20.10.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 275/46

(1)

Komisii bola 2. augusta 2011 doručená sťažnosť od investičného fondu S.C. Fondul Proprietatea S.A. (ďalej len „navrhovateľ“) v súvislosti s nákupom elektriny spoločnosťou S.C. Hidroelectrica S.A. (ďalej len „Hidroelectrica“) od dodávateľov elektriny za ceny, ktoré boli údajne stanovené vyššie, ako je trhová úroveň.

(2)

Komisia 25. apríla 2012 informovala Rumunsko o svojom rozhodnutí začať konanie podľa článku 108 ods. 2 zmluvy v súvislosti so zmluvami, na základe ktorých spoločnosť Termoelectrica S.A. (ďalej len „Termoelectrica“) a spoločnosť S.C. Electrocentrale Deva S.A. (ďalej len „Electrocentrale Deva“) dodávali elektrinu na veľkoobchodnej úrovni spoločnosti Hidroelectrica (ďalej len „rozhodnutie o začatí konania“).

(3)

Rozhodnutie o začatí konania bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie  (2). Komisia vyzvala rumunské orgány a zainteresované strany, aby predložili svoje pripomienky.

(4)

Rumunské orgány 23. júla 2012 predložili Komisii svoje predbežné pripomienky k rozhodnutiu o začatí konania.

(5)

Komisia dostala predbežné pripomienky iba od spoločnosti Termoelectrica z 11. júna 2012 a od spoločnosti Electrocentrale Deva z 12. júna 2012, ktoré rumunské orgány zaslali Komisii 26. júla 2012. Rumunské orgány znovu zaslali tie isté predbežné pripomienky Komisii 2. augusta 2012.

(6)

Komisia 12. februára 2013 informovala rumunské orgány, že jej neboli doručené žiadne pripomienky od zainteresovaných strán.

(7)

Rumunské orgány 24. marca 2013 zopakovali svoje predbežné stanovisko v tejto veci.

(8)

Komisia požiadala rumunské orgány o ďalšie informácie listami z 29. júla a 11. septembra 2013, 3. marca, 6. augusta a 25. septembra 2014 a 19. januára 2015. Rumunské orgány poskytli ďalšie informácie 11. septembra 2013, 24. marca, 14. mája, 3. septembra, 22. septembra, 10. októbra a 21. októbra 2014 a 20. februára 2015.

(9)

Rumunsko sa 16. apríla 2015 vzdalo svojich práv podľa článku 342 zmluvy v spojení s článkom 3 nariadenia č. 1 (3), aby bolo rozhodnutie prijaté v rumunčine, a súhlasilo s tým, že bude prijaté v angličtine.

(10)

Táto časť opisuje zmluvné strany (t. j.: spoločnosti Hidroelectrica, Termoelectrica a Electrocentrale Deva), ďalších výrobcov elektriny, zmluvy o nákupe elektriny v kontexte rumunského trhu s elektrinou a rôzne okolnosti a prepojenia medzi údajnými príjemcami pomoci.

(11)

Spoločnosť Hidroelectrica bola založená v roku 2000. Spoločnosť Hidroelectrica sa riadi všeobecným právom obchodných spoločností. Jej základné imanie vlastní rumunský štát prostredníctvom ministerstva hospodárstva a obchodu (80,06 %) a navrhovateľ (19,94 %). Rumunský štát je zastúpený vo valnom zhromaždení akcionárov spoločnosti Hidroelectrica. Podľa stanov spoločnosti Hidroelectrica generálny riaditeľ prevádzkuje a zastupuje každodenné podnikateľské činnosti spoločnosti a samostatne rozhoduje o otázkach s výnimkou otázok, ktoré sú vyhradené pre valné zhromaždenie akcionárov a predstavenstvo. Riaditelia spoločnosti Hidroelectrica v praxi kumulovali funkcie s pozíciami vo vláde (4).

(12)

Spoločnosť Hidroelectrica je hlavným výrobcom elektriny v Rumunsku s ročnou výrobnou kapacitou približne 17,5 TWh v bežnom hydrologickom roku. Spoločnosť Hidroelectrica vyrába elektrinu pomocou priehrad a prietokových elektrární. Táto výroba však do veľkej miery kolíše v závislosti od hydrologických podmienok: v roku 2009 dosiahla produkcia spoločnosti Hidroelectrica 16,4 TWh, v roku 2010 21,3 TWh a v roku 2011 14,7 TWh. V roku 2013 mala spoločnosť Hidroelectrica trhový podiel 28,24 % a predbehla spoločnosť Complexul Energetic Oltenia (výrobca elektriny využívajúci uhoľné tepelné elektrárne) s trhovým podielom 20,83 % a spoločnosť Nuclearelectrica s trhovým podielom 20,65 %; obe spoločnosti sú vo vlastníctve štátu.

(13)

Spoločnosť Hidroelectrica vstúpila do konkurzného konania 26. júna 2012 (5) a vystúpila z neho 26. júna 2013 (6). Dňa 25. februára 2014 spoločnosť Hidroelectrica opäť vstúpila do konkurzného konania.

(14)

Dodávatelia, s ktorými spoločnosť Hidroelectrica uzatvorila zmluvy, ktoré sú predmetom vyšetrovania, sú spoločnosti Termoelectrica a Electrocentrale Deva, dvaja výrobcovia elektriny využívajúci uhoľné elektrárne, ktorí sú priamo alebo nepriamo v úplnom vlastníctve štátu a ktorých ročná výrobná kapacita ku dňu podpisu zmlúv predstavovala 1,7 TW a 1,3 TW a trhový podiel dosahoval 3 % a 5 % v roku 2009 (7) a 1,9 % a 4,1 % v roku 2011 (8). Spoločnosti Termoelectrica a Electrocentrale Deva predávali elektrinu vyrábanú z domáceho uhlia, ktoré bolo nákladné a neschopné konkurencie (9).

(15)

Spoločnosť Electrocentrale Deva bola divíziou spoločnosti Termoelectrica do konca decembra 2001, keď bola spolu s ďalšími divíziami vo vlastníctve štátu (CE Craiova, Electrocentrale Bucuresti, CE Rovinari atď.) zapísaná v registri ako samostatná spoločnosť. Jediným akcionárom spoločnosti Electrocentrale Deva bola do 27. marca 2012 spoločnosť Termoelectrica.

(16)

V oblasti výroby elektriny dominujú v Rumunsku štátom riadené spoločnosti, ktorých celkový trhový podiel predstavuje približne 90 %. (10) Celková čistá výroba elektriny v Rumunsku v roku 2011 predstavovala 60,38 TWh. Na výrobe sa podieľajú prevažne vodné elektrárne (približne 28 % z celkovej výroby), jadrové elektrárne (približne 18 %) a elektrárne vyrábajúce elektrinu z fosílnych palív (približne 51 %). (11)

(17)

Rumunský trh je prepojený najmä s trhom v Bulharsku s čistou prenosovou kapacitou 400 MW v rokoch 2009 – 2010 a v Maďarsku s čistou prenosovou kapacitou 500 – 800 MW v rokoch 2009 – 2010. V danom období nebola čistá kapacita prepojenia s týmito členskými štátmi plne využívaná z dôvodu preťaženia. V rokoch 2009 – 2011 dosahoval tok dovozu a vývozu elektriny do Rumunska a z Rumunska tieto hodnoty: i) v roku 2009 predstavoval dovoz elektriny 676 GWh a vývoz 3 154 GWh (približne 4,8 % z celkového množstva elektriny vyrobenej v Rumunsku); ii) v roku 2010 predstavoval dovoz elektriny 943 GWh a vývoz 3 854 GWh (približne 3,4 % z celkového množstva elektriny vyrobenej v Rumunsku); iii) v roku 2011 predstavoval dovoz elektriny 1 036 GWh a vývoz 2 942 GWh (približne 2,8 % z celkového množstva energie vyrobenej v Rumunsku).

(18)

Zmluva so spoločnosťou Termoelectrica bola uzatvorená 30. júla 2008 (12) a zmluva so spoločnosťou Electrocentrale Deva bola uzatvorená 9. júna 2009 (v tomto rozhodnutí ďalej spoločne označované ako „skúmané zmluvy“) na obdobie desiatich rokov. Skúmané zmluvy ukončila spoločnosť Euro-Insol, súdny správca spoločnosti Hidroelectrica počas konkurzného konania, koncom augusta 2012 (13).

(19)

Spoločnosti Termoelectrica a Electrocentrale Deva oznámeniami požiadali rumunské ministerstvo hospodárstva a obchodu o súhlas s podpisom skúmaných zmlúv, ako sa uvádza v odôvodneniach 20 až 22:

(20)

Oznámením č. 7323 z 15. júla 2008 spoločnosť Termoelectrica uviedla: „[…] spoločnosť Termoelectrica SA analyzovala viaceré spôsoby riešenia tohto naliehavého problému a jediným variantom s vyhliadkou na dosiahnutie rýchleho úspechu bez potreby schválenia EÚ je: podpis dlhodobej (10 ročnej) zmluvy medzi spoločnosťami Termoelectrica SA a Hidroelectrica SA o nákupe elektriny vyrobenej výrobnou jednotkou č. 4 spoločnosti CET Paroșeni. Zmluvná cena bude cena pre spoločnosť CET Paroșeni stanovená orgánom ANRE na regulovanom trhu podľa oprávnených nákladov spoločnosti Termoelectrica SA; a podpis dlhodobej (približne 10 ročnej) zmluvy so spoločnosťou Compania Națională a Huilei Petrosani o nákupe uhlia. Pre spoločnosť Termoelectrica SA (SE Paroșeni) a aj pre spoločnosť Compania Națională a Huilei (14) by sa tak […] mohla zabezpečiť dlhodobá budúcnosť týchto dvoch spoločností v údolí rieky Jiu“.

(21)

Oznámením č. 10855 z 27. mája 2009 spoločnosť Electrocentrale Deva žiadala: „[…] S cieľom predísť konkurzu spoločnosti a vytvoriť podmienky potrebné na financovanie a realizáciu investícií potrebných na pokračovanie prevádzky žiadame o váš súhlas s rokovaním a uzatvorením zmluvy na 10 rokov medzi spoločnosťou Electrocentrale Deva a spoločnosťou Hidroelectrica București, na základe ktorej bude spoločnosti Hidroelectrica predávaná elektrina v množstve zodpovedajúcom priemernému výkonu 150 MW, a to navyše k množstvu dodávanému na regulovanom trhu a za cenu schválenú orgánom ANRE, ktorá pokryje oprávnené výrobné náklady“.

(22)

Tieto dve oznámenia schválili zástupcovia rumunského ministerstva hospodárstva a obchodu na úrovni ministra a/alebo štátneho tajomníka. V skúmaných zmluvách sa uvádza, že boli uzatvorené na základe týchto oznámení.

(23)

Podľa zmluvy so spoločnosťou Termoelectrica nemala spoločnosť Hidroelectrica ani spoločnosť Termoelectrica možnosť zmluvu ukončiť. Podľa zmluvy so spoločnosťou Electrocentrale Deva mala spoločnosť Hidroelectrica aj spoločnosť Electrocentrale Deva možnosť zmluvu ukončiť v nasledujúcich prípadoch: i) ak druhá strana stratí kvalitu výrobcu, a to do 5 pracovných dní odo dňa straty tejto kvality; ii) ak jedna zo strán odmietne uzatvoriť novú zmluvu alebo zmeniť existujúcu zmluvu v prípade zmeny hospodárskych a technických podmienok existujúcich ku dňu uzatvorenia zmluvy; iii) v ďalších prípadoch stanovených akýmikoľvek príslušnými zákonmi alebo právnymi predpismi (15).

(24)

V zmluve so spoločnosťou Termoelectrica sa uvádzajú tieto podrobnosti: i) zmluvnú cenu bude každoročne stanovovať rumunský regulačný orgán v oblasti energetiky (ďalej len „ANRE“) podľa výrobných nákladov odôvodnených spoločnosťou Termoelectrica; ii) spoločnosť Hidroelectrica každý mesiac odkúpi všetku elektrinu, ktorú vyrobí elektráreň Paroseni. (16) Zmluva bola odo dňa podpisu do jej ukončenia súdnym správcom v konkurznom konaní upravená osemkrát (sedem dodatkov sa týkalo úpravy cien). (17)

(25)

V zmluve so spoločnosťou Electrocentrale Deva sa uvádzajú tieto podrobnosti: i) zmluvnú cenu bude stanovovať orgán ANRE podľa výrobných nákladov odôvodnených spoločnosťou Electrocentrale Deva.; ii) pokiaľ by orgán ANRE už nereguloval ceny elektriny, cena sa má určiť na základe rokovaní medzi stranami a nesmie byť nižšia ako zmluvná cena v predchádzajúcom roku; iii) zmluvné strany si nebudú účtovať žiadne sankcie alebo akýkoľvek iný poplatok v prípade, že predávajúci nedodá zmluvné množstvo elektriny alebo odberateľ nezaplatí zmluvnú cenu. (18) Zmluva bola odo dňa podpisu do jej ukončenia súdnym správcom v konkurznom konaní upravená päťkrát (19) (všetky zmeny sa týkali úpravy cien).

(26)

Napriek jednoznačným ustanoveniam v oboch zmluvách, podľa ktorých mal zmluvnú cenu stanovovať zvyčajne orgán ANRE, sa úpravy cien v praxi vykonávali na základe predchádzajúceho súhlasu ministerstva hospodárstva a obchodu, až na tri výnimky (20).

(27)

Spoločnosť Hidroelectrica napríklad v oznámení (dátum nečitateľný) žiadala o súhlas ministerstva hospodárstva a obchodu s úpravou cien na obdobie od 1. augusta 2009 do 31. decembra 2009 vzhľadom na „zvyšujúce sa výrobné náklady“. V rovnakom liste je jasne uvedené, že „účelom uzatvorenia a plnenia týchto dvoch zmlúv je predávať na konkurenčnom trhu množstvo elektriny vyrobenej uhoľnými a vodnými elektrárňami, a tiež poskytnúť týmto dvom výrobcom elektriny využívajúcim tepelné elektrárne zmluvu, ktorú finančné inštitúcie prijmú ako hypotéku, s cieľom získať dlhodobé úvery nevyhnutné na vykonanie investícií potrebných na udržanie licencií na výrobu elektriny“.

(28)

Spoločnosť Hidroelectrica podobne v inom oznámení žiadala o súhlas ministerstva hospodárstva a obchodu, aby mohla byť zachovaná cena 230 RON/MWh z roku 2009 aj na obdobie od 1. januára 2010 do 31. marca 2010, s cieľom „získať príjmy potrebné na pokračovanie prebiehajúcej reštrukturalizácie producenta čierneho uhlia na výrobu elektrickej energie a výrobcu tepelnej energie […]“.

(29)

Po uzavretí skúmaných zmlúv spoločnosť Hidroelectrica navyše v oznámení č. 6547 z roku 2011 žiadala o súhlas ministra hospodárstva a obchodu s úpravou cien na rok 2011 s cieľom umožniť spoločnosti Termoelectrica a spoločnosti Electrocentrale Deva: „získať dlhodobé úvery nevyhnutné na vykonanie investícií potrebných na udržanie licencií na výrobu elektriny a tiež získať príjmy potrebné na reštrukturalizáciu výrobcu Compania Nationala a Huilei“.

(30)

Vo všetkých uvedených oznámeniach sa tiež jasne uvádza, že spoločnosť Hidroelectrica žiadala o súhlas ministerstva hospodárstva a obchodu s tým, „aby bolo výkonné vedenie troch výrobcov elektriny splnomocnené na podpis dodatkov týkajúcich sa nových cien“.

(31)

Všetky dodatky k skúmaným zmluvám týkajúce sa úprav cien okrem toho odkazujú na interné oznámenia vydané spoločnosťou Hidroelectrica a schválené ministrom hospodárstva a obchodu alebo štátnym tajomníkom ministerstva hospodárstva a obchodu s troma výnimkami uvedenými v odôvodnení 26, na základe ktorých boli tieto úpravy cien schválené (21).

(32)

Množstvo nakúpenej elektriny a priemerné ceny zaplatené podľa skúmaných zmlúv v rokoch 2009 až 2011 boli takéto (22):

(33)

Obchod s elektrinou prebieha v Rumunsku predovšetkým na dvoch trhoch: i) regulovaný trh s elektrinou, na ktorom sa s elektrinou obchoduje na základe regulovaných taríf a podmienok, a ii) konkurenčný trh s elektrinou, na ktorom sa s elektrinou obchoduje voľne, a to najmä prostredníctvom dvoch hlavných typov zmlúv: relatívne štandardné bilaterálne zmluvy, na základe ktorých sa obchoduje na centralizovanom trhu, a voľne dojednané bilaterálne zmluvy, tzv. trh priamo dojednaných zmlúv.

(34)

Transakcie na regulovanom trhu s elektrinou sa realizujú prostredníctvom rámcových dohôd o predaji a kúpe uzatvorených medzi výrobcami elektriny pôsobiacimi na regulovanom trhu, medzi ktorých patrí spoločnosť Hidroelectrica, a „dodávateľmi poslednej inštancie“, ktorí zabezpečujú distribúciu elektriny koncovým používateľom. Oprávnení zákazníci kupujú elektrinu za regulované tarify. Na regulovanom trhu stanovuje orgán ANRE každý rok ex ante ceny a objemy, ktoré majú dodať výrobcovia elektriny. Až do obdobia rokov 2009 – 2010, keď sa skúmané zmluvy začali realizovať, sa na regulovanom trhu obchodovalo so 56 až 61 % elektriny spotrebovanej v Rumunsku.

(35)

Od roku 2005 sa konkurenčný trh s elektrinou v Rumunsku delí na päť špecifických trhov: i) centralizované trhy spravované spoločnosťou OPCOM; ii) trh priamo dojednaných zmlúv; iii) trh doplnkových služieb; iv) vyrovnávací trh a v) vývozný trh.

(36)

Centralizované trhy spravuje spoločnosť OPCOM. Spoločnosť OPCOM bola zriadená v roku 2001 na základe rozhodnutia vlády č. 627/2000 ako akciová spoločnosť a dcérska spoločnosť v 100 % vlastníctve spoločnosti Transelectrica, prevádzkovateľa prenosovej sústavy. Na základe licencie udelenej orgánom ANRE bola spoločnosť OPCOM určená ako platforma pre obchod s elektrinou v Rumunsku na veľkoobchodnej úrovni. OPCOM je jediná energetická burza v Rumunsku, ktorá poskytuje priestor pre obchod s elektrinou a plní úlohu sprostredkovateľa.

(37)

V rámci platformy OPCOM existuje päť druhov segmentov trhu: i) denný trh; ii) vnútrodenný trh (23), iii) centralizované bilaterálne trhy, t. j. centralizovaný trh bilaterálnych zmlúv prostredníctvom verejnej dražby „OPCOM-PCCB“ a centralizovaný trh bilaterálnych zmlúv prostredníctvom nepretržitého vyjednávania – CMBC-KN; iv) centralizovaný trh zelených certifikátov a v) obchodná platforma pre certifikáty emisií skleníkových plynov. Transakcie na platforme OPCOM sa začali až v roku 2005, a to iba v segmente denného trhu a OPCOM-PCCB.

(38)

Skúmané zmluvy boli uzatvorené na trhu priamo dojednaných zmlúv v Rumunsku, čo je segment trhu relevantný pre posúdenie v tejto veci.

(39)

V trhovom segmente OPCOM-PCCB organizuje platforma OPCOM verejné dražby na predaj a nákup elektriny. Ponuky každého výrobcu/dodávateľa/spotrebiteľa na predaj/nákup sa predkladajú subjektu v trhovom hospodárstve. V každej ponuke sa musí uviesť: i) minimálna cena, za ktorú strana predá elektrinu, alebo maximálna cena, za ktorú elektrinu kúpi, a ii) rámcová dohoda, podľa ktorej ponúkajúca strana plánuje elektrinu dodávať/kupovať. V ponukách na predaj a nákup sú stanovené podmienky dodávok vrátane množstva elektriny, obdobia platnosti (minimálne jeden mesiac a až do jedného roka) a tiež predpokladanej rámcovej dohody. Cena vychádza zo zásady najlepšie reagujúcej cenovej ponuky. Do rokov 2009 a 2010, keď sa začali skúmané zmluvy realizovať, predstavoval predaj na trhu OPCOM-PCCB menej ako 7 % elektriny vyrobenej v Rumunsku.

(40)

Po uverejnení rozhodnutia o začatí konania prijala Komisia v súlade s článkom 102 zmluvy rozhodnutie, ktorým sa stanovuje, že energetická burza, ktorú riadi OPCOM, predstavuje relevantný trh so službami, na ktorom je OPCOM dominantným aktérom, oddelený od trhu priamo dojednaných zmlúv (24).

(41)

Trh priamo dojednaných zmlúv je voľný trh, ktorý nereguluje orgán ANRE. Zmluvné strany dojednávajú množstvo, ceny a ďalšie zmluvné ustanovenia bilaterálne. Poskytuje to stranám vysokú mieru flexibility pri dojednávaní podmienok kúpnych zmlúv. Podmienky zmlúv sú dôverné.

(42)

Listom z 21. februára 2014 Komisia požiadala rumunské orgány o poskytnutie informácií o bilaterálne dojednaných zmluvách uzavretých na rumunskom trhu s porovnateľným obdobím platnosti a množstvom dodanej elektriny, s výnimkou skúmaných zmlúv. Žiadosť Komisie sa vzťahovala na všetkých rumunských dodávateľov elektriny v štátnom alebo súkromnom vlastníctve. Rumunské orgány poskytli 14. mája 2014 požadované kľúčové časti všetkých zmlúv podpísaných odberateľmi elektriny s ročnou spotrebou elektriny vyššou ako 150 GWh v každom roku v období rokov 2009 až 2011 (25).

(43)

Rumunské orgány zdôraznili, že predmetom ad hoc zberu údajov požadovaných Komisiou boli všetky zmluvy, ktoré v príslušnom období na maloobchodnom trhu za konkurenčných podmienok uzatvorili iní spotrebitelia, ako sú domácnosti. Rumunské orgány predložili 75 súborov ročných údajov zo zmlúv z obdobia rokov 2009 – 2011 s platnosťou jeden alebo viac rokov, ktoré sú v tejto veci relevantné. Komisia uznáva, že rumunské orgány predložili príslušné údaje týkajúce sa všetkých zmlúv, ktoré spĺňajú kritériá požadované Komisiou (porovnateľné obdobie platnosti a množstvo) za príslušné obdobie rokov 2009 – 2011. Skúmané zmluvy predstavovali približne 17 % z celkového objemu elektriny, ktorá bola predmetom priamo dojednaných zmlúv uzatvorených v období rokov 2009 – 2011 a poskytnutých Rumunskom.

(44)

Z údajov predložených rumunskými orgánmi vyplýva nasledujúca úroveň najvyšších cien zaplatených na voľnom trhu za maloobchodný predaj elektriny v rokoch 2009 – 2011: v roku 2009: 266,5 RON/MWh; v roku 2010: 229,96 RON/MWH a v roku 2011: 232,33 RON/MWh. Každá z týchto zmlúv však jednotlivo predstavovala menšie množstvo ako jednotlivé skúmané zmluvy.

(45)

Z preskúmania informácií týkajúcich sa zmlúv uzatvorených inými dodávateľmi ako spoločnosti Termoelectrica a Electrocentrale Deva vyplýva, že v roku 2009, keď sa skúmané zmluvy začali realizovať, žiadny iný dodávateľ neuzatvoril zmluvu o dodávkach, ktorá sa dostatočne podobá na tieto dve skúmané zmluvy, pokiaľ ide o množstvo (približne 900 GWh a 500 GWh v každej) a obdobie platnosti (10 rokov). Zmysluplné porovnanie so skúmanými zmluvami je možné vykonať len s inými zmluvami s rovnakým množstvom, obdobím platnosti a/alebo dátumom nadobudnutia platnosti. Keďže takéto úplne porovnateľné zmluvy neexistujú, na objasnenie rozdielov medzi zmluvami je potrebná ekonometrická analýza, ktorej zdôvodnenie a výsledky sú uvedené v odôvodneniach 77 – 80 a v prílohe.

(46)

V rokoch 2009 – 2011 predávala spoločnosť Hidroelectrica približne 60 % svojej elektriny aj iným súkromným odberateľom prostredníctvom dlhodobých veľkoobchodných a maloobchodných zmlúv, ktoré sú predmetom vyšetrovania Komisie. (26) Predajné ceny spoločnosti Hidroelectrica v týchto zmluvách boli o viac ako 40 % nižšie ako veľkoobchodné nákupné ceny, ktoré spoločnosť Hidroelectrica v priemere zaplatila spoločnostiam Termoelectrica a Electrocentrale Deva. Napríklad najvyššia predajná cena za elektrinu bola podľa týchto zmlúv 159,8 RON/MWh v roku 2009 a 168 RON/MWh v roku 2010.

(47)

Spoločnosť Hidroelectrica uzatvorila zmluvy o predaji menšieho množstva elektriny aj s ďalšími stranami (27). Najvyššia predajná cena za elektrinu podľa týchto maloobchodných zmlúv bola v príslušnom období 185 RON/MWh v roku 2009, 190 RON/MWh v roku 2010 a 160 RON/MWh v roku 2011, t. j. v priemere približne o 13 % nižšia cena ako veľkoobchodné nákupné ceny, ktoré spoločnosť Hidroelectrica zaplatila spoločnostiam Termoelectrica a Electrocentrale Deva.

(48)

Elektráreň Paroseni spoločnosti Termoelectrica, ktorá v praxi dodávala zakúpené množstvo elektriny podľa skúmanej zmluvy so spoločnosťou Termoelectrica, sa stala samostatným subjektom a 11. júla 2011 bola zapísaná do rumunského obchodného registra pod názvom Electrocentrale Paroseni (28). Spoločnosť Electrocentrale Paroseni prevzala 22. septembra 2011 všetky práva a povinnosti spoločnosti Termoelectrica vyplývajúce zo skúmanej zmluvy so spoločnosťou Hidroelectrica. Spoločnosť Electrocentrale Paroseni dodávala elektrinu spoločnosti Hidroelectrica v septembri a októbri 2011, hoci množstvo bolo zanedbateľné.

(49)

K dátumu ukončenia dodávok podľa skúmaných zmlúv bola spoločnosť Termoelectrica stále jediným akcionárom spoločnosti Electrocentrale Deva aj spoločnosti Electrocentrale Paroseni.

(50)

Na základe mimoriadneho nariadenia č. 84/2011 (29) sa medzi spoločnosťou Termoelectrica a štátom uskutočnila konverzia dlhu na kapitál. Spoločnosť Termoelectrica tak štátu previedla svoje akcie v rôznych spoločnostiach (Electrocentrale Deva, Electrocentrale Paroseni a Electrocentrale Bucuresti) ako úhradu svojich dlhov voči štátu. Tento prevod akcií sa uskutočnil na základe hodnotiacich správ vypracovaných nezávislým hodnotiteľom.

(51)

Spoločnosti Electrocentrale Paroșeni a Electrocentrale Deva sa zlúčili do jedného právneho subjektu s názvom Complexul Energetic Hunedoara (ďalej len „CEH“), spoločnosti v úplnom vlastníctve štátu, ktorá bola zapísaná do rumunského obchodného registra 1. novembra 2012. Spoločnosť CEH prevzala všetky práva a povinnosti spoločností Electrocentrale Paroseni a Electrocentrale Deva. K 1. augustu 2013 spoločnosť CEH prevzala aj spoločnosť Societatea Națională a Huilei, spoločnosť vyčlenenú z baní štátom vlastnenej spoločnosti Compania Națională a Huilei, ktorá dodávala uhlie spoločnostiam Termoelectrica a Electrocentrale Deva. V súčasnosti sa všetky tri spoločnosti považujú za pobočky spoločnosti CEH bez právnej subjektivity.

(52)

Spoločnosť Termoelectrica je v likvidácii (30) a podľa správy z 1. októbra 2013 majú jej aktíva trhovú hodnotu vo výške približne 80 miliónov EUR a likvidačnú hodnotu vo výške približne 60,5 milióna EUR. Spoločnosti Termoelectrica však zostali dlhy spoločností Electrocentrale Deva, Electrocentrale Paroseni a Electrocentrale Bucuresti.

(53)

Vývoj po roku 2011 v súvislosti so spoločnosťami Termoelectrica a Electrocentrale Deva, ako aj rôzne prepojenia vysvetlené v odôvodneniach 48 až 52 sú prehľadnejšie znázornené v tomto grafe:

(54)

V rozhodnutí o začatí konania Komisia vyjadrila pochybnosti, či boli ceny za nákup elektriny podľa skúmaných zmlúv v súlade s trhovými cenami a či predstavovali štátnu pomoc. Ak by išlo o štátnu pomoc, Komisia vyjadrila pochybnosti, či by táto pomoc bola zlučiteľná so zmluvou.

(55)

Komisia porovnala ceny stanovené v skúmaných zmluvách s cenami, za ktoré sa s elektrinou obchodovalo na trhu OPCOM-PCCB, a konštatovala, že ceny, za ktoré spoločnosť Hidroelectrica kupovala elektrinu od údajných príjemcov pomoci, boli o 40 až 55 % vyššie ako prevládajúca cena elektriny na otvorenom trhu s elektrinou OPCOM-PCCB. Spoločnosti Hidroelectrica preto podľa všetkého vznikli vyššie náklady, ako bolo nevyhnutné, zatiaľ čo údajným príjemcom pomoci bola poskytnutá pomoc, ktorá zvýšila ich príjmy a nebola určená na dosiahnutie žiadneho konkrétneho cieľa spoločného záujmu. Komisia preto prijala predbežné stanovisko, že údajní príjemcovia pomoci získali neoprávnenú výhodu v podobe umelo zvýšených cien elektriny stanovených v skúmaných zmluvách a ich neskorších zmenách.

(56)

Komisia dospela k predbežnému záveru, že posudzované tarify za elektrinu mali selektívnu povahu, pretože sa vzťahovali len na určité podniky.

(57)

Komisia ďalej dospela k predbežnému záveru, že zvýhodnené tarify za elektrinu môžu predstavovať presun štátnych zdrojov pripísateľných štátu, pretože spoločnosť Hidroelectrica bola riadená rumunským štátom (80,06 % jej akciového kapitálu vlastnilo Rumunsko). Komisia ďalej odkázala na ministerský výnos č. 445/2009, podľa ktorého boli zástupcovia ministerstva hospodárstva, obchodu a podnikateľského prostredia a členovia správnych rád štátom vlastnených elektroenergetických spoločností povinní zabezpečiť, aby sa s elektrinou určenou pre veľkoobchodný trh od 31. marca 2010 obchodovalo výlučne na platforme OPCOM.

(58)

Zástupcovia ministerstva hospodárstva a obchodu teda ovládali alebo aspoň ovplyvňovali postupy štátom vlastnených spoločností pri uzatváraní zmlúv vrátane postupov spoločnosti Hidroelectrica pri uzatváraní zmlúv. To mohlo mať vplyv na obchod v rámci Únie v zmysle článku 107 ods. 1 zmluvy.

(59)

Podľa predbežného záveru Komisie, ak skúmané zmluvy poskytovali štátnu pomoc, boli by považované za pomoc poskytnutú v rozpore s oznamovacou povinnosťou a povinnosťou zdržať sa konania stanovenou v článku 108 ods. 3 zmluvy.

(60)

S prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti Komisia dospela k predbežnému záveru, že zvýhodnené tarify za elektrinu mohli predstavovať štátnu pomoc, a vyzvala Rumunsko, aby poskytlo dostatočné informácie na vyvrátenie jej pochybností.

(61)

Rumunské orgány sa nevyjadrili k otázke, či skúmané zmluvy predstavovali štátnu pomoc, alebo nie. Dňa 24. marca 2013 poskytlo Rumunsko vyjadrenie k pripomienkam tretích strán týkajúcim sa iných prípadov súvisiacich so spoločnosťou Hidroelectrica, ktoré boli tiež predmetom vyšetrovania Komisie (31). Rumunské orgány opäť neposkytli žiadne stanovisko.

(62)

V rámci formálneho vyšetrovacieho konania boli rumunské orgány požiadané o vysvetlenie hospodárskych dôvodov na uzatvorenie skúmaných zmlúv. Rumunsko v tejto súvislosti neposkytlo žiadne odôvodnenie. Rumunsko iba uviedlo, že skúmané zmluvy umožnili spoločnosti Hidroelectrica lepšie stanoviť maximálnu hodnotu nákladov, ktoré vznikli pri nákupe elektriny a chránili ju pred volatilitou cien na spotovom trhu.

(63)

Rumunské orgány ďalej tiež vysvetlili, že skúmané zmluvy neboli dohodami o pomoci, ako sa uvádza aj v správe súdneho správcu spoločnosti Hidroelectrica v konkurznom konaní v súvislosti s príčinami platobnej neschopnosti spoločnosti Hidroelectrica (32). Podľa tejto správy predstavujú dohody o pomoci zmluvy uzatvorené spoločnosťou Hidroelectrica s cieľom pokryť výpadky vo vlastnej výrobe. Účelom tohto typu zmluvy je predísť úhrade akýchkoľvek škôd spôsobených nedodržaním zmluvného záväzku k dodávke.

(64)

Rumunské orgány objasnili (33), prečo orgán ANRE s výnimkou troch prípadov uvedených v odôvodnení 28 v praxi nestanovil zmluvné ceny v zmysle skúmaných zmlúv. Vysvetlili, že skúmané zmluvy neboli uzatvorené na regulovanom trhu, a preto cenu neupravoval orgán ANRE. Rumunské orgány tiež vysvetlili, že: i) orgán ANRE pôdne poskytoval ministerstvu hospodárstva a obchodu minimálnu a maximálnu prahovú hodnotu, na základe ktorej sa stanovovali ceny; ii) tieto prahové hodnoty boli stanovené na základe jasných technických parametrov špecifických pre výrobcov elektriny využívajúcich tepelné elektrárne; iii) orgán ANRE potom prestal túto činnosť vykonávať a ministerstvo hospodárstva a obchodu ju začalo vykonávať podľa podobných zásad ako orgán ANRE.

(65)

Pokiaľ ide o skúmanú zmluvu so spoločnosťou Termoelectrica, rumunské orgány potvrdili, že spoločnosť Hidroelectrica bola jediným spotrebiteľom elektriny z elektrárne Paroseni spoločnosti Termoelectrica. Ďalej vysvetlili, že spoločnosť Hidroelectrica nekupovala celé množstvo elektriny, ako sa v skúmanej zmluve pôvodne odhadovalo, ale kupovala iba množstvo potrebné na pokrytie kolísania vo výrobe vzhľadom na nepredvídateľný vývoj hydrologických podmienok.

(66)

Pokiaľ ide o skúmanú zmluvu so spoločnosťou Electrocentrale Deva, rumunské orgány uviedli, že spoločnosť Electrocentrale Deva v príslušnom období rokov 2009 – 2011 predávala elektrinu aj iným klientom ako spoločnosti Hidroelectrica. Bolo teda preukázané, že v rokoch 2010 a 2011 predala spoločnosť Electrocentrale Deva veľké množstvo elektriny (porovnateľné alebo dokonca vyššie množstvo) za porovnateľné ceny iným zákazníkom ako spoločnosti Hidroelectrica (34).

(67)

V úvodných poznámkach k rozhodnutiu o začatí konania uviedli spoločnosti Termoelectrica a aj Electrocentrale Deva, že pôvodné zmluvné ceny ani ich následné zmeny im neposkytli žiadnu výhodu, a tvrdili, že tieto ceny boli stanovené orgánom ANRE a vypočítané na základe ich výrobných nákladov.

(68)

Rumunsko okrem toho uviedlo, že neskoršie zmeny zmluvných cien boli dané zvýšením ceny ropy (35) alebo uhlia (36). Spoločnosť Electrocentrale Deva tiež tvrdila, že cena elektriny bola približne zo 70 % ovplyvňovaná cenou uhlia.

(69)

V tomto rozhodnutí Komisia posudzuje, či spoločnosti Termoelectrica a Electrocentrale Deva prijali štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 zmluvy (pozri odôvodnenie 101), a ak áno, či je táto pomoc zlučiteľná s vnútorným trhom (pozri odôvodnenia 102 až 105).

(70)

Podľa článku 107 ods. 1 zmluvy pomoc poskytovaná v akejkoľvek forme členským štátom alebo zo štátnych prostriedkov, ktorá narúša hospodársku súťaž alebo hrozí narušením hospodárskej súťaže tým, že zvýhodňuje určitých podnikateľov alebo výrobu určitých druhov tovaru a ovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi, je nezlučiteľná s vnútorným trhom.

(71)

Podmienky stanovené v článku 107 ods. 1 zmluvy sú kumulatívne, preto musia byť splnené všetky podmienky súčasne, aby sa opatrenie mohlo považovať za štátnu pomoc.

(72)

Na účely článku 107 ods. 1 zmluvy je na stanovenie toho, či bola spoločnostiam Termoelectrica a Electrocentrale Deva v dôsledku uzatvorenia a vykonávania skúmaných zmlúv poskytnutá hospodárska výhoda, ktorá by inak za trhových podmienok nebola dostupná, potrebné zistiť, aké ceny boli účtované v Rumunsku za trhových podmienok v rokoch 2009 až 2011 pri podobných transakciách.

(73)

Z vyšetrovania v tejto súvislosti v rozpore s predbežným stanoviskom uvedeným v rozhodnutí o začatí konania vyplynulo, že podmienky a obdobie platnosti zmlúv o dodávkach elektriny uzatvorených na trhu OPCOM-PCCB nie sú dostatočne porovnateľné so skúmanými zmluvami, najmä pokiaľ ide o obdobie platnosti a individualizované bilaterálne dojednané podmienky (odôvodnenia 18, 23 – 25, 39 a 40). Na riadne fungujúcich trhoch s elektrinou, ktoré majú primeranú likviditu a forwardové nástroje umožňujúce predvídať ceny budúcich dodávok, sú spotové ceny dobrým ukazovateľom alebo proxy trhových cien, ktorý sa môže použiť ako referenčná hodnota na posúdenie cenovej úrovne v konkrétnych zmluvách. V tomto prípade však vzhľadom na stále pomerne vysoký podiel dopytu, ktorý bol v Rumunsku v roku 2009 pokrývaný za regulované tarify, obmedzenú likviditu obchodných platforiem OPCOM v rokoch 2009 – 2011 a skutočnosť, že energetické burzy spravované spoločnosťou OPCOM boli určené ako relevantný protimonopolný trh podliehajúci zneužitiu dominantného postavenia (odôvodnenia 34 až 40), je pri posudzovaní možnej prítomnosti hospodárskej výhody oproti trhovým cenám primerané opierať sa o vhodné referenčné hodnoty, ktoré sú iné ako ceny na trhu OPCOM PCCB.

(74)

V tejto súvislosti však podobnosť s cenami, ktoré zaplatili iní kupujúci ako spoločnosť Hidroelectrica, alebo zdôvodnenie založené na nákladoch, ktoré predložilo Rumunsko a príjemcovia (odôvodnenia 66 až 68), nie sú opodstatneným ukazovateľom súladu zmluvných podmienok a sporných cien s trhovými podmienkami.

(75)

Ceny, ktoré platila spoločnosť Hidroelectrica spoločnosti Electrocentrale Deva v rokoch 2009 až 2011, boli v skutočnosti podobné cenám, ktoré platili iní distribútori elektriny v štátnom alebo súkromnom vlastníctve, ktorí kupovali elektrinu od spoločnosti Electrocentrale Deva. Tieto nákupy však prebiehali medzi spoločnosťou Electrocentrale Deva a distribútormi elektriny, ktorí predávali elektrinu do domácností a malých podnikov na maloobchodnom trhu za regulované ceny a za regulovaných podmienok (odôvodnenie 34). Spoločnosť Hidroelectrica nakupovala elektrinu na veľkoobchodnom trhu na účely opätovného predaja priemyselným odberateľom a/alebo obchodníkom na konkurenčnom trhu, na ktorom neboli ceny ani objem regulované, a odberatelia nemuseli kupovať od drahých predajcov, napríklad spoločností Termoelectrica a Electrocentrale Deva, a mohli si vybrať najlacnejšieho dodávateľa nezávisle od jeho výrobných nákladov. Preto, hoci boli ceny podobné, a za predpokladu, že predaj spoločnosti Termoelectrica a Electrocentrale Deva na regulovanom trhu umožnil pokrytie nákladov, ceny, ktoré platili distribútori elektriny spoločnostiam Termoelectrica a Electrocentrale Deva, nie sú porovnateľné a nemôžu predstavovať opodstatnenú referenčnú hodnotu pre ceny, ktoré platila spoločnosť Hidroelectrica na konkurenčnom voľnom trhu.

(76)

To isté platí aj o zdôvodnení nákladov predloženým spoločnosťami Termoelectrica a Electrocentrale Deva a rumunskými orgánmi, ktoré iba vysvetľuje, prečo boli ceny, za ktoré boli spoločnosti Termoelectrica a Electrocentrale Deva schopné predávať bez straty, vysoké. Toto zdôvodnenie nedokazuje, že tieto ceny boli v súlade s trhovými cenami stanovenými za konkurenčných podmienok, ako sú tie, na základe ktorých mala spoločnosť Hidroelectrica uzatvoriť a vykonávať skúmané zmluvy, pokiaľ sa mali považovať za zmluvy, ktoré nepredstavujú štátnu pomoc.

(77)

Na účely zistenia, či boli zmluvné ceny v súlade s trhovými podmienkami v Rumunsku, je vhodné ich porovnať s cenovými podmienkami, ktoré prevládali pri iných bilaterálne dojednaných zmluvách existujúcich na voľnom trhu súčasne so skúmanými zmluvami. Komisia použila súbor údajov, ktorý poskytli rumunské orgány, pretože ho považuje za najlepší dostupný zdroj dôkazov odrážajúci trhové podmienky v Rumunsku (odôvodnenia 42 až 45). Ako sa uvádza v odôvodnení 45, charakteristikám skúmaných zmlúv nezodpovedá žiadna dlhodobá zmluva uzavretá alebo platná v roku 2009. Komisia preto vykonala ekonometrickú analýzu s cieľom odhadnúť referenčnú cenu na základe zmlúv o dodávke elektriny platných súčasne so skúmanými zmluvami počas príslušného obdobia. Podrobný technický popis ekonometrickej analýzy a jej výsledky sú uvedené v prílohe I.

(78)

Vzhľadom na chýbajúcu konkrétnu referenciu na preukázanie „trhových podmienok“ bola s cieľom overiť, či boli v skúmaných zmluvách stanovené ceny vyššie ako trhová cena, referenčná hodnota odhadnutá ako proxy so zohľadnením konzervatívnych predpokladov, a to započítaním významných odchýlok smerom nahor od odhadovanej trhovej ceny. Na základe uvedeného konzervatívneho prístupu Komisia porovnala ceny skúmaných zmlúv s referenčnou trhovou cenou v každom roku v rokoch 2009 až 2011. Porovnanie bolo vykonané na ročnom základe, pretože predajné ceny v skúmaných zmluvách sa zvyšovali každý rok.

(79)

Z analýzy vyplýva, že na základe referenčných cien a konzervatívnych predpokladov boli ceny účtované spoločnosťou Termoelectrica spoločnosti Hidroelectrica vyššie ako trhové ceny. Ak sa náležite zohľadní skutočnosť, že transakcie na veľkoobchodnej úrovni v prípade skúmaných zmlúv sa porovnávajú so zmluvami na maloobchodnej úrovni, po pripočítaní 5 % maloobchodnej marže, ktorú si v priemere účtujú obchodníci na rumunskom trhu, predstavuje rozdiel v porovnaní s trhovými cenami: 18,8 RON/MWh v roku 2010 a 19,8 RON/MWh v roku 2011 v prípade spoločnosti Termoelectrica a 17,5 RON/MWh v roku 2010 a 13,9 RON/MWh v roku 2011.

(80)

Ekonometrická analýza preto poskytuje prvý náznak, že skúmané zmluvy poskytli spoločnostiam Termoelectrica a Electrocentrale Deva hospodársku výhodu oproti trhovým podmienkam. Samotná skutočnosť, že ceny v skúmaných zmluvách boli vyhodnotené ako vyššie než referenčné ceny podobných zmlúv, však nestačí na preukázanie, že subjekt v trhovom hospodárstve konajúci namiesto spoločnosti Hidroelectrica by tieto zmluvy neuzatvoril a nezachoval v platnosti. Na základe objektívnych dôvodov môže stále platiť, že samotné vysoké cenové úrovne nemusia znamenať, že predajcom elektriny je poskytovaná hospodárska výhoda vyššia ako trhové podmienky. Preto je nevyhnutné, aby spoľahlivosť výsledkov ekonometrickej analýzy potvrdili ďalšie dôkazy, že tieto ceny boli vyššie ako ceny za trhových podmienok.

(81)

V tejto súvislosti je potrebné určiť, či spoločnosť Hidroelectrica postupovala porovnateľným spôsobom ako súkromný hospodársky subjekt v podobnej situácii (ďalej len „kritérium súkromného subjektu v trhovom hospodárstve“) (37). Komisia preto posudzovala, či by sa súkromný subjekt nachádzajúci sa v podobnej situácii správal pri uzatváraní a zachovávaní skúmaných zmlúv rovnako ako spoločnosť Hidroelectrica. V tejto súvislosti sú relevantné tieto okolnosti opísané v odôvodneniach 82 až 85 týkajúce sa uzatvorenia a vykonávania skúmaných zmlúv.

(82)

Po prvé, k dátumu uzatvorenia skúmaných zmlúv boli pre spoločnosť Hidroelectrica na trhu dostupné iné lacnejšie zdroje elektriny; napríklad: v rokoch 2008 – 2009 ponúkala spoločnosť Nuclearelectrica elektrinu za 153 RON/MWh v porovnaní s cenou 227 RON/MWh spoločnosti Termoelectrica a 230 RON/MWh spoločnosti Electrocentrale Deva (38).

(83)

Po druhé, spoločnosť Hidroelectrica mohla predávať elektrinu kúpenú od spoločností Termoelectrica a Electrocentrale Deva tretím stranám iba so stratou. Ako sa uvádza v odôvodneniach 46 a 47, maloobchodné predajné ceny spoločnosti Hidroelectrica na voľnom trhu boli výrazne nižšie ako tieto veľkoobchodné nákupné ceny a najvyššia cena, za ktorú spoločnosť Hidroelectrica znovu predala elektrinu na trhu priamo dojednaných zmlúv predstavovala 190 RON/MWh v roku 2010, v porovnaní s nákupnou cenou 230 RON/MWh spoločnosti Termoelectrica a nákupnou cenou 234 RON/MWh spoločnosti Electrocentrale Deva. Z toho vyplýva, že na základe týchto cien predala spoločnosť Hidroelectrica každú megawatthodinu kúpenú od spoločností Termoelectrica a Electrocentrale Deva so stratou.

(84)

V tejto súvislosti z vyšetrovania nevyplynulo žiadne vysvetlenie, prečo spoločnosť Hidroelectrica súhlasila s kúpou celej produkcie elektrárne Paroseni spoločnosti Termoelectrica (odôvodnenie 24). Záväzok odkupovať na dlhodobom 10-ročnom základe akékoľvek množstvo elektriny, ktoré elektráreň vyrobí, výrazne svedčí o tom, že spoločnosť Hidroelectrica nepotrebovala zmluvy, aby splnila vlastné záväzky vyplývajúce zo zmluvy o dodávkach. Túto skutočnosť potvrdilo aj Rumunsko (odôvodnenie 63). Naopak potrebu podporovať nákladnú a nedostatočne konkurencieschopnú prevádzku dvoch spoločností a uhoľných baní, ktoré im dodávali uhlie, predložilo vedenie spoločnosti Termoelectrica (odôvodnenie 20) a spoločnosti Electrocentrale Deva (odôvodnenie 21) zodpovednému ministrovi ako dôvod, prečo mala spoločnosť Hidroelectrica uzatvoriť skúmané zmluvy.

(85)

Ak však verejné podniky pri uzatváraní obchodných transakcií zohľadnia podporu poskytnutú spoločnostiam alebo sektorom v ťažkostiach z dôvodov sociálnej alebo hospodárskej politiky, ktoré nesúvisia s ich obchodnými záujmami, a uzatvoria tieto transakcie za podmienok, ktoré by bežný súkromný subjekt v trhovom hospodárstve neakceptoval, prijaté podmienky, pokiaľ ide o nákupné ceny spoločnosti Hidroelectrica v tomto prípade, by mohli predstavovať neprimeranú hospodársku výhodu pre druhú stranu alebo strany a spĺňať tak jednu z podmienok uplatnenia článku 107 ods. 1 zmluvy.

(86)

Z toho vyplýva, že pri uzatváraní a zachovávaní skúmaných zmlúv spoločnosť Hidroelectrica nepostupovala ako súkromný subjekt v trhovom hospodárstve. V súlade s uvedenými skutočnosťami toto kritérium kvalitatívne potvrdzuje aj výsledok ekonometrickej analýzy, z ktorej vyplýva, že skúmanými zmluvami sa poskytla spoločnostiam Termoelectrica a Electrocentrale Deva hospodárska výhoda, ktorá by za trhových podmienok inak nebola dostupná.

(87)

Údaje poskytnuté rumunskými orgánmi sa nevzťahovali na dlhodobé zmluvy s presne rovnakými podmienkami, pokiaľ ide o množstvo a obdobie platnosti skúmaných zmlúv. Vzhľadom na chýbajúcu konkrétnu referenciu na preukázanie „trhových podmienok“ preto Komisia na ročnom základe porovnala zmluvné ceny, ktoré zaplatila spoločnosť Hidroelectrica, s najvyššími cenami uplatnenými v Rumunsku v rokoch 2009 až 2011 v dlhodobých maloobchodných zmluvách, ktoré poskytlo Rumunsko (pozri odôvodnenia 42 až 45).

(88)

Toto porovnanie je založené na konzervatívnom predpoklade, že spoločnosti Termoelectrica a Electrocentrale Deva mohli nahradiť skúmané zmluvy so spoločnosťou Hidroelectrica viacerými zmluvami s inými odberateľmi na trhu, ktorí ponúkali najvyššie ceny, a je veľmi konzervatívne: za trhovú cenu sa nepovažuje priemer, medián alebo modus v porovnateľných transakciách, ale najvyššia cena zistená na základe viacerých nie úplne porovnateľných transakcií. Vzhľadom na nedostatočnú homogenitu transakcií a existenciu potenciálnych faktorov alebo anomálií, ktoré môžu prispieť k zdôvodneniu úrovne ceny dojednanej v transakciách s najvyššími cenami, ktoré sa považujú za referenčné, je tento prístup pre príjemcu pomoci priaznivý, pretože môže viesť k podhodnoteniu získanej výhody. Vážený priemer cien za množstvo elektriny, ktoré spoločnosti Electrocentrale Deva a Termoelectrica reálne dodali spoločnosti Hidroelectrica v rokoch 2009 až 2011 (odôvodnenie 32), bol takýto:

(89)

Z porovnania priemerných cien, ktoré spoločnosť Hidroelectrica platila spoločnostiam Termoelectrica a Electrocentrale Deva, po zohľadnení týchto konzervatívnych predpokladov vyplýva, že sú stále vyššie ako najvyššie ceny v rokoch 2010 a 2011, čo potvrdzuje zistenia ekonometrickej analýzy. Ceny účtované spoločnosťou Termoelectrica spoločnosti Hidroelectrica prevyšovali najvyššie ceny v roku 2010 o 16,6 RON/MWh a o 14,3 RON/MWh v roku 2011, zatiaľ čo ceny účtované spoločnosťou Electrocentrale Deva spoločnosti Hidroelectrica prevyšovali najvyššie ceny v roku 2010 o 9,8 RON/MWh a o 4,4 RON/MWh v roku 2011.

(90)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti možno vyvodiť záver, že skúmanými zmluvami sa zvýhodňovali spoločnosti Termoelectrica a Electrocentrale Deva tak, že im poskytovali hospodársku výhodu, ktorá za trhových podmienok nebola dostupná.

(91)

Komisia preto dospela k záveru, že spoločnosť Hidroelectrica za daných okolností nekonala ako súkromný subjekt v trhovom hospodárstve a poskytla spoločnostiam Termoelectrica a Electrocentrale Deva neprimeranú hospodársku výhodu.

(92)

Na to, aby bolo možné považovať opatrenie za pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 zmluvy, musí byť poskytnuté priamo alebo nepriamo zo štátnych prostriedkov a musí byť pripísateľné štátu.

(93)

Ako sa uvádza v odôvodnení 11, spoločnosť Hidroelectrica je priamo riadená rumunským štátom. To znamená, že ušlé zdroje spoločnosti Hidroelectrica predstavujú ušlé zdroje Rumunska. Rumunský štát tiež vymenúva riaditeľov do správnej rady spoločnosti. Títo riaditelia okrem toho súčasne vykonávali politické úlohy na ministerstve, ktoré riadi podiel štátu v spoločnosti Hidroelectrica.

(94)

Podľa ustálenej judikatúry schopnosť štátu riadiť subjekty podieľajúce sa na poskytovaní opatrení automaticky neoprávňuje k predpokladu, že konanie subjektov je pripísateľné štátu. Súdny dvor Európskej únie vysvetľuje pojem pripísateľnosti rozhodnutí týkajúcich sa finančných prostriedkov verejných podnikov štátu v rozsudku vo veci Stardust Marine. Zdroje verejného podniku sa majú považovať za štátne zdroje a činnosti, ktoré sa ich týkajú, sa považujú za pripísateľné štátu, ak je štát schopný pri výkone svojho dominantného vplyvu na takýto podnik používanie svojich zdrojov priamo usmerňovať (39).

(95)

Súdny dvor určil tieto ukazovatele na stanovenie pripísateľnosti štátu: integrácia verejného podniku do štruktúr verejnej správy; povaha jeho činností; právny štatút podniku; intenzita dohľadu vykonávaného verejnými orgánmi nad vedením podniku alebo akýkoľvek iný ukazovateľ, ktorý svedčí o zapojení verejných orgánov do prijatia opatrenia alebo nepravdepodobnosti, že by orgány verejnej správy neboli do prijatia opatrenia zapojené. V tejto veci je potrebné zohľadniť aj rámec skúmaných zmlúv, ich obsah alebo podmienky, ktoré obsahujú.

(96)

Je preto nevyhnutné skúmať, či sa o rumunských orgánoch musí uvažovať, že sa nejakým spôsobom podieľali na uzatvorení a zachovaní platnosti skúmaných zmlúv a na úpravách zmluvných cien.

(97)

Ministerstvo hospodárstva a obchodu bolo v tejto súvislosti aktívne zapojené do procesu prijímania rozhodnutí o uzatvorení skúmaných zmlúv a neskorších úpravách zmluvných cien. Spoločnosti Termoelectrica a Electrocentrale Deva dostali súhlas ministerstva hospodárstva a obchodu s podpisom skúmaných zmlúv so spoločnosťou Hidroelectrica, čo de facto znamená, že v konečnom dôsledku mal na spoločnosť rozhodujúci vplyv rumunský štát (odôvodnenia 19 až 22). Potvrdzuje to aj skutočnosť, že spoločnosť Hidroelectrica priamo žiadala o súhlas rumunského ministerstva hospodárstva a obchodu s úpravami cien (odôvodnenia 26 až 31).

(98)

Tento priamy dôkaz podporuje stratová povaha nákupov spoločnosti Hidroelectrica a chýbajúce hospodárske dôvody na prijatie záväzku odkúpiť celú produkciu elektrárne Paroseni (odôvodnenia 84 až 85). Uzatvorenie skúmaných zmlúv podľa všetkého podnietila nestabilná finančná situácia dvoch ďalších štátnych výrobcov a spoločenské úvahy o produkcii uhlia (odôvodnenia 20 až 21). Traja štátni výrobcovia elektriny a tiež štátne uhoľné bane boli vo vlastníctve a pod zodpovednosťou štátu, od ktorého spoločnosti Termoelectrica a Electrocentrale Deva žiadali prostriedky na financovanie svojich súčasných operácií.

(99)

Uvedená skutočnosť potvrdzuje predbežné stanovisko Komisie vyjadrené v rozhodnutí o začatí konania, že skúmané zmluvy a ich realizácia neboli racionálne a nezávislé obchodné rozhodnutia spoločnosti Hidroelectrica, ale dôsledkom dominantného vplyvu rumunského štátu.

(100)

Komisia preto dospela k záveru, že existujú priame dôkazy o tom, že uzatvorenie skúmaných zmlúv a ich vykonávanie sú pripísateľné rumunskému štátu. S ohľadom na skutočnosť, že uzatvorenie a vykonávanie skúmaných zmlúv znamená pre spoločnosť Hidroelectrica, ktorá je verejným podnikom, stratu zdrojov, Komisia navyše dospela k záveru, že tieto opatrenia boli vykonané zo štátnych zdrojov.

(101)

Na to, aby bolo možné považovať opatrenie za štátnu pomoc, musí byť konkrétne alebo selektívne, teda zvýhodňovať iba určité podniky alebo výrobu určitého tovaru.

(102)

Skúmané zmluvy boli uzatvorené s dvoma konkrétnymi dodávateľmi, spoločnosťou Termoelectrica a spoločnosťou Electrocentrale Deva, a jednotlivo im poskytli neprimerané hospodárske výhody. Žiadny iný dodávateľ elektriny spoločnosti Hidroelectrica nemal podobné výhodné podmienky, ako sú podmienky stanovené v skúmaných zmluvách. Hospodárske výhody vyplývajúce z neprimerane vysokých zmluvných cien sú preto selektívne.

(103)

Ak sa prostredníctvom pomoci poskytnutej zo strany členského štátu posilní postavenie firmy v porovnaní s inými firmami, s ktorými súťaží pri obchodovaní v rámci Únie, tieto iné firmy sa musia považovať za firmy ovplyvnené touto pomocou. Za narušenie hospodárskej súťaže v zmysle článku 107 ods. 1 zmluvy sa považuje najmä situácia, kedy štát poskytne finančnú výhodu podniku v liberalizovanom sektore, v ktorom prebieha alebo môže prebiehať hospodárska súťaž. (40)

(104)

Spoločnosti Termoelectrica a Electrocentrale Deva pôsobia na trhu predaja elektriny, ktorý je otvorený hospodárskej súťaži (odôvodnenia 35 až 38). Akákoľvek hospodárska výhoda poskytnutá týmto podnikom by ich mohla zvýhodniť v porovnaní s ostatnými konkurentmi, ktorí tieto ceny za trhových podmienok nedostávajú. V danom prípade bola pomoc určená na zvýhodnenie výroby elektriny z uhlia, čo mohlo narušiť hospodársku súťaž medzi výrobcami elektriny. Rumunský trh je okrem toho v súčasnosti (a bol aj v čase skúmaných skutočností) prepojený s inými členskými štátmi a vyváža do nich elektrinu (odôvodnenie 17).

(105)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti dospela Komisia k záveru, že skúmané zmluvy by mohli narušiť hospodársku súťaž a mohli by mať vplyv na obchod medzi členskými štátmi v zmysle článku 107 ods. 1 zmluvy.

(106)

Vzhľadom na argumenty uvedené v odôvodneniach 72 až 105 dospela Komisia k záveru, že obe skúmané zmluvy predstavujú poskytnutie štátnej pomoci spoločnostiam Termoelectrica a Electrocentrale Deva v zmysle článku 107 ods. 1 zmluvy. Rumunsko nedodržalo povinnosť zdržať sa konania podľa článku 108 ods. 3 zmluvy. Štátna pomoc je preto neoprávnená.

(107)

Keďže opatrenie, ktoré poskytlo Rumunsko spoločnostiam Termoelectrica a Electrocentrale Deva, predstavuje štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 zmluvy, jeho zlučiteľnosť sa musí posúdiť so zreteľom na výnimky stanovené v odsekoch 2 a 3 uvedeného článku.

(108)

V tomto prípade poskytla pomoc príjemcom bežné prevádzkové výnosy, ktoré nie sú presne vyčlenené na žiadnu konkrétnu investíciu, ktorá by mohla zlepšiť výrobu alebo distribúciu elektriny. Zlučiteľnosť prevádzkovej pomoci tohto druhu s vnútorným trhom v zmysle článku 107 ods. 2 alebo 3 zmluvy musí byť posudzovaná reštriktívne za prísnych podmienok. Opakujúca sa dlhodobá prevádzková pomoc poskytovaná počas dvoch rokov podľa všetkého nie je nevyhnutná ani neprispieva k akémukoľvek jasnému cieľu spoločného záujmu Únie. Nie je potvrdená ani primeranosť pomoci. Okrem toho je podľa judikatúry Súdneho dvora v každom prípade úlohou členských štátov uviesť možné dôvody zlučiteľnosti s vnútorným trhom a ukázať, že podmienky takejto zlučiteľnosti sú splnené (41).

(109)

Rumunské orgány neuviedli žiadne možné dôvody, na základe ktorých by sa štátna pomoc mohla považovať za zlučiteľnú s vnútorným trhom štátnej pomoci, a Komisia nezistila žiadne možné dôvody zlučiteľnosti.

(110)

Komisia so zreteľom na uvedené skutočnosti považuje štátnu pomoc poskytnutú prostredníctvom skúmaných zmlúv za nezlučiteľnú s vnútorným trhom.

(111)

Podľa zmluvy a ustálenej judikatúry Súdneho dvora je Komisia oprávnená rozhodnúť, že príslušný členský štát musí zrušiť alebo zmeniť pomoc, keď sa zistí, že je nezlučiteľná s vnútorným trhom (42). Súdny dvor takisto dôsledne trvá na tom, že povinnosť členského štátu zrušiť pomoc, ktorú Komisia považuje za nezlučiteľnú s vnútorným trhom, je určená na obnovenie predtým existujúcej situácie (43). V tejto súvislosti Súdny dvor potvrdil, že cieľ je dosiahnutý vtedy, keď príjemca vráti sumy poskytnuté v podobe neoprávnenej pomoci, a tým stratí výhodu, ktorú mal v porovnaní so svojimi konkurentmi na trhu, a obnoví sa situácia spred vyplatenia pomoci (44).

(112)

V súlade s touto judikatúrou sa v článku 14 ods. 1 nariadenia Rady (ES) č. 659/1999 (45) uvádza, že „kde sa prijímajú záporné rozhodnutia v prípadoch protiprávnej pomoci, Komisia rozhodne, že daný členský štát podnikne všetky potrebné opatrenia, aby vymohol pomoc od príjemcu […]“.

(113)

Keďže predmetná štátna pomoc nebola v rozpore s článkom 108 zmluvy oznámená Komisii, a tak sa považuje za neoprávnenú, a keďže je táto pomoc tiež nezlučiteľná s vnútorným trhom, musí sa vymôcť s cieľom obnoviť situáciu, ktorá na trhu existovala pred jej poskytnutím. Vymáhanie pomoci by sa malo vzťahovať na obdobie od poskytnutia výhody príjemcom, čiže odkedy príjemcovia dostali pomoc k dispozícii, až do ukončenia dodávok na konci roka 2011 (46) a splácané sumy by sa mali úročiť až do reálneho vrátenia pomoci.

(114)

Vymáhaná suma bude predstavovať rozdiel medzi ročným priemerom ceny, za ktorú spoločnosť Hidroelectrica kupovala elektrinu od spoločností Termoelectrica a Electrocentrale Deva, ako sa uvádza v odôvodnení 32, a najvyššími cenami každoročne uplatňovanými na trhu, a to za celkový objem dodávok týchto spoločností. Rozdiel je uvedený v odôvodnení 89. Na základe cenových rozdielov platných 1. januára 2010 a 1. januára 2011 počas ročného obdobia predstavujú na účely zjednodušenia výsledné vymáhané sumy 3 656 675 RON v prípade spoločnosti Electrocentrale Deva a 22 619 821 RON v prípade spoločnosti Termoelectrica. Rumunské orgány môžu prípadne odhadnúť sumy na základe cien v rámci roka (napr. mesačné, dvojmesačné), ktoré boli spoločnosti Hidroelectrica skutočne účtované.

(115)

K sumám sa pripočítajú úroky bez ohľadu na to, ktorý z dvoch spôsobov výpočtu sa použije, a to na základe rozpisu skutočných mesačných dodávok elektriny spoločnosti Hidroelectrica v rokoch 2009 až 2011 s prihliadnutím na rozdiel v porovnaní s trhovými cenami uvedený v odôvodnení 89.

(116)

Vzhľadom na skutkový stav tohto prípadu je ďalej vhodné preskúmať, či sa má povinnosť týkajúca sa vymáhania pomoci rozšíriť alebo uplatniť na jeden alebo viaceré právne subjekty okrem spoločností Termoelectrica a Electrocentrale Deva, a to na základe právneho nástupníctva alebo hospodárskej kontinuity s iným podnikom, ako sú spoločnosti Termoelectrica a Electrocentrale Deva, s ktorým by existovala hospodárska kontinuita v prípade ich neschopnosti plniť povinnosti týkajúce sa vymáhania pomoci. V tejto súvislosti sa v judikatúre súdov EÚ stanovuje niekoľko kritérií, ktoré môže Komisia spoločne alebo jednotlivo zohľadniť s cieľom určiť hospodársku kontinuitu medzi dvoma rôznymi podnikmi (47).

(117)

Ako sa uvádza v odôvodnení 52, spoločnosť Termoelectrica je v likvidácii. Podľa ustálenej judikatúry nie je skutočnosť, že spoločnosť je platobne neschopná a nemôže vrátiť pomoc, dôvodom na to, aby bola od vymáhania oslobodená. V takých prípadoch možno obnovenie predchádzajúceho stavu a odstránenie narušenia hospodárskej súťaže v zásade dosiahnuť zápisom pohľadávky vymáhanej spornej pomoci do zoznamu pohľadávok (48). Ak štátne orgány nedokážu vymôcť pomoc v plnej výške, zápisom záväzku sa môže splniť povinnosť týkajúca sa vymáhania pomoci len v prípade, že konkurzné konanie vedie k definitívnemu skončeniu činnosti podniku (49). Ak je však podnik, ktorý získal neoprávnenú pomoc, platobne neschopný a bola založená spoločnosť, ktorá má pokračovať v niektorých činnostiach platobne neschopného podniku, vykonávanie týchto činností môže v prípade, že predmetná pomoc nebola vrátená v plnom rozsahu, predĺžiť narušenie hospodárskej súťaže spôsobené konkurenčnou výhodou, ktorú táto spoločnosť na trhu mala v porovnaní s konkurenčnými subjektmi. Takáto novozaložená spoločnosť môže, ak má naďalej prospech z tejto výhody, byť povinná vrátiť predmetnú pomoc (50). Týkalo by sa to napríklad dcérskej spoločnosti, ktorá by bola založená s cieľom pokračovať v činnostiach príjemcu pomoci (hospodárske nástupníctvo), ktorý by pred likvidáciou previedol aktíva vyplývajúce z poskytnutia pomoci na dcérsku spoločnosť v rámci kontinuity podniku. Okrem toho, ak sa podnik, ktorý je príjemcom pomoci, zlúči s iným podnikom a všetky jeho práva a povinnosti sa prevedú na zlúčený subjekt, na tento subjekt sa prevedie aj povinnosť vrátiť pomoc (právne nástupníctvo).

(118)

V tomto prípade vzhľadom na skutočnosť, že pomoc, ktorá zvýhodňovala činnosti spoločnosti Termoelectrica, nie je vymáhaním vrátená v plnej výške, je potrebné preskúmať, či bude existovať hospodárska kontinuita a/alebo právna kontinuita medzi spoločnosťou Termoelectrica a inými spoločnosťami.

(119)

Pokiaľ ide o hospodársku kontinuitu, ako sa uvádza v odôvodneniach 48 a 51, v septembri 2011 založila spoločnosť Termoelectrica dcérsku spoločnosť Electrocentrale Paroseni, na ktorú previedla (v rámci tej istej skupiny vo vlastníctve štátu) elektráreň, ktorá v skutočnosti dodávala kupované množstvo elektriny podľa skúmanej zmluvy so spoločnosťou Termoelectrica (odôvodnenia 48 až 65), vrátane všetkých práv a povinností spoločnosti Termoelectrica vyplývajúcich zo skúmanej zmluvy, a ktorá naďalej predávala elektrinu spoločnosti Hidroelectrica podľa skúmanej zmluvy do októbra 2011 (keď sa zlúčila so spoločnosťou CEH). Spoločnosť Electrocentrale Paroseni preto prevzala činnosti na ktoré čerpala pomoc, od svojej materskej spoločnosti Termoelectrica, a v týchto činnostiach pokračovala. Mala by sa teda považovať za hospodárskeho nástupcu spoločnosti Termoelectrica.

(120)

V novembri 2012 sa spoločnosť Electrocentrale Paroseni zlúčila so spoločnosťami Electrocentrale Deva a Electrocentrale Paroseni a vznikla spoločnosť CEH. Na základe tohto zlúčenia prevzala spoločnosť CEH všetky práva a povinnosti spoločnosti Electrocentrale Paroseni, ktorá ako samostatný právny subjekt prestala existovať. Z toho vyplýva, že medzi spoločnosťou Electrocentrale Paroseni, ktorá prevzala činnosti zvýhodňované pomocou, a spoločnosťou CEH, do ktorej bola zlúčená 1. novembra 2012 a ktorá prevzala všetky jej práva a povinnosti, existuje právna kontinuita.

(121)

Povinnosť týkajúca sa vymáhania pomoci poskytnutej spoločnosti Termoelectrica by sa preto mala rozšíriť na spoločnosť CEH.

(122)

Ako sa uvádza v odôvodnení 51, spoločnosť Electrocentrale Deva, ktorá plne využívala pomoc ako samostatný právny subjekt, hoci bola riadená spoločnosťou Termoelectrica, už ako samostatný subjekt neexistuje. Existuje však právna kontinuita medzi spoločnosťou Electrocentrale Deva ako právnym subjektom, ktorý využíval pomoc, a spoločnosťou CEH, do ktorej bola zlúčená 1. novembra 2012 a ktorá prevzala všetky jej práva a povinnosti.

(123)

Na hospodársku kontinuitu medzi spoločnosťami Electrocentrale Deva a CEH navyše poukazuje niekoľko faktorov, napríklad: i) v nadväznosti na zlúčenie spoločností Electrocentrale Deva a Electrocentrale Paroseni prevzala novo založená spoločnosť CEH obe spoločnosti od augusta 2012 spolu s ich prevádzkovými aktívami a zamestnancami; ii) novo založená spoločnosť CEH mala v roku 2012 výrobu elektriny ako svoju hlavnú hospodársku činnosť, rovnako ako spoločnosť Electrocentrale Deva; iii) obe spoločnosti sú v úplnom vlastníctve štátu: ako sa uvádza v odôvodnení 50, v čase ukončenia dodávok elektriny na základe skúmaných zmlúv zase spoločnosť Termoelectrica, podnik v úplnom vlastníctve štátu, vlastnila 100 % spoločností Electrocentrale Deva a Electrocentrale Paroseni; iv) novo založená spoločnosť CEH je tiež v 100 % vlastníctve štátu.

(124)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa potvrdila právna a hospodárska kontinuita medzi spoločnosťami Electrocentrale Deva, Termoelectrica, prostredníctvom spoločnosti Electrocentrale Paroseni na jednej strane, a spoločnosťou CEH na strane druhej. V tejto súvislosti konverzia dlhu na kapitál na základe nezávislého ocenenia prevodu akcií, ktorý predchádzal zlúčeniu spoločností Electrocentrale Deva a Electrocentrale Paroseni do spoločnosti CEH (odôvodnenie 50), nenarušuje kontinuitu medzi týmito tromi podnikmi. Share deal (teda prevod celého podniku) neovplyvňuje totožnosť príjemcu, resp. príjemcov pomoci ani výhody, ktoré z pomoci vyplývajú a prevádzajú sa bez ohľadu na totožnosť akcionára, ktorým navyše v tomto prípade do roku 2011 a po zlúčení so spoločnosťou CEH bol v konečnom dôsledku rumunský štát. Z toho vyplýva, že povinnosti týkajúce sa vymáhania pomoci od spoločností Electrocentrale Deva a Termoelectrica by sa mali rozšíriť na spoločnosť CEH.

(125)

Výška pomoci (bez úrokov), ktorá má byť vrátená, by v zásade mala byť 3 656 675 RON od spoločnosti Electrocentrale Deva a 22 619 821 RON od spoločnosti Termoelectrica. Po zohľadnení právnej a hospodárskej kontinuity, ktorá existuje medzi spoločnosťami Electrocentrale Deva, Termoelectrica a CEH, by sa povinnosť týkajúca sa vymáhania od oboch príjemcov mala rozšíriť na spoločnosť CEH.

(126)

Skúmané zmluvy, ktoré uzatvorila spoločnosť Hidroelectrica so spoločnosťami Termoelectrica a Electrocentrale Deva, zahŕňali v rokoch 2010 a 2011 zvýhodnené tarify za elektrinu v prospech spoločností Termoelectrica a Electrocentrale Deva. Predstavovali štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 zmluvy. Rumunsko túto pomoc vykonalo neoprávnene v rozpore s článkom 108 ods. 3 zmluvy. Pomoc nie je zlučiteľná s vnútorným trhom,

—

celková suma (istina a úroky z vymáhanej sumy), ktorá sa má vymôcť od každého príjemcu,

—

podrobný opis opatrení, ktoré sa už prijali alebo ktoré sa plánujú prijať s cieľom splniť toto rozhodnutie vrátane dôkazu, že bol vykonaný zápis príkazu na vymáhanie v príslušnom poradí v likvidačnom konaní spoločnosti Termoelectrica,

—

ak nie je možné, aby spoločnosť Termoelectrica vykonala príkaz na vymáhanie, príkaz na zánik spoločnosti Termoelectrica a dôkaz, že spoločnosť Termoelectrica definitívne opúšťa trh,

—

dokumenty dokazujúce, že príjemcom bolo nariadené vrátenie pomoci.