Help Print this page 

Document 32014R0909

Title and reference
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 909/2014 z  23. júla 2014 o zlepšení vyrovnania transakcií s cennými papiermi v Európskej únii, centrálnych depozitároch cenných papierov a o zmene smerníc 98/26/ES a 2014/65/EÚ a nariadenia (EÚ) č. 236/2012 Text s významom pre EHP
  • In force
OJ L 257, 28.8.2014, p. 1–72 (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, GA, HR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)

ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2014/909/oj
Languages, formats and link to OJ
BG ES CS DA DE ET EL EN FR GA HR IT LV LT HU MT NL PL PT RO SK SL FI SV
HTML html BG html ES html CS html DA html DE html ET html EL html EN html FR html GA html HR html IT html LV html LT html HU html MT html NL html PL html PT html RO html SK html SL html FI html SV
PDF pdf BG pdf ES pdf CS pdf DA pdf DE pdf ET pdf EL pdf EN pdf FR pdf GA pdf HR pdf IT pdf LV pdf LT pdf HU pdf MT pdf NL pdf PL pdf PT pdf RO pdf SK pdf SL pdf FI pdf SV
Official Journal Display Official Journal Display Official Journal Display Official Journal Display Official Journal Display Official Journal Display Official Journal Display Official Journal Display Official Journal Display Official Journal Display Official Journal Display Official Journal Display Official Journal Display Official Journal Display Official Journal Display Official Journal Display Official Journal Display Official Journal Display Official Journal Display Official Journal Display Official Journal Display Official Journal Display Official Journal Display Official Journal Display Official Journal
 To see if this document has been published in an e-OJ with legal value, click on the icon above (For OJs published before 1st July 2013, only the paper version has legal value).
Multilingual display
Text

28.8.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 257/1


NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) č. 909/2014

z 23. júla 2014

o zlepšení vyrovnania transakcií s cennými papiermi v Európskej únii, centrálnych depozitároch cenných papierov a o zmene smerníc 98/26/ES a 2014/65/EÚ a nariadenia (EÚ) č. 236/2012

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä jej článok 114,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskej centrálnej banky (1),

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (2),

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom (3),

keďže:

(1)

Centrálne depozitáre cenných papierov (ďalej len „centrálne depozitáre“) spolu s centrálnymi protistranami prispievajú do značnej miery k udržiavaniu infraštruktúr po uzatvorení obchodu, ktoré ochraňujú finančné trhy a poskytujú účastníkom trhu dôveru, že sa transakcie s cennými papiermi vykonajú riadne a včas aj v obdobiach extrémnych otrasov.

(2)

Systémy vyrovnania transakcií s cennými papiermi prevádzkované centrálnymi depozitármi majú vzhľadom na svoju kľúčovú pozíciu v procese vyrovnania systémový význam pre fungovanie trhov s cennými papiermi. Keďže zohrávajú významnú úlohu v systémoch držby cenných papierov, prostredníctvom ktorých ich účastníci oznamujú cenné papiere v držbe investorov, systémy vyrovnania transakcií s cennými papiermi prevádzkované centrálnymi depozitármi slúžia aj ako základný nástroj kontroly integrity emisie, čo sťažuje neprimerané vytváranie alebo redukciu emitovaných cenných papierov, a tak zohrávajú dôležitú úlohu pri zachovávaní dôvery investorov. Systémy vyrovnania transakcií s cennými papiermi prevádzkované centrálnymi depozitármi sa okrem toho úzko podieľajú na zabezpečení zábezpeky na účely operácií menovej politiky, ako aj na zabezpečení zábezpeky medzi úverovými inštitúciami, a sú preto dôležitými aktérmi v zabezpečovacom procese.

(3)

Zatiaľ čo smernica Európskeho parlamentu a Rady 98/26/ES (4) znížila narušenia systému vyrovnania transakcií s cennými papiermi spôsobené konkurznými konaniami proti účastníkom tohto systému, je potrebné zaoberať sa ďalšími rizikami, ktorým čelia systémy vyrovnania transakcií s cennými papiermi, ako aj rizikom platobnej neschopnosti alebo prerušením fungovania centrálnych depozitárov cenných papierov, ktoré prevádzkujú systémy vyrovnania transakcií s cennými papiermi. Mnohé centrálne depozitáre sú vystavené úverovému riziku a riziku likvidity vyplývajúcim z poskytovania bankových služieb, ktoré sú vo vzťahu k vyrovnaniu vedľajšie.

(4)

V súvislosti s rastúcim počtom cezhraničných vyrovnaní v dôsledku rozvoja dohôd o prepojení medzi centrálnymi depozitármi sa pri neexistencii spoločných prudenciálnych pravidiel vynára otázka odolnosti centrálnych depozitárov pri preberaní rizík, ktorým čelia centrálne depozitáre z iných členských štátov. Navyše napriek nárastu cezhraničných vyrovnaní sa zmeny stimulované trhom v prospech integrovanejšieho trhu so službami centrálnych depozitárov ukázali byť veľmi pomalé. Otvorený vnútorný trh v oblasti vyrovnania transakcií s cennými papiermi by mal každému investorovi v Únii umožňovať investovať do všetkých cenných papierov Únie rovnako ľahko a prostredníctvom rovnakých postupov ako pri domácich cenných papieroch. Avšak trhy v Únii v oblasti vyrovnania sú naďalej roztrieštené pozdĺž národných hraníc a cezhraničné vyrovnanie zostáva nákladnejšie v dôsledku rozdielnych vnútroštátnych pravidiel upravujúcich vyrovnanie a činnosti centrálnych depozitárov a v dôsledku obmedzenej hospodárskej súťaže medzi centrálnymi depozitármi. Uvedená roztrieštenosť sťažuje cezhraničné vyrovnanie a vytvára ďalšie riziká a náklady s ním spojené. Vzhľadom na systémový význam centrálnych depozitárov by sa mala podporovať ich vzájomná hospodárska súťaž s cieľom umožniť účastníkom trhu vyberať si poskytovateľa a znížiť závislosť na ktoromkoľvek jedinom poskytovateľovi infraštruktúry. Pri neexistencii rovnakých povinností pre organizátorov trhu a spoločných prudenciálnych noriem pre centrálne depozitáre budú mať pravdepodobne rozdielne opatrenia prijaté na vnútroštátnej úrovni priamy negatívny vplyv na bezpečnosť, efektívnosť a hospodársku súťaž na trhoch v Únii v oblasti vyrovnania. Je potrebné odstrániť tieto významné prekážky fungovania vnútorného trhu, zabrániť narušeniam hospodárskej súťaže a predísť vzniku takýchto prekážok a narušení v budúcnosti. Vytvorenie integrovaného trhu v oblasti vyrovnania transakcií s cennými papiermi, ktorý nebude rozlišovať medzi vnútroštátnymi a cezhraničnými transakciami s cennými papiermi, je potrebné na riadne fungovanie vnútorného trhu. Vhodným právnym základom tohto nariadenia by preto mal byť článok 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), ako sa vykladá v súlade s jednotnou judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie.

(5)

Je potrebné nariadením stanoviť niekoľko jednotných povinností, ktoré sa majú uložiť účastníkom trhu, týkajúcich sa určitých aspektov cyklu vyrovnania a disciplíny pri vyrovnaní a stanoviť súbor spoločných požiadaviek na centrálnych depozitárov, ktoré prevádzkujú systémy vyrovnania transakcií s cennými papiermi. Priamo uplatniteľné pravidlá nariadenia by mali zabezpečiť, aby sa na všetkých organizátorov trhu a centrálne depozitáre vzťahovali rovnaké priamo uplatniteľné povinnosti, normy a pravidlá. Nariadenie by malo zvýšiť bezpečnosť a efektívnosť vyrovnania v Únii tým, že ním nevzniknú rozdiely vo vnútroštátnych právnych predpisoch, k čomu by mohlo dôjsť v dôsledku transpozície smernice. Nariadením by sa mala znížiť regulačná zložitosť pre organizátorov trhu a centrálne depozitáre vyplývajúca z odlišných vnútroštátnych pravidiel a malo by sa umožniť centrálnym depozitárom poskytovať služby na cezhraničnom základe bez toho, aby museli spĺňať rôzne súbory vnútroštátnych požiadaviek, ako sú požiadavky na centrálne depozitáre týkajúce sa povoľovania, dohľadu, organizácie alebo rizík. Nariadenie, ktorým sa centrálnym depozitárom ukladajú rovnaké požiadavky, by malo prispieť aj k odstráneniu narušení hospodárskej súťaže.

(6)

Rada pre finančnú stabilitu vyzvala 20. októbra 2010 na vytvorenie silnejších základných trhových infraštruktúr a požiadala o revíziu a rozšírenie existujúcich noriem. Výbor pre platobné a zúčtovacie systémy (CPSS) Banky pre medzinárodné zúčtovanie (BIS) a Medzinárodná organizácia komisií pre cenné papiere (IOSCO) prijali v apríli 2012 globálne normy pre infraštruktúry finančných trhov. Tieto normy nahradili odporúčania BIS z roku 2001, ktoré Európsky systém centrálnych bánk (ESCB) a Výbor európskych regulačných orgánov pre cenné papiere (CESR) upravil v roku 2009 na európskej úrovni prostredníctvom nezáväzných usmernení. Vzhľadom na globálny charakter finančných trhov a systémový význam centrálnych depozitárov je potrebné zaistiť medzinárodnú konvergenciu prudenciálnych požiadaviek, ktorým podliehajú. Toto nariadenie by sa malo riadiť existujúcimi zásadami infraštruktúry finančného trhu, ktoré vypracovali CPSS-IOSCO. Komisia a Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre cenné papiere a trhy) (ESMA) zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1095/2010 (5) by mali pri príprave alebo návrhu revízie regulačných technických predpisov a vykonávacích technických predpisov, ako aj usmernení a odporúčaní uvedených v tomto nariadení, zabezpečiť v úzkej spolupráci s členmi ESCB súlad s existujúcimi normami a ich budúci vývoj.

(7)

Rada vo svojich záveroch z 2. decembra 2008 zdôraznila potrebu posilniť bezpečnosť a spoľahlivosť systémov vyrovnania transakcií s cennými papiermi a odstrániť právne prekážky činností nasledujúcich po uzavretí obchodu v Únii.

(8)

Jednou zo základných úloh ESCB je podporovať plynulé fungovanie platobných systémov. Členovia ESCB v tejto súvislosti vykonávajú dohľad tým, že zabezpečujú efektívne a spoľahlivé zúčtovacie a platobné systémy. Členovia ESCB často pôsobia ako agenti vyrovnania pre peňažné časti transakcií s cennými papiermi. Sú takisto dôležitými klientmi centrálnych depozitárov, ktorí často riadia zabezpečovacie procesy operácií menovej politiky. Členovia ESCB by mali byť prostredníctvom konzultácií, ktoré sa s nimi vedú, úzko zapojení do udeľovania povolení pre centrálne depozitáre a dohľadu nad nimi, uznávania centrálnych depozitárov tretích krajín a schvaľovania určitých prepojení centrálnych depozitárov. V záujme zabránenia vzniku paralelných súborov pravidiel by mali byť úzko zapojení aj tým, že sa s nimi vedú konzultácie pri stanovovaní regulačných a vykonávacích technických predpisov, ako aj usmernení a odporúčaní, i keď hlavnú zodpovednosť za stanovenie takýchto technických noriem, usmernení a odporúčaní by mali niesť Komisia a ESMA, ako sa to ustanovuje v tomto nariadení. Týmto nariadením by nemala byť dotknutá zodpovednosť Európskej centrálnej banky (ECB) a národných centrálnych bánk za zabezpečenie efektívnych a spoľahlivých zúčtovacích a platobných systémov v rámci Únie a v ďalších krajinách. Toto nariadenie by nemalo brániť členom ESCB v prístupe k informáciám, ktoré sú relevantné pre plnenie ich povinností, vrátane dohľadu nad centrálnymi depozitármi a ďalšími infraštruktúrami finančného trhu.

(9)

Členovia ESCB, iné subjekty, ktoré v niektorých členských štátoch plnia podobné funkcie, alebo iné verejné orgány poverené riadením verejného dlhu alebo zasahovaním do riadenia verejného dlhu v Únii môžu samy poskytovať viaceré služby, ktorými by sa zaradili medzi centrálnych depozitárov, napríklad prevádzkovať systém vyrovnania transakcií s cennými papiermi. Takéto subjekty by sa v prípade, že pôsobia ako centrálne depozitáre bez zriadenia samostatného subjektu, mali oslobodiť od požiadaviek týkajúcich sa povoľovania a dohľadu, niektorých organizačných požiadaviek a kapitálových požiadaviek a požiadaviek týkajúcich sa investičnej politiky, mali by sa však na ne naďalej vzťahovať zvyšné prudenciálne požiadavky pre centrálne depozitáre. Ak takéto subjekty z členského štátu konajú ako centrálne depozitáre, nemali by poskytovať svoje služby v iných členských štátoch. Keďže členovia ESCB pôsobia ako agenti vyrovnania na účely vyrovnania, mali by sa oslobodiť aj od požiadaviek stanovených v hlave IV tohto nariadenia.

(10)

Toto nariadenie by sa malo uplatňovať na vyrovnanie transakcií so všetkými finančnými nástrojmi a na všetky činnosti centrálnych depozitárov, pokiaľ nie je uvedené inak. Týmto nariadením by takisto nemali byť dotknuté iné právne predpisy Únie týkajúce sa špecifických finančných nástrojov, ako je smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES (6) a opatrenia prijaté v súlade s touto smernicou.

(11)

Evidencia cenných papierov v zaknihovanej podobe je dôležitým krokom pre zvýšenie efektívnosti vyrovnania a zabezpečenie integrity emisie cenných papierov, najmä v súvislosti s rastúcou zložitosťou spôsobov držby a prevodu. V tomto nariadení sa z bezpečnostných dôvodov ustanovuje zaknihovaná evidencia všetkých prevoditeľných cenných papierov prijatých na obchodovanie alebo obchodovaných na obchodných miestach regulovaných smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2014/65/EÚ (7) a nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 600/2014 (8). V tomto nariadení by sa nemal ukladať jeden konkrétny spôsob prvotnej evidencie v zaknihovanej podobe, ktorá môže mať formu imobilizácie alebo okamžitej dematerializácie. V tomto nariadení by sa nemal stanovovať typ inštitúcie, ktorá má evidovať cenné papiere v zaknihovanej podobe pri emisii, ale malo by sa povoliť vykonávanie tejto funkcie rôznym subjektom vrátane registrov. Po vykonaní transakcií s takýmito cennými papiermi na obchodných miestach regulovaných smernicou 2014/65/EÚ a nariadením (EÚ) č. 600/2014 alebo po ich poskytnutí ako zábezpeky za podmienok stanovených v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2002/47/ES (9), by sa takéto cenné papiere však mali zaevidovať v systéme zaknihovaných cenných papierov centrálnych depozitárov s cieľom, okrem iného, zabezpečiť, aby sa všetky takéto transakcie s cennými papiermi mohli vyrovnať v systéme vyrovnania transakcií s cennými papiermi. Imobilizácia a dematerializácia by nemala viesť k nijakej strate práv držiteľov cenných papierov a mala by sa vykonať spôsobom, ktorým sa zabezpečí, že držitelia cenných papierov si môžu overiť svoje práva.

(12)

S cieľom zaistiť bezpečnosť vyrovnania by mal každý účastník systému vyrovnania transakcií s cennými papiermi, ktorý kupuje alebo predáva určité finančné nástroje, konkrétne prevoditeľné cenné papiere, nástroje peňažného trhu, podiely v podnikoch kolektívneho investovania a emisné kvóty, vyrovnať svoje záväzky k určenému dátumu vyrovnania.

(13)

Dlhšie lehoty na vyrovnanie transakcií s prevoditeľnými cennými papiermi vyvolávajú neistotu a vyššie riziko pre účastníkov systémov vyrovnania transakcií s cennými papiermi. Rôzne dĺžky lehôt na vyrovnanie v jednotlivých členských štátoch bránia odsúhlasovaniu a sú zdrojom chýb u emitentov, investorov a sprostredkovateľov. Je preto potrebné stanoviť jednotnú lehotu vyrovnania, ktorá by uľahčila stanovenie určeného dátumu vyrovnania a uľahčila vykonávanie opatrení týkajúcich sa disciplíny pri vyrovnaní. Určeným dátumom vyrovnania transakcií s prevoditeľnými cennými papiermi, ktoré sa vykonávajú na obchodných miestach regulovaných smernicou 2014/65/EÚ a nariadením (EÚ) č. 600/2014, by mal byť najneskôr druhý pracovný deň po uskutočnení obchodu. Táto požiadavka by sa v prípade zložitých operácií pozostávajúcich z viacerých transakcií, akými sú napríklad zmluvy o spätnom odkúpení alebo požičiavaní cenných papierov, mala uplatňovať na prvú transakciu zahŕňajúcu prevod cenných papierov. Táto požiadavka by sa nemala uplatňovať na transakcie, ktoré sa dohodnú príslušnými zmluvnými stranami súkromne, ale vykonajú sa na obchodných miestach regulovaných smernicou 2014/65/EÚ a nariadením (EÚ) č. 600/2014, a to vzhľadom na ich neštandardizovanú povahu, ani na transakcie, ktoré sa vykonajú dvojstranne, no oznámia sa obchodnému miestu regulovanému smernicou 2014/65/EÚ a nariadením (EÚ) č. 600/2014. Táto požiadavka by sa tiež nemala uplatňovať na prvú transakciu v prípade, že príslušné cenné papiere podliehajú prvotnej evidencii v zaknihovanej podobe.

(14)

Centrálne depozitáre a ďalšie trhové infraštruktúry by mali prijať opatrenia na predchádzanie a riešenie prípadov zlyhania vyrovnania. Je dôležité, aby sa takéto pravidlá uplatňovali v Únii jednotne a priamo. Malo by sa predovšetkým vyžadovať, aby centrálne depozitáre a ďalšie trhové infraštruktúry zaviedli postupy, ktoré im umožnia prijať vhodné opatrenia na pozastavenie činnosti každého účastníka, ktorý systematicky spôsobuje zlyhanie vyrovnania, vo svojich systémoch a uverejniť jeho totožnosť za predpokladu, že účastník má možnosť predložiť svoje pripomienky pred prijatím takéhoto rozhodnutia.

(15)

Jedným z najefektívnejších spôsobov ako riešiť zlyhanie vyrovnania je požadovať, aby neplniaci účastníci podliehali povinnému vynúteniu plnenia pôvodnej dohody. V tomto nariadení by sa mali stanoviť jednotné pravidlá týkajúce sa sankcií a niektorých aspektov transakcie odkupu (buy-in) pre všetky prevoditeľné cenné papiere, nástroje peňažného trhu, podiely v podnikoch kolektívneho investovania a emisné kvóty, ako sú načasovanie a stanovenie ceny. Tieto pravidlá by sa mali prispôsobiť osobitostiam jednotlivých trhov, určitých obchodných miest, ako sú rastové trhy MSP vymedzené v smernici 2014/65/EÚ a určitých zložitých operácií, akými sú napríklad veľmi krátkodobé zmluvy o spätnom odkúpení alebo požičiavaní cenných papierov, aby sa zabránilo nepriaznivému vplyvu na likviditu a efektivitu trhov s cennými papiermi. Pravidlá týkajúce sa disciplíny pri vyrovnaní by sa mali stanovovať stimuly na vyrovnanie transakcií so všetkými relevantnými finančnými nástrojmi k ich určenému dátumu vyrovnania.

(16)

Postupy a sankcie súvisiace so zlyhaním vyrovnania by mali byť primerané rozsahu a závažnosti takéhoto zlyhania, pričom by mali byť odstupňované tak, aby sa zachovala a chránila likvidita príslušných finančných nástrojov. Konkrétne, činnosti spočívajúce v tvorbe trhu zohrávajú rozhodujúcu úlohu pri poskytovaní likvidity na trhy v rámci Únie, najmä pokiaľ ide o menej likvidné cenné papiere. Opatrenia na riešenie zlyhania vyrovnania a na predchádzanie týmto zlyhaniam by mali byť vyvážené potrebou zachovať a chrániť likviditu týchto cenných papierov. Peňažné sankcie uložené neplniacim účastníkom by sa mali podľa možnosti pripísať v prospech klientov, ktorí nezapríčinili zlyhanie vyrovnania, ako náhrada a v žiadnom prípade by nemali byť zdrojom príjmov dotknutých centrálnych depozitárov. Centrálne depozitáre by mali konzultovať s trhovými infraštruktúrami, vo vzťahu ku ktorým poskytujú služby centrálne depozitáre, v súvislosti s vykonávaním opatrení týkajúcich sa disciplíny pri vyrovnaní ustanovených v tomto nariadení.

(17)

Vo väčšine prípadov by sa mal iniciovať postup odkupu, ak sa finančné nástroje nedodajú do štyroch pracovných dní od určeného dátumu vyrovnania. Avšak v prípade nelikvidných finančných nástrojov je vhodné, aby sa doba pred iniciovaním postupu odkupu predĺžila až na maximálne sedem pracovných dní. Základ pre určenie, kedy sa finančné nástroje považujú za nelikvidné, by sa mal stanoviť prostredníctvom regulačných technických predpisov s prihliadnutím na posúdenia už vykonané podľa nariadenia (EÚ) č. 600/2014. V prípade, že k takému určeniu dôjde, lehota na iniciáciu postupu odkupu by sa mala predĺžiť až na sedem pracovných dní.

(18)

V prípade rastových trhov MSP je primerané umožniť flexibilitu spočívajúcu v možnosti neuplatňovať postup odkupu až do 15 dní po uskutočnení obchodu, aby sa zohľadnila likvidita takýchto trhov a najmä aby sa tvorcom trhu umožnila činnosť na týchto menej likvidných trhoch. Opatrenia týkajúce sa disciplíny pri vyrovnaní špecifické pre rastové trhy MSP by sa mali vzťahovať len na transakcie vykonané na týchto trhoch. Podľa pracovného dokumentu útvarov Komisie zo 7. decembra 2011, ktorý je prílohou oznámenia Komisie s názvom Akčný plán na zlepšenie prístupu MSP k financovaniu, by sa prístup ku kapitálovým trhom mal rozvíjať ako alternatíva k úverom, ktoré banky poskytujú MSP, a je preto primerané prispôsobiť pravidlá, aby lepšie slúžili potrebám týchto rastových trhov MSP.

(19)

Centrálnym depozitárom by sa malo umožniť monitorovať vykonanie odkupu, pokiaľ ide o viacnásobné pokyny na vyrovnanie v prípade rovnakých finančných nástrojov a s rovnakým dátumom uplynutia predĺženej lehoty, a to s cieľom minimalizovať počet odkupov do takého rozsahu, ktorý je v súlade s požiadavkami tohto nariadenia.

(20)

Keďže hlavným účelom tohto nariadenia je zaviesť viaceré právne povinnosti uložené priamo organizátorom trhu, ktoré okrem iného spočívajú v evidencii všetkých prevoditeľných cenných papierov v zaknihovanej podobe v centrálnom depozitárovi, ak sa s nimi obchoduje na obchodných miestach regulovaných smernicou2014/65./EÚ, a nariadením (EÚ) č. 600/2014 alebo ak sa poskytujú ako zábezpeka za podmienok uvedených v smernici 2002/47/ES, a vo vyrovnaní ich záväzkov najneskôr v druhý pracovný deň po uskutočnení obchodu a keďže centrálne depozitáre zodpovedajú za prevádzku systémov vyrovnania transakcií s cennými papiermi a uplatňovanie opatrení na zabezpečenie včasného vyrovnania v Únii, je dôležité zaistiť, aby všetky centrálne depozitáre boli bezpečné a spoľahlivé a vždy spĺňali prísne organizačné požiadavky, požiadavky týkajúce sa výkonu činnosti a prudenciálne požiadavky stanovené v tomto nariadení vrátane prijatia všetkých primeraných krokov na zmiernenie podvodov a nedbanlivosti. Jednotné a priamo uplatniteľné pravidlá týkajúce sa povoľovania centrálnych depozitárov a priebežného dohľadu nad centrálnymi depozitármi sú teda hlavným dôsledkom právnych povinností uložených účastníkom trhu na základe tohto nariadenia a sú s nimi vzájomne prepojené. Je preto dôležité začleniť pravidlá týkajúce sa povoľovania centrálnych depozitárov a dohľadu nad centrálnymi depozitármi do rovnakého aktu ako právne povinnosti uložené účastníkom trhu.

(21)

Vzhľadom na to, že na centrálne depozitáre by sa mali vzťahovať spoločné požiadavky a s cieľom odstrániť existujúce prekážky pre cezhraničné vyrovnanie by všetky centrálne depozitáre, ktorým bolo udelené povolenie, mali mať slobodu poskytovať svoje služby na území Únie, a to aj prostredníctvom zriadenia pobočky. S cieľom zabezpečiť primeranú úroveň bezpečnosti pri poskytovaní služieb centrálnych depozitárov v hostiteľskom členskom štáte by sa mal na takýchto centrálnych depozitárov vzťahovať osobitný postup ustanovený v tomto nariadení, a to vždy, keď majú v úmysle poskytovať určité hlavné služby stanovené v tomto nariadení alebo zriadiť pobočku v hostiteľskom členskom štáte.

(22)

V rámci trhu Únie v oblasti vyrovnania, ktorý nemá hranice, je potrebné vymedziť kompetencie rôznych orgánov podieľajúcich sa na uplatňovaní tohto nariadenia. Členské štáty by mali konkrétne určiť príslušné orgány zodpovedné za uplatňovanie tohto nariadenia, ktoré by mali mať právomoci v oblasti dohľadu a vyšetrovania potrebné na výkon svojich funkcií. Centrálne depozitáre by mali podliehať povoleniu a dohľadu príslušného orgánu ich domovského členského štátu, ktorý má na to dobré predpoklady a mal by mať právomoc skúmať, ako fungujú centrálne depozitáre na každodennom základe, vykonávať pravidelné kontroly a v prípade potreby prijímať vhodné opatrenia. Dotknutý príslušný orgán by mal však v čo najskoršej fáze konzultovať a spolupracovať s ostatnými relevantnými orgánmi, medzi ktoré patria orgány zodpovedné za dozor nad každým systémom vyrovnania transakcií s cennými papiermi, ktorý prevádzkujú centrálne depozitáre, centrálne banky, ktoré emitujú najrelevantnejšie meny, v ktorých sa vykonáva vyrovnanie, a prípadne príslušné centrálne banky, ktoré pôsobia ako agent vyrovnania pre každý systém vyrovnania transakcií s cennými papiermi, a v prípade potreby aj príslušné orgány ostatných subjektov v skupine. Takáto spolupráca znamená aj výmenu informácií medzi dotknutými orgánmi a okamžité informácie týchto orgánov v prípade mimoriadnych situácií, ktoré majú vplyv na likviditu a stabilitu finančného systému v ktoromkoľvek členskom štáte, v ktorom je centrálny depozitár alebo ktorýkoľvek z jeho účastníkov usadený.

(23)

V prípade, že centrálny depozitár poskytuje svoje služby v inom členskom štáte, príslušný orgán hostiteľského členského štátu by mal mať možnosť požadovať od príslušného orgánu domovského členského štátu všetky informácie o činnostiach tohto centrálneho depozitára, ktoré sú pre žiadajúci orgán relevantné. S cieľom umožniť účinnú koordináciu dohľadu by sa tieto informácie mohli týkať najmä služieb poskytovaných používateľom centrálneho depozitára usadeného v hostiteľskom členskom štáte alebo spracovávaných nástrojov alebo mien, pričom môžu zahŕňať aj informácie o nepriaznivom vývoji, výsledkoch posúdení rizika a nápravných opatreniach. Obdobne príslušný orgán domovského členského štátu by mal mať prístup ku všetkým informáciám, ktoré centrálny depozitár pravidelne poskytuje príslušnému orgánu hostiteľskému členskému štátu.

(24)

Keď centrálny depozitár poskytuje svoje služby v inom členskom štáte, než je štát, v ktorom je usadený, a to aj prostredníctvom zriadenia pobočky, za dohľad nad týmto centrálnym depozitárom zodpovedá predovšetkým príslušný orgán jeho domovského členského štátu. Keď činnosti centrálneho depozitára v hostiteľskom členskom štáte nadobudli zásadný význam pre fungovanie trhov s cennými papiermi a ochranu investorov v tomto hostiteľskom štáte, príslušné a relevantné orgány domáceho členského štátu a hostiteľského členského štátu by mali ustanoviť mechanizmy spolupráce pre dohľad nad činnosťami tohto centrálneho depozitára v hostiteľskom členskom štáte. Príslušný orgán domovského členského štátu by mal mať možnosť zároveň rozhodnúť o tom, aby tieto mechanizmy spolupráce zahŕňali mnohostrannú spoluprácu vrátane spolupráce kolegiálnej povahy, a to medzi príslušným orgánom domovského členského štátu a príslušnými orgánmi a relevantnými orgánmi dotknutých hostiteľských členských štátov. Takéto mechanizmy spolupráce by sa však nemali považovať za kolégiá orgánov dohľadu uvedené v nariadení (EÚ) č. 1095/2010. Žiadny členský štát ani skupina členských štátov by nemala byť diskriminovaná, priamo či nepriamo, ako miesto poskytovania služieb centrálneho depozitára a služieb vyrovnania. Pri výkone svojich povinností podľa tohto nariadenia by žiadny orgán nemal priamo či nepriamo diskriminovať žiadny podnik z iného členského štátu. S výhradou tohto nariadenia by centrálny depozitár z jedného členského štátu nemal byť obmedzovaný pri vyrovnávaní transakcií s finančnými nástrojmi v mene iného členského štátu alebo v mene tretej krajiny ani by sa mu v tom nemalo brániť.

(25)

Toto nariadenie by nemalo členským štátom brániť v tom, aby vo svojich vnútroštátnych právnych predpisoch vyžadovali osobitný právny rámec pre každodennú spoluprácu na vnútroštátnej úrovni medzi príslušným orgánom centrálneho depozitára a relevantnými orgánmi. Takýto vnútroštátny právny rámec by mal byť v súlade s usmerneniami týkajúcimi sa postupov dohľadu a spolupráce medzi orgánmi, ktoré môže ESMA vydať na základe tohto nariadenia.

(26)

Každej právnickej osobe, ktorá patrí do rozsahu pôsobnosti vymedzenia pojmu centrálny depozitár, musia pred začatím jej činnosti príslušné vnútroštátne orgány udeliť povolenie. So zohľadnením rôznych podnikateľských modelov by sa centrálny depozitár mal zadefinovať odkazom na určité hlavné služby, ktoré spočívajú vo vyrovnaní, čo znamená prevádzku systému vyrovnania transakcií s cennými papiermi, evidenčné služby a služby súvisiace s vedením centrálnych účtov cenných papierov. Centrálny depozitár by mal minimálne prevádzkovať systém vyrovnania transakcií s cennými papiermi a poskytovať aspoň jednu ďalšiu hlavnú službu. Táto kombinácia je nevyhnutná preto, aby centrálne depozitáre zohrávali svoju úlohu pri vyrovnaní transakcií s cennými papiermi a zabezpečení integrity emisie cenných papierov. Subjekty, ktoré neprevádzkujú systémy vyrovnania transakcií s cennými papiermi, ako sú registrátori, sprostredkovatelia prevodu, orgány verejnej moci, subjekty zodpovedné za registračný systém zriadené na základe smernice 2003/87/ES alebo centrálne protistrany, ktoré sú regulované nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 (10), nespadajú do vymedzenia centrálneho depozitára.

(27)

Centrálne depozitáre by mali mať zavedené plány obnovy na zabezpečenie kontinuity ich kľúčových činností. Bez toho, aby bola dotknutá smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ (11), príslušné orgány by mali zabezpečiť, aby mal každý centrálny depozitár vypracovaný primeraný plán riešenia krízových situácií v súlade s príslušným vnútroštátnym právom.

(28)

S cieľom poskytnúť spoľahlivé údaje o rozsahu vyrovnania transakcií s cennými papiermi mimo systémov vyrovnania transakcií a zabezpečiť možnosť monitorovať a riešiť vznikajúce riziká, by všetky iné inštitúcie ako centrálne depozitáre, ktoré vyrovnávajú transakcie s cennými papiermi mimo systém vyrovnania transakcií s cennými papiermi, mali dotknutým príslušným orgánom podávať správy o svojich činnostiach v oblasti vyrovnania. Prijímajúce príslušné orgány by následne mali postúpiť tieto informácie orgánu ESMA a mali by ho informovať o všetkých potenciálnych rizikách vyplývajúcich z týchto činností v oblasti vyrovnania. Okrem toho by mal orgán ESMA monitorovať takéto činnosti v oblasti vyrovnania a brať do úvahy potenciálne riziká, ktoré by mohli vytvárať.

(29)

S cieľom zabrániť akémukoľvek prijímaniu rizika centrálnymi depozitármi cenných papierov pri iných činnostiach, než sú činnosti, na ktoré sa vzťahuje povolenie podľa tohto nariadenia, by sa činnosti centrálnych depozitárov, ktorým bolo udelené povolenie, mali obmedzovať na poskytovanie služieb, na ktoré sa vzťahuje ich povolenie alebo ktoré sú oznámené podľa tohto nariadenia, a nemali by mať akékoľvek účasti, ako sa vymedzujú v tomto nariadení odkazom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2013/34/EÚ (12), alebo priame či nepriame vlastníctvo hlasovacích práv alebo kapitálu vo výške najmenej 20 % v akýchkoľvek iných inštitúciách než sú inštitúcie, ktoré poskytujú podobné služby, s výnimkou prípadu, keď takúto účasť schvália príslušné orgány centrálneho depozitára na základe toho, že sa tým značne nezhorší rizikový profil centrálneho depozitára.

(30)

S cieľom zaistiť bezpečnosť fungovania systémov vyrovnania transakcií s cennými papiermi by tieto systémy mali prevádzkovať len centrálne depozitáre alebo centrálne banky konajúce ako centrálne depozitáre, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie.

(31)

Bez toho, aby boli dotknuté osobitné požiadavky vyplývajúce z daňového práva členského štátu, by centrálne depozitáre mali byť oprávnené poskytovať vedľajšie služby vo vzťahu k ich hlavným službám, ktoré prispievajú k zvýšeniu bezpečnosti, efektivity a transparentnosti trhov s cennými papiermi a ktoré nevytvárajú neprimerané riziká pre ich hlavné služby. Neúplný zoznam týchto služieb je uvedený v tomto nariadení, aby sa centrálnym depozitárom umožnilo reagovať na budúci vývoj na trhu. Ak sa poskytovanie takýchto služieb týka povinností súvisiacich so zrážkou dane a predkladaním výkazov daňovým orgánom, bude sa naďalej uskutočňovať v súlade s právom dotknutých členských štátov. V súlade s článkom 114 ods. 2 ZFEÚ sa právomoc prijímať opatrenia podľa článku 114 ods. 1 nevzťahuje na fiškálne ustanovenia. Súdny dvor Európskej únie vo svojom rozsudku z 29. apríla 2004 vo veci C-338/01, Komisia/Rada (13) rozhodol, že výraz „fiškálne ustanovenia“ je potrebné vykladať tak, že „nepokrývajú len ustanovenia definujúce daňovníkov, zdaniteľné plnenia, základ dane, sadzby priamych a nepriamych daní a oslobodenie od priamych a nepriamych daní, ale aj ustanovenia týkajúce sa spôsobu výberu takýchto daní.“ Toto nariadenie sa preto nevzťahuje na postup výberu daní, na ktorý sa musí použiť iný právny základ.

(32)

Centrálne depozitáre, ktoré majú v úmysle zveriť poskytovanie niektorej hlavnej služby tretej strane alebo poskytovať novú hlavnú službu alebo vedľajšiu službu neuvedené v tomto nariadení, prevádzkovať ďalší systém vyrovnania transakcií s cennými papiermi, využívať iného agenta vyrovnania alebo nadviazať akékoľvek prepojenie s centrálnym depozitárom, ktoré zahŕňa významné riziká, by mali požiadať o povolenie na základe rovnakého postupu, aký sa vyžaduje pri počiatočnom povolení s tou výnimkou, že príslušný orgán by mal do troch mesiacov informovať žiadajúceho centrálneho depozitára o udelení alebo zamietnutí povolenia. Na prepojenia s centrálnym depozitárom, ktoré nezahŕňajú významné riziká, alebo interoperabilné prepojenia centrálnych depozitárov cenných papierov, ktoré zadávajú poskytovanie svojich služieb súvisiacich s uvedenými interoperabilnými prepojeniami verejným subjektom, akými sú napríklad členovia ESCB, by sa však nemalo vzťahovať udelenie povolenia vopred, ale relevantné centrálne depozitáre by ich mali oznamovať svojim príslušným orgánom.

(33)

Ak centrálny depozitár zamýšľa rozšíriť svoje služby na vedľajšie služby nebankového typu výslovne uvedené v tomto nariadení, ktoré nepredstavujú zvýšenie jeho rizikového profilu, mal by mať možnosť tak urobiť na základe oznámenia príslušnému orgánu jeho domovského členského štátu

(34)

Centrálne depozitáre usadené v tretích krajinách by mali mať možnosť ponúkať svoje služby v Únii, a to aj prostredníctvom zriadenia pobočky. S cieľom zaistiť primeranú úroveň bezpečnosti pri poskytovaní služieb centrálnych depozitárov centrálnymi depozitármi tretích krajín, takéto centrálne depozitáre by mali podliehať uznaniu zo strany ESMA, ak majú v úmysle poskytovať určité služby uvedené v tomto nariadení alebo zriadiť pobočku v Únii. V prípade absencie takéhoto uznania by centrálne depozitáre tretej krajiny mali mať možnosť zriadiť prepojenia s centrálnym depozitárom usadeným v Únii za podmienky, že zodpovedný príslušný orgán nevznesie námietku. Vzhľadom na globálny charakter finančných trhov má ESMA najlepšie predpoklady na uznávanie centrálnych depozitárov tretích krajín. ESMA by mal mať možnosť uznať centrálnych depozitárov tretích krajín len v prípade, že Komisia skonštatuje, že sa na ne vzťahuje právny rámec a rámec v oblasti dohľadu skutočne zodpovedajúci rámcu stanovenému v tomto nariadení, ak im bolo účinne udelené povolenie, podliehajú dohľadu a dozoru v ich krajine usadenia a ak boli uzatvorené dohody o spolupráci medzi ESMA a príslušnými orgánmi a relevantnými orgánmi centrálneho depozitára. Uznanie zo strany ESMA by malo podliehať účinnému uznaniu rovnocennosti prudenciálneho rámca uplatniteľného na centrálneho depozitára usadeného v Únii a schváleného podľa tohto nariadenia.

(35)

Vzhľadom na zložitosť, ako aj systémovú povahu centrálnych depozitárov a služieb, ktoré poskytujú, by transparentné pravidlá týkajúce sa správy a riadenia mali zabezpečiť, aby vrcholový manažment, členovia riadiaceho orgánu, akcionári a účastníci, ktorí majú vykonávať kontrolu, ako sa vymedzuje odkazom na smernicu 2013/34/EÚ, nad prevádzkou centrálnych depozitárov, boli vhodní na zabezpečovanie riadneho a obozretného riadenia centrálnych depozitárov.

(36)

V rámci rôznych štruktúr správy a riadenia v členských štátoch sa vo väčšine prípadov používa monistická alebo dualistická štruktúra správy a riadenia. Účelom vymedzení uvedených v tomto nariadení je pokrytie všetkých existujúcich štruktúr bez uprednostňovania akejkoľvek konkrétnej štruktúry a malo by slúžiť výlučne na účely stanovenia pravidiel zameraných na konkrétny výsledok bez ohľadu na vnútroštátne právo obchodných spoločností uplatniteľné na určitú inštitúciu v jednotlivých členských štátoch. Tieto vymedzenia by preto nemali zasahovať do všeobecného rozdelenia právomoci podľa vnútroštátneho práva obchodných spoločností.

(37)

Transparentnými pravidlami riadenia by sa malo zabezpečiť, aby sa zohľadňovali záujmy akcionárov, manažmentu a zamestnancov centrálnych depozitárov cenných papierov na jednej strane a záujmy ich používateľov, ktorým ako konečným používateľom poskytujú centrálne depozitáre cenných papierov služby, na strane druhej. Tieto pravidlá správy a riadenia by sa mali uplatňovať bez toho, aby bola dotknutá vlastnícka štruktúra, ktorú prijal centrálny depozitár. Pre každý systém vyrovnania transakcií s cennými papiermi, ktorý prevádzkuje centrálneho depozitára, by sa mali zriadiť výbory používateľov s cieľom dať používateľom príležitosť radiť riadiacemu orgánu centrálneho depozitára v kľúčových otázkach, ktoré sa ich dotýkajú, pričom by sa im mali poskytnúť nástroje na vykonávanie ich funkcie. Vo výbore používateľov by mali byť zastúpené záujmy rôznych používateľov centrálneho depozitára vrátane držiteľov rôznych typov cenných papierov.

(38)

Centrálne depozitáre by mali mať možnosť externe zabezpečiť poskytovanie svojich služieb, a to za predpokladu, že riziká vyplývajúce z takýchto dohôd o externom zabezpečení sú riadené. Vzhľadom na dôležitosť úloh zverených centrálnemu depozitárovi by sa v tomto nariadení malo ustanoviť, aby centrálne depozitáre neprenášali svoju zodpovednosť na tretie strany prostredníctvom externého zabezpečovania činností tretími stranami na základe zmluvy. Externé zabezpečovanie takýchto činností by malo podliehať prísnym podmienkam, ktorými sa zachová zodpovednosť centrálnych depozitárov za ich činnosti a zabezpečí, aby sa nenarušil dohľad a dozor nad centrálnymi depozitármi. Za určitých podmienok by malo byť možné oslobodiť zverenie činností centrálnych depozitárov verejným subjektom od týchto požiadaviek.

(39)

Toto nariadenie by nemalo brániť členským štátom, ktoré umožňujú fungovanie systémov priamej držby cenných papierov, aby vo svojom vnútroštátnom práve ustanovili, že iné strany ako centrálne depozitáre musia alebo môžu vykonávať určité funkcie, ktoré v iných typoch systémov držby cenných papierov typicky vykonávajú centrálne depozitáre, a aby stanovili, ako by sa tieto funkcie mali vykonávať. Konkrétne, v niektorých členských štátoch subjekty, ktoré vedú účty, alebo účastníci systémov vyrovnania transakcií s cennými papiermi, ktoré sú prevádzkované centrálnymi depozitármi cenných papierov, evidujú zápisy na účtoch cenných papierov, ktoré vedie centrálny depozitár, bez toho, aby oni sami boli nevyhnutne poskytovateľmi účtov. Vzhľadom k potrebe právnej istoty v súvislosti so zápismi vykonávanými na účtoch na úrovni centrálnych depozitárov by sa v tomto nariadení mala uznať osobitná úloha, ktorú zohrávajú takéto iné strany. Za určitých osobitných okolností a za predpokladu, že budú platiť prísne pravidlá ustanovené právnymi predpismi, by preto malo byť možné buď rozdeliť zodpovednosť medzi centrálneho depozitára a príslušnú inú stranu, alebo ustanoviť výlučnú zodpovednosť tejto inej strany za určité aspekty súvisiace s vedením účtov cenných papierov na najvyššej úrovni ich hierarchie za predpokladu, že takáto iná strana podlieha primeranej regulácii a dohľadu. Na mieru rozdelenia zodpovednosti by sa nemali vzťahovať žiadne obmedzenia.

(40)

Pravidlami vykonávania činnosti by sa mala zabezpečiť transparentnosť vo vzťahoch medzi centrálnymi depozitármi a ich používateľmi. Centrálne depozitáre by mali predovšetkým zverejniť transparentné, objektívne a nediskriminačné kritériá pre účasť v systéme vyrovnania transakcií s cennými papiermi, ktoré by umožňovali obmedzenie prístupu účastníkov len na základe súvisiacich rizík. Príslušné orgány by mali mať k dispozícii rýchle a vhodné opravné prostriedky na riešenie akéhokoľvek neopodstatneného odmietnutia zo strany centrálneho depozitára poskytovať služby účastníkom. Centrálne depozitáre by mali zverejniť ceny a poplatky za svoje služby. S cieľom zabezpečiť otvorený a nediskriminačný prístup k ich službám a vzhľadom na významnú trhovú silu, ktorú centrálne depozitáre stále majú na území svojich príslušných členských štátov, by sa centrálne depozitáre nemali odchýliť od svojej zverejnenej cenovej politiky týkajúcej sa ich hlavných služieb a mali by viesť oddelené účty nákladov a výnosov spojených s každou z ich hlavných služieb a s ich vedľajšími službami. Tieto ustanovenia týkajúce sa účasti dopĺňajú a posilňujú právo účastníkov trhu používať systém vyrovnania v inom členskom štáte ustanovené v smernici 2014/65/EÚ.

(41)

V záujme uľahčenia efektívnej evidencie, vyrovnania a platieb by centrálne depozitáre mali začleniť do svojich postupov komunikácie s účastníkmi a s trhovými infraštruktúrami, s ktorými majú spoločné rozhranie, relevantné medzinárodné postupy otvorenej komunikácie a normy pre zasielanie správ a referenčné údaje.

(42)

Vzhľadom na ústrednú úlohu systémov vyrovnania transakcií s cennými papiermi na finančných trhoch by centrálne depozitáre pri poskytovaní svojich služieb mali vynaložiť všetko úsilie s cieľom zabezpečiť včasné vyrovnanie transakcií s cennými papiermi a integritu emisie cenných papierov. Toto nariadenie by nemalo byť v rozpore s vnútroštátnymi právnymi predpismi členských štátov, ktorými sa upravuje držba cenných papierov a mechanizmy zachovania integrity emisií cenných papierov. Od centrálnych depozitárov by sa v záujme zvýšenia ochrany aktív ich účastníkov a ich klientov malo v tomto nariadení vyžadovať oddelenie účtov cenných papierov vedených pre každého účastníka a ponuka ďalšieho oddelenia účtov klientov účastníkov na požiadanie, čo by mohlo byť v niektorých prípadoch k dispozícii len za vyššie náklady, ktoré by znášali klienti účastníkov požadujúci ďalšie oddelenie. Centrálne depozitáre a ich účastníci by mali mať povinnosť poskytovať súhrnnú klientsku segregáciu, ako aj individuálnu klientsku segregáciu, aby si klienti mohli zvoliť úroveň segregácie, o ktorej sa domnievajú, že sa hodí pre ich potreby.

Jedinú výnimku z tohto ustanovenia by mala predstavovať situácia, kedy z dôvodu iných požiadaviek verejnej politiky, predovšetkým vo vzťahu k účinnému a transparentnému výberu daní, majú centrálny depozitár a jeho účastníci povinnosť poskytovať individuálnu klientsku segregáciu v prípade občanov a obyvateľov členského štátu a právnických osôb usadených v členskom štáte, ak sa ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia takáto individuálna klientska segregácia vyžaduje podľa vnútroštátneho práva tohto členského štátu, podľa ktorého sú cenné papiere vydané, a len v prípade občanov a obyvateľov tohto členského štátu a právnické osoby usadené v tomto členskom štáte. Centrálne depozitáre by mali zabezpečiť, aby sa tieto požiadavky uplatňovali oddelene na každý systém vyrovnania transakcií s cennými papiermi, ktorý prevádzkujú. Bez toho, aby tým bolo dotknuté poskytovanie vedľajších služieb, centrálne depozitáre by nemali používať na vlastný účet cenné papiere, ktoré patria účastníkovi, pokiaľ to daný účastník výslovne neschváli, a nemali by ani inak používať na vlastný účet cenné papiere, ktoré im nepatria. Okrem toho by mali centrálne depozitáre od účastníkov požadovať, aby od svojich klientov získali vopred akýkoľvek potrebný súhlas.

(43)

V smernici 98/26/ES sa ustanovuje, že prevodné príkazy zadané do systémov vyrovnania transakcií s cennými papiermi v súlade s pravidlami týchto systémov by mali byť právne vymáhateľné a záväzné pre tretie strany. Avšak vzhľadom na to, že smernica 98/26/ES neodkazuje konkrétne na centrálne depozitáre, ktoré prevádzkujú systémy vyrovnania transakcií s cennými papiermi, v tomto nariadení by sa v záujme jasnosti malo od centrálneho depozitára vyžadovať, aby vymedzili okamih alebo okamihy, v ktorých sú prevodné príkazy zadané do ich systémov a stávajú sa neodvolateľnými v súlade s pravidlami uvedenej smernice. Okrem toho s cieľom zvýšiť právnu istotu by centrálne depozitáre mali oznámiť svojim účastníkom okamih, v ktorom je prevod cenných papierov a peňažných prostriedkov v systémoch vyrovnania transakcií s cennými papiermi právne vymáhateľný a záväzný pre tretie strany v súlade – podľa okolností – s vnútroštátnym právom. Centrálne depozitáre by mali zároveň prijať všetky primerané opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby prevody cenných papierov a peňažných prostriedkov boli právne vymáhateľné a záväzné pre tretie strany najneskôr na konci obchodného dňa ku dátumu skutočného vyrovnania.

(44)

S cieľom zabrániť rizikám súvisiacim s vyrovnaním v dôsledku platobnej neschopnosti agenta vyrovnania by centrálny depozitár mal vždy, keď je to vhodné a dostupné, vyrovnať peňažné časti transakcií s cennými papiermi cez účty v centrálnej banke. Ak táto možnosť nie je vhodná a dostupná, centrálny depozitár by mal byť schopný uskutočniť vyrovnanie prostredníctvom účtov vedených v úverovej inštitúcii zriadenej podľa podmienok stanovených v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ (14), a na ktoré sa vzťahuje osobitné povoľovacie konanie a prudenciálne požiadavky uvedené v hlave IV tohto nariadenia.

(45)

Bankové služby, ktoré sú vo vzťahu k vyrovnaniu vedľajšími a ktoré zahŕňajú úverové riziko a riziko likvidity, by mali poskytovať iba centrálne depozitáre alebo by sa mali zadávať externe len subjektom, ktorým bolo udelené povolenie na poskytovanie bankových služieb, ktoré sú vo vzťahu k činnostiam centrálneho depozitára vedľajšie, ako je stanovené v tomto nariadení.

(46)

S cieľom zaistiť efektívny postup vyplývajúci z poskytovania tak služieb centrálnym depozitárom, ako aj bankových služieb v rámci tej istej skupiny podnikov, by požiadavky tohto nariadenia nemali brániť úverovým inštitúciám v tom, aby patrili do tej istej skupiny podnikov ako centrálne depozitáre. Bolo by vhodné ustanoviť mechanizmy, v rámci ktorých sa centrálnym depozitárom cenných papierov môže povoliť poskytovať ich účastníkom a ostatným subjektom vedľajšie služby rovnakou právnickou osobou alebo samostatnou právnickou osobou, ktorá môže ale nemusí byť súčasťou rovnakej skupiny podnikov, ktoré v konečnom dôsledku kontroluje rovnaká materská spoločnosť. Keď iná úverová inštitúcia, než je centrálna banka, vystupuje ako agent vyrovnania, by táto úverová inštitúcia mala byť schopná poskytovať účastníkom centrálneho depozitára služby uvedené v tomto nariadení, na ktoré sa vzťahuje povolenie, ale nemala by poskytovať iné bankové služby rovnakou právnickou osobou s cieľom obmedziť expozíciu systému vyrovnania voči rizikám vyplývajúcim zo zlyhania úverovej inštitúcie.

(47)

Vzhľadom na to, že smernica 2013/36/EÚ sa konkrétne nezaoberá vnútrodennými úverovými rizikami a rizikami likvidity vyplývajúcimi z poskytovania bankových služieb, ktoré sú vedľajšie vo vzťahu k vyrovnaniu, na úverové inštitúcie a centrálne depozitáre poskytujúce tieto služby by sa mali takisto vzťahovať osobitné rozšírené požiadavky na zmiernenie úverového rizika a rizika likvidity vrátane kapitálových požiadaviek založených na riziku, ktoré odrážajú relevantné riziká. Takéto rozšírené požiadavky na zmiernenie úverového rizika a rizika likvidity by sa mali riadiť celosvetovými normami pre infraštruktúry finančných trhov a zásadami pre Monitorovacie nástroje na vnútrodenné riadenie likvidity, ktoré v apríli 2013 uverejnil Bazilejský výbor pre bankový dohľad.

(48)

Na niektoré centrálne depozitáre vykonávajúce činnosť aj ako úverové inštitúcie sa vzťahujú požiadavky na vlastné zdroje a podávanie správ týkajúce sa úverových inštitúcií a stanovené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 (15) a v smernici 2013/36/EÚ. Vzhľadom na systémový význam takýchto centrálnych depozitárov je vhodné, aby sa uplatnili tie najprísnejšie požiadavky stanovené v právnych predpisoch Únie s cieľom predísť kumulatívnemu uplatňovaniu rôznych pravidiel Únie, napríklad v súvislosti s požiadavkami na podávanie správ o vlastných zdrojoch. Vo všetkých oblastiach, v ktorých sa zistí potenciálne riziko duplicitných požiadaviek, by mali Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 (16) (EBA) a ESMA vydať stanovisko k vhodnému uplatňovaniu aktov Únie v súlade s článkom 34 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010 a nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

(49)

Okrem požiadaviek na vlastné zdroje uvedených v nariadení (EÚ) č. 575/2013 a v smernici 2013/36/EÚ by sa na úverové inštitúcie a centrálnych depozitárov mali vzťahovať kapitálové požiadavky, ktoré odrážajú riziká, ako napríklad úverové riziko a riziko likvidity vyplývajúce z poskytovania vnútrodenných úverov, a to aj účastníkom systému vyrovnania transakcií s cennými papiermi alebo iným používateľom služieb centrálnych depozitárov.

(50)

S cieľom zaistiť úplný súlad s osobitnými opatreniami zameranými na zmiernenie úverového rizika a rizika likvidity by príslušné orgány mali mať možnosť požadovať, aby centrálne depozitáre určili viac ako jednu úverovú inštitúciu vždy, keď dokážu na základe dostupných dôkazov preukázať, že vystavenie jednej úverovej inštitúcie koncentrácii úverového rizika a rizika likvidity nie je plne zmiernené. Centrálne depozitáre by tiež mali mať možnosť určiť viac ako jednu úverovú inštitúciu.

(51)

Dohľad nad dodržiavaním súladu určenými úverovými inštitúciami alebo centrálnymi depozitármi cenných papierov, ktorým bolo udelené povolenie na poskytovanie bankových služieb, ktoré sú vo vzťahu k vyrovnaniu vedľajšie, s požiadavkami uvedenými v nariadení (EÚ) č. 575/2013 a v smernici 2013/36/EÚ a príslušnými osobitnými prudenciálnymi požiadavkami uvedenými v tomto nariadení by sa mal zveriť príslušným orgánom uvedeným v nariadení (EÚ) č. 575/2013. Na účely zabezpečenia jednotného uplatňovania noriem v oblasti dohľadu je žiaduce, aby bankové služby centrálneho depozitára, ktoré v dôsledku svojho rozsahu a povahy predstavujú významné riziko pre finančnú stabilitu Únie, boli pod priamym dohľadom ECB za podmienok stanovených v nariadení Rady (EÚ) č. 1024/2013 (17) týkajúcom sa politík súvisiacich s prudenciálnym dohľadom nad úverovými inštitúciami. Týmto nariadením by nemalo byť dotknuté nariadenie (EÚ) č. 1024/2013.

(52)

Úverové inštitúcie alebo centrálne depozitáre, ktorým bolo udelené povolenie na poskytovanie bankových služieb vedľajších vo vzťahu k vyrovnaniu, by mali dodržiavať súlad s každým súčasným alebo budúcim právnym predpisom Únie uplatniteľným na úverové inštitúcie. Týmto nariadením by nemala byť dotknutá smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ ani žiaden budúci legislatívny akt týkajúci sa rámca pre ozdravenie a riešenie krízových situácií úverových inštitúcií, investičných spoločností a iných finančných inštitúcií.

(53)

S cieľom zaistiť dostatočný stupeň bezpečnosti a nepretržitosti služieb poskytovaných centrálnymi depozitármi by sa na centrálnych depozitárov mali vzťahovať osobitné jednotné a priamo uplatniteľné prudenciálne a kapitálové požiadavky, ktoré zmierňujú ich právne, prevádzkové a investičné riziká.

(54)

Bezpečnosť dohôd o prepojení uzatvorených medzi centrálnym depozitárom by mala podliehať osobitným požiadavkám s cieľom umožniť prístup ich príslušných účastníkov do iných systémov vyrovnania transakcií s cennými papiermi. Poskytovanie vedľajších služieb bankového typu samostatnou právnickou osobou by nemalo brániť centrálnemu depozitárovi v tom, aby prijímali takéto služby, najmä keď sú účastníkmi systému vyrovnania transakcií s cennými papiermi prevádzkovaného iným centrálnym depozitárom. Je obzvlášť dôležité, aby sa akékoľvek potenciálne riziká vyplývajúce z dohôd o prepojení, ako napr. úverové riziko, riziko likvidity, organizačné riziko alebo akékoľvek iné relevantné riziká pre centrálneho depozitára, maximálne znižovali. V prípade interoperabilných prepojení je dôležité, aby prepojené systémy vyrovnania transakcií s cennými papiermi mali rovnaké okamihy zadávania prevodných príkazov do systému a neodvolateľnosť takýchto prevodných príkazov a aby používali rovnocenné pravidlá týkajúce sa okamihu ukončenia prevodov cenných papierov a peňažných prostriedkov. Na centrálnych depozitárov, ktoré používajú spoločnú infraštruktúru informačných technológií (IT) pre vyrovnanie, by sa mali uplatňovať rovnaké zásady.

(55)

S cieľom umožniť príslušným orgánom účinný dohľad nad činnosťou centrálnych depozitárov by sa na centrálnych depozitárov mali vzťahovať prísne požiadavky na vedenie evidencie. Centrálne depozitáre by mali uchovávať minimálne desať rokov všetky záznamy a údaje o všetkých službách, ktoré môžu poskytovať, vrátane údajov o transakciách týkajúcich sa služieb správy zábezpeky, ktoré zahŕňajú spracovanie zmlúv o spätnom odkúpení alebo o požičiavaní cenných papierov. Centrálne depozitáre budú možno potrebovať, aby sa určil spoločný formát, v ktorom ich klienti poskytujú údaje o transakciách, aby sa umožnilo splnenie uvedenej požiadavky na vedenie záznamov v súlade so všetkými príslušnými regulačnými a vykonávacími technickými predpismi prijatými podľa tohto nariadenia.

(56)

V mnohých členských štátoch sa na základe vnútroštátnych právnych predpisov vyžaduje, aby emitenti vydávali určité druhy cenných papierov, najmä akcie, v rámci ich národných centrálnych depozitárov. S cieľom odstrániť túto prekážku bezproblémového fungovania trhu Únie po uzatvorení obchodu a umožniť emitentom zvoliť si najefektívnejší spôsob správy ich cenných papierov by emitenti mali mať právo zvoliť si akéhokoľvek centrálneho depozitára usadeného v Únii pre evidenciu svojich cenných papierov a poskytovanie akýchkoľvek príslušných služieb centrálnych depozitárov. Keďže harmonizácia vnútroštátneho práva obchodných spoločností presahuje rozsah pôsobnosti tohto nariadenia, takéto vnútroštátne právo obchodných spoločností alebo podobné právo, podľa ktorých sú cenné papiere vydané, by sa mali uplatňovať aj naďalej, pričom by sa mali prijať opatrenia na zabezpečenie splnenia požiadaviek tohto vnútroštátneho práva obchodných spoločností a iných podobných právnych predpisov, ak sa uplatní právo výberu centrálneho depozitára. Takéto vnútroštátne právo obchodných spoločností alebo podobné právo, podľa ktorých sa cenné papiere vydávajú, upravujú vzťah medzi ich emitentom a držiteľmi alebo akýmikoľvek tretími stranami, ako aj ich príslušné práva a povinnosti spojené s cennými papiermi, ako sú napríklad hlasovacie práva, dividendy a korporátne udalosti. Odmietnutie poskytnúť služby emitentovi by malo byť prípustné len na základe komplexného posúdenia rizík alebo k nemu môže dôjsť, ak centrálny depozitár neposkytuje žiadne emisné služby v súvislosti s cennými papiermi vydanými podľa práva obchodných spoločností alebo podobného práva príslušného členského štátu. Príslušné orgány by mali mať k dispozícii rýchle a vhodné opravné prostriedky na riešenie všetkých neodôvodnených odmietnutí centrálneho depozitára poskytovať služby emitentom.

(57)

Vzhľadom na zvyšujúci sa podiel cezhranične držaných cenných papierov a cezhraničných prevodov cenných papierov podporený týmto nariadením je mimoriadne naliehavé a dôležité stanoviť v budúcich právnych predpisoch Únie týkajúcich sa práva v oblasti cenných papierov jasné pravidlá týkajúce sa rozhodného práva, pokiaľ ide o aspekty vlastníctva v súvislosti s cennými papiermi držanými na účtoch vedených centrálnymi depozitármi cenných papierov. Ide však o horizontálnu otázku, ktorá presahuje rozsah pôsobnosti tohto nariadenia a ktorá by sa mohla riešiť v budúcich legislatívnych aktoch Únie.

(58)

Európskym kódexom správania v oblasti zúčtovania a vyrovnania zo 7. novembra 2006 sa vytvoril dobrovoľný rámec s cieľom umožniť prístup medzi centrálnymi depozitármi a ďalšími trhovými infraštruktúrami. Sektor činností po uzatvorení obchodu však zostáva roztrieštený pozdĺž národných hraníc, čo zbytočne predražuje cezhraničné obchody. Je potrebné stanoviť jednotné podmienky pre prepojenia medzi centrálnymi depozitármi a podmienky prístupu medzi centrálnymi depozitármi a ostatnými trhovými infraštruktúrami. S cieľom umožniť centrálnym depozitárom ponúknuť svojim účastníkom prístup na iné trhy by centrálne depozitáre mali mať právo stať sa účastníkom iného centrálneho depozitára alebo požiadať iného centrálneho depozitára o vytvorenie špeciálnych funkcií pre získanie prístup k nemu. Takýto prístup by sa mal poskytnúť za spravodlivých, primeraných a nediskriminačných podmienok a malo by byť možné odmietnuť ho, len ak ohrozuje plynulé a riadne fungovanie finančných trhov alebo spôsobuje systémové riziká. Príslušné orgány by mali mať k dispozícii rýchle a vhodné opravné prostriedky na riešenie všetkých neodôvodnených odmietnutí centrálnych depozitárov udeliť prístup inému centrálnemu depozitárovi. V prípade, že prepojenia centrálnych depozitárov predstavujú pre vyrovnanie významné riziká, mali by podliehať povoleniu a zvýšenému dohľadu relevantných príslušných orgánov.

(59)

Centrálne depozitáre by mali mať prístup aj k údajom o transakciách od centrálnej protistrany alebo obchodného miesta a tieto trhové infraštruktúry by mali mať prístup do systémov vyrovnania transakcií s cennými papiermi prevádzkovaných centrálnymi depozitármi. Takýto prístup sa môže odmietnuť, len ak ohrozuje plynulé a riadne fungovanie finančných trhov alebo spôsobuje systémové riziká, pričom žiadosť sa nemôže odmietnuť z dôvodu straty podielu na trhu.

(60)

Príslušné orgány by mali mať k dispozícii rýchle a vhodné opravné prostriedky na riešenie všetkých neodôvodnených odmietnutí centrálnych depozitárov alebo trhových infraštruktúr poskytnúť prístup k ich službám. Týmto nariadením sa dopĺňajú ustanovenia o prístupe medzi obchodnými miestami, centrálnymi protistranami a centrálnymi depozitármi uvedené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 a v nariadení (EÚ) č. 600/2014, ktoré sú potrebné na vytvorenie konkurenčného vnútorného trhu so službami po uzatvorení obchodu. ESMA a Komisia by mali naďalej pozorne monitorovať vývoj infraštruktúry po uzatvorení obchodu a Komisia by mala zasiahnuť v prípade potreby s cieľom zabrániť narušeniu hospodárskej súťaže na vnútornom trhu.

(61)

Spoľahlivý prudenciálny a podnikateľský rámec vo finančnom sektore by sa mal opierať o silné režimy dohľadu a sankcionovania. Na tento účel by orgány dohľadu mali mať dostatočné právomoci konať a mali by mať možnosť opierať sa o odrádzajúce sankčné systémy, ktoré sa majú použiť proti akémukoľvek nezákonnému konaniu. Revízia existujúcich sankčných právomocí a ich praktického uplatňovania zameraná na podporu konvergencie sankcií v celom rade činností v oblasti dohľadu sa vykonala v oznámení Komisie z 8. decembra 2010 s názvom O posilňovaní sankčných režimov v odvetví finančných služieb.

(62)

Preto s cieľom zabezpečiť účinné dodržiavanie požiadaviek tohto nariadenia zo strany centrálnych depozitárov, úverových inštitúcií určených ako agenti vyrovnania, členov ich riadiacich orgánov a akýchkoľvek iných osôb, ktoré skutočne riadia ich činnosti, alebo akýchkoľvek iných osôb by príslušné orgány mali mať možnosť uplatňovať správne sankcie a iné opatrenia, ktoré sú účinné, primerané a odrádzajúce.

(63)

S cieľom dosiahnuť odrádzajúci účinok a jednotné uplatňovanie sankcií v členských štátoch by sa v tomto nariadení mal ustanoviť zoznam základných správnych sankcií a iných opatrení, ktoré musia mať príslušné orgány k dispozícii, ustanoviť právomoc ukladať tieto sankcie a iné opatrenia všetkým osobám, právnickým alebo fyzickým, zodpovedným za porušenie, ustanoviť zoznam základných kritérií pre určenie výšky a druhu týchto sankcií a iných opatrení a výšky správnych pokút. Pri správnych pokutách by sa mali zohľadniť faktory, ako sú akákoľvek zistená finančná výhoda vyplývajúca z porušenia, závažnosť a trvanie porušenia, všetky priťažujúce alebo poľahčujúce skutočnosti, potreba, aby správne pokuty mali odrádzajúci účinok, a prípadne by mali zohľadňovať poľahčujúce okolnosti ako spoluprácu s príslušným orgánom. Pri prijímaní a uverejňovaní sankcií by sa mali dodržiavať základné práva ustanovené v Charte základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“), najmä právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života (článok 7), právo na ochranu osobných údajov (článok 8) a právo na účinný prostriedok nápravy a spravodlivý proces (článok 47).

(64)

S cieľom zistiť prípadné porušenia by sa mali zaviesť účinné mechanizmy na podporu nahlasovania možných alebo skutočných porušení tohto nariadenia príslušným orgánom. Tieto mechanizmy by mali zahŕňať dostatočné záruky pre osoby, ktoré nahlasujú možné alebo skutočné porušenia tohto nariadenia, a osoby obvinené z takýchto porušení. Mali by sa zaviesť vhodné postupy s cieľom dodržať právo obvinenej osoby na ochranu osobných údajov, právo na obhajobu a vypočutie pred prijatím konečného rozhodnutia dotýkajúceho sa danej osoby, ako aj právo požiadať o účinné prostriedky nápravy pred súdnym orgánom proti rozhodnutiu alebo opatreniu týkajúceho sa danej osoby.

(65)

Týmto nariadením by nemali byť dotknuté žiadne ustanovenia právnych predpisov členských štátov týkajúce sa trestnoprávnych sankcií.

(66)

Smernicou Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 95/46/ES (18) sa upravuje spracúvanie osobných údajov, ktoré sa vykonáva v členských štátoch podľa tohto nariadenia. Každá výmena alebo prenos osobných údajov zo strany príslušných orgánov členských štátov by sa mala uskutočniť v súlade s pravidlami prenosu osobných údajov ustanovenými v smernici 95/46/ES. Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 (19) sa upravuje spracúvanie osobných údajov, ktoré vykonáva ESMA podľa tohto nariadenia. Každá výmena alebo prenos osobných údajov zo strany ESMA by mala byť v súlade s pravidlami prenosu osobných údajov ustanovenými v nariadení (ES) č. 45/2001.

(67)

Toto nariadenie rešpektuje základné práva a dodržiava zásady uznané predovšetkým v charte, najmä právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života, právo na ochranu osobných údajov, právo na účinnú nápravu a spravodlivý proces, právo nebyť stíhaný alebo potrestaný dvakrát za ten istý trestný čin a slobodu podnikania a musí sa vykonávať v súlade s týmito právami a zásadami.

(68)

ESMA by mala zohrávať ústrednú úlohu pri uplatňovaní tohto nariadenia zabezpečením jednotného uplatňovania pravidiel Únie vnútroštátnymi príslušnými orgánmi a urovnávaním sporov medzi nimi.

(69)

Orgán ESMA by mal ďalej predkladať Komisii výročné správy, v ktorých sa posudzujú trendy a možné riziká na trhoch, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie. Tieto správy by mali obsahovať aspoň posúdenie efektívnosti vyrovnania, internalizovaného vyrovnania, cezhraničného poskytovania služieb, dôvody odmietnutia práva na prístup a všetky ďalšie závažné prekážky pre hospodársku súťaž týkajúce sa finančných služieb po uzatvorení obchodu vrátane všetkých prekážok vyplývajúcich z nevhodného uplatnenia licenčných dohôd, primeranosti sankcií za zlyhanie vyrovnania, predovšetkým potreby dodatočnej flexibility v súvislosti so sankciami za zlyhanie vyrovnania týkajúce sa nelikvidných finančných nástrojov, uplatňovania pravidiel členských štátov o občianskoprávnej zodpovednosti na straty, ktoré možno pripísať centrálnym depozitárom cenných papierov, podmienok týkajúcich sa poskytovania vedľajších služieb bankovej povahy, požiadavky týkajúce sa ochrany cenných papierov účastníkov a ich klientov a režimov sankcionovania a v prípade potreby môžu tiež obsahovať odporúčania preventívnych alebo nápravných opatrení. ESMA by mala zároveň vykonávať partnerské preskúmanie činností príslušných orgánov podľa tohto nariadenia v primeranom časovom rámci a v súlade s nariadením (EÚ) č. 1095/2010. Vzhľadom na systémový význam centrálnych depozitárov a skutočnosť, že regulácia na úrovni Únie sa na ne vzťahuje po prvýkrát, je vhodné požadovať, aby sa spočiatku tieto partnerské preskúmania vykonávali každý tretí rok, aspoň pokiaľ ide o dohľad nad centrálnymi depozitármi, ktoré využívajú slobodu poskytovať služby alebo sa zúčastňujú na interoperabilnom prepojení.

(70)

Je efektívne a vhodné poveriť ESMA ako subjekt s vysoko odbornými znalosťami týkajúcimi sa cenných papierov a trhov s cennými papiermi, aby vypracoval návrhy regulačných a vykonávacích technických predpisov, ktoré neobsahujú politické rozhodnutia a ktoré sa predložia Komisii. Ak je to ustanovené, ESMA by mala takisto úzko spolupracovať s členmi ESCB a EBA.

(71)

Komisii by sa mala v súlade s článkom 290 ZFEÚ a článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010 a nariadenia (EÚ) č. 1095/2010 udeliť právomoc prijímať regulačné technické predpisy v súvislosti s podrobnými prvkami opatrení týkajúcimi sa disciplíny pri vyrovnaní; podávaním správ o internalizovanom vyrovnaní; informáciami a ďalšími prvkami, ktoré majú centrálne depozitáre uviesť vo svojej žiadosti o povolenie; s podmienkami, za ktorých príslušné orgány centrálnych depozitárov môžu schváliť ich kapitálovú účasť v niektorých právnych subjektoch; s informáciami, ktoré si navzájom poskytujú rôzne orgány pri vykonávaní dohľadu nad centrálnymi depozitármi; s informáciami, ktoré žiadajúci centrálny depozitár poskytne ESMA vo svojej žiadosti o uznanie; s prvkami dohôd o správe a riadení pre centrálne depozitáre; s podrobnými údajmi o záznamoch, ktoré majú viesť centrálne depozitáre; s rizikami, ktoré majú zobrať do úvahy centrálne depozitáre pri vykonávaní komplexného posúdenia rizík a príslušné orgány pri posudzovaní dôvodov odmietnutia žiadostí o prístup; s prvkami postupu pre poskytnutie prístupu účastníkov a emitentov k centrálnemu depozitárovi, prístupu medzi centrálnymi depozitármi a medzi centrálnymi depozitármi a inými trhovými infraštruktúrami; s podrobnými údajmi o opatreniach, ktoré majú prijímať centrálne depozitáre, aby sa zachovala integrita emisie; so znížením operačných a investičných rizík a rizík vyplývajúcich z prepojení centrálnych depozitárov; s podrobnými údajmi o kapitálových požiadavkách na centrálne depozitáre; s podrobnými údajmi o žiadosti o povolenie poskytovať vedľajšie služby bankového typu, s kapitálovými požiadavkami a s prudenciálnymi požiadavkami týkajúcimi sa úverového rizika a rizika likvidity pre centrálne depozitáre a určené úverové inštitúcie, ktoré majú povolenie poskytovať vedľajšie služby bankového typu.

(72)

Komisii by sa mala udeliť právomoc prijímať vykonávacie technické predpisy prostredníctvom vykonávacích aktov v súlade s článkom 291 ZFEÚ a v súlade s článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010 v súvislosti so štandardnými formulármi a vzormi pre podávanie správ o internalizovanom vyrovnaní; so žiadosťou o povolenie zo strany centrálnych depozitárov; s poskytovaním informácií medzi rozličnými príslušnými orgánmi na účely dohľadu nad centrálnymi depozitármi; s príslušnými dohodami o spolupráci medzi orgánmi domovských a hostiteľských členských štátov; s formátmi záznamov, ktoré majú uchovávať centrálne depozitáre; s postupmi v prípadoch, keď je účastníkovi alebo emitentovi odmietnutý prístup do centrálneho depozitára, keď si centrálne depozitáre navzájom odmietnu prístup alebo je odmietnutý prístup medzi centrálnymi depozitármi a inými trhovými infraštruktúrami; s konzultáciami s rôznymi orgánmi pred udelením povolenia agentovi vyrovnania.

(73)

Na dosiahnutie cieľov stanovených v tomto nariadení by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ, pokiaľ ide o konkrétne podrobné údaje týkajúce sa niektorých vymedzení pojmov; parametrov výpočtu výšky peňažných sankcií pre účastníkov, ktorí spôsobili zlyhanie vyrovnania, kritériá, podľa ktorých by sa činnosť centrálnych depozitárov v hostiteľskom členskom štáte mala považovať za činnosť zásadného významu pre daný členský štát. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov. Pri príprave a vypracúvaní delegovaných aktov by Komisia mala zabezpečiť, aby sa príslušné dokumenty súčasne, vo vhodnom čase a vhodným spôsobom postúpili Európskemu parlamentu a Rade.

(74)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci prijímať rozhodnutia o posúdení pravidiel tretích krajín na účely uznania centrálneho depozitára tretej krajiny. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (20).

(75)

Pri posudzovaní príslušných pravidiel tretích krajín by sa mal uplatniť proporcionálny prístup, ktorý je zameraný na to, či sa nimi dosiahne výsledok a či existuje súlad s uplatniteľnými pravidlami Únie a prípadne príslušnými medzinárodnými normami. Ak neexistujú oblasti s podstatnými rozdielmi, ktoré by mali predvídateľné škodlivé účinky na trhy Únie, môže sa poskytnúť aj podmienené alebo dočasné uznanie.

(76)

Keďže ciele tohto nariadenia, a to stanovenie jednotných požiadaviek na vyrovnanie, ako aj na centrálneho depozitára, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni samotných členských štátov, ale z dôvodov ich rozsahu opatrení ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie nepresahuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

(77)

Je potrebné zmeniť smernicu 98/26/ES s cieľom zosúladiť ju so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2010/78/EÚ (21), čím sa určené systémy vyrovnania transakcií s cennými papiermi už viac nenahlasujú Komisii, ale ESMA.

(78)

Vzhľadom na to, že týmto nariadením sa na úrovni Únie harmonizujú opatrenia na predchádzanie a riešenie zlyhania vyrovnania a že toto nariadenie má širší rozsah uplatňovania takýchto opatrení ako nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 236/2012 (22), je nevyhnutné zrušiť článok 15 uvedeného nariadenia.

(79)

Centrálne depozitáre by mali byť vyňaté z uplatňovania smernice 2014/65/EÚ a nariadenia (EÚ) č. 600/2014, ak poskytujú služby, ktoré sú výslovne uvedené v tomto nariadení. S cieľom zabezpečiť, aby sa na všetky subjekty, ktoré poskytujú investičné služby a vykonávajú investičné činnosti, vzťahovala smernica 2014/65/EÚ a nariadenie (EÚ) č. 600/2014, a zabrániť narušeniu hospodárskej súťaže medzi rôznymi typmi poskytovateľov takýchto služieb je však nevyhnutné, aby sa na centrálne depozitáre, ktoré poskytujú investičné služby a vykonávajú investičné činnosti v rámci svojich vedľajších služieb, vzťahovali požiadavky smernice 2014/65/EÚ a nariadenia (EÚ) č. 600/2014.

(80)

Uplatňovanie požiadaviek na povolenie a uznanie uvedených v tomto nariadení by sa malo odložiť s cieľom poskytnúť centrálnym depozitárom usadeným v Únii alebo v tretích krajinách dostatok času požiadať o povolenie a uznanie ich činností uvedených v tomto nariadení. Kým sa na základe tohto nariadenia neprijme rozhodnutie o povolení alebo uznaní centrálnych depozitárov a ich činností, vrátane prepojení centrálnych depozitárov, naďalej by sa mali uplatňovať vnútroštátne predpisy o udeľovaní povolenia a uznávaní centrálnych depozitárov.

(81)

Je takisto potrebné odložiť uplatňovanie požiadaviek týkajúcich sa disciplíny pri vyrovnávaní a požiadaviek týkajúcich sa povinnosti podávania správ internalizátorov vyrovnania, až kým sa neprijmú všetky potrebné vykonávacie alebo delegované akty, ktoré bližšie určia takéto požiadavky, a požiadaviek na evidenciu niektorých prevoditeľných cenných papierov v zaknihovanej podobe a povinnosti uskutočniť vyrovnanie v systémoch vyrovnania transakcií s cennými papiermi najneskôr na druhý pracovný deň po vykonaní obchodu s cieľom poskytnúť účastníkom trhu, ktorí majú cenné papiere v listinnej podobe alebo ktorí používajú dlhšie lehoty na vyrovnanie, dostatok času na dosiahnutie súladu s týmito požiadavkami,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

HLAVA I

PREDMET ÚPRAVY, ROZSAH PÔSOBNOSTI A VYMEDZENIE POJMOV

Článok 1

Predmet úpravy a rozsah pôsobnosti

1.   Týmto nariadením sa ustanovujú jednotné požiadavky na vyrovnanie transakcií s finančnými nástrojmi v Únii a pravidlá týkajúce sa organizácie a konania centrálnych depozitárov cenných papierov (ďalej len „centrálny depozitár“) s cieľom podporiť bezpečné, efektívne a plynulé vyrovnanie.

2.   Toto nariadenie sa uplatňuje na vyrovnanie transakcií so všetkými finančnými nástrojmi a na činnosti centrálneho depozitára, pokiaľ sa v tomto nariadení neuvádza inak.

3.   Týmto nariadením nie sú dotknuté ustanovenia práva Únie týkajúce sa osobitných finančných nástrojov, najmä smernice 2003/87/ES.

4.   Články 10 až 20, 22 až 24 a článok 27, článok 28 ods. 6, článok 30 ods. 4 a články 46 a 47, ako aj ustanovenia hlavy IV a požiadavky na podávanie správ príslušným orgánom alebo relevantným orgánom alebo na plnenie ich príkazov podľa tohto nariadenia sa neuplatňujú na členov ESCB, ostatné vnútroštátne orgány členských štátov, ktoré vykonávajú podobné funkcie, ani na iné verejné orgány poverené riadením verejného dlhu alebo zasahujúce do riadenia verejného dlhu v Únii v súvislosti s ktorýmkoľvek centrálnym depozitárom, ktorý uvedené orgány priamo riadia pod vedením toho istého riadiaceho orgánu, ktorý má prístup k finančným prostriedkom týchto orgánov a ktorý nie je samostatným subjektom.

Článok 2

Vymedzenia pojmov

1.   Na účely tohto nariadenia sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov:

1.

„centrálny depozitár cenných papierov“ alebo „centrálny depozitár“ je právnická osoba, ktorá prevádzkuje systém vyrovnania transakcií s cennými papiermi uvedený v oddiele A bode 3 prílohy a poskytuje aspoň jednu ďalšiu hlavnú službu uvedenú v oddiele A prílohy;

2.

„centrálny depozitár tretej krajiny“ je každá právnická osoba usadená v tretej krajine, ktorá poskytuje službu podobnú hlavnej službe uvedenej v oddiele A bode 3 prílohy a vykonáva aspoň jednu ďalšiu hlavnú službu uvedenú v oddiele A prílohy;

3.

„imobilizácia“ je úkon spočívajúci v sústredení umiestnenia listinných cenných papierov v centrálnom depozitárovi spôsobom, ktorý umožňuje vykonať následné prevody účtovným zápisom;

4.

„dematerializovaná podoba“ znamená skutočnosť, že finančné nástroje existujú iba ako účtovné zápisy;

5.

„prijímajúci centrálny depozitár“ je centrálny depozitár, ktorý prijíma žiadosť iného centrálneho depozitára o prístup k jeho službám prostredníctvom prepojenia centrálnych depozitárov;

6.

„žiadajúci centrálny depozitár“ je centrálny depozitár, ktorý žiada o prístup k službám iného centrálneho depozitára prostredníctvom prepojenia centrálnych depozitárov;

7.

„vyrovnanie“ je dokončenie transakcie s cennými papiermi, bez ohľadu na to, kde bola uzatvorená, s cieľom splniť záväzky strán tejto transakcie prostredníctvom prevodu peňažných prostriedkov alebo cenných papierov alebo peňažných prostriedkov aj cenných papierov;

8.

„finančné nástroje“ alebo „cenné papiere“ sú finančné nástroje vymedzené v článku 4 ods. 1 bode 15 smernice 2014/65/EÚ;

9.

„prevodný príkaz“ je prevodný príkaz vymedzený v článku 2 písm. i) druhej zarážke smernice 98/26/ES;

10.

„systém vyrovnania transakcií s cennými papiermi“ je systém podľa článku 2 písm. a) prvej, druhej a tretej zarážky smernice 98/26/ES, ktorý nie je prevádzkovaný centrálnou protistranou a ktorého činnosť pozostáva z vykonávania prevodných príkazov;

11.

„internalizátor vyrovnania“ je každá inštitúcia vrátane inštitúcie, ktorej bolo udelené povolenie v súlade so smernicou 2013/36/EÚ alebo smernicou 2014/65/EÚ, ktorá vykonáva prevodné príkazy v mene klientov alebo na vlastný účet inak ako prostredníctvom systému vyrovnania transakcií s cennými papiermi;

12.

„určený dátum vyrovnania“ je dátum, ktorý sa zadá do systému vyrovnania transakcií s cennými papiermi ako dátum vyrovnania a v súvislosti s ktorým sa zmluvné strany transakcie s cennými papiermi dohodli, že sa k nemu vykoná vyrovnanie;

13.

„lehota na vyrovnanie“ je časový úsek medzi dátumom obchodu a určeným dátumom vyrovnania;

14.

„pracovný deň“ je pracovný deň vymedzený v článku 2 písm. n) smernice 98/26/ES;

15.

„zlyhanie vyrovnania“ znamená, že k určenému dátumu vyrovnania nedôjde k vyrovnaniu alebo dôjde k čiastočnému vyrovnaniu transakcie s cennými papiermi z dôvodu nedostatku cenných papierov alebo peňažných prostriedkov a bez ohľadu na súvisiacu príčinu;

16.

„centrálna protistrana“ je centrálna protistrana vymedzená v článku 2 bode l nariadenia (EÚ) č. 648/2012;

17.

„príslušný orgán“ je orgán určený každým členským štátom v súlade s článkom 11, pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak;

18.

„relevantný orgán“ je každý orgán uvedený v článku 12;

19.

„účastník“ je akýkoľvek účastník systému vyrovnania transakcií s cennými papiermi vymedzený v článku 2 písm. f) smernice 98/26/ES;

20.

„účasť“ je účasť v zmysle článku 2 bode 2 prvej vety smernice 2013/34/EÚ, alebo priame či nepriame vlastníctvo najmenej 20 % hlasovacích práv alebo základného imania podniku;

21.

„kontrola“ je vzťah medzi dvomi podnikmi opísaný v článku 22 smernice 2013/34/EÚ;

22.

„dcérska spoločnosť“ je dcérsky podnik v zmysle článku 2 ods. 10 a článku 22 smernice 2013/34/EÚ;

23.

„domovský členský štát“ je členský štát, v ktorom je centrálny depozitár usadený;

24.

„hostiteľský členský štát“ je iný členský štát ako domovský členský štát, v ktorom má centrálny depozitár pobočku alebo v ňom poskytuje služby centrálneho depozitára cenných papierov;

25.

„pobočka“ je miesto podnikania, ktoré je iné ako ústredie, pričom je súčasťou centrálneho depozitára, nemá právnu subjektivitu a poskytuje služby centrálneho depozitára cenných papierov, na ktoré bolo centrálnemu depozitárovi udelené povolenie;

26.

„zlyhanie účastníka“ je situácia, keď sa proti účastníkovi začalo konkurzné konanie vymedzené v článku 2 písm. j) smernice 98/26/ES;

27.

„dodanie proti zaplateniu“ je mechanizmus vyrovnania transakcií s cennými papiermi, ktorý spája prevod cenných papierov s prevodom peňažných prostriedkov tak, že dodanie cenných papierov sa uskutoční len v prípade, že sa vykoná zodpovedajúci prevod peňažných prostriedkov a naopak;

28.

„účet cenných papierov“ je účet, na ktorý sa môžu cenné papiere pripísať alebo z ktorého sa môžu odpísať;

29.

„prepojenie centrálnych depozitárov“ je dojednanie medzi centrálnymi depozitármi cenných papierov, na základe ktorého sa jeden centrálny depozitár stáva účastníkom systému vyrovnania transakcií s cennými papiermi iného centrálneho depozitára s cieľom uľahčiť prevod cenných papierov od účastníkov druhého uvedeného centrálneho depozitára v prospech účastníkov prvého uvedeného centrálneho depozitára, alebo dojednanie na základe ktorého má centrálny depozitár nepriamy prístup do iného centrálneho depozitára prostredníctvom sprostredkovateľa. Prepojenia centrálnych depozitárov zahŕňajú štandardné prepojenia, prispôsobené prepojenia, nepriame prepojenia a interoperabilné prepojenia;

30.

„štandardné prepojenie“ je prepojenie centrálnych depozitárov, v rámci ktorého sa centrálny depozitár stáva účastníkom systému vyrovnania transakcií s cennými papiermi druhého centrálneho depozitára za rovnakých podmienok, aké sa uplatňujú na akéhokoľvek iného účastníka systému vyrovnania transakcií s cennými papiermi, ktorý prevádzkuje tento druhý centrálny depozitár;

31.

„prispôsobené prepojenie“ je prepojenie centrálnych depozitárov, v rámci ktorého sa centrálnemu depozitáru cenných papierov, ktorý sa stáva účastníkom systému vyrovnania transakcií s cennými papiermi druhého centrálneho depozitára, poskytujú dodatočné osobitné služby k službám, ktoré tento druhý centrálny depozitár obvykle poskytuje účastníkom systému vyrovnania transakcií s cennými papiermi;

32.

„nepriame prepojenie“ je dojednanie medzi centrálnymi depozitármi a treťou stranou, ktorá nie je centrálny depozitár a ktorá je účastníkom systému vyrovnania transakcií s cennými papiermi iného centrálneho depozitára. Takéto prepojenie zriadi centrálny depozitár s cieľom uľahčiť prevod cenných papierov v prospech svojich účastníkov od účastníkov iného centrálneho depozitára;

33.

„interoperabilné prepojenie“ je prepojenie centrálnych depozitárov, v rámci ktorého sa centrálne depozitáre cenných papierov dohodnú na zavedení spoločných technických riešení na vyrovnanie transakcií v systémoch vyrovnania transakcií s cennými papiermi, ktoré prevádzkujú;

34.

„medzinárodné otvorené postupy a normy komunikácie“ sú medzinárodne akceptované normy pre postupy komunikácie, ako sú napríklad štandardizované formáty na zasielanie správ a zobrazovanie údajov, ktoré sú dostupné na spravodlivom, otvorenom a nediskriminačnom základe pre každú zainteresovanú stranu;

35.

„prevoditeľné cenné papiere“ sú prevoditeľné cenné papiere vymedzené v článku 4 ods. 1 bode 44 smernice 2014/65/EÚ;

36.

„akcie“ sú cenné papiere vymedzené v článku 4 ods. 1 bode 44 písm. a) smernice 2014/65/EÚ;

37.

„nástroje peňažného trhu“ sú nástroje peňažného trhu vymedzené v článku 4 ods. 1 bode 17 smernice 2014/65/EÚ;

38.

„podiely v podnikoch kolektívneho investovania“ sú podiely v podnikoch kolektívneho investovania vymedzené v oddiele C bode 3 prílohy I k smernici 2014/65/EÚ;

39.

„emisné kvóty“ sú emisné kvóty uvedené v oddiele C bode 11 prílohy I k smernici 2014/65/EÚ, s výnimkou derivátov emisných kvót;

40.

„regulovaný trh“ je regulovaný trh vymedzený v článku 4 ods. 1 bode 21 smernice 2014/65/EÚ;

41.

„multilaterálny obchodný systém“ alebo „MTF“ je multilaterálny obchodný systém vymedzený v článku 4 ods. 1 bode 22 smernice 2014/65/EÚ;

42.

„obchodné miesto“ je obchodné miesto v zmysle článku 4 ods. 1 bode 24 smernice (EÚ) č. 2014/65/EÚ;

43.

„agent vyrovnania“ je zúčtovací agent vymedzený v článku 2 písm. d) smernice 98/26/ES;

44.

„rastový trh MSP“ je rastový trh MSP v zmysle článku 4 ods. 1 bode 12 smernice 2014/65/EÚ;

45.

„riadiaci orgán“ je orgán – alebo orgány – centrálneho depozitára ustanovený v súlade s vnútroštátnym právom, ktorý je oprávnený stanovovať stratégiu, ciele a celkové smerovanie centrálneho depozitára a ktorý vykonáva dohľad nad rozhodovaním manažmentu a monitoruje ho a zahŕňa osoby, ktoré skutočne riadia činnosť centrálneho depozitára.

Ak riadiaci orgán pozostáva v súlade s vnútroštátnym právom z rôznych orgánov s osobitnými funkciami, požiadavky uvedené v tomto nariadení sa uplatňujú len na členov riadiaceho orgánu, ktorým uplatniteľné vnútroštátne právo priraďuje príslušnú zodpovednosť;

46.

„vrcholový manažment“ tvoria tie fyzické osoby, ktoré v rámci centrálneho depozitára vykonávajú výkonné funkcie a ktoré sú zodpovedné a zodpovedajúce sa riadiacemu orgánu za každodenné riadenie tohto centrálneho depozitára.

2.   Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 67 prijímať delegované akty týkajúce sa opatrení s cieľom bližšie špecifikovať vedľajšie služby nebankového typu uvedené v oddiele B bodoch 1 až 4 prílohy a vedľajšie služby bankového typu uvedené v oddiele C prílohy.

HLAVA II

VYROVNANIE TRANSAKCIÍ S CENNÝMI PAPIERMI

KAPITOLA I

Zaknihovaná podoba

Článok 3

Zaknihovaná podoba

1.   Bez toho, aby bol dotknutý odsek 2, každý emitent usadený v Únii, ktorý emituje alebo emitoval prevoditeľné cenné papiere, ktoré sú prijaté na obchodovanie alebo obchodované na obchodných miestach, zabezpečí, aby takéto cenné papiere mali zaknihovanú podobu vo forme imobilizácie alebo následne po priamej emisii v dematerializovanej podobe.

2.   Keď sa uskutoční transakcia s prevoditeľnými cennými papiermi na obchodnom mieste, príslušné cenné papiere sa zaevidujú v zaknihovanej podobe v centrálnom depozitárovi k určenému dátumu vyrovnania alebo pred týmto dátumom, ak ešte takto zaevidované neboli.

Keď sa prevoditeľné cenné papiere prevedú na základe dohody o finančnej záruke, ako sa vymedzuje v článku 2 ods. 1 písm. a) smernice 2002/47/ES, tieto cenné papiere sa zaevidujú v zaknihovanej podobe v centrálnom depozitárovi pred určeným dátumom vyrovnania, ak ešte takto zaevidované neboli.

Článok 4

Presadzovanie

1.   Orgány členského štátu, v ktorom je usadený emitent, ktorý emituje cenné papiere, zabezpečia uplatňovanie článku 3 ods. 1.

2.   Orgány príslušné na dohľad nad obchodnými miestami vrátane príslušných orgánov určených v súlade s článkom 21 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/71/ES (23) zabezpečia, aby sa uplatňoval článok 3 ods. 2 prvý pododsek tohto nariadenia, keď sa s cennými papiermi uvedenými v článku 3 ods. 1 obchoduje na obchodných miestach.

3.   Orgány členských štátov zodpovedné za uplatňovanie smernice 2002/47/ES zabezpečia uplatňovanie článku 3 ods. 2 druhý pododsek tohto nariadenia, keď sa cenné papiere uvedené v článku 3 ods. 1 tohto nariadenia prevádzajú na základe dohody o finančnej záruke, ako sa vymedzuje v článku 2 ods. 1 písm. a) smernice 2002/47/ES.

KAPITOLA II

Lehoty na vyrovnanie

Článok 5

Určené dátumy vyrovnania

1.   Každý účastník systému vyrovnania transakcií s cennými papiermi, ktorý na vlastný účet alebo v mene tretej strany vyrovnáva v tomto systéme transakcie s prevoditeľnými cennými papiermi, nástrojmi peňažného trhu, podielmi v podnikoch kolektívneho investovania a emisnými kvótami, vyrovnáva takéto transakcie k určenému dátumu vyrovnania.

2.   Pokiaľ ide o transakcie s prevoditeľnými cennými papiermi uvedenými v odseku 1, ktoré sa vykonávajú na obchodných miestach, určeným dátumom vyrovnania je najneskôr druhý pracovný deň po uskutočnení obchodu. Táto požiadavka sa neuplatňuje na transakcie, ktoré sa síce dohodnú súkromne, ale vykonajú sa na obchodných miestach, ani na transakcie, ktoré sa vykonajú obojstranne, ale oznamujú sa obchodnému miestu, ani na prvú transakciu v prípade, že príslušné prevoditeľné cenné papiere podliehajú prvotnej evidencii v zaknihovanej podobe podľa článku 3 ods. 2.

3.   Príslušné orgány zabezpečia uplatňovanie odseku 1.

Orgány príslušné na dohľad nad obchodnými miestami obchodovania zabezpečia uplatňovanie odseku 2.

KAPITOLA III

Disciplína pri vyrovnaní

Článok 6

Opatrenia na predchádzanie zlyhaniu vyrovnania

1.   Obchodné miesta zavedú postupy, ktoré umožňujú potvrdenie príslušných podrobných údajov o transakciách s finančnými nástrojmi uvedenými v článku 5 ods. 1 v deň, keď bola transakcia vykonaná.

2.   Bez ohľadu na požiadavku stanovenú v odseku 1, investičné spoločnosti, ktorým bolo udelené povolenie podľa článku 5 smernice 2014/65/EÚ, podľa potreby zavedú opatrenia na obmedzenie počtu zlyhaní vyrovnania.

Takéto opatrenia pozostávajú minimálne z mechanizmov medzi investičnou spoločnosťou a jej profesionálnymi klientmi uvedených v prílohe II k smernici 2014/65/EÚ na zabezpečenie rýchleho oznamovania priradenia cenných papierov k transakcii, potvrdenia tohto priradenia a potvrdenia akceptovania alebo odmietnutia podmienok v dostatočnom časovom predstihu pred určeným dátumom vyrovnania.

ESMA v úzkej spolupráci s členmi ESCB vydá usmernenia v súlade s článkom 16 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010 týkajúce sa štandardizovaných postupov a protokolov zasielania správ, ktoré sa majú použiť na splnenie požiadaviek uvedených v druhom pododseku tohto odseku.

3.   Centrálny depozitár pre každý systém vyrovnania transakcií s cennými papiermi, ktorý prevádzkuje, zavedie postupy, ktoré uľahčia vyrovnanie transakcií s finančnými nástrojmi uvedenými v článku 5 ods. 1 k určenému dátumu vyrovnania pri minimálnom vystavení jeho účastníkov riziku protistrany a riziku likvidity a nízkej miere zlyhania vyrovnania. Podporuje včasné vyrovnanie k určenému dátumu vyrovnania prostredníctvom vhodných mechanizmov.

4.   Centrálny depozitár pre každý systém vyrovnania transakcií s cennými papiermi, ktorý prevádzkuje, zavedie opatrenia na podporu a stimuláciu včasného vyrovnania transakcií jeho účastníkmi. Centrálny depozitár od účastníkov vyžaduje, aby svoje transakcie vyrovnali k určenému dátumu vyrovnania.

5.   ESMA vypracuje v úzkej spolupráci s členmi ESCB návrh regulačných technických predpisov s cieľom spresniť opatrenia, ktoré majú investičné spoločnosti prijať podľa prvého pododseku odseku 2, údaje o postupoch, ktoré uľahčia vyrovnanie uvedené v odseku 3 a údaje o opatreniach na podporu a stimuláciu včasného vyrovnania transakcií uvedených v odseku 4.

ESMA predloží tento návrh regulačných technických predpisov Komisii do 18. júna 2015.

Na Komisiu sa v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010 deleguje právomoc prijímať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku.

Článok 7

Opatrenia na riešenie zlyhania vyrovnania

1.   Centrálny depozitár pre každý systém vyrovnania transakcií s cennými papiermi, ktorý prevádzkuje, zavedie systém, ktorý monitoruje zlyhania vyrovnaní transakcií s finančnými nástrojmi uvedenými v článku 5 ods. 1. Príslušnému orgánu a relevantným orgánom predkladá pravidelné správy o počte a podrobnostiach zlyhaní vyrovnaní a všetky ostatné relevantné informácie vrátane opatrení, ktoré centrálne depozitáre a ich účastníci plánujú na zlepšenie efektívnosti vyrovnania. Tieto správy centrálne depozitáre každoročne zverejňujú v súhrnnej a anonymnej forme. Príslušné orgány zdieľajú s ESMA všetky príslušné informácie o zlyhaniach vyrovnaní.

2.   Centrálny depozitár pre každý systém vyrovnania transakcií s cennými papiermi, ktorý prevádzkuje, zavedie postupy uľahčujúce vyrovnanie transakcií s finančnými nástrojmi uvedenými v článku 5 ods. 1, ktoré nie sú vyrovnané k určenému dátumu vyrovnania. V týchto postupoch sa stanovuje sankčný mechanizmus, ktorý bude pôsobiť ako účinný odrádzajúci prostriedok pre účastníkov, ktorí spôsobili zlyhanie vyrovnania.

Centrálny depozitár pred zavedením postupov uvedených v prvom pododseku uskutoční konzultácie s príslušnými obchodnými miestami a centrálnymi protistranami, pre ktoré poskytuje služby vyrovnania.

Sankčné mechanizmy uvedené v prvom pododseku zahŕňajú peňažné sankcie pre účastníkov, ktorí spôsobujú zlyhanie vyrovnania (neplniaci účastníci). Peňažné sankcie sa vypočítavajú denne za každý pracovný deň, v ktorom ostala transakcia nevyrovnaná po jej určenom dátume vyrovnania, až do konca postupu na odkup (buy-in) uvedenej v odseku 3, ale nie dlhšie ako ku dátumu skutočného vyrovnania. Peňažné sankcie nemôžu predstavovať zdroj príjmov centrálneho depozitára.

3.   Bez toho, aby boli dotknuté peňažné sankcie uvedené v odseku 2 a právo na obojstranné zrušenie transakcie, pokiaľ neplniaci účastník nedodá finančné nástroje uvedené v článku 5 ods. 1 prijímajúcemu účastníkovi do 4 pracovných dní od určeného dátumu vyrovnania („predĺžená lehota“), iniciuje sa postup odkupu, na základe ktorého sú tieto nástroje k dispozícii na vyrovnanie a sú dodané prijímajúcemu účastníkovi v primeranej lehote.

Ak sa transakcia týka finančného nástroja obchodovaného na rastovom trhu MSP, predĺžená lehota je 15 dní, pokiaľ sa rastový trh MSP nerozhodne uplatniť kratšiu lehotu.

4.   Uplatňujú sa tieto výnimky z požiadaviek uvedených v odseku 3:

a)

na základe druhu aktíva a likvidity príslušných finančných nástrojov sa môže predĺžená lehota predĺžiť zo štyroch pracovných dní maximálne až na sedem pracovných dní, ak by kratšia predĺžená lehota ovplyvnila plynulé a riadne fungovanie dotknutých finančných trhov;

b)

odkup uvedený v odseku 3 sa v prípade operácií pozostávajúcich z viacerých transakcií vrátane zmlúv o spätnom odkúpení alebo o požičiavaní cenných papierov neuplatňuje, ak je časový rámec týchto operácií dostatočne krátky nato, aby bol odkup účinný.

5.   Bez toho, aby bol dotknutý odsek 7, výnimky uvedené v odseku 4 sa neuplatňujú vo vzťahu k transakciám týkajúcim sa akcií, ak tieto transakcie zúčtováva centrálna protistrana.

6.   Bez toho, aby bol dotknutý mechanizmus peňažných sankcií uvedený v odseku 2, ak je cena akcií dohodnutá v čase obchodu vyššia ako cena zaplatená za vykonanie odkupu, príslušný rozdiel vyplatí neplniaci účastník prijímajúcemu účastníkovi najneskôr v druhý pracovný deň potom, čo finančné nástroje boli dodané na základe odkupu.

7.   Ak sa odkup nepodarí alebo nie je možný, prijímajúci účastník si môže zvoliť medzi vyplatením náhrady v hotovosti alebo odložením vykonania odkupu na vhodný neskorší dátum (ďalej len „lehota odkladu“). Ak sa príslušné finančné nástroje nedodajú prijímajúcemu účastníkovi ku koncu lehoty odkladu, vyplatí sa náhrada v hotovosti.

Náhrada v hotovosti sa vyplatí prijímajúcemu účastníkovi najneskôr v druhý pracovný deň po skončení postupu na odkup uvedeného v odseku 3 alebo lehoty odkladu, ak bola zvolená lehota odkladu.

8.   Neplniaci účastník uhradí subjektu, ktorý vykonáva odkup, všetky sumy zaplatené v súlade s odsekmi 3, 4 a 5 vrátane akýchkoľvek poplatkov za vykonanie odkupu. O takýchto poplatkoch sú účastníci jasne informovaní.

9.   Centrálne depozitáre, centrálne protistrany a obchodné miesta zavedú postupy, ktoré im po konzultácii s ich daným príslušným orgánom umožnia pozastaviť vo svojich systémoch činnosť každého účastníka, ktorý neustále a systematicky zlyháva v dodávaní finančných nástrojov uvedených v článku 5 ods. 1 k určenému dátumu vyrovnania, a zverejniť jeho totožnosť až vtedy, keď tento účastník dostal príležitosť predložiť svoje pripomienky, a za predpokladu, že príslušné orgány centrálnych depozitárov, centrálnych protistrán a obchodných miest, ako aj tohto účastníka, boli náležite informované. Centrálne depozitáre, centrálne protistrany a obchodné miesta okrem konzultácie pred akýmkoľvek pozastavením činnosti bezodkladne oznámia daným príslušným orgánom pozastavenia činnosti účastníka. Príslušný orgán bezodkladne informuje relevantné orgány o pozastavení činnosti účastníka.

Pri zverejnení pozastavenia činnosti sa neuvádzajú osobné údaje v zmysle článku 2 písm. a) smernice 95/46/ES.

10.   Odseky 2 až 9 sa uplatňujú na všetky transakcie s finančnými nástrojmi uvedenými v článku 5 ods. 1, ktoré sú prijaté na obchodovanie alebo obchodované na obchodnom mieste, alebo v prípade ktorých transakcie zúčtováva centrálna protistrana, a to takto:

a)

v prípade transakcií, ktoré zúčtováva centrálna protistrana, je centrálna protistrana subjektom, ktorý vykonáva odkup podľa odsekov 3 až 8;

b)

v prípade transakcií, ktoré nezúčtováva centrálna protistrana, ale ktoré sa vykonávajú na obchodnom mieste, obchodné miesto začlení do svojich vnútorných pravidiel povinnosť, aby sa na jeho členov a jeho účastníkov vzťahovali opatrenia uvedené v odsekoch 3 až 8;

c)

v prípade všetkých ostatných transakcií, než sú uvedené v písmenách a) a b) tohto pododseku, centrálne depozitáre zahrnú do svojich vnútorných pravidiel povinnosť, podľa ktorej ich účastníci podliehajú opatreniam uvedeným v odsekoch 3 až 8.

Centrálny depozitár poskytuje centrálnym protistranám a obchodným miestam potrebné informácie o vyrovnaní, aby im umožnil plniť ich povinnosti podľa tohto odseku.

Bez toho, aby boli dotknuté písmená a), b) a c) prvého pododseku môžu centrálne depozitáre monitorovať vykonávanie odkupov uvedených v týchto písmenách, pokiaľ ide o viacnásobné pokyny na vyrovnanie týkajúce sa rovnakých finančných nástrojov a s rovnakým dátumom uplynutia lehoty na vykonanie, a to s cieľom minimalizovať počet odkupov, ktoré sa majú vykonať, a teda minimalizovať vplyv na ceny príslušných finančných nástrojov.

11.   Odseky 2 až 9 sa neuplatňujú na neplniacich účastníkov, ktorí sú centrálnymi protistranami.

12.   Odseky 2 až 9 sa neuplatňujú, ak sa voči neplniacemu účastníkovi začalo konkurzné konanie.

13.   Tento článok sa neuplatňuje v prípade, ak sa hlavné obchodné miesto s akciami nachádza v tretej krajine. Umiestnenie hlavného obchodného miesta s akciami sa určí v súlade s článkom 16 nariadenia (EÚ) č. 236/2012.

14.   Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 67 prijímať delegované akty s cieľom spresniť parametre na výpočet odrádzajúcej a primeranej výšky peňažných sankcií uvedených v odseku 2 treťom pododseku na základe druhu aktíva, likvidity finančného nástroja a typu transakcie, ktorá zaručí vysoký stupeň disciplíny pri vyrovnaní, ako aj plynulé a riadne fungovanie príslušných finančných trhov.

15.   ESMA vypracuje v úzkej spolupráci s členmi ESCB návrh regulačných technických predpisov s cieľom spresniť:

a)

podrobnosti systému monitorovania zlyhaní vyrovnaní a správ o zlyhaných vyrovnaniach uvedených v odseku 1;

b)

postupy výberu a prerozdelenia peňažných a iných možných výnosov z takýchto sankcií v súlade s odsekom 2;

c)

podrobnosti týkajúce sa fungovania vhodného postupu odkupu uvedeného v odsekoch 3 až 8, vrátane vhodného časového rámca pre dodanie finančného nástroja na základe postupu odkupu uvedenom v odseku 3. Takéto časové rámce sa nastavujú s ohľadom na druh aktíva a likviditu finančných nástrojov;

d)

podmienky, za ktorých možno predĺžiť predĺženú lehotu podľa druhu aktíva a likvidity finančných nástrojov v súlade s podmienkami uvedenými v odseku 4 písm. a) pri zohľadnení kritérií na posúdenie likvidity podľa článku 2 ods. 1 bodu 17 nariadenia (EÚ) č. 600/2014;

e)

druh operácií a ich špecifické časové rámce uvedené v odseku 4 písm. b) v dôsledku ktorých odkup nie je účinný;

f)

metodiku výpočtu náhrady v hotovosti uvedenej v odseku 7;

g)

podmienky, za ktorých sa účastník považuje za neustále a systematicky zlyhávajúceho v dodávaní finančných nástrojov, ako sa uvádza v odseku 9, a

h)

potrebné informácie o vyrovnaní uvedené v odseku 10 druhom pododseku.

ESMA predloží tento návrh regulačných technických predpisov Komisii do 18. júna 2015.

Na Komisiu sa v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010 deleguje právomoc prijímať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku.

Článok 8

Presadzovanie

1.   Príslušný orgán centrálneho depozitára, ktorý prevádzkuje systém vyrovnania transakcií s cennými papiermi, relevantný orgán zodpovedný za dozor nad dotknutým systémom vyrovnania transakcií s cennými papiermi, ako aj orgány zodpovedné za dohľad nad obchodnými miestami, investičnými spoločnosťami a centrálnymi protistranami sú zodpovedné za zabezpečenie uplatňovania článkov 6 a 7 inštitúciami podliehajúcimi ich dohľadu a za monitorovanie uložených sankcií. Dané príslušné orgány v prípade potreby úzko spolupracujú. Členské štáty informujú ESMA o určených príslušných orgánoch, ktoré sú súčasťou štruktúry dohľadu na vnútroštátnej úrovni.

2.   ESMA môže v súlade s článkom 16 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010 vydať v úzkej spolupráci s členmi ESCB usmernenia s cieľom zabezpečiť jednotné, efektívne a účinné postupy dohľadu v celej Únii v súvislosti s článkami 6 a 7 tohto nariadenia.

3.   Porušenie pravidiel ustanovených v tejto hlave nemá vplyv na platnosť súkromnej zmluvy o finančných nástrojoch ani na možnosť, aby zmluvné strany vymáhali plnenie súkromnej zmluvy o finančných nástrojoch.

KAPITOLA IV

Internalizované vyrovnanie

Článok 9

Internalizátori vyrovnania

1.   Internalizátori vyrovnania každý štvrťrok oznamujú príslušným orgánom ich miesta usadenia celkový objem a hodnotu všetkých transakcií s cennými papiermi, ktoré vyrovnali mimo systémov vyrovnania transakcií s cennými papiermi.

Príslušné orgány bezodkladne postúpia informácie získané podľa prvého odseku orgánu ESMA a informujú ho o každom potenciálnom riziku vyplývajúcom z danej činnosti vyrovnania.

2.   ESMA môže v úzkej spolupráci s členmi ESCB vypracovať návrh regulačných technických predpisov s cieľom ďalej spresniť obsah tohto oznamovania.

Na Komisiu sa v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010 deleguje právomoc prijímať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku.

3.   ESMA vypracuje návrh vykonávacích technických predpisov na zavedenie štandardných formulárov, vzorov a postupov, ktoré sa majú použiť pri oznamovaní a zasielaní informácií uvedených v odseku 1.

ESMA predloží uvedený návrh vykonávacích technických predpisov Komisii do 18. júna 2015.

Na Komisiu sa v súlade s článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010 deleguje právomoc prijímať vykonávacie technické predpisy uvedené v prvom pododseku.

HLAVA III

CENTRÁLNE DEPOZITÁRE CENNÝCH PAPIEROV

KAPITOLA I

Povoľovanie centrálnych depozitárov a dohľad nad nimi

Oddiel 1

Orgány zodpovedné za povoľovanie centrálnych depozitárov a dohľad nad nimi

Článok 10

Príslušný orgán

Bez toho, aby bol dotknutý dozor zo strany členov ESCB uvedený v článku 12 ods. 1, centrálnemu depozitáru cenných papierov udeľuje povolenie a vykonáva nad ním dohľad príslušný orgán domovského členského štátu.

Článok 11

Určenie príslušného orgánu

1.   Každý členský štát určí príslušný orgán zodpovedný za plnenie povinností vyplývajúcich z tohto nariadenia, pokiaľ ide o povoľovanie centrálnych depozitárov usadených na jeho území a dohľad nad nimi, a informuje o ňom orgán ESMA.

Keď členský štát určí viac ako jeden príslušný orgán, určí ich príslušné úlohy a určí jediný orgán, ktorý bude zodpovedný za spoluprácu s príslušnými orgánmi ostatných členských štátov, s relevantnými orgánmi, ESMA a EBA, keď je to konkrétne uvedené v tomto nariadení.

2.   ESMA uverejní na svojich webových stránkach zoznam príslušných orgánov určených v súlade s odsekom 1.

3.   Príslušné orgány majú právomoci dohľadu a vyšetrovacie právomoci potrebné pre výkon svojich funkcií.

Článok 12

Relevantné orgány

1.   Do povoľovania centrálnych depozitárov a dohľadu nad nimi sú vždy, keď sa to konkrétne uvádza v tomto nariadení, zapojené tieto orgány:

a)

orgán zodpovedný za dozor nad systémom vyrovnania transakcií s cennými papiermi, ktorý prevádzkuje centrálne depozitáre v členskom štáte, ktorého právo sa uplatňuje na tento systém vyrovnania transakcií s cennými papiermi;

b)

centrálne banky v Únii emitujúce najrelevantnejšie meny, v ktorých sa vykonáva vyrovnanie;

c)

v prípade, ak je to relevantné, centrálna banka v Únii, na ktorej účtoch sa vyrovnáva peňažná časť systému vyrovnania transakcií s cennými papiermi, ktorý prevádzkuje centrálneho depozitára.

2.   ESMA uverejní na svojich webových stránkach zoznam relevantných orgánov uvedených v odseku 1.

3.   ESMA v úzkej spolupráci s členmi ESCB vypracuje návrh regulačných technických predpisov s cieľom spresniť podmienky, za ktorých sa meny Únie uvedené v odseku 1 písm. b) považujú za najrelevantnejšie, a efektívne praktické postupy pre konzultácie relevantných orgánov uvedených v písmenách b) a c) uvedeného odseku.

ESMA predloží tento návrh regulačných technických predpisov Komisii do 18. júna 2015.

Na Komisiu sa v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010 deleguje právomoc prijímať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku.

Článok 13

Výmena informácií

1.   Príslušné orgány, relevantné orgány a ESMA si na žiadosť a bez zbytočného odkladu navzájom poskytujú informácie potrebné na účely vykonávania svojich povinností podľa tohto nariadenia.

2.   Príslušné orgány, relevantné orgány, ESMA a iné orgány alebo fyzické a právnické osoby, ktoré prijímajú dôverné informácie pri vykonávaní svojich povinností podľa tohto nariadenia, používajú tieto informácie iba pri vykonávaní svojich povinností.

Článok 14

Spolupráca medzi orgánmi

1.   Príslušné orgány, relevantné orgány a ESMA úzko spolupracujú, a to aj formou výmeny všetkých informácií relevantných pre uplatňovanie tohto nariadenia. Vždy, keď je to vhodné a relevantné, sa na takejto spolupráci podieľajú iné orgány verejnej moci a subjekty, najmä tie, ktoré boli zriadené alebo vymenované podľa smernice 2003/87/ES.

ESMA môže v súlade s článkom 16 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010 vydávať v úzkej spolupráci s členmi ESCB usmernenia určené príslušným orgánom s cieľom zaručiť jednotné, efektívne a účinné postupy v oblasti dohľadu v celej Únii vrátane spolupráce medzi príslušnými orgánmi a relevantnými orgánmi pri rôznych posúdeniach potrebných pre uplatňovanie tohto nariadenia.

2.   Príslušné orgány pri vykonávaní svojich všeobecných povinností na základe dostupných informácií náležite zvážia potenciálny vplyv svojich rozhodnutí na stabilitu finančného systému vo všetkých ostatných dotknutých členských štátoch, najmä v mimoriadnych situáciách uvedených v článku 15.

Článok 15

Mimoriadne situácie

Bez toho, aby bol dotknutý postup informovania ustanovený v článku 6 ods. 3 smernice 98/26/ES, príslušné orgány a relevantné orgány bezodkladne informujú ESMA, Európsky výbor pre systémové riziká zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1092/2010 (24), ako aj seba navzájom o všetkých mimoriadnych situáciách týkajúcich sa centrálnych depozitárov, aj o vývoji na finančných trhoch, ktorý môže mať nepriaznivý vplyv na likviditu trhu, stabilitu meny, v ktorej sa vyrovnanie vykonáva, integritu menovej politiky alebo na stabilitu finančného systému v niektorom z členských štátov, v ktorých je centrálny depozitár alebo jeden z jeho účastníkov usadený.

Oddiel 2

Podmienky a postupy povoľovania centrálnych depozitárov

Článok 16

Povoľovanie centrálnych depozitárov

1.   Každá právnická osoba, na ktorú sa vzťahuje vymedzenie pojmu centrálny depozitár, musí pred začatím svojej činnosti získať povolenie od príslušného orgánu členského štátu, v ktorom je usadený.

2.   V povolení sa podrobne určia hlavné služby uvedené v oddiele A prílohy a vedľajšie služby nebankového typu povolené podľa oddielu B prílohy, ktoré má centrálny depozitár povolené poskytovať.

3.   Centrálny depozitár musí vždy spĺňať podmienky potrebné na povolenie.

4.   Centrálny depozitár, ako aj jeho nezávislí audítori, bez zbytočného odkladu oznámia príslušnému orgánu všetky podstatné zmeny, ktoré majú vplyv na súlad s podmienkami povolenia.

Článok 17

Postup udeľovania povolenia

1.   Žiadajúci centrálny depozitár predloží žiadosť o povolenie svojmu príslušnému orgánu.

2.   Žiadosť o povolenie musí obsahovať všetky informácie potrebné na to, aby sa príslušný orgán mohol presvedčiť, že žiadajúci centrálny depozitár má v čase udelenia povolenia zriadené všetky potrebné predpoklady na plnenie svojich povinností stanovených v tomto nariadení. Žiadosť o povolenie zahŕňa plán činností, v ktorom sa stanovujú druhy predpokladaných obchodných činností a organizačná štruktúra centrálneho depozitára.

3.   Príslušný orgán posúdi do 30 pracovných dní od prijatia žiadosti, či je žiadosť úplná. Ak žiadosť nie je úplná, príslušný orgán stanoví lehotu, do ktorej má žiadajúci centrálny depozitár poskytnúť dodatočné informácie. Príslušný orgán informuje žiadajúceho centrálneho depozitára, keď sa žiadosť považuje za úplnú.

4.   Príslušný orgán okamihom, keď sa žiadosť považuje za úplnú, pošle všetky informácie obsiahnuté v žiadosti relevantným orgánom a konzultuje s týmito orgánmi, pokiaľ ide o prvky systému vyrovnania transakcií s cennými papiermi, ktorý prevádzkuje žiadajúci centrálny depozitár. Každý relevantný orgán môže informovať príslušný orgán o svojich stanoviskách do 3 mesiacov odo dňa, keď relevantný orgán prijal informácie.

5.   Ak má žiadajúci centrálny depozitár v úmysle poskytovať služby uvedené v článku 4 ods. 1 bode 2 smernice 2014/65/EÚ navyše k poskytovaniu vedľajších služieb nebankového typu výslovne uvedených v oddiele B prílohy, príslušný orgán zašle všetky informácie uvedené v žiadosti orgánu uvedenému v článku 67 smernice 2014/65/EÚ a konzultuje tento orgán v súvislosti so schopnosťou žiadajúceho centrálneho depozitára splniť požiadavky smernice 2014/65/EÚ a nariadenia (EÚ) č. 600/2014.

6.   Predtým, ako príslušný orgán udelí povolenie žiadajúcemu centrálnemu depozitárovi, uskutoční konzultácie s príslušnými orgánmi druhého dotknutého členského štátu v týchto prípadoch:

a)

centrálny depozitár je dcérskou spoločnosťou centrálneho depozitára, ktorému bolo udelené povolenie v inom členskom štáte;

b)

centrálny depozitár je dcérskou spoločnosťou materskej spoločnosti centrálneho depozitára, ktorému bolo udelené povolenie v inom členskom štáte;

c)

nad centrálnym depozitárom majú kontrolu tie isté fyzické alebo právnické osoby, ktoré majú kontrolu nad iným centrálnym depozitárom, ktorému bolo udelené povolenie v inom členskom štáte.

7.   Konzultácie uvedené v odseku 6 sú zamerané na:

a)

vhodnosť akcionárov a osôb uvedených v článku 27 ods. 6 a dobré meno a skúsenosti osôb, ktoré skutočne riadia činnosť centrálneho depozitára, uvedených v článku 27 ods. 1 a 4, ak sú títo akcionári a osoby rovnakí pre daného centrálneho depozitára a centrálneho depozitára, ktorému bolo udelené povolenie v inom členskom štáte;

b)

skutočnosť, či vzťahy uvedené v odseku 6 písm. a), b) a c) medzi centrálnym depozitárom, ktorému bolo udelené povolenie v inom členskom štáte, a žiadajúcim centrálnym depozitárom nemajú vplyv na schopnosť žiadajúceho centrálneho depozitára plniť požiadavky tohto nariadenia.

8.   Do šiestich mesiacov od predloženia úplnej žiadosti príslušný orgán písomne informuje žiadajúci centrálny depozitár prostredníctvom riadne odôvodneného rozhodnutia o tom, či povolenie bolo udelené alebo zamietnuté.

9.   ESMA vypracuje v úzkej spolupráci s členmi ESCB návrh regulačných technických predpisov s cieľom upresniť informácie, ktoré má žiadajúci centrálny depozitár predložiť príslušnému orgánu v žiadosti o povolenie.

ESMA predloží tento návrh regulačných technických predpisov Komisii do 18. júna 2015.

Na Komisiu sa v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010 deleguje právomoc prijímať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku.

10.   ESMA vypracuje v úzkej spolupráci s členmi ESCB návrh vykonávacích technických predpisov pre stanovenie štandardných formulárov, vzorov a postupov pre žiadosti o povolenie.

ESMA predloží tento návrh vykonávacích technických predpisov Komisii do 18. júna 2015.

Komisii sa v súlade s článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010 udeľuje právomoc prijímať vykonávacie technické predpisy uvedené v prvom pododseku.

Článok 18

Účinky povolenia

1.   Činnosti povolených centrálnych depozitárov sú obmedzené na poskytovanie služieb, na ktoré sa vzťahuje ich povolenie alebo oznámenie v súlade s článkom 19 ods. 8.

2.   Systémy vyrovnania transakcií s cennými papiermi môžu prevádzkovať len centrálne depozitáre, ktorým bolo udelené povolenie, vrátane centrálnych bánk konajúcich ako centrálne depozitáre.

3.   Centrálny depozitár, ktorému bolo udelené povolenie, môže mať majetkovú účasť len v právnickej osobe, ktorej činnosti sú obmedzené na poskytovanie služieb uvedených v oddieloch A a B prílohy, s výnimkou prípadu, keď takúto účasť schváli jeho príslušný orgán na základe skutočnosti, že nezvyšuje podstatne rizikový profil centrálneho depozitára.

4.   ESMA vypracuje v úzkej spolupráci s členmi ESCB návrh regulačných technických predpisov s cieľom spresniť kritériá, ktoré majú príslušné orgány zohľadniť s cieľom schváliť majetkovú účasť centrálneho depozitára v iných právnických osobách než sú právnické osoby, ktoré poskytujú služby uvedené v oddieloch A a B prílohy. Takéto kritériá môžu zahŕňať informácie o tom, či služby poskytnuté touto právnickou osobou dopĺňajú služby, ktoré poskytuje centrálny depozitár, ako aj o rozsahu expozície centrálneho depozitára voči záväzkom vyplývajúcim z takejto účasti.

ESMA predloží tento návrh regulačných technických predpisov Komisii do 18. júna 2015.

Na Komisiu sa v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010 deleguje právomoc prijímať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku.

Článok 19

Rozšírenie a externé zabezpečovanie činnosti a služieb

1.   Centrálny depozitár, ktorému bolo udelené povolenie, predloží žiadosť o povolenie príslušnému orgánu domovského členského štátu, keď chce zveriť vykonávanie hlavnej služby tretej strane podľa článku 30 alebo rozšíriť svoje činnosti o jednu alebo viaceré z týchto činností:

a)

ďalšie hlavné služby uvedené v oddiele A prílohy, na ktoré sa nevzťahuje pôvodné povolenie;

b)

vedľajšie služby povolené podľa oddielu B prílohy, ale nie výslovne v nej uvedené, na ktoré sa nevzťahuje pôvodné povolenie;

c)

prevádzkovanie ďalšieho systému vyrovnania transakcií s cennými papiermi;

d)

vyrovnanie všetkých alebo časti peňažnej stránky svojho systému vyrovnania transakcií s cennými papiermi na účtoch iného agenta vyrovnania;

e)

zriadenie interoperabilného prepojenia vrátane prepojení s centrálnym depozitárom tretej krajiny.

2.   Udelenie povolenia podľa odseku 1 sa riadi postupom stanoveným v článku 17.

Príslušný orgán informuje žiadajúceho centrálneho depozitára o tom, či povolenie bolo udelené alebo zamietnuté, do troch mesiacov od predloženia úplnej žiadosti.

3.   Centrálni depozitári usadení v Únii, ktorí majú v úmysle zriadiť interoperabilné prepojenie, predložia žiadosť o povolenie, ako sa vyžaduje v odseku 1 písm. e), svojim príslušným orgánom. Tieto orgány navzájom vedú konzultácie týkajúce sa schválenia prepojenia centrálneho depozitára. V prípade rozdielnych rozhodnutí a súhlasu oboch príslušných orgánov možno túto záležitosť predložiť orgánu ESMA, ktorý môže konať v súlade s právomocami, ktoré sú mu udelené podľa článku 19 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

4.   Orgány uvedené v odseku 3 odmietnu povoliť prepojenie len vtedy, ak by prepojenie centrálneho depozitára ohrozovalo plynulé a riadne fungovanie finančných trhov alebo by spôsobovalo systémové riziko.

5.   Na interoperabilné prepojenia centrálnych depozitárov cenných papierov, ktoré zadali poskytovanie niektorých svojich služieb súvisiacich s týmito interoperabilnými prepojeniami verejnému subjektu v súlade s článkom 30 ods. 5, a prepojenia centrálneho depozitára, ktoré sa neuvádzajú v odseku 1 písm. e), sa nevzťahuje udelenie povolenia podľa uvedeného písmena, ale oznamujú sa príslušným a relevantným orgánom centrálneho depozitára pred ich implementáciou, a to poskytnutím všetkých relevantných informácií, ktoré týmto orgánom umožňujú posúdiť súlad s požiadavkami stanovenými v článku 48.

6.   Centrálny depozitár, ktorý je usadený v Únii a ktorému bolo udelené povolenie v Únii, môže udržiavať alebo zriadiť prepojenie s centrálnym depozitárom tretej krajiny v súlade s podmienkami a postupmi stanovenými v tomto článku. V prípade, že sa prepojenia zriadia s centrálnym depozitárom tretej krajiny, informácie, ktoré poskytol žiadajúci centrálny depozitár, musia príslušnému orgánu umožňovať posúdiť, či tieto prepojenia spĺňajú požiadavky uvedené v článku 48 alebo požiadavky, ktoré sú rovnocenné s požiadavkami uvedenými v článku 48.

7.   Príslušný orgán žiadajúceho centrálneho depozitára požaduje od centrálneho depozitára, aby prerušil prepojenie centrálneho depozitára, ktoré bolo oznámené, ak takéto prepojenie nespĺňa požiadavky stanovené v článku 48, a preto by mohlo ohrozovať plynulé a riadne fungovanie finančných trhov alebo spôsobovať systémové riziko. Ak príslušný orgán požaduje od centrálneho depozitára prerušenie prepojenia centrálneho depozitára, dodržiava postup uvedený v článku 20 ods. 2 a 3.

8.   Na dodatočné vedľajšie služby výslovne uvedené v oddiele B prílohy sa nevzťahuje udelenie povolenia, ale pred ich poskytnutím sa oznamujú príslušnému orgánu.

Článok 20

Odňatie povolenia

1.   Bez toho, aby boli dotknuté akékoľvek nápravné kroky alebo opatrenie podľa hlavy V, príslušný orgán domovského členského štátu odníme povolenie v ktorejkoľvek z týchto situácií:

a)

ak centrálny depozitár nevyužije povolenie počas 12 mesiacov, výslovne sa vzdá povolenia, alebo neposkytuje služby ani nevykonáva činnosť počas predchádzajúcich šiestich mesiacov;

b)

ak bolo centrálnemu depozitárovi udelené povolenie na základe nepravdivých vyhlásení alebo iným nezákonným spôsobom;

c)

ak centrálny depozitár už nespĺňa podmienky, za ktorých bolo povolenie udelené, a v stanovenej lehote neprijal nápravné opatrenia požadované príslušným orgánom;

d)

ak centrálny depozitár závažne alebo systematicky porušoval požiadavky stanovené v tomto nariadení a prípadne v smernici 2014/65/EÚ alebo v nariadení (EÚ) č. 600/2014.

2.   Príslušný orgán od okamihu, keď sa dozvie o jednej z okolností uvedených v odseku 1, bezodkladne konzultuje relevantné orgány a prípadne orgán uvedený v článku 67 smernice 2014/65/EÚ o nevyhnutnosti odňať povolenie.

3.   ESMA, všetky relevantné orgány a prípadne orgán uvedený v článku 67 smernice 2014/65/EÚ môžu kedykoľvek požiadať, aby príslušný orgán domovského členského štátu preskúmal, či centrálny depozitár naďalej spĺňa podmienky, za ktorých bolo povolenie udelené.

4.   Príslušný orgán môže obmedziť odňatie povolenia na konkrétnu službu, činnosť alebo finančný nástroj.

5.   Centrálny depozitár zavedie, uplatňuje a zachováva primeraný postup zabezpečujúci včasné a riadne vyrovnanie a prevod aktív klientov a účastníkov na iného centrálneho depozitára v prípade odňatia povolenia uvedeného v odseku 1.

Článok 21

Register centrálneho depozitára

1.   Rozhodnutia, ktoré prijmú príslušné orgány podľa článkov 16, 19 a 20, sa okamžite oznámia ESMA.

2.   Centrálne banky bez zbytočného odkladu informujú ESMA o všetkých systémoch vyrovnania transakcií s cennými papiermi, ktoré prevádzkujú.

3.   Názov každého centrálneho depozitára prevádzkovaného v súlade s týmto nariadením a ktorému bolo udelené povolenie alebo ktorý bol uznaný podľa článku 16, 19 alebo 25 sa zapíše do registra s uvedením služieb a prípadne tried finančných nástrojov, na ktoré bolo centrálnemu depozitárovi udelené povolenie. Register obsahuje pobočky, ktoré centrálny depozitár prevádzkuje v iných členských štátoch, prepojenia centrálneho depozitára a informácie požadované podľa článku 31, ak členský štát využil možnosť, ktorá sa stanovuje v uvedenom článku. ESMA register sprístupní na svojej osobitnej webovej stránke a aktualizuje ho.

Oddiel 3

Dohľad nad centrálnymi depozitármi

Článok 22

Preskúmanie a hodnotenie

1.   Príslušný orgán preskúma aspoň raz ročne opatrenia, stratégie, postupy a mechanizmy, ktoré centrálny depozitár zaviedol v súvislosti s dodržiavaním tohto nariadenia, a vyhodnotí riziká, ktorým centrálnym depozitár je alebo by mohol byť vystavený alebo ktoré vytvára pre hladké fungovanie trhov s cennými papiermi.

2.   Príslušný orgán vyžaduje, aby mu centrálny depozitár predložil primeraný plán obnovy na zabezpečenie kontinuity svojich kľúčových činností.

3.   Príslušný orgán zabezpečí, aby mal každý centrálny depozitár zavedený a udržiavaný primeraný plán riešenia krízových situácií na zabezpečenie kontinuity minimálne svojich hlavných funkcií so zreteľom na veľkosť, systémový význam, povahu, rozsah a zložitosť činností dotknutého centrálneho depozitára, ako aj na akýkoľvek iný plán riešenia krízových situácií zavedený v súlade so smernicou 2014/59/EÚ.

4.   Príslušný orgán stanoví frekvenciu a hĺbku preskúmania a hodnotenia uvedeného v odseku 1 s ohľadom na veľkosť, systémovú dôležitosť, povahu, rozsah a zložitosť činností dotknutého centrálneho depozitára. Preskúmania a hodnotenia sa aktualizujú najmenej raz za rok.

5.   Príslušný orgán podrobuje centrálneho depozitára kontrolám na mieste.

6.   Príslušný orgán pri vykonávaní preskúmania a hodnotenia uvedeného v odseku 1 konzultuje v počiatočnej fáze relevantné orgány, najmä pokiaľ ide o fungovanie systémov vyrovnania transakcií s cennými papiermi, ktoré prevádzkuje centrálny depozitár, a prípadne orgán uvedený v článku 67 smernice 2014/65/EÚ.

7.   Príslušný orgán pravidelne a aspoň raz ročne informuje relevantné orgány a prípadne orgán uvedený v článku 67 smernice 2014/65/EÚ o výsledkoch preskúmania a hodnotenia uvedeného v odseku 1 vrátane nápravných opatrení alebo sankcií.

8.   Príslušné orgány zodpovedné za dohľad nad centrálnym depozitárom, ktoré udržiavajú druhy vzťahov uvedené v článku 17 ods. 6 písm. a), b) a c), si pri vykonávaní preskúmania a hodnotenia uvedeného v odseku 1 navzájom poskytujú všetky príslušné informácie pri ktorých je pravdepodobné, že uľahčia plnenie ich úloh.

9.   Príslušný orgán vyžaduje, aby centrálny depozitár, ktorý nespĺňa požiadavky tohto nariadenia, prijal v počiatočnej fáze potrebné opatrenia alebo kroky na nápravu situácie.

10.   ESMA vypracuje v úzkej spolupráci s členmi ESCB návrh regulačných technických predpisov s cieľom spresniť:

a)

informácie, ktoré má centrálny depozitár poskytovať príslušnému orgánu na účely preskúmania a hodnotenia uvedeného v odseku 1;

b)

informácie, ktoré má príslušný orgán poskytovať relevantným orgánom uvedeným v odseku 7;

c)

informácie, ktoré si majú príslušné orgány uvedené v odseku 8 navzájom poskytovať.

ESMA predloží tento návrh regulačných technických predpisov Komisii do 18. júna 2015.

Na Komisiu sa v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010 deleguje právomoc prijímať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku.

11.   ESMA vypracuje v úzkej spolupráci s členmi ESCB návrh vykonávacích technických predpisov s cieľom určiť štandardné formuláre, vzory a postupy pre poskytovanie informácií uvedených v prvom pododseku odseku 10.

ESMA predloží tento návrh vykonávacích technických predpisov Komisii do 18. júna 2015.

Komisii sa v súlade s článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010 udeľuje právomoc prijímať vykonávacie technické predpisy uvedené v prvom pododseku.

Oddiel 4

Poskytovanie služieb v inom členskom štáte

Článok 23

Sloboda poskytovať služby v inom členskom štáte

1.   Centrálny depozitár, ktorému bolo udelené povolenie, môže poskytovať služby uvedené v prílohe na území Únie, a to aj prostredníctvom zriadenia pobočky, za predpokladu, že na tieto služby sa vzťahuje povolenie.

2.   Na centrálneho depozitára, ktorému bolo udelené povolenie a ktorý má v úmysle poskytovať hlavné služby uvedené v oddiele A odsekoch 1 a 2 prílohy v súvislosti s finančnými nástrojmi vydanými podľa práva iného členského štátu uvedenými v článku 49 ods. 1 alebo má v úmysle zriadiť pobočku v inom členskom štáte, sa vzťahuje postup uvedený v odsekoch 3 až 7.

3.   Každý centrálny depozitár, ktorý chce poskytovať služby uvedené v odseku 2 na území iného členského štátu po prvýkrát alebo chce zmeniť rozsah týchto poskytovaných služieb, oznámi tieto informácie príslušnému orgánu domovského členského štátu:

a)

členský štát, v ktorom centrálny depozitár zamýšľa pôsobiť;

b)

plán činnosti, v ktorom sa uvádzajú najmä služby, ktoré má centrálny depozitár v úmysle poskytovať;

c)

menu alebo meny, ktoré má centrálny depozitár v úmysle spracovávať;

d)

v prípade existencie pobočky, organizačnú štruktúru pobočky a mená osôb zodpovedných za riadenie pobočky;

e)

vždy, keď je to relevantné, posúdenie opatrení, ktoré má centrálny depozitár v úmysle prijať s cieľom umožniť svojim používateľom dodržiavanie súladu s vnútroštátnymi právnymi predpismi uvedenými v článku 49 ods. 1.

4.   Príslušný orgán domovského členského štátu do troch mesiacov od prijatia informácií uvedených v odseku 3 oznámi tieto informácie príslušnému orgánu hostiteľského členského štátu, pokiaľ vzhľadom na poskytovanie plánovaných služieb nemá dôvod pochybovať o primeranosti administratívnej štruktúry alebo finančnej situácie centrálneho depozitára, ktorý chce poskytovať svoje služby v hostiteľskom členskom štáte.

Príslušný orgán hostiteľského členského štátu bezodkladne informuje relevantné orgány tohto členského štátu o akomkoľvek oznámení, ktoré prijal podľa prvého pododseku.

5.   Ak príslušný orgán domovského členského štátu rozhodne v súlade s odsekom 4 neoznámiť všetky informácie uvedené v odseku 3 príslušnému orgánu hostiteľského členského štátu, oznámi dotknutému centrálnemu depozitárovi dôvody svojho odmietnutia do troch mesiacov od prijatia všetkých informácií a príslušný orgán hostiteľského členského štátu informuje o svojom rozhodnutí v súvislosti s odsekom 6 písm. a). Ak sa informácie postupujú v reakcii na takúto žiadosť, príslušný orgán hostiteľského členského štátu nevydá oznámenie uvedené v odseku 6 písm. a).

6.   Centrálny depozitár môže začať poskytovať služby uvedené v odseku 2 v hostiteľskom členskom štáte za týchto podmienok:

a)

po prijatí oznámenia od príslušného orgánu v hostiteľskom členskom štáte potvrdzujúceho prijatie oznámenia uvedeného v odseku 4 a, kedykoľvek je to relevantné, schvaľujúceho posúdenie uvedené v odseku 3 písm. e);

b)

bez prijatia akéhokoľvek oznámenia tri mesiace odo dňa zaslania oznámenia uvedeného v odseku 4.

7.   Centrálny depozitár v prípade zmeny akýchkoľvek informácií oznámených v súlade s odsekom 3 podá písomné oznámenie o tejto zmene príslušnému orgánu domovského členského štátu aspoň jeden mesiac pred vykonaním zmeny. Príslušný orgán domovského členského štátu tiež bezodkladne informuje o tejto zmene príslušný orgán hostiteľského členského štátu.

Článok 24

Spolupráca medzi orgánmi domovského členského štátu a hostiteľského členského štátu a partnerské preskúmanie

1.   Keď centrálny depozitár, ktorému bolo udelené povolenie v jednom členskom štáte, zriadil pobočku v inom členskom štáte, príslušný orgán domovského členského štátu a príslušný orgán hostiteľského členského štátu úzko spolupracujú pri vykonávaní ich povinností ustanovených v tomto nariadení, najmä pri vykonávaní kontrol na mieste v tejto pobočke. Príslušný orgán domovského a hostiteľského členského štátu môže pri výkone svojich povinností vykonávať kontroly na mieste v uvedenej pobočke po informovaní príslušného orgánu hostiteľského členského štátu alebo domovského členského štátu.

2.   Príslušný orgán domovského členského štátu alebo hostiteľského členského štátu môže od centrálnych depozitárov, ktoré poskytujú služby v súlade s článkom 23, vyžadovať, aby im pravidelne predkladali správy o svojich činnostiach v tomto hostiteľskom členskom štáte, a to aj na účely zberu štatistických údajov. Príslušný orgán hostiteľského členského štátu poskytne na žiadosť príslušného orgánu domovského členského štátu tieto pravidelné správy príslušnému orgánu domovského členského štátu.

3.   Príslušný orgán domovského členského štátu centrálneho depozitára na žiadosť príslušného orgánu hostiteľského členského štátu a bezodkladne oznámi totožnosť emitentov a účastníkov systémov vyrovnania transakcií s cennými papiermi prevádzkovaných centrálnym depozitárom, ktorý poskytuje služby v tomto hostiteľskom členskom štáte, a akékoľvek ďalšie príslušné informácie o činnostiach tohto centrálneho depozitára v hostiteľskom členskom štáte.

4.   Keď s prihliadnutím na situáciu na trhu s cennými papiermi v hostiteľskom členskom štáte nadobudli činnosti centrálneho depozitára, zásadný význam pre fungovanie trhov s cennými papiermi a ochranu investorov v tomto hostiteľskom členskom štáte, príslušný orgán domovského členského štátu a hostiteľského členského štátu a relevantné orgány domovského členského štátu a hostiteľského členského štátu uzatvoria dohodu o spolupráci pre dohľad nad činnosťami tohto centrálneho depozitára v hostiteľskom členskom štáte.

V prípade, že centrálny depozitár sa stal podstatne významným pre fungovanie trhov s cennými papiermi a ochranu investorov vo viac ako jednom hostiteľskom členskom štáte, domovský členský štát môže rozhodnúť o tom, aby sa do týchto dohôd o spolupráci zahrnuli kolégiá orgánov dohľadu.

5.   Keď má príslušný orgán hostiteľského členského štátu jasné a preukázateľné dôvody domnievať sa, že centrálny depozitár, ktorý poskytuje služby na jeho území v súlade s článkom 23, porušuje povinnosti vyplývajúce z ustanovení tohto nariadenia, oznámi tieto zistenia príslušnému orgánu domovského členského štátu a orgánu ESMA.

Keď centrálny depozitár napriek opatreniam, ktoré prijal príslušný orgán domovského členského štátu, alebo preto, že sa takéto opatrenia ukážu ako nedostatočné, pokračuje v konaní porušujúcom povinnosti vyplývajúce z ustanovení tohto nariadenia, príslušný orgán hostiteľského členského štátu po informovaní príslušného orgánu domovského členského štátu prijme všetky vhodné opatrenia potrebné na zabezpečenie súladu s ustanoveniami tohto nariadenia na území hostiteľského členského štátu. ESMA je bezodkladne informovaný o takýchto opatreniach.

Príslušný orgán hostiteľského členského štátu a domovského členského štátu môžu túto záležitosť postúpiť orgánu ESMA, ktorý môže konať v súlade s právomocami, ktoré sa mu udelili podľa článku 19 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

6.   Bez toho, aby bol dotknutý článok 30 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010, ESMA po konzultácii s členmi ESCB zorganizuje a uskutoční aspoň raz za tri roky partnerské preskúmanie dohľadu nad centrálnymi depozitármi, ktoré využívajú slobodu poskytovať služby v inom členskom štáte v súlade s článkom 23 alebo sa zúčastňujú na interoperabilnom prepojení.

V súvislosti s partnerským preskúmaním uvedeným v prvom pododseku si môže ESMA podľa potreby vyžiadať aj stanoviská alebo poradenstvo od Skupiny zainteresovaných strán v oblasti cenných papierov a trhov uvedenej v článku 37 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

7.   Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 67 prijímať delegované akty týkajúce sa opatrení na stanovenie kritérií, podľa ktorých by sa mohli činnosti centrálneho depozitára v hostiteľskom členskom štáte považovať za činnosti zásadného významu pre fungovanie trhov s cennými papiermi a ochranu investorov v tomto hostiteľskom členskom štáte.

8.   ESMA vypracuje v úzkej spolupráci s členmi ESCB návrh vykonávacích technických predpisov s cieľom stanoviť štandardné formuláre, vzory a postupy na účely spolupráce uvedenej v odsekoch 1, 3 a 5.

ESMA predloží tento návrh vykonávacích technických predpisov Komisii do 18. júna 2015.

Komisii sa v súlade s článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010 udeľuje právomoc prijímať vykonávacie technické predpisy uvedené v prvom pododseku.

Oddiel 5

Vzťahy s tretími krajinami

Článok 25

Tretie krajiny

1.   Centrálne depozitáre tretej krajiny môžu v rámci územia Únie poskytovať služby uvedené v prílohe, a to aj prostredníctvom zriadenia pobočky.

2.   Bez ohľadu na odsek 1, sa na centrálneho depozitára tretej krajiny, ktorý má v úmysle poskytovať hlavné služby uvedené v oddiele A odsekoch 1 a 2 prílohy v súvislosti s finančnými nástrojmi vydanými podľa práva členského štátu uvedeného v článku 49 ods. 1 druhom pododseku alebo zriadiť pobočku v niektorom členskom štáte, vzťahuje postup uvedený v odsekoch 4 až 11 tohto článku.

3.   Centrálny depozitár, ktorý je usadený a ktorému bolo udelené povolenie v Únii, si môže zachovať alebo vytvoriť prepojenie s centrálnym depozitárom v tretej krajine v súlade s článkom 48.

4.   ESMA po konzultácii s orgánmi uvedenými v odseku 5 môže uznať centrálnemu depozitárovi tretej krajiny, ktorý požiadal o uznanie poskytovať služby uvedené v odseku 2, ak sú splnené tieto podmienky:

a)

Komisia prijala rozhodnutie v súlade s odsekom 9;

b)

centrálny depozitár tretej krajiny podlieha účinnému povoľovaniu, dohľadu a dozoru, alebo, ak prevádzku systému vyrovnania transakcií s cennými papiermi vykonáva centrálna banka, dozoru, ktoré zabezpečujú úplný súlad s prudenciálnymi požiadavkami platnými v danej tretej krajine;

c)

uzavreli sa dohody o spolupráci medzi ESMA a orgánmi v uvedených tretích krajinách zodpovednými za udeľovanie povolenia centrálnemu depozitárovi a za dohľad a dozor nad nimi (zodpovedné orgány tretej krajiny) podľa odseku 10;

d)

vždy, keď je to relevantné, centrálny depozitár tretej krajiny prijme opatrenia potrebné na to, aby sa jeho používateľom umožnilo dodržiavať príslušné vnútroštátne právne predpisy členského štátu, v ktorom má centrálny depozitár tretej krajiny v úmysle poskytovať služby centrálneho depozitára, vrátane právnych predpisov uvedených v článku 49 ods. 1 druhom pododseku, pričom primeranosť týchto opatrení potvrdili príslušné orgány členského štátu, v ktorom má centrálny depozitár tretej krajiny v úmysle poskytovať služby centrálneho depozitára.

5.   ESMA pri posudzovaní, či sú splnené podmienky uvedené v odseku 4, konzultuje:

a)

s príslušnými orgánmi členských štátov, v ktorých má centrálny depozitár tretej krajiny v úmysle poskytovať služby centrálneho depozitára, najmä pokiaľ ide o to, ako má centrálny depozitár tretej krajiny v úmysle splniť požiadavku uvedenú v odseku 4 písm. d);

b)

s relevantnými orgánmi;

c)

so zodpovednými orgánmi tretej krajiny poverenými udeľovaním povolenia centrálnym depozitárom a za dohľad a dozor nad nimi.

6.   Centrálny depozitár tretej krajiny uvedený v odseku 2 predloží svoju žiadosť o uznanie orgánu ESMA.

Žiadajúci centrálny depozitár predloží ESMA všetky informácie, ktoré sa považujú za potrebné pre jeho uznanie. ESMA do 30 pracovných dní od prijatia žiadosti posúdi, či je žiadosť úplná. Ak žiadosť nie je úplná, ESMA stanoví lehotu, v ktorej má žiadajúci centrálny depozitár poskytnúť dodatočné informácie.

Príslušné orgány členského štátu, v ktorom má centrálny depozitár tretej krajiny v úmysle poskytovať služby centrálneho depozitára, posúdia dodržiavanie súladu centrálneho depozitára tretej krajiny s právnymi predpismi uvedenými v odseku 4 písm. d) a informujú ESMA o plne odôvodnenom rozhodnutí, či sa súlad dosiahol alebo nie, do troch mesiacov odo dňa prijatia všetkých potrebných informácií od ESMA.

Rozhodnutie o uznaní sa zakladá na kritériách stanovených v odseku 4.

ESMA do šiestich mesiacov od predloženia úplnej žiadosti informuje žiadajúceho centrálneho depozitára písomne prostredníctvom riadne odôvodneného rozhodnutia o tom, či uznanie bolo udelené alebo zamietnuté.

7.   Príslušné orgány členského štátu, v ktorom centrálny depozitár tretej krajiny, riadne uznaný podľa odseku 4, poskytuje služby centrálneho depozitára, môžu v úzkej spolupráci s ESMA požadovať od zodpovedných orgánov tretej krajiny, aby:

a)

pravidelne podávali správy o činnostiach centrálneho depozitára tretej krajiny v týchto hostiteľských členských štátoch, a to aj na účely zberu štatistických údajov;

b)

v primeranej lehote oznamovali totožnosť emitentov a účastníkov systému vyrovnania transakcií s cennými papiermi prevádzkovaného centrálnym depozitárom cenných papierov tretej krajiny, ktorý poskytuje služby v tomto hostiteľskom členskom štáte, a akékoľvek iné relevantné informácie o činnostiach uvedeného centrálneho depozitára tretej krajiny v hostiteľskom členskom štáte.

8.   ESMA po konzultácii s orgánmi uvedenými v odseku 5 preskúma uznanie centrálneho depozitára tretej krajiny v prípade rozšírenia služieb tohto centrálneho depozitára v Únii v súlade s postupom ustanoveným v odsekoch 4, 5 a 6.

ESMA odníme uznanie tohto centrálneho depozitára, ak podmienky stanovené v odseku 4 už ďalej nie sú splnené, alebo za okolností uvedených v článku 20.

9.   Komisia môže prijať vykonávací akt, aby stanovila, že právne opatrenia a opatrenia dohľadu tretej krajiny zabezpečujú, že centrálne depozitáre, ktorým bolo udelené povolenie v tejto tretej krajine, dodržiavajú právne záväzné požiadavky, ktoré sú svojimi účinkami rovnocenné požiadavkám stanoveným v tomto nariadení, že tieto centrálne depozitáre neustále podliehajú účinnému dohľadu, dozoru a presadzovaniu práva v tejto tretej krajine a že právny rámec danej tretej krajiny stanovuje účinný rovnocenný systém uznávania centrálnych depozitárov, ktorým bolo udelené povolenie podľa právnych režimov tretích krajín. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 68 ods. 2.

Pri stanovení uvedenom v prvom pododseku môže Komisia tiež posúdiť, či sa v týchto právnych opatreniach a opatreniach dohľadu tretej krajiny zohľadňujú medzinárodne dohodnuté normy CPSS/IOSCO, pokiaľ tieto normy nie sú v rozpore s požiadavkami uvedenými v tomto nariadení.

10.   ESMA v súlade s článkom 33 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010 uzavrie dohody o spolupráci so zodpovednými orgánmi tretích krajín, ktorých právny rámec a rámec v oblasti dohľadu boli uznané za rovnocenné s týmto nariadením v súlade s odsekom 9. V takýchto dohodách sa uvádza aspoň:

a)

mechanizmus výmeny informácií medzi ESMA, príslušnými orgánmi hostiteľského členského štátu a zodpovednými orgánmi tretej krajiny vrátane prístupu ku všetkým informáciám týkajúcim sa centrálnych depozitárov, ktorým bolo udelené povolenie v tretích krajinách, ktoré požaduje ESMA, a najmä prístupu k informáciám v prípadoch uvedených v odseku 7;

b)

mechanizmus rýchleho oznamovania orgánu ESMA, keď sa zodpovedný orgán tretej krajiny domnieva, že centrálny depozitár, nad ktorým vykonáva dohľad, porušuje podmienky jeho povolenia alebo iných uplatniteľných právnych predpisov;

c)

postupy týkajúce sa koordinácie činností dohľadu vrátane prípadných kontrol na mieste.

Keď sa v dohode o spolupráci stanovujú prenosy osobných údajov zo strany členského štátu, takéto prenosy musia byť v súlade s ustanoveniami smernice 95/46/ES, a keď sa v dohode o spolupráci stanovujú prenosy osobných údajov zo strany ESMA, takéto prenosy musia byť v súlade s ustanoveniami nariadenia (ES) č. 45/2001.

11.   Ak bol centrálny depozitár tretej krajiny uznaný v súlade s odsekmi 4 až 8, môže v rámci územia Únie poskytovať služby uvedené v prílohe, a to aj prostredníctvom zriadenia pobočky.

12.   ESMA vypracuje v úzkej spolupráci s členmi ESCB návrh regulačných technických predpisov s cieľom upresniť informácie, ktoré žiadajúci centrálny depozitár poskytne ESMA vo svojej žiadosti o uznanie podľa odseku 6.

ESMA predloží tento návrh regulačných technických predpisov Komisii do 18. júna 2015.

Na Komisiu sa v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010 deleguje právomoc prijímať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku.

KAPITOLA II

Požiadavky na centrálneho depozitára

Oddiel 1

Organizačné požiadavky

Článok 26

Všeobecné ustanovenia

1.   Centrálny depozitár má stabilný systém správy a riadenia, ktorý zahŕňa jasnú organizačnú štruktúru s presne definovanými, transparentnými a konzistentnými líniami zodpovednosti, účinné postupy zisťovania, riadenia, monitorovania a ohlasovania rizík, ktorým je alebo môže byť vystavený, a primerané politiky odmeňovania a mechanizmy vnútornej kontroly vrátane spoľahlivých administratívnych a účtovných postupov.

2.   Centrálny depozitár prijme politiky a postupy, ktoré sú dostatočne účinné na zaistenie súladu s týmto nariadením vrátane súladu jej manažérov a zamestnancov so všetkými ustanoveniami tohto nariadenia.

3.   Centrálny depozitár udržiava a prevádzkuje účinný písomný organizačný a administratívny rámec na zisťovanie a riadenie akýchkoľvek potenciálnych konfliktov záujmov medzi sebou, vrátane svojich manažérov, zamestnancov, členov riadiaceho orgánu alebo akejkoľvek osoby priamo či nepriamo prepojenej s nimi, a svojimi účastníkmi alebo ich klientmi. Udržiava a uplatňuje primerané postupy riešenia vždy, keď nastane možný konflikt záujmov.

4.   Centrálny depozitár sprístupní verejnosti svoj systém správy a riadenia a pravidlá, ktorými sa riadi jeho činnosť.

5.   Centrálny depozitár musí mať vhodné postupy pre svojich zamestnancov na interné nahlasovanie možných porušení tohto nariadenia prostredníctvom osobitného komunikačného kanálu.

6.   Centrálny depozitár podlieha pravidelnému a nezávislému auditu. Výsledky auditu sa oznamujú riadiacemu orgánu a sprístupňujú príslušnému orgánu a v prípade potreby výboru používateľov, pričom sa zohľadnia možné konflikty záujmov medzi členmi výboru používateľov a centrálnym depozitárom.

7.   Ak je centrálny depozitár súčasťou skupiny podnikov vrátane iných centrálnych depozitárov alebo úverových inštitúcií uvedených v hlave IV, prijme podrobné zásady a postupy upresňujúce, ako sa požiadavky stanovené v tomto článku uplatňujú na skupinu a na rôzne subjekty v skupine.

8.   ESMA vypracuje v úzkej spolupráci s členmi ESCB návrh regulačných technických predpisov, v ktorých sa na úrovni centrálneho depozitára a na úrovni skupiny uvedenej v odseku 7 spresnia:

a)

monitorovacie nástroje pre riziká centrálneho depozitára uvedené v odseku 1;

b)

zodpovednosť kľúčových zamestnancov v súvislosti s rizikami centrálnych depozitárov uvedených v odseku 1;

c)

možné konflikty záujmov uvedené v odseku 3;

d)

metódy auditu uvedené v odseku 6 a

e)

okolnosti, za ktorých by to bolo vhodné, pričom sa zohľadnia možné konflikty záujmov medzi členmi výboru používateľov a centrálnym depozitárom, na účely poskytovania zistení auditu výboru používateľov v súlade s odsekom 6.

ESMA predloží tento návrh regulačných technických predpisov Komisii do 18. júna 2015.

Na Komisiu sa v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010 deleguje právomoc prijímať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku.

Článok 27

Vrcholový manažment, riadiaci orgán a akcionári

1.   Vrcholový manažment centrálneho depozitára má dostatočne dobrú povesť a skúsenosti na zaistenie spoľahlivého a obozretného riadenia centrálneho depozitára.

2.   Centrálny depozitár má riadiaci orgán, v ktorom je nezávislá najmenej jedna tretina jeho členov, nie však menej ako dvaja členovia.

3.   Odmeňovanie nezávislých a iných nevýkonných členov riadiaceho orgánu nie je viazané na obchodné výsledky centrálneho depozitára.

4.   Riadiaci orgán sa skladá z vhodných členov s dostatočne dobrou povesťou a vhodnou kombináciou zručností, skúseností a znalostí subjektu a trhu. Nevýkonní členovia riadiaceho orgánu stanovia cieľ pre zastúpenie nedostatočne zastúpeného pohlavia v riadiacom orgáne a vypracujú politiku na zvýšenie zastúpenia nedostatočne zastúpeného pohlavia s cieľom splniť tento cieľ. Tento cieľ, politika a jej vykonávanie sa zverejnia.

5.   Centrálny depozitár jasne určí úlohu a povinnosti riadiaceho orgánu v súlade s príslušným vnútroštátnym právom. Centrálny depozitár sprístupní príslušnému orgánu a audítorovi na požiadanie zápisnice zo zasadnutí riadiaceho orgánu.

6.   Akcionári centrálneho depozitára a osoby, ktoré môžu priamo alebo nepriamo vykonávať kontrolu nad riadením centrálneho depozitára, musia byť vhodní na to, aby zabezpečili riadne a obozretné riadenie centrálneho depozitára.

7.   Centrálny depozitár je povinný:

a)

poskytovať príslušnému orgánu a zverejňovať informácie o vlastníctve centrálneho depozitára a najmä identita a rozsah podielov všetkých subjektov, ktoré môžu vykonávať kontrolu nad prevádzkou centrálneho depozitára;

b)

informovať príslušný orgán o každom rozhodnutí previesť vlastnícke práva, ktoré spôsobí zmenu totožnosti osôb vykonávajúcich kontrolu nad prevádzkou centrálneho depozitára, a žiadať od svojho príslušného orgánu schválenie týchto rozhodnutí. Centrálny depozitár potom, čo získa schválenie svojím príslušným orgánom, prevod vlastníckych práv zverejní.

Každá fyzická alebo právnická osoba bez zbytočného odkladu informuje centrálneho depozitára a jeho príslušný orgán o rozhodnutí nadobudnúť vlastnícke práva alebo zbaviť sa vlastníckych práv, v dôsledku ktorého dochádza k zmene totožnosti osôb vykonávajúcich kontrolu nad prevádzkou centrálneho depozitára.

8.   Príslušný orgán do 60 pracovných dní od prijatia informácií uvedených v odseku 7 prijme rozhodnutie o navrhovaných zmenách kontroly nad centrálnym depozitárom. Príslušný orgán odmietne schváliť navrhované zmeny kontroly nad centrálnym depozitárom, ak existujú objektívne a preukázateľné dôvody domnievať sa, že by to predstavovalo hrozbu pre riadne a obozretné riadenie centrálneho depozitára alebo schopnosť centrálneho depozitára dodržiavať toto nariadenie.

Článok 28

Výbor používateľov

1.   Centrálny depozitár zriadi výbor používateľov pre každý systém vyrovnania transakcií s cennými papiermi, ktorý prevádzkuje, skladajúci sa zo zástupcov emitentov a účastníkov takýchto systémov vyrovnania transakcií s cennými papiermi. Poradenstvo zo strany výboru používateľov je nezávislé od akéhokoľvek priameho vplyvu manažmentu centrálneho depozitára.

2.   Centrálny depozitár určí nediskriminačným spôsobom mandát pre každý zriadený výbor používateľov, opatrenia týkajúce sa jeho riadenia potrebné pre zaručenie jeho nezávislosti a jeho prevádzkové postupy, ako aj kritériá prijímania a mechanizmus voľby členov výboru používateľov. Opatrenia týkajúce sa riadenia sú verejne prístupné a zaručujú, že sa výbor používateľov zodpovedá priamo riadiacemu orgánu a pravidelne zasadá.

3.   Výbory používateľov poskytujú riadiacemu orgánu poradenstvo týkajúce sa kľúčových opatrení, ktoré ovplyvňujú ich členov, vrátane kritérií pre prijímanie emitentov alebo účastníkov do ich príslušných systémov vyrovnania transakcií s cennými papiermi a úrovne služieb.

4.   Výbor používateľov môže riadiacemu orgánu predložiť nezáväzné stanovisko obsahujúce podrobné dôvody, pokiaľ ide o cenové štruktúry centrálneho depozitára.

5.   Bez toho, aby bolo dotknuté právo príslušných orgánov byť riadne informovaný, sú členovia výborov používateľov viazaní mlčanlivosťou. Ak predseda výboru používateľov určí, že niektorý člen má v konkrétnej veci skutočný alebo potenciálny konflikt záujmov, tento člen nesmie o danej veci hlasovať.

6.   Centrálny depozitár bezodkladne informuje príslušný orgán a výbor používateľov o akomkoľvek rozhodnutí, v ktorom sa riadiaci orgán rozhodne nepostupovať podľa odporúčaní výboru používateľov. Výbor používateľov môže informovať príslušný orgán o všetkých oblastiach, o ktorých sa domnieva, že sa v nich nepostupovalo podľa odporúčaní výboru používateľov.

Článok 29

Vedenie záznamov

1.   Centrálny depozitár uchováva minimálne desať rokov všetky záznamy o poskytnutých službách a vykonaných činnostiach, a to aj o vedľajších službách uvedených v oddieloch B a C prílohy, aby príslušný orgán mohol monitorovať dodržiavanie požiadaviek podľa tohto nariadenia.

2.   Centrálny depozitár na požiadanie sprístupní záznamy uvedené v odseku 1 príslušnému orgánu a relevantným orgánom, ako aj každému inému verejnému orgánu, ktorý má podľa práva Únie alebo vnútroštátneho práva domovského členského štátu, právomoc požiadať o prístup k takýmto záznamom, na účely plnenia ich mandátu.

3.   ESMA vypracuje v úzkej spolupráci s členmi ESCB návrh regulačných technických predpisov s cieľom spresniť podrobnosti záznamov uvedených v odseku 1, ktoré sa majú uchovávať na účely monitorovania dodržiavania ustanovení tohto nariadenia zo strany centrálneho depozitára.

ESMA predloží tieto návrhy regulačných technických predpisov Komisii do 18. júna 2015.

Na Komisiu sa v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010 deleguje právomoc prijímať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku.

4.   ESMA vypracuje v úzkej spolupráci s členmi ESCB návrh vykonávacích technických predpisov s cieľom stanoviť formát záznamov uvedených v odseku 1, ktoré sa majú uchovávať na účely monitorovania dodržiavania ustanovení tohto nariadenia zo strany centrálneho depozitára.

ESMA predloží tento návrh vykonávacích technických predpisov Komisii do 18. júna 2015.

Komisii sa v súlade s článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010 udeľuje právomoc prijímať vykonávacie technické predpisy uvedené v prvom pododseku.

Článok 30

Externé zabezpečovanie činností

1.   Ak centrálny depozitár zverí poskytovanie služieb alebo vykonávanie činností tretej strane, zostáva úplne zodpovedný za plnenie všetkých svojich povinností podľa tohto nariadenia a trvalo musí spĺňať tieto podmienky:

a)

externé zabezpečovanie činností nevedie k delegovaniu jeho zodpovednosti;

b)

vzťahy a záväzky centrálneho depozitára voči jeho účastníkom alebo emitentom sa nezmenia;

c)

podmienky povolenia centrálneho depozitára sa účinne nezmenia;

d)

externé zabezpečovanie činností nebráni vykonávaniu funkcií v oblasti dohľadu a dozoru, vrátane prístupu na miesto s cieľom získať všetky dôležité informácie potrebné pre plnenie týchto funkcií;

e)

externé zabezpečovanie činností nevedie k tomu, že centrálny depozitár príde o potrebné systémy a kontrolné mechanizmy na riadenie rizík, ktorým je vystavený;

f)

centrálny depozitár si nepretržite zachováva potrebné odborné znalosti a zdroje na hodnotenie kvality poskytovaných služieb, organizačnej a kapitálovej primeranosti poskytovateľa služieb, na účinný dohľad nad externe poskytovanými službami a na riadenie rizík spojených s externým zabezpečovaním činností;

g)

centrálny depozitár má priamy prístup k príslušným informáciám o externe poskytovaných službách;

h)

poskytovateľ služieb spolupracuje v súvislosti s externe vykonávanými činnosťami s príslušným orgánom a relevantnými orgánmi;

i)

centrálny depozitár zabezpečí, aby poskytovateľ služieb spĺňal normy stanovené príslušným právom v oblasti ochrany údajov, ktoré by sa uplatňovali v prípade poskytovateľov služieb usadených v Únii. Centrálny depozitár zodpovedá za zabezpečenie toho, aby sa tieto normy uviedli v zmluve medzi zmluvnými stranami a aby sa tieto normy dodržiavali.

2.   Centrálny depozitár v písomnej dohode vymedzí svoje práva a povinnosti a práva a povinnosti poskytovateľa služieb. Dohoda o externom zabezpečovaní činností umožňuje centrálnemu depozitárovi dohodu vypovedať.

3.   Centrálny depozitár a poskytovateľ služieb na požiadanie prístupní príslušnému orgánu a relevantným orgánom všetky potrebné informácie, ktoré im umožnia posúdiť súlad externe zabezpečovaných činností s požiadavkami tohto nariadenia.

4.   Externé zabezpečovanie hlavných služieb podlieha povoleniu príslušného orgánu podľa článku 19.

5.   Odseky 1 až 4 sa neuplatňujú, ak centrálny depozitár zadá externé zabezpečovanie niektorých zo svojich služieb alebo činností verejnému subjektu a v prípade, že sa externé zabezpečovanie činností riadi osobitným právnym, regulačným a prevádzkovým rámcom, ktorý bol spoločne dohodnutý a formalizovaný verejným subjektom a príslušným centrálnym depozitárom a schválený príslušnými orgánmi na základe požiadaviek stanovených v tomto nariadení.

Článok 31

Služby poskytované inými stranami ako centrálne depozitáre

1.   Bez ohľadu na článok 30 a ak si to vyžaduje vnútroštátne právo, iná osoba, než je centrálny depozitár, môže byť zodpovedná za evidenciu zápisov na účtoch cenných papierov, ktoré vedie centrálny depozitár.

2.   Členské štáty, ktoré v súlade s odsekom 1 umožňujú iným stranám ako centrálny depozitár poskytovať určité hlavné služby uvedené v oddiele A prílohy, ustanovia vo svojom vnútroštátnom práve požiadavky, ktoré sa v takom prípade uplatňujú. Tieto požiadavky zahŕňajú ustanovenia tohto nariadenia, ktoré sa uplatňujú na centrálneho depozitára a – ak je to relevantné – na inú dotknutú stranu.

3.   Členské štáty, ktoré v súlade s odsekom 1 umožňujú iným stranám ako centrálny depozitár poskytovať hlavné služby uvedené v oddiele A prílohy, oznámia orgánu ESMA všetky relevantné informácie týkajúce sa poskytovania takýchto služieb, vrátane svojich príslušných vnútroštátnych právnych predpisov.

Orgán ESMA zaznamená tieto informácie v registri centrálnych depozitárov uvedenom v článku 21.

Oddiel 2

Pravidlá vykonávania činnosti

Článok 32

Všeobecné ustanovenia

1.   Centrálny depozitár má jasne vymedzené ciele a zámery, ktoré sú dosiahnuteľné, ako napríklad v oblasti minimálnej úrovne služieb, očakávaní týkajúcich sa riadenia rizík a obchodných priorít.

2.   Centrálny depozitár má transparentné pravidlá vybavovania sťažností.

Článok 33

Požiadavky na účasť

1.   Centrálny depozitár má pre každý systém vyrovnania transakcií s cennými papiermi, ktorý prevádzkuje, zverejnené kritériá účasti umožňujúce všetkým právnickým osobám, ktoré majú v úmysle stať sa účastníkmi, spravodlivý a otvorený prístup. Takéto kritériá musia byť transparentné, objektívne a nediskriminačné tak, aby sa zabezpečil spravodlivý a otvorený prístup do centrálneho depozitára s náležitým zohľadnením rizík pre finančnú stabilitu a usporiadanosť trhov. Kritériá, ktoré obmedzujú prístup, sú prípustné len vtedy, ak je ich cieľom oprávnene kontrolovať stanovené riziko pre centrálneho depozitára.

2.   Centrálny depozitár spracuje žiadosti o prístup okamžite a odpoveď na takéto žiadosti zašle najneskôr do jedného mesiaca, pričom postupy spracovania žiadostí o prístup zverejní.

3.   Centrálny depozitár odoprie prístup účastníkom, ktorí spĺňajú kritériá podľa odseku 1, len ak sa to riadne písomne odôvodní a na základe komplexného posúdenia rizík.

Žiadajúci účastník má v prípade odmietnutia právo podať sťažnosť príslušnému orgánu centrálneho depozitára, ktorý odmietol poskytnúť prístup.

Tento príslušný orgán sťažnosť riadne prešetrí, pričom posúdi dôvody odmietnutia, a poskytne žiadajúcemu účastníkovi odôvodnenú odpoveď.

Tento príslušný orgán konzultuje pri posudzovaní sťažnosti príslušný orgán v mieste usadenia žiadajúceho účastníka. Ak orgán žiadajúceho účastníka nesúhlasí s predloženým posúdením, každý z týchto dvoch príslušných orgánov môže záležitosť predložiť orgánu ESMA, ktorý môže konať v súlade s právomocami, ktoré mu boli zverené podľa článku 19 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

Keď sa odmietnutie zo strany centrálneho depozitára poskytnúť prístup žiadajúcemu účastníkovi považuje za neopodstatnené, príslušný orgán centrálneho depozitára, ktorý odmietol prístup, vydá príkaz, ktorým tomuto centrálnemu depozitárovi nariadi poskytnutie prístupu žiadajúcemu účastníkovi.

4.   Centrálny depozitár má objektívne a transparentné postupy na pozastavenie účasti a riadny odchod účastníkov, ktorí prestanú spĺňať kritériá účasti podľa odseku 1.

5.   ESMA vypracuje v úzkej spolupráci s členmi ESCB návrh regulačných technických predpisov s cieľom určiť riziká, ktoré má centrálny depozitár zohľadniť pri vykonávaní komplexného posúdenia rizika, a príslušné orgány posudzujúce dôvody odmietnutia v súlade s odsekom 3 a prvky postupu uvedené v odseku 3.

ESMA predloží návrh týchto regulačných technických predpisov Komisii do 18. júna 2015.

Na Komisiu sa v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010 deleguje právomoc prijímať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku.

6.   ESMA vypracuje v úzkej spolupráci s členmi ESCB návrh vykonávacích technických predpisov pre stanovenie štandardných formulárov a vzorov pre postup uvedený v odseku 3.

ESMA predloží tento návrh vykonávacích technických predpisov Komisii do 18. júna 2015.

Komisii sa v súlade s článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010 udeľuje právomoc prijímať vykonávacie technické predpisy uvedené v prvom pododseku.

Článok 34

Transparentnosť

1.   Centrálny depozitár pre každý systém vyrovnania transakcií s cennými papiermi, ktorý prevádzkuje, ako aj pre všetky ďalšie hlavné služby, ktoré poskytuje, zverejní ceny a poplatky spojené s hlavnými službami uvedenými v prílohe A, ktoré poskytuje. Zverejňuje ceny a poplatky za jednotlivé služby a funkcie poskytované samostatne vrátane zliav, rabatov a podmienok využitia týchto znížení. Svojim klientom umožní oddelený prístup ku konkrétnym poskytovaným službám.

2.   Centrálny depozitár zverejní svoj cenník s cieľom uľahčiť porovnávanie ponúk a umožniť klientom očakávať ceny, ktoré musia zaplatiť za využívanie služieb.

3.   Centrálny depozitár je viazaný svojou zverejnenou cenovou politikou týkajúcou sa jeho hlavných služieb.

4.   Centrálny depozitár poskytne svojim klientom informácie, ktoré umožňujú porovnanie faktúr so zverejnenými cenníkmi.

5.   Centrálny depozitár sprístupní všetkým klientom informácie, ktoré im umožňujú posúdiť riziká spojené s poskytovanými službami.

6.   Centrálny depozitár účtuje osobitne náklady a výnosy z poskytovaných hlavných služieb a oznamuje tieto informácie príslušnému orgánu.

7.   Centrálny depozitár účtuje ako celok náklady a výnosy z poskytovaných vedľajších služieb a oznamuje tieto informácie príslušnému orgánu.

8.   S cieľom účinne uplatňovať pravidlá hospodárskej súťaže Únie a umožniť, okrem iného, identifikáciu krížového financovania vedľajších služieb hlavnými službami, centrálny depozitár v súvislosti so svojimi činnosťami naďalej vykonáva analytické účtovanie. Takýmito analytickými účtami sa majú oddeliť aspoň náklady a výnosy, ktoré sú spojené s každou z jeho hlavných služieb, od tých, ktoré sú spojené s vedľajšími službami.

Článok 35

Postupy komunikácie s účastníkmi a inými trhovými infraštruktúrami

Centrálne depozitáre používajú vo svojich postupoch komunikácie s účastníkmi systémov vyrovnania transakcií s cennými papiermi, ktoré prevádzkujú, a s trhovými infraštruktúrami, s ktorými majú spoločné rozhranie, medzinárodné otvorené postupy komunikácie a normy pre zasielanie správ a referenčné údaje, aby sa uľahčila efektívna evidencia, platby a vyrovnanie.

Oddiel 3

Požiadavky na služby centrálnych depozitárov

Článok 36

Všeobecné ustanovenia

Centrálny depozitár má pre každý systém vyrovnania transakcií s cennými papiermi, ktorý prevádzkuje, vhodné pravidlá a postupy vrátane spoľahlivých účtovných postupov a kontrol, ktoré pomáhajú zaistiť integritu emisií cenných papierov a znížiť a riadiť riziká spojené s úschovou a vyrovnaním transakcií s cennými papiermi.

Článok 37

Integrita emisie

1.   Centrálny depozitár prijme vhodné opatrenia na odsúhlasovanie s cieľom overiť, či počet cenných papierov, ktoré tvoria emisiu cenných papierov alebo časť emisie cenných papierov, predložených centrálnym depozitárom, sa rovná súčtu cenných papierov evidovaných na účtoch cenných papierov účastníkov systému vyrovnania transakcií s cennými papiermi, ktorý prevádzkuje centrálny depozitár, a, ak je to relevantné, na účtoch majiteľov, ktoré vedie centrálny depozitár. Takéto opatrenia na odsúhlasovanie sa vykonávajú aspoň raz za deň.

2.   V prípade potreby a ak sú pri niektorých emisiách cenných papierov zapojené do procesu odsúhlasovania iné subjekty, ako napríklad emitenti, registre, sprostredkovatelia emisie, sprostredkovatelia prevodu, všeobecné depozitáre, iné centrálne depozitáre alebo iné subjekty, centrálne depozitáre a všetky takéto subjekty organizujú zodpovedajúcu spoluprácu a opatrenia týkajúce sa vzájomnej výmeny informácií, aby sa zachovala integrita emisie.

3.   V systéme vyrovnania transakcií s cennými papiermi, ktorý prevádzkuje centrálny depozitár, nie sú povolené prečerpania cenných papierov, debetné zostatky ani prírastky cenných papierov.

4.   ESMA vypracuje v úzkej spolupráci s členmi ESCB návrh regulačných technických predpisov na spresnenie opatrení na odsúhlasovanie, ktoré centrálny depozitár prijme podľa odsekov 1, 2 a 3.

ESMA predloží tento návrh regulačných technických predpisov Komisii do 18. júna 2015.

Na Komisiu sa v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010 deleguje právomoc prijímať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku.

Článok 38

Ochrana cenných papierov účastníkov a ich klientov

1.   Centrálny depozitár pre každý systém vyrovnania transakcií s cennými papiermi, ktorý prevádzkuje, vedie evidenciu a účty, ktoré mu kedykoľvek a bezodkladne umožnia na účtoch v centrálnom depozitárovi oddeliť cenné papiere účastníka od cenných papierov akéhokoľvek iného účastníka a prípadne od vlastných aktív centrálneho depozitára.

2.   Centrálny depozitár vedie evidenciu a účty, ktoré každému účastníkovi umožňujú oddeliť cenné papiere účastníka od cenných papierov klientov účastníka.

3.   Centrálny depozitár vedie evidenciu a účty, ktoré každému účastníkovi umožňujú držať na jednom účte cenných papierov cenné papiere, ktoré patria rôznym klientom tohto účastníka (ďalej len „súhrnná klientska segregácia“).

4.   Centrálny depozitár vedie evidenciu a účty, ktoré účastníkovi umožňujú oddeliť cenné papiere každého klienta účastníka, ak o to účastník požiada, a tak, ako to vyžaduje („individuálna klientska segregácia“).

5.   Účastník poskytne svojim klientom prinajmenšom možnosť vybrať si medzi súhrnnou klientskou segregáciou a individuálnou klientskou segregáciou a informuje ich o nákladoch a rizikách spojených s týmito možnosťami.

Centrálny depozitár a jeho účastníci však poskytnú individuálnu klientsku segregáciu občanom členského štátu, osobám s pobytom a právnickým osobám usadeným v členskom štáte, ak to vyžaduje vnútroštátne právo tohto členského štátu, podľa ktorého sú cenné papiere vydané, platné 17. septembra 2014. Táto povinnosť je záväzná, kým sa toto vnútroštátne právo nezmení alebo nezruší a kým platia jeho ciele.

6.   Centrálne depozitáre a ich účastníci uverejňujú úrovne ochrany a náklady spojené s rôznymi úrovňami segregácie, ktoré poskytujú, a tieto služby ponúkajú za prijateľných obchodných podmienok. Podrobnosti týkajúce sa rôznych úrovní segregácie zahŕňajú opis hlavných právnych dôsledkov príslušných úrovní poskytovanej segregácie vrátane informácií o konkurznom práve uplatniteľnom v príslušnej jurisdikcii.

7.   Centrálny depozitár nesmie používať cenné papiere, ktoré mu nepatria na žiadne účely. Centrálny depozitár však môže použiť cenné papiere účastníka, ak získal výslovný predchádzajúci súhlas tohto účastníka. Centrálny depozitár vyžaduje od účastníkov, aby od svojich zákazníkov získali akýkoľvek potrebný predchádzajúci súhlas.

Článok 39

Ukončenie vyrovnania

1.   Centrálny depozitár zabezpečí, aby systém vyrovnania transakcií s cennými papiermi, ktorý prevádzkuje, poskytoval účastníkom primeranú ochranu. Členské štáty určia a oznámia systém vyrovnania transakcií s cennými papiermi, ktorý prevádzkujú centrálne depozitáre, podľa postupov uvedených v článku 2 písm. a) smernice 98/26/ES.

2.   Centrálny depozitár zabezpečí, aby každý systém vyrovnania transakcií s cennými papiermi, ktorý prevádzkuje, vymedzil v súlade s článkami 3 a 5 smernice 98/26/ES okamihy, keď prevodné príkazy vstupujú do tohto systému vyrovnania transakcií s cennými papiermi a stávajú sa v ňom neodvolateľnými.

3.   Centrálny depozitár zverejní pravidlá upravujúce ukončenie prevodov cenných papierov a finančných prostriedkov v systéme vyrovnania transakcií s cennými papiermi.

4.   Odseky 2 a 3 sa uplatňujú bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia uplatniteľné na prepojenia centrálnych depozitárov a článok 48 ods. 8.

5.   Centrálny depozitár prijme všetky primerané opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby sa v súlade s pravidlami uvedenými v odseku 3 dosiahlo ukončenie prevodov cenných papierov a finančných prostriedkov uvedené v odseku 3, a to buď v reálnom čase alebo v rámci daného dňa, ale v každom prípade najneskôr do konca pracovného dňa, ktorý je skutočným dňom vyrovnania.

6.   Ak centrálny depozitár ponúka služby uvedené v článku 40 ods. 2, zabezpečí, aby peňažné príjmy z vyrovnania transakcií s cennými papiermi boli príjemcom k dispozícii na použitie najneskôr do konca pracovného dňa, ktorý je určeným dňom vyrovnania.

7.   Všetky transakcie s cennými papiermi, ktoré zahŕňajú peňažné prostriedky, medzi priamymi účastníkmi systému vyrovnania transakcií s cennými papiermi, ktorý prevádzkuje centrálny depozitár, vyrovnávané v tomto systéme vyrovnania transakcií s cennými papiermi sa vyrovnajú na základe dodania proti zaplateniu.

Článok 40

Finančné vyrovnanie

1.   V prípade transakcií denominovaných v mene krajiny, v ktorej sa vyrovnanie uskutočňuje, centrálny depozitár vyrovná peňažné platby vo svojom systéme vyrovnania transakcií s cennými papiermi prostredníctvom účtov vedených v centrálnej banke, ktoré vydala príslušnú menu, pokiaľ je to vhodné a dostupné.

2.   Keď vyrovnanie na účtoch centrálnej banky, ako sa ustanovuje v odseku 1, nie je vhodné a dostupné, centrálny depozitár môže ponúknuť vyrovnanie platieb peňažných prostriedkov pre všetky alebo časť svojich systémov vyrovnania transakcií s cennými papiermi prostredníctvom účtov vedených v úverovej inštitúcii alebo prostredníctvom svojich vlastných účtov. Ak centrálny depozitár ponúka vyrovnanie na účtoch vedených v úverovej inštitúcii alebo prostredníctvom svojich vlastných účtov, urobí tak v súlade s ustanoveniami hlavy IV.

3.   Centrálny depozitár zabezpečí, aby všetky informácie poskytované účastníkom trhu o rizikách a nákladoch spojených s vyrovnaním na účtoch úverových inštitúcií alebo prostredníctvom jeho vlastných účtov boli jasné, primerané a nezavádzajúce. Centrálny depozitár sprístupní klientom alebo potenciálnym klientom dostatočné informácie, aby mohli určiť a posúdiť riziká a náklady spojené s vyrovnaním na účtoch úverových inštitúcií alebo prostredníctvom jeho vlastných účtov, pričom takéto informácie poskytuje na požiadanie.

Článok 41

Pravidlá a postupy pre prípad zlyhania účastníka

1.   Centrálny depozitár má pre každý systém vyrovnania transakcií s cennými papiermi, ktorý prevádzkuje, účinné a jasne vymedzené pravidlá a postupy s cieľom riadiť zlyhanie jedného alebo viacerých jeho účastníkov, ktorými sa zabezpečí, aby centrálny depozitár mohol prijať včasné opatrenia na obmedzenie strát a tlakov na likviditu a ďalej plniť svoje záväzky.

2.   Centrálny depozitár zverejní svoje pravidlá a príslušné postupy pre prípad zlyhania.

3.   Centrálny depozitár vykonáva spolu so svojimi účastníkmi a ďalšími zainteresovanými stranami pravidelné testovanie a preskúmanie svojich postupov pre prípad zlyhania s cieľom zabezpečiť, aby boli vhodné a účinné.

4.   ESMA môže s cieľom zabezpečiť jednotné uplatňovanie tohto článku vydať v úzkej spolupráci s členmi ESCB usmernenia v súlade s článkom 16 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

Oddiel 4

Prudenciálne požiadavky

Článok 42

Všeobecné požiadavky

Centrálny depozitár prijme spoľahlivý rámec riadenia rizík na komplexné riadenie právnych, obchodných, prevádzkových a iných priamych alebo nepriamych rizík vrátane opatrení na obmedzovanie výskytu podvodov a prípadov nedbanlivosti.

Článok 43

Právne riziká

1.   Centrálny depozitár má na účely svojho povolenia a dohľadu, ale aj na účely informovania svojich klientov pre všetky systémy vyrovnania transakcií s cennými papiermi, ktoré prevádzkuje, ako aj pre všetky iné služby, ktoré poskytuje, pravidlá, postupy a zmluvy, ktoré sú jasné a zrozumiteľné.

2.   Centrálny depozitár navrhne svoje pravidlá, postupy a zmluvy tak, aby boli vynútiteľné vo všetkých príslušných jurisdikciách, a to aj v prípade zlyhania účastníka.

3.   Centrálny depozitár, ktorý podniká v rôznych jurisdikciách, prijme všetky primerané opatrenia s cieľom určiť a zmierniť riziká vyplývajúce z možných kolízií právnych noriem v rôznych jurisdikciách.

Článok 44

Všeobecné obchodné riziko

Centrálny depozitár má spoľahlivé systémy riadenia a kontroly, ako aj IT nástroje na účely určovania, monitorovania a riadenia všeobecných obchodných rizík vrátane strát vyplývajúcich z nedostatočného výkonu podnikateľskej stratégie, peňažných tokov a prevádzkových výdavkov.

Článok 45

Prevádzkové riziká

1.   Centrálny depozitár určí zdroje prevádzkového rizika, vnútorné aj vonkajšie, a minimalizuje ich vplyv prostredníctvom zavedenia vhodných IT nástrojov, kontrol a postupov, a to aj pre všetky systémy vyrovnania transakcií s cennými papiermi, ktoré prevádzkuje.

2.   Centrálny depozitár udržiava vhodné IT nástroje, ktoré zaručia vysoký stupeň bezpečnosti a prevádzkovej spoľahlivosti a ktoré majú primeranú kapacitu. IT nástroje primerane zvládajú zložitosť, rôznorodosť a typ poskytovaných služieb a vykonávaných činností v záujme zaistenia vysokých štandardov bezpečnosti a integrity a dôvernosti uchovávaných informácií.

3.   Centrálny depozitár pre služby, ktoré poskytuje, ako aj pre každý systém vyrovnania transakcií s cennými papiermi, ktorý prevádzkuje, zavedie, uplatňuje a zachováva primeranú politiku kontinuity činnosti a plán obnovy po katastrofe s cieľom zabezpečiť poskytovanie svojich služieb, včasnú obnovu prevádzky a plnenie záväzkov centrálnym depozitárom v prípade udalostí, ktoré predstavujú významné riziko prerušenia prevádzky.

4.   Plán uvedený v odseku 3 umožňuje obnovu všetkých transakcií a pozícií účastníkov v okamihu prerušenia s cieľom umožniť účastníkom centrálneho depozitára pokračovať v činnosti s istotou a dokončiť vyrovnanie k určenému dátumu, a to aj prostredníctvom zabezpečenia toho, aby kľúčové IT systémy mohli pohotovo obnoviť prevádzku od okamihu prerušenia. Plán zahŕňa vytvorenie druhého miesta spracovania s dostatočnými zdrojmi, kapacitami a funkcionalitami a vhodným personálnym zabezpečením.

5.   Centrálny depozitár naplánuje a vykonáva program testovania opatrení uvedených v odsekoch 1 až 4.

6.   Centrálny depozitár zisťuje, monitoruje a riadi riziká, ktoré by pre jeho prevádzku mohli predstavovať kľúčoví účastníci systémov vyrovnania transakcií s cennými papiermi, ktoré centrálny depozitár prevádzkuje, ako aj poskytovatelia služieb, sieťové odvetvia a iné centrálne depozitáre alebo iné trhové infraštruktúry. Na požiadanie informuje príslušné a relevantné orgány o všetkých takýchto zistených rizikách.

Príslušný orgán a relevantné orgány bezodkladne informuje aj o všetkých prevádzkových udalostiach vyplývajúcich z takých rizík.

7.   ESMA vypracuje v úzkej spolupráci s členmi ESCB návrh regulačných technických predpisov s cieľom vymedziť prevádzkové riziká uvedené v odsekoch 1 a 6 a metódy na testovanie, odstránenie alebo minimalizáciu týchto rizík vrátane politík kontinuity činnosti a plánov obnovy po katastrofe uvedených v odsekoch 3 a 4 a spôsobov ich posudzovania.

ESMA predloží tento návrh regulačných technických predpisov Komisii do 18. júna 2015.

Na Komisiu sa v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010 deleguje právomoc prijímať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku.

Článok 46

Investičná politika

1.   Centrálny depozitár drží svoje finančné aktíva v centrálnych bankách, v úverových inštitúciách, ktorým bolo udelené povolenie, alebo v centrálnych depozitároch, ktorým bolo udelené povolenie.

2.   Centrálny depozitár má v prípade potreby okamžitý prístup k svojim aktívam.

3.   Centrálny depozitár investuje svoje finančné zdroje len do peňažných prostriedkov alebo vysoko likvidných finančných nástrojov s minimálnym trhovým a úverovým rizikom. Tieto investície sa musia dať urýchlene premeniť na likvidné prostriedky s minimálnym nepriaznivým vplyvom na cenu.

4.   Kapitál centrálneho depozitára vrátane nerozdeleného zisku a rezerv, ktorý nebol investovaný podľa odseku 3, sa na účely článku 47 ods. 1 nezohľadní.

5.   Centrálny depozitár zaistí, aby jeho celková riziková expozícia voči akejkoľvek jednotlivej úverovej inštitúcii, ktorej bolo udelené povolenie alebo centrálnemu depozitárovi, ktorému bolo udelené povolenie, v ktorých má svoje finančné aktíva, zostala v prijateľných limitoch koncentrácie.

6.   ESMA vypracuje v úzkej spolupráci s EBA a členmi ESCB návrh regulačných technických predpisov s cieľom spresniť finančné nástroje uvedené v odseku 3, ktoré možno považovať za vysoko likvidné a s minimálnym trhovým a úverovým rizikom, vhodný časový rámec pre prístup k aktívam uvedený v odseku 2 a limity koncentrácie uvedené v odseku 5. Takýto návrh regulačných technických predpisov sa v prípade potreby zosúladí s regulačnými technickými predpismi prijatými v súlade s článkom 47 ods. 8 nariadenia (EÚ) č. 648/2012.

ESMA predloží tento návrh regulačných technických predpisov Komisii do 18. júna 2015.

Na Komisiu sa v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010 deleguje právomoc prijímať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku.

Článok 47

Kapitálové požiadavky

1.   Kapitál centrálneho depozitára spolu s nerozdeleným ziskom a rezervami musí byť úmerný rizikám vyplývajúcim z činností centrálneho depozitára. Musí byť vždy dostatočný na:

a)

zabezpečenie toho, aby bol centrálny depozitár dostatočne chránený proti prevádzkovým a právnym rizikám, rizikám spojeným so správou cenných papierov, investičným a obchodným rizikám, aby mohol pokračovať v poskytovaní služieb ako subjekt nepretržite pokračujúci v činnosti;

b)

zabezpečenie riadnej likvidácie alebo reštrukturalizácie činností centrálneho depozitára v primeranej lehote najmenej šiestich mesiacov v prípade rôznych stresových scenárov.

2.   Centrálny depozitár zachováva plán na:

a)

získanie dodatočného kapitálu v prípade, že by sa jeho vlastný kapitál priblížil požiadavkám uvedeným v odseku 1 alebo klesol pod úroveň týchto požiadaviek;

b)

zabezpečenie riadnej likvidácie alebo reorganizácie svojich činností a služieb v prípade, že centrálny depozitár nie je schopný získať nový kapitál.

Tento plán musí schváliť riadiaci orgán alebo príslušný výbor riadiaceho orgánu a musí sa pravidelne aktualizovať. Každá aktualizácia plánu sa poskytne príslušnému orgánu. Príslušný orgán môže od centrálneho depozitára požadovať, aby prijal dodatočné opatrenia alebo vypracoval akékoľvek alternatívne ustanovenie, ak je príslušný orgán presvedčený, že plán centrálneho depozitára nie je dostatočný.

3.   EBA vypracuje v úzkej spolupráci s ESMA a členmi ESCB návrh regulačných technických predpisov, v ktorých sa spresnia požiadavky týkajúce sa kapitálu, nerozdeleného zisku a rezerv centrálneho depozitára uvedené v odseku 1.

EBA predloží tento návrh regulačných technických predpisov Komisii do 18. júna 2015.

Na Komisiu sa v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010 deleguje právomoc prijímať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku.

Oddiel 5

Požiadavky na prepojenia centrálnych depozitárov

Článok 48

Prepojenia centrálnych depozitárov

1.   Všetky dotknuté centrálne depozitáre pred vytvorením prepojenia a po vytvorení prepojenia priebežne zisťujú, posudzujú, monitorujú a riadia všetky potenciálne zdroje rizika pre nich samých a pre ich účastníkov vyplývajúce z prepojenia centrálnych depozitárov a prijímajú vhodné opatrenia na ich zmiernenie.

2.   Centrálne depozitáre, ktoré majú v úmysle vytvoriť prepojenia, predložia žiadosť o schválenie príslušnému orgánu žiadajúceho centrálneho depozitára, ako sa vyžaduje v článku 19 ods. 1 písm. e), alebo informujú príslušné a relevantné orgány žiadajúceho centrálneho depozitára, ako sa vyžaduje v článku 19 ods. 5.

3.   Prepojenie poskytuje prepojeným centrálnym depozitárom a ich účastníkom primeranú ochranu, najmä pokiaľ ide o možné úvery prijaté centrálnymi depozitármi cenných papierov a riziká koncentrácie a likvidity v dôsledku dohody o prepojení.

Prepojenie sa musí zakladať na vhodnej zmluve, v ktorej sa stanovia príslušné práva a povinnosti prepojených centrálnych depozitárov a v prípade potreby účastníkov centrálnych depozitárov. V zmluve, ktorá má účinok vo viacerých jurisdikciách, sa jednoznačne stanoví právo, ktorým sa riadi každý aspekt operácií v rámci prepojenia.

4.   V prípade dočasného prevodu cenných papierov medzi prepojenými centrálnymi depozitármi je ďalší prevod cenných papierov zakázaný predtým, než sa prvý prevod stane konečným.

5.   Centrálny depozitár, ktorý používa nepriame prepojenie alebo sprostredkovateľa na prevádzkovanie prepojenia centrálneho depozitára s iným centrálnym depozitárom, meria, monitoruje a riadi dodatočné riziká vyplývajúce z využívania tohto nepriameho prepojenia alebo sprostredkovateľa a prijme vhodné opatrenia na ich zmiernenie.

6.   Prepojené centrálne depozitáre majú spoľahlivé postupy na odsúhlasovanie s cieľom zabezpečiť, aby ich príslušné záznamy boli presné.

7.   Keď je to možné a uskutočniteľné, prepojenia medzi centrálnymi depozitármi umožňujú vyrovnanie transakcií medzi účastníkmi v prepojených centrálnych depozitároch na základe dodania proti zaplateniu. Podrobné dôvody pre každý prípad, keď prepojenie centrálnym depozitárom neumožňuje vyrovnanie na základe dodania proti zaplateniu, sa oznámia relevantným a príslušným orgánom.

8.   Interoperabilné systémy vyrovnania transakcií s cennými papiermi a centrálne depozitáre, ktoré vyžívajú spoločnú infraštruktúru vyrovnania, stanovia rovnaké okamihy:

a)

zadania prevodných príkazov do systému;

b)

neodvolateľnosti prevodných príkazov.

Systémy vyrovnania transakcií s cennými papiermi a centrálne depozitáre uvedené v prvom pododseku používajú rovnaké pravidlá týkajúce sa okamihu ukončenia prevodov cenných papierov a peňažných prostriedkov.

9.   Do 18. septembra 2019 budú v prípade, že je to uplatniteľné, všetky interoperabilné prepojenia medzi centrálnymi depozitármi prevádzkovanými v členských štátoch prepojeniami podporujúcimi vyrovnanie na základe dodania proti zaplateniu.

10.   ESMA vypracuje v úzkej spolupráci s členmi ESCB návrh regulačných technických predpisov s cieľom spresniť podmienky uvedené v odseku 3, na základe ktorých každý druh dohody o prepojení poskytuje primeranú ochranu prepojených centrálnych depozitárov a ich účastníkov, najmä keď má centrálny depozitár v úmysle zúčastňovať sa systému vyrovnania transakcií s cennými papiermi, ktorý prevádzkuje iný centrálny depozitár, monitorovanie a riadenie dodatočných rizík uvedených v odseku 5 vyplývajúcich z využívania sprostredkovateľov, metódy odsúhlasovania uvedené v odseku 6, prípady, keď je vyrovnanie na základe dodania proti zaplateniu prostredníctvom prepojení centrálnych depozitárov možné a uskutočniteľné, ako sa uvádza v odseku 7, a metódy jeho posúdenia.

ESMA predloží tento návrh regulačných technických predpisov Komisii do 18. júna 2015.

Na Komisiu sa v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010 deleguje právomoc prijímať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku.

KAPITOLA III

Prístup do centrálnych depozitárov

Oddiel 1

Prístup emitentov do centrálnych depozitárov

Článok 49

Sloboda emitovať v centrálnom depozitárovi povolenom v Únii

1.   Emitent má právo zabezpečiť, aby jeho cenné papiere prijaté na obchodovanie na regulovaných trhoch, MTF alebo obchodované na obchodných miestach boli evidované v ktoromkoľvek centrálnom depozitárovi usadenom v ktoromkoľvek členskom štáte za predpokladu, že tento centrálny depozitár spĺňa podmienky uvedené v článku 23.

Bez toho, aby bolo dotknuté právo emitenta uvedené v prvom pododseku, sa naďalej uplatňuje právo obchodných spoločností alebo podobné právo členského štátu, podľa ktorého sú cenné papiere vydané.

Členské štáty zabezpečia, aby sa zostavil zoznam kľúčových príslušných ustanovení ich právnych predpisov uvedených v druhom pododseku. Príslušné orgány zašlú tento zoznam orgánu ESMA do 18. decembra 2014. ESMA zverejní zoznam do 18. januára 2015.

Centrálny depozitár môže za poskytnutie svojich služieb emitentom účtovať primeraný obchodný poplatok vypočítaný na základe metódy zvýšených nákladov, pokiaľ sa obe strany nedohodnú inak.

2.   Keď emitent podá žiadosť o zaevidovanie jeho cenných papierov v centrálnom depozitárovi, tento centrálny depozitár takúto žiadosť urýchlene a nediskriminačným spôsobom spracuje a žiadajúcemu emitentovi poskytne odpoveď do troch mesiacov.

3.   Centrálny depozitár môže odmietnuť poskytovať služby emitentovi. Takéto odmietnutie sa môže zakladať len na komplexnom posúdení rizík, alebo ak tento centrálny depozitár neposkytuje služby uvedené v oddiele A odseku 1 prílohy v súvislosti s cennými papiermi vydanými podľa práva obchodných spoločností alebo podobného práva príslušného členského štátu.

4.   Bez toho, aby bola dotknutá smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/60/ES (25) a smernica Komisie 2006/70/ES (26), ak centrálny depozitár odmietne poskytovať služby emitentovi, poskytne žiadajúcemu emitentovi písomne všetky dôvody odmietnutia.

V prípade odmietnutia má žiadajúci emitent právo podať sťažnosť príslušnému orgánu centrálneho depozitára, ktorý odmietne poskytovať svoje služby.

Príslušný orgán tohto centrálneho depozitára sťažnosť riadne preskúma, pričom posúdi dôvody odmietnutia, ktoré uviedol centrálny depozitár, a pošle emitentovi odôvodnenú odpoveď.

Príslušný orgán centrálneho depozitára pri posudzovaní sťažnosti konzultuje príslušný orgán v mieste usadenia žiadajúceho emitenta. Ak príslušný orgán v mieste usadenia žiadajúceho emitenta nesúhlasí s týmto posúdením, každý z týchto dvoch príslušných orgánov môže záležitosť predložiť orgánu ESMA, ktorý môže konať v súlade s právomocami, ktoré mu boli zverené podľa článku 19 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

Keď sa odmietnutie centrálneho depozitára poskytovať svoje služby emitentovi považuje za neoprávnené, zodpovedný príslušný orgán vydá príkaz, ktorým tomuto centrálnemu depozitárovi nariadi poskytovanie jeho služieb žiadajúcemu emitentovi.

5.   ESMA vypracuje v úzkej spolupráci s členmi ESCB návrh regulačných technických predpisov s cieľom určiť riziká, ktoré má centrálny depozitár zohľadniť pri vykonávaní komplexného posúdenia rizík, a príslušné orgány posudzujúce dôvody odmietnutia v súlade s odsekmi 3 a 4 a prvky postupu uvedené v odseku 4.

ESMA predloží tento návrh regulačných technických predpisov Komisii do 18. júna 2015.

Na Komisiu sa v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010 deleguje právomoc prijímať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku.

6.   ESMA vypracuje v úzkej spolupráci s členmi ESCB návrh vykonávacích technických predpisov pre stanovenie štandardných formulárov a vzorov pre postup uvedený v odseku 4.

ESMA predloží návrh týchto vykonávacích technických predpisov Komisii do 18. júna 2015.

Komisii sa v súlade s článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010 udeľuje právomoc prijímať vykonávacie technické predpisy uvedené v prvom pododseku.

Oddiel 2

Prístup medzi centrálnych depozitárov

Článok 50

Prístup v rámci štandardného prepojenia

Centrálny depozitár má právo stať sa účastníkom iného centrálneho depozitára a zriadiť štandardné prepojenie s týmto centrálnym depozitárom v súlade s článkom 33 a na základe predchádzajúceho oznámenia prepojenia centrálnych depozitárov poskytnutého podľa článku 19 ods. 5.

Článok 51

Prístup v rámci prispôsobeného prepojenia

1.   Keď centrálny depozitár požiada iný centrálny depozitár o vytvorenie prispôsobeného prepojenia pre získanie prístupu do tohto iného centrálneho depozitára, prijímajúci centrálny depozitár môže takúto žiadosť odmietnuť len na základe dôvodov založených na rizikách. Nemôže odmietnuť žiadosť z dôvodu straty podielu na trhu.

2.   Prijímajúci centrálny depozitár môže za vytvorenie prístupu v rámci prispôsobeného prepojenia žiadajúcemu centrálnemu depozitárovi účtovať primeraný obchodný poplatok vypočítaný na základe metódy zvýšených nákladov, pokiaľ sa obe strany nedohodnú inak

Článok 52

Postup pre prepojenia centrálnych depozitárov

1.   Keď centrálny depozitár podá žiadosť o prístup podľa článkov 50 a 51 inému centrálnemu depozitárovi, tento iný centrálny depozitár takúto žiadosť urýchlene spracuje a žiadajúcemu centrálnemu depozitárovi poskytne odpoveď do troch mesiacov.

2.   Centrálny depozitár môže odmietnuť prístup žiadajúcemu centrálnemu depozitárovi len vtedy, ak by takýto prístup ohrozoval plynulé a riadne fungovanie finančných trhov alebo spôsoboval systémové riziko. Takéto odmietnutie sa zakladá len na komplexnom posúdení rizík.

Keď centrálny depozitár odmietne prístup, poskytne žiadajúcemu centrálnemu depozitárovi všetky dôvody odmietnutia.

V prípade odmietnutia má žiadajúci centrálny depozitár právo podať sťažnosť príslušnému orgánu centrálneho depozitára, ktorý odmietol prístup.

Príslušný orgán prijímajúceho centrálneho depozitára sťažnosť riadne preskúma, pričom posúdi dôvody odmietnutia, a poskytne žiadajúcemu centrálnemu depozitárovi odôvodnenú odpoveď.

Príslušný orgán prijímajúceho centrálneho depozitára pri posudzovaní sťažnosti konzultuje príslušný orgán žiadajúceho centrálneho depozitára a relevantný orgán žiadajúceho centrálneho depozitára uvedený v článku 12 ods. 1 písm. a). Ak ktorýkoľvek z orgánov žiadajúceho centrálneho depozitára nesúhlasí s predloženým posúdením, ktorýkoľvek z týchto orgánov môže záležitosť predložiť orgánu ESMA, ktorý môže konať v súlade s právomocami, ktoré mu boli zverené podľa článku 19 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

Keď sa odmietnutie centrálneho depozitára poskytnúť prístup žiadajúcemu centrálnemu depozitárovi považuje za neoprávnené, príslušný orgán prijímajúceho centrálneho depozitára vydá príkaz, ktorým tomuto centrálnemu depozitárovi nariadi poskytnutie prístupu žiadajúcemu centrálnemu depozitárovi.

3.   ESMA vypracuje v úzkej spolupráci s členmi ESCB návrh regulačných technických predpisov s cieľom určiť riziká, ktoré má zohľadniť centrálny depozitár pri vykonávaní komplexného posúdenia rizika, a príslušné orgány posudzujúce dôvody odmietnutia v súlade s odsekom 2 a prvky postupu uvedené v odseku 2.

ESMA predloží tento návrh regulačných technických predpisov Komisii do 18. júna 2015.

Na Komisiu sa v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010 deleguje právomoc prijímať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku.

4.   ESMA vypracuje v úzkej spolupráci s členmi ESCB návrh vykonávacích technických predpisov pre stanovenie štandardných formulárov a vzorov pre postupy uvedené v odsekoch 1 a 2.

ESMA predloží tento návrh vykonávacích technických predpisov Komisii do 18. júna 2015.

Komisii sa v súlade s článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010 udeľuje právomoc prijímať vykonávacie technické predpisy uvedené v prvom pododseku.

Oddiel 3

Prístup medzi centrálnymi depozitármi a inými trhovými infraštruktúrami

Článok 53

Prístup medzi centrálnymi depozitármi a inými trhovými infraštruktúrami

1.   Centrálna protistrana a obchodné miesto poskytnú centrálnemu depozitárovi na požiadanie údaje o transakciách na nediskriminačnom a transparentnom základe a môžu za takéto údaje o transakciách žiadajúcemu centrálnemu depozitárovi účtovať primeraný obchodný poplatok vypočítaný na základe metódy zvýšených nákladov, pokiaľ sa obe strany nedohodnú inak.

Centrálny depozitár poskytne centrálnej protistrane alebo obchodnému miestu prístup do svojich systémov vyrovnania transakcií s cennými papiermi na nediskriminačnom a transparentnom základe a môže za takýto prístup účtovať primeraný obchodný poplatok vypočítaný na základe metódy zvýšených nákladov, pokiaľ sa obe strany nedohodnú inak.

2.   Keď niektorá strana podá žiadosť o prístup inej strane v súlade s odsekom 1, takáto žiadosť sa musí urýchlene spracovať a odpoveď žiadajúcej strane sa poskytne do troch mesiacov.

3.   Prijímajúca strana odmietne prístup len v prípade, ak by takýto prístup ovplyvňoval plynulé a riadne fungovanie finančných trhov alebo spôsoboval systémové riziko. Nemôže odmietnuť žiadosť z dôvodu straty podielu na trhu.

Strana, ktorá odmietne prístup, poskytne žiadajúcej strane úplné písomné odôvodnenie takéhoto odmietnutia na základe komplexného posúdenia rizík. V prípade odmietnutia má žiadajúca strana právo podať sťažnosť príslušnému orgánu strany, ktorá prístup odmietla.

Príslušný orgán prijímajúcej strany a relevantný orgán uvedený v článku 12 ods. 1 písm. a) sťažnosť riadne preskúmajú, pričom posúdia dôvody odmietnutia a poskytnú žiadajúcej strane odôvodnenú odpoveď.

Príslušný orgán prijímajúcej strany pri posudzovaní sťažnosti konzultuje príslušný orgán žiadajúcej strany a relevantný orgán uvedený v článku 12 ods. 1 písm. a). Ak ktorýkoľvek z orgánov žiadajúcej strany nesúhlasí s predloženým posúdením, ktorýkoľvek z nich môže záležitosť predložiť orgánu ESMA, ktorý môže konať v súlade s právomocami, ktoré mu boli zverené podľa článku 19 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

Keď sa odmietnutie niektorej strany poskytnúť prístup považuje za neoprávnené, zodpovedný príslušný orgán vydá príkaz, ktorým tejto strane nariadi poskytnutie prístupu k jej službám do troch mesiacov.

4.   ESMA vypracuje v úzkej spolupráci s členmi ESCB návrh regulačných technických predpisov s cieľom určiť riziká, ktoré má zohľadniť centrálny depozitár pri vykonávaní komplexného posúdenia rizík, a príslušné orgány posudzujúce dôvody odmietnutia v súlade s odsekom 3 a prvky postupu uvedené v odseku 3.

ESMA predloží tento návrh regulačných technických predpisov Komisii do 18. júna 2015.

Na Komisiu sa v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010 deleguje právomoc prijímať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku.

5.   ESMA vypracuje v úzkej spolupráci s členmi ESCB návrh vykonávacích technických predpisov pre stanovenie štandardných formulárov a vzorov pre postup uvedený v odsekoch 2 a 3.

ESMA predloží tento návrh vykonávacích technických predpisov Komisii do 18. júna 2015.

Komisii sa v súlade s článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010 udeľuje právomoc prijímať vykonávacie technické predpisy uvedené v prvom pododseku.

HLAVA IV

POSKYTOVANIE VEDĽAJŠÍCH SLUŽIEB BANKOVÉHO TYPU ÚČASTNÍKOM CENTRÁLNEHO DEPOZITÁRA

Článok 54

Povolenie a určenie poskytovať vedľajšie služby bankového typu

1.   Samotný centrálny depozitár neposkytuje žiadne vedľajšie služby bankového typu uvedené v oddiele C prílohy, pokiaľ mu nebolo udelené dodatočné povolenie na poskytovanie takýchto služieb v súlade s týmto článkom.

2.   Centrálnemu depozitáru cenných papierov, ktorý má v úmysle vyrovnávať peňažnú časť celého svojho systému vyrovnania transakcií s cennými papiermi alebo jeho časti v súlade s článkom 40 ods. 2, alebo si želá inak poskytovať akékoľvek vedľajšie služby bankového typu uvedené v odseku 1, sa povolí, aby:

a)

on sám ponúkal takéto služby za podmienok uvedených v tomto článku, alebo

b)

určil na tento účel jednu alebo viaceré úverové inštitúcie, ktorým bolo udelené povolenie v súlade s článkom 8 smernice 2013/36/EÚ.

3.   Ak má centrálny depozitár záujem poskytovať akékoľvek vedľajšie služby bankového typu rovnakou právnickou osobou, ako je právnická osoba, ktorá prevádzkuje systém vyrovnania transakcií s cennými papiermi, povolenie uvedené v odseku 2 sa udelí, len ak sú splnené tieto podmienky:

a)

centrálnemu depozitáru cenných papierov sa udelí povolenie ako úverovej inštitúcii, ako sa stanovuje v článku 8 smernice 2013/36/EÚ;

b)

centrálny depozitár spĺňa prudenciálne požiadavky stanovené v článku 59 ods. 1, 3 a 4 a požiadavky v oblasti dohľadu stanovené v článku 60;

c)

povolenie uvedené v písmene a) tohto pododseku sa použije len na poskytovanie vedľajších služieb bankového typu uvedených v oddiele C prílohy a nie na vykonávanie akýchkoľvek iných činností;

d)

centrálny depozitár podlieha dodatočnej kapitálovej požiadavke, v ktorej sa zohľadňujú riziká vrátane úverového rizika a rizika likvidity, ktoré vyplývajú z poskytovania vnútrodenných úverov, okrem iného účastníkom systému vyrovnania transakcií s cennými papiermi alebo iným používateľom služieb centrálneho depozitára;

e)

centrálny depozitár podáva aspoň mesačne príslušnému orgánu a ročne vo svojom zverejnení, ako sa vyžaduje podľa ôsmej časti nariadenia (EÚ) č. 575/2013, správu o rozsahu a riadení vnútrodenného rizika likvidity v súlade s článkom 59 ods. 4 písm. j) tohto nariadenia;

f)

centrálny depozitár predložil príslušnému orgánu primeraný plán obnovy na zabezpečenie kontinuity svojich kľúčových činností, a to aj v situáciách, keď riziko likvidity a úverové riziko vzniká ako dôsledok poskytovania vedľajších služieb bankového typu.

Centrálny depozitár uvedený v prvom pododseku písm. a) dodržiava v prípade rozporných ustanovení, ktoré sa uvádzajú v tomto nariadení, ako aj v nariadení (EÚ) č. 575/2013 a v smernici 2013/36/EÚ, prísnejšie požiadavky týkajúce sa prudenciálneho dohľadu. V regulačných technických predpisoch uvedených v článkoch 47 a 59 tohto nariadenia sa objasňujú prípady rozporných ustanovení.

4.   Ak má centrálny depozitár záujem určiť úverovú inštitúciu s cieľom poskytovať akékoľvek vedľajšie služby bankového typu samostatnou právnickou osobou, ktorá môže, ale nemusí byť súčasťou rovnakej skupiny podnikov, ktoré v konečnom dôsledku kontroluje rovnaká materská spoločnosť, povolenie uvedené v odseku 2 sa udelí, len ak sú splnené tieto podmienky:

a)

samostatnej právnickej osobe sa udelí povolenie ako úverovej inštitúcii, ako sa stanovuje v článku 8 smernice 2013/36/EÚ;

b)

samostatná právnická osoba spĺňa prudenciálne požiadavky stanovené v článku 59 ods. 1, 3 a 4 a požiadavky v oblasti dohľadu stanovené v článku 60;

c)

samotná samostatná právnická osoba neposkytuje žiadnu z hlavných služieb uvedených v oddiele A prílohy;

d)

povolenie uvedené v písmene a) sa použije len na poskytovanie vedľajších služieb bankového typu uvedených v oddiele C prílohy a nie na vykonávanie akýchkoľvek iných činností;

e)

samostatná právnická osoba podlieha dodatočnej kapitálovej požiadavke, v ktorej sa zohľadňujú riziká vrátane úverového rizika a rizika likvidity, ktoré vyplývajú z poskytovania vnútrodenných úverov, okrem iného účastníkom systému vyrovnania transakcií s cennými papiermi alebo iným používateľom služieb centrálneho depozitára;

f)

samostatná právnická osoba podáva aspoň mesačne príslušnému orgánu a ročne vo svojom zverejnení, ako sa vyžaduje podľa ôsmej časti nariadenia 575/2013, správu o rozsahu a riadení vnútrodenného rizika likvidity v súlade s článkom 59 ods. 4 písm. j) tohto nariadenia, a

g)

samostatná právnická osoba predložila príslušnému orgánu primeraný plán obnovy na zabezpečenie kontinuity svojich kľúčových činností, a to aj v situáciách, keď riziko likvidity a úverové riziko vzniká ako dôsledok poskytovania vedľajších služieb bankového typu samostatnou právnickou osobou.

5.   Odsek 4 sa neuplatňuje na úverové inštitúcie uvedené v odseku 2 písm. b), ktoré ponúkajú vyrovnanie peňažných platieb za časť systému vyrovnania transakcií s cennými papiermi centrálneho depozitára cenných papierov, ak celková hodnota takéhoto finančného vyrovnania prostredníctvom účtov vedených v týchto úverových inštitúciách vypočítaná za obdobie jedného roka je nižšia ako jedno percento celkovej hodnoty všetkých transakcií s cennými papiermi s peňažným vyrovnaním, ktoré boli vyrovnané na účtoch centrálneho depozitára, a nepresahuje sumu maximálne 2,5 miliardy EUR za rok.

Príslušný orgán aspoň raz ročne monitoruje, či je limit vymedzený v prvom pododseku dodržaný, a o svojich zisteniach podá správu orgánu ESMA. Ak príslušný orgán zistí, že uvedený limit bol prekročený, žiada od dotknutého centrálneho depozitára, aby požiadal o povolenie v súlade s odsekom 4. Dotknutý centrálny depozitár musí v lehote 6 mesiacov predložiť žiadosť o povolenie.

6.   Príslušný orgán môže požadovať, aby centrálny depozitár určil viac ako jednu úverovú inštitúciu, alebo aby okrem poskytovania služieb ním samým podľa odseku 2 písm. a) tohto článku určil úverovú inštitúciu, ak dospeje k záveru, že vystavenie jednej úverovej inštitúcie koncentrácii rizík podľa článku 59 ods. 3 a 4 nie je dostatočne pokryté. Určené úverové inštitúcie sa považujú za agentov vyrovnania.

7.   Centrálny depozitár, ktorému bolo udelené povolenie poskytovať akékoľvek vedľajšie služby bankového typu, a úverová inštitúcia určená v súlade s odsekom 2 písm. b) nepretržite spĺňajú podmienky požadované pre udelenie povolenie podľa tohto nariadenia a bezodkladne oznámia príslušným orgánom všetky závažné zmeny, ktoré majú vplyv na podmienky povolenia.

8.   EBA v úzkej spolupráci s ESMA a členmi ESCB vypracuje návrh regulačných technických predpisov na určenie dodatočnej kapitálovej požiadavky založenej na riziku uvedenej v odseku 3 písm. d) a odseku 4 písm. e).

EBA predloží tento návrh regulačných technických predpisov Komisii do 18. júna 2015.

Na Komisiu sa v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010 deleguje právomoc prijímať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku.

Článok 55

Postup pre udelenie a zamietnutie povolenia na poskytovanie vedľajších služieb bankového typu

1.   Centrálny depozitár podá žiadosť o povolenie na určenie úverovej inštitúcie alebo na poskytovanie akýchkoľvek vedľajších služieb bankového typu, ako sa vyžaduje podľa článku 54, príslušnému orgánu domovského členského štátu.

2.   Žiadosť obsahuje všetky informácie, ktoré sú potrebné na to, aby sa príslušný orgán mohol presvedčiť, že centrálny depozitár a v prípade potreby určená úverová inštitúcia v čase povolenia prijali všetky opatrenia potrebné na splnenie svojich povinností stanovených v tomto nariadení. Žiadosť obsahuje plán činností, v ktorom sa uvádzajú plánované vedľajšie služby bankového typu, prípadne organizačná štruktúra vzťahov medzi centrálnymi depozitármi a určenými úverovými inštitúciami a ako tento centrálny depozitár alebo v prípade potreby určená úverová inštitúcia majú v úmysle plniť prudenciálne požiadavky stanovené podľa článku 59 ods. 1, 3 a 4 a ostatné podmienky stanovené v článku 54.

3.   Príslušný orgán použije postup podľa článku 17 ods. 3 a 8.

4.   Po tom, čo sa žiadosť začne považovať za úplnú, príslušný orgán zašle všetky informácie uvedené v žiadosti týmto orgánom:

a)

relevantným orgánom;

b)

príslušnému orgánu uvedenému v článku 4 ods. 1 bode 40 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

c)

príslušným orgánom v členských štátoch, v ktorom/ktorých centrálny depozitár zriadil interoperabilné prepojenia s iným centrálnymi depozitármi, okrem prípadu, keď centrálny depozitár zriadil interoperabilné prepojenia uvedené v článku 19 ods. 5;

d)

príslušným orgánom v hostiteľskom členskom štáte, v ktorom majú činnosti centrálneho depozitára zásadný význam pre fungovanie trhov s cennými papiermi a ochranu investorov v zmysle článku 24 ods. 4;

e)

príslušným orgánom zodpovedným za dohľad nad účastníkmi centrálneho depozitára, ktorí sú usadení v troch členských štátoch s najväčšími hodnotami vyrovnania v systéme vyrovnania transakcií s cennými papiermi tohto centrálneho depozitára na súhrnnom základe za obdobie jedného roka;

f)

ESMA a

g)

EBA.

5.   Orgány uvedené v odseku 4 písm. a) až e) vydajú do 30 dní po prijatí informácií uvedených v odseku 4 odôvodnené stanovisko k povoleniu. Ak orgán v tejto lehote stanovisko neposkytne, predpokladá sa, že jeho stanovisko je kladné.

Ak aspoň jeden z orgánov uvedených v odseku 4 písm. a) až e) vydá záporné odôvodnené stanovisko, príslušný orgán, ktorý má úmysle udeliť povolenie, poskytne do 30 dní orgánom uvedeným v odseku 4 písm. a) až e) odôvodnené rozhodnutie týkajúce sa záporného stanoviska.

Ak v lehote 30 dní po predložení tohto rozhodnutia vydá niektorý z orgánov uvedených odseku 4 písm. a) až e) záporné stanovisko, ale príslušný orgán má napriek tomu v úmysle udeliť povolenie, ktorýkoľvek z orgánov, ktoré vydali záporné stanovisko, môže záležitosť postúpiť orgánu ESMA na poskytnutie pomoci v zmysle článku 31 písm. c) nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

Ak sa záležitosť nevyrieši v lehote 30 dní potom, čo bola postúpená orgánu ESMA, príslušný orgán, ktorý má v úmysle udeliť povolenie, prijme konečné rozhodnutie a orgánom uvedeným v odseku 4 písm. a) až e) písomne predloží podrobné vysvetlenie svojho rozhodnutia.

Ak má príslušný orgán v úmysle odmietnuť udelenie povolenia, záležitosť sa orgánu ESMA nepostúpi.

V záporných stanoviskách sa písomne uvedú úplné a podrobné dôvody, prečo požiadavky stanovené v tomto nariadení alebo v iných častiach práva Únie nie sú splnené.

6.   Ak sa orgán ESMA domnieva, že príslušný orgán udelil povolenie, ktoré možno nie je v súlade s právom Únie, koná v súlade s článkom 17 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

7.   ESMA vypracuje v úzkej spolupráci s členmi ESCB a EBA návrh regulačných technických predpisov s cieľom spresniť informácie, ktoré centrálny depozitár predloží príslušnému orgánu na účely získania relevantných povolení na poskytovanie vedľajších služieb bankového typu k vyrovnaniu.

ESMA predloží tento návrh regulačných technických predpisov Komisii do 18. júna 2015.

Na Komisiu sa v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010 deleguje právomoc prijímať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku.

8.   ESMA vypracuje v úzkej spolupráci s členmi ESCB a EBA návrh vykonávacích technických predpisov na stanovenie štandardných formulárov, vzorov a postupov pre konzultácie s orgánmi uvedenými v odseku 4 pred udelením povolenia.

ESMA predloží tento návrh vykonávacích technických predpisov Komisii do 18. júna 2015.

Komisii sa v súlade s článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010 udeľuje právomoc prijímať vykonávacie technické predpisy uvedené v prvom pododseku.

Článok 56

Rozšírenie vedľajších služieb bankového typu

1.   Centrálny depozitár, ktorý plánuje rozšírenie vedľajších služieb bankového typu, pre ktoré určil úverovú inštitúciu alebo ktoré poskytuje on sám v súlade s článkom 54, podá žiadosť o rozšírenie príslušnému orgánu domovského členského štátu.

2.   Na žiadosť o rozšírenie sa vzťahuje postup podľa článku 55.

Článok 57

Odňatie povolenia

1.   Bez toho, aby boli dotknuté akékoľvek nápravné opatrenia podľa hlavy V, príslušný orgán domovského členského štátu centrálneho depozitára, odníme povolenia uvedené v článku 54 za ktorejkoľvek z týchto okolností:

a)

ak centrálny depozitár nevyužil povolenie počas 12 mesiacov, výslovne sa vzdá povolenia alebo ak určená úverová inštitúcia neposkytovala služby ani nevykonávala činnosť počas predchádzajúcich šiestich mesiacov;

b)

ak centrálny depozitár získal povolenie na základe nepravdivých vyhlásení alebo iným nezákonným spôsobom;

c)

ak centrálny depozitár alebo určená úverová inštitúcia už ďalej nespĺňajú podmienky, za ktorých bolo povolenie udelené a v stanovenej lehote neprijali nápravné opatrenia požadované príslušným orgánom;

d)

ak centrálny depozitár alebo určená úverová inštitúcia vážne a systematicky porušovali požiadavky ustanovené v tomto nariadení.

2.   Príslušný orgán od okamihu, keď sa dozvie o okolnostiach uvedených v odseku 1, bezodkladne konzultuje s orgánmi uvedenými v článku 55 ods. 4 o nevyhnutnosti odňať povolenie.

3.   ESMA, každý relevantný orgán podľa článku 12 ods. 1 písm. a) a každý orgán uvedený v článku 60 ods. 1 alebo prípadne orgány uvedené v článku 55 ods. 4 môžu kedykoľvek požiadať príslušný orgán domovského členského štátu centrálneho depozitára, o preskúmanie, či centrálny depozitár a v prípade potreby určená úverová inštitúcia stále dodržiavajú podmienky, za ktorých sa povolenie udelilo.

4.   Príslušný orgán môže obmedziť odňatie povolenia na konkrétnu službu, činnosť alebo finančný nástroj.

5.   Centrálny depozitár a určená úverová inštitúcia zavedú, uplatňujú a zachovávajú primeraný postup zabezpečujúci včasné a riadne vyrovnanie a prevod aktív klientov a účastníkov na iného agenta vyrovnania v prípade odňatia povolenia uvedeného v odseku 1.

Článok 58

Register centrálnych depozitárov

1.   Rozhodnutia, ktoré prijali príslušné orgány podľa článkov 54, 56 a 57, sa oznámia ESMA.

2.   ESMA uvedie v registri, ktorý je povinný sprístupniť na svojej osobitnej webovej stránke v súlade s článkom 21 ods. 3, tieto informácie:

a)

názov každého centrálneho depozitára, na ktorý sa vzťahuje rozhodnutie podľa článkov 54, 56 a 57;

b)

názov každej určenej úverovej inštitúcie;

c)

zoznam vedľajších služieb bankového typu, ktoré má určená úverová inštitúcia alebo centrálny depozitár, ktorému bolo udelené povolenie podľa článku 54, povolené poskytovať účastníkom centrálneho depozitára.

3.   Príslušné orgány oznámia ESMA tie subjekty, ktoré poskytujú vedľajšie služby bankového typu v súlade s požiadavkami vnútroštátneho práva, do 16. decembra 2014.

Článok 59

Prudenciálne požiadavky uplatniteľné na úverové inštitúcie alebo centrálne depozitáre, ktorým bolo udelené povolenie na poskytovanie vedľajších služieb bankového typu

1.   Úverová inštitúcia určená podľa článku 54 ods. 2 písm. b) alebo centrálny depozitár, ktorému bolo udelené povolenie podľa článku 54 ods. 2 písm. a) na poskytovanie vedľajších služieb bankového typu, poskytuje iba služby uvedené v oddiele C prílohy, na ktoré sa vzťahuje povolenie.

2.   Úverová inštitúcia určená podľa článku 54 ods. 2 písm. b) alebo centrálny depozitár ktorému bolo udelené povolenie podľa článku 54 ods. 2 písm. a) na poskytovanie vedľajších služieb bankového typu, dodržiava existujúce alebo budúce právne predpisy uplatniteľné na úverové inštitúcie.

3.   Úverová inštitúcia určená podľa článku 54 ods. 2 písm. b) alebo centrálny depozitár ktorému bolo udelené povolenie podľa článku 54 ods. 2 písm. a) na poskytovanie vedľajších služieb bankového typu, dodržiava tieto osobitné prudenciálne požiadavky týkajúce sa úverových rizík spojených s týmito službami vo vzťahu ku každému systému vyrovnania transakcií s cennými papiermi:

a)

vytvorí spoľahlivý rámec pre riadenie príslušných úverových rizík;

b)

určí zdroje takýchto úverových rizík, často a pravidelne meria a monitoruje príslušné expozície voči úverovým rizikám a používa vhodné nástroje na riadenie rizík s cieľom kontrolovať tieto riziká;

c)

v plnom rozsahu kryje príslušné expozície voči úverovým rizikám vo vzťahu k jednotlivým vypožičiavajúcim účastníkom prostredníctvom zábezpeky a iných rovnocenných finančných zdrojov;

d)

ak sa na riadenie jej zodpovedajúceho úverového rizika používa zábezpeka, akceptuje vysoko likvidná zábezpeka s minimálnym úverovým a trhovým rizikom; v špecifických situáciách môže použiť aj iné druhy zábezpeky, ak sa uplatní primeraná zrážka z hodnoty zábezpeky;

e)

stanoví a uplatňuje primerane konzervatívne zrážky z hodnoty zábezpeky a limity koncentrácie na stanovené hodnoty zábezpeky s cieľom pokryť expozície voči úverovým rizikám uvedené v písmene c), pričom zohľadní ciele spočívajúce v zabezpečení toho, aby sa zábezpeka mohla zlikvidovať urýchlene bez výrazne nepriaznivého vplyvu na cenu;

f)

stanoví limity pre jej zodpovedajúce expozície voči úverovým rizikám;

g)

analyzuje a plánuje, ako riešiť prípadné reziduálne expozície voči úverovým rizikám a prijme pravidlá a postupy na vykonávanie takýchto plánov;

h)

poskytuje úvery len účastníkom, ktorým vedie peňažné účty;

i)

zabezpečí efektívne postupy úhrady vnútrodenných úverov, pričom prostredníctvom uplatňovania sankčných sadzieb, ktoré slúžia ako účinné odstrašujúce prostriedky, odrádza od jednodňových úverov.

4.   Úverová inštitúcia určená podľa článku 54 ods. 2 písm. b) alebo centrálny depozitár s povolením podľa článku 54 ods. 2 písm. a) na poskytovanie vedľajších služieb bankového typu dodržiava tieto osobitné prudenciálne požiadavky pre riziká likvidity spojené s týmito službami vo vzťahu ku každému systému vyrovnania transakcií s cennými papiermi:

a)

má spoľahlivý rámec a nástroje na meranie, monitorovanie a riadenie rizika likvidity vrátane vnútrodenného rizika likvidity pre každú menu systému vyrovnania transakcií s cennými papiermi, pre ktorú koná ako agent vyrovnania;

b)

priebežne, včas a aspoň raz za deň meria a monitoruje svoju potrebu likvidity a úroveň likvidných aktív, ktoré má v držbe; pri vykonávaní týchto činností stanoví hodnotu svojich disponibilných likvidných aktív, pričom zohľadní primerané zrážky z hodnoty týchto aktív;

c)

má dostatočné likvidné zdroje vo všetkých relevantných menách na včasné poskytovanie služieb vyrovnania vo veľmi rôznorodých potenciálnych stresových situáciách vrátane, ale nie výlučne, rizika likvidity vzniknutého v dôsledku zlyhania aspoň jedného účastníka – vrátane jeho materskej spoločnosti a dcérskych spoločností – voči ktorému má najvyššie expozície;

d)

zmierňuje zodpovedajúce riziká likvidity prostredníctvom kvalifikovaných likvidných zdrojov v každej mene, ako sú peňažné prostriedky v centrálnej emisnej banke a v iných spoľahlivých finančných inštitúciách, viazané úverové linky alebo podobné nástroje a vysoko likvidná zábezpeka alebo investície, ktoré sú okamžite dostupné a prevoditeľné na peňažné prostriedky na základe vopred dohodnutých a vysoko spoľahlivých mechanizmov financovania, a to aj za extrémnych, ale reálnych trhových podmienok a určí, meria a monitoruje svoje riziko likvidity vyplývajúce z rôznych finančných inštitúcií využívaných na riadenie jeho rizika likvidity;

e)

vždy, keď sa používajú vopred dohodnuté mechanizmy financovania, vyberie ako poskytovateľov likvidity len spoľahlivé finančné inštitúcie; stanoví a uplatňuje vhodné limity koncentrácie pre každého z príslušných poskytovateľov likvidity vrátane jeho materskej spoločnosti a dcérskych spoločností;

f)

určí a testuje primeranosť príslušných zdrojov prostredníctvom pravidelných a prísnych stresových testov;

g)

analyzuje a plánuje ako riešiť akékoľvek nepredvídané a potenciálne nekryté nedostatky likvidity a prijme pravidlá a postupy na vykonávanie takýchto plánov;

h)

keď je to vhodné a možné, bez toho, aby boli dotknuté pravidlá oprávnenosti stanovené centrálnou bankou, má prístup k účtom centrálnej banky a iným službám centrálnej banky s cieľom zlepšiť svoje riadenie rizika likvidity, pričom úverové inštitúcie Únie uložia zodpovedajúce peňažné zostatky na osobitných účtoch v centrálnych emisných bankách Únie;

i)

má vopred dohodnuté a vysoko spoľahlivé mechanizmy na to, aby zabezpečil, aby mohol včas premeniť zábezpeku, ktorú mu poskytol zlyhávajúci klient, na likviditu;

j)

pravidelne podáva správy orgánom uvedeným v článku 60 ods. 1 a zverejní, ako meria, monitoruje a riadi svoje riziká likvidity vrátane vnútrodenného rizika likvidity.

5.   EBA v úzkej spolupráci s ESMA a členmi ESCB vypracuje návrh regulačných technických predpisov s cieľom ďalej upresniť podrobnosti týkajúce sa rámcov a nástrojov monitorovania, merania, riadenia úverového rizika a rizika likvidity, podávania správ a zverejnenia týchto rizík vrátane tých, ktoré vzniknú v rámci dňa, uvedených v odsekoch 3 a 4. Takýto návrh regulačných technických predpisov sa v prípade potreby zosúladí s regulačnými technickými predpismi prijatými v súlade s článkom 46 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 648/2012.

EBA predloží tento návrh regulačných technických predpisov Komisii do 18. júna 2015.

Na Komisiu sa v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010 deleguje právomoc prijímať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku.

Článok 60

Dohľad nad určenými úverovými inštitúciami a centrálnymi depozitármi, ktorým bolo udelené povolenie na poskytovanie vedľajších služieb bankového typu

1.   Bez toho, aby boli dotknuté články 17 a 22 tohto nariadenia príslušné orgány vymedzené v článku 4 ods. 1 bode 40 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 sú zodpovedné za udeľovanie povolení úverovým inštitúciám a dohľad nad úverovými inštitúciami podľa podmienok stanovených v nariadení (EÚ) č. 575/2013 a v smernici 2013/36/EÚ v prípade určených úverových inštitúcií a centrálnych depozitárov, ktorým bolo podľa tohto nariadenia udelené povolenie na poskytovanie vedľajších služieb bankového typu.

Príslušné orgány uvedené v prvom pododseku sú zodpovedné aj za dohľad nad určenými úverovými inštitúciami a centrálnymi depozitármi uvedenými v tomto pododseku, pokiaľ ide o ich súlad s prudenciálnymi požiadavkami uvedenými v článku 59 tohto nariadenia.

Príslušné orgány uvedené v prvom pododseku pravidelne a aspoň raz za rok posudzujú, či určená úverová inštitúcia alebo centrálny depozitár, ktorému bolo udelené povolenie na poskytovanie vedľajších služieb bankového typu, dodržiava článok 59, a informujú príslušný orgán centrálneho depozitára, ktorý potom informuje orgány uvedené v článku 55 ods. 4, o výsledkoch svojho dohľadu podľa tohto odseku vrátane akýchkoľvek nápravných opatrení alebo sankcií.

2.   Príslušný orgán centrálneho depozitára po konzultácii s príslušným orgánom uvedeným v odseku 1 preskúma a posúdi aspoň raz za rok tieto skutočnosti:

a)

v prípade uvedenom v článku 54 ods. 2 písm. b), či všetky potrebné dohody medzi určenými úverovými inštitúciami a centrálnymi depozitármi im umožňujú plniť ich povinnosti ustanovené v tomto nariadení;

b)

v prípadoch uvedených v článku 54 ods. 2 písm. a), či dohody, ktoré sa týkajúce povolenia na poskytovanie vedľajších služieb bankového typu, umožňujú centrálnemu depozitárovi plniť jeho povinnosti uvedené v tomto nariadení.

Príslušný orgán centrálneho depozitára pravidelne aspoň raz za rok informuje príslušné orgány uvedené v článku 55 ods. 4 o výsledkoch svojho preskúmania a hodnotenia podľa tohto odseku vrátane akýchkoľvek nápravných opatrení alebo sankcií.

Ak centrálny depozitár určí podľa článku 54 úverovú inštitúciu, ktorej bolo udelené povolenie, centrálny depozitár v súvislosti s ochranou účastníkov systémov vyrovnania transakcií s cennými papiermi, ktoré prevádzkuje, zabezpečí, aby mal od úverovej inštitúcie, ktorú určí, prístup ku všetkým potrebným informáciám na účely tohto nariadenia a nahlási všetky jeho porušenia príslušnému orgánu centrálneho depozitára a príslušným orgánom uvedeným v odseku 1.

3.   EBA môže v úzkej spolupráci s ESMA a členmi ESCB s cieľom zabezpečiť v Únii jednotný, efektívny a účinný dohľad nad úverovými inštitúciami a centrálnymi depozitármi, ktorým bolo udelené povolenie poskytovať vedľajšie služby bankového typu, vydať usmernenia určené príslušným orgánom v súlade s článkom 16 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

HLAVA V

SANKCIE

Článok 61

Správne sankcie a iné opatrenia

1.   Bez toho, aby bolo dotknuté právo členských štátov ustanoviť a ukladať trestné sankcie, členské štáty ustanovia pravidlá týkajúce sa správnych sankcií a iných opatrení, ktoré sú uplatniteľné za okolností vymedzených v článku 63 na osoby zodpovedné za porušenia ustanovení tohto nariadenia, zabezpečia, aby príslušné orgány týchto členských štátov mohli tieto správne sankcie a iné opatrenia ukladať, a prijmú všetky opatrenia potrebné na zabezpečenie ich uplatňovania. Takéto sankcie a iné opatrenia musia byť účinné, primerané a odradzujúce.

Členské štáty môžu rozhodnúť neustanoviť pravidlá pre správne sankcie uvedené v prvom pododseku za porušenia uvedené v uvedenom pododseku, na ktoré sa už vzťahujú trestné sankcie podľa ich vnútroštátneho práva do 18. septembra 2016. Ak sa tak rozhodnú, členské štátny oznámia Komisii a ESMA príslušné časti ich trestného práva.

Členské štáty do 18. septembra 2016 oznámia pravidlá uvedené v prvom pododseku Komisii a ESMA. Členské štáty oznámia Komisii a ESMA bez zbytočného odkladu akékoľvek zmeny týchto pravidiel.

2.   Príslušné orgány musia mať možnosť uplatňovať správne sankcie a iné opatrenia voči centrálnym depozitárom, určeným úverovým inštitúciám a za podmienok ustanovených vo vnútroštátnom práve v oblastiach, ktoré nie sú zosúladené týmto nariadením, voči členom ich riadiacich orgánov a akýmkoľvek ďalším osobám, ktoré skutočne kontrolujú ich činnosť, ako aj voči akejkoľvek inej právnickej alebo fyzickej osobe, ktorá sa podľa vnútroštátneho práva považuje za zodpovednú za porušenie.

3.   Príslušné orgány pri vykonávaní svojich sankčných právomocí za okolností vymedzených v článku 63 úzko spolupracujú s cieľom zabezpečiť, aby správne sankcie a iné opatrenia priniesli želané výsledky tohto nariadenia, a koordinujú svoju činnosť, aby sa zabránilo akejkoľvek duplicite alebo prekrývaniu pri uplatňovaní správnych sankcií a iných opatrení v cezhraničných prípadoch v súlade s článkom 14.

4.   Ak sa členské štáty rozhodli v súlade s odsekom 1 ustanoviť trestné sankcie za porušovanie ustanovení uvedených v článku 63, zabezpečia zavedenie vhodných opatrení, aby príslušné orgány mali všetky právomoci potrebné na udržiavanie kontaktov so súdnymi orgánmi v rámci svojej jurisdikcie na účely získavania konkrétnych informácií týkajúcich sa vyšetrovaní trestných činov alebo trestných konaní začatých z dôvodu možného porušenia tohto nariadenia a na účely poskytovania týchto informácií ostatným príslušným orgánom a ESMA s cieľom splniť svoju povinnosť vzájomnej spolupráce a spolupráce s ESMA na účely tohto nariadenia.

5.   Príslušné orgány môžu spolupracovať aj s príslušnými orgánmi iných členských štátov, pokiaľ ide o uľahčenie vymáhania peňažných sankcií.

6.   Členské štáty poskytnú ESMA každoročne súhrnné informácie o všetkých sankciách a iných opatreniach uložených v súlade s odsekom 1. ESMA tieto informácie uverejní vo výročnej správe.

Ak sa členské štáty rozhodli v súlade s odsekom 1 ustanoviť trestné sankcie za porušenia ustanovení uvedených v článku 63, ich príslušné orgány poskytnú ESMA každoročne anonymizované a súhrnné údaje týkajúce sa všetkých vykonaných vyšetrovaní trestných činov a uložených trestných sankcií. ESMA uverejňuje údaje o uložených trestných sankciách vo výročnej správe.

7.   Ak príslušný orgán zverejní určitú správnu sankciu alebo iné správne opatrenie alebo trestnú sankciu, podá zároveň o tejto skutočnosti správu orgánu ESMA.

8.   Príslušné orgány vykonávajú svoje funkcie a právomoci v súlade so svojimi vnútroštátnymi rámcami:

a)

priamo;

b)

v spolupráci s inými orgánmi;

c)

v rámci svojej zodpovednosti delegovaním na subjekty, na ktoré sa delegovali úlohy v súlade s týmto nariadením;

d)

podaním na príslušné súdne orgány.

Článok 62

Zverejňovanie rozhodnutí

1.   Členské štáty zabezpečia, aby príslušné orgány zverejnili na svojej oficiálnej webovej stránke každé rozhodnutie, ktorým sa ukladajú správne sankcie alebo iné opatrenia za porušenie tohto nariadenia, a to bez zbytočného odkladu po tom, čo je sankcionovaná osoba informovaná o príslušnom rozhodnutí. Takéto zverejnenie obsahuje aspoň informácie o druhu a povahe porušenia a o totožnosti fyzickej alebo právnickej osoby, ktorej bola sankcia uložená.

Ak je rozhodnutie o uložení sankcie alebo iného opatrenia predmetom odvolania podaného relevantnému súdnemu alebo inému relevantnému orgánu, príslušné orgány bez zbytočného odkladu zverejnia na svojej oficiálnej webovej stránke aj informácie o stave odvolania a jeho výsledku. Okrem toho sa zverejní aj každé rozhodnutie o zrušení predchádzajúceho rozhodnutia o uložení sankcie alebo opatrenia.

Ak zverejnenie totožnosti právnických osôb alebo osobných údajov fyzických osôb považuje príslušný orgán na základe individuálneho posúdenia uskutočneného v súvislosti s primeranosťou zverejnenia takýchto údajov za neprimerané, alebo ak zverejnenie ohrozuje stabilitu finančných trhov alebo prebiehajúce vyšetrovanie, členské štáty zabezpečia, aby príslušné orgány vykonali jednu z týchto možností:

a)

odložili zverejnenie rozhodnutia o uložení sankcie alebo iného opatrenia až dovtedy, kým pominú dôvody na nezverejnenie;

b)

zverejnili rozhodnutie o uložení sankcie alebo iného opatrenia na anonymnom základe spôsobom, ktorý je v súlade s vnútroštátnym právom, ak sa takýmto anonymným zverejnením zabezpečí účinná ochrana osobných údajov;

c)

vôbec nezverejnili rozhodnutie o uložení sankcie alebo iného opatrenia v prípade, ak sa možnosti uvedené v písmene a) a b) považujú za nedostatočné na zabezpečenie:

i)

toho, aby sa stabilita finančných trhov neohrozila;

ii)

primeranosti zverejnenia takýchto rozhodnutí, pokiaľ ide o opatrenia, ktoré sa považujú za menej závažné.

V prípade rozhodnutia zverejniť sankciu alebo iné opatrenie na anonymnom základe sa zverejnenie relevantných údajov môže na primeranú dobu odložiť, ak sa predpokladá, že v rámci tejto doby dôvody na anonymné zverejnenie pominú.

Príslušné orgány informujú ESMA o všetkých správnych sankciách uložených ale nezverejnených v súlade s odsekom 1 tretím pododsekom písm. c), a to aj o odvolaní sa proti týmto sankciám a o výsledku tohto odvolania. Členské štáty zabezpečia, aby príslušné orgány dostali informácie a konečný rozsudok v súvislosti s každou uloženou trestnou sankciou a predložia ich orgánu ESMA. ESMA udržiava centrálnu databázu sankcií, ktoré mu boli oznámené, a to výlučne na účely výmeny informácií medzi príslušnými orgánmi. Uvedená databáza je prístupná len príslušným orgánom a aktualizuje sa na základe informácií, ktoré príslušné orgány poskytujú.

2.   Príslušné orgány zabezpečia, aby každé zverejnenie v súlade s týmto článkom zostalo na ich oficiálnej webovej stránke po dobu najmenej päť rokov po jeho zverejnení. Osobné údaje, ktoré sú súčasťou zverejnenia, sa ponechajú na oficiálnej webovej stránke príslušného orgánu len na dobu nevyhnutnú podľa uplatniteľných predpisov o ochrane údajov.

Článok 63

Sankcie za porušenia

1.   Tento článok sa uplatňuje na tieto ustanovenia tohto nariadenia:

a)

poskytovanie služieb uvedených v oddieloch A, B a C prílohy za porušenia článkov 16, 25 a 54;

b)

získanie povolení požadovaných podľa článkov 16 a 54 na základe nepravdivých vyhlásení alebo inými nezákonnými prostriedkami, ako sa uvádzajú v článku 20 ods. 1 písm. b) a v článku 57 ods. 1 písm. b);

c)

nedodržanie požiadavky držať potrebný kapitál zo strany centrálneho depozitára a tak porušenia článku 47 ods. 1;

d)

nedodržanie organizačných požiadaviek zo strany centrálneho depozitára a tak porušenia články 26 až 30;

e)

nedodržanie pravidiel vykonávania činnosti zo strany centrálneho depozitára a tak porušenia článkov 32 až 35;

f)

nedodržanie požiadaviek týkajúcich sa služieb centrálneho depozitára zo strany centrálneho depozitára a tak porušenia článkov 37 až 41;

g)

nedodržanie prudenciálnych požiadaviek zo strany centrálneho depozitára a tak porušenia článkov 43 až 47;

h)

nedodržanie požiadaviek týkajúcich sa prepojení centrálnych depozitárov zo strany centrálneho depozitára a tak porušenia článku 48;

i)

protiprávne odmietnutie zo strany centrálneho depozitára udeliť rôzne druhy prístupov a tak porušenia článkov 49 až 53;

j)

nedodržanie osobitných prudenciálnych požiadaviek týkajúcich sa úverových rizík zo strany určených úverových inštitúcií, a tak porušenia článku 59 ods. 3;

k)

nedodržanie osobitných prudenciálnych požiadaviek týkajúcich sa rizík likvidity zo strany určených úverových inštitúcií a tak porušenia článku 59 ods. 4.

2.   Bez toho, aby boli dotknuté právomoci príslušných orgánov v oblasti dohľadu, a to aspoň v prípade porušenia uvedeného v tomto článku, majú príslušné orgány v súlade s vnútroštátnymi právom právomoc ukladať aspoň tieto správne sankcie a iné opatrenia:

a)

verejné vyhlásenie, v ktorom sa uvádza osoba zodpovedná za porušenie a povaha porušenia v súlade s článkom 62;

b)

príkaz, na základe ktorého sa nariaďuje, aby osoba zodpovedná za porušenie zastavila konanie a upustila od opakovania tohto konania;

c)

odňatie povolení udelených na základe článku 16 alebo 54, a to v súlade s článkom 20 alebo 57;

d)

dočasný alebo v prípade opakovaných závažných porušení trvalý zákaz namierený voči ktorémukoľvek členovi riadiaceho orgánu inštitúcie alebo voči ktorejkoľvek inej fyzickej osobe, ktorá je braná na zodpovednosť, vykonávať riadiace funkcie v tejto inštitúcii;

e)

maximálne správne peňažné sankcie vo výške aspoň dvojnásobku sumy zisku získaného v dôsledku porušenia, keď je možné túto sumu stanoviť;

f)

pokiaľ ide o fyzické osoby, maximálne správne peňažné sankcie vo výške aspoň 5 miliónov EUR alebo v členských štátoch, ktorých menou nie je euro, v zodpovedajúcej hodnote v národnej mene k dátumu prijatia tohto nariadenia;

g)

v prípade právnickej osoby, maximálne správne peňažné sankcie do výšky aspoň 20 miliónov EUR alebo do výšky 10 % celkového ročného obratu tejto právnickej osoby podľa poslednej dostupnej účtovnej závierky schválenej riadiacim orgánom; ak je právnická osoba materskou spoločnosťou alebo dcérskou spoločnosťou materskej spoločnosti, ktorá musí vypracúvať konsolidovanú účtovnú závierku podľa smernice 2013/34/EÚ, relevantným celkovým ročným obratom je celkový ročný obrat alebo zodpovedajúci druh príjmov v zmysle relevantných smerníc o účtovníctve podľa poslednej dostupnej konsolidovanej účtovnej závierky schválenej riadiacim orgánom hlavnej materskej spoločnosti.

3.   Príslušné orgány môžu mať ďalšie sankčné právomoci dodatočné k tým, ktoré sú uvedené v odseku 2, a môžu stanoviť vyššie správne peňažné sankcie, než sú sankcie stanovené v tomto odseku.

Článok 64

Účinné uplatňovanie sankcií

Členské štáty zabezpečia, aby príslušné orgány pri stanovovaní druhu a výšky správnych sankcií alebo iných opatrení zohľadnili všetky relevantné okolnosti, a to, ak je to vhodné, aj tieto:

a)

závažnosť a dĺžku trvania porušenia;

b)

mieru zodpovednosti osoby zodpovednej za porušenie;

c)

finančnú silu osoby zodpovednej za porušenie, napríklad na základe celkového obratu zodpovednej právnickej osoby alebo ročného príjmu zodpovednej fyzickej osoby;

d)

význam ziskov, ktoré osoba zodpovedná za porušenie získala, strát, ktorým zabránila, alebo strát tretích strán vyplývajúcich z porušenia, pokiaľ ich možno určiť;

e)

úroveň spolupráce osoby zodpovednej za porušenie s príslušným orgánom bez toho, aby tým bola dotknutá potreba zaistiť vrátenie ziskov, ktoré táto osoba získala, alebo strát, ktorým zabránila;

f)

predchádzajúce porušenia, ktorých sa osoba zodpovedná za porušenia dopustila.

Článok 65

Nahlasovanie porušení

1.   Členské štáty zabezpečia, aby príslušné orgány zaviedli účinné mechanizmy na podporu nahlasovania potenciálnych alebo skutočných porušení tohto nariadenia príslušným orgánom.

2.   Mechanizmy uvedené v odseku 1 zahŕňajú aspoň:

a)

osobitné postupy prijímania a prešetrovania správ o potenciálnych alebo skutočných porušeniach a opatreniach, ktoré na ne nadväzujú, vrátane zavedenia bezpečných komunikačných kanálov pre takéto správy;

b)

primeranú ochranu zamestnancov inštitúcií, ktorí nahlásia potenciálne alebo skutočné porušenia, ku ktorým došlo v rámci inštitúcie, minimálne proti odplate, diskriminácii a iným druhom nespravodlivého zaobchádzania;

c)

ochranu osobných údajov týkajúcich sa osoby, ktorá nahlási potenciálne alebo skutočné porušenia, a fyzickej osoby, ktorá je údajne zodpovedná za porušenie, v súlade so zásadami ustanovenými v smernici 95/46/ES;

d)

ochranu totožnosti osoby, ktorá oznámi porušenia, ako aj fyzickej osoby, ktorá je údajne zodpovedná za porušenie, vo všetkých štádiách daného postupu, pokiaľ vnútroštátne právo nevyžaduje jej zverejnenie v súvislosti s ďalším vyšetrovaním alebo následným správnym alebo súdnym konaním.

3.   Členské štáty vyžadujú, aby inštitúcie mali zavedené vhodné postupy pre svojich zamestnancov na interné nahlasovanie potenciálnych alebo skutočných porušení prostredníctvom osobitného, nezávislého a samostatného kanála.

Takýto kanál možno zabezpečiť aj prostredníctvom dojednaní ustanovených sociálnymi partnermi. Uplatní sa rovnaká úroveň ochrany, ako sa uvádza v odseku 2 písm. b), c) a d).

Článok 66

Právo odvolať sa

Členské štáty zabezpečia, aby rozhodnutia a opatrenia prijaté podľa tohto nariadenia boli riadne odôvodnené a aby sa na ne vzťahovalo právo odvolať sa na súde. Právo odvolať sa na súde sa uplatňuje na prípady, v ktorých sa neprijalo žiadne rozhodnutie, a to v lehote šiestich mesiacov odo dňa predloženia žiadosti o povolenie, ktorá obsahuje všetky informácie vyžadované podľa platných ustanovení.

HLAVA VI

DELEGOVANIE PRÁVOMOCI, VYKONÁVACIE PRÁVOMOCI, PRECHODNÉ, POZMEŇUJÚCE A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 67

Vykonávanie delegovania právomoci

1.   Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.

2.   Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 2 ods. 2, článku 7 ods. 14 a článku 24 ods. 7 sa udeľuje Komisii na dobu neurčitú od 17. septembra 2014.

3.   Delegovanie právomoci uvedené v článku 2 ods. 2, článku 7 ods. 14 a článku 24 ods. 7 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4.   Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

5.   Delegovaný akt prijatý podľa článku 2 ods. 2, článku 7 ods. 14 a článku 24 ods. 7 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote troch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa uvedená lehota predĺži o tri mesiace.

Článok 68

Postup výboru

1.   Komisii pomáha Európsky výbor pre cenné papiere zriadený rozhodnutím Komisie 2001/528/ES (27). Uvedený výbor je výborom v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

2.   Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

Článok 69

Prechodné ustanovenia

1.   Príslušné orgány oznámia orgánu ESMA tie inštitúcie, ktoré vykonávajú činnosť ako centrálne depozitáre, do 16. decembra 2014.

2.   Centrálne depozitáre požiadajú o všetky povolenia, ktoré sú nevyhnutné na účely tohto nariadenia, a oznámia relevantné prepojenia centrálnych depozitárov do šiestich mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti všetkých regulačných technických predpisov prijatých podľa článkov 17, 26, 45, 47, 48 a v prípade, že je to relevantné, článkov 55 a 59.

3.   Centrálny depozitár tretej krajiny požiada do šiestich mesiacov od najneskoršieho z dátumov nadobudnutia účinnosti regulačných technických predpisov prijatých podľa článkov 12, 17, 25, 26, 45, 47, 48 a v prípade, že je to relevantné, článkov 55 a 59, alebo vykonávacieho rozhodnutia uvedeného v článku 25 ods. 9, o uznanie orgánom ESMA, keď má v úmysle poskytovať svoje služby na základe článku 25.

4.   Kým sa neprijme rozhodnutie podľa tohto nariadenia o udelení povolenia alebo uznaní centrálneho depozitára a ich činností vrátane prepojení centrálnych depozitárov, naďalej sa uplatňujú príslušné vnútroštátne pravidlá o udeľovaní povolenia centrálnym depozitárom cenných papierov a o ich uznávaní.

5.   Centrálne depozitáre, ktoré sú prevádzkované subjektmi uvedenými v článku 1 ods. 4, dosiahnu súlad s požiadavkami tohto nariadenia najneskôr do jedného roka odo dňa nadobudnutia účinnosti regulačných technických predpisov uvedených v odseku 2.

Článok 70

Zmeny smernice 98/26/ES

Smernica 98/26/ES sa mení takto:

1.

V článku 2 prvom pododseku písm. a) sa tretia zarážka nahrádza takto:

„—

označené bez toho, aby tým boli dotknuté prísnejšie podmienky stanovené všeobecnými vnútroštátnymi právnymi predpismi, ako systém a oznámené Európskemu orgánu pre cenné papiere a trhy členským štátom, ktorého právo je uplatniteľné, po tom, ako tento členský štát bude súhlasiť s primeranosťou pravidiel systému.“

2.

V článku 11 sa dopĺňa tento odsek:

„3.   Členské štáty do 18. marca 2015 prijmú, zverejnia a oznámia Komisii opatrenia nevyhnutné na dosiahnutie súladu s článkom 2 písm. a) prvým pododsekom treťou zarážkou.“

Článok 71

Zmeny smernice 2014/65/EÚ

Smernica 2014/65/EÚ sa mení takto:

1.

V článku 2 ods. 1 sa písmeno o) nahrádza takto:

„o)

centrálne depozitáre okrem prípadov stanovených v článku 73 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 909/2014 (28).

(28)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 909/2014 z 23. júla 2014 o zlepšení vyrovnania transakcií s cennými papiermi v Európskej únii, centrálnych depozitároch cenných papierov a o zmene smerníc 98/26/ES a 2014/65/EÚ a nariadenia (EÚ) č. 236/2012 (Ú. v. EÚ L 257, 28.8.2014, s. 1).“"

2.

V článku 4 ods. 1 sa dopĺňa tento bod:

„64.

‚centrálny depozitár cenných papierov‘ alebo ‚centrálny depozitár‘ je centrálny depozitár cenných papierov v zmysle článku 2 ods. 1 bodu 1 nariadenia (EÚ) č. 909/2014.“

3.

V prílohe I oddiele B sa bod 1 nahrádza takto:

„1.

Úschova a správa finančných nástrojov na účet klientov vrátane držiteľskej správy a súvisiacich služieb, ako je správa hotovosti alebo zábezpeky, a okrem poskytovania a vedenia účtov cenných papierov na najvyššej úrovni ich hierarchie („služby centrálnej správy“) uvedené v oddiele A bode 2 prílohy k nariadeniu (EÚ) č. 909/2014.“

Článok 72

Zmena nariadenia (EÚ) č. 236/2012

Článok 15 nariadenia (EÚ) č. 236/2013 sa vypúšťa.

Článok 73

Uplatňovanie smernice 2014/65/EÚ a nariadenia (EÚ) č. 600/2014

Centrálne depozitáre, ktorým bolo udelené povolenie v súlade s článkom 16 tohto nariadenia, nepotrebujú povolenie podľa smernice 2014/65/EÚ na účely poskytovania služieb výslovne uvedených v oddieloch A a B prílohy k tomuto nariadeniu.

Ak centrálny depozitár, ktorému bolo udelené povolenie v súlade s článkom 16 tohto nariadenia, poskytuje jednu alebo viac investičných služieb alebo vykonáva jednu alebo viac investičných činností navyše k poskytovaniu služieb výslovne uvedených v oddieloch A a B prílohy k tomuto nariadeniu, uplatňuje sa smernica 2014/65/EÚ okrem článkov 5 až 8, článku 9 ods. 1, 2 a 4, 5 a 6 a článkov 10 až 13, ako aj nariadenie (EÚ) č. 600/2014.

Článok 74

Predkladanie správ

1.   ESMA v spolupráci s EBA a s príslušnými orgánmi a relevantnými orgánmi predkladá Komisii výročné správy, v ktorých uvádza posúdenia trendov, potenciálne riziká, zraniteľné miesta a v prípade potreby odporúčania o preventívnych alebo nápravných opatreniach na trhoch so službami, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie. Tieto správy zahŕňajú aspoň hodnotenie:

a)

efektívnosti vyrovnania pri domácich a cezhraničných prevádzkach za každý členský štát na základe počtu a objemu zlyhaných vyrovnaní, množstva pokút uvedených v článku 7 ods. 2, počtu a objemu transakcií odkupu uvedených v článku 7 ods. 3 a 4 a akýchkoľvek iných relevantných kritérií;

b)

primeranosti sankcií za zlyhanie vyrovnania, najmä potreby dodatočnej flexibility v súvislosti so sankciami za zlyhanie vyrovnania v súvislosti s nelikviditou finančných nástrojov uvedených v článku 7 ods. 4;

c)

merania vyrovnaní, ktoré sa neuskutočnili v systémoch vyrovnania transakcií s cennými papiermi prevádzkovaných centrálnymi depozitármi, na základe počtu a objemu transakcií na základe informácií získaných podľa článku 9 a akýchkoľvek iných relevantných kritérií;

d)

cezhraničného poskytovania služieb, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, na základe počtu a druhu prepojení centrálnych depozitárov, počtu zahraničných účastníkov v systémoch vyrovnania transakcií s cennými papiermi prevádzkovaných centrálnych depozitárov, počtu a objemu transakcií zahŕňajúcich takýchto účastníkov, počtu zahraničných emitentov, ktorí evidujú svoje cenné papiere v centrálnych depozitároch v súlade s článkom 49, a akýchkoľvek iných relevantných kritérií;

e)

vybavovania žiadostí o prístup podľa článkov 49, 52 a 53 s cieľom zistiť dôvody zamietnutia žiadostí o prístup zo strany centrálneho depozitára, centrálnej protistrany a obchodného miesta, akýkoľvek smer vývinu v súvislosti s takými zamietnutiami, spôsoby, ktorými by sa zistené riziká mohli v budúcnosti zmierniť, aby sa umožnilo udelenie prístupu, ako aj všetky iné závažné prekážky pre hospodársku súťaž v oblasti finančných služieb po uzavretí obchodu;

f)

vybavovania žiadostí predložených v súlade s postupmi uvedenými v článku 23 ods. 3 až 7 a článku 25 ods. 4 až 10;

g)

prípadne zistení procesu partnerského preskúmania, pokiaľ ide o cezhraničný dohľad, uvedeného v článku 24 ods. 6, a hodnotenie toho, či by sa frekvencia takýchto preskúmaní mohla v budúcnosti znížiť, vrátane údaja o tom, či z takých zistení vyplýva potreba väčšieho počtu formálnych kolégií orgánov dohľadu;

h)

uplatňovania pravidiel členských štátov o občianskoprávnej zodpovednosti v súvislosti so stratami, ktoré je možné pripísať centrálnemu depozitárovi;

i)

postupov a podmienok, na základe ktorých bolo centrálnym depozitárom cenných papierov udelené povolenie, aby určili úverové inštitúcie alebo aby oni sami poskytovali vedľajšie služby bankového typu v súlade s článkami 54 a 55, vrátane hodnotenie účinkov, ktoré takéto poskytovanie môže mať na finančnú stabilitu a hospodársku súťaž v súvislosti s vyrovnaním a vedľajšími službami bankového typu v Únii;

j)

uplatňovania pravidiel uvedených v článku 38 o ochrane cenných papierov účastníkov a ich klientov, najmä tých, ktoré sa uvádzajú v článku 38 ods. 5;

k)

uplatňovania sankcií a najmä potreby ďalej harmonizovať správne sankcie stanovené pre prípady porušenia požiadaviek stanovených v tomto nariadení.

2.   Správy uvedené v odseku 1 týkajúce sa určitého kalendárneho roka sa oznamujú Komisii do 30. apríla nasledujúceho kalendárneho roka.

Článok 75

Preskúmanie

Komisia do 18. septembra 2019 preskúma a vypracuje všeobecnú správu o tomto nariadení. V tejto správe sa preskúmajú najmä záležitosti uvedené v článku 74 ods. 1 písm.) a) až k), či existujú závažné prekážky pre hospodársku súťaž v súvislosti so službami, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, ktoré sú nedostatočne riešené, ako aj potenciálna potreba ďalších opatrení na obmedzenie následkov zlyhania centrálneho depozitára pre daňovníkov. Komisia predloží správu spolu s vhodnými návrhmi Európskemu parlamentu a Rade.

Článok 76

Nadobudnutie účinnosti a uplatňovanie

1.   Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

2.   Článok 3 ods. 1 sa uplatňuje od 1. januára 2023 na prevoditeľné cenné papiere vydané po tomto dátume a od 1. januára 2025 na všetky prevoditeľné cenné papiere.

3.   Článok 5 ods. 2 sa uplatňuje od 1. januára 2015.

Odchylne od prvého pododseku tohto odseku sa článok 5 ods. 2 v prípade obchodného miesta, ktoré má prístup do centrálneho depozitára uvedeného v článku 30 ods. 5, uplatňuje najmenej šesť mesiacov predtým, ako tento centrálny depozitár zadá externé zabezpečovanie svojich činností príslušnému verejnému subjektu a v každom prípade od 1. januára 2016.

4.   Opatrenia týkajúce sa disciplíny pri vyrovnávaní uvedené v článku 6 ods. 1 až 4 sa uplatňujú odo dňa nadobudnutia účinnosti delegovaného aktu prijatého Komisiou podľa článku 6 ods. 5.

5.   Opatrenia týkajúce sa disciplíny pri vyrovnávaní uvedené v článku 7 ods. 1 až 13 a zmena stanovená v článku 72 sa uplatňujú odo dňa nadobudnutia účinnosti delegovaného aktu prijatého Komisiou podľa článku 7 ods. 15.

Na MTF, ktorý spĺňa kritériá uvedené v článku 33 ods. 3 smernice 2014/65/EÚ, sa vzťahuje článok 7 ods. 3 druhý pododsek tohto nariadenia do:

a)

konečného rozhodnutia o jeho žiadosti o registráciu podľa článku 33 smernice 2014/65/EÚ alebo

b)

ak MTF nepodal žiadosť o registráciu podľa článku 33 smernice 2014/65/EÚ do 13. júna 2017.

6.   Opatrenia týkajúce sa podávania správ uvedené v článku 9 ods. 1 sa uplatňujú odo dňa nadobudnutia účinnosti vykonávacieho aktu prijatého Komisiou podľa článku 9 ods. 3.

7.   Odkazy v tomto nariadení na smernicu 2014/65/EÚ a nariadenie (EÚ) č. 600/2014 sa pred 3. januárom 2017 považujú za odkazy na smernicu 2004/39/ES v súlade s tabuľkou zhody uvedenou v prílohe IV k smernici 2014/65/EÚ, pokiaľ táto tabuľka zhody obsahuje ustanovenia odkazujúce na smernicu 2004/39/ES.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 23. júla 2014

Za Európsky parlament

predseda

M. SCHULZ

Za Radu

predseda

S. GOZI


(1)  Ú. v. EÚ C 310, 13.10.2012, s. 12.

(2)  Ú. v. EÚ C 299, 4.10.2012, s. 76.

(3)  Pozícia Európskeho parlamentu z 15. apríla 2014 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku) a rozhodnutie Rady z 23. júla 2014.

(4)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 98/26/ES z 19. mája 1998 o konečnom zúčtovaní v platobných systémoch a zúčtovacích systémoch cenných papierov (Ú. v. ES L 166, 11.6.1998, s. 45).

(5)  Nariadenie Európskeho Parlamentu a Rady (EÚ) č. 1095/2010 z 24. novembra 2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre cenné papiere a trhy) a ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie č. 716/2009/ES a zrušuje rozhodnutie Komisie 2009/77/ES (Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010, s. 84).

(6)  Smernica 2003/87/ES Európskeho parlamentu a Rady z 13. októbra 2003 o vytvorení systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v Spoločenstve, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 96/61/ES (Ú. v. EÚ L 275, 25.10.2003, s. 32).

(7)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/65/EÚ z 15. mája 2014 o trhoch s finančnými nástrojmi, ktorou sa mení smernica 2011/61/EÚ a smernica 2002/92/ES (Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014, s. 349).

(8)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 600/2014 z 15. mája 2014 o trhoch s finančnými nástrojmi a ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014, s. 84).

(9)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 2002/47/ES zo 6. júna 2002, o dohodách o finančných zárukách (Ú. v. ES L 168, 27.6.2002, s. 43).

(10)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 zo 4. júla 2012 o mimoburzových derivátoch, centrálnych protistranách a archívoch obchodných údajov (Ú. v. EÚ L 201, 27.7.2012, s. 1).

(11)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ z 15. mája 2014, ktorou sa stanovuje rámec pre ozdravenie a riešenie krízových situácií úverových inštitúcií a investičných spoločností a ktorou sa mení smernica Rady 82/891/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/24/ES, 2002/47/ES, 2004/25/ES, 2005/56/ES, 2007/36/ES, 2011/35/EÚ, 2012/30/EÚ a 2013/36/EÚ a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 a (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014, s. 190).

(12)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/34/EÚ z 26. júna 2013 o ročných účtovných závierkach, konsolidovaných účtovných závierkach a súvisiacich správach určitých druhov podnikov, ktorou sa mení smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/43/ES a zrušujú smernice Rady 78/660/EHS a 83/349/EHS (Ú. v. EÚ L 182, 29.6.2013, s. 19).

(13)  [2004] Zb. I-4829.

(14)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ o prístupe k činnosti úverových inštitúcií a prudenciálnom dohľade nad úverovými inštitúciami a investičnými spoločnosťami, ktorou sa mení smernica 2002/87/ES a zrušujú smernice 2006/48/ES a 2006/49/ES (Ú. v. EÚ L 176, 27.6.2013, s. 338).

(15)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 z 26. júna 2013 o prudenciálnych požiadavkách na úverové inštitúcie a investičné spoločnosti a o zmene nariadenia (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 176, 27.6.2013, s. 1).

(16)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 z 24. novembra 2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) a ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie č. 716/2009/ES a zrušuje rozhodnutie Komisie 2009/78/ES (Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010, s. 12).

(17)  Nariadenie Rady (EÚ) č. 1024/2013 z 15. októbra 2013, ktorým sa Európska centrálna banka poveruje osobitnými úlohami, pokiaľ ide o politiky týkajúce sa prudenciálneho dohľadu nad úverovými inštitúciami (Ú. v. EÚ L 287, 29.10.2013, s. 63).

(18)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 95/46/EHS z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov (Ú. v. ES L 281, 23.11.1995, s. 31).

(19)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 z 18. decembra 2000 o ochrane jednotlivcov so zreteľom na spracovanie osobných údajov inštitúciami a orgánmi Spoločenstva a o voľnom pohybe takýchto údajov (Ú. v. ES L 8, 12.1.2001, s. 1).

(20)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).

(21)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/78/EÚ z 24. novembra 2010, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 98/26/ES, 2002/87/ES, 2003/6/ES, 2003/41/ES, 2003/71/ES, 2004/39/ES, 2004/109/ES, 2005/60/ES, 2006/48/ES, 2006/49/ES a 2009/65/ES v súvislosti s právomocami Európskeho orgánu dohľadu (Európskeho orgánu pre bankovníctvo), Európskeho orgánu dohľadu (Európskeho orgánu pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov) a Európskeho orgánu dohľadu (Európskeho orgánu pre cenné papiere a trhy) (Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010, s. 120).

(22)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 236/2012 zo 14. marca 2012 o predaji nakrátko a určitých aspektoch swapov na úverové zlyhanie (Ú. v. EÚ L 86, 24.3.2012, s. 1).

(23)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/71/ES zo 4. novembra 2003 o prospekte, ktorý sa zverejňuje pri verejnej ponuke cenných papierov alebo ich prijatí na obchodovanie, a o zmene a doplnení smernice 2001/34/ES (Ú. v. EÚ L 345, 31.12.2003, s. 64).

(24)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1092/2010 z 24. novembra 2010 o makroprudenciálnom dohľade Európskej únie nad finančným systémom a o zriadení Európskeho výboru pre systémové riziká (Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010, s. 1).

(25)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/60/ES z 26. októbra 2005 o predchádzaní využívania finančného systému na účely prania špinavých peňazí a financovania terorizmu (Ú. v. EÚ L 309, 25.11.2005, s. 15).

(26)  Smernica Komisie 2006/70/ES z 1. augusta 2006, ktorou sa ustanovujú vykonávacie opatrenia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/60/ES, pokiaľ ide o vymedzenie pojmu politicky exponovaná osoba, a technické kritériá postupov zjednodušenej povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi a výnimky na základe finančnej činnosti vykonávanej príležitostne alebo vo veľmi obmedzenom rozsahu (Ú. v. EÚ L 214, 4.8.2006, s. 29).

(27)  Rozhodnutie Komisie 2001/528/ES zo 6. júna 2001, ktorým sa zriaďuje Európsky výbor pre cenné papiere (Ú. v. ES L 191, 13.7.2001, s. 45).


PRÍLOHA

ZOZNAM SLUŽIEB

ODDIEL A

Hlavné služby centrálnych depozitárov cenných papierov

1.

Prvotná evidencia cenných papierov v systéme zaknihovaných cenných papierov („evidenčné služby“).

2.

Poskytovanie a vedenie účtov cenných papierov na najvyššej úrovni ich hierarchie („služby centrálneho vedenia účtov“).

3.

Prevádzkovanie systému vyrovnania transakcií s cennými papiermi („služby vyrovnania“).

ODDIEL B

Vedľajšie služby centrálnych depozitárov nebankového typu, s ktorými nie je spojené úverové riziko alebo riziko likvidity

Služby poskytované centrálnymi depozitármi cenných papierov, ktoré prispievajú k zvýšeniu bezpečnosti, efektívnosti a transparentnosti trhov s cennými papiermi a ktoré môžu okrem iných zahŕňať aj:

1.

Služby súvisiace so službami vyrovnania, ako napríklad:

a)

prevádzkovanie mechanizmu požičiavania cenných papierov ako sprostredkovateľ medzi účastníkmi systému vyrovnania transakcií s cennými papiermi;

b)

poskytovanie služieb riadenia zábezpeky ako sprostredkovateľ pre účastníkov systému vyrovnania transakcií s cennými papiermi;

c)

párovanie v rámci vyrovnania, smerovanie príkazov, potvrdzovanie obchodov, overovanie obchodov.

2.

Služby spojené s evidenčnými službami a službami centrálneho vedenia účtov, ako napríklad:

a)

služby súvisiace s registrami akcionárov;

b)

podpora spracovania korporátnych udalostí vrátane daní, valných zhromaždení a informačných služieb;

c)

služby súvisiace s novými emisiami vrátane prideľovania a správy kódov ISIN a podobných kódov;

d)

smerovanie a spracovanie príkazov, výber a spracovanie poplatkov a súvisiace podávanie správ.

3.

Zriaďovanie prepojení centrálnych depozitárov, poskytovanie, vedenie alebo prevádzkovanie účtov cenných papierov vo vzťahu k službám vyrovnania, správa zábezpeky, ďalšie vedľajšie služby.

4.

Iné služby, ako napríklad:

a)

poskytovanie všeobecných služieb správy zábezpeky ako sprostredkovateľ;

b)

poskytovanie informácií vyžadovaných právnymi predpismi;

c)

poskytovanie informácií, údajov a štatistík trhovým a sčítacím úradom alebo iným vládnym či medzivládnym subjektom;

d)

poskytovanie IT služieb.

ODDIEL C

Vedľajšie služby bankového typu

Služby bankového typu priamo súvisiace s hlavnými alebo vedľajšími službami uvedenými v oddieloch A a B, ako napríklad:

a)

poskytovanie peňažných účtov účastníkom systému vyrovnania transakcií s cennými papiermi a držiteľom účtov cenných papierov a prijímanie vkladov od týchto subjektov v zmysle bodu 1 prílohy I k smernici 2013/36/EÚ;

b)

poskytovanie peňažných úverov na splatenie najneskôr v nasledujúci pracovný deň, požičiavanie peňažných prostriedkov na predfinancovanie korporátnych udalostí a požičiavanie cenných papierov držiteľom účtov cenných papierov v zmysle bodu 2 prílohy I k smernici 2013/36/EÚ;

c)

platobné služby zahŕňajúce spracovanie transakcií s peňažnými prostriedkami a devízové transakcie v zmysle bodu 4 prílohy I k smernici 2013/36/EÚ;

d)

záruky a záväzky súvisiace s požičiavaním a vypožičiavaním cenných papierov v zmysle bodu 6 prílohy I k smernici 2013/36/EÚ;

e)

činnosti treasury zahŕňajúce devízové transakcie a prevoditeľné cenné papiere súvisiace s riadením dlhých pozícií účastníkov v zmysle bodu 7 písm. b) a e) prílohy I k smernici 2013/36/EÚ.


Top