52014PC0265

DÔVODOVÁ SPRÁVA

1.           KONTEXT NÁVRHU

Rybolov s použitím unášaných sietí sa tradične vykonáva sieťami obmedzenej dĺžky s relatívne malou veľkosťou ôk s cieľom uloviť rôzne malé/stredne veľké pelagické druhy, ktoré žijú prevažne v pobrežných oblastiach alebo nimi migrujú. Závažnejšie problémy nastali koncom 70. a 80. rokov 20. storočia, keď sa začali používať unášané siete s veľkými okami a čistou dĺžkou siete v desiatkach kilometrov. Tieto veľkoplošné unášané siete viedli k výrazne vyššej náhodnej úmrtnosti chránených druhov vrátane veľrýb, morských korytnačiek a žralokov a spôsobili medzinárodné znepokojenie nad ich vplyvom na životné prostredie.

V nadväznosti na osobitné rezolúcie Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov (VZ OSN)[1], v ktorých sa vyzývalo na moratórium používania veľkoplošných pelagických unášaných sietí[2] na otvorenom mori, vypracovala Európska únia na začiatku 90. rokov 20. storočia právne predpisy týkajúce sa rybolovu unášanými sieťami.

V dôsledku toho je v EÚ od júna 1992 zakázané držať na palube alebo používať unášané siete s dĺžkou nad 2,5 km (s výnimkou Baltského mora, Beltov a Øresundu). Od roku 2002 sú zakázané všetky unášané siete bez ohľadu na ich veľkosť, ak sa nimi majú loviť druhy uvedené v prílohe VIII k nariadeniu Rady (ES) č. 894/97 (nepovolené druhy). Takisto je zakázané vyloďovať druhy uvedené v prílohe VIII, ktoré boli chytené unášanými sieťami. Od 1. januára 2008 je zakázané držať na palube alebo používať akýkoľvek druh unášaných sietí vo vodách Baltského mora, Beltov a Øresundu.

Súčasný legislatívny rámec EÚ týkajúci sa unášaných sietí sa však ukázal ako nedostatočný, keďže existujúce pravidlá sa dajú jednoducho obísť. Chýbajúce pravidlá EÚ o charakteristike výstroja (napr. maximálna veľkosť ôk, maximálna hrúbka vlákna, miera napnutia atď.) a používaní výstroja (napr. maximálna vzdialenosť od pobrežia, dĺžka ponorenia, rybárska sezóna atď.) spolu s možnosťou držať na palube iný rybársky výstroj umožnili rybárom nezákonne používať unášané siete na lov druhov, ktorých výlov týmto rybárskym výstrojom je zakázaný, a vyhlásiť, že boli ulovené iným výstrojom (napr. lovnými šnúrami atď.).

Aj napriek uvedeným právnym predpisom týkajúcim sa unášaných sietí sa stále pozoruje výskyt nezákonného používania týchto sietí vo vodách EÚ. Závažným nedodržiavaním týchto predpisov niektorými členskými štátmi sa zaoberali aj dva rozsudky Európskeho súdneho dvora proti Francúzsku (C-556/07; C-479/07) a Taliansku (C-249/08).

Úsilie v oblasti kontroly a presadzovania právnych predpisov neprináša potrebné výsledky, keďže z dôvodu malého rozsahu tejto činnosti sa rybári dokážu ľahko prispôsobiť a nájsť stratégie s cieľom vyhnúť sa kontrolám. Maloplošné unášané siete sú stále povolené a medzery v právnych predpisoch EÚ uľahčujú ich nezákonné používanie. Pre kontrolné orgány je preto veľmi zložité získať spoľahlivé dôkazy o nezákonnej činnosti a zabezpečiť dodržiavanie pravidiel.

Z týchto skutočností jasne vyplýva, že naďalej pretrvávajú obavy o ochranu životného prostredia a rybolovných zdrojov spojené s používaním tohto rybárskeho výstroja.

S cieľom riešiť túto situáciu a splniť medzinárodné záväzky EÚ v oblasti riadnej regulácie rybolovu unášanými sieťami sa v navrhovanom nariadení, na základe prístupu predbežnej opatrnosti, stanovuje úplný zákaz vziať na palubu alebo používať akýkoľvek druh unášaných sietí vo všetkých vodách EÚ od 1. januára 2015. Zavádza sa ním aj revidované a komplexnejšie vymedzenie tohto rybárskeho výstroja, aby sa odstránili všetky možné existujúce právne medzery.

2.           VÝSLEDKY KONZULTÁCIÍ SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI A POSÚDENÍ VPLYVU

Vykonalo sa posúdenie vplyvu, v ktorom sa zohľadnili informácie z rozličných zdrojov: verejná konzultácia na internete, dve koordinované štúdie[3], informácie poskytnuté členskými štátmi a pripomienky riadiacej skupiny na posúdenie vplyvu.

V posúdení vplyvu sa preskúmali tieto možnosti politiky: 1. súčasný stav; 2. prijatie technických a/alebo kontrolných opatrení na zvýšenie kontrolovateľnosti a environmentálnej kompatibility; 3. čiastočný zákaz niektorých unášaných sietí identifikovaných ako najškodlivejšie pre rybolov chránených druhov a/alebo neschopné zamedziť vedľajším úlovkom nepovolených druhov; 4. úplný zákaz unášaných sietí.

Chýbajúce alebo nedostatočné monitorovanie tohto druhu rybolovu členskými štátmi, na kontrolné i vedecké účely, ako aj obmedzené vzorky oboch štúdií mimoriadne sťažili získanie uceleného pohľadu na súčasné rybolovné činnosti a ich skutočný vplyv na životné prostredie, a preto nebolo možné posúdiť vplyv jednotlivých možností politiky prostredníctvom analýzy založenej na ukazovateľoch.

Možnosť 4 bola prijateľnejšia než možnosti 1, 2 a 3, keďže v najväčšom rozsahu spĺňa kritériá z hľadiska významu, účinnosti, efektívnosti a koherentnosti, pričom zabezpečuje najlepšie výsledky z hľadiska vplyvu na životné prostredie a nižšiu administratívnu záťaž. Danú možnosť podporilo viac ako 52 % respondentov verejnej konzultácie vrátane združení rybárov a mimovládnych organizácií. Možnosť 4 sa preto považuje za najvhodnejšiu, a to na základe uplatňovania zásady predbežnej opatrnosti v súvislosti s druhom rybolovu, ktorý by mohol mať vysoké riziko náhodného výlovu prísne chránených druhov a byť nedostatočne, resp. vôbec monitorovaný zo strany členských štátov.

Väčšina rybolovu unášanými sieťami bola identifikovaná ako sezónna a flotily, ktoré sa na ňom aktívne podieľajú, sa skladajú z viacúčelových plavidiel. Celkovo ich je aspoň 840 (s výnimkou Baltského mora) a sú rozptýlené na veľkej ploche. Väčšina rybárov vykonáva rybolov unášanými sieťami len niekoľko mesiacov v roku, pričom niektorí rybári unášané siete používajú menej ako pol mesiaca za rok. Neočakáva sa preto, že úplný zákaz používania unášaných sietí povedie k zodpovedajúcemu zníženiu počtu rybárov, pretože tí budú aj naďalej používať ostatné druhy výstroja, na ktoré už majú povolenie na základe licencie na rybolov. Z informácií zozbieraných na účely posúdenia vplyvu vyplýva, že hospodárska výkonnosť a význam výstroja sú pre jednotlivé plavidlá a flotily sú veľmi rôznorodé, hoci na vnútroštátnej úrovni obmedzené. V prípade flotíl, ktorých údaje sú k dispozícii, ako napríklad flotily Spojeného kráľovstva, sa celková hodnota rybolovu maloplošnými unášanými sieťami (pre asi 250 plavidiel) pohybuje na úrovni 0,14 % celkovej hodnoty vylodených rýb Spojeného kráľovstva v roku 2011. V prípade Talianska, u ktorého sa zistil menší počet aktívnych plavidiel (približne 100) je hospodársky význam unášaných sietí na vnútroštátnej úrovni nízky (0,8 % z hľadiska hodnoty a 1,3 % z hľadiska hmotnosti vylodených rýb), hoci hodnota vylodených rýb sa pohybuje v rozmedzí približne od 20 % do 55 % (a až do 90 % v jednej rybolovnej oblasti) obratu vytvoreného týmito plavidlami. Zisk vytvorený používaním unášaných sietí je však veľmi rôznorodý a pohybuje sa v rozpätí od 1 % do 54 % obratu vytvoreného týmito plavidlami. Priemer za všetky talianske rybolovné oblasti, v ktorých sa vykonáva rybolov unášanými sieťami, predstavuje 22 %. Hoci nemožno vylúčiť, že zákaz môže ovplyvniť niektoré plavidlá, ktoré vykonávajú tento druh rybolovu, celkový sociálno-ekonomický vplyv úplného zákazu sa preto na vnútroštátnej a subregionálnej úrovni považuje za irelevantný.

3.           PRÁVNE PRVKY NÁVRHU

· Zhrnutie navrhovaného opatrenia

Od 1. januára 2015 zaviesť úplný zákaz vziať na palubu alebo používať akýkoľvek druh unášaných sietí, platný vo všetkých vodách EÚ a pre všetky plavidlá EÚ. Zaviesť revidované a komplexnejšie vymedzenie pojmu unášaných sietí, aby sa odstránili všetky možné medzery v platných právnych predpisoch.

· Právny základ

Článok 43 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie

· Zásada subsidiarity

Návrh patrí do výlučnej právomoci Európskej únie.

· Zásada proporcionality

Návrh je potrebný a vhodný na realizáciu ekosystémového prístupu k riadeniu rybárstva. V súlade s článkom 5 ods. 4 Zmluvy o Európskej únii tento návrh neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie vytýčených cieľov.

· Výber nástroja

Navrhovaný nástroj: nariadenie Európskeho parlamentu a Rady.

Iné nástroje by neboli vhodné z tohto dôvodu: týmto aktom sa zrušia a zmenia v súčasnosti platné nariadenia, ktoré možno meniť len iným nariadením.

4.           VPLYV NA ROZPOČET

Toto opatrenie nepredstavuje pre Úniu žiadne dodatočné výdavky.

2014/0138 (COD)

Návrh

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY,

ktorým sa stanovuje zákaz používania unášaných sietí a ktorým sa menia nariadenia Rady (ES) č. 850/98, (ES) č. 812/2004, (ES) č. 2187/2005 a (ES) č. 1967/2006 a zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 894/97

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 43 ods. 2,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru[4],

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom,

keďže:

(1)       Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1380/2013[5] sa zavádza rámec riadenia na ochranu morských biologických zdrojov a riadenie ich lovu.

(2)       Udržateľné využívanie morských biologických zdrojov by sa malo zakladať na prístupe predbežnej opatrnosti, ktorý vyplýva nielen z príslušnej zásady predbežnej opatrnosti uvedenej v článku 191 ods. 2 prvom pododseku Zmluvy o fungovaní Európskej únie, ale aj z medzinárodných záväzkov Únie, ktoré sú uvedené v dohode OSN o populáciách rýb[6], a najmä jej článku 6, a na najlepších dostupných vedeckých dôkazoch.

(3)       Spoločná rybárska politika by mala prispievať k ochrane morského prostredia, k udržateľnému hospodáreniu so všetkými komerčne využívanými druhmi, a najmä k dosiahnutiu dobrého environmentálneho stavu do roku 2020, tak ako sa stanovuje v článku 1 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/56/ES[7].

(4)       V nadväznosti na obavy týkajúce sa environmentálneho vplyvu veľkoplošných unášaných sietí s dĺžkou nad 2,5 km, výsledkom používania ktorých bola výrazne vyššia náhodná úmrtnosť chránených druhov, sa v niekoľkých rezolúciách Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov (VZ OSN), konkrétne v rezolúcii č. 44/225 z 22. decembra 1989, č. 45/197 z 21. decembra 1990 a č. 46/215 z 20. decembra 1991[8], vyzvalo na moratórium používania tohto rybárskeho výstroja.

(5)       V nariadení Rady (ES) č. 894/97[9] sa zavádza rámec riadenia ochrany rybolovných zdrojov prostredníctvom technických opatrení vo forme všeobecného obmedzenia celkovej dĺžky unášaných sietí na maximálne 2,5 km, ako aj zákaz používať alebo držať na palube unášané siete určené na lov určitých druhov.

(6)       Okrem toho sa v nariadení Rady (ES) č. 2187/2005[10] od 1. januára 2008 zakazuje používať alebo držať na palube unášané siete vo vodách Baltského mora, Beltov a Øresundu.

(7)       Ciele ochrany týkajúce sa náhodnej úmrtnosti chránených druhov, o splnenie ktorých sa zasadzujú vyššie uvedené pravidlá Únie vzťahujúce sa na unášané siete, sú stále platné a mali by sa posilniť.

(8)       Vymedzenie pojmu unášaných sietí by sa malo spresniť, aby sa zabezpečilo, že členské štáty chápu a implementujú pravidlá týkajúce sa unášaných sietí jasne a jednotne.

(9)       Okrem toho je potrebné rozšíriť rozsah pôsobnosti tohto vymedzenia tak, aby sa vzťahovalo na všetky novo identifikované druhy unášaných rybolovných sietí, okrem unášaných žiabroviek vyvinutých v určitých rybolovných oblastiach. Je obzvlášť dôležité, aby sa do tohto vymedzenia zahrnul výstroj, ktorý je na rozdiel od unášaných žiabroviek vyhotovený z dvoch alebo viacerých sietí, spoločne a paralelne zavesených na hlavnej sieti (hlavných sietiach), ktoré sa však nachádzajú blízko hladiny vody podobne ako unášané žiabrovky a majú podobný vplyv na morské zdroje. Takýto výstroj by mal byť teda jednotne regulovaný.

(10)     Súčasný legislatívny rámec Únie vzťahujúci sa na unášané siete má nedostatky a právne medzery vzhľadom na to, že pravidlá možno ľahko obchádzať a sú neúčinné, pretože nevedú k rozptýleniu obáv týkajúcich sa ochrany a súvisiacich s týmto rybárskym výstrojom.

(11)     Rybolov unášanými sieťami vykonáva nestanoviteľný počet menších viacúčelových rybárskych plavidiel, z ktorých prevažná väčšina je prevádzkovaná bez akéhokoľvek pravidelného vedeckého a kontrolného monitorovania. Vzhľadom na malý rozsah týchto rybolovných činností, vďaka ktorému sa možno vyhnúť monitorovaniu, neprináša úsilie v oblasti kontroly a presadzovania právnych predpisov potrebné výsledky z hľadiska ochrany morských zdrojov, najmä v prípade určitých chránených druhov.

(12)     Aj naďalej sa pozoruje výskyt nezákonného rybolovu unášanými sieťami, ktorý vykonávajú rybárske plavidlá Únie, najmä na účely lovu druhov uvedených v prílohe VIII k nariadeniu (ES) č. 847/97. Z tohto dôvodu je Únia predmetom kritiky v oblasti dodržiavania platných medzinárodných záväzkov v tomto ohľade.

(13)     Okrem toho vyvoláva rybolov unášanými sieťami, ktoré sa nachádzajú blízko hladiny vody alebo na hladine vody, veľké obavy v súvislosti s náhodným výlovom živočíchov dýchajúcich vzduch, ako napríklad morských cicavcov, morských korytnačiek a morských vtákov, ktoré sú prevažne klasifikované ako druhy, ktoré sú podľa právnych predpisov Únie prísne chránené.

(14)     Systémy monitorovania a podávania správ, ktoré boli zriadené na základe smernice Rady 92/43/EHS (smernica o biotopoch)[11], sa navyše ukázali ako neúčinné na identifikáciu a evidenciu antropogénnych príčin smrti prísne chránených druhov v dôsledku rybolovu.

(15)     Ekosystémový prístup k riadeniu rybárstva si vyžaduje, aby sa minimalizoval negatívny vplyv rybolovných činností na morské ekosystémy a aby sa predchádzalo nechceným úlovkom a v najväčšej možnej miere znižoval ich objem.

(16)     Vzhľadom na dôvody, ktoré sú uvedené vyššie, a s cieľom venovať náležitú pozornosť rozptýleniu obáv týkajúcich sa ochrany, ktoré tento rybársky výstroj aj naďalej spôsobuje, ako aj s cieľom dosiahnuť environmentálne ciele a ciele v oblasti presadzovania právnych predpisov účinným a efektívnym spôsobom a pritom zohľadniť minimálne sociálno-ekonomické vplyvy, je potrebné zaviesť úplný zákaz vziať na palubu alebo používať akýkoľvek druh unášaných sietí platný vo všetkých vodách Únie a pre všetky plavidlá Únie bez ohľadu na to, či pôsobia vo vodách Únie alebo mimo nej, ako aj pre plavidlá štátov, ktoré nie sú členmi Únie, ale lovia vo vodách Únie.

(17)     V záujme zrozumiteľnosti právnych predpisov Únie je takisto potrebné vypustiť všetky ostatné ustanovenia týkajúce sa unášaných sietí prostredníctvom zmeny nariadenia Rady (ES) č. 850/98[12], nariadenia (ES) č. 812/2004, nariadenia (ES) č. 2187/2005 a nariadenia Rady (ES) č. 1967/2006[13] a zrušením nariadenia (ES) č. 894/97.

(18)     Plavidlá vykonávajúce rybolov maloplošnými unášanými sieťami môžu potrebovať určitý čas na to, aby sa novej situácii prispôsobili, ako aj určitý čas na postupné vyradenie unášaných sietí z prevádzky. Toto nariadenie by preto malo nadobudnúť účinnosť 1. januára 2015,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Rozsah pôsobnosti

Toto nariadenie sa uplatňuje na všetky rybolovné činnosti v rámci rozsahu pôsobnosti spoločnej rybárskej politiky v zmysle článku 1 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 1380/2013.

Článok 2

Vymedzenie pojmov

1.           Na účely tohto nariadenia sa uplatňuje vymedzenie pojmov podľa článku 4 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 1380/2013.

2.           Navyše pojem „unášané siete“ znamená siete vyhotovené z jednej alebo viacerých sietí spoločne a paralelne zavesených na hlavnej sieti (hlavných sietiach), ktoré sú pridržiavané na hladine vody alebo v určitej hĺbke pod hladinou vody pomocou plávajúcich zariadení a ktoré sú unášané prúdom buď nezávisle alebo s loďou, ku ktorej môžu byť pripevnené. Unášané siete môžu byť vybavené ďalšími zariadeniami na stabilizovanie siete alebo obmedzenie jej unášania prúdom, ako napríklad plávajúcou kotvou alebo kotvou pri dne upevnenou na jednom konci siete.

Článok 3

Zákaz unášaných sietí

Zakazuje sa:

a)      loviť akékoľvek morské biologické zdroje unášanými sieťami; ako aj

b)      držať akýkoľvek druh unášaných sietí na palube rybárskych plavidiel.

Článok 4

Zmeny súvisiacich nariadení

1.           V článku 20 nariadenia (ES) č. 850/98 sa vypúšťa odsek 3.

2.           Nariadenie (ES) č. 812/2004 sa mení takto:

a)      Vypúšťa sa článok 1a.

b)      V prílohe I sa vypúšťa bod A písm. b) a bod E písm. b).

c)      V prílohe III sa vypúšťa bod D.

3.           Vypúšťa sa článok 2 písm. o), článok 9 a článok 10 nariadenia (ES) č. 2187/2005.

4.           V prílohe II k nariadeniu (ES) č. 1967/2006 sa vypúšťajú slová „a unášaných sietí“.

Článok 5

Zrušenie

Nariadenie (ES) č. 894/97 sa zrušuje.

Článok 6

Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť 1. januára 2015.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli

Za Európsky parlament                                 Za Radu

predseda                                                        predseda

[1]               Rezolúcie Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov: č. 44/225 z 22. decembra 1989, č. 45/197 z 21. decembra 1990, č. 46/215 z 20. decembra 1991.

[2]               Veľkoplošné unášané siete boli definované ako siete s dĺžkou viac ako 2,5 km v Dohovore pre zákaz rybolovu dlhými unášanými sieťami v južnom Tichom oceáne (Wellingtonský dohovor; Wellington, 24. novembra 1989), ktorý nadobudol účinnosť 17. mája 1991. http://www.mfe.govt.nz/laws/meas/wellington.html; http://www.jus.uio.no/english/ services/library/treaties/08/8-02/large-driftnets.xml.

[3]               – Osobitná zmluva 8 v rámci projektu MAREA (SI2.646130). „Identifikácia a charakterizácia rybolovu maloplošnými unášanými sieťami v Stredozemnom mori (DriftMed)“,

                – Osobitná zmluva 5 (SI2.650655). „Štúdia na podporu preskúmania režimu EÚ týkajúceho sa rybolovu maloplošnými unášanými sieťami“.

[4]               Ú. v. EÚ C , , s. .

[5]               Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1380/2013 z 11. decembra 2013 o spoločnej rybárskej politike, ktorým sa menia nariadenia Rady (ES) č. 1954/2003 a (ES) č. 1224/2009 a zrušujú nariadenia Rady (ES) č. 2371/2002 a (ES) č. 639/2004 a rozhodnutie Rady(ES) 2004/585 (Ú. v. EÚ L 354, 28.12.2013, s. 22).

[6]               Ú. v. ES L 189, 3.7.1998, s. 16.

[7]               Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/56/ES zo 17. júna 2008, ktorou sa ustanovuje rámec pre činnosť Spoločenstva v oblasti morskej environmentálnej politiky (rámcová smernica o morskej stratégii) (Ú. v. EÚ L 164, 25.6.2008, s. 19).

[8]               Rezolúcia Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov A/RES/44/225 z 22. decembra 1989 o rybolove s veľkoplošnými tenatovými pelagickými sieťami a jeho vplyve na živé morské zdroje svetových oceánov a morí, s. 147. Rezolúcia Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov A/RES/45/197 z 21. decembra 1990 o rybolove s veľkoplošnými tenatovými pelagickými sieťami a jeho vplyve na živé morské zdroje svetových oceánov a morí, s. 123. Rezolúcia Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov A/RES/46/215 z 20. decembra 1991 o rybolove s veľkoplošnými tenatovými pelagickými sieťami a jeho vplyve na živé morské zdroje svetových oceánov a morí, s. 147.

[9]               Nariadenie Rady (ES) č. 894/97 z 29. apríla 1997 ustanovujúce určité technické opatrenia na ochranu zdrojov rybolovu (Ú. v. ES L 132, 23.5.1997, s. 1), naposledy zmenené nariadením (ES) č. 1239/98.

[10]               Nariadenie Rady (ES) č. 2187/2005 z 21. decembra 2005 na ochranu zdrojov rybolovu vo vodách Baltského mora, Beltov a Øresundu prostredníctvom technických opatrení (Ú. v. EÚ L 349, 31.12.2005, s. 1).

[11]               SMERNICA RADY 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín (Ú. v. ES L 206, 22.7.1992, s. 7).

[12]               Nariadenie Rady (ES) č. 850/98 z 30. marca 1998 o zachovaní zdrojov rybolovu prostredníctvom technických opatrení na ochranu mláďat morských organizmov (Ú. v. ES L 125, 27.4.1998, s. 1).

[13]             Nariadenie Rady (ES) č. 1967/2006 z 21. decembra 2006 o riadiacich opatreniach pre trvalo udržateľné využívanie zdrojov rybného hospodárstva v Stredozemnom mori (Ú. v. EÚ L 409, 30.12.2006, s. 11).