EUR-Lex Access to European Union law
This document is an excerpt from the EUR-Lex website
Document 52012DC0670
REPORT FROM THE COMMISSION TO THE EUROPEAN PARLIAMENT AND THE COUNCIL on the Implementation of the Water Framework Directive (2000/60/EC) River Basin Management Plans
SPRÁVA KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE o vykonávaní plánov vodohospodárskeho manažmentu povodia v kontexte rámcovej smernice o vode (2000/60/ES)
SPRÁVA KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE o vykonávaní plánov vodohospodárskeho manažmentu povodia v kontexte rámcovej smernice o vode (2000/60/ES)
/* COM/2012/0670 final */
SPRÁVA KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE o vykonávaní plánov vodohospodárskeho manažmentu povodia v kontexte rámcovej smernice o vode (2000/60/ES) /* COM/2012/0670 final */
SPRÁVA KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A
RADE o vykonávaní plánov vodohospodárskeho
manažmentu povodia v kontexte rámcovej smernice o vode
(2000/60/ES) (Text s významom pre EHP) 1. Úvod V roku 2000 sa v rámcovej smernici o vode[1] predstavili nové ambiciózne
ciele ochrany a obnovy vodných ekosystémov, ktorých napĺňanie je
základnou podmienkou dlhodobého udržateľného využívania vody
ľuďmi, podnikmi a prírodou. Rámcovou smernicou o vode sa do právne
záväzného nástroja začlenili zásady integrovaného vodohospodárskeho
manažmentu povodia, čím došlo k pretaveniu hospodárskych a ekologických
perspektív do vodného hospodárstva. V rámcovej smernici o vode sa uvádza program a
harmonogram, podľa ktorého majú členské štáty do roku 2009
zaviesť plány vodohospodárskeho manažmentu povodia. V týchto plánoch sa
mali vymedziť všetky opatrenia, ktoré sa mali v oblasti povodia
podniknúť na účely dosiahnutia cieľov rámcovej smernice o vode. Vykonávanie rámcovej smernice o vode sa od
roku 2001 podporovalo prostredníctvom neformálnej spolupráce v kontexte
spoločnej vykonávacej stratégie, ktorú uskutočňovali
predstavitelia vodohospodárskych subjektov členských štátov a Komisia,
spolu so všetkými príslušnými zainteresovanými stranami. Výsledkom
spoločnej vykonávacej stratégie, ktorá je významnou platformou na výmenu
skúseností a osvedčených postupov, sú usmerňovacie dokumenty a vysoký
počet politických dokumentov. V článku 18 rámcovej smernice o vode sa
vyžaduje táto správa Komisie o vykonávaní, ktorá vychádza z posúdenia Komisie
týkajúceho sa plánov vodohospodárskeho manažmentu povodia, ktoré jej poskytli
členské štáty. K správe sú pripojené sprievodné pracovné dokumenty útvarov
Komisie, ktorých súčasťou je podrobné posúdenie plánov
vodohospodárskeho manažmentu povodia. Táto správa predstavuje jeden z hlavných
podkladov oznámenia Komisie o koncepcii na ochranu vodných zdrojov Európy. 2. Hlavné prvky rámcovej smernice o vode Kľúčovým cieľom rámcovej
smernice o vode je do roku 2015 dosiahnuť dobrý stav všetkých vodných
útvarov. Patria sem ciele dobrého ekologického a chemického stavu povrchových
vôd a dobrého kvantitatívneho a chemického stavu podzemných vôd. Hlavným nástrojom vykonávania rámcovej
smernice o vode je plán vodohospodárskeho manažmentu povodia a sprievodný
program opatrení. Plánovací proces sa začína transponovaním smernice a
administratívnymi opatreniami, po ktorých nasleduje charakteristika správneho
územia povodia[2],
monitorovanie a posúdenie stavu, vytýčenie cieľov a napokon príprava
a vykonávanie programu opatrení. Monitorovaním a hodnotením účinnosti
opatrení sa získavajú zásadné informácie, ktoré vzájomne prepájajú existujúci
plánovací cyklus s nasledujúcim cyklom. Program opatrení je nástroj určený
na reakciu na identifikované tlaky, čím sa umožní dosiahnutie dobrého
stavu povodia/vodného útvaru. Kvalita procesu plánovania a primeranosť
a spoľahlivosť vodohospodárskych plánov povodia závisí od dobrej
realizácie každého čiastkového opatrenia. Ak sa napríklad počas analýzy
tlakov a vplyvov prehliadne nejaký významný tlak, v rámci monitorovania sa
pravdepodobne táto situácia nezohľadní a v programe opatrení sa nebude
počítať s riešením tohto problému. Obrázok
č. 1: Schéma procesu plánovania podľa rámcovej smernice o vode 3. Posúdenie plánov vodohospodárskeho
manažmentu povodia Posúdenie plánov vodohospodárskeho manažmentu
povodia vychádza z predkladania správ členskými štátmi, ktoré pozostáva z
uverejnených plánov a sprievodnej dokumentácie[3]
a z elektronického podávania správ prostredníctvom Systému informácií o vode pre
Európu (WISE)[4].
Posúdenie plánov je komplexná úloha, ktorá v sebe zahŕňa spracúvanie
veľkého množstva informácií v 21 jazykoch. Presnosť posúdenia Komisie bude
závisieť od presnosti údajov predložených členskými štátmi.
Predkladanie správ sa považuje za významný záväzok členských štátov, najmä
pokiaľ ide o elektronické hlásenia prostredníctvom systému WISE. Existujú
príklady vysokokvalitných správ, ale aj takých, v ktorých sa zaznamenali
medzery, prípadne protirečenia. 4. Stav prijatia plánov vodohospoárskeho
manažmentu povodia a predkladania s nimi súvisiacich správ 23 členských štátov prijalo svoje plány a
oznámilo ich Komisii. 4 členské štáty (Belgicko, Grécko, Španielsko a
Portugalsko) plány neprijali alebo prijali len niekoľko čiastkových
plánov a podali o nich správu. Spolu Komisia dostala 124 (z očakávaných
174) plánov vodohospodárskeho manažmentu povodia. 75 % z nich sa týka
cezhraničných povodí[5]. V Belgicku prijal tieto plány flámsky región,
región hlavného mesta Brusel a federálna vláda (zodpovedná za pobrežné vody).
Očakáva sa predloženie plánov za valónsky región. V Španielsku došlo k
schváleniu plánov vodohospodárskeho manažmentu povodia v oblastiach Tinto Odiel
y Piedras, Guadalete y Barbate a Cuencas Mediterraneas Andaluzas, ktoré však
neboli predložené. Schválený a predložený bol jedine plán týkajúci sa povodia
Katalánska. Portugalsko a Grécko zatiaľ neprijali ani nepredložili žiadne
plány[6].
Obrázok 2[7]
Stav prijatia plánov vodohospodárskeho manažmentu povodia: ZELENÁ FARBA –
prijaté. ČERVENÁ FARBA – neprijaté alebo čiastočne prijaté Oneskorenie prijatia prvého cyklu plánov
vodohospodárskeho manažmentu povodia v niektorých členských štátoch má
dôsledky na druhý cyklus implementácie nielen v predmetných členských
štátoch, ale aj v iných krajinách v spoločnej spádovej oblasti. 5. Zistenia Komisie: Kľúčové
informácie a odporúčania 5.1. Podarí sa dosiahnuť v
roku 2015 cieľ dobrého stavu? V záujme dlhodobej dostupnosti
dostatočných zásob kvalitnej vody je nevyhnutné dosiahnuť cieľ
dobrého stavu vôd, ktorý je zakotvený v rámcovej smernici o vode. Vďaka
dosiahnutiu dobrého stavu všetkých vôd sa budú môcť vodné ekosystémy
ozdraviť a poskytovať ekosystémové služby nevyhnutné pre život a
hospodárske aktivity závisiace od vody. Z posúdenia plánov vodohospodárskeho
manažmentu povodia vyplýva, že hoci sa očakáva pokrok pri
napĺňaní tohto cieľa, dobrý stav sa v prípade významného
počtu vodných útvarov nepodarí do roku 2015 dosiahnuť. Túto situáciu
spôsobuje niekoľko faktorov. Komisia vo svojom posúdení plánov
vodohospodárskeho manažmentu povodia[8]
identifikovala hlavné prekážky, s ktorými sa stretávajú členské štáty. V
posúdení sa zdôrazňuje, že hydromorfologické tlaky,
znečisťovanie a nadmerný odber vody sú naďalej hlavnými
problémami vodného prostredia. || Počet ČŠ || Počet vodných útvarov || % vodných útvarov v dobrom stave alebo s dobrým potenciálom v roku 2009 || % vodných útvarov v dobrom stave alebo s dobrým potenciálom v roku 2015 || Pokrok v rokoch 2009-2015 v % || Neznámy stav v roku 2009 v %[9] Ekologický stav povrchových vôd || 21[10] || 82684 || 43 || 53 || 10 || 15 Chemický stav povrchových vôd || Určenie referenčného stavu pre rok 2009 nie je možné vzhľadom na nejasné informácie[11]. || 40 Kvantitatívny stav podzemných vôd[12] || 24 || 5197 || 85 || 92 || 7 || 6 Chemický stav podzemných vôd12 || 24 || 5197 || 68 || 77 || 9 || 3 Zdroj: Informácie
nahlásené členskými štátmi, 2012 Určenie referenčného stavu pre rok
2009 nie je možné vzhľadom na nedostatočne jasné informácie týkajúce
sa chemického stavu povrchových vôd obsiahnuté v plánoch vodohospodárskeho
manažmentu povodia. Chemická kvalita vodných útvarov sa za posledných 30 rokov
podstatne zlepšila, no pokiaľ ide o prioritné látky uvedené v rámcovej smernici
o vode, stanovené ciele sa nepodarilo dosiahnuť. V prípade veľkej
časti povrchových vôd bol nahlásený neznámy chemický stav. Okrem toho z
prvých plánov vodohospodárskeho manažmentu povodia vyplýva rôzna úroveň
vykonávania smernice 2008/105/ES o environmentálnych normách kvality, v
dôsledku čoho je zložité porovnávať posúdenie chemického stavu v
členských štátoch. V rámcovej smernici o vode sa uznáva, že
dosiahnutie dobrého stavu môže v prípade niektorých vodných útvarov trvať
dlhšie. Preto smernica členským štátom umožňuje uplatniť výnimku
vzhľadom na prírodné podmienky daného vodného útvaru a predĺžiť
lehotu až do roku 2027, prípadne aj na neskôr[13].
Lehota na dosiahnutie dobrého stavu sa okrem
iného môže predĺžiť aj vtedy, keď je dosiahnutie dobrého stavu daného
vodného útvaru do roku 2015 technicky nemožné alebo neúmerne nákladné[14]. V prípade uplatnenia výnimiek
sa v rámcovej smernici o vode od členských štátov vyžaduje, aby vo svojich
plánoch vodohospodárskeho manažmentu povodia odôvodnili a vysvetlili uplatnenie
výnimky. Znamená to, že majú vysvetliť, na akom základe sa vyhodnotili
prírodné podmienky, neúmerné náklady a/alebo technická
neuskutočniteľnosť, a ako budú postupovať v záujme
dosiahnutia cieľa dobrého stavu. Toto odôvodnenie má zásadný význam pre transparentnosť
a zodpovednosť rozhodovania. V plánoch vodohospodárskeho manažmentu povodia
sa príliš často využívajú výnimky na odôvodnenie existujúceho využívania
vody a hospodárenia s vodnými zdrojmi bez uvedenia plánu na dosiahnutie
cieľov rámcovej smernice o vode. Odporúčania členským štátom: –
posúdiť prekážky brániace vykonávaniu
prvého cyklu a podniknúť opatrenia na ich odstránenie v druhom cykle, –
zvýšiť úsilie v rámci podnikania opatrení
na dosiahnutie dobrého stavu. V prípade neistoty ohľadom efektívnosti
nepodnikať nijaké opatrenia, ktoré by mohli mať negatívne následky
(tzv. „no-regret measures“). 5.2. Monitorovanie a posudzovanie:
široká vedomostná základňa umožňujúca prijímanie kvalifikovaných
rozhodnutí Základnými prvkami racionálneho hospodárenia s
vodnými zdrojmi je solídne monitorovanie a metodika na účely komplexného
posúdenia stavu vodných zdrojov. Náklady na monitorovanie sú oveľa nižšie
ako cena za neprimerané rozhodnutia. V rámcovej smernici o vode sa stanovujú
adaptívne programy monitorovania, ktoré sa môžu využiť na stanovenie
priorít v rámci monitorovania s prihliadnutím na najakútnejšie potreby.
Inteligentné programy monitorovania by mali tvoriť neoddeliteľnú
súčasť informačnej základne na účely navrhovania a
vykonávania opatrení. Z mnohých monitorovacích programov nie je jasné, či
a ako sa pri príprave ďalších plánov vodohospodárskeho manažmentu povodia
využívajú informácie týkajúce sa opisu stavu a vplyvov. K evidentným nedostatkom v rámci monitorovania
dochádza v dôsledku informácií poskytovaných Komisii. Z toho vyplýva, že okolo
15 % povrchových vodných útvarov v EÚ je v neznámom ekologickom stave a 40 % v
neznámom chemickom stave. V niektorých členských štátoch je v prípade viac
ako 50 % vodných útvarov neznámy ekologický a chemický stav vody. Na zlepšenie
situácie je potrebné vynaložiť odhodlané úsilie. Ekologický stav je podľa rámcovej
smernice o vode vyjadrením kvality štruktúry a funkcie vodných ekosystémov. V
medzikalibračnom porovnaní v kontexte rámcovej smernice o vode sa porovnali
metódy uplatňované členskými štátmi na účely posúdenia
ekologického stavu. Cieľom tohto porovnania bolo zabezpečiť, aby
boli predmetné metódy v súlade s definíciami rámcovej smernice o vode, čím
sa zaistí porovnateľnosť výsledkov vo všetkých členských
štátoch. Vďaka medzikalibračnému porovnaniu došlo k významnej výmene
informácií, na základe ktorej mohli krajiny s nižšou úrovňou skúseností s
posudzovaním ekologického stavu profitovať z poznatkov iných krajín. Aj napriek značnému pokroku boli v prípade
niektorých krajín zaznamenané výrazné medzery v tvorbe a uplatňovaní
metodiky posudzovania. V mnohých prípadoch sa medzikalibračné porovnanie
považovalo za vedecký experiment, ktorý sa nevyužije na vodohospodárske
účely. Nedostatky boli zistené najmä v prípade brakických a pobrežných vôd
a v prípade metodiky biologického posúdenia citlivého na hydromorfologické
tlaky, čo sú najvýznamnejšie vplyvy, ktoré vodným útvarom bránia
dosiahnuť dobrý ekologický stav. Posúdenie chemického stavu poukazuje na
veľkú časť vodných útvarov s neznámym stavom. Monitorovanie
chemického stavu je v mnohých členských štátoch nedostatočné – nie sú
v rámci neho monitorované všetky prioritné látky alebo sa týka len obmedzeného
počtu monitorovaných vodných útvarov. Odporúčania členským štátom: –
zlepšiť a rozšíriť nástroje
monitorovania a posudzovania s cieľom zabezpečiť štatisticky
solídny a komplexný obraz o stave vodného prostredia na účely
ďalšieho plánovania. 5.3. Právny rámec a riadenie Základnými podmienkami úspešného integrovaného
manažmentu povodia sú stabilný právny rámec a primerané riadiace štruktúry. Rámcovou smernicou o vode získalo hospodárenie
s vodnými zdrojmi nový rozmer, pretože sa ochrana vodného prostredia a
ekologické ciele stali ústredným motívom integrovaného prístupu k
vodohospodárstvu na úrovni povodia. V tejto súvislosti sa očakávalo
prispôsobenie existujúcich právnych rámcov a správy v oblasti vodohospodárstva.
Aj keď sa v tejto oblasti podarilo
dosiahnuť značný pokrok, vo väčšine členských štátov k nemu
nedošlo a pretrváva v nich status quo. Zdá sa, že environmentálne ciele
rámcovej smernice o vode boli zaradené ako dodatočné ciele, nie však
skutočne začlenené do politických rozhodnutí. V tejto súvislosti je nevyhnutná primeraná
koordinácia rozhodovania. Rozhodnutia týkajúce sa hospodárskych aktivít, pri
ktorých sa nezohľadňuje súčasná alebo budúca dostupnosť
vodných zdrojov, môžu vyústiť do neudržateľných postupov vrátane
neúmerného využívania zdrojov s negatívnym dosahom na životné prostredie,
obyvateľstvo a ďalšie hospodárske odvetvia. Na základe prijatia
rámcovej smernice o vode sa od členských štátov očakáva, aby do
plánov vodohospodárskeho manažmentu povodia začlenili opatrenia na
riešenie problémov súvisiacich so všetkými druhmi využívania vody a aby
zabezpečili súlad svojich plánov vodohospodárskeho manažmentu povodia s
ďalšími nástrojmi priestorového plánovania. Rámcová smernica o vode
zároveň prináša posun od tradičných prístupov využívania vody k
integrovanejšiemu prístupu, ktorý by sa mal odraziť aj v riadiacich
štruktúrach. Tento posun sa však realizoval na rôznorodej úrovni. V niektorých
prípadoch niesli zodpovednosť za vykonávanie rámcovej smernice o vode
špecializované oddelenia bez jasného prepojenia s každodenným hospodárením s vodnými
zdrojmi alebo bez spätnej väzby na úrovni povodia. V dôsledku toho vznikajú
prekrývajúce sa prístupy a v niektorých prípadoch aj rozhodnutia a opatrenia,
ktoré nie sú zlučiteľné s cieľmi rámcovej smernice o vode. Na účely vykonávania zásady rámcovej
smernice o vode týkajúcej sa vodohospodárskeho riadenia na úrovni povodia je
rovnako dôležitá aj cezhraničná spolupráca a koordinácia vykonávacieho
procesu, a to najmä s prihliadnutím na skutočnosť, že
cezhraničné povodia sa nachádzajú v prevažnej časti územia EÚ. Prijatím
rámcovej smernice o vode sa významne posilnila a zlepšila medzinárodná
spolupráca. V niektorých prípadoch sa pokročilo od výmeny informácií k
spoločnému diagnostikovaniu problémov a k spoločnému rozhodovaniu v
otázkach cezhraničných opatrení. V rozsiahlych cezhraničných
povodiach došlo k príprave spoločných plánov vodohospodárskeho manažmentu
povodia, naďalej sa však treba usilovať o koordináciu opatrení. Účasť verejnosti a užívateľov
na procese riadenia v oblasti vodohospodárstva je ďalším kľúčovým
prvkom, ktorý sa zavádza rámcovou smernicou o vode. Proaktívny prístup môže
priniesť optimálne rozhodnutia, ktoré sú akceptovateľnejšie a lepšie
vykonateľné na mieste. Nevyhnutná je transparentnosť posudzovania
výsledkov konzultačných procesov. V tejto súvislosti možno uviesť aj
niekoľko dobrých príkladov. Odporúčania členským štátom: –
pokračovať v konsolidácii
integrovaného viacodborového riadenia v oblasti vodných zdrojov,
hľadať riešenia zabezpečujúce rovnováhu medzi dlhodobou ochranou
životného prostredia a udržateľným hospodárskym rozvojom a v prípade
potreby prijať právne a administratívne prístupy, –
postupovať v koordinácii s krajinami, ktoré
majú spoločné povodie, a to už v ranej fáze prípravy plánov
vodohospodárskeho manažmentu povodia, schvaľovať a
uplatňovať cezhraničné opatrenia, –
už na začiatku procesu plánovania
zapojiť zainteresované strany a orgány a postupovať transparentne. 5.4. Začlenenie
kvantitatívnych a kvalitatívnych aspektov do hospodárenia s vodnými zdrojmi V racionálnom hospodárení s vodnými zdrojmi by
sa mali zohľadňovať kvalitatívne a kvantitatívne aspekty:
dosiahnutie cieľov rámcovej smernice o vode je možné len v prípade
dostupnosti dostatočného množstva čistej vody pre vodné ekosystémy. Z
tohto dôvodu je nevyhnutné, aby sa prostredníctvom ekologického toku udržiaval
ekologický stav a zabezpečovala dostupnosť vody na rôzne využitie. V
mnohých európskych povodiach sa uznáva význam otázok týkajúcich sa množstva
vody. V plánoch vodohospodárskeho manažmentu povodia sa stanovili opatrenia na
riešenie problémov nedostatku vody a sucha, ktoré sa podľa očakávaní
ešte zhoršia v dôsledku zmeny klímy[15].
V plánoch sa však odhalili aj nedostatky týkajúce sa kvality a dostupnosti
súborov údajov a nedostatku koherentných opatrení. V niekoľkých plánoch vodohospodárskeho
manažmentu povodia sa uvádzajú informácie týkajúce sa dosahu zmeny klímy, vo
väčšine prípadov to však nemá vplyv na výber opatrení. Dôslednejšie
riešenie tejto otázky sa plánuje v rámci ďalšieho plánovacieho cyklu
plánov vodohospodárskeho manažmentu povodia. Riadenie povodňových rizík je
neoddeliteľnou súčasťou integrovaného hospodárenia s vodnými
zdrojmi, a preto sa v plánoch vodohospodárskeho manažmentu povodia v celej EÚ
uvádzajú problémy týkajúce sa povodní predovšetkým ako dôvod výrazných zmien
vodných útvarov. Druhý cyklus plánov vodohospodárskeho manažmentu povodia sa
bude musieť skoordinovať s prvými plánmi riadenia povodňových
rizík. Odporúčania členským štátom: –
uplatňovať režimy ekologických tokov s
cieľom zabezpečiť, aby orgány a užívatelia vedeli, aké množstvo
vody a aký režim toku je potrebný na dosiahnutie cieľa dobrého
ekologického stavu, –
zdokonaliť súbory údajov týkajúce sa
množstva vody, jej dostupnosti a prognóz budúceho dopytu, aby bolo možné
vytvoriť koherentné a efektívne súbory nástrojov, –
začleniť úvahy o zmene klímy do plánov
vodohospodárskeho manažmentu povodia, –
v záujme súdržnosti koordinovať prípravu a
konzultácie týkajúce sa plánov riadenia povodňových rizík s druhým cyklom
plánov vodohospodárskeho manažmentu povodia. 5.5. Kľúčová úloha
právnych predpisov predchádzajúcich rámcovej smernici o vode pri dosahovaní
cieľov rámcovej smernice o vode V období pred prijatím rámcovej smernice o
vode sa v rámci vodohospodárskej politiky EÚ riešili významné vplyvy v oblasti
vodného prostredia uplatňovaním smernice o komunálnych odpadových vodách a
smernice o dusičnanoch[16].
Tieto smernice poskytujú ochranu vodných zdrojov so zreteľom na tlaky
spojené s poľnohospodárstvom a mestským rozvojom, a tak prispievajú k
dosahovaniu cieľov rámcovej smernice o vode. Vykonávanie
smernice o dusičnanoch je v starých členských štátoch (EÚ-15) na
pomerne pokročilej úrovni, no v členských štátoch, ktoré k EÚ
pristúpili od roku 2004 (EÚ-12), a ktoré využívajú prechodné obdobia, je pokrok
v tejto oblasti menej výrazný. Hlavnými problémami sú nedostatok finančnej
podpory a nevhodné plánovanie. Z posledných správ[17] podľa smernice
o čistení komunálnych odpadových vôd vyplýva, že k dispozícii sú
zberné sústavy odpadových vôd, ktoré v EÚ-15 pokrývajú 99 % a
v EÚ-12 65 % celkového znečistenia. Sekundárne čistenie sa
uplatňovalo v 96 % znečistenia v prípade EÚ-15 a v 48 %
znečistenia v prípade EÚ-12. Náročnejšie čistenie sa
uplatňovalo v 89 % znečistenia v prípade EÚ-15 a v 27 %
znečistenia v prípade EÚ-12. Dostupnosť zdrojov na pokrytie investícií
naďalej zostáva problémom brániacim dodržiavaniu ustanovení. Preto by sa
mali podporovať nákladovo efektívne a inovatívne technické riešenia. Znečistenie
priemyselnými emisiami upravuje smernica o integrovanej prevencii a kontrole
znečisťovania[18].
Ako vyplýva z posledných správ o vykonávaní, napriek tomu, že smernicou o
integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania sa iniciovalo
významné zefektívnenie právnych predpisov v oblasti životného prostredia v
mnohých členských štátoch, v povoleniach sa príliš často uvádzali
limitné hodnoty emisií, ktoré neboli v súlade s najlepšími dostupnými
technikami, a vodnému prostrediu neposkytovali dostatočnú úroveň
ochrany. Odporúčania
členským štátom: –
posilniť akčné programy a
určovanie ohrozených pásiem podľa smernice o dusičnanoch,
zlepšiť mieru súladu, pokiaľ ide o čistenie odpadových vôd
zavedením primeraných investičných plánov a zabezpečiť súlad
limitných hodnôt emisií s najlepšími dostupnými technikami. 5.6. Podpora racionálneho
využívania vody prostredníctvom stanovovania adekvátnych cien vody Transparentnosť v podobe adekvátnych
informácií týkajúcich sa nákladov na vodu je základom pre vývoj politík
určovania cien za vodu, ktoré užívateľom poskytnú primerané stimuly
týkajúce sa efektívneho využívania vody v súlade s rámcovou smernicou o vode.
Doposiaľ sa však dosiahol len malý pokrok vo vykonávaní transparentných
politík cenotvorby. Na efektívne využívanie vody je potrebné
meranie objemu jej spotreby. Paušálne sadzby, tarify závisiace od veľkosti
zavlažovanej plochy alebo spoločné účty týkajúce sa viacerých
užívateľov sotva dokážu poskytnúť podnet na udržateľné
využívanie vodných zdrojov. V niektorých členských štátoch nie je úplne
zavedené meranie spotreby vody v istých odvetviach, napr. v
poľnohospodárstve alebo v domácnostiach. Návratnosť finančných nákladov za
vodohospodárske služby vrátane kapitálových nákladov zabezpečuje potrebnú
dlhodobú udržateľnosť investícií. Environmentálne náklady a náklady
na zdroje sú takisto dôležitým prvkom v rámci pokrývania nákladov s cieľom
zabezpečiť primeranú návratnosť externých nákladov vzniknutých
užívaním vody a jej likvidáciou. Pri pokrytí nákladov na vodohospodárske služby
by sa navyše mala zohľadňovať zásada „platí znečisťovateľ“[19]. Len veľmi málo členských štátov uplatňovalo
transparentný postup pri pokrývaní nákladov na životné prostredie a zdroje.
Pokrývanie nákladov sa vo väčšom či menšom rozsahu realizuje v
domácnostiach a priemysle. V prípade poľnohospodárstva sa v mnohých
oblastiach voda účtuje len v obmedzenom rozsahu. Posúdenie plánov vodohospodárskeho manažmentu
povodia vykazuje nedostatočnú kvalitu posúdenia nákladov a prínosov. Je
nevyhnutné dosiahnuť výrazné zlepšenie v tejto oblasti a vymedziť
pojem spoločnej metodiky výpočtu nákladov (vrátane nákladov na
životné prostredie a zdroje) a prínosov (vrátane ekosystémových služieb). Inak
nebude možné zabezpečovať vykonávanie účinných politík
cenotvorby, ani predchádzať neúmerným a neprimeraným opatreniam. Odporúčania členským štátom: –
zabezpečiť transparentnosť a
spravodlivosť politík stanovovania cien za vodu na základe merania
spotreby, –
zlepšiť posúdenie nákladov a prínosov v
záujme zabezpečenia návratnosti nákladov. 5.7. Financovanie opatrení Programy opatrení členských štátov
obsahujú rôzne nástroje (právne, administratívne, technické, infraštruktúrne,
vzdelávacie a pod.) a môžu sa na ne vzťahovať rôzne spôsoby
financovania. Časť nákladov by sa mala pokryť z verejného
rozpočtu, ale poskytnutie finančných prostriedkov sa očakáva aj
od súkromných prevádzkovateľov, napr. prostredníctvom ustanovení na
pokrytie nákladov. Európske fondy ako štrukturálne fondy, Kohézny fond či
prostriedky v rámci SPP môžu takisto prispieť k financovaniu niektorých
opatrení súvisiacich s rámcovou smernicou o vode. V návrhu Komisie týkajúcom sa nového
nariadenia súvisiaceho s nástrojom LIFE na roky 2014 až 2020 sa uvádza
možnosť spolufinancovania projektov prostredníctvom rôznych fondov EÚ a
ďalších finančných zdrojov v rámci jedného širokospektrálneho
projektu na účely vykonávania opatrení v kontexte rámcovej smernice o
vode. Návrh Komisie týkajúci sa politiky súdržnosti
na roky 2014 až 2020 vychádza z kľúčových prvkov rámcovej smernice o
vode a navrhuje podmienenosť ex ante, pokiaľ ide o využívanie
Kohézneho fondu a štrukturálnych fondov vo vodohospodárskom odvetví. Politika
súdržnosti poskytuje príležitosť na prepojenie potrieb súvisiacich s
riadením využívania vodných zdrojov s vykonávaním politiky vodného
hospodárstva. Rozhodnutia o financovaní musia
zodpovedať prioritám stanoveným v plánoch vodohospodárskeho manažmentu
povodia. Väčšina plánov manažmentu povodia neobsahuje presné informácie v
súvislosti s nákladmi na realizáciu opatrení a spôsobom ich financovania.
Mechanizmy financovania a dostupnosť finančných prostriedkov treba
identifikovať už pri výbere opatrení. V opačnom prípade nie je jasné,
či sú dané opatrenia vôbec vykonateľné. Odporúčania členským štátom: –
zosúladiť rozhodnutia o financovaní
(vrátane fondov EÚ) s prioritami a opatreniami uvedenými v plánoch vodohospodárskeho
manažmentu povodia vrátane splnenia požiadaviek stanovených v právnych
predpisoch EÚ týkajúcich sa vodných zdrojov, –
zaradiť do plánov vodohospodárskeho
manažmentu povodia a programov opatrení náklady na opatrenia, zodpovedné orgány
a určiť subjekt znášajúci náklady. 5.8. Začlenenie do iných
politík Na vodné zdroje má potenciálne významný dosah
napríklad plánovanie využívania pôdy, poľnohospodárstvo, rozvoj miest,
hydroenergetika, lodná doprava či protipovodňová ochrana. Realizácia
plánov vodohospodárskeho manažmentu povodia ponúka výnimočnú
príležitosť na interakciu s týmto odvetviami a na rozvoj rámca, kde by sa
tieto činnosti mohli uskutočňovať udržateľným
spôsobom. Vykonávanie rámcovej smernice o vode si vyžaduje začlenenie
cieľov vodohospodárskej politiky do rozvoja a plánovania hospodárskych
aktivít závislých od využívania vodných zdrojov. Z viac ako 90 % posúdených plánov
vodohospodárskeho manažmentu povodia vyplýva, že v povodí na vodné zdroje
značne vplýva poľnohospodárstvo v dôsledku znečistenia z
difúznych a bodových zdrojov organickými látkami, živinami, pesticídmi a v
dôsledku hydromorfologických vplyvov. V programoch opatrení síce možno nájsť
širokú paletu technických, netechnických alebo ekonomických nástrojov, chýbajú
v nich však dôležité prvky (rozsah, harmonogram a financovanie). Vo
všeobecnosti možno povedať, že sa v plánoch vodohospodárskeho manažmentu
povodia neprejavuje odhodlanie riešiť zaťažovanie vodných zdrojov v
dôsledku poľnohospodárstva, ani uspokojivá úroveň zaangažovanosti
poľnohospodárov v rámci procesu vykonávania rámcovej smernice o vode[20]. Okrem toho plány neobsahujú
veľa podrobností v súvislosti s využívaním príležitostí vyplývajúcich z
programov rozvoja vidieka Návrhy Komisie na reformu SPP[21] obsahujú niekoľko prvkov,
vďaka ktorým by sa mohlo vo významnej miere zlepšiť vzájomné
pôsobenie poľnohospodárstva a politiky v oblasti riadenia vodných zdrojov.
Patrí medzi ne (za určitých podmienok) doplnenie ustanovení rámcovej
smernice do krížového plnenia, ekologizácia prvého piliera SPP a spoločný
programovací systém s politikou rozvoja vidieka, v rámci ktorého sa explicitne
vytýčia čiastkové priority efektívneho využívania a riadenia vodných
zdrojov riešené prostredníctvom programov rozvoja vidieka. V článku 4 ods. 7 rámovej smernice o vode
týkajúcom sa nových projektov a modifikácií vodných útvarov sa uvádzajú
podmienky, za ktorých možno dosiahnuť kompromis, pokiaľ ide o otázky
ochrany vodných zdrojov a hospodárskeho rozvoja. Podľa tohto článku
sú nové modifikácie podmienené osobitnými vysvetleniami v plánoch
vodohospodárskeho manažmentu povodia. Len 12 zo 116 posúdených plánov, ktoré sa
okrem iného týkali výnimiek, sa vzťahovalo na projekty patriace do
článku 4 ods. 7. Aj keď je zrejmé, že v prípade viacerých plánovaných
alebo prebiehajúcich projektov existuje pravdepodobnosť, že v ich dôsledku
dôjde k zhoršeniu stavu vodných útvarov, tieto projekty sa v plánoch
vodohospodárskeho manažmentu povodia neuvádzajú. Nedostatok odkazov na nové projekty a programy
vo väčšine plánov vodohospodárskeho manažmentu povodia naznačuje, že
dochádza k premárneniu príležitosti na udržateľný rozvoj hospodárskych
činností v kontexte skutočne integrovaného riadenia vodných zdrojov. V zmysle článku 4 ods. 7 si osobitnú
pozornosť vyžaduje rozvoj hydroenergetiky. Je nevyhnutné sa primerane
zaoberať závažným vplyvom hydroelektrární na životné prostredie.
Uprednostňovať by sa mala modernizácia a rozvoj súčasných
zariadení pred výstavbou nových zariadení. Tento prístup by sa mal odzrkadliť
aj v strategickom posúdení na úrovni povodia a pri výbere optimálnych lokalít s
ohľadom na výrobu energie a čo najnižšie vplyvy na životné prostredie[22]. Podobne môže mať škodlivé účinky na
vodné prostredie aj vnútrozemská plavba, hoci ide o dopravu s nízkymi
emisiami uhlíka. V kontexte spoločnej vykonávacej stratégie a ďalších
postupov sa vypracovali obsiahle usmernenia[23],
ktoré by sa mali využívať v záujme rozvoja vnútrozemskej plavby, a to
udržateľným spôsobom, ktorý nebráni realizácii cieľov stanovených v
rámcovej smernici o vode. Vnútrozemské vplyvy majú dosah na stav
morského prostredia. Opatrenia podniknuté v rámci plánov vodohospodárskeho
manažmentu povodia prispejú k dosiahnutiu dobrého stavu životného prostredia
podľa rámcovej smernice o morskej stratégii[24]. V rámcovej smernici o morskej
stratégii sa vyžaduje, aby sa do roku 2015 pripravil program opatrení, v ktorom
sa využije koordinácia s plánmi vodohospodárskeho manažmentu povodia
vypracovanými v rámci 2. cyklu do roku 2015. Odporúčania členským štátom: –
využiť proces týkajúci sa plánov
vodohospodárskeho manažmentu povodia na stanovenie jasného rámca rozvoja
hospodárskych činností závislých od vodných zdrojov, –
zlepšiť spoluprácu s poľnohospodárskou
obcou na príprave programu opatrení s cieľom zabezpečiť jeho
uskutočniteľnosť a prijatie, zabezpečiť, aby
poľnohospodársky poradenský systém zohrával proaktívnu úlohu pri využívaní
príležitostí v rámci programov rozvoja vidieka, –
zabezpečiť rovnováhu medzi
dobrovoľnými a povinnými opatreniami v rámci poľnohospodárstva s cieľom
poskytnúť pevný základ pre programy rozvoja vidieka a požiadavky súvisiace
s krížovým plnením v oblasti riadenia vodných zdrojov, zvýšiť mieru
využívania multifunkčných opatrení na podporu prirodzeného zadržiavania
vody, –
koordinovať programy, plány a projekty s
vplyvom na vodné prostredie (vrátane plavby, hydroenergetiky alebo opatrení
týkajúcich sa protipovodňovej ochrany) a začleňovať ich do
plánov vodohospodárskeho manažmentu povodia . 6. Závery ·
Na prípravu a vypracovanie plánov vodohospodárskeho
manažmentu povodia sa venovalo veľa úsilia. Naše poznatky o stave vôd EÚ a
o činnostiach, ktoré ich ovplyvňujú, sú bohatšie ako kedykoľvek
predtým. Ako však vyplýva z posúdenia Komisie, je potrebné vynaložiť ešte
rozhodnejšie úsilie na dosiahnutie cieľov stanovených v rámcovej smernici
o vode v priebehu cyklov 2015, 2021 a 2027. ·
Existujú dobré príklady vykonávania všetkých
aspektov rámcovej smernice o vode. Preto majú členské štáty, ktoré
zaostávajú v otázkach schvaľovania a vykonávania svojich plánov vodohospodárskeho
manažmentu povodia, príležitosť poučiť sa od iných štátov a
vyrovnať svoje oneskorenie. ·
Pri vykonávaní by sa malo zabezpečiť, aby
riadenie v oblasti vodných zdrojov vychádzalo z lepšieho chápania hlavných
rizík a tlakov pôsobiacich na povodie, ktoré sú podložené náležitým
monitorovaním. Vďaka tomu sa dosiahnu nákladovo efektívne opatrenia
zamerané na zabezpečenie dlhodobo udržateľných zásob vody pre
ľudí, podniky i prírodu. ·
Komisia sa bude naďalej usilovať o plodnú
neformálnu spoluprácu s členskými štátmi a zúčastnenými stranami v
rámci spoločnej vykonávacej stratégie. ·
V rámci bilaterálnej spolupráce s členskými
štátmi bude Komisia sledovať vykonávanie odporúčaní, ktoré uvádza v
tejto správe o vykonávaní a v sprievodných dokumentoch, a pritom bude
podľa potreby naďalej zaisťovať presadzovanie povinností
vyplývajúcich z rámcovej smernice o vode. ·
Zistenia v tejto správe sa zapracovali do
politických návrhov uvedených v oznámení Komisie o koncepcii na ochranu vodných
zdrojov Európy a budú predmetom ďalších diskusií v kontexte spoločnej
vykonávacej stratégie. [1] Smernica 2000/60/ES, ktorou sa stanovuje rámec
pôsobnosti pre opatrenia Spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva
Doplnená smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2006/118/ES o ochrane podzemných
vôd a smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2008/105/ES o environmentálnych
normách kvality [2] Patrí sem analýza tlakov a vplyvov, ekonomická analýza,
vymedzenie vodných útvarov a zavedenie typológie a referenčných podmienok
povrchových vodných útvarov na základe posúdenia ekologického stavu. [3] Pozri http://circa.europa.eu/Public/irc/env/wfd/library?l=/framework_directive/implementation_documents_1/submitted_rbmps [4] Pozri http://water.europa.eu
a najmä http://www.eea.europa.eu/themes/water/interactive/water-live-maps/wfd [5] Nórsko vykonáva rámcovú smernicu o
vode v rámci Dohody o Európskom hospodárskom priestore, v ktorej je uvedený
osobitný dohodnutý harmonogram. Preto Nórsko prijalo 9 pilotných plánov
vodohospodárskeho manažmentu povodia. [6] Súdny
dvor rozhodol proti Belgicku, Grécku a Portugalsku v súvislosti s tým, že
neprijali a neoznámili svoje plány. Očakáva sa rozsudok týkajúci sa
Španielska. Ide o tieto prípady: Grécko - C‑297/11, Belgicko - C‑366/11, Portugalsko - C-223/11 [7] Aktualizovaný prehľad: http://ec.europa.eu/environment/water/participation/map_mc/map.htm
[8] Pozri sprievodné pracovné dokumenty útvarov Komisie [9] Španielsko, Portugalsko a Grécko nie sú zahrnuté z
dôvodu absencie plánov vodohospodárskeho manažmentu povodia. [10] Ekologický stav: nie sú tu zahrnuté krajiny, ktoré
nepredložili správu o svojich plánoch vodohospodárskeho povodia, alebo
neinformovali o výnimkách, prípadne stav ich vôd je neznámy. [11] Chemický stav: V prípade viac ako 40 % nahlásených
povrchových vôd sa uvádza „neznámy chemický stav“. Pokiaľ ide o ostatné
vodné útvary, posúdenia nie sú porovnateľné. [12] Do číselných údajov nie je započítané Fínsko a
Švédsko, ktoré majú veľký počet malých vodných útvarov v dobrom
stave. [13] Článok 4. ods. 4 písm. c) [14] Článok 4 ods. 4, ods. 5 a ods. 7 [15] Oznámenie o preskúmaní európskej politiky
v oblasti nedostatku vody a sucha [16] Smernica Rady 91/271/EHS o čistení komunálnych
odpadových vôd. Ú.v. ES L135, 30.5.1991 a smernica Rady 91/676/EHS o ochrane
vôd pred znečistením dusičnanmi z poľnohospodárskych zdrojov, Ú.v.
ES L375, 31.12.1991. [17] 6.
zhrnutie Komisie týkajúce sa pracovného dokumentu útvarov Komisie o vykonávaní smernice
o čistení komunálnych odpadových vôd, SEC(2011)1561 final
(referenčné roky 2007/2008) [18] Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/1/ES z 15.
januára 2008 o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania
životného prostredia, Ú.v. EÚ L 24, 29.1.2008, s. 8–29. Smernica sa má od 7.
januára 2014 nahradiť smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2010/75/EÚ z
24. novembra 2010 o priemyselných emisiách (integrovaná prevencia a kontrola
znečisťovania životného prostredia). Pozri http://ec.europa.eu/environment/air/pollutants/stationary/ippc/key_impl.htm [19] Komisia začala konanie vo veci
porušenia právnych predpisov voči 9 členským štátom, ktoré sa pri
vykonávaní riadili len zúženým výkladom vodohospodárskych služieb s obmedzením
na pitnú vodu a čistenie vody. [20] Pozri webovú stránku GR ENV vo
všetkých jazykoch EÚ: "„Guidance for administrations on making WFD
agricultural measures clear and transparent at farm level“ (Usmernenie pre správne orgány týkajúce sa objasnenia a
zabezpečenia transparentnosti poľnohospodárskych opatrení RSV na
úrovni poľnohospodárskych podnikov) a „Handbook on Farm Advisory Systems and water
protection“ (Príručka týkajúca sa poradenských
systémov a ochrany vodných zdrojov). [21] http://ec.europa.eu/agriculture/cap-post-2013/legal-proposals/index_en.htm [22] CIS
Policy Paper on WFD and Hydromorphological pressures. (Politický dokument
týkajúci sa spoločnej stratégie vykonávania rámcovej smernice o vode a
riešenia hydromorfologických vplyvov). Recommendations for better policy
integration, 2006 (Odporúčania v záujme lepšieho politického začlenenia).
http://circa.europa.eu/Public/irc/env/wfd/library?l=/framework_directive/thematic_documents/hydromorphology/hydromorphology/_EN_1.0_&a=d
[23] Tamtiež: Pozri aj „Statement on Inland Navigation and
Environmental Sustainability in the Danube River Basin“, 2007 (Spoločné
vyhlásenie o vnútrozemskej plavbe a udržateľnosti životného prostredia pre
povodie Dunaja); „PLATINA project Good Practice Manual on Sustainable Waterway
Planning“, 2011 (Príručka osvedčených postupov platformy PLATINA
týkajúca sa udržateľného plánovania vodnej dopravy); Usmerňovací
dokument Komisie týkajúci sa udržateľného rozvoja a riadenia vnútrozemskej
vodnej dopravy v kontexte právnych predpisov EÚ v oblasti životného prostredia,
2012. [24] Smernica 2008/56/ES, ktorou sa ustanovuje rámec pre
činnosť Spoločenstva v oblasti morskej environmentálnej
politiky, Ú.v. EÚ, L 174, 25.6.2008