52007DC0349

[pic] | KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV |

Brusel, 21.6.2007

KOM(2007) 349 v konečnom znení

OZNÁMENIE KOMISIE RADE A EURÓPSKEMU PARLAMENTU

Výročná správa za rok 2007 o rozvojovej politike Európskeho spoločenstva a implementácii vonkajšej pomoci v roku 2006

{SEK(2007) 840}

OZNÁMENIE KOMISIE RADE A EURÓPSKEMU PARLAMENTU

Výročná správa za rok 2007 o rozvojovej politike Európskeho spoločenstva a implementácii vonkajšej pomoci v roku 2006

OBSAH

1. Úvod 3

2. Lepší rámec pre rozvojovú politiku: koherencia politiky 3

3. Lepší rámec pre regionálne stratégie 4

4. Lepší rámec pre vonkajšiu pomoc – zjednodušenie a objasnenie právnych predpisov 5

5. Lepší rámec pre spoluprácu: efektívnosť pomoci 8

6. Výsledky 9

ÚVOD

Európska únia zostáva naďalej významným svetovým zdrojom rozvojovej pomoci, pričom poskytla 46,9 mld. EUR (56,67 %) celkovej oficiálnej rozvojovej pomoci nahlásenej OECD za rok 2006. Vonkajšia pomoc, ktorú spravuje Európska komisia, dosiahla v roku 2006 výšku približne 12,1 mld. EUR v nových záväzkoch, z ktorých 9,8 mld. EUR bolo označených ako oficiálna rozvojová pomoc. Túto pomoc dostáva viac ako 160 krajín.

V roku 2006 boli zaznamenané významné zmeny spôsobu, akým EÚ riadi svoje vzťahy so zvyškom sveta. Po prvé, zabezpečením toho, aby politiky, ktoré sa dotýkajú rozvojových krajín, mohli podporiť rozvojové ciele( po druhé, prijatím regionálnych stratégií, ktoré odrážajú jej základné priority( po tretie, zjednodušením rozsahu nástrojov, ktoré predstavujú právny základ vonkajšej pomoci( po štvrté, implementáciou opatrení zameraných na užšiu spoluprácu s partnerskými krajinami a ostatnými rozvojovými subjektmi tak, aby sa pomoc stala efektívnejšou, a napokon, zlepšením spôsobov, akými sa merajú výsledky a získavajú poznatky.

Cieľom tohto prehľadu je predstaviť hlavné znaky každej z týchto zmien.

Lepší rámec pre rozvojovú politiku: koherencia politiky

Komisia sa po prijatí Európskeho konsenzu o rozvoji v decembri 2005 vo väčšom rozsahu zamerala na to, ako môžu politiky v oblastiach iných ako oblasť rozvoja – ako sú obchod, poľnohospodárstvo, životné prostredie, bezpečnosť, migrácia, sociálny rozmer globalizácie, zamestnanosť a primeraná práca a medzinárodná vedecká spolupráca, vrátane výskumu v oblasti zdravotníctva – prispieť k dosiahnutiu miléniových rozvojových cieľov (MRC).

Panuje všeobecná zhoda v tom, že samotná rozvojová politika neprinesie postačujúce výsledky a že významný vplyv môžu mať mnohé iné politiky. Cieľom EÚ je maximalizovať pozitívny účinok jej politík pri minimalizácii ich negatívneho vplyvu na rozvojové krajiny.

Z podnetu predsedníctva EÚ bol vypracovaný otvorený pracovný program na roky 2006 – 2007 o koherencii politiky pre rozvoj (KPR) s cieľom stanoviť spoločné priority pre opatrenia. Rada v októbri 2006 prijala závery k otvorenému pracovnému programu KPR predsedníctva a k začleneniu otázok rozvoja do rozhodovacieho procesu Rady. Komisia dosiahla pokrok v mnohých oblastiach, vrátane obchodu, a najmä pri rokovaniach o dohodách o hospodárskom partnerstve s krajinami AKT, ktoré sa zameriavajú na podporu obchodu a regionálnej integrácie ako motora dlhodobého rozvoja. Ďalším dobrým príkladom je boj proti infekčným chorobám, ktoré sa spájajú s chudobou, napr. prostredníctvom Partnerstva európskych a rozvojových krajín pre klinické skúšky (EDCTP).

Značný pokrok bol dosiahnutý aj v oblasti migrácie v rámci stratégie EÚ pre Afriku[1] a spustením tematického programu migrácie na roky 2007 – 2013 vo výške 380 mil. EUR, ako aj v oblasti bezpečnosti podporou reformy sektora bezpečnosti v partnerských krajinách. Migrácia je oblasťou, v ktorej je koherencia obzvlášť dôležitá. EÚ v rámci svojich širších dohôd o spolupráci rozvinula dialóg o otázkach súvisiacich smigráciou s rôznymi krajinami a regiónmi sveta. Príkladom je európska politika susedstva, prebiehajú ďalšie rozhovory s partnermi v Afrike, Ázii, Latinskej Amerike a karibskej oblasti[2].

Takýto dialóg sa zvyčajne vzťahuje na široký okruh problémov, napríklad vrátane prepojení medzi migráciou a rozvojom, boja proti nelegálnej migrácii a obchodovaniu s ľuďmi, vplyvu postavenia utečencov na rozvoj a spoločného úsilia o lepšie riadenie hospodárskej migrácie. Môže viesť k poskytnutiu pomoci EÚ s cieľom podporiť partnerské krajiny pri budovaní ich kapacít na riadenie migračných tokov a na maximalizáciu pozitívnych prepojení medzi migráciou a rozvojom.

V súvislosti s koherenciou sa systematicky riešia aj otázky spojené s ľudskými právami a dobrou správou vecí verejných. V roku 2006 sa napríklad uskutočnilo 13 volebných pozorovateľských misií EÚ, do ktorých bolo zapojených približne 1 400 pozorovateľov EÚ. Tieto misie svojou prítomnosťou prispeli k zníženiu možnosti vzniku podvodu, manipulácie a zastrašovania. Zvýšili transparentnosť a dôveru verejnosti vo volebný proces a tak podporili pokrok smerom k demokracii a správe vecí verejných. V niektorých prípadoch misie zohrali úlohu pri zabraňovaní vzniku konfliktu, ako v Konžskej demokratickej republike (KDR), v ktorej sa uskutočnila vôbec najvýznamnejšia misia EÚ (300 pozorovateľov), v rámci ktorej boli monitorované dve kolá volieb v júli a novembri. Tieto voľby položili základ pre návrat k občianskemu mieru, opätovnému nastoleniu správy vecí verejných, udržateľnému rozvoju v KDR a pre stabilizáciu celého regiónu Veľkých jazier.

Komisia v prípade správy vecí verejných navrhla nový prístup „Správa v európskom konsenze o rozvojovej politike[3]“. Tento vychádza z rozsiahleho hodnotenia, ktoré sa vzťahuje na obdobie rokov 1994 – 2004. Zistilo sa, že rozhodnutie EÚ dať správu vecí verejných na vrchol svojho politického programu a programu spolupráce bolo správne a že Komisia dosiahla značný pokrok pri stanovovaní pravdepodobných najúčinnejších prístupov k udržateľným zlepšeniam. Komisia zdôrazňuje aj význam podpory dobrej správy vecí verejných v oblastiach, ako sú dane, finančná a súdna oblasť a vedecká spolupráca.

Koherencia má celkovo rozhodujúci význam pri implementácii politík vonkajšej pomoci EÚ. Komisia preberá pri rokovaniach s partnerskými krajinami tri hlavné funkcie – politický hráč, rozvojová agentúra a správca pomoci od darcov – a stále hľadá spôsoby, akými ich môže účinnejšie skombinovať.

Lepší rámec pre regionálne stratégie

Komisia sa v súlade s konsenzom zamerala aj na zabezpečenie toho, aby sa jej ciele a zásady premietli do stratégií pre intervenciu na regionálnej úrovni.

Najmä, stratégia EÚ pre Afriku je prvým uplatnením konsenzu a prvým integrovaným európskym politickým rámcom na zlepšenie koordinácie a koherencie politík a nástrojov EÚ a členských štátov. Význam pripisovaný Afrike bol demonštrovaný prostredníctvom implementácie tejto stratégie a záväzku EÚ pracovať na spoločnej stratégii EÚ – Afrika, ktorá sa má prijať na druhom samite EÚ – Afrika v druhej polovici roka 2007 v Lisabone. Ďalším príkladom je spoločné pracovné rokovanie medzi Európskou komisiou a Komisiou Africkej únie, pri ktorom sa skupina európskych komisárov vedená predsedom José Manuelom Barrosom stretla s Komisiou Africkej únie v jej ústredí v Addis Abebe.

Stratégie pre vzťahy Európskej únie s ostatnými regiónmi boli taktiež vypracované na základe konsenzu s cieľom presadzovať rovnaký pohľad na svet pri uznaní potreby diferenciácie. Rok 2006 bol úspešným rokom pri budovaní strategického partnerstva medzi EÚ a Latinskou Amerikou, pričom boli stanovené dve hlavné priority spolupráce: zvýšiť sociálnu súdržnosť a podporiť regionálnu integráciu.

EÚ buduje aj strategický rámec pre vzťahy EÚ – Ázia založený na silnejšom politickom dialógu, rozšírenom obchode a udržateľnej úrovni rozvojovej spolupráce. Vzťahy Únie s dvoma najväčšími krajinami regiónu, Čínou a Indiou, sa rozvíjajú v rámci strategických partnerstiev. Rozsah pôsobnosti týchto partnerstiev je široký, vzťahujú sa na aspekty hospodárskej spolupráce a rovnako na politické aspekty.

Európska politika susedstva (EPS) taktiež naberá tempo. EPS patrí medzi najvyššie priority v rámci vonkajších vzťahov EÚ. EÚ sa prostredníctvom tejto politiky snaží o presadzovanie dobrej správy vecí verejných a hospodárskeho rozvoja vo svojom susedstve. Politika počas prvých 18 mesiacov implementácie položila reálny základ pre posilnenie vzťahov medzi Úniou a jej susednými štátmi. Komisia 4. decembra 2006 predložila nové návrhy na ďalšie posilnenie a rozvoj EPS. V týchto návrhoch sa počíta s tým, že sa partnerským krajinám ponúknu lepšie možnosti v oblasti obchodu a investícií, s uľahčením medziľudských vzťahov a oprávnených krátkodobých pobytov, aktívnejším pôsobením pri riešení zmrazených konfliktov a otvorením väčšieho počtu možností pre mobilizáciu finančných prostriedkov.

EÚ prostredníctvom politiky rozšírenia a procesu stabilizácie a pridruženia pomáha krajinám s perspektívou členstva, aby sa postupne integrovali do Únie. Táto politika sa v roku 2006 vzťahovala na Bulharsko, Rumunsko, krajiny západného Balkánu a Turecko. Bulharsko a Rumunsko pristúpili k Únii 1. januára 2007. Prístupové rokovania pokračujú s Chorvátskom a Tureckom, pričom ostatné krajiny západného Balkánu dosiahli pokrok v súlade s „cestovnou mapou“ stanovenou v rámci procesu stabilizácie a pridruženia. Komisia v roku 2006 stanovila stabilné opatrenia na posilnenie politiky EÚ pre západný Balkán a jej nástrojov, najmä pre ozrejmenie perspektívy EÚ obyvateľom tohto regiónu.

Lepší rámec pre vonkajšiu pomoc – zjednoduš ENIE A OBJASNENIE PRÁVNYCH PREDPISOV

POLITIKY VONKAJšEJ POMOCI boli zohľadnené pri navrhovaní nových nástrojov, ktoré sú súčasťou úplnej reorganizácie štruktúry vonkajšej spolupráce EÚ. Tieto nové nástroje, ktoré vytvárajú zjednodušený rámec pre poskytovanie pomoci v období rokov 2007 – 2013, sa dokončili v roku 2006. Predstavujú pevný základ pre opatrenia, pričom spájajú jasné ciele politiky s postupmi a nástrojmi potrebnými na ich dosiahnutie. Deväť finančných nástrojov nahrádza súčasný súbor zemepisných a tematických právnych predpisov.

Šesť nástrojov bude podporovať špecifické politiky so zemepisným alebo tematickým zameraním:

- nástroj predvstupovej pomoci (IPA),

- nástroj európskeho susedstva a partnerstva (ENPI),

- nástroj rozvojovej a spolupráce (DCI),

- nástroj spolupráce s industrializovanými krajinami (ICI),

- európsky nástroj pre demokraciu a ľudské práva (EIDHR),

- nástroj pre spoluprácu v oblasti jadrovej bezpečnosti (INSC).

Pomocou troch nástrojov sa budú riešiť krízové situácie:

- nástroj stability (IfS),

- existujúca humanitárna pomoc, do ktorej sa na základe nových finančných výhľadov začlení núdzová potravinová pomoc,

- nástroje makrofinančnej pomoci.

Spolupráca sa bude realizovať prostredníctvom strategických dokumentov pre krajinu, regionálnych a tematických strategických dokumentov a viacročných indikatívnych programov, ako aj ročných akčných programov, ktoré podliehajú novému demokratickému kontrolnému postupu stanovenému na základe medziinštitucionálnej dohody. Pri tomto postupe sa predpokladá, že Komisia bude pravidelne informovať a konzultovať Európsky parlament a Radu prostredníctvom predkladania návrhov strategických dokumentov. Komisia sa zaviazala, že bude tieto strategické dokumenty pravidelne konzultovať s Európskym parlamentom a pri implementácii stratégií náležitým spôsobom zohľadní stanovisko Európskeho parlamentu.

Finančné prostriedky dostupné pre rozvojové krajiny Latinskej Ameriky, Ázie a Blízkeho východu a pre Južnú Afriku na základe nástroja rozvojovej spolupráce (DCI) dosahujú výšku 10,1 mld. EUR. Nástroj DCI obsahuje okrem zemepisne zameranej spolupráce aj tematické programy, ktoré nahrádzajú súčasné tematické právne predpisy.

Komisia v januári 2006 prijala oznámenie nazvané „ Investovanie do ľudí “[4] o tematickom programe pre ľudský a sociálny rozvoj. Prostredníctvom DCI sa pre tento program poskytne viac ako 1 mld. EUR na podporu opatrení v oblastiach, ktoré priamo ovplyvňujú životné podmienky a prosperitu ľudí, so zameraním sa na najchudobnejšie a najmenej rozvinuté krajiny a najviac znevýhodnené skupiny obyvateľstva. Na základe toho bola vypracovaná stratégia na podporu činností na základe štyroch hlavných pilierov – dobré zdravie pre všetkých, vzdelávanie, vedomosti a zručnosti, rodová rovnosť a iné aspekty sociálneho a ľudského rozvoja (vrátane sociálnej súdržnosti, zamestnanosti, dôstojnej práce, detí a mládeže a kultúry). Ide o dobrý príklad integrovaného prístupu, ktorý sa Komisia snaží presadzovať.

Ochrana detí a mládeže a podpora zapájania detí a mládeže do rozvoja sú prioritnými oblasťami, na ktoré sa má zamerať tematický program DCI „ Investovanie do ľudí “, ako aj nový nástroj pre demokraciu a ľudské práva. Do zavedenia nových zjednodušených nástrojov Komisia používala približne 75 rôznych nástrojov týkajúcich sa politík a programov zameraných na deti, tak v EÚ, ako aj za jej hranicami. S cieľom zlepšiť koherenciu, maximalizovať synergie, preskúmať medzery a zvýšiť spoločný vplyv nástrojov na zlepšovanie práv detí Komisia 4. júla 2006 prijala oznámenie „ K stratégii EÚ v oblasti práv dieťaťa “.

V tomto oznámení sa stanovuje dlhodobý a hĺbkový proces zvyšovania vplyvu opatrení EÚ v prospech detí. Navrhujú sa v ňom aj nové mechanizmy na zabezpečenie vnútornej koordinácie a konzultácie (ako je Európske fórum pre práva dieťaťa) a obsahuje návrhy na účinné zapojenie samotných detí. Jedným zo záväzkov uvedených v oznámení je vypracovanie akčného plánu pre deti v rámci rozvojovej spolupráce.

Rozpočet stanovený v rámci nástroja európskeho susedstva a partnerstva pre susedné krajiny na obdobie rokov 2007 – 2013 je približne 12 mld. EUR, v reálnom vyjadrení o 32 % viac ako v predchádzajúcom rozpočtovom období. S cieľom maximalizovať vplyv a pákový efekt tohto financovania EÚ Komisia navrhla v rámci nástroja ENPI vytvorenie dvoch nových mechanizmov, a to:

- susedský investičný fond, do ktorého môžu prispievať aj členské štáty a ktorý sa využije na získanie dodatočných pôžičiek od Európskej investičnej banky, Európskej banky pre obnovu a rozvoj a iných rozvojových bánk. Príspevok z rozpočtu by bol 700 mil. EUR. Odhaduje sa, že tento fond by mohol podnietiť pôžičky vo výške niekoľko násobku grantového financovania. Ak by členské štáty poskytli rovnako vysoký príspevok ako Komisia, fond by mohol vytvoriť značnú sumu prostriedkov na zvýhodnené poskytovanie pôžičiek,

- nástroj riadenia vo výške 300 mil. EUR na zabezpečenie dodatočnej podpory k prostriedkom bežne prideleným jednotlivým krajinám s cieľom oceniť a podporiť prácu tých partnerských krajín, ktoré dosiahli najväčší pokrok pri implementácii svojich akčných plánov.

Nástroj ENPI obsahuje aj osobitný prvok týkajúci sa cezhraničnej spolupráce spolufinancovaný Európskym fondom regionálneho rozvoja. Navrhnuté boli nové opatrenia na odstránenie nedostatkov z minulosti a zjednodušenie a zefektívnenie tohto druhu spolupráce.

Programovanie pre ázijské, latinskoamerické a susedné krajiny bolo takmer ukončené a na základe politickej dohody o nástrojoch bol nadviazaný neformálny dialóg medzi inštitúciami o návrhu stratégií ENPI a DCI tak, aby sa poskytovanie pomoci v roku 2007 spomalilo čo najmenej. Po oficiálnom nadobudnutí účinnosti všetkých nástrojov bude v roku 2007 dialóg o týchto stratégiách pokračovať, pričom bude podliehať demokratickej kontrole Európskeho parlamentu. Súbor podrobných oznámení, v ktorých sa vymedzuje prístup a obsah každého tematického programu, bol schválený v januári. Následne sa pre každý tematický program začal podrobný programovací proces, ktorý sa ukončí na začiatku roku 2007, aby sa čo najskôr umožnila implementácia.

Spolupráca s krajinami africkej, karibskej a tichomorskej oblasti (AKT) sa stále financuje predovšetkým z Európskeho rozvojového fondu (ERF), pretože Európska rada v decembri 2005 rozhodla, že ERF by sa mal naďalej financovať oddelene od rozpočtu. Desiaty ERF (2008 – 2013) s finančnými prostriedkami vo výške 22,7 mld. EUR tvorí základ spolupráce s krajinami AKT.

Usmernenia o programovaní v rámci 10. ERF, vrátane vymedzenia oblasti činnosti Spoločenstva a zásady koncentrácie na úrovni krajiny, boli vypracované na základe konsenzu. Programovanie s krajinami AKT sa začalo na začiatku roka. Prebiehajú rozhovory o programovaní, ktoré by sa mali zavŕšiť v strategických dokumentoch pre krajinu a regionálnych strategických dokumentoch pripravených na podpis pred koncom roku 2007 so začiatkom implementácie v januári 2008.

LEPšÍ RÁMEC PRE SPOLUPRÁCU: EFEKTÍVNOSť POMOCI

Efektívnosť pomoci je v popredí politického programu EÚ a je súčasťou všetkých jej iniciatív v roku 2006. V spoločnom vyhlásení o rozvojovej politike, ako aj v novej stratégii pre Afriku sa zdôrazňuje dôležitosť poskytovania nielen väčšieho množstva pomoci, ale najmä lepšej a efektívnejšej európskej pomoci. Dohoda o 10. ERF obsahuje aj jasné vyhlásenie týkajúce sa podpory efektívnosti pomoci.

S cieľom premeniť tieto záväzky na skutky bol v apríli 2006 schválený akčný plán („Pomoc EÚ: dávať viac, rýchlejšie a lepšie“) spolu so súhrnným zoznamom deviatich konkrétnych dokumentov, ktoré sa majú implementovať do roku 2010. Patrí sem pravidelné mapovanie pomoci EÚ na globálnej, regionálnej a miestnej úrovni (Atlas darcov[5]), ako aj návrh spoločného programovacieho rámca EÚ (SPR). Atlas darcov sa v súčasnosti stal užitočným nástrojom pre monitorovanie pomoci a rovnako aj pre posilnenie koordinácie pomoci EÚ a rozdelenie pracovných síl, pričom SPR sa zavádza v mnohých krajinách v rámci prebiehajúceho programovania 10. ERP.

Prílišné roztrieštenie rozvojovej pomoci medzinárodného spoločenstva viedlo k rozptýleniu, zdvojeniu a dokonca k rozporu v činnostiach spojených s pomocou, pričom sa v dôsledku akumulácie zbytočných administratívnych nákladov a zvyšovania záťaže na partnerské krajiny znížil možný vplyv. V Atlase darcov EÚ sú naznačené tieto medzery a zdvojenia. Väčšia doplnkovosť činností je základným faktorom pre zvýšenie efektívnosti pomoci. V roku 2006 boli prijaté usmernenia pre efektívnosť pomoci a uskutočnili sa vzdelávacie kurzy tak na ústrediach, ako aj v celom svete.

K posilneniu „vlastníctva“ partnerských krajín a dôvery v darcovské krajiny, ktoré môžu používať vlastné riadiace systémy partnerskej krajiny („pripojenie sa“) významne prispieva prechod na poskytovanie pomoci formou priamej rozpočtovej podpory tak, aby sa v celom rozsahu spravovala v rámci vlastných systémov partnerskej krajiny. V európskom konsenze sa rozpočtová podpora považuje za „uprednostňovanú formu v prípade, že to umožňujú podmienky“. Komisia zvýšila využívanie systémov krajín prostredníctvom rozpočtovej podpory na úroveň nad 35 % pomoci programovateľnej z ERF v období rokov 2003 až 2005.

Komisia je úzko zapojená do podpory „ohroziteľných“ štátov. Napríklad, v Palestíne Komisia spolu so 14 členskými štátmi a Nórskom, ktoré prispeli, úzko spolupracovala so Svetovou bankou na návrhu a zavedení dočasného medzinárodného mechanizmu (DMM) s cieľom zachovať poskytovanie základných verejných služieb a ochrániť bežných Palestínčanov pred vplyvom krízy. V roku 2006 sa na základe DMM vyplatilo viac ako 88 mil. EUR v sociálnych dávkach zamestnancom verejného sektora a dôchodcom s nízkymi príjmami a takmer 24 mil. EUR bolo priamo vyplatených chudobným a zraniteľným Palestínčanom priamo ovplyvneným krízou.

Komisia vo všeobecnosti podporuje využívanie zvereneckých fondov, často spravovaných Organizáciou Spojených národov alebo Svetovou bankou, ako spôsobu poskytovania pomoci v takýchto situáciách. Pomáha to zabezpečiť, aby sa pomoc (najmä na obnovu) správne koordinovala a poskytovala čo najrýchlejšie. V roku 2006 zostala celková výška pomoci, ktorú Komisia poskytla prostredníctvom Organizácie Spojených národov a Svetovej banky, na úrovni približne 1,5 mld. EUR. V priebehu roka boli podpísané dohody s obidvomi organizáciami o zviditeľňovaní príspevku Komisie na tieto aktivity, najmä vzhľadom na záujem mnohých subjektov, aby bol európsky príspevok k zmierneniu utrpenia a podpore mieru na svete jasnejší pre občanov Európy a príjemcov tejto podpory.

Sedemdesiat percent najchudobnejších ľudí na svete žije v krajinách so stredným príjmom. Komisia uznáva, že hospodársky rast je základnou podmienkou stratégií zameraných na sociálny rozvoj a znižovanie chudoby v týchto krajinách. Samotný rast však nestačí. V mnohých rýchlo rastúcich krajinách so stredným príjmom prispela technologická zmena, globalizácia, demografia a dopyt po kvalifikovanej pracovnej sile k rozšíreniu medzery v rozdelení príjmov, pretože rast nesprevádzal účinný fiškálny, na chudobných obyvateľov zameraný politický program. Riziko krajín so stredným príjmom spojené so zlyhaním pri využívaní väčšiny ich príležitostí a s opätovným upadnutím do chudoby by sa nemalo podceňovať. V tomto smere je v mnohých ohroziteľných alebo potenciálne nestabilných krajinách so stredným príjmom potrebná ďalšia správne cielená a politicky/výkonom riadená rozvojová pomoc s cieľom stabilizovať ich hospodárstva, podporiť reformu a presadzovať rozvoj, obchodnú integráciu a sociálnu súdržnosť.

Európska komisia zohrávala v roku 2006 čoraz významnejšiu úlohu v globálnych iniciatívach v oblasti zdravotníctva a školstva, pričom spolupracovala s členskými štátmi EÚ a inými darcami a zainteresovanými subjektmi. Komisia je od mája 2006 podpredsedom Globálneho fondu na boj proti HIV/AIDS, tuberkulóze a malárii (GFATM). Od júla 2006 je Komisia aj spolupredsedom iniciatívy „Vzdelanie pre všetkých – zrýchlená iniciatíva“ (FTI). Obidve iniciatívy sa zamerali na prístupy riadené dopytom, harmonizáciu pomoci od darcov a efektívnosť pomoci.

Výsledky

Od začatia reformy riadenia programov vonkajšej pomoci v roku 2000 sa zvýšený dôraz kládol na zvýšenie rýchlosti a kvality poskytovania pomoci. Úrovne implementácie dosiahnuté v roku 2006 opäť dokazujú, že sa rýchlosť poskytovania zlepšuje.

Komisia v roku 2006 vyčlenila celkovo 9,832 mld. EUR na oficiálnu rozvojovú pomoc a vyplatila 8,130 mld. EUR. Zo sumy záväzkov, ktoré možno geograficky prideliť, a to 7,982 mld. EUR, bola takmer polovica (3,552 mld. EUR) určená pre krajiny AKT, ktoré dostali 2,848 mld. EUR z porovnateľnej celkovej sumy platieb vo výške 6,8 mld. EUR.

S cieľom hodnotiť kvalitu poskytovania pomoci Komisia zaviedla postupy na zabezpečenie toho, aby sa nové záväzky na projekty a programy pripravili čo najstarostlivejšie, a aby sa do nich premietla najlepšia prax v príslušnom sektore. V roku 2002 sa zaviedol systém na monitorovanie výsledkov projektov. Monitorovanie sa zakladá na pravidelných hodnoteniach prebiehajúcich projektov na mieste nezávislými expertmi, pričom títo experti pridelia jednoduché skóre na základe medzinárodne odsúhlasených kritérií. Celkové hodnotenia za posledných päť rokov poukazujú na stabilné a štatisticky významné zlepšenie. Projekty a programy monitorované v roku 2006 si celkovo udržali dobrú výkonnosť. Celkové zvýšenie efektívnosti za posledné roky zaznamenalo v roku 2006 mierny pokles v dôsledku konsolidácie, zachováva však stále dobrú úroveň. Celkovo boli výsledky za rok 2006 uspokojivé.

Skúsenosti získané pri financovaných aktivitách sú základnou súčasťou zefektívňovania pomoci. Hodnotiaca jednotka hlavných generálnych riaditeľstiev, ktoré sa zaoberajú rozvojovou pomocou, vykonáva hodnotenia stratégií krajín, tematických problémov a iných strategických aspektov programov ES, pričom sa využívajú služby nezávislých expertov.

Rôzne ukazovatele vo všeobecnosti dokazujú, že sa od roku 2000 dosiahol výraznejší pokrok v riadení vonkajšej pomoci. To je v neposlednom rade dôsledkom významných inštitucionálnych zmien, ako sú presun zodpovednosti za implementáciu programov na delegácie Komisie a reštrukturalizácia útvarov na ústrediach.

Niektoré významné a viditeľne úspešné udalosti môžu byť povzbudzujúce. Zostáva však stále veľa práce, najmä v oblastiach, kde sa Komisia považuje za pomalú alebo neflexibilnú, pretože budúca forma vonkajšej pomoci sa bude vo väčšom rozsahu zakladať na flexibilite a intenzívnych spôsoboch spolupráce s ostatnými darcami[6]. Vzhľadom na nové nástroje a nové finančné predpisy je Komisia teraz lepšie vybavená na to, aby čelila týmto výzvam.

Vonkajšia činnosť Komisie v roku 2006 smerovala k dosiahnutiu týchto cieľov: |

- Pomoc pristupujúcim, kandidátskym a potenciálnym kandidátskym krajinám pri približovaní sa EÚ prostredníctvom implementácie politiky rozširovania a procesu stabilizácie a pridruženia pre západný Balkán. Dosiahnuté výsledky: zabezpečenie úspešného pristúpenia Bulharska a Rumunska k EÚ; podpísanie dohody o stabilizácii a pridružení s Albánskom a rokovania o takýchto dohodách so Srbskom, Čiernou Horou a Bosnou a Hercegovinou; prijatie nástroja predvstupovej pomoci; prijatie oznámenia o krajinách západného Balkánu, ako aj ročného strategického dokumentu o rozšírení. |

- Zabezpečenie účinnej implementácie Európskej politiky susedstva. Dosiahnuté výsledky: tri nové akčné plány s Arménskom, Azerbajdžanom a Gruzínskom; ukončenie akčných plánov s Egyptom a Libanonom; prijatie nástroja európskeho susedstva a partnerstva; neformálne predloženie strategických dokumentov výboru ENPI a Parlamentu; začatie prípravy dokumentov pre program cezhraničnej spolupráce ENPI; prijatie nového oznámenia o posilnení Európskej politiky susedstva. |

- Zabezpečenie konštruktívneho zapojenia sa do mierového procesu na Blízkom východe prostredníctvom štruktúry štvorky a v úzkej spolupráci so zmluvnými stranami. Dosiahnuté výsledky: vytvorenie dočasného medzinárodného mechanizmu (DMM): podpora ES palestínskemu národu dosiahla 339 mil. EUR. |

- Nepretržitá podpora regionálnej stability, ako aj obnovy a politického prechodu v Iraku. Dosiahnuté výsledky: príprava medzinárodnej dohody o Iraku; začatie rokovaní o dohode o obchode a spolupráci; schválenie a implementácia programu pomoci na rok 2006. |

- Pokračovanie obnovy a rehabilitácie v reakcii na katastrofu cunami. Dosiahnuté výsledky: tempo implementácie sa výrazne zrýchlilo; vyčlenenie 180 mil. EUR na rehabilitáciu a obnovu, najmä v Indonézii, na Srí Lanke a Maledivách. |

- Implementácia novej rozvojovej politiky na podporu udržateľného rozvoja a zníženie chudoby na základe rámca navrhnutého v roku 2005 a revízia rozvojových cieľov milénia vrátane osobitnej odpovede pre Afriku. Dosiahnuté výsledky: začlenenie politického obsahu konsenzu do nástroja rozvoja a spolupráce (DCI); usmernenia o programovaní a regionálnych stratégiách (napr. stratégia EÚ pre Afriku). |

- Opätovné potvrdenie silného záväzku týkajúceho sa ľudských práv. Dosiahnuté výsledky: obnovený nástroj na podporu demokracie a ľudských práv prijatý na konci roka. |

Okrem uvedených cieľov Komisia dosiahla pokrok v týchto oblastiach, pre ktoré oznámila v roku 2006 aj kľúčové iniciatívy: |

- Dosiahnutie podstatného pokroku v rokovaniach o dohode o hospodárskom partnerstve so šiestimi regiónmi AKT tak, aby mohli nadobudnúť účinnosť v roku 2008. Dosiahnuté výsledky: pokrok pri všetkých rokovaniach, zabezpečenie analýzy a budovania kapacít, zabezpečenie prepojenia medzi negociačným procesom a programovaním rozvojovej spolupráce. |

- Príspevok k následným kľúčovým iniciatívam v oblasti rozvoja týkajúcim sa najmä financovania, koherencie, Afriky a medzinárodných verejných statkov, ako aj výsledok tohtoročného samitu G8 a plenárneho zasadnutia na vysokej úrovni o rozvojových cieľoch milénia. Dosiahnuté výsledky: akčný plán o efektívnosti pomoci („Pomoc EÚ: dávať viac, rýchlejšie a lepšie“) schválený spolu so zoznamom deviatich dokumentov, ktoré sa majú implementovať do roku 2010. |

- Posilnenie kapacity Komisie reagovať na humanitárne katastrofy, posilnenie jej ochrany pred katastrofami a stratégie pripravenosti a stanovenie príspevku EÚ do Globálneho zdravotníckeho fondu na boj proti AIDS/HIV, malárii a tuberkulóze. Dosiahnuté výsledky: začatie konzultácie partnerov a členských štátov EÚ tak, aby sa začlenila do oznámenia „Smerom k európskemu konsenzu o humanitárnej pomoci“, ktoré sa má vydať v roku 2007; ročný príspevok do globálneho fondu vo výške 90 mil. EUR. |

[pic]

[pic]

[pic]

[pic]

[pic]

[1] Stratégia EÚ pre Afriku: K Euro-africkému paktu na urýchlenie rozvoja Afriky. KOM(2005) 489, v konečnom znení.

[2] Podobný dialóg prebieha so zoskupením AKT (africká, karibská a tichomorská oblasť) ako takým.

[3] KOM(2006) 421, 30.8.2006.

[4] KOM(2006) 18, v konečnom znení, 25.1.2006.

[5] http://ec.europa.eu/development/body/publications/descript/pub7_29_en.cfm.

[6] Výročná správa za rok 2007 o rozvojovej politike Európskeho spoločenstva a implementácii vonkajšej pomoci v roku 2006, oddiel 6.2: Hodnotenie: Prehľad pracovného programu na rok 2006.