Help Print this page 

Document 32016R0794

Title and reference
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/794 z 11. mája 2016 o Agentúre Európskej únie pre spoluprácu v oblasti presadzovania práva (Europol), ktorým sa nahrádzajú a zrušujú rozhodnutia Rady 2009/371/SVV, 2009/934/SVV, 2009/935/SVV, 2009/936/SVV a 2009/968/SVV
  • In force
OJ L 135, 24.5.2016, p. 53–114 (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, GA, HR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)

ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2016/794/oj
Languages, formats and link to OJ
BG ES CS DA DE ET EL EN FR GA HR IT LV LT HU MT NL PL PT RO SK SL FI SV
HTML html BG html ES html CS html DA html DE html ET html EL html EN html FR html GA html HR html IT html LV html LT html HU html MT html NL html PL html PT html RO html SK html SL html FI html SV
PDF pdf BG pdf ES pdf CS pdf DA pdf DE pdf ET pdf EL pdf EN pdf FR pdf GA pdf HR pdf IT pdf LV pdf LT pdf HU pdf MT pdf NL pdf PL pdf PT pdf RO pdf SK pdf SL pdf FI pdf SV
Official Journal Display Official Journal Display Official Journal Display Official Journal Display Official Journal Display Official Journal Display Official Journal Display Official Journal Display Official Journal Display Official Journal Display Official Journal Display Official Journal Display Official Journal Display Official Journal Display Official Journal Display Official Journal Display Official Journal Display Official Journal Display Official Journal Display Official Journal Display Official Journal Display Official Journal Display Official Journal Display Official Journal Display Official Journal
 To see if this document has been published in an e-OJ with legal value, click on the icon above (For OJs published before 1st July 2013, only the paper version has legal value).
Multilingual display
Text

24.5.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 135/53


NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) 2016/794

z 11. mája 2016

o Agentúre Európskej únie pre spoluprácu v oblasti presadzovania práva (Europol), ktorým sa nahrádzajú a zrušujú rozhodnutia Rady 2009/371/SVV, 2009/934/SVV, 2009/935/SVV, 2009/936/SVV a 2009/968/SVV

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 88,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom (1),

keďže:

(1)

Europol bol zriadený rozhodnutím Rady 2009/371/SVV (2) ako subjekt Únie financovaný zo všeobecného rozpočtu Únie s cieľom poskytovať pomoc a podporu činnostiam vykonávaným príslušnými orgánmi členských štátov a ich vzájomnej spolupráci pri predchádzaní organizovanej trestnej činnosti, terorizmu a iným formám závažnej trestnej činnosti, ktorá sa týka dvoch alebo viacerých členských štátov, a v boji proti takýmto formám trestnej činnosti. Rozhodnutím 2009/371/SVV sa nahradil Dohovor o zriadení Európskeho policajného úradu (dohovor o Europole), ktorý sa zakladá na článku K.3 Zmluvy o Európskej únii (3).

(2)

V článku 88 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) sa stanovuje, že činnosť Europolu sa má riadiť nariadením, ktoré sa prijme v súlade s riadnym legislatívnym postupom. Vyžaduje sa v ňom tiež, aby sa stanovili postupy kontroly činnosti Europolu Európskym parlamentom spolu s národnými parlamentmi, a to v súlade s článkom 12 písm. c) Zmluvy o Európskej únii (Zmluvy o EÚ) a článkom 9 Protokolu č. 1 o úlohe národných parlamentov v Európskej únii, ktorý tvorí prílohu k Zmluve o EÚ a ZFEÚ (ďalej len „protokol č. 1“), s cieľom posilniť demokratickú legitimitu a zodpovednosť Europolu voči občanom Únie. Rozhodnutie 2009/371/SVV by sa preto malo nahradiť nariadením, ktorým sa ustanovia okrem iného pravidlá spoločnej parlamentnej kontroly.

(3)

Europol sa v Štokholmskom programe – Otvorená a bezpečná Európa, ktorá slúži občanom a chráni ich (4) vyzýva na ďalší rozvoj a na to, aby sa stal „centrom výmeny informácií medzi orgánmi presadzovania práva členských štátov, poskytovateľom služieb a platformou v oblasti služieb presadzovania práva“. Na základe posúdenia fungovania Europolu je na dosiahnutie uvedeného cieľa potrebné ďalšie zlepšenie jeho operačnej účinnosti.

(4)

Zločinecké a teroristické siete veľkého rozsahu predstavujú významnú hrozbu pre vnútornú bezpečnosť Únie, ako aj pre bezpečnosť a existenciu jej občanov. Dostupné hodnotenia hrozieb poukazujú na skutočnosť, že činnosti zločineckých skupín sú čoraz rôznorodejšie a že sa čoraz častejšie dotýkajú viacerých krajín. Vnútroštátne orgány presadzovania práva musia preto užšie spolupracovať so svojimi kolegami v iných členských štátoch. V tejto súvislosti je potrebné poskytnúť Europolu vhodné nástroje, aby ešte lepšie pomáhal členským štátom pri predchádzaní trestnej činnosti, jej analyzovaní a vyšetrovaní na úrovni Únie. Potvrdilo sa to aj pri hodnotení rozhodnutia 2009/371/SVV.

(5)

Cieľom tohto nariadenia je zmeniť a rozšíriť rozsah ustanovení rozhodnutia 2009/371/SVV a rozhodnutí Rady 2009/934/SVV (5), 2009/935/SVV (6), 2009/936/SVV (7) a 2009/968/SVV (8), ktorými sa rozhodnutie 2009/371/SVV vykonáva. Vzhľadom na to, že zmeny, ktoré sa majú vykonať, sú podstatné, pokiaľ ide o ich množstvo a povahu, v záujme jasnosti by sa uvedené rozhodnutia mali nahradiť v celom ich rozsahu vo vzťahu k členským štátom, ktoré sú viazané týmto nariadením. Europol zriadený týmto nariadením by mal nahradiť Europol zriadený rozhodnutím 2009/371/SVV a prevziať jeho funkcie, pričom uvedené rozhodnutie by sa malo následne zrušiť.

(6)

Keďže závažná trestná činnosť má často cezhraničnú povahu, Europol by mal podporovať a posilňovať činnosti členských štátov a ich vzájomnú spoluprácu pri predchádzaní závažnej trestnej činnosti, ktorá sa týka dvoch alebo viacerých členských štátov, a v boji proti nej. Keďže terorizmus je jednou z najvýznamnejších hrozieb pre bezpečnosť Únie, Europol by mal členským štátom pomáhať pri riešení spoločných výziev v tejto oblasti. Ako agentúra Únie v oblasti presadzovania práva by Europol mal takisto podporovať a posilňovať činnosť a spoluprácu v boji proti formám trestnej činnosti, ktorá sa dotýka záujmov Únie. Pokiaľ ide o formy trestnej činnosti, pre ktoré je Europol príslušný, organizovaná trestná činnosť bude naďalej patriť medzi jeho hlavné ciele, pretože si pre svoj rozsah, závažnosť a následky tiež vyžaduje spoločný prístup členských štátov. Europol by mal takisto poskytovať podporu pri predchádzaní súvisiacim trestným činom, ktoré sa páchajú s úmyslom získať prostriedky na spáchanie trestnej činnosti alebo umožnenie či spáchanie takejto trestnej činnosti alebo zabezpečiť beztrestnosť trestných činov, ktoré patria do pôsobnosti Europolu, a v boji proti nim.

(7)

Europol by mal poskytovať strategické analýzy a hodnotenia hrozieb s cieľom pomáhať Rade a Komisii pri stanovovaní strategických a operačných priorít Únie v oblasti boja proti trestnej činnosti a pri operačnom zavádzaní týchto priorít. Ak o to Komisia požiada podľa článku 8 nariadenia Rady (EÚ) č. 1053/2013 (9), mal by Europol vykonávať aj analýzy rizík, a to i v súvislosti s organizovanou trestnou činnosťou, pokiaľ môžu dané riziká ohroziť uplatňovanie schengenského acquis členskými štátmi. Okrem toho by mal Europol na žiadosť Rady alebo Komisie v relevantných prípadoch poskytovať strategické analýzy a hodnotenie hrozieb s cieľom prispieť k hodnoteniu štátov, ktoré kandidujú na pristúpenie k Únii.

(8)

Útoky na informačné systémy, ktoré sa dotýkajú orgánov Únie alebo dvoch alebo viacerých členských štátov, predstavujú rastúce ohrozenie na úrovni Únie najmä vzhľadom na svoju rýchlosť a dosah a ťažkosti pri určovaní ich zdrojov. Pri posudzovaní žiadostí Europolu o začatie vyšetrovania vážneho útoku na informačné systémy, ktorý sa dotýka orgánov Únie alebo dvoch alebo viacerých členských štátov, s podozrením na zločinecké pozadie by členské štáty mali Europolu odpovedať bezodkladne, berúc do úvahy skutočnosť, že rýchlosť reakcie je kľúčovým faktorom úspešného boja proti počítačovej kriminalite.

(9)

Vzhľadom na dôležitosť spolupráce medzi agentúrami by Europol a Eurojust mali zabezpečiť, aby sa prijali nevyhnutné opatrenia s cieľom optimalizovať ich operačnú spoluprácu, pričom sa náležite zohľadnia ich príslušné úlohy a mandáty, ako aj záujmy členských štátov. Europol a Eurojust by sa predovšetkým mali navzájom informovať o akejkoľvek činnosti zahŕňajúcej financovanie spoločných vyšetrovacích tímov.

(10)

V prípadoch, keď sa zriadi spoločný vyšetrovací tím, by sa v príslušnej dohode mali určiť podmienky týkajúce sa účasti zamestnancov Europolu v tíme. Europol by mal viesť záznamy o svojej účasti v takýchto spoločných vyšetrovacích tímoch, ktoré sa zameriavajú na trestnú činnosť patriacu medzi jeho ciele.

(11)

Europol by mal mať možnosť požiadať členské štáty, aby začali, viedli alebo koordinovali vyšetrovania trestných činov v konkrétnych prípadoch, v ktorých by cezhraničná spolupráca mala pridanú hodnotu. Europol by o takýchto žiadostiach mal informovať Eurojust.

(12)

Europol by mal byť centrom pre výmenu informácií v rámci Únie. Informácie, ktoré Europol zhromažďuje, uchováva, spracúva, analyzuje a vymieňa, zahŕňajú kriminálne spravodajské informácie súvisiace s informáciami o trestných činoch alebo trestnej činnosti, ktoré patria medzi ciele Europolu a ktoré boli získané s cieľom zistiť, či sa spáchali konkrétne trestné činy alebo či sa môžu spáchať v budúcnosti.

(13)

Na zabezpečenie efektívnosti Europolu ako centra pre výmenu informácií by sa mali stanoviť jednoznačné povinnosti členských štátov poskytovať Europolu potrebné údaje na plnenie jeho cieľov. Pri vykonávaní takýchto povinností by členské štáty mali venovať zvláštnu pozornosť tomu, aby poskytovali údaje relevantné z hľadiska boja proti trestným činom, ktorých potlačenie sa považuje za strategické, a operačným prioritám v rámci príslušných nástrojov politiky Únie, a to najmä prioritám, ktoré Rada stanovila v rámci cyklu politík EÚ na boj proti organizovanej a závažnej medzinárodnej trestnej činnosti. Členské štáty by sa mali usilovať poskytovať Europolu aj kópiu dvojstranných a viacstranných výmen informácií s inými členskými štátmi o trestných činoch, ktoré patria medzi ciele Europolu. Pri poskytovaní potrebných informácií Europolu by členské štáty mali zahŕňať aj informácie o každom údajnom kybernetickom útoku na orgány Únie nachádzajúce sa na ich území. Europol by mal zároveň zvýšiť úroveň svojej podpory poskytovanej členským štátom, aby tak zlepšil vzájomnú spoluprácu a výmenu informácií. Europol by mal Európskemu parlamentu, Rade, Komisii a národným parlamentom predkladať výročnú správu o informáciách, ktoré poskytli jednotlivé členské štáty.

(14)

V záujme zaistenia účinnej spolupráce medzi Europolom a členskými štátmi by sa v každom členskom štáte mala založiť národná ústredňa (ďalej len „národná ústredňa“). Národná ústredňa by mala byť styčným bodom medzi vnútroštátnymi príslušnými orgánmi a Europolom a tak zohrávať koordinačnú úlohu vzhľadom na spoluprácu členských štátov s Europolom, čím by pomáhala zabezpečiť, aby každý členský štát na žiadosti Europolu odpovedal rovnakým spôsobom. Na zabezpečenie stálej a účinnej výmeny informácií medzi Europolom a národnými ústredňami a na uľahčenie ich spolupráce by každá národná ústredňa mala určiť aspoň jedného styčného dôstojníka pre Europol.

(15)

Vzhľadom na decentralizovanú štruktúru niektorých členských štátov a potrebu zabezpečiť rýchlu výmenu informácií by Europol mal mať možnosť priamo spolupracovať s príslušnými orgánmi v členských štátoch, pričom by sa dodržiavali podmienky stanovené členskými štátmi, a pravidelne informoval národné ústredne na ich žiadosť.

(16)

Malo by sa podporovať zriaďovanie spoločných vyšetrovacích tímov a zamestnancom Europolu by sa mala umožniť účasť v nich. S cieľom zabezpečiť, aby takáto účasť bola možná v každom členskom štáte, sa v nariadení Rady (Euratom, ESUO, EHS) č. 549/69 (10) ustanovuje, že zamestnanci Europolu nepožívajú imunity počas účasti v spoločných vyšetrovacích tímoch.

(17)

Takisto je nevyhnutné zlepšiť riadenie Europolu snahou o zvýšenú efektivitu a zjednodušené postupy.

(18)

Komisia a členské štáty by mali byť zastúpené v správnej rade Europolu (ďalej len „správna rada“) s cieľom účinne dohliadať na jej prácu. Pri vymenúvaní členov a náhradníkov správnej rady by sa malo prihliadať na ich príslušné zručnosti v oblasti riadenia, správy a rozpočtu a na ich znalosti týkajúce sa spolupráce v oblasti presadzovania práva. V prípade neprítomnosti člena by mal jeho funkciu plniť náhradník.

(19)

Všetky strany zastúpené v správnej rade by sa mali usilovať o obmedzenie fluktuácie svojich zástupcov v nej s cieľom zabezpečiť kontinuitu činnosti správnej rady. Všetky strany by sa mali snažiť dosiahnuť vyvážené zastúpenie mužov a žien v správnej rade.

(20)

Správna rada by mala mať možnosť prizvať nehlasujúcich pozorovateľov, ktorí môžu významne prispieť k diskusii, a to vrátane zástupcu určeného spoločnou parlamentnou kontrolnou skupinou (Joint Parliamentary Scrutiny Group – JPSG).

(21)

Správnej rade by sa mali udeliť potrebné právomoci, a to najmä zostavovať rozpočet, overovať jeho plnenie a prijímať náležité rozpočtové pravidlá a plánovacie dokumenty, ako aj prijímať pravidlá na predchádzanie a zvládanie konfliktov záujmov v súvislosti s jej členmi, zavádzať transparentné pracovné postupy pri prijímaní rozhodnutí výkonným riaditeľom Europolu a prijímať výročnú správu o činnosti. Mala by mať právomoci menovacieho orgánu voči zamestnancom agentúry vrátane výkonného riaditeľa.

(22)

Na zabezpečenie účinného každodenného fungovania Europolu by výkonný riaditeľ mal plniť funkciu jeho štatutárneho orgánu a manažéra, ktorý je pri výkone všetkých svojich povinností nezávislý a ktorý zaisťuje, aby Europol vykonával úlohy stanovené v tomto nariadení. Výkonný riaditeľ by mal predovšetkým zodpovedať za prípravu rozpočtových a plánovacích dokumentov, ktoré sa predkladajú správnej rade, aby o nich rozhodla, a za vykonávanie viacročného programu a ročných pracovných programov Europolu a iných plánovacích dokumentov.

(23)

Pre Europol je nevyhnutné, aby mal na účely predchádzania trestnej činnosti a boja proti nej v rámci svojich cieľov čo najúplnejšie a najaktuálnejšie informácie. Europol by mal preto mať možnosť spracúvať údaje, ktoré mu poskytli členské štáty, orgány Únie, tretie krajiny, medzinárodné organizácie, za splnenia prísnych podmienok stanovených v tomto nariadení súkromnými subjektmi, ako aj údaje pochádzajúce z verejne dostupných zdrojov s cieľom pochopiť kriminálne javy a trendy, získavať informácie o zločineckých sieťach a odhaľovať prepojenia medzi rozličnými trestnými činmi.

(24)

Aby sa zvýšila efektívnosť Europolu pri poskytovaní presných analýz trestnej činnosti príslušným orgánom členských štátov, Europol by mal pri spracúvaní údajov využívať nové technológie. Europol by mal byť schopný pohotovo odhaliť prepojenia medzi vyšetrovaniami a spoločnými operačnými metódami v rámci rôznych zločineckých skupín, vykonávať krížovú kontrolu údajov a mať jasný prehľad o trendoch, pričom by mal zaručovať vysokú úroveň ochrany osobných údajov fyzických osôb. Databázy Europolu by preto mali byť štruktúrované tak, aby umožňovali Europolu zvoliť čo najúčinnejšiu informačnotechnologickú štruktúru. Europol by mal mať tiež možnosť vystupovať ako poskytovateľ služieb, predovšetkým pokiaľ ide o poskytovanie zabezpečenej siete na výmenu údajov, ako je napríklad sieťová aplikácia pre bezpečnú výmenu informácií (SIENA), s cieľom uľahčiť výmenu informácií medzi členskými štátmi, Europolom, inými orgánmi Únie, tretími krajinami a medzinárodnými organizáciami. S cieľom zabezpečiť vysokú úroveň ochrany údajov by sa mal stanoviť účel operácií spracúvania a prístupové práva, ako aj konkrétne dodatočné záruky. Pri spracúvaní osobných údajov by sa mali zohľadňovať predovšetkým zásady nevyhnutnosti a primeranosti.

(25)

Europol by mal zaistiť, aby boli všetky osobné údaje, ktoré spracúva na operačné analýzy, určené na konkrétny účel. Na účely plnenia jeho poslania by sa však malo Europolu umožniť spracúvať všetky osobné údaje získané na zisťovanie prepojení medzi viacerými oblasťami trestnej činnosti a vyšetrovaniami, a nemal by byť obmedzený na zisťovanie prepojení len v jednej oblasti trestnej činnosti.

(26)

V záujme rešpektovania vlastníctva údajov a ochrany osobných údajov by členské štáty, orgány Únie, tretie krajiny a medzinárodné organizácie mali mať možnosť stanoviť účel alebo účely, na ktoré Europol môže spracúvať údaje, ktoré mu poskytujú, a obmedziť prístupové práva. Obmedzenie účelu je základnou zásadou spracúvania osobných údajov; prispieva predovšetkým k transparentnosti, právnej istote a predvídateľnosti a má obzvlášť veľký význam v oblasti spolupráce pri presadzovaní práva, keď dotknuté osoby zvyčajne nevedia, že ich osobné údaje sa zhromažďujú a spracúvajú, a keď použitie osobných údajov môže mať veľmi výrazný dosah na životy a slobody fyzických osôb.

(27)

Na zaistenie toho, aby boli údaje prístupné len tým, ktorí tento prístup potrebujú na plnenie svojich úloh, by sa v tomto nariadení mali stanoviť podrobné pravidlá o rôznych stupňoch práva na prístup k údajom, ktoré spracúva Europol. Týmito pravidlami by nemali byť dotknuté obmedzenia prístupu, ktoré uložia poskytovatelia údajov, keďže zásada vlastníctva údajov by sa mala dodržiavať. Na zvýšenie účinnosti predchádzania trestnej činnosti a boja proti nej v rámci cieľov Europolu by mal Europol členským štátom oznamovať informácie, ktoré sa ich týkajú.

(28)

S cieľom zlepšiť operačnú spoluprácu medzi agentúrami, a najmä s cieľom vytvoriť prepojenie medzi údajmi, ktorými už rôzne agentúry disponujú, Europol by mal Eurojustu a Európskemu úradu pre boj proti podvodom (OLAF) na základe systému „pozitívnej lustrácie/negatívnej lustrácie“ umožniť prístup k údajom dostupným Europolu. Europolu a Eurojustu by sa malo umožniť uzavrieť pracovnú dohodu, ktorou sa v rámci ich mandátov zaistí vzájomný prístup k všetkým informáciám, ktoré im boli poskytnuté, a možnosť vyhľadávať v nich na účely krížovej kontroly v súlade s osobitnými zárukami a zárukami ochrany údajov ustanovenými v tomto nariadení. Akýkoľvek prístup k údajom dostupným v rámci Europolu by sa mal prostredníctvom technických prostriedkov obmedziť na informácie, na ktoré sa vzťahujú príslušné mandáty uvedených orgánov Únie.

(29)

Europol by mal v miere potrebnej na vykonávanie svojich úloh udržiavať spoluprácu s inými orgánmi Únie, orgánmi tretích krajín, medzinárodnými organizáciami a súkromnými subjektmi.

(30)

Na zabezpečenie operačnej účinnosti by Europol mal mať možnosť vymieňať si všetky relevantné informácie s výnimkou osobných údajov s inými orgánmi Únie, orgánmi tretích krajín a medzinárodnými organizáciami do tej miery, aká je nevyhnutná na vykonávanie jeho úloh. Keďže obchodné spoločnosti, podniky, obchodné združenia, mimovládne organizácie a iné súkromné subjekty disponujú odbornými znalosťami a informáciami, ktoré majú bezprostredný význam pre predchádzanie závažnej trestnej činnosti a terorizmu a boj proti nim, Europol by mal mať takisto možnosť vymieňať si takéto informácie so súkromnými subjektmi. Na predchádzanie počítačovej kriminalite súvisiacej s incidentmi v oblasti sieťovej a informačnej bezpečnosti a na boj proti nej by mal Europol podľa platného legislatívneho aktu Únie o opatreniach na zabezpečenie vysokej úrovne bezpečnosti sietí a informácií v Únii spolupracovať s vnútroštátnymi orgánmi príslušnými pre bezpečnosť sieťových a informačných systémov a vymieňať si s nimi informácie s výnimkou osobných údajov.

(31)

Europol by mal mať možnosť vymieňať si relevantné osobné údaje s inými orgánmi Únie do tej miery, aká je nevyhnutná na vykonávanie jeho alebo ich úloh.

(32)

Závažná trestná činnosť a terorizmus sú často prepojené na územia mimo Únie. Z tohto dôvodu by Europol mal mať možnosť vymieňať si osobné údaje s orgánmi tretích krajín a medzinárodnými organizáciami, ako je napríklad Medzinárodná organizácia kriminálnej polície – Interpol, v takej miere, aká je nevyhnutná na vykonávanie jeho úloh.

(33)

Všetky členské štáty sú členmi Interpolu. Na plnenie svojho poslania Interpol prijíma, uchováva a zasiela údaje s cieľom pomáhať príslušným orgánom presadzovania práva predchádzať medzinárodnej trestnej činnosti a bojovať proti nej. Preto je vhodné posilniť spoluprácu medzi Europolom a Interpolom podporovaním efektívnej výmeny osobných údajov, pričom sa zabezpečí dodržiavanie základných práv a slobôd týkajúcich sa automatizovaného spracúvania osobných údajov. Toto nariadenie, a to najmä jeho ustanovenia o medzinárodných prenosoch, by sa malo vzťahovať na prenos osobných údajov z Europolu do Interpolu.

(34)

Na zabezpečenie obmedzenia účelu je dôležité zaistiť, aby Europol mohol prenášať osobné údaje orgánom Únie, tretím krajinám a medzinárodným organizáciám len v prípade, že je to nevyhnutné na predchádzanie trestnej činnosti a boj proti nej v rámci cieľov Europolu. Na tento účel je potrebné zabezpečiť, aby sa pri prenose osobných údajov ich príjemca zaviazal, že údaje použije alebo že ich prenesie príslušnému orgánu tretej krajiny iba na účel, na ktorý boli pôvodne poskytnuté. Ďalší prenos údajov by sa mal uskutočniť v súlade s týmto nariadením.

(35)

Europol by mal mať možnosť prenášať osobné údaje orgánu tretej krajiny alebo medzinárodnej organizácii na základe rozhodnutia Komisie, podľa ktorého daná krajina alebo medzinárodná organizácia zabezpečuje primeranú úroveň ochrany údajov (ďalej len „rozhodnutie o primeranosti“), alebo ak rozhodnutie o primeranosti neexistuje, na základe medzinárodnej dohody uzatvorenej Úniou podľa článku 218 ZFEÚ alebo na základe dohody o spolupráci umožňujúcej výmenu osobných údajov uzatvorenej medzi Europolom a treťou krajinou pred nadobudnutím účinnosti tohto nariadenia. Vzhľadom na článok 9 Protokolu č. 36 o prechodných ustanoveniach, ktorý tvorí prílohu k Zmluve o EÚ a ZFEÚ, sa právne účinky takýchto dohôd majú zachovávať dovtedy, kým sa tieto dohody vykonávaním zmlúv nezrušia, nevyhlásia za neplatné alebo nezmenia. V relevantných prípadoch by Komisia mala mať možnosť pred rokovaniami o medzinárodnej dohode a počas nich v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 (11) konzultovať s európskym dozorným úradníkom pre ochranu údajov (European Data Protection Supervisor – EDPS). Ak správna rada zistí operačnú potrebu spolupráce s treťou krajinou alebo medzinárodnou organizáciou, mala by mať možnosť navrhnúť Rade, aby Rada upozornila Komisiu na potrebu rozhodnutia o primeranosti alebo začatia rokovaní o uvedenej medzinárodnej dohode.

(36)

Ak sa prenos osobných údajov nemôže zakladať na rozhodnutí o primeranosti, medzinárodnej dohode uzatvorenej Úniou alebo existujúcej dohode o spolupráci, mala by mať správna rada možnosť povoliť po dohode s EDPS súbor prenosov za predpokladu, že si to vyžadujú osobitné podmienky a že sú zabezpečené primerané záruky. Výkonný riaditeľ by mal mať možnosť vo výnimočných prípadoch povoliť prenos údajov na základe individuálneho posúdenia, ak je takýto prenos potrebný, avšak len za osobitných prísnych podmienok.

(37)

Europol by mal mať možnosť spracúvať osobné údaje pochádzajúce od súkromných subjektov a súkromných osôb iba vtedy, ak uvedené údaje Europolu prenesie jeden z týchto subjektov: národná ústredňa v súlade s jeho vnútroštátnym právom; kontaktné miesto v tretej krajine alebo medzinárodná organizácia, s ktorou sa uskutočňuje spolupráca na základe dohody o spolupráci umožňujúcej výmenu osobných údajov uzatvorenej v súlade s článkom 23 rozhodnutia 2009/371/SVV pred nadobudnutím účinnosti tohto nariadenia; orgán tretej krajiny alebo medzinárodná organizácia, na ktorú sa vzťahuje rozhodnutie o primeranosti alebo s ktorými Únia uzatvorila medzinárodnú dohodu podľa článku 218 ZFEÚ. Ak však Europol prijme osobné údaje priamo od súkromných subjektov a nemožno určiť národnú ústredňu, kontaktné miesto ani dotknutý orgán, Europol by mal mať možnosť spracúvať uvedené osobné údaje výlučne na účely identifikácie uvedených subjektov, pričom takéto údaje by sa mali vymazať, ak uvedené subjekty opätovne nepredložia uvedené osobné údaje do štyroch mesiacov od ich prenosu. Europol by mal pomocou technických prostriedkov zaistiť, aby počas uvedeného obdobia neboli takéto údaje dostupné na spracúvanie na žiadne iné účely.

(38)

Vzhľadom na výnimočnú a osobitnú hrozbu, ktorú pre vnútornú bezpečnosť Únie predstavuje terorizmus a iné formy závažnej trestnej činnosti, najmä keď sa uľahčujú, propagujú alebo páchajú pomocou internetu, by Komisia mala do 1. mája 2019 zhodnotiť činnosti Europolu, ktoré má vykonávať na základe tohto nariadenia, vykonávania záverov Rady z 12. marca 2015 a výzvy zasadnutia Európskej rady z 23. apríla 2015 najmä v uvedených prioritných oblastiach, konkrétne zodpovedajúcu prax priamej výmeny osobných údajov so súkromnými subjektmi.

(39)

Nemala by sa spracúvať žiadna informácia, ktorá sa jednoznačne získala zrejmým porušením ľudských práv.

(40)

Pravidlá ochrany údajov v Europole by sa mali sprísniť a mali by sa pri tom zohľadniť zásady, ktoré sú základom nariadenia (ES) č. 45/2001, s cieľom zabezpečiť vysokú úroveň ochrany fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov. Keďže podľa vyhlásenia č. 21 o ochrane osobných údajov v oblasti justičnej spolupráce v trestných veciach a policajnej spolupráce, ktoré tvorí prílohu k Zmluve o EÚ a ZFEÚ, sa uznáva osobitý charakter spracúvania osobných údajov v oblasti presadzovania práva, pravidlá Europolu týkajúce sa ochrany údajov by mali byť autonómne a zároveň v súlade s inými relevantnými nástrojmi na ochranu údajov uplatniteľnými v oblasti policajnej spolupráce v rámci Únie. Uvedené nástroje zahŕňajú predovšetkým smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/680 (12), ako aj Dohovor Rady Európy o ochrane jednotlivcov pri automatizovanom spracovaní osobných údajov a jej odporúčanie č. R(87) 15 (13).

(41)

Každé spracúvanie osobných údajov Europolom by malo byť vo vzťahu k príslušným dotknutým osobám zákonné a spravodlivé. Zásada spravodlivého spracúvania si vyžaduje transparentnosť spracúvania umožňujúcu príslušným dotknutým osobám výkon ich práv podľa tohto nariadenia. Malo by byť však možné zamietnuť alebo obmedziť prístup k ich osobným údajom, ak s náležitým ohľadom na záujmy príslušných dotknutých osôb takéto zamietnutie alebo obmedzenie predstavuje nevyhnutné opatrenie na to, aby sa Europolu umožnilo, aby si riadne plnil svoje úlohy, chránil bezpečnosť a verejný poriadok alebo zabraňoval trestnej činnosti, ako aj aby zaručoval, že sa neohrozí vnútroštátne vyšetrovanie, alebo aby ochraňoval práva a slobody tretích strán. Na posilnenie transparentnosti by Europol mal verejnosti sprístupniť dokument, v ktorom sa zrozumiteľným spôsobom uvádzajú príslušné ustanovenia o spracúvaní osobných údajov a prostriedkoch dostupných pre dotknuté osoby na uplatňovanie ich práv. Europol by mal na svojom webovom sídle taktiež zverejniť zoznam rozhodnutí o primeranosti, dohôd a administratívnych pravidiel týkajúcich sa prenosu osobných údajov do tretích krajín a medzinárodným organizáciám. Okrem toho by Europol mal v záujme zvýšenia transparentnosti voči občanom Únie a v záujme vlastnej zodpovednosti uverejňovať na svojom webovom sídle zoznam členov svojej správnej rady a podľa potreby zhrnutia výsledkov zasadnutí správnej rady, pričom sa dodržia požiadavky ochrany údajov.

(42)

Osobné údaje by sa mali v čo najväčšom rozsahu rozlišovať podľa stupňa ich správnosti a spoľahlivosti. Mali by sa rozlišovať fakty od osobných hodnotení, aby sa zabezpečila ochrana fyzických osôb a kvalita a spoľahlivosť informácií, ktoré Europol spracúva. V prípade informácií získaných z verejne dostupných zdrojov, najmä zdrojov na internete, by mal Europol v čo najväčšom rozsahu posúdiť správnosť týchto informácií a spoľahlivosť ich zdroja so zvláštnou starostlivosťou a s cieľom pokryť riziká, ktoré sú s internetom spojené, pokiaľ ide o ochranu osobných údajov a súkromia.

(43)

V oblasti spolupráce týkajúcej sa presadzovania práva sa spracúvajú osobné údaje týkajúce sa rôznych kategórií dotknutých osôb. Europol by mal čo najdôkladnejšie rozlišovať medzi osobnými údajmi vzhľadom na rôzne kategórie dotknutých osôb. Osobné údaje týkajúce sa osôb, ako sú obete, svedkovia a osoby disponujúce náležitými informáciami, ako aj osobné údaje týkajúce sa maloletých by sa mali obzvlášť chrániť. Citlivé údaje by mal Europol spracúvať, len ak tieto údaje dopĺňajú iné osobné údaje, ktoré Europol už spracúval.

(44)

Vzhľadom na základné právo na ochranu osobných údajov by Europol nemal uchovávať osobné údaje na dlhšie obdobie, ako je nevyhnutné na vykonávanie jeho úloh. Nevyhnutnosť ďalšieho uchovávania takýchto údajov by sa mala preskúmať najneskôr tri roky po začatí ich prvého spracúvania.

(45)

Na zaistenie bezpečnosti osobných údajov by Europol a členské štáty mali zaviesť potrebné technické a organizačné opatrenia.

(46)

Každá dotknutá osoba by mala mať právo na prístup k osobným údajom, ktoré sa jej týkajú, právo na opravu uvedených údajov, ak sú nesprávne, a právo na výmaz alebo obmedzenie, ak už nie sú uvedené údaje potrebné. Náklady na uplatnenie práva na prístup k osobným údajom by nemali predstavovať prekážku efektívnemu uplatneniu tohto práva. Práva dotknutej osoby a ich uplatňovanie by nemali ovplyvňovať povinnosti Europolu a mali by podliehať obmedzeniam stanoveným v tomto nariadení.

(47)

Na ochranu práv a slobôd dotknutých osôb je potrebné v rámci tohto nariadenia jasne priradiť zodpovednosť. Predovšetkým členské štáty by mali zodpovedať za správnosť údajov, aktualizáciu údajov, ktoré prenášajú Europolu, a za zákonnosť takýchto prenosov údajov. Europol by mal niesť zodpovednosť za správnosť údajov a za aktualizáciu údajov, ktoré mu poskytli iní dodávatelia údajov alebo ktoré vyplývajú z vlastných analýz Europolu. Europol by mal zabezpečiť, že údaje sa spracúvajú spravodlivým a zákonným spôsobom a že sa zhromažďujú a spracúvajú na konkrétny účel. Europol by mal tiež zabezpečiť, aby boli údaje primerané, relevantné, aby neboli neúmerné účelu, na ktorý sa spracúvajú, aby sa uchovávali len tak dlho, ako je na daný účel nevyhnutné, a aby sa spracúvali spôsobom, ktorým sa zabezpečí primeraná bezpečnosť osobných údajov a dôvernosť spracúvania údajov.

(48)

Europol by mal uchovávať záznamy o zhromažďovaní, zmene, prístupe, sprístupnení, kombinovaní alebo vymazaní osobných údajov na účely overenia zákonnosti spracúvania údajov, na vlastné monitorovanie a na zaistenie riadnej integrity a bezpečnosti údajov. Europol by mal byť povinný spolupracovať s EDPS a sprístupňovať na požiadanie protokoly alebo dokumentáciu, aby mohli slúžiť na monitorovanie operácií spracúvania.

(49)

Europol by si mal určiť zodpovednú osobu, ktorá by mu pomáhala pri monitorovaní dodržiavania tohto nariadenia. Zodpovedná osoba by mala mať možnosť vykonávať svoje povinnosti a úlohy nezávisle a účinne a mali by sa jej na tento účel poskytnúť potrebné zdroje.

(50)

Na ochranu fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov, ako sa vyžaduje v článku 8 ods. 3 Charty základných práv Európskej únie, sú nevyhnutné nezávislé, transparentné, zodpovedné a účinné štruktúry dozoru. Národné orgány poverené dohľadom nad spracúvaním osobných údajov by mali monitorovať zákonnosť osobných údajov, ktoré poskytujú členské štáty Europolu. EDPS by mal monitorovať zákonnosť spracúvania údajov vykonávaného Europolom pri plnení, pričom svoju funkciu by mal vykonávať úplne nezávisle. Z tohto hľadiska je mechanizmus predchádzajúcej konzultácie dôležitou zárukou pri nových druhoch operácií spracúvania. Nemal by sa vzťahovať na konkrétne individuálne operačné činnosti, ako napríklad projekty operačnej analýzy, ale na využívanie nových systémov informačných technológií na spracúvanie osobných údajov a ich podstatné zmeny.

(51)

Je dôležité zabezpečiť posilnený a účinný dohľad nad Europolom a zaručiť, aby EDPS mohol využívať primerané odborné znalosti týkajúce sa presadzovania práva v oblasti ochrany údajov, keď prevezme zodpovednosť za dohľad nad ochranou údajov Europolu. EDPS a národné dozorné orgány by mali navzájom úzko spolupracovať pri konkrétnych záležitostiach vyžadujúcich si účasť štátov a mali by zabezpečiť jednotné uplatňovanie tohto nariadenia v celej Únii.

(52)

S cieľom uľahčiť spoluprácu medzi EDPS a národnými dozornými orgánmi, ale bez toho, aby bola dotknutá nezávislosť EDPS a jeho zodpovednosť za dohľad nad ochranou údajov Europolu, by sa tieto subjekty mali pravidelne stretávať v rámci Rady pre spoluprácu, ktorá by ako poradný orgán mala prijímať stanoviská, usmernenia, odporúčania a osvedčené postupy k rôznym otázkam, ktoré si vyžadujú zapojenie jednotlivých štátov.

(53)

Keďže Europol spracúva aj neoperačné osobné údaje, ktoré nesúvisia s vyšetrovaním trestného činu, ako sú osobné údaje týkajúce sa zamestnancov Europolu, poskytovateľov služieb alebo návštevníkov, spracúvanie takýchto údajov by malo podliehať nariadeniu (ES) č. 45/2001.

(54)

EDPS by mal vypočuť sťažnosti podané dotknutými osobami a vyšetriť ich. Vyšetrovanie v nadväznosti na podanú sťažnosť by sa s výhradou súdneho preskúmania malo uskutočniť v rozsahu primeranom pre daný prípad. Národný dozorný orgán by mal dotknutú osobu v primeranej lehote informovať o pokroku a výsledku vo veci jej sťažnosti.

(55)

Všetky fyzické osoby by mali mať právo na súdny opravný prostriedok proti rozhodnutiu EDPS, ktoré sa ich týka.

(56)

Na Europol by sa mali vzťahovať všeobecné pravidlá o zmluvnej a mimozmluvnej zodpovednosti uplatniteľné na inštitúcie, agentúry a orgány Únie s výnimkou pravidiel o zodpovednosti za nezákonné spracúvanie údajov.

(57)

Dotknutej fyzickej osobe nemusí byť jasné, či škoda, ktorú utrpela v dôsledku nezákonného spracúvania údajov, je následkom krokov Europolu, alebo členského štátu. Europol a členský štát, v ktorom nastala udalosť, ktorá viedla k vzniku škody, by preto mali byť zodpovední spoločne a bezrozdielne.

(58)

Hoci sa rešpektuje úloha Európskeho parlamentu spolu s národnými parlamentmi pri kontrole činností Europolu, je potrebné, aby bol Europol plne zodpovednou a transparentnou vnútornou organizáciou. Na tento účel a vzhľadom na článok 88 ZFEÚ by sa mali stanoviť postupy kontroly činností Europolu Európskym parlamentom, na ktorej sa zúčastňujú národné parlamenty. Na tieto postupy by sa mal vzťahovať článok 12 písm. c) Zmluvy o EÚ a článok 9 protokolu č. 1 za predpokladu, že Európsky parlament a národné parlamenty spoločne vymedzia organizáciu a podporu účinnej a pravidelnej medziparlamentnej spolupráce v rámci Únie. Postupy, ktoré sa majú zaviesť na kontrolu činností Europolu, by mali riadne zohľadniť potrebu zaistiť rovnocenné postavenie Európskeho parlamentu a národných parlamentov a potrebu zabezpečiť dôvernú povahu operačných informácií. Spôsob, akým však národné parlamenty vykonávajú kontrolu svojej vlády vo vzťahu k činnostiam Únie, je záležitosťou ústavného systému a praxe každého členského štátu.

(59)

Na zamestnancov Europolu by sa mal uplatňovať Služobný poriadok úradníkov Európskej únie (ďalej len „služobný poriadok“) a Podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov Európskej únie (ďalej len „podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov“) stanovené v nariadení Rady (EHS, Euratom, ESUO) č. 259/68 (14). Europolu by sa malo umožniť zamestnávať ako dočasných zamestnancov osoby z príslušných orgánov členských štátov, ktorých doba služobného pomeru by mala byť obmedzená, aby sa zachovala zásada striedania, keďže následné znovuzačlenenie takýchto zamestnancov do služobného pomeru v ich príslušnom orgáne uľahčuje úzku spoluprácu Europolu s príslušnými orgánmi členských štátov. Členské štáty by mali prijať všetky potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby sa osoby zamestnané v Europole ako dočasní zamestnanci mohli po skončení ich služobného pomeru v Europole vrátiť do služobného pomeru, ktorý zastávali v štátnej službe.

(60)

Vzhľadom na charakter povinností Europolu a úlohu výkonného riaditeľa by príslušný výbor Európskeho parlamentu mal mať možnosť vyzvať výkonného riaditeľa, aby pred ním vystúpil pred svojím vymenovaním, ako aj pred každým predĺžením svojho funkčného obdobia. Výkonný riaditeľ by mal tiež predkladať Európskemu parlamentu a Rade výročnú správu. Okrem toho by Európsky parlament a Rada mali mať možnosť vyzvať výkonného riaditeľa, aby podal správu o plnení svojich povinností.

(61)

Europolu by sa mal poskytnúť samostatný rozpočet, ktorého príjmy by pochádzali v zásade z príspevku všeobecného rozpočtu Únie, aby sa zaručila úplná samostatnosť a nezávislosť Europolu. Na príspevok Únie a akékoľvek ďalšie dotácie, ktoré možno hradiť zo všeobecného rozpočtu Únie, by sa mal uplatňovať rozpočtový postup Únie. Audit účtov by mal vykonávať Dvor audítorov.

(62)

Na Europol by sa malo vzťahovať delegované nariadenie Komisie (EÚ) č. 1271/2013 (15).

(63)

Vzhľadom na svoje osobitné právne a administratívne právomoci a technickú spôsobilosť pri vykonávaní cezhraničnej výmeny informácií a cezhraničných operácií a vyšetrovaní, a to aj v spoločných vyšetrovacích tímoch, a pri poskytovaní zariadení na odbornú prípravu by mali mať príslušné orgány členských štátov možnosť prijímať od Europolu granty bez výzvy na predkladanie návrhov v súlade s článkom 190 ods. 1 písm. d) delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) č. 1268/2012 (16).

(64)

Na Europol by sa malo vzťahovať nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013 (17).

(65)

Europol spracúva údaje, ktoré si vyžadujú zvláštnu ochranu, keďže k nim patria aj citlivé neutajované skutočnosti a utajované skutočnosti EÚ. Z tohto dôvodu by mal Europol vypracovať pravidlá dôvernosti a spracúvania takýchto informácií. Pravidlá týkajúce sa ochrany utajovaných skutočností EÚ by mali byť v súlade s rozhodnutím Rady 2013/488/EÚ (18).

(66)

Je vhodné pravidelne vyhodnocovať uplatňovanie tohto nariadenia.

(67)

Potrebné ustanovenia o poskytnutí priestorov Europolu v Haagu, kde má Europol sídlo, a osobitné pravidlá uplatniteľné na všetkých zamestnancov Europolu a ich rodinných príslušníkov by sa mali vymedziť v dohode o sídle. Hostiteľský členský štát by mal navyše zabezpečiť potrebné podmienky na plynulé fungovanie Europolu vrátane viacjazyčného a európsky orientovaného vzdelávania a primeraných dopravných spojení, aby prilákal vysokokvalitné ľudské zdroje z čo najširšej geografickej oblasti.

(68)

Europol zriadený týmto nariadením nahrádza Europol zriadený rozhodnutím 2009/371/SVV a je jeho nástupcom. Mal by preto byť právnym nástupcom vo všetkých jeho zmluvách vrátane pracovných zmlúv, záväzkoch a vo vzťahu k nadobudnutému majetku. Medzinárodné dohody uzatvorené Europolom zriadeným rozhodnutím 2009/371/SVV a dohody uzatvorené Europolom zriadeným Dohovorom o Europole pred 1. januárom 2010 by mali zostať v platnosti.

(69)

S cieľom umožniť Europolu, aby pokračoval v rámci svojich najlepších možností v plnení úloh Europolu zriadeného rozhodnutím 2009/371/SVV, by sa mali stanoviť prechodné opatrenia, a to najmä pokiaľ ide o správnu radu, výkonného riaditeľa a zamestnancov, ktorí majú uzatvorenú zmluvu na dobu neurčitú ako miestni zamestnanci s Europolom zriadeným Dohovorom o Europole, ktorým by sa mala ponúknuť možnosť zamestnať sa ako dočasní alebo zmluvní zamestnanci podľa podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov.

(70)

Akt Rady z 3. decembra 1998 (19) o služobnom poriadku Europolu bol zrušený článkom 63 rozhodnutia 2009/371/SVV. Mal by sa však stále uplatňovať na zamestnancov Europolu prijatých do zamestnania pred nadobudnutím účinnosti rozhodnutia 2009/371/SVV. Preto by sa v prechodných ustanoveniach malo stanoviť, že zmluvy uzavreté v súlade s uvedeným služobným poriadkom sa ním majú naďalej riadiť.

(71)

Keďže cieľ tohto nariadenia, a to zriadenie subjektu zodpovedného za spoluprácu v oblasti presadzovania práva na úrovni Únie, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni samotných členských štátov, ale z dôvodov rozsahu a dôsledkov činnosti ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o EÚ. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

(72)

V súlade s článkom 3 a článkom 4a ods. 1 Protokolu č. 21 o postavení Spojeného kráľovstva a Írska s ohľadom na priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, ktorý je pripojený k Zmluve o EÚ a ZFEÚ, Írsko oznámilo želanie zúčastniť sa na prijatí a uplatňovaní tohto nariadenia.

(73)

V súlade s článkami 1 a 2 a článkom 4a ods. 1 Protokolu č. 21 o postavení Spojeného kráľovstva a Írska s ohľadom na priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, ktorý je pripojený k Zmluve o EÚ a ZFEÚ, a bez toho, aby bol dotknutý článok 4 uvedeného protokolu, sa Spojené kráľovstvo nezúčastňuje na prijatí tohto nariadenia, nie je ním viazané ani nepodlieha jeho uplatňovaniu.

(74)

V súlade s článkami 1 a 2 Protokolu č. 22 o postavení Dánska, ktorý je pripojený k Zmluve o EÚ a ZFEÚ, sa Dánsko nezúčastňuje na prijatí tohto nariadenia, nie je ním viazané ani nepodlieha jeho uplatňovaniu.

(75)

Konzultovalo sa s EDPS, ktorý vydal stanovisko 31. mája 2013.

(76)

Týmto nariadením sa rešpektujú základné práva a dodržiavajú zásady uznané predovšetkým v Charte základných práv Európskej únie, a to najmä právo na ochranu osobných údajov a právo na súkromie, ako sú chránené podľa článkov 8 a 7 charty a článkom 16 ZFEÚ,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

KAPITOLA I

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA, CIELE A ÚLOHY EUROPOLU

Článok 1

Zriadenie Agentúry Európskej únie pre spoluprácu v oblasti presadzovania práva

1.   Týmto sa zriaďuje Agentúra Európskej únie pre spoluprácu v oblasti presadzovania práva (Europol) s cieľom podporovať spoluprácu medzi orgánmi presadzovania práva v Únii.

2.   Europol zriadený týmto nariadením nahrádza Europol zriadený rozhodnutím 2009/371/SVV a je jeho nástupcom.

Článok 2

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia:

a)

„príslušné orgány členských štátov“ sú všetky policajné orgány a iné orgány presadzujúce výkon práva existujúce v členských štátoch, ktoré sú podľa vnútroštátneho práva zodpovedné za predchádzanie trestnej činnosti a boj proti nej. Príslušné orgány zahŕňajú aj iné orgány verejnej moci existujúce v členských štátoch, ktoré sú podľa vnútroštátneho práva zodpovedné za predchádzanie trestnej činnosti patriacej do právomoci Europolu a boj proti nej;

b)

„strategická analýza“ sú všetky metódy a techniky, pomocou ktorých sa informácie zhromažďujú, uchovávajú, spracúvajú a posudzujú s cieľom podporovať a rozvíjať politiku v trestnej oblasti, ktorá prispieva k efektívnemu a účinnému predchádzaniu trestným činom a boju proti nim;

c)

„operačná analýza“ sú všetky metódy a techniky, pomocou ktorých sa informácie zhromažďujú, uchovávajú, spracúvajú a posudzujú s cieľom podporovať vyšetrovanie trestných činov;

d)

„orgány Únie“ sú inštitúcie, orgány, misie, úrady a agentúry zriadené Zmluvou o EÚ a ZFEÚ alebo na ich základe;

e)

„medzinárodná organizácia“ je organizácia a jej podriadené subjekty, ktoré sa riadia medzinárodným právom verejným, alebo akýkoľvek iný subjekt, ktorý je zriadený dohodou alebo na základe dohody medzi dvoma alebo viacerými krajinami;

f)

„súkromné subjekty“ sú subjekty zriadené podľa práva členského štátu alebo tretej krajiny, najmä obchodné spoločnosti, obchodné združenia, neziskové organizácie a iné právnické osoby, na ktoré sa nevzťahuje písmeno e);

g)

„súkromné osoby“ sú všetky fyzické osoby;

h)

„osobné údaje“ sú akékoľvek informácie týkajúce sa dotknutej osoby;

i)

„dotknutá osoba“ je identifikovaná alebo identifikovateľná fyzická osoba; identifikovateľná osoba je osoba, ktorú možno identifikovať priamo alebo nepriamo, najmä odkazom na identifikátor, ako je meno, identifikačné číslo, lokalizačné údaje alebo online identifikátor, alebo odkazom na jeden či viaceré prvky, ktoré sú špecifické pre fyzickú, fyziologickú, genetickú, mentálnu, ekonomickú, kultúrnu alebo sociálnu identitu tejto osoby;

j)

„genetické údaje“ sú všetky osobné údaje týkajúce sa genetických charakteristických znakov fyzickej osoby, ktoré sa zdedili alebo nadobudli, ktoré poskytujú jedinečné informácie o fyziológii alebo zdraví tejto fyzickej osoby a ktoré sa získavajú najmä z analýzy biologickej vzorky danej fyzickej osoby;

k)

„spracúvanie“ je operácia alebo súbor operácií s osobnými údajmi alebo súbormi osobných údajov či už prostredníctvom automatizovaných prostriedkov, alebo nie, ako napríklad zhromažďovanie, zaznamenávanie, usporadúvanie, štruktúrovanie, uchovávanie, prepracúvanie alebo zmena, vyhľadávanie, prehliadanie, využívanie, sprístupňovanie prenosom, šírením alebo poskytovanie iným spôsobom, preskupovanie alebo kombinovanie, obmedzenie, výmaz alebo likvidácia;

l)

„príjemca“ je fyzická alebo právnická osoba, orgán verejnej moci, agentúra či akýkoľvek iný subjekt, ktorému sa údaje sprístupňujú bez ohľadu na to, či je treťou stranou, alebo nie;

m)

„prenos osobných údajov“ je oznámenie osobných údajov, ktoré sa aktívne poskytnú, obmedzenému počtu identifikovaných strán s vedomím alebo zámerom odosielateľa dať príjemcovi prístup k osobným údajom;

n)

„porušenie ochrany osobných údajov“ je porušenie bezpečnosti, ktoré má za následok náhodnú alebo nezákonnú likvidáciu, stratu, zmenu, neoprávnené sprístupnenie osobných údajov, ktoré sa prenášajú, uchovávajú alebo inak spracúvajú, alebo neoprávnený prístup k nim;

o)

„súhlas dotknutej osoby“ je akýkoľvek slobodný, konkrétny, informovaný a jednoznačný prejav vôle, ktorým dotknutá osoba prejaví buď formou vyhlásenia, alebo jednoznačne potvrdzujúceho úkonu svoj súhlas s tým, aby sa spracúvali osobné údaje, ktoré sa jej týkajú;

p)

„administratívne osobné údaje“ sú všetky osobné údaje spracúvané Europolom okrem tých, ktoré sa spracúvajú v záujme plnenia cieľov stanovených v článku 3.

Článok 3

Ciele

1.   Europol podporuje a posilňuje činnosť príslušných orgánov členských štátov a ich vzájomnú spoluprácu pri predchádzaní závažnej trestnej činnosti, ktorá sa týka dvoch alebo viacerých členských štátov, terorizmu a formám trestnej činnosti, ktoré zasahujú do spoločného záujmu, na ktorý sa vzťahuje politika Únie, uvedeným v prílohe I, ako aj v boji proti takejto závažnej trestnej činnosti.

2.   Dodatočne k odseku 1 patria medzi ciele Europolu aj súvisiace trestné činy. Za súvisiace trestné činy sa považujú:

a)

trestné činy spáchané s cieľom získať prostriedky na páchanie trestných činov patriacich do pôsobnosti Europolu;

b)

trestné činy spáchané s cieľom uľahčiť alebo zámerom spáchať trestné činy patriace do pôsobnosti Europolu;

c)

trestné činy spáchané s cieľom zabezpečiť beztrestnosť tých, ktorí páchajú trestné činy patriace do pôsobnosti Europolu.

Článok 4

Úlohy

1.   Europol vykonáva tieto úlohy s cieľom splniť ciele stanovené v článku 3:

a)

zhromažďuje, uchováva, spracúva, analyzuje a vymieňa informácie vrátane spravodajských informácií o trestných činoch;

b)

prostredníctvom národných ústrední zriadených alebo určených podľa článku 7 ods. 2 bezodkladne poskytuje členským štátom všetky informácie a súvislosti medzi trestnými činmi, ktoré sa ich týkajú;

c)

koordinuje, organizuje a vykonáva vyšetrovacie a operačné činnosti na podporu a posilnenie činností príslušných orgánov členských štátov, ktoré sa vykonávajú:

i)

spoločne s príslušnými orgánmi členských štátov alebo

ii)

v rámci spoločných vyšetrovacích tímov v súlade s článkom 5 a prípadne v spojení s Eurojustom;

d)

zapája sa do spoločných vyšetrovacích tímov a navrhuje ich zriadenie v súlade s článkom 5;

e)

poskytuje informácie a analytickú podporu členským štátom v súvislosti s významnými medzinárodnými udalosťami;

f)

pripravuje hodnotenie hrozieb, strategické a operačné analýzy a správy o celkovej situácii;

g)

rozvíja odborné znalosti o metódach predchádzania trestnej činnosti, vyšetrovateľských postupoch a technických a forenzných metódach, poskytuje a propaguje ich a poskytuje poradenstvo členským štátom;

h)

podporuje cezhraničné činnosti členských štátov v oblasti výmeny informácií, operácie a vyšetrovania uskutočňované členskými štátmi, ako aj spoločné vyšetrovacie tímy, a to aj poskytovaním operačnej, technickej a finančnej podpory;

i)

v rámci svojich cieľov a v súlade so svojimi personálnymi a rozpočtovými zdrojmi a v koordinácii s Európskou policajnou akadémiou (CEPOL) poskytuje špecializovanú odbornú prípravu a pomáha členským štátom pri organizovaní odbornej prípravy, a to aj poskytnutím finančnej pomoci;

j)

spolupracuje s orgánmi Únie zriadenými na základe hlavy V ZFEÚ a s úradom OLAF predovšetkým prostredníctvom výmen informácií a tým, že im poskytuje analytickú podporu v oblastiach patriacich do ich právomocí;

k)

poskytuje informácie a podporu štruktúram EÚ pre krízové riadenie a misiám EÚ v oblasti krízového riadenia zriadeným na základe Zmluvy o EÚ v rámci cieľov Europolu stanovených v článku 3;

l)

rozvíja centrá Únie pre špecializované odborné znalosti na boj proti určitým druhom trestnej činnosti, ktoré patria medzi ciele Europolu, a to najmä Európske centrum boja proti počítačovej kriminalite;

m)

podporuje činnosti členských štátov pri predchádzaní formám trestnej činnosti uvedeným v prílohe I a uľahčovaným, propagovaným alebo páchaným pomocou internetu, ako aj v boji proti nim vrátane spolupráce s členskými štátmi, postupovania internetového obsahu, ktorý takéto formy trestnej činnosti uľahčuje, propaguje alebo pomocou ktorého sa páchajú, dotknutým poskytovateľom online služieb na účely dobrovoľného posúdenia súladu postúpeného internetového obsahu s ich vlastnými podmienkami.

2.   Europol poskytuje strategické analýzy a hodnotenia hrozieb s cieľom pomáhať Rade a Komisii pri stanovovaní strategických a operačných priorít Únie v oblasti boja proti trestnej činnosti. Europol takisto pomáha pri operačnom zavádzaní týchto priorít.

3.   Europol poskytuje strategické analýzy a hodnotenia hrozieb s cieľom uľahčovať účinné a efektívne využívanie zdrojov dostupných na vnútroštátnej úrovni aj na úrovni Únie pre operačné činnosti a podporovať tieto činnosti.

4.   Europol plní úlohu ústredného úradu na boj proti falšovaniu eura podľa rozhodnutia Rady 2005/511/SVV (20). Europol takisto podporuje koordináciu opatrení vykonávaných v rámci boja proti falšovaniu eura príslušnými orgánmi členských štátov alebo v kontexte spoločných vyšetrovacích tímov, prípadne v spojení s orgánmi Únie a orgánmi tretích krajín.

5.   Europol nesmie pri plnení svojich úloh uplatňovať donucovacie opatrenia.

KAPITOLA II

SPOLUPRÁCA MEDZI ČLENSKÝMI ŠTÁTMI A EUROPOLOM

Článok 5

Účasť v spoločných vyšetrovacích tímoch

1.   Zamestnanci Europolu sa môžu zúčastňovať na činnosti spoločných vyšetrovacích tímov, ktoré sa zaoberajú trestnými činmi, ktoré patria medzi ciele Europolu. V dohode o zriadení spoločného vyšetrovacieho tímu sa určia podmienky týkajúce sa účasti zamestnancov Europolu v tíme a zahrnú informácie o pravidlách zodpovednosti.

2.   Zamestnanci Europolu môžu v rámci obmedzení stanovených v právnych predpisoch členských štátov, v ktorých spoločný vyšetrovací tím pôsobí, pomáhať pri všetkých činnostiach a výmene informácií so všetkými členmi spoločného vyšetrovacieho tímu.

3.   Zamestnanci Europolu, ktorí sa zúčastňujú na činnosti spoločného vyšetrovacieho tímu, môžu v súlade s týmto nariadením poskytnúť všetkým členom tímu potrebné informácie spracúvané Europolom na účely stanovené v článku 18 ods. 2. Europol zároveň informuje národné ústredne členských štátov zastúpených v tíme, ako aj ústredne tých členských štátov, ktoré poskytli predmetné informácie.

4.   Informácie, ktoré získali zamestnanci Europolu počas svojho pôsobenia v spoločnom vyšetrovacom tíme, môže Europol so súhlasom a na zodpovednosť členského štátu, ktorý ich poskytol, spracúvať na účely stanovené v článku 18 ods. 2 podľa podmienok ustanovených v tomto nariadení.

5.   Ak sa Europol domnieva, že zriadenie spoločného vyšetrovacieho tímu by znamenalo pre vyšetrovanie prínos, môže to dotknutým členským štátom navrhnúť a prijať opatrenia s cieľom pomôcť im pri zriadení spoločného vyšetrovacieho tímu.

Článok 6

Žiadosť Europolu o začatie vyšetrovania trestného činu

1.   V konkrétnych prípadoch, keď Europol usúdi, že by sa malo začať vyšetrovanie trestného činu, ktorý patrí medzi jeho ciele, prostredníctvom národných ústrední požiada príslušné orgány dotknutých členských štátov, aby začali, viedli alebo koordinovali takéto vyšetrovanie trestného činu.

2.   Národné ústredne bezodkladne oznámia Europolu rozhodnutie príslušných orgánov členských štátov týkajúce sa každej žiadosti podľa odseku 1.

3.   Ak sa príslušné orgány členského štátu rozhodnú nevyhovieť žiadosti Europolu podľa odseku 1, bez zbytočného odkladu, najlepšie do jedného mesiaca od prijatia žiadosti, mu oznámia dôvody svojho rozhodnutia. Dôvody sa však nemusia uviesť, ak by ich poskytnutie:

a)

bolo v rozpore so zásadnými záujmami bezpečnosti príslušného členského štátu alebo

b)

ohrozilo úspech prebiehajúceho vyšetrovania alebo bezpečnosť fyzickej osoby.

4.   Europol okamžite informuje Eurojust o každej žiadosti predloženej podľa odseku 1 a o každom rozhodnutí príslušného orgánu členského štátu podľa odseku 2.

Článok 7

Národné ústredne Europolu

1.   Členské štáty a Europol navzájom spolupracujú pri plnení svojich príslušných úloh stanovených v tomto nariadení.

2.   Každý členský štát zriadi alebo určí národnú ústredňu, ktorá bude styčným orgánom medzi Europolom a príslušnými orgánmi daného členského štátu. Každý členský štát vymenuje úradníka ako vedúceho svojej národnej ústredne.

3.   Každý členský štát zabezpečí, aby jeho národná ústredňa mohla podľa vnútroštátneho práva plniť úlohy, ktorými sú v tomto nariadení poverené národné ústredne, a predovšetkým aby mala prístup k vnútroštátnym údajom v oblasti presadzovania práva a iným relevantným údajom potrebným na spoluprácu s Europolom.

4.   Každý členský štát určí organizáciu a zamestnancov svojej národnej ústredne v súlade so svojím vnútroštátnym právom.

5.   V súlade s odsekom 2 je národná ústredňa styčný orgán medzi Europolom a príslušnými orgánmi členských štátov. S výhradou podmienok stanovených členskými štátmi vrátane skoršieho zapojenia sa národných ústrední však môžu členské štáty povoliť priame kontakty medzi svojimi príslušnými orgánmi a Europolom. Europol zároveň poskytne národnej ústredni všetky informácie, ktoré si vymieňal počas priamych kontaktov s príslušnými orgánmi, ak národná ústredňa neoznámi, že takéto informácie nepotrebuje dostávať.

6.   Každý členský štát prostredníctvom svojej národnej ústredne alebo s výhradou odseku 5 prostredníctvom príslušného orgánu predovšetkým:

a)

poskytuje Europolu informácie nevyhnutné na dosiahnutie jeho cieľov vrátane informácií súvisiacich s formami trestnej činnosti, predchádzanie ktorým alebo boj s ktorými považuje Únia za prioritu;

b)

zabezpečuje účinnú komunikáciu a spoluprácu všetkých relevantných príslušných orgánov s Europolom;

c)

zvyšuje informovanosť o činnostiach Europolu;

d)

v súlade s článkom 38 ods. 5 písm. a) zabezpečuje súlad s vnútroštátnym právom pri poskytovaní informácií Europolu.

7.   Bez toho, aby bol dotknutý výkon zodpovednosti členských štátov, pokiaľ ide o dodržiavanie práva a udržiavanie verejného poriadku a zabezpečovanie vnútornej bezpečnosti, členské štáty nie sú v žiadnom konkrétnom prípade povinné poskytovať informácie podľa odseku 6 písm. a), ak by to:

a)

bolo v rozpore so zásadnými záujmami bezpečnosti príslušného členského štátu;

b)

ohrozilo úspech prebiehajúceho vyšetrovania alebo bezpečnosť fyzickej osoby alebo

c)

by viedlo k sprístupneniu informácií týkajúcich sa organizácií alebo konkrétnych spravodajských činností v oblasti národnej bezpečnosti.

Členské štáty však poskytujú informácie, len čo sa na ne prestanú vzťahovať písmená a), b) alebo c) prvého pododseku.

8.   Členské štáty zabezpečia, aby ich jednotkám finančnej polície zriadeným podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/60/ES (21) bolo umožnené spolupracovať s Europolom v oblasti analýz prostredníctvom ich národnej ústredne v rámci ich mandátu a právomoci.

9.   Vedúci národných ústrední sa pravidelne stretávajú, a to najmä s cieľom prerokovať a vyriešiť problémy, ktoré sa vyskytnú v rámci ich operačnej spolupráce s Europolom.

10.   Náklady národných ústrední vynaložené na komunikáciu s Europolom hradia členské štáty a s výnimkou nákladov na pripojenie sa neúčtujú Europolu.

11.   Europol vypracúva výročnú správu o informáciách, ktoré mu poskytnú členské štáty podľa odseku 6 písm. a), na základe kvantitatívnych a kvalitatívnych kritérií hodnotenia vymedzených správnou radou. Táto výročná správa sa posiela Európskemu parlamentu, Rade, Komisii a národným parlamentom.

Článok 8

Styční dôstojníci

1.   Každá národná ústredňa určí aspoň jedného styčného dôstojníka pre Europol. Pokiaľ sa v tomto nariadení neustanovuje inak, na styčných dôstojníkov sa vzťahuje vnútroštátne právo určujúceho členského štátu.

2.   Styční dôstojníci zriadia pri Europole národné styčné úrady a podľa pokynov národných ústrední budú zastupovať ich záujmy v rámci Europolu v súlade s vnútroštátnym právom určujúceho členského štátu a v súlade s ustanoveniami, ktoré sa uplatňujú na správu Europolu.

3.   Styční dôstojníci pomáhajú pri výmene informácií medzi Europolom a svojimi členskými štátmi.

4.   Styční dôstojníci v súlade so svojím vnútroštátnym právom pomáhajú pri výmene informácií medzi svojimi členskými štátmi a styčnými dôstojníkmi iných členských štátov, tretími krajinami a medzinárodnými organizáciami. Na účely takejto dvojstrannej výmeny sa môže v súlade s vnútroštátnym právom použiť infraštruktúra Europolu aj pri trestných činoch, ktoré nepatria medzi ciele Europolu. Každá takáto výmena informácií musí byť v súlade s uplatniteľným právom Únie a vnútroštátnym právom.

5.   Práva a povinnosti styčných dôstojníkov vo vzťahu k Europolu určuje správna rada. Styční dôstojníci požívajú výsady a imunity potrebné na plnenie ich úloh v súlade s článkom 63 ods. 2.

6.   Europol zabezpečuje, aby boli styční dôstojníci v plnej miere informovaní o všetkých jeho činnostiach a aby na nich v plnej miere spolupracovali, pokiaľ je to nevyhnutné na plnenie ich úloh.

7.   Europol kryje náklady na poskytovanie potrebných priestorov členským štátom v budove Europolu a primeranej podpory styčným dôstojníkom na vykonávanie ich povinností. Všetky ďalšie náklady, ktoré vzniknú v súvislosti s vyslaním styčných dôstojníkov, hradí určujúci členský štát, a to vrátane nákladov na vybavenie pre styčných dôstojníkov, pokiaľ Európsky parlament a Rada na odporučenie správnej rady nerozhodnú inak.

KAPITOLA III

ORGANIZÁCIA EUROPOLU

Článok 9

Správna a riadiaca štruktúra Europolu

Správnu a riadiacu a štruktúru Europolu tvorí:

a)

správna rada;

b)

výkonný riaditeľ;

c)

v prípade potreby iné poradné orgány zriadené správnou radou v súlade s článkom 11 ods. 1 písm. s).

ODDIEL 1

Správna rada

Článok 10

Zloženie správnej rady

1.   Správna rada sa skladá z jedného zástupcu každého členského štátu a jedného zástupcu Komisie. Každý zástupca má hlasovacie právo.

2.   Pri vymenúvaní členov správnej rady sa prihliada na ich znalosti týkajúce sa spolupráce v oblasti presadzovania práva.

3.   Každý člen správnej rady má náhradníka, pri vymenúvaní ktorého sa prihliada na kritérium stanovené v odseku 2. Náhradník zastupuje člena správnej rady v čase jeho neprítomnosti.

Zohľadňuje sa tiež zásada vyváženého rodového zastúpenia v správnej rade.

4.   Bez toho, aby bolo dotknuté právo členských štátov a Komisie ukončiť mandát ich príslušného člena a náhradníka, členstvo v správnej rade je na obdobie štyroch rokov. Toto obdobie sa môže predĺžiť.

Článok 11

Funkcie správnej rady

1.   Správna rada:

a)

prijíma každoročne dvojtretinovou väčšinou svojich členov a v súlade s článkom 12 dokument, ktorý obsahuje viacročný program Europolu a jeho ročný pracovný program na nasledujúci rok;

b)

prijíma dvojtretinovou väčšinou svojich členov ročný rozpočet Europolu a vykonáva iné funkcie v súvislosti s rozpočtom Europolu podľa kapitoly X;

c)

prijíma konsolidovanú výročnú správu o činnosti Europolu a do 1. júla nasledujúceho roka ju zasiela Európskemu parlamentu, Rade, Komisii, Dvoru audítorov a národným parlamentom. Táto konsolidovaná výročná správa o činnosti sa zverejňuje;

d)

prijíma rozpočtové pravidlá uplatniteľné na Europol v súlade s článkom 61;

e)

prijíma vnútornú stratégiu pre boj proti podvodom primeranú riziku podvodov s prihliadnutím na náklady a prínosy opatrení, ktoré sa majú zaviesť;

f)

vo vzťahu k svojim členom prijíma pravidlá na predchádzanie konfliktom záujmov a ich riadenie, a to aj v súvislosti s ich vyhláseniami o záujmoch;

g)

vo vzťahu k zamestnancom Europolu vykonáva v súlade s odsekom 2 právomoci zverené služobným poriadkom menovaciemu orgánu a právomoci zverené podmienkami zamestnávania ostatných zamestnancov orgánu splnomocnenému uzatvárať pracovné zmluvy (ďalej len „právomoci menovacieho orgánu“);

h)

prijíma primerané vykonávacie predpisy na účely uplatňovania služobného poriadku a podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov podľa článku 110 služobného poriadku;

i)

prijíma vnútorné predpisy týkajúce sa výberového konania na funkciu výkonného riaditeľa vrátane predpisov o zložení výberovej komisie, ktorými sa zabezpečí jej nezávislosť a nestrannosť;

j)

predkladá Rade redukovaný zoznam kandidátov na funkciu výkonného riaditeľa a jeho zástupcov a v prípade potreby navrhuje Rade predĺženie ich funkčného obdobia alebo ich odvolanie z funkcie podľa článkov 54 a 55;

k)

stanovuje ukazovatele výkonnosti a dohliada na činnosť výkonného riaditeľa vrátane vykonávania rozhodnutí správnej rady;

l)

vymenúva zodpovednú osobu, ktorá je pri vykonávaní svojich povinností funkčne nezávislá;

m)

vymenúva účtovníka, ktorý podlieha služobnému poriadku a podmienkam zamestnávania ostatných zamestnancov a pri vykonávaní svojich povinností je funkčne nezávislý;

n)

v prípade potreby zriaďuje oddelenie vnútorného auditu;

o)

zabezpečuje primerané nadväzné opatrenia na zistenia a odporúčania vyplývajúce zo správ o internom či externom audite a hodnotení, ako aj z vyšetrovaní, ktoré uskutočnil OLAF a EDPS;

p)

vymedzuje kritériá hodnotenia pre potreby výročnej správy podľa článku 7 ods. 11;

q)

po konzultácii s EDPS prijíma usmernenia, ktorými sa podrobne upravujú postupy spracúvania informácií Europolom podľa článku 18;

r)

rozhoduje o uzavretí pracovných a administratívnych dohôd podľa článku 23 ods. 4 a článku 25 ods. 1;

s)

po zohľadnení obchodných a finančných požiadaviek rozhoduje na návrh výkonného riaditeľa o zriadení vnútorných štruktúr Europolu vrátane centier Únie pre špecializované odborné znalosti uvedených v článku 4 ods. 1 písm. l);

t)

prijíma svoj rokovací poriadok vrátane ustanovení týkajúcich sa úloh a fungovania svojho sekretariátu;

u)

v prípade potreby prijíma iné vnútorné predpisy.

2.   Ak sa správna rada domnieva, že je to potrebné na plnenie úloh Europolu, môže Rade navrhnúť, aby upozornila Komisiu na potrebu rozhodnutia o primeranosti podľa článku 25 ods. 1 písm. a) alebo odporúčania na rozhodnutie, ktorým sa povoľuje začať rokovania na účely uzatvorenia medzinárodnej dohody podľa článku 25 ods. 1 písm. b).

3.   Správna rada v súlade s článkom 110 služobného poriadku prijme rozhodnutie na základe článku 2 ods. 1 služobného poriadku a článku 6 podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov, ktorým deleguje príslušné právomoci menovacieho orgánu na výkonného riaditeľa a ktorým stanovuje podmienky, za akých možno toto delegovanie právomocí pozastaviť. Výkonný riaditeľ je oprávnený tieto právomoci delegovať ďalej.

V prípade, ak si to vyžadujú výnimočné okolnosti, môže správna rada rozhodnutím dočasne pozastaviť delegovanie právomocí menovacieho orgánu na výkonného riaditeľa a akékoľvek ďalšie delegovanie takýchto právomocí a tieto právomoci vykonávať sama alebo ich delegovať na jedného zo svojich členov alebo na iného zamestnanca ako výkonného riaditeľa.

Článok 12

Viacročné plánovanie a ročné pracovné programy

1.   Správna rada prijíma každý rok do 30. novembra dokument, ktorý obsahuje viacročný program a ročný pracovný program Europolu a ktorý vychádza z návrhu výkonného riaditeľa, pričom prihliada na stanovisko Komisie, a pokiaľ ide o viacročný program, po konzultácii s JPSG. Správna rada zašle tento dokument Rade, Komisii a JPSG.

2.   Vo viacročnom programe sa stanovuje celkový strategický program vrátane cieľov, očakávaných výsledkov a ukazovateľov výkonnosti. Stanovuje sa v ňom aj plán zdrojov vrátane viacročného rozpočtu a zamestnancov. Zahŕňa stratégiu týkajúcu sa vzťahov s tretími krajinami a medzinárodnými organizáciami.

Viacročný program sa vykonáva prostredníctvom ročných pracovných programov a v prípade potreby sa aktualizuje na základe výsledku externých a interných hodnotení. Závery týchto hodnotení sa v prípade potreby takisto premietnu do ročného pracovného programu na nasledujúci rok.

3.   Ročný pracovný program zahŕňa podrobné ciele, očakávané výsledky a ukazovatele výkonnosti. Obsahuje takisto aj opis opatrení, ktoré sa majú financovať, a finančné a ľudské zdroje vyčlenené na každé opatrenie v súlade so zásadami zostavovania rozpočtu a rozpočtového hospodárenia na základe činností. Ročný pracovný program je v súlade s viacročným programom. Jasne sa v ňom uvádzajú úlohy, ktoré boli doplnené, zmenené alebo vypustené v porovnaní s predchádzajúcim rozpočtovým rokom.

4.   Ak sa po prijatí ročného pracovného programu uloží Europolu nová úloha, správna rada zmení ročný pracovný program.

5.   Všetky významné zmeny v ročnom pracovnom programe sa prijímajú rovnakým postupom, ktorý sa uplatňuje pri prijímaní pôvodného ročného pracovného programu. Správna rada môže na výkonného riaditeľa delegovať právomoc prijímať nevýznamné zmeny v ročnom pracovnom programe.

Článok 13

Predseda a podpredseda správnej rady

1.   Správna rada volí predsedu a podpredsedu zo skupiny troch členských štátov, ktoré spoločne vypracovali 18-mesačný program Rady. Ich funkčné obdobie trvá 18 mesiacov, ktoré zodpovedá trvaniu uvedeného programu Rady. Ak sa však členstvo predsedu alebo podpredsedu v správnej rade kedykoľvek počas ich funkčného obdobia ako predsedu či podpredsedu skončí, zároveň sa automaticky skončí aj ich funkčné obdobie.

2.   Predseda a podpredseda sú volení dvojtretinovou väčšinou členov správnej rady.

3.   V prípade, že si predseda nemôže plniť svoje povinnosti, automaticky ho zastupuje podpredseda.

Článok 14

Zasadnutia správnej rady

1.   Zasadnutia správnej rady zvoláva predseda.

2.   Na rokovaniach správnej rady sa zúčastňuje výkonný riaditeľ.

3.   Riadne zasadnutia správnej rady sa konajú aspoň dvakrát ročne. Okrem toho správna rada zasadá z iniciatívy svojho predsedu alebo na žiadosť Komisie, alebo aspoň jednej tretiny svojich členov.

4.   Správna rada môže prizvať akékoľvek ďalšie osoby, ktoré môžu významne prispieť k diskusii, prípadne aj zástupcu JPSG, aby sa zúčastnili na jej zasadnutí ako nehlasujúci pozorovatelia.

5.   Členom a náhradníkom správnej rady môžu v súlade s podmienkami rokovacieho poriadku správnej rady pomáhať na zasadnutiach poradcovia alebo experti.

6.   Sekretariát pre správnu radu zabezpečuje Europol.

Článok 15

Pravidlá hlasovania správnej rady

1.   Bez toho, aby bol dotknutý článok 11 ods. 1 písm. a) a b), článok 13 ods. 2, článok 50 ods. 2, článok 54 ods. 8 a článok 64, správna rada prijíma rozhodnutia väčšinou svojich členov.

2.   Každý člen má jeden hlas. V neprítomnosti člena s hlasovacím právom je oprávnený vykonať jeho hlasovacie právo jeho náhradník.

3.   Výkonný riaditeľ sa na hlasovaní nezúčastňuje.

4.   V rokovacom poriadku správnej rady sa stanovia podrobnejšie pravidlá hlasovania, najmä podmienky, za akých môže člen konať v mene iného člena, a v prípade potreby aj požiadavky týkajúce sa uznášaniaschopnosti.

ODDIEL 2

Výkonný riaditeľ

Článok 16

Povinnosti výkonného riaditeľa

1.   Europol riadi výkonný riaditeľ. Za svoju činnosť sa zodpovedá správnej rade.

2.   Bez toho, aby boli dotknuté právomoci Komisie alebo správnej rady, výkonný riaditeľ koná pri výkone svojich povinností nezávisle a nesmie požadovať ani prijímať pokyny od žiadnej vlády ani akéhokoľvek iného orgánu.

3.   Rada môže vyzvať výkonného riaditeľa, aby podal správu o plnení svojich povinností.

4.   Výkonný riaditeľ je štatutárnym orgánom Europolu.

5.   Výkonný riaditeľ zodpovedá za vykonávanie úloh, ktoré sa Europolu ukladajú týmto nariadením, najmä za:

a)

každodennú správu Europolu;

b)

predkladanie návrhov správnej rade, pokiaľ ide o zriadenie vnútorných štruktúr Europolu;

c)

vykonávanie rozhodnutí prijatých správnou radou;

d)

prípravu návrhu viacročného programu a ročných pracovných programov a ich predloženie správnej rade po konzultáciách s Komisiou;

e)

vykonávanie viacročného programu a ročných pracovných programov a podávanie správ o ich vykonávaní správnej rade;

f)

vypracovanie návrhu primeraných vykonávacích predpisov na účely uplatňovania služobného poriadku a podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov podľa článku 110 služobného poriadku;

g)

prípravu návrhu konsolidovanej výročnej správy o činnosti Europolu a jej predloženie správnej rade na prijatie;

h)

prípravu akčného plánu nadväzujúceho na závery správ o internom alebo externom audite a hodnotení, ako aj správ o vyšetrovaní a odporúčaní vyplývajúcich z vyšetrovaní, ktoré uskutočnil OLAF a EDPS, a predkladanie správ o pokroku Komisii dvakrát do roka a pravidelne správnej rade;

i)

ochranu finančných záujmov Únie prostredníctvom uplatňovania opatrení na predchádzanie podvodom, korupcii a akémukoľvek inému protiprávnemu konaniu a bez toho, aby boli dotknuté vyšetrovacie právomoci úradu OLAF, aj prostredníctvom účinných kontrol a v prípade zistenia nezrovnalostí prostredníctvom vymáhania nenáležite vyplatených súm a prípadne prostredníctvom účinných, primeraných a odrádzajúcich správnych a finančných sankcií;

j)

prípravu návrhu vnútornej stratégie Europolu pre boj proti podvodom a jej predloženie správnej rade na prijatie;

k)

vypracovanie návrhu vnútorných pravidiel na predchádzanie a riadenie konfliktov záujmov vo vzťahu k členom správnej rady a predkladanie týchto návrhov pravidiel správnej rade na prijatie;

l)

prípravu návrhu rozpočtových pravidiel uplatniteľných na Europol;

m)

prípravu návrhu výkazu odhadu príjmov a výdavkov Europolu a za plnenie jeho rozpočtu;

n)

pomoc predsedovi správnej rady pri príprave zasadnutí správnej rady;

o)

pravidelné informovanie správnej rady o uplatňovaní strategických a operačných priorít Únie v oblasti boja proti trestnej činnosti;

p)

plnenie iných úloh podľa tohto nariadenia.

KAPITOLA IV

SPRACÚVANIE INFORMÁCIÍ

Článok 17

Zdroje informácií

1.   Europol spracúva len tie informácie, ktoré mu poskytli:

a)

členské štáty v súlade s ich vnútroštátnym právom a článkom 7;

b)

orgány Únie, tretie krajiny a medzinárodné organizácie v súlade s kapitolou V;

c)

súkromné subjekty a súkromné osoby v súlade s kapitolou V.

2.   Europol môže získavať a spracúvať informácie vrátane osobných údajov priamo z verejne prístupných zdrojov vrátane internetu a verejne dostupných údajov.

3.   Ak je Europol podľa právnych nástrojov Únie, medzinárodných alebo vnútroštátnych právnych nástrojov oprávnený na automatizovaný prístup k údajom z informačných systémov Únie alebo informačných systémov medzinárodnej alebo vnútroštátnej povahy, môže vyhľadávať a spracúvať informácie vrátane osobných údajov takýmito prostriedkami, ak je to nevyhnutné na plnenie jeho úloh. Prístup Europolu k takýmto informáciám a ich využívanie sa riadi uplatniteľnými ustanoveniami takýchto právnych nástrojov Únie, medzinárodných alebo vnútroštátnych právnych nástrojov, ak ustanovujú prísnejšie pravidlá prístupu a využívania, než stanovuje toto nariadenie. Prístup k takýmto informačným systémom sa udeľuje iba riadne oprávneným zamestnancom Europolu a len ak je to nevyhnutné a primerané na vykonávanie ich úloh.

Článok 18

Účely činností spracúvania informácií

1.   Pokiaľ je to nevyhnutné na dosiahnutie jeho cieľov ustanovených v článku 3, Europol môže spracúvať informácie vrátane osobných údajov.

2.   Osobné údaje sa môžu spracúvať len na účely:

a)

krížovej kontroly zameranej na zistenie súvislostí alebo iných príslušných prepojení medzi informáciami, ktoré sa týkajú:

i)

osôb, ktoré sú podozrivé zo spáchania trestného činu alebo z účasti na trestnom čine, ktorý patrí do pôsobnosti Europolu, alebo osôb, ktoré boli za takýto trestný čin odsúdené;

ii)

osôb, pri ktorých existujú konkrétne skutočnosti alebo dôvodné podozrenie, na základe ktorého sa možno domnievať, že majú v úmysle spáchať trestné činy, ktoré patria do pôsobnosti Europolu;

b)

analýz strategickej alebo tematickej povahy;

c)

operačných analýz;

d)

uľahčenia výmeny informácií medzi členskými štátmi, Europolom, inými orgánmi Únie, tretími krajinami a medzinárodnými organizáciami.

3.   Spracúvanie na účely operačných analýz uvedených v odseku 2 písm. c) sa vykoná prostredníctvom projektov operačnej analýzy, pre ktoré platia tieto osobitné záruky:

a)

pre každý projekt operačnej analýzy určí výkonný riaditeľ konkrétny účel, kategórie osobných údajov a kategórie dotknutých osôb, účastníkov, dobu uchovávania údajov a podmienky prístupu k nim, prenosu a využívania predmetných údajov a informuje o tom správnu radu a EDPS;

b)

osobné údaje možno zhromažďovať a spracúvať len na účel špecifikovaného projektu operačnej analýzy. Ak sa zistí, že osobné údaje môžu byť relevantné pre iný projekt operačnej analýzy, ďalšie spracúvanie týchto osobných údajov sa povolí, len pokiaľ je toto ďalšie spracúvanie potrebné a primerané a osobné údaje sú v súlade s ustanoveniami písmena a), ktoré sa vzťahujú na iný projekt analýzy;

c)

prístup k údajom z príslušného projektu majú len oprávnení zamestnanci a len títo zamestnanci môžu takéto údaje aj spracúvať.

4.   Spracúvanie uvedené v odsekoch 2 a 3 sa vykonáva v súlade so zárukami ochrany údajov ustanovenými v tomto nariadení. Europol tieto operácie spracúvania riadne zdokumentuje. Táto dokumentácia sa na požiadanie sprístupní zodpovednej osobe a EDPS na účel overenia zákonnosti operácií spracúvania.

5.   Kategórie osobných údajov a kategórie dotknutých osôb, ktorých údaje sa môžu zhromažďovať a spracúvať na všetky účely uvedené v odseku 2, sú uvedené v zozname v prílohe II.

6.   Europol môže dočasne spracúvať údaje s cieľom určiť, či sú takéto údaje relevantné pre jeho úlohy, a ak relevantné sú, pre ktorý z účelov uvedených v odseku 2. Správna rada konajúca na návrh výkonného riaditeľa a po porade s EDPS určí podrobné podmienky spracúvania takýchto údajov, najmä pokiaľ ide o prístup k údajom a ich využívanie, ako aj dobu ich uchovávania a lehotu vymazávania, ktoré nesmú presiahnuť šesť mesiacov, pričom riadne zohľadní zásady uvedené v článku 28.

7.   Správna rada po konzultácii s EDPS podľa potreby prijme usmernenia, v ktorých sa v súlade s článkom 11 ods. 1 písm. q) podrobnejšie vymedzia postupy spracúvania informácií na účely uvedené v odseku 2.

Článok 19

Určenie účelu spracúvania informácií Europolom a obmedzení tohto spracúvania

1.   Účel alebo účely, na ktoré sa informácie majú spracúvať podľa článku 18, určuje členský štát, orgán Únie, tretia krajina alebo medzinárodná organizácia, ktorá poskytuje informácie Europolu. Ak tak neurobí, Europol dotknuté informácie spracúva po dohode s ich poskytovateľom s cieľom určiť relevantnosť týchto informácií, ako aj účel alebo účely, na aké sa majú ďalej spracúvať. Europol môže spracúvať informácie na iný účel ako ten, na ktorý boli informácie poskytnuté, iba ak mu to povolí ich poskytovateľ.

2.   Členské štáty, orgány Únie, tretie krajiny a medzinárodné organizácie môžu pri poskytovaní informácií Europolu uviesť akékoľvek obmedzenia prístupu k nim alebo ich využitia, či už všeobecné, alebo konkrétne, a to aj pokiaľ ide o ich prenos, vymazanie alebo zničenie. Ak sa takéto obmedzenia ukážu potrebnými po poskytnutí informácií, informujú o tom Europol. Europol tieto obmedzenia dodržiava.

3.   V náležite odôvodnených prípadoch môže Europol pre členské štáty, orgány Únie, tretie krajiny a medzinárodné organizácie zaviesť obmedzenia prístupu alebo využívania informácií získaných z verejne dostupných zdrojov.

Článok 20

Prístup členských štátov a zamestnancov Europolu k informáciám, ktoré uchováva Europol

1.   Členské štáty majú v súlade s ich vnútroštátnym právom a článkom 7 ods. 5 prístup k všetkým informáciám, ktoré boli poskytnuté na účely článku 18 ods. 2 písm. a) a b), a môžu v týchto informáciách vyhľadávať. Toto uskutočňujú bez toho, aby bolo dotknuté právo členských štátov, orgánov Únie, tretích krajín a medzinárodných organizácií na uvedenie akýchkoľvek obmedzení v súlade s článkom 19 ods. 2.

2.   Členské štáty majú v súlade so svojím vnútroštátnym právom a článkom 7 ods. 5 nepriamy prístup k informáciám, ktoré boli poskytnuté na účely článku 18 ods. 2 písm. c), na základe systému „pozitívnej lustrácie/negatívnej lustrácie“. Toto uskutočňujú bez toho, aby boli dotknuté akékoľvek obmedzenia, ktoré uviedli členské štáty, orgány Únie, tretie krajiny alebo medzinárodné organizácie poskytujúce tieto informácie v súlade s článkom 19 ods. 2.

V prípade pozitívnej lustrácie začne Europol postup, prostredníctvom ktorého sa informácie, ktoré viedli k pozitívnej lustrácii, môžu poskytnúť v súlade s rozhodnutím poskytovateľa týchto informácií Europolu.

3.   V súlade s vnútroštátnym právom je prístup k informáciám uvedeným v odsekoch 1 a 2 a ich ďalšie spracúvanie členskými štátmi možné len na účely predchádzania a boja proti:

a)

formám trestných činov, ktoré patria do právomoci Europolu, a

b)

iným formám závažnej trestnej činnosti, ako je stanovené v rámcovom rozhodnutí Rady 2002/584/SVV (22).

4.   Zamestnanci Europolu, ktorých riadne oprávnil výkonný riaditeľ, majú prístup k informáciám spracúvaným Europolom v tej miere, aká je potrebná na vykonávanie ich povinností, a bez toho, aby bol dotknutý článok 67.

Článok 21

Prístup Eurojustu a úradu OLAF k informáciám uchovávaným Europolom

1.   Europol prijme všetky vhodné opatrenia na to, aby Eurojust a OLAF mali v rámci svojich mandátov nepriamy prístup k informáciám, ktoré boli poskytnuté na účely článku 18 ods. 2 písm. a), b) a c), na základe systému „pozitívnej lustrácie/negatívnej lustrácie“ bez toho, aby boli dotknuté akékoľvek obmedzenia, ktoré uviedol členský štát, orgán Únie, tretia krajina alebo medzinárodná organizácia poskytujúca predmetné informácie, v súlade s článkom 19 ods. 2.

V prípade pozitívnej lustrácie začne Europol postup, prostredníctvom ktorého sa informácie, ktoré viedli k pozitívnej lustrácii, môžu poskytnúť v súlade s rozhodnutím poskytovateľa týchto informácií Europolu len v rozsahu, v akom sú údaje, ktoré viedli k pozitívnej lustrácii, potrebné na plnenie úloh Europolu alebo úradu OLAF.

2.   Europol a Eurojust môžu uzavrieť pracovnú dohodu, ktorou sa v rámci ich mandátov zaistí vzájomný prístup k všetkým informáciám, ktoré boli poskytnuté na účely uvedené v článku 18 ods. 2 písm. a), a možnosť vyhľadávať v nich. Toto uskutočňujú bez toho, aby tým bolo dotknuté právo členských štátov, orgánov Únie, tretích krajín a medzinárodných organizácií uviesť obmedzenia prístupu a využívania takýchto údajov, a konajú v súlade so zárukami ochrany údajov stanovenými v tomto nariadení.

3.   Vyhľadávanie informácií v súlade s odsekmi 1 a 2 sa vykonáva iba na účel zistenia, či sa informácie dostupné Eurojustu alebo úradu OLAF zhodujú s informáciami spracúvanými Europolom.

4.   Europol umožňuje vyhľadávanie v súlade s odsekmi 1 a 2 iba po tom, čo získa informácie od Eurojustu o tom, ktorí národní členovia, náhradníci a asistenti, ako aj zamestnanci Eurojustu sú oprávnení vykonávať takéto vyhľadávanie, a od úradu OLAF informácie o tom, ktorí zamestnanci úradu OLAF sú oprávnení vykonávať takéto vyhľadávanie.

5.   Ak počas činností spracúvania informácií, ktoré Europol uskutočňuje v súvislosti s jednotlivými vyšetrovaniami, zistí Europol alebo členský štát potrebu koordinácie, spolupráce alebo podpory v súlade s mandátom Eurojustu alebo úradu OLAF, Europol ich o tom informuje a začne postup poskytovania informácií v súlade s rozhodnutím členského štátu, ktorý dané informácie poskytol. V takomto prípade Eurojust alebo OLAF konzultujú s Europolom.

6.   Eurojust – vrátane kolégia, národných členov, zástupcov a asistentov, ako aj zamestnancov Eurojustu – a OLAF dodržiavajú všetky obmedzenia prístupu alebo využívania, či už všeobecné, alebo konkrétne, ktoré uviedli členské štáty, orgány Únie, tretie krajiny a medzinárodné organizácie v súlade s článkom 19 ods. 2.

7.   Europol, Eurojust a OLAF sa navzájom informujú, ak po vzájomnom nahliadnutí do údajov podľa odseku 2 alebo v dôsledku pozitívnej lustrácie podľa odseku 1 zistia, že údaje môžu byť nesprávne alebo v rozpore s inými údajmi.

Článok 22

Povinnosť informovať členské štáty

1.   Europol v súlade článkom 4 ods. 1 písm. b) bezodkladne oznámi členskému štátu všetky informácie, ktoré sa ho týkajú. Ak tieto informácie podliehajú obmedzeniam prístupu podľa článku 19 ods. 2, na základe ktorých by sa ich poskytnutie zakázalo, Europol uskutoční konzultácie s poskytovateľom informácií, ktorý stanovil obmedzenie prístupu, a požiada ho o povolenie poskytnutia.

V takom prípade sa informácie nesmú zdieľať bez výslovného povolenia poskytovateľa.

2.   Bez ohľadu na akékoľvek obmedzenia prístupu Europol členským štátom oznamuje všetky informácie, ktoré sa ich týkajú, ak je to bezpodmienečne nevyhnutné v záujme zabránenia bezprostrednému ohrozeniu života.

Europol v takom prípade súčasne informuje poskytovateľa informácií o poskytnutí informácií a zdôvodní svoju analýzu situácie.

KAPITOLA V

VZŤAHY S PARTNERMI

ODDIEL 1

Spoločné ustanovenia

Článok 23

Spoločné ustanovenia

1.   Europol môže v prípade, ak je to potrebné na vykonávanie jeho úloh, nadviazať a udržiavať spoluprácu s orgánmi Únie v súlade s cieľmi týchto orgánov, s orgánmi tretích krajín, medzinárodnými organizáciami a súkromnými subjektmi.

2.   S výhradou akýchkoľvek obmedzení stanovených v článku 19 ods. 2 a bez toho, aby bol dotknutý článok 67, Europol si môže priamo vymieňať všetky informácie s výnimkou osobných údajov so subjektmi uvedenými v odseku 1 tohto článku, ak je takáto výmena potrebná na vykonávanie jeho úloh.

3.   Výkonný riaditeľ informuje správnu radu o každom úmysle Europolu nadviazať a udržiavať pravidelnú spoluprácu v súlade s odsekmi 1 a 2 a o vývoji takejto nadviazanej spolupráce.

4.   Europol môže na účely stanovené v odsekoch 1 a 2 uzatvárať pracovné dohody so subjektmi uvedenými v odseku 1. Takýmito pracovnými dohodami sa nesmie povoliť výmena osobných údajov a nie sú pre Úniu a jej členské štáty záväzné.

5.   Europol môže prijímať a spracúvať osobné údaje od subjektov uvedených v odseku 1, pokiaľ je to potrebné a primerané na legitímne plnenie jeho úloh a s výhradou ustanovení tejto kapitoly.

6.   Bez toho, aby bol dotknutý článok 30 ods. 5, Europol prenáša osobné údaje orgánom Únie, tretím krajinám a medzinárodným organizáciám len v prípade, ak je to potrebné na predchádzanie trestnej činnosti a boj proti nej v rámci cieľov Europolu a v súlade s týmto nariadením a ak sa príjemca zaviaže, že údaje sa budú spracúvať jedine na účel, na aký boli prenesené. Ak údaje, ktoré sa majú preniesť, poskytol členský štát, Europol si vyžiada súhlas tohto členského štátu s výnimkou prípadov, keď členský štát poskytol predchádzajúci súhlas s takýmto ďalším prenosom vo všeobecnosti alebo pri splnení osobitných podmienok. Takýto súhlas sa môže vziať kedykoľvek späť.

7.   Ďalší prenos osobných údajov, ktorými disponuje Europol, členskými štátmi, orgánmi Únie, tretími krajinami a medzinárodnými organizáciami je zakázaný, pokiaľ naň Europol vopred nedá výslovné povolenie.

8.   Europol zabezpečí, aby sa v súlade s týmto nariadením evidovali podrobné záznamy o každom prenose osobných údajov, ako aj o dôvodoch takéhoto prenosu.

9.   Spracúvať sa nesmie žiadna informácia, ktorá bola jednoznačne získaná zrejmým porušením ľudských práv.

ODDIEL 2

Prenos a výmena osobných údajov

Článok 24

Prenos osobných údajov orgánom Únie

S výhradou akýchkoľvek možných obmedzení podľa článku 19 ods. 2 alebo 3 a bez toho, aby bol dotknutý článok 67, môže Europol priamo prenášať osobné údaje orgánu Únie, pokiaľ je takýto prenos potrebný na plnenie jeho úloh alebo úloh prijímajúceho orgánu Únie.

Článok 25

Prenos osobných údajov tretím krajinám a medzinárodným organizáciám

1.   S výhradou akýchkoľvek možných obmedzení podľa článku 19 ods. 2 alebo 3 a bez toho, aby bol dotknutý článku 67, môže Europol, pokiaľ je takýto prenos potrebný na vykonávanie úloh Europolu, prenášať osobné údaje orgánu tretej krajiny alebo medzinárodnej organizácii na základe jedného z nasledujúcich:

a)

rozhodnutia, ktoré Komisia prijala v súlade s článkom 36 smernice (EÚ) 2016/680 o tom, že tretia krajina alebo územie, alebo sektor spracúvania v danej tretej krajine, alebo daná medzinárodná organizácia zabezpečuje primeranú úroveň ochrany (ďalej len „rozhodnutie o primeranosti“);

b)

medzinárodnej dohody uzatvorenej medzi Úniou a danou treťou krajinou alebo medzinárodnou organizáciou podľa článku 218 ZFEÚ a poskytujúcej náležité záruky, pokiaľ ide o ochranu súkromia a základných práv a slobôd fyzických osôb;

c)

dohody o spolupráci umožňujúcej výmenu osobných údajov, uzatvorenej pred 1. májom 2017 medzi Europolom a danou treťou krajinou alebo medzinárodnou organizáciou v súlade s článkom 23 rozhodnutia 2009/371/SVV.

Europol môže uzatvoriť administratívne dohody na vykonávanie takýchto dohôd alebo rozhodnutí o primeranosti.

2.   Výkonný riaditeľ informuje správnu radu o výmene osobných údajov na základe rozhodnutí o primeranosti podľa odseku 1 písm. a).

3.   Europol na svojom webovom sídle uverejní a aktualizuje zoznam rozhodnutí o primeranosti, dohôd, administratívnych dohôd a iných nástrojov, ktoré sa týkajú prenosu osobných údajov v súlade s odsekom 1.

4.   Do 14. júna 2021 Komisia posúdi ustanovenia obsiahnuté v dohodách o spolupráci uvedených v odseku 1 písm. c), najmä pokiaľ ide o ochranu údajov. Komisia informuje Európsky parlament a Radu o výsledkoch tohto posúdenia a v relevantných prípadoch môže predložiť Rade odporúčanie na rozhodnutie, ktorým sa povoľuje začať rokovania o uzatvorení medzinárodných dohôd uvedených v odseku 1 písm. b).

5.   Odchylne od odseku 1 môže výkonný riaditeľ v jednotlivých prípadoch povoliť prenos osobných údajov tretím krajinám alebo medzinárodným organizáciám, ak je prenos:

a)

nevyhnutný na ochranu zásadných záujmov dotknutej osoby či inej osoby;

b)

nevyhnutný na zabezpečenie oprávnených záujmov dotknutej osoby, ak sa tak ustanovuje v práve členského štátu prenášajúceho osobné údaje;

c)

nevyhnutný na to, aby sa predišlo bezprostrednému a vážnemu ohrozeniu verejnej bezpečnosti členského štátu alebo tretej krajiny;

d)

v jednotlivých prípadoch nevyhnutný na účely predchádzania trestným činom, ich vyšetrovania, odhaľovania či stíhania alebo na účely výkonu trestných sankcií alebo

e)

je prenos v jednotlivých prípadoch nevyhnutný na stanovenie, uplatňovanie alebo obranu právnych nárokov súvisiacich s predchádzaním osobitným trestným činom, ich vyšetrovaním, odhaľovaním či stíhaním alebo výkonom osobitných trestných sankcií.

Prenos osobných údajov sa nesmie uskutočniť, ak výkonný riaditeľ konštatuje, že základné práva a slobody dotknutej osoby majú prednosť pred verejným záujmom na prenose uvedenom v písmenách d) a e).

Výnimky sa nesmú uplatňovať na systematické, hromadné ani štrukturálne prenosy.

6.   Odchylne od odseku 1 môže správna rada po dohode s EDPS povoliť na obdobie najviac jedného roka, ktoré možno obnoviť, súbor prenosov v súlade s odsekom 5 písm. a) až e), prihliadajúc na existujúce primerané záruky, pokiaľ ide o ochranu súkromia a základných práv a slobôd fyzických osôb. Takéto povolenia sa náležite zdôvodnia a zdokumentujú.

7.   Výkonný riaditeľ čo najskôr informuje správnu radu a EDPS o prípadoch, v ktorých uplatnil odsek 5.

8.   Europol podrobne eviduje všetky prenosy vykonané podľa tohto článku.

Článok 26

Výmena osobných údajov so súkromnými subjektmi

1.   Europol môže v prípade, ak je to potrebné na vykonávanie jeho úloh, spracúvať osobné údaje získané od súkromných subjektov pod podmienkou, že ich získal prostredníctvom:

a)

národnej ústredne v súlade s vnútroštátnym právom;

b)

kontaktného miesta tretej krajiny alebo medzinárodnej organizácie, s ktorou Europol uzavrel pred 1. májom 2017 dohodu o spolupráci umožňujúcu výmenu osobných údajov podľa článku 23 rozhodnutia 2009/371/SVV, alebo

c)

orgánu tretej krajiny alebo medzinárodnej organizácie, na ktorú sa vzťahuje rozhodnutie o primeranosti podľa článku 25 ods. 1 písm. a) tohto nariadenia alebo s ktorou Únia uzatvorila medzinárodnú dohodu podľa článku 218 ZFEÚ.

2.   V prípadoch, ak Europol predsa len prijme osobné údaje priamo od súkromných subjektov, a ak nie je možné identifikovať národnú ústredňu, kontaktné miesto alebo dotknutý orgán uvedený v odseku 1, Europol môže tieto osobné údaje spracúvať výlučne na účel takejto identifikácie. Následne sa osobné údaje bezodkladne zašlú národnej ústredni, kontaktnému miestu alebo dotknutému orgánu a vymažú, ak národná ústredňa, kontaktné miesto alebo dotknutý orgán opätovne nepredloží tieto osobné údaje v súlade s článkom 19 ods. 1 do štyroch mesiacov od uskutočnenia prenosu. Europol pomocou technických prostriedkov zaistí, aby počas daného obdobia neboli predmetné údaje dostupné na spracúvanie na žiadne iné účely.

3.   Po prenose osobných údajov v súlade s odsekom 5 písm. c) tohto článku môže Europol v súvislosti s ním získať priamo od súkromného subjektu osobné údaje, ktoré je súkromný subjekt podľa svojho vyhlásenia oprávnený podľa príslušných právnych predpisov zasielať na účely ich spracúvania na splnenie úlohy uvedenej v článku 4 ods. 1 písm. m).

4.   Ak Europol prijme osobné údaje od súkromného subjektu z tretej krajiny, s ktorou sa neuzatvorila žiadna dohoda či už na základe článku 23 rozhodnutia 2009/371/SVV, alebo na základe článku 218 ZFEÚ, alebo na ktorú sa nevzťahuje rozhodnutie o primeranosti podľa článku 25 ods. 1 písm. a) tohto nariadenia, Europol môže uvedené údaje postúpiť len členskému štátu alebo dotknutej tretej krajine, s ktorou sa takáto dohoda uzatvorila.

5.   Europol nesmie prenášať osobné údaje súkromným subjektom okrem prípadov na jednotlivom základe, keď je takýto prenos bezpodmienečne nevyhnutný, a s výhradou akýchkoľvek možných obmedzení stanovených podľa článku 19 ods. 2 alebo 3 a bez toho, aby bol dotknutý článok 67:

a)

prenos je nepochybne v záujme dotknutej osoby a táto osoba buď dala na to súhlas, alebo okolnosti umožňujú súhlas s určitosťou predpokladať, alebo

b)

prenos je absolútne nevyhnutný v záujme zabránenia okamžitému spáchaniu trestného činu vrátane trestného činu terorizmu, ktorý patrí do pôsobnosti Europolu, alebo

c)

prenos v prípade osobných údajov, ktoré sú verejne dostupné, je bezpodmienečne nevyhnutný na splnenie úlohy uvedenej v článku 4 ods. 1 písm. m) a sú splnené tieto podmienky:

i)

prenos sa týka jednotlivého a konkrétneho prípadu a

ii)

žiadne základné práva a slobody dotknutých osôb nemajú prednosť pred verejným záujmom, z ktorého v danom prípade vyplynula nevyhnutnosť prenosu.

6.   S ohľadom na odsek 5 písm. a) a b) tohto článku, ak nie je dotknutý súkromný subjekt usadený v Únii alebo v krajine, s ktorou má Europol dohodu o spolupráci umožňujúcu výmenu osobných údajov, s ktorou Únia uzavrela medzinárodnú dohodu podľa článku 218 ZFEÚ alebo na ktorú sa vzťahuje rozhodnutie o primeranosti podľa článku 25 ods. 1 písm. a) tohto nariadenia, prenos sa povolí len v prípade, ak je:

a)

nevyhnutný na ochranu zásadných záujmov dotknutej osoby či inej osoby, alebo

b)

nevyhnutný na ochranu oprávnených záujmov dotknutej osoby, alebo

c)

nevyhnutný na to, aby sa predišlo bezprostrednému a vážnemu ohrozeniu verejnej bezpečnosti členského štátu alebo tretej krajiny, alebo

d)

v jednotlivých prípadoch nevyhnutný na účely predchádzania trestným činom, ktoré patria do pôsobnosti Europolu, na účely ich vyšetrovania, odhaľovania či stíhania, alebo

e)

v jednotlivých prípadoch nevyhnutný na stanovenie, uplatňovanie alebo obranu právnych nárokov súvisiacich s predchádzaním osobitným trestným činom, ktoré patria do pôsobnosti Europolu, ich vyšetrovaním, odhaľovaním či stíhaním.

7.   Europol zabezpečí, aby sa v súlade s týmto nariadením evidovali podrobné záznamy o každom prenose osobných údajov, ako aj o dôvodoch takéhoto prenosu, a aby sa podľa článku 40 oznámili EDPS na jeho žiadosť.

8.   Ak sú prijatými alebo prenášanými osobnými údajmi dotknuté záujmy členského štátu, Europol bezodkladne informuje národnú ústredňu dotknutého členského štátu.

9.   Europol nenadväzuje žiadny kontakt so súkromnými subjektmi na účely získavania osobných údajov.

10.   Komisia do 1. mája 2019 zhodnotí prax priamych výmen osobných údajov so súkromnými subjektmi.

Článok 27

Informácie od súkromných osôb

1.   Europol môže prijímať a spracúvať informácie pochádzajúce od súkromných osôb, pokiaľ ich potrebuje na plnenie svojich úloh. Europol môže spracúvať osobné údaje pochádzajúce od súkromných osôb len pod podmienkou, že ich prijal prostredníctvom:

a)

národnej ústredne v súlade s vnútroštátnym právom;

b)

kontaktného miesta tretej krajiny alebo medzinárodnej organizácie, s ktorou Europol uzavrel pred 1. májom 2017 dohodu o spolupráci umožňujúcu výmenu osobných údajov podľa článku 23 rozhodnutia 2009/371/SVV, alebo

c)

orgánu tretej krajiny alebo medzinárodnej organizácie, na ktorú sa vzťahuje rozhodnutie o primeranosti podľa článku 25 ods. 1 písm. a) tohto nariadenia alebo s ktorou Únia uzatvorila medzinárodnú dohodu podľa článku 218 ZFEÚ.

2.   Ak Europol prijme informácie vrátane osobných údajov od súkromnej osoby s pobytom v tretej krajine, s ktorou sa neuzatvorila žiadna medzinárodná dohoda či už na základe článku 23 rozhodnutia 2009/371/SVV alebo na základe článku 218 ZFEÚ alebo na ktorú sa nevzťahuje rozhodnutie o primeranosti podľa článku 25 ods. 1 písm. a) tohto nariadenia, Europol môže tieto informácie postúpiť len členskému štátu alebo dotknutej tretej krajine, s ktorou sa takáto medzinárodná dohoda uzatvorila.

3.   Ak sú prijatými osobnými údajmi dotknuté záujmy členského štátu, Europol bezodkladne informuje národnú ústredňu dotknutého členského štátu.

4.   Europol nenadväzuje žiadny kontakt so súkromnými osobami na účely získavania informácií.

5.   Bez toho, aby boli dotknuté články 36 a 37, Europol nesmie prenášať osobné údaje súkromným osobám.

KAPITOLA VI

ZÁRUKY V OBLASTI OCHRANY ÚDAJOV

Článok 28

Všeobecné zásady ochrany údajov

1.   Osobné údaje:

a)

sa spracúvajú spravodlivo a zákonne;

b)

sa zhromažďujú na konkrétne, explicitné a legitímne účely a ďalej nespracúvajú spôsobom nezlučiteľným s týmito účelmi. Ďalšie spracúvanie osobných údajov na účely historického, štatistického alebo vedeckého výskumu sa nepovažuje za nezlučiteľné, ak Europol poskytne primerané záruky, a to najmä na zaistenie toho, že údaje sa nespracúvajú na žiadne iné účely;

c)

sú primerané, relevantné a obmedzené na rozsah nevyhnutný vzhľadom na účely, na aké sa spracúvajú;

d)

sú správne a aktualizované; musia sa vykonať všetky potrebné kroky, aby sa zabezpečilo, že sa osobné údaje, ktoré sú nesprávne z hľadiska účelov, na aké sa spracúvajú, bezodkladne vymažú alebo opravia;

e)

sa uchovávajú vo forme, ktorá umožňuje identifikáciu dotknutých osôb, len počas obdobia, ktoré je nevyhnutné na účely, na aké sa údaje spracúvajú, a

f)

sa spracúvajú spôsobom, ktorý zaručuje primeranú bezpečnosť osobných údajov.

2.   Europol sprístupní verejnosti dokument, ktorý obsahuje zrozumiteľné ustanovenia o spracúvaní osobných údajov a dostupných prostriedkoch na uplatňovanie práv dotknutých osôb.

Článok 29

Hodnotenie spoľahlivosti zdroja a správnosti informácií

1.   Spoľahlivosť zdroja informácií, ktorý pochádza z členského štátu, podľa možnosti hodnotí poskytujúci členský štát, pričom použije tieto kódy hodnotenia zdroja:

 

A: ak nie sú pochybnosti o pravosti, dôveryhodnosti a príslušnosti zdroja alebo informácia je poskytnutá zo zdroja, ktorý sa ukázal ako spoľahlivý vo všetkých prípadoch;

 

B: ak informácie poskytol zdroj, ktorý sa ukázal ako spoľahlivý vo väčšine prípadov;

 

C: ak informácie poskytol zdroj, ktorý sa ukázal ako nespoľahlivý vo väčšine prípadov;

 

X: ak spoľahlivosť zdroja nie je možné zhodnotiť.

2.   Správnosť informácií, ktoré pochádzajú z členského štátu, podľa možnosti hodnotí poskytujúci členský štát, pričom sa použijú tieto kódy hodnotenia informácií:

 

1: informácie, ktorých správnosť nie je predmetom pochybností;

 

2: informácie, ktoré sú osobne známe zdroju, ale ktoré nie sú osobne známe úradníkovi, ktorý ich odovzdáva;

 

3: informácie, ktoré zdroj osobne nepozná, ale sú potvrdené inými, už zaznamenanými informáciami;

 

4: informácie, ktoré zdroju nie sú osobne známe a ktoré nemôžu byť potvrdené.

3.   Ak Europol na základe informácií, ktoré už vlastní, dospeje k záveru, že hodnotenie uvedené v odseku 1 alebo 2 je potrebné opraviť, informuje dotknutý členský štát a snaží sa dosiahnuť dohodu o zmenách v hodnotení. Bez takejto dohody Europol nesmie hodnotenie zmeniť.

4.   Ak Europol dostane informácie od členského štátu bez hodnotenia v súlade s odsekom 1 alebo 2, pokúsi sa zhodnotiť spoľahlivosť zdroja alebo správnosť informácií na základe informácií, ktoré už vlastní. Hodnotenie konkrétnych údajov a informácií sa vykonáva po dohode s poskytujúcim členským štátom. Členský štát a Europol sa tiež môžu dohodnúť na všeobecných podmienkach hodnotenia určitých druhov údajov a zdrojov. Ak sa v konkrétnom prípade dohoda nedosiahne alebo neexistuje dohoda o všeobecných podmienkach, Europol hodnotí informácie alebo údaje a priradí takýmto informáciám alebo údajom kódy hodnotenia X a 4 uvedené v odsekoch 1 a 2.

5.   Tento článok sa uplatňuje mutatis mutandis, ak Europol prijme údaje alebo informácie od orgánu Únie, tretej krajiny, medzinárodnej organizácie alebo súkromného subjektu.

6.   Informácie z verejne dostupných zdrojov hodnotí Europol, pričom použije kódy hodnotenia stanovené v odsekoch 1 a 2.

7.   Ak sú informácie výsledkom analýzy, ktorú Europol vykonal pri plnení svojich úloh, Europol hodnotí takéto informácie v súlade s týmto článkom a po dohode s členskými štátmi, ktoré sa na analýze zúčastnili.

Článok 30

Spracúvanie osobitných kategórií osobných údajov a rôznych kategórií dotknutých osôb

1.   Spracúvanie osobných údajov týkajúcich sa obetí trestných činov, svedkov alebo iných osôb, ktoré môžu poskytnúť informácie o trestných činoch, alebo týkajúcich sa osôb mladších ako 18 rokov sa povoľuje, pokiaľ to je bezpodmienečne nevyhnutné a primerané na účely predchádzania trestnej činnosti alebo boja proti nej v rámci cieľov Europolu.

2.   Automatizované alebo iné spracúvanie osobných údajov, ktoré odhaľujú rasový alebo etnický pôvod, politické názory, náboženské alebo filozofické presvedčenie alebo členstvo v odborových organizáciách, a spracúvanie genetických údajov alebo údajov týkajúcich sa zdravia alebo pohlavného života osoby sa zakazuje, pokiaľ to nie je bezpodmienečne nevyhnutné a primerané na účely predchádzania trestnej činnosti alebo boja proti nej v rámci cieľov Europolu a pokiaľ tieto údaje nedopĺňajú iné osobné údaje, ktoré Europol spracúval. Výber konkrétnej skupiny osôb výlučne na základe takýchto osobných údajov sa zakazuje.

3.   K osobným údajom uvedeným v odsekoch 1 a 2 má priamy prístup iba Europol. Výkonný riaditeľ riadne udelí malému počtu úradníkov Europolu oprávnenie na takýto prístup, ak je to nevyhnutné na vykonávanie ich úloh.

4.   Príslušný orgán nemôže len na základe automatizovaného spracúvania údajov uvedených v odseku 2 prijať žiadne rozhodnutie, ktoré by malo nepriaznivé právne účinky na dotknutú osobu, pokiaľ sa toto rozhodnutie výslovne nepovoľuje na základe vnútroštátnych právnych predpisov alebo právnych predpisov Únie.

5.   Osobné údaje uvedené v odsekoch 1 a 2 sa zasielajú členským štátom, orgánom Únie, tretím krajinám alebo medzinárodným organizáciám, len pokiaľ je tento prenos bezpodmienečne nevyhnutný a primeraný v jednotlivých prípadoch týkajúcich sa trestnej činnosti v rámci cieľov Europolu a pokiaľ je to v súlade s kapitolou V.

6.   Europol každý rok poskytne EDPS štatistický prehľad všetkých osobných údajov uvedených v odseku 2, ktoré spracúval.

Článok 31

Doby uchovávania a lehoty na vymazávanie osobných údajov

1.   Osobné údaje spracúvané Europolom uchováva Europol len tak dlho, kým je to nevyhnutné a primerané na účely, na ktoré sa údaje spracúvajú.

2.   Vo všetkých prípadoch Europol preskúmava nevyhnutnosť ďalšieho uchovávania osobných údajov najneskôr tri roky od začiatku ich prvého spracúvania. Europol môže rozhodnúť o tom, že údaje sa budú naďalej uchovávať do nasledujúceho preskúmania, ktoré sa uskutoční po ďalších troch rokoch, ak je ich uchovávanie naďalej potrebné na plnenie úloh Europolu. Dôvody na ďalšie uchovávanie musia byť opodstatnené a musia sa zaznamenať. Ak sa rozhodnutie o ďalšom uchovávaní osobných údajov neprijme, údaje sa po troch rokoch automaticky vymažú.

3.   Ak sa osobné údaje uvedené v článku 30 ods. 1 a 2 uchovávajú dlhšie ako päť rokov, oznamuje sa to EDPS.

4.   Ak členský štát, orgán Únie, tretia krajina alebo medzinárodná organizácia uviedla v čase prenosu v súlade s článkom 19 ods. 2 akékoľvek obmedzenia týkajúce sa skoršieho vymazania alebo zničenia osobných údajov, Europol vymaže osobné údaje v súlade s týmito obmedzeniami. Ak sa na základe informácií, ktoré sú rozsiahlejšie ako informácie, ktoré vlastní poskytovateľ údajov, považuje ďalšie uchovávanie údajov za nevyhnutné na plnenie úloh Europolu, Europol požiada poskytovateľa údajov o povolenie naďalej uchovávať predmetné údaje a takúto žiadosť odôvodní.

5.   Ak členský štát, orgán Únie, tretia krajina alebo medzinárodná organizácia vymaže osobné údaje, ktoré poskytla Europolu, z vlastných súborov údajov, informuje o tom Europol. Europol takéto údaje vymaže, pokiaľ sa na základe informácií, ktoré sú rozsiahlejšie ako informácie, ktoré vlastní poskytovateľ údajov, nepovažuje ich ďalšie uchovávanie za potrebné na plnenie jeho úloh. Europol informuje poskytovateľa údajov o ďalšom uchovávaní týchto údajov a takéto ďalšie uchovávanie odôvodní.

6.   Osobné údaje sa nevymažú v prípade, ak:

a)

by to poškodilo záujmy dotknutej osoby, ktorá potrebuje ochranu. V takýchto prípadoch sa údaje využívajú iba s výslovným a písomným súhlasom dotknutej osoby;

b)

dotknutá osoba spochybní ich správnosť, ak je to potrebné, a to počas obdobia, keď sa členským štátom alebo Europolu umožní overiť správnosť týchto údajov;

c)

sa majú uchovať na účely dokazovania alebo na stanovenie, uplatňovanie alebo obranu právnych nárokov, alebo

d)

dotknutá osoba namieta proti ich vymazaniu a namiesto vymazania požiada o obmedzenie využívania týchto údajov.

Článok 32

Bezpečnosť spracúvania

1.   Europol prijme primerané technické a organizačné opatrenia na ochranu osobných údajov proti náhodnému alebo nezákonnému zničeniu, náhodnej strate alebo neoprávnenému sprístupneniu, zmene a prístupu alebo akýmkoľvek iným neoprávneným formám spracúvania.

2.   Pokiaľ ide o automatizované spracúvanie údajov, Europol a každý členský štát vykoná opatrenia, ktorých cieľom je:

a)

odmietnuť neoprávneným osobám prístup k zariadeniam na spracúvanie údajov, ktoré sa používajú na spracúvanie osobných údajov (kontrola prístupu k zariadeniam);

b)

zabrániť neoprávnenému čítaniu, kopírovaniu, pozmeňovaniu alebo odstraňovaniu nosičov údajov (kontrola nosičov údajov);

c)

zabrániť neoprávnenému vkladaniu údajov a neoprávnenému kontrolovaniu, pozmeňovaniu alebo vymazávaniu uchovávaných osobných údajov (kontrola uchovávania);

d)

zabrániť používaniu automatizovaných systémov na spracúvanie údajov neoprávnenými osobami pomocou zariadenia na prenos údajov (kontrola používateľov);

e)

zabezpečiť, aby osoby oprávnené na používanie automatizovaného systému na spracúvanie údajov mali prístup iba k tým údajom, na ktoré sa vzťahuje ich oprávnenie na prístup (kontrola prístupu k údajom);

f)

zabezpečiť, aby sa dalo overiť a zistiť, ktorým orgánom môžu byť alebo boli doručené osobné údaje zasielané prostredníctvom zariadenia na prenos údajov (kontrola prenosu údajov);

g)

zabezpečiť, aby sa dalo overiť a zistiť, ktoré osobné údaje boli vložené do automatizovaného systému na spracúvanie údajov, kedy a kým (kontrola vkladania údajov);

h)

zabezpečiť, aby sa dalo overiť a zistiť, ktorý zamestnanec vyhľadal aké údaje a kedy ich vyhľadal (evidencia prístupu);

i)

zabrániť tomu, aby pri prenose osobných údajov alebo pri preprave nosičov údajov nedochádzalo k neoprávnenému čítaniu, kopírovaniu, pozmeňovaniu ani vymazaniu osobných údajov (kontrola prepravy);

j)

zabezpečiť, aby v prípade prerušenia bola možná okamžitá obnova inštalovaných systémov (obnova), a

k)

zabezpečiť, aby funkcie systému pracovali bezchybne, aby sa výskyt chýb v jeho funkciách okamžite hlásil (spoľahlivosť) a aby sa uchovávané údaje nemohli poškodiť vyvolaním poruchy systému (integrita).

3.   Europol a členské štáty ustanovia mechanizmy na zaistenie toho, že bezpečnostné požiadavky budú zohľadnené aj mimo jednotlivých informačných systémov.

Článok 33

Špecificky navrhnutá ochrana údajov

Europol zavedie primerané technické a organizačné opatrenia a postupy tak, aby spracúvanie údajov bolo v súlade s týmto nariadením a aby sa pri ňom ochraňovali práva príslušnej dotknutej osoby.

Článok 34

Oznámenie porušenia ochrany osobných údajov príslušným orgánom

1.   V prípade porušenia ochrany osobných údajov Europol bez zbytočného odkladu oznámi toto porušenie EDPS, ako aj príslušným orgánom dotknutých členských štátov v súlade s podmienkami ustanovenými v článku 7 ods. 5 a poskytovateľovi dotknutých údajov.

2.   V oznámení uvedenom v odseku 1 sa prinajmenšom:

a)

opíše povaha porušenia ochrany osobných údajov vrátane – podľa možností a vhodnosti – kategórií a počtu príslušných dotknutých osôb a kategórií a počtu dotknutých údajových záznamov;

b)

opíšu pravdepodobné dôsledky porušenia ochrany osobných údajov;

c)

opíšu opatrenia navrhované alebo prijaté Europolom, zamerané na riešenie porušenia ochrany osobných údajov, a

d)

v relevantných prípadoch odporučia opatrenia na zmiernenie potenciálnych nepriaznivých dôsledkov porušenia ochrany osobných údajov.

3.   Europol zdokumentuje každé porušenie ochrany osobných údajov vrátane okolností porušenia, jeho dôsledky a prijaté nápravné opatrenia, čím umožní EDPS, aby preveril súlad s týmto článkom.

Článok 35

Oznámenie porušenia ochrany osobných údajov dotknutej osobe

1.   S výhradou odseku 4 tohto článku Europol oznámi dotknutej osobe porušenie ochrany osobných údajov bez zbytočného odkladu v prípade, ak by porušenie ochrany osobných údajov uvedené v článku 34 malo pravdepodobne závažný a nepriaznivý vplyv na práva a slobody dotknutej osoby.

2.   Oznámenie adresované dotknutej osobe podľa odseku 1 zahŕňa podľa možností opis charakteru porušenia ochrany osobných údajov, odporúčania na zmiernenie možných nepriaznivých dôsledkov tohto porušenia a totožnosť a kontaktné údaje zodpovednej osoby.

3.   Ak Europol nemá kontaktné údaje príslušnej dotknutej osoby, požiada poskytovateľa údajov, aby tejto dotknutej osobe oznámil porušenie ochrany osobných údajov a informoval Europol o prijatom rozhodnutí. Členské štáty poskytujúce údaje oznamujú dané porušenie príslušnej dotknutej osobe v súlade s postupmi ustanovenými vo svojich vnútroštátnych právnych predpisoch.

4.   Oznámenie porušenia ochrany osobných údajov dotknutej osobe sa nevyžaduje, ak:

a)

Europol uplatnil na osobné údaje, ktorých sa porušenie ochrany osobných údajov týka, primerané technické ochranné opatrenia, použitím ktorých sa údaje stanú nečitateľnými pre všetky osoby, ktoré nie sú oprávnené na prístup k nim;

b)

Europol prijal následné opatrenia, ktorými sa zabezpečí, že práva a slobody dotknutej osoby by už nemali byť závažne ovplyvnené, alebo

c)

takéto oznámenie by vyžadovalo neprimerané úsilie najmä vzhľadom na počet dotknutých prípadov. V takom prípade sa namiesto toho informuje verejnosť alebo sa prijme podobné opatrenie pre informovanosť príslušných dotknutých osôb rovnako účinným spôsobom.

5.   Oznámenie adresované dotknutej osobe možno odložiť, obmedziť alebo od neho možno upustiť, ak s ohľadom na oprávnené záujmy príslušnej osoby ide o nevyhnutné opatrenie:

a)

zabrániť mareniu úradného alebo súdneho zisťovania, vyšetrovania alebo konania;

b)

zabrániť ovplyvňovaniu predchádzania trestným činom, ich odhaľovania, vyšetrovania a stíhania alebo pre výkon trestných sankcií;

c)

chrániť verejnú a národnú bezpečnosť;

d)

chrániť práva a slobody tretích strán.

Článok 36

Právo dotknutej osoby na prístup

1.   Všetky dotknuté osoby majú právo získať v primeraných intervaloch informácie o tom, či Europol spracúva osobné údaje, ktoré sa ich týkajú.

2.   Bez toho, aby bol dotknutý odsek 5, Europol poskytuje dotknutým osobám tieto informácie:

a)

potvrdenie o tom, či sa údaje týkajúce sa dotknutej osoby spracúvajú, alebo nie;

b)

prinajmenšom informácie o účeloch operácie spracúvania, kategóriách dotknutých údajov a príjemcoch alebo kategóriách príjemcov, ktorým sa údaje sprístupňujú;

c)

oznámenie zrozumiteľnou formou o údajoch, ktoré sa spracúvajú, a akékoľvek dostupné informácie o ich zdrojoch;

d)

informácie o právnom základe na spracúvanie údajov;

e)

predpokladané obdobie, počas ktorého sa osobné údaje budú uchovávať;

f)

existencia práva žiadať od Europolu opravu osobných údajov týkajúcich sa dotknutej osoby, ich výmaz alebo obmedzenie ich spracúvania.

3.   Všetky dotknuté osoby, ktoré si chcú uplatniť právo na prístup k osobným údajom, ktoré sa ich týkajú, môžu o to bez vynaloženia nadmerných nákladov požiadať orgán vymenovaný na tento účel v členskom štáte podľa vlastnej voľby. Uvedený orgán bezodkladne, najneskôr však do jedného mesiaca od prijatia žiadosti, postúpi žiadosť Europolu.

4.   Europol potvrdí prijatie žiadosti podľa odseku 3. Europol odpovie bez zbytočného odkladu, najneskôr však do troch mesiacov odvtedy, keď prijal žiadosť od vnútroštátneho orgánu.

5.   Europol sa o rozhodnutí, ktoré sa má prijať, poradí s príslušnými orgánmi členských štátov v súlade s podmienkami stanovenými v článku 7 ods. 5 a s poskytovateľom dotknutých údajov. Rozhodnutie o prístupe k osobným údajom je podmienené úzkou spoluprácou medzi Europolom a členskými štátmi a poskytovateľom údajov, ktorých sa prístup dotknutej osoby k uvedeným údajom priamo týka. Ak členský štát alebo poskytovateľ údajov namieta voči navrhovanej reakcii Europolu, musí oznámiť Europolu dôvody námietky v súlade s odsekom 6 tohto článku. Europol každú takúto námietku v čo najväčšej miere zohľadní. Europol následne oznámi svoje rozhodnutie dotknutým príslušným orgánom, a to v súlade s podmienkami stanovenými v článku 7 ods. 5, a poskytovateľovi údajov.

6.   Poskytnutie informácií v reakcii na akúkoľvek žiadosť podľa odseku 1 možno zamietnuť alebo obmedziť v prípade, ak takéto zamietnutie alebo obmedzenie predstavuje opatrenie, ktoré je potrebné na:

a)

umožnenie Europolu, aby si riadne plnil úlohy;

b)

ochranu bezpečnosti a verejného poriadku alebo zabránenie spáchaniu trestného činu;

c)

zaručenie toho, aby sa neohrozilo žiadne vnútroštátne vyšetrovanie, alebo

d)

ochranu práv a slobôd tretích strán.

Pri posudzovaní uplatniteľnosti výnimky sa berú do úvahy základné práva a záujmy dotknutej osoby.

7.   Europol dotknutú osobu písomne informuje o akomkoľvek zamietnutí alebo obmedzení prístupu, o dôvodoch, ktoré viedli k takémuto rozhodnutiu, a o práve dotknutej osoby podať sťažnosť EDPS. Ak by poskytnutím takýchto informácií odsek 6 stratil svoj účinok, Europol len oznámi dotknutej osobe, že vykonal kontroly, avšak bez toho, aby uviedol informácie, z ktorých by táto osoba mohla zistiť, či Europol spracúva jej osobné údaje.

Článok 37

Právo na opravu, vymazanie a obmedzenie

1.   Všetky dotknuté osoby, ktoré majú prístup k osobným údajom, ktoré sa ich týkajú a ktoré Europol spracúval v súlade s článkom 36, majú právo požiadať Europol prostredníctvom orgánu vymenovaného na tento účel v členskom štáte podľa vlastnej voľby o opravu osobných údajov, ktoré sa ich týkajú a ktorými disponuje Europol, ak sú nesprávne, alebo o ich doplnenie alebo aktualizáciu. Tento orgán bezodkladne, najneskôr však do jedného mesiaca od prijatia žiadosti, postúpi žiadosť Europolu.

2.   Všetky dotknuté osoby, ktoré majú prístup k osobným údajom, ktoré sa ich týkajú a ktoré Europol spracúval v súlade s článkom 36, majú právo požiadať Europol prostredníctvom orgánu vymenovaného na tento účel v členskom štáte podľa vlastnej voľby o vymazanie osobných údajov, ktoré sa ich týkajú a ktorými disponuje Europol, ak už nie sú potrebné na účely, na aké sa zhromažďujú alebo ďalej spracúvajú. Tento orgán bezodkladne, najneskôr však do jedného mesiaca od prijatia žiadosti, postúpi žiadosť Europolu.

3.   Europol namiesto vymazania obmedzí osobné údaje uvedené v odseku 2, ak existujú dostatočné dôvody domnievať sa, že vymazanie by mohlo narušiť legitímne záujmy dotknutej osoby. Obmedzené údaje sa spracúvajú len na účel, ktorý zabránil ich vymazaniu.

4.   Ak osobné údaje uvedené v odsekoch 1, 2 a 3, ktorými disponuje Europol, poskytli Europolu tretie krajiny, medzinárodné organizácie či orgány Únie, alebo priamo poskytli súkromné subjekty, alebo ich Europol získal z verejne dostupných zdrojov, alebo sú výsledkom vlastných analýz Europolu, Europol tieto údaje opraví, vymaže alebo obmedzí a v relevantných prípadoch informuje poskytovateľov týchto údajov.

5.   Ak osobné údaje uvedené v odsekoch 1, 2 a 3, ktorými disponuje Europol, poskytli Europolu členské štáty, dotknuté členské štáty tieto údaje opravia, vymažú alebo obmedzia v spolupráci s Europolom v rámci svojich právomocí.

6.   Ak sa nesprávne osobné údaje preniesli iným primeraným spôsobom alebo ak chyby v údajoch poskytnutých členskými štátmi spôsobil chybný prenos alebo prenos v rozpore s týmto nariadením, alebo ich spôsobil Europol ukladaním, preberaním alebo uchovávaním údajov, ktoré je nesprávne alebo v rozpore s týmto nariadením, Europol v spolupráci s dotknutým poskytovateľom údajov takéto údaje opraví alebo vymaže.

7.   V prípadoch uvedených v odsekoch 4, 5 a 6 sa bezodkladne informujú všetci adresáti dotknutých údajov. V súlade s pravidlami, ktoré sa na nich vzťahujú, adresáti následne opravia, vymažú alebo obmedzia tieto údaje vo vlastných systémoch.

8.   Europol bez zbytočného odkladu, najneskôr však do troch mesiacov od doručenia žiadosti v súlade s odsekom 1 alebo 2, písomne informuje dotknutú osobu o oprave, vymazaní alebo obmedzení údajov, ktoré sa jej týkajú.

9.   Europol dotknutú osobu písomne informuje do troch mesiacov od doručenia žiadosti v súlade s odsekom 1 alebo 2 o akomkoľvek zamietnutí opravy, vymazania alebo obmedzenia, o dôvodoch, ktoré viedli k takémuto zamietnutiu, a o možnosti podať sťažnosť EDPS a využiť opravný prostriedok.

Článok 38

Zodpovednosť v otázkach ochrany údajov

1.   Europol uchováva osobné údaje spôsobom, ktorý zaručuje, že sa dá určiť ich zdroj, ako je uvedené v článku 17.

2.   Za kvalitu osobných údajov podľa článku 28 ods. 1 písm. d) zodpovedá:

a)

členský štát alebo orgán Únie, ktorý poskytol osobné údaje Europolu;

b)

Europol, pokiaľ ide o osobné údaje poskytnuté tretími krajinami alebo medzinárodnými organizáciami, alebo priamo súkromnými subjektmi, o osobné údaje, ktoré Europol získal z verejne dostupných zdrojov alebo ktoré sú výsledkom vlastných analýz Europolu, a pokiaľ ide o osobné údaje, ktoré Europol uchováva v súlade s článkom 31 ods. 5.

3.   Ak Europol zistí, že osobné údaje poskytnuté podľa článku 17 ods. 1 písm. a) a b) sú vecne nesprávne alebo sa uchovávali nezákonným spôsobom, informuje o tom poskytovateľa týchto údajov.

4.   Europol zodpovedá za dodržiavanie zásad uvedených v článku 28 ods. 1 písm. a), b), c), e) a f).

5.   Za zákonnosť prenosu údajov zodpovedá:

a)

členský štát, ktorý poskytol osobné údaje Europolu;

b)

Europol v prípade osobných údajov, ktoré poskytol Europol členským štátom, tretím krajinám alebo medzinárodným organizáciám.

6.   V prípade prenosu údajov medzi Europolom a orgánom Únie zodpovedá za zákonnosť prenosu Europol.

Bez toho, aby tým bol dotknutý prvý pododsek, ak Europol prenáša údaje na žiadosť príjemcu, za zákonnosť tohto prenosu zodpovedá tak Europol, ako aj príjemca.

7.   Europol zodpovedá za všetky operácie spracúvania údajov, ktoré uskutočňuje, okrem dvojstranných výmen údajov medzi členskými štátmi, orgánmi Únie, tretími krajinami a medzinárodnými organizáciami, pri ktorých sa využíva infraštruktúra Europolu, ku ktorým nemá Europol prístup. Za takúto dvojstrannú výmenu nesú zodpovednosť dotknuté subjekty a uskutočňuje sa v súlade s ich právom. Bezpečnosť takejto výmeny sa zaistí v súlade s článkom 32.

Článok 39

Predchádzajúca konzultácia

1.   Každý nový druh operácií spracúvania, ktorý sa má uskutočniť, podlieha predchádzajúcej konzultácii, ak:

a)

sa majú spracúvať osobitné kategórie údajov uvedené v článku 30 ods. 2;

b)

daný druh spracúvania, najmä pokiaľ ide o použitie nových technológií, mechanizmov či postupov, predstavuje osobitné riziko pre základné práva a slobody dotknutých osôb, a to najmä pre ochranu osobných údajov.

2.   Predchádzajúcu konzultáciu vykonáva EDPS po prijatí oznámenia od zodpovednej osoby, ktoré obsahuje aspoň všeobecný opis plánovaných operácií spracúvania, posúdenie rizík pre práva a slobody dotknutých osôb, opatrenia na riešenie týchto rizík, záruky a bezpečnostné opatrenia a mechanizmy na zabezpečenie ochrany osobných údajov a na preukázanie súladu s týmto nariadením pri zohľadnení práv a oprávnených záujmov dotknutých osôb a iných osôb.

3.   EDPS vydá stanovisko správnej rade do dvoch mesiacov od prijatia oznámenia. Plynutie uvedenej lehoty sa môže prerušiť, pokým EDPS nezíska všetky ďalšie informácie, o ktoré požiadal.

Ak sa po štyroch mesiacoch stanovisko nevydalo, považuje sa za kladné.

Ak sa podľa stanoviska EDPS môže oznámeným spracúvaním porušiť niektoré ustanovenie tohto nariadenia, EDPS predloží prípadné návrhy na predídenie takémuto porušeniu. Ak Europol podľa toho nezmení operáciu spracúvania, EDPS môže uplatniť právomoci, ktoré mu boli udelené v článku 43 ods. 3.

4.   EDPS vedie register všetkých operácií spracúvania, ktoré mu boli oznámené podľa odseku 1. Register sa nezverejňuje.

Článok 40

Protokolovanie a dokumentácia

1.   Europol uchováva záznamy o zhromažďovaní, zmene, prístupe, sprístupnení, kombinovaní alebo vymazaní osobných údajov na účely overenia zákonnosti spracúvania osobných údajov, na vlastné monitorovanie a na zaistenie riadnej integrity a bezpečnosti údajov. Takéto protokoly alebo dokumentácia sa po troch rokoch vymažú, pokiaľ údaje, ktoré obsahujú, už ďalej nie sú potrebné na prebiehajúcu kontrolu. Nesmie existovať možnosť tieto protokoly meniť.

2.   Protokoly alebo dokumentácia pripravené podľa odseku 1 sa na žiadosť oznámia EDPS, zodpovednej osobe a v prípade, že sa vyžadujú na konkrétne vyšetrovanie, aj dotknutej národnej ústredni. Takto oznámené informácie sa využívajú len na účely kontroly ochrany údajov a na zabezpečenie náležitého spracúvania údajov, ako aj ich integrity a bezpečnosti.

Článok 41

Zodpovedná osoba

1.   Správna rada vymenuje zodpovednú osobu, ktorá je zamestnancom Europolu. Zodpovedná osoba koná pri výkone svojich povinností nezávisle.

2.   Zodpovedná osoba sa vyberie na základe osobnostných a profesionálnych kvalít a predovšetkým odborných znalostí v oblasti ochrany údajov.

Pri výbere zodpovednej osoby sa zabezpečí, aby z jej povinností zodpovednej osoby a iných služobných povinností, najmä v súvislosti s uplatňovaním tohto nariadenia, nemohol vyplynúť žiadny konflikt záujmov.

3.   Zodpovedná osoba sa vymenúva na obdobie štyroch rokov. Opätovne ju možno vymenovať na súhrnné obdobie najviac ôsmich rokov. Ak zodpovedná osoba už nespĺňa podmienky potrebné na výkon svojich povinností, z tejto funkcie ju môže odvolať správna rada len so súhlasom EDPS.

4.   Zodpovednú osobu po vymenovaní zaregistruje správna rada v EDPS.

5.   Pri výkone svojich povinností zodpovedná osoba nepodlieha žiadnym pokynom.

6.   Zodpovedná osoba má v súvislosti s osobnými údajmi, s výnimkou administratívnych osobných údajov, predovšetkým tieto úlohy:

a)

zabezpečuje nezávislým spôsobom interné uplatňovanie tohto nariadenia v súvislosti so spracúvaním osobných údajov;

b)

zabezpečuje, aby sa záznam o prenose a prijatí osobných údajov vyhotovoval v súlade s týmto nariadením;

c)

zabezpečuje, aby boli dotknuté osoby na vlastnú žiadosť informované o svojich právach v súlade s týmto nariadením;

d)

spolupracuje so zamestnancami Europolu zodpovednými za postupy, odbornú prípravu a poradenstvo v oblasti spracúvania údajov;

e)

spolupracuje s EDPS;

f)

pripravuje výročnú správu a zasiela ju správnej rade a EDPS;

g)

vedie register prípadov porušenia ochrany osobných údajov.

7.   Zodpovedná osoba tiež vykonáva funkcie stanovené v nariadení (ES) č. 45/2001, pokiaľ ide o administratívne osobné údaje.

8.   Zodpovedná osoba má pri plnení svojich úloh prístup k všetkým údajom spracúvaným Europolom a do všetkých priestorov Europolu.

9.   Ak zodpovedná osoba usúdi, že sa nedodržali ustanovenia tohto nariadenia týkajúce sa spracúvania osobných údajov, informuje o tom výkonného riaditeľa a požiada ho, aby to napravil v rámci určenej lehoty.

Ak výkonný riaditeľ toto nedodržanie ustanovení pri spracúvaní v určenej lehote nenapraví, zodpovedná osoba o tom informuje správnu radu. Zodpovedná osoba a správna rada dohodnú presný termín na odpoveď správnej rady. Ak správna rada toto nedodržanie ustanovení v určenej lehote nevyrieši, zodpovedná osoba postúpi vec EDPS.

10.   Správna rada prijme vykonávacie predpisy týkajúce sa zodpovednej osoby. Uvedené vykonávacie predpisy sa týkajú najmä výberového konania na miesto zodpovednej osoby a jej odvolania, úloh, povinností a právomocí a záruk jej nezávislosti.

11.   Europol poskytne zodpovednej osobe zamestnancov a zdroje potrebné na výkon jej povinností. Títo zamestnanci majú prístup k všetkým údajom spracúvaným v Europole a do priestorov Europolu iba do tej miery, aká je potrebná na výkon ich úloh.

12.   Zodpovedná osoba a jej zamestnanci podliehajú povinnosti zachovávať dôvernosť informácií v súlade s článkom 67 ods. 1.

Článok 42

Dohľad vykonávaný národným dozorným orgánom

1.   Každý členský štát určí národný dozorný orgán. Národný dozorný orgán má za úlohu v súlade so svojím vnútroštátnym právom nezávisle monitorovať prípustnosť prenosu a vyhľadávania osobných údajov, ako aj oznamovanie týchto údajov Europolu dotknutým členským štátom a skúmať, či takýto prenos, vyhľadávanie či oznamovanie nepoškodzuje práva príslušných dotknutých osôb. Na tento účel má národný dozorný orgán v priestoroch národnej ústredne alebo styčného dôstojníka prístup k údajom, ktoré jeho členský štát poskytol Europolu v súlade s príslušnými vnútroštátnymi postupmi, a k protokolom a dokumentácii uvedeným v článku 40.

2.   Na účely vykonávania svojej dozornej funkcie majú národné dozorné orgány prístup do kancelárií a k dokumentom svojich styčných dôstojníkov v Europole.

3.   Národné dozorné orgány kontrolujú v súlade s príslušnými vnútroštátnymi postupmi činnosť národných ústrední a činnosť styčných dôstojníkov, pokiaľ sú takéto činnosti relevantné z hľadiska ochrany osobných údajov. Okrem toho informujú EDPS o akejkoľvek svojej činnosti, ktorá sa týka Europolu.

4.   Každá osoba má právo požiadať národný dozorný orgán o overenie zákonnosti každého prenosu alebo oznámenia údajov, ktoré sa jej týkajú, a to v akejkoľvek podobe, Europolu a zákonnosti prístupu k týmto údajom zo strany dotknutého členského štátu. Uvedené právo sa vykonáva v súlade s vnútroštátnym právom členského štátu, v ktorom sa žiadosť podala.

Článok 43

Dohľad vykonávaný EDPS

1.   EDPS zodpovedá za monitorovanie a zabezpečenie uplatňovania ustanovení tohto nariadenia, ktoré sa týkajú ochrany základných práv a slobôd fyzických osôb v súvislosti so spracúvaním osobných údajov Europolom, a za poskytovanie poradenstva Europolu a dotknutým osobám vo všetkých záležitostiach súvisiacich so spracúvaním osobných údajov. Na tento účel plní povinnosti stanovené v odseku 2 a vykonáva právomoci ustanovené v odseku 3, pričom úzko spolupracuje s národnými dozornými orgánmi v súlade s článkom 44.

2.   EDPS má tieto povinnosti:

a)

vypočuť sťažnosti a vyšetriť ich a v primeranej lehote informovať dotknutú osobu o výsledku;

b)

vykonávať vyšetrovania na vlastný podnet alebo na základe sťažnosti a v primeranej lehote informovať dotknutú osobu o výsledku;

c)

monitorovať a zabezpečovať uplatňovanie tohto nariadenia a všetkých ostatných aktov Únie, ktoré sa týkajú ochrany fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov Europolom;

d)

poskytovať na vlastný podnet alebo na základe konzultácie poradenstvo Europolu vo všetkých otázkach súvisiacich so spracúvaním osobných údajov, a to najmä pred tým, než vypracuje vnútorné predpisy týkajúce sa ochrany základných práv a slobôd pri spracúvaní osobných údajov;

e)

viesť register nových druhov operácií spracúvania, ktoré sa mu oznamujú na základe článku 39 ods. 1 a ktoré sa registrujú v súlade s článkom 39 ods. 4;

f)

vykonávať predchádzajúcu konzultáciu týkajúcu sa spracúvania, ktoré sa mu oznamuje.

3.   EDPS môže podľa tohto nariadenia:

a)

poskytovať dotknutým osobám poradenstvo pri uplatňovaní ich práv;

b)

v prípade údajného porušenia ustanovení, ktorými sa upravuje spracúvanie osobných údajov, postúpiť vec Europolu a v prípade potreby predložiť návrhy na nápravu takéhoto porušenia a na zvýšenie ochrany dotknutých osôb;

c)

nariadiť, aby žiadostiam o uplatnenie určitých práv v súvislosti s údajmi bolo vyhovené, ak tieto žiadosti boli zamietnuté v rozpore s článkami 36 a 37;

d)

varovať alebo napomenúť Europol;

e)

nariadiť Europolu vykonať opravu, obmedzenie, vymazanie alebo zničenie osobných údajov, ktoré sa spracúvali v rozpore s ustanoveniami, ktorými sa upravuje spracúvanie osobných údajov, a oznámiť takéto opatrenia tretím stranám, ktorým boli takéto údaje sprístupnené;

f)

uložiť dočasný alebo definitívny zákaz, ktorý sa týka operácií spracúvania Europolom, ktorými sa porušujú ustanovenia upravujúce spracúvanie osobných údajov;

g)

postúpiť vec Europolu a v prípade potreby Európskemu parlamentu, Rade a Komisii;

h)

postúpiť vec Súdnemu dvoru Európskej únie v súlade s podmienkami stanovenými v ZFEÚ;

i)

vstupovať do konaní pred Súdnym dvorom Európskej únie.

4.   EDPS má právomoc:

a)

získať od Europolu prístup k všetkým osobným údajom a všetkým informáciám potrebným na jeho vyšetrovania;

b)

získať prístup do všetkých priestorov, v ktorých Europol vykonáva svoju činnosť, ak existujú dostatočné dôvody domnievať sa, že sa tam vykonáva činnosť, na ktorú sa vzťahuje toto nariadenie.

5.   EDPS vypracúva výročnú správu o činnostiach dohľadu nad Europolom po konzultácii s národnými dozornými orgánmi. Táto správa je súčasťou výročnej správy EDPS uvedenej v článku 48 nariadenia (ES) č. 45/2001.

Správa obsahuje štatistické informácie týkajúce sa sťažností, zisťovaní a vyšetrovaní uskutočnených podľa odseku 2, ako aj prenosov osobných údajov do tretích krajín a medzinárodným organizáciám, prípadov predchádzajúcich konzultácií a uplatňovania právomocí ustanovených v odseku 3.

6.   EDPS, úradníci a ostatní zamestnanci sekretariátu EDPS podliehajú povinnosti zachovávať dôvernosť informácií stanovenej v článku 67 ods. 1.

Článok 44

Spolupráca medzi EDPS a národnými dozornými orgánmi

1.   EDPS úzko spolupracuje s národnými dozornými orgánmi v prípadoch vyžadujúcich si zapojenie na vnútroštátnej úrovni, najmä ak EDPS alebo národný dozorný orgán zistí závažné nezrovnalosti medzi postupmi členských štátov alebo možné nezákonné prenosy prostredníctvom kanálov Europolu na výmeny informácií, alebo v súvislosti s otázkami vznesenými jedným alebo viacerými národnými dozornými orgánmi týkajúcimi sa vykonávania a výkladu tohto nariadenia.

2.   EDPS využíva pri vykonávaní svojich povinností stanovených v článku 43 ods. 2 odborné znalosti a skúsenosti národných dozorných orgánov. Členovia a zamestnanci národných dozorných orgánov pri vykonávaní spoločných kontrol spolu s EDPS náležite zohľadňujú zásadu subsidiarity a proporcionality, majú rovnaké právomoci ako právomoci stanovené v článku 43 ods. 4 a podliehajú rovnakej povinnosti, ako je povinnosť ustanovená v článku 43 ods. 6. EDPS a národné dozorné orgány si, konajúc v rámci svojich právomocí, vymieňajú relevantné informácie a vzájomne si pomáhajú pri vykonávaní auditov a kontrol.

3.   EDPS v plnej miere informuje národné dozorné orgány o všetkých záležitostiach, ktoré sa ich priamo týkajú alebo sú inak pre ne dôležité. Na základe žiadosti jedného alebo viacerých národných dozorných orgánov ich EDPS informuje o konkrétnych záležitostiach.

4.   V prípadoch súvisiacich s údajmi, ktoré pochádzajú z jedného alebo viacerých členských štátov, vrátane prípadov uvedených v článku 47 ods. 2, EDPS konzultuje s dotknutými národnými dozornými orgánmi. EDPS neprijme rozhodnutie o ďalších krokoch, kým ho dané národné dozorné orgány v lehote, ktorú stanovil a ktorá nesmie byť kratšia než jeden mesiac a dlhšia než tri mesiace, neinformujú o svojom stanovisku. EDPS v čo najväčšej miere zohľadní príslušné stanoviská dotknutých národných dozorných orgánov. V prípade, že EDPS nemá v úmysle konať v súlade so stanoviskom národného dozorného orgánu, informuje o tom daný národný dozorný orgán, poskytne odôvodnenie a predloží záležitosť na prerokovanie Rade pre spoluprácu zriadenej článkom 45 ods. 1.

V prípadoch, ktoré EDPS považuje za mimoriadne naliehavé, môže rozhodnúť o okamžitých krokoch. EDPS v takýchto prípadoch bezodkladne informuje dotknuté národné dozorné orgány a odôvodní naliehavú povahu situácie, ako aj kroky, ktoré uskutočnil.

Článok 45

Rada pre spoluprácu

1.   Týmto sa zriaďuje Rada pre spoluprácu s poradnou funkciou. Rada pre spoluprácu je zložená zo zástupcu národného dozorného orgánu každého členského štátu a z EDPS.

2.   Rada pre spoluprácu koná pri plnení svojich úloh podľa odseku 3 nezávisle a nevyhľadáva ani neprijíma pokyny od žiadneho orgánu.

3.   Rada pre spoluprácu má tieto úlohy:

a)

rokuje o všeobecnej politike a stratégii, pokiaľ ide o dozor nad ochranou údajov Europolu a prípustnosť prenosu, vyhľadanie a akékoľvek oznámenie osobných údajov Europolu členskými štátmi;

b)

skúma ťažkosti súvisiace s výkladom alebo uplatňovaním tohto nariadenia;

c)

študuje všeobecné problémy spojené s vykonávaním nezávislého dozoru alebo s výkonom práv dotknutých osôb;

d)

rokuje o zosúladených návrhoch na spoločné riešenia v súvislosti so záležitosťami uvedenými v článku 44 ods. 1 a vypracúva tieto návrhy;

e)

rokuje o prípadoch, ktoré predložil EDPS v súlade s článkom 44 ods. 4;

f)

rokuje o prípadoch, ktoré predložil ktorýkoľvek národný dozorný orgán, a

g)

podporuje informovanosť o právach súvisiacich s ochranou údajov.

4.   Správna rada môže vydávať stanoviská, usmernenia, odporúčania a najlepšie postupy. EDPS a národné dozorné orgány bez toho, aby bola dotknutá ich nezávislosť a konajúc v rámci svojich právomocí, ich zohľadňujú v čo najväčšej miere.

5.   Rada pre spoluprácu sa schádza v prípade potreby a aspoň dvakrát ročne. Náklady a zabezpečenie spojené s jej zasadnutiami uhrádza EDPS.

6.   Rokovací poriadok Rady pre spoluprácu sa prijme na jej prvom zasadnutí jednoduchou väčšinou jej členov. Ďalšie pracovné metódy sa vypracujú spoločne podľa potreby.

Článok 46

Administratívne osobné údaje

Na všetky administratívne osobné údaje, ktorými Europol disponuje, sa vzťahuje nariadenie (ES) č. 45/2001.

KAPITOLA VII

OPRAVNÉ PROSTRIEDKY A ZODPOVEDNOSŤ

Článok 47

Právo podať sťažnosť EDPS

1.   Každá dotknutá osoba má právo podať sťažnosť EDPS, ak sa domnieva, že spracúvanie osobných údajov Europolom, ktoré sa jej týkajú, nie je v súlade s týmto nariadením.

2.   Ak sa sťažnosť vzťahuje na rozhodnutie uvedené v článku 36 alebo 37, EDPS sa poradí s národnými dozornými orgánmi členského štátu, ktorý poskytol údaje, alebo s priamo dotknutým členským štátom. EDPS pri prijímaní svojho rozhodnutia, ktoré môže viesť k zamietnutiu poskytnutia akýchkoľvek informácií, zohľadní stanovisko národného dozorného orgánu.

3.   Ak sa sťažnosť týka spracúvania údajov, ktoré Europolu poskytol členský štát, EDPS a národný dozorný orgán členského štátu, ktorý údaje poskytol, zabezpečia v rozsahu svojich právomocí správne vykonanie potrebných kontrol zákonnosti spracúvania údajov.

4.   Ak sa sťažnosť týka spracúvania údajov, ktoré Europolu poskytli orgány Únie, tretie krajiny alebo medzinárodné organizácie alebo ktoré Europol získal z verejne dostupných zdrojov, alebo ktoré sú výsledkom vlastných analýz Europolu, EDPS zabezpečí, aby Europol správne vykonal potrebné kontroly zákonnosti spracúvania údajov.

Článok 48

Právo na opravný prostriedok voči EDPS

Každá žaloba proti rozhodnutiu EDPS sa podáva na Súdny dvor Európskej únie.

Článok 49

Všeobecné ustanovenia o zodpovednosti a práve na náhradu

1.   Zmluvná zodpovednosť Europolu sa riadi právom rozhodným pre dotknutú zmluvu.

2.   Súdny dvor Európskej únie má právomoc rozhodovať podľa akejkoľvek rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve, ktorú uzavrel Europol.

3.   Bez toho, aby bol dotknutý článok 49, v prípade nezmluvnej zodpovednosti Europol v súlade so všeobecnými zásadami spoločnými pre právne poriadky členských štátov nahrádza všetky škody spôsobené jeho útvarmi alebo jeho zamestnancami pri vykonávaní ich povinností.

4.   Súdny dvor Európskej únie má právomoc rozhodovať v sporoch o náhradu škody uvedenej v odseku 3.

5.   Osobná zodpovednosť zamestnancov Europolu voči Europolu sa riadi ustanoveniami služobného poriadku alebo podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov, ktoré sa na nich vzťahujú.

Článok 50

Zodpovednosť za nesprávne spracúvanie osobných údajov a právo na náhradu

1.   Každá fyzická osoba, ktorá utrpela škodu v dôsledku nezákonnej operácie spracúvania, má právo na náhradu spôsobenej škody, a to buď od Europolu v súlade s článkom 340 ZFEÚ, alebo od členského štátu, v ktorom nastala udalosť, ktorá spôsobila škodu, v súlade s jeho vnútroštátnym právom. Táto fyzická osoba podáva žalobu proti Europolu na Súdny dvor Európskej únie alebo proti členskému štátu na príslušný vnútroštátny súd tohto členského štátu.

2.   Všetky spory medzi Europolom a členskými štátmi týkajúce sa konečnej zodpovednosti za náhrady priznané fyzickej osobe v súlade s odsekom 1 sa postupujú správnej rade, ktorá rozhodne dvojtretinovou väčšinou svojich členov bez toho, aby bolo dotknuté právo napadnúť toto rozhodnutie podľa článku 263 ZFEÚ.

KAPITOLA VIII

SPOLOČNÁ PARLAMENTNÁ KONTROLA

Článok 51

Spoločná parlamentná kontrola

1.   Podľa článku 88 ZFEÚ kontrolu činností Europolu vykonáva Európsky parlament spolu s národnými parlamentmi. Predstavujú tým špecializovanú spoločnú parlamentnú kontrolnú skupinu (Joint Parliamentary Scrutiny Group – JPSG), zostavenú národnými parlamentmi a príslušným výborom Európskeho parlamentu. Organizáciu a rokovací poriadok JPSG ustanoví Európsky parlament spoločne s národnými parlamentmi v súlade s článkom 9 protokolu č. 1.

2.   JPSG vykonáva politické monitorovanie činností Europolu pri plnení jeho poslania, aj pokiaľ ide o vplyv týchto činností na základné práva a slobody fyzických osôb.

Na účel prvého pododseku:

a)

predseda správnej rady, výkonný riaditeľ alebo ich zástupcovia vystúpia pred JPSG na jej žiadosť s cieľom prerokovať otázky týkajúce sa činností uvedených v prvom pododseku vrátane rozpočtových aspektov týchto činností, organizačnej štruktúry Europolu a potenciálneho zriadenia nových útvarov a špecializovaných stredísk, pričom sa zohľadnia povinnosti zachovávať mlčanlivosť a dôvernosť informácií. JPSG môže v prípade potreby rozhodnúť, že na svoje zasadnutia pozve ďalšie relevantné osoby;

b)

EDPS vystúpi pred JPSG na jej žiadosť, a to najmenej raz za rok, s cieľom prerokovať všeobecné otázky týkajúce sa ochrany základných práv a slobôd fyzických osôb, a najmä ochrany osobných údajov so zreteľom na činnosti Europolu, pričom sa zohľadnia povinnosti zachovávať mlčanlivosť a dôvernosť informácií;

c)

v súvislosti s viacročným plánovaním Europolu sa s JPSG uskutočnia konzultácie v súlade s článkom 12 ods. 1.

3.   Europol zasiela JPSG na informačné účely, pričom sa zohľadnia povinnosti zachovávať mlčanlivosť a dôvernosť informácií, tieto dokumenty:

a)

hodnotenia hrozieb, strategické analýzy a správy o všeobecnej situácii týkajúce sa cieľov Europolu, ako aj výsledky štúdií a hodnotení zadaných Europolom;

b)

administratívne dohody uzavreté v súlade s článkom 25 ods. 1;

c)

dokument, ktorý obsahuje viacročný program a ročný pracovný program Europolu, ako sa uvádza v článku 12 ods. 1;

d)

konsolidovanú výročnú správu o činnosti Europolu uvedenú v článku 11 ods. 1 písm. c);

e)

hodnotiacu správu vypracovanú Komisiou, uvedenú v článku 68 ods. 1.

4.   JPSG môže požadovať ďalšie relevantné dokumenty potrebné na splnenie svojich úloh týkajúcich sa politického monitorovania činností Europolu, a to podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 (23) a bez toho, aby boli dotknuté články 52 a 67 tohto nariadenia.

5.   JPSG môže vypracúvať súhrnné závery týkajúce sa politického monitorovania činností Europolu a predkladať tieto závery Európskemu parlamentu a národným parlamentom. Európsky parlament ich postupuje na informačné účely Rade, Komisii a Europolu.

Článok 52

Prístup Európskeho parlamentu k informáciám spracúvaným Europolom alebo prostredníctvom Europolu

1.   Na účely umožnenia výkonu parlamentnej kontroly činností Europolu v súlade s článkom 51 musí byť prístup Európskeho parlamentu k citlivým neutajovaným informáciám spracúvaným Europolom alebo prostredníctvom Europolu na žiadosť Európskeho parlamentu v súlade s pravidlami uvedenými v článku 67 ods. 1.

2.   Prístup Európskeho parlamentu k utajovaným skutočnostiam EÚ spracúvaným Europolom alebo prostredníctvom Europolu sa uskutočňuje v súlade s medziinštitucionálnou dohodou z 12. marca 2014 medzi Európskym parlamentom a Radou o postupovaní utajovaných skutočností, ktorých držiteľom je Rada a ktoré sa týkajú záležitostí mimo oblasti spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky, Európskemu parlamentu a o zaobchádzaní s takýmito skutočnosťami zo strany Európskeho parlamentu (24) a v súlade s pravidlami uvedenými v článku 67 ods. 2 tohto nariadenia.

3.   Potrebné podrobnosti týkajúce sa prístupu Európskeho parlamentu k informáciám uvedeným v odsekoch 1 a 2 sa riadia pracovnými predpismi dohodnutými medzi Europolom a Európskym parlamentom.

KAPITOLA IX

ZAMESTNANCI

Článok 53

Všeobecné ustanovenia

1.   Bez toho, aby bol dotknutý článok 73 ods. 4 tohto nariadenia, sa na zamestnancov Europolu s výnimkou zamestnancov, ktorí sú 1. mája 2017 zamestnaní na základe zmluvy uzavretej Europolom zriadeným na základe Dohovoru o Europole, vzťahuje služobný poriadok, podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov a pravidlá prijaté na základe dohody medzi inštitúciami Únie na účely uplatňovania služobného poriadku a podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov. Takéto zmluvy sa naďalej riadia aktom Rady z 3. decembra 1998.

2.   Zamestnanci Europolu sú dočasnými zamestnancami a/alebo zmluvnými zamestnancami. Správna rada je každoročne informovaná o zmluvách na dobu neurčitú udelených výkonným riaditeľom. Správna rada rozhodne, ktoré dočasné pracovné miesta stanovené v pláne pracovných miest sa môžu obsadiť len zamestnancami z príslušných orgánov členských štátov. Zamestnanci prijatí na tieto pracovné miesta sú dočasnými zamestnancami a smie sa s nimi uzavrieť len zmluva na dobu určitú obnoviteľná raz na dobu určitú.

Článok 54

Výkonný riaditeľ

1.   Výkonný riaditeľ sa prijíma ako dočasný zamestnanec Europolu podľa článku 2 písm. a) podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov.

2.   Výkonného riaditeľa vymenúva Rada po uskutočnení otvoreného a transparentného výberového konania z užšieho zoznamu kandidátov navrhnutých správnou radou.

Užší zoznam kandidátov pripraví výberová komisia, ktorú zostaví správna rada a ktorá sa skladá z členov navrhnutých členskými štátmi, a zástupcu Komisie.

Na účely uzatvorenia zmluvy s výkonným riaditeľom zastupuje Europol predseda správnej rady.

Pred vymenovaním možno kandidáta, ktorého vybrala Rada, vyzvať, aby vystúpil pred príslušným výborom Európskeho parlamentu, ktorý následne vydá nezáväzné stanovisko.

3.   Funkčné obdobie výkonného riaditeľa je štyri roky. Pred uplynutím tohto obdobia Komisia v spolupráci so správnou radou vykoná posúdenie, v ktorom zohľadní:

a)

hodnotenie výsledkov činnosti výkonného riaditeľa a

b)

budúce úlohy a výzvy Europolu.

4.   Rada konajúca na návrh správnej rady, v ktorom sa zohľadňuje hodnotenie uvedené v odseku 3, môže predĺžiť funkčné obdobie výkonného riaditeľa len raz, a to najviac o štyri roky.

5.   Ak má správna rada v úmysle navrhnúť Rade predĺženie funkčného obdobia výkonného riaditeľa, informuje o tom Európsky parlament. Počas mesiaca predchádzajúceho tomuto predĺženiu možno výkonného riaditeľa vyzvať, aby vystúpil pred príslušným výborom Európskeho parlamentu.

6.   Výkonný riaditeľ, ktorého funkčné obdobie bolo predĺžené, sa na konci celkového funkčného obdobia nesmie zúčastniť na ďalšom výberovom konaní na rovnaké miesto.

7.   Výkonný riaditeľ môže byť odvolaný z funkcie len na základe rozhodnutia Rady konajúcej na návrh správnej rady. Toto rozhodnutie sa oznámi Európskemu parlamentu.

8.   Správna rada prijíma rozhodnutia o návrhoch, ktoré sa predložia Rade a ktoré sa týkajú vymenovania výkonného riaditeľa, predĺženia jeho funkčného obdobia alebo jeho odvolania z funkcie, dvojtretinovou väčšinou svojich členov s hlasovacím právom.

Článok 55

Zástupcovia výkonného riaditeľa

1.   Výkonnému riaditeľovi pomáhajú traja zástupcovia výkonného riaditeľa. Ich úlohy vymedzí výkonný riaditeľ.

2.   Na zástupcov výkonného riaditeľa sa vzťahuje článok 54. Ich vymenovanie do funkcie, predĺženie ich funkčného obdobia alebo ich odvolanie z funkcie sa vopred konzultuje s výkonným riaditeľom.

Článok 56

Vyslaní národní experti

1.   Europol môže využívať vyslaných národných expertov.

2.   Správna rada prijme rozhodnutie, v ktorom stanoví pravidlá vysielania národných expertov do Europolu.

KAPITOLA X

FINANČNÉ USTANOVENIA

Článok 57

Rozpočet

1.   Na každý rozpočtový rok, ktorý zodpovedá kalendárnemu roku, sa vypracuje odhad všetkých príjmov a výdavkov Europolu, ktorý sa zahrnie do rozpočtu Europolu.

2.   Príjmy a výdavky rozpočtu Europolu musia byť v rovnováhe.

3.   Bez toho, aby boli dotknuté iné zdroje, príjmy Europolu zahŕňajú príspevok Únie uvedený vo všeobecnom rozpočte Únie.

4.   Europol môže využívať finančné prostriedky Únie prostredníctvom dohôd o delegovaní alebo ad hoc grantov v súlade so svojimi rozpočtovými pravidlami podľa článku 61 a ustanoveniami príslušných nástrojov na podporu politík Únie.

5.   Výdavky Europolu zahŕňajú odmeny zamestnancov, výdavky na správu a infraštruktúru a prevádzkové náklady.

6.   Rozpočtové záväzky, ktoré sa vzťahujú na opatrenia súvisiace s rozsiahlymi projektmi trvajúcimi viac ako jeden rozpočtový rok, sa môžu rozdeliť na niekoľko ročných splátok.

Článok 58

Zostavovanie rozpočtu

1.   Každý rok výkonný riaditeľ vypracúva návrh výkazu odhadov príjmov a výdavkov Europolu na nasledujúci rozpočtový rok vrátane plánu pracovných miest a zasiela ho správnej rade.

2.   Na základe návrhu výkazu odhadov správna rada prijme predbežný návrh odhadu príjmov a výdavkov Europolu na nasledujúci rozpočtový rok a každý rok ho zašle do 31. januára Komisii.

3.   Správna rada zasiela Európskemu parlamentu, Rade a Komisii konečný návrh odhadu príjmov a výdavkov Europolu vrátane návrhu plánu pracovných miest každý rok do 31. marca.

4.   Komisia zasiela Európskemu parlamentu a Rade výkaz odhadov spoločne s návrhom všeobecného rozpočtu Únie.

5.   V návrhu všeobecného rozpočtu Únie Komisia na základe tohto výkazu odhadov vyčlení potrebné rozpočtové prostriedky, pokiaľ ide o plán pracovných miest a výšku príspevku na ťarchu všeobecného rozpočtu, a tento návrh predloží Európskemu parlamentu a Rade v súlade s článkami 313 a 314 ZFEÚ.

6.   Európsky parlament a Rada schvaľujú rozpočtové prostriedky na príspevok Únie Europolu.

7.   Európsky parlament a Rada prijmú plán pracovných miest Europolu.

8.   Rozpočet Europolu prijíma správna rada. Po konečnom prijatí všeobecného rozpočtu Únie sa tento rozpočet stáva konečným. V prípade potreby sa zodpovedajúcim spôsobom upraví.

9.   V prípade akýchkoľvek stavebných projektov, ktoré môžu významne ovplyvniť rozpočet Europolu, sa uplatňuje delegované nariadenie (EÚ) č. 1271/2013.

Článok 59

Plnenie rozpočtu

1.   Za plnenie rozpočtu Europolu zodpovedá výkonný riaditeľ.

2.   Výkonný riaditeľ zasiela každý rok Európskemu parlamentu a Rade všetky informácie o výsledkoch všetkých postupov hodnotenia.

Článok 60

Predkladanie účtovnej závierky a absolutórium

1.   Účtovník Europolu zašle predbežnú účtovnú závierku za rozpočtový rok (rok N) účtovníkovi Komisie a Dvoru audítorov do 1. marca nasledujúceho rozpočtového roku (rok N + 1).

2.   Europol zašle správu o rozpočtovom a finančnom hospodárení za rok N Európskemu parlamentu, Rade a Dvoru audítorov do 31. marca roku N + 1.

3.   Do 31. marca roku N + 1 zašle účtovník Komisie Dvoru audítorov predbežnú účtovnú závierku Europolu za rok N skonsolidovanú s účtami Komisie.

4.   Po doručení pripomienok Dvora audítorov k predbežnej účtovnej závierke Europolu za rok N podľa článku 148 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 (25) vypracuje účtovník Europolu konečnú účtovnú závierku Europolu za uvedený rok. Výkonný riaditeľ predkladá túto závierku správnej rade na zaujatie stanoviska.

5.   Správna rada zaujme ku konečnej účtovnej závierke Europolu za rok N stanovisko.

6.   Účtovník Europolu do 1. júla roku N + 1 zašle konečnú účtovnú závierku za rok N spolu so stanoviskom správnej rady uvedeným v odseku 5 Európskemu parlamentu, Rade, Komisii, Dvoru audítorov a národným parlamentom.

7.   Konečná účtovná závierka za rok N sa uverejňuje v Úradnom vestníku Európskej únie do 15. novembra roku N + 1.

8.   Výkonný riaditeľ zašle Dvoru audítorov do 30. septembra roku N + 1 odpoveď na pripomienky uvedené vo výročnej správe Dvora audítorov. Túto odpoveď zašle aj správnej rade.

9.   Výkonný riaditeľ predkladá Európskemu parlamentu na jeho žiadosť všetky informácie potrebné na bezproblémové uplatnenie postupu udelenia absolutória za rok N, ako sa ustanovuje v článku 109 ods. 3 delegovaného nariadenia (EÚ) č. 1271/2013.

10.   Na odporúčanie Rady, ktorá sa uznáša kvalifikovanou väčšinou, Európsky parlament udelí výkonnému riaditeľovi do 15. mája roku N + 2 absolutórium za plnenie rozpočtu v roku N.

Článok 61

Rozpočtové pravidlá

1.   Rozpočtové pravidlá uplatniteľné na Europol prijíma správna rada po konzultácii s Komisiou. Nesmú sa odchyľovať od delegovaného nariadenia (EÚ) č. 1271/2013 okrem prípadov, keď je takáto odchýlka špecificky potrebná na prevádzku Europolu a Komisia s ňou vopred súhlasila.

2.   Europol môže udeľovať granty súvisiace s plnením úloh uvedených v článku 4.

3.   Europol môže udeľovať granty bez výzvy na predkladanie návrhov členským štátom na uskutočnenie ich cezhraničných operácií a vyšetrovaní a na poskytovanie odbornej prípravy v súvislosti s úlohami uvedenými v článku 4 ods. 1 písm. h) a i).

4.   Pokiaľ ide o finančnú pomoc, ktorá sa má poskytnúť na činnosti spoločných vyšetrovacích tímov, Europol a Eurojust spoločne stanovia pravidlá a podmienky, pri ktorých sa žiadosti o takúto pomoc majú vybavovať.

KAPITOLA XI

RÔZNE USTANOVENIA

Článok 62

Právne postavenie

1.   Europol je agentúra Únie. Má právnu subjektivitu.

2.   Europol má v každom členskom štáte najširšiu právnu spôsobilosť, akú majú právnické osoby podľa vnútroštátneho práva. Europol môže najmä nadobúdať a scudzovať hnuteľný a nehnuteľný majetok a byť účastníkom súdnych konaní.

3.   Sídlo Europolu sa v súlade s Protokolom č. 6 o umiestnení sídel inštitúcií a niektorých orgánov, úradov a agentúr a útvarov Európskej únie, ktorý tvorí prílohu k Zmluve o EÚ a ZFEÚ (ďalej len „protokol č. 6“), nachádza v Haagu.

Článok 63

Výsady a imunity

1.   Na Europol a jeho zamestnancov sa vzťahuje Protokol č. 7 o výsadách a imunitách Európskej únie, ktorý tvorí prílohu k Zmluve o EÚ a ZFEÚ.

2.   Výsady a imunity styčných dôstojníkov a ich rodinných príslušníkov sú predmetom dohody medzi Holandským kráľovstvom a ostatnými členskými štátmi. V tejto dohode sa ustanovia tie výsady a imunity, ktoré sú potrebné na riadne plnenie úloh styčných dôstojníkov.

Článok 64

Jazykový režim

1.   Na Europol sa vzťahujú ustanovenia nariadenia č. 1 (26).

2.   O vnútornom jazykovom režime Europolu rozhodne správna rada dvojtretinovou väčšinou svojich členov.

3.   Prekladateľské služby potrebné na fungovanie Europolu poskytuje Prekladateľské stredisko pre orgány Európskej únie.

Článok 65

Transparentnosť

1.   Na dokumenty, ktorými disponuje Europol, sa vzťahuje nariadenie (ES) č. 1049/2001.

2.   Do 14. decembra 2016 prijme správna rada podrobné pravidlá uplatňovania nariadenia (ES) č. 1049/2001, pokiaľ ide o dokumenty Europolu.

3.   Rozhodnutia prijaté Europolom podľa článku 8 nariadenia (ES) č. 1049/2001 môžu byť predmetom sťažnosti adresovanej európskemu ombudsmanovi v súlade s článkom 228 ZFEÚ alebo žaloby predloženej Súdnemu dvoru Európskej únie v súlade s článkom 263 ZFEÚ.

4.   Europol na svojom webovom sídle uverejní zoznam členov správnej rady a zhrnutia výsledkov zasadnutí správnej rady. Tieto zhrnutia sa dočasne alebo trvalo prestanú uverejňovať alebo sa ich uverejňovanie obmedzí, ak by uverejnením bolo ohrozené plnenie úloh Europolu, pričom sa zohľadnia jeho povinnosti zachovávať mlčanlivosť a dôvernosť informácií a operačný charakter Europolu.

Článok 66

Boj proti podvodom

1.   V záujme uľahčenia boja proti podvodom, korupcii a akýmkoľvek iným protiprávnym činnostiam podľa nariadenia (EÚ, Euratom) č. 883/2013 Europol pristúpi do 30. októbra 2017 k medziinštitucionálnej dohode z 25. mája 1999 medzi Európskym parlamentom, Radou Európskej únie a Komisiou Európskych spoločenstiev, ktorá sa týka vnútorných vyšetrovaní Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF) (27), a prijme náležité ustanovenia uplatniteľné na všetkých zamestnancov Europolu, pričom na tento účel použije vzor uvedený v prílohe k uvedenej dohode.

2.   Dvor audítorov má právomoc vykonávať na základe dokumentov a kontrol na mieste audit u všetkých príjemcov grantov, dodávateľov a subdodávateľov, ktorým Europol poskytol finančné prostriedky Únie.

3.   OLAF môže vykonávať vyšetrovania vrátane kontrol a inšpekcií na mieste s cieľom zistiť, či v súvislosti s grantom alebo zákazkou udelenou Europolom nedošlo k podvodu, korupcii alebo akémukoľvek inému protiprávnemu činu poškodzujúcemu finančné záujmy Únie. Takéto vyšetrovania sa uskutočňujú v súlade s ustanoveniami a postupmi stanovenými v nariadení (EÚ, Euratom) č. 883/2013 a v nariadení Rady (Euratom, ES) č. 2185/96 (28).

4.   Bez toho, aby boli dotknuté odseky 1, 2 a 3, musia pracovné dohody Europolu s orgánmi Únie, orgánmi tretích krajín, medzinárodnými organizáciami a súkromnými subjektmi, zákazky Europolu, jeho dohody o grante a rozhodnutia o grante obsahovať ustanovenia, ktorými sa Dvoru audítorov a úradu OLAF výslovne udeľuje právomoc na vykonávanie auditov a vyšetrovaní uvedených v odsekoch 2 a 3 v súlade s ich právomocami.

Článok 67

Pravidlá ochrany citlivých neutajovaných informácií a utajovaných skutočností

1.   Europol stanoví pravidlá týkajúce sa povinnosti zachovávať mlčanlivosť a dôvernosť informácií, ako aj ochrany citlivých neutajovaných informácií.

2.   Europol stanoví pravidlá ochrany utajovaných skutočností EÚ, ktoré sú v súlade s rozhodnutím 2013/488/EÚ s cieľom zabezpečiť rovnocennú úroveň ochrany takýchto informácií.

Článok 68

Hodnotenie a preskúmanie

1.   Komisia do 1. mája 2022 a potom každých päť rokov zabezpečí, aby sa vykonalo hodnotenie s cieľom posúdiť najmä vplyv, účinnosť a efektívnosť Europolu a jeho pracovných postupov. V rámci tohto hodnotenia sa môže riešiť najmä prípadná potreba zmeniť štruktúru, fungovanie, oblasť pôsobenia a úlohy Europolu a finančný vplyv každej takejto zmeny.

2.   Komisia predkladá hodnotiacu správu správnej rade. Správna rada predloží k hodnotiacej správe svoje pripomienky do troch mesiacov odo dňa doručenia. Komisia potom predloží záverečnú hodnotiacu správu so závermi Komisie a pripomienkami správnej rady v prílohe k uvedenej správe Európskemu parlamentu, Rade, národným parlamentom a správnej rade. V relevantných prípadoch sa zverejnia hlavné zistenia hodnotiacej správy.

Článok 69

Administratívne vyšetrovania

Činnosti Europolu podliehajú vyšetrovaniam európskeho ombudsmana v súlade s článkom 228 ZFEÚ.

Článok 70

Sídlo

Potrebné dojednania o poskytnutí sídla Europolu v Holandskom kráľovstve a o zariadeniach, ktoré má Holandské kráľovstvo sprístupniť, ako aj osobitné pravidlá, ktoré sa v tomto štáte vzťahujú na výkonného riaditeľa, členov správnej rady, zamestnancov Europolu a ich rodinných príslušníkov, sa stanovia v dohode o sídle medzi Europolom a Holandským kráľovstvom v súlade s protokolom č. 6.

KAPITOLA XII

PRECHODNÉ USTANOVENIA

Článok 71

Právne nástupníctvo

1.   Europol zriadený týmto nariadením je právnym nástupcom Europolu zriadeného rozhodnutím 2009/371/SVV, pokiaľ ide o všetky zmluvy, ktoré uzavrel, ako aj všetky jeho záväzky a nadobudnutý majetok.

2.   Toto nariadenie nemá vplyv na právnu silu dohôd, ktoré uzatvoril Europol zriadený rozhodnutím 2009/371/SVV pred 13. júnom 2016, ani dohôd, ktoré pred 1. januárom 2010 uzatvoril Europol zriadený Dohovorom o Europole.

Článok 72

Prechodné opatrenia týkajúce sa správnej rady

1.   Funkčné obdobie členov správnej rady zriadenej článkom 37 rozhodnutia 2009/371/SVV sa skončí 1. mája 2017.

2.   V období od 13. júna 2016 do 1. mája 2017 správna rada zriadená na základe článku 37 rozhodnutia 2009/371/SVV:

a)

vykonáva funkcie správnej rady v súlade s článkom 11 tohto nariadenia;

b)

pripraví prijatie pravidiel súvisiacich s uplatňovaním nariadenia (ES) č. 1049/2001 v súvislosti s dokumentmi Europolu, ako sa uvádza v článku 65 ods. 2 tohto nariadenia, a pravidiel uvedených v článku 67 tohto nariadenia;

c)

pripraví každý nástroj potrebný na uplatňovanie tohto nariadenia, najmä všetky opatrenia súvisiace s kapitolou IV, a

d)

zreviduje vnútorné predpisy a opatrenia, ktoré prijala na základe rozhodnutia 2009/371/SVV s cieľom umožniť správnej rade zriadenej článkom 10 tohto nariadenia prijať rozhodnutie uvedené v článku 76 tohto nariadenia.

3.   Komisia bezodkladne po 13. júni 2016 prijme potrebné opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby správna rada zriadená podľa článku 10 začala svoju činnosť 1. mája 2017.

4.   Do 14. decembra 2016 členské štáty oznámia Komisii mená osôb, ktoré vymenovali za členov správnej rady a ich náhradníkov podľa článku 10.

5.   Prvé zasadnutie správnej rady zriadenej podľa článku 10 sa uskutoční 1. mája 2017. V prípade potreby správna rada na tomto zasadnutí prijme rozhodnutia podľa článku 76.

Článok 73

Prechodné opatrenia týkajúce sa výkonného riaditeľa, zástupcov riaditeľa a zamestnancov

1.   Riaditeľ Europolu vymenovaný na základe článku 38 rozhodnutia 2009/371/SVV vykonáva až do konca svojho funkčného obdobia povinnosti výkonného riaditeľa podľa článku 16 tohto nariadenia. Ostatné podmienky jeho zmluvy zostávajú nezmenené. Ak sa jeho funkčné obdobie končí v čase od 13. júna 2016 do 1. mája 2017, automaticky sa predĺži do 1. mája 2018.

2.   Ak riaditeľ vymenovaný na základe článku 38 rozhodnutia 2009/371/SVV odmieta alebo nemôže konať v súlade s odsekom 1 tohto článku, správna rada vymenuje na obdobie nepresahujúce 18 mesiacov dočasného výkonného riaditeľa, ktorý bude vykonávať povinnosti výkonného riaditeľa, až kým sa neuskutoční vymenovanie v súlade s článkom 54 ods. 2 tohto nariadenia.

3.   Odseky 1 a 2 tohto článku sa vzťahujú na zástupcov riaditeľa vymenovaných na základe článku 38 rozhodnutia 2009/371/SVV.

4.   V súlade s podmienkami zamestnávania ostatných zamestnancov ponúkne orgán uvedený v článku 6 prvom odseku týchto podmienok zamestnávania zamestnanie na dobu neurčitú ako dočasný alebo zmluvný zamestnanec každej osobe, ktorá je k 1. máju 2017 zamestnaná ako miestny zamestnanec na základe zmluvy na dobu neurčitú uzatvorenej Europolom zriadeným Dohovorom o Europole. Ponuka zamestnania vychádza z úloh, ktoré má zamestnanec plniť ako dočasný alebo zmluvný zamestnanec. Predmetná zmluva nadobudne účinnosť najneskôr 1. mája 2018. Zamestnanec, ktorý neprijme ponuku uvedenú v tomto odseku, môže zostať vo svojom zmluvnom vzťahu s Europolom v súlade s článkom 53 ods. 1.

Článok 74

Prechodné rozpočtové ustanovenia

Postup udelenia absolutória, pokiaľ ide o rozpočty schválené na základe článku 42 rozhodnutia 2009/371/SVV, sa vykonáva v súlade s pravidlami ustanovenými v jeho článku 43.

KAPITOLA XIII

ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 75

Nahradenie a zrušenie

1.   Týmto sa s účinnosťou od 1. mája 2017 vo vzťahu k členským štátom, ktoré sú viazané týmto nariadením, nahrádzajú rozhodnutia 2009/371/SVV, 2009/934/SVV, 2009/935/SVV, 2009/936/SVV a 2009/968/SVV.

Preto sa rozhodnutia 2009/371/SVV, 2009/934/SVV, 2009/935/SVV, 2009/936/SVV a 2009/968/SVV zrušujú s účinnosťou od 1. mája 2017.

2.   Odkazy na rozhodnutia uvedené v odseku 1 sa vo vzťahu k členským štátom, ktoré sú viazané týmto nariadením, považujú za odkazy na toto nariadenie.

Článok 76

Zachovanie účinnosti vnútorných predpisov prijatých správnou radou

Vnútorné predpisy a opatrenia prijaté správnou radou na základe rozhodnutia 2009/371/SVV zostávajú účinné po 1. máji 2017, pokiaľ správna rada na základe uplatňovania tohto nariadenia nerozhodne inak.

Článok 77

Nadobudnutie účinnosti a uplatňovanie

1.   Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

2.   Uplatňuje sa od 1. mája 2017.

Články 71, 72 a 73 sa však uplatňujú od 13. júna 2016.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné v členských štátoch v súlade so zmluvami.

V Štrasburgu 11. mája 2016

Za Európsky parlament

predseda

M. SCHULZ

Za Radu

predsedníčka

J.A. HENNIS-PLASSCHAERT


(1)  Pozícia Európskeho parlamentu z 25. februára 2014 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku) a pozícia Rady v prvom čítaní z 10. marca 2016 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku). Pozícia Európskeho parlamentu z 11. mája 2016 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku).

(2)  Rozhodnutie Rady 2009/371/SVV zo 6. apríla 2009 o zriadení Európskeho policajného úradu (Europol) (Ú. v. EÚ L 121, 15.5.2009, s. 37).

(3)  Ú. v. ES C 316, 27.11.1995, s. 1.

(4)  Ú. v. EÚ C 115, 4.5.2010, s. 1.

(5)  Rozhodnutie Rady 2009/934/SVV z 30. novembra 2009, ktorým sa prijímajú vykonávacie predpisy upravujúce vzťahy Europolu s jeho partnermi vrátane výmeny osobných údajov a utajovaných skutočností (Ú. v. EÚ L 325, 11.12.2009, s. 6).

(6)  Rozhodnutie Rady 2009/935/SVV z 30. novembra 2009, ktorým sa určuje zoznam tretích štátov a organizácií, s ktorými Europol uzavrie dohody (Ú. v. EÚ L 325, 11.12.2009, s. 12).

(7)  Rozhodnutie Rady 2009/936/SVV z 30. novembra 2009 o prijatí vykonávacích predpisov pre analytické pracovné súbory Europolu (Ú. v. EÚ L 325, 11.12.2009, s. 14).

(8)  Rozhodnutie Rady 2009/968/SVV z 30. novembra 2009, ktorým sa prijímajú pravidlá týkajúce sa utajovaných skutočností Europolu (Ú. v. EÚ L 332, 17.12.2009, s. 17).

(9)  Nariadenie Rady (EÚ) č. 1053/2013 zo 7. októbra 2013, ktorým sa vytvára hodnotiaci a monitorovací mechanizmus na overenie uplatňovania schengenského acquis a ktorým sa zrušuje rozhodnutie výkonného výboru zo 16. septembra 1998, ktorým bol zriadený Stály výbor pre hodnotenie a vykonávanie Schengenu (Ú. v. EÚ L 295, 6.11.2013, s. 27).

(10)  Nariadenie Rady (Euratom, ESUO, EHS) č. 549/69 z 25. marca 1969, ktorým sa stanovujú kategórie úradníkov a ostatných zamestnancov Európskych spoločenstiev, na ktorých sa vzťahujú ustanovenia článku 12, druhý odsek článku 13 a článku 14 protokolu o výsadách a imunitách spoločenstiev (Ú. v. ES L 74, 27.3.1969, s. 1).

(11)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 z 18. decembra 2000 o ochrane jednotlivcov so zreteľom na spracovanie osobných údajov inštitúciami a orgánmi Spoločenstva a o voľnom pohybe takýchto údajov (Ú. v. ES L 8, 12.1.2001, s. 1).

(12)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/680 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov príslušnými orgánmi na účely predchádzania trestným činom, ich vyšetrovania, odhaľovania alebo stíhania alebo na účely výkonu trestných sankcií a o voľnom pohybe takýchto údajov a o zrušení rámcového rozhodnutia Rady 2008/977/SVV (Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016, s. 89).

(13)  Odporúčanie Výboru ministrov Rady Európy č. R(87) 15 členským štátom, ktorým sa upravuje používanie osobných údajov v oblasti polície, 17.9.1987.

(14)  Ú. v. ES L 56, 4.3.1968, s. 1.

(15)  Delegované nariadenie Komisie (EÚ) č. 1271/2013 z 30. septembra 2013 o rámcovom nariadení o rozpočtových pravidlách pre subjekty uvedené v článku 208 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 (Ú. v. EÚ L 328, 7.12.2013, s. 42).

(16)  Delegované nariadenie Komisie (EÚ) č. 1268/2012 z 29. októbra 2012 o pravidlách uplatňovania nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie (Ú. v. EÚ L 362, 31.12.2012, s. 1).

(17)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013 z 11. septembra 2013 o vyšetrovaniach vykonávaných Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF), ktorým sa zrušuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1073/1999 a nariadenie Rady (Euratom) č. 1074/1999 (Ú. v. EÚ L 248, 18.9.2013, s. 1).

(18)  Rozhodnutie Rady 2013/488/EÚ z 23. septembra 2013 o bezpečnostných predpisoch na ochranu utajovaných skutočností EÚ (Ú. v. EÚ L 274, 15.10.2013, s. 1).

(19)  Akt Rady z 3. decembra 1998, ktorým sa ustanovuje služobný poriadok uplatniteľný na zamestnancov Europolu (Ú. v. ES C 26, 30.1.1999, s. 23).

(20)  Rozhodnutie Rady 2005/511/SVV z 12. júla 2005 o ochrane eura proti falšovaniu ustanovením Europolu ako ústredného úradu na boj proti falšovaniu eura (Ú. v. EÚ L 185, 16.7.2005, s. 35).

(21)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/60/ES z 26. októbra 2005 o predchádzaní využívania finančného systému na účely prania špinavých peňazí a financovania terorizmu (Ú. v. EÚ L 309, 25.11.2005, s. 15).

(22)  Rámcové rozhodnutie Rady 2002/584/SVV z 13. júna 2002 o európskom zatykači a postupoch odovzdávania osôb medzi členskými štátmi (Ú. v. ES L 190, 18.7.2002, s. 1).

(23)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie (Ú. v. ES L 145, 31.5.2001, s. 43).

(24)  Ú. v. EÚ C 95, 1.4.2014, s. 1.

(25)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 z 25. októbra 2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, a zrušení nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 (Ú. v. EÚ L 298, 26.10.2012, s. 1).

(26)  Nariadenie č. 1 o používaní jazykov v Európskom hospodárskom spoločenstve (Ú. v. ES 17, 6.10.1958, s. 385/58).

(27)  Ú. v. ES L 136, 31.5.1999, s. 15.

(28)  Nariadenie Rady (Euratom, ES) č. 2185/96 z 11. novembra 1996 o kontrolách a inšpekciách na mieste, vykonávaných Komisiou s cieľom ochrany finančných záujmov Európskych spoločenstiev pred spreneverou a inými podvodmi (Ú. v. ES L 292, 15.11.1996, s. 2).


PRÍLOHA I

ZOZNAM FORIEM TRESTNEJ ČINNOSTI PODľA ČLÁNKU 3 ODS. 1

Terorizmus,

organizovaná trestná činnosť,

obchodovanie s omamnými a psychotropnými látkami,

legalizácia príjmov z trestnej činnosti,

trestná činnosť súvisiaca s jadrovými a rádioaktívnymi materiálmi,

nelegálne prevádzačstvo imigrantov,

obchodovanie s ľuďmi,

trestné činy súvisiace s motorovými vozidlami,

vražda a ťažká ujma na zdraví,

nedovolené obchodovanie s ľudskými orgánmi a tkanivami,

únos, obmedzovanie osobnej slobody a branie rukojemníka,

rasizmus a xenofóbia,

lúpež a krádež s priťažujúcimi okolnosťami,

nedovolené obchodovanie s kultúrnymi objektmi vrátane starožitností a umeleckých diel,

podvod a podvodné konanie,

trestné činy poškodzujúce finančné záujmy Únie,

obchodovanie s využitím dôverných informácií a manipulácia s finančným trhom,

vymáhanie peňazí alebo inej výhody a vydieranie,

falšovanie, pozmeňovanie výrobkov vrátane konaní porušujúcich práva duševného vlastníctva alebo ich distribúcia,

falšovanie a pozmeňovanie verejných listín a obchodovanie s takými listinami,

falšovanie a pozmeňovanie peňazí a platobných prostriedkov,

počítačová kriminalita,

korupcia,

nedovolené obchodovanie so zbraňami, strelivom a výbušninami,

nedovolené obchodovanie s ohrozenými živočíšnymi druhmi,

nedovolené obchodovanie s ohrozenými rastlinnými druhmi a odrodami,

trestné činy proti životnému prostrediu vrátane znečisťovania mora z lodí,

nedovolené obchodovanie s hormonálnymi látkami a ďalšími prostriedkami na podporu rastu,

sexuálne zneužívanie a sexuálne vykorisťovanie vrátane materiálu týkajúceho sa zneužívania detí a kontaktovania detí na účely ich sexuálneho zneužívania,

genocída, zločiny proti ľudskosti a vojnové zločiny.


PRÍLOHA II

A.   Kategórie osobných údajov a kategórie dotknutých osôb, ktorých údaje možno zhromažďovať a spracúvať na účely ich krížovej kontroly podľa článku 18 ods. 2 písm. a)

1.

Osobné údaje, ktoré sa zhromažďujú a spracúvajú na účely ich krížovej kontroly, sa vzťahujú na:

a)

osoby, ktoré sú v súlade s vnútroštátnym právom dotknutého členského štátu podozrivé zo spáchania trestného činu alebo z účasti na trestnom čine, ktorý patrí do pôsobnosti Europolu, alebo osoby, ktoré boli za takýto trestný čin odsúdené;

b)

osoby, pri ktorých v súlade s vnútroštátnym právom dotknutého členského štátu existujú konkrétne skutočnosti alebo dôvodné podozrenie, na základe ktorého sa možno domnievať, že majú v úmysle spáchať trestné činy, ktoré patria do pôsobnosti Europolu.

2.

Údaje týkajúce sa osôb uvedených v bode 1 môžu zahŕňať iba tieto kategórie osobných údajov:

a)

priezvisko, rodné priezvisko, meno a akékoľvek pseudonymy alebo krycie mená;

b)

dátum a miesto narodenia;

c)

štátnu príslušnosť;

d)

pohlavie;

e)

miesto bydliska a povolanie dotknutej osoby a miesto, kde sa dotknutá osoba zdržiava;

f)

čísla sociálneho poistenia, údaje z vodičských preukazov, dokladov totožnosti a cestovného pasu a

g)

ak je to potrebné, aj iné charakteristiky, ktoré by mohli pomôcť pri určení totožnosti, vrátane akýchkoľvek zvláštnych objektívnych a nemenných fyzických znakov, ako sú daktyloskopické údaje a profil DNA (vytvorený z nekódujúcej časti DNA).

3.

Okrem údajov uvedených v bode 2 možno zhromažďovať a spracúvať tieto kategórie osobných údajov týkajúcich sa osôb uvedených v bode 1:

a)

údaje o trestných činoch, podozreniach zo spáchania trestných činov a údaje o tom, kedy, kde a ako boli (údajne) spáchané;

b)

údaje o prostriedkoch, ktoré sa použili alebo sa mohli použiť na spáchanie trestných činov, vrátane informácií o právnických osobách;

c)

údaje o útvaroch, ktoré sa zaoberajú prípadom, a čísla ich spisov;

d)

údaje o podozreniach z účasti v organizovanej zločineckej skupine;

e)

rozsudky v súvislosti s trestnými činmi, ktoré patria do pôsobnosti Europolu;

f)

vkladateľ údajov.

Tieto údaje sa môžu poskytnúť Europolu aj vtedy, keď ešte neobsahujú údaje o konkrétnych osobách.

4.

Dodatočné informácie, ktorými disponuje Europol alebo národné ústredne, týkajúce sa osôb uvedených v bode 1 sa môžu oznámiť ktorejkoľvek národnej ústredni alebo Europolu na ich žiadosť. Národné ústredne tak urobia v súlade s ich vnútroštátnym právom.

5.

Ak sa súdne konanie vedené voči dotknutej osobe s konečnou platnosťou zastaví alebo ak je takáto osoba s konečnou platnosťou zbavená obvinenia, údaje, ktoré súvisia s takýmto rozhodnutím, sa vymažú.

B.   Kategórie osobných údajov a kategórie dotknutých osôb, ktorých údaje možno zhromažďovať a spracúvať na účely analýz strategického alebo tematického charakteru, na účely operačných analýz alebo na uľahčenie výmeny informácií podľa článku 18 ods. 2 písm. b), c) a d).

1.

Osobné údaje, ktoré sa zhromažďujú a spracúvajú na účely analýz strategického alebo tematického charakteru, na účely operačných analýz alebo na účely uľahčenia výmeny informácií medzi členskými štátmi, Europolom, inými orgánmi Únie, tretími krajinami a medzinárodnými organizáciami, sa vzťahujú na:

a)

osoby, ktoré sú podľa vnútroštátneho práva dotknutého členského štátu podozrivé zo spáchania trestného činu alebo z účasti na trestnom čine, ktorý patrí do pôsobnosti Europolu, alebo osoby, ktoré boli za takýto trestný čin odsúdené;

b)

osoby, pri ktorých v súlade s vnútroštátnym právom dotknutého členského štátu existujú konkrétne skutočnosti alebo dôvodné podozrenie, na základe ktorého sa možno domnievať, že majú v úmysle spáchať trestné činy, ktoré patria do pôsobnosti Europolu;

c)

osoby, ktoré môžu byť predvolané, aby svedčili pri vyšetrovaní v súvislosti s predmetnými trestnými činmi alebo v následnom trestnom konaní;

d)

osoby, ktoré sú obeťami jedného z predmetných trestných činov, alebo osoby, pri ktorých sa možno na základe určitých skutočností domnievať, že môžu byť obeťami takéhoto trestného činu;

e)

kontaktné osoby a spoločníkov a

f)

osoby, ktoré môžu poskytnúť informácie o predmetných trestných činoch.

2.

V rámci kategórií osôb uvedených v bode 1 písm. a) a b) sa môžu spracúvať tieto kategórie osobných údajov vrátane súvisiacich administratívnych údajov:

a)

osobné údaje:

i)

súčasné a predchádzajúce priezviská;

ii)

súčasné a predchádzajúce mená;

iii)

rodné priezvisko;

iv)

meno otca (ak je to potrebné na účely identifikácie);

v)

meno matky (ak je to potrebné na účely identifikácie);

vi)

pohlavie;

vii)

dátum narodenia;

viii)

miesto narodenia;

ix)

štátna príslušnosť;

x)

rodinný stav;

xi)

pseudonym;

xii)

prezývka;

xiii)

krycie alebo falošné meno;

xiv)

súčasné a bývalé miesto pobytu a/alebo bydliska;

b)

fyzický opis:

i)

fyzický opis;

ii)

charakteristické črty (znamienka/jazvy/tetovania atď.);

c)

identifikácia, t. j.:

i)

doklady totožnosti/vodičský preukaz;

ii)

čísla národného preukazu totožnosti/cestovného pasu;

iii)

národné identifikačné číslo/číslo sociálneho poistenia, ak existuje;

iv)

vizuálne znázornenie a iné informácie o vzhľade;

v)

forenzné identifikačné informácie, ako sú odtlačky prstov, profil DNA (vytvorený z nekódujúcej časti DNA), hlasový profil, krvná skupina, informácie o chrupe;

d)

povolanie a zručnosti:

i)

súčasné zamestnanie a povolanie;

ii)

predchádzajúce zamestnanie a povolanie;

iii)

vzdelanie (škola/univerzita/odborné vzdelanie);

iv)

kvalifikácie;

v)

zručnosti a iné oblasti znalostí (jazyky/iné);

e)

ekonomické a finančné informácie:

i)

finančné údaje (bankové účty a kódy, kreditné karty atď.);

ii)

peňažné aktíva;

iii)

akcie/iné aktíva;

iv)

údaje o majetku;

v)

prepojenie s obchodnými spoločnosťami;

vi)

bankové a úverové kontakty;

vii)

daňová situácia;

viii)

ďalšie informácie o tom, ako daná osoba spravuje svoje finančné záležitosti;

f)

údaje o správaní:

i)

životný štýl (ako napríklad životný štýl nezodpovedajúci príjmom) a zvyky;

ii)

presuny;

iii)

navštevované miesta;

iv)

zbrane a iné nebezpečné nástroje;

v)

úroveň nebezpečenstva;

vi)

špecifické riziká, ako napríklad pravdepodobnosť úteku, využívanie dvojitých agentov, prepojenie s príslušníkmi orgánov presadzovania práva;

vii)

črty a profily súvisiace s trestnou činnosťou;

viii)

zneužívanie omamných látok;

g)

kontaktné osoby a spoločníci vrátane typu a povahy kontaktu alebo združenia;

h)

používané komunikačné prostriedky, ako sú telefóny (pevné/mobilné), fax, pager, elektronická pošta, poštové adresy, internetové spojenie(-a);

i)

používané dopravné prostriedky, ako sú vozidlá, lode, lietadlá, vrátane informácií na identifikáciu týchto dopravných prostriedkov (registračné čísla);

j)

informácie súvisiace s trestnou činnosťou:

i)

predchádzajúce odsúdenia;

ii)

podozrenie z účasti na trestnej činnosti;

iii)

modus operandi;

iv)

prostriedky, ktoré sa použili alebo by sa mohli použiť na prípravu a/alebo spáchanie trestných činov;

v)

účasť v organizovaných zločineckých skupinách a postavenie v organizovanej zločineckej skupine;

vi)

úloha v organizovanej zločineckej skupine;

vii)

územný rozsah trestnej činnosti;

viii)

materiál zhromaždený v priebehu vyšetrovania, ako napríklad videozáznam a fotografie;

k)

odkazy na iné informačné systémy, v ktorých sa uchovávajú informácie o osobe:

i)

Europol;

ii)

policajné orgány/colné úrady;

iii)

iné orgány presadzovania práva;

iv)

medzinárodné organizácie;

v)

verejné subjekty;

vi)

súkromné subjekty;

l)

informácie o právnických osobách súvisiace s údajmi uvedenými v písmenách e) a j):

i)

názov právnickej osoby;

ii)

miesto;

iii)

dátum a miesto zriadenia;

iv)

administratívne registračné číslo;

v)

právna forma;

vi)

kapitál;

vii)

oblasť činnosti;

viii)

národné a medzinárodné pobočky;

ix)

riaditelia;

x)

prepojenia s bankami.

3.

„Kontaktné osoby a spoločníci“, ako sa uvádzajú v bode 1 písm. e), sú osoby, v prípade ktorých existujú dostatočné dôvody domnievať sa, že ich prostredníctvom sa môžu získať informácie týkajúce sa osôb uvedených v bode1 písm. a) a b) a relevantné z hľadiska analýzy, pod podmienkou, že nie sú zahrnuté v jednej z kategórií osôb uvedených v bode 1 písm. a), b), c), d) a f). „Kontaktné osoby“ sú osoby, ktoré majú sporadický kontakt s osobami uvedenými v bode 1 písm. a) a b). „Spoločníci“ sú osoby, ktoré majú pravidelný kontakt s osobami uvedenými v bode 1 písm. a) a b).

Pokiaľ ide o kontaktné osoby a spoločníkov, údaje uvedené v bode 2 sa môžu uchovávať podľa potreby za predpokladu, že existuje dôvod domnievať sa, že sa takéto údaje požadujú na účely analýzy vzťahu takýchto osôb s osobami uvedenými v bode 1 písm. a) a b). V tejto súvislosti je potrebné dodržiavať toto:

a)

takýto vzťah je potrebné čo najrýchlejšie objasniť;

b)

údaje uvedené v bode 2 sa bezodkladne vymažú, ak sa predpoklad, že takýto vzťah existuje, ukáže ako nepodložený;

c)

všetky údaje uvedené v bode 2 sa môžu uchovávať, ak sú kontaktné osoby alebo spoločníci podozriví zo spáchania trestného činu, ktorý patrí medzi ciele Europolu, alebo boli za spáchanie takéhoto trestného činu odsúdené, alebo podľa vnútroštátneho práva dotknutého členského štátu existujú konkrétne skutočnosti alebo dôvodné podozrenie, na základe ktorých sa možno domnievať, že spáchajú takýto trestný čin;

d)

údaje uvedené v bode 2 o kontaktných osobách a spoločníkoch kontaktných osôb, ako aj o kontaktných osobách a spoločníkoch spoločníkov sa neuchovávajú s výnimkou údajov o type a povahe ich kontaktu alebo združenia s osobami uvedenými v bode 1 písm. a) a b);

e)

ak objasnenie podľa predchádzajúcich písmen nie je možné, zohľadní sa to pri prijímaní rozhodnutia o potrebe a rozsahu uchovania údajov na ďalšiu analýzu.

4.

Pokiaľ ide o osobu, ktorá – ako sa uvádza v bode 1 písm. d) – bola obeťou jedného z predmetných trestných činov, alebo osobu, pri ktorej určité skutočnosti umožňujú domnievať sa, že by mohla byť obeťou takéhoto trestného činu, môžu sa uchovávať údaje uvedené v bode 2 písm. a) až c) bode iii), ako aj tieto kategórie údajov:

a)

identifikačné údaje obete;

b)

dôvod viktimizácie;

c)

ujma (fyzická/finančná/psychologická/iná);

d)

informácia o tom, či treba zaručiť anonymitu;

e)

informácia o tom, či je možná účasť na súdnom pojednávaní;

f)

informácie týkajúce sa trestnej činnosti, ktoré poskytli osoby uvedené v bode 1 písm. d) priamo alebo sprostredkovane, v prípade potreby vrátane informácií o ich vzťahu s inými osobami na účely identifikácie osôb uvedených v bode 1 písm. a) a b).

Iné údaje uvedené v bode 2 sa môžu uchovávať podľa potreby za predpokladu, že existuje dôvod sa domnievať, že sa požadujú na účely analýzy postavenia osoby ako obete alebo potenciálnej obete.

Údaje, ktoré sa nevyžadujú na ďalšiu analýzu, sa vymažú.

5.

Pokiaľ ide o osoby, ktoré – ako sa uvádza v bode 1 písm. c) – môžu byť predvolané, aby svedčili pri vyšetrovaní v súvislosti s predmetnými trestnými činmi alebo v následnom trestnom konaní, môžu sa uchovávať údaje uvedené v bode 2 písm. a) až c) bode iii), ako aj kategórie údajov, ktoré spĺňajú tieto kritériá:

a)

informácie týkajúce sa trestnej činnosti, ktoré poskytli tieto osoby, vrátane informácií o ich vzťahu s inými osobami, ktoré boli vložené do analytického pracovného súboru;

b)

informáciu o tom, či treba zaručiť anonymitu;

c)

informáciu o tom, či treba zaručiť ochranu a kým;

d)

novú totožnosť;

e)

informáciu o tom, či je možná účasť na súdnom pojednávaní.

Ďalšie údaje uvedené v bode 2 sa môžu uchovávať podľa potreby za predpokladu, že existuje dôvod sa domnievať, že sa požadujú na účely analýzy postavenia takýchto osôb ako svedkov.

Údaje, ktoré sa nevyžadujú na ďalšiu analýzu, sa vymažú.

6.

Pokiaľ ide o osoby, ktoré môžu poskytnúť informácie o predmetných trestných činoch, ako sa uvádza v bode 1 písm. f), môžu sa uchovávať údaje uvedené v bode 2 písm. a) až c) bode iii), ako aj kategórie údajov, ktoré spĺňajú tieto kritériá:

a)

kódované osobné údaje;

b)

druh poskytovaných informácií;

c)

informáciu o tom, či treba zaručiť anonymitu;

d)

informáciu o tom, či treba zaručiť ochranu a kým;

e)

novú totožnosť;

f)

informáciu o tom, či je možná účasť na súdnom pojednávaní;

g)

negatívne skúsenosti;

h)

odmeny (finančné/dary).

Ďalšie údaje uvedené v bode 2 sa môžu uchovávať podľa potreby za predpokladu, že existuje dôvod sa domnievať, že sa požadujú na účely analýzy postavenia takýchto osôb ako informátorov.

Údaje, ktoré sa nevyžadujú na ďalšiu analýzu, sa vymažú.

7.

Ak kedykoľvek v priebehu analýzy vyjde na základe závažných a potvrdzujúcich skutočností najavo, že osoba by sa mala zaradiť do inej kategórie osôb vymedzenej v tejto prílohe, než je kategória, do ktorej sa pôvodne zaradila, Europol môže spracúvať len tie údaje o tejto osobe, ktoré sú povolené v rámci tejto novej kategórie, a všetky ostatné údaje sa vymažú.

Ak na základe takýchto skutočností vyjde najavo, že osoba by mala byť zaradená v dvoch alebo vo viacerých rôznych kategóriách vymedzených v tejto prílohe, Europol môže spracúvať všetky údaje povolené v rámci týchto kategórií.


Top