52008DC0128

[pic] | KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV |

Brusel, 6.3.2008

KOM(2008) 128 v konečnom znení

ZELENÁ KNIHA

ÚČINNÝ VÝKON ROZSUDKOV V EURÓPSKEJ ÚNII: TRANSPARENTNOSŤ AKTÍV DLŽNÍKA

(predložený Komisiou)

ZELENÁ KNIHA

ÚČINNÝ VÝKON ROZSUDKOV V EURÓPSKEJ ÚNII: TRANSPARENTNOSŤ AKTÍV DLŽNÍKA

Účelom tejto zelenej knihy je začať rozsiahle konzultácie medzi zainteresovanými stranami o tom, ako zlepšiť transparentnosť aktív dlžníka v Európskej únii. Zelená kniha uvádza problémy súčasnej situácie a možné riešenia.

Komisia vyzýva zainteresované strany, aby predložili pripomienky do 30. septembra 2008 na túto adresu:

European CommissionDirectorate-General for Justice, Freedom and SecurityUnit C1 – Civil JusticeB - 1049 BrusselsFax: +32-2/299 64 57E-mail: JLS-coop-jud-civil@ec.europa.eu

Doručené príspevky budú uverejnené na internete spolu s uvedením totožnosti prispievateľa, pokiaľ takéto zverejnenie pravdepodobne nepoškodí jeho legitímne záujmy. V takomto prípade môže byť príspevok uverejnený v anonymnej forme. Inak nebude príspevok uverejnený a jeho obsah sa nezoberie do úvahy. Príspevky budú uverejnené na webovej stránke Komisie (buď na hlavnom webovom portáli „Váš hlas v Európe“, ktorý je jednotným prístupovým bodom pre konzultácie, alebo na stránke generálneho riaditeľstva pre spravodlivosť, slobodu a bezpečnosť (GR JLS) určenej na konzultácie a naviazanej na webový portál).

Komisia môže uskutočniť verejné prerokovanie predmetnej veci vyplývajúcej z tejto zelenej knihy.

I. Úvod: Nedostatky súčasnej situácie

Existuje riziko, že problémy cezhraničného vymáhania pohľadávok môžu byť prekážkou pre voľný obeh platobných príkazov v rámci Európskej únie a môžu brániť riadnemu fungovaniu vnútorného trhu. Oneskorená platba a nezaplatenie ohrozuje obchodné ako aj spotrebiteľské záujmy. Ide predovšetkým o prípad, keď veriteľ a exekučné orgány nemajú žiadne informácie o pobyte dlžníka alebo jeho aktívach.

Komisia už zaznamenala ťažkosti cezhraničného vymáhania pohľadávok vo svojom oznámení z roku 1998 „K väčšej účinnosti pri získavaní a výkone rozsudkov v Európskej únii“.[1] O dva roky neskôr sa v programe o vzájomnom uznávaní rozsudkov stanovilo, že „by bolo v skutočnosti omnoho jednoduchšie vykonávať rozsudky v rámci Európskej únie, ak by bolo možné získať presné informácie o finančnej situácii dlžníka. Z tohto dôvodu by sa mohli prijať opatrenia s cieľom umožniť presné určenie aktív dlžníka na území členských štátov.”[2] Štúdia o zefektívnení výkonu súdnych rozhodnutí v rámci Európskej únie [3], ktorá bola pripravená pre Komisiu v roku 2004, analyzovala situáciu v 15 členských štátoch a navrhla niekoľko opatrení na zlepšenie výkonu súdnych rozhodnutí v Európskej únii. V súvislosti s Európskou justičnou sieťou v občianskych a obchodných veciach požiadala Komisia 12 členských štátov, ktoré odvtedy vstúpili do Európskej únie, aby poskytovali informácie o právnej situácii vo svojich krajinách. Odpovede boli zapracované do tejto zelenej knihy. Dňa 24. októbra 2006 prijala Európska komisia Zelenú knihu o zlepšení účinnosti výkonu rozsudkov v Európskej únii: zablokovanie bankových účtov.[4] Zatiaľ čo sa táto zelená kniha zamerala na jedno osobitné opatrenie na zlepšenie vymáhania peňažných nárokov, a to zablokovanie bankových účtov, ktoré umožňuje veriteľovi zabezpečiť si splatnú alebo ním nárokovanú peňažnú sumu zabránením výberu alebo prevodu finančných prostriedkov, ktoré má jeho dlžník na jednom alebo viacerých bankových účtoch na území Európskej únie, táto zelená kniha sa zameriava všeobecnejšie na zlepšenie transparentnosti aktív dlžníka, ktorá je zabezpečená prostredníctvom registrov a vyhlásením dlžníka.

Zisťovanie adresy dlžníka a/alebo informácií o jeho finančnej situácii je často východiskovým bodom konania o výkon rozhodnutia. V súčasnosti je transparentnosť aktív dlžníka vo všeobecnosti zabezpečená na vnútroštátnej úrovni prostredníctvom rôznych zdrojov informácií, najmä prostredníctvom registrov a vyhlásení dlžníka. Zatiaľ čo sa základné štruktúry vnútroštátnych systémov zdajú byť podobné, existujú značné rozdiely v podmienkach prístupu, postupoch pre získanie informácií, obsahu a všeobecnej účinnosti systémov.[5]

Z porovnávacieho hľadiska existujú dva rôzne druhy techník umožňujúcich prístup k informáciám.[6]

- Prvým systémom je systém vyhlásenia dlžníka o jeho celom majetku.[7] V niektorých členských štátoch[8] existuje podobný systém, podľa ktorého je dlžník tiež povinný sprístupniť svoje aktíva, ale iba v rozsahu potrebnom na uspokojenie nároku.

- Ostatné členské štáty, najmä tie, v ktorých sa od dlžníka nepožaduje sprístupniť svoj majetok, umožňujú prístup k vyhľadávacím systémom, ktoré poskytujú osobitné informácie.[9] V týchto jurisdikciách sú požadované informácie získavané hlavne z registrov. Tento systém sa uplatňuje veľmi rozdielne z hľadiska prístupu k registrom a iným zdrojom informácií a prostredníctvom pátracích a vyšetrovacích právomocí.

Cezhraničnému vymáhaniu pohľadávok bránia rozdielne vnútroštátne právne systémy a nedostatočná znalosť na strane veriteľov o štruktúrach na získavanie informácií v iných členských štátoch. Základom pre aproximáciu by mohla byť podobnosť východiskových štruktúr právnych systémov členských štátov.[10] Cieľom sú možné opatrenia na európskej úrovni, ktoré by mohli zlepšiť transparentnosť aktív dlžníka a právo veriteľov získať informácie pri rešpektovaní zásad ochrany súkromia dlžníka, ktoré je vyvážením práva veriteľa na účinné vymáhanie a ktoré je stanovené v smernici 95/46/ES o ochrane údajov.[11]

Táto zelená kniha sa zameriava na zlepšenia verejného výkonu rozsudkov. To znamená, že sa nediskutuje ani o otázkach (vecných) obmedzení exekúcie a ani o úlohách súkromných alebo polosúkromných organizácií v exekučnom konaní.

Otázka 1:

Domnievate sa, že sú potrebné opatrenia na úrovni Spoločenstva s cieľom zlepšiť transparentnosť aktív dlžníka?

Domnievate sa, že si vzájomný vzťah medzi výkonom rozsudkov a ochranou dlžníka alebo úlohou neverejných organizácií pri výkone rozsudkov vyžaduje v tejto súvislosti osobitnú pozornosť? Ak áno, ktoré prvky považujete za dôležité?

II. Možné riešenia

Informácie o aktívach dlžníka sa môžu získať z rôznych zdrojov, najmä prostredníctvom registrov alebo od samotného dlžníka. Namiesto zamerania sa na jednotné európske opatrenie sa navrhuje, aby sa zvážil balík opatrení, ktoré by mohli pomôcť zabezpečiť, aby veriteľ získal dôveryhodné informácie o aktívach dlžníka v rámci primeranej lehoty. Možné opatrenia zvažované v tejto zelenej knihe sú:

- zostavenie príručky vnútroštátnych právnych predpisov a praxe v oblasti exekúcie

- nárast dostupných informácií v registroch a zlepšenie prístupu do registrov

- výmena informácií medzi exekučnými orgánmi

- opatrenia týkajúce sa vyhlásenia dlžníka

1. Zostavenie príručky vnútroštátnych právnych predpisov a praxe v oblasti exekúcie

V súčasnosti existuje veľmi málo informácií o rôznych exekučných systémoch v 27 členských štátoch.[12] Praktickým krokom by mohlo byť vypracovanie príručky o exekučných systémoch. Takáto príručka by mohla obsahovať všetky zdroje informácií o aktívach osoby, ktoré môžu byť prístupné v každom členskom štáte, kontaktné adresy osôb, ktoré môžu získať prístup k týmto informáciám, ak je prístup obmedzený, náklady prístupu a ďalšie relevantné podrobnosti. Táto príručka by mohla byť dostupná na webovej stránke Európskej justičnej siete v občianskych a obchodných veciach.[13]

Otázka 2: Akými spôsobmi by bola podľa vás nápomocná príručka obsahujúca všetky informácie o exekučných systémoch členských štátov?

2. Nárast dostupných informácií v registroch a zlepšenie prístupu do registrov

a) Obchodné registre

Hlavné zdroje informácií sú verejné záznamy a najdôležitejšie z nich sú obchodné registre.

Obchodné registre boli čiastočne harmonizované prvou smernicou Rady o práve obchodných spoločností („smernica o zverejňovaní”) [14] z roku 1968 a jedenástou smernicou Rady o práve obchodných spoločností („smernica o pobočkách”) z roku 1989.[15] Článok 2 ods. 1 smernice o zverejňovaní stanovuje povinné sprístupňovanie určitých dokumentov a údajov spoločnosťami.[16] Článok 2 ods. 1 písm. a) smernice o pobočkách stanovuje, že adresa pobočky musí byť sprístupnená. V súčasnosti poskytujú obchodné registre v členských štátoch podrobné informácie o jednotlivých firmách (právny status, deň založenia, základné imanie, spoločenská zmluva, predmet činnosti, orgány spoločnosti a ich právomoci zastupovať, a niekedy aj počet zamestnancov).[17] Tieto informácie sú často zaznamenané elektronicky v centrálnych registroch a sú prístupné on-line.[18]

Cieľom týchto dvoch smerníc je zabezpečiť transparentnosť v obchodných vzťahoch v širokom zmysle vrátane exekučných konaní. Nezabezpečujú však úplnú harmonizáciu obchodných registrov. Uplatňujú sa iba na určité obchodné spoločnosti a nie na živnostníkov alebo obchodné partnerstvá.[19] Členské štáty môžu zriadiť miestne alebo centrálne podnikateľské alebo obchodné registre: Zatiaľ čo v Spojenom kráľovstve existujú tri centrálne registre zahŕňajúce všetky informácie o obchodných aktivitách, v Nemecku existuje viac ako 400 registrov vedených miestnymi súdmi. Okrem toho, informácie obsiahnuté v obchodných registroch nie sú vždy rovnako spoľahlivé: v niektorých členských štátoch[20] nie sú informácie pred zaznamenaním do registra overené.[21] V niektorých členských štátoch môžu byť informácie v obchodnom registri neaktuálne, pretože neinformovanie obchodnej spoločnosti o zmenách svojho stavu nie je vždy spojené s dostatočnými sankciami.[22]

Smernica o zverejňovaní sa nezaoberá elektronickým spracovávaním údajov alebo on-line prístupom do obchodných registrov. Treba však poznamenať, že Rada na svojom zasadnutí v dňoch 12. a 13. júna 2007 dospela k záveru, že „v oblasti elektronickej justície by sa malo na európskej úrovni pracovať na vytvorení technickej platformy s prístupom k súčasným alebo budúcim elektronickým systémom v oblasti justície”. Priority pre budúcu prácu zahŕňajú vytvorenie „podmienok pre sieťové prepojenie registrov o platobnej neschopnosti a podnikateľských a obchodných registrov”.

Otázka 3: Malo by sa zvýšiť množstvo informácií v obchodných registroch a mal by sa zlepšiť prístup k nim? Ak áno, ako a do akej miery?

b) Registre obyvateľstva

Veriteľ hľadajúci adresu dlžníka, ktorý nepodniká, sa môže potýkať ešte s ďalšími problémami. Vo väčšine členských štátov[23] sú adresy všetkých obyvateľov zaznamenávané v registri obyvateľstva. Tieto registre sú však zostavované veľmi rozdielnymi spôsobmi. V niektorých členských štátoch[24] ich vedú miestne orgány, takže veriteľ hľadajúci adresu dlžníka by musel prehľadať všetky miestne záznamy v celej krajine, čo je nemožná úloha. Veriteľ nemá často prístup k centrálnym registrom.[25] Veritelia hľadajúci adresu dlžníka, ktorý je spotrebiteľom alebo súkromnou osobou, preto čelia vážnym problémom. Okrem toho, nie všetky právne poriadky umožňujú exekučným orgánom prístup do registrov. Vytvorenie takýchto registrov v členských štátoch, kde doteraz neexistujú, nemusí byť v súlade s ich právnymi tradíciami. Súkromné služby pre cezhraničné zisťovanie informácií z registrov sú len na začiatku svojho rozvoja. Akékoľvek možné opatrenie by muselo tiež rešpektovať pravidlá o ochrane údajov a ochranu súkromia dlžníka.

Otázka 4: Mal by sa zlepšiť prístup k súčasným registrom obyvateľstva? Ak áno, ako?

c) Registre sociálneho zabezpečenia a daňové registre

Registre sociálneho zabezpečenia a daňové registre obsahujú často informácie o dlžníkovi, ako napríklad jeho adresu, podrobnosti o jeho zamestnávateľovi alebo jeho bankových účtoch; prístup k týmto informáciám môže značne uľahčiť vymáhanie peňažnej pohľadávky. Právne systémy členských štátov, ktoré nemajú zakotvené vyhlásenie dlžníka vo svojom právnom poriadku, splnomocňujú exekučné orgány vyhľadávať v štátom spravovaných záznamoch informácie týkajúce sa aktív dlžníka.[26] Priamy prístup exekučných orgánov do neverejných záznamov však nie je obmedzený na jurisdikcie, ktoré nezabezpečujú vyhlásenie dlžníka. Naopak, moderné právne predpisy v oblasti exekúcie umožňujú oprávneným orgánom prístup k neverejným záznamom. V Rakúsku[27] a Španielsku si môžu súdy vyžiadať informácie o zamestnaní dlžníka z registrov sociálneho poistenia. V Portugalsku musia súdni exekútori najskôr požiadať súdy o povolenie exekúcie, ale majú otvorený prístup k záznamom. V Španielsku a Švédsku si môžu exekučné orgány tiež priamo vyžiadať informácie z daňových záznamov. V Slovinsku môžu daňové orgány sprístupniť údaje o určitej osobe podliehajúcej dani iným štátnym orgánom, samosprávnym orgánom a verejným činiteľom, ktorí vykonávajú svoje právomoci stanovené zákonom. V Estónsku bude môcť od roku 2008 súdny exekútor získať informácie z registra zdravotného poistenia, registra sociálneho zabezpečenia a registra cenných papierov. V týchto krajinách sa účinnosť exekučných konaní značne zlepšila. Okrem toho sa k súkromným a verejným dlhom (aspoň do určitej miery) pristupuje rovnako. Švédsky systém, v ktorom exekučné orgány majú prístup k registrom sociálneho zabezpečenia a daňovým registrom, môže poskytnúť veriteľovi lepšie zdroje informácií, než je vyhlásenie dlžníka, pretože nepožaduje spoluprácu zo strany dlžníka, zlepšuje šance rýchlo získať správnu informáciu a mohol by byť účinným prostriedkom veriteľa na získanie informácií o jeho dlžníkovi, ktoré nemôže získať iným spôsobom.

Prístup k registrom by však mohol byť v rozpore s pravidlami o ochrane údajov a mlčanlivosťou v sociálnej a daňovej oblasti. Najmä informácie z registra sociálneho zabezpečenia a daňového registra môžu byť citlivé. Prístup k týmto údajom by preto mal zobrať do úvahy osobitné právne podmienky na spracovanie citlivých údajov, ktoré sa môžu odlišovať v závislosti od členského štátu.

Otázka 5: Mal by sa zlepšiť prístup exekučných orgánov k registrom sociálneho zabezpečenia a k daňovým registrom? Ak áno, ako a do akej miery?

3. Výmena informácií medzi exekučnými orgánmi

a) Súčasný stav

V súčasnosti nemajú exekučné orgány taký priamy prístup k (neverejným) registrom iných členských štátov, ku ktorým prístup vnútroštátne exekučné orgány príslušného štátu. Ak aj prístup exekučných orgánov k týmto registrom existuje, je prísne obmedzený na vnútroštátne exekučné orgány. V súčasnosti neexistujú žiadne medzinárodné právne nástroje, ktoré sa zaoberajú výmenou informácií medzi vnútroštátnymi exekučnými orgánmi.[28]

Nedostatočná spolupráca medzi exekučnými úradníkmi a orgánmi v občianskych veciach je však v kontraste s úzkou spoluprácou daňových orgánov v Európskej únii. Smernica týkajúca sa vymáhania pohľadávok, ktorá vyplýva z poľnohospodárskeho záručného fondu,[29] stanovuje systém priamej výmeny informácií medzi vnútroštátnymi orgánmi. Pôsobnosť tejto smernice sa rozšírila na pohľadávky týkajúce sa určitých daní.[30] Článok 4 smernice stanovuje, že „na základe žiadosti dožiadajúceho orgánu dožiadaný orgán poskytne akúkoľvek informáciu, ktorá by mohla byť užitočná pre dožiadajúci orgán pri refundácii jeho pohľadávky.“ Žiadosti sú v súčasnosti postúpené elektronicky.[31] Dožiadaný orgán nie je povinný poskytnúť informácie, ktoré by sprístupnili obchodné, priemyselné alebo služobné tajomstvo alebo ak by takéto sprístupnenie mohlo viesť k ohrozeniu bezpečnosti alebo by bolo v rozpore s verejným poriadkom štátu.[32]

b) Možné riešenia

V dôsledku toho a pri neexistencii celoeurópskych registrov by mohlo byť jednou z možností rozšírenie spolupráce medzi vnútroštátnymi exekučnými orgánmi a zavedenie priamej výmeny informácií medzi nimi. Exekučné orgány v jednom členskom štáte by mohli požiadať o pomoc príslušné orgány v inom členskom štáte. V tejto súvislosti by mohol byť vzorom nástroj Spoločenstva týkajúci sa vzájomnej pomoci daňových orgánov.

Mohol by sa tiež preskúmať rozsah výmeny informácií medzi vnútroštátnymi exekučnými orgánmi, v ktorom by mohol byť využívaný informačný systém vnútorného trhu. Informačný systém vnútorného trhu bol vyvinutý ako elektronický nástroj výmeny informácií medzi orgánmi členských štátov fungujúci vo všetkých úradných jazykoch a môže potenciálne podporiť právny predpis Spoločenstva.

V nadväznosti na tento prístup by mohol budúci nástroj Spoločenstva poskytnúť zoznam vnútroštátnych exekučných orgánov oprávnených žiadať informácie z registrov v inom členskom štáte a mohol by stanoviť lehoty, v rámci ktorých by mala byť žiadosť o informácie vybavená. Mohli by existovať štandardizované formuláre na podanie žiadosti a na jej odpoveď vo všetkých jazykoch Spoločenstva a údaje by sa podľa možnosti mohli vymieňať elektronicky.

Ak sa rozhodne pre túto možnosť, bude potrebné zvážiť, ako vyriešiť značné rozdiely v informáciách, ktoré sú dostupné exekučným orgánom. V niektorých členských štátoch[33] nie sú exekučné orgány spravované štátom a nemajú prístup k verejným registrom vo svojich vlastných členských štátoch. V dôsledku toho by nemohli poskytnúť vhodné informácie exekučným orgánom iných členských štátov.

Počas konania vyplývajúceho zo vzájomnej pomoci sa musia zohľadniť pravidlá o ochrane údajov.

Otázka 6: Mala by sa zlepšiť výmena informácií medzi exekučnými orgánmi? Ak áno, ako?

4. Vyhlásenie dlžníka

a) Súčasný stav

Mnoho vnútroštátnych systémov[34] splnomocňuje exekučné orgány, aby priamo zisťovali aktíva dlžníka. V niektorých členských štátoch sa vyhlásenie dlžníka uskutočňuje vo forme výpovede pred súdom, ktorý koná vo veci exekúcie. Dlžník sa vyzve, aby sa zúčastnil ústneho pojednávania, na ktorom ho vypočúva sudca (alebo súdny úradník).[35] Veriteľ mu môže klásť ďalšie otázky.[36] Môže sa tiež uskutočniť krížový výsluch dlžníka a dlžník musí predložiť písomný dôkaz o svojich aktívach.[37] V iných členských štátoch sa však vyhlásenie dlžníka uskutočňuje vyplnením povinných formulárov.[38] V týchto členských štátoch sa vyhlásenie dlžníka nepovažuje za dôkaz, ale za skutočnosť zistenú exekučnými orgánmi.

Existujú dva rôzne modely vyhlásenia: prvý model vyžaduje od dlžníka sprístupniť všetko jeho aktíva, zatiaľ čo druhý model obmedzuje túto povinnosť na aktíva potrebné na vymáhanie pohľadávky veriteľa.

Podmienky na získanie vyhlásenia dlžníka sú podobné. Vo všetkých členských štátoch požaduje toto vyhlásenie veriteľ. Toto vyhlásenie sa spravidla uskutoční iba v prípade neúspešného pokusu o zabavenie majetku alebo ak takýto pokus bude pravdepodobne neúspešný. Moderné exekučné systémy vyžadujú, aby bolo vyhlásenie uskutočnené na začiatku konania s cieľom umožniť exekučným orgánom získať potrebné informácie v skoršom štádiu.[39] V týchto systémoch nie je neúspešný pokus o zabavenie majetku predbežnou podmienkou.

Hlavný problém s vyhlásením dlžníka spočíva v tom, že vyhlásenie sa musí uskutočniť osobne. Ak dlžník odmietne sprístupniť svoje aktíva, môžu exekučné orgány (s podporou polície) vykonať fyzické donútenie a zatknúť ho.[40] V Portugalsku môžu byť uložené pokuty dlžníkovi, ktorý odmietne spolupracovať; V mnohých ďalších členských štátoch sa môže uložiť dlžníkovi trest odňatia slobody (do jedného alebo dvoch rokov).[41] Uskutočnenie nesprávneho alebo falošného vyhlásenia sa považuje za trestný čin.[42] V niektorých členských štátoch sa preto vyhlásenie uskutočňuje pod prísahou ako miestoprísažné vyhlásenie.[43]

V niektorých členských štátoch neexistuje vyhlásenie dlžníka.[44] Toto sa môže vysvetliť skutočnosťou, že vyhlásenie dlžníka je podobné určitému druhu „osobnej exekúcie“ (t.j. exekúcie voči osobe dlžníka), čo by mohlo byť postihované odňatím slobody. Ďalší dôvod môže spočívať v právnej povahe vyhlásenia, ktoré sa môže považovať za vykonávanie dôkazu, najmä ak sa vyhlásenie uskutoční na ústnom pojednávaní súdu, ktorý koná vo veci exekúcie. Exekučné orgány sú jasne oddelené od súdneho systému vo väčšine románskych členských štátov, takže takéto vykonávanie dôkazu sa môže považovať za nezlučiteľné s exekučnými štruktúrami. V iných členských štátoch však vyhlásenie môže byť uskutočnené tiež u súdneho exekútora alebo exekučných orgánov. Okrem toho, povinnosť dlžníka sprístupniť svoje aktíva sa značne uznáva v konaniach pri platobnej neschopnosti alebo obdobných konaniach.[45]

b) Vhodné možnosti

Aby sa opatrenia na úrovni Spoločenstva súvisiace s vyhlásením dlžníka mohli považovať za užitočné a potrebné s cieľom zlepšiť transparentnosť aktív dlžníka, je potrebné preskúmať celý rad možností:

Jednou možnosťou by bol nástroj Komisie stanovujúci povinnosť členských štátov zaviesť postup na získanie vyhlásenia dlžníka, pričom členské štáty by si sami určili podmienky, na základe ktorých by sa takéto vyhlásenie malo uskutočniť. Vzor pre takéto ustanovenie bol vypracovaný Skupinou Storme pre aproximáciu európskych občianskosúdnych konaní. [46]

Nástroj zabezpečujúci iba takúto „minimálnu harmonizáciu“ by však mal niekoľko nevýhod: naďalej by existovali rozdiely medzi vnútroštátnymi právnymi systémami, sprístupnenie aktív na základe jedného spoločného formulára by nebolo možné a značné rozdiely by zostali v súvislosti s ukladaním trestov za nedodržania tejto povinnosti.

Zavedenie systému na získanie vyhlásenia dlžníka by malo zohľadniť zásadu proporcionality: Vo vyhlásení by sa nemali uvádzať informácie, ktoré nie sú potrebné na účel, na ktorý sa vyhlásenie vyžaduje. Riešenie, ktorým sa núti dlžník sprístupniť vopred všetky svoje aktíva je menej citlivé k súkromiu ako riešenie, v ktorom sa od dlžníka žiada urobiť vyhlásenie iba k potrebným informáciám, keď sú splnené osobitné podmienky.

c) Zavedenie európskeho vyhlásenia o aktívach

Ďalšou možnosťou, ktorá by sa mala zvážiť, je preto zavedenie jednotného „európskeho vyhlásenia o aktívach“ , ktoré by prinútilo dlžníkov sprístupniť všetky aktíva v európskom justičnom priestore. Transparentnosť aktív dlžníka by nemala byť obmedzená zásadou teritoriality exekučných konaní v členských štátoch, keďže v rámci európskeho justičného priestoru všetky aktíva dlžníka v zásade podliehajú exekúcii, v ktorom je zabezpečený voľný obeh rozsudkov.[47]

Vyhlásenie by mohlo byť podané na štandardnom formulári dostupnom vo všetkých jazykoch Spoločenstva. Minimálne (či dokonca jednotné) pravidlá by sa mohli stanoviť pre podmienky a obsah vyhlásenia a súvisiace sankcie. Výsledkom by bolo, že veritelia by mali rovnaký prístup k informáciám o aktívach v rámci európskeho justičného priestoru, zatiaľ čo dlžníci by v rámci vnútorného trhu dostali rovnakú ochranu. Okrem toho by sa obmedzil „obchod s informáciami“ v rámci európskeho justičného priestoru.

Keďže tento možný nástroj by nemal zasahovať do organizácie exekučných orgánov v členských štátoch, každý členský štát by mohol uviesť príslušný orgán alebo orgán verejnej moci kompetentný pri získaní vyhlásenia. Sprístupnenie by sa malo urobiť veriteľovi alebo príslušnému orgánu ustanovenému v právnych predpisoch členských štátov [napríklad súdnemu exekútorovi (huissier de justice) , exekučnej agentúre alebo exekučnému súdu].

Dlžník by mal mať možnosť vyhnúť sa povinnosti uskutočniť vyhlásenie tým, že by ponúkol platbu alebo určil aktíva, ktoré sú dostatočné na exekúciu. Zdá sa tiež vhodným umožniť dlžníkovi vyhnúť sa povinnosti uskutočniť vyhlásenie tým, že by ponúkol platbu v splátkach, ktoré sú zabezpečené bankovou zárukou alebo obdobným zabezpečením.

Dlžník by mohol uskutočniť vyhlásenie vyplnením formulára. Tam, kde je to možné, by sa to malo urobiť vo forme zaškrtávania políčok (s cieľom označiť či existuje alebo neexistuje osobitný druh aktív). Mohla by sa tiež ponúknuť možnosť vyplnenia formulára on-line v Európskom justičnom atlase pre občianskoprávne veci.[48]

Napokon by nástroj mohol zabezpečiť sankcie, ktoré by sa mali uplatňovať v prípade nesplnenia povinnosti. Jednou z možností by bolo ukladanie pokút a zatknutie dlžníka. Nepravdivé tvrdenia dlžníka by mohli byť sankcionované trestným právom. S cieľom vyhnúť sa neprimeranému nátlaku na dlžníka mohlo by sa nástrojom zakázať zverejnenie vyhlásenia dlžníka vo verejnom registri („zoznam dlžníkov“).

Otázka 7: Myslíte si, že by malo byť zavedené európske vyhlásenie o aktívach?

Otázka 8: Ak áno, na základe akých podmienok by malo byť možné ho získať? Mali by existovať sankcie za nepravdivé tvrdenia uvedené vo vyhlásení? Ak áno, aké?

Otázka 9: Akú mieru harmonizácie európskeho vyhlásenia o aktívach považujete za vhodnú? Aký by mal byť presný obsah európskeho vyhlásenia o aktívach?

5. Ďalšie opatrenia

Okrem možných opatrení na zlepšenie transparentnosti dlžníkových aktív, ktoré boli uvedené v tejto zelenej knihe, možno existujú iné opatrenia, ktoré by sa mohli zvážiť.

Otázka 10: Aké iné opatrenia na úrovni EÚ navrhujete s cieľom zvýšiť transparentnosť aktív dlžníka?

[1] Oznámenie Komisie Rade a Európskemu parlamentu , Ú.v. ES C 33, 31.1.1998, s. 3.

[2] Program opatrení pre implementáciu zásady vzájomného uznávania rozhodnutí v občianskych a obchodných veciach, Ú.v. ES C 12, 15.1.2001, s. 1.

[3] Štúdia č. SVV/A3/2002/02. Záverečnú správu je možné nájsť na stránke: http://ec.europa.eu/justice_home/doc_centre/civil/studies/doc_civil_studies_en.htm.

[4] KOM(2006) 618 v konečnom znení

[5] Štúdia č. SVV/A3/2002/02, s. 47.

[6] Treba však upozorniť na to, že väčšina členských štátov kombinuje črty oboch systémov, aj keď môže byť príslušný vnútroštátny systém všeobecne klasifikovaný ako jeden z týchto dvoch systémov.

[7] Napríklad v Nemecku, Grécku a Anglicku.

[8] Španielsko a Portugalsko

[9] Napríklad v Škótsku existujú rozsiahle on-line prístupné registre, ale justičný systém nezabezpečuje vyhlásenie dlžníka alebo tretej strany dlžníka.

[10] Štúdia č. JAI/A3/2002/02, s. 48.

[11] Smernica Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov, Ú. v. ES L 281, 23.11.1995, s. 31. Cieľom smernice 95/46/ES je zabezpečiť základné právo na ochranu osobných údajov fyzických osôb, ale aj zabezpečiť voľný pohyb týchto údajov v rámci Európskej únie. Podľa tejto smernice musí byť akékoľvek spracovanie osobných údajov korektné a v súlade s predpismi. Osobné údaje musia byť zhromaždené na špecifikované, explicitné a zákonné účely a nebudú sa ďalej spracovávať spôsobmi, ktoré nie sú zlučiteľné s týmito účelmi (zásada obmedzeného účelu). Osobné údaje musia byť primerané, relevantné a nie nadbytočné z hľadiska účelu, na ktorý sa zbierajú (zásada proporcionality). Získané informácie nesmú byť postúpené neoprávneným tretím osobám. Spracovanie údajov je dovolené vtedy, ak predmet údajov dal svoj súhlas alebo ak sa splní jedna alebo viacero ďalších podmienok, medzi ktorými je - ak spracovanie je potrebné na zosúladenie s právnou povinnosťou kontrolóra alebo ak spracovanie je potrebné pre splnenie úlohy vykonávanej vo verejnom záujme alebo pri výkone úradnej moci zverenej kontrolórovi. Spracovanie citlivých údajov je možné vtedy, ak je to potrebné na vznik, uplatnenie alebo ochranu právnych nárokov. Požiadavka smernice na transparentnosť zabezpečuje povinnosť informovať predmet údajov o spôsobe spracovania jeho osobných údajov vrátane totožnosti kontrolóra, účelu spracovania a možných príjemcov údajov. Podľa uvedených noriem musia byť účel spracovania, druh potrebných osobných údajov a príjemcovia údajov presne definované a predmet údajov náležite informovaný. Ak sú splnené tieto podmienky, neexistuje prekážka na zabezpečenie účinnej transparentnosti aktív dlžníka.

[12] Niekoľko základných informácií o vnútroštátnych exekučných systémoch a kompetentnom orgáne, s ktorým je možné sa kontaktovať pri žiadosti o exekúciu, je už dostupných na stránke Európskej justičnej siete v občianskych a obchodných veciach: h ttp://ec.europa.eu/civiljustice/enforce_judgement/enforce_judgement_gen_en.htm

[13] http://ec.europa.eu/civiljustice/

[14] Prvá smernica Rady 68/151/EHS z 9. marca 1968 o koordinácii ochranných opatrení, ktoré členské štáty vyžadujú od obchodných spoločností na ochranu záujmov spoločníkov a tretích osôb v zmysle druhého odseku článku 58 Zmluvy s cieľom zabezpečiť rovnocennosť týchto ochranných opatrení v rámci celého Spoločenstva , Ú.v. ES L 65, 14.3.1968, s. 8.

[15] Jedenásta smernica Rady 89/666/EHS z 21. decembra 1989 o požiadavkách na sprístupnenie údajov týkajúcich sa pobočiek zriadených v určitom členskom štáte určitými druhmi obchodných spoločností, ktoré sa spravujú právom iného štátu , Ú. v. ES L 395, 30.12.1989, s. 36.

[16] Takéto dokumenty a údaje sú:a) akt o založení spoločnosti a stanovy, ak predstavujú osobitný dokument;b) zmeny dokumentov uvedených v písmene a), vrátane predĺženia trvania spoločnosti;c) po každej zmene aktu o založení spoločnosti alebo stanov úplný text aktu o založení spoločnosti alebo stanov v platnom znení;d) vymenovanie, skončenie funkcie a údaje o osobách, ktoré buď ako zákonom stanovený orgán, alebo ako členovia takéhoto orgánu:i) sú oprávnení zastupovať spoločnosť v konaniach s tretími osobami a v konaniach pred súdom;ii) zúčastňujú sa na správe spoločnosti, dohľade alebo kontrole nad ňou.Zo zverejnených údajov musí byť jasné, či osoby oprávnené zastupovať spoločnosť môžu tak robiť samostatne alebo musia konať spoločne;e) výšku upísaného základného imania minimálne raz ročne, ak sa v akte o založení spoločnosti alebo v stanovách uvádza schválené základné imanie, pokiaľ zvýšenie upísaného základného imania nevyžaduje zmenu stanov;f) súvahu a výkaz ziskov a strát za každý finančný rok. Doklad obsahujúci súvahu musí obsahovať údaje o osobách, ktoré sú zo zákona povinné potvrdiť ju.

[17] V Taliansku sú tieto informácie zaznamenané v centrálnom registri, ktorý spravuje Talianska obchodná komora a je dostupný on-line na www.infocamere.it.

[18] Treba upozorniť, že súkromné služby umožňujúce on-line prístup do obchodných registrov alebo obchodných databáz s obchodnými informáciami, ako napríklad európsky obchodný register (www.ebr.org), sa takisto opierajú o informácie uvedené v úradnom registri.

[19] Porovnávací prieskum však ukazuje, že informácie o jednotlivých podnikateľoch sú registrované a dostupné vo všetkých členských štátoch.

[20] Príklady: Írsko, Holandsko, Fínsko, Spojené kráľovstvo.

[21] V iných členských štátoch sú informácie pred zaznamenaním preskúmané a overené registračnými úradníkmi.

[22] Príklad: ESD, C-191/95, Komisia vs. Nemecko , [1998] ECR I 5449.

[23] Výnimkami sú Spojené kráľovstvo a Írsko.

[24] Príklady: Nemecko, Taliansko.

[25] Výnimka: V Rakúsku je centrálny register obyvateľstva dostupný on-line: www.business.telekom.at.

[26] Výnimkami sú Taliansko a Škótsko. V Holandsku a Belgicku môžu súdni exekútori získať informácie o adrese dlžníka a jeho zamestnaní zo záznamov o sociálnom zabezpečení. V Luxembursku môže veriteľ požiadať zmierovacieho sudcu (juge de paix) , aby kontaktoval register sociálneho zabezpečenia s cieľom zistiť adresu dlžníka a jeho zamestnanie. Vo Francúzsku je právna situácia komplikovanejšia, keďže súdni exekútori (huissiers de justice) nemajú priamy prístup k administratívnej pomoci, ale musia požiadať o pomoc štátneho zástupcu (Procureur de la République) . Okrem toho, majú súdni exekútori (huissiers) zakázané využívať získané informácie na iné účely než je exekúcia na základe právneho titulu uplatnená veriteľom.

[27] Rakúske právo informácie z registrov sociálneho poistenia dokonca uprednostňuje. Vyhlásenie dlžníka sa môže vyžadovať iba v prípade, ak by register sociálneho poistenia nemohol poskytnúť žiadne údaje o zamestnaní dlžníka alebo jeho príjme.

[28] Severské krajiny však plánujú prijať „Dohodu o výmene informácií pri vymáhaní nárokov“. Tento dohovor by bol prvým nástrojom zabezpečujúcim priamu spoluprácu medzi exekučnými orgánmi. Toto je však výnimkou a zlepšený prístup k registrom, ktorý bol nedávno umožnený exekučným orgánom v niektorých štátoch, zostáva spravidla prísne územne obmedzený.

[29] Smernica Rady č. 76/308/EHS z 15. marca 1976 o vzájomnej pomoci pri refundácii pohľadávok vyplývajúcich z činností, ktoré tvoria časť systému financovania Európskeho poľnohospodárskeho usmerňovacieho a záručného fondu a o poľnohospodárskych poplatkoch a clách, Ú. v. ES L 73, 19.6.1976, s. 18 .

[30] Smernica Rady 2001/44/ES z 15. júna 2001, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 76/308/EHS o vzájomnej pomoci pri vymáhaní pohľadávok pochádzajúcich z operácií tvoriacich súčasť systému financovania Európskeho poľnohospodárskeho usmerňovacieho a záručného fondu a poľnohospodárskych odvodov a colných poplatkov a v súvislosti s daňou z pridanej hodnoty a niektorými spotrebnými daňami, Ú. v. ES L 175, 28.6.2001, s. 17.

[31] Smernica Komisie 2002/94/ES z 9. decembra 2002 ustanovujúca podrobné pravidlá vykonávania určitých ustanovení smernice Rady 76/308/EHS o vzájomnej pomoci pri vymáhaní pohľadávok týkajúcich sa určitých poplatkov, ciel, daní a iných opatrení , Ú.v. ES L 337, 13.12.2002, s. 41.

[32] V tejto súvislosti treba upozorniť, že tiež článok 44 návrhu Komisie na nariadenie Rady o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti [KOM (2005) 649 v konečnom znení] stanovuje systém spolupráce medzi ústrednými orgánmi, ktoré „poskytujú prístup k informáciám, ktoré umožňujú uľahčiť vymáhanie výživného“. Tieto informácie sa poskytujú, okrem iného, s cieľom „zistiť miesto pobytu dlžníka“ a „ohodnotiť aktíva dlžníka“:

[33] Napríklad Francúzsko a Spojené kráľovstvo.

[34] Dánsko, Nemecko, Estónsko, Írsko, Grécko, Španielsko, Rakúsko, Portugalsko, Fínsko, Švédsko, Spojené kráľovstvo (Anglicko a Wales).Vyhlásenie dlžníka sa nestanovuje v Belgicku, Francúzsku, Taliansku, Luxembursku, Holandsku a Škótsku. Vo Francúzsku však existuje obmedzená povinnosť dlžníka sprístupniť bankový účet, v Holandsku môže exekučný orgán požiadať dlžníka o sprístupnenie jeho príjmov, v Belgicku musí dlžník sprístupniť svoj majetok, ak sa uplatňuje ochranné opatrenie. V Taliansku sa diskutuje o zavedení vyhlásenia dlžníka.V Lotyšsku neexistuje vyhlásenie dlžníka ako také. Podľa občianskeho súdneho poriadku (články 552 a 557) musí však dlžník vo fáze výkonu rozhodnutia alebo súdneho rozsudku poskytnúť informácie súdnemu exekútorovi o svojej finančnej situácii. Za poskytnutie úmyselne nesprávnych informácií súdnemu exekútorovi o svojej finančnej situácii môže byť dlžník administratívne alebo trestnoprávne zodpovedný.V Rumunsku neexistuje žiadna povinnosť dlžníka urobiť vyhlásenie o svojich aktívach/príjme pred tým, ako sa nariadila exekúcia. Podľa občianskeho súdneho poriadku má súdny exekútor povinnosť s použitím všetkých zákonných prostriedkov dosiahnuť plné a rýchle uspokojenie pohľadávky stanovenej v nariadení o exekúcii. Súdny exekútor môže požiadať dlžníka, aby urobil písomné vyhlásenie týkajúce sa jeho príjmu a aktív s uvedením miesta, kde sa nachádzajú (článok 373 občianskeho súdneho poriadku).Na Cypre žiada dlžník pomoc súdu, aby mohol byť vyhlásený úpadok. V prvej fáze žiada dlžník od súdu rozhodnutie o vyhlásení úpadku a následne súd vyhlási úpadok.

[35] V Dánsku, Írsku, Anglicku a Španielsku.V Bulharsku neobsahuje súčasný občiansky súdny poriadok z roku 1952 žiadne normy o vyhlásení dlžníka. Podľa článku 448 občianskeho súdneho poriadku, ktorý nadobudne účinnosť 1. marca 2008, bude dlžník povinný dostaviť sa na okresný súd a podať vyhlásenie o celom svojom majetku a príjme, ak nepostačuje vytvorený majetok dlžníka. S cieľom získať vyhlásenie dlžníka musí súdny exekútor vyplniť žiadosť na krajskom súde, ktorá sa považuje za žiadosť na verejnom pojednávaní. Za nesprávne informácie alebo odmietnutie dostaviť sa na súd alebo sprístupniť svoj majetok nesie dlžník zodpovednosť podľa článku 290a trestného zákona a môže byť potrestaný trestom odňatia slobody do troch rokov.V Českej republike existuje vyhlásenie o aktívach (majetkové vyhlásenie) (§ 260a – 260h občianskeho súdneho poriadku). Neexistuje žiadna osobitná forma a vyhlásenie sa tiež môže uskutočniť ústne pred súdom. Odmietnutie dlžníka sprístupniť svoje aktíva alebo nesprávne vyhlásenia sú sankcionované trestom odňatia slobody do 1 roka alebo peňažným trestom (§ 256d trestného zákona).V Slovinsku ak veriteľ preukáže, že navrhované exekučné opatrenia nebudú zrejme postačovať na uspokojenie pohľadávky, je dlžník povinný na požiadanie veriteľa alebo po úvahe súdu predložiť kedykoľvek počas exekučného konania súpis svojho majetku spolu s dôkazom o vlastníctve a ďalších majetkových právach so zreteľom na tento majetok a uviesť dôkaz, ktorý preukazuje jeho pohľadávky. Súd uznesením nariadi dlžníkovi predložiť súpis svojho majetku. Ak dlžník nepredloží tento súpis do termínu stanoveného súdom, súd uskutoční výsluch, na ktorom bude dlžník vypočúvaný o skutočnostiach týkajúcich sa jeho majetku. Súd poučí dlžníka o následkoch krivej výpovede. Dlžník, ktorý bol riadne predvolaný na pojednávanie, ale nedostavil sa, alebo ktorý na pojednávaní alebo v súpise svojho majetku neuvedie správne a pravdivé údaje, sa potrestá pokutou do 4 173 EUR v prípade fyzickej osoby a pokutou do 41 730 EUR v prípade právnickej osoby a živnostníka.

[36] Toto je prípad väčšiny členských štátov.

[37] V Írsku a Anglicku.

[38] Nemecko, Španielsko, Rakúsko, Švédsko.

[39] Napríklad v Španielsku a Portugalsku.

[40] V Írsku a Anglicku sa nerešpektovanie súdnych rozhodnutí považuje za pohŕdanie súdom.

[41] Dánsko, Nemecko, Írsko, Anglicko, Grécko, Španielsko, Rakúsko, Portugalsko, Švédsko.

[42] V Estónsku môže súd prikázať predvedenie alebo zadržanie dlžníka, ktorý bez rozumného dôvodu nepredloží zoznam aktív súdnemu exekútorovi alebo si nesplní povinnosť, ku ktorej sa zaviazal pod prísahou. Dlžník môže byť odsúdený až na tridsať dní väzenia. Jeden rok po zložení prísahy sa od dlžníka požaduje, aby zložil prísahu opätovne, avšak iba ak súdny exekútor má dôvod domnievať sa, že dlžník získal aktíva po zložení prísahy.

[43] Napríklad v Estónsku môže súd na žiadosť súdneho exekútora alebo žiadateľa požiadať dlžníka o zloženie prísahy pred súdom, že informácie predložené súdnemu exekútorovi týkajúce sa jeho aktív sú správne.

[44] Pozri poznámky pod čiarou 33 a 34.

[45] Toto je prípad Belgicka pri platobnej neschopnosti spotrebiteľov.

[46] Pozri článok 12.4 návrhu skupiny expertov v správe Storme (ed.) Rapprochement du Droit Judiciaire de l`Union européenne, s. 210-211.„Na ochranu súdom uznaného veriteľa, ktorý preukáže svoju neschopnosť nájsť dostatočné aktíva u súdom uznaného dlžníka na splnenie rozsudku, právo členských štátov zabezpečí:1. aby dlžník úplne sprístupnil povahu a miesto svojich aktív. Takéto sprístupnenie sa uskutoční veriteľovi alebo príslušnému orgánu stanovenému zákonom;2. aby príslušný orgán mohol vyžadovať od tretích osôb sprístupnenie všetkých informácií týkajúcich sa aktív dlžníka, ktoré sú v ich držbe. „Tretie osoby“ zahŕňajú všetky inštitúcie, ktoré vedú účet na meno dlžníka.3. sankcie, ktorými môžu byť tieto povinnosti vynucované.“

[47] Treba upozorniť, že už v súčasnosti sa zásada teritoriality neuplatňuje na vyhlásenie dlžníka na základe praxe v niektorých členských štátoch (najmä v Rakúsku, Nemecku a Anglicku). Povinnosť dlžníka vydať miestoprísažné vyhlásenie nie je obmedzená na domáce aktíva, ale dlžník musí sprístupniť svoje celé aktíva vrátane tých, ktoré sa nachádzajú v zahraničí.

[48] http://ec.europa.eu/justice_home/judicialatlascivil/html/fillinginformation_en.htm