EUR-Lex Access to European Union law
This document is an excerpt from the EUR-Lex website
Document 52012DC0713
COMMUNICATION FROM THE COMMISSION TO THE EUROPEAN PARLIAMENT, THE COUNCIL, THE EUROPEAN ECONOMIC AND SOCIAL COMMITTEE AND THE COMMITTEE OF THE REGIONS A Maritime Strategy for the Adriatic and Ionian Seas
OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV Námorná stratégia pre región Jadranského a Iónskeho mora
OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV Námorná stratégia pre región Jadranského a Iónskeho mora
/* COM/2012/0713 final */
OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV Námorná stratégia pre región Jadranského a Iónskeho mora /* COM/2012/0713 final */
OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU,
RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV Námorná stratégia pre región Jadranského a Iónskeho
mora Jadranské more a susediace Iónske more,
ktoré sa nachádzajú v centrálnej časti severného Stredozemia,
predstavujú dôležitú námornú a morskú oblasť Európy. Vyhliadka na
pristúpenie k EÚ znamená, že bude naďalej dochádzať
k zintenzívňovaniu voľného pohybu ľudí, tovaru
a služieb. Zmena klímy a jej dôsledky predstavujú čoraz
väčšiu hrozbu pre pobrežné oblasti. Pobrežné krajiny majú stále rozdielne
úrovne skúseností, technických kapacít, finančných zdrojov
a odborných znalostí na zabezpečenie udržateľného rozvoja
svojich morských a pobrežných oblastí. Moria, ostrovy a pobrežné regióny sú
zložité a navzájom prepojené systémy. Preto nie je prekvapením, že krajiny
v regióne Jadranského a Iónskeho mora sa rozhodli posilniť
spoluprácu, a to počnúc morom, ktoré je ich hlavným spoločným
prírodným bohatstvom. ÚVOD (1)
Ciele Toto oznámenie posudzuje potreby a potenciál
činností súvisiacich s morom v regióne Jadranského
a Iónskeho mora a stanovuje rámec opatrení smerujúcich
k vytvoreniu koherentnej námornej stratégie a príslušného
akčného plánu do roku 2013. Ak sa členské štáty EÚ rozhodnú
požiadať Komisiu o prípravu stratégie EÚ pre región Jadranského
a Iónskeho mora, táto námorná stratégia sa môže stať prvou zložkou
takejto makroregionálnej stratégie EÚ zahŕňajúcej aj ďalšie
oblasti. Stratégia vymedzí
realizovateľné opatrenia a spoločné iniciatívy zamerané na výzvy
a príležitosti s cezhraničným rozmerom, ktoré možno riešiť
len spoločným úsilím. Bude využívať existujúce zdroje, právne
predpisy a štruktúry na podporu cezhraničných partnerstiev
a stanovenie prioritných cieľov, okolo ktorých sa môžu
mobilizovať miestni, regionálni a vnútroštátni aktéri s cieľom
premeniť priority stratégie Európa 2020 na cielené opatrenia. Vďaka
inteligentnému riadeniu sa vykonávanie tejto stratégie môže stať hnacou
silou hospodárstva bez toho, aby boli potrebné ďalšie finančné prostriedky.
Pomôže aj pri lepšom formulovaní žiadostí týkajúcich sa
projektov a koordinácii ich financovania a realizácie, najmä
pokiaľ ide o účinnejšie využívanie finančných prostriedkov
v rámci nového finančného rámca na roky 2014 – 2020. Námorné projekty
možno financovať prostredníctvom rôznych programov a finančných
nástrojov EÚ a zároveň rešpektovať právomoci členských
štátov, ktoré majú nárok na podporu. Patria sem EFRR, KF, ESF a EFRH[1] a ďalšie programy
a nástroje financovania, a to tak súčasné (napríklad RP7[2] a LIFE+[3]), ako aj budúce (napríklad
Nástroj na prepojenie Európy a EMFF[4]).
Okrem toho bude potrebné mobilizovať finančné prostriedky z nástroja
IPA[5] s cieľom zapojiť
kandidátske a potenciálne kandidátske krajiny do budúcich opatrení.
Existujú aj ďalšie potenciálne zdroje financovania, napríklad medzinárodné
finančné inštitúcie vrátane investičného rámca pre západný Balkán
(WBIF), vnútroštátne, regionálne a miestne zdroje, ako aj súkromní
investori. Pozornosť by sa mala venovať účinnému skombinovaniu
všetkých týchto zdrojov v strategickom rámci. Ak sa bude môcť
financovanie konkrétneho projektu považovať za štátnu pomoc,
pozornosť sa bude venovať aj pravidlám hospodárskej súťaže. Táto stratégia položí
základy rastu prostredníctvom podpory dlhodobo udržateľných
a zodpovedných rybolovných činností, dobrého environmentálneho stavu
morského prostredia a bezpečnejšieho a lepšie zabezpečeného
námorného priestoru. Pomôže aj pri riešení horizontálnych otázok, ako je
účinná adaptácia na zmenu klímy. Tým sa posilní inteligentný,
udržateľný a inkluzívny rast námorného hospodárstva, čo prispeje
k dosiahnutiu cieľov stratégie Európa 2020.[6] (2)
Geografická pôsobnosť Jadranské a Iónske[7] more prepájajú územia siedmich
krajín: troch členských štátov EÚ (Grécka, Talianska a Slovinska),
jednej pristupujúcej krajiny (Chorvátska), jednej kandidátskej krajiny
(Čiernej Hory) a dvoch potenciálnych kandidátskych krajín (Albánska
a Bosny a Hercegoviny). Srbsko, ďalšia kandidátska krajina, je
jedným z ôsmich členov Jadransko-iónskej iniciatívy.[8] Aj ďalšie krajiny
v tejto oblasti majú politický a hospodársky záujem na námorných
činnostiach v Jadranskom a Iónskom mori, a preto sa
v jednotlivých prípadoch môžu podieľať na konkrétnych
činnostiach. (3)
Súvislosti V súčasnosti už existuje rozsiahla
spolupráca medzi pobrežnými štátmi Jadranského a Iónskeho mora, ktorá
čiastočne vychádza z európskych programov, ako sú program
cezhraničnej spolupráce nástroja IPA pre Jadranské more a budúce
programy týkajúce sa tejto oblasti, a čiastočne z iných iniciatív,
ako je napríklad z Jadransko-iónska iniciatíva. Toto oznámenie poskytuje rámec na prispôsobenie
integrovanej námornej politiky potrebám a potenciálu prírodných zdrojov
a sociálno-hospodárskej štruktúry morských a pobrežných oblastí
Jadranského a Iónskeho mora. Vo svojich záveroch o integrovanej
námornej politike z decembra 2011 Rada vyjadrila podporu pre „pokračujúce
úsilie členských štátov z regiónu Jadranského a Iónskeho mora
o posilnenie námornej spolupráce so susednými krajinami, ktorí nie sú
členmi EÚ, v oblasti patriacej do rámca makroregionálnej stratégie“.
Ako sa zdôrazňuje vo vyhlásení z Limassolu[9], spolupráca v rámci
morských oblastí je rozhodujúca pre rozvoj a vykonávanie integrovanej
námornej politiky EÚ. Skúsenosti získané v oblasti Baltského mora[10], v podunajskej oblasti[11] a v oblasti
Atlantického oceánu[12]
môžu poskytnúť užitočné príklady a ponaučenia. Myšlienky
uvedené nižšie boli potvrdené na troch seminároch zainteresovaných strán, ktoré
boli usporiadané v priebehu roka 2012 v Grécku, Taliansku a Slovinsku. STANOVENIE PROGRAMU PRE INTELIGENTNÝ,
UDRŽATEĽNÝ A INKLUZÍVNY RAST VYPLÝVAJÚCI Z MORA PILIER 1: Maximalizácia potenciálu modrého
hospodárstva Komisia vo svojom oznámení
s názvom Modrý rast: príležitosti pre
udržateľný rast v morskom a námornom odvetví[13] predkladá podobu modrého hospodárstva Európy.
Ak chcú krajiny využiť hospodársky rast vyplývajúci z mora, musia
vytvoriť správne podmienky pre inovácie a konkurencieschopnosť
a zamerať sa na oblasti s komparatívnou výhodou. 1.1 Stanovenie podmienok pre inovácie
a konkurencieschopnosť Na dosiahnutie potenciálu
rastu morského a námorného odvetvia je nutné zaoberať sa množstvom
faktorov rastu a prekážok. Patria sem zjednodušenie a harmonizácia
administratívy, potreby v oblasti zručností, výskum, vývoj
a inovácie, námorné zoskupenia, inteligentná infraštruktúra odolná
voči zmene klímy a kvalifikovaná a mobilná pracovná sila. Primerané podmienky na ich rozvoj pomôžu kľúčovým odvetviam
v tejto oblasti, ako sú stavba lodí, lodiarsky priemysel a logistika,
posilniť ich konkurencieschopnosť a vytvoriť nové obchodné
príležitosti. Spoločnosť Ditenave vo Furlansko-Júlskych
Benátkach je dobrým príkladom námorného zoskupenia
spájajúceho technologicky vyspelé priemyselné odvetvie, univerzity
a regionálne orgány. Zvýšené hospodárske využívanie morského
a pobrežného priestoru môže zintenzívniť hospodársku súťaž
o priestor. Námorné priestorové plánovanie (NPP) je kľúčovým
prvkom na dosiahnutie takého rozhodovania, ktoré vyvažuje záujmy jednotlivých
odvetví súťažiacich o morský priestor. Podobne aj integrované
riadenie pobrežných zón (IRPZ) pomáha zmierňovať rastúci tlak na
pobrežné zóny. Prioritný akčný plán v rámci programu UNEP/MAP[14] zohráva dôležitú úlohu pri
podpore, ktorú IRPZ poskytujú stredomorské krajiny, ktoré vykonávajú protokol
o IRZP k Barcelonskému dohovoru. Vzhľadom na uvedené skutočnosti treba rozvíjať napríklad
tieto prioritné oblasti: ·
posilnenie administratívnej spolupráce
s cieľom zjednodušiť a harmonizovať formality
v lodnej doprave, ako je to uvedené v acquis EÚ, ·
podnecovanie vytvárania námorných zoskupení
a výskumných sietí, ako aj vypracovanie stratégie výskumu na podporu
inovácií, ·
zvyšovanie mobility a kvalifikácie pracovnej
sily vrátane transparentnosti kvalifikácií, ·
rozvoj NPP a IRPZ na vnútroštátnej
aj cezhraničnej úrovni na základe ekosystémového prístupu
a s čo najlepším využitím výsledkov kľúčových
výskumných projektov EÚ týkajúcich sa chránených morských oblastí.[15] 1.2 Dôležité morské a námorné odvetvia 1.2.1 Námorná doprava Vzhľadom
na svoju polohu na východozápadnej a severojužnej osi Európy predstavujú
Jadranské a Iónske more dôležité trasy námornej dopravy. Viaceré
stredoeurópske a vnútrozemské krajiny sú z hľadiska dovozu do
veľkej miery závislé od prístavov na severnom pobreží Jadranského mora.
Päť prístavov na severnom pobreží Jadranského mora (Koper, Ravenna,
Rijeka, Benátky, Terst) sa spojilo do logistickej platformy Združenia prístavov
na severnom pobreží Jadranského mora (North Adriatic Port Association, NAPA).
Konkurencieschopnosť prístavov v regióne Jadranského a Iónskeho
mora určená v rámci prebiehajúceho rozvoja stratégie prístavov EÚ,
ktorej príslušné návrhy sa plánujú na začiatok roka 2013, závisí okrem
iného od: ·
ich schopnosti posilniť intermodalitu
integráciou námornej a pozemnej dopravy. Baltsko-jadranský
a stredomorský dopravný koridor plánované v rámci Nástroja na
prepojenie Európy vyriešia nedostatok železničných
a diaľničných spojení, ·
účinnej prevádzky šetrnej k životnému
prostrediu. Prístavy zohrávajú
kľúčovú úlohu pri zaisťovaní územnej kontinuity a sociálnej
súdržnosti. Námorné spojenia nákladnej a osobnej dopravy medzi krajinami
v regióne Jadranského a Iónskeho mora sú však len zriedka
uprednostňovanou voľbou. Vzhľadom na vysoký počet krajín
a miest na pobreží Jadranského a Iónskeho mora a pomerne krátke
vzdialenosti po mori, ktoré sú medzi nimi, tu existuje veľký potenciál
rozvoja námornej dopravy na krátke vzdialenosti. Jadranská námorná
diaľnica[16]
je príkladom úsilia o vytvorenie realizovateľnej
a spoľahlivej dopravnej služby prostredníctvom transeurópskeho
multimodálneho dopravného systému. Cezhraničné prepojenie
prostredníctvom trajektov je mimoriadne dôležité vzhľadom na vysoký
počet ostrovov v chorvátskych a gréckych pobrežných vodách. Vzhľadom na uvedené skutočnosti treba v rámci plánovej
stratégie prístavov a budúcich opatrení v transeurópskej dopravnej
sieti (TEN-T) rozvíjať napríklad tieto prioritné oblasti: ·
optimalizácia rozhraní, postupov
a infraštruktúry s cieľom uľahčiť obchod
s južnou, strednou a východnou Európou, ·
optimalizácia spojení prostredníctvom rozvoja
integrovanej námornej dopravnej siete v celom regióne, ktorá by bola
založená na dopyte a mala by nízku spotrebu uhlíka, pričom osobitná
pozornosť by sa venovala prepojeniu ostrovov, ·
zvyšovanie dlhodobej udržateľnosti životného
prostredia a hospodárstva. Medzi
konkrétne možnosti na zváženie by mohlo patriť zlepšenie prepojenia
prístavov s vnútrozemím a rýchle vytvorenie námorného dopravného
priestoru bez prekážok (znížením administratívnej záťaže pre námorné
výmeny medzi krajinami EÚ v rámci regiónu alebo podporou účinnosti
a kvality služieb v prístavoch tohto regiónu). 1.2.2 Pobrežný a námorný cestovný
ruch Cestovný ruch je hospodársky významný ako jedna
z hlavných a rýchlorastúcich námorných činností. Má veľké
prínosy pre regionálne hospodárstvo, pretože vytvára pracovné miesta
a podporuje ochranu pobrežného a námorného kultúrneho dedičstva.
Fórum obchodných komôr na pobreží Jadranského a Iónskeho mora zaviedlo
všeobecnú ochrannú známku „AdrIon“. Správne riadenie intenzívneho pobrežného
cestovného ruchu je rozhodujúce z hľadiska zmierňovania jeho
možných negatívnych vplyvov na pobrežné a morské prostredie, od ktorých do
veľkej miery závisí. Je napríklad potrebné upraviť kapacitu
čistiarní odpadu a odpadových vôd, aby sa zabránilo vypúšťaniu
odpadu priamo do mora. V odvetví výletných plavieb už Jadranské
a Iónske more dosahujú rýchly rast. Benátky a Dubrovník patria medzi
10 najvýznamnejších osobných prístavov pre výletné lode v Európe. Rastúca
segmentácia trhu a nové modely podnikania prinášajú nové príležitosti pre
rôzne prístavy. Kultúrne a archeologické dedičstvo
pobrežnej oblasti a morského dna napokon predstavuje dôležitý prvok
z hľadiska rozvoja cestovného ruchu aj spoločnej identity. Vzhľadom
na uvedené skutočnosti treba rozvíjať napríklad tieto prioritné
oblasti: ·
podpora udržateľného rozvoja pobrežného
a námorného cestovného ruchu a posilňovanie inovácií
a spoločných marketingových stratégií a produktov, ·
zaručenie udržateľnosti odvetvia znížením
jeho ekologickej stopy s ohľadom na vplyv meniacej sa klímy, ·
podpora udržateľného rozvoja cestovného ruchu
v odvetví výletných plavieb, ·
posilnenie hodnoty a ocenenia kultúrneho
dedičstva. Medzi konkrétne možnosti na zváženie by mohla patriť podpora spoločných
značiek na propagáciu cestovného ruchu v regióne v súlade
s činnosťou, ktorú začali realizovať obchodné komory
na pobreží Jadranského a Iónskeho mora, a určenie nových modelov
podnikania v odvetví výletných plavieb. 1.2.3 Akvakultúra Odvetvie akvakultúry predstavuje v EÚ
približne 80 000 priamych pracovných miest, takže je dôležitým zdrojom
príjmov mnohých pobrežných oblastí EÚ. Taliansko a Grécko patria medzi
popredné produkujúce krajiny celej oblasti Stredozemného mora v odvetví
chovného rybolovu s produkciou viac než 284 000 ton ročne. Rozvoj silného, vysokokvalitného európskeho
odvetvia akvakultúry, ktoré je udržateľné z hľadiska životného
prostredia aj hospodárstva, má potenciál prispieť k tvorbe pracovných
miest a ponuke zdravých potravinárskych výrobkov. Akvakultúra môže takisto
zmierniť tlak rybolovu a pomôcť tak chrániť populácie rýb.
Právne predpisy EÚ v oblasti životného prostredia zmiernenie negatívnych
vplyvov riadne zohľadňujú. Rozvoju plného potenciálu akvakultúry v EÚ
bráni množstvo prekážok: obmedzený prístup k priestoru a licenciám,
fragmentácia priemyselného odvetvia, obmedzený prístup k zárodkovému
kapitálu alebo pôžičkám na inovácie, časovo náročné
administratívne postupy a byrokracia. Reforma spoločnej politiky
v oblasti rybného hospodárstva navrhuje v plnom súlade so zásadou
subsidiarity podporovať akvakultúru prostredníctvom koordinovaného
prístupu založeného na nezáväzných strategických usmerneniach
a spoločných prioritách a prostredníctvom výmeny najlepších
postupov formou otvorenej metódy koordinácie. Vzhľadom na uvedené
skutočnosti treba rozvíjať napríklad tieto prioritné oblasti: ·
tvorba nových pracovných miest
a podnikateľských príležitostí prostredníctvom ďalšieho výskumu
a inovácií, ·
vypracovanie nástrojov na správne zavedenie
akvakultúry do vôd v súlade so zásadami NPP vrátane nástrojov na
určenie činností, ktoré by sa mohli vykonávať na jednom mieste
spolu s ďalšími hospodárskymi činnosťami. Medzi konkrétne možnosti na zváženie by mohla
patriť spolupráca s cieľom znížiť administratívnu
záťaž a optimalizácia priestorového plánovania prostredníctvom výmeny
najlepších postupov. PILIER 2: Zdravšie morské prostredie Pobrežné a morské prostredie Jadranského
a Iónskeho mora je miestom veľkej rozmanitosti rôznych biotopov
a druhov. V oboch moriach možno nájsť porasty morskej trávy rodu
Posidonia a rôzne morské cicavce.[17] Kombinované pôsobenie vysokého antropogénneho
tlaku a topografických vlastností má za následok, že tieto biotopy sú
mimoriadne citlivé na znečistenie. Spolupráca medzi pobrežnými štátmi
prebieha v regulačných rámcoch rámcovej smernice o morskej
stratégii, Barcelonského dohovoru a jeho protokolov, ako aj Spoločnej
komisie pre ochranu Jadranského mora a jeho pobrežných oblastí. Významný vplyv na Jadranské more má aj
pritekajúca voda z riek. Približne jedna tretina kontinentálnej vody
Stredomoria sa vlieva do severnej a centrálnej časti Jadranského
mora. Výsledná eutrofizácia je jednou z hlavných hrozieb pre túto
oblasť.[18]
Z hľadiska dosiahnutia dobrého environmentálneho stavu morského
prostredia je preto dôležité vykonávať ustanovenia rámcovej smernice
o vode. Okrem toho, že morský odpad predstavuje
estetický problém, často významne ohrozuje morský život. Hlavnými zdrojmi
odpadu sú činnosti na pevnine: domový odpad, odpad vypúšťaný
turistickými zariadeniami a odtok zo skládok odpadu. Oblasť je tiež charakteristická intenzívnou
námornou dopravou, ktorá so sebou prináša emisie z lodí a prístavov,
riziká nehôd a zavádzanie invazívnych cudzích druhov prostredníctvom
vypúšťania záťažovej vody. Chorvátsko, Taliansko a Slovinsko
podpísali v roku 2005 dohodu o subregionálnom pohotovostnom pláne[19], ktorá stanovuje právny
a operačný rámec prevencie a boja proti prípadom
znečistenia mora. Vzhľadom na uvedené skutočnosti treba v rámci
príslušných politík EÚ rozvíjať napríklad tieto prioritné oblasti: ·
zaistenie dobrého environmentálneho
a ekologického stavu morského a pobrežného prostredia do roku 2020
v súlade s príslušným acquis EÚ a ekosystémovým prístupom
Barcelonského dohovoru, ·
ochrana biodiverzity, ekosystémov a ich
služieb realizáciou európskej ekologickej siete Natura 2000 a riadením
tejto siete s ohľadom aj na súvisiacu činnosť v rámci
Barcelonského dohovoru, ·
zníženie morského odpadu vrátane lepšieho
nakladania s odpadom v pobrežných oblastiach, ·
pokračujúce zlepšovanie subregionálnej
spolupráce a monitorovania existujúcich mechanizmov, a to najmä tých,
ktoré vytvorila agentúra EMSA v súvislosti s prevenciou,
pripravenosťou a koordinovanou reakciou na veľké úniky ropy, ako
aj skúmanie možností lepšieho využívania dostupných zdrojov EÚ. Medzi konkrétne možnosti na zváženie by mohla
patriť výmena najlepších postupov medzi riadiacimi orgánmi chránených
morských oblastí s cieľom chrániť biodiverzitu, nadviazanie na
prácu Siete chránených oblastí Jadranského mora (AdriaPAN) a realizácia
subregionálneho pohotovostného plánu, ktorý by sa mohol rozšíriť aj
o ďalšie krajiny v regióne Jadranského a Iónskeho mora. PILIER 3: Bezpečnejší a lepšie
zabezpečený námorný priestor Výzvy v oblasti ľudského zdravia
a dobrého stavu životného prostredia, bezpečnosti
a zabezpečenia nie sú obmedzené námornými hranicami jednej konkrétnej
krajiny. Cieľom by mala byť synergická regionálna reakcia s harmonizovaným
uplatňovaním existujúcich Je potrebné, aby niektoré tretie krajiny
v regióne zlepšili svoju výkonnosť ako vlajkové štáty a svoje
postavenie na výkonnostnom zozname Parížskeho memoranda o porozumení
o štátnej prístavnej kontrole. Dôsledné uplatňovanie pravidiel EÚ a medzinárodných
pravidiel nakoniec prispeje k rozvoju kvalitnej lodnej dopravy
v regióne, vytvorí rovnaké podmienky, posilní mobilitu a postupne
pripraví kandidátske a potenciálne kandidátske krajiny na pristúpenie
k EÚ. Treba sa usilovať o zavedenie kultúry dodržiavania
existujúcich pravidiel EÚ a medzinárodných pravidiel. V porovnaní
s inými regiónmi je v tejto oblasti vyšší počet plavieb osobných
lodí za rok a rastie aj preprava ropy a plynu. Okrem komerčnej
námornej dopravy využívajú Jadranské a Iónske more aj zločinecké
siete zapojené do nelegálnej migrácie a iných nezákonných činností.
Mali by sa posilniť možnosti verejných orgánov v oblasti
monitorovania námornej dopravy, reakcie na naliehavé prípady, záchrany
ľudských životov, obnovy morského prostredia, kontroly rybolovných
činností a riešenia bezpečnostných hrozieb a nezákonných
činností. Nižšie sú uvedené príklady
prioritných oblastí, ktoré je potrebné rozvíjať najmä v susedných
krajinách v regióne aj s ohľadom na prebiehajúce opatrenia
v rámci acquis EÚ a v súlade s príslušnými
vnútroštátnymi inštitucionálnymi rámcami: ·
zlepšovanie kultúry dodržiavania pravidiel
v oblasti kontroly vlajkovými štátmi a štátnej prístavnej kontroly,
zodpovednosti a poistenia lodnej dopravy, lodnej sanitácie a kontroly
prenosných ochorení na lodiach, vyšetrovania nehôd a bezpečnosti
prístavov, ·
posilnenie spolupráce medzi vnútroštátnymi
a regionálnymi námornými orgánmi a EÚ a vytvorenie mechanizmov,
ktoré umožnia výmenu informácií o námornej doprave medzi vnútroštátnymi systémami
VTMIS[20]
prostredníctvom siete SafeSeaNet, ·
podpora rozvoja systémov na podporu rozhodovania,
kapacít reakcie na nehody a pohotovostných plánov, ·
zaistenie primeraných zdrojov informácií pre
posádky a navigátorov, napríklad v oblasti batymetrie, mapovania
morského dna a uskutočňovania hydrografických prieskumov,
a začlenenie týchto informácií do elektronických námorných máp
(elektronickej navigácie), ktoré budú využívať najmä osobné lode. Konkrétnou
možnosťou na zváženie pri dosahovaní týchto cieľov, ktorá sa objavila
počas prvého kola konzultácií so zainteresovanými stranami, by mohlo
byť vylepšenie súčasného systému ADRIREP[21] a jeho integrácia so
sieťou SafeSeaNet. PILIER 4: Udržateľné
a zodpovedné rybolovné činnosti Táto stratégia by mala posilniť úsilie
o dosiahnutie dlhodobo udržateľného a zodpovedného rybného
hospodárstva, aby rybolovné činnosti aj naďalej predstavovali
hospodársky zdroj pre pobrežné oblasti. V prvom rade sa treba
snažiť o účinné uplatňovanie zásad spoločnej politiky
v oblasti rybného hospodárstva (SPRH). SPRH presadzuje prístup zdola nahor
k riadeniu rybného hospodárstva. Pre túto oblasť by boli prínosom aj
spoločné zásady a nástroje týkajúce sa chránených morských oblastí
s významom pre rybné hospodárstvo[22]
vrátane prijatia opatrení na ochranu citlivých biotopov a niektorých
druhov (napríklad korytnačiek či delfínov). Už prebieha spolupráca
v komerčných aspektoch rybného hospodárstva medzi správnymi orgánmi
a organizáciami výrobcov v Chorvátsku, Taliansku a Slovinsku,
ktorá napríklad viedla k založeniu Sociálno-hospodárskeho strediska na
monitorovanie rybolovu a akvakultúry na severnom pobreží Jadranského mora.
Jej rozsah by sa mohol rozšíriť o zhromažďovanie informácií
o trhu a rozvoj služieb trhu s cieľom zaistiť lepšiu
vysledovateľnosť a umožniť obchodovanie s produktmi. V oblasti kontroly,
monitorovania a dohľadu sa musí zlepšiť kultúra dodržiavania
pravidiel a musí sa umožniť prenos informácií na základe výmeny
odborných poznatkov a najlepších postupov a ďalší rozvoj spoločných
operačných iniciatív. Treba preskúmať aj možnosť vylepšenia
všetkých príslušných operačných nástrojov (systémov, vybavenia
a iných zdrojov). V súčasnosti už
prebieha spolupráca v oblasti vedy a riadenia rybného hospodárstva
v multilaterálnom rámci Všeobecnej rybárskej komisie pre Stredozemné more
a regionálnych projektov FAO (Adriamed a Eastmed). Tieto projekty sa
musia posilniť zvýšením účasti všetkých zainteresovaných krajín.
Zároveň by sa mohla presadzovať ďalšia vedecká spolupráca medzi
krajinami regiónu s cieľom lepšie prepojiť vedecký výskum
s potrebami rybného hospodárstva a akvakultúry. Vzhľadom na uvedené skutočnosti
treba rozvíjať napríklad tieto prioritné oblasti: ·
dosiahnutie udržateľného riadenia rybného
hospodárstva vrátane rozvoja viacročných plánov a opatrení, ako sú
napríklad chránené morské oblasti v širšom zmysle, ·
príspevok k výnosnosti
a udržateľnosti rybného hospodárstva posilnením zapojenia
zainteresovaných strán do riadenia rybného hospodárstva a ďalších
činností, ·
zlepšenie kultúry dodržiavania pravidiel, šetrenie
zdrojmi, umožnenie prenosu informácií a posilnenie spolupráce na kontrolu
rybolovných činností, ·
rozvoj vedeckej spolupráce v oblasti rybného
hospodárstva. Medzi konkrétne možnosti na
zváženie by mohlo patriť zhromažďovanie informácií o trhu
a rozvoj služieb trhu s cieľom zabezpečiť, aby bolo
obchodovanie s produktmi rybného hospodárstva a akvakultúry
v regióne prehľadné, efektívne a v plnom súlade
s platnými pravidlami, ako aj výmena sociálno-hospodárskych údajov
v odvetví rybolovu. ĎALŠÍ POSTUP: SMEROM
K AKČNÉMU PLÁNU Námorná stratégia pre
Jadranské a Iónske more bude podrobne rozpracovaná v akčnom
pláne, ktorý sa má zaviesť v druhej polovici roka 2013, a bude
rešpektovať prebiehajúce a plánované opatrenia príslušných politík EÚ.
Na základe pilierov určených v tomto oznámení bude obsahovať
prioritné oblasti a odporúčané podporné opatrenia, ktoré budú
reakciou na výzvy a príležitosti uvedené vyššie. Stanoví tiež jasné ciele
v súlade s cieľmi stratégie Európa 2020. Tieto opatrenia budú
v spolupráci s Komisiou realizovať zainteresované strany
v regióne vrátane vlád a agentúr, regiónov, obcí,
podnikateľských subjektov, výskumníkov a medzinárodných
a mimovládnych organizácií. Komisia bude s týmito
zainteresovanými stranami a ďalšími inštitúciami, orgánmi
zodpovednými za vytváranie programov a medzivládnymi organizáciami
aktívnymi v regióne spolupracovať na zosúladení ich činnosti –
tam, kde je to vhodné – s cieľmi stratégie a na určovaní
koordinačných orgánov pre plánované opatrenia a projekty. Riadenie stratégie by sa
malo vymedziť tak, aby umožnilo vytvoriť, monitorovať
a realizovať jej akčný plán čo najkoherentnejším spôsobom. ZÁVERY Komisia je presvedčená, že tento rámec bude pre všetky krajiny
predstavovať podporu pri uskutočňovaní cieľov stratégie
Európa 2020 so zreteľom na ich námorné zdroje, potenciál a udržateľné
využitie týchto zdrojov. Prinesie posilnenie európskej integrácie
a územnej spolupráce pružným a inkluzívnym spôsobom, pričom bude
rešpektovať zásadu subsidiarity. Európska komisia by chcela vedieť,
či určené prioritné oblasti zahŕňajú hlavné aktuálne
otázky, v ktorých by bola prínosom intenzívnejšia spolupráca. Európsku
komisiu zaujímajú aj nápady v súvislosti s účinným a pružným
riadením, ktoré sa vytvorí ako súčasť stratégie a akčného
plánu s cieľom realizovať prijaté opatrenia v praxi.
Komisia preto vyzýva Radu, Európsky parlament, Výbor regiónov a Európsky
hospodársky a sociálny výbor, aby preskúmali a podporili toto oznámenie. [1] Európsky fond
regionálneho rozvoja, Kohézny fond, Európsky sociálny fond, Európsky fond pre
rybné hospodárstvo. [2] Budúci rámcový program pre výskum a inovácie
(Horizont 2020). [3] Finančný
nástroj pre životné prostredie. [4] Európsky fond
pre námorné otázky a rybné hospodárstvo. [5] Nástroj
predvstupovej pomoci. [6] KOM(2010) 2020
v konečnom znení. [7] Na účely tejto práce používame vymedzenie Medzinárodnej
hydrografickej organizácie, v ktorom sa
južná hranica Iónskeho mora označuje ako čiara od Cape Tenaron po Capo Passero. [8] Jadransko-iónska iniciatíva pre regionálnu spoluprácu je
iniciatíva, ktorá sa začala vyhlásením z Ancony v roku 2000. Srbsko sa
stalo jej členom ako nástupnícka krajina po Štátnom zväzku Srbska
a Čiernej Hory. [9] Vyhlásenie európskych ministrov zodpovedných za integrovanú námornú
politiku a Európskej komisie o morskom a námornom programe pre
rast a zamestnanosť prijaté 8. októbra 2012. [10] KOM(2009) 248 v konečnom znení a COM(2012) 128 final. [11] KOM(2010) 715
v konečnom znení. [12] KOM(2011) 782
v konečnom znení. [13] COM(2012) 494 final, 13. septembra 2012. [14] Koordinačná
jednotka programu UNEP/MAP je orgán poverený vykonávaním Dohovoru
o ochrane morského prostredia a pobrežných oblastí Stredozemného mora. [15] Napr. projekt
COCONET v rámci programu RP7 OCEAN. [16] ADRIAMOS. [17] Pôvodné integrované hodnotenie Stredozemného mora v súlade
s krokom 3 procesu ekosystémového prístupu. [18] Idem. [19] Subregionálny pohotovostný plán na prevenciu, prípravu a reakciu
na významné prípady znečistenia Jadranského mora. [20] Riadiace a informačné systémy námornej dopravy. [21] Systém podávania správ o doprave v Jadranskom mori. [22] Napríklad chránené rybolovné oblasti podľa článku 19
nariadenia o Stredozemnom mori, oblasti obmedzenia rybolovu podľa
rámca GFCM a osobitne chránené oblasti stredomorského významu (SPAMI)
podľa Barcelonského dohovoru.