EUR-Lex Access to European Union law

Back to EUR-Lex homepage

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 52007DC0024

Správa Komisie Rade, Európskemu parlamentu, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov Záverečná správa o uplatňovaní Akčného plánu Komisie pre zručnosti a mobilitu KOM(2002) 72, konečné znenie

52007DC0024

Správa Komisie Rade, Európskemu parlamentu, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov Záverečná správa o uplatňovaní Akčného plánu Komisie pre zručnosti a mobilitu KOM(2002) 72, konečné znenie


[pic] | KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV |

Brusel, 25.1.2007

KOM(2007) 24 v konečnom znení

SPRÁVA KOMISIE RADE, EURÓPSKEMU PARLAMENTU, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV

Záverečná správa o uplatňovaní Akčného plánu Komisie pre zručnosti a mobilitu KOM(2002) 72, konečné znenie

ÚVOD

Cieľom tejto správy je uviesť dosiahnuté výsledky alebo nedostatky pri uplatňovaní Akčného plánu pre zručnosti a mobilitu[1], ktorý Komisia prijala vo februári 2002 a ktorý bol schválený na zasadaní Európskej rady v Barcelone v marci 2002. Jeho pôvodné ciele, pri plnení ktorých sa posudzoval pokrok, sa týkali troch oblastí:

Po prvé, zintenzívnenia pracovnej mobility a rozvoja zručností zabezpečením, aby systémy vzdelávania a odbornej prípravy viac zodpovedali potrebám trhu práce. Po druhé, uľahčenia geografickej mobility odstránením administratívnych a právnych prekážok, rozvojom jazykových a medzikulturálnych zručností, podporou uznávania kvalifikácie v zahraničí a politikou prisťahovalectva v celej EÚ. A napokon podporou jednak pracovnej, jednak geografickej mobility poskytovaním a šírením informácií o reálnych možnostiach mobility a príslušných podporných mechanizmov v EÚ, najmä zriadením internetovej stránky s komplexnými informáciami a zlepšením systému zverejňovania voľných pracovných miest EURES[2].

Uvedený akčný plán bol vypracovaný ako príspevok k dosiahnutiu lisabonských cieľov vytvoriť ďalšie a lepšie pracovné miesta, väčšiu sociálnu súdržnosť a dynamickú znalostnú spoločnosť.

Nové Integrované usmernenia pre hospodárstvo a zamestnanosť 2005–2008 pripisujú významnú úlohu mobilite na pracovnom trhu a označujú ju za kľúčový prvok úspechu revidovanej Lisabonskej stratégie. Usmernenia pre politiky zamestnanosti členských štátov, ktoré Rada schválila v júli 2005, kladú na mobilitu ešte väčší dôraz. V usmernení č. 20 sa konkrétne uvádza, že mobilita má významnú úlohu pri umožnení väčšiemu počtu ľudí nájsť si lepšie zamestnanie a v rámci zmlúv si vyžaduje odstrániť prekážky mobility pracovníkov v celej Európe. Návrh Komisie na lisabonský program Spoločenstva z júla 2005 Spoločenstvo takisto zaväzuje odstrániť prekážky pracovnej mobility a sprístupniť možnosti zamestnanosti v rámci celoeurópskeho pracovného trhu[3].

Pokiaľ ide o vzdelanie, ako najvýznamnejší rozmer programu Vzdelávanie a odborná príprava 2010 sa určila podpora mobilite prostredníctvom rozvoja kľúčových schopností a vytvorenie návrhu na európsky kvalifikačný rámec.

Okrem členských štátov aj európski sociálni partneri zohrali významnú úlohu aj pri uplatňovaní akčného plánu tým, že mobilitu označili za jednu z kľúčových priorít svojho spoločného viacročného pracovného programu (2003–2005), ktorý bol prijatý v novembri 2002.

Vo februári 2004 Komisia prijala predbežnú správu o zručnostiach a mobilite[4] Na základe v nej uvedených zistení sa v záverečnej správe hodnotí štvorročné obdobie uplatňovania akčného plánu od roku 2002 do roku 2005. Ak sa vezme do úvahy, že viacero akcií sa uplatnilo iba nedávno, celkový dosah akcií tohto plánu bude možné zhodnotiť až v nasledujúcich mesiacoch. Podrobná správa o vývoji spolu s prílohou so štatistickými údajmi bude sprístupnená na portáli pracovnej mobility EURES (eures.europa.eu).

Očakávalo sa, že význam mobility získa významný podnet v rámci Európskeho roka mobility pracovníkov 2006. Koncom Európskeho roka mobility pracovníkov 2006 zároveň s komplexným hodnotením akcií, ktoré prebiehali v jeho rámci, sa Komisia bude zaoberať otázkou ako naďalej podporovať mobilitu v kontexte revidovanej Lisabonskej stratégie a v tejto oblasti v roku 2007 predloží konkrétne nadväzujúce návrhy.

POLITICKÝ KONTEXT V MINULOSTI A SÚčASNOSTI

Voľný pohyb pracovníkov je právom všetkých občanov štátov EÚ/EHP[5] a zároveň je jedným zo základných princípov ustanovených v Zmluve. Spolu s hospodárstvami ďalších štátov sú krajiny Európskej únie vystavené tlaku primerane riešiť úlohy globalizácie. V tejto súvislosti sú pre zvýšenie konkurencieschopnosti európskeho hospodárstva a zlepšenie životných a pracovných podmienok občanov Európy najvýznamnejšími faktormi celkové zvýšenie produktivity a inovácie, ako aj dobre fungujúci európsky trh práce.

V rozšírenej Európskej únii však naďalej pretrvávajú veľké rozdiely medzi regiónmi. Oblasti s nedostatkom kvalifikovanej pracovnej sily a prekážok, ako aj nízkou mierou nezamestnanosti, často existujú popri oblastiach s nadbytkom kvalifikovanej pracovnej sily a vysokou mierou nezamestnanosti. Nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily na trhu práce sa pravdepodobne bude v ďalších rokoch v dôsledku demografických zmien zvyšovať. Možno predpokladať, že počet ľudí v produktívnom veku sa bude pomaly znižovať, pretože odchod veľkého počtu ľudí zo silných populačných ročníkov do dôchodku iba čiastočne nahradí vstup ďalších generácií mladých ľudí na trh práce. Táto skutočnosť do veľkej miery vysvetľuje, prečo sa po očakávanom náraste asi o 20 miliónov v období rokov 2004 až 2017 predpokladá zníženie nezamestnanosti takmer o 30 miliónov do roku 2050, t. j. počas celého obdobia (2004–2050[6]) pôjde o pokles o takmer 10 miliónov. Potreba kvalifikovaných a mobilných pracovníkov sa preto pravdepodobne v nasledujúcich rokoch zvýši. Tento vývoj ma priamy dosah na prebiehajúcu diskusiu o migrácii pracovníkov z iných oblastí sveta do EÚ.

Vzhľadom na tieto skutočnosti je potrebné zdôrazniť, že jednak pokiaľ ide o prácu, jednak z geografického hľadiska bola mobilita nízka. Pokiaľ ide o mobilitu v rámci pracovných miest, podľa najnovších údajov 38 % pracovníkov viac ako desať rokov nezmenilo pracovné miesto.[7] Priemerná dĺžka zamestnania na rovnakom pracovnom mieste sa v Európe odhaduje na 10,6 roka, pričom v Spojených štátoch je to iba 6,7 roka[8].

Ešte ťažšie je poskytnúť štatistické údaje o geografickej mobilite vzhľadom na to, že sú heterogénne. V Prieskume pracovnej sily 2005 sa odhaduje, že menej ako 2 % občanov EÚ žije a pracuje v inom členskom štáte – tento pomer sa za posledných 30 rokov významne nezmenil. Takéto nízke čísla vykazujúce mobilitu, ktoré naznačujú chýbanie skutočnej „kultúry mobility“ pracovníkov EÚ, sú jedným z dôvodov, ktoré Európsku komisiu viedli k návrhu roka 2006 za Európsky rok mobility pracovníkov.

K OTVORENÉMU A VšETKÝM PRÍSTUPNÉMU EURÓPSKEMU TRHU PRÁCE: PRÍSPEVOK KU KVALIFIKÁCII A AKčNÝ PLÁN MOBILITY

Rozširovanie pracovnej mobility a prehlbovanie kvalifikácie

Pokiaľ ide o pracovnú mobilitu, jedným z najvýznamnejších nástrojov na meranie pokroku bolo prijatie súboru referenčných hodnôt, ktoré sa majú dosiahnuť do roku 2010.

V súvislosti s cieľom zvýšiť úroveň vzdelanosti a znížiť počet tých, ktorí končia školskú dochádzku bez získania dokladu o kvalifikácii, Rada v máji 2003 prijala tri európske referenčné hodnoty. Podľa prvej pri predčasne ukončenej školskej dochádzke priemer v EÚ do roku 2010 nepresiahne 10 %. V EÚ-25 sa v roku 2004 tento priemer znížil zo 16,6 % na 15,6 %[9], čo možno považovať za prvý krok vpred.

Ďalšie dve referenčné hodnoty sa navrhli na zlepšenie situácie vo vyššom stredoškolskom vzdelávaní: Do roku 2010 by aspoň 85 % dvadsať- až dvadsaťštyriročných malo mať ukončené vyššie stredoškolské vzdelanie (priemer v EÚ-25 sa zatiaľ iba mierne zvýšil zo 76,5 % v roku 2002 na 76,7 % v roku 2004) a percento negramotných 15-ročných by sa do konca tohto desaťročia malo znížiť aspoň o 20 %[10].

V súvislosti s prioritou, ktorou je zvýšiť záujem mladých ľudí o matematiku, vedu a techniku , Rada v máji 2003 prijala osobitnú referenčnú hodnotu, podľa ktorej by sa celkový počet absolventov vysokých škôl v tejto oblasti mal do roku 2010 zvýšiť aspoň o 15 %, pričom by sa mala zároveň znížiť rodová nerovnosť. Pokiaľ ide o túto referenčnú hodnotu, výsledky sú pozitívne, čoho dôkazom je čoraz vyšší počet absolventov vysokých škôl. Komisia v tejto oblasti zorganizovala viacero akcií, ako napríklad spustenie iniciatívy „výskumní pracovníci v Európe “ v roku 2005 s cieľom zvýšiť informovanosť verejnosti o úlohe výskumných pracovníkov v spoločnosti, čím by sa viac mladých ľudí rozhodlo pre vedeckú kariéru a zvýšila by sa príťažlivosť EÚ pre výskumných pracovníkov z celého sveta.[11] Odbornú prípravu výskumných pracovníkov v Európe podporilo aj významné zvýšenie rozpočtu pre Akcie Marie Curieovej v rámci 6. rámcového programu výskumu a technického rozvoja, t. j. 1,58 miliardy eur na roky 2000 – 2006, čo v porovnaní s predchádzajúcim rámcovým programom predstavuje nárast takmer vo výške 70 %. Kariérny postup výskumných pracovníkov podporilo aj odporúčanie Komisie[12], ktoré schválila Rada v apríli 2005, s názvom Európska charta výskumných pracovníkov a dokument Kódex správania sa pri nábore výskumných pracovníkov. Doteraz sa vyše 100 európskych inštitúcií v oblasti výskumu zaviazalo dodržiavať zásady tejto charty a tohto kódexu.

V Kodanskom vyhlásení z novembra 2002 sa uvádzajú priority zlepšenej spolupráce pri odbornom vzdelávaní a príprave, aby sa zvýšila vzájomná dôvera, transparentnosť, uznávanie kvalifikácie a schopností ako prostriedok k zvýšenej mobilite a uľahčeniu celoživotného vzdelávania. Tieto priority sú teraz hlboko zakotvené v pracovnom programe Vzdelávanie a odborná príprava 2010.

Pokiaľ ide o potvrdzovanie non-formálneho, informálneho a formálneho vzdelávania , Európska rada v máji 2004 prijala súbor spoločných zásad a Európsky zoznam potvrdzovania, ktorý tvorí základ vzájomného vzdelávania a výmeny skúseností medzi členskými štátmi a bol finalizovaný[13] v roku 2004.

V oblasti transparentnosti a prenosu kvalifikácií sa Europass, jednotný rámec transparentnosti kvalifikácií a schopností, zaviedol vo februári 2005. Prostredníctvom európskeho internetového portálu a siete národných centier Europass sprístupňuje tento Europass občanom koordinované portfólio dokumentov o transparentnosti. Ponukou nástrojov, ktoré uchádzači o zamestnanie používajú najviac, je Europass úzko prepojený s portálom mobility pracovných miest EURES a medzi oboma sa rozvíja synergia.

V reakcii na požiadavku sformulovanú na jarnom zasadaní Európskej rady v marci 2005 sa viedli verejné konzultácie o návrhu na Európsky rámec kvalifikácií, ktorý napomôže uznávanie kvalifikácií z hľadiska vzdelania a schopností v neregulovaných zamestnaniach . Tento nástroj je navrhnutý ako spoločný referenčný bod na zníženie prekážok spolupráce a zlepšenie komunikácie medzi inštitúciami zabezpečujúcimi vzdelávanie a odbornú prípravu v rozličných systémoch a medzi orgánmi rozličných štátov. Transparentnosť a prenos kvalifikácií sa následne zlepšili a umožnili porovnanie rozličných výsledkov vzdelávania jednotlivých občanov, čím uľahčili celoživotné vzdelávanie a pracovnú mobilitu. Predpokladá sa, že v roku 2007 Rada a Parlament v tejto oblasti prijmú odporúčanie.

S cieľom podporiť Európsky rámec kvalifikácií sa naďalej pracuje na zabezpečení kvality, napríklad na Spoločnom rámci zabezpečenia kvality odborného vzdelávania a prípravy, a verejné konzultácie týkajúce sa systému zbierania a prenosu kreditov odborného vzdelávania a prípravy sa začnú 15. septembra 2006.

V oblasti informačných a komunikačných technológií (IKT) Komisia v marci 2003 zaviedla Európske fórum elektronických zručností [14], aby medzi všetkými príslušnými zúčastnenými stranami podporila dialóg o vývoji nových IKT a elektronických zručností, ako aj o kvalifikácii týchto zúčastnených strán týkajúcich sa sektora IKT. V septembri 2004 toto fórum vypracovalo súbornú správu s názvom Elektronické zručnosti v Európe: do roku 2010 a neskôr, v ktorej sa uvádzajú konkrétne akcie a vyzýva sa k podpore multilaterálnych partnerstiev zúčastnených strán pri ich uplatňovaní [15]. V roku 2005 sa dosiahol pokrok najmä pri vypracúvaní Metarámca európskych IKT zručností na podporu lepšieho chápania charakteru a štruktúry zručností pri ovládaní IKT, ktoré vyžadujú zamestnávatelia[16].Vo všeobecnosti akcia zameraná na digitálnu gramotnosť v rámci programu elektronického vzdelávania osobitne riešila otázky v súvislosti s jej priepastnými rozdielmi. A v iniciatíve i2010 obnoveného lisabonského programu sa digitálna gramotnosť označuje za jednu z kľúčových oblastí pre politické akcie v informačnej spoločnosti.

Napokon sa vyvíjalo úsilie na zvýšenie účasti na celoživotnom vzdelávaní a dlhodobej odbornej príprave. V spoločnej predbežnej správe Rady a Komisie s názvom Vzdelávanie a odborná príprava 2010, predloženej v marci 2004, v období prvých zaznamenaných výsledkov, boli členské štáty vyzvané, aby zvyšili svoje úsilie pri vypracúvaní a uplatňovaní komplexných stratégií celoživotného vzdelávania. V revidovanej Európskej stratégii zamestnanosti má táto záležitosť prioritu a podporuje ju finančná pomoc z Európskeho sociálneho fondu. V záveroch z jarného zasadania Európskej rady v roku 2004 bola znovu potvrdená potreba mať takéto stratégie k dispozícii do roku 2006. Doposiaľ sa zásadný pokrok dosiahol pri prijatí referenčných hodnôt v Rade, podľa ktorých by sa priemerná úroveň účasti na celoživotnom programe vzdelávania v EÚ mala do roku 2010 zvýšiť na 12,5 % dospelej pracujúcej populácie . V roku 2004 dosiahla priemerná účasť v EÚ-25 výšku 10,3 %, pričom v roku 2002 bola iba na úrovni 7,9 %[17] . Sociálni partneri v marci 2002 prijali spoločný rámec akcií celoživotného rozvoja schopností a kvalifikácií a každoročne predkladali správy o uskutočnených akciách.

Uľahčenie geografickej mobility

I keď na rozhodnutie ľudí zapojiť sa do mobility pôsobením v inej krajine alebo oblasti má stále značný vplyv viacero praktických problémov (predpisy trhu s nehnuteľnosťami, jazykové a kultúrne bariéry, nedostatočné mechanizmy podpory na uľahčenie návratu mobilných ľudí do ich domovskej krajiny), jedným z najvýznamnejších prínosov v období uplatňovania akčného plánu je zavedenie európskeho preukazu zdravotného poistenia. Nariadenie 631/2004 zamerané na uľahčenie zavedenia tohto preukazu zosúladením práv na vecné dávky všetkých poistencov a zjednodušením postupov bolo prijaté v marci 2004. Tento preukaz, ktorý v súčasnosti používa vyše 50 miliónov občanov, bol zavedený vo všetkých štátoch európskeho hospodárskeho priestoru najneskôr 1. januára 2006.

Koordinácia systémov sociálneho zabezpečenia sa zlepšila zjednodušením a zmenami nariadenia 1408/71 v novom nariadení 833/2004. Toto nariadenie obsahuje viaceré kľúčové ustanovenia na podporu mobility a zlepšenie úrovne ochrany migrujúcich pracovníkov a ich rodinných príslušníkov, akými sú napríklad: možnosť predĺžiť obdobie, počas ktorého uchádzač o zamestnanie môže hľadať prácu v inom členskom štáte, z 3 na 6 mesiacov, možnosť previesť preddôchodkové dávky do iného štátu, možnosť pre nezamestnaných cezhraničných pracovníkov hľadať si pracovné miesto v členskom štáte, v ktorom bol predtým zamestnaný, pričom tento pracovník nestráca nárok na dávky v nezamestnanosti v členskom štáte svojho bydliska, a výrazné zlepšenie zdravotnej starostlivosti o rodinných príslušníkov cezhraničného pracovníka tým, že sa im zabezpečí nielen nárok na zdravotnú starostlivosť v členskom štáte ich bydliska, ale aj v členskom štáte, v ktorom pracujú.

Proces zlepšovania uznávania odborných kvalifikácií v regulovaných zamestnaniach takisto priniesol významné výsledky po prijatí smernice 2005/36/ES v septembri 2005. V tejto novej smernici sa spája pätnásť smerníc do jediného rámca, pričom sa uznávajú platné záruky pre migrantov. Zavádza sa ňou viacero zmien vrátane uľahčenia cezhraničného poskytovania služieb regulovaných zamestnaní, čo je základným prvkom stratégie služieb Komisie. Poskytuje aj príležitosť získať automatickejšie uznávanie kvalifikácií na základe spoločných platforiem, zvýšenej flexibility v postupoch a lepšieho usmernenia občanov, pokiaľ ide o uznávanie ich odborných kvalifikácií.

Podpora medzinárodného vzdelávania v iných členských štátoch je základnou zložkou pracovného programu Vzdelávanie a odborná príprava. Po súbore politických odporúčaní týkajúcich sa prístupu k mobilite, kvalite mobility a otvorenia Európy svetu Komisia v roku 2005 pripravila druhé odporúčanie Európskeho parlamentu a Rady o medzinárodnej mobilite v EÚ na účely vzdelávania a odbornej prípravy. V tomto odporúčaní sa členské štáty vyzývajú, aby prijali Európsku chartu kvality mobility, v ktorej sa stanovuje súbor zásad v oblasti mobility na účely vzdelávania a odbornej prípravy, ktorý členské štáty majú prijať na základe dobrovoľnosti. Táto charta sa má stať referenčným nástrojom, ktorý by pomohol zvýšiť výmeny, rozvinúť uznávanie období štúdia v iných krajinách a vybudovať vzájomnú dôveru medzi orgánmi a všetkými príslušnými stranami zúčastnenými na mobilite.

Pokiaľ ide o prenos doplnkových dôchodkov, Komisa 20. októbra 2005 prijala smernicu[18], ktorej cieľom je odstrániť prekážky mobility v členských štátoch a medzi nimi, ktoré vznikli v dôsledku súčasných ustanovení o doplnkových dôchodkových systémoch. Tieto prekážky sa týkajú najmä: podmienok nadobudnutia práv na dôchodok, podmienok zachovania pozastavených práv na dôchodok, prevoditeľnosti nadobudnutých práv. Návrh je doplnkom k právnym predpisom Spoločenstva v oblasti doplnkových dôchodkov, napríklad k smernici 98/49/ES o zabezpečení doplnkových dôchodkových práv zamestnancov a samostatne zárobkovo činných osôb, ktoré sa pohybujú v EÚ, a k smernici 2003/41/ES o činnostiach a dohľade nad inštitúciami zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia.

V oblasti výskumu boli v septembri a októbri 2005[19] prijaté jednak smernica o osobitnom postupe pri prijímaní občanov tretích krajín na účely uskutočňovania vedeckého výskumu, jednak dve odporúčania týkajúce sa uľahčenia prijímania a vydávania krátkodobých víz občanom z tretích krajín na účely uskutočňovania vedeckého výskumu pri ich vstupe do EÚ.

Napokon vo vzťahu k priorite vytvoriť politiku prisťahovalectva pre celú EÚ Komisia v júni 2003 prijala oznámenie o prisťahovalectve, integrácii a zamestnanosti, ktorým reagovala na požiadavku zo zasadania Európskej rady v Tampere, aby sa pre občanov z tretích štátov vypracovala integračná politika, ktorá by riešila aj otázky týkajúce sa zamestnanosti. Nariadenie 859/2003, v ktorom sú ustanovenia nariadenia 1408/71 rozšírené na občanov z tretích štátov, nadobudlo účinnosť 1. júna 2003. Po tomto nástroji 29. apríla 2004 nasledovala smernica 2004/38 o práve občanov Únie a ich rodinných príslušníkov voľne sa pohybovať a zdržiavať sa v rámci územia členských štátov. Táto smernica obsahuje prepracované a zjednodušené rozličné nástroje Spoločenstva o práve na vstup a na bydlisko pracovníkov, samostatne zárobkovo činných osôb, študentov, dôchodcov a iných neaktívnych osôb. Podľa tejto smernice občania štátov EÚ už nebudú musieť získať povolenie bydliska (postačí jednoduchá registrácia na príslušných úradoch, ak to hostiteľský členský štát považuje za potrebné). Občania štátov EÚ získajú aj trvalé právo na bydlisko v hostiteľskom členskom štáte po piatich rokoch neprerušeného bydliska a toto právo už nebude podliehať nijakým podmienkam. Celkový pokrok pri vypracúvaní spoločnej politiky zameranej na hospodársku migráciu na pracovné účely bol urýchlený koncom roka 2004 prijatím haagskeho programu. V tejto súvislosti Komisia v januári 2005[20] prijala Zelenú knihu o postoji EÚ k riadeniu hospodárskej migrácie a v júni 2005 zorganizovala verejné vypočutie, aby konzultovala so zúčastnenými stranami. V nadväznosti na toto vypočutie a na žiadosť Rady Komisia v decembri 2005 prijala plán politiky o legálnej migrácii, ktorý sa vzťahuje aj na hospodársku migráciu[21] .

Zlepšenie informovanosti a transparentnosti týkajúcich sa pracovných miest

Aby sa zabezpečila lepšia informovanosť a väčšia transparentnosť týkajúca sa pracovných miest v Európe, Komisia v septembri 2003 sprístupnila informačný portál mobility pracovných miest EURES s cieľom poskytnúť prístup k voľným pracovným miestam v celej Európe. EURES spája verejné služby zamestnanosti v členských štátoch s partnermi ako zamestnávatelia a odborové organizácie. Sprístupnením tohto portálu sa podstatne zlepšil a zjednodušil prístup pracovníkov a zamestnávateľov k praktickým informáciám týkajúcim sa otázok o mobilite pracovných miest. S viac ako 500 000 jednotlivými návštevníkmi mesačne sa portál EURES stal jednou z najnavštevovanejších stránok Komisie. Ďalšie rozšírenie tohto portálu začiatkom roka 2006 umožnilo všetkým občanom štátov EÚ prostredníctvom spoločnej IT platformy priamy prístup ku všetkým voľným pracovným miestam, ktoré zverejnili verejné služby zamestnanosti, čo predstavuje stálu ponuku asi 1 milión pracovných miest. Tento portál je prepojený s portálom PLOTEUS o vzdelávacích možnostiach na uľahčenie mobility na účely vzdelávania [22].

EURES získal aj kontakty s inými významnými poskytovateľmi informácií, najmä s európskym portálom mobility výskumných pracovníkov[23] ERACAREERS, ktorý je zameraný na vytvorenie priaznivejšieho prostredia pre možnosti kariérneho vývoja výskumných pracovníkov v rámci európskeho výskumného priestoru. Tento portál ponúka možnosť priameho oznamovania voľných pracovných miest v tomto výskumnom priestore a umiestňovanie životopisov. Okrem služieb, ktoré poskytuje tento portál, majú výskumní pracovníci a ich rodinní príslušníci od roku 2004 prístup k službe osobného poradenstva, ktorú prevádzkuje ERA-MORE , sieť, ktorú tvorí 200 centier mobility situovaných v 32 krajinách.

Ďalším významným krokom vo vývoji informovanosti je sprístupnenie portálu Your Europe ( Vaša Európa) vo februári 2005. Tento portál poskytuje praktické informácie a uvádza možnosti pre občanov Európy, ktorí chcú pracovať alebo študovať v inej krajine EÚ, alebo pre podnikateľov, ktorí sa chcú presťahovať alebo otvoriť si pobočku v inom členskom štáte EÚ. Počas marca 2006 tento portál zaznamenal 1 286 301 návštev a 189 963 jednotlivých návštevníkov.

VÝZVY DO BUDÚCNOSTI

Celkové hodnotenie Akčného plánu zručností a mobility poukazuje na skutočnosť, že pokiaľ ide o uplatňovanie v ňom uvedených 25 prioritných činností, vcelku sa iniciovalo niekoľko významných zmien. Tento dojem však musí vyvážiť skutočnosť, že mnohí Európania sú naďalej neinformovaní alebo nie sú si vedomí práv, podmienok a možností na pracovné a geografické zmeny.

Po zhodnotení uvedených zmien, ako aj očakávaných zmien, ktoré sa uskutočnia v rámci Európskeho roka pracovnej mobility 2006, Komisia v roku 2007 pripraví nové iniciatívy. Na základe zistení uvedených v aktuálnej správe sa zmapovali viaceré oblasti možného ďalšieho pôsobenia:

- V oblasti celoživotného vzdelávania je potrebné zvýšiť úsilie na vypracovanie koherentných a komplexných stratégií, ktoré by boli prístupné všetkým v školách, podnikoch, verejných orgánoch a domácnostiach. Podľa požiadavky v usmernení o zamestnanosti č. 23 a lisabonskom programe Spoločenstva, ktorý bol prijatý v júli 2005, by sa uplatňovanie malo podporiť vhodnými stimulmi a mechanizmami spoločného zdieľania nákladov. Tieto opatrenia sú zamerané na zvýšenie prispôsobivosti a flexibility pracovnej sily v Európe v záujme lepšieho reagovania na zmeny na európskom pracovnom trhu a príspevku k vytvoreniu ďalších a kvalitnejších pracovných miest[24].

- V oblasti zručností IKT je dôležité viac investovať do najvýznamnejších komparatívnych a konkurenčných výhod a pri diskusii o nastolených otázkach vychádzať z faktografických údajov. Na základe odporúčaní európskeho fóra elektronických zručností Komisia koncom roka 2005 iniciovala súbor konkrétnych činností, aby poskytla presnejší obraz o ponuke a dopyte elektronických zručností[25], vypracovala výhľadovú štúdiu (2005–2015), aby sa lepšie pripravila na vývoj dopytu, vytvorila politiky referenčných hodnôt a iniciatív, ktorými by sa podporilo elektronické vzdelávanie pre podniky a skúmal pravdepodobný vývoj zručností IKT, ako aj portál zameraný na kariéru v spolupráci s výrobnými odvetviami a sociálnymi partnermi.

- Zintenzívniť úsilie na odstránenie právnych, administratívnych a kultúrnych prekážok mobility je všeobecnou úlohou, pri ktorej je potrebné rýchlejšie konať, aby sa dosiahlo vytvorenie európskeho pracovného trhu. Súčasné iniciatívy v oblasti sociálneho zabezpečenia, prevodu dôchodkových práv alebo prenosu kvalifikácie pre neregulované zamestnania sa musia uplatniť naplno a prípadne dopracovať, aby sa vytvorilo životné prostredie, v ktorom sa geografická a pracovná mobilita považujú za bežnú súčasť kariéry. Je potrebné preskúmať aj nové oblasti: jazykové zručnosti, potreba pred mobilitou poskytnúť vhodnú odbornú prípravu a problém nájsť zamestnanie partnerom alebo manželom(-kám) mobilných pracovníkov sa napríklad ukázali ako jedna z najväčších prekážok pracovnej a geografickej mobility v Európe. Tieto ciele sa zhodujú s novým globálnym prístupom, ktorý Komisia predložila vo svojej výročnej správe o pokroku za rok 2006 a v ktorej sa požaduje nové partnerstvo medzi Komisiou a členskými štátmi, aby sa tak riešili globálne úlohy v súvislosti s ďalšími a kvalitnejšími pracovnými miestami[26].

- Napokon, hospodárska migrácia , ak sa správne riadi, by sa mala považovať za kľúčový prínos pre hospodársky a sociálny vývoj v Európe a konkurencieschopnosť podnikov EÚ. Vzhľadom na očakávaný negatívny demografický vývoj a predpokladaný pokles zamestnanosti predstavuje riadená migrácia ďalší rozhodujúci nástroj na riešenie požiadaviek pracovného trhu a udržanie hospodárskeho rastu.

V súlade s lisabonským programom Spoločenstva a novými usmerneniami pre zamestnanosť (2005–2008) sa ukazuje, že je preto potrebný integrovanejší prístup k mobilite, aby sa naplno rozvinula mobilita nielen ako nástroj na vytvorenie zamestnanosti, ale aj ako prostriedok na podporu osobného rozvoja jednotlivcov z hľadiska celoživotného vzdelávania.

[1] KOM(2002) 72, konečné znenie

[2] EURópske služby zamestnanosti, eures.europa.eu

[3] KOM(2005) 330, konečné znenie

[4] KOM(2004) 66, konečné znenie

[5] Príspupová zmluva z roku 2003 však umožňuje uplatňovať prechodné opatrenia, ktorými sa obmedzuje voľný pohyb pracovníkov do a z ôsmich nových členských štátov na obdobie maximálne siedmich rokov. Podrobnejšie údaje:

[6] Osobitná správa č. 4 o európskom hospodárstve, Generálne riaditeľstvo pre hospodárske a finančné záležitosti, http://europa.eu.int/comm/economy_finance/publications/european_economy/2005/eesp405en.pdf

[7] Zdroj: Eurostat, Prieskum o pracovnej sile, 2005

[8] Centrum pre štúdium európskych politík (CEPS), Nový európsky program pracovnej mobility, apríl 2004

[9] Zdroj: Eurostat, Prieskum pracovnej sily, 2005.

[10] Podľa štúdie PISA z roku 2004, ktorá bola zameraná na gramotnosť, Fínsko, Holandsko, Írsko, Rakúsko, Švédsko a Spojené kráľovstvo vykazovali menej ako 15 % svojich 15-ročných ako slabšie výkonných, v Nemecku, Grécku, Luxembursku a Portugalsku (štúdia PISA z roku 2004 zameraná na gramotnosť, Ú. v. EÚ C 104/01 2004) bol tento pomer vyšší a presahoval 20 %.

[11] http://europa.eu.int/comm/research/researchersineurope

[12] Ú. v. EÚ L 5/67, 22. marec 2005 (2005/251/ES) alebo http/europa.eu.int/eracareers/europeancharter

[13] www.ecotec.com/europeaninventory

[14] http://europa.eu.int/comm/enterprise/ict/policy/ict-skills.htm

[15] www.eskills2004.org

[16] http://www.cenorm.be/cenorm/businessdomains/businessdomains/isss/activity/wsict-skills.asp

[17] Eurostat, Prieskum pracovnej sily, 14.6.2005

[18] Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o zlepšení prenosnosti práv na doplnkový dôchodok KOM(2005)507, konečné znenie

[19] Smernica Rady 2005/71/ES z 12. októbra 2005 o osobitnom postupe prijímania štátnych príslušníkov tretích krajín na účely vedeckého výskumu; Odporúčanie Európskeho parlamentu a Rady 2005/761/ES z 28. septembra 2005 o uľahčení vydávania jednotných krátkodobých víz členskými štátmi výskumným pracovníkom z tretích krajín, ktorí sa pohybujú v Spoločenstve s cieľom uskutočňovať vedecký výskum; Odporúčanie Rady 2005/762/ES z 12. októbra 2005 o uľahčení prijímania štátnych príslušníkov tretích krajín s cieľom vykonávať vedecký výskum v Európskom spoločenstve, všetky uverejnené v Úradnom vestníku EÚ 1289 z 3.12.2005.

[20] Zelená kniha o prístupe EÚ k riadeniu ekonomickej migrácie, Európska komisia, 11.1.2005, KOM(2004) 811, konečné znenie

[21] KOM(2005) 669, konečné znenie z 12. decembra 2005

[22] http://europa.eu.int/ploteus

[23] http://europa.eu.int/eracareers

[24] O výzvach do budúcnosti týkajúcich sa zručností a mobility v kontexte Lisabonskej stratégie pozri výročnú správu o pokroku (KOM(2006) 30, konečné znenie z 25. januára 2006, najmä akciu 3.1. „Väčšie investície do vedomostí a inovácií“.

[25] „Dopyt a ponuka elektronických zručností v Európe“, RAND Europe, september 2005

[26] Oznámenie Komisie jarnému zasadnutiu Európskej rady - Čas zaradiť vyššiu rýchlosť, KOM(2006) 30, konečné znenie

Top