52007DC0308

[pic] | KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV |

Brusel, 7.6.2007

KOM(2007) 308 v konečnom znení

OZNÁMENIE KOMISIE

Správa pre Európsky parlament a Radu: Hodnotenie integrovaného manažmentu pobrežnej zóny (IMPZ) v Európe

OZNÁMENIE KOMISIE

Správa pre Európsky parlament a Radu: Hodnotenie integrovaného manažmentu pobrežnej zóny (IMPZ) v Európe.

Úvod

V odporúčaní Európskeho parlamentu a Rady, ktoré sa týka integrovaného manažmentu pobrežnej zóny, z 30. mája 2002[1] (odporúčanie EÚ o IMPZ) sa Komisia vyzýva, aby preskúmala plnenie odporúčania a predložila Európskemu parlamentu a Rade hodnotiacu správu[2].

Toto oznámenie predstavuje správu Komisie týkajúcu sa odporúčania EÚ o IMPZ. Hlavnými zdrojmi použitými v tejto správe sú:

- externá hodnotiaca správa[3], v ktorej sa hodnotí najmä plnenie odporúčania EÚ o IMPZ pobrežnými členskými štátmi;

- správa Európskej agentúry pre životné prostredie[4] s integrovaným priestorovým hodnotením pobrežných zón Európy;

- správa pracovnej skupiny pre ukazovatele a údaje, v ktorej sa skúma používanie ukazovateľov vo vnútroštátnych správach týkajúcich sa odporúčania EÚ o IMPZ[5].

Komisia prijala v októbri 2005 svoju tematickú stratégiu o ochrane a zachovaní morského prostredia, vrátane navrhnutej smernice o námornej stratégii[6]. Navrhnutím legislatívneho rámca na dosiahnutie dobrého environmentálneho stavu morského prostredia posilňuje tematická stratégia existujúci súbor politík a právnych predpisov EÚ, ktoré sú k dispozícii pre pevninskú časť pobrežnej zóny, podporujúc uskutočňovanie integrovaného manažmentu pobrežnej zóny.

Námorná stratégia a politika EÚ v oblasti integrovaného manažmentu pobrežnej zóny sa majú posúdiť aj v širšom rámci budúcej námornej politiky EÚ, ktorá sa začala uskutočňovať v júni 2006 s prijatím zelenej knihy Komisie: „Budúcnosť námornej politiky Únie: Európska vízia pre oceány a moria“[7]. Keďže geografická pôsobnosť námornej politiky navrhnutá v tejto zelenej knihe zahŕňa pobrežné zóny, v navrhnutom politickom rámci má zohrávať úlohu integrovaný manažment pobrežných zón. Okrem toho, vzhľadom na osobitné vystavenie pobrežných zón možným vplyvom klimatickej zmeny je pre pobrežné zóny Európy veľmi dôležitý aj druhý Európsky program klimatických zmien[8], najmä jeho časť o vplyvoch a prispôsobení, a navrhnutá Zelená kniha o prispôsobení sa klimatickej zmene[9].

Pri navrhovaní politických možností po zhodnotení odporúčania EÚ o IMPZ sa budú musieť zohľadniť prebiehajúce medziinštitucionálne diskusie o navrhnutej smernici o námornej stratégii, výsledky verejnej konzultácie, ktorá sa začala s vydaním zelenej knihy o námornej politike a bude trvať do až do júna 2007, a vznikajúca politika EÚ o prispôsobovaní sa klimatickej zmene. Bude sa tiež musieť posúdiť rozvoj udržateľnej, bezpečnej a konkurenčnej energetickej politiky Európskej únie vzhľadom na jej zastrešujúcu úlohu.

Súvislosti týkajúce sa politiky IMPZ V EURÓPE A SPRÁVY čLENSKÝCH šTÁTOV O IMPZ

ODPORÚčANIE EÚ O IMPZ

Pobrežné zóny majú pre Európsku úniu strategický význam. Sú domovom veľkého percenta obyvateľov Európy, hlavným zdrojom potravy a surovín, životne dôležitým spojením pre dopravu a obchod, miestom niektorých z našich najcennejších prirodzených prostredí a obľúbeným miestom trávenia voľného času. [10] Príťažlivosť pobrežných zón je však pod rastúcim tlakom: pobrežné zdroje sa vyčerpávajú nad rámec svojej únosnosti, nedostatok priestoru vedie ku konfliktom medzi spôsobmi využitia, existujú veľké sezónne výkyvy v počte obyvateľov a zamestnanosti a prirodzené ekosystémy, ktoré podporujú pobrežné zóny, trpia zhoršovaním životného prostredia. Pobrežné oblasti sú osobitne vystavené rizikám, ktoré sa zhoršujú možnými vplyvmi klimatickej zmeny. Možným zvýšením hladiny morí sa zvyšuje pravdepodobnosť búrkových príbojov, zvyšuje riziko erózie a záplav pobrežia, podporuje prenikanie slanej vody do vnútrozemia a ďalej ohrozujú prírodné nárazníky, medzi ktoré patria mokrade. Dôležitými odvetviami pre pobrežia sú turistický ruch, rybné hospodárstvo a poľnohospodárstvo, ktoré patria medzi odvetvia najviac citlivé na možné zmeny klímy[11]. Citlivosť ľudských a prírodných systémov na pobrežiach sa zvýšila v dôsledku nepretržitého rozvoja a výstavby v bezprostrednej blízkosti pobrežia, nedostatku priestoru na prispôsobenie sa zvýšeniu hladiny mora a chronického nedostatku rovnováhy sedimentov[12].

Na základe uvedených skutočností bola v odporúčaní EÚ o IMPZ uvedená výzva na strategický prístup k plánovaniu a manažmentu pobrežných zón s cieľom dosiahnuť udržateľný rozvoj. Politiky a právne predpisy v oblasti manažmentu pobrežných zón a ich vykonávacie mechanizmy sa celkovo vzaté vypracovali samostatne a výhradne na sektorovom základe. To môže viesť k protichodným prioritám, nedostatku zrozumiteľnosti a celkove k roztrieštenému prístupu, pokiaľ ide o uskutočňovanie príslušných politík a právnych predpisov. Jednotnejší a integrovanejší prístup k plánovaniu a manažmentu pobrežných zón by mal poskytnúť lepší kontext, aby sa využili synergie, vyrovnali rozpory a nakoniec, aby sa dosiahol lepší a efektívnejší udržateľný rozvoj. Práve o tom je integrovaný manažment pobrežných zón a je cieľom odporúčania EÚ o IMPZ.

V odporúčaní EÚ o IMPZ je uvedených osem zásad, ktoré definujú hlavné charakteristiky IMPZ. Charakteristickými znakmi IMPZ sú integrácia v sektoroch a úrovniach manažmentu, ako aj participačný prístup založený na vedomostiach. Na základe týchto zásad sa v odporúčaní EÚ o IMPZ vyzývajú pobrežné členské štáty, aby vypracovali vnútroštátne stratégie na uskutočnenie IMPZ. Vzhľadom na cezhraničný charakter mnohých pobrežných procesov je potrebná aj koordinácia a spolupráca so susednými krajinami a v kontexte regionálnych morí.

Správy členských štátov o plnení odporúčania o IMPZ

V odporúčaní EÚ o IMPZ sa pobrežné členské štáty vyzývajú, aby predkladali Komisii správy o pokroku, ktorý dosiahli pri plnení odporúčania, a najmä pokiaľ ide o rozvoj vnútroštátnej stratégie na podporu IMPZ. Správy sa mali predložiť do konca februára 2006. Komisii predložilo oficiálne správy 14 z 20 pobrežných členských štátov EÚ[13]. To predstavuje 65% pobrežných členských štátov EÚ a viac ako 70%[14] európskeho pobrežia.

Správy sa často týkajú veľmi odlišných oblastí: novo vypracovaných vnútroštátnych stratégií, novej fázy v dlhšie prebiehajúcom procese uskutočňovania IMPZ, výsledkov zisťovania stavu a počiatočných návrhov pobrežnej stratégie. Prieskum poukazuje na to, že všetky pobrežné členské štáty EÚ v určitej forme regulujú využívanie a rozvoj pobrežia. V období rokov 2000 – 2005 boli prijaté opatrenia k integrovanejšiemu prístupu k plánovaniu a manažmentu, ale naďalej sa iba zriedkavo pozoruje uvážené a dobre fungujúce IMPZ, ktoré zahŕňa všetky príslušné úrovne manažmentu[15]. Obraz sa výrazne nemení ani vtedy, ak sa zohľadnia 2 pobrežné členské štáty, ktoré pristúpili k EÚ 1. januára 2007[16].

Výsledky hodnotenia a pokyny pre ďalšiu podporu IMPZ V EURÓPE

Pokiaľ ide o ďalšie smerovanie integrovaného manažmentu pobrežnej zóny, Komisia vyberá z dostupných správ tieto závery.

Výsledky hodnotenia plnenia odporúčania EÚ o IMPZ

Uskutočňovanie integrovaného manažmentu pobrežnej zóny je pomalý a dlhodobý proces. Väčšina vnútroštátnych stratégií vypracovaných po vydaní odporúčania EÚ o IMPZ bola prijatá v roku 2006 a ich plnenie sa iba začína. Vo väčšine členských štátov je reakcia na odporúčanie EÚ o IMPZ súčasťou pomalého, ale prebiehajúceho procesu smerom k integrovanejšiemu plánovaniu a manažmentu pobrežia. Odporúčanie EÚ o IMPZ podporuje tieto procesy a má jasný vplyv na stimulovanie informovanosti a zintenzívnenie činností smerom k udržateľnému plánovaniu a manažmentu pobrežia. Hoci stále prevláda sektorový prístup, vnútroštátne stratégie by mali poskytnúť strategickejší a integrovanejší rámec. Odporúčanie EÚ o IMPZ je naďalej platné ako základ na pokračovanie podpory týchto integrovaných procesov. Vzhľadom na to, že väčšina pobrežných členských štátov reagovala na odporúčanie EÚ o IMPZ, že väčšina vnútroštátnych stratégií sa začala iba v roku 2006 a že ďalší vývoj sa očakáva prostredníctvom smernice o námornej stratégii a Zelenej knihy o budúcej námornej politike EÚ a ich následných dokumentov, sa Komisia domnieva, že v tomto štádiu sa neplánuje nový osobitný právny nástroj na podporu IMPZ. Toto hodnotenie sa preskúma v rámci následného sledovania budúcej námornej politiky EÚ a po ukončení medziinštitucionálnych diskusií o smernici o námornej stratégii, ktoré sa očakáva v roku 2008.

Komisia však pozoruje, že vnútroštátne správy týkajúce sa IMPZ poskytujú iba obmedzené údaje o účinných vykonávacích mechanizmoch. Premena stratégií na realitu a výrazne napredujúce IMPZ v Európe si vyžiadajú nepretržité a účinné úsilie v oblasti implementácie. Zabezpečenie dostatočných finančných zdrojov na podporu stratégií je iba jednou časťou výzvy. Dôležitejším problémom zostáva dosiahnutie účinnej dlhodobej podpory integrácie a zapojenia do nej v zmysle prevládajúco sektorovo organizovaných správ. IMPZ má tiež tendenciu zahŕňať viac environmentálnych skupín, zatiaľ čo v stratégiách sa musia zohľadniť aj udržateľný hospodársky rozvoj a sociálne činitele.

Hlavným úspechom odporúčania EÚ o IMPZ je kodifikácia spoločného súboru zásad, ktoré by mali byť základom primeraného plánovania a riadenia pobrežia. Hoci hodnotenie potvrdzuje význam týchto zásad IMPZ, plnenie odporúčania EÚ o IMPZ odhaľuje aj odlišujúce sa interpretácie a pochopenie IMPZ v Európe. Aby sa podporilo jednotnejšie a účinnejšie uskutočnenie IMPZ, zásady sa musia stať operatívnejšími a musia sa lepšie oznamovať. Rozmanitosť pobreží a rôzne administratívne systémy v jednotlivých členských štátoch a v rámci nich tiež znamenajú, že neexistujú žiadne bežne dostupné riešenia vhodné pre všetkých. Je skôr potrebná systematickejšia porovnávacia analýza a zvýšená výmena skúseností v Európe.

Hoci sa dosiahol pokrok smerom k spoločnému hodnotiacemu rámcu pre IMPZ[17], iba niekoľko krajín a regiónov sa účinne zapojilo do zberu a analýzy ukazovateľov charakteristických pre pobrežnú zónu. Stále chýba metodológia na spojenie snáh v oblasti IMPZ s trendmi v oblasti trvalej udržateľnosti. Hoci metodológia na hodnotenie priestorových dosahov politík EÚ pokročila[18], rozdiely v údajoch a nedostatok účinných systémov na zdieľanie informácií sú stále prekážkou jej širšieho a aktívnejšieho využívania v procesoch rozhodovania.

Aby sa podporilo uskutočnenie IMPZ, bude potrebné viac investovať do kapacity na zhromažďovanie informácií, na ich analýzu a na informovanie príslušných subjektov prijímajúcich rozhodnutia a verejnosti všeobecne. V nedávno prijatej smernici INSPIRE[19] je stanovený právny rámec pre účinnejšiu infraštruktúru na využívanie a šírenie priestorových informácií. Spoločný systém environmentálnych informácií, ktorý vytvára Komisia, Európska agentúra pre životné prostredie a členské štáty v rámci INSPIRE, by mal pomôcť pri lepšom sprístupňovaní informácií o pobrežných zónach.

Prioritné témy pre ďalšiu podporu IMPZ: Prispôsobenie sa klimatickej zmene a riziká a riadenie rozhrania pevnina - more a morských oblastí

Hoci rozmanitosť pobreží v Európe znamená, že príslušné problémy a ich význam sa môžu rozchádzať, spoločným problémom všetkých pobrežných zón v Európe je zvyšujúce sa vystavenie rizikám a možným vplyvom klimatickej zmeny. Pobrežné oblasti môžu súčasne významne prispieť k rozvoju určitých foriem obnoviteľnej energie, a tým prispieť k udržateľnej, bezpečnej a konkurenčnej energetickej politike Európskej únie. To však v sebe zahŕňa ďalšie nároky na priestor a ďalší potenciálny zdroj konfliktu medzi využitím a hodnotami v pobrežných oblastiach a oblastiach mimo pobrežia. Očakáva sa, že zmeny klimatických podmienok všeobecnejšie ovplyvnia príležitosti a hrozby pre kľúčové hospodárske činnosti v pobrežnej zóne.

Primerané vyriešenie týchto a ďalších problémov a lepšia príprava na možné katastrofy a reakcia na ne si vyžadujú jednotný, medziodvetvový územný prístup. Vzhľadom na skutočnosť, že súčasné plány a programy stanovujú rámec na nadchádzajúce roky, je bezodkladne nutné, aby súčasné rozhodnutia týkajúce sa plánovania a investícií obsahovali riziká súvisiace s možnými účinkami klimatickej zmeny. IMPZ prispieva k vytvoreniu vhodného rámca na podporu celkového zníženia rizika a stratégií prispôsobenia v pobrežných zónach, budujúc na existujúcich nástrojoch a výsledkoch prieskumu EÚ[20]. Zelená kniha Komisie o prispôsobení sa klimatickej zmene[21], ktorej vydanie sa plánuje v roku 2007, a integrovaná stratégia predchádzania katastrofám oznámená na rok 2008[22] prispejú k ďalšej podpore prispôsobenia sa možným súvisiacim rizikám, okrem iného, klimatickej zmene v pobrežných zónach Európy.

Komisia pri vydaní svojej stratégie na plnenie odporúčania EÚ o IMPZ[23] uviedla, že pobrežné oblasti potrebujú najmä integrovaný územný prístup, ale že takýto dobrý územný manažment sa v podstate týka ďalších oblastí, ktoré čelia rozmanitým tlakom a odporujúcim si záujmom. To platí stále viac v prípade morí a oceánov[24]. Napriek nepretržitej potrebe IMPZ na pobreží, ďalší dôraz sa musí klásť na uskutočnenie IMPZ na rozhraní pevnina – more a v kontexte regionálnych morí. Základy na takúto lepšiu spoluprácu v kontexte regionálnych morí už boli položené, napríklad, vo forme námorných cezhraničných a medzinárodných priestorov spolupráce ako súčasť cieľa spolupráce v rámci politiky súdržnosti[25]. Čo je v tomto prípade dôležitejšie, navrhnutou smernicou o námornej stratégii sa zavádzajú námorné plánovacie a riadiace jednotky vo forme námorných regiónov a podregiónov[26]. Nakoniec, pre Stredozemné more sa vypracúva právny rámec pre IMPZ vo forme protokolu k Barcelonskému dohovoru, ktorého je EÚ zmluvnou stranou[27].

V navrhnutej smernici o námornej stratégii budú stanovené environmentálne normy potrebné na ochranu morského prostredia a základne morských zdrojov, ktoré predstavuje. Sú v nej stanovené aj priestorové a časové kontroly ako súčasť spektra opatrení potrebných na dosiahnutie celkového cieľa dobrého stavu životného prostredia[28]. Inými slovami, opatrenia týkajúce sa územného plánovania v prímorských oblastiach budú súčasťou súboru politík potrebného na úspešné uskutočnenie navrhnutej smernice. Tento aspekt sa už plní v rámci určitých regionálnych dohovorov o ochrane morí, ktoré budú zohrávať kľúčovú úlohu pri koordinácii uskutočňovania smernice na úrovni regionálnych morí. V rámci zasadania Komisie v Helsinkách, ktoré bolo zamerané na ochranu Baltického mora, dohovorov z Oslo a Paríža o ochrane severovýchodného Atlantiku a Barcelonského dohovoru o ochrane Stredozemného mora boli nedávno prijaté dôležité opatrenia na začlenenie úvah o prímorskom územnom plánovaní do ich existujúcich alebo plánovaných činností. Tieto opatrenia budú predstavovať základný stavebný kameň ďalšej práce na prímorskom územnom plánovaní v rámci navrhnutej smernice o námornej stratégii.

Budujúc na uvedených opatreniach a ďalších existujúcich iniciatívach na úrovni Spoločenstva, regionálnych morí a na vnútroštátnej úrovni sa v budúcej námornej politike EÚ bude uvažovať, ako je uvedené v zelenej knihe prijatej v júni 2006, o zavedení systému územného plánovania v prímorských oblastiach. Udržateľný rozvoj morí a oceánov Európskej únie si môže v skutočnosti vyžiadať širší prístup k plánovaniu a riadeniu s cieľom vyriešiť protichodné a konkurujúce si využitia zdrojov a priestorov oceánov. Kľúčovými aspektmi sú nájdenie optimálnych miest hospodárskych činností, ale súčasne zabránenie konfliktu medzi rôznymi využitiami, najúčinnejšie využitie priestoru a účinný manažment rozvoja v námornej oblasti a súvisiaceho rozvoja na pevnine.

Na dosiahnutie tohto cieľa poskytuje jednotný charakter IMPZ orientovaný na cieľ a problémy v rámci jednotnej námornej politiky Európskej únie jasnú pridanú hodnotu v porovnaní s niektorými z tradičných, nepružných systémov plánovania a riadenia. IMPZ by okrem toho prispelo k zabezpečeniu súdržnosti medzi politikami, plánmi a programami a účinnému zavedeniu a uskutočneniu plánov a programov pri rôznych mierach zásahu. Práca pri rôznych rozsahoch a cez administratívne a odvetvové hranice zostáva neľahkou úlohou, ale rozhodujúcou pre dosiahnutie integrácie. Celkovým výsledkom by mala byť väčšia zrozumiteľnosť, istota a predvídateľnosť politiky a rozhodovania. Tým sa podporí udržateľný rozvoj prímorských ekonomík a posilní sa živobytie pobrežných komunít.

Rozvíjajúci sa kontext politík a právnych predpisov EÚ ovplyvňujúcich pobrežné zóny

V oznámení Komisie „O integrovanom riadení pobrežných zón: Stratégia pre Európu“[29] sa uznalo, že väčšina, ak nie všetky politiky a nástroje EÚ majú určitý vplyv na pobrežné zóny. Komisia sa bude naďalej snažiť, aby tieto politiky a nástroje boli jednotné, aby sa uľahčila implementácia na nižších úrovniach riadenia. Komisia uskutočnila od roku 2001 a od vydania Bielej knihy o európskom riadení[30] celé spektrum štrukturálnych opatrení na zlepšenie otvorenosti, účasti, zodpovednosti, účinnosti a súdržnosti pri rozhodovaní a uskutočňovaní politík EÚ (napríklad, verejne dostupné programy práce, hodnotenia vplyvu politík, systematickejšie konzultácie so zainteresovanými stranami). Budúca námorná politika EÚ – ktorej environmentálnym pilierom je smernica o námornej stratégii – poskytuje platformu na ďalšie posilňovanie súdržnosti a synergií medzi mnohými politikami a nástrojmi EÚ, ktoré majú vplyv na pobrežné zóny.

Okrem už uvedených strategicky dôležitých iniciatív v oblasti morského prostredia pokračuje od roku 2000 aj budovanie ďalších osobitných nástrojov na riešenie závažných problémov na pobreží. Vzhľadom na pokračujúce vyčerpávanie pobrežných zdrojov a stratu prírodných plôch sú takéto nástroje hlavnými prvkami holistického prístupu k dosiahnutiu udržateľného rozvoja pobrežných zón Európy. Medzi najdôležitejšie nástroje patrí rámcová smernica o vode[31] prijatá v roku 2000, smernica o ochrane prirodzených biotopov a smernica o ochrane voľne žijúcich vtákov[32], ako aj akčný plán „Zastavenie poklesu biodiverzity do roku 2010 – a v nasledujúcich rokoch“[33] a smernica o posudzovaní účinkov určitých plánov a programov na životné prostredie[34] z roku 2001, ktorá sa vzťahuje na plány a programy. Pokiaľ ide o osobitné riziká pre pobrežie, na zaplavovanie pobreží sa vzťahuje navrhnutá smernica o posúdení povodní a povodňovom manažmente[35]; na zosuvy pôdy a zástavbu pôdy, napríklad, prostredníctvom urbanizácie, sa vzťahuje navrhnutá smernica, ktorou sa ustanovuje rámec na ochranu pôdy[36]. O otázkach nedostatku vody a obdobiach sucha sa už v Rade vymieňali názory a v rámci následného sledovania sa nimi bude zaoberať oznámenie Komisie v roku 2007[37]. Vzhľadom na význam turistického ruchu v pobrežných zónach je potrebné vyzdvihnúť aj iniciatívy Komisie na posilnenie udržateľnosti európskeho turistického ruchu[38].

Pokyny na ďalšie IMPZ v Európe

Na základe uvedených záverov sa Komisia domnieva, že na úrovni EÚ je potrebné vyvíjať nepretržité úsilie na podporu IMPZ takto:

- pobrežné členské štáty sa vyzývajú, aby plnili svoje vnútroštátne stratégie v oblasti IMPZ alebo ich vypracovali v prípade, že ešte nesplnili odporúčanie EÚ o IMPZ zamerané na vyrovnaný environmentálny, sociálny, ekonomický a kultúrny rozvoj a spolu s príslušnými zainteresovanými osobami;

- aby sa dosiahlo jednotnejšie pochopenie a uskutočnenie IMPZ v členských štátoch, je potrebné vypracovať usmernenie na objasnenie zásad podporujúcich primerané plánovanie a manažment pobrežných zón a spôsobov ich sfunkčnenia;

- keďže navrhnutá smernica o námornej stratégii a práca súvisiaca s dohovormi o ochrane regionálnych morí sú kľúčom k rozvoju holistického prístupu k udržateľnému rozvoju oceánov a morí EÚ, je nutné vypracovať stratégie IMPZ v úzkej koordinácii a spolupráci s týmito nástrojmi. Ak k tomu dôjde, IMPZ sa stane dôležitým prvkom aj budúcej námornej politiky Európskej únie;

- hoci je nutná ďalšia podpora uskutočnenia IMPZ na pevnine, väčší dôrazu je potrebné klásť na spoluprácu na úrovni regionálnych morí, vrátane súdržnosti medzi plánmi, programami a riadením, ktoré sa vzťahujú na pevninské a morské časti pobrežných zón. Navrhnutá smernica o námornej stratégii a práca súvisiaca s dohodami o ochrane regionálnych morí poskytnú dôležité nástroje na napredovanie;

- vzhľadom na vysokú citlivosť pobrežných zón na riziká a možné vplyvy súvisiace s klimatickou zmenou by sa mali vypracovať a uskutočniť stratégie na prispôsobenie sa týmto rizikám v úplnej zhode so stratégiami a nástrojmi IMPZ, ktoré sa zaoberajú osobitnými prírodnými alebo technologickými rizikami;

- viac úsilia je potrebné vyvinúť na vypracovanie porovnávacích analýz a na informovanie o správnych postupoch a ich podporu v oblasti IMPZ, ako aj medzi pobrežnými regiónmi. Je nutné podporovať aj zhromažďovanie príslušných údajov a účinné zdieľanie informácií a ich využívanie v politike a pri rozhodovaní. Bude potrebné, aby sa naďalej rozvíjali spoločné ukazovatele a rámec na zhodnotenie účinnosti a efektívnosti IMPZ.

Integrovaný prístup k tvorbe politiky, ktorý zahŕňa budúca námorná politika EÚ a jej environmentálny pilier – námorná stratégia EÚ – nám umožňuje prijať dôležité opatrenia smerom k uskutočneniu uvedeného programu.

Pokiaľ ide o priamu podporu ďalšieho uskutočňovania IMPZ a od roku 2007, európska politika súdržnosti bude hlavným prínosom, najmä prostredníctvom cieľa spolupráce a iniciatívy regiónov pre ekonomickú zmenu[39], ktorá medzi svojimi témami obsahuje aj tému manažment pobrežia. Európsky fond pre rybné hospodárstvo[40] okrem toho zahŕňa os venovanú integrovanému a udržateľnému rozvoju oblastí závislých od rybolovu. Koordinácia akcie ENCORA[41] podporovaná EÚ, ktorá sa začala v roku 2006, sa zameria na vytvorenie rozštiepeného prístupu k výskumu a vzdelávaniu v oblasti pobrežných zón v Európe[42].

Závery

Hodnotenie odporúčania EÚ o IMPZ ukázalo, že odporúčanie EÚ o IMPZ malo pozitívny vplyv na stimulovanie pokroku smerom k integrovanejšiemu plánovaniu a riadeniu pobrežných zón v Európe. Budúca námorná politika EÚ a jej environmentálny pilier, námorná stratégia EÚ, dajú našej politike IMPZ nový impulz a ďalej zlepšia jej uskutočnenie v nadchádzajúcich rokoch.

S cieľom riešiť pretrvávajúce problémy súvisiace so zhoršovaním životného prostredia v pobrežných zónach sa od vydania odporúčania EÚ o IMPZ navrhlo alebo prijalo mnoho osobitných nástrojov. Komisia bude naďalej zabezpečovať súdržnosť a synergie medzi mnohými politikami a nástrojmi EÚ, ktoré majú vplyv na pobrežné zóny.

Na podporu uskutočnenia IMPZ sa ponúkajú príležitosti, najmä prostredníctvom politiky súdržnosti, Európskeho fondu pre rybné hospodárstvo a ako súčasť výskumného rámcového programu.

V tejto súvislosti je súčasné odporúčanie EÚ o IMPZ naďalej opodstatnené na podporu uskutočnenia vnútroštátnych stratégií a podporu IMPZ pozdĺž pobrežia Európy.

[1] 2002/413/ES, Ú. v. ES L148, 6.6.2002, s. 24.

[2] Tamtiež 1, kapitola VI.3.

[3] Hodnotenie integrovaného manažmentu pobrežnej zóny (IMPZ) v Európe, 1.12.2006, http://ec.europa.eu/environment/iczm/home.htm.

[4] Meniaci sa vzhľad európskych pobrežných zón, Správa EHP č. 6/2006, ISSN 1725-9177, http://reports.eea.europa.eu/eea_report_2006_6/en/.

[5] Správa pracovnej skupiny pre ukazovatele a údaje o používaní ukazovateľov IMPZ, september 2006, http://ec.europa.eu/environment/iczm/pdf/report_wgid.pdf.

[6] KOM(2005) 504 a 505, 14.10.2005.

[7] KOM(2006) 275 v konečnom znení, 7.6.2006.

[8] KOM(2005) 35, 9.2.2005; http://ec.europa.eu/environment/climat/eccp_impacts.htm.

[9] 2006/ENV/012, Legislatívny a pracovný program Komisie na rok 2006, KOM(2005) 531 v konečnom znení, 25.10.2005.

[10] KOM(2000) 547 v konečnom znení, 27.9.2000.

[11] KOM(2005) 35 v konečnom znení, 9.2.2005.

[12] Tamtiež 4.

[13] Do 31.12.2006 boli prijaté správy z: Belgicka, Cypru, Dánska, Fínska, Francúzska, Nemecka, Grécka, Lotyšska, Litvy, Malty, Holandska, Portugalska, Španielska a Spojeného kráľovstva. Materiály týkajúce sa návrhu a ďalšie príspevky boli prijaté z Poľska, Slovinska a Švédska. Vnútroštátne príspevky neboli zaslané z Estónska, Írska a Talianska.

[14] Dĺžka pobrežia definovaná v projekte EUrosion (2004).

[15] Tamtiež 4.

[16] Hoci sa v odporúčaní EÚ o IMPZ nevyžadovalo, aby Rumunsko a Bulharsko predložili správy, Rumunsko zaslalo materiály týkajúce sa návrhu a príspevky do 31.12.2006 (Bulharsko nezaslalo žiadne formálne príspevky).

[17] Pracovná skupina pre ukazovatele a údaje WG-ID http://ec.europa.eu/environment/iczm/home.htm#zone6, Projekt DEDUCE (Interreg) http://www.gencat.net/mediamb/sosten/deduce/deduce.htm.

[18] Meniaci sa vzhľad európskych pobrežných zón, Správa EHP č. 6/2006, ISSN 1725-9177; Európska monitorovacia sieť pre územné plánovanie http://www.espon.eu/.

[19] Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2007/2/ES , Ú. v. ES L 108, 25.4.2007.

[20] Napríklad, navrhnutá smernica o posúdení povodní a povodňovom manažmente, KOM(2006) 15 z 18.1.2006; navrhnutá smernica, ktorou sa ustanovuje rámec pre ochranu pôdy, KOM(2006) 232 z 22.9.2006; rozhodnutie Rady, ktorým sa ustanovuje finančný nástroj civilnej ochrany, 2007/162/ES, Euratom, z 5.3.2007; balíky opatrení zamerané na námornú bezpečnosť: http://ec.europa.eu/transport/maritime/safety/index_en.htm; štúdia Eurosion: www.eurosion.org; ARMONIA aplikované mapovanie viacerých rizík pre hodnotenie vplyvu: www.armoniaproject.net.

[21] Tamtiež 9.

[22] Politická stratégia na rok 2008, KOM(2007) 65 v konečnom znení, 21.2.2007.

[23] KOM(2000) 547 v konečnom znení, 27.9.2000.

[24] Zelená kniha „Budúcnosť námornej politiky Únie“, KOM(2006) 275 v konečnom znení, 7.6.2006.

[25] Nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006, Ú. v. EÚ L 210, 31.7.2006, s. 25.

[26] Tamtiež 6, článok 3.

[27] Dohovor o ochrane morského prostredia a pobrežných oblastí Stredozemného mora, Barcelona, 1976 a zmenený a doplnený v roku 1995: http://www.pap-thecoastcentre.org/.

[28] Tamtiež 6, príloha V.

[29] Tamtiež 10.

[30] KOM(2001) 428 v konečnom znení, 25.7.2001; http://ec.europa.eu/governance/governance/index_en.htm.

[31] Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES, Ú. v. ES L327, 22.12.2000.

[32] Smernica Rady 92/43/EHS, Ú. v. ES L 206, 22.7.1992 a smernica Rady 79/409/EHS, Ú. v. ES L 103, 25.4.1979.

[33] KOM(2006) 216 v konečnom znení, 22.5.2006.

[34] Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/42/ES , Ú. v. ES L 197, 21.7.2001.

[35] KOM(2006) 15 v konečnom znení, 18.1.2006.

[36] KOM(2006) 232 v konečnom znení, 22.9.2006.

[37] Legislatívny a pracovný program Komisie na rok 2007, KOM(2006) 629 v konečnom znení, 24.10.2006.

[38] http://ec.europa.eu/enterprise/services/tourism/tourism_sustainability_group.htm.

[39] Regióny pre ekonomickú zmenu, KOM(2006) 675 a SEK(2006) 1432, 8.11.2006.

[40] Európsky fond pre rybné hospodárstvo, nariadenie Rady (ES) č. 1198/2006, L 223, 15.8.2006, s. 1.

http://ec.europa.eu/fisheries/cfp/structural_measures/arrangements_2007_2013_en.htm.

[41] ENCORA http://www.encora.eu/.

[42] Prijatie finančného nástroja pre životné prostredie „LIFE+“ sa prejednáva (návrh Komisie KOM(2004) 621 v konečnom znení, 29.9.2004).