52011DC0184

[pic] | EURÓPSKA KOMISIA |

Brusel, 11.4.2011

KOM(2011) 184 v konečnom znení

SPRÁVA KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE

o vykonávaní rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady č. 1608/2003/ESo štatistikách o vede a technike

SPRÁVA KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE

o vykonávaní rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady č. 1608/2003/ESo štatistikách o vede a technike

ZHRNUTIE

Oficiálne štatistiky o vede, technike a inováciách (štatistiky VTI) v Európskej únii vo veľkej miere vychádzajú z rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady č. 1608/2003/ES z 22. júla 2003 o vypracovaní a vývoji štatistík Spoločenstva o vede a technike[1]. Toto rozhodnutie implementuje Eurostat v úzkej spolupráci s členskými štátmi prostredníctvom legislatívnych opatrení a dobrovoľného zberu údajov a prostredníctvom vlastnej štatistiky Eurostatu.

Táto správa hodnotí implementáciu jednotlivých štatistických opatrení uvedených v článku 2 rozhodnutia. Tieto opatrenia sledujú vytvorenie štatistického informačného systému o vede, technike a inováciách s cieľom podporovať a monitorovať politiky EÚ.

Nariadenia Komisie (ES) č. 753/2004 a č. 1450/2004, ktorými sa vykonáva rozhodnutie č. 1608/2003/ES, sa vzťahujú na dva zbery údajov, ktoré pravidelne vykonávajú štatistické orgány členských štátov v rámci Európskeho štatistického systému (EŠS). Štatistické údaje o výskume a vývoji (V&V) a o inováciách, ktorých zber sa vykonáva na základe týchto dvoch vykonávacích nariadení, sa stali uznávanými a často citovanými referenčnými údajmi pri monitorovaní politiky EÚ v oblasti VTI.

Spolu s údajmi o výskume a vývoji sa nariadenie Komisie (ES) č. 753/2004 vzťahuje tiež na štatistickú činnosť pokrývajúcu ďalšie oblasti štatistiky v oblasti VTI, akými sú napr. ľudské zdroje vo vede a technike, odvetvia špičkových technológií a služby založené na poznatkoch a patenty. Štatistiku v týchto oblastiach vypracúva Eurostat, ktorý priamo využíva existujúce zdrojové údaje a štatistiky (externé alebo interné z pohľadu Eurostatu). Toto je dopĺňané dobrovoľným zberom údajov v rámci EŠS o kariérnom postupe osôb s ukončeným doktoranským vzdelaním.

Význam kvality štatistických údajov stúpol z dôvodu smerovania politiky a monitorovania a obzvlásť z dôvodu, že ciele politiky sa stanovujú prostredníctvom štatistických informácií. Stratégia Európa 2020, podobne ako jej predchodkyňa Lisabonská stratégia, stanovila presný cieľ pre intenzitu výskumu a vývoja (do roku 2020 výdavky na výskum a vývoj vo výške 3 % HDP EÚ) a preto je nanajvýš dôležité, aby kvalita meraní bola a zostala na vysokej úrovni.

Prijatie v texte uvedených nariadení vykonávajúcich rozhodnutie č. 1608/2003/ES stabilizovalo kvalitu údajov o VTI. Po tejto stabilizácii nasledovali postupné a sústavné vylepšenia a podrobné monitorovanie kvality. Dojednávanie a vykonávanie medzinárodných noriem a metodológie a sústavná diskusia o ich relevancii v dynamickom rámci meraní sledujú cieľ udržať štatistiku modernou a na prvotriednej kvalitatívnej úrovni.

Pri ďalšom rozvoji štatistiky VTI sa zoberú do úvahy tak priority určené potrebami politiky ako aj rozvoj EŠS ako celku. Vzhľadom na už stanovené priority stratégiou Európa 2020 a jej hlavnou iniciatívou Únia inovácií, bude vynakladané úsilie o dosiahnutie rovnováhy medzi novou činnosťou a opatreniami na ďalšie zlepšenie existujúcej štatistiky VTI.

SPRÁVA KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE

o vykonávaní rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady č. 1608/2003/ESo štatistikách o vede a technike

1. ÚVOD

Táto správa sa týka vykonávania rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady č. 1608/2003/ES z 22. júla 2003 o vypracovaní a vývoji štatistík Spoločenstva o vede a technike (ďalej v texte ako: rozhodnutie).

Toto je druhá správa, ktorú má Komisia podľa článku 5 rozhodnutia predložiť Európskemu parlamentu a Rade. Prvá správa bola prijatá 14. decembra 2007[2].

V júni 2010 prijala Európska rada stratégiu pre pracovné miesta a inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast, ktorá nesie názov Európa 2020[3]. Tiež potvrdila päť hlavných cieľov EÚ, z ktorých jeden je zlepšiť podmienky pre inovácie a výskum a vývoj (V&V), obzvlášť s cieľom zvýšenia úrovne celkového objemu verejných a súkromných investícií v tomto sektore na úroveň 3 % hrubého domáceho produktu (HDP).

Popri tom Komisia vo svojom oznámení zo 6. októbra 2010[4] navrhla ukazovateľ, ktorý by odrážal intenzitu V&V a inovácií, a na monitorovanie celkového pokroku stavu v oblasti inovácií navrhla každoročne zostavovaný prehľad výsledkov výskumu a inovácií v Únii[5].

Rada pre konkurencieschopnosť tiež vyzvala na prácu na určení limitovaného a konzistentného súboru ukazovateľov, ktorý bude slúžiť ako pracovný nástroj v súlade s politickými cieľmi a stratégiami Rady na monitorovanie pokroku smerom k plnému vybudovaniu Európskeho výskumného priestoru[6] (európsky „jednotný trh“ výskumu a inovácií, v ktorom sa voľne pohybujú výskumníci, myšlienky a poznatky).

Správa hodnotí, ako bol na účely podpory a monitorovania politík EÚ implementovaný štatistický informačný systém o vede, technike a inováciách. Prvá časť správy sa zameriava na vykonávanie opatrení uvedených v článku 2 rozhodnutia. Po nej nasledujú kapitoly o kvalite údajov, nákladoch a štatistickom zaťažení. Posledná kapitola správy sa zaoberá strategickými opatreniami, ktoré by sa mali prijať v nadchádzajúcich rokoch.

2. VYKONÁVANIE ROZHODNUTIA

2.1 Vykonávanie zo strany Komisie

Rozhodnutie č. 1608/2003/ES vykonáva Eurostat prostredníctvom legislatívnych opatrení a dobrovoľného zberu údajov v členských štátoch a prostredníctvom vlastnej štatistiky Eurostatu.

Najdôležitejšou skutočnosťou je, že sú v platnosti dve vykonávacie nariadenia:

Článok 2 ods. 1 a ods. 2 rozhodnutia

● nariadenie Komisie (ES) č. 753/2004 z 22. apríla 2004, ktorým sa vykonáva rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1608/2003/ES vo vzťahu k štatistike o vede a technike[7], ktoré sa zameriava najmä na štatistiku o výskume a vývoji. Toto nariadenie sa vzťahuje aj na štatistiku ľudských zdrojov vo vede a technike („štatistika HRST“), štatistiku odvetví špičkovej technológie a znalostných služieb, štatistiku patentov a ďalšie štatistiky VTI (avšak bez toho, aby ukladalo členským štátom priame úlohy).

Článok 2 ods. 2 (inovácie) rozhodnutia

Nariadenie Komisie (ES) č. 1450/2004 z 13. augusta 2004, ktorým sa vykonáva rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1608/2003/ES o vypracovaní a vývoji štatistík Spoločenstva o inováciách[8].

Štatistické údaje o výskume a vývoji ako aj o inováciách, zozbierané na základe uvedených dvoch vykonávacích nariadení, sa stali uznávanými a často citovanými referenčnými údajmi pri monitorovaní politiky EÚ.

V rôznych oblastiach štatistík VTI sa dosiahli tieto hlavné výsledky:

2.1.1 Štatistika výskumu a vývoja (vrátane štatistiky viazných rozpočtových prostriedkov alebo výdavkov na výskum a vývoj zo štátneho rozpočtu, známa ako štatistika GBAORD)

Štatistikou výskumu a vývoja sa meria výkonnosť výskumu a vývoja v Európe. Výdavky na výskum a vývoj a na výskumných a vývojových pracovníkov z hľadiska podniku alebo inštitúcie zaoberajúcich sa výskumom a vývojom sú zhrnuté v rôznych dimenziách a členeniach. Tieto štatistiky vychádzajú z tzv. Frascatiho manuálu a budú okrem iného použité na vypracovanie ukazovateľov pre stratégiu Európa 2020 o intenzite verejných a súkromných investícií do výskumu a vývoja. Doteraz sa tieto štatistiky používali na vypracovanie ukazovateľa intenzity výskumu a vývoja pre zasadnutie Rady v Lisabone a Barcelone.

Hlavné dosiahnuté výsledky:

● zvýšený objem vypracovaných údajov a kvalita údajov, harmonizácia dotazníka na zber údajov a časových radov s OECD,

● dosiahnutá dohoda o tom, ako pristupovať k „výskumu a vývoju financovanému zo zahraničia“,

● začatie merania nadnárodne koordinovaného výskumu v Európe (GBAORD a nadnárodní aktéri výskumu a vývoja, ktorí sú z verejnej sféry),

● zlepšenie kvality a harmonizácia údajov prostredníctvom zavedených podávaní správ o kvalite a začiatok realizácie zlepšovacích opatrení na základe takého podávania správ.

2.1.2. Európska štatistika o inováciách

Zisťovaniami o inováciách v Spoločenstve sa meria inovačná výkonnosť podnikov v Európe. Poskytujú ukazovatele o inovačných činnostiach, rôznych druhoch inovácií, výdavkoch na inovácie, účinkoch alebo spolupráci pri inováciách. Tieto zisťovania sú jediným harmonizovaným zdrojom merania inovácií v Európe a za jej hranicami. Vychádzajú z tzv. Oslo manuálu.

Hlavné dosiahnuté výsledky:

• vydanie Oslo manuálu Eurostatu/OECD na rok 2005, ktorý zahŕňa aj organizačné a marketingové inovácie,

• príprava niekoľkých kôl zisťovania o inováciách v Spoločenstve s harmonizovaným dotazníkom pre zisťovanie a metodológiou vrátane ad hoc modulov týkajúcich sa ekologických inovácií a tvorivosti a zručností (zvlásť na rok 2008 a zvlásť na rok 2010),

● otvorenie a rozšírenie prístupu k mikroúdajom CIS cez SAFE Centre Eurostatu a prostredníctvom vydávnia CD-Romov na širšie využitie vo výskume.

Článok 2 ods. 2 (štatistika HRST, patentová štatistika a štatistika špičkových technológií) rozhodnutia

2.1.3 Štatistika ľudských zdrojov vo vede a technike, odvetviach špičkových technológií a službách založených na poznatkoch a patentová štatistika

Vychádzajúc z Canberra manuálu, štatistika HRST meria tú časť pracovných síl, ktorá má vzdelanie tretieho stupňa v oblasti vedy a techniky alebo ktorá pracuje vo vedeckých a technických povolaniach. Štatistikou špičkových technológií a poznatkov sa monitorujú sektory hospodárstva, ktoré charakterizuje vysoká intenzita znalostí (napr. lieky, počítače, telekomunikácie, letecký priemysel, výskum a vývoj). Štatistiku o týchto dvoch oblastiach vypracúva Eurostat, pričom na to využíva existujúce štatistické údaje z iných zisťovaní a vlastné kompilácie štatistických údajov. Štatistiky o patentoch sa vo všeobecnosti používajú ako výsledné ukazovatele vzťahujúce sa na vedu, techniku a inovácie a tieto ukazovatele vypracúva Eurostat na základe administratívnych údajov pochádzajúcich od Európskeho patentového úradu alebo iných dôležitých patentových úradov. Celosvetové porovnávanie patentových aktivít umožňuje vyhodnocovať inovačnú spôsobilosť príslušných ekonomík.

Hlavné dosiahnuté výsledky:

● spolu s OECD a so Štatistickým úradom pri UNESCO (UIS) a na základe silného dopytu používateľov, príprava a rozsiahla implementácia „štatistiky o kariérnom postupe osôb s ukončeným doktorandským vzdelaním“ („štatistika CDH“), ktorou sa monitorujú domáci držitelia doktorátov vrátane ich osobných charakteristík, vzdelania a praxe, medzinárodnej mobility atď.,

● pokračovanie a zintenzívnenie pravidelného vypracúvania štatistík HRST a špičkových technológií na základe existujúcich zdrojov údajov,

● hodnotenie základných klasifikácií a ich vykonateľnosti na účely ponuky informácií o znalostnej ekonomike (činnostiach),

● spolu s ďalšími medzinárodnými inštitúciami [ako je Európsky patentový úrad (EPÚ), Svetová organizácia duševného vlastníctva (WIPO), Úrad pre registráciu patentov a obchodných značiek USA (USPTO), Japonský patentový úrad (JPO), Národná vedecká nadácia USA (NSF), alebo OECD] zriadenie a ďalšie zlepšenie PATSTAT-u, harmonizovanej databázy nespracovaných údajov obsahujúcej okrem iného prihlášky patentov podané na EPÚ a patenty, ktoré udelil USPTO,

● v spolupráci s uvedenými ďalšími hlavnými užívateľmi patentových údajov a štatistiky, účasť na revízii Patentového manuálu OECD v roku 2009 a prehodnotení tejto revízie,

• vylepšenie a používanie metódy Eurostatu na harmonizáciu názvov patentových prihlášok, aby sa mohla vypracúvať dodatočná patentová štatistika, napr. pomery patentovej koncentrácie, a na zaradenie prihlasovateľov patentov do inštitucionálnych sektorov. Prvá verzia týchto dvoch metód sa použila na mená prihlasovateľov patentov na EPÚ a na USPTO v roku 2006 a v roku 2009 bola uskutočnená aktualizácia týchto metód, ktorá sa opierala o mená všetkých prihlasovateľov patentov v databáze PATSTAT EPÚ,

● od roku 2005 umožnilo veľké úsilie vyvinuté v oblasti spracovania údajov a rozvoja metodológie rozmach patentových ukazovateľov, napr. špičkové technológie, biotechnológie, zahraničné vlastníctvo, spoločné patenty vo vnútri EÚ a medzinárodné spoločné patenty, patentové citácie, energetické technológie.

Článok 2 ods. 2 (rodovo rozčlenené štatistiky) rozhodnutia

Ak je to vhodné, ponúkajú premenné týkajúce sa pracovníkov, vyskytujúce sa v štatistike zberu údajov o V&V, štatistike HRST a dobrovoľnej štatistike CDH, členenie podľa pohlavia. Významným spôsobom to zjednodušilo uverejnenie správy Komisie o úlohe žien vo vede – Údaje o ženách – v roku 2006 a 2009.

Článok 2 ods. 3 rozhodnutia

Metodologická práca pokračuje v úzkej spolupráci s inými medzinárodnými partnermi, osobitne s OECD.Okrem iného to viedlo k novým a revidovaným manuálom, ktoré sú uvedené v predošlom texte, k racionalizovaným nástrojom a postupom zberu údajov na účely zberu údajov o výskume a vývoji a údajov CDH. Normy a klasifikácie boli aktualizované, aby boli v súlade s revidovanými základnými klasifikáciami (hospodárska činnosť, klasifikácia výrobkov, socio-ekonomické ciele).

Článok 2 ods. 5 rozhodnutia

Hlavným kanálom šírenia podrobných údajov o VTI a súvisiacej dokumentácie je štatistická webová databáza Eurostatu, na ktorú je bezplatný prístup. Na podporu šírenia údajov databázy slúžia početné štatistické publikácie a tlačové správy. Okrem toho hlavné zistenia uvádza webová služba Eurostatu „Statistics Explained“. Popri tomto štatistickom výstupe začal Eurostat ponúkať výskumný prístup k mikroúdajom CIS cez svoj SAFE Centre a prostredníctvom vydávania CD-Romov. To veľkou mierou prispelo k medzinárodnému inovačnému výskumu uskutočňovanému v rámci Komisie a mimo nej. Komisia tiež rozširuje údaje o VTI v niekoľkých správach o politike (najmä vrátane tých, ktoré sa týkajú stratégie Európa 2020 a jej predchodkyne).

2.2. Implementácia štatistiky VTI v členských štátoch

Tento oddiel stručne opisuje opatrenia prijaté v členských štátoch v súvislosti so štatistikami VTI získanými priamo od nich: štatistiky výskumu a vývoja/GBAORD, štatistika Spoločenstva o zisťovaniach o inováciách a dobrovoľná štatistika CDH. Pokiaľ ide o ostatné oblasti, používajú sa iné existujúce zdroje údajov nezahrnuté v zisťovaniach o VTI, ktoré majú vykonávať členské štáty.

Štatistiky výskumu a vývoja/GBAORD

Mnohé krajiny od roku 2002/2003 prispôsobili svoje vnútroštátne dotazníky a zber údajov, aby splnili požiadavky nariadenia (ES) č. 753/2004. Ako uvádza prvá správa, viaceré krajiny mali problémy so zasielaním údajov o výskume a vývoji a GBAORD za prvé dva povinné referenčné roky (2003 a 2004), so zvláštnym odkazom na úplnosť údajov a včasnosť ich zasielania v lehotách uložených uvedeným nariadením Komisie. Následne došlo k značnému zlepšeniu dostupnosti údajov a plnenia povinnosti zasielať ich včas.

Výsledkom systematického monitorovania dodržiavania právnych predpisov o štatistike bolo vydanie celkovo šiestich oznámení o nedodržiavaní adresovaných členským štátom v súvislosti údajmi za referenčné roky 2006 – 2008. Doteraz sa problémy pokrytia a prípady oneskoreného poskytnutia údajov obmedzovali hlavne na nesystematické výskyty vo vnútroštátnych systémoch zostavovania údajov (náhodné problémy, dočasný nedostatok zdrojov, významná prestavba zostavovania). Zasielanie premenných výskumu a vývoja, ktoré sa vyžaduje na báze dobrovoľnosti, je však stále neúplné.

Európska štatistika o inováciách

V súlade s požiadavkami nariadenia (ES) č. 1450/2004 sa zisťovania Spoločenstva o inováciách stali súčasťou štandardnej štatistickej infraštruktúry členských štátov. Zisťovanie Spoločenstva o inováciách v roku 2004 sa vnímalo ako menej zaťažujúce a ľahšie vykonateľné na vnútroštátnej úrovni. Pri zisťovaní údajov za rok 2006 sa vykonávala dobrovoľná činnosť s cieľom pomôcť plnému využitiu definície inovácií obsiahnutej v Oslo manuáli, a zisťovanie za rok 2008 pokrývalo v rovnakej miere a na povinnom základe tak technologické (na úrovni postupov a výrobkov) ako aj netechnologické (organizačné a marketingové) inovácie.

Okrem jedného členského štátu nebol zistený žiadny významný prípad nedodržiavania. Údaje usporiadané do tabuliek za roky 2006 a 2008 boli poskytnuté včas a v úplnej podobe takmer všetkými členskými štátmi. Poskytnutie údajov umožnilo včasné zverejnenie údajov EÚ v dôležitej správe Komisie o inováciách. Eurostat však nedostáva od jednotlivých členských štátov všetky súbory mikroúdajov alebo všetky premenné, pretože zasielanie týchto údajov je naďalej dobrovoľné.

Štatistika o kariérnom postupe osôb s ukončeným doktorandským vzdelaním („štatistika CDH“)

Na základe silného dopytu zo strany používateľov sa na dobrovoľnom základe vo viac ako 20 členských štátoch začala v roku 2006 a 2007 rozsiahlejšie vypracovávať štatistika CDH. V tomto kontexte začali krajiny pracovať na využívaní vnútroštátnych zdrojov a registrov administratívnych údajov a budovať vnútroštátne rámce vzoriek, ktoré zahŕňajú všetky rezidentné osoby s ukončeným doktorandským vzdelaním, vypočítavať veľkosť vzorky, zostavovať dotazníky vnútroštátneho zisťovania a vyvíjať techniky zberu údajov. Pokračovaním tejto činnosti je zisťovanie za rok 2009, pri ktorom sa preverovala stabilita koncepcií, definícií a systémov zostavovania údajov. Širšie vyhodnotenie vypracovania štatistiky CDH sa vykoná po tom, ako sa výsledky tohto zisťovania stanú dostupnými v roku 2011.

3. KVALITA ÚDAJOV

Článok 2 ods. 4 rozhodnutia

Rámcom pre kvalitu údajov o VTI je Kódex postupov pri európskej štatistike[9], ktorý sa týka 15 hlavných zásad. Niekoľko zásad sa týka všeobecného inštitucionálneho usporiadania orgánov členských štátov a ich organizácie (odborná nezávislosť alebo dostatočnosť zdrojov), ktoré prispievajú k celkovej kvalite európskej štatistiky, pričom niektoré zo zásad (ako napríklad kvalitná metodológia používaná z manuálov) sú medzinárodne etablované, spoločne a neustále hodnotené a dostupné pre každého. Prostredníctvom pravidelného podávania správ o kvalite sa venuje pozornosť niekoľkým zásadám kvality (sú nimi, okrem iných, presnosť, súdržnosť a porovnateľnosť), ktoré priamo súvisia so zisťovaniami o VTI, a ich monitorovaniu.

Eurostat zbiera správy členských štátov o kvalite štatistiky výskumu a vývoja a GBAORD od roku 2007 a pre každé dvojročné kolo zisťovania Spoločenstva o inováciách od roku 2004. Podávanie správ o kvalite dobrovoľnej štatistiky CDH bolo zahrnuté do poskytovania vnútroštátnych metaúdajov v oboch kolách zberu údajov.

V ďalšom texte sú vyzdvihnuté niektoré z otázok kvality štatistiky, ktoré vznikli v rôznych oblastiach.

● Štatistika výskumu a vývoja. Všeobecne sa dodržiavajú odporúčania o kompilácii údajov uvedené vo Frascatiho manuáli OECD. Kvalita štatistiky európskeho výskumu a vývoja sa zlepšila implementáciou nariadenia (ES) č. 753/2004. Od používateľov údajov nezaznela kritika relevantnosti, presnosti alebo porovnateľnosti údajov. Sú však žiaduce niektoré zlepšenia súvisiace s pokrytím a meraním.

● Európska štatistika o inováciách. Nadčasová povaha, úplnosť a porovnateľnosť súborov údajov z jednotlivých členských štátov sa zlepšila vďaka kratším, jasnejším dotazníkom, zlepšenému postupu pri zostavovaní a vykonávaní na úrovni jednotlivých členských štátov a väčšej znalosti inovačných koncepcií na strane respondentov. Používatelia považujú údaje za relevantné a v prípade číselných premenných požadujú ešte väčšiu porovnateľnosť a presnosť. Za pozitívny príspevok k porovnateľnosti výsledkov sa považuje harmonizovaný vzorový dotazník vypracovaný v súlade s nariadením (ES) č. 1450/2004.

● Štatistika CDH. Zber údajov CDH za rok 2006 bol prvým pokusom rozsiahleho zberu údajov o osobách s ukončeným doktorantským vzdelaním. Obzvlášť veľkou výzvou bolo nájsť zdroje na reprezentatívne odoberanie vzoriek, ktoré by umožnilo, aby sa pozornosť venovala aj otázkam medzinárodnej mobility.

● Ostatné štatistiky VTI. V ostatných oblastiach závisí zlepšenie kvality do veľkej miery od pokroku, ktorý sa dosiahol pri zdroji údajov. Z tohto hľadiska sa dosiahol značný pokrok pri údajoch zo zisťovania pracovných síl v EÚ, štatistike obchodu alebo z PATSTAT-u. Používané klasifikácie boli aktulaizované v súlade s revidovanou hospodárskou činnosťou a klasifikáciami výrobkov.

4. NÁKLADY A ZAŤAŽENIE

Eurostat meria náklady a zaťaženie, ktoré ukladá podniková štatistika vo viacerých štatistických oblastiach. Podľa najnovšej celkovej analýzy zaťaženia dotazníkmi v členských štátoch, ktorá začala v júni 2009, sa štatistika VTI (štatistika výskumu a vývoja a štatistika inovácií) umiestňuje na 10. mieste v zaťažení podnikov odpovedajúcich na dotazníky, spomedzi 16 oblastí štatistiky podnikania. Ročné zaťaženie štatistikou VTI do istej miery kolíše, čo odráža povahu štatistiky o inováciách – t. j. jej dvojročný cyklus.

Po prijatí rozhodnutia Rady č. 1608/2003/ES boli pokusy zbierať údaje o nákladoch a zaťažení súvisiacich zberov údajov. V prípade pravidelného podávania správ o kvalite boli požadované presné merania, preukázalo sa však, že je k nim do istej miery ťažké dospieť, obzvlášť ak ide o harmonizovaný spôsob umožňujúci porovnávanie alebo vyhodnotenie celkových nákladov. Mnohé členské štáty zdôraznili, že nebude možné oddeliť, na jednej strane, náklady zisťovaní o vede a výskume a inováciách, a kompilácií údajov od, na strane druhej, buď iných štatistík podnikania alebo súvisiacich štatistík, alebo podobných aktivít opierajúcich sa len o potreby individuálnych členských štátov. Pokiaľ ide o dostupné údaje, členské štáty ako aj inštitúcie v rámci daného členského štátu používajú odlišnú metodológiu pri podávaní správ, čo spôsobuje, že informácie neumožňujú skutočné zmysluplné porovnávanie alebo uverejnenie odhadov individuálnych nákladov.

S prihliadnutím na uvedené výhrady sa priemerné zaťaženie merané časom potrebným v sektore podnikov na vyplnenie dotazníka o výskume a vývoji za referenčné obdobie roku 2007 pohybuje v rozmedzí od 0,7 hodiny do 4 hodín a to u 13 členských štátoch, v prípade ktorých sú dostupné údaje (s výnimkou jedného členského štátu, kde uvedený údaj bol 6 hodín). Vo väčšine prípadov bol uvádzaný údaj 2 hodiny. Dostupnosť údajov z ostatných sektorov hospodárstva je oveľa menšia, pričom čas potrebný na vyplnenie dotazníka o výskume a vývoji v sektore verejnej správy a sektore vyššieho vzdelávania sa zdá byť oveľa dlhší ako je to v prípade sektora podnikov, hoci relatívne rozdiely medzi týmito dvomi ostatnými sektormi nie sú veľké.

Pokiaľ ide o zisťovanie Spoločenstva o inováciách, informácie zahrnuté do podávania správ o kvalite z vĺn zisťovania za rok 2006 a 2008 odhaľujú, že čas potrebný na vyplnenie dotazníka o inováciách sa pohyboval v rozpätí medzi 0,45 až 4,5 hodín (s jednou krajnou hodnotou 6 hodín). Tento čas sa spravidla rovnal 1,7 hodine (rok 2006), resp. 2 hodinám (rok 2008), čo približne zodpovedalo zaťaženiu zisťovania o výskume a vývoji. Z dostupných údajov od jednotlivých členských štátov získaných z dvoch vĺn zisťovania vyplýva, že pri porovnaní roka 2006 a 2008 nedošlo k zvýšeniu záťaže vypĺňania dotazníkov meranej časom potrebným na také vyplnenie. Podobne platí, že náklady štatistických úradov zostali relatívne rovnaké tak pokiaľ ide o rok 2006, ako aj 2008. Údaje o nákladoch však žiaľ stále zostávajú relatívne slabo pokryté a neumožňujú vykonať hlbšiu analýzu.

Bolo urobených niekoľko výziev na podanie návrhov na udelenie grantov z rozpočtu Komisie na rok 2006 a rok 2009 pre spolufinancovanie nepovinných častí zberu údajov o výskume a vývoji alebo CIS, alebo pre vykonateľnosť vyvinutia nových ukazovateľov, alebo financovanie zisťovaní CDH. Celkový objem vyčlenených prostriedkov na rok 2006 bol 676 782 EUR pre CIS a 373 311 EUR pre CDH, s účasťou 10, resp. 7 členských štátov EÚ a krajín EHP. V roku 2009 bol celkový objem vyčlenených prostriedkov vo výške 163 457 EUR pre výskum a vývoj, 713 475 EUR pre CIS a 898 610 EUR pre CDH, s účasťou 8, resp. 16 a 13 členských štátov EÚ a krajín EHP.

Multibenefičný program PHARE pre štatistickú spoluprácu na roky 2004 – 2006 a Prechodový nástroj multibenefičného programu pre štatistickú integráciu na roky 2004 a 2005 umožňovali spolufinancovanie vykonávania zisťovaní o výskume a vývoji, CIS a CDH len v tých členských štátoch, ktoré vstúpili do EÚ v rámci jej piateho rozšírenia (2004) a neskôr. Celková suma poskytnutá prostredníctvom týchto činností príjemcom bola 219 631 EUR na výskum a vývoj, 417 723 EUR na CIS a 426 042 EUR na CDH, a to pre 11, resp. 12 a 9 príjemcov.

5. ĎALŠÍ VÝVOJ ŠTATISTIKY VTI

Štatistika potrebuje určitú mieru stability. V oblasti štatistiky VTI je však fenomén záujmu dynamický už zo svojej povahy a často vznikajú nové potreby používateľov. Reagovať na nové potreby je obzvlášť náročné v súčasných podmienkach Európskeho štatistického systému, ktoré sú opísané ďalej v texte.

5.1 Zmeny v podmienkach

5.1.1 Požiadavky používateľov

Veľký a sústavný politický záujem o výskum a vývoj, inovácie a znalostnú ekonomiku ako celku znamená neustály tlak na štatistiku VTI. Požiadavky používateľov, ako napríklad s väčším predstihom poskytované a podrobnejšie údaje v zvýšenej kvalite, sú známe už dlho a mnohým témam sa venuje pozornosť s použitím posilnených nástrojov, akými sú napríklad podávanie správ o kvalite, presnejšia metodológia alebo výmena osvedčených postupov. Internacionalizácia výskumu a vývoja a rozšírenie inovačných aktivít do verejného sektora sú príkladmi nových požiadaviek na štatistické monitorovanie, ktorého vykonateľnosť sa skúma cez pilotné zisťovania. Očakáva sa, že pred štatistiku VTI budú v budúcnosti neustále stavané nové a odôvodnené potreby.

5.1.2 Metóda tvorby štatistiky EÚ: vízia pre nasledujúce desaťročie

Oznámenie Komisie o vízii európskej štatistiky[10] vyzýva k integrovanejším, inteligentnejším prístupom pri zostavovaní štatistiky. Zahŕňa to integráciu štatistických nástrojov a zvýšenie používania administratívnych zdrojov, tiež zjednodušovanie a zlepšovanie tvorby predpisov o štatistike, s cieľom získania väčšieho množstva štatistických údajov viac vypovedajúcich o budúcom vývoji, zlepšovanie produktivity a znižovanie záťaže spojenej s vypĺňaním dotazníkov.

5.1.3 Nedostatočné zdroje a stanovenie priorít

Štatistické orgány členských štátov informovali v rôznom kontexte o nedostatku zdrojov v posledných rokoch, pričom vyjadrili vážne obavy, či sa im podarí splniť štatistické požiadavky EŠS. Stanovenie priorít sa preto stáva dôležitejším ako kedykoľvek v minulosti a týka sa súčasných ako aj plánovaných štatistických operácií.

5.2 Zlepšovanie a vyhodnocovanie súčasnej štatistiky VTI

Súčasná štatistika musí spĺňať požiadavky dostatočnej kvality a účelnosti. Existujúce zozbierané údaje, obzvlášť o výskume a vývoji a o inováciách, budú, za súčasného riadneho monitorovania úrovne dodržiavania predpisov a systematického zberu správ o kvalite, podliehať neustálemu prehodnocovaniu z hľadiska ich relevantnosti a kvality. To je teraz ešte dôležitejšie, keďže stratégia Európa 2020 bude monitorovaná, okrem iných, aj cez rôzne ukazovatele VTI.

Táto činnosť bude sprevádzaná priebežným prehodnotením v roku 2011, čo je nástroj na vykonanie súhrnného vyhodnotenia v širšom zmysle zahŕňajúci hodnotenie nielen zostavených štatistických údajov, ale aj postupu ich zostavenia, interakcií s poskytovateľmi údajov a interakcií s používateľmi údajov.

Vzhľadom na opísaný celkový stav sa bude venovať pozornosť obzvlášť týmto vysokoprioritným témam:

● Štatistika výskumu a vývoja. To zahŕňa zabezpečenie merania podkladových údajov všetkými aktérmi výskumu a vývoja alebo, ak je to treba, aspoň ich odhad, bez ohľadu na to, či sú známe vopred a či pokrývajú všetky ekonomické sektory a podsektory a všetky veľkosti činných jednotiek – preto pokrývanie výskumu a vývoja (výdavky a pracovníci) v jeho celosti v ekonomike v daný čas. V tomto kontexte bude vyvinutý súbor ukazovateľov na monitorovanie EVP (Európsky výskumný priestor). Zohľadňuje sa pri tom dôkladná štatistická metodológia pre spracovanie otázok, ktoré zostali pri zisťovaní nezodpovedané a riešenie problémov merania výskumu a vývoja, s cieľom zvýšiť úroveň medzinárodnej harmonizácie.

● Európska štatistika o inováciách. Je nutné zaoberať sa otázkami merania inovácie v jej rôznych koncepciách. To pokrýva najmä číselné premenné, výdavky na inováciu a obrat z inovácie. Popri tom sa vyhodnotí, či rozšírenie pokrytia (na všetky podnikateľské aktivity, celú ekonomiku) prinesie nové informácie na odôvodniteľnej úrovni a či bude metodologicky uskutočniteľné.

V duchu vízie európskej štatistiky sa vyhodnotí stratégia používania integrovaného zisťovania o výskume a vývoji a inovácii a osobitne sa vyhodnotí vplyv na kvalitu a porovnateľnosť údajov. Toto vyhodnotenie sa bude usilovať o zohľadnenie celkovej štatistickej infraštruktúry EŠS.

● Štatistika CDH. V roku 2011 sa uskutoční úplné hodnotenie vykonania zberu údajov CDH v roku 2006 a 2009 s cieľom vyhodnotiť budúcnosť tejto kompilácie údajov.

● Štatistika patentov. Preskúma sa väčšie používanie podkladového administratívneho zdroja, obzvlášť v spojitosti s inými existujúcimi zdrojmi pridania nových informácií a premenných. Bude sa v plnej miere používať zlepšená metodológia harmonizácie názvov.

V úzkej spolupráci s OECD a inými medzinárodnými organizáciami, s ktorými už bola zintenzívnená koordinácia, sa vypracujú zlepšenia v súčasnej štatistike VTI (ako pri novej činnosti). To sa týka činnosti zameranej na revíziu medzinárodných metodologických manuálov.

5.3 Nové ukazovatele, nové zdroje údajov

Komunita používateľov bude často požadovať nové ukazovatele a nové zdroje údajov. Činnosť v oblasti vývoja, ktorá prekračuje hranice používania súčasných zdrojov údajov, vrátane nových ukazovateľov, nových zdrojov údajov a dokonca hlbšieho členenia súčasných údajov (keďže môžu obsahovať rozsiahlejšie veľkosti vzoriek alebo metodologickú činnosť) sa uskutoční až po vykonaní dôkladneho preskúmania a analýzy. Môže sa to týkať činnosti na patentoch v technológiách alebo údajov o iných právach duševného vlastníctva súvisiacich so spoločenskými problémami. V tomto kontexte sa budú tiež využívať štúdie vykonateľnosti a pilotné zisťovania.

5.4 Aktualizácia právneho rámca štatistiky VTI

Prijatie stratégie Európa 2020 a jej rôznych hlavných iniciatív spolu s monitorovaním Európskeho výskumného priestoru sú podnetom na dosiahnutie dohody o rámci štatistického monitorovania súboru politík EÚ. Je nanajvýš dôležité, aby ukazovatele používané na tieto účely vychádzali zo štatistiky a premenných vyskytujúcich sa v bežnom vypracovávaní štatistiky členských štátov a v právnych predpisoch o štatistike.

Zámerom Eurostatu je preto prehodnotiť nariadenie (ES) č. 753/2004 a nariadenie (ES) č. 1450/2004 s cieľom ich revidovania, pri ktorom by sa zohľadnili najmä najaktuálnejšie potreby monitorovania politiky. Pri tejto činnosti sa dosiahne rovnováha medzi súčasnou, novou a potencionálne zastavenou štatistikou a bude preskúmaná opodstatnenosť integrovanej legislatívy a zisťovaní. Dôraz zostane na relevantnosti a kvalite údajov. O novej legislatíve sa bude uvažovať s osobitnou starostlivosťou.

[1] Ú. v. EÚ L 230, 16.9.2003, s. 1.

[2] KOM(2007) 801.

[3] CO EUR 9, CONCL 2.

[4] KOM(2010) 546. Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov: Hlavná iniciatíva stratégie Európa 2020 – Únia inovácií.

[5] KOM(2010) 546.

[6] 2945. zasadnutie Rady pre konkurencieschopnosť, 29.5.2009 v Bruseli.

[7] Ú. v. EÚ L 118, 23.4.2004, s. 23.

[8] Ú. v. EÚ L 267, 14.8.2004, s. 32.

[9] KOM(2005) 217.

[10] KOM(2009) 404. Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu a Rade o metóde tvorby štatistiky EÚ: vízia pre nasledujúce desaťročie.