52007DC0757

[pic] | KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV |

Brusel, 27.11.2007

KOM(2007) 757 v konečnom znení

OZNÁMENIE KOMISIE

O POKROKU PRI DOSIAHOVANÍ CIEĽOV KJÓTSKEHO PROTOKOLU (požadované podľa rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady 280/2004/ES o mechanizme sledovania emisií skleníkových plynov v Spoločenstve a uplatňovania Kjótskeho protokolu) {SEK(2007)1576}

OBSAH

1. ZHRNUTIE 3

2. SKUTOČNÝ POKROK V OBDOBÍ ROKOV 1990 – 2005 5

2.1. Vývoj v oblasti emisií skleníkových plynov 5

2.2. Emisie pripadajúce na hlavu a intenzita skleníkových plynov v roku 2005 6

2.3. Emisie skleníkových plynov v roku 2005 v porovnaní s rokom 2004 7

2.4. Vývoj v oblasti emisií v hlavných hospodárskych sektoroch 8

3. PREDPOKLADANÝ POKROK PRI DOSAHOVANÍ ÚLOH KJÓTSKEHO PROTOKOLU 10

3.1. Predpoklady členských štátov 10

3.1.1. EÚ-27 10

3.1.2. EÚ-15 10

3.1.3. EÚ-12 10

3.1.4. Kandidátske krajiny 11

3.2. Implementácia Európskeho programu klimatických zmien (ECCP) 13

3.3. Implementácia systému obchodovania s emisiami v EÚ (ETS v EÚ) 14

3.3.1. Prvé obdobie obchodovania (roky 2005 – 2007) 14

3.3.2. Druhé obdobie obchodovania (roky 2008 – 2012) 14

3.3.3. Využitie spoločnej implementácie (JI) a mechanizmu čistého rozvoja (CDM) hospodárskymi subjektmi 14

3.4. Predpokladané využitie kjótskych mechanizmov vládou 15

3.5. Predpokladané využívanie zachytávačov uhlíka 15

1. ZHRNUTIE

Európske spoločenstvo (ES) sa podľa Kjótskeho protokolu dohodlo na znížení svojich emisií skleníkových plynov (SP) do roku 2008 až 2012 o 8 % v porovnaní s úrovňami východiskového roka[1]. Na základe najaktuálnejších kontrolných údajov z roku 2005[2] , ktoré sú k dispozícii, boli celkové emisie (SP) v EÚ-15 2 % pod nad úrovňami východiskového roku[3] okrem využívania pôdy, zmien vo využívaní pôdy a činnosti lesníctva (LULUCF). V roku 2005 sa emisie SP v EÚ-15 znížili o 0,8 % v porovnaní s rokom 2004, kým hospodárstvo EÚ-15 vzrástlo o 1,6 %.

Predpoklady[4] znázornené v grafe 1 poukazujú na to, že Spoločenstvo dosiahne svoj kjótsky cieľ za podmienky, že ČŠ čo najskôr zavedú a implementujú svoje dodatočné politiky a opatrenia (pre podrobnejšie údaje pozri tabuľky 1, 2 a 3 v prílohe). Z tohto hľadiska sa vykonal významný krok súvisiaci s nedávnymi rozhodnutiami o národných alokačných plánoch (NAP) v rámci systému obchodovania s emisiami v EÚ (ETS) na roky 2008 – 2012, ktoré budú znamenať odhadované zníženie emisií vo výške 3,4 % pre EÚ-15 a 2,6 % pre EÚ-25[5] v porovnaní s východiskovým rokom. Odhadované zníženia ešte v predpokladoch nie sú zohľadnené.

Graf 1: Skutočné a predpokladané emisie pre EÚ-15

[pic]

V súčasnosti sa predpokladá, že tri ČŠ z EÚ-15, Nemecko, Švédsko a Spojené kráľovstvo sú na ceste k dosiahnutiu svojich cieľov do roku 2010 iba pomocou existujúcich vnútroštátnych politík a opatrení. Osem ČŠ okrem toho predpokladá, že dosiahne svoje ciele, keď sa zohľadní účinok kjótskych mechanizmov, zachytávačov uhlíka a dodatočných vnútroštátnych politík a opatrení, o ktorých sa už diskutuje. Podľa tejto analýzy sa javí, že Dánsko, Taliansko a Španielsko nie sú schopné dosiahnuť svoj kjótsky cieľ. Je však potrebné poznamenať, že v tejto analýze sa ešte v plnej miere nezahŕňa potenciálny účinok nedávnych rozhodnutí Komisie o NAP v súvislosti s emisiami v rokoch 2008 – 2012. Okrem toho sa v nej nezahŕňa účinok doplnkových činností, ktoré väčšina týchto ČŠ nedávno stanovila, alebo sú v procese stanovenia s cieľom dosiahnuť kjótsky cieľ[6],[7]. Aby takéto opatrenia však boli účinné, musia sa zaviesť okamžite.

Celkové emisie SP v EÚ-27 boli v roku 2005 11% pod úrovňou východiskového roka bez emisií a odstránenia LULUCF a o 0,7 % nižšie v porovnaní s rokom 2004. Hospodárstvo EÚ-27 vzrástlo v roku 2005 o 1,8 %.

Napriek skutočnosti, že sa vo väčšine ČŠ EÚ-12 predpokladá zvýšenie emisií v rokoch 2005 – 2010, u deviatich z nich, ktoré majú stanovený kjótsky cieľ avšak nie sú súčasťou EÚ-15, sa predpokladá, že splnia alebo dokonca prekročia svoje kjótske ciele len pri využití existujúcich domácich politík a opatrení. Slovinsko predpokladá, že splní svoj kjótsky cieľ plánovanými dodatočnými politikami a opatreniami, využitím kjótskych mechanizmov a zachytávačov uhlíka.

Na jar 2007 Európska rada schválila nezávislý záväzok EÚ do roku 2020 znížiť emisie SP najmenej o 20 % v porovnaní s úrovňami roku 1990, a to aj vtedy, keď sa nedosiahne žiadna medzinárodná dohoda. EÚ by bola pripravená zvýšiť toto zníženie na 30 % za predpokladu, že by sa dohoda skutočne realizovala. Graf 2 znázorňuje výrazný rozdiel medzi predpokladmi ČŠ na rok 2020 a cieľmi EÚ na rok 2020, v ktorých sa od EÚ vyžaduje, aby po roku 2012 nastúpila na cestu oveľa výraznejšieho zníženia emisií v porovnaní s rokmi 1990 – 2012. Zdôrazňuje sa tým potreba EÚ a jej ČŠ čo najskôr prijať potrebné právne predpisy na implementáciu všetkých nových politík a opatrení určených v balíku opatrení v oblasti zmeny klímy a energetiky. Komisia do konca roka 2007 predloží legislatívne návrhy vrátane preskúmania ETS v EÚ, obnoviteľných cieľov, opatrení na zníženie emisií pre sektory mimo ETS v EÚ, regulačného rámca na zachytávanie uhlíka a geologické ukladanie, CO2 a autá.

Graf 2: Skutočné a predpokladané emisie pre EÚ-27

[pic]

2. SKUTOČNÝ POKROK V OBDOBÍ ROKOV 1990 – 2005

2.1. Vývoj v oblasti emisií skleníkových plynov

Pokiaľ ide o celkový vývoj emisií SP v ES, dominujú dvaja najväčší producenti emisií, Nemecko a Spojené kráľovstvo, ktorí produkujú asi jednu tretinu celkových emisií SP v EÚ-27. Tieto dva ČŠ dosiahli v porovnaní s rokom 1990 celkové zníženie emisií SP o 340 miliónov ton CO2 ekv.

Hlavné dôvody priaznivého vývoja v Nemecku sú zvýšená účinnosť v jadrových a tepelných elektrárňach a hospodárska reštrukturalizácia piatich nových spolkových krajín po znovuzjednotení Nemecka. Zníženie emisií SP v Spojenom kráľovstve bolo predovšetkým výsledkom liberalizácie trhov s energiou, následného prechodu v palivách od ropy k uhliu vo výrobe elektrickej energie a opatrení na zníženie emisií N2O pri výrobe kyseliny adipovej.

Taliansko a Francúzsko sú tretím a štvrtým najväčším producentom emisií s podielom 11 %. Emisie SP v Taliansku boli v roku 2005 asi 12 % nad úrovňami roku 1990. Emisie SP v Taliansku vzrástli od roku 1990 najmä v dôsledku cestnej dopravy, výroby elektrickej energie a tepla a rafinácie benzínu. Emisie vo Francúzsku boli v roku 2005 o 2 % pod úrovňami roku 1990. Vo Francúzsku sa dosiahlo výrazné zníženie emisií N2O z výroby kyseliny adipovej, ale v období rokov 1990 až 2005 výrazne vzrástli emisie CO2 z cestnej dopravy.

Španielsko a Poľsko sú piatym a šiestym najväčším producentom emisií prispievajúcim asi 9 % a 8 % celkových emisií SP v EÚ-27. V Španielsku sa v období rokov 1990 – 2005 zvýšili emisie o 53 %. Bolo to najmä v dôsledku zvýšenia emisií z cestnej dopravy, výroby elektrickej energie a tepla a výrobných odvetví vo veľkej miere spôsobeného významným populačným rastom a hospodárskym rozvojom. Poľsko znížilo emisie SP v období rokov 1990 až 2005 o 18 % (-32 % od východiskového roka, ktorým je v prípade Poľska rok 1988). Hlavným faktorom, ktorý prispel k zníženiu emisií v Poľsku — podobne ako v iných východoeurópskych ČŠ – bol pokles energeticky neefektívneho ťažkého priemyslu a celková reštrukturalizácia hospodárstva koncom osemdesiatych a začiatkom deväťdesiatych rokov 20. storočia. Výraznou výnimkou bola doprava, najmä cestná doprava, v prípade ktorej emisie vzrástli.

V roku 2005 boli v 11 ČŠ emisie SP nad úrovňami východiskového roka, zatiaľ čo v zostávajúcich 14 ČŠ boli emisie pod úrovňami východiskového roka. Percentuálne odchýlky emisií SP v rokoch 1990 až 2005 od východiskového roka sa pohybujú od -58 % (Litva) po +64 % (Cyprus).

2.2. Emisie pripadajúce na hlavu a intenzita skleníkových plynov v roku 2005

Emisie EÚ-27 pripadajúce na hlavu sa v rokoch 1990 – 2005 znížili o 11,7 % (1,4 tony na hlavu), najmä kvôli výraznému poklesu na začiatku deväťdesiatych rokov 20. storočia (graf 1 v prílohe). Kým emisie pripadajúce na hlavu v EÚ-27 v období rokov 2000 – 2005 sa nezmenili, mierny pokles vo výške -1,2 % sa zaznamenal v EÚ-15, avšak emisie pripadajúce na hlavu v EÚ-12 sa zvýšili o 3,4 %. Hoci emisie SP na hlavu konvergujú, naďalej sú výrazne rozdielne. Rozdiel medzi ČŠ s najnižšími emisiami pripadajúcimi na hlavu (Litva, Lotyšsko, Portugalsko a Švédsko) a ČŠ s najvyššími emisiami pripadajúcimi na hlavu (Luxembursko a Estónsko) je trojnásobný.

Pokiaľ ide o intenzitu SP, v ktorej sa premieta množstvo emisií SP na jednotku HDP, graf 3 znázorňuje oddelenie emisií od hospodárskeho rastu, ktoré sa pozorovalo v EÚ-27 najmä od roku 1998. Je to spôsobené hospodárskym rastom predovšetkým východoeurópskych ČŠ na konci deväťdesiatych rokov 20. storočia. V EÚ-27 sa intenzita SP v rokoch 1990 – 2005 znížila približne o 32 %. Jednotlivé intenzity SP z hospodárstiev ČŠ sa môžu v rozsiahlej miere odlišovať a pre niektoré z nich sú stále dosť vysoké. Vo všetkých nových ČŠ okrem Lotyšska je absolútna intenzita SP v roku 2005 vyššia než priemer EÚ-27.

Graf 3: Intenzita SP pre EÚ-15 a EÚ-27, spotreba elektrickej energie a emisie CO2 pre EÚ-15.

[pic]

2.3. Emisie skleníkových plynov v roku 2005 v porovnaní s rokom 2004

V porovnaní s rokom 2004 sa v roku 2005 emisie SP v EÚ-15 znížili o 0,8 % alebo o 35,2 milióna ton CO2 ekv. a emisie v EÚ-27 sa znížili o 0,7 % alebo o 37,9 milióna ton.

Nemecko, Fínsko, Holandsko a Rumunsko najviac prispeli k poklesu v roku 2005 v absolútnom vyjadrení. Nemecko znížilo svoje emisie o 2,3 % alebo o 23,5 milióna ton ekvivalentov CO2, Fínsko o 14,6 % (11,9 milióna ton), Holandsko o 2,9 % (6,3 milióna ton) a Rumunsko o 4 % (6,4 milióna ton). Belgicko, Česká republika, Dánsko, Estónsko, Francúzsko, Luxembursko, Slovensko, Švédsko a Spojené kráľovstvo tiež zaznamenali pokles.

K celkovému zníženiu emisií EÚ-15 v roku 2005 došlo najmä v dôsledku zníženia emisií CO2 z výroby elektrickej energie a tepla pre domácnosti, domácností a služieb cestnej dopravy. Emisie CO2 z výroby elektrickej energie a tepla pre domácnosti sa znížili o 0,9 % najmä kvôli zníženiu využitia uhlia. Emisie CO2 z domácností a služieb sa znížili o 1,7 %, k výraznému poklesu došlo v Nemecku, Spojenom kráľovstve a Holandsku. V Nemecku a Holandsku k tomu zrejme došlo v dôsledku miernejšej zimy než je zvyčajné. Nemecko rovnako ako v predchádzajúcich rokoch tiež dosiahlo významné zníženie emisií metánu zo sektora odpadov v dôsledku inovatívnych politík a opatrení. Je pozoruhodné, že sa emisie CO2 z cestnej dopravy v EÚ-15 znížili o 0,8 % najmä v dôsledku výrazného zníženia v Nemecku.

V ČŠ EÚ-15 zaznamenalo Španielsko v roku 2005 najväčší nárast emisií v absolútnom vyjadrení, a to vo výške 3,6 % alebo 15,4 milióna ton CO2 ekv. Bolo to spôsobené hlavne 17 % nárastom výroby elektrickej energie v elektrárňach na fosílne palivá spolu s 33 % znížením výroby elektrickej energie v hydroelektrárňach v dôsledku znížených úrovní riek.

V ČŠ EÚ-12 zaznamenalo Poľsko najväčší nárast emisií v absolútnom vyjadrení, a to vo výške 0,6 % alebo 2,3 milióna ton CO2 ekv. Bolo to spôsobené najmä 1 % nárastom prchavých emisií CH4 z energie o 5 % a zvýšením emisií CH4 and N2O z poľnohospodárskeho sektora o 4,5 %. Rakúsko, Bulharsko, Grécko, Maďarsko, Írsko, Taliansko, Lotyšsko, Litva, Malta, Portugalsko a Slovinsko v roku 2005 tiež zaznamenali zvýšenie emisií.

2.4. Vývoj v oblasti emisií v hlavných hospodárskych sektoroch

Najvýznamnejším sektorom, ako vyplýva z grafu 4, je energetický sektor, ktorý v roku 2005 vyprodukoval 80 % celkových emisií EÚ-15, čo znamenalo 3 % nárast emisií SP súvisiacich s energiou v porovnaní s východiskovým rokom. Energetický sektor tiež zahŕňa dopravu, ktorá je zodpovedná za 26 % emisií v tomto sektore. Poľnohospodárstvo je zodpovedné za 9 % celkových emisií SP, priemyselné procesy sú zodpovedné za 8 % a sektor odpadov za 3 %.

V rokoch 1990 až 2005 zaznamenali emisie CO2 z cestnej dopravy najvyšší nárast v absolútnom vyjadrení zo všetkých emisií súvisiacich s energiou, zatiaľ čo sa emisie CO2 z výrobných odvetví výrazne znížili. Nárast v energetickom sektore bol kompenzovaný poklesom vo všetkých ostatných kategóriách zdrojov emisií (pre podrobnejšie informácie pozri pracovný dokument útvarov Komisie). Súhrnne v porovnaní s rokom 1990 emisie:

- z priemyselných procesov sa znížili o 16 % v dôsledku zníženia výroby kyseliny dusičnej, nižších emisií z výroby železa a ocele a zmien v spracovaní;

- z poľnohospodárstva sa znížili o 11 % v dôsledku zníženia počtov dobytka a zníženého používania hnojív a hnoja;

- z odpadov o 38 % v dôsledku nižších emisií CH4 zo spravovaných skládok.

- Graf 4: Zmena v emisiách SP v EÚ-15 podľa sektora a podielu sektorov pre EÚ-27 v roku 2005[pic][pic]

Zdroj: EHS

3. PREDPOKLADANÝ POKROK PRI DOSAHOVANÍ ÚLOH KJÓTSKEHO PROTOKOLU[8]

3.1. Predpoklady členských štátov

3.1.1. EÚ-27

Predpokladá sa, že do roku 2010 budú celkové emisie SP v EÚ-27 asi 10,7% pod úrovňami východiskového roku (pozri tabuľku 2 a 3 v prílohe). Tento predpoklad je založený na vlastných odhadoch ČŠ, ktoré zohľadňujú všetky existujúce vnútroštátne politiky a opatrenia. Predpokladané zníženie predstavuje 13,2 % v prípade zohľadnenia kjótskych mechanizmov a zachytávačov uhlíka. a mohlo by dosiahnuť 16,7 %, ak by sa dodatočné vnútroštátne politiky a opatrenia, o ktorých sa v súčasnosti diskutuje, implementovali včas a priniesli by očakávané výsledky.

3.1.2. EÚ-15

Celkové predpoklady založené na existujúcich vnútroštátnych politikách a opatreniach naznačujú, že emisie SP budú v EÚ-15 v roku 2010 o 4 % pod úrovňami východiskového roku. V prípade zahrnutia

- využívania kjótskych mechanizmov vládami, pri ktorom sa očakáva, že prinesie zníženie emisií o ďalších 2, 5 % a

- celkového odstránenia činností (39,1 MtCO2 ekv. za rok) vyplývajúceho z ustanovení článku 3 ods. 3 a ods. 4 v EÚ-15, zodpovedajúceho 0,9 % zníženiu

sa predpokladá, že EÚ-15 zníži svoje emisie o 7,4 %. Aby EÚ-15 mohli dosiahnuť svoj kjótsky cieľ, je nevyhnutné, aby sa čo najskôr implementovali dodatočné opatrenia plánované na úrovni Spoločenstva ako aj na úrovni ČŠ. V prípade, ak tieto opatrenia prinesú očakávané výsledky, predpokladané celkové zníženie emisií SP by mohlo dosiahnuť 11,4 % v porovnaní s úrovňami východiskového roka, čo znamená, že by EÚ prekročila svoj kjótsky cieľ.

Navyše sa predpokladá, že súčasné rozhodnutia týkajúce sa NAP o pridelení emisných kvót na druhé obdobie obchodovania v rámci ETS v EÚ by prispeli k odhadovaným 3,4 % kjótskeho cieľa pre EÚ-15, ktorý zatiaľ nebol v plnej miere zahrnutý do predpokladov ČŠ.

3.1.3. EÚ-12

Predpokladá sa, že celkové emisie z ďalších 12 ČŠ sa po roku 2005 zvýšia, avšak do roku 2010 budú naďalej 29 % pod ich úrovňami východiskového roka. Pri implementácii dodatočných opatrení sa však očakáva, že sa emisie znížia o ďalšie 2 %. Slovinsko je jediný ČŠ z EÚ-12, ktorý zamýšľa investovať do kjótskych mechanizmov a zahrnúť zachytávače uhlíka.

3.1.4. Kandidátske krajiny

V roku 2005 bolo Chorvátsko na ceste k splneniu svojho kjótskeho cieľa. Predpoklady však naznačujú, že Chorvátsko možno nebude schopné dosiahnuť svoj cieľ, ak sa bude spoliehať len na vnútroštátne opatrenia. Bývalá juhoslovanská republika Macedónsko v roku 2005 ratifikovala Kjótsky protokol, avšak, ako krajina nezaradená do prílohy I nemá žiadne záväzky na zníženie emisií. Turecko, krajina zaradená do prílohy I, je zmluvnou stranou Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy, avšak podľa prílohy B ku Kjótskemu protokolu nemá žiadne záväzky na zníženie emisií. Turecko zatiaľ neratifikovalo Kjótsky protokol.

V rokoch 1990 a 2005 sa v Turecku aj Chorvátsku zvýšili emisie SP pripadajúce na hlavu[9]. Pri 4,4 tonách za rok však predstavujú emisie pripadajúce na hlavu v Turecku menej ako polovicu priemeru emisií, ktorý pripadá na hlavu v EÚ-27. V obidvoch krajinách sa znížila aj úroveň emisií pripadajúca na HDP, čo poukazuje na oddelenie hospodárskeho rastu od spotreby zdrojov.

Graf 5: Relatívna vzdialenosť medzi predpokladmi SP na rok 2010 a príslušnými cieľmi na rok 2010 založenými na „existujúcich“ a „dodatočných“ vnútroštátnych politikách a opatreniach, využití kjótskych mechanizmov a zachytávačov uhlíka.

(Záporné znamienko (-) naznačuje prekročenie kjótskeho cieľa a kladné znamienko (+) naznačuje schodok.)

[pic]

3.2. Implementácia Európskeho programu klimatických zmien (ECCP)

V júni 2001 bolo v Európskom programe klimatických zmien (ECCP) stanovené množstvo spoločných a koordinovaných politík a opatrení (CCPM) pre celú EÚ (tabuľka 4 v prílohe). Teraz sa tieto politiky a opatrenia implementujú podľa ECCP I.

V hodnotení politík a opatrení v EÚ-27 sa ukázalo, že systém obchodovania s emisiami v EÚ (ETS) vrátane využitia projektových mechanizmov významne prispeje k dosiahnutiu kjótskych záväzkov. Medzi ďalšie CCPM, ktoré sú rozšírené a od ktorých sa očakáva prínos pri významnom znížení emisií SP v EÚ, patrí smernica RES-E (vzťahujúca sa na propagáciu elektrickej energie vyrobenej z obnoviteľných energetických zdrojov), smernica o energetickej výkonnosti budov, smernica o biopalivách, propagácia kogenerácie (kombinácia tepla a elektriny) a zdaňovanie energie.

Okrem týchto kľúčových politík a opatrení medzi ďalšie CCPM, od ktorých sa tiež očakáva prínos významných znížení emisií v EÚ, patrí smernica o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania (IPPC), požiadavky energetickej účinnosti pre nové teplovodné kotle, nariadenie o F-plynoch, smernica o emisiách HFC z klimatizačných zariadení v motorových vozidlách a smernica o skládkach odpadu. CCPM, ktoré sú pre EÚ-12 obzvlášť významné, zahŕňajú smernice o odpadoch, veľké spaľovacie zariadenia a režimy priamej podpory v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP).

Súhrnne sa očakáva, že vyššie určené najdôležitejšie politiky prispejú k celkovému zníženiu emisií pripisovanému CCPM v EÚ-27 až do výšky 89 %.

ECCP II sa zaviedol v októbri 2005 na konferencii zainteresovaných strán v Bruseli. ECCP II sa zameriava na preskúmanie ECCP I a na skúmanie nových oblastí politiky, ktorými sú prispôsobenie, letectvo, CO2 a autá, zachytávanie a uloženie uhlíka a ETS v EÚ. Pracovné skupiny ECCP II sa stretli v rokoch 2006 a 2007. Výsledkom bolo, že Komisia navrhla viaceré opatrenia:

- Letectvo: legislatívny návrh o integrácii letectva do ETS v EÚ (december 2006)

- smernica o kvalite palív: legislatívny návrh (január 2007)

- CO2 a automobily: oznámenie (február 2007) a legislatívny návrh (koniec roka 2007 – začiatok roka 2008)

- Vplyvy a prispôsobenie: zelená kniha o prispôsobení (jún 2007)

- Zachytávanie a geologické ukladanie uhlíka: legislatívny návrh o zachytávaní uhlíka a geologickej sekvestrácii (koniec roka 2007)

- Hodnotenie ETS v EÚ: legislatívny návrh (koniec roka 2007)

Ak by sa prvé tri návrhy prijali včas, mohli by prispieť k dosiahnutiu kjótskeho cieľa EÚ.

Okrem opatrení určených na implementovanie v rámci ECCP bude Komisia klásť osobitý dôraz na zníženie emisií SP, ktoré spôsobujú lode, v kontexte nedávno navrhovanej námornej politiky[10].

3.3. Implementácia systému obchodovania s emisiami v EÚ (ETS v EÚ)

Rok 2005 je prvým rokom, za ktorý sú overené údaje o emisiách CO2 k dispozícii zo zariadení patriacich do ETS v EÚ. V roku 2005 ETS v EÚ pokrýval okolo 50 % celkových emisií CO2 v EÚ-25 a okolo 40 % všetkých emisií SP v EÚ-25, čo zodpovedá približne 2 miliardám ton.

Nedostatok nezávisle overených údajov o emisiách za roky pred zavedením ETS v EÚ sťažuje stanovenie celkového vplyvu systému na emisie. Predbežný akademický výskum však naznačuje, že emisie sa v roku 2005 možno znížili v porovnaní s ich úrovňami pred začiatkom ETS v EÚ.

3.3.1. Prvé obdobie obchodovania (roky 2005 – 2007)

Tabuľka 2 v prílohe poskytuje prehľad zahrnutých sektorov a zariadení počas prvého obdobia obchodovania založený na overených správach o emisiách za roky 2005 a 2006. V priemere sa v prvých dvoch rokoch 10 800 zariadení zúčastnilo na systéme obchodovania emitujúcich približne 2 020 Mt CO2 za rok. Týmto zariadeniam boli pridelené emisné kvóty na približne 2 080 Mt CO2 za rok. Dve tretiny týchto zariadení sa označujú ako spaľovacie zariadenia a sú zodpovedné za 72 % všetkých emisií. V 5 ČŠ (Rakúsko, Írsko, Taliansko, Španielsko a Spojené kráľovstvo) boli overené emisie vyššie než pridelené emisné kvóty (tabuľka 6 v prílohe).

3.3.2. Druhé obdobie obchodovania (roky 2008 – 2012)

Proces hodnotenia druhých sa NAP začal v roku 2006. Bulharsko a Rumunsko, ktoré pristúpili k EÚ 1. januára 2007 museli pripraviť NAP na rok 2007. V priemere po hodnotení všetkých NAP sa limit emisií pre EÚ-255 znížil približne o 7 % v porovnaní overenými emisiami v rokoch 2005 a 2006 (pre podrobnejšie informácie pozri tabuľku 6 v prílohe). Budúca cena emisných kvót na rok 2008 zostala medzi 12 EUR a 25 EUR od začiatku hodnotenia druhých národných alokačných plánov v júli 2006.

3.3.3. Využitie spoločnej implementácie (JI) a mechanizmu čistého rozvoja (CDM) hospodárskymi subjektmi

Súčasťou druhých NAP je limit určený každým členským štátom na maximálne použitie kreditov na báze projektu hospodárskymi subjektmi (JI a CDM). Súhrnne sa v druhom období obchodovania môže v zariadeniach ETS z 27 ČŠ použiť ešte okolo 278 miliónov CER (certifikované zníženia emisií) alebo ERU (jednotky zníženia emisií). Zodpovedá to približne 13,4 % schváleného limitu emisií.

3.4. Predpokladané využitie kjótskych mechanizmov vládou

Dvadsať ČŠ poskytlo informácie o zamýšľanom využití kjótskych mechanizmov v roku 2007 prostredníctvom dotazníka podľa rozhodnutia o mechanizme sledovania ES. V zostávajúcich 7 ČŠ (Nemecko, Grécko, Maďarsko, Taliansko Lotyšsko, Luxembursko a Poľsko) sa využívali kjótske mechanizmy v druhom NAP podľa smernice o obchodovaní s emisiami v EÚ (2003/87/ES) (tabuľka 7 v prílohe).

10 ČŠ z EÚ-15 a Slovinsko sa rozhodli využiť kjótske mechanizmy na dosiahnutie svojich kjótskych cieľov. Spolu by 10 ČŠ z EÚ 15 dosiahlo 107,5 Mt CO2 ekv. za rok prvého záväzného obdobia v rámci Kjótskeho protokolu. Predstavuje to približne 2,5 % kjótskeho cieľa pre EÚ-15 vo výške -8 %. V Slovinsku sa presné množstvo jednotiek určených na kúpu závisí od skutočného vývoja emisií SP, najmä v sektore dopravy.

Týchto 10 ČŠ sa spolu rozhodlo investovať približne 2,9 mld. EUR do získania jednotiek prostredníctvom JI, CDM alebo medzinárodného obchodovania s emisiami. Rakúsko, Luxembursko, Holandsko, Portugalsko a Španielsko pridelili na päťročné záväzné obdobie najväčšie rozpočty: 319 miliónov EUR, 300 miliónov EUR, 693 miliónov EUR, 354 miliónov EUR a 310 miliónov EUR.

Švédsko urobilo všetky potrebné opatrenia na využitie kjótskych mechanizmov v prípade potreby, v súčasnosti ich však neplánuje využiť. Nemecká vláda sa rozhodla podporiť modelové fondy na zriadenie trhu s uhlíkom.

3.5. Predpokladané využívanie zachytávačov uhlíka

Okrem politík a opatrení, ktoré sa zameriavajú na rôzne zdroje emisií SP, môžu ČŠ využiť zachytávače uhlíka (pozri tabuľku 8 v prílohe). Informácie, ktoré poskytli ČŠ EÚ-15, naznačujú, že celková čistá sekvestrácia počas záväzného obdobia z činností týkajúcich sa zalesňovania a opätovného zalesňovania podľa článku 3 ods. 3 Kjótskeho protokolu bude predstavovať približne 13,5 Mt CO2 za rok. Okrem toho sa predpokladá, že využitie činností podľa článku 3 ods. 4, ako odhadovali ČŠ, prispeje 17,6 MT CO2 za rok záväzného obdobia v EÚ-15. V uvedených údajoch sa zohľadňujú maximálne emisné kvóty pre lesné hospodárstvo, nezahŕňajú sa v nich však zachytávače podľa článku 3 ods. 3 a ods. 4 od Španielska (ktoré poskytlo len celkový odhad týkajúci sa celkového záchytu uhlíka) a od ostatných ČŠ (t. j. Francúzska, Nemecka a Grécka), ktoré si zvolili činnosti lesného hospodárstva, ale ešte neposkytli žiadne odhady týkajúce sa predpokladaného záchytu. Spolu so súhrnom týkajúcim sa Španielska sa predpokladá, že všetky činnosti podľa článku 3 ods. 3 a 4 v ČŠ EÚ-15 budú viesť k zníženiu emisií o 39,1 Mt CO2 za rok záväzného obdobia, čo zodpovedá 11 % záväzku na zníženie emisií EÚ-15 z 342 Mt CO2 za rok záväzného obdobia v porovnaní s emisiami vo východiskovom roku. Slovinsko očakáva ďalšie zníženie vo výške 1,7 Mt CO2 za rok záväzného obdobia.

[1] V rozhodnutí Rady (2002/358/ES), ktoré sa týka schválenia Kjótskeho protokolu v mene Európskeho spoločenstva, sú rôzne záväzky členských štátov vyjadrené ako percentuálna odchýlka od východiskového roka. V roku 2006 sa príslušné úrovne emisií vyjadrili v tonách ekvivalentu CO2 v rozhodnutí Komisie 2006/944/ES. V súvislosti s rozhodnutím Rady 2002/358/ES sa Rada ministrov životného prostredia a Komisia v spoločnom vyhlásení dohodli, že okrem iného zohľadnia predpoklady uvedené v stanovisku Dánska k záverom Rady zo 16. – 17. júna 1998 týkajúce sa emisií v roku 2006. V roku 2006 sa rozhodlo odložiť príslušné rozhodnutie až do preskúmania všetkých úvodných správ Spoločenstva a členských štátov na základe Kjótskeho protokolu.

[2] Podľa nariadenia o mechanizme sledovania v EÚ (nariadenie 280/2004) predložili všetky ČŠ okrem Malty kontrolné údaje o SP za rok 2005. Všetky vykazujúce ČŠ predložili za roky 1990 – 1995 všetky alebo takmer všetky tabuľky (t. j. viac než 90 %) v spoločnom formáte správ (CRF).

[3] Pre EÚ-15 je východiskovým rokom pre oxid uhličitý, metán a oxid dusný rok 1990; pre fluórované plyny určilo 12 členských štátov rok 1995 ako východiskový rok, pričom Rakúsko, Francúzsko a Taliansko určili rok 1990. Keďže sú kontrolné údaje EÚ-15 súčtom kontrolných údajov členských štátov, odhady týkajúce sa východiskového roka pre EÚ-15 sú súčtom emisií 12 členských štátov za rok 1995 a emisií Rakúska, Francúzska a Talianska za rok 1990. Emisie východiskového roka EÚ-15 tiež zahŕňajú emisie z odlesňovania za Holandsko, Portugalsko a Spojené kráľovstvo.

[4] Na základe údajov predložených členskými štátmi (ČŠ) do 31. mája.

[5] Z dôvodu nedávneho pristúpenia Bulharska a Rumunska k EÚ sa oznámené emisie za rok 2005 nezávisle neoverovali.

[6] V NAP2 zaviedlo Španielsko stratégiu súladu s predpismi zahŕňajúcu identifikáciu s opatreniami na ďalšie zníženie s cieľom odstrániť rozdiel. Časť týchto opatrení je zahrnutá v Pláne naliehavých opatrení týkajúcich sa zmeny klímy, ktorý sa implementuje v roku 2007.

[7] Podľa NAP Dánska na obdobie rokov 2008 – 2012 a dodatočných informácií predložených Komisii dosiahne Dánsko svoj cieľ začatím nových národných iniciatív zameraných na zmenu klímy a prostredníctvom štátnych nákupov kreditov spoločnej implementácie a mechanizmu čistého rozvoja.

[8] Toto hodnotenie obsahuje informácie o 27 ČŠ EÚ, ale je najpodrobnejšie v prípade EÚ-15. Aktualizované predpoklady boli k dispozícii od 18 ČŠ. Informácie o využívaní flexibilných mechanizmov podľa Kjótskeho protokolu boli k dispozícii v prípade 20 ČŠ. Činnosti týkajúce sa LULUCF („zachytávače uhlíka“) podľa článkov 3.3 a 3.4 Kjótskeho protokolu boli zaradené tak, ako ich oznámilo celkove 14 ČŠ.

[9] V prípade Bývalej juhoslovanskej republiky Macedónsko nie sú v súčasnosti k dispozícii žiadne informácie o emisiách SP za rok 2005. Bývalá juhoslovanská republika Macedónsko, ako krajina nezaradená do prílohy I, ktorá nemá stanovené ciele podľa Kjótskeho protokolu, nemusí takéto informácie každoročne predkladať.

[10] KOM(2007) 575, v konečnom znení.