52012DC0713

OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV

Námorná stratégia pre región Jadranského a Iónskeho mora

Jadranské more a susediace Iónske more, ktoré sa nachádzajú v centrálnej časti severného Stredozemia, predstavujú dôležitú námornú a morskú oblasť Európy. Vyhliadka na pristúpenie k EÚ znamená, že bude naďalej dochádzať k zintenzívňovaniu voľného pohybu ľudí, tovaru a služieb. Zmena klímy a jej dôsledky predstavujú čoraz väčšiu hrozbu pre pobrežné oblasti. Pobrežné krajiny majú stále rozdielne úrovne skúseností, technických kapacít, finančných zdrojov a odborných znalostí na zabezpečenie udržateľného rozvoja svojich morských a pobrežných oblastí.

Moria, ostrovy a pobrežné regióny sú zložité a navzájom prepojené systémy. Preto nie je prekvapením, že krajiny v regióne Jadranského a Iónskeho mora sa rozhodli posilniť spoluprácu, a to počnúc morom, ktoré je ich hlavným spoločným prírodným bohatstvom.

ÚVOD

(1) Ciele

Toto oznámenie posudzuje potreby a potenciál činností súvisiacich s morom v regióne Jadranského a Iónskeho mora a stanovuje rámec opatrení smerujúcich k vytvoreniu koherentnej námornej stratégie a príslušného akčného plánu do roku 2013. Ak sa členské štáty EÚ rozhodnú požiadať Komisiu o prípravu stratégie EÚ pre región Jadranského a Iónskeho mora, táto námorná stratégia sa môže stať prvou zložkou takejto makroregionálnej stratégie EÚ zahŕňajúcej aj ďalšie oblasti.

Stratégia vymedzí realizovateľné opatrenia a spoločné iniciatívy zamerané na výzvy a príležitosti s cezhraničným rozmerom, ktoré možno riešiť len spoločným úsilím. Bude využívať existujúce zdroje, právne predpisy a štruktúry na podporu cezhraničných partnerstiev a stanovenie prioritných cieľov, okolo ktorých sa môžu mobilizovať miestni, regionálni a vnútroštátni aktéri s cieľom premeniť priority stratégie Európa 2020 na cielené opatrenia.

Vďaka inteligentnému riadeniu sa vykonávanie tejto stratégie môže stať hnacou silou hospodárstva bez toho, aby boli potrebné ďalšie finančné prostriedky. Pomôže aj pri lepšom formulovaní žiadostí týkajúcich sa projektov a koordinácii ich financovania a realizácie, najmä pokiaľ ide o účinnejšie využívanie finančných prostriedkov v rámci nového finančného rámca na roky 2014 – 2020. Námorné projekty možno financovať prostredníctvom rôznych programov a finančných nástrojov EÚ a zároveň rešpektovať právomoci členských štátov, ktoré majú nárok na podporu. Patria sem EFRR, KF, ESF a EFRH[1] a ďalšie programy a nástroje financovania, a to tak súčasné (napríklad RP7[2] a LIFE+[3]), ako aj budúce (napríklad Nástroj na prepojenie Európy a EMFF[4]). Okrem toho bude potrebné mobilizovať finančné prostriedky z nástroja IPA[5] s cieľom zapojiť kandidátske a potenciálne kandidátske krajiny do budúcich opatrení. Existujú aj ďalšie potenciálne zdroje financovania, napríklad medzinárodné finančné inštitúcie vrátane investičného rámca pre západný Balkán (WBIF), vnútroštátne, regionálne a miestne zdroje, ako aj súkromní investori. Pozornosť by sa mala venovať účinnému skombinovaniu všetkých týchto zdrojov v strategickom rámci. Ak sa bude môcť financovanie konkrétneho projektu považovať za štátnu pomoc, pozornosť sa bude venovať aj pravidlám hospodárskej súťaže.

Táto stratégia položí základy rastu prostredníctvom podpory dlhodobo udržateľných a zodpovedných rybolovných činností, dobrého environmentálneho stavu morského prostredia a bezpečnejšieho a lepšie zabezpečeného námorného priestoru. Pomôže aj pri riešení horizontálnych otázok, ako je účinná adaptácia na zmenu klímy. Tým sa posilní inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast námorného hospodárstva, čo prispeje k dosiahnutiu cieľov stratégie Európa 2020.[6]

(2) Geografická pôsobnosť

Jadranské a Iónske[7] more prepájajú územia siedmich krajín: troch členských štátov EÚ (Grécka, Talianska a Slovinska), jednej pristupujúcej krajiny (Chorvátska), jednej kandidátskej krajiny (Čiernej Hory) a dvoch potenciálnych kandidátskych krajín (Albánska a Bosny a Hercegoviny). Srbsko, ďalšia kandidátska krajina, je jedným z ôsmich členov Jadransko-iónskej iniciatívy.[8] Aj ďalšie krajiny v tejto oblasti majú politický a hospodársky záujem na námorných činnostiach v Jadranskom a Iónskom mori, a preto sa v jednotlivých prípadoch môžu podieľať na konkrétnych činnostiach.

(3) Súvislosti

V súčasnosti už existuje rozsiahla spolupráca medzi pobrežnými štátmi Jadranského a Iónskeho mora, ktorá čiastočne vychádza z európskych programov, ako sú program cezhraničnej spolupráce nástroja IPA pre Jadranské more a budúce programy týkajúce sa tejto oblasti, a čiastočne z iných iniciatív, ako je napríklad z Jadransko-iónska iniciatíva.

Toto oznámenie poskytuje rámec na prispôsobenie integrovanej námornej politiky potrebám a potenciálu prírodných zdrojov a sociálno-hospodárskej štruktúry morských a pobrežných oblastí Jadranského a Iónskeho mora. Vo svojich záveroch o integrovanej námornej politike z decembra 2011 Rada vyjadrila podporu pre „pokračujúce úsilie členských štátov z regiónu Jadranského a Iónskeho mora o posilnenie námornej spolupráce so susednými krajinami, ktorí nie sú členmi EÚ, v oblasti patriacej do rámca makroregionálnej stratégie“. Ako sa zdôrazňuje vo vyhlásení z Limassolu[9], spolupráca v rámci morských oblastí je rozhodujúca pre rozvoj a vykonávanie integrovanej námornej politiky EÚ. Skúsenosti získané v oblasti Baltského mora[10], v podunajskej oblasti[11] a v oblasti Atlantického oceánu[12] môžu poskytnúť užitočné príklady a ponaučenia. Myšlienky uvedené nižšie boli potvrdené na troch seminároch zainteresovaných strán, ktoré boli usporiadané v priebehu roka 2012 v Grécku, Taliansku a Slovinsku.

STANOVENIE PROGRAMU PRE INTELIGENTNÝ, UDRŽATEĽNÝ A INKLUZÍVNY RAST VYPLÝVAJÚCI Z MORA

PILIER 1: Maximalizácia potenciálu modrého hospodárstva

Komisia vo svojom oznámení s názvom Modrý rast: príležitosti pre udržateľný rast v morskom a námornom odvetví[13] predkladá podobu modrého hospodárstva Európy. Ak chcú krajiny využiť hospodársky rast vyplývajúci z mora, musia vytvoriť správne podmienky pre inovácie a konkurencieschopnosť a zamerať sa na oblasti s komparatívnou výhodou.

1.1 Stanovenie podmienok pre inovácie a konkurencieschopnosť

Na dosiahnutie potenciálu rastu morského a námorného odvetvia je nutné zaoberať sa množstvom faktorov rastu a prekážok. Patria sem zjednodušenie a harmonizácia administratívy, potreby v oblasti zručností, výskum, vývoj a inovácie, námorné zoskupenia, inteligentná infraštruktúra odolná voči zmene klímy a kvalifikovaná a mobilná pracovná sila. Primerané podmienky na ich rozvoj pomôžu kľúčovým odvetviam v tejto oblasti, ako sú stavba lodí, lodiarsky priemysel a logistika, posilniť ich konkurencieschopnosť a vytvoriť nové obchodné príležitosti. Spoločnosť Ditenave vo Furlansko-Júlskych Benátkach je dobrým príkladom námorného zoskupenia spájajúceho technologicky vyspelé priemyselné odvetvie, univerzity a regionálne orgány.

Zvýšené hospodárske využívanie morského a pobrežného priestoru môže zintenzívniť hospodársku súťaž o priestor. Námorné priestorové plánovanie (NPP) je kľúčovým prvkom na dosiahnutie takého rozhodovania, ktoré vyvažuje záujmy jednotlivých odvetví súťažiacich o morský priestor. Podobne aj integrované riadenie pobrežných zón (IRPZ) pomáha zmierňovať rastúci tlak na pobrežné zóny. Prioritný akčný plán v rámci programu UNEP/MAP[14] zohráva dôležitú úlohu pri podpore, ktorú IRPZ poskytujú stredomorské krajiny, ktoré vykonávajú protokol o IRZP k Barcelonskému dohovoru.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti treba rozvíjať napríklad tieto prioritné oblasti:

· posilnenie administratívnej spolupráce s cieľom zjednodušiť a harmonizovať formality v lodnej doprave, ako je to uvedené v acquis EÚ,

· podnecovanie vytvárania námorných zoskupení a výskumných sietí, ako aj vypracovanie stratégie výskumu na podporu inovácií,

· zvyšovanie mobility a kvalifikácie pracovnej sily vrátane transparentnosti kvalifikácií,

· rozvoj NPP a IRPZ na vnútroštátnej aj cezhraničnej úrovni na základe ekosystémového prístupu a s čo najlepším využitím výsledkov kľúčových výskumných projektov EÚ týkajúcich sa chránených morských oblastí.[15]

1.2 Dôležité morské a námorné odvetvia

1.2.1 Námorná doprava

Vzhľadom na svoju polohu na východozápadnej a severojužnej osi Európy predstavujú Jadranské a Iónske more dôležité trasy námornej dopravy. Viaceré stredoeurópske a vnútrozemské krajiny sú z hľadiska dovozu do veľkej miery závislé od prístavov na severnom pobreží Jadranského mora. Päť prístavov na severnom pobreží Jadranského mora (Koper, Ravenna, Rijeka, Benátky, Terst) sa spojilo do logistickej platformy Združenia prístavov na severnom pobreží Jadranského mora (North Adriatic Port Association, NAPA). Konkurencieschopnosť prístavov v regióne Jadranského a Iónskeho mora určená v rámci prebiehajúceho rozvoja stratégie prístavov EÚ, ktorej príslušné návrhy sa plánujú na začiatok roka 2013, závisí okrem iného od:

· ich schopnosti posilniť intermodalitu integráciou námornej a pozemnej dopravy. Baltsko-jadranský a stredomorský dopravný koridor plánované v rámci Nástroja na prepojenie Európy vyriešia nedostatok železničných a diaľničných spojení,

· účinnej prevádzky šetrnej k životnému prostrediu.

Prístavy zohrávajú kľúčovú úlohu pri zaisťovaní územnej kontinuity a sociálnej súdržnosti. Námorné spojenia nákladnej a osobnej dopravy medzi krajinami v regióne Jadranského a Iónskeho mora sú však len zriedka uprednostňovanou voľbou. Vzhľadom na vysoký počet krajín a miest na pobreží Jadranského a Iónskeho mora a pomerne krátke vzdialenosti po mori, ktoré sú medzi nimi, tu existuje veľký potenciál rozvoja námornej dopravy na krátke vzdialenosti. Jadranská námorná diaľnica[16] je príkladom úsilia o vytvorenie realizovateľnej a spoľahlivej dopravnej služby prostredníctvom transeurópskeho multimodálneho dopravného systému. Cezhraničné prepojenie prostredníctvom trajektov je mimoriadne dôležité vzhľadom na vysoký počet ostrovov v chorvátskych a gréckych pobrežných vodách.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti treba v rámci plánovej stratégie prístavov a budúcich opatrení v transeurópskej dopravnej sieti (TEN-T) rozvíjať napríklad tieto prioritné oblasti:

· optimalizácia rozhraní, postupov a infraštruktúry s cieľom uľahčiť obchod s južnou, strednou a východnou Európou,

· optimalizácia spojení prostredníctvom rozvoja integrovanej námornej dopravnej siete v celom regióne, ktorá by bola založená na dopyte a mala by nízku spotrebu uhlíka, pričom osobitná pozornosť by sa venovala prepojeniu ostrovov,

· zvyšovanie dlhodobej udržateľnosti životného prostredia a hospodárstva.

Medzi konkrétne možnosti na zváženie by mohlo patriť zlepšenie prepojenia prístavov s vnútrozemím a rýchle vytvorenie námorného dopravného priestoru bez prekážok (znížením administratívnej záťaže pre námorné výmeny medzi krajinami EÚ v rámci regiónu alebo podporou účinnosti a kvality služieb v prístavoch tohto regiónu).

1.2.2 Pobrežný a námorný cestovný ruch

Cestovný ruch je hospodársky významný ako jedna z hlavných a rýchlorastúcich námorných činností. Má veľké prínosy pre regionálne hospodárstvo, pretože vytvára pracovné miesta a podporuje ochranu pobrežného a námorného kultúrneho dedičstva. Fórum obchodných komôr na pobreží Jadranského a Iónskeho mora zaviedlo všeobecnú ochrannú známku „AdrIon“. Správne riadenie intenzívneho pobrežného cestovného ruchu je rozhodujúce z hľadiska zmierňovania jeho možných negatívnych vplyvov na pobrežné a morské prostredie, od ktorých do veľkej miery závisí. Je napríklad potrebné upraviť kapacitu čistiarní odpadu a odpadových vôd, aby sa zabránilo vypúšťaniu odpadu priamo do mora.

V odvetví výletných plavieb už Jadranské a Iónske more dosahujú rýchly rast. Benátky a Dubrovník patria medzi 10 najvýznamnejších osobných prístavov pre výletné lode v Európe. Rastúca segmentácia trhu a nové modely podnikania prinášajú nové príležitosti pre rôzne prístavy.

Kultúrne a archeologické dedičstvo pobrežnej oblasti a morského dna napokon predstavuje dôležitý prvok z hľadiska rozvoja cestovného ruchu aj spoločnej identity.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti treba rozvíjať napríklad tieto prioritné oblasti:

· podpora udržateľného rozvoja pobrežného a námorného cestovného ruchu a posilňovanie inovácií a spoločných marketingových stratégií a produktov,

· zaručenie udržateľnosti odvetvia znížením jeho ekologickej stopy s ohľadom na vplyv meniacej sa klímy,

· podpora udržateľného rozvoja cestovného ruchu v odvetví výletných plavieb,

· posilnenie hodnoty a ocenenia kultúrneho dedičstva.

Medzi konkrétne možnosti na zváženie by mohla patriť podpora spoločných značiek na propagáciu cestovného ruchu v regióne v súlade s činnosťou, ktorú začali realizovať obchodné komory na pobreží Jadranského a Iónskeho mora, a určenie nových modelov podnikania v odvetví výletných plavieb.

1.2.3 Akvakultúra

Odvetvie akvakultúry predstavuje v EÚ približne 80 000 priamych pracovných miest, takže je dôležitým zdrojom príjmov mnohých pobrežných oblastí EÚ. Taliansko a Grécko patria medzi popredné produkujúce krajiny celej oblasti Stredozemného mora v odvetví chovného rybolovu s produkciou viac než 284 000 ton ročne.

Rozvoj silného, vysokokvalitného európskeho odvetvia akvakultúry, ktoré je udržateľné z hľadiska životného prostredia aj hospodárstva, má potenciál prispieť k tvorbe pracovných miest a ponuke zdravých potravinárskych výrobkov. Akvakultúra môže takisto zmierniť tlak rybolovu a pomôcť tak chrániť populácie rýb. Právne predpisy EÚ v oblasti životného prostredia zmiernenie negatívnych vplyvov riadne zohľadňujú.

Rozvoju plného potenciálu akvakultúry v EÚ bráni množstvo prekážok: obmedzený prístup k priestoru a licenciám, fragmentácia priemyselného odvetvia, obmedzený prístup k zárodkovému kapitálu alebo pôžičkám na inovácie, časovo náročné administratívne postupy a byrokracia. Reforma spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva navrhuje v plnom súlade so zásadou subsidiarity podporovať akvakultúru prostredníctvom koordinovaného prístupu založeného na nezáväzných strategických usmerneniach a spoločných prioritách a prostredníctvom výmeny najlepších postupov formou otvorenej metódy koordinácie. Vzhľadom na uvedené skutočnosti treba rozvíjať napríklad tieto prioritné oblasti:

· tvorba nových pracovných miest a podnikateľských príležitostí prostredníctvom ďalšieho výskumu a inovácií,

· vypracovanie nástrojov na správne zavedenie akvakultúry do vôd v súlade so zásadami NPP vrátane nástrojov na určenie činností, ktoré by sa mohli vykonávať na jednom mieste spolu s ďalšími hospodárskymi činnosťami.

Medzi konkrétne možnosti na zváženie by mohla patriť spolupráca s cieľom znížiť administratívnu záťaž a optimalizácia priestorového plánovania prostredníctvom výmeny najlepších postupov.

PILIER 2: Zdravšie morské prostredie

Pobrežné a morské prostredie Jadranského a Iónskeho mora je miestom veľkej rozmanitosti rôznych biotopov a druhov. V oboch moriach možno nájsť porasty morskej trávy rodu Posidonia a rôzne morské cicavce.[17]

Kombinované pôsobenie vysokého antropogénneho tlaku a topografických vlastností má za následok, že tieto biotopy sú mimoriadne citlivé na znečistenie. Spolupráca medzi pobrežnými štátmi prebieha v regulačných rámcoch rámcovej smernice o morskej stratégii, Barcelonského dohovoru a jeho protokolov, ako aj Spoločnej komisie pre ochranu Jadranského mora a jeho pobrežných oblastí.

Významný vplyv na Jadranské more má aj pritekajúca voda z riek. Približne jedna tretina kontinentálnej vody Stredomoria sa vlieva do severnej a centrálnej časti Jadranského mora. Výsledná eutrofizácia je jednou z hlavných hrozieb pre túto oblasť.[18] Z hľadiska dosiahnutia dobrého environmentálneho stavu morského prostredia je preto dôležité vykonávať ustanovenia rámcovej smernice o vode.

Okrem toho, že morský odpad predstavuje estetický problém, často významne ohrozuje morský život. Hlavnými zdrojmi odpadu sú činnosti na pevnine: domový odpad, odpad vypúšťaný turistickými zariadeniami a odtok zo skládok odpadu.

Oblasť je tiež charakteristická intenzívnou námornou dopravou, ktorá so sebou prináša emisie z lodí a prístavov, riziká nehôd a zavádzanie invazívnych cudzích druhov prostredníctvom vypúšťania záťažovej vody. Chorvátsko, Taliansko a Slovinsko podpísali v roku 2005 dohodu o subregionálnom pohotovostnom pláne[19], ktorá stanovuje právny a operačný rámec prevencie a boja proti prípadom znečistenia mora.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti treba v rámci príslušných politík EÚ rozvíjať napríklad tieto prioritné oblasti:

· zaistenie dobrého environmentálneho a ekologického stavu morského a pobrežného prostredia do roku 2020 v súlade s príslušným acquis EÚ a ekosystémovým prístupom Barcelonského dohovoru,

· ochrana biodiverzity, ekosystémov a ich služieb realizáciou európskej ekologickej siete Natura 2000 a riadením tejto siete s ohľadom aj na súvisiacu činnosť v rámci Barcelonského dohovoru,

· zníženie morského odpadu vrátane lepšieho nakladania s odpadom v pobrežných oblastiach,

· pokračujúce zlepšovanie subregionálnej spolupráce a monitorovania existujúcich mechanizmov, a to najmä tých, ktoré vytvorila agentúra EMSA v súvislosti s prevenciou, pripravenosťou a koordinovanou reakciou na veľké úniky ropy, ako aj skúmanie možností lepšieho využívania dostupných zdrojov EÚ.

Medzi konkrétne možnosti na zváženie by mohla patriť výmena najlepších postupov medzi riadiacimi orgánmi chránených morských oblastí s cieľom chrániť biodiverzitu, nadviazanie na prácu Siete chránených oblastí Jadranského mora (AdriaPAN) a realizácia subregionálneho pohotovostného plánu, ktorý by sa mohol rozšíriť aj o ďalšie krajiny v regióne Jadranského a Iónskeho mora.

PILIER 3: Bezpečnejší a lepšie zabezpečený námorný priestor

Výzvy v oblasti ľudského zdravia a dobrého stavu životného prostredia, bezpečnosti a zabezpečenia nie sú obmedzené námornými hranicami jednej konkrétnej krajiny. Cieľom by mala byť synergická regionálna reakcia s harmonizovaným uplatňovaním existujúcich

Je potrebné, aby niektoré tretie krajiny v regióne zlepšili svoju výkonnosť ako vlajkové štáty a svoje postavenie na výkonnostnom zozname Parížskeho memoranda o porozumení o štátnej prístavnej kontrole. Dôsledné uplatňovanie pravidiel EÚ a medzinárodných pravidiel nakoniec prispeje k rozvoju kvalitnej lodnej dopravy v regióne, vytvorí rovnaké podmienky, posilní mobilitu a postupne pripraví kandidátske a potenciálne kandidátske krajiny na pristúpenie k EÚ. Treba sa usilovať o zavedenie kultúry dodržiavania existujúcich pravidiel EÚ a medzinárodných pravidiel.

V porovnaní s inými regiónmi je v tejto oblasti vyšší počet plavieb osobných lodí za rok a rastie aj preprava ropy a plynu. Okrem komerčnej námornej dopravy využívajú Jadranské a Iónske more aj zločinecké siete zapojené do nelegálnej migrácie a iných nezákonných činností. Mali by sa posilniť možnosti verejných orgánov v oblasti monitorovania námornej dopravy, reakcie na naliehavé prípady, záchrany ľudských životov, obnovy morského prostredia, kontroly rybolovných činností a riešenia bezpečnostných hrozieb a nezákonných činností.

Nižšie sú uvedené príklady prioritných oblastí, ktoré je potrebné rozvíjať najmä v susedných krajinách v regióne aj s ohľadom na prebiehajúce opatrenia v rámci acquis EÚ a v súlade s príslušnými vnútroštátnymi inštitucionálnymi rámcami:

· zlepšovanie kultúry dodržiavania pravidiel v oblasti kontroly vlajkovými štátmi a štátnej prístavnej kontroly, zodpovednosti a poistenia lodnej dopravy, lodnej sanitácie a kontroly prenosných ochorení na lodiach, vyšetrovania nehôd a bezpečnosti prístavov,

· posilnenie spolupráce medzi vnútroštátnymi a regionálnymi námornými orgánmi a EÚ a vytvorenie mechanizmov, ktoré umožnia výmenu informácií o námornej doprave medzi vnútroštátnymi systémami VTMIS[20] prostredníctvom siete SafeSeaNet,

· podpora rozvoja systémov na podporu rozhodovania, kapacít reakcie na nehody a pohotovostných plánov,

· zaistenie primeraných zdrojov informácií pre posádky a navigátorov, napríklad v oblasti batymetrie, mapovania morského dna a uskutočňovania hydrografických prieskumov, a začlenenie týchto informácií do elektronických námorných máp (elektronickej navigácie), ktoré budú využívať najmä osobné lode.

Konkrétnou možnosťou na zváženie pri dosahovaní týchto cieľov, ktorá sa objavila počas prvého kola konzultácií so zainteresovanými stranami, by mohlo byť vylepšenie súčasného systému ADRIREP[21] a jeho integrácia so sieťou SafeSeaNet.

PILIER 4: Udržateľné a zodpovedné rybolovné činnosti

Táto stratégia by mala posilniť úsilie o dosiahnutie dlhodobo udržateľného a zodpovedného rybného hospodárstva, aby rybolovné činnosti aj naďalej predstavovali hospodársky zdroj pre pobrežné oblasti.

V prvom rade sa treba snažiť o účinné uplatňovanie zásad spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva (SPRH). SPRH presadzuje prístup zdola nahor k riadeniu rybného hospodárstva. Pre túto oblasť by boli prínosom aj spoločné zásady a nástroje týkajúce sa chránených morských oblastí s významom pre rybné hospodárstvo[22] vrátane prijatia opatrení na ochranu citlivých biotopov a niektorých druhov (napríklad korytnačiek či delfínov).

Už prebieha spolupráca v komerčných aspektoch rybného hospodárstva medzi správnymi orgánmi a organizáciami výrobcov v Chorvátsku, Taliansku a Slovinsku, ktorá napríklad viedla k založeniu Sociálno-hospodárskeho strediska na monitorovanie rybolovu a akvakultúry na severnom pobreží Jadranského mora. Jej rozsah by sa mohol rozšíriť o zhromažďovanie informácií o trhu a rozvoj služieb trhu s cieľom zaistiť lepšiu vysledovateľnosť a umožniť obchodovanie s produktmi.

V oblasti kontroly, monitorovania a dohľadu sa musí zlepšiť kultúra dodržiavania pravidiel a musí sa umožniť prenos informácií na základe výmeny odborných poznatkov a najlepších postupov a ďalší rozvoj spoločných operačných iniciatív. Treba preskúmať aj možnosť vylepšenia všetkých príslušných operačných nástrojov (systémov, vybavenia a iných zdrojov).

V súčasnosti už prebieha spolupráca v oblasti vedy a riadenia rybného hospodárstva v multilaterálnom rámci Všeobecnej rybárskej komisie pre Stredozemné more a regionálnych projektov FAO (Adriamed a Eastmed). Tieto projekty sa musia posilniť zvýšením účasti všetkých zainteresovaných krajín. Zároveň by sa mohla presadzovať ďalšia vedecká spolupráca medzi krajinami regiónu s cieľom lepšie prepojiť vedecký výskum s potrebami rybného hospodárstva a akvakultúry.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti treba rozvíjať napríklad tieto prioritné oblasti:

· dosiahnutie udržateľného riadenia rybného hospodárstva vrátane rozvoja viacročných plánov a opatrení, ako sú napríklad chránené morské oblasti v širšom zmysle,

· príspevok k výnosnosti a udržateľnosti rybného hospodárstva posilnením zapojenia zainteresovaných strán do riadenia rybného hospodárstva a ďalších činností,

· zlepšenie kultúry dodržiavania pravidiel, šetrenie zdrojmi, umožnenie prenosu informácií a posilnenie spolupráce na kontrolu rybolovných činností,

· rozvoj vedeckej spolupráce v oblasti rybného hospodárstva.

Medzi konkrétne možnosti na zváženie by mohlo patriť zhromažďovanie informácií o trhu a rozvoj služieb trhu s cieľom zabezpečiť, aby bolo obchodovanie s produktmi rybného hospodárstva a akvakultúry v regióne prehľadné, efektívne a v plnom súlade s platnými pravidlami, ako aj výmena sociálno-hospodárskych údajov v odvetví rybolovu.

ĎALŠÍ POSTUP: SMEROM K AKČNÉMU PLÁNU

Námorná stratégia pre Jadranské a Iónske more bude podrobne rozpracovaná v akčnom pláne, ktorý sa má zaviesť v druhej polovici roka 2013, a bude rešpektovať prebiehajúce a plánované opatrenia príslušných politík EÚ. Na základe pilierov určených v tomto oznámení bude obsahovať prioritné oblasti a odporúčané podporné opatrenia, ktoré budú reakciou na výzvy a príležitosti uvedené vyššie. Stanoví tiež jasné ciele v súlade s cieľmi stratégie Európa 2020. Tieto opatrenia budú v spolupráci s Komisiou realizovať zainteresované strany v regióne vrátane vlád a agentúr, regiónov, obcí, podnikateľských subjektov, výskumníkov a medzinárodných a mimovládnych organizácií.

Komisia bude s týmito zainteresovanými stranami a ďalšími inštitúciami, orgánmi zodpovednými za vytváranie programov a medzivládnymi organizáciami aktívnymi v regióne spolupracovať na zosúladení ich činnosti – tam, kde je to vhodné – s cieľmi stratégie a na určovaní koordinačných orgánov pre plánované opatrenia a projekty.

Riadenie stratégie by sa malo vymedziť tak, aby umožnilo vytvoriť, monitorovať a realizovať jej akčný plán čo najkoherentnejším spôsobom.

ZÁVERY

Komisia je presvedčená, že tento rámec bude pre všetky krajiny predstavovať podporu pri uskutočňovaní cieľov stratégie Európa 2020 so zreteľom na ich námorné zdroje, potenciál a udržateľné využitie týchto zdrojov. Prinesie posilnenie európskej integrácie a územnej spolupráce pružným a inkluzívnym spôsobom, pričom bude rešpektovať zásadu subsidiarity. Európska komisia by chcela vedieť, či určené prioritné oblasti zahŕňajú hlavné aktuálne otázky, v ktorých by bola prínosom intenzívnejšia spolupráca. Európsku komisiu zaujímajú aj nápady v súvislosti s účinným a pružným riadením, ktoré sa vytvorí ako súčasť stratégie a akčného plánu s cieľom realizovať prijaté opatrenia v praxi. Komisia preto vyzýva Radu, Európsky parlament, Výbor regiónov a Európsky hospodársky a sociálny výbor, aby preskúmali a podporili toto oznámenie.

[1]                      Európsky fond regionálneho rozvoja, Kohézny fond, Európsky sociálny fond, Európsky fond pre rybné hospodárstvo.

[2]                      Budúci rámcový program pre výskum a inovácie (Horizont 2020).

[3]                      Finančný nástroj pre životné prostredie.

[4]                      Európsky fond pre námorné otázky a rybné hospodárstvo.

[5]                      Nástroj predvstupovej pomoci.

[6]                      KOM(2010) 2020 v konečnom znení.

[7]                      Na účely tejto práce používame vymedzenie Medzinárodnej hydrografickej organizácie, v ktorom sa južná hranica Iónskeho mora označuje ako čiara od Cape Tenaron po Capo Passero.

[8]               Jadransko-iónska iniciatíva pre regionálnu spoluprácu je iniciatíva, ktorá sa začala vyhlásením z Ancony v roku 2000. Srbsko sa stalo jej členom ako nástupnícka krajina po Štátnom zväzku Srbska a Čiernej Hory.

[9]                      Vyhlásenie európskych ministrov zodpovedných za integrovanú námornú politiku a Európskej komisie o morskom a námornom programe pre rast a zamestnanosť prijaté 8. októbra 2012.

[10]                    KOM(2009) 248 v konečnom znení a COM(2012) 128 final.

[11]                    KOM(2010) 715 v konečnom znení.

[12]                    KOM(2011) 782 v konečnom znení.

[13]                    COM(2012) 494 final, 13. septembra 2012.

[14]                    Koordinačná jednotka programu UNEP/MAP je orgán poverený vykonávaním Dohovoru o ochrane morského prostredia a pobrežných oblastí Stredozemného mora.

[15]                    Napr. projekt COCONET v rámci programu RP7 OCEAN.

[16]                    ADRIAMOS.

[17]                    Pôvodné integrované hodnotenie Stredozemného mora v súlade s krokom 3 procesu ekosystémového prístupu.

[18]                    Idem.

[19]                    Subregionálny pohotovostný plán na prevenciu, prípravu a reakciu na významné prípady znečistenia Jadranského mora.

[20]                    Riadiace a informačné systémy námornej dopravy.

[21]                    Systém podávania správ o doprave v Jadranskom mori.

[22]                    Napríklad chránené rybolovné oblasti podľa článku 19 nariadenia o Stredozemnom mori, oblasti obmedzenia rybolovu podľa rámca GFCM a osobitne chránené oblasti stredomorského významu (SPAMI) podľa Barcelonského dohovoru.