EUR-Lex Access to European Union law
This document is an excerpt from the EUR-Lex website
Document 52006DC0638
Report from the Commission 17th Annual Report on Implementation of Structural Funds (2005) {SEC(2006) 1373}
Správa Komisie 17. výročná správa o implementácii štrukturálnych fondov v roku 2005 {SEK(2006) 1373}
Správa Komisie 17. výročná správa o implementácii štrukturálnych fondov v roku 2005 {SEK(2006) 1373}
/* KOM/2006/0638 v konečnom znení */
Správa Komisie 17. výročná správa o implementácii štrukturálnych fondov v roku 2005 {SEK(2006) 1373} /* KOM/2006/0638 v konečnom znení */
[pic] | KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV | Brusel, 27.10.2006 KOM(2006) 638 v konečnom znení SPRÁVA KOMISIE 17. výročná správa o implementácii štrukturálnych fondov v roku 2005 {SEK(2006) 1373} OBSAH 1. Úvod 3 2. Analýza implementácie 3 3. Súlad a koordinácia 8 4. Hodnotenia 10 5. Finančné kontroly 10 6. Výbory pomáhajúce Komisii 12 SPRÁVA KOMISIE 17. výročná správa o implementácii štrukturálnych fondov v roku 2005 Táto správa sa predkladá v súlade s článkom 45 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1260/1999 o všeobecných ustanoveniach o štrukturálnych fondoch. Je to 17. výročná správa, ktorá sa týka činností v rámci štrukturálnych fondov počas roku 2005. Informácie uvedené v tejto správe sú podrobnejšie rozpracované v pracovnom dokumente útvarov Komisie (ktorý tvorí prílohu tejto správy). 1. ÚVOD Rok 2005 charakterizovali na jednej strane intenzívne snahy o úspešné ukončenie programového obdobia 2000-2006 a na druhej strane príprava novej generácie programov kohéznej politiky na roky 2007-2013. Čo sa týka novej generácie programov, Komisia v júli predložila oznámenie o návrhu Strategických usmernení Spoločenstva pre ekonomickú, sociálnu a územnú súdržnosť[1]. Tieto usmernenia stanovujú priority Spoločenstva pre nové programy. Okrem toho Komisia počas roka 2005 začala rokovať s Európskou investičnou bankou a inými medzinárodnými finančnými inštitúciami s cieľom rozvinúť užšiu spoluprácu na dosiahnutie cieľov kohéznej politiky. V roku 2005 boli schválené dve iniciatívy: iniciatíva JASPERS (Spoločná pomoc na podporu projektov v európskych regiónoch - Joint assistance to support projects in the European regions) na pomoc hlavným príjemcom prostriedkov v rámci kohéznej politiky pri príprave vysokokvalitných programov a JEREMIE (Spoločné európske zdroje pre veľmi malé až stredné podniky - Joint European Resources for Micro to Medium Enterprises) na uľahčenie prístupu k financiám pre malé a stredné podniky a veľmi malé podniky[2]. 2. ANALÝZA IMPLEMENTÁCIE 2.1. Implementácia rozpočtu 2.1.1. EFRR Implementácia rozpočtu v roku 2005 bola vo všeobecnosti veľmi uspokojivá. Celkovo bolo v roku 2005 implementovaných 99,96 % z viazaných rozpočtových prostriedkov (v porovnaní s 99,70 % v roku 2004). Pokiaľ ide o platby, miera implementácie bola 99,65 % (v roku 2004 to bolo 99,03 %). Záväzky z predchádzajúcich rokov, v prípade ktorých sa ešte mali uskutočniť platby,[3] dosahovali na konci roka 2005 55,4 miliardy EUR (v porovnaní s 48,97 miliardy EUR v roku 2004), z ktorých 39,9 miliardy EUR bolo určených pre EFRR (v roku 2004 to bolo 35,9 miliardy EUR). Celkové záväzky dosahovali v roku 2005 27,1 miliardy EUR (v roku 2004 to bolo 26,5 miliardy EUR). Je potrebné pripomenúť, že v rámci kohéznej politiky, ktorá slúži na podporu investícií napríklad do väčších projektov, je bežné, že zdroje sú viazané oveľa skôr, než sa uskutočnia platby, pričom platby závisia od úspešnosti implementácie. Na finančné riadenie štrukturálnych fondov sa vzťahujú predpisy, ktoré stanovujú obmedzenia pre obdobie, počas ktorého musia byť prijaté platby týkajúce sa predchádzajúcich záväzkov: takzvané „pravidlo n+2“[4]. Nevyrovnaný zostatok záväzkov uskutočnených v období 2000-2003 bol 3,4 miliardy EUR na začiatku roka 2006. Po analýze výnimiek z „pravidla n+2“ (štátna pomoc, väčšie projekty atď.) odhad zdrojov, v prípade ktorých existuje riziko zrušenia záväzku, je 42 miliónov EUR (iba 0,19 % z celkových záväzkov). 2.1.2. ESF Implementácia rozpočtu bola v roku 2005 veľmi uspokojivá. V roku 2005 bolo implementovaných 99,93 % z viazaných rozpočtových prostriedkov (v porovnaní s 99,07 % v roku 2004). Pokiaľ ide o platby, bolo implementovaných 99,86 % z viazaných prostriedkov (v roku 2004 to bolo 99,31 %), vrátane 720 miliónov EUR dodatočných viazaných prostriedkov, ktoré boli pridelené ESF prostredníctvom globálneho transferu a doplňujúceho rozpočtu. Celkové nevyrovnané záväzky (RAL) na konci roka 2005 dosahovali 20,74 miliardy EUR (v porovnaní s 19,35 miliardy EUR v roku 2004), z ktorých bolo 20,44 miliardy EUR určených pre aktuálne programové obdobie ESF (v roku 2004 to bolo 18,59 miliardy EUR). Nevyrovnané záväzky (RAL) týkajúce sa predchádzajúcich programových období klesli zo 762,1 milióna EUR na konci roka 2004 na 304,7 milióna EUR na konci roka 2005 (čo znamená pokles o 60 %). Pokiaľ ide o použitie „pravidla n+2“ na záväzky z rokov 2000, 2001, 2002 a 2003 na konci roka 2005, týkalo sa to sedemnástich programov, ktoré predstavovali celkovú čiastku ESF vo výške 125 131 596 EUR (0,35 % z príslušnej viazanej čiastky). 2.1.3. Usmerňovacia sekcia EPUZF Miera implementácie rozpočtu bola v roku 2005 veľmi uspokojivá, keďže dosahovala 99,37 % v prípade viazaných rozpočtových prostriedkov a 99,93 % v prípade rozpočtových prostriedkov určených na platby. V porovnaní s rokom 2004 bolo viazaných ďalších 8,8 % a bolo vyplatených ďalších 4,7 %. Platby dosahovali 3 587 miliónov EUR, z ktorých 3 099 miliónov EUR bolo určených na programy v období 2000-2006 (Cieľ 1: 2 753 miliónov EUR; Leader+ 334,5 milióna EUR; PEACE 11,5 milióna EUR) a 487,4 milióna EUR na ukončenie 78 programov z programového obdobia 1994-1999. Celkové nevyrovnané záväzky (RAL) na konci roka 2005 dosahovali 7,085 milióna EUR (v porovnaní s 7,657 milióna EUR v roku 2004). Po implementácii „pravidla n+2“ došlo k zrušeniu záväzkov v prípade 37,2 milióna EUR (1,28 % z celkových záväzkov pre príslušnú splátku). 2.1.4. FNURH Celkovo bolo v roku 2005 implementovaných 99,57 % z viazaných rozpočtových prostriedkov a 94,16 % z rozpočtových prostriedkov určených na platby. Celkové nevyrovnané záväzky (RAL) v prípade FNURH na konci roka 2005 dosahovali 222 miliónov EUR (v porovnaní s 165,5 milióna EUR v roku 2004). Pokiaľ ide o implementáciu „pravidla n+2“, odhady pre zrušenie záväzkov sa pohybovali na úrovni okolo 50 miliónov EUR na rok 2005 (8,9 % z celkových záväzkov na rok 2003). 2.2. Implementácia programov 2.2.1. Cieľ 1 Na základe informácií, ktoré poskytli členské štáty vo forme osvedčených žiadostí o úhradu výdavkov (podrobnosti sú uvedené v prílohe, časti 5) v roku 2005, sa v programoch zaradených do cieľa 1 investície naďalej sústreďovali do projektov základnej infraštruktúry (40,1 %), pričom viac ako polovica všetkých investícií v tejto kategórii sa použila na dopravnú infraštruktúru (54,3 % z celkovej infraštruktúry). Viac než tretina (34,5 %) zdrojov v rámci cieľa 1 sa investovala do produktívneho životného prostredia, pričom sa ďalej zameriavali na pomoc malým a stredným podnikom a sektoru remeselnej výroby (30,4 %). Na investície do projektov zameraných na ľudské zdroje sa použilo 23,8 % zdrojov v regiónoch zaradených do cieľa 1. Zásahy v tejto oblasti boli takmer rovnomerne rozdelené medzi politiku na podporu trhu práce, ako sú napríklad opatrenia pre mladých ľudí a dlhodobo nezamestnaných (32,1 %), vzdelávanie a odborné školenia (30,8 %) a iné opatrenia. 2.2.2. Cieľ 2 V regiónoch zaradených do cieľa 2 sa programy naďalej zameriavali hlavne na produktívne životné prostredie, pričom viac ako polovica všetkých finančných zdrojov (57 %) bola určená pre túto kategóriu. V tejto oblasti prevládala pomoc malým a stredným podnikom a sektoru remeselnej výroby vo výške 57,2 %. Druhou najdôležitejšou oblasťou zásahov bola infraštruktúra, pričom v tejto oblasti sa vynaložilo 28,7 % zo všetkých zdrojov v rámci cieľa 2. Na rozdiel od programov zaradených do cieľa 1 sa tieto výdavky netýkajú investícií do základnej infraštruktúry, ako je napríklad doprava a životné prostredie. Namiesto toho bola z finančného hľadiska najdôležitejšou oblasťou revitalizácia degradovaných plôch a iných upadajúcich území (43,9 %). V kategórii ľudských zdrojov (10,1 % zo všetkých investícií v regiónoch zaradených do cieľa 2) boli hlavnými investičnými oblasťami flexibilita pracovných síl, podnikateľská činnosť, inovácie, informačné a komunikačné technológie (31,2 % z celkovej čiastky). 2.2.3. Cieľ 3 Najväčší dôraz v rámci investícií ESF v roku 2005 sa naďalej kládol na podporu Európskej stratégie zamestnanosti, najmä na opatrenia zamerané na zvýšenie šancí na uplatnenie sa na trhu práce, celoživotné vzdelávanie a rovnosť príležitostí; na druhej strane poklesol význam opatrení na podporu podnikania. V implementácii programov z hľadiska objemu financií existovali rozdiely medzi európskou pätnástkou, kde boli tieto programy etablované už dlhšie, a európskou desiatkou, kde mali niektoré členské štáty ťažkosti s rozbehnutím niektorých projektov a opatrení v roku 2005 – ktorý bol prvým úplným rokom implementácie programov po ich pristúpení v máji 2004. 2.2.4. Rybné hospodárstvo mimo cieľa 1 V roku 2005 došlo k zlepšeniam v implementácii štrukturálnej politiky v sektoroch rybného hospodárstva a akvakultúry, ktoré sa odrazili vo finančnej implementácii. Podporované opatrenia boli úzko prepojené najmä s cieľmi reformy spoločnej politiky rybného hospodárstva z roku 2002. 2.2.5. Iniciatívy Spoločenstva 2.2.5.1. Interreg Implementácia 81 programov INTERREG III/susedstva v roku 2005 ďalej dosahovala značný pokrok. Dôležitou úlohou programov bolo aktualizovať strednodobé hodnotenia. V dôsledku toho v roku 2004 došlo k úprave takmer všetkých programov, aby sa zohľadnili výsledky hodnotenia. Orgány zodpovedné za nové programy vyplývajúce z rozšírenia, pričom mnohé z nich sú programami susedstva, vynaložili osobitné úsilie na zabezpečenie ich úspešného začiatku. Okrem toho program podpory INTERACT naďalej prispieval k účinnej a efektívnej implementácii programov INTERREG III organizovaním veľkého počtu podujatí zameraných na osvedčené postupy a vypracovávanie príručiek riadenia. 2.2.5.2. Leader Na obdobie 2000-2006 bolo schválených okolo 73 programov LEADER+. Z navrhovaných 938 miestnych akčných skupín (Local Action Groups - LAG), v ktorých sa vykonáva riadenie činností, bolo nakoniec vybraných 892. Ukázalo sa, že najpopulárnejšou je téma stratégie miestneho rozvoja „Využívanie prírodných a kultúrnych zdrojov“. Monitorovacie správy predložené v roku 2005 poukázali na to, že od začiatku programového obdobia bolo schválených 26 až 178 projektov. Hlavnými oblasťami činností sú: cestovný ruch, podpora malých a stredných podnikov, obnova a rozvoj dedín a vidieckeho dedičstva, základné služby pre obyvateľstvo vidieka a vidiecke hospodárstvo. 2.2.5.3. Urban V roku 2005 bolo schválených 20 tematických sietí, pričom každá z nich je vytvorená na základe iných tém. Zúčastňuje sa na nich 179 partnerských miest, vrátane 36 miest v nových členských štátoch. Na neformálnom stretnutí ministrov v Bristole v decembri 2005 bol zverejnený Audit iniciatívy Urban za rok 2005: kľúčové ukazovatele životných podmienok v európskych mestách [5]. 2.2.5.4. EQUAL V roku 2005 došlo k začiatku činnosti 2 000 projektov partnerstiev pre rozvoj[6] druhej fázy programu EQUAL, ktoré boli vybrané na vnútroštátnej úrovni počas roka 2004; patrilo medzi ne približne 400 projektov v nových členských štátoch. Približne jedna tretina partnerstiev pre rozvoj z druhej fázy pracuje na téme zamestnanosti. Výsledky približne 1 400 partnerstiev pre rozvoj z prvej fázy programu EQUAL, ktoré dokončili svoju činnosť počas rokov 2004 a 2005, boli predmetom mnohých seminárov na miestnej, vnútroštátnej a európskej úrovni. 2.2.6. Inovačné činnosti 2.2.6.1. EFRR V roku 2005 regionálne orgány predložili návrhy na 51 inovačných činností. Najlepších 28 bolo vybraných na poskytnutie podpory a do konca roka boli prijaté rozhodnutia o financovaní dvadsiatich dvoch z nich. Tieto programy sa organizujú na základe týchto tém: znalostná a technická inovácia, informačná spoločnosť a trvalo udržateľný rozvoj. 2.2.6.2. ESF Počas roka bolo dokončených 38 projektov, ktoré sa týkali stratégií miestneho rozvoja. V druhej fáze výzvy na predkladanie návrhov „Inovačné prístupy k riadeniu zmeny“ bolo vybraných 28 projektov. Bolo vybraných približne sedem projektov na tému „Odovzdávanie a šírenie inovácií získaných z projektov ESF podľa článku 6“, ktorá je určená na podporu prínosu ideí v hlavných programoch. 2.2.6.3. FNURH Počas rokov 2004 a 2005 boli uskutočnené činnosti na implementáciu projektov, ktoré boli vybrané po výzvach na predkladanie návrhov uskutočnených v rokoch 2002 a 2003. Následné hodnotenie cezhraničných projektov, ktoré sa týkali inovačných činností v odvetví rybného hospodárstva, bolo dokončené v roku 2005. Toto hodnotenie naznačilo, že projekty, ktoré boli podporované v rámci hlavných operačných programov, spravidla prinášali lepšie výsledky ako projekty inovačných činností, pokiaľ ide o kritériá, akými sú efektívnosť, účinnosť, kvalita monitorovacieho systému a trvalá udržateľnosť. 3. SÚLAD A KOORDINÁCIA 3.1. Súlad s inými politikami Spoločenstva 3.1.1. Hospodárska súťaž Podľa nariadenia (ES) č. 1260/99 sú členské štáty povinné overovať, či sú všetky operácie v súlade s právnymi predpismi ES, vrátane predpisov, ktoré sa týkajú štátnej pomoci. Ak Komisia dostane informácie o akomkoľvek porušení právnych predpisov ES, alebo ak audity preukážu, že k tomuto porušeniu došlo, prijíma potrebné opatrenia. Aby bola zabezpečená úplná transparentnosť, členské štáty uvádzajú režimy štátnej pomoci, pre ktoré sa používa pomoc zo štrukturálnych fondov, vo svojich programoch. Akákoľvek podstatná zmena tohto zoznamu si vyžaduje nové rozhodnutie Komisie. V roku 2005 však Komisii neboli predložené žiadne prípady porušenia právnych predpisov ES. 3.1.2. Životné prostredie Komisia v roku 2005 ďalej podporovala investície v oblasti životného prostredia prostredníctvom kohéznej politiky. Podpora sa zameriavala hlavne na poskytovanie spolufinancovania finančne náročných predpisov týkajúcich sa odvádzania odpadových vôd v mestách, zásobovania vodou a odpadového hospodárstva, najmä v nových členských štátoch. Uplatňovanie smernice o strategickom environmentálnom posudzovaní na budúce operačné programy ako súčasť predbežného hodnotenia je osobitnou výzvou pre členské štáty. Najväčšie projekty podporované v tejto oblasti z EFRR sú uvedené v časti 3 prílohy. 3.1.3. Vnútorný trh Dodržiavanie predpisov o verejnom obstarávaní je mimoriadne dôležité v kontexte európskeho jednotného trhu. Ak je Komisia zodpovedná za schválenie jednotlivého projektu, zabezpečuje, aby boli tieto predpisy dodržané, alebo aby sa samotný členský štát zaviazal, že ich bude dodržiavať. V kontexte tvorby programov Komisia žiada členské štáty o predkladanie informácií vo výročných správach o programoch. V roku 2005 Generálne riaditeľstvo pre regionálnu politiku a Generálne riaditeľstvo pre vnútorný trh vyvinuli „spôsob postupu“ na koordináciu činností Komisie v prípadoch porušenia právnych predpisov. 3.1.4. Doprava Po úprave Usmernení Spoločenstva o rozvoji transeurópskych sietí dostávajú v kohéznej politike prednosť dopravné priority. V návrhu Strategických usmernení Spoločenstva o súdržnosti figuruje pri príprave na obdobie 2007-2013 mnoho nových iniciatív európskej dopravnej politiky, ako je ERTMS, morské diaľnice alebo 30 prioritných projektov TEN. Zoznam najväčších projektov podporovaných v tejto oblasti z EFRR je uvedený v časti 3 prílohy. 3.1.5. Rodová rovnosť Komisia pokračovala vo svojej činnosti zameranej na podporu rodovej rovnosti v štrukturálnych fondoch a v kohéznom fonde. Pracovná skupina pre rodovú rovnosť na najvyššej úrovni sa stretla dvakrát za účelom prerokovania implementácie a výmeny osvedčených postupov. 3.2. Koordinácia nástrojov 3.2.1. Štrukturálne fondy a kohézny fond V dôsledku rozšírenia Európskej únie v máji 2004 sa kohézny fond vzťahuje na desať nových členských štátov. V súčasnosti je počet prijímajúcich členských štátov trinásť. V dôsledku svojho hospodárskeho rastu Írsko nespĺňa podmienky na financovanie z tohto fondu od 1. januára 2004. Jeho HDP na obyvateľa na úrovni 138 %[7] priemeru Spoločenstva je podstatne vyšší ako limit na poskytnutie financovania z tohto fondu, ktorý predstavuje 90 %. Hlavným nástrojom koordinácie financovania na základe kohézneho fondu a štrukturálnych fondov je strategický referenčný rámec (SRR) predkladaný členskými štátmi, ktorý upravuje všeobecnú stratégiu v sektore dopravy a životného prostredia. Strategický referenčný rámec (SRR) umožňuje Komisii overiť každý projekt, ktorý sa má spolufinancovať z kohézneho fondu, aby sa predišlo dvojitému financovaniu v prípade programov, ktoré sú spolufinancované zo štrukturálnych fondov. 3.2.2. Štrukturálne fondy a EIB/EIF Popri pokračujúcom úsilí v roku 2005 zameranom na koordináciu a doplnenie financovania z EFRR a z kohézneho fondu a operáciách EIB pre aktuálne programové obdobie Komisia a EIB v roku 2005 začali s prípravnými prácami na zvýšenie miery spolupráce v ďalšom programovom období. Ciele stanovené na ďalšie obdobie sa zameriavajú na vyššiu mieru spolupráce vo všetkých fázach tvorby programov, ako aj na koordinovaný prístup k monitorovaniu implementácie projektov a programov. JASPERS (Spoločná pomoc na podporu projektov v európskych regiónoch - Joint assistance to support projects in the European regions) je novým nástrojom technickej pomoci, ktorý bude riadiť EIB. Bol schválený a zriadený Komisiou a EIB v roku 2005 v spolupráci s EBOR, aby napomáhal súdržnosti členských štátov. Zlepšenie prístupu k financovaniu a rizikovému kapitálu pre malé a stredné podniky v regiónoch EÚ je kľúčovým prvkom lisabonskej agendy. V tejto súvislosti Komisia a skupina EIB (EIB-EIF) v roku 2005 spustila novú spoločnú iniciatívu, ktorá je známa pod skratkou „JEREMIE“ (Spoločné európske zdroje pre veľmi malé až stredné podniky - Joint European Resources for Micro to Medium Enterprises) a ktorá je určená na zlepšenie prístupu k financovaniu a rozvoj malých úverov pre malé a stredné podniky v regiónoch, ktoré budú podporované zo štrukturálnych fondov v ďalšom rozpočtovom období. 4. HODNOTENIA Počas roka 2005 bolo dokončené hodnotenie prínosu k Lisabonskej stratégii. Hodnotenie potvrdilo, že programy podporované zo štrukturálnych fondov v podstatnej miere prispeli k dosiahnutiu lisabonských cieľov, aj keď iba v malej miere dochádzalo k formálnej koordinácii – s výnimkou Európskeho sociálneho fondu – medzi lisabonskou agendou a jednotlivými programami. V mnohých regiónoch sa viac ako dve tretiny výdavkov v súčasnosti vyčleňujú na aktivity, ktoré priamo súvisia s lisabonskými cieľmi, a z hľadiska dosiahnutých kvantitatívnych cieľov možno vidieť ich jasný vplyv. V regiónoch, v ktorých s lisabonskou agendou priamo súvisí menší podiel programových výdavkov, je hlavným dôvodom význam podpory základnej infraštruktúry, ktorý vyjadruje mimoriadne investičné potreby v najmenej prosperujúcich regiónoch. Počas roka 2005 boli spustené tri strategické štúdie pre programové obdobie 2007-2013: Strategické hodnotenie investičných priorít v doprave na základe štrukturálnych a kohéznych fondov, Strategické hodnotenie životného prostredia a predchádzania rizikám a Strategické hodnotenie ekonomiky založenej na inováciách. 5. FINANčNÉ KONTROLY 5.1. EFRR V roku 2005 pokračovali audity na kontrolu efektívneho fungovania kľúčových prvkov riadiacich a kontrolných systémov v členských štátoch pre hlavné programy. Do konca roka boli uskutočnené audity pre 52 programov. Hlavnými problémami, ktoré boli zistené z doteraz dokončených prác, boli nedostatky kontrol riadenia na prvom stupni[8] a nedostatky postupov osvedčovania výdavkov platobným orgánom. Pokiaľ ide o nové členské štáty, kontrolné činnosti sa týkali posudzovania opisov systémov predložených podľa článku 5 nariadenia (ES) č. 438/2001 a overovacích auditov fungovania opísaných systémov. Pri auditoch, ktoré boli uskutočnené, sa zistili určité nedostatky, ako napríklad nedostatočná kontrola kvality, ktorú vykonáva manažment, a nedostatočné krytie alebo nedostatočná kvalita kontrolných činností, ktoré vykonávajú vnútroštátne kontrolné orgány. 5.2. ESF Z celkového počtu 214 operačných programov ESF bolo počas roka 2005 skontrolovaných 55 (pričom 34 z nich bolo nových). Pri auditoch sa zistili nevyhovujúce kontroly na prvom stupni, ktoré vykonávali niektoré riadiace orgány alebo sprostredkovateľské subjekty, prerušenia kontrolného záznamu, nedostatočné certifikačné procesy alebo nevyhovujúce certifikačné postupy, malé alebo žiadne oddelenie funkcií, nedostatky v počítačových informačných systémoch a nedostatočná úroveň zverejňovania financovania z ESF. Audity vzorky existujúcich systémov vykonávané na mieste sa vzťahovali na 19 z 25 programov ESF vo všetkých nových členských štátoch. V ôsmich členských štátoch sa uskutočnilo štrnásť uzatváracích auditov, ktoré sa vzťahovali na štyridsať programov z obdobia 1994-99. 5.3. EPUZF Za obdobie 1994-1999 bolo v roku 2005 uskutočnených sedem auditov, pričom bol pre toto obdobie dokončený plánovaný program auditov ex-post. Za obdobie 2000-2006 (európska pätnástka) bolo vykonaných sedem auditov. Typickými zistenými problémami boli nedostatočné kontroly riadenia, neoverovanie kritérií na splnenie požiadaviek v súlade s ustanoveniami právnych predpisov týkajúcich sa poľnohospodárstva a nízka úroveň nezávislých kontrol. Za obdobie 2004-2006 (európska desiatka) bola dokončená analýza opisov systémov a boli uskutočnené štyri audity. 5.4. FNURH V roku 2005 sa vykonalo celkovo sedem kontrol na mieste. Tri z nich sa týkali overovania riadiacich a kontrolných systémov programov z obdobia 2000-2006 v troch členských štátoch a jedna kontrola sa týkala uzavretia programu z obdobia 2000-2006. Tri kontroly na mieste sa týkali inovačných činností, pričom bolo skontrolovaných sedem projektov v troch členských štátoch (Taliansko, Veľká Británia a Španielsko). Hlavnými zistenými problémami boli určité nezrovnalosti, ktoré sa týkali napríklad ohlásenia nákladov na personál a cestovných a životných nákladov, DPH a platieb za nedokladované výdavky. Nakoniec, uskutočnili sa misie na posúdenie fungovania a efektívnosti riadiacich a platobných orgánov nových členských štátov. 5.5. OLAF Počas roka 2005 OLAF uskutočnil 43 misií v členských štátoch, ktoré sa týkali opatrení spolufinancovaných zo štrukturálnych fondov. Približne 24 z týchto misií sa týkalo kontrol na mieste, kým 19 sa uskutočnilo na iné účely, napr. na získanie informácií alebo na pomoc vnútroštátnym správnym orgánom alebo súdnym orgánom. Medzi typické zistené problémy patrili nesprávne vyhlásenia, nesprávna fakturácia a nedodržiavanie predpisov v oblasti verejného obstarávania. V roku 2005 samotné členské štáty oznámili Komisii v súlade s nariadením (ES) č. 1681/94 približne 3 356 prípadov, v ktorých boli zistené nezrovnalosti, ktoré sa týkali 466 617 970 EUR a vzťahovali sa na platby uskutočnené v období 1994-1999 a v období 2000-2006. Čiastky, ako aj počet prípadov, poukázali na mierny vzostup v porovnaní s rokom 2004[9]. Tieto výsledky sú pravdepodobne dôsledkom prác, ktoré sa vykonávajú na dokončenie uzavretia programov, ktoré sa týkajú obdobia 1994-1999, a je povzbudivé, že svedčia o tom, že členské štáty sú lepšie informované o svojich záväzkoch. Tento nárast je preto skôr výsledkom zvýšenej pozornosti a dokonalejšieho oznamovania než skutočného nárastu počtu nezrovnalostí. V roku 2005 bolo nariadenie (ES) č. 1681/94 zmenené a doplnené nariadením (ES) č. 2035/2005,[10] ktorého cieľom bolo zjednodušiť postupy a objasniť niektoré otázky a súčasne zabezpečiť ochranu finančných záujmov Spoločenstva. 6. VÝBORY POMÁHAJÚCE KOMISII 6.1. Výbor pre rozvoj a premenu regiónov (CDCR) V roku 2005 došlo ku konzultácii s týmto výborom ako riadiacim výborom vo veci zmeny a doplnenia nariadenia (ES) č. 1681/94 o nezrovnalostiach a získavaní neoprávnene vyplatených čiastok späť v súvislosti s financovaním štrukturálnych politík a o organizácii informačného systému v tejto oblasti . Takisto prebehli konzultácie s týmto výborom vo veci návrhov rôznych druhov opatrení technickej pomoci financovaných podľa článku 23 nariadenia (ES) č. 1260/1999. 6.2. Výbor ESF Výbor sa zišiel štyrikrát na plenárnom zasadnutí a jeho Technická pracovná skupina sa zišla šesťkrát. Prerokoval širokú škálu otázok, ktoré sa týkali aktuálnej implementácie ESF, ako aj príprav na budúcu fázu tvorby programov. 6.3. Výbor pre poľnohospodárske štruktúry a rozvoj vidieka (STAR) Výbor STAR sa zišiel v roku 2005 osemkrát a vyjadril súhlasné stanovisko k 32 zmenám programov rozvoja vidieka podľa článku 44 ods. 2 nariadenia Rady (ES) č. 1257/1999 a 13 zmenám programov rozvoja vidieka podľa článku 4 nariadenia Rady (ES) č. 1268/1999. 6.4. Výbor pre štruktúry rybného hospodárstva a akvakultúry (CSFA) V roku 2005 sa uskutočnili konzultácie s týmto výborom v týchto veciach: technická pomoc z FNURH na rok 2005; návrh rozhodnutia Komisie o projekte č. I/0016/90/02 – Azienda Agricola LE CANNE; príprava Usmernení Spoločenstva pre štátnu pomoc na záchranu a reštrukturalizáciu firiem v sektore rybného hospodárstva; návrh nariadenia Komisie, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Komisie (ES) č. 1681/94 o nezrovnalostiach a získavaní neoprávnene vyplatených čiastok späť v súvislosti s financovaním štrukturálnych politík a o organizácii informačného systému v tejto oblasti . [1] KOM (2005) 0299 z 5. júla 2005. [2] Rokuje sa o tretej spoločnej iniciatíve Komisie, EIB a CEDB (Rozvojovej banky Rady Európy) JESSICA s cieľom poskytnúť podporu na financovanie projektov pre obnovu a rozvoj miest použitím techník finančného inžinierstva. [3] „RAL“ (les restes à liquider). Nevyrovnané záväzky z predchádzajúcich rokov. [4] Pododsek článku 31 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1260/1999 ustanovuje definíciu „pravidla n+2“: Komisia automaticky zruší každú časť vyhradenia prostriedkov, ktorá nebola uhradená platbou na účet alebo na ktorú nedostala prijateľnú žiadosť o platbu podľa článku 32 ods. 3 do konca druhého roku, ktorý nasleduje po roku vyhradenia prostriedkov, alebo ak je to vhodné a pre príslušné čiastky, po dátume následného rozhodnutia Komisie, nevyhnutného pre schválenie opatrenia alebo činnosti, alebo do uplynutia lehoty na odoslanie záverečnej správy uvedenej v článku 37 ods. 1; príspevok z fondov na túto pomoc sa zníži o túto čiastku. Text správy takisto odkazuje na „pravidlo n+18“, ktoré je definované v článku 32 ods. 2 uvedeného nariadenia: „Celú platbu na účet alebo jej časť, podľa pokroku pri vykonávaní pomoci, vráti platobný orgán Komisii, ak Komisii nebude zaslaná žiadna žiadosť o platbu do 18 mesiacov od jej rozhodnutia o poskytnutí príspevok z fondov. Ak z platby na účte vznikne akýkoľvek úrok, pridelí ho platobný orgán na tú formu pomoci, ktorej sa to týka.“ [5] Podrobnejšie informácie získate na: http://www.urbanaudit.org/ [6] Partnerstvá pre rozvoj sú operačné subjekty iniciatívy Equal, ktoré spájajú kľúčové subjekty (ako sú miestne a regionálne orgány, mimovládne organizácie, podniky, sociálni partneri) na územnej alebo odvetvovej úrovni na boj proti diskriminácii a nerovnosti. [7] Údaj Eurostatu za rok 2005. [8] Článok 4 nariadenia Komisie (ES) č. 438/2001 stanovuje: „Systémy riadenia a kontroly zahŕňajú aj postupy na overovanie dodania spolufinancovaných výrobkov a služieb a taktiež reálnosti nárokovaných výdavkov a na zabezpečenie dodržania podmienok príslušného rozhodnutia Komisie na základe článku 28 nariadenia (ES) č. 1260/1999 a príslušných vnútroštátnych predpisov a predpisov Spoločenstva, najmä o uplatniteľnosti výdavkov určených na podporu zo štrukturálnych fondov v rámci príslušnej pomoci, o verejnom obstarávaní, o štátnej pomoci (vrátane predpisov o kumulovaní pomoci), o ochrane životného prostredia a o rovnosti príležitostí.“ [9] Údaje za rok 2004: počet oznámených prípadov bol 3 037; celková čiastka týkajúca sa oznámenia predstavovala 431 miliónov EUR. [10] Ú. v. EÚ L 328, 15.12.2005, s. 8.