1.

Štandardizovaná a konzistentná DTO EÚ skupiny nadnárodných podnikov pozostáva z dvoch hlavných častí:

DTO EÚ by mala obsahovať dostatočné množstvo údajov, aby mohla daňová správa uskutočniť hodnotenie rizika na účel výberu prípadov alebo na začiatku daňového auditu, klásť relevantné a presné otázky týkajúce sa transferového oceňovania nadnárodných podnikov a hodnotenia transferových cien transakcií v rámci podniku. Pokiaľ odsek 31 neustanovuje inak, spoločnosť by mala vypracovať jediný súbor pre každý príslušný členský štát, t. j. jeden spoločný vzorový súbor určený na použitie vo všetkých príslušných členských štátoch a rozdielny súbor dokumentácie špecifickej pre príslušnú krajinu pre každý členský štát.

2.

Každú položku DTO EÚ uvedenú v ďalšom texte je potrebné vyplniť, pričom sa zváži komplexnosť podniku a transakcií. Pokiaľ možno je potrebné čo najviac použiť informácie, ktoré už existujú v rámci skupiny (napr. na účely riadenia). Je však možné, že sa od nadnárodného podniku bude vyžadovať, aby na tento účel vypracoval dokumentáciu, ktorá by inak neexistovala.

3.

DTO EÚ by mala zahŕňať všetky subjekty skupiny, ktoré majú sídlo v EÚ vrátane kontrolovaných transakcií medzi podnikmi so sídlom mimo EÚ a subjektmi skupiny, ktoré majú sídlo v EÚ.

4.1.

„Vzorový súbor“ by mal odrážať ekonomickú realitu podniku a poskytovať „osnovu“ skupiny nadnárodných podnikov a jej systému transferového oceňovania, ktorý by bol relevantný a k dispozícii pre všetky príslušné členské štáty.

4.2.

Vzorový súbor by mal obsahovať tieto položky:

5.1.

Obsah dokumentácie špecifickej pre príslušnú krajinu dopĺňa vzorový súbor. Spolu vytvárajú dokumentačný súbor pre príslušný členský štát EÚ. Dokumentácia špecifická pre príslušnú krajinu by bola k dispozícii tým daňovým správam, ktoré majú oprávnený záujem o primerané zdaňovanie transakcií obsiahnutých v dokumentácii.

5.2.

Dokumentácia špecifická pre príslušnú krajinu by mala okrem obsahu vzorového súboru ďalej obsahovať:

6.

Nadnárodný podnik by mal mať možnosť zahrnúť položky do vzorového súboru namiesto dokumentácie špecifickej pre príslušnú krajinu, avšak pri poskytnutí tej istej miery podrobností ako pri dokumentácii špecifickej pre príslušnú krajinu. Dokumentácia špecifická pre príslušnú krajinu by sa mala pripraviť v jazyku určenom príslušným špecifickým členským štátom, aj v prípade, ak si nadnárodný podnik zvolil zachovať dokumentáciu špecifickú pre príslušnú krajinu vo vzorovom súbore.

7.

Akékoľvek informácie špecifické pre príslušnú krajinu a dokumenty, ktoré sa vzťahujú na kontrolovanú transakciu týkajúcu sa jedného členského štátu alebo viacerých, musia byť obsiahnuté buď v dokumentácii špecifickej pre príslušnú krajinu všetkých príslušných členských štátov alebo v spoločnom vzorovom súbore.

8.

Nadnárodnému podniku by malo byť umožnené, aby pripravil dokumentáciu špecifickú pre príslušnú krajinu v jednom súbore dokumentácie (obsahujúcom informácie o všetkých druhoch podnikania v danej krajine) alebo v samostatných súboroch pre každý druh podnikania alebo skupinu činností v danej krajine.

9.

Dokumentácia špecifická pre príslušnú krajinu by mala byť pripravená v jazyku, ktorý určí špecifický členský štát.

10.

Využitie DTO EÚ je dobrovoľné pre skupiny nadnárodných podnikov. Skupina nadnárodných podnikov by však nemala svojvoľne rozhodovať, či si zvolí prístup týkajúci sa dokumentácie transferového oceňovania pre svoju dokumentáciu alebo nie, ale mala by uplatňovať DTO EÚ spôsobom, ktorý je konzistentný v celej EÚ a z roka na rok.

11.

Skupina nadnárodných podnikov, ktorá si zvolí DTO EÚ, by mala všeobecne uplatňovať tento prístup kolektívne vo všetkých pridružených podnikoch, ktoré sa zúčastňujú na kontrolovaných transakciách týkajúcich sa podnikov v EÚ, na ktoré sa vzťahujú pravidlá na transferové oceňovanie. Podľa odseku 31 skupina, ktorá si zvolí DTO EÚ by preto mala dodržať dokumentáciu špecifikovanú v oddiele 1 vo vzťahu k všetkým jej podnikom v príslušných členských štátoch vrátane stálych zariadení.

12.

Ak si skupina nadnárodných podnikov zvolila DTO EÚ na daný daňový rok, každý člen skupiny nadnárodných podnikov by mal o tom informovať svoju daňovú správu primeraným spôsobom.

13.

Nadnárodné podniky by sa mali zaviazať, že včas pripravia vzorový súbor, aby splnili akúkoľvek oprávnenú požiadavku, ktorú vzniesla jedna z dotyčných daňových správ.

14.

Daňový poplatník v danom členskom štáte by mal dať k dispozícii svoju DTO EÚ na základe požiadavky daňovej správy, a to v primeranom čase v závislosti od komplexnosti transakcií.

15.

Daňový poplatník, ktorý je zodpovedný za sprístupnenie dokumentácie daňovej správe, je daňový poplatník, od ktorého by sa vyžadovalo daňové priznanie a ktorý by podliehal sankciám, ak by nebola príslušná dokumentácia k dispozícii. Platí to aj v prípade, ak dokumentáciu pripraví a uchová jeden podnik v rámci skupiny v prospech iného podniku. Rozhodnutie skupiny nadnárodných podnikov uplatňovať DTO EÚ znamená záväzok voči všetkým pridruženým podnikom v EÚ vypracovať vzorový súbor a zodpovedajúcu dokumentáciu špecifickú pre príslušnú krajinu k dispozícii svojej vnútroštátnej daňovej správe.

16.

Ak v daňovom priznaní uskutoční daňový poplatník úpravu vo svojom účtovnom zisku na základe uplatňovania zásady nezávislosti, musí poskytnúť dokumentáciu, v ktorej sa preukazuje, ako bola úprava vypočítaná.

17.

Zoskupenie transakcií sa musí uplatňovať konzistentne, musí byť transparentné pre daňovú správu a v súlade s odsekom 1.42 pokynov OECD pre transferové oceňovanie (ktoré umožňujú zoskupenie transakcií, ktoré sú tak úzko spojené alebo spojité, že ich nie je možné primerane hodnotiť jednotlivo). Tieto pravidlá by sa mali uplatňovať primeraným spôsobom pri zohľadnení konkrétneho počtu a komplexnosti transakcií.

18.

Pretože je DTO EÚ základným súborom informácií na hodnotenie transferových cien skupiny nadnárodných podnikov, členský štát by bol vo svojich vnútroštátnych predpisoch oprávnený na základe špecifickej požiadavky alebo počas daňového auditu vyžadovať viac rôznych informácií a dokumentov, než by boli obsiahnuté v DTO EÚ.

19.

Obdobie na poskytnutie doplňujúcich informácií a dokumentov na základe špecifickej požiadavky uvedenej v odseku 18 by sa malo určiť na základe posúdenia jednotlivých prípadov pri zohľadnení množstva a detailnosti požadovaných informácií a dokumentov. V závislosti od špecifických miestnych právnych predpisov by sa daňovému poplatníkovi malo poskytnúť primerané množstvo času (ktoré sa môže líšiť v závislosti od komplexnosti transakcie) na prípravu doplňujúcich informácií.

20.

Daňoví poplatníci sa vyhnú sankciám týkajúcim sa spolupráce, ak sa rozhodli prijať prístup DTO EÚ a na základe špecifickej požiadavky alebo počas daňového auditu primeraným spôsobom a v primeranom čase poskytnú doplňujúce informácie a dokumenty mimo rámca DTO EÚ uvedené v odseku 18.

21.

Daňoví poplatníci by mali daňovej správe predložiť DTO EÚ, t. j. vzorový súbor a dokumentáciu špecifickú pre príslušnú krajinu len na začiatku daňového auditu alebo na základe špecifickej požiadavky.

22.

Ak členský štát od daňového poplatníka vyžaduje predloženie informácií o transferovom oceňovaní s daňovým priznaním, tieto informácie by mali mať formu len stručného dotazníka alebo primeraného hodnotenia rizika.

23.

Dokumenty nemusia byť v každom prípade preložené do miestneho jazyka. S cieľom minimalizovať náklady a oneskorenie spôsobené prekladom môžu členské štáty prijímať dokumenty v cudzom jazyku v čo najväčšom rozsahu. Pokiaľ ide o dokumentáciu EÚ o transferovom oceňovaní, daňové správy by mali byť pripravené prijímať vzorový súbor vo všeobecne zrozumiteľnom jazyku pre príslušné členské štáty. Preklady vzorového súboru by mali byť k dispozícii len v prípade nevyhnutnej potreby a na základe špecifickej požiadavky.

24.

Členské štáty by nemali od daňových poplatníkov vyžadovať uchovávanie dokumentácie nad rámec primeraného obdobia konzistentného s požiadavkami vnútroštátneho práva, ak daňový poplatník podlieha dani bez ohľadu na to, kde sa dokumentácia alebo jej časť nachádza.

25.

Členské štáty by mali hodnotiť domáce porovnateľné údaje alebo tie, ktoré nie sú domáceho pôvodu, s ohľadom na špecifické skutočnosti a okolnosti prípadu. Napríklad porovnateľné údaje získané z transeurópskych databáz by sa nemali automaticky zamietnuť. Využitie porovnateľných údajov, ktoré nemajú domáci pôvod, by samo o sebe nemalo byť dôvodom na udelenie sankcií pre daňového poplatníka kvôli neplneniu.

26.

Ak je dokumentácia vypracovaná na jedno obdobie relevantná aj pre nasledujúce obdobia a naďalej poskytuje informácie o nezávislom oceňovaní, zrejme bude vhodné pri dokumentácii týkajúcej sa nasledujúcich období odvolávať sa na dokumentáciu zo skoršieho obdobia a nie ju opakovať.

27.

Dokumentácia, ktorú nie je potrebné opakovať je dokumentácia, ktorú je možné nájsť na rokovaniach medzi podnikmi konajúcimi nezávisle (napríklad pri dohodnutí o požičaní zariadenia alebo pri rozsiahlej zmluve), pokiaľ zahŕňa vhodné informácie na hodnotenie toho, či sa uplatnilo nezávislé oceňovanie.

28.

Dokumentácia, ktorú musí vypracovať podnik, ktorý je dcérskou spoločnosťou v skupine, môže byť iná, než je dokumentácia, ktorú musí vypracovať materská spoločnosť, t. j. dcérska spoločnosť by nemusela vypracovať informácie o všetkých cezhraničných vzťahoch a transakciách medzi pridruženými podnikmi v rámci skupiny nadnárodných podnikov, ale len o vzťahoch a transakciách príslušných pre dotyčnú dcérsku spoločnosť.

29.

Pre daňové správy by malo byť irelevantné, kde daňový poplatník svoju dokumentáciu pripravuje a uchováva, pokiaľ je dokumentácia postačujúca a dotyčným daňovým správam sa na základe požiadavky k dispozícii predloží včas. Daňoví poplatníci by preto mali mať právo určiť, či budú na svoju dokumentáciu vrátane DTO EÚ uplatňovať centralizovaný alebo necentralizovaný spôsob.

30.

Spôsob, akým sa dokumentácia uchováva – v papierovej forme, v elektronickej forme alebo iným systémom – by mal zvážiť daňový poplatník, za podmienky, že môže byť primeraným spôsobom k dispozícii pre daňovú správu.

31.

V riadne odôvodnených prípadoch, napr. ak má skupina nadnárodných podnikov decentralizovanú organizačnú, právnu alebo prevádzkovú štruktúru alebo pozostáva z viacerých veľkých divízií s úplne odlišnými výrobkami a politikou transferového oceňovania alebo ak neuskutočňuje žiadne transakciae v rámci podniku a v prípade nedávno získaného podniku by malo byť skupine nadnárodných podnikov umožnené vyhotoviť viac vzorových súborov alebo určitých členov skupiny oslobodiť od DTO EÚ.

—

nadnárodný podnik je spoločnosť, ktorá je súčasťou skupiny nadnárodných podnikov.

—

skupina nadnárodných podnikov je skupina pridružených spoločností s podnikmi zriadenými v dvoch alebo viacerých krajinách.

i)

jeden jednotný súbor dokumentácie obsahujúci spoločné štandardizované informácie relevantné pre všetkých členov skupiny v EÚ („vzorový súbor“) a

ii)

niekoľko súborov štandardizovanej dokumentácie, kde každý obsahuje špecifické informácie pre príslušnú krajinu („dokumentácia špecifická pre príslušnú krajinu“).