52005DC0597

[pic] | KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV |

Brusel, 24.11.2005

KOM(2005) 597 v konečnom znení

OZNÁMENIE KOMISIE RADE A EURÓPSKEMU PARLAMENTU

o zlepšení efektívnosti, posilňovaní interoperability a synergií medzi európskymi databázami v oblasti spravodlivosti a vnútorných záležitostí

OZNÁMENIE KOMISIE RADE A EURÓPSKEMU PARLAMENTU

o zlepšení efektívnosti, posilňovaní interoperability a synergií medzi európskymi databázami v oblasti spravodlivosti a vnútorných záležitostí

1. SÚVISLOSTI

V súvislosti s bojom proti terorizmu a zlepšovaním vnútornej bezpečnosti vyzvala Európska rada a Rada Európskej únie niekoľkokrát Komisiu, aby predložila návrhy na zlepšenie efektívnosti, posilňovanie interoperability a synergie medzi európskymi databázami (vyhlásenie o boji proti terorizmu z 25. marca 2004[1], Haagsky program[2], vyhlásenie Rady z 13. júla 2005 v súvislosti s bombovými útokmi v Londýne).

Európska rada a Rada EÚ takisto opakovane zdôrazňovali dôležitosť používania biometrických prvkov v databázach a v cestovných dokladoch na zlepšenie úrovne bezpečnosti v Európskej únii.

2. DEFINÍCIE A ÚčEL TOHTO OZNÁMENIA

2.1. Účel tohto oznámenia

Súvislosť, na základe ktorej bola vyslovená žiadosť o vypracovanie návrhu tohto oznámenia – boj proti terorizmu a zločinu – naznačuje, že jeho účelom nie je iba ďalšie zlepšenie technickej interoperabillity a synergie informačných technologických (IT) systémov v oblasti spravodlivosti a vnútorných záležitostí.

Účelom tohto oznámenia je zdôrazniť, ako môžu tieto systémy, okrem ich súčasných účelov, efektívnejšie podporovať politiky týkajúce sa voľného pohybu osôb a slúžiť cieľu boja proti terorizmu a závažnej trestnej činnosti.

Je potrebné nájsť jemnú rovnováhu medzi sledovaním týchto cieľov a ochranou základných práv (najmä ochranou osobných údajov) zakotvenou v Európskom dohovore o ľudských právach a v Charte základných práv Európskej únie. Takisto treba mať na pamäti, že IT systémy môžu slúžiť k ochrane a posilneniu základných práv jednotlivcov.

Toto oznámenie má za úlohu vyvolať diskusiu, ktorá sa bude do hĺbky zaoberať dlhodobou formou a štruktúrou IT systémov. Predostretím možných scenárov, vrátane tých, ktoré môžu byť ambiciózne a mať ďalekosiahly dosah, však toto oznámenie neovplyvňuje výsledky hĺbkovej diskusie posudzovaním toho či, kedy a za akých okolností by mali byť tieto scenáre realizované. S ohľadom na politický a strategický koncept oznámenia, sa v ňom taktiež detailne nehodnotia a jeho predmetom ani nie sú právne[3], technické, organizačné alebo spoločenské dosahy možných riešení. Pred podniknutím akýchkoľvek právnych krokov je potrebné do hĺbky posúdiť dosah, predovšetkým so zreteľom na zásadu proporcionality. Takéto hodnotenia by sa taktiež mali venovať dosahu na iné, už jestvujúce alebo plánované druhy spolupráce medzi orgánmi vnútornej bezpečnosti (napr. spolupráca prostredníctvom úradu Europol).

Úvod tohto oznámenia tvorí krátky prehľad súčasnej situácie terajších a budúcich celoeurópskych IT systémov a nedostatkov odhalených pri sledovaní súčasných cieľov. Potom je uvedený prehľad scenárov efektívnejšieho využívania týchto systémov a vytvárania možných budúcich systémov. Napokon sa v ňom skúma, či sú technické a operačné možnosti proporcionálne a kompatibilné s potrebou ochrany práv jednotlivcov.

Oznámenie nenavrhuje opatrenia pre ďalšiu interoperabilitu a synergiu na vnútroštátnej úrovni. Hoci opatrenia prijaté na európskej úrovni budú mať pravdepodobne účinok aj na vnútroštátne systémy, je na každom členskom štáte, aby analyzoval, ako môžu vnútroštátne systémy vzájomne lepšie spolupracovať.

2.2. Pojmy

Skôr ako sa budeme venovať podrobnému rozboru, je potrebné objasniť nasledujúce pojmy.

„Interoperabilita“ je „schopnosť výmeny údajov a možnosť zdieľať informácie a poznatky medzi IT systémami a postupmi podnikania“[4]. „Interoperabilita“ je skôr technický než právny alebo politický pojem. To, či je výmena údajov právne a politicky možná alebo potrebná, je však iná otázka[5].

„Prepojenie“ je všeobecný výraz pre prepojenie prístrojov za účelom prenosu údajov.

Pojem „synergia“ zahŕňa technické, hospodárske a organizačné prvky. Vo význame technickom „synergia“ značí vzájomne výhodné spojenie niekoľkých prvkov. Vo význame ekonomickom to znamená nárast hodnoty aktív alebo úsporu nákladov. Vo význame organizačnom je „synergia“ spojením doteraz oddelených zdrojov alebo modernizáciou už jestvujúcej organizačnej štruktúry za účelom zvýšenia efektívnosti.

„Zásada dostupnosti“ znamená, že orgány vnútornej bezpečnosti jedného z členských štátov alebo pracovníci úradu Europol, ktorí potrebujú informácie na výkon svojich povinností, by tieto mali získať od iného členského štátu, ak sú tam dostupné.

3. STAV A ÚčEL JESTVUJÚCICH A BUDÚCICH IT SYSTÉMOV

Toto oznámenie sa sústreďuje na systémy SIS II, VIS a EURODAC ako na systémy, ktoré Európska rada a Rada EÚ osobitne zdôraznili vo svojich mandátoch. Každý zo systémov sleduje osobitný cieľ; osobné údaje, ktoré spracúvajú nie sú nevyhnutne tie isté, pretože sú obmedzené len na údaje relevantné pre cieľ príslušného systému. Rovnako aj orgány oprávnené na prístup k osobným údajom nie sú vždy tie isté.

3.1. SIS II

Druhá generácia Schengenského informačného systému (SIS II) uľahčí prechod cez hranice v rozšírenej Európskej únii bez narušenia bezpečnosti. Dovoľuje orgánom v členských štátoch vzájomne spolupracovať formou výmeny informácií, aby sa vytvorilo územie bez kontrol na vnútorných hraniciach. Získané informácie budú použité pri kontrole osôb na vonkajších hraniciach alebo na vnútroštátnom území a pri vydávaní víz a povolení k pobytu, ako aj pri policajnej a justičnej spolupráci v trestných záležitostiach[6].

3.2. VIS

Vízový informačný systém (VIS) bude prínosom pre bona fide cestujúcich, keďže zjednoduší postupy pre udeľovanie víz. Skvalitní výkon spoločnej vízovej politiky a konzulárnej spolupráce, s cieľom: predísť hrozbám namiereným proti vnútornej bezpečnosti a tzv. „visa shoppingu“ (t. j. podávaniu si žiadostí o vízum vo viacerých štátoch súčasne), uľahčiť boj proti podvodom, napomôcť pri identifikácii a vrátení nelegálnych prisťahovalcov a uľahčiť uplatňovanie Dublinského nariadenia II[7].

Dňa 7. marca 2005 Rada dospela k záveru, že by orgánom vnútornej bezpečnosti mal byť poskytnutý prístup do systému VIS. Komisia predloží návrh, ktorý pre jasne vymedzené účely umožní úradu Europol a orgánom vnútornej bezpečnosti prístup do systému VIS.

3.3. EURODAC

Systém EURODAC pomáha pri určovaní kompetentného členského štátu podľa Dublinského nariadenia II a uľahčuje uplatňovanie tohto nariadenia. EURODAC je dôležitý na zabezpečenie efektívnosti európskeho azylového systému.

4. ZISTENÉ NEDOSTATKY

Aj keď hlavnou témou tohto oznámenia sú SIS II, VIS a EURODAC, venuje sa takisto iným otázkam, ktoré súvisia s bojom proti terorizmu a zločinu.

4.1. Nedostatočné využívanie jestvujúcich systémov

V súčasnosti nie sú jestvujúce systémy využívané v plnej miere. Týka sa to napr. niektorých druhov upozornení v SIS, ako sú upozornenia vydané na diskrétne sledovanie alebo na vykonanie osobitných kontrol, ktoré sú používané v obmedzenej miere a rôznymi spôsobmi. Rozšírené a konzistentnejšie využívanie týchto upozornení by mohlo posilniť boj proti terorizmu. Mnoho členských štátov vedie okrem spracovávania údajov v spoločných systémoch osobitné zoznamy na rovnaký účel, napr. pre zamietnutie vstupu do krajiny, čo má pre mnohé členské štáty za následok duplicitu vynaloženého úsilia.

Uplatnenie nariadenia o systéme EURODAC je takisto nedostatočné. Aj keď nariadenie o systéme EURODAC zaväzuje členské štáty zhotovovať daktyloskopické záznamy u všetkých osôb nad 14 rokov, ktoré prekročia ich hranice nelegálne a nemôžu byť vrátené, tvorí množstvo týchto údajov zasielaných do systému EURODAC prekvapivo iba malý zlomok celkového migračného toku.

4.2. Obmedzenia alfanumerického vyhľadávania

Alfanumerické vyhľadávanie nemôže byť úspešné, pokiaľ informácia nie je úplne presná. Pri osobách rastie s veľkosťou databázy pravdepodobnosť, že nezískame správne výsledky. Čím viacej mien sa v databáze nachádza, tým ťažšie je nájsť v nej určitú osobu, a tým je zároveň pravdepodobnejšia nesprávna identifikácia osoby. Nesprávne informácie (napr. meno alebo dátum narodenia z falšovaného dokladu alebo rôzne prepisy toho istého mena) sú príčinou nesprávnych výsledkov. Alfanumerické vyhľadávanie na základe údajov, ktoré sa vyskytujú viac než raz, sa bude navyše s údajmi pribúdajúcimi do databázy stávať stále menej presnejším. Výsledkom bude dlhý zoznam nájdených odkazov. Ten potom musí byť overený pracovne náročným postupom, ktorého realizácia niekedy v prostredí hraničných kontrol nie je možná.

4.3. Žiadne zvýhodnenie pre pravidelných bona fide cestujúcich

Odhaduje sa, že zo všetkých žiadateľov o schengenské víza je 20 % pravidelne cestujúcich, t. j. žiadajúcich o víza opakovane. Pre týchto cestujúcich jestvuje iba malá možnosť na urýchlenie procesu udelenia víz. Ak sú cestovné doklady odcudzené alebo ich majiteľ stratil, sú bona fide cestujúci nútení absolvovať komplikovaný proces, aby získali nové cestovné doklady.

4.4. Ťažkosti pri zisťovaní totožnosti nelegálnych prisťahovalcov

Veľa zadržaných nelegálnych prisťahovalcov nemá so sebou žiadne osobné doklady, či používa falošné alebo falšované doklady. V takýchto prípadoch je identifikačný proces časovo náročný a nákladný. Orgány v súčasnosti nemajú k dispozícii žiadny systém na overenie totožnosti v prípadoch, keď boli cestovné doklady zničené.

4.5. Neefektívnosť pri uplatňovaní Dublinského nariadenia II

Toto nariadenie definuje kritériá pre určenie príslušného štátu, do kompetencie ktorého posúdenie žiadostí o azyl spadá. Základným kritériom je otázka, či členský štát žiadateľovi o azyl vydal alebo predĺžil vízum. V súčasnosti nemajú členské štáty efektívne prostriedky na overenie, či žiadateľovi o azyl bolo poskytnuté vízum v inom členskom štáte, na overenie totožnosti tejto osoby a zistenie, či je vízum ešte platné.

4.6. Nejestvuje možnosť využitia azylových, imigračných a vízových údajov pre účely vnútornej bezpečnosti

V súčasnosti označila Rada neprístupnosť údajov systému VIS pre orgány vnútornej bezpečnosti za nedostatok v súvislosti s cieľom boja proti terorizmu a zločinu. To isté by sa dalo povedať o všetkých imigračných údajoch v SIS II a o údajoch v systéme EURODAC. Orgány, ktoré majú na starosti presadzovanie práva považujú v súčasnosti túto skutočnosť za veľký nedostatok pri identifikácii osôb podozrivých zo spáchania závažného zločinu.

4.7. Nie sú kontrolované všetky kategórie príslušníkov tretích krajín

Vízový informačný systém (VIS) v súčasnosti obsahuje údaje iba o príslušníkoch tretích krajín s vízovou povinnosťou. Účinnejšia by mohla byť aj kontrola totožnosti alebo kontrola oprávnenosti k vstupu pri iných kategóriách príslušníkov tretích krajín, ktorí pravidelne prekračujú hranice, napr. pri držiteľoch dlhodobých víz, povolení k pobytu alebo príslušníkoch tretích krajín bez vízovej povinnosti. Toto bolo orgánmi vnútornej bezpečnosti a vyšetrovacími orgánmi označené za nedostatok.

4.8. Nedostatočný prehľad o vstupe a odchode príslušníkov tretích krajín

Aj keď systém VIS umožní kontrolu priebehu spracovávania žiadosti o víza a skutočnosti, či osoba, ktorá sa na hranici preukáže vízom je tou istou, ktorej bolo vydané, VIS nezaznamenáva vstupy príslušníkov tretích krajín, ktorí majú vízum; nezaznamenáva ani to, či príslušníci tretích krajín vycestovali ešte pred vypršaním platnosti víza. Inými slovami ani VIS (a vlastne ani SIS II) nemožno použiť pri zisťovaní osôb ilegálne sa zdržujúcich na území EÚ.

4.9. Nedostatok biometrických informačných prostriedkov

Základnou úlohou orgánov, ktoré majú na starosti boj proti zločinu a terorizmu je zistenie totožnosti osôb, u ktorých sú k dispozícii iba biometrické informácie, napr. fotografia, odtlačok prsta alebo kód DNA. Automatický systém daktyloskopickej identifikácie (AFIS) a databázy DNA takúto identifikáciu umožňujú. Keďže takéto databázy už jestvujú vo väčšine členských štátov, útvary Komisie v súčasnosti pracujú na návrhu prepojenia národných databáz DNA. Komisia má takisto v úmysle na budúci rok predstaviť právny nástroj pre využívanie daktyloskopie. Podľa súčasného stavu vývoja bude SIS II umožňovať zavedenie upozornenia iba vtedy, ak je možné do systému zadať aspoň základné alfanumerické informácie. Zmluva z Prüm podpísaná siedmimi členskými štátmi 27. mája 2005, ktorá zavedie výmenu daktyloskopických a DNA údajov na bilaterálnej báze ešte pred schválením takéhoto nástroja na európskej úrovni, zvýrazňuje tento nedostatok.

4.10. Absencia registrácie občanov EÚ na európskej úrovni

Zisťovanie totožnosti občanov EÚ na základe ich cestovných a osobných dokladov sa čoskoro zlepší zavedením biometrických identifikačných znakov. Avšak, hoci väčšina členských štátov bude mať centrálny register vydaných dokladov a biometrických identifikačných znakov viazaných na určitú identitu, vyhľadávanie v takomto centrálnom registri umožní iba skontrolovať, či už v tomto istom členskom štáte nebol doklad predtým vydaný tej istej osobe pod iným menom. Okrem toho, v súčasnosti nie je možné u osoby, ktorá je napríklad hľadaná v súvislosti so zločinom terorizmu, vyhľadávať na základe otázky, či tejto osobe bol niekedy vydaný cestovný alebo osobný doklad.

Toto bolo takisto označené za nedostatok v boji proti krádeži totožnosti. Tento nedostatok je aj príčinou rastúcich obáv u orgánov vnútornej bezpečnosti a ťažko poškodzuje hospodárstvo EÚ.

4.11. Zisťovanie totožnosti obetí nešťastí a neidentifikovateľných tiel

Nejestvuje žiadna komplexná databáza, ktorá by umožňovala zisťovanie totožnosti obetí nešťastí a neidentifikovateľných tiel. Rada rokovala o možnosti použiť na tento účel databázu Interpolu. Takáto databáza však nebude schopná pokryť všetky prípady.

5. ĎALšÍ MOžNÝ VÝVOJ

5.1. Lepšie využívanie jestvujúcich systémov

Efektívnejšie využívanie súčasných systémov môže byť v prvom rade dosiahnuté lepším využívaním možností, ktoré sú k dispozícii: lepšou kontrolou kvality vstupných údajov, silnejšou koherenciou pri zadávaní kategórií údajov a zvyšovaním nenáročnosti systému v súvislosti s jeho obsluhou užívateľom. V tejto súvislosti by bola užitočná širšia a priamejšia konzultácia medzi členskými štátmi a výmena osvedčených postupov. Hoci by sa takáto konzultácia mala realizovať primárne v rámci existujúcich pracovných skupín a výborov, vhodná by bola aj organizácia pravidelných konferencií užívateľov. Dodatočná konzultácia by mohla určiť, kde je potrebné vykonať zlepšenia a výsledky by potom mohli byť aplikované v rámci legislatívneho procesu a/alebo dennej praxe.

Okrem toho by sa v členských štátoch mali súvislejšie zavádzať a používať určité údaje (napríklad upozornenia systému SIS II na osoby, ktoré sú podozrivé zo spáchania závažného trestného činu a údaje systému EURODAC o osobách, ktoré prekročili hranice nelegálne).

5.2. Ďalší vývoj jestvujúcich systémov a plánované systémy

5.2.1. Biometrické vyhľadávania v SIS II

Zisťovanie totožnosti osôb v databázach s miliónmi záznamov bolo v systéme EURODAC, a bude neskôr aj v systéme VIS, vyriešené zavedením biometrického vyhľadávania, ktoré poskytuje nezvyčajnú presnosť. Návrhy právnych nástrojov pre SIS II umožňujú spracovanie biometrických informácií (fotografie a odtlačky prstov). Keďže sa však SIS II vyvíja už v súčasnosti, budú sa biometrické údaje používať iba na potvrdenie totožnosti hľadanej osoby (hľadané osoby sú „osoby, na ktoré bolo vydané upozornenie“, vrátane osôb, ktorým by mal byť zamietnutý vstup), zistenej na základe alfanumerického vyhľadávania.

Hneď ako bude možné používať biometrické vyhľadávania získame možnosť presnejšej identifikácie hľadaných osôb. Databáza SIS II bude uchovávať iba biometrické informácie, ktoré je možné právne priradiť k upozorneniu v SIS II.

5.2.2. Komplexnejší prístup do VIS a SIS II pre azylové a imigračné orgány

Právne návrhy počítajú s prístupom azylových orgánov do VIS a SIS II. Na jednej strane budú systémy VIS a SIS II obsahovať údaje, ktoré môžu naznačovať, že jedno z kritérií pre určenie príslušného kompetentného členského štátu je splnené: vydávanie víz alebo nelegálny pobyt v členskom štáte. Na druhej strane môžu systémy VIS a SIS II obsahovať údaje, ktoré pomôžu pri uzatvorení hodnotenia žiadosti o azyl: údaje o vízach môžu pomôcť pri hodnotení dôveryhodnosti žiadosti o azyl a SIS II údaje môžu naznačiť, či uchádzač o azyl predstavuje hrozbu pre verejný poriadok alebo národnú bezpečnosť. Overenie údajov v EURODAC, SIS II a VIS by umožnilo azylovým orgánom overiť si údaje simultánne v troch systémoch.

Prístup do VIS a k určitým biometrickým údajom v systéme SIS II by mal značný dosah na boj proti nelegálnemu prisťahovalectvu. Mohla by takto byť ľahko zistená totožnosť nelegálnych prisťahovalcov, ktorí nemajú osobné doklady. Pomohlo by to pri overovaní, či osoby prekročili hranice legálne a taktiež pri vystavovaní dokladov osobám, ktoré majú byť vrátené.

5.2.3. Prístup pre orgány vnútornej bezpečnosti

Čo sa týka VIS, Komisia predstaví návrh právneho nástroja, ktorý by mal rozšíriť prístup pre orgány vnútornej bezpečnosti, za účelom prevencie, odhaľovania a vyšetrovania teroristických útokov.

Pokiaľ ide o údaje systému SIS II súvisiace s odmietnutím vstupu, tu by sa malo uvažovať o rozšírení prístupu pre orgány vnútornej bezpečnosti za účelom prevencie, odhaľovania a vyšetrovania trestnej činnosti. Toto by malo byť súčasťou rámca iných jestvujúcich možností spracovania údajov týkajúcich sa osôb, ktoré ohrozujú bezpečnosť. Bolo by vhodné zaoberať sa aj osobitými otázkami, ako je reciprocita vo vzťahu k členským štátom, ktoré sa v plnej miere nezúčastňujú na politikách súvisiacich s voľným pohybom osôb.

Čo sa týka systému EURODAC, jedinou informáciou, ktorú možno získať na zistenie totožnosti osoby môže byť biometrická informácia obsiahnutá práve v tejto databáze, ak bola osoba podozrivá zo spáchania trestného alebo teroristického činu evidovaná ako žiadateľ o azyl, ale nenachádza sa v žiadnej inej databáze alebo je iba evidovaná pod alfanumerickými avšak nesprávnymi údajmi (napríklad ak táto osoba uviedla nesprávnu totožnosť alebo používala falošné doklady). Orgány vnútornej bezpečnosti by preto mali mať v presne vymedzených prípadoch, keď jestvuje dôvodné podozrenie, že páchateľ závažnej trestnej činnosti žiadal o azyl, prístup do databázy EURODAC. Tento prístup by nemal byť priamy, ale prostredníctvom orgánov, ktoré EURODAC spravujú.

Prístup do týchto systémov by tiež mohol prispieť k zisteniu totožnosti obetí nešťastí a neidentifikovateľných tiel.

5.3. Dlhodobé scenáre a ďalší vývoj

5.3.1. Vytvorenie európskeho trestnoprávneho Automatického systému daktyloskopickej identifikácie (AFIS)

Okrem už zmieneného návrhu na porovnávanie DNA profilov by mohol byť vytvorený európsky AFIS, ktorý by zahŕňal všetky daktyloskopické údaje, ktoré sú v súčasnosti k dispozícii iba vo vnútroštátnych trestnoprávnych AFIS systémoch. Tento AFIS by mohol byť buď centralizovaným európskym AFIS systémom alebo decentralizovaným systémovým riešením (prepojením jestvujúcich AFIS systémov). Bol by využívaný pri policajných vyšetrovaniach a presahoval by pri SIS II spomenuté biometrické vyhľadávanie spôsobom „nájdený záznam/nebol nájdený žiadny záznam“.

Opäť by to pomohlo pri zisťovaní totožnosti obetí nešťastí a neidentifikovateľných tiel.

5.3.2. Vytvorenie systému evidencie vstupov-odchodov a zavedenie programu uľahčujúceho prechod hraníc pre osoby pravidelne prekračujúce hranice

Hlavným účelom systému evidencie vstupov-odchodov je zabezpečenie kontroly prichádzajúcich a odchádzajúcich osôb a získanie informácií o ich imigračnom a pobytovom statuse. Pri vstupe na územie EÚ a odchode z územia EÚ by boli príslušníci tretích krajín zaevidovaní pomocou biometrických identifikačných znakov. Avšak o rozšírení takéhoto systému zaznamenávania vstupov-odchodov na obyvateľov EÚ nemožno uvažovať, pretože je to nezlučiteľné s princípom voľného pohybu.

Môže vzniknúť otázka, či je takéto riešenie realizovateľné vzhľadom na veľké množstvo osôb denne prekračujúcich hranice Európskej únie. Aby sa znížil počet kontrol, mohol by byť zavedený program pre známych bona fide cestujúcich (t. j. „dochádzajúce“ osoby). Tento program by uľahčil a zautomatizoval proces prechodu hraníc. Podobný program funguje v Spojených štátoch, Kanade a Mexiku, kde je bona fide cestujúcim po zvlášť dôkladnej kontrole osobných záznamov vydaná tzv. „trusted traveller card“ (karta dôveryhodného cestujúceho), ktorá im dovoľuje prekročiť hranice takmer plne automatizovaným spôsobom. Evidencia odchodu by mohla byť uskutočnená pomocou samoregistračného postupu; ak by nebol zaznamenaný odchod, nebol by povolený ďalší vstup, prípadne by bol umožnený iba po absolvovaní špecifického postupu. Tým by sa zabezpečil stimul pre cestujúceho, aby sa pri odchode odregistroval.

Hoci by systém evidencie vstupov-odchodov umožnil oveľa výkonnejšie a efektívnejšie kontroly na hraniciach, bol by to veľký organizačný krok a jeho zavedenie z tohto dôvodu možno riskantné a nákladné. Situácia však môže byť opätovne prehodnotená po sprevádzkovaní systému VIS.

V každom prípade bude treba vykonať vyhodnotenia dosahov alebo zaviesť podobné opatrenia na vyhodnotenie proporcionality tohto a iných predstavených scenárov.

5.3.3. Európsky(e) register(re) cestovných a osobných dokladov

Väčšina členských štátov vytvorí vlastné databázy vydaných cestovných a osobných dokladov, vrátane biometrických identifikačných znakov zaznamenaných pri podaní žiadosti. Efektivita týchto databáz by mohla byť výrazne zvýšená, ak by bol vytvorený register zoznamov na európskej úrovni. Prípadne by mohli byť vnútroštátne databázy vzájomne prepojené. Akékoľvek už bude prijaté riešenie, tieto registre môžu obsahovať iba veľmi obmedzený súbor dát (číslo dokladu a biometrické údaje), umožnili by však overenie pravosti všetkých cestovných alebo osobných dokladov vydaných v niektorom členskom štáte a za pomoci biometrických informácií určenie totožnosti každej osoby, ktorej bol cestovný alebo osobný doklad vydaný.

Tento koncept by tiež mohol prispieť k zisteniu totožnosti obetí nešťastí a neidentifikovateľných tiel.

5.4. Zmeny v štruktúre a organizácii

Nebudeme sa tu venovať detailnému rozboru technických a organizačných zmien, ktoré sú potrebné pri zavádzaní spomenutých scenárov. Rozvoj štruktúry európskych IT systémov, ktorá sa zameriava na poskytovanie služieb, by pomohol maximalizovať synergie a obmedziť investície na reálnu úroveň. Štruktúra zameraná na poskytovanie služieb je spôsob ako možno flexibilnou a z hľadiska nákladov efektívnou cestou zdieľať funkcie bez zlučovania už jestvujúcich systémov. Konkrétnym príkladom by bolo využitie vysoko výkonnej budúcej AFIS časti v databáze VIS na poskytovanie služieb súvisiacich s AFIS (t. j. biometrické vyhľadávanie pre iné aplikácie, ako je EURODAC alebo možno aj biometrický register pasov). Ukladanie dát a tok dát by mohli byť aj naďalej prísne oddelené.

Čo sa týka organizačnej úrovne, nie je potrebné zdôrazňovať, že spojenie každodenného manažmentu (t. j. nie nevyhnutne strategický alebo politický manažment) týchto systémov do jednej organizačnej jednotky by takisto prinieslo značné synergické efekty. Riadenie aplikácií v jedinom organizačnom rozhraní je preto možnosťou, ktorá by mala byť overená v rámci dlhodobého cieľa. V súvislosti s cieľmi navrhnutého programu Sloboda[8], zostáva jednou z možností, ktoré treba ešte preskúmať, otázka neskoršieho zverenia úloh týkajúcich sa manažmentu rozsiahlych IT systémov (EURODAC, SIS II, VIS) Európskej agentúre pre riadenie operačnej spolupráce na vonkajších hraniciach členských štátov.

6. ZLUčITEľNOSť MOžNÝCH OPATRENÍ S ľUDSKÝMI PRÁVAMI VRÁTANE OCHRANY ÚDAJOV

V súvislosti s lepšou možnosťou identifikácie hľadaných osôb možno povedať, že ukladanie osobných údajov do trestnoprávnych databáz, vzhľadom na minulé skutočné alebo domnelé správanie sa týchto jednotlivcov (ktoré musí byť odôvodnené), je opodstatnené. Neplatí to však pri systémoch EURODAC alebo VIS. Ani žiadosť o azyl alebo o vízum žiadnym spôsobom nenaznačuje, že doteraz nevinná osoba spácha v budúcnosti trestný alebo teroristický čin.

Zásada proporcionality preto vyžaduje, aby tieto databázy boli používané iba za účelom prevencie a vyšetrovania závažných trestných alebo teroristických činov alebo identifikáciu páchateľa podozrivého zo spáchania trestného alebo teroristického činu, ak jestvuje nadradený záujem verejnej bezpečnosti, t. j. ak je čin spáchaný zločincom alebo teroristom s dosiaľ nezistenou totožnosťou natoľko trestuhodný, že sa vyhľadávanie v databáze evidujúcej osoby s čistým trestným registrom stáva opodstatneným. Prah pre vyhľadávanie v systéme EURODAC, v imigračných údajoch SIS II alebo vo VIS stanovený pre orgány vnútornej bezpečnosti, musí byť preto vždy postavený značne vyššie, ako prah stanovený pre vyhľadávanie v trestnoprávnych databázach. Aby sa zabezpečilo úplné rešpektovanie práv uvedených v článkoch 6, 7, 8, 48 a 49 Charty základných práv Európskej únie, rozsah prístupu by mal byť obmedzený na teroristické útoky, ako sú definované v rámcovom rozhodnutí Rady 2002/475/SVZ a na zločiny spadajúce do kompetencie úradu Europol.

Pokiaľ ide o porovnávanie profilov DNA, ohraničenie overovania na spôsob „nájdený záznam/nebol nájdený žiadny záznam“, kedy sa porovnáva iba samotný profil DNA (alfanumerický reťazec čísel bez akejkoľvek inej osobnej informácie), umožní plné rešpektovanie zásady proporcionality.

Pokiaľ ide o vytvorenie európskeho registra pre cestovné a osobné doklady, má zásada proporcionality osobitý význam. Je nutné uviesť, že všetky relevantné orgány, ktoré majú na starosti ochranu údajov vrátane takých, ktoré vítajú vytváranie vnútroštátnych registrov, doporučili nezavádzať európsky register s ohľadom na jeho možné zneužitie. O vytvorení takéhoto registra by sa preto malo uvažovať, iba ak by prístup bol prísne obmedzený, a ak by vyhľadávanie v tomto registri bolo opodstatnené silným a naliehavým záujmom verejnej bezpečnosti.

V neposlednom rade musí byť s ohľadom na všetky možné opatrenia zdôraznené, že úplný dohľad príslušných orgánov, ktoré majú na starosti ochranu údajov, bude nepostrádateľný. V každom prípade Komisia pri predkladaní možných budúcich návrhov vykoná v súlade s oznámením KOM (2005)172[9] osobitné hodnotenie ich dosahu na rešpektovanie základných práv.

[1] Vyhlásenie Rady Európskej únie č. 7906/04 z 29. marca 2004 o boji proti terorizmu.

[2] Haagsky program: posilňovanie slobody, bezpečnosti a spravodlivosti v Európskej únii, 10. máj 2005.

[3] Vrátane rozsahu účasti krajín, ktoré sa nezúčastňujú (v plnej miere) na „schengenskom acquis“.

[4] Európsky rámec na dosiahnutie interoperability pre poskytovanie celoeurópskych služieb elektronickej verejnej správy, Úrad pre vydávanie úradných publikácií Európskych spoločenstiev, 2004, bod 1.1.2.

[5] Podrobnosti o tom, ako organizácie realizujú technickú spoluprácu pri výmene údajov medzi sebou, sú spravidla stanovené v rámci na dosiahnutie interoperability, ktorý môže byť definovaný ako súbor noriem a usmernení, pozri Európsky rámec na dosiahnutie interoperability pre poskytovanie celoeurópskych služieb elektronickej verejnej správy, Úrad pre vydávanie úradných publikácií Európskych spoločenstiev, 2004, bod 1.1.2.

[6] Podmienky spracovávania osobných údajov budú definované v právnych nástrojoch na spravovanie systému SIS II.

[7] Nariadenie Rady (ES) č. 343/2003 z 18. februára 2003 ustanovujúce kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o azyl podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny v jednom z členských štátov, Ú. v. EÚ L50, 25.2.2003.

[8] Návrh rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady o zriadení Európskeho fondu pre utečencov na obdobie 2008 - 2013 ako súčasti hlavného programu „Solidarita a riadenie migračných tokov“.

[9] Oznámenie z 27. apríla 2005 KOM (2005) 172 konečná verzia, o kompatibilite legislatívnych návrhov s Chartou základných práv (stanovujúce metodiku vnútornej kontroly základných práv, ich integráciu do hodnotenia dosahu v závislosti od rozsahu predpokladaných dosahov a zahrnutie vzorových odôvodnení z Charty).