Help Print this page 

Document 52009DC0693

Title and reference
Správa Komisie Rade, Európskemu parlamentu, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov O stave vykonávania integrovanej politiky výrobkov SEK(2009)1707

/* KOM/2009/0693 v konečnom znení */
Multilingual display
Text

52009DC0693

Správa Komisie Rade, Európskemu parlamentu, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov O stave vykonávania integrovanej politiky výrobkov SEK(2009)1707 /* KOM/2009/0693 v konečnom znení */


[pic] | EURÓPSKA KOMISIA |

Brusel, 21.12.2009

KOM(2009)693 v konečnom znení

SPRÁVA KOMISIE RADE, EURÓPSKEMU PARLAMENTU, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV

O stave vykonávania integrovanej politiky výrobkov

SEK(2009)1707

SPRÁVA KOMISIE RADE, EURÓPSKEMU PARLAMENTU, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV

O stave vykonávania integrovanej politiky výrobkov

Úvod

Komisia 18. júna 2003 prijala svoje oznámenie Integrovaná politika výrobkov – rozvoj environmentálneho prístupu k životnému cyklu.[1] V predloženej správe je zhrnutý stav realizácie tejto politiky. Podrobná analýza sa uvádza v pracovnom dokumente zamestnancov Komisie, ktorý je priložený k tejto správe.

Koncepcia integrovanej politiky výrobkov (IPP) sa zameriava na ucelený postup s využitím najvhodnejších politických nástrojov a za účasti zainteresovaných strán smerom k „ekologickejším“ výrobkom, v ktorých sa spájajú menšie vplyvy na životné prostredie s lepšími službami pre spotrebiteľov. Vyžaduje sa pritom stále zlepšovanie pri výrobe a navrhovaní výrobkov a podpora ich využívania zo strany spotrebiteľov.

Koncepcia IPP vychádza z týchto poznatkov:

- výroba a používanie tovarov a služieb (t. j. výrobkov) spôsobuje väčšinu celkových negatívnych vplyvov na životné prostredie. Stav sa zhoršuje v dôsledku nepretržite narastajúceho množstva výrobkov, ktoré sa spotrebujú v EÚ a vo svete,

- k tlakom a vplyvom výrobkov na životné prostredie dochádza v rôznych etapách ich životného cyklu (v priebehu výrobného reťazca, vo fáze používania, likvidácie výrobkov s ukončenou životnosťou). Nápravné opatrenia sa musia navrhovať takým spôsobom, aby sa predišlo situácii, že záťaž na životné prostredie sa jednoducho presunie na iné etapy životného cyklu alebo do iných zemepisných oblastí,

- v dôsledku veľkej rozmanitosti výrobkov a vplyvov neexistuje jediný politický nástroj na vyriešenie všetkých. Na každý konkrétny prípad sa musí zvoliť vhodný politický nástroj alebo kombinácia nástrojov a tie sa musia uplatňovať koordinovaným spôsobom, často naprieč niekoľkými oblasťami politiky (napríklad právne predpisy týkajúce sa dizajnu výrobkov, limitné hodnoty emisií, označovanie, fiškálne opatrenia, angažovanosť priemyslu atď.). Na to, aby sa tieto nástroje mohli využiť čo najlepšie, musí sa zapojiť široká škála zainteresovaných strán vrátane tvorcov politiky, podnikov a spotrebiteľov.

Oznámeniu o IPP v roku 2003 predchádzali prípravné štúdie v roku 1998 a zelená kniha o IPP[2] v roku 2001. V oznámení sa rozpracoval cieľ IPP a stanovilo sa päť zásad IPP: 1) zohľadňovanie životného cyklu; 2) spolupráca s trhom; 3) široká účasť zainteresovaných strán; 4) trvalé zlepšovanie výrobkov; 5) koordinované používanie politických nástrojov. IPP sa mala realizovať prostredníctvom troch strategických krokov:

- prispieť k zastrešujúcim politickým krokom, najmä k stratégii EÚ pre udržateľný rozvoj[3], 6. akčnému programu EÚ pre životné prostredie[4] a k desaťročnému rámcu programov pre udržateľnú spotrebu a výrobu[5],

- doplniť existujúce politiky týkajúce sa výrobkov ustanovením rámca, v ktorom sa problémy životného prostredia môžu posudzovať so zreteľom na životný cyklus výrobkov,

- posilniť koordináciu a ucelenosť nástrojov politiky výrobkov, ktoré sa týkajú životného prostredia.

V súlade s tým sa IPP sama zdrží konkrétnych krokov pre určité výrobky[6], ale skôr bude poskytovať koncepčný rámec, usmernenie a nástroje pre širokú škálu politík a účastníkov. V oznámení sa zdôraznili možné oblasti opatrení a navrhli sa povinnosti pre hlavné skupiny zainteresovaných strán.

Rada ministrov pre životné prostredie[7] privítala túto iniciatívu a podporila „ …úmysel podnietiť príslušných účastníkov, aby do svojich politík zahrnuli ako cieľ zníženie vplyvov na životné prostredie u všetkých výrobkov, so zameraním na trvalé zlepšovanie výrobkov a služieb…“

Odvtedy sa koncepcia a nástroje IPP uviedli do praxe na všetkých úrovniach politiky s rôznou mierou účasti priemyslu a iných zainteresovaných strán.

Sta V REALIZÁCIE

V súčasnosti sú zásady IPP začlenené do mnohých iniciatív a široké uplatnenie našiel výskum, ktorý sa vykonal, a nástroje, ktoré sa vytvorili, ako sa zdôrazňuje v oznámení. Jednoznačné odkazy na IPP v týchto iniciatívach však nie sú bežné. Využívanie prístupu IPP sa preto musí posudzovať skôr podľa obsahu politík ako na základe jednoznačných odkazov. Úsilie o väčšiu ucelenosť politík, ktoré sa týkajú výrobkov, sa od jej začatia tiež výrazne zvýšilo, čím sa sformulovala jedna časť agendy „lepšia právna úprava“[8]. Zásady IPP sa v skutočnosti úspešne začlenili do zastrešujúceho rámca Trvalo udržateľná spotreba a výroba/trvalo udržateľná priemyselná politika (SCP/SIP) s akčným plánom SCP/SIP z roku 2008[9] , čím sa účinne obsiahol a posunul vpred proces, ktorý sa začal oznámením IPP.

Pri napredovaní sa ako vhodné javí ďalej integrovať tieto dva procesy a IPP považovať za významnú súčasť agendy SCP/SIP.

PRÍKLADY VYKONÁVANIA IPP NA ÚROVNI SPOLOčENSTVA

V niekoľkých politických iniciatívach, ktoré vznikli následne po oznámení IPP, sa prístup IPP podáva ako smerovanie k „ekologickejším“ výrobkom so zreteľom na celý životný cyklus.

V akčnom pláne pre trvalo udržateľnú spotrebu a výrobu/trvalo udržateľnú priemyselnú politiku (SCP/SIP) sa spájajú nástroje IPP do uceleného balíka politiky smerom k „ekologickejším“ výrobkom a k inteligentnejším modelom spotreby. Je to teda hlavný príspevok k nástrojom na realizáciu IPP na úrovni Spoločenstva, ktorý okrem iných zahŕňa: právne predpisy na trvalé zlepšovanie dizajnu výrobkov v spojení s revidovanými programami označovania na podporu dopytu zákazníkov po výrobkoch s vysokým stupňom hospodárnosti pre životné prostredie, rámec na „zelené“ verejné obstarávanie tovarov a služieb a možnosť finančných stimulov na podporu používania takýchto výrobkov. Okrem toho „maloobchodné fórum“ , ktoré vzniklo na základe akčného plánu SCP/SIP, realizuje nástroj IPP pre ekologickejšie firemné nakupovanie a zabezpečuje spoluprácu medzi rôznymi zainteresovanými stranami s cieľom poskytnúť zákazníkom lepšie informácie o udržateľnosti.[10]

Smernica o ekodizajne výrobkov využívajúcich energie bola priamym premietnutím zásad IPP do právnych predpisov týkajúcich sa dizajnu výrobkov. Jej rozsah pôsobnosti sa rozšíril v roku 2009 na viac skupín výrobkov (energeticky významné výrobky) v súvislosti s akčným plánom SCP/SIP.[11]

V novej rámcovej smernici o odpade [12] sa ustanovuje právna záväznosť niekoľkých prvkov IPP, najmä požiadavka, aby sa pri tvorbe politiky v oblasti odpadu zohľadnil celý životný cyklus materiálov. Environmentálny prístup k životnému cyklu bol tiež usmernením na ustanovenie smernice o batériách [13], ktorá umožňuje likvidáciu namiesto recyklácie iba vtedy, keď je to výhodné pre životné prostredie so zreteľom na celý životný cyklus.

V tematických stratégiách pre trvalo udržateľné využívanie prírodných zdrojov[14] a pre predchádzanie vzniku odpadu a jeho recykláciu[15] sa podporil prístup k životnému cyklu a požiadavka trvalého zlepšovania, ako aj zásada spolupráce s trhom. Požiadavka stratégie v oblasti odpadu na existenciu silných recyklačných trhov v EÚ je toho príkladom.

Bezprostredne po prijatí oznámenia IPP Komisia začala vytvárať európsku platformu pre posudzovanie životného cyklu (LCA) , európsku referenčnú základňu údajov o životnom cykle s kontrolou kvality a príručku LCA. Práca pokračuje smerom k vytvoreniu konkrétneho usmernenia o uplatňovaní prístupu k životnému cyklu v určitých oblastiach politiky, ako aj k plnému zapracovaniu medzinárodného rozmeru. Okrem toho vo dvoch dobrovoľných pilotných projektoch sa skúmali praktické stránky koncepcie IPP a najmä prístup k životnému cyklu[16], a výsledkom bola angažovanosť priemyslu v tomto smere.

V snahe pomôcť zameraniu politík Komisia posúdila, ktoré výrobky najviac ovplyvňujú životné prostredie a aké možnosti existujú na ich zlepšenie[17]. Výsledné zameranie na bývanie, dopravu a potravinárske výrobky sa analyzuje, okrem iných fór, na európskom okrúhlom stole pre SCP potravín s účasťou mnohých zainteresovaných strán, ktorý bol nedávno založený (v roku 2009)[18], ako aj na webovej stránke BUILD-UP.[19]

Iniciatíva hlavný trh pre recykláciu sa zameriava na podporu dopytu po výrobkoch z recyklovaných materiálov, ktoré poskytujú prínosy z environmentálneho životného cyklu. Hlavný trh biovýrobkov sa zameriava na podporu vývoja trvalo udržateľných výrobkov z obnoviteľných surovín, napr. biochemikálií a plastov.[20]

V rámci 6. a 7. rámcového výskumného programu boli spustené mnohé výskumné projekty zamerané na podporu realizácie politík IPP, najmä v oblasti zlepšovania metodiky na posudzovanie životného cyklu, ekodizajnu, priemyselnej ekológie, predchádzania vzniku odpadu, recyklácie, biorafinérií a trvalo udržateľnej spotreby.

PRÍKLADY REALIZÁCIE IPP NA ÚROVNI čLENSKÝCH šTÁTOV

Koncepcia IPP sa úspešne začlenila do činností členských štátov, často v úzkej súvislosti s činnosťami na úrovni Spoločenstva.

Transpozícia a realizácia právnych predpisov Spoločenstva s prvkami IPP je najvýznamnejším príspevkom členských štátov k IPP. Príkladom sú právne predpisy týkajúce sa ekodizajnu a označovania výrobkov a internalizácia nákladov na životné prostredie prostredníctvom programov zodpovednosti výrobcov. Vnútroštátne iniciatívy na internalizáciu nákladov na životné prostredie sú určité programy ekologickej dane v rôznych členských štátoch.

Členské štáty prijali opatrenia na posilnenie dopytu po lepších výrobkoch najmä v oblasti verejného obstarávania s uplatnením environmentálnych hľadísk. Opatrenia siedmich členských štátov, ktoré dosahujú najlepšie výsledky, priniesli EÚ v priemere 45 % verejného obstarávania s uplatnením environmentálnych hľadísk v hodnotovom vyjadrení, čo viedlo k zníženiu emisií CO2 o 25 % a zároveň k zníženiu nákladov na životný cyklus o 1 %. V Holandsku má národná vláda cieľ dosiahnuť 100 % udržateľného obstarávania do roku 2010.

Cieľ poskytovania lepších informácií pre spotrebiteľov sledujú mnohé členské štáty. Okrem európskej environmentálnej značky má asi polovica z nich vnútroštátne programy environmentálnej značky – v najúspešnejších prípadoch dosiahli 10 000 výrobkov s licenciou v jedinej krajine. Koordináciou a integráciou politiky na vnútroštátnej úrovni sa dosiahol pokrok v mnohých oblastiach: pravidelnú výmenu názorov a skúseností, ktorú zabezpečujú pravidelné stretnutia o IPP pod predsedníctvom Komisie, dopĺňajú medzirezortné skupiny napríklad v severských krajinách, vnútroštátne koordinačné orgány pre IPP a vyhradené útvary pre trvalo udržateľné výrobky a spotrebu, napríklad vo Francúzsku a v Spojenom kráľovstve, alebo osobitný útvar v spolkovej vláde Bavorska (Nemecko).

Členské štáty úspešne vykonali aj opatrenia v súvislosti s určitými výrobkami. Dánsko, Fínsko, Švédsko a Spojené kráľovstvo zorganizovali výbory pre výrobky za účasti zainteresovaných strán z celého životného cyklu. Bavorsko podporilo mnohé projekty týkajúce sa ekodizajnu určitých výrobkov. Predovšetkým Taliansko, Dánsko, Holandsko, Nemecko, Švédsko a Francúzsko sa aktívne usilovali o dosiahnutie dohôd na základe dobrovoľnosti s priemyslom v súvislosti s určitými cieľmi a opatreniami.

Tieto iniciatívy sa často podporujú aktívnou prácou na údajoch o životnom cykle a metodikách. Minimálne jedna tretina členských štátov veľmi aktívne vytvárala nástroje a podporovala prístup k životnému cyklu, niektoré z nich založili výskumné strediská pre LCA.

V súvislosti so začlenením prístupu k životnému cyklu do pôsobenia organizácií všetky členské štáty majú zavedené opatrenia na podporu systému EÚ na riadenie životného prostredia EMAS.

PRÍKLADY REALIZÁCIE IPP V OBCHODE A U INÝCH ZAINTERESOVANÝCH STRÁN

Priemyselné zväzy, jednotlivé spoločnosti a mimovládne organizácie spolupracovali s orgánmi a vedcami v Spoločenstve na vnútroštátnej a miestnej úrovni. Väčšinu aktivít pre určité výrobky vrátane vlastných pilotných projektov Komisie bolo možné uskutočniť iba za aktívnej účasti priemyslu a mimovládnych organizácií. Priemysel bol tiež a stále je nápomocný pri sprístupňovaní informácií o životnom cykle , najmä prispievaním do európskej databázy o životnom cykle.

Významne sa zvýšila informovanosť o prístupe k životnému cyklu . Priemyselné odvetvia vo zvýšenej miere uplatňujú prístup k životnému cyklu, a tak informujú o svojich prístupoch k politike výrobkov a komunikujú so zákazníkmi a orgánmi. Typickým príkladom je iniciatíva ekologických profilov priemyslu plastov v Európe. Ďalším príkladom je aktívna účasť priemyselných zväzov prostredníctvom konzultačného fóra pri vytváraní realizačných opatrení smernice o ekodizajne výrobkov. Takisto zvyšujúca sa účasť podnikov na iniciatívach zacielených na životný cyklus sa zakladala na rozvoji politiky, napríklad v maloobchodnom fóre, európskom okrúhlom stole pre SCP potravín a iniciatíve BUILD-UP.

PRIESTOR NA ďALšIE KROKY

V EÚ sa dosiahol vcelku významný pokrok v smere k politikám výrobkov orientovaných na životné prostredie. Keďže však IPP je proces a nie konečný stav, naďalej tu jestvuje voľný priestor na ďalšie aktivity. Medzi zrejmé možnosti by bolo možné zahrnúť:

Ďalšie posilňovanie úlohy IPP vo vnútroštátnej politike . Niektoré členské štáty zaviedli príkladné opatrenia, ale niektoré stále zaostávajú, Keďže IPP je pokračujúci proces, rôznu mieru pokroku možno tiež považovať za dôsledok širšieho rozvoja počas sledovaného obdobia, ako bolo rozšírenie EÚ. Niektoré nové členské štáty však dosiahli veľký pokrok, zatiaľ čo niekoľko členských štátov EÚ-15 by malo svoje úsilie znásobiť.

Účasť environmentálnych mimovládnych organizácií, spotrebiteľských organizácií a MSP v procesoch IPP a pri uplatňovaní jej nástrojov by sa mala ďalej podporovať a uľahčovať. Treba poznamenať, že vo všeobecnosti sa zdá, že je potrebná väčšia podpora a dialóg na zvýšenie povedomia o prínosoch v oblasti životného prostredia, ktorými môže zohľadňovanie životného cyklu prispieť k zníženiu celkových negatívnych vplyvov výrobkov. Mnohé výbory pre výrobky a pilotné projekty preukázali, že sa to dá zvlášť dobre dosiahnuť spoluprácou v konkrétnych prípadoch.

Ako sa uvádza v oznámení IPP, túto koncepciu možno uplatňovať aj pre ekologické zlepšenie nepriemyselných výrobkov a služby. V súvislosti s akčným plánom SCP/SIP sa spustili iniciatívy v tomto smere, ako je už spomínané maloobchodné fórum a európsky okrúhly stôl pre SCP potravín.

Nástroje IPP v oblasti daní a dotácií sa na úrovni Spoločenstva zatiaľ neuplatňovali.

Poli TICKÉ INICIATÍVY OD IPP K AKčNÉMU PLÁNU SCP/SIP

Koncepciu IPP vypracovala Komisia v čase nových veľkých iniciatív v politike životného prostredia, ktorá znamená posun od riešenia následkov k preventívnym opatreniam. Na úrovni Spoločenstva 6. EAP požadoval jej uplatňovanie pre prírodné zdroje a politiku v oblasti odpadu. V medzinárodnom meradle rokovanie na najvyššej úrovni v Johannesburgu zameralo pozornosť politikov na akciu za model trvalo udržateľnej výroby a spotreby.

Uznávajúc, že mnohé problémy životného prostredia spôsobuje stále vzrastajúci počet a rozmanitosť výrobkov a materiálov, s ktorými sa globálne obchoduje, IPP sa považovala za doplnenie rezortných environmentálnych politík v oblasti odpadu, vody, vzduchu alebo chemikálií.

O dva roky neskôr Rada podporila oznámenie IPP, predložila tematické stratégie pre prírodné zdroje a odpad, ktoré v príslušných oblastiach vychádzali zo zásad IPP. Ešte o ďalšie dva roky Komisia vydala svoj konzultačný dokument o budúcom akčnom pláne SCP/SIP a v nasledujúcom roku tento plán prijala.

V akčnom pláne SCP/SIP sa predvída revízia niektorých jeho prvkov, ako aj samotného plánu do roku 2012, čím sa zachová požiadavka na konkrétne opatrenia na realizáciu IPP na poprednom mieste politickej agendy.

ZÁVERY

IPP sa zameriava na používanie najvhodnejších politických nástrojov na trvalé zlepšovanie výrobkov. Je to skôr pokračujúci proces ako konečný stav. Vyžaduje vysokú mieru uvedomenia medzi politikmi a inými zainteresovanými stranami a vôľu každý deň premieňať toto uvedomenie na konkrétne kroky.

Prístup IPP významne prispel k vytvoreniu niektorých politík životného prostredia v oblasti návrhu výrobkov, využívania prírodných zdrojov a hospodárenia s odpadom. Členské štáty, priemysel a iné zainteresované strany aktívne postupovali pri jej realizácii priamou účasťou na úrovni Spoločenstva, transpozíciou právnych predpisov Spoločenstva, ekonomicky motivovanými krokmi a inými vlastnými iniciatívami.

Realizácia IPP z pohľadu politickej integrácie sa ťažko dokumentuje, keďže nové politiky zriedkavo priamo odkazujú na IPP. Vo všeobecnosti však prebehol významný proces pri osvojovaní si prístupu k životnému cyklu na strane kľúčových priemyselných odvetví a politikov a výrazne pokročilo aj sprístupňovanie údajov o životnom cykle a zhoda v oblasti metodiky. Veľký pokrok sa tiež dosiahol pri zisťovaní výrobkov, u ktorých sú najväčšie predpoklady na zlepšenie, a možných opatrení na zlepšenie.

Informovanie spotrebiteľa, právne predpisy o ekodizajne, čistá výroba a „zelené“ verejné obstarávanie/nákup sú v súčasnosti ťažiskom akčného plánu SCP/SIP. Akčný plán SCP/SIP pokračuje v procese, ktorý začal oznámením IPP so zámerom ďalej odkrývať možnosti trhu pre trvalo udržateľné výrobky a podporu rozumnejšej spotreby. Revízia akčného plánu v roku 2012 poskytne vynikajúcu príležitosť na ďalšie posúdenie vývoja IPP.

[1] KOM(2003) 302.

[2] KOM(2001) 68.

[3] Obnovená stratégia pre udržateľný rozvoj z 9. júna 2006 č. 10117/06.

[4] KOM(2001) 31.

[5] Pozri http://www.un.org/esa/dsd/dsd_aofw_scpp/scpp_tenyearframprog.shtml

[6] Uskutočnili sa však dva pilotné projekty na testovanie platnosti tohto prístupu a na získanie skúseností s jeho realizáciou. Vybrali sa mobilné telefóny a záhradné stoličky vyrobené z tropického dreva bez toho, aby bol dotknutý význam vplyvov vybraných výrobkov na životné prostredie alebo očakávané stupne zlepšenia. Pozri http://ec.europa.eu/environment/ipp/pilot.htm.

[7] Závery Rady z 12. novembra 2003 o integrovanej politike výrobkov.

[8] KOM(2005) 97.

[9] KOM(2008) 397.

[10] Keďže ide o kľúčového sprostredkovateľa medzi výrobcami a spotrebiteľmi, maloobchodníci v spolupráci s výrobcami budú musieť zabezpečiť vhodné označovanie a informovanie o výrobkoch tak, aby prispeli k posunu smerom k trvalo udržateľnejším výrobkom. Prezentované informácie týkajúce sa životného prostredia by mali byť zrozumiteľné, jednoznačné a malo by byť nepravdepodobné, že budú pre spotrebiteľov zavádzajúce a zmätočné.

[11] Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/125/ES o vytvorení rámca na stanovenie požiadaviek na ekodizajn energeticky významných výrobkov.

[12] Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES o odpade.

[13] Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/12/ES o batériách a akumulátoroch a použitých batériách a akumulátoroch.

[14] KOM(2005) 670.

[15] KOM(2005) 666.

[16] Pozri http://ec.europa.eu/environment/ipp/pilot.htm

[17] Pozri: http://ipts.jrc.ec.europa.eu/activities/sustainable_development/susproc.cfm

[18] Európsky okrúhly stôl pre SCP potravín je proces viacerých zainteresovaných strán zameraný na: i) zisťovanie vedecky spoľahlivých a jednotných environmentálnych metodík na posudzovanie potravinárskych a nápojových výrobkov počas celého životného cyklu výrobkov; ii) zisťovanie vhodných komunikačných nástrojov smerom k spotrebiteľom a iným zainteresovaným stranám; iii) podporu trvalého zlepšovania potravinárskych a nápojových výrobkov pre životné prostredie v celom zásobovacom reťazci.

[19] Na webovej stránke Build-up môžu odborníci, miestne orgány a používatelia stránky, ktorí sa zúčastňujú na prácach, odovzdávať svoje skúsenosti so znižovaním spotreby energií v budovách, pozri http://www.buildup.eu/. Európska komisia pripravila tiež spoločnú akciu so zástupcami členských štátov na výmenu osvedčených postupov na realizáciu smernice o energetickej hospodárnosti budov (smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/91/ES zo 16. decembra 2002 o energetickej hospodárnosti budov. Ú. v. ES L 1/65, 4.1.2003).

[20] KOM(2007) 860.

Top