52012SC0221

OBSAH

1........... Rozsah a kontext............................................................................................................ 2

1.1........ Rozsah pôsobnosti.......................................................................................................... 2

1.2........ Kontext.......................................................................................................................... 2

2........... Vymedzenie problému.................................................................................................... 3

3........... Odôvodnenie opatrenia na úrovni EÚ, pridaná hodnota pre EÚ a subsidiarita................... 4

4........... Politické ciele................................................................................................................. 4

5........... Možnosti politiky............................................................................................................ 5

6........... Porovnanie politických možností a vplyvov...................................................................... 6

7........... Monitorovanie a hodnotenie............................................................................................ 7

1.           Rozsah a kontext

1.1.        Rozsah pôsobnosti

Toto posúdenie vplyvu sa zaoberá otázkou, je či v súvislosti so súčasnými trendmi v systéme vedeckých publikácií potrebné vykonať na úrovni EÚ viac s cieľom zlepšiť efektívnosť výskumu a podporiť inováciu v Únii, ktorá môže mať svetové vedúce postavenie v oblasti vedy. V posúdení vplyvu sa skúmajú možnosti politiky pri podpore opatrení EÚ s cieľom zlepšiť prístup k vedeckým informáciám a ich uchovávanie v digitálnej ére, predovšetkým vplyv odporúčania Komisie členským štátom týkajúceho sa tejto témy.

1.2.        Kontext

Ako sa zdôraznilo v oznámení Európa 2020[1], vedomosti a inovácia predstavujú výhody v hospodárskej súťaži. Odpoveďou na štrukturálne slabý rast v Európe môže byť vytvorenie optimálnych podmienok pre inováciu. Na to, aby sa Európa stala čoraz konkurencieschopnejšou znalostnou ekonomikou, nestačí aby zlepšila len generovanie vedomostí, ale musí zlepšiť aj šírenie, poskytovanie a spoločné využívanie vedeckých výsledkov z verejne financovaného výskumu.

S príchodom digitálnej éry sa vedecká komunita stala svedkom vzniku lepších príležitostí na elektronické šírenie výsledkov výskumu. Jednou z nich je otvorený prístup (open access, OA). Otvorený prístup umožňuje bezplatný online prístup k poznatkom v podobe vedeckých publikácií, údajov, monografií a súvisiaceho materiálu a ich opakované použitie.

Vývoj politiky Komisie v oblasti prístupu k vedeckým informáciám a ich uchovávaniu v digitálnej ére vychádza z politických trendov, ktoré sa objavili vo februári 2007 v oznámení Komisie[2] o vedeckých informáciách v digitálnom veku. V novembri 2007 toto oznámenie nasledovali závery Rady[3], ktoré obsahovali aj súbor opatrení, ktoré mali vykonať členské štáty. Rada v týchto záveroch vyzvala Komisiu, aby experimentovala s otvoreným prístupom k vedeckým publikáciám, ktoré sú výsledkami projektov financovaných z rámcových programov EÚ pre výskum. Výsledkom bol pilotný projekt zameraný na otvorený prístup ako súčasť siedmeho rámcového programu spustený v auguste 2008.

V marci 2009 sa prijalo oznámenie o infraštruktúrach IKT pre elektronickú vedu[4]. V decembri 2009 nasledovali závery Rady[5], v ktorých vyzvala členské štáty a Komisiu, aby pokračovali v rozširovaní prístupu a zabezpečili jednotnú koncepciu prístupu k údajom a ich spracovaniu.

Komisia v roku 2010 prijala hlavnú iniciatívu stratégie Európa 2020 Únia inovácií[6] a Digitálnu agendu pre Európu[7]. V oboch oznámeniach figuruje otvorený prístup ako prostriedok na dosiahnutie cieľov stratégie Európa 2020. Uvádza sa v nich, že zásada otvoreného prístupu sa rozšíri na výsledky výskumu financovaného z verejných zdrojov, v zásade predovšetkým pri projektoch financovaných z rámcových programov EÚ pre výskum. Komisia 30. novembra 2011 prijala návrh programu Horizont 2020[8]. Od roku 2014 sa spojí financovanie výskumu a inovácie v Európe do jedného rámca. Navrhuje sa, aby sa otvorený prístup stal základnou zásadou šírenia výsledku výskumu.

Ďalšia strategická politická otázka je rozvoj a realizácia Európskeho výskumného priestoru - EVP. EVP zahŕňa všetky činnosti, programy a politiky súvisiace s výskumom a vývojom v Európe, ktoré obsahujú cezhraničnú perspektívu. Cieľom je poskytnúť prístup k celoeurópskemu otvorenému priestoru pre poznatky a technológie, v ktorom sa plnou mierou využíva cezhraničné spolupôsobenie a komplementarita. V tomto kontexte sú mimoriadne dôležité otázky týkajúce sa prístupu k vedeckým informáciám a ich uchovania.

Komisia v tomto politickom kontexte prijme nové oznámenie „Za lepší prístup k vedeckým informáciám: podpora prínosov verejných investícií do výskumu.“ V ňom poskytne prehľad a preskúmanie vývoja od roku 2007 a určí oblasti, v ktorých by členské štáty a Komisia mali prijať ďalšie opatrenia. Sprievodným dokumentom k nemu bude odporúčanie pre členské štáty, v ktorom navrhne konkrétne kroky v oblasti prístupu k vedeckým informáciám a ich uchovávania.

2.           Vymedzenie problému

Systém šírenia vedeckých poznatkov čelí celému radu problémov, ktoré znemožňujú dosiahnuť požadované politické výsledky, teda poskytnúť výskumným pracovníkom v EVP integrovaný systém postupov a infraštruktúr, ktorý by umožňoval jednoduchý otvorený prístup k výsledkom výskumu a ich využitie a opakované použitie. K uvedeným problémom patrí:

(a) Otvorený prístup k vedeckým publikáciám nie je optimálny

Ceny predplatného periodík stúpli nad hladinu inflácie a naďalej rastú, čo vytvára tlak na knižnice a komplikuje prístup k výsledkom výskumu financovaného z verejných zdrojov.

Prístup k obsahu vedeckých periodík a možnosti využívať a opakovane použiť vedecké informácie zostávajú obmedzené pre výskumných pracovníkov, priemyselné odvetvia (predovšetkým malé a stredné podniky) i širokú verejnosť.

Vedecká obec sa už niekoľko rokov dožaduje otvoreného prístupu k výsledkom výskumu financovaného z verejných zdrojov, predovšetkým k partnersky hodnoteným publikáciám Otvorený prístup k vedeckým publikáciám má dve podoby:

· Náklady na uverejnenie článku znáša autor (v praxi teda orgán, ktorý ho financuje, alebo univerzita), neuhrádzajú sa z predplatného, vďaka čomu je článok okamžite a bezplatne dostupný pre všetkých (tzv. zlatý otvorený prístup).

· Znenie partnersky hodnotenej publikácie sa uloží do archívu, vďaka čomu sa môže sprístupniť všetkým bezplatne – väčšinou po embargu, ktoré umožňuje vydavateľovi vedeckej publikácie získať späť svoje náklady a získať výnos z investícií (zelený otvorený prístup).

(b) Otvorený prístup k údajom z výskumu nie je optimálny.

V súčasnosti nie sú údaje z výskumu financovaného z verejných zdrojov systematicky dostupné pre ďalších ako východiskové údaje.

Jedným aspektom tohto problému je, že v rôznych fázach výskumného procesu sa generujú mnohé rozličné druhy a kategórie údajov. Takisto je citeľný nedostatok kariérnych odmien a/alebo uznania za poskytovanie a spoločné využívanie údajov. V neposlednom rade ešte nie sú zavedené infraštruktúry, ktoré by výskumným pracovníkom umožňovali nachádzať, získavať, využívať a opakovane používať údaje spoľahlivým spôsobom.

(c) Stúpajúci príliv vedeckých údajov ako dôvod nutnosti dlhodobého uchovávania vedeckých informácií

Nástup pôvodného digitálneho materiálu a generácia obrovských množstiev údajov sú príčinou nových ťažkostí pri dlhodobom uchovávaní vedeckých informácií. Veľmi málo organizácií financujúcich výskum a akademických inštitúcií vykonáva činnosti s cieľom uchovať údaje. Chýbajú primerané modely financovania a organizačné modely. V minulosti vydavateľstvá vyvíjali úsilie na digitalizáciu materiálov, dlhodobé uchovávanie vedeckých informácií by však malo byť verejnou úlohou. Uchovávanie nesmie závisieť od životného cyklu komerčných podnikov[9]. K zainteresovaným stranám patria výskumní pracovníci, podniky (vrátane MSP), vedecké vydavateľstvá (s cieľom zisku alebo bez neho), vlády (národné alebo regionálne), akademické inštitúcie (vrátane ich knižníc) a občania.

3.           Odôvodnenie opatrenia na úrovni EÚ, pridaná hodnota pre EÚ a subsidiarita

Politické opatrenia v oblasti vedeckých informácií sú už vo svojej podstate cezhraničnou a medzinárodnou záležitosťou, keďže veda je celosvetovým úsilím. Vo všetkých členských štátoch existujú iniciatívy zamerané na uľahčenie a umožnenie širšieho prístupu k vedeckým informáciám a ich uchovávania, ktoré sa však môžu líšiť v intenzite a presnom zameraní. Zaznamenali sa dokonca rozdiely v rámci jednej krajiny[10]. Výsledkom existencie mnohých iniciatív je prekrývanie politík pre európskych výskumných pracovníkov, investorov a občanov. Komisia sa od roku 2007 angažuje a zasadzuje za to, aby si členské štáty priebežne vymieňali informácie a rozvíjali spoluprácu.

Pokrok v rozvoji elektronických infraštruktúr je nerovnomerný.

Politiku týkajúcu sa výstupov výskumu je nutné koordinovať s inými oblasťami politiky súvisiacimi s realizáciou EVP a širšími cieľmi hospodárskeho rozvoja EÚ. Tento druh koordinácie sa dá efektívne zorganizovať len na úrovni EÚ.

Výrazný podiel financovania výskumu a vývoja z verejných zdrojov (35 % všetkých investícií) znamená, že verejný sektor má dôležitú pozíciu na to, aby sa podieľal na určovaní spôsobu šírenia výsledkov v záujme stimulácie hospodárskeho rastu a v prospech širšej spoločnosti.

4.           Politické ciele

Uprednostnená politická možnosť by mala mať tieto všeobecné, konkrétne a operatívne ciele:

Všeobecný cieľ:

· zlepšiť podmienky prístupu k vedeckým informáciám a ich využívania a opakovaného použitia a umožniť rozvoj EVP, a poskytnúť tak lepšiu podporu inovácii a prispieť k hospodárskemu rastu.

Konkrétne ciele:

· čo najskôr a v čo najväčšej miere sprístupniť otvorene a bezplatne vedecké publikácie online,

· poskytnúť bezplatný otvorený prístup k údajom z výskumu,

· uchovať vedecké informácie pre budúce generácie,

· poskytnúť prístup k vedeckým informáciám vo všetkých členských štátoch.

Operatívne ciele:

· stimulovať vykonávanie politiky otvoreného prístupu k vedeckým publikáciám v členských štátoch, ktorá je zameraná na zvýšenie počtu otvorene prístupných publikácií, ktoré sú výsledkom výskumu financovaného z verejných zdrojov, na zvýšenie počtu mandátov na otvorený prístup, a zlepšiť podmienky financovania zlatého otvoreného prístupu,

· stimulovať vykonávanie politiky otvoreného prístupu k údajom v členských štátoch, ktorá vyžaduje archivovanie údajov výskumu financovaného z verejných zdrojov v elektronických infraštruktúrach a podporiť zriadenie a údržbu digitálnych elektronických infraštruktúr,

· podporiť zriadenie a údržbu digitálnych elektronických infraštruktúr na uchovávanie vedeckých informácií a propagovať účinné archívne systémy pre pôvodné digitálne vedecké informácie,

· zabezpečiť úplnú interoperabilitu medzi elektronickými infraštruktúrami na území EÚ a za jej hranicami, propagovať federatívny prístup k vedeckému obsahu, koordináciu politík a výmenu najlepších postupov, ako aj dialóg zainteresovaných strán na európskej úrovni.

5.           Možnosti politiky

V správe sa uvádzajú a posudzujú tieto možnosti politiky:

(1) Ukončenie opatrení na úrovni EÚ:

Táto možnosť by znamenala zrušenie všetkých právne nezáväzných opatrení vrátane všetkých vykonávacích opatrení, ktoré sú v súčasnosti obsiahnuté v záveroch Rady o vedeckých informáciách v digitálnom veku. EÚ by sa viac nezaoberala príslušnými problémami a už by nepodporovala proces smerujúci k rozšíreniu prístupu k vedeckým informáciám prostredníctvom financovania alebo spolufinancovania infraštruktúr, projektov a tvorby politík.

(2) Bez zmien politiky (základný scenár)

Táto možnosť by ponechala súčasný stav bezo zmien. Prístup k vedeckým informáciám a ich uchovávanie by naďalej vychádzali z platných právnych rámcov, v prípadoch, keď existujú, a politiky by naďalej záviseli od vnútroštátnych iniciatív, ktoré nie sú nevyhnutne zamerané na jednu spoločnú politiku.

(3) Vykonávanie politického rámca v podobe právne nezáväzných predpisov

Pri tejto možnosti by sa vymedzil právny rámec, ktorého vykonávanie by sa objasnilo v odporúčaní členským štátom a sprievodným dokumentom by bolo oznámenie Komisie. Takýto politický rámec by členským štátom pomohol vyvinúť a vykonávať politiky prístupu k vedeckým informáciám (vedeckým článkom a údajom z výskumu) a ich uchovávania. Stanovili by sa v ňom konkrétne ciele a príslušným aktérom v členských štátoch by sa prenechal výber politiky, ktorá by najlepšie vyhovovala ako členským štátom, tak každej akademickej disciplíne. Ak sa poskytne mandát na vlastné archivovanie (zelený otvorený prístup), embargo by nemalo trvať dlhšie než dvanásť mesiacov pri spoločenských a humanitných vedách a šesť mesiacov v ostatných disciplínach. Dlhšie embargo v prípade spoločenských a humanitných vied je opodstatnené z dôvodu dlhšieho „času zmenšovania aktuálnosti“ publikácií v týchto odboroch v porovnaní s publikáciami v prírodovedných, technických a matematických disciplínach. Ďalej by politický rámec vyžadoval mandáty na otvorený prístup k publikáciám aj údajom z výskumu, ako aj vytvorenie digitálnych elektronických infraštruktúr (archívov), v prípade, že ešte neexistujú, a elektronických infraštruktúr slúžiacich aj na účely uchovávania. Vychádzalo by sa pri ňom zo súčasných príkladov najlepších postupov.

(4) Vykonávanie politického rámca v podobe zblíženia právnych predpisov

Článok 182 ods. 5 ZFEÚ predstavuje právny základ pre prijatie opatrení potrebných na realizáciu EVP vrátane zblíženia právnych predpisov prostredníctvom smernice. Pri tejto možnosti by sa ciele vytýčené v politickom rámci realizovali prostredníctvom smernice.

6.           Porovnanie politických možností a vplyvov

Možnosť 1:

Ukončenie opatrení na úrovni EÚ by malo za následok prehĺbenie rozdielov medzi členskými štátmi. Niektoré by dosiahli pokrok pri otvorenom prístupe a získali by tak výhody plynúce z otvorenejšieho prostredia vedeckého výskumu. Iné by mali menšiu mieru usmernenia a nemohli by profitovať z financovania infraštruktúr zo strany EÚ. Tieto rozdiely vo vývoji by mali nepriaznivý vplyv na prácu výskumných pracovníkov a verejné rozpočty a predovšetkým na univerzitné knižnice, ktoré čelia narastajúcim nákladom pri získavaní výstupov výskumu. Z dlhodobého hľadiska by sa nedosiahol žiadny pokrok pri dlhodobom uchovávaní vedeckých informácií.

Možnosť 2:

Situácia bez zmien politiky by nezmenila súčasné rozdiely medzi členskými štátmi. Dalo by sa očakávať určité zblíženie na základe záverov Rady z roku 2007, hoci by prebiehalo pomalšie a nezohľadňovali by sa pri ňom trendy pri vedeckých informáciách, ktoré sa medzičasom objavili. Bolo by k dispozícii financovanie infraštruktúr a projektov, bolo by však obmedzené na experimentálne projekty. Nedošlo by žiadnemu zlepšeniu v porovnaní so súčasnou situáciou. Vplyv na zainteresované strany by bol podobný ako vplyv možnosti, pri ktorej by sa prerušili opatrenia na úrovni EÚ.

Možnosť 3:

Vykonávanie politického rámca v podobe právne nezáväzných predpisov by zlepšilo prístup k vedeckým informáciám bez ohľadu na spôsob, akým by ho členské štáty vykonávali. Poskytnutie otvoreného prístupu k vedeckým publikáciám má potenciál priniesť celkové výhody v podobe navrátenia investícií v oblasti výskumu a vývoja, a takisto ušetriť prostriedky štátov a organizácií financujúcich výskum a zároveň zachovať udržateľný systém šírenia vedeckých publikácií zo stredno- i dlhodobého hľadiska. Miera úspor závisí od spôsobu, akým sa otvorený prístup zabezpečí. Rovnako od neho závisia presné vplyvy a riziká otvorenia prístupu k publikáciám.

Vplyvy v súvislosti so širším prístupom k údajom z výskumu a uchovávaním publikácií i údajov by boli citeľné predovšetkým na úrovni vlád a/alebo inštitúcií financujúcich výskum, ktoré by museli financovať dodatočné úsilie. Pravdepodobná je aj všeobecná využiteľnosť, pretože elektronická infraštruktúra potrebná na zabezpečenie zeleného otvoreného prístupu sa môže použiť aj na poskytnutie lepšieho prístupu k údajom a na účely uchovávania.

Vzhľadom na nezáväznú povahu odporúčania možno očakávať, že niektoré ciele by sa podarilo dosiahnuť len čiastočne.

Možnosť 4:

Keďže politické opatrenia možnosti s právne nezáväznými predpismi by boli rovnaké ako pri možnosti zblíženia právnych predpisov, aj očakávaný vplyv by bol do veľkej miery rovnaký. Rozdiel spočívajúci v tejto možnosti je ten, že praktické uplatňovanie politiky by trvalo výrazne dlhšie, pretože by jej súčasťou bolo prijatie právnych predpisov a fáza ich vykonávania na úrovni členských štátov. V dôsledku toho by táto možnosť priniesla výsledky až o nejaký čas.

Z porovnania rôznych možností politík vyplýva, že možnosť 3 predstavuje najlepšiu rovnováhu medzi umožnením poskytovania širšieho a rýchlejšieho prístupu k vedeckým informáciám a zohľadnením zmien, ktorými prešla veda a jej publikovanie za uplynulých niekoľko storočí. Členské štáty by získali možnosť pružne zohľadniť svoje vnútroštátne osobitosti v európskom rámci, a flexibilitu by získali aj zainteresované strany na to, aby mohli podporovať zlepšenia. Na posilnenie v podstate nezáväznej povahy odporúčania členským štátom by sa malo v ňom stanoviť dôkladné monitorovanie zo strany Komisie.

7.           Monitorovanie a hodnotenie

Hlavné ukazovatele pokroku pri dosahovaní vytýčených cieľov sa posúdia v kontexte rámca EVP, pričom členské štáty budú pravidelne podávať správy o opatreniach prijatých v nadväznosti na toto odporúčanie.

[1]               http://europa.eu/press_room/pdf/complet_en_barroso___007_-_europe_2020_-_en_version.pdf.

[2]               http://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=COM:2007:0056:FIN:SK:PDF.

[3]               http://www.consilium.europa.eu/ueDocs/cms_Data/docs/pressData/en/intm/97236.pdf.

[4]               http://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=COM:2009:0108:FIN:SK:PDF.

[5]               http://www.consilium.europa.eu/uedocs/cms_data/docs/pressdata/en/intm/111732.pdf.

[6]               http://ec.europa.eu/research/innovation-union/pdf/innovation-union-communication_en.pdf.

[7]               http://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=COM:2010:0245:FIN:SK:PDF.

[8]               http://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=COM:2011:0808:FIN:sk:PDF.

[9]               Pozri výsledky projektu PARSE Insight Project.

[10]             Pozri Európska komisia (2011) National Open Access and Preservation Policies in Europe. Analysis of a questionnaire to the European Research Area Committee (Vnútroštátne politiky otvoreného prístupu a uchovávania v Európe. Analýza dotazníka pre výbor pre Európsky výskumný priestor). http://ec.europa.eu/research/science-society/document_library/pdf_06/open-access-report-2011_en.pdf.