EUR-Lex Access to European Union law
This document is an excerpt from the EUR-Lex website
Document 52012PC0352
Proposal for a REGULATION OF THE EUROPEAN PARLIAMENT AND OF THE COUNCIL on key information documents for investment products
Návrh NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY o dokumentoch s kľúčovými informáciami pre investičné produkty
Návrh NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY o dokumentoch s kľúčovými informáciami pre investičné produkty
/* COM/2012/0352 final - 2012/0169 (COD) */
Návrh NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY o dokumentoch s kľúčovými informáciami pre investičné produkty /* COM/2012/0352 final - 2012/0169 (COD) */
DÔVODOVÁ SPRÁVA 1. KONTEXT NÁVRHU Tento návrh sa
zameriava na zvýšenie transparentnosti na investičnom trhu pre retailových
investorov. Retailové
investičné produkty, medzi ktoré patria investičné fondy, retailové
štruktúrované produkty a určité druhy poistných zmlúv, ktoré sa používajú
na investičné účely, sú nevyhnutné na splnenie potrieb občanov
EÚ, pokiaľ ide o produkty, s ktorými je možné vytvoriť úspory a
investície a ktoré zároveň prispievajú k efektívnemu fungovaniu
kapitálových trhov, ktoré pomáhajú financovať hospodársky rast EÚ. Medzi retailovými
investormi a subjektmi, ktoré takéto produkty navrhujú a snažia sa ich
predať týmto investorom, však existuje informačná asymetria,
pokiaľ ide o investičné produkty. Retailoví investori teda nie sú dobre
vybavení na to, aby chránili svoje vlastné najlepšie záujmy. Takíto investori
často čelia mätúcim a príliš zložitým informáciám o možných
investíciách, na základe ktorých je ťažké posúdiť alebo porovnať
riziká produktov a náklady s nimi spojené. Podrýva sa tým efektívnosť
fungovania investičných trhov, čo vedie k vyšším cenám pre
investorov. Takisto sa tým priamo prispieva k tomu, že retailoví investori
nakupujú nevhodné produkty, čo je na ich ujmu: buď prostredníctvom
neočakávaných nákladov alebo strát, premárnených príležitostí, alebo, v
najhoršom prípade, prostredníctvom straty celoživotných úspor, čo má
dramatický vplyv na životné podmienky jednotlivcov i celých rodín. Existujúce
poskytovania informácií sa líšia skôr v závislosti od právnej formy produktov
než v závislosti od hospodárskej povahy rizík, ktoré tieto produkty predstavujú
pre retailových investorov. Porovnateľnosť, zrozumiteľnosť
a prezentácia informácií sa líšia, takže priemerný investor môže mať
problémy uskutočniť potrebné porovnania jednotlivých produktov.
Poskytovanie informácií o produktoch sa naozaj často zameriava skôr na
zníženie právnych rizík pre tvorcov produktov než na poskytovanie účinnej,
otvorenej a vyváženej komunikácie potenciálnym zákazníkom o produkte formou,
ktorej zákazník pravdepodobne porozumie a ktorú dokáže využiť. Informácie
na iné než marketingové účely sú zvyčajne príliš dlhé a
dostatočne sa v nich nezvýrazňujú kľúčové body alebo
informácie. Finančná
kríza zvýraznila dôležitosť riešenia tejto problematiky. Retailoví
investori utrpeli peňažné straty v investíciách, ktoré boli spojené s
rizikami, ktoré pre týchto investorov neboli transparentné alebo
zrozumiteľné. Retailové investičné produkty vrátane retailových
štruktúrovaných produktov alebo poistných zmlúv na investičné účely
sa okrem toho retailovým investorom často ponúkali alebo naďalej
ponúkajú ako náhrada jednoduchých produktov, ako napr. sporiacich účtov,
hoci to neznamená, že retailoví investori nevyhnute rozumejú rozdielom, ktoré
sú medzi takýmito produktmi. Toto sú súvislosti, v ktorých došlo k narušeniu
dôvery investorov: z nedávneho prieskumu medzi spotrebiteľmi z celej EÚ
vyplynulo, že finančným službám dôverujú menej než všetkým ostatným
priemyselným sektorom. Nevyhnutné je
opätovné vybudovanie dôvery na zdravom základe, ktorého podstatnú zložku tvorí
zlepšenie ustanovení o transparentnosti, aby fungovali v prospech retailových
investorov a zohľadňovali ich potreby. EÚ už prijala
inovačné kroky prostredníctvom vypracovania „dokumentu s
kľúčovými informáciami pre investorov“, pokiaľ ide o PKIPCP
(DKII PKIPCP). Vypracoval sa novým spôsobom na základe rozsiahleho testovania
koncepcií poskytovania informácií u samotných retailových investorov s
cieľom čo možno najviac skrátiť, zjednodušiť a
zacieliť poskytované informácie a zaistiť, aby informácie boli
zrozumiteľné pre priemerného retailového investora. Hoci už teda došlo
k zlepšeniu poskytovania informácií, pokiaľ ide o PKIPCP, v prípade
širšieho spektra retailových investičných produktov sa takéto zlepšenie
ešte nevykonalo. Úlohou je teraz zamerať sa na všetky takéto produkty:
Európski retailoví investori by mali mať vždy k dispozícii krátke,
porovnateľné a štandardizované poskytovanie informácií vo forme, ktorá sa
v tejto dôvodovej správe nazýva „dokumenty s kľúčovými informáciami“
(DKI) nezávisle od investičného produktu, ktorého kúpu zvažujú. Vývoj tohto návrhu
DKI platného pre celú EÚ sa zakladá na požiadavke Rady ECOFIN z mája 2007,
ktorá Európsku komisiu požiadala, aby preskúmala koherentnosť právnych
predpisov EÚ uplatňujúcich sa na rôzne druhy retailových investičných
produktov. Prvá fáza prác
vyvrcholila v apríli 2009, keď Komisia prijala oznámenie o balíkoch
retailových investičných produktov. Komisia dospela v danom oznámení k
záveru, že udržateľné a uspokojujúce regulačné prostredie na predaj
retailových investičných produktov a poskytovanie informácií o nich sa
môže dosiahnuť len prostredníctvom legislatívnej zmeny na európskej
úrovni, keďže nedostatok účinných pravidiel na európskej úrovni je
základom pre nezrovnalosti v praxi vo všetkých sektoroch. V oznámení sa
uvádzajú dve oblasti, na ktorých je potrebné ďalej pracovať: pravidlá
uplatňujúce sa na predaj a pravidlá vzťahujúce sa na poskytovanie
informácií o produktoch. Tento návrh vychádza z druhého pracovného zamerania,
ktorým sú pravidlá vzťahujúce sa na poskytovanie informácií o produktoch. Návrh má formu nariadenia, ktoré podporia
podrobné delegované/vykonávacie akty. V tomto nariadení sa stanovujú celkové
zásady pre koncepciu a obsah. Navrhovanými delegovanými/vykonávacími aktmi by
sa čo možno najviac štandardizovala prezentácia informácií požadovaných
týmto nariadením. Opatrenia by sa však podľa potreby prispôsobili
osobitným znakom ostatných retailových investičných produktov a ich odlišným
profilom z hľadiska rizika s cieľom zaistiť, aby retailoví
zákazníci mali vždy k dispozícii kľúčové informácie, ktoré potrebujú
na prijatie informovaných rozhodnutí. Tieto podrobné opatrenia v konečnom
dôsledku vytvoria balík s navrhovaným nariadením. Budú mať vplyv na
celkové náklady spojené so zavedením DKI a samotné varianty týchto podrobných
opatrení sa teda podrobia dôkladnému posúdeniu vplyvu. Tento návrh tvorí súčasť širšieho
legislatívneho balíka zameraného na opätovné vybudovanie dôvery spotrebiteľov
vo finančného trhy. Uvedený balík má dve ďalšie časti. Prvou je
rozsiahle prepracovanie smernice 2002/92/ES o sprostredkovaní poistenia s
cieľom zaistiť, aby zákazníci pri kúpe poistných produktov
profitovali z vysokej úrovne ochrany. Záverečná časť balíka sa
zameriava na posilnenie funkcie depozitára PKIPCP, ktorá je kľúčovou
zložkou ochrany investorov stanovenou v smernici o PKIPCP. Na zaistenie
nepretržitej účinnosti tejto zložky sa v smernici 2009/65/ES navrhujú cielené
zmeny a doplnenia. Opatrenia týkajúce sa poskytovania informácií
o produktoch navrhnuté v tomto nariadení dopĺňajú najmä opatrenia na
ochranu investorov týkajúce sa investičného poradenstva a služieb
spojených s predajom. Otázka predaja štruktúrovaných vkladov sa riešila v návrhu
smernice Európskeho parlamentu a Rady o trhoch s finančnými nástrojmi,
ktorou sa zrušuje smernica 2004/39/ES[1].
Revízia smernice o sprostredkovaní poistenia sa bude konkrétne zaoberať
zlepšením pravidiel predaja investičných poistných produktov. 2. Výsledky konzultácií so zainteresovanými
stranami a posúdení vplyvu Táto iniciatíva je
výsledkom rozsiahleho dialógu a konzultácií so všetkými zainteresovanými
stranami. Takéto konzultácie
sa uskutočnili v dvoch fázach: prvá nasledovala po žiadosti Rady a predchádzala
uverejneniu oznámenia Komisie v roku 2009. Obsahovala písomnú výzvu na
predloženie dôkazov v októbri 2007, spätnú väzbu v marci 2008, odborný seminár
so zástupcami daného odvetvia v máji 2008 a verejné vypočutie na vysokej
úrovni v júli 2008. Druhá fáza konzultácií sa viac zameriavala na konkrétne
prvky pracovného zamerania na poskytovanie informácií a uskutočnila sa po
uverejnení oznámenia: v októbri 2009 sa uskutočnil ďalší odborný
seminár a v decembri 2009 bol uverejnený aktuálny stav prác. Súbežne s týmto
úsilím tri výbory vnútroštátnych orgánov dohľadu úrovne 3 (CEBS, CEIOPS a
CESR) spolupracovali na vypracovaní svojich úvah k tejto téme. Prvým výstupom
bolo spoločné predloženie troch sektorových správ Komisii 18. novembra
2009. Uznávajúc medzisektorový charakter tohto pracovného zamerania sa v roku
2009 zriadila spoločná pracovná skupina úrovne 3 pre balíky retailových
investičných produktov, ktorá o rok neskôr predložila Komisii svoju
záverečnú správu. Komisia
začala v novembri 2010 verejnú konzultáciu ku konkrétnym variantom. Bolo
jej doručených približne 140 príspevkov, ktoré boli uverejnené na jej
webovej lokalite. Z odpovedí na túto konzultáciu vyplynulo, že sektor,
spotrebitelia a zainteresované strany z členských štátov podporujú iniciatívu,
a takisto z nich vyplynula navrhovaná široká koncepcia. Rozdielne názory sa
vyskytli predovšetkým vzhľadom na nastavenie rozsahu pôsobnosti režimu a
rozsah, v ktorom sa koncepcia kľúčových informácií pre investorov,
pokiaľ ide o PKIPCP, môže použiť pri iných retailových investíciách. Tieto konzultácie
sa doplnili sériou diskusií so zástupcami spotrebiteľov (fórom FIN-USE,
Skupinou spotrebiteľov finančných služieb a Skupinou
používateľov finančných služieb), regulačnými orgánmi (Výborom
pre finančné služby, Európskym výborom pre cenné papiere, Európskym
výborom pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov) a
zástupcami odvetvia. Tento návrh
vychádza z práce, ktorú vykonali tri výbory úrovne 3 (CEBS, CEIOPS a CESR[2]), názorov vyjadrených
počas konzultácií vrátane seminárov a stretnutí so zainteresovanými
stranami, ako aj zo skúseností s režimom kľúčových informácií pre
investorov, ktorý sa vypracoval pre PKIPCP. V súlade s
politikou lepšej právnej úpravy Komisia vypracovala posúdenie vplyvu alternatív
politiky. Preskúmali sa možnosti politiky týkajúce sa rozsahu pôsobnosti nového
režimu, úrovne štandardizácie, toho, kto by mal niesť zodpovednosť za
poskytnutie informácií, a ako zaistiť účinné poskytovanie týchto
informácií retailovým investorom. Práce na posúdení vplyvu podporilo
niekoľko štúdií vrátane inovačnej štúdie zameranej na nahliadnutia do
správania retailových investorov. Výbor pre
posudzovanie vplyvu preskúmal návrh správy o posúdení vplyvu , ktorá bola 15.
apríla 2011 zrevidovaná v súlade s jeho kladným stanoviskom. Okrem iných
zlepšení sa objasnilo vzájomné pôsobenie návrhu a iných opatrení v oblasti
ochrany investorov vrátané opatrení zameraných na praktiky predaja, ozrejmil sa
konkrétny rozsah produktov a subjektov dotknutých návrhom, ďalej sa
objasnilo možné vzájomné pôsobenie návrhov a iných oblastí práva Únie,
prehĺbila a rozšírila sa analýza variantov a odhady nákladov a prínosov sa
jasnejšie prispôsobili, aby sa v nich odrazili kroky, ktoré sa už podnikli v
prípade PKIPCP. Okrem toho sa prehĺbila analýza ostatných faktorov
dôležitých pri prijímaní rozhodnutí investormi, aby sa zreteľnejšie vzalo
do úvahy, že poskytovanie informácií investorom je iba jedným z takýchto
faktorov a že úloha poradcov alebo predajcov môže byť v mnohých praktických
obchodných prostrediach dominantná pri určovaní alebo ovplyvňovaní
rozhodnutí investorov. 3. PRÁVNE
PRVKY NÁVRHU 3.1. Právny základ Tento návrh sa
zakladá na článku 114 ZFEÚ. Stanovujú sa v ňom jednotné pravidlá pre
poskytovanie informácií o investičných produktoch retailovým investorom.
Jeho cieľom je zaistiť, aby retailoví investori dokázali
pochopiť kľúčové znaky a riziká retailových investičných
produktov a porovnať znaky rôznych produktov. Zároveň sa zameriava na
zaistenie rovnakých podmienok pre všetkých tvorcov investičných produktov
a tých, ktorí takéto produkty predávajú. Jeho cieľom je preto
stanoviť jednotné podmienky pre spôsob, akým sú investori v Únii
informovaní o investičných produktoch prostredníctvom krátkeho dokumentu a
jednotné podmienky upravujúce, ako sa im takéto informácie poskytnú. Týmto
návrhom sa teda harmonizujú prevádzkové podmienky, pokiaľ ide o informácie
o investičných produktoch pre všetky relevantné subjekty retailového
investičného trhu, tvorcov produktov, predajcov a investorov. Rôznymi
pravidlami, ktoré sa líšia v závislosti od odvetvia, ktoré ponúka
investičné produkty, a vnútroštátnych regulačných úprav v príslušnej
oblasti, sa vytvárajú nerovnaké podmienky medzi rôznymi produktmi a
distribučnými kanálmi a vytvárajú sa ďalšie prekážky pre jednotný trh
finančných služieb a produktov. Členské štáty už prijali odlišné a
nekoordinované opatrenia na riešenie nedostatkov v opatreniach na ochranu
investorov a je pravdepodobné, že tento vývoj by pokračoval. Obchod s retailovými
investičnými produktmi naberá v stále väčšej miere cezhraničný
rozmer, ale odlišné vnútroštátne koncepcie povedú k rôznym úrovniam ochrany
investorov, zvýšeným nákladom a neistote poskytovateľov a distribútorov
produktov, čo bráni ďalšiemu cezhraničnému rozvoju retailového
investičného trhu. Takýto ďalší rozvoj by si takisto vyžadoval
ľahké porovnanie produktov rôznych druhov v celej Únii. Odlišné štandardy
poskytovania informácií investorom veľmi sťažujú takéto porovnania.
Takéto rozdielne pravidlá by mohli byť prekážkou základných slobôd, a teda
by mohli mať priamy vplyv na fungovanie vnútorného trhu. Zo skúseností v
oblasti PKIPCP takisto vyplýva, že rozdielne vnútroštátne koncepcie
poskytovania informácií môžu spôsobiť značné narušenia hospodárskej
súťaže. Primeraným právnym základom je v dôsledku toho článok 114
ZFEÚ. Nato, aby táto iniciatíva
mohla slúžiť svojmu účelu, sa považuje za vhodné a potrebné, aby mal
tento návrh formu nariadenia. Toto opatrenie sa zameriava len na poskytovanie
informácií retailovým investorom. Nezameriava sa na iné práva alebo povinnosti
tvorcov produktov, predajcov investičných produktov alebo investorov, v
prípade ktorých by vhodnou právnou formou mohla byť smernica. Zo
skúseností vyplýva, že ak má poskytovanie informácií o produktoch
obsahovať štandardizované informácie, ktoré majú investorom umožniť
porovnávať rôzne investičné produkty, môže sa to dosiahnuť iba
priamo uplatniteľnými ustanoveniami, pri ktorých sa nevyžaduje, aby členské
štáty prijali akékoľvek dodatočné vykonávacie opatrenia. Ak by sa
požiadavky na obsah a formu poskytovania informácií líšili medzi jednotlivými
členskými štátmi v dôsledku transpozície smernice, vytvorili by sa tým
nerovnaké podmienky pre účastníkov trhu a nerovnaká úroveň ochrany investorov.
Je dôležité, aby sa týmto nariadením súkromným stranám uložili priame
povinnosti, pokiaľ ide poskytovanie informácií alebo jeho prípravu, a
rozsah týchto povinností by nemal závisieť od vnútroštátnych vykonávacích
opatrení. 3.2. Subsidiarita a proporcionalita
Podľa zásady
subsidiarity stanovenej v článku 5 ods. 3 ZEÚ by sa opatrenia na
úrovni EÚ mali prijať len vtedy, keď predpokladané ciele nemôžu
uspokojivo dosiahnuť samotné členské štáty, a preto ich možno z dôvodu
rozsahu alebo účinkov navrhnutých opatrení lepšie dosiahnuť na úrovni
EÚ. Ciele tohto
návrhu, ktorými je zaistenie rovnakých podmienok v celej EÚ pre rôznych tvorcov
produktov a predajcov investičných produktov a zriadenie jednotnej úrovne
ochrany investorov prostredníctvom stanovenia harmonizovaných pravidiel
transparentnosti, nemožno dosiahnuť opatreniami prijatými na úrovni
členských štátov. Vnútroštátne koncepcie môžu byť prospešné,
pokiaľ ide o ochranu investorov v danom členskom štáte. Vnútroštátne
koncepcie sú však už podľa svojho vymedzenia obmedzené na územie
príslušného štátu. Ďalej existuje riziko vzniku odlišných koncepcií
poskytovania informácií investorom. Nie je možné vytvoriť nimi v rámci
celej Únie rovnaké podmienky pre tvorcov investičných produktov a ich
predajcov a rovnakú úroveň ochrany investorov, pokiaľ ide o
poskytovanie informácií investorom v celej EÚ. Preto sú potrebné opatrenia na
európskej úrovni. V súlade so
zásadou proporcionality (článok 5 ods. 4 ZEÚ) je potrebné a primerané, aby
sa na dosiahnutie cieľov tejto iniciatívy stanovili zásady týkajúce sa
obsahu a formy poskytovania informácií o retailových investičných
produktoch, ako aj pravidlá vypracovania a poskytovanie takýchto informácií
retailovým investorom. Takéto požiadavky by sa mali ďalej rozpracovať
na úrovni 2, aby bolo možné dosiahnuť požadovanú úroveň súladu medzi
opatreniami s cieľom uľahčiť porovnávanie investičných
produktov pochádzajúcich z rôznych sektorov priemyslu. 3.3. Súlad s ustanoveniami
článkov 290 a 291 ZFEÚ Od 1. januára 2011 sa uplatňujú
nariadenia, ktorými sa zriadili tri európske orgány dohľadu: EBA, EIOPA, a
ESMA[3]. V tejto súvislosti by Komisia
chcela pripomenúť svoje vyjadrenia vo vzťahu k článku 290 a
článku 291 ZFEÚ, ktoré uskutočnila pri prijatí nariadení 23.
septembra 2009, a podľa ktorých: „Pokiaľ ide o postup prijímania
regulačných predpisov, Komisia zdôrazňuje jedinečnú povahu
sektora finančných služieb vyplývajúcu z Lamfalussyho štruktúry a výslovne
uznanú vo vyhlásení č. 39 k ZFEÚ. Komisia má však vážne obavy, či sú
obmedzenia jej úlohy pri prijímaní delegovaných aktov a vykonávacích opatrení v
súlade s článkami 290 a 291 Zmluvy o fungovaní EÚ.“ 3.4. Podrobné vysvetlenie návrhu 3.4.1. Investičné produkty,
ktoré by pri predaji retailovým investorom mal sprevádzať DKI Investičné
produkty sa môžu tvoriť v rôznych právnych formách, takže rovnaký
investičný návrh sa ponúka v rámci rôznych priemyselných sektorov. Táto
tvorba môže vyvolať dojem, že produkty sú pomerne odlišné, aj keď
podkladové hospodárske ciele sú podobné (napr. fond, vklad a poistná zmluva
viazaná na investičné fondy môžu vyzerať veľmi rozdielne, ale
môžu sa rovnocenne používať na poskytnutie toho istého investičného
návrhu). Všetky tieto produkty sa snažia uspokojiť relatívne jednoduchú
potrebu: kumuláciu kapitálu, ktorá prevyšuje mieru návratnosti pri investovaní
bez rizík. Hoci tieto produkty ponúkajú rôzne veci – niektoré spájajú vyhliadky
kumulácie kapitálu s kapitálovou zárukou, kým iné takéto spojenie neponúkajú,
niektoré spájajú investičný prvok s iným prvkom (ako napr. poskytovanie
prínosov životného poistenia) – všetky sa predávajú retailovým investorom,
keď títo investori kontaktujú finančných sprostredkovateľov
alebo tvorcov produktov priamo s cieľom získať produkty, ktoré sa
zameriavajú na potreby kumulácie kapitálu. Takéto
investičné produkty vystavujú investora výkyvom trhovej hodnoty aktív
alebo vyplatených súm, ktoré sa majú dosiahnuť z aktív. Toto vystavenie
však nie je priame, ako napr. keď investor sám kúpi konkrétne aktíva.
Tieto produkty a ich tvorcovia namiesto toho pôsobia medzi investorom a trhmi,
a to prostredníctvom spojenia takýchto aktív do jedného balíka alebo iných
mechanizmov, ktoré sa odlišujú od priamej držby („vytváranie balíka“). Medzi
takéto mechanizmy môžu patriť metódy, ako napr. združovanie kapitálu od
viacerých investorov s cieľom umožniť kolektívne investície alebo
vytváranie expozícií prostredníctvom použitia derivátových nástrojov. Tieto
metódy môžu ďalej zvýšiť zložitosť, náklady a nejasnosť v
súvislosti s daným produktom. Takisto však môžu umožniť rozloženie rizika
a iné prínosy, ktoré by neboli k dispozícii samotným investorom. Bežným
investorom umožňujú, aby sa efektívnejšie zúčastňovali na
investičných trhoch, čo vedie k prehlbovaniu kapitálových trhov a
lepším možnostiam pre investorov, ktorí majú záujem diverzifikovať svoje
investičné expozície. S cieľom zachytiť všetky takéto produkty
sa vymedzenie investičných produktov v tomto nariadení vzťahuje
priamo na túto formu „balíka“. V oznámení Komisie z apríla 2009 sa odkazuje
konkrétne na balíky retailových investičných produktov („BRIP“). Na
základe konzultácií sa v tomto nariadení uplatňuje toto zameranie na
investície vo forme balíka, a to prostredníctvom odkazu na nepriamosť
držby aktív. Takéto vymedzenie
by zahŕňalo produkty s kapitálovými zárukami a produkty, pri ktorých
sa popri kapitále zaručuje aj podiel na výnose, investičné fondy,
či už uzatvorené alebo otvorené vrátane PKIPCP, všetky štruktúrované
produkty, nezávisle od ich formy (napr. vo forme balíka poistení, fondov,
cenných papierov alebo bankových produktov), poistné produkty, ktorých odkupné
hodnoty sa určujú nepriamo na základe výnosov z vlastných investícií
poisťovní alebo dokonca ziskovosti samotnej poisťovne, ako aj
derivátové nástroje. Niektoré z týchto produktov sa môžu používať ako
individuálne retailové dôchodkové produkty, t. j. akumulačné nástroje na
účely plánovania dôchodku. V dôsledku
takéhoto vymedzenia sa toto nariadenie nevzťahuje na tieto produkty: - produkty, pri
ktorých je presná miera výnosnosti stanovená vopred na celé obdobie života
produktu, keďže pri nich splatná suma nepodlieha výkyvom hodnôt ostatných
aktív (neexistuje tu žiadne investičné riziko), - jednoduché akcie
a dlhopisy, pokiaľ neobsahujú iné mechanizmy ako priamu držbu príslušných
aktív, - vklady, ktoré
nie sú „štruktúrované“, t. j. vklady, ktoré sú určené úrokovou sadzbou,
ako napr. EURIBOR alebo LIBOR, - poistné
produkty, ktoré ponúkajú len poistné prínosy, ako napr. výlučne ochranné
poistné produkty alebo produkty neživotného poistenia, ktoré neposkytujú
odkupnú hodnotu, ktorá je vystavená výkyvom výkonnosti jedného alebo viacerých
podkladových aktív alebo referenčných hodnôt, - zamestnanecké
dôchodkové systémy, na ktoré sa vzťahuje smernica 2003/41/ES alebo
smernica 2009/138/ES, - dôchodkové
produkty, pri ktorých sa podľa vnútroštátnych právnych predpisov požaduje
finančný príspevok zamestnávateľa a pri ktorých si zamestnanec nemôže
vybrať poskytovateľa týchto produktov. Mechanizmy spojené
s vyplácaním by neboli relevantné pre určenie rozsahu pôsobnosti:
produkty, ktoré prinášajú príjem, alebo poskytujú pri splatnosti jednorazovú
výplatu alebo na ktoré sa vťahuje iná úprava, by boli všetky zahrnuté do
rozsahu pôsobnosti, pokiaľ by splnili všeobecné vymedzenie. Vymedzenie
neobsahuje žiadny odkaz na to, že produkty sú určené na retailové
použitie, hoci mnohé investičné produkty sú navrhnuté tak, že sa pri nich
zohľadňujú retailoví zákazníci. Dôvodom je skutočnosť, že
retailový prvok sa dá určiť len na mieste predaja, keď
distribútor predáva určitý investičný produkt retailovému zákazníkovi
alebo keď mu k nemu poskytuje poradenstvo. Vždy, keď sa má retailovým
investorom predať produkt, ktorý patrí do uvedeného rozsahu pôsobnosti, by
však bolo potrebné poskytnúť príslušné informácie. 3.4.2. Zodpovednosť za
vypracovanie DKI – článok 5 Návrh výslovne
prideľuje zodpovednosť za vypracovanie DKI tvorcovi investičného
produktu v zmysle nariadenia: čo znamená osobe, ktorá vytvára
investičný produkt, ale aj osobe, ktorá podstatne zmenila rizikovú alebo
nákladovú štruktúru existujúceho investičného produktu. (Subjekt spájajúci
iné produkty by bol tvorcom produktu). Toto vymedzenie zohľadňuje
situáciu, v ktorej pôvodný tvorca konkrétneho finančného produktu nevykonáva
kontrolu nad záverečným produktom. Nie každá zmena pôvodného produktu
podnecuje takýto presun zodpovednosti. Zmeny, ktoré podstatne menia
kľúčové znaky investičného produktu, ako napr. jeho profil z
hľadiska rizika/výnosnosti alebo jeho náklady, sa však považujú za pretváranie
produktu, ako sa objasňuje v článku 4. Delegovanie vypracovania
časti alebo všetkých poskytnutých informácií na tretie strany, ku ktorému
môže dôjsť pri spolupráci s distribútormi, nemá žiadny vplyv na celkovú
zodpovednosť tvorcu produktu vzhľadom na DKI. 3.4.3. Forma a obsah DKI –
články 6 až 11 Týmto návrhom sa
zásady režimu DKII PKIPCP zavádzajú aj pre všetky ostatné retailové
investičné produkty: všetky DKI by mali mať štandardizovaný
vzhľad a formu, ako aj obsah navrhnutý s cieľom zamerať tieto
dokumenty na kľúčové informácie predkladané spoločným spôsobom,
aby sa tak podporila porovnateľnosť informácií a ich
zrozumiteľnosť pre retailových investorov. DKI by sa mal
chápať ako príležitosť jednoduchým spôsobom účinne
komunikovať s možnými investormi. Návrh preto poskytuje jasné pokyny,
pokiaľ ide o formu a jazyk: musí ísť o krátky, stručne napísaný
dokument, ktorý nepoužíva odborný jazyk a vyhýba sa žargónu, aby bol
zrozumiteľný pre priemerného alebo typického retailového investora a ktorý
musí byť vypracovaný v spoločnom formáte, aby investori dokázali
ľahko porovnať rôzne investičné produkty. DKI by mal byť
samostatným dokumentom v tom zmysle, že pre retailových investorov by nemalo
byť potrebné, aby čítali iné dokumenty, ak chcú pochopiť
kľúčové znaky investičného produktu a prijať informované
investičné rozhodnutie, a mal by sa jasne odlišovať od marketingových
materiálov. V návrhu sa
bližšie určujú podstatné prvky investičných produktov, ktoré by sa v
DKI mali opísať: totožnosť produktu a jeho tvorcu, povaha a hlavné
znaky produktu vrátane toho, či investori môžu stratiť kapitál, jeho
profil z hľadiska rizika a výnosnosti, náklady, a prípadne výkonnosť
v minulosti. V prípade konkrétnych produktov sa môžu zahrnúť aj iné informácie
a v prípade súkromných dôchodkových produktov by sa mali poskytnúť
informácie o možných budúcich výsledkoch. V návrhu sa stanovuje spoločný
formát a poradie oddielov s cieľom podporiť porovnateľnosť.
Je ústredne dôležité, aby sa informácie zahrnuté v dokumente obmedzovali na
minimum, keďže v opačnom prípade by bol dokument pre retailového
investora príliš zložitý. S cieľom zaistiť krátku formu DKI by v
tomto dokumente nemali byť zahrnuté žiadne ďalšie informácie. Tieto požiadavky
by mali podporovať delegované akty a podporné metodiky na výpočet
súhrnných poskytovaných informácií o rizikách a nákladoch bližšie určených
v technických predpisoch. Takáto koncepcia by umožnila maximálnu mieru súladu a
porovnateľnosti poskytovaných informácií v súlade s rôznymi produktmi,
ktoré patria do rozsahu pôsobnosti tohto režimu. Dodatočné podporné
iniciatívy, ako napr. vypracovanie spoločných slovníkov pojmov alebo
zdieľanie osvedčených postupov, ktoré sa používajú, v jednoduchom
jazyku, by mohli podstatne prispieť k úspechu tejto iniciatívy. V návrhu sa okrem
toho vytyčujú opatrenia na priebežné aktualizovanie DKI a na zaistenie
primeraných odkazov v sprievodných marketingových informáciách. V návrhu sa
objasňuje ručenie tvorcov investičných produktov na základe DKI
a dôkazové bremeno v tejto súvislosti: ak retailový investor vznesie právny
nárok, je na tvorcovi produktu, aby preukázal, že splnil požiadavky nariadenia.
3.4.4. Povinnosť poskytnúť
DKI – články 12 až 13 V návrhu sa
požaduje, aby sa retailovým investorom poskytol (a nie len jednoducho ponúkol)
DKI. Každý, kto predáva produkt retailovým investorom (či už to je
distribútor alebo v prípade priameho predaja tvorca produktu), musí
poskytnúť možnému investorovi informácie v dostatočnom predstihu pred
uskutočnením predajnej transakcie. Načasovanie poskytnutia informácií
zohráva podstatnú úlohu: na zaistenie účinnosti transakcie sa dokument
musí poskytnúť pred prijatím investičného rozhodnutia. V návrhu
nariadenia sa však poskytuje určitá flexibilita, pokiaľ ide o
načasovanie poskytnutia pri určitých formách distribúcie, ktoré sa
nevykonávajú osobne. Návrh obsahuje aj požiadavky upravujúce médiá použité na
poskytnutie DKI retailovým investorom vrátane podmienok stanovených s
cieľom umožniť použitie iného média ako papiera. Tieto požiadavky sa
zameriavajú na zaistenie vhodnosti týchto médií, pokiaľ ide o predaj a
nepretržitý prístup retailového investora k informáciám v budúcnosti. S
cieľom dosiahnuť konzistentné výsledky sa podrobnosti metódy,
načasovania a podmienok poskytovania informácií retailovému investorovi
objasnia v delegovaných aktoch. 3.4.5. Sťažnosti, náprava a
spolupráca – články 14 až 17 Tento návrh
obsahuje aj opatrenia na zaistenie účinných postupov vybavovania
sťažností tak na strane tvorcu investičného produktu, ako aj na
úrovni členských štátov. Okrem toho obsahuje aj opatrenia na zaistenie
účinného prístupu k postupom riešenia sporov a náprave. Medzisektorový
charakter tohto návrhu, ktorý zahŕňa bankové a poistné produkty,
produkty cenných papierov a fondov si vyžaduje posilnenú a efektívnu spoluprácu
medzi príslušnými orgánmi vo všetkých sektoroch. 3.4.6. Administratívne sankcie a
opatrenia – články 18 až 22 V oznámení Komisie o sankciách[4] sa potvrdilo, že „zaistenie
riadneho uplatňovania pravidiel EÚ je prvoradá úloha vnútroštátnych
orgánov, ktoré musia zabrániť finančným inštitúciám v konaní, ktoré
je v rozpore s pravidlami EÚ, a vo svojich jurisdikciách takéto konanie
sankcionovať“, ale zároveň sa zdôraznil koordinovaný a integrovaný
spôsob, ktorým by vnútroštátne orgány mali konať. V súlade s oznámením a dodržiavajúc iné
iniciatívy na úrovni EÚ vo finančnom sektore tento návrh obsahuje
ustanovenia upravujúce sankcie a opatrenia zamerané na zavedenie
harmonizovaného prístupu k sankciám s cieľom zaistiť ich súlad. Je dôležité,
aby sa v prípade nedodržania kľúčových ustanovení tohto návrhu
uplatňovali administratívne sankcie a opatrenia, a aby tieto sankcie a
opatrenia boli účinné, primerané a odrádzajúce. 3.4.7. Prechodné opatrenie pre PKIPCP
a doložka o preskúmaní – články 23 až 25 Vzhľadom na nedávne zavedenie DKII,
pokiaľ ide o PKIPCP, by nebolo úmerné uplatňovať na PKIPCP v
tejto fáze požiadavky tohto nariadenia vzťahujúce sa na DKI. Z tohto
dôvodu sa do tohto nariadenia zahŕňa prechodné ustanovenie, aby sa v
prípade PKIPCP povolilo naďalej používať DKII v súlade so smernicou
2009/65/ES, a to počas piatich rokov od nadobudnutia účinnosti tohto
nariadenia. Komisia by v danom okamihu bola schopná
posúdiť, ako by sa s PKIPCP malo zaobchádzať a či a ak áno, ako
by sa mali zmeniť a doplniť existujúce DKII PKIPCP s cieľom
dosiahnuť čo možno najvyšší stupeň porovnateľnosti
informácií medzi PKIPCP a inými investičnými produktmi, na ktoré sa na
základe tohto nariadenia vzťahuje DKI. Popri určení možných úprav
obsahu DKII PKIPCP prichádza na uskutočnenie týchto úprav úmerným spôsobom
do úvahy viacero možností. Jednou z nich by bolo predĺžiť prechodnú
úpravu tohto nariadenia, takže na PKIPCP by sa naďalej vzťahovali len
požiadavky smernice 2009/65/ES – hoci tieto požiadavky by sa mohli upraviť
s cieľom zaistiť porovnateľnosť informácií. Ďalšou
možnosťou by bolo zmeniť a doplniť smernicu 2009/65/ES
prostredníctvom zrušenia ustanovení upravujúcich DKII PKIPCP, pričom
podstatné pravidlá upravujúce poskytovanie informácií, pokiaľ ide o PKIPCP,
by sa presunuli do tohto nariadenia. Poslednou možnosťou by bolo
ponechať podstatné pravidlá upravujúce DKII PKIPCP v rámci pre PKIPCP, ale
zároveň pritom stanoviť, že uvedený dokument je rovnocenný DKI BRIP
podľa tohto nariadenia. Posúdenie možností by v prípade potreby mohlo
zahŕňať určenie akýchkoľvek zmien DKI v tomto
nariadení, ktoré môžu byť potrebné. V tomto nariadení sa plánuje preskúmanie
účinnosti jeho opatrení po štyroch rokoch. Preskúmanie je načasované
pred koncom práve spomenutého prechodného obdobia, takže už bude možné
vyvodiť závery o primeranom zaobchádzaní s PKIPCP. V preskúmaní by sa malo
takisto zvážiť, či by sa mal alebo nemal ďalej rozšíriť
rozsah pôsobnosti nariadenia, aby sa vzťahovalo aj na nové alebo
inovačné investičné produkty, ktoré sa v Únii ponúkajú. 3.4.8. Vzájomné pôsobenie s inými
právnymi predpismi Únie zameranými na poskytovanie informácií
spotrebiteľom Vo vzťahu k ostatným požiadavkám právnych
predpisov Únie zameraných na poskytovanie informácií je potrebné poznamenať,
že DKI podľa tohto nariadenia je novým dokumentom poskytujúcim informácie,
ktorý sa navrhne tak, aby, pokiaľ ide o obsah a podobu, výhradne
zohľadňoval potreby bežných retailových investorov pri zvažovaní a
porovnávaní rôznych investičných produktov pred vykonaním investície. Jeho
podoba a účel sa teda úplne nezhodujú s podobou a účelom ostatných
požiadaviek na poskytovanie informácií, ako napr. súhrnného dokumentu
podľa smernice o prospekte alebo požiadaviek na poskytovanie informácie
podľa Solventnosti II. Tieto poskytovania informácií sa snažia splniť
popri poskytnutí kľúčových informácií retailovým investorom aj iné
účely, ako napr. zaistenie transparentnosti vzhľadom na finančné
trhy alebo poskytnutie úplného obrazu o všetkých podrobnostiach vo vzťahu
k navrhovanej zmluve. DKI preto nemôže ľahko nahradiť tieto ostatné
požiadavky a bude existovať súbežne s nimi. Skúsenosti s požiadavkami
tohto nariadenia však ukážu, či by sa požiadavky na DKI mali v praxi
ďalej rozvinúť, napríklad aby nahradili určité poskytovania
informácií požadované v iných právnych predpisoch Únie. Požiadavky súvisiace s DKI okrem toho existujú
súbežne s požiadavkami smernice o poskytovaní finančných služieb
spotrebiteľom na diaľku a smernice o elektronickom obchode.
Požiadavky smernice o poskytovaní finančných služieb spotrebiteľom na
diaľku sa vzťahujú na služby a požiadavky smernice o elektronickom
obchode sú doplnkom k ostatným požiadavkám vzťahujúcim sa na informácie v
právnych predpisoch Únie. Toto nariadenie teda nebude mať vplyv na uvedené
smernice. 4. VPLYV NA ROZPOČET Plnenie týchto úloh si nebude vyžadovať
žiadne dodatočné finančné prostriedky a žiadne dodatočné
pracovné miesta, a návrh teda nemá žiadny vplyv na rozpočet EÚ. Úlohy
naplánované pre európske orgány dohľadu patria do rozsahu existujúcich
kompetencií týchto orgánov, a zdroje a personál pridelené podľa plánu
schváleného v legislatívnom finančnom výkaze pre tieto orgány budú
stačiť na uľahčenie vykonávania týchto úloh. 2012/0169 (COD) Návrh NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY o dokumentoch s kľúčovými
informáciami pre investičné produkty (Text s významom pre EHP) EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ
ÚNIE, so zreteľom na Zmluvu o fungovaní
Európskej únie, a najmä jej článok 114, so zreteľom na návrh Európskej komisie[5], po postúpení návrhu legislatívneho aktu
národným parlamentom, so zreteľom na stanovisko Európskej
centrálnej banky[6],
so zreteľom na stanovisko Európskeho
hospodárskeho a sociálneho výboru[7],
po porade s európskym dozorným úradníkom pre
ochranu údajov, konajúc v súlade s riadnym legislatívnym
postupom, keďže: (1) Keď retailoví investori
zvažujú uskutočnenie investície, ponúka sa im čoraz viac široké
spektrum rôznych druhov investičných produktov. Tieto produkty často
ponúkajú konkrétne investičné riešenia, ktoré sú prispôsobené potrebám
retailových investorov, ale sú často zložité a ťažké na pochopenie.
Existujúce poskytovania informácií investorom sú v prípade takýchto
investičných produktov nekoordinované a retailovým investorom často
nepomáhajú pri porovnávaní rôznych produktov a pochopení ich znakov. Retailoví
investori v dôsledku toho často investovali s rizikami a nákladmi, ktorým
v plnej miere nerozumeli, a niekedy preto utrpeli nepredvídané straty. (2) Zlepšenie ustanovení o
transparentnosti investičných produktov ponúkaných retailovým investorom
je dôležitým opatrením na ochranu investorov a predpokladom na obnovenie dôvery
retailových investorov vo finančný trh. Prvé kroky sa v tomto smere na
úrovni Únie uskutočnili prostredníctvom vypracovania režimu
kľúčových informácií pre investorov zriadeného smernicou Európskeho
parlamentu a Rady 2009/65/ES z 13. júla 2009 o koordinácii zákonov, iných
právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa podnikov kolektívneho
investovania do prevoditeľných cenných papierov (PKIPCP)[8]. (3) Rôznymi pravidlami, ktoré sa
líšia v závislosti od odvetvia, ktoré ponúka investičné produkty, a
vnútroštátnych regulačných úprav v príslušnej oblasti, sa vytvárajú
nerovnaké podmienky medzi rôznymi produktmi a distribučnými kanálmi a
vytvárajú sa ďalšie prekážky pre jednotný trh finančných služieb a
produktov. Členské štáty už prijali odlišné a nekoordinované opatrenia na
riešenie nedostatkov v opatreniach na ochranu investorov a je pravdepodobné, že
tento vývoj by pokračoval. Odlišné koncepcie poskytovania informácií o
investičných produktoch bránia vytvoreniu rovnakých podmienok pre rôznych
tvorcov investičných produktov a ich predajcov, čím dochádza k
narušeniu hospodárskej súťaže. Vytvorila by sa tak aj nerovnaká
úroveň ochrany investorov v rámci Únie. Takéto odlišnosti predstavujú
prekážku pre realizáciu a hladké fungovanie jednotného trhu. Z tohto dôvodu je
primeraným právnym základom článok 114 ZFEÚ, ako sa vykladá v súlade s
ustálenou judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie. (4) Je potrebné stanoviť
jednotné pravidlá upravujúce transparentnosť na úrovni Únie, ktoré sa budú
uplatňovať na všetkých účastníkov trhu investičných
produktov s cieľom zabrániť odlišnostiam. Nariadenie je potrebné s
cieľom zaistiť, aby sa spoločný štandard pre dokumenty s
kľúčovými informáciami stanovil takým jednotným spôsobom, aby sa na
jeho základe dokázal zosúladiť formát a obsah týchto dokumentov. Priamo
uplatniteľnými pravidlami nariadenia by sa malo zaistiť, aby sa na
všetkých účastníkov trhu s investičnými produktmi uplatňovali
rovnaké požiadavky. To by malo zabezpečiť aj jednotné poskytovanie
informácií, a to tým, že sa zabráni odlišným vnútroštátnym požiadavkám v
dôsledku transpozície smernice. Použitie nariadenia je takisto vhodné s
cieľom zaistiť, aby všetci predajcovia investičných produktov
podliehali jednotným požiadavkám, pokiaľ ide o poskytnutie dokumentu s
kľúčovými informáciami retailovým investorom. (5) Hoci zlepšenie poskytovania
informácií o investičných produktoch je nevyhnutné pre obnovenie dôvery
retailových investorov vo finančné trhy, účinne regulované postupy
predaja týchto produktov sú rovnako dôležité. Týmto nariadením sa
dopĺňajú opatrenia na distribúciu zo smernice Európskeho parlamentu a
Rady 2004/39/ES[9].
Dopĺňajú sa ním aj opatrenia prijaté na distribúciu poistných
produktov v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2002/92/ES[10]. (6) Toto nariadenie by sa malo
uplatňovať na všetky produkty nezávisle od ich formy alebo zloženia,
ktoré vytvorili odvetvia finančných služieb s cieľom poskytnúť
retailovým investorom investičné príležitosti a pri ktorých výnosnosť
investície pre investora závisí od výkonnosti jedného alebo viacerých aktív
alebo referenčných hodnôt iných ako úroková sadzba. Mali by sem
patriť také investičné produkty ako investičné fondy, životné
poistenia s investičným prvkom a retailové štruktúrované produkty. Pri
týchto produktoch nejde o priame investície uskutočnené nákupom alebo
držbou samotných aktív. Tieto produkty namiesto toho pôsobia medzi investorom a
trhmi, a to prostredníctvom postupu „vytvárania balíka“, spojenia alebo
združenia aktív s cieľom vytvoriť rôzne expozície, poskytnúť
rôzne znaky produktov alebo dosiahnuť rôzne nákladové štruktúry odlišujúce
sa od priamej držby. Takéto „vytváranie balíka“ môže retailovým investorom
umožniť, aby sa podieľali na investičných stratégiách, ktoré by
boli inak nedostupné alebo nepraktické, ale môže si takisto vyžadovať, aby
sa sprístupnili dodatočné informácie, najmä s cieľom umožniť
porovnanie medzi rôznymi spôsobmi vytvárania balíkov investícií. (7) S cieľom zaistiť,
aby sa toto nariadenie uplatňovalo len na takéto balíky investičných
produktov, by sa poistné produkty, ktoré neponúkajú investičné
príležitosti, a produkty, na ktoré sa vzťahujú len úrokové sadzby, mali
preto vyňať z rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia. Aktíva, ktoré by
sa držali priamo, ako napr. podnikové akcie alebo štátne dlhopisy, nie sú
balíkmi investičných produktov, a mali by sa preto vylúčiť. Keďže
toto nariadenie sa zameriava na zlepšenie porovnateľnosti a
zrozumiteľnosti informácií o investičných produktoch ponúkaných na
trhu retailovým investorom, zamestnanecké dôchodkové systémy, ktoré patria do
rozsahu pôsobnosti smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/41/ES z 3. júna
2003 o činnostiach a dohľade nad inštitúciami zamestnaneckého
dôchodkového zabezpečenia[11]
alebo smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/138/ES z 25. novembra 2009 o
začatí a vykonávaní poistenia a zaistenia (Solventnosť II)[12] by nemali byť predmetom
tohto nariadenia. Podobne by sa z rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia mali
vylúčiť určité zamestnanecké dôchodkové produkty, ktoré nepatria
do rozsahu pôsobnosti smernice 2003/41/ES, za predpokladu, že podľa
vnútroštátnych právnych predpisov sa požaduje finančný príspevok
zamestnávateľa a za predpokladu, že zamestnanec si nemôže vybrať
poskytovateľa týchto produktov. Do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia
nepatria ani investičné fondy určené pre inštitucionálnych
investorov, keďže sa nepredávajú retailovým investorom. Investičné
produkty, ktorých účelom je kumulácia úspor na individuálne dôchodky, by
však mali zostať v rozsahu jeho pôsobnosti, keďže tieto produkty
často konkurujú iným produktom, na ktoré sa toto nariadenie vzťahuje,
a retailovým investorom sa distribuujú podobným spôsobom. (8) S cieľom objasniť
vzťah medzi povinnosťami stanovenými v tomto nariadení a
povinnosťami stanovenými v smernici Európskeho parlamentu a Rady
2003/71/ES zo 4. novembra 2003 o prospekte, ktorý sa zverejňuje pri
verejnej ponuke cenných papierov alebo ich prijatí na obchodovanie, a o zmene a
doplnení smernice 2001/34/ES[13],
a v smernici 2009/138/ES je potrebné stanoviť, že tieto smernice sa budú
popri tomto nariadení aj naďalej uplatňovať. (9) Tvorcovia investičných
produktov, ako napr. správcovia fondov, poisťovne, emitenti cenných
papierov, úverové inštitúcie alebo investičné spoločnosti, by mali
vypracovať dokumenty s kľúčovými informáciami pre
investičné produkty, ktoré vytvárajú, keďže najlepšie poznajú produkty
a sú za ne zodpovední. Tvorca investičných produktov by takýto dokument
mal vypracovať skôr, než sa produkty budú môcť predávať
retailovým investorom. Ak sa však produkt nepredáva retailovým investorom, nie
je potrebné vypracovať dokument s kľúčovými informáciami, a ak
je vypracovanie dokumentu s kľúčovými informáciami pre tvorcu
investičného produktu neuskutočniteľné, môže túto úlohu
delegovať na iné subjekty. S cieľom zaistiť rozsiahle šírenie a
dostupnosť dokumentov s kľúčovými informáciami by sa týmto
nariadením malo povoliť, aby tvorca investičných produktov uverejnil
takýto dokument prostredníctvom webovej lokality podľa svojho výberu. (10) S cieľom uspokojiť
potreby retailových investorov je potrebné zaistiť, aby boli informácie o
investičných produktoch pre týchto investorov presné, pravdivé, jasné a
nezavádzajúce. V tomto nariadení by sa preto mali stanoviť spoločné
štandardy zostavovania dokumentu s kľúčovými informáciami s
cieľom zaistiť, aby bol pre retailových investorov zrozumiteľný.
Vzhľadom na ťažkosti pochopiť odbornú finančnú
terminológiu, ktoré majú mnohí retailoví investori, by sa zvláštna pozornosť
mala venovať slovnej zásobe a štýlu použitým pri písaní dokumentu. Mali by
sa stanoviť aj pravidlá upravujúce jazyk, v ktorom by mal byť
vypracovaný. Retailoví investori by okrem iného mali byť schopní
porozumieť dokumentu s kľúčovými informáciami samostatne bez
odkazov na iné informácie. (11) Retailovým investorom by sa
mali poskytnúť informácie, ktoré sú pre nich potrebné na to, aby prijali
informované investičné rozhodnutie a porovnali rôzne investičné
produkty. Ak však tieto informácie nebudú krátke a stručné, existujú riziko,
že investori ich nepoužijú. Dokument s kľúčovými informáciami by mal
preto obsahovať len kľúčové informácie, najmä informácie
týkajúce sa povahy a znakov produktu, vrátane informácie o tom, či je
možné stratiť kapitál, ďalej informácie týkajúce sa jeho nákladov a
profilu z hľadiska rizika, ako aj príslušné informácie o jeho výkonnosti a
určité iné osobitné informácie, ktoré môžu byť potrebné na pochopenie
znakov jednotlivých druhov produktov vrátane produktov určených na
použitie pri plánovaní dôchodku. (12) Dokument s kľúčovými
informáciami by sa mal vypracovať vo formáte, ktorý retailovým investorom
umožňuje porovnať rôzne investičné produkty, keďže
správanie a schopnosti spotrebiteľov sú také, že formát, prezentácia a
obsah informácií sa musia starostlivo nastaviť, aby sa maximalizovalo
pochopenie a použitie informácií. V každom dokumente by sa malo zachovať
rovnaké poradie položiek a rovnaké nadpisy týchto položiek. Podrobnosti o
informáciách, ktoré sa majú zahrnúť do dokumentu s kľúčovými
informáciami pre rôzne produkty, a prezentácia týchto informácií by sa okrem
toho mali ďalej harmonizovať prostredníctvom delegovaných aktov,
ktoré zohľadňujú existujúce a prebiehajúce výskumy v oblasti
správania spotrebiteľov vrátane výsledkov skúšok účinnosti rôznych
spôsobov prezentácie informácií spotrebiteľom. Niektoré investičné
produkty okrem toho ponúkajú retailovému investorovi výber medzi viacerými
podkladovými investíciami. Tieto produkty by sa mali pri vypracovávaní formátu
zohľadniť. (13) Retailoví investori sa v
čoraz väčšej miere nesnažia svojimi investičnými rozhodnutiami
dosiahnuť iba finančnú výnosnosť investície. Často sledujú
aj iné ciele, ako napr. sociálne alebo environmentálne. Informácie o
nefinančných aspektoch investícií môžu byť okrem toho dôležité pre
tých, ktorý sa snažia o udržateľné dlhodobé investície. Informácie o
sociálnych a environmentálnych výsledkoch, ako aj výsledkoch v oblasti správy a
riadenia, ktoré sa tvorca investičných produktov snaží dosiahnuť, sa
však môžu ťažko porovnávať alebo môžu chýbať. Je preto vhodné
ďalej harmonizovať podrobnosti o informáciách o tom, či sa
zohľadnili sociálne a environmentálne otázky alebo otázky v oblasti správy
a riadenia, a ak áno, ako sa zohľadnili. (14) Dokument s kľúčovými
informáciami by sa mal dať jasne odlíšiť od akýchkoľvek
marketingových oznámení. Takéto iné dokumenty by nemali znižovať jeho
význam. (15) S cieľom zaistiť,
aby dokument s kľúčovými informáciami obsahoval spoľahlivé
informácie, by sa v tomto nariadení malo od tvorcov investičných produktov
vyžadovať, aby dokument s kľúčovými informáciami priebežne
aktualizovali. Na tento účel je potrebné, aby sa v delegovanom akte, ktorý
prijme Komisia, stanovili podrobné pravidlá týkajúce sa podmienok a frekvencie
preskúmania informácií a revízie dokumentu s kľúčovými informáciami. (16) Dokumenty s
kľúčovými informáciami tvoria základ investičných rozhodnutí
retailových investorov. Tvorcovia investičných produktov majú z tohto
dôvodu dôležitú zodpovednosť voči retailovým investorom, ktorá
spočíva v zaistení toho, aby spĺňali pravidlá tohto nariadenia.
Je preto dôležité zaistiť, aby retailoví investori, ktorí sa pri svojom
investičnom rozhodnutí spoliehali na dokument s kľúčovými
informáciami, mali účinné právo na nápravu. Malo by sa takisto
zaistiť, aby všetci retailoví investori z celej Únie mali rovnaké právo
žiadať náhradu škôd, ktoré môžu utrpieť z dôvodu neplnenia
požiadaviek stanovených v tomto nariadení tvorcami investičných produktov.
Preto by sa mali harmonizovať pravidlá týkajúce sa zodpovednosti tvorcov
investičných produktov. V tomto nariadení by sa malo stanoviť, že
retailový investor by mal mať možnosť robiť tvorcu produktov
zodpovedným za porušenie tohto nariadenia v prípade, že stratu spôsobí použitie
dokumentu s kľúčovými informáciami. (17) Keďže retailoví investori
nemajú vo všeobecnosti prístup k vnútorným postupom tvorcov investičných
produktov, malo by sa stanoviť prenesenie dôkazného bremena. Tvorca
produktu by musel preukázať, že dokument s kľúčovými informáciami
bol vypracovaný v súlade s týmto nariadením. Bolo by však na retailovom
investorovi, aby preukázal, že stratu utrpel v dôsledku použitia informácií z
dokumentu s kľúčovými informáciami, keďže táto záležitosť
patrí do priamej osobnej sféry retailového investora. (18) Pokiaľ ide o záležitosti
týkajúce sa občianskoprávnej zodpovednosti tvorcu investičných
produktov, na ktoré sa nevzťahuje toto nariadenie, takéto záležitosti by
sa mali riadiť uplatniteľným vnútroštátnym právom určeným na
základe príslušných pravidiel medzinárodného súkromného práva. Príslušný súd,
ktorý rozhodne o nárokoch, pokiaľ ide o občianskoprávnu
zodpovednosť, vznesených retailovým investorom, by sa mal určiť
na základe príslušných pravidiel medzinárodnej súdnej právomoci. (19) Na to, aby retailový investor
dokázal prijať informované investičné rozhodnutie, by sa od predajcov
investičných produktov malo požadovať, aby dokument s
kľúčovými informáciami poskytli v dostatočnom časovom
predstihu pred uzatvorením akejkoľvek transakcie. Táto požiadavka by sa
mala vo všeobecnosti uplatňovať nezávisle od toho, kde alebo ako sa
transakcia uskutočňuje. Medzi predajcov patria tak distribútori, ako
aj samotní tvorcovia investičných produktov, ak sa rozhodnú, že budú
produkty predávať priamo retailovým investorom. S cieľom zaistiť
potrebnú flexibilitu a proporcionalitu by retailoví investori, ktorí chcú
uzatvoriť transakciu použitím prostriedku komunikácie na diaľku, mali
mať možnosť dostať dokument s kľúčovými informáciami
po uzatvorení transakcie. Dokument s kľúčovými informáciami by
dokonca aj v takomto prípade bol pre investora užitočný, umožnil by mu
napr. porovnať kúpený produkt s produktom opísaným v dokumente s
kľúčovými informáciami. Toto nariadenie sa uplatňuje bez toho,
aby bola dotknutá smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/65/ES[14]. (20) Mali by sa stanoviť
jednotné pravidlá, aby sa predajcovi investičného produktu poskytla
určitá možnosť voľby, pokiaľ ide o médium, ktorým sa
dokument s kľúčovými informáciami poskytne retailovým investorom, pričom
sa umožní použitie elektronickej komunikácie, ak to je vhodné vzhľadom na
okolnosti transakcie. Retailový investor by však mal mať aj možnosť
získať dokument v papierovej forme. V záujme prístupu spotrebiteľov k
informáciám by sa dokument s kľúčovými informáciami mal vždy
poskytovať zdarma. (21) S cieľom zaistiť
dôveru retailových investorov v investičné produkty by sa mali
stanoviť požiadavky na primerané vnútorné postupy, ktorými sa zaistí, aby
retailoví investori získali od tvorcu investičných produktov zásadnú
odozvu na svoje sťažnosti. (22) Postupy alternatívneho
riešenia sporov umožňujú rýchlejšie a lacnejšie urovnanie sporov než ich
urovnanie na súde a znižujú zaťaženie súdneho systému. Na tento účel
by tvorcovia investičných produktov a ich predajcovia mali mať povinnosť
zúčastniť sa na takýchto postupoch podnietených retailovými
investormi týkajúcich sa práv a povinností stanovených v tomto nariadení s
výhradou určitých ochranných opatrení v súlade so zásadami účinnej
súdnej ochrany. Najmä postupy alternatívneho riešenia sporov by nemali
porušovať práva strán takýchto postupov na začatie súdneho konania
pred súdom. (23) Keďže dokumenty s
kľúčovými informáciami by pre investičné produkty mali
vypracovať subjekty pôsobiace na finančných trhoch, konkrétne v
sektoroch bankovníctva, poisťovníctva, cenných papierov a fondov, je
nanajvýš dôležité, aby sa zaistila hladká spolupráca medzi rôznymi orgánmi
vykonávajúcimi dohľad nad tvorcami investičných produktov, aby sa
zaistila spoločná koncepcia uplatňovania tohto nariadenia. (24) V súlade s oznámením Komisie z
decembra 2010 s názvom Posilňovanie sankčných režimov v odvetví
finančných služieb[15]
a s cieľom zaistiť splnenie požiadaviek uvedených v tomto nariadení
je dôležité, aby členské štáty prijali potrebné kroky na zaistenie toho,
že v prípade porušenia tohto nariadenia sa uplatnia primerané administratívne
sankcie a opatrenia. S cieľom zaistiť, aby sankcie mali odrádzajúci
účinok, a s cieľom posilniť ochranu investorov prostredníctvom
ich varovania pred investičnými produktmi, ktoré sa na trhu ponúkajú
napriek tomu, že sa tým porušuje toto nariadenie, by sa sankcie a opatrenia
mali zvyčajne uverejňovať s výnimkou určitých dôkladne
vymedzených okolností. (25) S cieľom splniť
ciele tohto nariadenia by sa na Komisiu mala delegovať právomoc
prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej
únie, pokiaľ ide o bližšie určenie podrobností týkajúcich sa
prezentácie a formátu dokumentu s kľúčovými informáciami, pokiaľ
ide o bližšie určenie obsahu informácií, ktoré sa majú zahrnúť do
dokumentu s kľúčovými informáciami, pokiaľ ide o bližšie
určenie podrobných požiadaviek týkajúcich sa načasovania poskytnutia
dokumentu s kľúčovými informáciami, ako aj pokiaľ ide o jeho
revíziu a preskúmanie. Je obzvlášť dôležité, aby Komisia počas
svojich prípravných práv vykonávala primerané konzultácie. Komisia by pri
príprave a vypracúvaní delegovaných aktov mala zaistiť súbežné,
včasné a primerané predkladanie relevantných dokumentov Európskemu
parlamentu a Rade. (26) Komisia by mala prijať
návrh regulačných technických predpisov vypracovaných ESMA, EBA a EIOPA v
súlade s článkom 8, pokiaľ ide o metodiku, na ktorej sa zakladá
prezentácia rizík a výnosnosti a výpočet nákladov, a to prostredníctvom
delegovaných aktov v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej
únie a v súlade s príslušnými článkami 10 až 14 nariadení (EÚ) č.
1093/2010, č. 1094/2010 a č. 1095/2010 (27) Smernicou Európskeho
parlamentu a Rady 95/46/EHS z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri
spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov[16] sa upravuje spracovanie
osobných údajov, ktoré sa vykonáva v členských štátoch v súvislosti s
týmto nariadením a pod dohľadom príslušných orgánov. Nariadením Európskeho
parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001/EHS z 18. decembra 2000 o ochrane
jednotlivcov so zreteľom na spracovanie osobných údajov inštitúciami a
orgánmi Spoločenstva a o voľnom pohybe takýchto údajov [17] sa upravuje spracovanie
osobných údajov, ktoré vykonávajú európske orgány dohľadu v
súlade s týmto nariadením a pod dohľadom európskeho dozorného úradníka pre
ochranu údajov. Akékoľvek spracovanie osobných údajov vykonávané v rámci
tohto nariadenia, ako napr. výmena alebo zaslanie osobných údajov príslušnými
orgánmi, by mali byť v súlade so smernicou 95/46/ES a akákoľvek
výmena alebo zaslanie informácií európskymi orgánmi dohľadu by mali
byť v súlade s nariadením (ES) č. 45/2001. (28) Hoci PKIPCP sú
investičnými produktmi v zmysle tohto nariadenia, z nedávneho stanovenia
požiadaviek na kľúčové informácie pre investorov v smernici
2009/65/ES vyplýva, že by bolo primerané poskytnúť takýmto PKIPCP
prechodné obdobie piatich rokov po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia,
počas ktorého by sa na ne toto nariadenie neuplatňovalo. Po uplynutí
tohto prechodného obdobia by sa na ne v prípade, ak by nedošlo k jeho
predĺženiu, začalo uplatňovať toto nariadenie. (29) Preskúmanie tohto nariadenia
by sa malo vykonať štyri roky po nadobudnutí jeho účinnosti s
cieľom zohľadniť vývoj na trhu, ako napr. vznik nových druhov
investičných produktov, ako aj vývoj v iných oblastiach práva Únie a
skúsenosti členských štátov. V preskúmaní by sa malo posúdiť, či
sa zavedenými opatreniami zlepšila zrozumiteľnosť investičných
produktov pre priemerných retailových investorov a porovnateľnosť produktov.
Takisto by sa v ňom malo zvážiť, či by sa malo
predĺžiť prechodné obdobie, ktoré sa uplatňuje na PKIPCP, alebo
či by sa mali zvážiť nové možnosti zaobchádzania s PKIPCP. Komisia by
na základe preskúmania mala Európskemu parlamentu a Rade predložiť správu,
ktorú v prípade potreby doplní o legislatívne návrhy. (30) S cieľom poskytnúť
tvorcom investičných produktov a ich predajcom dostatok času na to,
aby sa pripravili na praktické uplatňovanie požiadaviek tohto nariadenia,
by sa požiadavky tohto nariadenia nemali stať uplatniteľnými skôr ako
dva roky po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia. (31) Týmto nariadením sa rešpektujú
základné práva a dodržiavajú zásady uznané najmä v Charte základných práv
Európskej únie. (32) Keďže ciele opatrení,
ktoré sa majú prijať, ktorými je posilnenie ochrany retailových investorov
a zvýšenie ich dôvery v investičné produkty, aj v prípade
cezhraničného predaja, nie je možné dostatočne dosiahnuť, ak
členské štáty konajú nezávisle od seba, a len opatreniami na európskej
úrovni by sa dali riešiť zistené slabé stránky a keďže tieto ciele je
na základe ich účinku možné ľahšie dosiahnuť na úrovni Únie,
Únia môže prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa
článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality
podľa uvedeného článku toto nariadenie nepresahuje rámec toho,
čo je nevyhnutné na dosiahnutie týchto cieľov, PRIJALI TOTO NARIADENIE: KAPITOLA I
PREDMET ÚPRAVY, ROZSAH PÔSOBNOSTI A VYMEDZENIE POJMOV Článok 1 V tomto nariadení sa stanovujú jednotné
pravidlá upravujúce formát a obsah dokumentu s kľúčovými
informáciami, ktorý vypracujú tvorcovia investičných produktov, a jednotné
pravidlá upravujúce poskytovanie tohto dokumentu retailovým investorom. Článok 2 Toto nariadenie sa uplatňuje na tvorbu a
predaj investičných produktov. Neuplatňuje sa však na tieto
produkty: (a)
poistné produkty, ktoré neponúkajú odkupnú hodnotu,
alebo ak táto odkupná hodnota nie je celkovo alebo čiastočne priamo
alebo nepriamo vystavená trhovým výkyvom; (b)
vklady, pri ktorých je miera výnosnosti stanovená
vo vzťahu k úrokovej sadzbe; (c)
cenné papiere uvedené v článku 1 ods. 2 písm.
b) až písm. g), písm. i) a písm. j) smernice 2003/71/ES; (d)
iné cenné papiere, ktoré neobsahujú derivát; (e)
zamestnanecké dôchodkové systémy, ktoré patria do
rozsahu pôsobnosti smernice 2003/41/ES alebo smernice 2009/138/ES a (f)
dôchodkové produkty, pri ktorých sa podľa
vnútroštátnych právnych predpisov požaduje finančný príspevok od
zamestnávateľa a pri ktorých si zamestnanec nemôže vybrať
poskytovateľa týchto produktov. Článok 3 1. Ak sa na tvorcov
investičných produktov, na ktorých sa vzťahuje toto nariadenie,
vzťahuje aj smernica 2003/71/ES, uplatňuje sa tak toto nariadenie,
ako aj smernica 2003/71/ES. 2. Ak sa na tvorcov
investičných produktov, na ktorých sa vzťahuje toto nariadenie,
vzťahuje aj smernica 2009/138/ES, uplatňuje sa tak toto nariadenie,
ako aj smernica 2009/138/ES. Článok 4 Na účely tohto nariadenia sa
uplatňujú tieto vymedzenia pojmov: (a)
„investičný produkt“ je investícia, pri ktorej
je suma splatná investorovi nezávisle od právnej formy investície vystavená
výkyvom referenčných hodnôt alebo výkyvom výkonnosti jedného alebo
viacerých aktív, ktoré investor nenakupuje priamo; (b)
„tvorca investičného produktu“ je: i) každá fyzická alebo právnická osoba,
ktorá vytvára investičný produkt; ii) každá fyzická alebo právnická osoba,
ktorá vykonáva zmeny existujúceho investičného produktu prostredníctvom
úpravy jeho profilu z hľadiska rizika a výnosnosti alebo nákladov
spojených s investíciou do investičného produktu; (c)
„retailoví investori“ sú: i) drobní klienti podľa vymedzenia v
článku 4 ods. 1 bode 12 smernice 2004/39/ES; ii) zákazníci v zmysle smernice 2002/92/ES; (d)
„dôchodkové produkty“ sú produkty, ktoré sa na
základe vnútroštátnych právnych predpisov chápu ako produkty, ktorých primárnym
účelom je poskytnúť investorovi príjem počas dôchodku a ktoré
investora oprávňujú na určité výhody; (e)
„trvanlivé médium“ je trvanlivé médium podľa
vymedzenia v článku 2 písm. m) smernice 2009/65/ES; (f)
„príslušné orgány“ sú vnútroštátne orgány
členských štátov, ktoré majú zo zákona právomoc vykonávať dohľad
nad tvorcom investičného produktu alebo osobou, ktorá investičný
produkt predáva retailovému investorovi. KAPITOLA II
DOKUMENT S KĽÚČOVÝMI INFORMÁCIAMI oddiel 1
Vypracovanie dokumentu s kľúčovými informáciami Článok 5 Tvorca investičného produktu vypracuje
dokument s kľúčovými informáciami v súlade s požiadavkami stanovenými
v tomto nariadení pre každý investičný produkt, ktorý vytvorí, a uverejní
ho na webovej lokalite podľa svojho výberu, skôr ako je možné
investičný produkt predávať retailovým investorom. Oddiel II
Forma a obsah dokumentu s kľúčovými informáciami Článok 6 1. Dokument s
kľúčovými informáciami je presný, pravdivý, jasný a nezavádzajúci. 2. Dokument s
kľúčovými informáciami je samostatným dokumentom a je jasne odlíšený
od marketingových materiálov. 3. Dokument s
kľúčovými informáciami sa vypracuje ako krátky dokument, ktorý: (a)
je prezentovaný a rozvrhnutý tak, aby bol
ľahko čitateľný a používali sa v ňom znaky
čitateľnej veľkosti; (b)
je jasne formulovaný a napísaný jazykom, ktorý
komunikuje spôsobom uľahčujúcim retailovému investorovi pochopenie
informácií, ktoré sa predkladajú, pričom predovšetkým platí, že: i) použitý jazyk je jasný, stručný
a zrozumiteľný; ii) sa vyhýba používaniu žargónu; iii) sa vyhýba odborným výrazom, keď je
možné namiesto nich použiť bežne používané slová. 4. Ak je dokument s
kľúčovými informáciami farebný, farebnosťou sa nezníži
zrozumiteľnosť informácií v prípade, že dokument s kľúčovými
informáciami sa vytlačí alebo skopíruje čiernobielo. 5. Ak sa v dokumente s
kľúčovými informáciami používa firemná značka alebo logo tvorcu
investičného produktu alebo skupiny, do ktorej patrí, neodvedie
pozornosť retailového investora od informácií obsiahnutých v dokumente ani
nezníži prehľadnosť textu. Článok 7 Dokument s kľúčovými informáciami je
napísaný v úradnom jazyku alebo v jednom z úradných jazykov členského
štátu, v ktorom sa investičný produkt predáva, alebo v jazyku, ktorý
akceptujú príslušné orgány daného členského štátu, alebo ak je napísaný v
inom jazyku, preloží sa do jedného z uvedených jazykov. Článok 8 1. Názov „Dokument s
kľúčovými informáciami“ sa uvádza zreteľným spôsobom v hornej
časti prvej strany dokumentu s kľúčovými informáciami.
Hneď pod názvom sa uvádza vysvetľujúce vyhlásenie. Jeho znenie je
takéto: „V tomto dokumente sú uvedené
kľúčové informácie o tomto investičnom produkte. Neslúži na
marketingové účely. Uvedenie týchto informácii sa vyžaduje na základe
právnych predpisov s cieľom pomôcť Vám pochopiť povahu tohto
investičného produktu a rizík vyplývajúcich z investovania do neho.
Odporúčame Vám, aby ste si tento dokument prečítali, čo Vám
umožní prijať informované rozhodnutie o tom, či uskutočniť
alebo neuskutočniť investíciu.“ 2. Dokument s
kľúčovými informáciami obsahuje tieto informácie: (a)
v oddiele na začiatku dokumentu obsahuje názov
investičného produktu a totožnosť jeho tvorcu; (b)
v oddiele s názvom „O aký typ investície ide?“
obsahuje povahu a hlavné znaky investičného produktu vrátane i) typu investičného produktu; ii) jeho cieľov a prostriedkov na ich
dosiahnutie; iii) údaja o tom, či sa tvorca
investičného produktu zameriava na osobitné environmentálne alebo sociálne
ciele, či ciele v oblasti správy a riadenia, buď vzhľadom na
vykonávanie jeho obchodnej činnosti alebo vzhľadom na investičný
produkt, a ak áno vrátane údaja o tom, aké výsledky sa snaží dosiahnuť, a
akým spôsobom sa majú dosiahnuť; iv) ak investičný produkt ponúka poistné
výhody, vrátane podrobností o týchto poistných výhodách; v) dĺžky platnosti investičného
produktu, ak je známa; vi) scenárov výkonnosti, ak je to vzhľadom
na povahu produktu relevantné; (c)
v oddiele s názvom „Mohol by som prísť o
peniaze?“ obsahuje stručný údaj o tom, či je možné prísť o
kapitál vrátane i) akýchkoľvek poskytnutých záruk alebo
kapitálovej ochrany, ako aj akýchkoľvek ich obmedzení; ii) údaja o tom, či sa na investičný
produkt vzťahuje systém náhrad alebo záruk; (d)
v oddiele s názvom „Načo slúži?“ obsahuje údaj
o odporúčanej minimálnej dobe držby a očakávanom profile, pokiaľ
ide o likviditu produktu, vrátane možnosti zbavenia sa produktu pred jeho
splatnosťou a príslušných podmienok, vzhľadom na profil
investičného produktu z hľadiska rizika a výnosnosti a vývoj na trhu,
na ktorý sa produkt zameriava; (e)
v oddiele s názvom „Aké sú riziká a čo môžem
získať?“ obsahuje profil investičného produktu z hľadiska rizika
a výnosnosti vrátane súhrnného ukazovateľa tohto profilu a varovaní vo
vzťahu k akýmkoľvek osobitným rizikám, ktoré možno nie sú v súhrnnom
ukazovateli v plnej miere zohľadnené; (f)
v oddiele s názvom „Aké sú náklady?“ obsahuje
náklady spojené s investíciou do investičného produktu, ktoré obsahujú tak
priame, ako aj nepriame náklady, ktoré znáša investor vrátane súhrnných ukazovateľov
týchto nákladov; (g)
v oddiele s názvom „Aké výsledky dosiahol tento
produkt v minulosti?“ obsahuje výkonnosť investičného produktu v
minulosti, ak je to relevantné vzhľadom na povahu produktu a dĺžku
jeho záznamov o výsledkoch; (h)
pokiaľ ide o dôchodkové produkty, v oddiele s
názvom „Čo môžem dostať, keď odídem do dôchodku?“ obsahuje
projekcie možných budúcich výsledkov. 3. Tvorca investičného
produktu môže iné informácie zahrnúť len vtedy, ak ich retailový investor
potrebuje na to, aby prijal informované investičné rozhodnutie o
konkrétnom investičnom produkte. 4. Informácie uvedené v odseku 2
sa predkladajú v spoločnom formáte vrátane spoločných nadpisov a
podľa štandardizovaného poradia stanoveného v odseku 2, aby sa tak
umožnilo porovnávanie s dokumentom s kľúčovými informáciami
akéhokoľvek iného investičného produktu. V dokumente s
kľúčovými informáciami je výrazne zobrazený spoločný znak,
ktorým sa tento dokument odlišuje od iných dokumentov. 5. Komisia je oprávnená
prijímať delegované akty v súlade s článkom 23, v ktorých sa bližšie
určujú podrobnosti prezentácie a obsahu každého prvku informácií
podľa odseku 2, prezentácia a podrobnosti iných informácií, ktoré tvorca
produktu môže zahrnúť do dokumentu s kľúčovými informáciami
podľa odseku 3 a podrobnosti o spoločnom formáte a spoločnom
znaku podľa odseku 4. Komisia berie do úvahy rozdiely medzi
investičnými produktmi a schopnosťami retailových investorov, ako aj
znaky investičných produktov, ktoré retailovým investorom umožňujú
vybrať si medzi rôznymi podkladovými investíciami alebo inými
možnosťami, ktoré produkt poskytuje, vrátane prípadov, keď sa tento
výber môže uskutočniť v rôznom čase alebo sa môže v budúcnosti
zmeniť. 6. Európsky orgán pre
bankovníctvo (EBA), Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové
poistenie zamestnancov (EIOPA) a Európsky orgán pre cenné papiere a trhy (ESMA)
vypracujú návrh regulačných predpisov na určenie: (a)
metodiky, na ktorej sa bude zakladať
prezentácia rizík a výnosov podľa ods. 2 písm. e) tohto článku a (b)
výpočtu nákladov podľa ods. 2 písm. f)
tohto článku. V návrhu regulačných technických predpisov sa
zohľadnia rôzne druhy investičných produktov. Európske orgány
dohľadu predložia tento návrh regulačných technických predpisov
Komisii do […]. Komisii sa zveruje právomoc prijímať
regulačné technické predpisy v súlade s postupom stanoveným v
článkoch 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010, článkoch 10 až
14 nariadenia 1094/2010 a článkoch 10 až 14 nariadenia (EÚ) č.
1095/2010. Článok 9 Marketingové oznámenia, ktoré obsahujú
konkrétne informácie týkajúce sa investičného produktu, neobsahujú žiadne
vyhlásenia, ktoré odporujú informáciám obsiahnutým v dokumente s
kľúčovými informáciami alebo znižujú význam dokumentu s
kľúčovými informáciami. V marketingových oznámeniach sa uvádza, že
dokument s kľúčovými informáciami je k dispozícii a poskytujú sa v
nich informácie o tom, ako tento dokument možno získať. Článok 10 1. Tvorca investičného
produktu pravidelne preskúma informácie obsiahnuté v dokumente s
kľúčovými informáciami a dokument zreviduje, ak z preskúmania
vyplynie, že je potrebné vykonať zmeny. 2. Komisia je oprávnená
prijímať delegované akty v súlade s článkom 23, v ktorých sa stanovia
podrobné pravidlá preskúmania informácií obsiahnutých v dokumente s
kľúčovými informáciami a pravidlá revízie dokumentu s
kľúčovými informáciami, pokiaľ ide o: (a)
podmienky a frekvenciu preskúmania informácií
obsiahnutých v dokumente s kľúčovými informáciami; (b)
podmienky, za ktorých sa informácie obsiahnuté v
dokumente s kľúčovými informáciami musia zrevidovať a za ktorých
je povinné alebo voliteľné opätovne uverejniť zrevidovaný dokument s
kľúčovými informáciami; (c)
konkrétne podmienky, za ktorých sa informácie
obsiahnuté v dokumente s kľúčovými informáciami musia preskúmať
alebo za ktorých sa musí zrevidovať dokument s kľúčovými
informáciami, ak sa investičný produkt sprístupňuje retailovým
investorom nepravidelne; (d)
okolnosti, za ktorých sa majú retailoví investori
informovať o zrevidovanom dokumente s kľúčovými informáciami pre
investičný produkt, ktorý kúpili. Článok 11 1. Ak tvorca investičného
produktu vypracoval dokument s kľúčovými informáciami, ktorý nie je v
súlade s požiadavkami článkov 6, 7 a 8 a na ktorý sa retailový investor
spoliehal pri prijímaní investičného rozhodnutia, tento retailový investor
môže od tvorcu investičného produktu žiadať odškodné za
akúkoľvek stratu, ktorá mu bola spôsobená použitím dokumentu s
kľúčovými informáciami. 2. Ak retailový investor
preukáže, že v dôsledku použitia informácií obsiahnutých v dokumente s
kľúčovými informáciami utrpel stratu, tvorca investičného
produktu musí preukázať, že dokument s kľúčovými informáciami
bol vypracovaný v súlade s článkami 6, 7 a 8 tohto nariadenia. 3. Pridelenie dôkazného bremena
podľa odseku 2 sa nezmení v predstihu prostredníctvom dohody.
Akákoľvek doložka takýchto dohôd uzavretých v predstihu nie je pre
retailového investora záväzná. Oddiel III
Poskytnutie dokumentu s kľúčovými informáciami Článok 12 1. Predajca investičného
produktu poskytne retailovým investorom dokument s kľúčovými
informáciami v dostatočnom časovom predstihu pred uzatvorením
transakcie týkajúcej sa investičného produktu. 2. Odchylne od odseku 1 môže
predajca investičného produktu poskytnúť retailovému investorovi
dokument s kľúčovými informáciami okamžite po uzatvorení transakcie,
ak: (a)
sa retailový investor rozhodne uzatvoriť
transakciu použitím prostriedku komunikácie na diaľku, ak: (b)
nie je možné poskytnutie dokumentu s
kľúčovými informáciami v súlade s odsekom 1 a (c)
ak predajca investičného produktu informoval
retailového investora o tejto skutočnosti. 3. Ak sa v mene retailového
investora vykonávajú následné transakcie týkajúce sa toho istého
investičného produktu v súlade s pokynmi, ktoré daný investor udelil
predajcovi investičného produktu pred prvou transakciou, povinnosť
poskytnúť dokument s kľúčovými informáciami podľa odseku 1
sa uplatňuje len na prvú transakciu. 4. Komisia je oprávnená
prijímať delegované akty v súlade s článkom 23, ktorými sa bližšie
určia: (a)
podmienky splnenia požiadavky poskytnúť
dokument s kľúčovými informáciami v dostatočnom časovom
predstihu podľa odseku 1; (b)
metóda a lehota poskytnutia dokumentu s
kľúčovými informáciami podľa odseku 2. Článok 13 1. Predajca investičného
produktu poskytne dokument s kľúčovými informáciami retailovým
investorom zdarma. 2. Predajca investičného
produktu poskytne dokument s kľúčovými informáciami retailovému
investorovi prostredníctvom jedného z týchto médií: (a)
na papieri; (b)
použitím trvanlivého média iného ako papier, ak sú
splnené podmienky stanovené v odseku 4; alebo (c)
prostredníctvom webovej lokality, ak sú splnené
podmienky stanovené v odseku 5. 3. Ak sa dokument s
kľúčovými informáciami poskytuje použitím trvanlivého média iného ako
papier alebo prostredníctvom webovej lokality, retailovým investorom sa na
požiadanie zdarma poskytne aj papierová kópia. 4. Dokument s
kľúčovými informáciami sa použitím trvanlivého média iného ako papier
môže poskytnúť, ak sú splnené tieto podmienky: (a)
použitie trvanlivého média je vhodné v súvislosti s
obchodom realizovaným medzi predajcom investičného produktu a retailovým
investorom a (b)
retailovému investorovi sa poskytla možnosť
voľby medzi informáciami na papieri a na trvanlivom médiu a investor si
vybral uvedené iné médium. 5. Dokument s
kľúčovými informáciami sa môže poskytnúť prostredníctvom webovej
lokality, ak je adresovaný osobne retailovému investorovi alebo ak sú splnené
tieto podmienky: (a)
poskytnutie dokumentu s kľúčovými
informáciami prostredníctvom webovej lokality je vhodné v súvislosti s obchodom
realizovaným medzi predajcom investičného produktu a retailovým
investorom; (b)
retailový investor súhlasil s poskytnutím dokumentu
s kľúčovými informáciami prostredníctvom webovej lokality; (c)
retailovému investorovi bola elektronicky oznámená
adresa webovej lokality a miesto na tejto webovej lokalite, kde môže
získať prístup k dokumentu s kľúčovými informáciami; (d)
ak bol dokument s kľúčovými informáciami
zrevidovaný v súlade s článkom 10, sprístupnia sa retailovému investorovi
aj všetky zrevidované verzie; (e)
je zaistené, aby dokument s kľúčovými
informáciami zostal prístupný na webovej lokality tak dlho, ako môže retailový
investor odôvodnene potrebovať do neho nahliadnuť. 6. Na účely odsekov 4 a 5
sa poskytnutie informácií použitím trvanlivého média iného ako papier alebo
prostredníctvom webovej lokality považuje za vhodné v súvislosti s obchodom
realizovaným medzi predajcom investičného produktu a retailovým
investorom, ak existuje dôkaz o tom, že retailový investor má pravidelný
prístup k internetu. E-mailová adresa, ktorú poskytol retailový investor na
účely uvedeného obchodu, sa považuje za takýto dôkaz. KAPITOLA III
SŤAŽNOSTI, NÁPRAVA, spolupráca
Článok 14 Tvorca investičného produktu stanoví
primerané postupy a mechanizmy, ktorými zaistí, aby retailoví investori, ktorí
podali sťažnosť vzhľadom na dokument s kľúčovými
informáciami, dostali včas a riadne vecnú odpoveď. Článok 15 1. Ak retailový investor
podnieti konanie na alternatívne riešenie sporov podľa vnútroštátneho
práva voči tvorcovi investičného produktu alebo jeho predajcovi
vzhľadom na spor týkajúci sa práv a povinností stanovených podľa
tohto nariadenia, tvorca investičného produktu alebo jeho predajca sa na
tomto konaní zúčastňuje za predpokladu, že sú splnené tieto podmienky: (a)
výsledkom konania sú rozhodnutia, ktoré nie sú
záväzné; (b)
lehota na začatie konania vo veci sporu pred
súdom sa pozastavuje na dobu trvania konania na alternatívne riešenie sporov; (c)
obdobie premlčania, pokiaľ ide o
sťažnosť, sa pozastavuje na dobu trvania konania; (d)
konanie je bezplatné alebo len mierne spoplatnené v
súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi; (e)
elektronické prostriedky nie sú jediným
prostriedkom, na základe ktorého môžu strany získať prístup ku konaniu; (f)
vo výnimočných prípadoch, ak si to vyžaduje
naliehavosť situácie, sú možné predbežné opatrenia. 2. Členské štáty informujú
Komisiu o subjektoch, ktoré sú kompetentné zaoberať sa konaniami
uvedenými v odseku 1 do [vložiť konkrétny dátum 6 mesiacov
po nadobudnutí účinnosti/začatí uplatňovania tohto nariadenia].
Bezodkladne informujú Komisiu o každej následnej zmene týkajúcej sa týchto
subjektov. 3. Subjekty, ktoré sú
kompetentné zaoberať sa konaniami uvedenými v odseku 1, navzájom
spolupracujú pri riešení cezhraničných sporov, ktoré vznikli na základe
tohto nariadenia. Článok 16 Na účely uplatňovania tohto
nariadenia príslušné orgány spolupracujú medzi sebou a so subjektmi
zodpovednými za mimosúdne postupy vybavovania sťažností a nápravy
podľa článku 15. Príslušné orgány si bez zbytočného
odkladu navzájom poskytujú najmä informácie, ktoré sú dôležité na účely
plnenia ich povinností podľa tohto nariadenia. Článok 17 1. Členské štáty
uplatňujú na spracovanie osobných údajov vykonávané v danom členskom
štáte podľa tohto nariadenia smernicu 94/46/ES. 2. Na spracovanie osobných
údajov vykonávané EBA, EIOPA a ESMA sa uplatňuje nariadenie Európskeho
parlamentu a Rady ES č. 45/2001. KAPITOLA IV
Administratívne sankcie a opatrenia
Článok 18 1. Členské štáty stanovia
pravidlá, ktorými sa zavádzajú administratívne sankcie a opatrenia, ktoré sa
uplatňujú v situáciách porušenia ustanovení tohto nariadenia,
a prijmú všetky potrebné opatrenia na zaistenie ich vykonávania. Tieto
sankcie a opatrenia musia byť účinné, primerané a odradzujúce. Členské štáty oznámia pravidlá uvedené v prvom
pododseku Komisii a Spoločnému výboru európskych orgánov dohľadu do [24
mesiacov od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia]. Komisii a
Spoločnému výboru európskych orgánov dohľadu bezodkladne oznámia
akúkoľvek následnú zmenu a doplnenie týchto pravidiel. 2. Príslušné orgány pri
vykonávaní svojich právomocí podľa článku 19 úzko spolupracujú s
cieľom zaistiť, aby administratívne opatrenia a sankcie priniesli
želané výsledky tohto nariadenia, a koordinujú svoju činnosť, aby sa
zabránilo možnej duplicite a prekrývaniu pri uplatňovaní administratívnych
opatrení a sankcií v cezhraničných prípadoch. Článok 19 1. Tento článok sa
uplatňuje na tieto porušenia: (a)
dokument s kľúčovými informáciami nie je
v súlade s článkom 6 ods. 1 až ods. 3 a článkom 7; (b)
dokument s kľúčovými informáciami
neobsahuje informácie stanovené v článku 8 ods. 1 a ods. 2 alebo nie je
prezentovaný v súlade s článkom 8 ods. 4; (c)
marketingové oznámenie obsahuje informácie týkajúce
sa investičného produktu, ktoré sú v rozpore s informáciami v dokumente s
kľúčovými informáciami, čím sa porušuje článok 9; (d)
dokument s kľúčovými informáciami sa
nepreskúmava a nereviduje v súlade s článkom 10; (e)
dokument s kľúčovými informáciami sa
neposkytol v dostatočnom časovom predstihu v súlade s článkom 12
ods. 1; (f)
dokument s kľúčovými informáciami sa
neposkytol zdarma v súlade s článkom 13 ods. 1. 2. Členské štáty zaistia,
aby príslušné orgány mali právomoc uložiť aspoň tieto administratívne
opatrenia a sankcie: (a)
príkaz, ktorým sa zakazuje ponúkanie
investičného produktu na trhu; (b)
príkaz, ktorým sa pozastavuje ponúkanie
investičného produktu na trhu; (c)
varovanie, ktoré sa zverejní a v ktorom sa
určuje osoba zodpovedná za porušenie a povaha porušenia; (d)
príkaz uverejniť novú verziu dokumentu s
kľúčovými informáciami. 3. Členské štáty zaistia,
aby príslušné orgány v prípade, že uložili jedno alebo viaceré administratívne
opatrenia a sankcie v súlade s odsekom 2, mali právomoc vydať priame
oznámenie dotknutému retailovému investorovi, v ktorom ho informujú o
administratívnom opatrení alebo sankcii a v ktorom ho informujú o tom, kde je
možné podávať sťažnosti alebo žiadosti o nápravu, alebo aby mali
právomoc požadovať od tvorcu investičného produktu alebo jeho
predajcu, aby vydali takéto priame oznámenie. Článok 20 Príslušné orgány pri uplatňovaní
administratívnych opatrení a sankcií uvedených v článku 19 ods. 2
zohľadňujú všetky relevantné okolnosti vrátane: (a)
závažnosti a dĺžky trvania porušenia; (b)
stupňa zodpovednosti osoby zodpovednej za
porušenie; (c)
vplyvu porušenia na záujmy retailových investorov; (d)
ochoty osoby zodpovednej za porušenie
spolupracovať; (e)
akýchkoľvek predchádzajúcich porušení
zodpovednej osoby. Článok 21 1. Ak príslušný orgán zverejnil
administratívne opatrenia a sankcie, informuje o nich súčasne EBA,
EIOPA a ESMA. 2. Členské štáty poskytnú
EBA, EIOPA a ESMA raz za rok súhrnné informácie o všetkých administratívnych
opatreniach a sankciách uložených v súlade s článkom 18 a článkom 19
ods. 2. 3. EBA, ESMA a EIOPA tieto
informácie uverejnia vo výročnej správe. Článok 22 Sankcie a
opatrenia uložené za porušenia uvedené v článku 19 ods. 1 sa zverejnia bez
neprimeraných zdržaní vrátane prinajmenšom informácií o druhu porušenia tohto
nariadenia a totožnosti osôb, ktoré sú zaň zodpovedné, s výnimkou
prípadov, ak by takéto zverejnenie závažne ohrozilo finančné trhy. Ak by toto
uverejnenie spôsobilo neprimeranú škodu dotknutým stranám, príslušné orgány
uverejnia sankcie alebo opatrenia anonymne. KAPITOLA IV
ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA Článok 23 1. Právomoc prijímať
delegované akty sa Komisii udeľuje za podmienok stanovených v tomto
článku. 2. Právomoc prijímať
delegované akty podľa článku 8 ods. 5, článku 10
ods. 2 a článku 12 ods. 4 sa Komisii udeľuje na dobu
[4 roky] od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia. Delegovanie právomoci
sa automaticky predlžuje na rovnako dlhé obdobia, ak Európsky parlament alebo
Rada nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace
pred koncom každého obdobia. 3. Delegovanie právomocí uvedené
v článku 8 ods. 5, článku 10 ods. 2 a článku 12 ods. 4 môže
Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o
odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci v ňom uvedenej. Nadobúda
účinnosť dňom nasledujúcim po uverejnení rozhodnutia v Úradnom
vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu v ňom uvedenom. Nie
je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli
účinnosť. 4. Komisia hneď po prijatí
delegovaného aktu túto skutočnosť oznámi súčasne Európskemu
parlamentu a Rade. 5. Delegovaný akt prijatý
podľa článku 8 ods. 5, článku 10 ods. 2 a článku 12 ods. 4
nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči
nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia
uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej
lehoty Európsky parlament aj Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí
nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa
táto lehota predĺži o [dva mesiace]. Článok 24 Správcovské spoločnosti a investičné
spoločnosti uvedené v článku 2 ods. 1 a článku 27 smernice
2009/65/ES a predajcovia podielových listov PKIPCP podľa článku 1
ods. 2 uvedenej smernice sú vyňaté z povinností podľa tohto
nariadenia do [Ú. v. EÚ: vložte prosím dátum 5 rokov po nadobudnutí
účinnosti]. Článok 25 1. Komisia preskúma toto
nariadenie štyri roky po jeho nadobudnutí účinnosti. Preskúmanie obsahuje
všeobecný prieskum praktického uplatňovania pravidiel stanovených v tomto
nariadení, pričom sa primerane zohľadní vývoj na trhoch s retailovými
investičnými produktmi. Pokiaľ ide o PKIPCP podľa článku 1
ods. 2 smernice 2009/65/ES, v preskúmaní sa posúdi, či sa predĺžia
prechodné mechanizmy podľa článku 24 tohto nariadenia, alebo či
sa na základe určenia akýchkoľvek potrebných úprav ustanovenia o
kľúčových informáciách pre investorov zo smernice 2009/65/ES môžu
nahradiť alebo či sa môžu považovať za rovnocenné s
ustanoveniami o dokumente s kľúčovými informáciami podľa tohto
nariadenia. V preskúmaní sa zváži aj možné rozšírenie rozsahu pôsobnosti tohto
nariadenia na iné finančné produkty. 2. Komisia po konzultácii so
Spoločným výborom európskych orgánov dohľadu predloží Európskemu
parlamentu a Rade správu, ktorú v prípade potreby doplní
o legislatívny návrh. Článok 26 Toto nariadenie nadobúda účinnosť
dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.
Uplatňuje sa od [dva roky po nadobudnutí
účinnosti]. Toto nariadenie je záväzné v celom
rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch. V Bruseli Za Európsky parlament Za
Radu predseda predseda [1] KOM(2011) 656 v konečnom znení. [2] CEBS, CEIOPS a CESR sú predchodcami EBA, EIOPA a ESMA v
uvedenom poradí. [3] Nariadenie (EÚ) č.1093/2010, nariadenie (EÚ)
č. 1094/2010 a nariadenie (EÚ) č. 1095/2010; Ú. v. EÚ L 331,
15.12.2010, s. 12. [4] Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade,
Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov s názvom
Posilňovanie sankčných režimov v odvetví finančných služieb z 8.
decembra 2010, KOM(2010) 716 v konečnom znení. [5] Ú. v. EÚ. , , s. . [6] Ú. v. EÚ. , , s. . [7] Ú. v. EÚ C, , s. . [8] Ú. v. EÚ L 302, 17.11.2009,
s. 32. [9] Ú. v. EÚ L 145, 30.4.2004,
s. 1. [10] Ú. v. ES L 9, 15.1.2003, s. 3. [11] Ú. v. EÚ L 235, 23.9.2003,
s. 10. [12] Ú. v. EÚ L 335, 17.12.2009,
s. 1. [13] Ú. v. EÚ L 345, 21.12.2003,
s. 64. [14] Ú. v. ES L 271, 9.10.2002, s. 16. [15] KOM(2010)716. [16] Ú. v. ES L 281, 23.11.1995, s. 31. [17] Ú. v. ES L 8, 12.1.2001, s. 1.