52011PC0290

DÔVODOVÁ SPRÁVA

1. VšEOBECNÝ KONTEXT A DÔVODY NÁVRHU

Rada prijala v súlade s článkom 62 ods. 2 písm. b) i) Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva nariadenie Rady (ES) 539/2001[1] uvádzajúce zoznam tretích krajín, ktorých štátni príslušníci musia mať víza pri prekračovaní vonkajších hraníc (tzv. negatívny zoznam), a krajín, ktorých štátni príslušníci sú oslobodení od tejto povinnosti (tzv. pozitívny zoznam). V článku 61 Zmluvy o ES sa tieto zoznamy uvádzajú medzi sprievodnými opatreniami, ktoré priamo súvisia s voľným pohybom osôb v priestore slobody, bezpečnosti a spravodlivosti.

Preto sa nariadenie od svojho prijatia osemkrát menilo a dopĺňalo[2]. Všetky novšie úpravy nariadenia sa zameriavali na revíziu pozitívnych a negatívnych vízových zoznamov pripojených k nariadeniu, naposledy v súvislosti s presunom Taiwanu do pozitívneho zoznamu, ako aj s výsledkami dialógov o liberalizácii vízového režimu, keď obidve zostávajúce krajiny západného Balkánu, Albánsko a Bosna a Hercegovina, boli presunuté do pozitívneho vízového zoznamu.

V uplynulých rokoch vznikla potreba vykonať niektoré ďalšie technické úpravy v hlavnom texte nariadenia, napr. posilniť právnu istotu ustanovením pravidiel vzťahujúcich sa na niektoré situácie, ktoré dovtedy nepatrili do pôsobnosti nariadenia, alebo upraviť niektoré definície v nadväznosti na najnovšie zmeny, ktoré priniesli sekundárne právne predpisy, ako napr. prijatie vízového kódexu (nariadenie Rady (ES) č. 810/2009)[3].

Okrem toho, desať rokov po začlenení schengenského acquis do rámca EÚ a po prijatí spoločnej vízovej politiky v súlade s článkom 77 ods. 2 písm. a) ZFEÚ je nevyhnutné urobiť pokrok smerom k ďalšej harmonizácii spoločnej vízovej politiky EÚ, pokiaľ ide o niektoré kategórie uvedené v článku 4 nariadenia, o ktorých doteraz jednostranne rozhodovali jednotlivé členské štáty.

Napokon vzhľadom na nadobudnutie platnosti Lisabonskej zmluvy sa vyžadujú ďalšie úpravy, ako je napr. prijatie ochrannej doložky a úprava mechanizmu reciprocity.

1.1. Zhrnutie navrhovaného opatrenia

Cieľom tejto úpravy nariadenia je

- ustanoviť vízovú ochrannú doložku umožňujúcu rýchle dočasné pozastavenie platnosti zrušenia víz pre tretiu krajinu uvedenú na pozitívnom zozname v prípade núdzovej situácie, keď je potrebná okamžitá odozva s cieľom riešiť ťažkosti, ktorým čelia členské štáty,

- upraviť niektoré ustanovenia, napr. ustanovenia o mechanizme reciprocity, aby boli v úplnom súlade s príslušnými ustanoveniami ZFEÚ,

- zaistiť súlad s nariadením Rady (ES) č. 810/2009, ktorým sa ustanovuje vízový kódex Spoločenstva (vízový kódex)[4], uplatňovaný od 5. apríla 2010, napr. prijatím primeraných definícií krátkodobého pobytu a víza,

- zaistiť, aby sa v súlade s článkom 77 ods. 2 písm. a) ZFEÚ v nariadení jednoznačne ustanovilo, či občan tretej krajiny podlieha vízovej povinnosti alebo je od nej oslobodený, a zaistiť právnu istotu doplnením pravidiel vzťahujúcich sa na utečencov a na osoby bez štátnej príslušnosti s cieľom spresniť vízový režim uplatniteľný na osoby s pobytom v Spojenom kráľovstve alebo v Írsku,

- dosiahnuť pokrok smerom k úplnej harmonizácii spoločnej vízovej politiky prijatím nových, harmonizovanejších pravidiel ustanovujúcich vízovú povinnosť pre rôzne kategórie štátnych príslušníkov tretích krajín alebo ich oslobodenie od tejto povinnosti,

- ustanoviť presné pravidlá týkajúce sa vízovej povinnosti alebo oslobodenia od tejto povinnosti pre držiteľov priepustiek a rôznych pasov vydaných určitými subjektmi medzinárodného práva, ktoré ale nie sú medzinárodnými medzivládnymi organizáciami,

- prijať nové ustanovenie týkajúce sa záväzkov, ktoré pre niektoré členské štáty vyplývajú z predchádzajúcich dohôd EÚ alebo medzinárodných dohôd a ktoré znamenajú nutnosť odchýliť sa od spoločných vízových pravidiel.

2. PRVKY NÁVRHU

2.1 Ustanovenie ochrannej doložky umožňujúcej pozastaviť platnosť liberalizácie vízového režimu

Rada pre spravodlivosť a vnútorné veci na svojom zasadnutí 8. novembra 2010 schválila zrušenie vízovej povinnosti pre Albánsko a Bosnu a Hercegovinu, a to aj napriek neochote niektorých členských štátov súvisiacej s rýchlym nárastom počtu žiadostí o azyl v niektorých členských štátoch po udelení liberalizácie vízového režimu niektorým krajinám západného Balkánu. V snahe riešiť tieto obavy Komisia vydala vyhlásenie, že vo všetkých krajinách západného Balkánu, ktoré dosiahli liberalizáciu vízového režimu, je naliehavé posilniť následné monitorovanie, a uviedla, že v prípade náhleho prílevu štátnych príslušníkov jednej tretej krajiny alebo viacerých tretích krajín vrátane štátnych príslušníkov krajín západného Balkánu do jedného členského štátu alebo do viacerých členských štátov, Komisia môže navrhnúť, aby Rada prijala dočasné opatrenia v prospech príslušnej členskej krajiny (členských krajín) v súlade s článkom 78 zmluvy a urýchlene pozastavila platnosť liberalizácie vízového režimu.

V nadväznosti na toto vyhlásenie Komisie predložili dva členské štáty koncom decembra 2010 dokument (dok. 18212/10 VISA 311 COMIX 842), v ktorom navrhli, aby sa do nariadenia č. 539/2001 začlenila ochranná doložka udeľujúca Komisii právomoc rozhodnúť o dočasnom pozastavení platnosti zrušenia vízovej povinnosti v súlade s komitologickým postupom, ak budú splnené určité podmienky.

Ochranná doložka by mohla takisto pomôcť udržať integritu procesov liberalizácie vízového režimu v budúcnosti a posilniť dôveryhodnosť vo vzťahu k verejnosti.

Členské štáty vyjadrili tomuto návrhu všeobecnú podporu aj v rámci strategického výboru pre prisťahovalectvo, hranice a azyl (SCIFA). Podľa členských štátov sa takáto ochranná doložka chápe ako všeobecný rámec do budúcnosti bez toho, aby odkazovala na konkrétne tretie krajiny.

Doložka by dopĺňala ochrannú doložku uvedenú v článku 78 ods. 3 ZFEÚ, od ktorej by sa však líšila. Mala by sa uplatňovať len ako dočasné opatrenie v jednoznačne vymedzených núdzových situáciách.

V ochrannej doložke by sa malo zreteľne uvádzať, že ide o pozastavenie platnosti zrušenia vízovej povinnosti len na krátke časové obdobie, v naliehavých prípadoch a podľa presne vymedzených a ohraničených kritérií. Ochranná doložka by sa mala uplatňovať len v prípade núdzovej situácie, t. j. keď sa náhle zmenia pomery, napr. ak sa počas pomerne krátkeho časového obdobia náhle zvýšia relevantné počty a vyžaduje sa naliehavá „vízová“ reakcia zameraná na riešenie ťažkostí, ktorým čelia príslušné členské štáty, a keď opatrenia vychádzajúce z článku 78 ods. 3 ZFEÚ nepredstavujú primeranú alebo dostatočnú odozvu.

Na to, aby bolo v uvedených situáciách možné rýchlo reagovať, by sa v rámci komitológie v súlade s nariadením (EÚ) č. 182/2011[5]: prijalo rozhodnutie o dočasnom pozastavení platnosti zrušenia vízovej povinnosti, pričom by sa na základe článku 291 ZFEÚ Komisii udelili vykonávacie právomoci.

Napriek tomu, že podmienky oprávňujúce použitie ochrannej doložky sú jednoznačne vymedzené, Komisia musí situáciu posúdiť a z oznámení podaných členskými štátmi by nemali vyplývať žiadne automatické postupy. Pri posudzovaní toho, či je vhodné pozastaviť platnosť zrušenia vízovej povinnosti pre tretiu krajinu, bude Komisia prihliadať na počet členských štátov, v ktorých sa náhle vyskytne niektorá zo situácií uvedených v tomto návrhu, ako aj na to, ako to ovplyvní celkovú migračnú situáciu v Európskej únii.

V súlade s pravidlami komitológie uvedenými v nariadení (EÚ) č. 182/2011 dostanú Európsky parlament a Rada v rámci postupu preskúmania návrh rozhodnutia Komisie o pozastavení platnosti zrušenia vízovej povinnosti pre jednu tretiu krajinu alebo niekoľko tretích krajín spolu s ďalšími relevantnými dokumentmi vrátane prípadných správ agentúry FRONTEX a Európskeho podporného úradu pre azyl (EASO), ako aj pôvodných oznámení členských krajín, a to v rovnakom čase ako členovia výboru.

Ako vhodný postup na pozastavenie platnosti zrušenia vízovej povinnosti sa javí postup preskúmania . Výbor prijíma stanovisko kvalifikovanou väčšinou. Hlasy členov sa vážia spôsobom stanoveným v príslušnom ustanovení zmluvy (článok 238 ods. 3 ZFEÚ). V prípade kladného stanoviska výboru Komisia prijme vykonávací akt. Ak výbor zaujme negatívne stanovisko, Komisia akt neprijme.

Európsky parlament a Rada budú mať právo kontroly, aby sa zabezpečilo, že Komisia neprekročí svoje vykonávacie právomoci podľa článku 11 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

Okrem toho Komisia by si v záujme transparentnosti mohla následne po predložení návrhu na dočasné pozastavenie platnosti zrušenia vízovej povinnosti pre jednu alebo niekoľko tretích krajín vymeniť názory s Európskym parlamentom na jeho požiadanie.

Pred uplynutím lehoty dočasného pozastavenia Komisia zašle správu Európskemu parlamentu a Rade, ku ktorej, ak to bude považovať za vhodné, pripojí návrh na zmenu nariadenia (ES) č. 539/2001 podľa riadneho legislatívneho postupu s cieľom presunúť tretiu krajinu do negatívneho vízového zoznamu. V takomto prípade by sa uplatňovanie tohto opatrenia mohlo predĺžiť novým vykonávacím rozhodnutím prijatým v rámci komitológie na obdobie najviac deviatich mesiacov, čo dáva Európskemu parlamentu a Rade dosť času na zamietnutie alebo prijatie návrhu na zmenu a doplnenie zoznamov uvedených v nariadení (ES) č. 539/2001.

2. 2 Zmena mechanizmu reciprocity

Pri kodifikácii nariadenia (ES) č. 539/2001 preskúmala konzultačná pracovná skupina právnych expertov Komisie, Rady a Európskeho parlamentu sekundárny právny základ ustanovený nariadením (ES) č. 851/2005[6]. Zmenený a doplnený článok 1 ods. 4 písm. c) nariadenia (ES) č. 539/2001 znie takto: „Do 90 dní od uverejnenia tohto oznámenia Komisia po porade s dotknutým členským štátom predloží správu Rade. K správe môže pripojiť návrh na dočasné obnovenie vízovej povinnosti pre štátnych príslušníkov danej tretej krajiny. Komisia môže takýto návrh predložiť aj po tom, ako jej správu prerokuje Rada. Rada o tomto návrhu rozhodne kvalifikovanou väčšinou do troch mesiacov.“

Konzultačná skupina právnych služieb usúdila, že uvedené ustanovenie vytvorilo sekundárny právny základ, ktorý nie je zjavne zastaraný, a preto sa musí opätovne preskúmať vo svetle rozsudku Súdneho dvora zo 6. mája 2008 vo veci C-133/06 a musí sa rozhodnúť, či by sa toto ustanovenie nemalo vypustiť alebo zmeniť a doplniť.

V oblasti, ktorá je predmetom spolurozhodovania, nie je z právneho hľadiska možné sekundárnymi právnymi predpismi ustanoviť zjednodušený postup, ktorý by Rade umožnil rozhodnúť o návrhu Komisie bez toho, aby bol zapojený Európsky parlament.

Uvedené ustanovenie sa preto zachová, ale zmení sa tak, že na jednej strane by správa mala byť adresovaná aj Európskemu parlamentu a na druhej strane sa do nej doplní spolurozhodovacia úloha Európskeho parlamentu.

V kodifikácii sa bude pokračovať a ukončí sa po prijatí tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu.

V tomto kontexte treba uviesť, že jeden členský štát predložil návrh na zmenu existujúceho mechanizmu reciprocity s cieľom zvýšiť jeho účinnosť. Podľa tohto návrhu by Komisia mala byť povinná vo veľmi krátkom čase predložiť návrh na dočasné obnovenie vízovej povinnosti pre štátnych príslušníkov tretej krajiny, ktorým sa vízová povinnosť ponechá v platnosti maximálne12 mesiacov od jej zavedenia pre členský štát.

Je dôležité zdôrazniť, že touto zmenou mechanizmu reciprocity by sa porušilo výlučné právo Komisie na legislatívnu iniciatívu, pričom by nemusela viesť k prijatiu navrhovaných odvetných opatrení.

Pôvodný mechanizmus reciprocity ustanovený v nariadení (ES) č. 539/2001 už obsahoval istý automatický prvok: oznamovanie prípadov neuplatňovania reciprocity nebolo povinné a príslušný členský štát sa mohol slobodne rozhodnúť, či oznámenie podá alebo nepodá. Ak však oznámenie bolo podané, členské štáty boli povinné dočasne a automaticky zaviesť vízovú povinnosť pre štátnych príslušníkov príslušnej tretej krajiny do 30 dní od oznámenia, pokiaľ Rada nerozhodla inak.

Tento automatický prvok sa považoval za slabú stránku pôvodného mechanizmu reciprocity, a tak sa od neho v roku 2005 pre jeho kontraproduktívnosť upustilo. Nič nenasvedčuje tomu, že dnes by bola jeho efektívnosť vyššia.

Súčasný mechanizmus reciprocity podľa úpravy z roku 2005 sa považuje za vcelku efektívny a počet prípadov neuplatňovania reciprocity sa výrazne znížil. Situácie, v ktorých sa ešte neuplatňuje reciprocita, sa vzťahujú na prípady, keď podľa názoru tretích krajín niektoré členské štáty nespĺňajú objektívne kritériá na zrušenie vízovej povinnosti ustanovené vo vnútroštátnych právnych predpisoch týchto tretích krajín.

Zatiaľ čo pri uplatňovaní ochrannej doložky v núdzových situáciách charakterizovaných presne vymedzenými podmienkami (pozri bod 2.3) sa zvažuje použitie komitologického postupu, pri uplatnení odvetného opatrenia formou obnovenia vízovej povinnosti voči tretej krajine v prípade neuplatňovania reciprocity treba bez akéhokoľvek automatizmu prihliadať na celkovú vonkajšiu politiku Európskej únie vo vzťahu k príslušnej tretej krajine, ako aj na zásadu solidarity medzi vzájomnej členskými štátmi. Mala by sa posúdiť vhodnosť takéhoto opatrenia z politického hľadiska.

Väčšina členských štátov varovala aj pred „automatickým“ (opätovným) zavedením vízovej povinnosti pre občanov tretích krajín vzhľadom na možné politické dôsledky. Namiesto toho uprednostňuje prístup „šitý na mieru“ a použitie predbežných opatrení v iných oblastiach.

2.3 Vymedzenie pojm ov vízum a krátkodobý bezvízový pobyt

V tomto návrhu sa definícia pojmu „vízum“ zosúlaďuje s definíciou použitou vo vízovom kódexe. Vízum teda znamená povolenie na tranzit cez územie členských štátov alebo na plánovaný pobyt ich území, ktorého dĺžka počas ľubovoľného šesťmesačného obdobia odo dňa prvého vstupu na územie členských štátov nepresahuje tri mesiace.

Na účely tohto nariadenia je z tejto definície vylúčené letiskové tranzitné vízum, pretože vízový režim uplatniteľný členskými štátmi na štátnych príslušníkov tretích krajín prechádzajúcich tranzitom cez medzinárodné letiská členských štátov je upravený a obsiahnutý vo vízovom kódexe.

Štátni príslušníci tretích krajín uvedených na zozname v prílohe II sú oslobodení od požiadavky ustanovenej v odseku 1 pre pobyty na území členských štátov, ktorých dĺžka počas ľubovoľného šesťmesačného obdobia nepresahuje tri mesiace.

V tejto definícii sa zohľadňujú aj dôsledky vyplývajúce z výkladu pravidla trojmesačného krátkodobého pobytu Európskym súdnym dvorom vo veci 241/05[7].

2.4 Utečenci a osoby bez štátnej príslušnosti s pobytom v Spojenom kráľovstve alebo v Írsku

V predchádzajúcej zmene a doplnení nariadenia (ES) č. 539/2001 z roku 2006 (nariadenie (ES) č. 1932/2006) sa už avizovalo sprehľadnenie situácie utečencov a osôb bez štátnej príslušnosti úpravou vízových pravidiel tak, aby sa rozlišovalo medzi osobami s pobytom v členskom štáte a osobami s pobytom v tretej krajine.

Na základe protokolu o postavení Spojeného kráľovstva a Írska pripojeného k Zmluve o Európskej únii a k Zmluve o založení Európskeho spoločenstva sa Írsko a Spojené kráľovstvo nezúčastňujú na prijatí nariadenia (ES) č. 539/2001 a na jeho zmenách a doplneniach. Na účely nariadenia (ES) č. 539/2001 sa preto Spojené kráľovstvo a Írsko nepovažujú za členské štáty. Z tohto dôvodu sa ustanovenia nariadenia (ES) č. 1932/2006 týkajúce sa vízových pravidiel uplatniteľných na utečencov a osoby bez štátnej príslušnosti na tieto osoby nevzťahujú, pokiaľ majú pobyt v Spojenom kráľovstve alebo v Írsku.

Cieľom tohto návrhu je napraviť túto neuspokojivú situáciu a začleniť do nariadenia ustanovenie o utečencoch a osobách bez štátnej príslušnosti s pobytom v Spojenom kráľovstve alebo v Írsku.

Keďže vo vzťahoch medzi Spojeným kráľovstvom a Írskom na jednej strane a schengenskými členskými štátmi na druhej strane neexistuje vzájomné uznávanie víz alebo ekvivalencia medzi povolením na pobyt a vízom, v nariadení sa členským štátom ponecháva voľnosť individuálne sa rozhodnúť o oslobodení od vízovej povinnosti alebo o uložení vízovej povinnosti pre uvedenú kategóriu osôb. Tieto vnútroštátne rozhodnutia by sa podľa článku 5 nariadenia mali oznámiť Komisii.

2.5 Harmonizácia vízovej povinnosti a oslobodenia od vízovej povinnosti v niektorých kategóriách uvedených v článku 4 ods. 1

Podľa článku 4 nariadenia (ES) č. 539/2001 majú členské štáty možnosť jednotlivo oslobodiť od vízovej povinnosti rôzne kategórie štátnych príslušníkov tretích krajín uvedených na negatívnom zozname alebo uložiť vízovú povinnosť takýmto štátnym príslušníkom tretích krajín uvedených na pozitívnom zozname.

Podľa názoru Komisie je v súčasnosti, desať rokov od začlenenia schengenského acquis do EÚ, načase urobiť ďalší krok k harmonizovanejšej spoločnej vízovej politike. Malo by sa vyvinúť úsilie na dosiahnutie úplného súladu so zmluvou prijatím skutočne spoločnej vízovej politiky. To je dôvod, pre ktorý by sa týmto návrhom mala obmedziť voľnosť členských štátov zrušiť vízovú povinnosť alebo uložiť vízovú povinnosť pre rôzne kategórie osôb uvedené v článku 4 ods. 1 nariadenia (ES) č. 539/2001, a to tak, že sa prijmú ďalšie spoločné pravidlá upravujúce vízovú povinnosť pre niektoré z týchto kategórií. V návrhu sa však prihliada aj na existujúce značné rozdiely medzi postupmi uplatňovanými v jednotlivých členských štátoch vo vzťahu k určitým kategóriám (ako sú napr. držitelia diplomatických a služobných pasov), pričom sa členským štátom predbežne ponecháva možnosť naďalej individuálne rozhodovať o oslobodení od vízovej povinnosti alebo o uložení tejto povinnosti okrem prípadov, keď EÚ s určitými tretími krajinami dojedná dohody o zrušení vízovej povinnosti pre tieto kategórie.

2.5.1 Ďalšia harmonizácia

Komisia sa snaží dosiahnuť ďalší pokrok k úplnej harmonizácii vo vzťahu ku kategóriám uvedeným v článku 4 ods. 1, pre ktoré už dnes existuje harmonizácia de facto alebo kvázi harmonizácia.

V súlade so súčasnými oznámeniami členských štátov sú členovia posádok civilných lietadiel oslobodení od vízovej povinnosti vo všetkých členských štátoch. Za týchto okolností už nie je odôvodnené, aby sa zachovala možnosť členských štátov slobodne rozhodovať o oslobodení tejto kategórie od vízovej povinnosti.

Pokiaľ ide o posádky civilných námorných lodí , všetky členské štáty okrem dvoch oslobodili tieto osoby od vízovej povinnosti v prípade povolenia vystúpiť na breh a všetky členské štáty okrem dvoch zachovávajú vízovú povinnosť na účely tranzitu . Touto zmenou a doplnením sa teda ustanoví všeobecné, harmonizované oslobodenie prvej z týchto kategórií od vízovej povinnosti a uloženie vízovej povinnosti pre druhú z nich.

Posádky lietadiel a účastníkov núdzových a záchranných letov a ďalšie osoby pomáhajúce v prípade katastrofy alebo nehody oslobodil od vízovej povinnosti len jeden štát, a preto sa uvedená kategória týmto nariadením ruší.

2.5.2. Zachovanie pravidiel

Pre kategóriu civilnej posádky lodí plaviacich sa po medzinárodných vnútrozemských vodných cestách zostávajú v účinnosti doterajšie ustanovenia, keďže z oznámení členských štátov je zrejmé, že členské štáty, cez ktorých územie preteká Rýn alebo Dunaj, uplatňujú rozdielne postupy pri oslobodení od vízovej povinnosti alebo uložení vízovej povinnosti tejto kategórii. Okrem toho treba brať do úvahy skutočnosť, že na legislatívnom texte pracuje aj Ústredná komisia pre plavbu na Rýne (CCNR).

Táto zmena sa nedotkne ani existujúcej možnosti členských štátov rozhodnúť o oslobodení držiteľov priepustiek vydaných niektorými medzivládnymi organizáciami .

2.5.3. Nové ustanovenie – týkajúce sa povinností vyplývajúcich z predchádzajúcich dohôd EÚ

Pred prijatím spoločnej vízovej politiky EÚ uzatvorila Európska únia a jej členské štáty medzinárodné dohody s tretími krajinami, ako boli napr. dohody o pridružení, ktoré sa okrem iného vzťahovali na pohyb osôb a služieb a mohli by mať vplyv na vízovú povinnosť uloženú štátnym príslušníkom tretích krajín. Takéto medzinárodné dohody uzavreté Úniou majú prednosť pred ustanoveniami sekundárnych právnych predpisov EÚ vrátane nariadenia (ES) č. 539/2001. Ak tieto medzinárodné dohody obsahujú tzv. doložku o odkladnej lehote, táto by pre niektoré členské štáty mohla znamenať povinnosť odchýliť sa od pravidiel spoločnej vízovej politiky v súlade s ich príslušnými právnymi predpismi a postupmi uplatniteľnými alebo platnými v deň, keď pre ne nadobudla platnosť doložka o odkladnej lehote.

Komisia preto navrhuje, aby sa do článku 4 začlenilo ustanovenie, podľa ktorého by členské štáty mohli oslobodiť od vízovej povinnosti poskytovateľov služieb v rozsahu potrebnom na plnenie medzinárodných záväzkov, ktoré prijalo Spoločenstvo pred nadobudnutím účinnosti nariadenia (ES) č. 539/2001.

Tento návrh je v súlade s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie z 19. februára 2009 vo veci C-228/06, Mehmet Soysal a Ibrahim Savatli , v ktorom súd rozhodol, že „článok 41 ods. 1 dodatkového protokolu k dohode o pridružení s Tureckom podpísaného 23. novembra 1970 v Bruseli sa má vykladať v tom zmysle, že od vstupu tohto protokolu do platnosti odporuje zavedeniu vízovej povinnosti, ktorá umožňuje tureckým štátnym príslušníkom , ako sú žalobcovia vo veci samej, vstúpiť na územie členského štátu na účely výkonu poskytovania služieb na účet podniku so sídlom v Turecku, pokiaľ sa k tomuto dátumu takéto vízum nepožadovalo.“

V článku 41 dodatkového protokolu sa ustanovuje doložka o odkladnej lehote, podľa ktorej „zmluvné strany upustia od vzájomného zavádzania akýchkoľvek nových obmedzení týkajúcich sa voľnosti usadenia a voľnosti poskytovať služby.“ Komisia nemá v súčasnosti informácie o tom, že by okrem Turecka niektorá ďalšia krajina využívala výhody podobnej doložky o odkladnej lehote ustanovenej v medzinárodnej dohode uzavretej s Úniou.

Členské štáty, na ktoré sa takáto výnimka vzťahuje, oznámia túto skutočnosť Komisii a ostatným členským štátom.

2.5.4. Postup pri oslobodení držiteľov diplomatických alebo služobných pasov z tretích krajín od vízovej povinnosti po zrušení nariadenia Rady (ES) č. 789/2001[8]

V súčasnom znení článku 4 ods. 1 nariadenia (ES) č. 539/2001 sa odkazuje na postup ustanovený nariadením (ES) č. 789/2001, ktorý sa má uplatniť, ak sa členský štát rozhodne oslobodiť držiteľov diplomatického a/alebo služobného pasu z tretej krajiny od vízovej povinnosti.

Podľa nariadenia (ES) č. 789/2001 členské štáty, ktoré boli ochotné oslobodiť od vízovej povinnosti držiteľov diplomatických a služobných pasov z tretích krajín, ktorých štátni príslušníci podliehajú predchádzajúcej konzultácii, mali predložiť legislatívnu iniciatívu, o ktorej Rada rozhodla kvalifikovanou väčšinou (od roku 2006).

V súvislosti s držiteľmi takýchto pasov z tretích krajín, ktorí nepodliehajú predchádzajúcej konzultácii, mali členské štáty podľa nariadenia (ES) č. 789/2001 iba povinnosť oznámiť Komisii všetky zmeny a doplnenia ich vízových pravidiel (povinnosť alebo oslobodenie).

Nariadenie (ES) č. 789/2001 však bolo zrušené nariadením Rady (ES) č. 810/2009, ktorým sa ustanovuje vízový kódex Spoločenstva (vízový kódex)[9]. Dospelo sa k názoru, že po zrušení uvedeného nariadenia by v prípade potreby bolo vhodným miestom na úpravu týchto „procesných“ aspektov vnútroštátnych rozhodnutí o vízovej povinnosti alebo oslobodení od vízovej povinnosti pre držiteľov takýchto pasov nariadenie (ES) č. 539/2001.

V rámci tejto zmeny preto treba preskúmať, či by sa mal ustanoviť osobitný rozhodovací postup pre prípad, že členský štát chce zrušiť vízovú povinnosť pre držiteľov diplomatických a služobných pasov z tretej krajiny podliehajúcich predchádzajúcej konzultácii.

Podľa názoru Komisie z inštitucionálnych, ako aj z vecných dôvodov takýto osobitný „spoločný rozhodovací mechanizmus“ nie je potrebné vytvoriť,.

Pokiaľ ide o inštitucionálne aspekty:

Po päťročnom prechodnom období, ktoré ustanovuje Amsterdamská zmluva pre hlavu IV Zmluvy o ES, a po nadobudnutí platnosti novej Zmluvy o fungovaní Európskej únie, z právneho hľadiska už nie je možné ustanoviť rozhodovací postup s právom členského štátu na iniciatívu; z inštitucionálneho hľadiska je dokonca nemožné akceptovať, aby návrh alebo zámer členského štátu (zrušiť vízovú povinnosť pre držiteľov diplomatických pasov niektorej krajiny podliehajúcich predchádzajúcej konzultácii) zaviazal Komisiu uplatniť právo na iniciatívu; Komisia nemôže byť povinná predložiť návrh.

Okrem toho, keby sa ustanovil postup na prijatie „spoločného rozhodnutia“, mali by sa dodržiavať zásady a postupy obsiahnuté v Zmluve o fungovaní Európskej únie (pozri mechanizmus reciprocity v bode 2.2). Rada by nemohla rozhodnúť sama; takéto rozhodnutie by sa malo prijať v rámci postupu spolurozhodovania s Európskym parlamentom.

Pokiaľ ide o vecné aspekty:

Rozhodnutie požiadať o predchádzajúcu konzultáciu v súvislosti so žiadosťami o vízum podaných štátnymi príslušníkmi určitej tretej krajiny (alebo určitými kategóriami žiadateľov) je čisto vnútroštátnym rozhodnutím. Schengenská solidarita znamená, že ostatné členské štáty pravidelne posielajú príslušné žiadosti o vízum na predchádzajúcu konzultáciu dožadujúcemu členskému štátu.

Aj rozhodnutie zrušiť vízovú povinnosť pre držiteľov diplomatických a služobných pasov z krajín, ktoré sa nachádzajú na negatívnom zozname, je v podstate jednostranným rozhodnutím členského štátu. Ostatné členské štáty v podstate nemusia tieto opatrenia akceptovať: na základe takéhoto rozhodnutia môžu príslušní diplomati cestovať bez víz do príslušnej krajiny, ale na cestovanie do ostatných členských štátov budú naďalej potrebovať vízum. Diplomati sa, samozrejme, pohybujú v schengenskom priestore bez vnútorných hraníc, čo by mohlo predstavovať isté riziko.

Treba však pripomenúť tieto skutočnosti:

- keby jeden členský štát alebo niekoľko členských štátov zrušilo povinnosť pre držiteľov diplomatických a služobných pasov určitej tretej krajiny predtým, ako iný členský štát pridá túto krajinu na zoznam krajín pre predchádzajúce konzultácie, skoršie zrušenie vízovej povinnosti nie je nijak dotknuté a naďalej zostáva v platnosti,

- dokonca aj keby sa v rámci postupu predchádzajúcej konzultácie členský štát postavil proti vydaniu víza pre žiadateľa, členský štát spracúvajúci žiadosť o vízum nie je povinný odmietnuť udelenie víza; môže sa rozhodnúť vydať vízum s obmedzenou územnou platnosťou, ktoré umožňuje len vstup na jeho územie. Osoba sa, samozrejme, pohybuje v schengenskom priestore bez vnútorných hraníc, čo by – aj v tomto prípade – mohlo predstavovať určité riziko.

2.6. Vyjasnenie situácie a vytvorenie právneho základu na uloženie vízovej povinnosti alebo oslobodenie od vízovej povinnosti pre iné subjekty podliehajúce medzinárodnému právu, ktoré svojim členom vydávajú diplomatické alebo služobné pasy alebo priepustky, ale nie sú medzivládnymi organizáciami

Niektoré subjekty podliehajúce medzinárodnému právu vydávajú diplomatické alebo služobné pasy alebo priepustky. Tieto subjekty nie sú medzivládnymi organizáciami, a preto sa na ne v súčasnosti nevzťahuje článok 4 nariadenia (ES) č. 539/2001. Na druhej strane sú zahrnuté do tabuľky cestovných dokladov a členské štáty vydajú vyhlásenie, či ich cestovné doklady uznávajú alebo nie (napr. Zvrchovaný rád maltézskych rytierov).

Aj tieto subjekty treba zahrnúť do pôsobnosti nariadenia (ES) č. 539/2001 a členské štáty by mali rozhodnúť a oznámiť Komisii podľa článku 5, či držiteľov cestovných dokladov vydaných týmito subjektmi oslobodia od vízovej povinnosti.

3. Hlavné organizácie ALEBO EXPERTI, S KTORÝMI SA KONZULTOVALO

Konzultovalo sa s členskými štátmi.

4. Posúdenie vplyvu

Nie je potrebné.

5. Právny základ

Vo vzťahu k Zmluve o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) tento návrh predstavuje vývoj spoločnej vízovej politiky v súlade s článkom 77 ods. 2 písm. a) ZFEÚ.

6. Zásada proporcionality a zásada subsidiarity:

V nariadení (ES) č. 539/2001 sa uvádza zoznam tretích krajín, ktorých štátni príslušníci musia mať vízum pri prekračovaní vonkajších hraníc (negatívny zoznam), a krajín, ktorých štátni príslušníci sú od tejto povinnosti oslobodení (pozitívny zoznam).

Rozhodovanie o zmene týchto zoznamov, presune krajín z negatívneho zoznamu do pozitívneho zoznamu alebo naopak a o ďalších úpravách je v právomoci Únie v súlade s článkom 77 ods. 2 písm. a) ZFEÚ. Je to oblasť, v ktorej zo zrejmých dôvodov zvýšenia efektívnosti už dlhší čas existuje úsilie o úplnú harmonizáciu.

7. Výber nástrojov

Nariadenie (ES) č. 539/2001 sa má zmeniť a doplniť nariadením.

8. Vplyv na rozpočet

Navrhovaná zmena a doplnenie nemá vplyv na rozpočet EÚ.

2011/0138 (COD)

Návrh

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Rady (ES) č. 539/2001 uvádzajúce zoznam tretích krajín, ktorých štátni príslušníci musia mať víza pri prekračovaní vonkajších hraníc členských štátov, a krajín, ktorých štátni príslušníci sú oslobodení od tejto povinnosti

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 77 ods. 2 písm. a),

so zreteľom na návrh Európskej komisie[10],

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom,

keďže:

1. Týmto nariadením sa ustanovuje vízová ochranná doložka umožňujúca rýchle dočasné pozastavenie platnosti zrušenia víz pre tretiu krajinu uvedenú na pozitívnom zozname v prípade núdzovej situácie vyžadujúcej okamžitú odozvu s cieľom riešiť ťažkosti, ktorým čelí jeden členský štát alebo niekoľko členských štátov, a zohľadňujúca celkový dosah núdzovej situácie na Európsku úniu ako celok;

2. S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky uplatňovania vízovej ochrannej doložky by sa vykonávacie právomoci mali preniesť na Komisiu. Tieto právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie[11].

3. Mechanizmus týkajúci sa reciprocity, ktorý by sa mal uplatniť v prípade, že niektorá z tretích krajín zahrnutá do prílohy II nariadenia (ES) č. 539/2001 sa rozhodne uložiť vízovú povinnosť štátnym príslušníkom jedného členského štátu alebo niekoľkých členských štátov, sa musí upraviť vzhľadom na nadobudnutie platnosti Lisabonskej zmluvy v kombinácii s judikatúrou Európskeho súdneho dvora o sekundárnych právnych základoch.

4. S cieľom zabezpečiť súlad s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 810/2009 z 13. júla 2009, ktorým sa ustanovuje vízový kódex Spoločenstva (vízový kódex)[12], sa v tomto nariadení zosúlaďuje definícia pojmu vízum s vízovým kódexom.

5. Ďalší pokrok k úplnej harmonizácii spoločnej vízovej politiky by sa mal urobiť v súvislosti s kategóriami výnimiek, ktoré môžu na základe článku 4 nariadenia (ES) č. 539/2001 ustanoviť členské štáty. Preto sa týmto nariadením mení a dopĺňa článok 4 nariadenia (ES) č. 539/2001 v oblastiach, kde už existuje harmonizácia de facto alebo kvázi harmonizácia na základe zbližovania postupov členských štátov.

6. Keďže nariadenie (ES) č. 1932/2006 o vízových pravidlách uplatniteľných na utečencov a osoby bez štátnej príslušnosti sa nevzťahuje na takéto osoby s pobytom v Spojenom kráľovstve alebo v Írsku, je potrebné vyjasniť situáciu v súvislosti s vízovou povinnosťou určitých utečencov a osôb bez štátnej príslušnosti s pobytom v Spojenom kráľovstve alebo v Írsku. Toto nariadenie ponecháva členským štátom voľnosť individuálne sa rozhodnúť, či túto kategóriu osôb oslobodia od vízovej povinnosti, alebo jej vízovú povinnosť uložia. Takéto vnútroštátne rozhodnutia oznámia Komisii.

7. So zreteľom na určité záväzky členských štátov vyplývajúce z medzinárodných dohôd uzavretých Spoločenstvom pred nadobudnutím účinnosti nariadenia (ES) č. 539/2001, ktoré znamenajú nutnosť odchýliť sa od spoločných vízových pravidiel, sa týmto nariadením zavádza ustanovenie umožňujúce členským štátom oslobodiť osoby poskytujúce služby počas trvania ich pobytu od vízovej povinnosti v miere potrebnej na plnenie týchto záväzkov.

8. Toto nariadenie tvorí právny základ udelenia vízovej povinnosti alebo oslobodenia od vízovej povinnosti pre držiteľov priepustiek, diplomatických alebo služobných pasov vydaných niektorými subjektmi podliehajúcimi medzinárodnému právu, ktoré nie sú medzinárodnými medzivládnymi organizáciami.

9. Toto nariadenie predstavuje vývoj schengenského acquis v súlade s protokolom, ktorým sa začleňuje schengenské acquis do rámca Európskej únie tak, ako sa uvádza v prílohe A k rozhodnutiu Rady 1999/435/ES[13] z 20. mája 1999 o určení schengenského acquis na účely stanovenia právneho základu pre všetky ustanovenia alebo rozhodnutia, ktoré tvoria toto acquis, v súlade s ustanoveniami Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva a Zmluvy o Európskej únii, právneho základu pre všetky ustanovenia alebo rozhodnutia, ktoré tvoria acquis.

10. Pokiaľ ide o Island a Nórsko, toto nariadenie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis v zmysle Dohody uzavretej medzi Radou Európskej únie a Islandskou republikou a Nórskym kráľovstvom o pridružení Islandskej republiky a Nórskeho kráľovstva pri vykonávaní, uplatňovaní a rozvoji schengenského acquis[14], ktoré patria do oblasti uvedenej v článku 1 písm. B rozhodnutia Rady 1999/437/ES zo 17. mája 1999 o určitých vykonávacích predpisoch k tejto dohode[15].

11. Pokiaľ ide o Švajčiarsko, toto nariadenie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis v zmysle Dohody podpísanej medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o pridružení Švajčiarskej konfederácie k vykonávaniu, uplatňovaniu a vývoju schengenského acquis[16], ktoré patria do oblasti uvedenej v článku 1 písm. B rozhodnutia Rady 1999/437/ES v spojení s článkom 3 rozhodnutia Rady 2008/146/ES[17].

12. Pokiaľ ide o Lichtenštajnsko, toto nariadenie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis v zmysle Protokolu podpísaného medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom, Švajčiarskou konfederáciou a Lichtenštajnským kniežatstvom o pristúpení Lichtenštajnského kniežatstva k Dohode medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o pridružení Švajčiarskej konfederácie k vykonávaniu, uplatňovaniu a vývoju schengenského acquis, ktoré patria do oblasti uvedenej v článku 1 písm. B rozhodnutia Rady č. 1999/437/ES v spojení s článkom 3 rozhodnutia Rady [xx/2011/EÚ]. FN [odkaz na Úradný vestník Európskej únie, prijaté 7. 3. 2011; ešte neuverejnené].[18]

13. Toto nariadenie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis, na ktorých sa nezúčastňuje Spojené kráľovstvo, a to v súlade s rozhodnutím Rady 2003/365/ES z 29. mája 2000, ktoré sa týka požiadavky Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska zúčastňovať sa na niektorých ustanoveniach schengenského acquis[19]. Spojené kráľovstvo sa preto nezúčastňuje na jeho prijatí, nie je ním ani viazané a nepodlieha jeho uplatňovaniu.

14. Toto nariadenie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis, na ktorom sa nezúčastňuje Írsko, a to v súlade s rozhodnutím Rady 2002/192/ES z 28. februára 2002 o požiadavke Írska zúčastňovať sa na niektorých ustanoveniach schengenského acquis[20]. Írsko sa preto nezúčastňuje na jeho prijatí, nie je ním ani viazané a nepodlieha jeho uplatňovaniu,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Nariadenie (ES) č. 539/2001 sa mení a dopĺňa takto:

15. Článok 1 sa mení a dopĺňa takto:

16. odsek 2 sa mení a dopĺňa takto:

i) prvý pododsek sa nahrádza takto:

„Štátni príslušníci tretích krajín, ktoré sú uvedené v zozname v prílohe II, sú oslobodení od povinnosti stanovenej v odseku 1, ak ide o pobyty, ktorých dĺžka počas ľubovoľného šesťmesačného obdobia odo dňa prvého vstupu na územie členských štátov nepresahuje tri mesiace.“

ii) v druhom pododseku sa dopĺňajú tieto zarážky:

- „členovia posádok civilných lietadiel,

- členovia posádok civilných lodí pri vystúpení na breh, ak sú držiteľmi preukazu námorníka vydaného v súlade s dohovormi Medzinárodnej organizácie práce (č. 108 z roku 1958 a č. 185 z roku 2003) alebo s Londýnskym dohovorom Medzinárodnej námornej organizácie (IMO) z roku 1965 (FAL) o uľahčení medzinárodnej námornej dopravy.“

- v odseku 4 sa písmeno c) nahrádza takto:

- „Do 90 dní po uverejnení uvedeného oznámenia Komisia po porade s dotknutým členským štátom predloží správu Európskemu parlamentu a Rade. K správe môže pripojiť návrh na dočasné obnovenie vízovej povinnosti pre štátnych príslušníkov tretej krajiny, ktorej sa to týka. Komisia môže takýto návrh predložiť aj po prerokovaní jej správy v Európskom parlamente a v Rade. Európsky parlament a Rada o tomto návrhu rozhodnú v súlade s riadnym legislatívnym postupom.“

- Vkladá sa tento článok 1a:

„Článok 1a – Ochranná doložka

1. Odseky 2 až 5 tohto článku sa uplatňujú, ak sa jeden členský štát alebo niekoľko členských štátov nachádza v núdzovej situácii, ktorú charakterizuje ktorákoľvek z týchto okolností:

17. náhle, najmenej 50-percentné zvýšenie počtu štátnych príslušníkov tretej krajiny uvedenej v prílohe II s nelegálnym pobytom na území členského štátu, ktoré nastalo v priebehu šiestich mesiacov v porovnaní s predchádzajúcim šesťmesačným obdobím;

18. náhle, najmenej 50-percentné zvýšenie počtu žiadateľov o azyl spomedzi štátnych príslušníkov tretej krajiny uvedenej v prílohe II, ktoré nastalo v priebehu šiestich mesiacov, ak miera kladného vybavenia žiadostí o azyl bola v porovnaní s predchádzajúcim šesťmesačným obdobím nižšia ako 3 %;

19. náhle, najmenej 50-percentné zvýšenie počtu zamietnutých žiadostí o opätovné prijatie podaných členským štátom voči tretej krajine uvedenej v prílohe II vo vzťahu k jej štátnym príslušníkom, ktoré nastalo v priebehu šiestich mesiacov, v porovnaní s predchádzajúcim šesťmesačným obdobím.

2. Členský štát, ktorý sa ocitne v niektorej z núdzových situácií opísaných v odseku 1, to môže oznámiť Komisiu. Toto oznámenie musí byť riadne odôvodnené a musí obsahovať relevantné informácie a štatistické údaje, ako aj podrobné vysvetlenie predbežných opatrení, ktoré príslušný členský štát prijal s cieľom napraviť situáciu.

3. Komisia preskúma oznámenie s prihliadnutím na počet členských štátov, ktorých sa týka niektorá zo situácií opísaných v ods. 1, a na celkový vplyv týchto zvýšení na migračnú situáciu v Únii, ktorú charakterizujú údaje poskytnuté členskými štátmi a správy vypracované agentúrou FRONTEX a/alebo Európskym podporným úradom pre azyl, a do troch mesiacov od jeho doručenia môže prijať vykonávacie rozhodnutie o pozastavení platnosti oslobodenia štátnych príslušníkov príslušnej tretej krajiny od vízovej povinnosti na obdobie šiestich mesiacov. Vykonávacie rozhodnutie prijme v súlade s postupom uvedeným v článku 4a ods. 2. Vo vykonávacom rozhodnutí sa stanoví dátum, od ktorého nadobudne platnosť pozastavenie oslobodenia od vízovej povinnosti.

4. Pred skončením platnosti vykonávacieho rozhodnutia prijatého podľa odseku 3 Komisia v spolupráci s príslušným(-i) členským(-i) štátom (-mi) predloží správu Európskemu parlamentu a Rade. K správe môže pripojiť návrh na zmenu a doplnenie tohto nariadenia s cieľom presunúť príslušnú tretiu krajinu do prílohy I.

5. Pokiaľ Komisia navrhne zmenu a doplnenie tohto nariadenia s cieľom presunúť tretiu krajinu do prílohy I podľa odseku 4, môže predĺžiť platnosť vykonávacieho rozhodnutia prijatého podľa odseku 3 na obdobie najviac deviatich mesiacov. Rozhodnutie predĺžiť platnosť vykonávacieho rozhodnutia sa prijme v súlade s postupom uvedeným v článku 4a ods. 2.

20. Článok 2 sa nahrádza takto:

„Na účely tohto nariadenia „vízum“ znamená povolenie vydané členským štátom na tranzit cez územie členského štátu alebo na predpokladaný pobyt na území členského štátu na obdobie, ktorého dĺžka počas ľubovoľného šesťmesačného obdobia odo dňa prvého vstupu na územie členských štátov nepresahuje tri mesiace.

21. Článok 4 sa mení a dopĺňa takto:

22. Odsek 1 sa nahrádza takto:

„1. Členský štát môže ustanoviť výnimky z vízovej povinnosti ustanovenej v článku 1 ods. 1 alebo z oslobodenia od vízovej povinnosti ustanoveného v článku 1 ods. 2 pre:

23. držiteľov diplomatických pasov, služobných/úradných pasov alebo osobitných pasov;

24. civilnú posádku lodí plaviacich sa v medzinárodných vodách;

25. držiteľov priepustiek, diplomatických alebo služobných pasov vydaných niektorými medzivládnymi medzinárodnými organizáciami alebo inými subjektmi podliehajúcimi medzinárodnému právu pre svojich úradníkov.“

26. v odseku 2 sa dopĺňa toto písmeno d):

„d) osoby, ktorým je priznané postavenie utečenca, a osoby bez štátnej príslušnosti a iné osoby, ktoré nie sú štátnymi príslušníkmi žiadnej krajiny, s pobytom v Spojenom kráľovstve alebo v Írsku, ktoré sú držiteľmi cestovného dokladu vydaného týmito členskými štátmi.“

27. dopĺňa sa nový odsek 4:

„V rozsahu vyplývajúcom z uplatňovania článku 41 ods. 1 dodatkového protokolu k Dohode o pridružení medzi Tureckom a ES môže členský štát ustanoviť výnimky z vízovej povinnosti ustanovenej v článku 1 ods. 1, pokiaľ ide o tureckých štátnych príslušníkov poskytujúcich služby počas svojho pobytu.“

28. Vkladá sa tento článok 4a:

„Článok 4a

Postup výboru

1. Komisii pomáha výbor. Týmto výborom je výbor v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

2. Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.”

Článok 2

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné v členských štátoch v súlade so zmluvami.

V Bruseli,

Za Európsky parlament Za Radu

predseda predseda

[1] Ú. v. ES L 81, 21.3.2001, s. 1.

[2] Nariadenia Rady (ES) č. 2414/2001 zo 7. decembra 2001, Ú. v. ES L 327, 12.12.2001, s. 1, (ES) č. 453/2003 zo 6. marca 2003, Ú. v. EÚ L 69, 13.3.2003, s. 10, (ES) č. 851/2005 z 2. júna 2005, Ú. v. EÚ L 141, 4.6.2005, s. 3, (ES) č. 1791/2006 z 20. novembra 2006, Ú. v. EÚ L 363, 20.12.2006, s. 1, (ES) č. 1932/2006 z 21. decembra 2006, Ú. v. EÚ L 405, 30.12.2006, s. 23, (ES) č. 1244/2009 z 30. novembra 2009, Ú. v. EÚ L 336, 18.12.2009, s. 1, (EÚ) č. 109/2010 z 24. novembra 2010 (Ú. v. EÚ L 329 14.12.2010, s. 1) a (EÚ) č. 1211/2010 z 15. decembra 2010 (Ú. v. EÚ L 339 22.12.2010, s. 9) .

[3] Ú. v. EÚ L 243, 15.9.2009, s. 1.

[4] Ú. v. EÚ L 243, 15.9.2009, s. 1.

[5] Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13.

[6] Ú. v. EÚ L 141, 4.6.2005, s. 3.

[7] Európsky súdny dvor vo veci 241/05 rozhodol, že článok 20 ods. 1 Dohovoru, ktorým sa vykonáva Schengenská dohoda, sa má vykladať v tom zmysle, že pojem „prvý vstup“ uvedený v tomto ustanovení sa vzťahuje okrem úplne prvého vstupu na územie zmluvných štátov tejto dohody na prvý vstup na tieto územia po uplynutí šesťmesačného obdobia od tohto vôbec prvého vstupu, ako aj na všetky ostatné prvé vstupy po uplynutí každého nového obdobia šiestich mesiacov od predchádzajúceho dňa prvého vstupu. Podľa analogického výkladu sa to vzťahuje aj na pobyty na základe víza.

Krátkodobé vízum je cestovné vízum platné na jeden vstup alebo niekoľko vstupov, pričom ani trvanie jedného nepretržitého pobytu, ani celkové obdobie niekoľkých za sebou nasledujúcich pobytov nesmie byť odo dňa prvého vstupu dlhšie ako tri mesiace počas šiestich mesiacov. Cudzinci, ktorí nepodliehajú vízovej povinnosti, sa môžu voľne pohybovať na území schengenských členských štátov, najviac však tri mesiace počas šiestich mesiacov odo dňa prvého vstupu.

[8] Ú. v. ES L 116, 24.4.2001, s. 2.

[9] Ú. v. EÚ L 243, 15.9.2009, s. 1.

[10] Ú. v. EÚ C […], […], s. […].

[11] Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s.13.

[12] Ú. v. EÚ L 243, 15.9.2009, s. 1.

[13] Ú. v. ES L 176, 10.7.1999, s. 1.

[14] Ú. v. ES L 176, 10.7.1999, s. 36.

[15] Ú. v. ES L 176, 10.7.1999, s. 31.

[16] Ú. v. EÚ L 53, 27.2.2008, s. 52.

[17] Ú. v. EÚ L 53, 27.2.2008, s. 1.

[18] Ú. v. EÚ L ......

[19] Ú. v. ES L 131, 1.6.2000, s. 43.

[20] Ú. v. ES L 64, 7.3.2002, s. 20.