17.1.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 12/95

(1)

Uhľovodíky z minerálnych olejov (MOH) sú chemické zlúčeniny získavané predovšetkým z ropy, ale takisto vyrábané synteticky z uhlia, zemného plynu a biomasy. Môžu sa vyskytovať v potravinách v dôsledku znečistenia životného prostredia, vniknutia do potravín z mazív v strojoch používaných pri zbere a výrobe potravín, z technologických pomocných látok a materiálov prichádzajúci do styku s potravinami. Produkty obsahujúce MOH na potravinárske účely sa ošetrujú takým spôsobom, aby sa obsah aromatických uhľovodíkov z minerálnych olejov (MOAH) v nich minimalizoval.

(2)

V roku 2012 Vedecký panel pre kontaminanty v potravinovom reťazci (ďalej len „CONTAM“) Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín (ďalej len „EFSA“) dospel k záveru (1), že skupiny látok z kategórie MOH majú veľmi rôznorodý potenciálny vplyv na zdravie ľudí. MOAH môžu pôsobiť ako genotoxické karcinogény, nasýtené MOH (MOSH) sa zas môžu akumulovať v ľudskom tkanive a mať nepriaznivé účinky na pečeň. Niektoré MOAH sa považujú za mutagény a karcinogény, a preto je dôležité zorganizovať monitorovanie MOH v záujme lepšieho porozumenia relatívnemu výskytu MOSH a MOAH v potravinových komoditách, ktoré sú hlavným faktorom pri expozícií prostredníctvom potravy.

(3)

Existuje podozrenie, že migrácia z materiálov prichádzajúcich do styku s potravinami (napríklad z papiera a obalových kartónov) výraznou mierou prispieva k celkovej expozícii, a preto by sa monitorovanie malo vzťahovať aj na balené potraviny, obalový materiál a výskyt funkčných bariér, ako aj na zariadenia používané na skladovanie a spracovanie. Určité parametre môžu zintenzívniť migráciu MOH z balenia do potravín, príkladom sú čas a podmienky skladovania. MOH sa ľahšie dokazujú pri výskyte vo veľkých množstvách, stratégia výberu vzoriek by teda mala zohľadňovať takéto parametre, keď je miera migrácie najväčšia.

(4)

Na zaručenie spoľahlivosti získaných analytických údajov by členské štáty mali zabezpečiť dostupnosť vhodného analytického zariadenia a získať dostatočné skúsenosti s analýzou MOH v potravinách i materiáloch prichádzajúcich do styku s potravinami pred tým, než sa vygenerujú analytické výsledky.

(5)

V záujme zabezpečenia jednotného uplatňovania tohto odporúčania by referenčné laboratórium EÚ pre materiály prichádzajúce do styku s potravinami (EU-RL) malo poskytnúť ďalšie usmernenie príslušným orgánom členských štátov a iným zainteresovaným stranám vrátane usmernenia k informáciám, ktoré by sa mohli zbierať pri vyšetrovaniach, ako aj k metódam výberu vzoriek a analýzam,

1.

Členské štáty by mali v priebehu rokov 2017 a 2018 za aktívnej účasti prevádzkovateľov potravinárskych podnikov, ako aj výrobcov, spracovateľov a distribútorov materiálov prichádzajúcich do styku s potravinami a iných zainteresovaných strán monitorovať výskyt MOH v potravinách. Monitorovať by sa mali živočíšne tuky, chlieb a rožky, jemné pečivo, raňajkové cereálie, cukrovinky (vrátane čokolády) a kakao, rybie mäso, rybacie výrobky (konzervy), zrná určené na ľudskú spotrebu, zmrzliny a dezerty, olejnaté semená, cestoviny, výrobky z cereálií, strukoviny, mäsové výrobky plnené do technologického obalu, suché škrupinové plody, rastlinné oleje, ako aj materiály prichádzajúce do styku s týmito produktmi.

2.

V záujme jednotného uplatňovania tohto odporúčania a s cieľom generovať spoľahlivé a porovnateľné výsledky monitorovania by sa všetky zainteresované strany mali riadiť osobitnými usmerneniami, ktoré zostaví EU-RL v súvislosti s týmto odporúčaním (ďalej len „usmernenia“). Keďže takéto usmernenia ešte neexistujú, členské štáty by mali spolupracovať s EU-RL na zostavení usmernení zodpovedajúcich ich potrebe vybudovať analytickú kapacitu.

3.

Členské štáty by mali odoberať vzorky potravín v súlade s ustanoveniami nariadenia Komisie (ES) č. 333/2007 (2). Výber vzoriek by mal zahŕňať primeraný počet balených potravín. Vzorky materiálov prichádzajúcich do styku s potravinami by sa mali odoberať v súlade s najlepšími postupmi vhodnými pri konkrétnych materiáloch alebo výrobkoch uvedenými v usmerneniach. Ďalšie možné zdroje MOH z dôvodu používania ďalších materiálov prichádzajúcich do styku s potravinami v dodávateľskom reťazci (napríklad pri skladovaní alebo spracúvaní) by sa mali preskúmať, ak existujú jasné indície, že prispievajú k výskytu MOH. Výber vzoriek balených potravín by mal byť zameraný na komodity, ktoré sa blížia k dátumu minimálnej trvanlivosti, a na prípady, keď skladovanie alebo spracovanie prebieha pri pomerne vysokej teplote.

4.

Vzorky by sa mali analyzovať v takom stave, ako sa predávajú. V prípade balených potravín by sa hladina MOH mala určiť ako v samotnej potravine, tak aj v materiáli prichádzajúcom do styku s potravinou, ak existuje podozrenie, že je zdrojom zistených MOH. Mimoriadna pozornosť by sa mala venovať rozdielom medzi MOSH a MOAH a interpretácii analytických výsledkov, aby sa zaručila spoľahlivosť a porovnateľnosť vygenerovaných údajov. Členské štáty, ktoré plánujú analyzovať výskyt MOSH a MOAH v potravinách a materiáloch prichádzajúcich do styku s potravinami môžu požiadať EU-RL pre materiály prichádzajúce do styku s potravinami o technickú pomoc.

5.

Ak sa v potravinách zistí výskyt MOH, členské štáty by mali vykonať ďalšie vyšetrovanie v potravinárskych prevádzkarňach s cieľom určiť možný zdroj alebo zdroje. Vyšetrovanie by malo pokiaľ možno zahŕňať systémy prevádzkovateľa potravinárskeho podniku, ktoré by mohli ovplyvniť kontamináciu alebo pôsobiť proti nej (napr. výrobné a spracovateľské metódy, analýza nebezpečenstva a kritické kontrolné body – HACCP, alebo podobné systémy alebo opatrenia vykonávané s cieľom zabrániť výskytu MOH).

6.

Ak sa MOH zistia v materiáloch prichádzajúci do styku s potravinami alebo ich výskyt má pôvod v týchto materiáloch, členské štáty by mali zhromaždiť údaje o daných materiáloch (napr. typ a zloženie obalového materiálu, prítomnosť funkčnej bariéry, čas použiteľnosti balenej potraviny) a vykonať ďalšie vyšetrovania v priestoroch výrobcov, spracovateľov a distribútorov materiálov prichádzajúcich do styku s potravinami s cieľom zistiť, aké systémy dotknuté podniky prevádzkujú [napr. metódy výroby a spracovania materiálov prichádzajúcich do styku s potravinami a dokumentácia požadovaná podľa nariadenia Komisie (ES) č. 2023/2006 (3) o správnych výrobných postupoch], ako sa uvádza v usmerneniach.

7.

Členské štáty, prevádzkovatelia potravinárskych podnikov, výrobcovia, spracovatelia a distribútori materiálov prichádzajúcich do styku s potravinami a iné zainteresované strany by úradu EFSA mali poskytnúť údaje z monitorovania vyjadrené na základe celkového množstva spolu s informáciami uvedenými v elektronickom formulári na podávanie správ, ktorý stanovil úrad EFSA na účely zostavenia jedinej databázy. Údaje z monitorovania by mali podľa možnosti poskytnúť do 1. októbra 2017 a potom do 1. októbra 2018. Posledné výsledky by mali predložiť do 28. februára 2019. Prípadné dostupné údaje o výskyte z roku 2016, ktoré ešte neposkytli, by mali postúpiť čo najskôr a podľa rovnakých modalít.