7.1.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 4/1

(1)

Nariadením (EÚ) č. 513/2013 (3) Európska komisia (ďalej len „Komisia“) uložila predbežné antidumpingové clo na dovoz fotovoltických modulov na báze kryštalického kremíka (ďalej len „moduly“) a hlavných komponentov (t. j. článkov a doštičiek) s pôvodom v Čínskej ľudovej republike alebo odosielaných z Čínskej ľudovej republiky (ďalej len „Čína“) do Európskej únie (ďalej len „Únia“).

(2)

Skupina vyvážajúcich výrobcov splnomocnila Čínsku obchodnú komoru pre dovoz a vývoz strojov a elektronických výrobkov (ďalej len „CCCME“), aby v ich mene predložila Komisii cenový záväzok, čo CCCME aj urobila. Z podmienok tohto cenového záväzku jasne vyplýva, že ho tvorí súbor individuálnych cenových záväzkov jednotlivých vyvážajúcich výrobcov, ktorý z praktických administratívnych dôvodov koordinuje CCCME.

(3)

Rozhodnutím 2013/423/EÚ (4) Komisia prijala uvedený cenový záväzok, pokiaľ ide o predbežné antidumpingové clo. Nariadením (EÚ) č. 748/2013 (5) Komisia zmenila nariadenie (EÚ) č. 513/2013 s cieľom zaviesť technické zmeny potrebné v dôsledku prijatia záväzku, pokiaľ ide o predbežné antidumpingové clo.

(4)

Vykonávacím nariadením (EÚ) č. 1238/2013 (6) Rada uložila konečné antidumpingové clo na dovoz modulov a článkov s pôvodom v Číne alebo odosielaných z Číny (ďalej len „dotknutý výrobok“) do Únie. Vykonávacím nariadením (EÚ) č. 1239/2013 (7) Rada zároveň uložila konečné vyrovnávacie clo na dovoz dotknutého výrobku do Únie.

(5)

Po tom, ako skupina vyvážajúcich výrobcov (ďalej len „vyvážajúci výrobcovia“) spolu s CCCME oznámili zmenené znenie cenového záväzku, Komisia vykonávacím rozhodnutím 2013/707/EÚ (8) potvrdila prijatie zmeneného cenového záväzku (ďalej len „záväzok“) na obdobie uplatňovania konečných opatrení.

(6)

Vykonávacím rozhodnutím 2014/657/EÚ (9) Komisia prijala návrh skupiny vyvážajúcich výrobcov spolu s CCCME, ktorý sa týkal objasnení vzhľadom na plnenie záväzku v súvislosti s dotknutými výrobkami, na ktoré sa vzťahuje záväzok, t. j. modulmi a článkami s pôvodom v Číne alebo odosielanými z Číny, v súčasnosti patriacimi pod číselné znaky KN ex 8541 40 90 (kódy TARIC 8541409021, 8541409029, 8541409031 a 8541409039), vyrábanými vyvážajúcimi výrobcami (ďalej len „výrobok, na ktorý sa vzťahuje záväzok“).

(7)

Vykonávacím nariadením (EÚ) 2015/866 (10) Komisia odvolala prijatie záväzku v prípade troch vyvážajúcich výrobcov. Vykonávacím nariadením (EÚ) 2015/1403 (11) Komisia odvolala prijatie záväzku v prípade ďalšieho vyvážajúceho výrobcu.

(8)

Na antidumpingové a vyrovnávacie opatrenia uvedené v odôvodnení 4 sa spoločne so záväzkom a súvisiacimi rozhodnutiami uvedenými v odôvodneniach 3, 5 a 6 odkazuje ako na „platné opatrenia“.

(9)

V rámci cenového záväzku, ktorý Komisia prijala, sa minimálna dovozná cena výrobku, na ktorý sa vzťahuje záväzok, upravuje štvrťročne na základe medzinárodných spotových cien modulov vrátane čínskych cien podľa databázy spoločnosti Bloomberg (ďalej len „existujúca referenčná hodnota“).

(10)

V záväzku sa takisto uvádza, že „spotové ceny bez čínskych cien sa môžu používať ako referenčné hodnoty, ak budú sprístupnené v databáze spoločnosti Bloomberg“.

(11)

Komisia dostala 29. januára 2015 žiadosť o čiastočné priebežné preskúmanie od spoločnosti EU ProSun (ďalej len „žiadateľ“), združenia výrobcov modulov a článkov v Únii. Žiadosť sa svojím rozsahom obmedzila len na referenčnú hodnotu používanú pre mechanizmus úpravy minimálnej dovoznej ceny, ktorý je stanovený v záväzku.

(12)

Žiadosť bola odôvodnená tým, že existujúca referenčná hodnota už nie je z hľadiska vývoja cien modulov reprezentatívna. Žiadateľ poskytol tieto dostatočné dôkazy o tom, že okolnosti, na základe ktorých bola súčasná referenčná hodnota prijatá, sa zmenili a že tieto zmeny majú trvalý charakter:

(13)

Podľa žiadateľa bola týmto dôkazom nepochybne potvrdená skutočnosť, že existujúca referenčná hodnota už nie je z hľadiska vývoja cien modulov reprezentatívna. Žiadateľ teda navrhol, aby sa existujúca referenčná hodnota pre mechanizmus úpravy minimálnej dovoznej ceny nahradila čiastkovým cenovým radom „medzinárodného priemeru“ zverejneným spoločnosťou Bloomberg, v ktorom nie sú zahrnuté ceny ohlásené čínskymi respondentmi.

(14)

Po tom, čo Komisia informovala členské štáty, dospela k záveru, že existujú dostatočné dôkazy na začatie čiastočného priebežného preskúmania obmedzeného na referenčnú hodnotu používanú pre mechanizmus úpravy minimálnej dovoznej ceny.

(15)

Cieľom tohto preskúmania bolo zistiť, či je existujúca referenčná hodnota z hľadiska vývoja cien modulov stále reprezentatívna a či teda naďalej plní svoj cieľ, ako sa uvádza v platných opatreniach.

(16)

Vláda Číny bola vyzvaná na konzultácie pred začatím preskúmania v súlade so základným antisubvenčným nariadením a tieto konzultácie sa uskutočnili.

(17)

Dňa 5. mája 2015 Komisia toto čiastočné priebežné preskúmanie platných opatrení začala podľa článku 11 ods. 3 základného antidumpingového nariadenia a článku 19 ods. 2 základného antisubvenčného nariadenia. Oznámenie o začatí preskúmania uverejnila v Úradnom vestníku Európskej únie  (12).

(18)

Komisia zaslala dotazník spoločnosti Bloomberg New Energy Finance (ďalej len „Bloomberg“) s cieľom získať informácie potrebné na účely prešetrovania.

(19)

Komisia takisto vyzvala tých respondentov, ktorí spoločnosti Bloomberg nahlásili ceny modulov, aby sa prihlásili. Požiadala ich, aby Komisii poskytli údaje nahlásené do databázy Bloomberg a aby v súvislosti s preskúmaním vyjadrili svoje stanoviská.

(20)

Zainteresované strany mali možnosť vyjadriť svoje pripomienky k začatiu prešetrovania a požiadať o vypočutie pred Komisiou a/alebo úradníkom pre vypočutie v obchodných konaniach.

(21)

Komisia dostala od spoločnosti Bloomberg odpoveď na svoj dotazník. Komisia takisto dostala pripomienky od viacerých respondentov, ktorí spoločnosti Bloomberg nahlásili ceny modulov, a vyjadrenie záujmu o vykonanie preskúmania od rôznych strán v Únii aj mimo nej.

(22)

Komisia vyhľadala a overila všetky informácie, ktoré považovala za potrebné na účely preskúmania. Overovania na mieste sa vykonali v priestoroch spoločnosti Bloomberg, a to v Zürichu (Švajčiarsko) a Hongkongu (Osobitná administratívna oblasť Čínskej ľudovej republiky Hongkong).

(23)

Komisia zisťovala, či je existujúca referenčná hodnota z hľadiska vývoja cien modulov stále reprezentatívna a či teda naďalej plní svoje ciele, ako sa uvádza v platných opatreniach.

(24)

Existujúca referenčná hodnota je cenový rad „celkového priemeru“, ktorý pozostáva z nahlásených spotových cien modulov z celého sveta. Pokiaľ ide o spotové ceny modulov, ktoré sú pre toto prešetrovanie relevantné, Bloomberg uverejňuje okrem cenového radu „celkového priemeru“ aj dva čiastkové rady, a to:

(25)

Údaje o týchto cenových radoch a čiastkových cenových radoch sa zvyčajne zhromažďujú a zverejňujú každý týždeň. Všetky rady sa uverejňujú v amerických dolároch (USD). Všetky stanovené ceny sú pravidelne kontrolované odborníkmi spoločnosti Bloomberg v oblasti solárnej energie, ktorí môžu ktoréhokoľvek respondenta kontaktovať a požiadať ho, aby príslušnú cenu objasnil v prípade, že často predkladá údaje pohybujúce sa mimo stanoveného rozsahu alebo sa zrejme snaží ovplyvniť konečné výsledky.

(26)

Bloomberg vypočíta priemernú cenu za týždeň za predpokladu, že dostane aspoň tri stanovené ceny. Ak respondent predloží niekoľko stanovených cien, Bloomberg vypočíta ich priemer a považuje ich za jednu stanovenú cenu.

(27)

Aby stanovené ceny neboli nezvyčajne vysoké alebo nízke, Bloomberg automaticky upozorní analytikov na všetky stanovené ceny, ktoré sú o 20 % vyššie alebo nižšie než priemer vo zvolenom období, a tí potom daného účastníka požiadajú o objasnenie. Analytici rozhodnú, či danú stanovenú cenu do výpočtu zaradia alebo nie. Zo zvyšných stanovených cien sa potom vypočíta priemer.

(28)

Všetci respondenti sa musia podieľať na výrobe modulov alebo si ich nakupovať a svojimi stanovenými cenami môžu prispievať až po tom, ako Bloomberg manuálne schváli ich účasť.

(29)

Žiadateľ uviedol, že počet čínskych respondentov zahrnutý do existujúcej referenčnej hodnoty sa od prijatia záväzku, a to najmä od začiatku roka 2014, výrazne zvýšil.

(30)

Žiadateľ ďalej poznamenal, že „čínska účasť sa v súvislosti s celkovou účasťou na hlásení cien spoločnosti Bloomberg od roku 2013 približne strojnásobila a táto zvýšená účasť v roku 2014 výrazne ovplyvnila vývoj [existujúcej referenčnej hodnoty]“.

(31)

Zatiaľ čo žiadateľ v žiadosti poskytol úplné informácie za roky 2013 a 2014, jeho tvrdenia boli založené výlučne na porovnaní dvoch samostatných trojmesačných období, konkrétne obdobia od mája do júla 2013 a od októbra do decembra 2014.

(32)

Komisia použila všetky týždenné údaje o účasti za roky 2013 a 2014, ktoré žiadateľ predložil, a podrobila ich analýze tak, že zlúčila počet účastníkov za kalendárne štvrťroky. Zistila tým, že:

(33)

Nárast podielu čínskych respondentov na existujúcej referenčnej hodnote bol preto spôsobený tak klesajúcim počtom iných než čínskych respondentov, ako aj rastúcim počtom čínskych respondentov.

(34)

Okrem toho sa podiel čínskych respondentov zvýšil tak, že sa dostal z pomerne nízkej úrovne na úroveň, ktorá lepšie odráža podiel Číny na celosvetovom trhu s výrobkami pre solárny priemysel. Podľa informácií spoločnosti Bloomberg z roku 2014 sa čínska výroba fotovoltických článkov a modulov odhadovala na 78 % svetovej produkcie.

(35)

Graf 1 znázorňuje celkovú účasť respondentov v existujúcej referenčnej hodnote a jej dva čiastkové rady za jednotlivé štvrťroky.

Zdroj: Žiadosť o preskúmanie.

(36)

Žiadateľ uviedol, že čiastkový cenový rad „čínskeho priemeru“ bol historicky nižší ako čiastkový cenový rad „medzinárodného priemeru“. Komisia konštatuje, že čiastkový cenový rad „čínskeho priemeru“ je skutočne historicky nižší ako čiastkový cenový rad „medzinárodného priemeru“.

(37)

Žiadateľ ďalej tvrdil, že „čiastkový cenový rad ‚medzinárodného priemeru‘ […] zostal od prijatia [záväzku] v podstate stabilný“.

(38)

Prešetrovanie ukázalo, že v rozpore s tvrdením žiadateľa čiastkový cenový rad „medzinárodného priemeru“ nezostal od prijatia záväzku stabilný. V rokoch 2013 a 2014 bol v čiastkovom cenovom rade „medzinárodného priemeru“ a čiastkovom cenovom rade „čínskeho priemeru“ v skutočnosti zaznamenaný podobný trend (zvyčajne v rozmedzí ± 0,01 USD). Graf 2 znázorňuje dva čiastkové rady v porovnaní s cenovým radom „celkového priemeru“ od začiatku roka 2013 do konca roka 2014.

Zdroj: Bloomberg, prešetrovanie.

(39)

Z tvrdení žiadateľa uvedených v oddieloch 7.2 a 7.3 vyplynulo, že zvýšenie počtu čínskych respondentov a zvýšenie ich podielu v cenovom rade „celkového priemeru“„výrazne ovplyvnilo“ existujúcu referenčnú hodnotu „smerom nadol“. Doteraz vykonané úpravy minimálnych dovozných cien na základe existujúcej referenčnej hodnoty preto v zásade odrážali zvýšený počet čínskych respondentov, ktorí spoločnosti Bloomberg hlásili nižšie ceny.

(40)

Komisia overila všetky relevantné a náležite zdokumentované dôkazy zhromaždené počas prešetrovania. Zistenia prešetrovania uvedené v oddieloch 7.2 a 7.3 sú tieto:

(41)

Komisia dospela k záveru, že:

(42)

Komisia preto dospela k záveru, že toto preskúmanie ukončí.

(43)

Zistenia tohto prešetrovania boli oznámené zainteresovaným stranám. Zainteresované strany dostali podľa článku 20 základného antidumpingového nariadenia a článku 30 základného antisubvenčného nariadenia príležitosť byť vypočuté a predložiť pripomienky. Žiadateľ a vláda Čínskej ľudovej republiky predložili pripomienky.

(44)

Po prvé, žiadateľ predložil pripomienku, že „zatiaľ čo úroveň čínskej účasti na indexe spoločnosti Bloomberg výrazne vzrástla, […] čínsky podiel na globálnom trhu – ak sa vôbec zmenil – sa zmenil len nepatrne, čo znamená, že vývoj indexu ‚celkového priemeru‘ cien Bloomberg za dané obdobie neodzrkadľoval reálny vývoj podielu na globálnom trhu“.

(45)

Komisia pripúšťa, že čínsky podiel na globálnom trhu sa skutočne v období rokov 2013 až 2014 výrazne nezmenil. To je však iba potvrdením záveru, že reprezentatívnosť existujúcej referenčnej hodnoty sa zlepšila z dôvodov, ktoré už boli uvedené v odôvodnení 34. Samotným účelom tohto cenového radu je zároveň znázorniť vývoj cien, nie vývoj podielov na trhu.

(46)

Po druhé, žiadateľ predložil pripomienku, že „došlo k výraznému poklesu čiastkového cenového radu ‚čínskeho priemeru‘, ktorý už bol výrazne pod cenovou úrovňou čiastkového cenového radu ‚medzinárodného priemeru‘, a že pokles ceny bol o viac než 5 % vyšší než pokles ceny čiastkového cenového radu ‚medzinárodného priemeru‘ počas toho istého obdobia.“

(47)

Komisia podotýka, že pri pohľade na celé obdobie rokov 2013 až 2014 (čo bolo údajové obdobie, ktoré predložil žiadateľ) je toto tvrdenie fakticky nesprávne. V skutočnosti žiadny z predmetných troch cenových radov nevykazuje v rokoch 2013 a 2014 jasnú klesajúcu tendenciu, ako to ukazuje graf 2 v odôvodnení (38) a tabuľka 1 nižšie.

(48)

V rozpore s tvrdením žiadateľa sú začiatočný bod a koncový bod každého z troch cenových radov navzájom veľmi blízko (rozdiel maximálne 0,01 USD nahor a 0,02 USD nadol) a všetky vykázali fluktuáciu nahor aj nadol v tomto rozmedzí. Táto fluktuácia sa riadi podobným vzorcom, pričom najvyššiu úroveň dosiahla v treťom a štvrtom štvrťroku 2013. Rozdiely medzi najvyšším a najnižším údajovým bodom sú zároveň porovnateľné (0,09 USD pre „celkový priemer“, 0,06 USD pre „medzinárodný priemer“ a 0,08 USD pre „čínsky priemer“).

Tabuľka 1

Cenové rady príslušného priemeru v USD/W v rokoch 2013 – 2014

(49)

Na základe týchto údajov neexistujú absolútne žiadne náznaky, že by bol úspešný akýkoľvek druh manipulácie s indexom. Je pravda, že v dôsledku vyššej účasti čínskych spoločností vykazuje cenový rad „celkového priemeru“ mierne prudší pokles než čiastkový cenový rad „medzinárodného priemeru“. Týmto zistením však nemožno spochybniť vhodnosť použitia cenového radu „celkového priemeru“. Je len logickým následkom skutočnosti, že vstupné údaje do tohto cenového radu sú teraz reprezentatívnejšie, pokiaľ ide o podiel Číny na celosvetovom trhu, než boli predtým. Inými slovami cenový rad „celkového priemeru“ teraz slúži svojmu účelu ešte lepšie, než mu slúžil pri svojom zavedení.

(50)

Zároveň nie je správne ani tvrdenie, že pokles ceny „čínskeho priemeru“ bol o viac než 5 % výraznejší než „medzinárodný priemer“. „Čínsky priemer“ v skutočnosti poklesol o 2,8 %, zatiaľ čo „medzinárodný priemer“ vzrástol o 1,2 %. Z toho vyplýva kombinovaný rozdiel vo výške 4 %.

(51)

Komisia ďalej opakovane podotýka, že argument žiadateľa je založený výlučne na porovnaní dvoch izolovaných štvrťrokov, konkrétne tretieho štvrťroku 2013 a štvrtého štvrťroku 2014. V analýze Komisie sa zohľadňuje vývoj cenového radu počas rokov 2013 a 2014, t. j. počas celého obdobia, za ktoré žiadateľ vo svojej žiadosti predložil informácie.

(52)

Žiadateľ tvrdil, že „[…] rastúci počet čínskych respondentov musel zákonite znížiť existujúcu referenčnú hodnotu viac, než na akej úrovni by sa nachádzala, ak by počet čínskych respondentov nebol vzrástol“.

(53)

Komisia tento argument odmieta, pretože žiadateľ opätovne neposkytol žiadne dôkazy na opodstatnenie svojho tvrdenia.

(54)

Žiadateľ tvrdil, že Komisia neanalyzovala „[…] účinok zvýšenia účasti čínskych respondentov na [existujúcej] referenčnej hodnote […]“, „[…] ani cenový účinok celkovej zmeny v primeranom pomere alebo cenový účinok daných dvoch komponentov individuálne […]“ a „[…] či existovali nejaké faktory iné než zvýšená miera ohlasovania čínskych cien, ktoré by vysvetlili daný výsledok“.

(55)

Komisia toto tvrdenie odmieta, pretože takúto analýzu uskutočnila a jej záver je uvedený v oddieloch 7.2 a 7.3 vyššie v texte.

(56)

Žiadateľ ďalej predložil pripomienku, že Komisia neanalyzovala, „[…] či by sa použitím čiastkového cenového radu ‚medzinárodného priemeru‘ ako referenčnej hodnoty počas dotknutého obdobia dosiahol výrazne odlišný výsledok než použitím existujúcej referenčnej hodnoty“. Žiadateľ ďalej požaduje vykonanie takejto analýzy.

(57)

Komisia tento argument i následnú žiadosť odmieta, pretože by to nepatrilo do rozsahu tohto priebežného preskúmania stanoveného v oznámení o začatí preskúmania a zopakovaného v odôvodnení 15. Cieľom tohto preskúmania nie je prešetriť, či by sa použitím iných referenčných hodnôt dosiahol počas dotknutého obdobia výrazne odlišný výsledok než použitím existujúcej referenčnej hodnoty.

(58)

Komisia zdôrazňuje, že primeraná referenčná hodnota by mala byť objektívna, transparentná a založená na čo najširšom možnom pokrytí problematiky. Nezahrnutie čínskych výrobcov, ktorí predstavujú 78 % celosvetového trhu s výrobkami pre solárny priemysel, v tomto prípade nemožno ospravedlniť.

(59)

Žiadateľ predložil pripomienku, že štvrté zistenie vo vyššie uvedenom odôvodnení 40 „nepriamo pripúšťa nereprezentatívnosť [existujúceho] indexu referenčnej hodnoty na začiatku záväzku, čo by samo osebe bolo dostatočným dôvodom na prechod k odlišnej referenčnej hodnote, keďže základným referenčným obdobím naďalej ostáva štvrťrok pred nadobudnutím platnosti záväzku.“ Žiadateľ ďalej predložil pripomienku, že „samotným zahrnutím cien od čínskych respondentov sa automaticky nezabezpečuje reprezentatívnosť existujúcej referenčnej hodnoty, pokiaľ ide o globálne ceny modulov“.

(60)

Komisia tento argument odmieta, pretože nárastom podielu čínskych respondentov na existujúcej referenčnej hodnote sa len zvýšila jeho reprezentatívnosť, pretože lepšie odzrkadľuje podiel čínskych výrobcov na celosvetovom trhu s výrobkami pre solárny priemysel.

(61)

Žiadateľ nakoniec požiadal Komisiu, aby v prešetrovaní pokračovala v snahe získať ďalšie fakty. Žiadateľ však neposkytol žiadne nové skutočnosti nad rámec tých, ktoré už poskytol v žiadosti o preskúmanie uvedenej vo vyššie uvedenom odôvodnení 12. Komisia teda nemá dôvod v prešetrovaní pokračovať.

(62)

Vláda Čínskej ľudovej republiky predložila pripomienky, ktoré len ďalej podporujú záver Komisie ukončiť toto preskúmanie.

(63)

Napriek vyššie uvedeným pripomienkam zainteresovaných strán sa potvrdzujú zistenia Komisie v rámci tohto prešetrovania. Komisia preto toto preskúmanie ukončuje.

(64)

Toto nariadenie je v súlade so stanoviskom výboru zriadeného podľa článku 15 ods. 1 nariadenia (ES) č. 1225/2009 a článku 25 ods. 1 nariadenia (ES) č. 597/2009,