DÔVODOVÁ SPRÁVA

1.           KONTEXT NÁVRHU

1.1.        Dôvody a ciele návrhu

Neustály rozvoj jednotného trhu v oblasti finančných služieb má pre rast a konkurencieschopnosť Európy prvoradý význam. Prekážky brániace plne integrovanému vnútornému trhu s finančnými službami však pretrvávajú. Cieľom nedávnych iniciatív na úrovni EÚ bolo pomôcť jednotnému trhu rozvinúť svoj plný potenciál skoncovaním s rozštiepenosťou trhu a odstránením prekážok a obmedzení pohybu služieb, a zároveň posilniť dôveru občanov vo vnútorný trh a spotrebiteľom ponúknuť všetky výhody, ktoré tento trh v sebe skrýva.

V Akte o jednotnom trhu I, ktorý Komisia prijala v apríli 2011, sa stanovilo dvanásť hybných síl podnecovania rastu a posilňovania dôvery občanov v jednotný trh. V oblasti retailových finančných služieb sa v Akte o jednotnom trhu I uviedlo, že osobitné zameranie by malo byť „na transparentnosť bankových poplatkov a lepšiu ochranu dlžníkov na trhu hypotekárnych pôžičiek“. Komisia takisto oznámila „iniciatívu týkajúcu sa prístupu každého občana k základnému platobnému účtu za primeranú cenu bez ohľadu na jeho miesto pobytu v EÚ“ s cieľom umožniť všetkým občanom aktívne zapojenie do jednotného trhu.

V Akte o jednotnom trhu II prijatom 3. októbra 2012 sa legislatívna iniciatíva týkajúca sa bankových účtov v EÚ určila za jedno z dvanástich prioritných opatrení, ktorých cieľom je priniesť skutočné účinky v bežnom živote a vzbudiť dôveru občanov a podnikov, aby jednotný trh využívali vo svoj prospech[1]. Cieľom aktu je „dať všetkým občanom EÚ prístup k základnému platobnému účtu, zaistiť, aby poplatky za bankové účty boli transparentné a porovnateľné, a uľahčiť zmenu bankového účtu.“[2] Okrem toho Komisia oznámila návrhy týkajúce sa transparentnosti a porovnateľnosti bankových poplatkov a presunu účtov medzi bankami ako súčasti pracovného programu Komisie na rok 2013[3].

Predchádzajúce iniciatívy v oblasti retailového bankovníctva nielen zlepšili schopnosť poskytovateľov platobných služieb pôsobiť cezhranične, ale priniesli významné výhody mnohým európskym spotrebiteľom, najmä v podobe lacnejších transakcií, rýchlejších platieb a transparentnejších podmienok a cien. Smernicou o platobných službách (2007/64/ES) sa ustanovili určité povinnosti v oblasti transparentnosti poplatkov účtovaných poskytovateľmi platobných služieb. Iniciatíva prispela k podstatnému skráteniu času potrebného na vykonanie transakcií a k zvýšeniu konzistentnosti informácií poskytovaných spotrebiteľom, pokiaľ ide o ich platobné služby. Nedávnym nariadením o jednotnej oblasti platieb v eurách (SEPA) sa vytvoril súvislý rámec na vykonávanie bezpečných a rýchlych platobných transakcií v eurozóne, zjednodušilo sa poskytovanie platobných služieb v EÚ a zjednodušila sa mobilita klientov.

Zatiaľ čo opatrenia podpory súťaže na jednotnom trhu s finančnými službami by mali priniesť rast a zlepšiť obchodné príležitosti pre poskytovateľov finančných služieb, veľmi dôležitý je aj ich vplyv na spotrebiteľov. Neprehľadnosť poplatkov za bankové účty v súčasnosti sťažuje spotrebiteľom prijímanie informovaných rozhodnutí. Dokonca aj v prípadoch, keď sú poplatky porovnateľné, proces prechodu z jedného bankového účtu na druhý je často zdĺhavý a zložitý. V dôsledku toho sa spotrebitelia v súvislosti s platobnými účtami vyznačujú veľmi vysokou mierou zotrvačnosti. Z prieskumu retailových finančných služieb, ktorý sa uskutočnil v roku 2012[4], vyplynulo, že veľký podiel spotrebiteľov má tendenciu zotrvávať u svojich poskytovateľov platieb. Len 16 % respondentov, ktorí už mali finančný produkt, si za uplynulých päť rokov otvorilo nový platobný účet. Navyše len 3 % respondentov uviedlo, že si otvorili platobný účet cezhranične. Spotrebiteľov od kúpy retailových finančných produktov cezhranične odradili nejasné informácie (21 %), nedostatočne jasné práva spotrebiteľa (18 %) alebo prílišná zložitosť procesu (15 %). Z dôvodu zotrvačnosti spotrebiteľov je pre poskytovateľov finančných služieb ťažké prilákať nových klientov, a preto je pre nich vstup na nové trhy najmä v cezhraničnom kontexte menej atraktívny. Táto skutočnosť zase vedie k zvyšovaniu cien a znižovaniu kvality služieb poskytovaných spotrebiteľom.

Vplyv opatrení EÚ zameraných na zabezpečenie riadneho a stabilného rámca, v ktorom sa v plnej miere prejavia výhody vnútorného trhu s finančnými službami, obmedzuje skutočnosť, že veľký podiel obyvateľstva EÚ ešte nemá bankový účet. Podľa odhadov Svetovej banky približne 58 miliónov spotrebiteľov nemá platobný účet[5] a približne 25 miliónov z nich by si ho chcelo otvoriť. Okrem toho prieskumy a konzultácie Komisie a sťažnosti od spotrebiteľov dokazujú, že mnohí občania čelili ťažkostiam s otvorením platobného účtu z dôvodu chýbajúcej adresy trvalého bydliska v členskom štáte, v ktorom sa nachádza poskytovateľ platobných služieb. Situácia sa dotýka aj veľkého počtu spotrebiteľov EÚ, ktorí žijú v inom členskom štáte (v roku 2010 to bolo 12,3 milióna ľudí). Všetky tieto faktory majú nepriaznivý vplyv na schopnosť spotrebiteľov získať platobné účty, a to najmä cezhranične. Ako sa uvádza v nedávno prijatom balíku o sociálnych investíciách, platobné účty predstavujú pre ľudí veľmi dôležitý nástroj, pomocou ktorého sa zapájajú do diania v hospodárstve a spoločnosti[6].

Navyše skutočnosť, že veľký počet spotrebiteľov sa v súčasnosti nezúčastňuje na vnútornom trhu s finančnými službami, má nepriaznivé dôsledky pre poskytovateľov platobných služieb aj spotrebiteľov. Na jednej strane majú poskytovatelia menšiu motiváciu ponúkať svoje služby v celej Únii a vstupovať na nové trhy, čo potláča konkurenčný proces a vedie k menej výhodným podmienkam pre spotrebiteľov. Na druhej strane sú spotrebitelia, ktorí nemajú bankový účet, vylúčení z čerpania výhod vnútorného trhu. Hospodárstvo sa stabilne vyvíja smerom k nárastu bezhotovostných transakcií. Tento trend ovplyvňuje spoločnosti aj spotrebiteľov. Ovplyvňuje aj orgány verejnej správy, ktoré si uvedomili výhody bezhotovostných transakcií.[7] Nedostatočný prístup k platobnému účtu navyše bráni spotrebiteľom vo využívaní všetkých výhod vnútorného trhu, a to napríklad tým, že zabraňuje cezhraničnému alebo on-line nakupovaniu.

Keďže platobné účty sú najpravdepodobnejším produktom finančných služieb, ktorý môže byť predmetom cezhraničnej kúpy, je potrebné nájsť primerané riešenia uvedených problémov. Nečinnosť môže mať vážne následky vrátane zamedzenia vývoja smerom k plne fungujúcemu vnútornému trhu, ktoré by významne ovplyvnilo poskytovateľov platobných služieb, spotrebiteľov aj širšie hospodárstvo. Okrem toho sa počas finančnej krízy ukázal význam účinných opatrení na obnovenie vysokej úrovne dôvery spotrebiteľov k finančným inštitúciám.

V tejto súvislosti a so zreteľom na zlepšenie integrácie trhu EÚ s platobnými účtami je cieľom tohto návrhu zlepšiť transparentnosť a porovnateľnosť informácií o poplatkoch, ktoré súvisia s platobnými účtami, zjednodušiť presun platobných účtov, odstrániť diskrimináciu na základe trvalého pobytu, pokiaľ ide o platobné účty, a poskytnúť v EÚ prístup k platobnému účtu so základnými funkciami. Prispeje sa tak k zjednodušeniu vstupu na trh, zvýšeniu úspor z rozsahu a tým aj k zintenzívneniu hospodárskej súťaže v odvetviach bankovníctva a platieb v rámci členských štátov aj cezhranične. Kroky vedúce k zjednodušeniu porovnávania služieb a poplatkov poskytovateľov platobných služieb a zjednodušeniu procesu presunu medzi platobnými účtami zase zlepšia ceny a služby pre spotrebiteľov. Týmto návrhom sa takisto všetkým spotrebiteľom EÚ zaručí prístup k základným platobným službám a zakáže sa diskriminácia na základe trvalého pobytu namierená proti spotrebiteľom, ktorí si plánujú otvoriť platobný účet v zahraničí. Toto opatrenie bude prínosné ako pre poskytovateľov platobných služieb, tak pre spotrebiteľov.

1.2.        Existujúce ustanovenia v oblasti návrhu

Transparentnosť a porovnateľnosť poplatkov za bankový účet

Smernicou o platobných službách (2007/64/ES) sa ustanovujú určité povinnosti v oblasti transparentnosti, pokiaľ ide o poplatky účtované poskytovateľmi platobných služieb, nezabezpečuje sa však rámec na vymedzenie spôsobu prezentácie týchto informácií a smernica neobsahuje ustanovenia o porovnateľnosti poplatkov.

Európska komisia v roku 2010 vyzvala Európsky výbor bankového sektoru (EVBS), ktorý zastupuje odvetvie bankovníctva na úrovni EÚ, aby pomocou samoregulácie vypracoval rámec, ktorým sa zabezpečí zvýšená transparentnosť poplatkov za platobné účty. V máji 2011 EVBS predstavil Komisii svoj návrh, ktorý sa ukázal ako neuspokojivý. Pomocou tohto samoregulačného pokusu sa najmä nedokázala vytvoriť jednotná terminológia v primeranom časovom rámci.

Presun platobných účtov

V roku 2008 EVBS prijal Spoločné zásady pre presun účtov medzi bankami, v ktorých sa vymedzuje postup na uľahčenie presunu platobného účtu medzi bankami v rámci členského štátu. Vykonanie spoločných zásad malo byť dokončené do konca roka 2009. V roku 2012 bolo však presadzovanie týchto usmernení naďalej nedostatočné.

Konkrétne nie všetci poskytovatelia platobných služieb dodržiavali zásady stanovené EVBS, uplatňovanie týchto zásad malo často nedostatky a nebolo jednotné. Spotrebiteľom, ktorí sa snažili o presun účtov, spôsobovalo niekoľko ťažkostí. Mnohí spotrebitelia čelili problémom s chybným nasmerovaním ich príkazov na úhradu, čo môže niekedy viesť dokonca k pokutám. Takisto trvanie postupu presunu účtu v určitých krajinách významným spôsobom prekračuje 15 dní, ktoré sú stanovené v spoločných zásadách. Okrem toho spotrebitelia často nedostanú jasné informácie, pokiaľ ide o dostupnosť mechanizmu presunu účtov a jeho základné funkcie.

Prístup k platobnému účtu so základnými funkciami

Komisia vydala 18. júla 2011 odporúčanie o prístupe k základnému platobnému účtu.[8] V odporúčaní vyzvala členské štáty, aby zaviedli potrebné opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby sa spotrebiteľom v lehote 6 mesiacov od jeho uverejnenia začali ponúkať platobné účty so základnými funkciami. V nadväznosti na uvedené odporúčanie vydali útvary Komisie 22. augusta 2012 správu o „Vnútroštátnych opatreniach a postupoch, pokiaľ ide o prístup k základným platobným účtom“[9], v ktorej hodnotili, do akej miery členské štáty dodržiavajú odporúčanie, a dospeli k záveru, že podľa všetkého dodržiava jeho hlavné zásady len niekoľko štátov.

Konkrétne jedenásť členských štátov doteraz neuplatňuje žiadne opatrenie týkajúce sa práva na otvorenie účtu, funkcií tohto účtu a súvisiacich poplatkov. Zdá sa, že len niekoľko členských štátov sa približuje k dodržiavaniu zásad odporúčania. V ostatných členských štátoch sú zavedené určité pravidlá alebo systémy alebo sa ich zavedenie chystá, hoci s výrazne odlišnými normami a mierami vykonania. V niektorých krajinách zavedené opatrenia nedosahujú úroveň legislatívnych iniciatív, ale sú obmedzené na samoregulačné opatrenia, ktoré majú vplyv len na tie banky, ktoré sa dobrovoľne rozhodnú dodržiavať dané zásady. Ich účinnosť je preto obmedzená a uplatňovanie nejednotné. V iných členských štátoch sú platné len štandardné a všeobecné ustanovenia, pokiaľ ide o prístup, pričom štruktúrované opatrenia v tomto smere stále chýbajú.

1.3.        Súlad s inými politikami EÚ a cieľmi Únie

Návrh je v súlade s politikami a cieľmi Únie. Plánovanými opatreniami sa posilní rozvoj vnútorného trhu a umožní sa, aby všetci spotrebitelia vo všetkých členských štátoch mohli v plnom rozsahu využívať výhody, ktoré z neho vyplývajú. Návrhom sa zlepší hospodárska súťaž medzi poskytovateľmi platobných služieb a zjednoduší zapojenie spotrebiteľov do jednotného trhu, čo povedie k zvýšeniu objemu transakcií v rámci Únie a prispeje k dosiahnutiu všeobecnejších cieľov hospodárskeho rastu.

Tento návrh dopĺňa opatrenia, ktoré Komisia prijala v smernici o platobných službách. Smernicou o platobných službách sa ustanovujú harmonizované pravidlá o transparentnosti poplatkov s cieľom znížiť náklady poskytovateľov platobných služieb na platobné systémy. Na druhej strane je súčasný návrh priamo zameraný na harmonizáciu terminológie a prezentácie poplatkov a ustanovujú sa v ňom normy kvality informačných nástrojov, ktoré majú uľahčiť porovnávanie platobných účtov. Ďalej sa v ňom ustanovuje postup efektívneho presunu platobných účtov, ako aj záruka prístupu k základným platobným službám.

Tento návrh je v súlade s európskou politikou boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu. Spotrebitelia budú musieť pred otvorením účtu aj naďalej spĺňať požiadavky na totožnosť, ako sa vyžaduje v tretej smernici proti praniu špinavých peňazí[10]. Už však nebude možné odmietnuť otvorenie platobného účtu z dôvodu údajných obáv týkajúcich sa prania špinavých peňazí len na základe skutočnosti, že spotrebiteľ nie je osobou s pobytom v členskom štáte, v ktorom si chce otvoriť účet.

2.           VÝSLEDKY KONZULTÁCIÍ SO ZÚČASTNENÝMI STRANAMI A POSÚDENIA VPLYVU

2.1.        Konzultácie so zainteresovanými stranami

Metódy konzultácie, hlavné cieľové sektory a všeobecný profil respondentov

Útvary Komisie otvorili verejnú konzultáciu 20. marca 2012. Cieľom konzultácie bolo zhromaždiť názory zainteresovaných strán na transparentnosť poplatkov za platobné účty, presun medzi platobnými účtami a prístup k základným platobným účtom. Cieľom konzultácie bolo posúdiť potrebu opatrenia na úrovni Európskej únie a určiť, aké opatrenia by sa mali v prípade potreby prijať. Európskej komisii bolo doručených 124 reakcií zainteresovaných strán z 19 členských štátov a z jeden členskej krajiny EHP, ako aj od zastupiteľských orgánov na európskej a medzinárodnej úrovni.

Zhrnutie reakcií a spôsob, akým boli zohľadnené

Pokiaľ ide o transparentnosť poplatkov za platobné účty, väčšina respondentov vo všetkých kategóriách zainteresovaných strán uviedla, že sa stretáva s problémami v sektore retailového bankovníctva, pokiaľ ide o spôsob prezentácie a porovnateľnosť týchto poplatkov. Spotrebitelia jednomyseľne vyjadrili podporu opatreniu na úrovni EÚ, ktorého cieľom je zabezpečenie rovnakých podmienok v týchto oblastiach. Členské štáty a odvetvie však vyjadrili odlišné stanoviská, pokiaľ ide o možné prostriedky na riešenie týchto otázok. Niektoré členské štáty podporili opatrenia na úrovni EÚ alebo zvažovali túto možnosť, zatiaľ čo iné sa domnievali, že ďalšie opatrenia by sa najprv mali vykonať na vnútroštátnej úrovni. Väčšina zainteresovaných strán z odvetvia finančných služieb sa nedomnieva, že sú potrebné právne predpisy na úrovni EÚ, a vyjadrila stanovisko, že ak by sa mali presadzovať opatrenia na úrovni EÚ, mali by byť pružné a mali by zohľadňovať úsilie vyvinuté na vnútroštátnej úrovni.

Pokiaľ ide o presun účtu, spotrebitelia a zástupcovia občianskej spoločnosti uviedli, že banky nie vždy ponúkajú služby presunu účtu, a aj v prípadoch, že tieto služby poskytujú, nedodržiavajú ustanovenia spoločných zásad v plnom rozsahu. Na druhej strane odvetvie finančných služieb sa domnievalo, že väčšina poskytovateľov ponúka službu presunu účtu v súlade so spoločnými zásadami. Stanoviská verejných orgánov boli niekde uprostred. Pokiaľ ide o to, či by mali byť spoločné zásady povinné, názory boli zmiešané. Niekoľko členských štátov, ako aj odvetvie finančných služieb, sa domnieva, že spoločné zásady by mali zostať dobrovoľné. Respondenti z iných členských štátov boli otvorenejší k možnosti zavedenia povinného dodržiavania spoločných zásad, pretože by sa tým zabezpečilo účinnejšie presadzovanie ustanovení. Spotrebitelia a zástupcovia občianskej spoločnosti boli presvedčení, že spoločné zásady by mali byť záväzné. Zainteresované strany sa takisto rozchádzali v tom, či by vôbec nejaká iniciatíva mala zahŕňať cezhraničný presun účtu. Zdalo sa, že spotrebitelia boli väčšinou za cezhraničný presun účtu, zatiaľ čo väčšina respondentov z odvetvia bola proti tejto možnosti. Pokiaľ ide o členské štáty, kým niekoľko respondentov nepodporovalo cezhraničný rozmer, iní sa domnievali, že by táto možnosť prospela dosiahnutiu jednotného trhu.

Pokiaľ ide o prístup k platobným účtom, výsledky konzultácie boli zmiešané. Na jednej strane odvetvie finančných služieb, ako aj niektoré členské štáty, tvrdili, že neexistujú závažné obmedzenia spotrebiteľov, pokiaľ ide o prístup k základnému účtu, pretože odvetvie finančných služieb dodržiava buď vnútroštátny predpis o prístupe, alebo odporúčanie EÚ. Dospeli preto k záveru, že v tejto oblasti by sa nemalo prijať opatrenie. Odvetvie finančných služieb ďalej zdôraznilo, že ak by sa malo prijať nejaké opatrenie, malo by sa prijať na vnútroštátnej úrovni, aby sa rešpektovali rôzne právne a regulačné situácie v rámci EÚ. Na druhej strane spotrebitelia, zástupcovia občianskej spoločnosti a niektoré ďalšie členské štáty sa domnievali, že súčasná situácia je neuspokojivá a v prístupnosti služieb základného účtu existujú zásadné rozdiely. Z toho dôvodu by dôrazne podporili iniciatívu, ktorou sa zabezpečí prístup k základnému účtu. Preto argumentovali v prospech legislatívnych opatrení na úrovni EÚ, aj keď s určitou pružnosťou pre vnútroštátne okolnosti.

Útvary Komisie sa počas celého procesu stretávali so zástupcami členských štátov, poskytovateľmi platobných služieb, zástupcami odvetvia a zástupcami spotrebiteľov.

2.2.        Posúdenie vplyvu

Komisia v súlade s politikou „lepšej právnej regulácie“ vypracovala posúdenie vplyvu alternatív politiky. Možnosti politiky súviseli s rozsahom pôsobnosti nových ustanovení, úrovňou štandardizácie, zavedením a fungovaním opatrení týkajúcich sa transparentnosti a porovnateľnosti nákladov, presunu platobných účtov, zlepšeného prístupu k základným platobným službám a spôsobom, ako zabezpečiť ich účinné uplatňovanie pre spotrebiteľov.

Posúdenie vplyvu je podložené niekoľkými štúdiami a prieskumami: prieskum Eurobarometra; štúdia „Quantification of economic impacts of EU action to improve fee transparency, comparability and mobility in the internal market for bank personal current accounts (Vyčíslenie hospodárskych vplyvov opatrenia na úrovni EÚ na zlepšenie transparentnosti, porovnateľnosti a mobility poplatkov na vnútornom trhu s bankovými bežnými osobnými účtami)“; štúdia „Bank fees transparency and comparability and bank mobility (Transparentnosť a porovnateľnosť bankových účtov a banková mobilita)“; a prieskum skúseností spotrebiteľov s presunom účtu s odkazom na spoločné zásady presunu účtov medzi bankami.

V posúdení vplyvu sa určil súbor problémov, ktoré sa týkali transparentnosti a porovnateľnosti poplatkov za platobné účty. Informácie o poplatkoch, ktoré sa poskytujú spotrebiteľom, sú nadmerne zložité. Rozmanitosť cenových modelov prispieva k zložitosti výberu vhodného produktu. Vedie to k asymetriám v oblasti informácií a zhoršuje schopnosť spotrebiteľa pochopiť, čo predstavujú poplatky. Tým sa zhoršuje výber pre spotrebiteľov a v konečnom dôsledku hospodárska súťaž. V prípade platobných účtov sa okrem toho zistili široké cenové rozdiely, čo spochybňuje mieru hospodárskej súťaže v oblasti cien na trhu. Cenové rozdiely takisto vyvolávajú dojem, že platobné účty nemajú stanovené reálne ceny, a tým sa znižuje dôvera spotrebiteľov a dôvera v sektor.

Komisia dospela na základe zistení a po analýze dostupných možností k záveru, že odporúčaný súbor opatrení politiky by mal pozostávať zo zavedenia štandardného zoznamu poplatkov účtovaných za služby ponúkané k platobným účtom; z prijatia opatrení zameraných na zabezpečenie nezávislosti internetových stránok, na ktorých sa porovnávajú poplatky za služby ponúkané k platobným účtom v rámci jednotlivých členských štátov a udelenia mandátu na vytvorenie týchto internetových stránok v prípade, že ešte neexistujú; a z požiadavky na poskytovateľov platobných služieb, aby minimálne raz ročne poskytovali ex post informácie o poplatkoch, ktoré spotrebiteľom vznikajú za ich platobné účty.

Posúdením vplyvu sa takisto preukázalo, že mobilita platobných účtov v EÚ je ešte obmedzená. Čiastočne to spôsobujú nedostatočné a často nejednotné informácie o procese presunu účtu a nedostatok pomoci zo strany zamestnancov poskytovateľov platobných služieb. Presun účtu zákazníci často vnímajú ako nákladný alebo časovo náročný; takisto je často nejasné, ako dlho bude proces trvať a čo sa stane s inkasami/priamymi vkladmi počas „prechodného obdobia“ (t. j. obdobia od otvorenia nového účtu, kým naň nie sú presunuté všetky pravidelné platby). Napokon lehoty stanovené v spoločných zásadách sa často nedodržiavajú.

V posúdení vplyvu sa takisto zdôraznilo, že nie je zavedený spoločný rámec, ktorý by umožňoval cezhraničný presun účtov alebo porovnateľnosť poplatkov za platobné účty. Hoci existuje významný potenciálny dopyt, spotrebiteľov môže odrádzať komplikovanosť procesu v praxi. Na plne fungujúcom vnútornom trhu by porovnateľné informácie o cenách platobných účtov v rámci EÚ rozšírili výber pre spotrebiteľov a uľahčili vnútroštátny a cezhraničný presun účtov.

V súvislosti s uvedenými otázkami a po dôkladnom posúdení dostupných možností Komisia dospela k záveru, že na zlepšenie fungovania procesu presunu účtu sú potrebné opatrenia, ktorými sa zabezpečí záväzná právna účinnosť ustanovení spoločných zásad presunu účtov. Okrem toho by sa týmito opatreniami rozšíril rozsah pôsobnosti spoločných zásad tak, že by sa vzťahovali aj na cezhraničný presun účtu. Vďaka tomu budú spotrebitelia dostávať od poskytovateľov platobných účtov jasné a zrozumiteľné informácie a zistia, ktorý platobný účet najlepšie zodpovedá ich potrebám. Okrem toho ak sa spotrebitelia na základe týchto informácií rozhodnú prejsť na iný účet, bude im k dispozícii služba presunu účtu.

Pokiaľ ide o prístup, v posúdení vplyvu sa dospelo k záveru, že je potrebné zabezpečiť právo na prístup k platobnému účtu so základnými funkciami pre každého spotrebiteľa v EÚ, a to prostredníctvom záväzných európskych právnych predpisov. 58 miliónov spotrebiteľov v EÚ ešte nemá platobný účet. Ako hlavné príčiny tejto situácie sa identifikovalo niekoľko faktorov: chýbajúci jednotný regulačný rámec v EÚ, odmietnutie na základe štátnej príslušnosti alebo miesta bydliska, vysoká cena účtu, ako aj nedostatočné finančné vzdelanie a informovanosť a nízka dôvera spotrebiteľov vo finančný systém.

V posúdení vplyvu sa uvažovalo o škále možností a čiastkových možností politiky.[11] Dospelo sa k záveru, že najvhodnejším opatrením politiky na riešenie identifikovaného problému je uložiť členským štátom právnu povinnosť zabezpečiť každému spotrebiteľovi právo na prístup k platobnému účtu so základnými funkciami. Funkcie základných platobných účtov by sa mali v porovnaní s funkciami uvedenými v odporúčaní rozšíriť tak, aby zahŕňali internetové bankovníctvo a on-line nakupovanie. Pomocou nových opatrení sa zlepší dostupnosť, prístupnosť a cenová dostupnosť základných platobných služieb. Očakáva sa, že vďaka tomu sa podstatne zníži ujma spotrebiteľa, zlepší sa finančné a sociálne začlenenie a dôvera spotrebiteľov, podnieti sa cezhraničná mobilita a podporí sa plnohodnotné zapojenie čo najväčšieho počtu spotrebiteľov do vnútorného trhu.

Posúdenie vplyvu bolo prvý raz predložené výboru pre posudzovanie vplyvu 27. júla 2012. Výbor požiadal o opätovné predloženie s doplňujúcimi informáciami o vymedzení problému, o aspektoch subsidiarity a o kritickom preskúmaní proporcionality predložených možností zahŕňajúcich záväzné opatrenia a pridanej hodnoty postupu na úrovni EÚ. Výbor takisto požiadal o zlepšenie prezentácie možností a ich očakávaných vplyvov a o to, aby sa v celej správe konzistentnejšie odkazovalo na stanoviská rôznych zainteresovaných skupín. Posúdenie vplyvu bolo znovu predložené 29. októbra 2012. Rada 28. novembra uviedla, že nemôže vydať kladné stanovisko a navrhla určité ďalšie zmeny, ktoré sa väčšinou týkali otázky cezhraničného presunu účtu. V reakcii na to vykonali útvary Komisie ďalšie zmeny v texte vrátane posilnenia prepojení medzi oblasťami problémov, objasnili nadnárodný rozmer problematiky a poskytli ďalšie podrobnosti o názoroch zainteresovaných strán, ako aj ďalší náhľad na otázky cezhraničného presunu účtu.

3.           PRÁVNE PRVKY NÁVRHU

3.1.        Právny základ

Návrh je založený na článku 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Na inom mieste sa tu vysvetlilo, že vytvorením rámca na úrovni EÚ v oblastiach, na ktoré sa návrh vzťahuje, sa majú odstrániť zvyšné prekážky voľného pohybu platobných služieb a všeobecnejšie voľného pohybu tovaru, osôb, služieb a kapitálu, pre ktorý je veľmi dôležitý plne integrovaný a rozvinutý jednotný trh s platobnými službami. Návrhom sa takisto zamedzuje ďalšiemu štiepeniu jednotného trhu, ktoré by sa mohlo vyskytnúť, keby členské štáty v tejto oblasti prijímali odlišné a nejednotné regulačné opatrenia.

3.2.        Zásada subsidiarity

Podľa zásady subsidiarity opatrenia na úrovni EÚ môžu byť prijaté len vtedy, keď členské štáty nedokážu dosiahnuť plánované ciele samostatne. Intervencia EÚ je potrebná na účely zlepšenia správneho fungovania vnútorného trhu a zamedzenia narušovania hospodárskej súťaže v retailovom bankovníctve.

Rôzne regulačné rámce alebo chýbajúce regulačné rámce vytvárajú prekážky vstupu na cezhraničné trhy. Iniciatíva EÚ sa lepšie zameria na faktory, ktoré bránia vykonávaniu podnikania alebo v porovnaní s nákladmi, ktorým čelia domáci poskytovatelia, zvyšujú náklady na podnikanie v druhom členskom štáte. Úverové inštitúcie, ktoré chcú fungovať cezhranične, musia nielen spĺňať odlišné požiadavky, ale zároveň sa im pri vytváraní procesov a v prevádzke napríklad obslužných činností bráni v plnom využívaní úspor z rozsahu.

Nízka mobilita klientov všeobecne a najmä neefektívne mechanizmy presunu účtu prekážajú novým poskytovateľom vstupujúcim na trh v získavaní nových klientov. Už len samotná činnosť alebo nečinnosť členských štátov bude mať pravdepodobne za následok odlišné súbory pravidiel vedúce ku konkurenčnej neschopnosti trhov a nerovnakým úrovniam ochrany spotrebiteľa v EÚ. Spoločnými kritériami pre fungovanie sektora retailového bankovníctva stanovenými na úrovni EÚ sa však spotrebiteľom poskytnú nevyhnutné informácie potrebné na prijímanie informovaných rozhodnutí. Takto sa zase prispeje k posilneniu hospodárskej súťaže a k efektívnemu prerozdeľovaniu zdrojov na retailovom finančnom trhu EÚ v prospech podnikov a spotrebiteľov.

Okrem toho rovnaké podmienky na úrovni EÚ umožnia spotrebiteľom zúčastňovať sa na elektronickom obchode a digitálnom trhu, a využívať tak atraktívnejšie produkty a služby v iných členských štátoch. Pokiaľ ide o transparentnosť bankových poplatkov a presun účtu, samoregulačné iniciatívy sa podrobili testom, ale ukázalo sa, že sú neuspokojivé a neúčinné. Napokon pokiaľ ide o prístup k platobným účtom so základnými funkciami, vykonávanie odporúčania z roku 2011 o prístupe k základnému platobnému účtu nebolo dostatočné. Pravidlá prístupu preto naďalej majú nedostatky v celej EÚ a je nepravdepodobné, že by sa situácia v blízkej budúcnosti zmenila, najmä vzhľadom na celosvetovú finančnú krízu a obmedzenie výdavkov na vnútroštátnych trhoch.

3.3.        Zásada proporcionality

Opatrenia vyplývajúce z intervencie na úrovni EÚ sa obmedzujú na tie opatrenia, ktoré sú potrebné na dosiahnutie uvedených cieľov. Prvky balíka sa vzájomne dopĺňajú a zabezpečujú primeranú rovnováhu medzi účinným zabezpečovaním plnej funkčnosti vnútorného trhu s retailovými finančnými službami s vysokou úrovňou ochrany spotrebiteľa a náležitým zohľadnením efektívnosti.

Pokiaľ ide o transparentnosť a porovnateľnosť poplatkov za platobné účty, v návrhu sa prijíma pružný prístup, napríklad stanovením štandardizovanej terminológie na vnútroštátnej úrovni a štandardizáciou terminológie na úrovni EÚ len v prípadoch, keď je to možné. V súvislosti s presunom účtu sa zdvojnásobuje čas povolený na cezhraničný presun platobných účtov (toto ustanovenie bude po 5 rokoch predmetom preskúmania). Pokiaľ ide o prístup, hoci sa touto iniciatívou zavádza právo na prístup k platobnému účtu so základnými funkciami, členským štátom sa ponecháva značná pružnosť na určenie toho, ako sa bude vykonávať.

Pokiaľ ide o diskrimináciu v súvislosti s miestom pobytu, návrh obsahuje všeobecné ustanovenie, ktoré nadväzuje na prístup sledovaný v článku 20 smernice 2006/123 v prípade nefinančných služieb. Konkrétnejšia povinnosť je stanovená len pre platobné účty so základnými funkciami.

Len záväznými právnymi predpismi sa zabezpečia rovnaké podmienky v celej EÚ, minimalizujú náklady a maximalizuje priestor na úspory z rozsahu pre poskytovateľov účtov, ktorí chcú pôsobiť cezhranične. Hoci prijatie záväzných právnych predpisov predstavuje pre zainteresované strany z hľadiska času a peňazí implementačnú záťaž, táto záťaž bude podobná záťaži, ktorá by vyplynula z odporúčania alebo samoregulácie, ak by sa náležite uplatňovali.

3.4.        Výber nástroja

Navrhovaný nástroj: smernica.

Pokusy o riešenie problematiky porovnateľnosti poplatkov za platobné účty a presun účtu pomocou samoregulačných opatrení boli zväčša neúspešné. O uplatňovaní spoločných zásad presunu platobných účtov v členských štátoch sa väčšinou preukázalo, že je neuspokojivé. Môže to byť vo veľkej miere spôsobené nedostatočnými opatreniami monitorovania a presadzovania samoregulácie. Úsilie vyvinuté na vypracovanie samoregulačnej iniciatívy spolu s odvetvím, ktorej cieľom bolo zvýšenie porovnateľnosti poplatkov za platobné účty, takisto neviedlo k úspešnému výsledku. Samoregulácia by preto nebola účinným riešením.

Dodržiavanie súladu s odporúčaním Komisie o prístupe k základnému platobnému účtu bolo tiež zväčša neprimerané. Súlad s ním zhruba dodržiavali len tri členské štáty a viac ako polovica členských štátov nemala zavedený žiadny rámec na podporu práva na prístup. Pokiaľ ide o porovnateľnosť, transparentnosť a presun účtu, preukázalo sa, že nezáväzné opatrenie je neúspešné.

Zavedenie záväzného opatrenia je najúčinnejší a najefektívnejší spôsob dosiahnutia stanovených cieľov. Len záväzným legislatívnym nástrojom sa môže zaručiť, že možnosti politiky budú zavedené vo všetkých 27 členských štátoch a že pravidlá budú vynútiteľné. Smernica umožňuje zohľadnenie vnútroštátnych špecifík na trhu s platobnými účtami. Takto by sa mohli zabezpečiť rovnaké podmienky pre spotrebiteľov aj podniky v celej EÚ.

4.           VPLYV NA ROZPOČET

Návrh nemá žiadny vplyv na rozpočet Európskej únie ani na rozpočty agentúr EÚ.

5.           VOLITEĽNÉ PRVKY

5.1.        Doložka o preskúmaní/revízii/zániku

Návrh zahŕňa doložku o preskúmaní.

5.2.        Európsky hospodársky priestor

Navrhovaný akt sa týka vnútorného trhu, a preto by sa mal rozšíriť na Európsky hospodársky priestor.

5.3.        Podrobné vysvetlenie návrhu

Cieľom nasledujúceho krátkeho zhrnutia je zjednodušenie rozhodovacieho procesu načrtnutím hlavnej podstaty smernice.

V článku 1 (predmet a rozsah pôsobnosti) sa vymedzuje rozsah pôsobnosti smernice.

Článok 2 (vymedzenie pojmov) obsahuje vymedzenia pojmov používaných v smernici.

V článku 3 (zoznam najtypickejších platobných služieb, ktoré podliehajú poplatku na vnútroštátnej úrovni, a štandardizovaná terminológia) sa vyžaduje, aby členské štáty vytvorili zoznam najtypickejších platobných služieb, ktoré podliehajú poplatku na vnútroštátnej úrovni, a štandardizovaná terminológia týchto služieb.

V článku 4 (Dokument s informáciami o poplatkoch a slovník pojmov) sa od členských štátov vyžaduje, aby zaviedli pre poskytovateľov platobných služieb povinnosť poskytovať spotrebiteľom zoznam najtypickejších spoplatnených platobných služieb z článku 3 a ich príslušné poplatky. Tieto informácie by sa mali poskytovať v štandardizovanej forme. V tomto ustanovení sa od členských štátov takisto vyžaduje, aby zaviedli povinnosť pre poskytovateľov platobných služieb sprístupniť slovník pojmov aspoň tých služieb, ktoré sú uvedené v zozname.

V článku 5 (Výpis poplatkov) sa od členských štátov požaduje, aby zaviedli povinnosť pre poskytovateľov platobných služieb poskytovať klientom informácie o všetkých vzniknutých nákladoch najmenej raz ročne. Tieto informácie by sa mali poskytovať v štandardizovanej forme.

V článku 6 (Zmluvné a obchodné informácie) sa vyžaduje, aby poskytovatelia platobných služieb vo svojich zmluvných a obchodných informáciách, kde je to vhodné, používali štandardizovanú terminológiu z článku 3.

V článku 7 (Webové lokality na porovnávanie poplatkov) sa zavádza povinnosť členských štátov zabezpečiť, aby mali spotrebitelia prístup najmenej k jednej webovej lokalite na porovnávanie poplatkov za platobné účty. Členské štáty zavedú pre súkromných prevádzkovateľov webových lokalít systém akreditácie.

V článku 8 (Účty ako súčasť balíka služieb) sa od členských štátov vyžaduje, aby zaviedli povinnosť pre poskytovateľov platobných služieb, aby pri ponuke platobného účtu spolu s ďalšou finančnou službou alebo produktom v ponukovom balíku poskytli zákazníkovi potrebné informácie o jednotlivých položkách balíka.

V článku 9 (Poskytovanie služby presunu účtu) sa od členských štátov vyžaduje, aby zaviedli všeobecnú povinnosť pre poskytovateľov platobných služieb, aby sprístupnili službu presunu účtu akémukoľvek klientovi, ktorý má účet u poskytovateľa platobných služieb nachádzajúceho sa v Únii.

V článku 10 (Služba presunu účtu) sa zavádzajú špecifické úlohy a povinnosti pre prijímajúceho a odovzdávajúceho poskytovateľa platobných služieb v súvislosti so službou presunu účtu.

V článku 11 (Poplatky spojené so službou presunu účtu) sa stanovujú zásady, ktorými sa zaručuje, že prípadné poplatky za služby presunu účtu budú primerané a v súlade so vzniknutými nákladmi.

V článku 12 (Finančná strata pre klientov) sa zavádza povinnosť pre poskytovateľov platobných služieb nahradiť poplatky, ktoré vznikli spotrebiteľom z dôvodu ich chyby alebo oneskorenia presunu účtu. Jeho cieľom je takisto zabrániť vzniku finančnej straty pre spotrebiteľov v dôsledku chybných prevodov alebo inkás spôsobených tretími stranami.

V článku 13 (Informácie o službe presunu účtu) sa zavádza povinnosť pre poskytovateľov platobných služieb sprístupniť spotrebiteľom informácie o službe presunu účtu.

V článku 14 (Nediskriminácia) sa od členských štátov vyžaduje, aby zabezpečili, že spotrebitelia nebudú diskriminovaní na základe ich štátnej príslušnosti alebo miesta pobytu pri žiadaní o platobný účet alebo pri používaní platobného účtu.

V článku 15 (Právo na prístup k platobnému účtu so základnými funkciami) sa zavádza právo na prístup k základnému platobnému účtu pre spotrebiteľov v ktoromkoľvek členskom štáte. Takisto sa ustanovuje povinnosť členských štátov určiť aspoň jedného poskytovateľa platobnej služby, ktorý bude ponúkať základný platobný účet.

V článku 16 (Charakteristika platobného účtu so základnými funkciami) sa spresňuje zoznam platobných služieb, ktoré by mal zahŕňať platobný účet so základnými funkciami.

V článku 17 (Súvisiace poplatky) sa vyžaduje, aby členské štáty zabezpečili, že služby uvedené v článku 16 budú poskytovatelia platobných služieb ponúkať bezplatne alebo za primeraný poplatok.

V článku 18 (Rámcové zmluvy a ukončenie) sa pripomína, že smernica 2007/64/ES sa uplatňuje na platobné účty so základnými funkciami. Ustanovuje sa ním však uzavretý zoznam dôvodov, ktorými sa môže odôvodniť ukončenie rámcovej zmluvy o platobnom účte so základnými funkciami zo strany poskytovateľa platobných služieb.

V článku 19 (Všeobecné informácie o platobných účtoch so základnými funkciami) sa od členských štátov vyžaduje, aby zabezpečili zavedenie opatrení na zvýšenie informovanosti o základných platobných účtoch.

V článku 20 (Príslušné orgány) sa upravujú postupy určovania vnútroštátnych orgánov zodpovedných za uplatňovanie ustanovení smernice.

V článku 21 (Alternatívne riešenie sporov) sa od členských štátov vyžaduje, aby zaviedli osobitné požiadavky na urovnávanie sporov medzi spotrebiteľmi a poskytovateľmi platobných služieb.

V článku 22 (Administratívne opatrenia a sankcie) sa od členských štátov vyžaduje, aby stanovili pravidlá sankcií za porušenie vnútroštátnych ustanovení prijatých na účel vykonávania tejto smernice.

V článku 23 (Delegované akty) a 24 (Vykonávanie delegovania) sa Komisia splnomocňuje, aby prijímala delegované akty, a ustanovuje sa, ako má túto právomoc používať.

V článku 25 (Vykonávajúce akty) sa Komisia splnomocňuje, aby prijímala vykonávacie akty, a ustanovuje sa, ako má túto právomoc používať.

V článkoch 26 (Hodnotenie) a 27 (Doložka o preskúmaní) sa ustanovujú mechanizmy na posúdenie účinného uplatňovania ustanovení smernice a v prípade potreby navrhovania jej zmien.

V článku 28 (Transpozícia) sa ustanovuje povinnosť pre členské štáty prijať legislatívne opatrenia potrebné na vykonávanie tejto smernice.

V článku 29 (Nadobudnutie účinnosti) sa uvádza dátum, od ktorého smernica nadobúda účinnosť.

V článku 30 (Adresáti) sa uvádza, že táto smernica je určená členským štátom.

2013/0139 (COD)

Návrh

SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

o porovnateľnosti poplatkov za platobné účty, o presune platobných účtov a o prístupe k platobným účtom so základnými funkciami

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä jej článok 114,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru[12],

so zreteľom na stanovisko Európskeho výboru regiónov[13],

po konzultácii s európskym dozorným úradníkom pre ochranu údajov[14],

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom,

keďže:

(1)       V súlade s článkom 26 ods. 2 ZFEÚ má vnútorný trh zahŕňať oblasť bez vnútorných hraníc, v ktorej je zabezpečený voľný pohyb tovarov, osôb, služieb a kapitálu. Roztrieštenosť vnútorného trhu je škodlivá pre konkurencieschopnosť, rast a tvorbu pracovných miest v rámci Únie. Pre dokončenie vnútorného trhu je nevyhnutné odstránenie priamych a nepriamych obmedzení jeho správneho fungovania. Opatrenia na úrovni EÚ v oblasti vnútorného trhu v sektore retailových finančných služieb už značne prispeli k rozvoju cezhraničnej činnosti poskytovateľov platobných služieb, zlepšili výber spotrebiteľov a zvýšili kvalitu a transparentnosť ponúk.

(2)       V tomto smere sa v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2007/64/ES z 13. novembra 2007 o platobných službách na vnútornom trhu, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 97/7/ES, 2002/65/ES, 2005/60/ES a 2006/48/ES a ktorou sa zrušuje smernica 97/5/ES („smernica o platobných službách“) ustanovili základné požiadavky na transparentnosť poplatkov, ktoré poskytovatelia platobných služieb účtujú za služby ponúkané k platobným účtom. Takto sa značne zjednodušila činnosť poskytovateľov platobných služieb na základe jednotných pravidiel poskytovania platobných služieb a informácií, ktoré sa majú poskytovať, znížila sa administratívna záťaž a vznikli úspory nákladov poskytovateľov platobných služieb.

(3)       Pre zlepšenie a rozvoj jednotného trhu retailového bankovníctva sa však dá urobiť viac. Konkrétne nedostatočná transparentnosť a porovnateľnosť poplatkov, ako aj ťažkosti pri presune platobných účtov ešte stále prekážajú vo využívaní úplne integrovaného trhu.

(4)       Súčasné podmienky jednotného trhu môžu odrádzať poskytovateľov platobných služieb od uplatňovania slobody usadiť sa alebo poskytovať služby v celej Únii, pretože prilákať zákazníkov je pri vstupe na nový trh zložité. Vstupovanie na nové trhy si často vyžaduje veľké investície. Tieto investície sú odôvodnené len vtedy, ak poskytovateľ predpokladá dostatočné príležitosti a zodpovedajúci dopyt spotrebiteľov. Nízka úroveň mobility spotrebiteľov, pokiaľ ide o retailové finančné služby, je vo veľkej miere spôsobená nedostatočnou transparentnosťou a porovnateľnosťou poplatkov a služieb v ponuke, ako aj ťažkosťami súvisiacimi s presunom platobných účtov. Tieto faktory potláčajú aj dopyt. Osobitne to platí v cezhraničnom kontexte.

(5)       Významné prekážky dokončenia jednotného trhu v oblasti platobných účtov môžu vznikať aj trieštením existujúcich vnútroštátnych regulačných rámcov. Súčasné ustanovenia na vnútroštátnej úrovni týkajúce sa platobných účtov a najmä porovnateľnosti poplatkov a presunu platobných účtov sa odlišujú. V prípade presunu účtov chýbajú jednotné záväzné opatrenia na úrovni EÚ, čo vedie k odlišným postupom a opatreniam na vnútroštátnej úrovni. Tieto rozdiely sú ešte výraznejšie v oblasti porovnateľnosti poplatkov, v ktorej na úrovni EÚ neexistujú opatrenia dokonca ani samoregulačného charakteru. Ak sa tieto rozdiely v budúcnosti prehĺbili, keďže banky majú tendenciu prispôsobovať svoje postupy na mieru vnútroštátnym trhom, náklady na cezhraničnú prevádzku v porovnaní s nákladmi, ktoré znášajú domáci poskytovatelia, by sa zvýšili a z toho dôvodu by sa znížila atraktivita cezhraničného podnikania. Cezhraničnú činnosť na vnútornom trhu brzdia obmedzenia spotrebiteľov, keď si chcú otvoriť platobný účet v zahraničí. Existujúce obmedzujúce kritériá oprávnenosti môžu brániť európskym občanom vo voľnom pohybe v rámci Únie. Poskytnutím prístupu k platobnému účtu všetkým spotrebiteľom sa umožní ich zapojenie do vnútorného trhu a vďaka tomu budú môcť čerpať výhody jednotného trhu.

(6)       Okrem toho keďže niektorí perspektívni zákazníci si neotvoria účty, pretože im sú odmietnuté alebo im nie sú ponúknuté vhodné produkty, možný dopyt po službách poskytovaných s platobnými účtami v EÚ nie je v súčasnosti úplne využitý. Širšie zapojenie spotrebiteľov do vnútorného trhu by ďalej stimulovalo poskytovateľov platobných služieb, aby vstupovali na nové trhy. Vytvorenie podmienok, ktoré by umožnili všetkým spotrebiteľom prístup k platobnému účtu, je nevyhnutné na to, aby sa intenzívnejšie zapájali do vnútorného trhu a využívali výhody, ktoré prináša jednotný trh.

(7)       Transparentnosť a porovnateľnosť poplatkov sa riešila samoregulačnou iniciatívou, ktorú spustilo odvetvie bankovníctva. V prípade týchto usmernení však nebola dosiahnutá konečná zhoda. Pokiaľ ide o presun účtu, spoločné zásady, ktoré v roku 2008 ustanovil Európsky výbor bankového sektora, obsahujú modelový mechanizmus presunu medzi bankovými účtami, ktorý ponúkajú poskytovatelia platobných služieb nachádzajúci sa v rovnakom členskom štáte. Vzhľadom na ich nezáväzný charakter sa však tieto zásady uplatňovali v rámci celej EÚ nejednotným spôsobom a s nepresvedčivými výsledkami. Okrem toho sa spoločnými zásadami rieši len presun bankového účtu na vnútroštátnej úrovni a nerieši sa cezhraničný presun účtu. Pokiaľ ide o prístup k základnému platobnému účtu, v odporúčaní Komisie 2011/442/EÚ z 18. júla 2011 boli členské štáty vyzvané, aby prijali potrebné opatrenia na zabezpečenie jeho uplatňovania najneskôr šesť mesiacov po jeho uverejnení. K dnešnému dátumu dodržiava hlavné zásady odporúčania len niekoľko členských štátov.

(8)       Je preto veľmi dôležité vytvoriť jednotný súbor pravidiel na riešenie otázky nízkej mobility klientov a najmä zlepšiť porovnanie služieb týkajúcich sa platobných účtov a poplatkov a stimulovať presun platobných účtov, ako aj zabrániť tomu, aby boli spotrebitelia, ktorí si plánujú kúpiť platobný účet cezhranične, diskriminovaní na základe pobytu. Okrem toho je nevyhnutné prijať primerané opatrenia na posilnenie zapojenia klientov do trhu s platobnými účtami. Tieto opatrenia budú stimulovať vstup poskytovateľov platobných služieb na vnútorný trh a zabezpečia rovnaké podmienky, čím sa posilní hospodárska súťaž a efektívne prerozdeľovanie zdrojov na retailovom finančnom trhu EÚ v prospech podnikov a spotrebiteľov. Transparentné informácie o poplatkoch a možnosti presunu účtu v spojení s právom na prístup k službám základného účtu takisto umožnia občanom EÚ jednoduchšie sa pohybovať a nakupovať v rámci Únie a využívať tak plne funkčný vnútorný trh v oblasti retailových finančných služieb a prispievať k jeho ďalšiemu rozvoju.

(9)       Smernica sa uplatňuje na platobné účty spotrebiteľov. Preto účty podnikov vrátane malých podnikov alebo mikropodnikov nepatria do rozsahu pôsobnosti smernice, pokiaľ nie sú v osobnej držbe. Okrem toho sa táto smernica nevzťahuje na sporiace účty, ktoré môžu mať obmedzenejšie platobné funkcie.

(10)     Vymedzenia pojmov uvedené v smernici sú prepojené s vymedzeniami uvedenými v iných právnych predpisoch Únie, a najmä v smernici 2007/64/ES a v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 260/2012 zo 14. marca 2012, ktorým sa ustanovujú technické a obchodné požiadavky na úhrady a inkasá v eurách a ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 924/2009[15].

(11)     Je veľmi dôležité, aby boli spotrebitelia schopní porozumieť poplatkom tak, aby mohli porovnávať ponuky od rôznych poskytovateľov platobných služieb a prijímať informované rozhodnutia o tom, ktorý účet najviac vyhovuje ich potrebám. Poplatky nemožno porovnávať, keď poskytovatelia platobných služieb používajú pre rovnaké platobné služby odlišnú terminológiu a poskytujú informácie v odlišných formátoch. Štandardizovaná terminológia v spojení s cielenými informáciami o poplatkoch za najtypickejšie platobné služby v jednotnom formáte môže spotrebiteľom pomôcť pochopiť aj porovnať poplatky.

(12)     Spotrebitelia by mali najväčší prospech z informácií, ktoré sú stručné a ktorých porovnanie medzi rôznymi poskytovateľmi platobných služieb je jednoduché. Nástroje sprístupnené spotrebiteľom na porovnanie ponúk platobných účtov by nemali priaznivý vplyv, ak by čas investovaný do skúmania zdĺhavých zoznamov poplatkov za rôzne ponuky prevážil nad výhodou zvoliť si ponuku s najlepším pomerom kvality a ceny. Z toho dôvodu by mala byť terminológia týkajúca sa poplatkov štandardizovaná len v prípade najtypickejších pojmov a vymedzení v členských štátoch, aby sa zabránilo riziku nadmerných informácií.

(13)     Terminológiu v oblasti poplatkov by mali určiť príslušné vnútroštátne orgány, čím by sa umožnilo zohľadnenie špecifík miestnych trhov. Za typické sa považujú služby, ktoré sú predmetom poplatku aspoň u jedného poskytovateľa platobných služieb v členských štátoch. Okrem toho ak je to možné, terminológia v oblasti poplatkov by mala byť štandardizovaná na úrovni EÚ, čím by sa umožnilo porovnanie v rámci Únie. Európsky orgán pre bankovníctvo (EBA) by mal vypracovať usmernenia, ktoré členským štátom pomôžu určiť najtypickejšie platobné služby na vnútroštátnej úrovni , ktoré podliehajú poplatku.

(14)     Keď príslušné vnútroštátne orgány určia predbežný zoznam najtypickejších služieb na vnútroštátnej úrovni podliehajúcich poplatku spolu s pojmami a vymedzeniami, Komisia by ich mala preskúmať, aby prostredníctvom delegovaných aktov určila služby, ktoré sú spoločné vo väčšine členských štátov, a navrhla štandardizované pojmy a ich vymedzenia na úrovni EÚ.

(15)     S cieľom pomôcť spotrebiteľom jednoducho porovnávať poplatky za platobný účet v rámci celého jednotného trhu by poskytovatelia platobných služieb mali poskytovať spotrebiteľom zoznam poplatkov účtovaných za služby uvedené v zozname v štandardizovanej terminológii. Takto by sa prispelo k vytvoreniu rovnakých podmienok medzi úverovými inštitúciami súperiacimi na trhu s platobnými účtami. Dokument s informáciami o poplatkoch by mal obsahovať len informácie o najtypickejších platobných službách v každom členskom štáte s použitím pojmov a vymedzení stanovených na úrovni EÚ, ak je to vhodné. S cieľom pomôcť spotrebiteľom porozumieť poplatkom, ktoré musia platiť za svoj platobný účet, by im mal byť dostupný slovník pojmov s vysvetleniami aspoň v prípade poplatkov a služieb uvedených v zozname. Slovník pojmov by mal slúžiť ako užitočný nástroj na zlepšenie porozumenia zmyslu poplatkov a mal by prispieť k tomu, aby si spotrebitelia mohli vyberať zo širšieho výberu ponúk platobných účtov. Mala by sa takisto zaviesť povinnosť, aby poskytovatelia platobných služieb informovali spotrebiteľov najmenej raz ročne o všetkých účtovaných poplatkoch. Informácie ex post by sa mali poskytovať v osobitnom zhrnutí. To by malo obsahovať úplný prehľad vzniknutých poplatkov, aby mohol spotrebiteľ porozumieť, akých poplatkov sa výdavky týkajú, a posúdiť, či je potrebné zmeniť spôsob využívania služieb alebo prejsť k inému poskytovateľovi. Najefektívnejšie by sa táto výhodu využila, keby sa ex post informácie o poplatkoch vzťahovali na rovnaké služby ako ex ante informácie.

(16)     Na splnenie potrieb spotrebiteľov je potrebné zabezpečiť, aby boli informácie o poplatkoch za platobné účty presné, jasné a porovnateľné. Smernicou by sa preto mali ustanoviť spoločné požiadavky na prezentáciu dokumentu s informáciami o poplatkoch a výpisu poplatkov s cieľom zabezpečiť, aby boli pre spotrebiteľov pochopiteľné a porovnateľné. V každom dokumente s informáciami o poplatkoch a výpise poplatkov v každom členskom štáte by sa dodržiaval rovnaký formát, poradie položiek a nadpisov, čím by sa spotrebiteľom umožnilo obidva dokumenty porovnať a tak čo najlepšie pochopiť a používať získané informácie. Dokument s informáciami o poplatkoch a výpis poplatkov by mali byť jasne odlíšiteľné od iných oznámení. Mali by byť identifikovateľné podľa spoločného symbolu.

(17)     S cieľom zabezpečiť jednotné používanie príslušnej terminológie na úrovni EÚ v celej Únii by členské štáty mali zaviesť povinnosť, aby poskytovatelia platobných služieb používali terminológiu pri komunikácii so spotrebiteľmi, a to aj v dokumente s informáciami o poplatkoch a vo výpise poplatkov, platnú na úrovni EÚ spolu so zachovanou vnútroštátnou štandardizovanou terminológiou uvedenou v predbežnom zozname. S výnimkou dokumentu s informáciami o poplatkoch a výpisu poplatkov môžu poskytovatelia platobných služieb používať na označenie služieb ochranné známky.

(18)     Webové lokality na porovnávanie poplatkov sú pre spotrebiteľom účinným nástrojom na porovnanie predností rôznych ponúk platobných účtov na jednom mieste. Môžu vhodne vyvažovať potrebu, aby boli informácie jasné a stručné, ale aj úplné a komplexné, a to tak, že umožnia používateľom získať podrobnejšie informácie, ak o ne majú záujem. Takisto môžu znížiť náklady na vyhľadávanie, pretože spotrebitelia nebudú musieť zhromažďovať informácie od poskytovateľov platobných služieb samostatne.

(19)     S cieľom získať nestranné informácie o bankových poplatkoch by spotrebitelia mali mať možnosť prístupu na webové lokality na porovnávanie poplatkov, ktoré sú prevádzkovo nezávislé od poskytovateľov platobných služieb. Členské štáty by preto mali zabezpečiť, aby bola spotrebiteľom na ich príslušných územiach k dispozícii aspoň jedna taká webová lokalita. Tieto webové lokality na porovnávanie poplatkov môžu prevádzkovať príslušné orgány, iné verejné orgány a/alebo akreditovaní súkromní prevádzkovatelia. Členské štáty by mali vytvoriť dobrovoľný systém akreditácie, ktorý by súkromným prevádzkovateľom webových lokalít na porovnávanie poplatkov umožňoval požiadať o akreditáciu v súlade so stanovenými kvalitatívnymi kritériami. V prípade, že žiadna súkromná webová lokalita na porovnávanie nezíska akreditáciu, mala by sa zriadiť verejná lokalita, ktorú bude prevádzkovať príslušný orgán alebo iný verejný orgán. Tieto lokality by takisto mali spĺňať kvalitatívne kritériá.

(20)     Súčasnou praxou poskytovateľov platobných služieb je ponúkať platobný účet ako súčasť balíka spolu s inými finančnými produktmi alebo službami. Táto prax môže byť pre poskytovateľov platobných služieb spôsobom, ako diverzifikovať svoju ponuku a navzájom súťažiť, a v konečnom dôsledku môže byť pre spotrebiteľov výhodná. Zo štúdie Komisie o viazaní produktov vo finančnom sektore z roku 2009, ako aj z relevantných konzultácií a sťažností spotrebiteľov však vyplýva, že poskytovatelia platobných služieb môžu ponúkať bankové účty ako súčasť balíka spolu s produktmi, ktoré spotrebitelia nepožadovali a ktoré nie sú nevyhnutné pre platobné účty – ako napríklad poistenie domácnosti. Okrem toho sa zistilo, že sa týmito postupmi môže znížiť transparentnosť a porovnateľnosť cien, môžu sa obmedziť nákupné možnosti spotrebiteľov, ako aj ich mobilita. Členské štáty by preto mali zabezpečiť, aby v prípade, že poskytovatelia platobných služieb poskytujú platobné účty v balíku, boli spotrebiteľom poskytnuté informácie o príslušných poplatkoch samostatne pre platobný účet a pre každú inú finančnú službu zahrnutú v balíku. Tieto povinnosti by sa nemali vzťahovať na služby, ktoré sú prirodzene spojené s používaním platobného účtu, ako napríklad s výbermi hotovosti, elektronickými prevodmi alebo platobnými kartami. Tieto služby by preto mali byť vylúčené z rozsahu pôsobnosti tohto ustanovenia.

(21)     Spotrebitelia sú motivovaní k presunu účtov len v prípade, že proces nepredstavuje nadmernú administratívnu a finančnú záťaž. Postup presunu platobných účtov k inému poskytovateľovi platobných služieb by mal byť jasný a rýchly. Prípadné poplatky účtované poskytovateľmi platobných služieb by v súvislosti so službou presunu účtu mali byť v súlade so skutočnými nákladmi, ktoré vznikli poskytovateľom platobných služieb. S cieľom priaznivo vplývať na hospodársku súťaž by mal byť presun účtu umožnený aj na cezhraničnej úrovni. Vzhľadom na to, že cezhraničný presun účtu by mohol byť komplikovanejší ako presun účtu na vnútroštátnej úrovni a od poskytovateľov platobných služieb si môže vyžadovať, aby prispôsobili a zdokonalili svoje vnútorné postupy, pre cezhraničný presun účtu by mali byť stanovené dlhšie lehoty. Potreba zachovať rôzne lehoty by sa mala zhodnotiť pri preskúmavaní navrhovanej smernice.

(22)     Proces presunu účtu by mal byť pre spotrebiteľa v čo najväčšej miere priamočiary. Členské štáty by mali zodpovedajúcim spôsobom zabezpečiť, aby bol prijímajúci poskytovateľ platobných služieb zodpovedný za iniciovanie a riadenie postupu v mene spotrebiteľa.

(23)     Spotrebitelia by mali mať možnosť požiadať prijímajúceho poskytovateľa platobných služieb, aby vykonal presun všetkých pravidelných platieb alebo ich časti, ako aj prevod zostatku na účte, ideálne v rámci jedného stretnutia s prijímajúcim poskytovateľom platobných služieb. Spotrebitelia by preto mali mať možnosť podpísať jedno oprávnenie, ktorým udelia súhlas s uvedenými úlohami. Spotrebiteľ by mal byť pred udelením oprávnenia informovaný o všetkých krokoch postupu, ktoré sú potrebné na vykonanie presunu účtu.

(24)     Na úspešný presun účtu je potrebná spolupráca odovzdávajúceho poskytovateľa platobných služieb. Odovzdávajúci poskytovateľ platobných služieb by mal poskytnúť prijímajúcemu poskytovateľovi platobných služieb všetky informácie, ktoré považuje za potrebné na obnovenie pravidelných platieb na novom platobnom účte. Tieto informácie by však nemali presahovať rámec potrebný na vykonanie presunu účtu a prijímajúci poskytovateľ platobných služieb by nemal požadovať nadbytočné informácie.

(25)     Spotrebitelia by nemali podliehať pokutám alebo inej finančnej ujme spôsobenej nesprávnym nasmerovaním prichádzajúcich úhrad alebo inkás. Toto je osobitne dôležité pre určité kategórie platiteľov a príjemcov, ako sú napríklad verejné podniky, ktoré používajú elektronické prostriedky na uchovávanie informácií o účte spotrebiteľa (napr. databázy) a vykonávajú mnohé pravidelné transakcie zahŕňajúce veľký počet spotrebiteľov.

(26)     Členské štáty by mali zaručiť, aby spotrebitelia, ktorí si plánujú otvoriť platobný účet, neboli diskriminovaní na základe štátnej príslušnosti alebo miesta pobytu. Je dôležité, aby poskytovatelia platobných služieb zabezpečili, aby ich klienti nepoužívali finančný systém na nelegálne účely, ako je napríklad podvod, pranie špinavých peňazí alebo financovanie terorizmu. Zároveň by však nemali vytvárať prekážky pre spotrebiteľov, ktorí chcú využívať výhody jednotného trhu cezhraničným nákupom platobných účtov.

(27)     Spotrebitelia, ktorí majú riadny pobyt v Únii a ktorí nevlastnia platobný účet v určitom členskom štáte, by mali mať v tomto členskom štáte možnosť otvoriť si a používať platobný účet so základnými funkciami. S cieľom zabezpečiť čo najširší prístup k týmto účtom by spotrebitelia mali k nim mať prístup bez ohľadu na ich finančné okolnosti, ako je nezamestnanosť alebo osobný bankrot, a na miesto ich pobytu. Okrem toho by sa malo udeliť právo na prístup k platobnému účtu so základnými funkciami v akomkoľvek členskom štáte, a to v súlade s požiadavkami smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/60/ES z 26. októbra 2005 o predchádzaní využívania finančného systému na účely prania špinavých peňazí a financovania terorizmu[16], najmä vzhľadom na postupy povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi.

(28)     Členské štáty by mali zabezpečiť, aby spotrebiteľom ponúkal platobný účet so základnými funkciami aspoň jeden poskytovateľ platobných služieb. Prístup by nemal byť nadmerne zložitý a nemal by pre spotrebiteľov predstavovať vysoké náklady. V tejto súvislosti by členské štáty mali zvážiť faktory, ako je umiestnenie určených poskytovateľov platobných služieb na ich území. Aby sa riziko finančného vylúčenia spotrebiteľov znížilo na minimum, členské štáty by mali zlepšiť finančné vzdelávanie, a to aj v školách, a bojovať proti nadmernému zadlženiu. Okrem toho by členské štáty mali podporovať iniciatívu poskytovateľov platobných služieb s cieľom napomôcť poskytovanie platobných účtov so základnými funkciami v kombinácii s finančným vzdelávaním.

(29)     Ak si chcú spotrebitelia uplatniť svoje právo na prístup k základnému platobnému účtu, nemali by mať otvorený platobný účet na tom istom území. Ak na zistenie, či spotrebiteľ už má alebo ešte nemá platobný účet, nie je možné použiť elektronické systémy, poskytovatelia platobných služieb by mali akceptovať vyhlásenie od spotrebiteľov ako spoľahlivý spôsob overenia, že ešte nemajú platobný účet.

(30)     Spotrebitelia by mali mať zaručený prístup ku škále základných platobných služieb, pre ktoré členské štáty určia minimálny počet operácií, a to takým spôsobom, aby zohľadnili potreby spotrebiteľov aj obchodné praktiky v príslušnom členskom štáte. Na služby, ktoré nie sú uvedené na tomto zozname minimálnych služieb, môžu banky uplatňovať svoje bežné poplatky. Služby spojené so základnými platobnými účtami by mali zahŕňať nástroj na vklad a výber peňazí. Spotrebitelia by mali mať možnosť vykonávať základné platobné transakcie, ako sú prijímanie výplaty alebo dávok, platenie faktúr alebo daní a nakupovanie tovarov a služieb aj prostredníctvom inkasa, úhrady a použitia platobnej karty. Takéto služby by mali umožňovať nákup tovarov a služieb on-line a spotrebitelia by mali mať možnosť zadávať platobné príkazy cez nástroj elektronického bankovníctva, ako ho poskytovateľa platobných služieb poskytuje. Platobný účet so základnými funkciami by však nemal byť obmedzený na používanie on-line, pretože by tak vznikol problém pre spotrebiteľov bez prístupu na internet. Spotrebitelia by na platobnom účte so základnými funkciami nemali mať možnosť prečerpania. Členské štáty však môžu poskytovateľom platobných služieb umožniť, aby v rámci platobných účtov so základnými funkciami ponúkali nástroje rezervy pre veľmi nízke sumy.

(31)     S cieľom zabezpečiť, aby boli základné platobné účty dostupné pre čo najširšie spektrum spotrebiteľov, mali by sa poskytovať bezplatne alebo za primeraný poplatok. Okrem toho by mali byť primerané aj akékoľvek ďalšie poplatky pre spotrebiteľa za nedodržanie podmienok stanovených v zmluve. Členské štáty by mali určiť, čo znamená primeraný poplatok, podľa vnútroštátnych okolností. S cieľom zabezpečiť konzistentnosť a efektívnosť vo vykonávaní zásady primeraného poplatku by EBA mal byť poverený úlohou vydať usmernenia k všeobecným kritériám určeným v tejto smernici.

(32)     Poskytovateľ platobných služieb by mal odmietnuť otvoriť platobný účet so základnými funkciami alebo mal ukončiť zmluvu týkajúcu sa platobného účtu so základnými funkciami len za osobitných okolností, ako je nedodržiavanie právnych predpisov týkajúcich sa prania špinavých peňazí a financovania terorizmu alebo predchádzania zločinom a ich vyšetrovania. Dokonca aj v týchto prípadoch môže byť odmietnutie odôvodnené len vtedy, ak spotrebiteľ nedodržiava ustanovenia uvedených právnych predpisov, a nie z dôvodu, že postup na zistenie súladu s právnymi predpismi je neprimerane náročný alebo nákladný.

(33)     Členské štáty a poskytovatelia platobných služieb by spotrebiteľom mali poskytnúť jasné a zrozumiteľné informácie o práve na bankový účet so základnými funkciami. Informácie by sa mali týkať základných funkcií a podmienok používania účtu, ako aj krokov, ktoré musia spotrebitelia vykonať na uplatnenie svojho práva na otvorenie platobného účtu so základnými funkciami. Spotrebitelia by mali byť najmä informovaní o skutočnosti, že nákup ďalších služieb nie je povinný, ak si chcú otvoriť platobný účet so základnými funkciami.

(34)     Členské štáty by mali určiť príslušné orgány, ktoré sú oprávnené zabezpečiť presadzovanie tejto smernice a ktorým sú udelené právomoci na vyšetrovanie a presadzovanie práva. Určené príslušné orgány musia mať primerané zdroje na výkon svojich povinností. Členské štáty by mali byť schopné určiť rôzne príslušné orgány s cieľom uplatňovať rozsiahle povinnosti ustanovené v tejto smernici.

(35)     Spotrebitelia by mali mať prístup k postupom účinnej a efektívnej mimosúdnej nápravy na riešenie sporov vyplývajúcich z práv a povinností ustanovených v zmysle tejto smernice. Tento prístup je už zabezpečený smernicou 2013/.../EÚ, pokiaľ ide o relevantné zmluvné spory. Spotrebitelia by však mali mať takisto prístup k postupom mimosúdnej nápravy v prípade sporov pred uzavretím zmluvy týkajúcich sa práv a povinností ustanovených touto smernicou, napr. keď im je odmietnutý prístup k platobnému účtu so základnými funkciami. Zosúladenie s ustanoveniami tejto smernice si vyžaduje spracovanie osobných údajov spotrebiteľov. Takéto spracovanie sa riadi smernicou Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov[17]. Táto smernica by preto mala byť v súlade s pravidlami ustanovenými v smernici 95/46/ES a vnútroštátnymi právnymi predpismi, ktorými sa vykonávajú.

(36)     V snahe dosiahnuť ciele stanovené v tejto smernici by sa mala Komisii delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 zmluvy, pokiaľ ide o určenie štandardizovanej terminológie na úrovni EÚ týkajúcej sa platobných služieb spoločných v niekoľkých členských štátoch a súvisiacich vymedzení týchto pojmov.

(37)     S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky na vykonávanie tejto smernice by Komisii mali byť udelené vykonávacie právomoci. Tieto právomoci sa týkajú stanovenia formátu dokumentu s informáciami o poplatkoch, jeho spoločného symbolu a poradia, v ktorom sa prezentujú v ňom uvedené služby, ako aj formátu výpisu poplatkov, jeho spoločného symbolu a poradia, v ktorom sa prezentujú v ňom uvedené služby. Tieto právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie.

(38)     Členské štáty by si mali do troch rokov od nadobudnutia účinnosti tejto smernice a každé dva roky potom zabezpečiť spoľahlivé ročné štatistiky o fungovaní opatrení zavedených touto smernicou. Mali by používať akékoľvek relevantné zdroje informácií a oznamovať uvedené informácie Komisii.

(39)     Preskúmanie tejto smernice by sa malo vykonať päť rokov po nadobudnutí jej účinnosti, aby sa zohľadnil vývoj trhu, ako napríklad vznik nových druhov platobných účtov a platobných služieb, ako aj vývoj v iných oblastiach práva Únie a skúsenosti členských štátov. Pri preskúmaní by sa malo posúdiť, či na základe zavedených opatrení spotrebitelia lepšie rozumejú poplatkom za platobné účty, či sa zlepšila porovnateľnosť platobných účtov a jednoduchosť presunu účtov. Malo by sa zistiť, koľko základných platobných účtov bolo otvorených, a to aj zo strany spotrebiteľov, ktorí predtým nemali bankový účet. Malo by sa posúdiť aj to, či sa majú predĺžené lehoty pre poskytovateľov platobných služieb vykonávajúcich cezhraničný presun účtu zachovať aj naďalej. Ďalej by sa malo posúdiť, či je poskytovanie informácií, ktoré majú predkladať poskytovatelia platobných služieb pri ponúkaní produktov v balíku, dostatočné alebo či sú potrebné ďalšie opatrenia. Komisia by mala predložiť Európskemu parlamentu a Rade správu spolu s prípadnými legislatívnymi návrhmi.

(40)     Táto smernica rešpektuje základné práva a dodržiava zásady, ktoré boli uznané v Charte základných práv Európskej únie.

(41)     V súlade so spoločným politickým vyhlásením členských štátov a Komisie z 28. septembra 2011 k vysvetľujúcim dokumentom[18] sa členské štáty v odôvodnených prípadoch zaviazali pripojiť k oznámeniu o transpozičných opatreniach jeden alebo viacero dokumentov, v ktorých sa vysvetlí vzťah medzi jednotlivými časťami smernice a zodpovedajúcimi časťami vnútroštátnych transpozičných nástrojov. Vzhľadom na túto smernicu považuje zákonodarca postúpenie týchto dokumentov za opodstatnené.

PRIJALI TÚTO SMERNICU:

KAPITOLA I PREDMET ÚPRAVY, ROZSAH PÔSOBNOSTI A VYMEDZENIE POJMOV

Článok 1 Predmet úpravy a rozsah pôsobnosti

1.           Touto smernicou sa ustanovujú pravidlá týkajúce sa transparentnosti a porovnateľnosti poplatkov účtovaných spotrebiteľom za platobné účty, ktoré majú v rámci Európskej únie a ktoré poskytujú poskytovatelia platobných služieb so sídlom v Únii, a pravidlá týkajúce sa presunu platobných účtov v rámci Únie.

2.           Touto smernicou sa takisto vymedzuje rámec pre pravidlá a podmienky, podľa ktorých členské štáty zaručia spotrebiteľom v Únii právo na otvorenie a využívanie platobných účtov so základnými funkciami.

3.           Otvorenie a využívanie platobného účtu so základnými funkciami podľa tejto smernice je v zhode s ustanoveniami kapitoly II smernice 2005/60/ES.

4.           Táto smernica sa vzťahuje na poskytovateľov platobných služieb nachádzajúcich sa v Únii.

Článok 2 Vymedzenie pojmov

Na účely tejto smernice sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

(a) „spotrebiteľ“ je akákoľvek fyzická osoba konajúca na účely, ktoré nesúvisia s jej obchodnou činnosťou, podnikaním, remeslom alebo povolaním;

(b) „platobný účet“ je účet vedený na meno jedného alebo viacerých používateľov platobných služieb, ktorý sa používa na vykonávanie platobných transakcií;

(c) „platobná služba“ je platobná služba podľa vymedzenia v článku 4 ods. 3 smernice 2007/64/ES;

(d) „platobná transakcia“ je úkon, ktorým je vklad, prevod alebo výber finančných prostriedkov, a to z podnetu platiteľa alebo príjemcu bez ohľadu na akékoľvek súvisiace povinnosti medzi platiteľom a príjemcom;

(e) „poskytovateľ platobných služieb“ je poskytovateľ platobných služieb podľa vymedzenia článku 4 ods. 9 smernice 2007/64/ES;

(f) „platobný nástroj“ je platobný nástroj podľa vymedzenia článku 4 ods. 23 smernice 2007/64/ES;

(g) „odovzdávajúci poskytovateľ platobných služieb“ je poskytovateľ platobných služieb, ktorý odovzdáva informácie o všetkých alebo niektorých pravidelných platbách;

(h) „prijímajúci poskytovateľ platobných služieb“ je poskytovateľ platobných služieb, ktorý prijíma informácie o všetkých alebo niektorých pravidelných platbách;

(i) „platiteľ“ je fyzická alebo právnická osoba, ktorá je majiteľom platobného účtu a ktorá povoľuje platobný príkaz z daného platobného účtu, alebo v prípade, že účet platiteľa neexistuje, fyzická alebo právnická osoba, ktorá uskutočňuje platobný príkaz na platobný účet príjemcu;

(j) „príjemca“ je fyzická alebo právnická osoba, ktorá je určeným príjemcom finančných prostriedkov, ktoré sú predmetom platobnej transakcie;

(k) „poplatky“ sú sadzby, ak existujú, ktoré platí spotrebiteľ poskytovateľovi platobných služieb za poskytovanie platobných služieb alebo za transakcie uskutočňované na platobnom účte;

(l) „trvalý nosič údajov“ je akýkoľvek prostriedok, ktorý spotrebiteľovi alebo poskytovateľovi platobných služieb umožňuje uchovávať informácie určené jemu osobne spôsobom dostupným pre budúce použitie na obdobie primerané účelu týchto informácií a ktorý umožňuje nezmenenú reprodukciu uložených informácií;

(m) „presun účtu“ je prenesenie informácií týkajúcich sa všetkých alebo niektorých trvalých príkazov na úhradu, pravidelných inkás a pravidelne prichádzajúcich úhrad vykonávaných na platobnom účte na žiadosť spotrebiteľa od jedného poskytovateľa platobných služieb k druhému s prevodom kladného zostatku na účte z jedného platobného účtu na druhý alebo bez neho, alebo so zatvorením predošlého účtu;

(n) „inkaso“ je platobná služba, pri ktorej sa zaťaží platobný účet platiteľa a platobnú transakciu iniciuje príjemca platby na základe súhlasu platiteľa;

(o) „úhrada“ je vnútroštátna alebo cezhraničná platobná služba pripísania prostriedkov transakcie alebo série platobných transakcií z platobného účtu platiteľa na platobný účet príjemcu prostredníctvom poskytovateľa platobných služieb, ktorý vedie platobný účet platiteľa na základe pokynu platiteľa;

(p) „trvalý príkaz“ je služba pripísania série platobných transakcií z platobného účtu platiteľa na platobný účet príjemcu vykonávaná v pravidelných intervaloch poskytovateľom platobných služieb, ktorý vedie platobný účet platiteľa, na základe pokynu platiteľa;

(q) „finančné prostriedky“ sú bankovky, mince a bezhotovostné peniaze, ako aj elektronické peniaze podľa vymedzenia v článku 2 ods. 2 smernice 2009/110/ES[19];

(r) „rámcová zmluva“ je zmluva o poskytovaní platobných služieb, ktorou sa riadi budúce vykonávanie jednotlivých a následných platobných transakcií a ktorá môže obsahovať povinnosť a podmienky zriadenia platobného účtu.

KAPITOLA II POROVNATEĽNOSŤ POPLATKOV ZA PLATOBNÉ ÚČTY

Článok 3 Zoznam najtypickejších platobných služieb podliehajúcich poplatku na vnútroštátnej úrovni a štandardizovaná terminológia

1.           Členské štáty zabezpečia, aby príslušné orgány uvedené v článku 20 stanovili predbežný zoznam aspoň 20 platobných služieb predstavujúcich aspoň 80 % najtypickejších platobných služieb podliehajúcich poplatku na vnútroštátnej úrovni. Zoznam musí obsahovať vymedzenie pojmov pre každú z určených služieb.

2.           Na účely odseku 1 príslušné orgány zohľadnia:

(1) služby najčastejšie využívané spotrebiteľmi vo vzťahu k ich platobnému účtu;

(2) služby, ktoré pre spotrebiteľov predstavujú najvyššie náklady na jednu službu;

(3) služby, ktoré pre spotrebiteľov predstavujú najvyššie celkové náklady;

(4) služby, ktoré poskytovateľom platobných služieb prinášajú najvyšší zisk na jednu službu;

(5) služby, ktoré poskytovateľov platobných služieb prinášajú najvyšší celkový zisk.

EBA vypracuje usmernenia podľa článku 16 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010, aby pomohol príslušným orgánom.

3.           Členské štáty informujú Komisiu o predbežných zoznamoch uvedených v odseku 1 do 6 mesiacov od nadobudnutia účinnosti tejto smernice.

4.           Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 24 prijímať delegované akty týkajúce sa stanovenia štandardizovanej terminológie EÚ pre platobné služby, ktoré sú spoločné aspoň vo väčšine členských štátov, na základe predbežných zoznamov predložených podľa odseku 3. Štandardizovaná terminológia EÚ bude obsahovať spoločné vymedzenie pojmov spoločných služieb.

5.           Po uverejnení delegovaných aktov v Úradnom vestníku Európskej únie uvedených v odseku 4 každý členský štát bezodkladne zapracuje štandardizovanú terminológiu EÚ prijatú podľa odseku 4 do predbežného zoznamu uvedeného v odseku 1 a tento zoznam zverejní.

Článok 4 Dokument s informáciami o poplatkoch a slovník pojmov

1.           Členské štáty zabezpečia, aby poskytovatelia platobných služieb pred uzavretím zmluvy o platobnom účte so spotrebiteľom poskytli spotrebiteľovi dokument s informáciami o poplatkoch obsahujúci zoznam najtypickejších služieb uvedených v článku 3 odseku 5 a o príslušných poplatkoch za každú službu.

2.           V prípade, že sa ako súčasť balíka finančných služieb ponúka jedna alebo viac platobných služieb uvedených v odseku 1, v dokumente s informáciami o poplatkoch sa uvedie, ktoré zo služieb uvedených v odseku 1 sú zahrnuté v balíku, poplatok za celý balík a poplatok za ktorúkoľvek službu, ktorá nie je uvedená v odseku 1.

3.           Názov „dokument s informáciami o poplatkoch“ sa zreteľne uvedie v hornej časti prvej strany dokumentu s informáciami vedľa spoločného symbolu na účel odlíšenia dokumentu od ostatnej dokumentácie.

4.           Členské štáty zabezpečia, aby poskytovatelia platobných služieb sprístupnili spotrebiteľom slovník pojmov aspoň k zoznamu platobných služieb uvedených v odseku 1 so súvisiacimi vymedzeniami pojmov.

5.           Členské štáty uložia poskytovateľom platobných služieb povinnosť, aby zabezpečili, že slovník pojmov bude napísaný zreteľne, jednoznačne a bez použitia odborného jazyka.

6.           Dokument s informáciami o poplatkoch a slovník pojmov sprístupňujú poskytovatelia platobných služieb vždy bezplatne na trvalom nosiči v priestoroch prístupných spotrebiteľom a v elektronickej forme ich sprístupňujú na svojich webových lokalitách.

7.           Komisia je splnomocnená prijímať vykonávacie akty podľa článku 26 s cieľom vymedziť formát dokumentu s informáciami o poplatkoch, jeho spoločný symbol a poradie, v ktorom sú služby uvedené článku 3 v odseku 5 prezentované v dokumente s informáciami o poplatkoch.

Článok 5 Výpis poplatkov

1.           Členské štáty zabezpečia, aby poskytovatelia platobných služieb poskytli spotrebiteľovi aspoň raz ročne výpis všetkých poplatkov, ktoré vznikli na ich platobnom účte.

2.           Vo výpise uvedenom v odseku 1 sú spresnené tieto informácie:

(a) jednotková cena účtovaná za jednotlivé služby, koľkokrát bola služba využitá počas príslušného obdobia a dátum, kedy bola služba využitá;

(b) celková suma poplatkov za jednotlivé služby poskytnuté počas príslušného obdobia;

(c) celková suma poplatkov za všetky služby poskytnuté počas príslušného obdobia.

3.           Názov „výpis poplatkov“ sa zreteľne uvedie v hornej časti prvej strany výpisu vedľa spoločného symbolu na účel odlíšenia dokumentu od ostatnej dokumentácie.

4.           Komisia je splnomocnená prijímať vykonávacie akty podľa článku 26 s cieľom vymedziť formát výpisu poplatkov, jeho spoločný symbol a poradie, v ktorom sú služby uvedené v článku 3 odseku 5 prezentované vo výpise poplatkov.

Článok 6 Zmluvné a obchodné informácie

1.           Členské štáty zabezpečia, aby poskytovatelia platobných služieb vo svojich zmluvných a obchodných informáciách používali v relevantných prípadoch pojmy a vymedzenia uvedené v zozname najtypickejších platobných služieb uvedenom v článku 3 odseku 5.

2.           Poskytovatelia platobných služieb môžu na označenie služieb v zmluvných a obchodných informáciách používať ochranné známky pod podmienkou, že v v relevantných prípadoch uvedú zodpovedajúci pojem v zozname uvedenom v článku 3 odseku 5. Poskytovatelia platobných služieb nemôžu používať ochranné známky v dokumente s informáciami o poplatkoch alebo vo výpise poplatkov.

Článok 7 Webové lokality na porovnávanie poplatkov

1.           Členské štáty zabezpečia, aby mali spotrebitelia prístup aspoň k jednej webovej lokalite na porovnávanie poplatkov účtovaných poskytovateľmi platobných služieb za ponúkané služby na platobných účtoch na vnútroštátnej úrovni v súlade s odsekmi 2 a 3.

2.           Členské štáty vytvoria systém dobrovoľnej akreditácie pre webové lokality na porovnávanie poplatkov účtovaných poskytovateľmi platobných služieb za služby ponúkané na platobných účtoch, ktoré prevádzkujú súkromní prevádzkovatelia. Na udelenie akreditácie musia webové lokality na porovnávanie poplatkov prevádzkované súkromnými hospodárskymi subjektmi spĺňať tieto podmienky:

(a) musia byť prevádzkovo nezávislé od ktoréhokoľvek poskytovateľa platobných služieb;

(b) musia používať jednoduchý jazyk a v relevantných prípadoch pojmy, na ktoré sa odkazuje v článku 3 odseku 5;

(c) musia poskytovať aktuálne informácie;

(d) musia poskytovať dostatočne široký prehľad o trhu s platobnými účtami;

(e) musia prevádzkovať účinný mechanizmus vybavovania otázok a sťažností.

3.           V prípade, že žiadna webová lokalita nezíska akreditáciu podľa odseku 2, členský štát zabezpečí, aby sa zriadila webová lokalita, ktorú bude prevádzkovať príslušný orgán uvedený v článku 20 alebo akýkoľvek iný príslušný verejný orgán. Ak webová lokalita získa akreditáciu podľa odseku 2, členské štáty môžu rozhodnúť o zriadení ďalšej webovej lokality, ktorú bude prevádzkovať príslušný orgán uvedený v článku 20 alebo akýkoľvek iný verejný orgán. Webové lokality prevádzkované príslušným orgánom podľa odseku 1 sú v súlade s odsekom 2 písm. a) až e).

4.           Členské štáty si zachovávajú právo odmietnuť alebo odobrať akreditáciu súkromným prevádzkovateľom v prípade, že nedodržia podmienky stanovené v odseku 3.

5.           Členské štáty zabezpečia, aby pre spotrebiteľov boli prístupné primerané informácie o webových lokalitách uvedených v odseku 1. V relevantných prípadoch to znamená vedenie verejne prístupného registra akreditovaných webových lokalít na porovnávanie poplatkov.

Článok 8 Účet ako súčasť balíka služieb

1.           V prípade, že sa účet ponúka spolu s inou službou alebo produktom ako súčasť balíka, členské štáty zabezpečia, aby poskytovateľ platobných služieb informoval spotrebiteľa, či je možné kúpiť si platobný účet samostatne, a aby poskytoval samostatné informácie o nákladoch a poplatkoch za každý z produktov a služieb ponúkaných ako súčasť balíka.

2.           Odsek 1 sa neuplatňuje v prípade, že sa spolu s platobným účtom ponúkajú len platobné služby vymedzené v článku 4 ods. 3 smernice 2007/64/ES.

KAPITOLA III PRESUN ÚČTU

Článok 9 Poskytovanie služby presunu účtu

Členské štáty zabezpečia, aby poskytovatelia platobných služieb poskytovali službu presunu účtu opísanú v článku 10 ktorémukoľvek spotrebiteľovi, ktorý má platobný účet u poskytovateľa platobných služieb nachádzajúceho sa v Únii.

Článok 10 Služba presunu účtu

1.           Členské štáty zabezpečia, aby služba presunu účtu bola iniciovaná prijímajúcim poskytovateľom platobných služieb a poskytnutá v súlade s pravidlami stanovenými v odsekoch 2 až 7.

2.           Službu presunu účtu iniciuje prijímajúci poskytovateľ platobných služieb. Prijímajúci poskytovateľ platobných služieb požiada spotrebiteľa o písomné oprávnenie na vykonanie služby presunu účtu. Oprávnením sa umožní spotrebiteľovi dať odovzdávajúcemu poskytovateľovi platobných služieb špecifický súhlas na vykonanie každej z úloh uvedených v odsekoch 3 písm. e) a 3 písm. f), a dať prijímajúcemu poskytovateľovi platobných služieb špecifický súhlas na vykonanie každej z úloh uvedených v odsekoch 4 písm. c), 4 písm. d) a odseku 5. Oprávnenie umožní spotrebiteľovi výslovne požiadať, aby odovzdávajúci poskytovateľ platobných služieb postúpil informácie uvedené v odseku 3 písm. a) a b). V oprávnení sa takisto uvedie dátum, od ktorého sa pravidelné platby budú vykonávať z účtu otvoreného u prijímajúceho poskytovateľa platobných služieb.

3.           V lehote jedného pracovného dňa od prijatia oprávnenia uvedeného v odseku 2 prijímajúci poskytovateľ platobných služieb požiada odovzdávajúceho poskytovateľa platobných služieb, aby vykonal tieto úlohy:

(a) odošle prijímajúcemu poskytovateľovi platobných služieb a na výslovnú žiadosť spotrebiteľa podľa odseku 2 aj spotrebiteľovi zoznam všetkých existujúcich trvalých príkazov na úhrady a príkazov na inkaso zadaných dlžníkom;

(b) odošle prijímajúcemu poskytovateľovi platobných služieb a na výslovnú žiadosť spotrebiteľa podľa odseku 2 aj spotrebiteľovi dostupné informácie o prichádzajúcich úhradách a inkasách zadaných dlžníkom, ktoré prebehli na účte spotrebiteľa v posledných 13 mesiacoch;

(c) odošle prijímajúcemu poskytovateľovi platobných služieb akékoľvek ďalšie informácie, ktoré prijímajúci poskytovateľ platobných služieb považuje za potrebné na vykonanie presunu účtu;

(d) ak odovzdávajúci poskytovateľ platobných služieb nezabezpečí systém automatického presmerovania trvalých príkazov a inkás na účet, ktorý spotrebiteľovi vedie prijímajúci poskytovateľ platobných služieb, zruší trvalé príkazy a zastaví prijímanie inkás v deň určený v oprávnení;

(e) ak dal spotrebiteľ špecifický súhlas podľa odseku 2, prevedie akýkoľvek zvyšný kladný zostatok na účet otvorený alebo vedený u prijímajúceho poskytovateľa platobných služieb v deň určený spotrebiteľom; a

(f) ak dal spotrebiteľ špecifický súhlas podľa odseku 2, v deň určený spotrebiteľom zatvorí účet vedený u odovzdávajúceho poskytovateľa platobných služieb.

4.           Na základe prijatia informácií vyžiadaných od odovzdávajúceho poskytovateľa platobných služieb uvedených v odseku 3 vykoná prijímajúci poskytovateľ platobných služieb tieto úlohy:

(a) do siedmich kalendárnych dní nastaví trvalé príkazy na úhrady, o ktoré požiadal spotrebiteľ, a vykonáva ich odo dňa určeného v oprávnení;

(b) prijíma inkasá odo dňa určeného v oprávnení;

(c) ak dal spotrebiteľ špecifický súhlas podľa odseku 2, informuje platiteľov, ktorí uskutočňujú pravidelné úhrady na platobný účet spotrebiteľa, o údajoch platobného účtu spotrebiteľa vedeného u prijímajúceho poskytovateľa platobných služieb. Ak prijímajúci poskytovateľ platobných služieb nemá všetky informácie na informovanie platiteľa, požiada spotrebiteľa alebo odovzdávajúceho poskytovateľa platobných služieb, aby poskytol chýbajúce informácie;

(d) ak dal spotrebiteľ špecifický súhlas podľa odseku 2, informuje príjemcov používajúcich inkaso na vyberanie finančných prostriedkov z účtu spotrebiteľa o údajoch účtu spotrebiteľa vedeného u prijímajúceho poskytovateľa platobných služieb a o dátume, od ktorého sa inkasá budú vyberať z daného účtu. Ak prijímajúci poskytovateľ platobných služieb nemá všetky informácie, ktoré potrebuje na informovanie príjemcu, požiada spotrebiteľa alebo odovzdávajúceho poskytovateľa platobných služieb, aby poskytol chýbajúce informácie;

(e) ak sa spotrebiteľ rozhodne poskytnúť informácie uvedené v písmenách c) a d) osobne, poskytne spotrebiteľovi štandardné listy s údajmi o novom účte a počiatočným dňom uvedeným v oprávnení.

5.           Ak dal spotrebiteľ špecifický súhlas podľa odseku 2, prijímajúci poskytovateľ platobných služieb môže vykonávať akékoľvek ďalšie úlohy potrebné na vykonanie presunu účtu.

6.           Po prijatí žiadosti od prijímajúceho poskytovateľa platobných služieb odovzdávajúci poskytovateľ platobných služieb vykoná tieto úlohy:

(a) do siedmich kalendárnych dní od prijatia žiadosti pošle prijímajúcemu poskytovateľovi platobných služieb informácie uvedené odseku 3 písmenách a), b) a c);

(b) ak odovzdávajúci poskytovateľ platobných služieb nezabezpečí automatické presmerovanie trvalých príkazov a inkás na účet, ktorý spotrebiteľovi vedie prijímajúci poskytovateľ platobných služieb, v deň požadovaný prijímajúcim poskytovateľom platobných služieb zruší akékoľvek trvalé príkazy a zastaví povoľovanie inkás z platobného účtu;

(c) prevedie zvyšný kladný zostatok z platobného účtu na účet vedený u prijímajúceho poskytovateľa platobných služieb;

(d) zatvorí platobný účet;

(e) vykoná akékoľvek ďalšie úlohy potrebné na vykonanie presunu účtu podľa odseku 5.

7.           Bez toho, aby bol dotknutý článok 55 ods. 2 smernice 2007/64/ES, odovzdávajúci poskytovateľ platobných služieb nezablokuje platobné nástroje pred dátumom dohodnutým s prijímajúcim poskytovateľom platobných služieb.

8.           Členské štáty zabezpečia, aby sa ustanovenia uvedené v odsekoch 1 až 7 uplatňovali aj v prípade, že je služba presunu účtu iniciovaná poskytovateľom platobných služieb nachádzajúcim sa v inom členskom štáte.

9.           V prípade uvedenom v odseku 8 sa lehoty uvedené v odsekoch 3, 4 a 6 zdvojnásobia. Toto ustanovenie je predmetom preskúmania podľa článku 27.

Článok 11 Poplatky spojené so službou presunu účtu

1.           Členské štáty zabezpečia, aby mali spotrebitelia bezplatný prístup k svojim osobným informáciám týkajúcim sa existujúcich trvalých príkazov a inkás vedených u odovzdávajúceho alebo prijímajúceho poskytovateľa platobných služieb.

2.           Členské štáty zabezpečia, aby odovzdávajúci poskytovateľ platobných služieb poskytol informácie požadované prijímajúcim poskytovateľom platobných služieb podľa článku 10 ods. 6 písm. a) bez účtovania poplatku spotrebiteľovi alebo prijímajúcemu poskytovateľovi platobných služieb.

3.           Členské štáty zabezpečia, aby prípadné poplatky, ktoré uplatňuje odovzdávajúci poskytovateľ platobných služieb voči spotrebiteľovi za ukončenie platobného účtu, ktorý bol uňho vedený, boli stanovené v súlade s článkom 45 ods. 2 smernice 2007/64/ES.

4.           Členské štáty zabezpečia, aby prípadné poplatky, ktoré uplatňuje odovzdávajúci alebo prijímajúci poskytovateľ platobných služieb voči spotrebiteľovi za akúkoľvek službu poskytovanú podľa článku 10, iné ako tie, ktoré sú uvedené v odsekoch 1 až 3, boli primerané a v súlade so skutočnými nákladmi daného poskytovateľa platobných služieb.

Článok 12 Finančná strata pre spotrebiteľov

1.           Členské štáty zabezpečia, aby akákoľvek finančná strata, ktorá spotrebiteľovi vznikne z dôvodu nedodržiavania povinností zo strany poskytovateľa platobných služieb zapojeného do procesu presunu účtu v zmysle článku 10, bola nahradená daným poskytovateľom platobných služieb.

2.           Spotrebitelia nenesú žiadnu finančnú stratu vyplývajúcu z omylov alebo oneskorení v aktualizácii údajov o platobnom účte, ktoré spôsobil platiteľ alebo príjemca.

Článok 13 Informácie o službe presunu účtu

1.           Členské štáty zabezpečia, aby poskytovatelia platobných služieb sprístupnili spotrebiteľom tieto informácie o službe presunu účtu:

(a) úlohy odovzdávajúceho a prijímajúceho poskytovateľa platobných služieb pri každom kroku procesu presunu účtu, ako sa uvádza v článku 10;

(b) časový rámec na vykonanie príslušných krokov;

(c) prípadné poplatky účtované za proces presunu účtu;

(d) akékoľvek informácie, ktorých predloženie sa bude od spotrebiteľa žiadať;

(e) systém alternatívneho riešenia sporov uvedený v článku 21.

2.           Informácie sa poskytnú bezplatne na trvalom nosiči vo všetkých pobočkách poskytovateľov platobných služieb prístupných spotrebiteľom a sú trvalo prístupné v elektronickej forme na ich webových lokalitách.

KAPITOLA IV PRÍSTUP K PLATOBNÝM ÚČTOM

Článok 14 Nediskriminácia

Členské štáty zabezpečia, aby spotrebitelia, ktorí majú riadny pobyt v Únii, neboli diskriminovaní na základe štátnej príslušnosti alebo miesta bydliska, keď žiadajú o platobný účet alebo k nemu pristupujú v rámci Únie.

Článok 15 Právo na prístup k platobnému účtu so základnými funkciami

1.           Členské štáty zabezpečia, aby aspoň jeden z poskytovateľov platobných služieb na ich území ponúkal spotrebiteľom platobný účet so základnými funkciami. Členské štáty zabezpečia, aby platobné účty so základnými funkciami neboli ponúkané len poskytovateľmi platobných služieb, ktorí poskytujú účet výhradne prostredníctvom nástrojov on-line bankovníctva.

2.           Členské štáty zabezpečia, aby spotrebitelia, ktorí majú riadny pobyt v Únii, mali právo na otvorenie a používanie platobného účtu so základnými funkciami u poskytovateľa alebo poskytovateľov platobných služieb určených podľa odseku 1. Toto právo sa uplatňuje bez ohľadu na miesto bydliska spotrebiteľa. Členské štáty zabezpečia, aby uplatňovanie práva nebolo pre spotrebiteľa nadmerne zložité alebo náročné. Pred otvorením platobného účtu so základnými funkciami poskytovatelia platobných služieb overia, či už spotrebiteľ má alebo nemá platobný účet na ich území.

3.           Poskytovatelia platobných služieb nemôžu odmietnuť žiadosť o prístup k platobnému účtu so základnými funkciami s výnimkou týchto prípadov:

(a) v prípade, že spotrebiteľ už má platobný účet u poskytovateľa platobných služieb nachádzajúceho sa na území toho istého štátu, ktorý mu umožňuje využívať platobné služby uvedené v článku 17 ods. 1;

(b) v prípade, že nie sú splnené podmienky stanovené v kapitole II smernice 2005/60.

4.           Členské štáty zabezpečia, aby v prípadoch uvedených v odseku 3 poskytovateľ platobných služieb okamžite písomne a bezplatne informoval spotrebiteľa o odmietnutí, pokiaľ by toto zverejnenie nebolo v rozpore s cieľmi národnej bezpečnosti alebo verejným poriadkom.

5.           Členské štáty zabezpečia, že v prípadoch uvedených v odseku 3 písm. b) poskytovateľ platobných služieb prijme primerané opatrenia podľa kapitoly III smernice 2005/60.

6.           Členské štáty zabezpečia, aby prístup k platobnému účtu so základnými funkciami nebol podmienený kúpou ďalších služieb.

Článok 16 Charakteristika platobného účtu so základnými funkciami

1.           Členské štáty zabezpečia, aby platobný účet so základnými funkciami zahŕňal tieto platobné služby:

(a) služby, ktorými sa umožňujú všetky operácie potrebné na otvorenie, prevádzkovanie a zatvorenie platobného účtu;

(b) služby, ktorými sa umožňuje ukladanie peňazí na platobný účet;

(c) služby, ktorými sa v rámci Únie umožňujú výbery v hotovosti z platobného účtu;

(d) vykonávanie týchto platobných transakcií v rámci Únie:

(1) inkaso;

(2) platobné transakcie prostredníctvom platobnej karty vrátane platieb on-line;

(3) úhrady.

2.           Členské štáty stanovia pre všetky služby uvedené v odseku 1 minimálny počet operácií, ktoré budú poskytované spotrebiteľovi za poplatok, ak sa uplatňuje, uvedený v článku 17. Minimálny počet operácií musí byť primeraný a v súlade s bežnými obchodnými praktikami v príslušnom členskom štáte.

3.           Členské štáty zabezpečia, aby spotrebiteľ mohol spravovať a iniciovať platobné transakcie zo svojho platobného účtu so základnými funkciami prostredníctvom bankových nástrojov on-line poskytovateľa platobných služieb v prípade, že sú dostupné.

4.           Členské štáty zabezpečia, aby spotrebiteľovi v spojitosti s platobným účtom so základnými funkciami neboli poskytnuté žiadne nástroje na prečerpanie.

Článok 17 Súvisiace poplatky

1.           Členské štáty zabezpečia, aby poskytovatelia platobných služieb ponúkali služby uvedené v článku 16 bezplatne alebo za primeraný poplatok.

2.           Členské štáty zabezpečia, aby poplatky účtované spotrebiteľovi za nedodržanie záväzkov spotrebiteľa stanovených v rámcovej zmluve boli primerané.

3.           Členské štáty zabezpečia, aby príslušné orgány stanovili, čo tvorí primeraný poplatok, na základe jedného alebo viacerých z týchto kritérií:

(a) úroveň príjmov v danom členskom štáte;

(b) priemerné poplatky za platobné účty v danom členskom štáte;

(c) celkové náklady súvisiace s poskytovaním platobného účtu so základnými funkciami;

(d) spotrebiteľské ceny v danom členskom štáte.

4.           EBA vypracuje usmernenia podľa článku 16 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010, aby pomohla príslušným orgánom.

Článok 18 Rámcové zmluvy a ukončenie

1.           Rámcové zmluvy, na základe ktorých sa poskytuje prístup k platobnému účtu so základnými funkciami, podliehajú ustanoveniam smernice 2007/64/ES, pokiaľ sa v odsekoch 2 a 3 neustanovuje inak.

2.           Poskytovateľ platobných služieb môže jednostranne ukončiť rámcovú zmluvu v prípade, že je splnená aspoň jedna z týchto podmienok:

(a) spotrebiteľ úmyselne používal účet na trestnú činnosť;

(b) na účte neprebehla žiadna transakcia počas viac ako 12 za sebou nasledujúcich mesiacov;

(c) spotrebiteľ vedome poskytol nesprávne informácie, aby získal platobný účet so základnými funkciami, pričom na základe správnych informácií by mu toto právo nevzniklo;

(d) spotrebiteľ už nemá riadny pobyt v Únii alebo si následne otvoril druhý platobný účet v členskom štáte, v ktorom už vlastní platobný účet so základnými funkciami.

3.           Členské štáty zabezpečia, aby poskytovateľ platobných služieb v prípade, že ukončí zmluvu o platobnom účte so základnými funkciami, písomne a bezplatne informoval spotrebiteľa o dôvodoch a opodstatnení ukončenia aspoň 2 mesiace pred nadobudnutím účinnosti ukončenia.

Článok 19 Všeobecné informácie o platobných účtoch so základnými funkciami

1.           Členské štáty zabezpečia, aby sa zaviedli opatrenia na zvýšenie informovanosti verejnosti o dostupnosti platobných účtov so základnými funkciami, ich cenových podmienkach, postupoch potrebných na uplatnenie práva na prístup k platobným účtom so základnými funkciami a o spôsoboch prístupu k alternatívnemu riešeniu urovnávania sporov.

2.           Členské štáty zabezpečia, aby poskytovatelia platobných služieb sprístupnili spotrebiteľom informácie o špecifických funkciách platobného účtu so základnými funkciami, ktorý je v ponuke, o súvisiacich poplatkoch a podmienkach používania. Členské štáty takisto zabezpečia, aby bol spotrebiteľ informovaný o tom, že kúpa ďalších služieb nie je povinná na to, aby mal prístup k platobnému účtu so základnými funkciami.

KAPITOLA V PRÍSLUŠNÉ ORGÁNY A ALTERNATÍVNE RIEŠENIE SPOROV

Článok 20 Príslušné orgány

1.           Členské štáty určia príslušné orgány na zabezpečenie a monitorovanie účinného súladu s touto smernicou. Uvedené príslušné orgány príjmu všetky opatrenia potrebné na zabezpečenie tohto súladu. Sú nezávislé od poskytovateľov platobných služieb. Ide o príslušné orgány v zmysle článku 4 ods. 2 nariadenia 1093/2010.

2.           Orgány uvedené v odseku 1 majú všetky potrebné právomoci na vykonávanie svojich povinností. V prípade, že je na zabezpečenie a monitorovanie účinného súladu s touto smernicou splnomocnený viac ako jeden príslušný orgán, členské štáty zabezpečia úzku spoluprácu týchto orgánov, aby si mohli účinne plniť príslušné povinnosti.

3.           Členské štáty informujú Komisiu o určených príslušných orgánoch uvedených v odseku 1 do jedného roka od nadobudnutia účinnosti tejto smernice. Informujú Komisiu o akomkoľvek rozdelení povinností týchto orgánov. Členské štáty bezodkladne oznámia Komisii akúkoľvek následnú zmenu týkajúcu sa určenia uvedených orgánov a ich príslušných právomocí.

Článok 21 Alternatívne riešenie sporov

Členské štáty zabezpečia, aby mali spotrebitelia prístup k účinným a efektívnym mimosúdnym konaniam na urovnávanie sporov, pokiaľ ide práva a povinnosti stanovené v zmysle tejto smernice.

KAPITOLA VI SANKCIE

Článok 22 Administratívne opatrenia a sankcie

Členské štáty ustanovia pravidlá týkajúce sa administratívnych opatrení a sankcií, ktoré sa uplatňujú na porušenie vnútroštátnych ustanovení prijatých podľa tejto smernice, a prijmú všetky potrebné opatrenia, aby zabezpečili ich vykonávanie. Tieto administratívne opatrenia a sankcie musia byť účinné, primerané a odradzujúce.

KAPITOLA VII ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 23 Delegované akty

Komisii sa udeľuje právomoc prijímať v súlade s článkom 24 delegované akty týkajúce sa článku 3 ods. 4.

Článok 24 Vykonávanie delegovania právomocí

1.           Právomoc prijímať delegované akty sa udeľuje Komisii za podmienok stanovených v tomto článku.

2.           Delegovanie právomoci uvedené v článku 23 sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú od dátumu nadobudnutia účinnosti tejto smernice.

3.           Delegovanie právomoci uvedené v článku 23 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomocí v ňom uvedených. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4.           Komisia oznamuje delegovaný akt Európskemu parlamentu a Rade súčasne, a to hneď po jeho prijatí.

5.           Delegovaný akt prijatý podľa článku 23 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote 2 mesiacov odo dňa oznámenia tohto aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o 2 mesiace.

Článok 25 Vykonávacie akty

1.           Na účel prijatia vykonávacích aktov podľa článku 4 a 5 Komisii pomáha Európsky výbor pre bankovníctvo zriadený na základe rozhodnutia Komisie 2004/10/ES. Týmto výborom je výbor v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

2.           Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

Článok 26 Hodnotenie

Členské štáty poskytnú Komisii informácie prvý raz v lehote 3 rokov od nadobudnutia účinnosti tejto smernice a následne každé 2 roky o týchto záležitostiach:

(a) dodržiavanie súladu s ustanoveniami článkov 3 až 6 zo strany poskytovateľov platobných služieb;

(b) počet akreditovaných webových lokalít na porovnávanie poplatkov podľa článku 7;

(c) počet platobných účtov, ktoré boli presunuté, priemerný poplatok účtovaný za presun účtu, počet odmietnutí presunu účtu;

(d) počet otvorených platobných účtov so základnými funkciami, počet a dôvody odmietnutia a súvisiace poplatky.

Článok 27 Doložka o preskúmaní

1.           Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade v lehote piatich rokov od nadobudnutia účinnosti tejto smernice správu o uplatňovaní tejto smernice, ku ktorej podľa potreby pripojí návrh.

2.           V preskúmaní sa posúdi, a to aj na základe informácií doručených od členských štátov podľa článku 26, či treba zmeniť a aktualizovať zoznam služieb, ktoré sú súčasťou platobného účtu so základnými funkciami so zreteľom na vývoj platobných nástrojov a technológie.

3.           V preskúmaní sa takisto posúdi, či sa majú predĺžené lehoty ustanovené v článku 10 ods. 9 zachovať na dlhšie obdobie a či sú potrebné ďalšie opatrenia okrem opatrení prijatých podľa článku 7 a 8, pokiaľ ide o webové lokality na porovnávanie poplatkov a ponukových balíkov.

Článok 28 Transpozícia

1.           Členské štáty príjmu a uverejnia najneskôr do [jeden rok po nadobudnutí účinnosti tejto smernice] zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou. Komisii bezodkladne oznámia znenie týchto ustanovení.

2.           Tieto ustanovenia sa uplatňujú jeden rok po nadobudnutí účinnosti tejto smernice.

3.           Členské štáty uvedú priamo v prijatých ustanoveniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.

4.           Členské štáty oznámia Komisii znenie hlavných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.

Článok 29

Nadobudnutie účinnosti

Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 30

Adresáti

Táto smernica je určená členským štátom v súlade so zmluvami.

V Bruseli

Za Európsky parlament                                 Za Radu

predseda                                                        predseda

[1]               http://ec.europa.eu/commission_2010-2014/barnier/headlines/news/2012/10/20121003_en.htm

[2]               „Akt o jednotnom trhu II – Spoločne za nový rast“ COM (2012) 573 z 3. októbra 2012, strana 16.

[3]               „Pracovný program Komisie 2013“, COM(2012) 629 z 23. októbra 2012, príloha I, strana 5.

[4]               Eurobarometer

[5]               Správa Svetovej banky

[6]               Oznámenie Komisie „K sociálnym investíciám do rastu a súdržnosti“, COM (2013)83 z 20. februára 2013.

[7]               Napríklad v Írsku sa na bankový účet vypláca len 40 % platieb sociálnych dávok, pričom ďalších 52 % sa vypláca poštou, pozri Strategy for Financial Inclusion, Riadiaca skupina pre finančnú inklúziu, Írske ministerstvo financií, jún 2011, s. 14, http://www.finance.gov.ie/documents/publications/reports/2011/Fininclusreport2011.pdf. Podľa odhadov takisto „používanie neelektronických platobných systémov stojí hospodárstvo každoročne približne 1 miliardu EUR.“ Prieskum členov Írskej organizácie platobných služieb z roku 2007 [….], s. 18. K podobným záverom sa dospelo v Nemecku, kde sa v správe o finančnej inklúzii, ktorú vypracoval nemecký Bundestag, potvrdili vysoké administratívne náklady, ktoré vznikajú v dôsledku výplaty dávok neelektronickými prostriedkami vládnymi agentúrami, pozri Bericht der Bundesregierung zur Umsetzung der Empfehlungen des Zentralen Kreditausschusses zum Girokonto für jedermann, Drucksache 17/8312, nemecký Bundestag, 27.12.2011, s. 7.

[8]               2011/442/EÚ: http://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=CELEX:32011H0442:EN:NOT

[9]               http://ec.europa.eu/internal_market/finservices-retail/docs/inclusion/swd_2012_249_en.pdf

[10]             Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/60/ES z 26. októbra 2005 o predchádzaní využívania finančného systému na účely prania špinavých peňazí a financovania terorizmu, 26.10.2005.

[11]             Pracovný dokument útvarov Komisie (odsek 7 strana 56 posúdenia vplyvu)

[12]             Ú. v. EÚ C , , s. .

[13]             Ú. v. EÚ C , , s. .

[14]             Ú. v. EÚ C xx, xx.xx.xxx, s. .

[15]             Ú. v. EÚ L 94, 30.3.2012, s. 22.

[16]             Ú. v. EÚ L 309, 25.11.2005, s. 15.

[17]             Ú. v. ES L 281, 23.11.1995, s. 31.

[18]             Ú. v. EÚ C 369, 17.12.2011, s. 14.

[19]             Ú. v. EÚ L 267, 10.10.2009, s. 7.