10.2.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 51/48

1.

zdôrazňuje, že v súčasnosti je jednou z najväčších výziev v oblasti životného prostredia zastaviť a obnoviť do roku 2020 stratu biodiverzity a prírodných biotopov, ako aj degradáciu ekosystémových služieb;

2.

pripomína, že podľa príslušných odôvodnení smernice o vtákoch (1) a smernice o biotopoch a voľne žijúcich živočíchoch a rastlinách (2) (ďalej len ‘smernice o ochrane prírody’) Európskej únie sú hlavným cieľom Spoločenstva a všeobecným záujmom okrem iného zachovanie, ochrana a zlepšenie kvality životného prostredia a že pokles populácie voľne žijúcich druhov a ich biotopov predstavuje vážne ohrozenie zachovania prírodného prostredia;

3.

vyjadruje znepokojenie, že podľa nedávnych štúdií, akou je správa o stave prírody v Európskej únii (3), nemožno vychádzať z toho, že cieľ biodiverzity na rok 2010 potvrdený na zasadnutí Európskej Rady 25. a 26. marca 2010 bude dosiahnutý iba na základe doteraz prijatých alebo plánovaných opatrení;

4.

súhlasí s rozhodnutím, ktoré Európska komisia prijala v rámci európskej stratégie pre biodiverzitu (4), že vykonávanie smerníc o ochrane prírody v plnom rozsahu je nevyhnutné na zamedzenie straty biodiverzity a na dosiahnutie cieľov sformulovaných v stratégii;

5.

poukazuje na to, že miestne a regionálne orgány zohrávajú kľúčovú úlohu pri vykonávaní smerníc o ochrane prírody, a je presvedčený, že táto kľúčová úloha vyplýva z osobitných skúseností Európskeho výboru regiónov so smernicami o ochrane prírody;

6.

svoje osobitné skúsenosti so smernicami o ochrane prírody by preto chcel na základe svojho politického mandátu zahrnúť do súčasného postupu kontroly vhodnosti Európskej komisie (5) a k jednotlivým otázkam predloženým Európskou komisiou preto prijíma toto stanovisko;

7.

domnieva sa, že odôvodnenia a ciele uvedené v smerniciach o ochrane prírody sú aj v súčasnosti aktuálne a že samotné smernice o ochrane prírody sú preto nevyhnutné na ochranu druhov a ich biotopov, ako aj typov biotopov v Európskej únii;

8.

zdôrazňuje, že smernice o ochrane prírody sú zamerané na všetky významné ohrozenia druhov, ich biotopov a typov biotopov v Európskej únii;

9.

vyjadruje však vážne znepokojenie, že súčasné ustanovenia smerníc o ochrane prírody ešte stále neboli v plnej miere vykonané vo všetkých členských štátoch a zdôrazňuje, že veľakrát ešte nie sú právne zabezpečené územia sústavy Natura 2000, vypracované plány riadenia a vykonané konkrétne ochranné opatrenia, a žiada o užšie zapojenie miestnych a regionálnych orgánov do týchto úloh;

10.

poukazuje na to, že smernice o ochrane prírody sú zamerané na vysokú úroveň ochrany druhov, ktoré si najviac vyžadujú ochranu, ich biotopov a typov biotopov vo všetkých oblastiach politiky a že do budúcnosti je preto výzvou lepšie integrovať otázky ochrany prírody aj do ostatných oblastí politiky, napríklad poľnohospodárskej politiky, pretože aspekty ochrany prírody v nej doteraz neboli optimálne zohľadnené;

11.

v tejto súvislosti považuje smernice o ochrane prírody za mimoriadne dôležité z hľadiska ochrany druhov, ich biotopov a typov biotopov pred zaťaženiami a hrozbami na miestnej a regionálnej úrovni spôsobenými stratou alebo rozdrobením biotopov, znečistením a rozšírením cudzích druhov živočíchov a rastlín;

12.

uznáva, že stav druhov, ich biotopov a typov biotopov sa preukázateľne výrazne zlepšil v oblastiach, v ktorých sa vykonávali smernice o ochrane prírody (6), a preto sa možno domnievať, že ciele smerníc o ochrane prírody možno dosiahnuť prostredníctvom ich úplného vykonávania;

13.

zdôrazňuje, že z radu konkrétnych príkladov v správe o stave prírody v Európskej únii vyplýva, že členské štáty, ako aj miestne a regionálne orgány zohrávajú pri ochrane druhov a biotopov kľúčovú úlohu;

14.

vyjadruje vážne znepokojenie, že miera úspechov vyplývajúcich z vykonávania smerníc o ochrane prírody je v prípade ochrany druhov a biotopov obmedzená a nedostatočná, keďže väčšina druhov a typov biotopov ešte stále vykazuje nepriaznivý stav ich zachovania a pri výraznej časti z nich hrozí ďalšie zhoršenie;

15.

okrem toho poukazuje na skutočnosť, že biodiverzita mimo oblastí chránených smernicami o ochrane prírody nevykazuje pozitívny vývoj porovnateľný s vývojom v rámci sústavy Natura 2000, čo sa prejavuje napríklad dramatickým úbytkom rozšírených druhov vtáctva;

16.

je presvedčený, že diskusie medzi rôznymi zúčastnenými stranami v súvislosti s niekoľkými druhmi, ktoré môžu spôsobiť škody, možno riešiť aj prostredníctvom jasných úloh v plánoch riadenia, v ktorých sa na jednej strane vymedzujú formy správania a ktoré sa na strane druhej opierajú o primerané finančné a ľudské zdroje s cieľom zabezpečiť zdravie a bezpečnosť obyvateľstva, zabrániť vážnym škodám a nahradiť tie, ktoré sú neodvratné;

17.

vyzýva Európsku komisiu a členské štáty, aby podporovali miestne a regionálne orgány v plnom vykonávaní ustanovení smerníc o ochrane prírody, čo platí najmä so zreteľom na určovanie a právne zabezpečenie území sústavy Natura 2000 a stanovenie konkrétnych cieľov ochrany, pokiaľ ide o ochranu druhov a biotopov praktickými opatreniami na zachovanie alebo obnovu, ako aj so zreteľom na použitie potrebných finančných prostriedkov, v neposlednom rade na riešenie nedostatočného financovania a potreby zjednodušiť prístup k existujúcim zdrojom financovania (7);

18.

vyzýva Európsku komisiu, aby vydala účinnejšie usmernenia a aktualizovala existujúce usmernenia tak, aby boli ľahko zrozumiteľné a dostupné v rôznych jazykoch členských štátov prostredníctvom jednotného internetového portálu (8), zahŕňali platnú judikatúru a prípadne reagovali na osobitosti jednotlivých sektorov;

19.

navrhuje Európskej komisii, aby kládla väčší dôraz na informácie, vzdelávanie a osvetu, najmä pokiaľ ide o stanovenie prínosu opatrení na ochranu prírody a území sústavy Natura 2000, a tiež aby napríklad súčasný nástroj Európskej environmentálnej agentúry „Natura 2000 viewer“ rozvinula na rozsiahly zemepisný informačný on-line systém, ktorý bude verejnosť, projektantov, užívateľov pôdy a ostatné subjekty systematicky informovať o všetkých aspektoch vykonávania smerníc o ochrane prírody, pokiaľ ide o jednotlivé územia sústavy Natura 2000;

20.

je preto presvedčený, že uvedené nedostatky a znepokojujúci stav ochrany mnohých druhov a typov biotopov nemožno vnímať ako nedostatočnú účinnosť smerníc o ochrane prírody, ale že smernice o ochrane prírody sa ako také ukázali ako veľmi účinné nástroje na ochranu biodiverzity;

21.

pripomína, že zachovanie biodiverzity je v prvom rade spoločenská úloha, ktorú je potrebné splniť z dôvodov udržateľnej, teda trvalej a globálnej formy hospodárstva a života;

22.

zdôrazňuje, že malé a stredné podniky v rámci verejnej konzultácie Európskej komisie nezahrnuli smernice o ochrane prírody k desiatim právnym predpisom, ktoré spôsobujú najvyššie náklady (9);

23.

vyjadruje poľutovanie, že projektantom, užívateľom pôdy a ostatným kľúčovým sektorom doteraz vznikali zbytočné náklady, napríklad pri oneskorenom alebo neúplnom vymedzení území sústavy Natura 2000, a zároveň poukazuje na to, že rôzne náklady pre miestne a regionálne orgány možno vysvetliť tým, že rozmanitosť druhov a biotopov, a tým aj potrebné opatrenia na ochranu prírody môžu byť z regionálneho hľadiska nerovnomerne rozdelené;

24.

zdôrazňuje, že mnohé územia sústavy Natura 2000 prinášajú na miestnej a regionálnej úrovni významné ekosystémové služby v peňažnom vyjadrení (10), napríklad vo forme služieb v prospech zdravia, ukladania CO2, zadržiavania povodní, čistenia vodných zdrojov, ochrany kvality ovzdušia alebo predchádzania erózii pôdy;

25.

poukazuje na skutočnosť, že súčasný výskum potvrdil vynikajúci pomer nákladov a prínosov na miestnej a regionálnej úrovni, pretože ekologický, sociálny a hospodársky prínos vysoko prevyšuje náklady na vykonávanie smerníc o ochrane prírody (11);

26.

berie na vedomie príležitosti, ktoré sústava Natura 2000 prináša z hľadiska tvorby pracovných miest a príjmov v odvetviach environmentálne vhodného cestovného ruchu a prírodnej rekreácie. V tomto ohľade zdôrazňuje osobitný význam vytvárania nových podnikateľských príležitostí v znevýhodnených vidieckych oblastiach;

27.

preto sa domnieva, že vykonávanie smerníc o ochrane prírody síce so sebou prináša náklady, tie sú však potrebné na nevyhnutnú ochranu biodiverzity aj z dôvodov trvalej udržateľnosti, a že tieto náklady okrem toho úmerne zodpovedajú oveľa väčšiemu a len čiastočne peňažne vyjadrenému prínosu vyplývajúcemu zo smerníc o ochrane prírody;

28.

je presvedčený, že obe smernice o ochrane prírody sú ako také vynikajúcim príkladom koncentrovanej, zrozumiteľnej, nespornej a systematicky štruktúrovanej legislatívy celkovo zameranej na výsledky;

29.

obe smernice o ochrane prírody považuje za úspešné legislatívne nástroje, keďže obe fungujú podobným spôsobom, nie sú vo vzájomnom rozpore a z hľadiska vecných ustanovení týkajúcich sa ochrany sa zmysluplne dopĺňajú a spoločne tvoria ochranný režim sústavy Natura 2000;

30.

predpokladá, že smernice o ochrane prírody sú v súlade aj s ostatnými právnymi predpismi EÚ o ochrane životného prostredia, a v tejto súvislosti pripomína novelu smernice o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, ktorá bola prijatá výlučne na tento účel (12), zároveň však vyzýva členské štáty, ako aj miestne a regionálne orgány, aby lepšie koordinovali vykonávanie rôznych právnych predpisov o ochrane životného prostredia a presadzovali napríklad integráciu povoľovacích konaní, monitorovacích opatrení a vykazovacích požiadaviek;

31.

domnieva sa, že by mohlo byť užitočné zlepšiť koordináciu plánovania v súlade so smernicami o ochrane prírody a v súlade s rámcovou smernicou o vode (13), prípadne v súlade so smernicou o posudzovaní vplyvov a smernicou o posudzovaní účinkov na životné prostredie (14), ako aj z dôvodov ochrany životného prostredia a predchádzania zbytočným nákladom;

32.

vyzýva členské štáty, aby spolupracovali s miestnymi a regionálnymi orgánmi a podporovali ich pri praktickom vykonávaní nových právnych predpisov o ochrane životného prostredia, napríklad nariadenia EÚ o inváznych druhoch (15);

33.

bez ohľadu na riadne zahrnutie smerníc o ochrane prírody do ostatných právnych predpisov EÚ o ochrane životného prostredia so zreteľom na dosiahnutie cieľov smerníc o ochrane prírody považuje za problematické, že ostatné sektorové oblasti politiky Európskej únie, napríklad spoločná poľnohospodárska politika, spoločná rybárska politika alebo energetická a dopravná politika, ešte stále nedostatočne prispievajú k zachovaniu biodiverzity (16);

34.

považuje za nevyhnutné, aby sa v priebežnej správe Európskej komisie o štrukturálnych a investičných fondoch stanovil záväzok, na základe ktorého sa v prípade všetkých projektov financovaných EÚ musí vykonať kontrola biodiverzity (17);

35.

okrem toho vyzýva Európsku komisiu, aby so zreteľom na ochranu druhov a biotopov mimo území sústavy Natura 2000 a druhov, ktoré nepodliehajú prísnemu režimu ochrany druhov, a v súlade s európskou stratégiou v oblasti biodiverzity predložila návrh na právny rámec s cieľom predísť čistej strate biodiverzity a ekosystémových služieb (18);

36.

je presvedčený, že smernice o ochrane prírody sú ako také vhodné na dosiahnutie stanovených cieľov, je však potrebné vynaložiť ďalšie úsilie, aby sa zabránilo činnostiam škodlivým pre biodiverzitu v tých oblastiach politiky, na ktoré sa nevzťahujú opatrenia smerníc o ochrane prírody;

37.

uznáva, že smernice o ochrane prírody značne prispeli k jednotnejšiemu a efektívnejšiemu prístupu k ochrane prírody a druhov, ako aj k prísnejším minimálnym normám v týchto právnych oblastiach v regiónoch rôznych členských štátov EÚ;

38.

poukazuje na to, že rozmanitosť druhov a biotopov v Európe je cezhranične a nerovnomerne rozdelená a že na účinnú cezhraničnú ochranu členských štátov je preto potrebný celoeurópsky prístup, ktorý bude koordinovať úsilie členských štátov;

39.

pripomína, že smernice o ochrane prírody sú hlavným nástrojom, pomocou ktorého môže Európska únia splniť svoje medzinárodné záväzky vyplývajúce z Dohovoru o biologickej diverzite a ďalších medzinárodných dohovorov, napríklad z Dohovoru o ochrane európskych voľne žijúcich organizmov a prírodných stanovíšť (Bernský dohovor), ako aj Dohovoru o ochrane sťahovavých druhov voľne žijúcich živočíchov (Bonnský dohovor), a tak pozitívne ovplyvňovať biodiverzitu a voľne žijúce druhy v Európskej únii a mimo nej;

40.

je presvedčený, že smernice o ochrane prírody významne prispeli k vytvoreniu jednotných noriem právnej ochrany v členských štátoch a že by sa tým pre hospodárske subjekty mohol na jednotnom európskom trhu zabezpečiť jasný rámec s rovnakými podmienkami hospodárskej súťaže;

41.

nakoniec zdôrazňuje, že v záujme dosiahnutia cieľov stratégie EÚ v oblasti biodiverzity a medzinárodných dohovorov je viac ako kedykoľvek predtým potrebná jednotná právna úprava na úrovni Európskej únie a že smernice o ochrane prírody poskytujú na tento účel vynikajúci základ;

42.

je presvedčený, že prípadné problémy týkajúce sa ochrany druhov a biotopov nie sú ako také odôvodnené v smerniciach o ochrane prírody, ale vo všeobecnosti sa vzťahujú na vykonávanie na miestnej, regionálnej úrovni a úrovni členských štátov;

43.

z týchto dôvodov, ako aj preto, že Súdny dvor EÚ prostredníctvom svojej judikatúry medzitým vyjasnil počiatočné neistoty týkajúce sa výkladu smerníc o ochrane prírody, preto neodporúča otvorenie smerníc o ochrane prírody;

44.

otvorenie smerníc o ochrane prírody považuje za chybné aj preto, že miestne a regionálne orgány potrebujú čas na presadzovanie možných a plánovaných opatrení, ktoré doteraz neboli uskutočnené, ako sú napríklad doteraz chýbajúce plány riadenia, ako aj na lepšie využitie potenciálu smerníc;

45.

so zreteľom na záujmy rôznych právnych subjektov vyjadruje veľké obavy, že pri otvorení platných právnych predpisov hrozí fáza dlhých sporov medzi sociálnymi aktérmi dotknutými týmito právnymi predpismi, čo by mohlo viesť k fáze právnej neistoty trvajúcej desiatky rokov;

46.

vyjadruje znepokojenie nad ničením jednotlivých území sústavy Natura 2000 a doterajším rozsahom nezákonného zabíjania a nezákonného odchytu vtáctva a ďalších druhov zvierat a vyjadruje presvedčenie, že na všetkých úrovniach riadenia je potrebné vynaložiť väčšie úsilie na zabezpečenie dodržiavania a presadzovania ustanovení smerníc o ochrane prírody;

47.

považuje preto za nevyhnutné, aby Európska komisia brala vážne svoju úlohu ochrankyne práva EÚ, a v tejto súvislosti ju vyzýva, aby sťažnosti týkajúce sa uplatňovania práva EÚ brala vážne a v prípade potreby začala príslušné konanie o porušení povinnosti;

48.

odporúča, aby Európska komisia ako celok používala postup kontroly vhodnosti s cieľom zdôrazniť význam ešte lepšieho vykonávania smerníc o ochrane prírody členskými štátmi, a víta každý prístup, ktorý členské štáty zvolia s cieľom zapojiť do ich vykonávania miestne a regionálne orgány.