkladov dosiahnu v súlade s článkom 10 ods. 2 prvým pododsekom smernice 2014/49/EÚ.

2.Do konca obdobia spolupoistenia dostupné finančné prostriedky fondu ochrany vkladov musia dosiahnuť sumu minimálnych cieľových úrovní, ktoré zúčastnené systémy ochrany vkladov dosiahnu podľa článku 10 ods. 2 prvého pododseku smernice 2014/49/EÚ.

3.Počas obdobia zaistenia a spolupoistenia sa príspevky do fondu ochrany vkladov vypočítané v súlade s článkom 74c časovo rozložia čo možno najrovnomernejšie, až kým sa nedosiahne príslušná cieľová úroveň.

4.Po dosiahnutí cieľovej úrovne uvedenej v odseku 2 po prvý raz, a ak sa dostupné finančné prostriedky následne znížili pod dve tretiny cieľovej úrovne, sa príspevky vypočítané v súlade s článkom 74c stanovia na takej úrovni, ktorá umožní dosiahnuť cieľovú úroveň do šiestich rokov.

5.Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 93 prijímať delegované akty s cieľom bližšie určiť:

a)kritériá na časové rozloženie príspevkov do fondu ochrany vkladov vypočítaných podľa odseku 2;

b)kritériá na určenie výšky ročných príspevkov podľa odseku 4.

Článok 74c
Príspevky ex ante

1.Každý rok počas obdobia zaistenia a spolupoistenia jednotná rada po porade s ECB a vnútroštátnymi príslušnými orgánmi a v úzkej spolupráci so zúčastnenými systémami ochrany vkladov a poverenými orgánmi určí pre každý zúčastnený systém ochrany vkladov celkovú výšku príspevkov ex ante, ktoré môže požadovať od úverových inštitúcií pridružených k príslušným zúčastneným systémom ochrany vkladov s cieľom dosiahnuť cieľové úrovne stanovené v článku 74b. Celková výška príspevkov nesmie prekročiť cieľové hodnoty stanovené v článku 74b ods. 1 a 2.

2. Počas obdobia zaistenia každý zúčastnený systém ochrany vkladov na základe celkovej sumy určenej jednotnou radou podľa odseku 1 vypočíta príspevok každej úverovej inštitúcie, ktorá je k nemu pridružená. Uplatní metódu založenú na riziku stanovenú prostredníctvom delegovaného aktu podľa odseku 5 druhého pododseku.

Po období zaistenia samotná jednotná rada vypočíta príspevok každej úverovej inštitúcie pridruženej k zúčastnenému systému ochrany vkladov. Jednotná rada uplatní metódu založenú na riziku stanovenú prostredníctvom delegovaného aktu podľa odseku 5 tretieho pododseku.

Vo všetkých fázach systému EDIS zúčastnené systémy ochrany vkladov v mene jednotnej rady účtujú príspevok každej úverovej inštitúcie na každoročnom základe. Úverové inštitúcie platia účtovanú sumu priamo jednotnej rade. Príspevky sú splatné k 31. máju každého roka.

3.Riadne získané príspevky každej úverovej inštitúcie uvedenej v článku 2 ods. 2 sa týmto subjektom nerefundujú.

4.Príspevky, ktoré úverové inštitúcie pridružené k zúčastneným systémom ochrany vkladov platia do fondu ochrany vkladov v súlade s týmto článkom, sa započítavajú do minimálnej cieľovej úrovne, ktorú zúčastnený systém ochrany vkladov dosiahne v súlade s článkom 10 ods. 2 prvým pododsekom smernice 2014/49/EÚ. Ak sa zaplatený systém ochrany vkladov do 3. júla 2024 alebo do neskoršieho dátumu držal postupu financovania stanoveného v článku 41j a ak úverové inštitúcie, ktoré sú k nemu pridružené, zaplatili do fondu ochrany vkladov všetky príspevky ex ante, ktoré mali byť do 3. júla 2024 zaplatené do fondu ochrany vkladov, tieto príspevky predstavujú príspevok splatný v plnej miere na účely dosiahnutia cieľovej úrovne v súlade s článkom 10 ods. 2 prvým pododsekom smernice 2014/49/EÚ.

Členské štáty môžu ustanoviť, že zúčastnené systémy ochrany vkladov môžu zohľadniť príspevky zaplatené do fondu ochrany vkladov úverovými inštitúciami, ktoré sú k nim pridružené, pri stanovení úrovne ich príspevkov ex ante alebo môžu tieto úverové inštitúcie refundovať zo svojich dostupných finančných prostriedkov za predpokladu, že k príslušnému dátumu prekročili hodnoty stanovené v článku 41j.

5.Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 93 s cieľom určiť metódu založenú na riziku na výpočet príspevkov v súlade s odsekom 2 tohto článku.

Prijme jeden delegovaný akt, v ktorom sa bližšie určí metóda výpočtu príspevkov, ktoré sa majú zaplatiť zúčastneným systémom ochrany vkladov a, výlučne v rámci fázy zaistenia, do fondu ochrany vkladov. V tomto delegovanom akte musí byť výpočet založený na výške krytých vkladov a stupni rizika, ktoré hrozí každej úverovej inštitúcii vzhľadom na všetky ostatné úverové inštitúcie pridružené k rovnakému zúčastnenému systému ochrany vkladov.

Prijme druhý delegovaný akt, v ktorom sa bližšie určí metóda výpočtu príspevkov, ktoré sa majú zaplatiť do fondu ochrany vkladov začínajúc obdobím spolupoistenia. V tomto druhom delegovanom akte musí byť výpočet založený na výške krytých vkladov a stupni rizika, ktoré hrozí každej úverovej inštitúcii vzhľadom na všetky ostatné úverové inštitúcie uvedené v článku 2 ods. 2 písm. b).

Obidva delegované akty musia obsahovať vzorec výpočtu, osobitné ukazovatele, triedy rizika pre členov, prahové hodnoty rizikových váh priradených konkrétnym triedam rizika a ďalšie potrebné prvky. Stupeň rizika sa posudzuje na základe týchto kritérií:

a)úroveň kapacity inštitúcie absorbovať straty;

b)schopnosť inštitúcie plniť si krátkodobé a dlhodobé záväzky;

c)stabilita a rôznorodosť zdrojov financovania inštitúcií a jej nezaťažených vysokolikvidných aktív;

d)kvalita aktív inštitúcie;

e)obchodný model a riadenie inštitúcie;

f)do akej miery sú aktíva inštitúcie zaťažené.

Článok 74d
Mimoriadne príspevky ex post

1.Ak po období zaistenia dostupné finančné prostriedky nepostačujú na krytie strát, nákladov alebo iných výdavkov, ktoré vznikli fondu ochrany vkladov po výplatnej udalosti, od úverových inštitúcií pridružených k zúčastneným systémom ochrany vkladov sa vyberú mimoriadne príspevky ex post s cieľom pokryť dodatočné sumy. Bez ohľadu na odseky 2 a 3 výška príspevkov ex post, ktorú je potrebné vybrať, sa rovná nedostatku dostupných finančných prostriedkov, ale nesmie presiahnuť maximálny podiel celkových krytých vkladov všetkých úverových inštitúcií v rámci EDIS, ako sa stanovuje v delegovanom akte Komisie v súlade s odsekom 5.

2.Jednotná rada sama vypočíta výšku príspevku každej úverovej inštitúcie pridruženej ku každému zúčastnenému systému ochrany vkladov. Uplatní metódu založenú na riziku stanovenú v delegovanom akte prijatom Komisiou v súlade s článkom 74c ods. 5 tretím pododsekom.

Článok 74c ods. 2 tretí pododsek sa uplatňuje analogicky.

3.Jednotná rada z vlastnej iniciatívy po konzultácii s dotknutým príslušným orgánom alebo na návrh dotknutého príslušného orgánu odloží v súlade s delegovanými aktmi uvedenými v odseku 4 celú platbu mimoriadnych príspevkov ex post inštitúcie alebo jej časť, ak je to potrebné na ochranu jej finančnej pozície. Takéto odloženie sa nesmie udeliť na obdobie dlhšie než šesť mesiacov, ale na žiadosť inštitúcie ho možno predĺžiť. Príspevky odložené podľa tohto odseku sa zaplatia neskôr v okamihu, keď platba už neohrozuje finančnú pozíciu inštitúcie.

4.Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 93 prijímať delegované akty s cieľom bližšie určiť ročné limity uvedené v odseku 1 a okolnosti a podmienky, za ktorých môže byť platba príspevkov ex post zo strany subjektu uvedeného v článku 2 ods. 2 písm. b) čiastočne alebo úplne odložená podľa odseku 3 tohto článku.

Článok 74e
Vykonávanie rozhodnutí podľa tohto nariadenia

1.Zúčastnené systémy ochrany vkladov prijímajú opatrenia nevyhnutné na vykonávanie rozhodnutí uvedených v tomto nariadení.

V súlade s týmto nariadením zúčastnené systémy ochrany vkladov vykonávajú svoje právomoci podľa vnútroštátneho práva, ktorým sa transponuje smernica 2014/49/EÚ, a v súlade s podmienkami stanovenými vo vnútroštátnom práve. Zúčastnené systémy ochrany vkladov v plnom rozsahu informujú jednotnú radu o vykonávaní uvedených právomocí.

2.Ak zúčastnené systémy ochrany vkladov neuplatnili alebo nedodržali rozhodnutie jednotnej rady v zmysle tohto nariadenia alebo ho uplatnili spôsobom, ktorý ohrozuje efektívne vykonávanie EDIS a ciele tohto nariadenia, jednotná rada môže zúčastneným systémom ochrany vkladov nariadiť, aby prijali opatrenia nevyhnutné na plnenie predmetného rozhodnutia.

3.Ak zúčastnený systém ochrany vkladov adresoval rozhodnutie úverovej inštitúcii, ktorá je k nemu pridružená, vrátane účtovania príspevkov a úverová inštitúcia zámerne alebo z nedbanlivosti nedodržala toto rozhodnutie, jednotná rada prijme rozhodnutie o uložení pokuty úverovej inštitúcii v súlade s článkom 38.

Článok 74f
Dobrovoľné poskytovanie úverov nezúčastneným systémom ochrany vkladov a prijímanie úverov od nezúčastnených systémov ochrany vkladov

1.Jednotná rada sa rozhodne požiadať o pôžičku pre fond ochrany vkladov od systémov ochrany vkladov v nezúčastnených členských štátoch v prípade, keď:

a)sumy vybraté podľa článku 74c nepostačujú na krytie strát, nákladov alebo iných výdavkov, ktoré vznikli použitím fondu ochrany vkladov v súvislosti s opatreniami na riešenie krízových situácií;

b)mimoriadne príspevky ex post stanovené v článku 74d nie sú dostupné okamžite;

c)alternatívne prostriedky financovania stanovené v článku 74g nie sú dostupné okamžite za primeraných podmienok.

2.Uvedené systémy ochrany vkladov rozhodujú o takejto žiadosti v súlade s článkom 12 smernice 2014/49/EÚ.

3.Jednotná rada sa môže rozhodnúť poskytnúť pôžičku iným systémom ochrany vkladov v rámci nezúčastnených členských štátov, ak o to požiadajú. Článok 12 smernice 2014/49/EÚ sa uplatňuje analogicky, pokiaľ ide o podmienky pôžičiek.

Článok 74g
Alternatívne prostriedky financovania

1.Jednotná rada môže pre fond ochrany vkladov zmluvne zabezpečiť pôžičky alebo iné formy podpory od inštitúcií, finančných inštitúcií alebo iných tretích strán, ktoré ponúkajú lepšie finančné podmienky v najvhodnejšom čase v záujme optimalizácie nákladov na financovanie a ochrany svojej povesti. Výnosy z takýchto pôžičiek sa používajú výhradne na pokrytie platobných záväzkov voči zúčastneným systémom ochrany vkladov v prípade, keď sumy vybraté podľa článkov 74c a 74d nie sú dostupné okamžite alebo nepokrývajú sumy požadované z fondu ochrany vkladov v súvislosti s výplatnými udalosťami.

2.Pôžička alebo iné formy podpory uvedené v odseku 1 sa musia vrátiť v plnej výške v súlade s článkami 74c a 74d.

3.Akékoľvek výdavky, ktoré vznikli použitím pôžičiek uvedených v odseku 1, znáša časť III rozpočtu jednotnej rady, a nie rozpočet Únie ani zúčastnené členské štáty.

4.Jednotná rada sa môže rozhodnúť investovať výnosy z pôžičiek v súlade s článkom 75 s cieľom chrániť ich reálnu hodnotu.“

35.V časti III hlave V kapitole 2 sa nadpis oddielu 2 nahrádza nadpisom „Správa jednotného fondu a fondu ochrany vkladov“.

36.Článok 75 sa nahrádza takto:

„Článok 75
Investície

1.Jednotný fond a fond ochrany vkladov spravuje jednotná rada v súlade s týmto nariadením a s delegovanými aktmi prijatými podľa odseku 4.

2.Sumy získané od inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, alebo od preklenovacej inštitúcie, úroky a iné zisky z investícií a akékoľvek ostatné zisky sú výlučne v prospech jednotného fondu a fondu ochrany vkladov.

3.Jednotná rada musí mať obozretnú a bezpečnú investičnú stratégiu, ktorá je stanovená v delegovaných aktoch prijatých podľa odseku 4 tohto článku, a investuje sumy držané v jednotnom fonde a fonde ochrany vkladov do obligácií členských štátov alebo medzivládnych organizácií alebo do vysokolikvidných aktív s vysokou bonitou, pričom zohľadňuje delegované akty uvedené v článku 460 nariadenia (EÚ) č. 575/2013, ako aj iné náležité ustanovenia uvedeného nariadenia. Investície musia byť sektorovo, geograficky a proporčne dostatočne diverzifikované. Výnosy z týchto investícií sú v prospech jednotného fondu, resp. fondu ochrany vkladov.

4.Komisia je splnomocnená v súlade s postupom stanoveným v článku 93 prijímať delegované akty o podrobných pravidlách správy jednotného fondu a fondu ochrany vkladov a všeobecných zásadách a kritériách ich investičnej stratégie.“

37.Vkladá sa tento článok 77a:

„Článok 77a
Použitie fondu ochrany vkladov

1.Počas obdobia zaistenia jednotná rada používa fond ochrany vkladov na účely financovania v súlade s článkom 41a ods. 2 a krytia podielu na nadmernej strate v súlade s článkom 41a ods. 3.

2.Počas obdobia spolupoistenia a po jeho skončení jednotná rada používa fond ochrany vkladov na účely poskytnutia financovania v súlade s článkom 41d ods. 2, resp. článkom 41h ods. 2 a krytia straty v súlade s článkom 41d ods. 3, resp. článkom 41h ods. 3.

3.Používanie fondu ochrany vkladov s ohľadom na úverovú inštitúciu pridruženú k zúčastnenému systému ochrany vkladov je podmienené súladom tejto úverovej inštitúcie s povinnosťami člena zúčastneného systému ochrany vkladov uvedenými v tomto nariadení a v smernici 2014/49/EÚ.“

38.V časti III hlave VI v článku 81 ods. 4, článku 83 ods. 2 a 3, článku 87 ods. 4, článku 88 ods. 2 a 6 sa slová „vnútroštátny orgán pre riešenie krízových situácií“ nahrádzajú slovami „vnútroštátny orgán pre riešenie krízových situácií, zúčastnený systém ochrany vkladov alebo prípadne poverené orgány“ a slová „vnútroštátne orgány pre riešenie krízových situácií“ sa nahrádzajú slovami „vnútroštátne orgány pre riešenie krízových situácií, zúčastnené systémy ochrany vkladov alebo prípadne poverené orgány“.

39.Článok 93 sa mení takto:

a)Odsek 2 sa nahrádza takto:

„2. Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 19 ods. 8, článku 65 ods. 5, článku 69 ods. 5, článku 71 ods. 3, článku 74b ods. 5, článku 74c ods. 5, článku 74d ods. 4 a článku 75 ods. 4 sa udeľuje na dobu neurčitú od relevantných dátumov uvedených v článku 99.“

b)Odsek 4 sa nahrádza takto:

„4. Delegovanie právomoci uvedené v článku 19 ods. 8, článku 65 ods. 5, článku 69 ods. 5, článku 71 ods. 3, článku 74b ods. 5, článku 74c ods. 5, článku 74d ods. 4 a článku 75 ods. 4 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.“

c)Odsek 6 sa nahrádza takto:

„6. Delegovaný akt prijatý podľa článku 19 ods. 8, článku 65 ods. 5, článku 69 ods. 5, článku 71 ods. 3, článku 74b ods. 5, článku 74c ods. 5, článku 74d ods. 4 a článku 75 ods. 4 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote troch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o tri mesiace.“

40.V článku 99 sa vkladá tento odsek 5a:

„5a.Odchylne od odseku 2 sa článok 1 ods. 2, časť IIa a časť III, hlava V kapitola 2 oddiel 1a uplatňujú od [OP vložiť dátum nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia]“.

41.Slovo „fond“ sa nahrádza slovným spojením „jednotný fond“ v celom nariadení (EÚ) č. 806/2014.

Článok 2

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Štrasburgu

LEGISLATÍVNY FINANČNÝ VÝKAZ

1.RÁMEC NÁVRHU/INICIATÍVY

1.1.Názov návrhu/iniciatívy

1.2.Príslušné oblasti politiky v rámci ABM/ABB

1.3.Druh návrhu/iniciatívy

1.4.Ciele

1.5.Dôvody návrhu/iniciatívy

1.6.Trvanie a finančný vplyv

1.7.Plánovaný spôsob hospodárenia

2.OPATRENIA V OBLASTI RIADENIA

2.1.Opatrenia týkajúce sa kontroly a predkladania správ

2.2.Systémy riadenia a kontroly

2.3.Opatrenia na predchádzanie podvodom a nezrovnalostiam

3.ODHADOVANÝ FINANČNÝ VPLYV NÁVRHU/INICIATÍVY

3.1.Príslušné okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky výdavkov

3.2.Odhadovaný vplyv na výdavky 

3.2.1.Zhrnutie odhadovaného vplyvu na výdavky

3.2.2.Odhadovaný vplyv na operačné rozpočtové prostriedky

3.2.3.Odhadovaný vplyv na administratívne rozpočtové prostriedky

3.2.4.Súlad s platným viacročným finančným rámcom

3.2.5.Príspevky od tretích strán

3.3.Odhadovaný vplyv na príjmy

LEGISLATÍVNY FINANČNÝ VÝKAZ

6.RÁMEC NÁVRHU/INICIATÍVY

6.1.Názov návrhu/iniciatívy

6.2.Príslušné oblasti politiky v rámci ABM/ABB 14  

6.3.Druh návrhu/iniciatívy

☑ Návrh/iniciatíva sa týka novej akcie 

◻ Návrh/iniciatíva sa týka novej akcie, ktorá nadväzuje na pilotný projekt/prípravnú akciu 15  

◻ Návrh/iniciatíva sa týka predĺženia trvania existujúcej akcie 

◻ Návrh/iniciatíva sa týka akcie presmerovanej na novú akciu 

6.4.Ciele

6.4.1.Viacročné strategické ciele Komisie, ktoré sú predmetom návrhu/iniciatívy

6.4.2.Osobitné ciele a príslušné činnosti v rámci ABM/ABB

6.4.3.Očakávané výsledky a vplyv

6.4.4.Ukazovatele výsledkov a vplyvu

6.5.Dôvody návrhu/iniciatívy

6.5.1.Potreby, ktoré sa majú uspokojiť v krátkodobom alebo dlhodobom horizonte

6.5.2.Prínos zapojenia Európskej únie

6.5.3.Poznatky získané z podobných skúseností v minulosti

6.5.4.Zlučiteľnosť a možná synergia s inými vhodnými finančnými nástrojmi

6.6.Trvanie a finančný vplyv

◻ Návrh/iniciatíva s obmedzeným trvaním

–◻    Návrh/iniciatíva je v platnosti od [DD/MM]RRRR do [DD/MM]RRRR

–◻    Finančný vplyv trvá od RRRR do RRRR

☑ Návrh/iniciatíva s neobmedzeným trvaním

–Počiatočná fáza vykonávania bude trvať od roku 2017 do roku 2024,

–po čom bude vykonávanie pokračovať v plnom rozsahu.

6.7.Plánovaný spôsob hospodárenia 16  

◻ Priame hospodárenie na úrovni Komisie

–◻ prostredníctvom jej útvarov vrátane zamestnancov v delegáciách Únie

–◻    prostredníctvom výkonných agentúr

◻ Zdieľané hospodárenie s členskými štátmi

◻ Nepriame hospodárenie so zverením úloh súvisiacich s plnením rozpočtu na:

–◻ tretie krajiny alebo subjekty, ktoré tieto krajiny určili

–◻ medzinárodné organizácie a ich agentúry (uveďte)

–◻ Európsku investičnú banku (EIB) a Európsky investičný fond

–☑ subjekty uvedené v článkoch 208 a 209 nariadenia o rozpočtových pravidlách

–◻ verejnoprávne subjekty

–◻ súkromnoprávne subjekty poverené vykonávaním verejnej služby, pokiaľ tieto subjekty poskytujú dostatočné finančné záruky

–◻ súkromnoprávne subjekty spravované právom členského štátu, ktoré sú poverené vykonávaním verejno-súkromného partnerstva a ktoré poskytujú dostatočné finančné záruky

–◻ osoby poverené vykonávaním osobitných činností v oblasti SZBP podľa hlavy V Zmluvy o Európskej únii a určené v príslušnom základnom akte.

7.OPATRENIA V OBLASTI RIADENIA

7.1.Opatrenia týkajúce sa kontroly a predkladania správ

7.2.Systémy riadenia a kontroly

7.2.1.Zistené riziká

7.2.2.Údaje o zavedenom systéme vnútornej kontroly

7.2.3.Odhad nákladov a prínosov kontrol a posúdenie očakávanej úrovne rizika chyby

7.3.Opatrenia na predchádzanie podvodom a nezrovnalostiam

8.ODHADOVANÝ FINANČNÝ VPLYV NÁVRHU/INICIATÍVY

Analýza uvedená nižšie v texte poskytuje odhad celkových nákladov jednotnej rady a jej správy. Neočakávajú sa žiadne náklady pre rozpočet EÚ, lebo všetky výdavky jednotnej rady budú plne financované zo strany približne 6 000 finančných inštitúcií krytých systémom EDIS. Metóda výpočtu bude založená na veľkosti a bude stanovená v delegovanom akte v roku 2016. Z dôvodov jednotnosti by sa mala v rámci EDIS uplatňovať rovnaká metodika.

Úlohy jednotnej rady budú obmedzené, pokiaľ ide o ochranu vkladov. EDIS sa bude vyvíjať v priebehu nasledujúcich troch fáz: i) zaistenie, ii) spolupoistenie a iii) plné poistenie. Vo všetkých fázach bude musieť jednotná rada posúdiť, či žiadajúci systém ochrany vkladov spĺňa niekoľko ustanovení smernice 2014/49/EÚ, najmä či vybudoval svoj vnútroštátny fond. Na rozdiel od funkcie jednotnej rady v oblasti riešenia krízových situácií však v jej rozhodnutí neexistuje nijaký prvok voľného uváženia, keďže platobná povinnosť zúčastnených systémov ochrany vkladov voči vkladateľom (kompenzácia) alebo voči orgánu pre riešenie krízových situácií (príspevok na riešenie krízových situácií) vyplýva z určenia zo strany správneho alebo súdneho orgánu.

V prvej fáze jednotná rada posúdi žiadosti o zaistné krytie a poskytne potrebné finančné prostriedky na kompenzáciu vnútroštátnych systémov ochrany vkladov v rámci limitov krytia. Tieto úlohy sú rovnaké v rámci fázy spolupoistenia, ale aj keď sú všetky podmienky rovnaké, bolo by možné očakávať vyšší počet potenciálnych prípadov, keďže predpoklady na krytie z EDIS sú menej obmedzujúce než v období zaistenia. V rámci fázy plného poistenia sa úlohy jednotnej rady významne rozšíria. Okrem toho, že bude musieť odpovedať na žiadosti o krytie, bude musieť počítať a vyberať príspevky od jednotlivých bánk a riadiť Európsky fond ochrany vkladov. Tieto úlohy sú podobné úlohám v rámci jednotného mechanizmu riešenia krízových situácií. Preto možno očakávať významné úspory z rozsahu, pričom zvýšenie počtu úloh nevedie k proporcionálnemu nárastu potreby zamestnancov.

Počet zamestnancov systému ochrany vkladov závisí od rozsahu intervencií. Niektoré systémy ochrany vkladov majú možnosť využiť vlastné prostriedky na opatrenia, ktoré by zamedzili zlyhávaniu inštitúcií, t. j. v prvom rade sa vyhnúť výplatným udalostiam. Takáto možnosť systémom ochrany vkladov umožňuje aj širšie schopnosti monitorovania a riadenia rizika v porovnaní so systémami ochrany vkladov, ktoré slúžia najmä ako „peňažný priečinok“ na odškodnenie vkladateľov. Rozsah pôsobnosti EDIS by sa obmedzil na poskytovanie finančnej pomoci vnútroštátnym systémom ochrany vkladov pri takýchto funkciách peňažného priečinku.

Existuje málo verejne dostupných informácií o stave zamestnancov v rámci vnútroštátnych systémov ochrany vkladov. Prieskum uskutočnený Európskym fórom poisťovateľov vkladov naznačuje, že počty priamych zamestnancov (t. j. bez podporných funkcií) sa pri takýchto systémoch ochrany vkladov s porovnateľnými úlohami ako EDIS pohybujú medzi 10 a 40 ekvivalentu plného pracovného času (FTE).

Vzhľadom na obmedzené, ale postupne sa rozširujúce úlohy EDIS Komisia navrhuje pre priame funkcie tento ekvivalent plného pracovného času (FTE):

v rámci zaistenia: 5 FTE (+0,5 FTE na režijné náklady),

v rámci spolupoistenia: 10 FTE (+1 FTE na režijné náklady),

v rámci plného poistenia: 20 FTE (+2 FTE na režijné náklady).

Tabuľka: Orientačný vývoj FTE

GR FISMA má v súčasnosti pomer režijných zamestnancov na úrovni 11,2 percenta. Očakáva sa, že vďaka funkciám riešenia krízových situácií jednotnej rady, najmä v oblasti riadenia ľudských zdrojov, výpočtu a výberu príspevkov a riadenia fondu, možno v súvislosti so systémom EDIS dosiahnuť výrazné úspory z rozsahu. To znamená, že pomer režijných nákladov na úrovni 9 % sa zdá byť realistický.

Tabuľka: Orientačný vývoj výdavkov

Hlavné predpoklady

Na základe posúdení v súvislosti s funkciou riešenia krízových situácií zo strany Jednotnej rady pre riešenie krízových situácií sa navrhuje takéto rozloženie zamestnancov:

80 % dočasných agentúrnych zamestnancov – DAZ (68 % AD a 12 % AST),

10 % vyslaných národných expertov (VNE),

10 % zmluvných zamestnancov (ZZ).

Uplatní sa služobný poriadok inštitúcií EÚ, z ktorého vychádzajú použité platy na zamestnanca:

priemerné ročné náklady na DAZ: 131 000 EUR,

priemerné ročné náklady na VNE: 78 000 EUR,

priemerné ročné náklady na ZZ: 70 000 EUR.

Popri samotných platoch tieto sumy zahŕňajú aj nepriame náklady, ako napr. budovy, odbornú prípravu, náklady na IT a sociálno-zdravotnícku infraštruktúru.

Keďže sídlo jednotnej rady sa zriadilo v Bruseli, v súvislosti s platmi sa použije opravný koeficient vo výške 1.

Operačné výdavky sa očakávajú vo výške 15 % celkových nákladov jednotnej rady. Táto hodnota je výrazne nižšia než odhadovaných 25 % na funkciu riešenia krízových situácií, keďže sa očakáva, že náklady na vývoj a údržbu informačných systémov a vnútorných služieb by sa mohli spoločne znášať s funkciou riešenia krízových situácií.

8.1.Príslušné okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky výdavkov

Žiadny vplyv na rozpočet Únie.

Existujúce rozpočtové riadky

V poradí, v akom za sebou nasledujú okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky.

Požadované nové rozpočtové riadky

V poradí, v akom za sebou nasledujú okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky.

8.2.Odhadovaný vplyv na výdavky

Žiadny vplyv na rozpočet Únie.

8.2.1.Zhrnutie odhadovaného vplyvu na výdavky

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Ak má návrh/iniciatíva vplyv na viaceré okruhy:

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

8.2.2.Odhadovaný vplyv na operačné rozpočtové prostriedky

–◻    Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie operačných rozpočtových prostriedkov

–◻    Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie operačných rozpočtových prostriedkov, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

viazané rozpočtové prostriedky v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

8.2.3.Odhadovaný vplyv na administratívne rozpočtové prostriedky

8.2.3.1.Zhrnutie

–◻    Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie administratívnych rozpočtových prostriedkov

–◻    Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie administratívnych rozpočtových prostriedkov, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Rozpočtové prostriedky potrebné na ľudské zdroje a na ostatné administratívne výdavky budú pokryté rozpočtovými prostriedkami GR, ktoré už boli pridelené na riadenie akcie a/alebo boli prerozdelené v rámci GR, a v prípade potreby budú doplnené zdrojmi, ktoré sa môžu prideliť riadiacemu GR v rámci ročného postupu prideľovania zdrojov a v závislosti od rozpočtových obmedzení.

8.2.3.2.Odhadované potreby ľudských zdrojov

–◻    Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie ľudských zdrojov.

–◻    Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie ľudských zdrojov, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

odhady sa vyjadrujú v jednotkách ekvivalentu plného pracovného času

XX predstavuje príslušnú oblasť politiky alebo rozpočtovú hlavu.

Potreby ľudských zdrojov budú pokryté úradníkmi GR, ktorí už boli pridelení na riadenie akcie a/alebo boli interne prerozdelení v rámci GR, a v prípade potreby budú doplnené zdrojmi, ktoré sa môžu prideliť riadiacemu GR v rámci ročného postupu prideľovania zdrojov v závislosti od rozpočtových obmedzení.

Opis úloh, ktoré sa majú vykonať:

8.2.4.Súlad s platným viacročným finančným rámcom

–◻    Návrh/iniciatíva je v súlade s platným viacročným finančným rámcom.

–◻    Návrh/iniciatíva si vyžaduje zmenu v plánovaní príslušného okruhu vo viacročnom finančnom rámci.

–◻    ◻Návrh/iniciatíva si vyžaduje, aby sa použil nástroj flexibility alebo aby sa uskutočnila revízia viacročného finančného rámca.

8.2.5.Príspevky od tretích strán

–Návrh/iniciatíva nezahŕňa spolufinancovanie tretími stranami.

–Návrh/iniciatíva zahŕňa spolufinancovanie tretími stranami, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

rozpočtové prostriedky v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

8.3.Odhadovaný vplyv na príjmy

Žiadny vplyv na rozpočet Únie.

–◻    Návrh/iniciatíva nemá finančný vplyv na príjmy.

–◻    Návrh/iniciatíva má finančný vplyv na príjmy, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

vplyv na vlastné zdroje

vplyv na rôzne príjmy

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

V prípade rôznych pripísaných príjmov uveďte príslušné rozpočtové riadky výdavkov, na ktoré bude mať návrh/iniciatíva vplyv.

Uveďte spôsob výpočtu vplyvu na príjmy.

(1)

   Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu a Rade „Plán smerom k vytvoreniu bankovej únie“ [COM(2012) 510, 12.9.2012].

(2)

   Správa štyroch predsedov a jedného prezidenta z 22. júna 2015 o „Dobudovaní hospodárskej a menovej únie v Európe“ http://ec.europa.eu/priorities/economic-monetary-union/docs/5-presidents-report_sk.pdf.

(3)

   Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade a Európskej centrálnej banke „Na ceste k dobudovaniu hospodárskej a menovej únie“ [COM(2015) 600 final, 21.10.2015].

(4)

   Nariadenie Rady (EÚ) č. 1024/2013 z 15. októbra 2013, ktorým sa Európska centrálna banka poveruje osobitnými úlohami, pokiaľ ide o politiky týkajúce sa prudenciálneho dohľadu nad úverovými inštitúciami (Ú. v. EÚ L 287, 29.10.2013, s. 63 – 89).

(5)

   Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 806/2014 z 15. júla 2014, ktorým sa stanovujú jednotné pravidlá a jednotný postup riešenia krízových situácií úverových inštitúcií a určitých investičných spoločností v rámci jednotného mechanizmu riešenia krízových situácií a jednotného fondu na riešenie krízových situácií a ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 1093/2010 (Ú. v. EÚ L 225, 30.7.2014, s. 1 – 90).

(6)

   Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/49/EÚ zo 16. apríla 2014 o systémoch ochrany vkladov (Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014, s. 149 – 178).

(7) Vyplatenie rozdielu sumy podľa článku 75 smernice 2014/59/EÚ: predpokladá sa, že toto pravidlo sa uplatňuje analogicky aj v prípade riešenia krízových situácií SRM podľa článku 79.

(8) Graf, v ktorom sa porovnáva vývoj finančných prostriedkov EDIS s vývojom finančných prostriedkov zúčastnených systémov ochrany vkladov, v prípade, že sa členský štát a zúčastnené systémy ochrany vkladov rozhodnú kompenzovať členské banky za príspevky ex ante poskytnuté systému EDIS, je možné nájsť na tomto webovom sídle Komisie: http://ec.europa.eu/finance/general-policy/banking-union/european-deposit-insurance-scheme/index_en.htm.

(9) Ú. v. EÚ C , , s. .

(10) Ú. v. EÚ C , , s. .

(11) Nariadenie Rady (EÚ) č. 1024/2013 z 15. októbra 2013, ktorým sa Európska centrálna banka poveruje osobitnými úlohami, pokiaľ ide o politiky týkajúce sa prudenciálneho dohľadu nad úverovými inštitúciami (Ú. v. EÚ L 287, 29.10.2013, s. 63).

(12) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/49/EÚ zo 16. apríla 2014 o systémoch ochrany vkladov (Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014, s. 149).

(13) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 806/2014 z 15. júla 2014, ktorým sa stanovujú jednotné pravidlá a jednotný postup riešenia krízových situácií úverových inštitúcií a určitých investičných spoločností v rámci jednotného mechanizmu riešenia krízových situácií a jednotného fondu na riešenie krízových situácií a ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 1093/2010 (Ú. v. EÚ L 225, 30.7.2014, s. 1).

(14) ABM: riadenie podľa činností – ABB: zostavovanie rozpočtu podľa činností.

(15) Podľa článku 54 ods. 2 písm. a) alebo b) nariadenia o rozpočtových pravidlách.

(16) Vysvetlenie spôsobov hospodárenia a odkazy na nariadenie o rozpočtových pravidlách sú k dispozícii na webovej stránke BudgWeb: http://www.cc.cec/budg/man/budgmanag/budgmanag_en.html

(17) DRP = diferencované rozpočtové prostriedky / NRP = nediferencované rozpočtové prostriedky.

(18) EZVO: Európske združenie voľného obchodu.

(19) Kandidátske krajiny a prípadne potenciálne kandidátske krajiny západného Balkánu.

(20) Rok N je rokom, v ktorom sa návrh/iniciatíva začína uskutočňovať.

(21) Technická a/alebo administratívna pomoc a výdavky určené na financovanie realizácie programov a/alebo akcií Európskej únie (pôvodné rozpočtové riadky „BA“), nepriamy výskum, priamy výskum.

(22) Rok N je rokom, v ktorom sa návrh/iniciatíva začína uskutočňovať.

(23) Výstupy znamenajú dodané produkty a služby (napr.: počet financovaných výmen študentov, vybudované cesty v km atď.).

(24) Ako je uvedené v oddiele 1.4.2. „Osobitné ciele...“.

(25) Rok N je rokom, v ktorom sa návrh/iniciatíva začína uskutočňovať.

(26) Technická a/alebo administratívna pomoc a výdavky určené na financovanie realizácie programov a/alebo akcií Európskej únie (pôvodné rozpočtové riadky „BA“), nepriamy výskum, priamy výskum.

(27) ZZ = zmluvný zamestnanec; MZ = miestny zamestnanec; VNE = vyslaný národný expert; DAZ = dočasný agentúrny zamestnanec; PED = pomocný expert v delegácii.

(28) Čiastkový strop pre externých zamestnancov financovaných z operačných rozpočtových prostriedkov (pôvodné rozpočtové riadky „BA“).

(29) Pokiaľ ide o tradičné vlastné zdroje (clá, odvody z produkcie cukru), uvedené sumy musia predstavovať čisté sumy, t. j. hrubé sumy po odčítaní 25 % nákladov na výber.