Help Print this page 

Document 32014R0651

Title and reference
Nariadenie Komisie (EÚ) č. 651/2014 zo 17. júna 2014 o vyhlásení určitých kategórií pomoci za zlučiteľné s vnútorným trhom podľa článkov 107 a 108 zmluvy Text s významom pre EHP

OJ L 187, 26.6.2014, p. 1–78 (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, HR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)

ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2014/651/oj
Languages, formats and link to OJ
BG ES CS DA DE ET EL EN FR GA HR IT LV LT HU MT NL PL PT RO SK SL FI SV
HTML html BG html ES html CS html DA html DE html ET html EL html EN html FR html HR html IT html LV html LT html HU html MT html NL html PL html PT html RO html SK html SL html FI html SV
PDF pdf BG pdf ES pdf CS pdf DA pdf DE pdf ET pdf EL pdf EN pdf FR pdf HR pdf IT pdf LV pdf LT pdf HU pdf MT pdf NL pdf PL pdf PT pdf RO pdf SK pdf SL pdf FI pdf SV
Official Journal Display Official Journal Display Official Journal Display Official Journal Display Official Journal Display Official Journal Display Official Journal Display Official Journal Display Official Journal Display Official Journal Display Official Journal Display Official Journal Display Official Journal Display Official Journal Display Official Journal Display Official Journal Display Official Journal Display Official Journal Display Official Journal Display Official Journal Display Official Journal Display Official Journal Display Official Journal Display Official Journal
 To see if this document has been published in an e-OJ with legal value, click on the icon above (For OJs published before 1st July 2013, only the paper version has legal value).
Multilingual display
Text

26.6.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 187/1


NARIADENIE KOMISIE (EÚ) č. 651/2014

zo 17. júna 2014

o vyhlásení určitých kategórií pomoci za zlučiteľné s vnútorným trhom podľa článkov 107 a 108 zmluvy

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 108 ods. 4,

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 994/98 zo 7. mája 1998 o uplatňovaní článkov 92 a 93 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva na určité kategórie horizontálnej štátnej pomoci (1), a najmä na jeho článok 1 ods. 1 písm. a) a b),

po porade s Poradným výborom pre štátnu pomoc,

keďže:

(1)

Štátne financovanie, ktoré spĺňa kritériá stanovené v článku 107 ods. 1 zmluvy, predstavuje štátnu pomoc a podľa článku 108 ods. 3 zmluvy sa musí Komisii notifikovať. Podľa článku 109 zmluvy však Rada môže určiť kategórie pomoci, ktoré sú oslobodené od tejto notifikačnej povinnosti. V súlade s článkom 108 ods. 4 zmluvy Komisia môže prijímať predpisy týkajúce sa týchto kategórií štátnej pomoci. Na základe nariadenia Rady (ES) č. 994/98 je Komisia oprávnená vyhlásiť v súlade s článkom 109 zmluvy, že za určitých podmienok môžu byť od notifikačnej povinnosti oslobodené tieto kategórie: pomoc pre malé a stredné podniky (ďalej len „MSP“), pomoc na výskum a vývoj, pomoc na ochranu životného prostredia, pomoc na podporu zamestnanosti, pomoc na podporu vzdelávania a pomoc, ktorá je v súlade s mapou schválenou Komisiou pre každý členský štát na poskytnutie regionálnej pomoci. Na tomto základe prijala Komisia nariadenie Komisie (ES) č. 800/2008 (2). Nariadenie (ES) č. 800/2008 sa pôvodne uplatňovalo do 31. decembra 2013, no následne bolo predĺžené nariadením Komisie (EÚ) č. 1224/2013 z 29. novembra 2013, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 800/2008, pokiaľ ide o obdobie jeho uplatňovania (3), a jeho platnosť sa teraz skončí 30. júna 2014. Nariadenie (ES) č. 994/98 bolo 22. júla 2013 zmenené nariadením Rady (EÚ) č. 733/2013 z 22. júla 2013, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 994/98 o uplatňovaní článkov 92 a 93 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva na určité kategórie horizontálnej štátnej pomoci (4) s cieľom splnomocniť Komisiu, aby rozšírila skupinové výnimky o nové kategórie pomoci, v súvislosti s ktorými možno vymedziť jasné podmienky zlučiteľnosti. Medzi takéto nové kategórie pomoci, na ktoré sa vzťahujú skupinové výnimky, patria: pomoc na náhradu škody spôsobenej určitými prírodnými katastrofami, sociálna pomoc na dopravu obyvateľov vzdialených regiónov, pomoc na širokopásmové infraštruktúry, pomoc na inovácie, pomoc na kultúru a zachovanie kultúrneho dedičstva, pomoc na športové a multifunkčné rekreačné infraštruktúry. Ak sa na základe prípadov nadobudnú dostatočné skúsenosti, ktoré umožnia stanoviť operačné kritériá oslobodenia od notifikačnej povinnosti zabezpečujúce ex ante zlučiteľnosť iných kategórií pomoci, Komisia má v úmysle preskúmať rozsah pôsobnosti tohto nariadenia s cieľom zahrnúť určité druhy pomoci v týchto oblastiach. Komisia plánuje predovšetkým do decembra 2015 stanoviť kritériá pre prístavnú a letiskovú infraštruktúru.

(2)

Svojím oznámením o modernizácii štátnej pomoci EÚ (MŠP) (5) Komisia začala rozsiahlejšiu revíziu pravidiel štátnej pomoci. Hlavnými cieľmi tejto modernizácie je: i) dosiahnuť udržateľný, inteligentný a inkluzívny rast na konkurencieschopnom vnútornom trhu a súčasne prispievať k úsiliu členských štátov zameranému na dosiahnutie efektívnejšieho využívania verejných financií; ii) zamerať ex ante kontrolu, ktorú Komisia uskutočňuje pri opatreniach pomoci, na prípady s najväčším vplyvom na vnútorný trh a súčasne posilniť spoluprácu členských štátov pri presadzovaní pravidiel štátnej pomoci; a iii) racionalizovať pravidlá a umožniť prijímanie rýchlejších, lepšie informovaných a podloženejších rozhodnutí na základe jasnej hospodárskej logiky, spoločného prístupu a jasných povinností. Revízia nariadenia (ES) č. 800/2008 predstavuje ústredný prvok MŠP.

(3)

Toto nariadenie by malo umožniť lepšie stanovenie priorít činností presadzovania pravidiel štátnej pomoci, väčšie zjednodušenie a malo by posilniť transparentnosť, efektívne hodnotenie a kontrolu dodržiavania pravidiel štátnej pomoci na vnútroštátnej úrovni aj na úrovni Únie pri súčasnom zachovaní inštitucionálnych právomocí Komisie a členských štátov. V súlade so zásadou proporcionality toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

(4)

Skúsenosti Komisie nadobudnuté pri uplatňovaní nariadenia (ES) č. 800/2008 jej umožnili lepšie vymedziť podmienky, na základe ktorých určité kategórie pomoci možno považovať za zlučiteľné s vnútorným trhom, a rozšíriť rozsah skupinových výnimiek. Na základe týchto skúseností bola takisto zistená potreba posilniť transparentnosť, monitorovanie a náležité hodnotenie veľmi veľkých schém vzhľadom na ich účinok na hospodársku súťaž na vnútornom trhu.

(5)

Všeobecné podmienky uplatňovania tohto nariadenia by mali byť definované na základe súboru spoločných zásad, ktoré zabezpečujú, aby pomoc slúžila spoločnému záujmu, mala jasný stimulačný účinok, bola vhodná a primeraná, poskytovala sa plne transparentne a podliehala kontrolnému mechanizmu, bola pravidelne hodnotená a nemala nepriaznivý vplyv na podmienky obchodu v takom rozsahu, ktorý je v rozpore so spoločným záujmom.

(6)

Pomoc spĺňajúca všetky podmienky v tomto nariadení, všeobecne aj osobitne stanovené pre relevantné kategórie pomoci, by mala byť oslobodená od notifikačnej povinnosti stanovenej v článku 108 ods. 3 zmluvy.

(7)

Štátna pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 zmluvy, na ktorú sa nevzťahuje toto nariadenie, aj naďalej podlieha notifikačnej povinnosti podľa článku 108 ods. 3 zmluvy. Týmto nariadením nie je dotknutá možnosť členských štátov notifikovať pomoc, ktorej účely zodpovedajú účelom, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie.

(8)

Vzhľadom na väčší potenciálny vplyv veľkých schém na obchod a hospodársku súťaž by schémy pomoci, ktorých priemerný ročný rozpočet na štátnu pomoc presahuje strop založený na absolútnej hodnote, mali v zásade podliehať hodnoteniu štátnej pomoci. Hodnotenie by sa malo zamerať na overenie, či boli splnené predpoklady a podmienky zlučiteľnosti schémy, ako aj na overenie účinnosti opatrenia pomoci vzhľadom na jeho všeobecné a osobitné ciele a mal by sa v ňom uvádzať vplyv schémy na hospodársku súťaž a obchod. S cieľom zabezpečiť rovnaké zaobchádzanie by sa hodnotenie štátnej pomoci malo vykonávať na základe Komisiou schváleného plánu hodnotenia. Hoci by sa takýto plán mal obvykle vypracovať v čase návrhu schémy a schváliť dostatočne včas pred tým, ako schéma nadobudne účinnosť, nemusí to byť vo všetkých prípadoch možné. Aby sa preto nezdržiavalo nadobudnutie účinnosti takýchto schém, toto nariadenie sa na ne bude uplatňovať počas obdobia maximálne šiestich mesiacov. Komisia môže rozhodnúť o predĺžení tohto obdobia po tom, ako plán hodnotenia schváli. S týmto cieľom by mal byť plán hodnotenia notifikovaný Komisii do 20 pracovných dní po nadobudnutí účinnosti schémy. Komisia môže zároveň výnimočne rozhodnúť, že vzhľadom na osobitosti daného prípadu hodnotenie nie je nutné. Členské štáty by mali Komisii doručiť potrebné informácie, aby Komisia mohla vykonať posúdenie plánu hodnotenia a bez zbytočného odkladu vyžiadať dodatočné informácie, čo členskému štátu umožní doplniť chýbajúce prvky, aby Komisia prijala rozhodnutie. Vzhľadom na novosť tohto procesu Komisia v osobitnom dokumente poskytne podrobné usmernenie o tomto postupe uplatniteľné počas obdobia 6 mesiacov na schválenie plánu hodnotenia, ako aj príslušné vzory, prostredníctvom ktorých bude treba predložiť plány hodnotenia. Zmeny schém podliehajúcich hodnoteniu iné než zmeny, ktoré nemôžu ovplyvniť zlučiteľnosť schémy pomoci podľa tohto nariadenia alebo nemôžu výrazným spôsobom ovplyvniť obsah schváleného plánu hodnotenia, by sa mali posudzovať so zohľadnením výsledku takéhoto hodnotenia a mali by byť vyňaté z rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia. Zmeny, ako napr. čisto formálne úpravy, administratívne úpravy alebo zmeny vykonané v rámci opatrení spolufinancovaných zo strany EÚ, by sa v zásade nemali považovať za zmeny výrazným spôsobom ovplyvňujúce obsah schváleného plánu hodnotenia.

(9)

Toto nariadenie by sa nemalo uplatňovať na pomoc, ktorá je podmienená uprednostňovaním používania domácich výrobkov pred dovážanými, alebo na pomoc na činnosti súvisiace s vývozom. Nemalo by sa uplatňovať najmä na pomoc, ktorou sa financuje založenie a prevádzka distribučnej siete v iných krajinách. Pomoc určená na náklady spojené s účasťou na obchodných veľtrhoch, so štúdiami alebo s poradenskými službami potrebnými na uvedenie nového alebo existujúceho výrobku na nový trh v inom členskom štáte alebo v tretej krajine spravidla nepredstavuje pomoc na činnosti súvisiace s vývozom.

(10)

Toto nariadenie by sa v zásade malo uplatňovať vo väčšine odvetví hospodárstva. V niektorých odvetviach, ako napr. v odvetví rybolovu a akvakultúry a v odvetví poľnohospodárskej prvovýroby, by sa však v nadväznosti na platné osobitné pravidlá mal obmedziť rozsah pôsobnosti.

(11)

Toto nariadenie by sa malo uplatňovať na spracovanie a marketing poľnohospodárskych výrobkov za predpokladu, že sa splnia určité podmienky. Na účely tohto nariadenia by sa činnosti vykonávané v poľnohospodárskom podniku potrebné na prípravu výrobku na prvý predaj, ani prvý predaj prvovýrobcu predajcom alebo spracovateľom ani žiadna činnosť na prípravu výrobku na prvý predaj nemali pokladať za spracovanie alebo marketing.

(12)

Toto nariadenie by sa nemalo uplatňovať na pomoc na uľahčenie zatvorenia uhoľných baní neschopných konkurencie, ktorým sa zaoberá rozhodnutie Rady z 10. decembra 2010 o štátnej pomoci na uľahčenie zatvorenia uhoľných baní neschopných konkurencie (6). Toto nariadenie by sa malo uplatňovať na iné druhy pomoci v odvetví ťažby uhlia, s výnimkou regionálnej pomoci.

(13)

Komisia by mala zabezpečiť, aby schválená pomoc nemala nepriaznivý vplyv na podmienky obchodu v takom rozsahu, ktorý je v rozpore so spoločným záujmom. Preto pomoc poskytnutá príjemcovi, voči ktorému sa nárokuje vrátenie pomoci na základe predchádzajúceho rozhodnutia Komisie, ktorým bola pomoc označená za neoprávnenú a nezlučiteľnú s vnútorným trhom, okrem schém pomoci na náhradu škody spôsobenej určitými prírodnými katastrofami, by mala byť vyňatá z rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia.

(14)

Pomoc poskytnutá podnikom v ťažkostiach, okrem schém pomoci na náhradu škody spôsobenej určitými prírodnými katastrofami, by mala byť vyňatá z rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia, pretože takáto pomoc by sa mala posudzovať podľa usmernení Spoločenstva o štátnej pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu firiem v ťažkostiach z 1. októbra 2004 (7), predĺžených oznámením Komisie týkajúcim sa predĺženia platnosti usmernení Spoločenstva o štátnej pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu firiem v ťažkostiach z 1. októbra 2004 (8) alebo ich následných usmernení, aby sa predišlo ich obchádzaniu. Aby sa zabezpečila právna istota, je vhodné stanoviť jasné kritériá, ktoré si na určenie toho, či sa podnik pokladá za podnik v ťažkostiach na účely tohto nariadenia, nevyžadujú posúdenie všetkých aspektov situácie podniku.

(15)

Presadzovanie pravidiel štátnej pomoci do veľkej miery závisí od spolupráce členských štátov. Členské štáty by preto mali prijať všetky opatrenia potrebné na zabezpečenie dodržiavania tohto nariadenia, a to aj v prípade individuálnej pomoci poskytovanej podľa schém, na ktoré sa vzťahujú skupinové výnimky.

(16)

Z dôvodu vysokého rizika negatívneho vplyvu na podmienky obchodu by Komisia mala po notifikácii posudzovať vysoké sumy pomoci poskytnutej individuálne alebo kumulatívne. Preto by sa mali stanoviť stropy pre každú kategóriu pomoci patriacej do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia na úrovni, ktorá zohľadňuje kategóriu príslušnej pomoci a pravdepodobný vplyv na podmienky obchodu. Každá poskytnutá pomoc, ktorá prevyšuje tieto stropy, by mala naďalej podliehať notifikačnej povinnosti podľa článku 108 ods. 3 zmluvy. Stropy stanovené v tomto nariadení by sa nemali obchádzať umelým rozdeľovaním schém pomoci alebo projektov pomoci do niekoľkých schém či projektov pomoci s podobnými črtami, cieľmi alebo príjemcami.

(17)

Na účely transparentnosti, rovnakého zaobchádzania a účinného monitorovania by sa toto nariadenie malo uplatňovať len na pomoc, pri ktorej je možné vopred presne vypočítať ekvivalent hrubého grantu bez toho, aby bolo potrebné vykonať posúdenie rizika („transparentná pomoc“). Pre určité osobitné nástroje pomoci, ako sú úvery, záruky, daňové opatrenia, opatrenia rizikového financovania a najmä vratné preddavky, by malo byť v tomto nariadení vymedzené, za akých podmienok ich možno pokladať za transparentné. Kapitálové injekcie by sa nemali považovať za transparentnú pomoc, a to bez toho, aby tým boli dotknuté osobitné podmienky týkajúce sa pomoci vo forme rizikového financovania a pomoci pre začínajúce podniky. Pomoc v podobe záruk by sa mala pokladať za transparentnú, ak sa ekvivalent hrubého grantu vypočítal na základe prémií typu „bezpečný prístav“ stanovených pre príslušný druh podniku. V prípade malých a stredných podnikov (ďalej len „MSP“) sú v oznámení Komisie o uplatňovaní článkov 87 a 88 Zmluvy o ES na štátnu pomoc vo forme záruk (9) uvedené úrovne ročných prémií, pri prekročení ktorých by sa štátna záruka nepokladala za pomoc.

(18)

Aby sa zabezpečilo, že pomoc je potrebná a má stimulačný účinok na rozvoj ďalších činností alebo projektov, nemalo by sa toto nariadenie uplatňovať na pomoc určenú na činnosti, do ktorých by sa príjemca aj tak zapojil, a to i bez pomoci. Podľa tohto nariadenia by pomoc mala byť oslobodená od notifikačnej povinnosti iba vtedy, keď sa podporovaný projekt alebo podporovaná činnosť začnú realizovať až po tom, ako príjemca predložil písomnú žiadosť o pomoc.

(19)

V prípade akejkoľvek pomoci ad hoc patriacej do pôsobnosti tohto nariadenia a poskytnutej príjemcovi, ktorý je veľkým podnikom, by členský štát mal popri splnení podmienok súvisiacich so stimulačným účinkom uplatňovaných na príjemcov, ktorí sú MSP, zabezpečiť aj to, aby príjemca v internom dokumente zanalyzoval životaschopnosť podporovaného projektu alebo činnosti s pomocou a bez pomoci. Členský štát by si mal overiť, že tento interný dokument potvrdzuje podstatný nárast rozsahu pôsobnosti projektu/činnosti, podstatné zvýšenie celkovej sumy vynaloženej príjemcom na podporovaný projekt alebo podporovanú činnosť alebo podstatné urýchlenie dokončenia daného projektu/činnosti. Pri regionálnej pomoci by sa stimulačný účinok mal považovať za splnený vtedy, ak by sa investičný projekt v príslušnej podporovanej oblasti v prípade neposkytnutia pomoci neuskutočnil.

(20)

Na automatické schémy pomoci vo forme daňového zvýhodnenia by sa mali naďalej vzťahovať osobitné podmienky týkajúce sa stimulačného účinku vzhľadom na skutočnosť, že tento druh pomoci sa poskytuje na základe postupov, ktoré sú iné než v prípade ostatných kategórií pomoci. Takéto schémy už mali byť prijaté skôr, než práca na podporovanom projekte či podporovanej činnosti vôbec začala. Táto podmienka by sa však nemala uplatňovať v prípade následnej fiškálnej schémy, ak sa na danú činnosť vzťahovala predchádzajúca fiškálna schéma vo forme daňového zvýhodnenia. Rozhodujúcim momentom na posúdenie stimulačného účinku takýchto schém je moment, keď sa po prvýkrát stanovilo daňové opatrenie v pôvodnej schéme, ktorá sa potom nahradila následnou schémou.

(21)

Pokiaľ ide o regionálnu prevádzkovú pomoc, regionálnu pomoc na rozvoj miest, pomoc pre MSP na uľahčenie prístupu k financovaniu, pomoc na prijímanie znevýhodnených pracovníkov do zamestnania, pomoc na kompenzáciu dodatočných nákladov na zamestnávanie pracovníkov so zdravotným postihnutím, pomoc vo forme úľav na environmentálnych daniach, pomoc na náhradu škody spôsobenej určitými prírodnými katastrofami, sociálnu pomoc na dopravu obyvateľov vzdialených regiónov a pomoc na kultúru a zachovanie kultúrneho dedičstva, požiadavka na existenciu stimulačného účinku sa neuplatňuje alebo by sa mala pokladať za splnenú, ak sú dodržané osobitné podmienky stanovené pre tieto kategórie pomoci v tomto nariadení.

(22)

S cieľom zabezpečiť, aby bola pomoc primeraná a obmedzená na nevyhnutnú výšku, mala by sa maximálna výška pomoci vždy, keď je to možné, vyjadriť vo forme intenzity pomoci vo vzťahu k súboru oprávnených nákladov. Ak sa maximálna intenzita pomoci nedá stanoviť, pretože sa nedajú určiť oprávnené náklady, alebo ak sa majú poskytnúť jednoduchšie nástroje na nižšie sumy, mala by sa maximálna výška pomoci vyjadriť nominálne, aby sa zaistila primeranosť opatrení pomoci. Sumy intenzity pomoci a maximálnej výšky pomoci by sa vzhľadom na skúsenosti Komisie mali stanoviť na takej úrovni, ktorá minimalizuje narušenie hospodárskej súťaže v podporovanom odvetví a súčasne vhodne rieši zlyhania trhu alebo problému súdržnosti. V prípade regionálnej investičnej pomoci by intenzita pomoci mala byť v súlade s prípustnou intenzitou pomoci podľa máp regionálnej pomoci.

(23)

Do výpočtu intenzity pomoci by sa mali zahrnúť iba oprávnené náklady. Nariadením nie je oslobodená pomoc, ktorá presahuje príslušnú intenzitu pomoci v dôsledku zahrnutia neoprávnených nákladov. Určenie oprávnených nákladov by malo byť podložené zrozumiteľnými, osobitnými a aktuálnymi podkladovými dokumentmi. Všetky použité číselné údaje by sa mali zobrať pred odpočítaním daní alebo iných poplatkov. Pomoc splatná v niekoľkých splátkach by sa mala diskontovať na jej hodnotu v čase jej poskytnutia. Oprávnené náklady by takisto mali byť diskontované na ich hodnotu v čase poskytnutia. Úrokovou sadzbou, ktorá sa má použiť na diskontné účely a na výpočet výšky pomoci v prípade pomoci, ktorá nemá formu grantu, by mala byť diskontná sadzba, resp. referenčná sadzba uplatniteľná v čase poskytnutia pomoci, ako je stanovené v oznámení Komisie o revízii spôsobu stanovenia referenčných a diskontných sadzieb (10). Ak sa pomoc poskytuje formou daňového zvýhodnenia, tranže pomoci by sa mali diskontovať na základe diskontných sadzieb uplatniteľných k jednotlivým dňom nadobudnutia účinnosti daňového zvýhodnenia. Malo by sa podporovať poskytovanie pomoci vo forme vratných preddavkov, keďže takéto nástroje zdieľania rizika do veľkej miery vedú k posilneniu stimulačného účinku pomoci. Preto je vhodné stanoviť, že ak sa pomoc poskytuje vo forme vratných preddavkov, uplatniteľné intenzity pomoci stanovené v tomto nariadení sa môžu zvýšiť, s výnimkou regionálnej pomoci, keďže regionálna pomoc môže byť oslobodená len vtedy, ak je v súlade so schválenými mapami.

(24)

V prípade daňového zvýhodnenia týkajúceho sa budúcich daní uplatniteľná diskontná sadzba a presná výška tranží pomoci nemusia byť vopred známe. V takýchto prípadoch by členské štáty mali vopred stanoviť hornú hranicu diskontovanej hodnoty pomoci so zreteľom na uplatniteľnú intenzitu pomoci. Následne, keď už je známa výška tranže pomoci v danom dni, sa diskontácia môže uskutočniť na základe diskontnej sadzby uplatniteľnej v danom čase. Diskontovaná hodnota každej tranže pomoci by sa mala odpočítať z celkovej výšky hornej hranice („maximálna suma“).

(25)

S cieľom určiť, či sa dodržiavajú stropy vymedzujúce notifikačnú povinnosť a maximálne intenzity pomoci stanovené v tomto nariadení, mala by sa vziať do úvahy celková výška opatrení štátnej pomoci poskytnutej na podporovanú činnosť alebo podporovaný projekt. Okrem toho by sa v tomto nariadení mali stanoviť okolnosti, za akých sa môžu kumulovať rôzne kategórie pomoci. Pomoc oslobodená na základe tohto nariadenia sa môže kumulovať s akoukoľvek inou zlučiteľnou pomocou oslobodenou od notifikačnej povinnosti na základe iného nariadenia alebo schválenou Komisiou, ak sa takéto opatrenia týkajú rozdielnych identifikovateľných oprávnených nákladov. Ak sa rozdielne zdroje pomoci vzťahujú na tie isté – čiastočne alebo úplne sa prekrývajúce – identifikovateľné oprávnené náklady, kumulácia by mala byť povolená do maximálnej intenzity pomoci alebo výšky pomoci uplatniteľnej na takúto pomoc podľa tohto nariadenia. V tomto nariadení by sa mali takisto stanoviť osobitné pravidlá na kumuláciu opatrení pomoci s identifikovateľnými oprávnenými nákladmi a bez identifikovateľných oprávnených nákladov, na kumuláciu s pomocou de minimis a na kumuláciu s pomocou v prospech pracovníkov so zdravotným postihnutím. Pomoc de minimis sa často neposkytuje na osobitné identifikovateľné oprávnené náklady alebo ju k týmto nákladom nemožno priradiť. V takom prípade by malo byť možné voľne kumulovať pomoc de minimis so štátnou pomocou oslobodenou na základe tohto nariadenia. Keď sa však pomoc de minimis udeľuje na tie isté identifikovateľné oprávnené náklady ako štátna pomoc oslobodená na základe tohto nariadenia, kumulácia by mala byť povolená len do výšky maximálnej intenzity pomoci stanovenej v kapitole III tohto nariadenia.

(26)

Financovanie zo strany Únie, ktoré centrálne spravujú inštitúcie, agentúry, spoločné podniky alebo iné orgány Únie a ktoré nie je priamo ani nepriamo pod kontrolou členských štátov, nepredstavuje štátnu pomoc. Ak sa takéto financovanie zo strany Únie kombinuje so štátnou pomocou, tak na zistenie toho, či sú dodržané stropy vymedzujúce notifikačnú povinnosť a maximálne intenzity pomoci, by sa mala zohľadniť len táto štátna pomoc, za predpokladu, že celková suma verejného financovania poskytnutá vo vzťahu k tým istým oprávneným nákladom nepresahuje najvýhodnejšiu mieru financovania stanovenú v uplatniteľných pravidlách práva Únie.

(27)

Keďže štátna pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 zmluvy je v zásade zakázaná, je dôležité, aby všetky strany mali možnosť overiť, či sa pomoc poskytuje v súlade s uplatniteľnými pravidlami. Transparentnosť štátnej pomoci je preto nevyhnutná pre správne uplatňovanie pravidiel zmluvy a má za následok lepší súlad s pravidlami, väčšiu zodpovednosť, vzájomné hodnotenie a v konečnom dôsledku efektívnejšie vynakladanie verejných prostriedkov. S cieľom zabezpečiť transparentnosť by sa od členských štátov malo vyžadovať, aby vytvorili komplexné webové lokality venované štátnej pomoci, a to na regionálnej alebo celoštátnej úrovni, na ktorých budú uvedené súhrnné informácie o každom opatrení pomoci oslobodenom podľa tohto nariadenia. Táto povinnosť by mala byť podmienkou pre zlučiteľnosť individuálnej pomoci s vnútorným trhom. V nadväznosti na štandardnú prax v súvislosti s uverejňovaním informácií uvedenú v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2013/37/EÚ z 26. júna 2013, ktorou sa mení smernica 2003/98/ES o opakovanom použití informácií verejného sektora (11), by sa mal používať štandardný formát, ktorý umožňuje informácie prehľadávať, sťahovať a ľahko publikovať na internete. Na webovej lokalite Komisie by mali byť uverejnené odkazy na webové lokality štátnej pomoci všetkých členských štátov. Súhrnné informácie o každom opatrení pomoci, ktoré je oslobodené od notifikačnej povinnosti podľa tohto nariadenia, by v súlade s článkom 3 nariadenia (ES) č. 994/98 v znení zmien nariadenia (EÚ) č. 733/2013 mali byť uverejnené na webovej lokalite Komisie.

(28)

Je vhodné stanoviť požiadavky týkajúce sa podávania správ členskými štátmi o opatreniach pomoci, ktoré boli oslobodené podľa tohto nariadenia, a o uplatňovaní tohto nariadenia, aby sa zabezpečilo účinné monitorovanie opatrení pomoci v súlade s nariadením (ES) č. 994/98 v znení zmien nariadenia (EÚ) č. 733/2013. Okrem toho je vhodné stanoviť pravidlá týkajúce sa záznamov, ktoré by členské štáty mali viesť o pomoci oslobodenej od notifikačnej povinnosti týmto nariadením, vzhľadom na vymedzené obdobie stanovené v článku 15 nariadenia Rady (ES) č. 659/1999 ustanovujúcom podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 93 Zmluvy o ES (12).

(29)

S cieľom posilniť efektívnosť podmienok zlučiteľnosti stanovených v tomto nariadení by mala mať Komisia možnosť odňať výhodu skupinovej výnimky pri budúcich opatreniach pomoci v prípade nedodržania týchto požiadaviek. Komisia by mala mať možnosť obmedziť odňatie skupinovej výnimky na určité druhy pomoci, určitých príjemcov alebo opatrenia pomoci prijaté určitými orgánmi, ak sa nedodržanie súladu s týmto nariadením týka obmedzenej skupiny opatrení alebo určitých orgánov. Takéto cielené odňatie by malo byť primeranou nápravou, ktorá priamo súvisí s identifikovaným nedodržaním súladu s týmto nariadením. Ak nie sú splnené podmienky zlučiteľnosti stanovené v kapitolách I a III, na poskytnutú pomoc sa toto nariadenie nevzťahuje, a teda táto pomoc predstavuje neoprávnenú pomoc, ktorú Komisia preskúma v rámci príslušného postupu stanoveného v nariadení (ES) č. 659/1999. Ak nie sú splnené požiadavky kapitoly II, odňatie výhody skupinovej výnimky pri budúcich opatreniach pomoci nemá vplyv na skutočnosť, že na predchádzajúce opatrenia, ktoré boli v súlade s týmto nariadením, sa skupinová výnimka vzťahovala.

(30)

Aby sa eliminovali rozdiely, ktoré by mohli mať za následok narušenie hospodárskej súťaže, a aby sa uľahčila koordinácia medzi rôznymi iniciatívami Únie a vnútroštátnymi iniciatívami týkajúcimi sa MSP, ako aj z dôvodov administratívnej jasnosti a právnej istoty, vymedzenie pojmu MSP používané na účely tohto nariadenia by malo vychádzať z vymedzenia tohto pojmu uvedeného v odporúčaní Komisie 2003/361/ES zo 6. mája 2003 o vymedzení mikropodnikov, malých a stredných podnikov (13).

(31)

Prostredníctvom regionálnej pomoci zameranej na riešenie nedostatkov znevýhodnených regiónov sa presadzuje hospodárska, sociálna a územná súdržnosť členských štátov a Únie ako celku. Regionálna pomoc je určená na pomoc rozvoju najviac znevýhodnených oblastí prostredníctvom podpory investícií a vytvárania pracovných miest na udržateľnom základe. V oblastiach spĺňajúcich podmienky článku 107 ods. 3 písm. a) zmluvy môže byť regionálna pomoc poskytnutá na podporu zakladania nových prevádzkarní, rozširovanie kapacity existujúcich prevádzkarní, diverzifikáciu výroby určitej prevádzkarne alebo zásadnú zmenu celkového výrobného procesu existujúcej prevádzkarne. Vzhľadom na to, že veľké podniky sú pri investíciách do niektorej oblasti spĺňajúcej podmienky článku 107 ods. 3 písm. c) zmluvy menej ovplyvňované regionálnymi nevýhodami než MSP, regionálna pomoc poskytovaná veľkým podnikom by mala byť oslobodená od notifikačnej povinnosti iba v prípade počiatočnej investície v prospech novej hospodárskej činnosti v týchto oblastiach.

(32)

V prípade, že sa schéma regionálnej pomoci zameriava na obmedzený počet odvetví hospodárstva, účel a pravdepodobné účinky schémy môžu byť skôr odvetvové ako horizontálne. Odvetvové schémy preto nemôžu byť oslobodené od notifikačnej povinnosti. Komisia však po notifikácii môže posúdiť prípadné pozitívne účinky schém podľa uplatniteľných usmernení, rámcov alebo rozhodnutí. Týka sa to najmä schém pomoci vzťahujúcich sa na hospodárske činnosti v odvetví ťažby uhlia, odvetví lodného staviteľstva a odvetví dopravy. Vzhľadom na špecifické črty odvetvia ťažby uhlia a odvetvia syntetických vlákien sa však vychádza z predpokladu, že negatívne účinky regionálnej pomoci v týchto odvetviach nemôžu byť vyvážené pozitívnymi účinkami súdržnosti; z týchto dôvodov sa regionálna pomoc v týchto odvetviach poskytnúť nemôže. Napokon odvetvie cestovného ruchu a odvetvie širokopásmových sietí zohrávajú dôležitú úlohu vo vnútroštátnych hospodárstvach a vo všeobecnosti majú mimoriadne pozitívny účinok na regionálny rozvoj. Schémy regionálnej pomoci zamerané na činnosti spojené s cestovným ruchom a širokopásmovými sieťami by preto mali byť oslobodené od notifikačnej povinnosti. Spracovanie a marketing poľnohospodárskych výrobkov takisto úzko súvisia s miestnym a regionálnym hospodárstvom, a preto by sa na ne mala vzťahovať skupinová výnimka.

(33)

Výroba energie, jej distribúcia a súvisiaca infraštruktúra podliehajú právnym predpisom o vnútornom trhu špecifickým pre dané odvetvie, čo je odzrkadlené v kritériách s cieľom zabezpečiť, aby pomoc v týchto oblastiach bola zlučiteľná s vnútorným trhom a v súlade s politikou Únie v oblasti ochrany životného prostredia a energetiky. Regionálnou pomocou poskytnutou na základe oddielu 1 tohto nariadenia sa sleduje cieľ hospodárskeho rozvoja a súdržnosti, a preto podlieha veľmi rozdielnym podmienkam zlučiteľnosti. Ustanovenia tohto nariadenia o regionálnej pomoci by sa preto nemali uplatňovať na opatrenia týkajúce sa výroby energie, jej distribúcie a súvisiacej infraštruktúry.

(34)

Investície umožňujúce podnikom ísť nad rámec noriem Únie alebo zvýšiť úroveň ochrany životného prostredia pri neexistencii noriem Únie, investície na predčasné prispôsobenie sa budúcim normám Únie, investície na opatrenia energetickej efektívnosti vrátane projektov energetickej hospodárnosti budov, investície na rekultiváciu znečistených plôch a pomoc na environmentálne štúdie priamo neovplyvňujú fungovanie trhov s energiou. Takýmito investíciami sa zároveň môže prispieť k dosiahnutiu tak cieľov regionálnej politiky, ako aj k dosiahnutiu cieľov Európske únie v oblasti energetiky a ochrany životného prostredia. V takýchto prípadoch môžu ustanovenia tohto nariadenia týkajúce sa tak regionálnej pomoci, ako aj pomoci na ochranu životného prostredia, byť uplatniteľné v závislosti od hlavného cieľa, ktorý sleduje dotknuté opatrenie.

(35)

Aby sa neuprednostňovali kapitálové investície pred investíciami do nákladov práce, malo by sa umožniť posúdenie regionálnej investičnej pomoci buď na základe investičných nákladov alebo na základe mzdových nákladov na pracovné miesta priamo vytvorené investičným projektom.

(36)

Regionálna investičná pomoc by nemala byť oslobodená od notifikačnej povinnosti, ak sa poskytuje príjemcovi, ktorý ukončil vykonávanie tej istej alebo podobnej činnosti v Európskom hospodárskom priestore v dvoch rokoch predchádzajúcich jeho žiadosti o regionálnu investičnú pomoc alebo ktorý má v čase podania žiadosti o pomoc konkrétne plány na ukončenie takejto činnosti do dvoch rokov po ukončení počiatočnej investície, pre ktorú žiada o pomoc, v dotknutej oblasti.

(37)

Komisia nadobudla dostatočné skúsenosti pri uplatňovaní článku 107 ods. 3 písm. a) a c) zmluvy, pokiaľ ide o regionálnu prevádzkovú pomoc na kompenzáciu dodatočných nákladov na dopravu tovaru vyrobeného v najvzdialenejších regiónoch alebo v riedko osídlených oblastiach a tovaru ďalej spracúvaného v týchto oblastiach, ako aj dodatočných výrobných a prevádzkových nákladov (iných ako dodatočné náklady na dopravu) vzniknutých príjemcom usadeným v najvzdialenejších regiónoch. Keďže existuje riziko nadmernej kompenzácie nákladov na dopravu v dôsledku dodatočnej podpory v rámci programov POSEI v odvetví poľnohospodárstva a keďže nemožno vylúčiť, že niektoré poľnohospodárske výrobky nie sú vyrábané v alternatívnej lokalite, odvetvie poľnohospodárstva by malo byť na základe tohto nariadenia vyňaté z regionálnej prevádzkovej pomoci na kompenzáciu dodatočných nákladov na dopravu tovaru vyrábaného v najvzdialenejších regiónoch alebo v riedko osídlených oblastiach. Regionálna prevádzková pomoc na kompenzáciu dodatočných nákladov v najvzdialenejších regiónoch iných ako dodatočných nákladov na dopravu by sa mala považovať za zlučiteľnú s vnútorným trhom a byť oslobodená od notifikačnej povinnosti podľa článku 108 ods. 3 zmluvy len vtedy, ak je úroveň takejto pomoci obmedzená buď na 15 % hrubej pridanej hodnoty ročne vytvorenej príjemcom v danom najvzdialenejšom regióne alebo na 25 % ročných nákladov práce vynaložených príjemcom v danom najvzdialenejšom regióne alebo na 10 % ročného obratu príjemcu v danom najvzdialenejšom regióne. Ak daná pomoc nepresahuje sumu vyplývajúcu z jedného z týchto alternatívnych spôsobov určovania dodatočných prevádzkových nákladov (iných ako dodatočné náklady na dopravu), môže sa považovať za odôvodnenú, pokiaľ ide o prispenie k regionálnemu rozvoju, a za primeranú vo vzťahu k nevýhodám, ktorým podniky čelia v najvzdialenejších regiónoch.

(38)

Pomoc na rozvoj miest prispieva k hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti členských štátov a Únie ako celku, a to prostredníctvom riešenia vysokej koncentrácie hospodárskych, environmentálnych a sociálnych problémov mestských oblastí, ktoré sa nachádzajú v podporovaných oblastiach určených v mape regionálnej pomoci. Zlyhania trhu, na ktoré sa má zamerať pomoc na rozvoj miest, súvisia s prostredím financovania rozvoja miest, nedostatočne integrovaným prístupom v oblasti rozvoja miest, nedostatkom financovania, ktoré je potrebné na mobilizáciu obmedzených verejných zdrojov, a potrebou komerčnejšieho prístupu k obnove mestských oblastí. Preto by sa na pomoc na rozvoj miest na podporu rozvoja participatívnych, integrovaných a udržateľných stratégií na riešenie dodatočných problémov zistených v podporovaných oblastiach mala vzťahovať skupinová výnimka.

(39)

Investície zodpovedajúce prioritám stratégie Európa 2020 (14) v oblasti ekologických technológií a posunu k nízkouhlíkovému hospodárstvu uskutočnené v podporovaných oblastiach stanovených v príslušnej mape regionálnej pomoci by mali byť oprávnené získať vyššie sumy pomoci prostredníctvom regionálneho bonusu.

(40)

MSP zohrávajú rozhodujúcu úlohu pri vytváraní pracovných miest a vo všeobecnosti pôsobia ako faktor sociálnej stability a hospodárskeho rozvoja. Ich rozvoju však môžu brániť zlyhania trhu, čo má za následok, že tieto MSP môžu byť postihnuté týmito typickými znevýhodneniami. MSP majú v dôsledku obáv z rizika na určitých finančných trhoch a v dôsledku obmedzených záruk, ktoré sú schopné poskytnúť, často ťažkosti pri získavaní kapitálu alebo úverov. Ich obmedzené zdroje môžu tiež obmedziť ich prístup k informáciám, najmä pokiaľ ide o nové technológie a potenciálne trhy. Aby sa uľahčil rozvoj hospodárskych činností MSP, malo by toto nariadenie teda oslobodiť určité kategórie pomoci od notifikačnej povinnosti, ak sa táto pomoc poskytuje v prospech MSP. Tieto kategórie by mali zahŕňať najmä investičnú pomoc pre MSP a pomoc na účasť MSP na veľtrhoch.

(41)

MSP zúčastňujúce sa na projektoch Európskej územnej spolupráce (EÚS), na ktorú sa vzťahuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1299/2013 zo 17. decembra 2013 o osobitných ustanoveniach na podporu cieľa Európska územná spolupráca z Európskeho fondu regionálneho rozvoja (15), často narážajú na ťažkosti pri financovaní dodatočných nákladov vyplývajúcich zo spolupráce medzi partnermi usadenými v rozličných regiónoch a v rozličných členských štátoch alebo tretích krajinách. Vzhľadom na dôležitosť EÚS pre politiku súdržnosti, ktorou sa poskytuje rámec na implementáciu spoločných akcií a výmen politík medzi vnútroštátnymi, regionálnymi a miestnymi aktérmi z rôznych členských štátov alebo tretích krajín, by sa toto nariadenie malo zaoberať určitými ťažkosťami, ktorým čelia projekty EÚS, s cieľom zjednodušiť dodržiavanie pravidiel štátnej pomoci z ich strany. Otázky týkajúce sa osobitne EÚS, ktorými by sa toto nariadenie malo zaoberať, súvisia s uplatniteľnou intenzitou regionálnej pomoci pre projekty EÚS, nákladmi MSP na spoluprácu v súvislosti s projektmi EÚS a povinnosťami týkajúcimi sa uverejňovania a informovania, podávania správ a vedenia záznamov na účely monitorovania.

(42)

Vzhľadom na špecifické znevýhodnenia a rozdiely medzi MSP sa môžu uplatňovať rozličné základné intenzity pomoci a odlišné bonusy.

(43)

Zo skúseností nadobudnutých pri uplatňovaní usmernení o štátnej pomoci a rizikovom kapitáli pre MSP (16) vyplýva, že v Únii existuje celý rad špecifických zlyhaní trhu s rizikovým kapitálom v súvislosti s určitými druhmi investícií v rozličných etapách rozvoja podniku. Tieto zlyhania trhu vyplývajú z nedokonalého zladenia ponuky rizikového kapitálu a dopytu po ňom. V dôsledku toho môže byť úroveň rizikového kapitálu poskytovaného na trhu príliš obmedzená a podniky nezískajú finančné prostriedky napriek tomu, že majú hodnotný podnikateľský model a perspektívy rastu. Hlavný zdroj zlyhania trhu, pokiaľ ide o trhy s rizikovým kapitálom, ktorý ovplyvňuje najmä prístup MSP ku kapitálu a ktorý môže odôvodniť zásah štátu, súvisí s neúplnými alebo asymetrickými informáciami. To nielenže ovplyvňuje poskytovanie rizikového kapitálu, ale niektorým MSP to zároveň bráni v prístupe k dlhovému financovaniu. Opatrenia rizikového financovania, ktoré majú pritiahnuť súkromný kapitál za účelom poskytovania rizikového financovania do nekótovaných MSP čeliacich problémom s financovaním a ktoré zabezpečujú rozhodnutia o financovaní orientované na zisk a komerčnú správu finančných sprostredkovateľov, by za určitých podmienok teda mali byť oslobodené od notifikačnej povinnosti.

(44)

Za určitých podmienok by od notifikačnej povinnosti mala byť oslobodená aj pomoc pre začínajúce malé podniky, pomoc na alternatívne obchodné platformy zamerané na MSP a pomoc na náklady na prieskum MSP.

(45)

Pomoc na výskum, vývoj a inovácie môže prispieť k udržateľnému hospodárskemu rastu, posilneniu konkurencieschopnosti a zvýšeniu zamestnanosti. Skúsenosti nadobudnuté pri uplatňovaní nariadenia (ES) č. 800/2008 a rámca Spoločenstva pre štátnu pomoc na výskum, vývoj a inovácie (17) ukazujú, že zlyhania trhu môžu zabrániť trhu v dosiahnutí optimálneho výkonu a viesť k neefektívnym výsledkom v súvislosti s vonkajšími účinkami, prelievaním verejných statkov/poznatkov, neúplnými a asymetrickými informáciami a zlyhaniami koordinácie a siete.

(46)

MSP môžu v snahe získať prístup k novým technologickým výdobytkom, transferu poznatkov alebo vysokokvalifikovaným pracovníkom zaznamenať ťažkosti. Pomoc na výskumné a vývojové projekty, pomoc na štúdie uskutočniteľnosti a pomoc na inovácie pre MSP vrátane pomoci na pokrytie nákladov spojených s právami priemyselného vlastníctva môže tieto problémy odstrániť, a preto by tieto opatrenia mali byť za určitých podmienok oslobodené od notifikačnej povinnosti.

(47)

Pokiaľ ide o pomoc na výskumné a vývojové projekty, podporovaná časť výskumného projektu by v plnom rozsahu mala patriť do kategórie základného výskumu, priemyselného výskumu alebo experimentálneho vývoja. Ak projekt zahŕňa rôzne úlohy, každá takáto úloha by mala byť označená za úlohu patriacu do niektorej alebo žiadnej z uvedených kategórií. Pri tomto posúdení sa nemusí bezpodmienečne uplatniť chronologický prístup, pri ktorom sa postupuje v čase od základného výskumu k činnostiam, ktoré sú bližšie k trhu. Preto úloha, ktorá sa vykonáva v neskoršej etape projektu, môže byť označená za priemyselný výskum. Podobne, činnosť, ktorá sa vykonáva v skoršej etape, môže predstavovať experimentálny vývoj. Podporovaná časť projektu môže zahŕňať aj štúdie uskutočniteľnosti v rámci prípravy výskumných činností.

(48)

Vysokokvalitné výskumné infraštruktúry sú stále viac potrebné pre prelomový výskum a inovácie, pretože priťahujú odborníkov z celého sveta a sú dôležité na podporu nových informačných a komunikačných technológií a kľúčových podporných technológií. Verejné výskumné infraštruktúry by naďalej mali nadväzovať partnerstvá s priemyselným výskumom. Prístup k výskumným infraštruktúram financovaným z verejných zdrojov by sa mal poskytovať na transparentnom a nediskriminačnom základe a za trhových podmienok. Ak sa tieto podmienky nedodržia, opatrenie pomoci by nemalo byť oslobodené od notifikačnej povinnosti. Danú výskumnú infraštruktúru môžu vlastniť, prevádzkovať a používať viaceré strany a spoločne ju môžu využívať verejné subjekty a podniky.

(49)

Výskumné infraštruktúry môžu slúžiť na vykonávanie hospodárskych aj nehospodárskych činností. Aby sa predišlo poskytnutiu štátnej pomoci na hospodárske činnosti prostredníctvom verejného financovania nehospodárskych činností, mali by byť náklady a financovanie hospodárskych a nehospodárskych činností jasne oddelené. Ak sa infraštruktúra používa na hospodárske aj nehospodárske činnosti, tak financovanie nákladov, ktoré súvisia s nehospodárskymi činnosťami infraštruktúry, zo štátnych zdrojov nepredstavuje štátnu pomoc. Verejné financovanie patrí do pôsobnosti pravidiel štátnej pomoci len v tom rozsahu, v akom pokrýva náklady, ktoré súvisia s hospodárskymi činnosťami. Pokiaľ ide o zabezpečenie dodržania stropov vymedzujúcich notifikačnú povinnosť a maximálnej intenzity pomoci, mali by sa zohľadňovať len náklady súvisiace s hospodárskymi činnosťami. Ak sa infraštruktúra využíva takmer výlučne na nehospodárske činnosti, na jej financovanie sa vôbec nemusia vzťahovať pravidlá štátnej pomoci, a to za predpokladu, že jej hospodárske využitie má čisto vedľajšiu povahu, t. j. ide o činnosť, ktorá je priamo spojená s prevádzkou infraštruktúry a je pre ňu nevyhnutná alebo je neoddeliteľne spojená s jej hlavným využitím na nehospodárske činnosti a jej rozsah jej obmedzený. O tento prípad by malo ísť vtedy, keď hospodárske činnosti spotrebúvajú tie isté vstupy (ako napr. materiál, vybavenie, prácu a fixný kapitál) ako nehospodárske činnosti a kapacita každoročne prideľovaná na takúto hospodársku činnosť nepresahuje 20 % celkovej ročnej kapacity výskumnej infraštruktúry.

(50)

Pomoc pre inovačné zoskupenia sa zameriava na riešenie zlyhaní trhu spojených s problémami koordinácie, ktoré bránia rozvoju zoskupení alebo obmedzujú vzájomné pôsobenie a toky poznatkov v rámci zoskupení. Štátnou pomocou sa môžu podporiť buď investície do otvorených a zdieľaných infraštruktúr pre inovačné zoskupenia, alebo prevádzka zoskupení tak, aby sa zvýšila spolupráca, vytváranie sietí a vzdelávanie. Prevádzková pomoc pre inovačné zoskupenia by sa však mala poskytnúť len dočasne na obmedzené obdobie, ktoré nepresiahne 10 rokov. Počas obdobia, počas ktorého sa pomoc poskytuje, by pomer celkovej výšky poskytnutej pomoci k celkovým oprávneným nákladom nemal presiahnuť 50 %.

(51)

Inovácia procesu a organizačná inovácia môžu byť negatívne ovplyvnené zlyhaním trhu v podobe nedostatočných informácií a pozitívnych vonkajších účinkov, ktoré by sa mali riešiť osobitnými opatreniami. Pomoc pre tento druh inovácií je relevantná najmä v prípade MSP, keďže čelia obmedzeniam, ktoré môžu brániť ich schopnosti zlepšiť svoje výrobné postupy alebo distribučné metódy alebo výrazne zlepšiť svoje obchodné praktiky, organizáciu pracoviska a vonkajšie vzťahy. S cieľom povzbudiť veľké podniky, aby spolupracovali s MSP na činnostiach zameraných na inováciu procesov a organizačnú inováciu, by sa nariadenie o skupinových výnimkách malo za určitých podmienok takisto vzťahovať na opatrenia pomoci, ktorými sa podporujú náklady veľkých podnikov na takéto činnosti.

(52)

Podpora vzdelávania a prijímania do zamestnania alebo zamestnávania znevýhodnených pracovníkov a pracovníkov so zdravotným postihnutím predstavuje ústredný cieľ hospodárskych a sociálnych politík Únie a jej členských štátov.

(53)

Vzdelávanie má obvykle pozitívne vonkajšie účinky na spoločnosť ako celok, pretože zvyšuje rezervu kvalifikovaných pracovníkov, z ktorej môžu čerpať ostatné podniky, zlepšuje konkurencieschopnosť priemyslu Únie a zohráva dôležitú úlohu v stratégii zamestnanosti Únie. Pomoc na podporu vzdelávania by preto za určitých podmienok mala byť oslobodená od notifikačnej povinnosti. Vzhľadom na konkrétne znevýhodnenia, ktorým čelia MSP, a vyššie relatívne náklady, ktoré musia znášať, keď investujú do vzdelávania, by sa intenzita takejto pomoci oslobodenej na základe tohto nariadenia mala pre MSP zvýšiť. Intenzita pomoci oslobodenej na základe tohto nariadenia by sa okrem toho mala zvýšiť, ak sa vzdelávanie poskytuje znevýhodneným pracovníkom alebo pracovníkom so zdravotným postihnutím. Povaha vzdelávania v námornej doprave odôvodňuje používanie špecifického prístupu v tomto sektore.

(54)

Určité kategórie znevýhodnených pracovníkov alebo pracovníkov so zdravotným postihnutím sa ešte vždy stretávajú s osobitnými ťažkosťami pri vstupe na trh práce a pri snahe udržať sa na ňom. Z tohto dôvodu verejné orgány môžu uplatňovať opatrenia, ktoré podniky podnecujú k tomu, aby zamestnávali viac týchto kategórií pracovníkov, najmä mladých ľudí. Keďže náklady na zamestnávanie tvoria časť bežných prevádzkových nákladov každého podniku, pomoc na podporu zamestnávania znevýhodnených pracovníkov a pracovníkov so zdravotným postihnutím by mala mať pozitívny účinok na úroveň zamestnanosti týchto kategórií pracovníkov a nemala by podnikom umožňovať, aby iba znížili náklady, ktoré by inak museli znášať. V dôsledku toho by taká pomoc mala byť oslobodená od notifikačnej povinnosti, ak je pravdepodobné, že pomôže týmto kategóriám pracovníkov pri vstupe alebo opätovnom vstupe na pracovný trh a udržaní sa na ňom. Ako je stanovené v oznámení Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Európska stratégia pre oblasť zdravotného postihnutia 2010 – 2020: obnovený záväzok vybudovať Európu bez bariér (18), základné prvky európskej stratégie pre oblasť zdravotného postihnutia v sebe spájajú opatrenia v oblasti boja proti diskriminácii, rovnakých príležitostí a aktívneho začleňovania, odrážajú Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, ktorého stranami sú EÚ a väčšina členských štátov. Toto nariadenie by malo odkazovať na pomoc pre pracovníkov so zdravotným postihnutím v zmysle článku 1 dohovoru.

(55)

Ako sa uvádza v oznámení Komisie – Európa 2020: Stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu (19), udržateľný rast s cieľom dosiahnuť ekologickejšie a konkurencieschopnejšie hospodárstvo, ktoré efektívne využíva zdroje, je jedným z hlavných pilierov stratégie Európa 2020 zameranej na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu. Udržateľný rozvoj je založený, okrem iného, na vysokej úrovni ochrany a na zlepšovaní kvality životného prostredia. Oblasť ochrany životného prostredia je konfrontovaná so zlyhaniami trhu, takže za bežných trhových podmienok by podniky nemuseli mať dostatočné stimuly na to, aby znižovali nimi spôsobenú úroveň znečisťovania, keďže takéto znižovanie znečisťovania môže viesť k zvýšeniu ich nákladov bez zodpovedajúcich prínosov. Ak podniky nie sú povinné internalizovať náklady na znečisťovanie, tieto náklady znáša spoločnosť ako celok.

(56)

Takéto zlyhania trhu môže riešiť zavedenie povinných environmentálnych noriem. Vyššiu úroveň ochrany životného prostredia možno dosiahnuť prostredníctvom investícií, ktoré idú nad rámec povinných noriem Únie. S cieľom stimulovať podniky, aby zlepšovali úroveň ochrany životného prostredia nad rámec týchto povinných noriem Únie, by sa na štátnu pomoc v tejto oblasti mala vzťahovať skupinová výnimka. Aby členské štáty neboli odradené od stanovovania povinných vnútroštátnych noriem, ktoré sú prísnejšie než zodpovedajúce normy Únie, takáto štátna pomoc by mala byť oslobodená bez ohľadu na existenciu povinných vnútroštátnych noriem, ktoré sú prísnejšie než normy Únie.

(57)

Pomoc by sa v zásade nemala poskytovať v prípade, že investície zabezpečia podnikom súlad s normami Únie, ktoré sú už prijaté, ale ešte nenadobudli účinnosť. V dôsledku štátnej pomoci však môžu podniky zlepšovať svoje environmentálne správanie, ak ich takáto štátna pomoc stimuluje k tomu, aby sa prispôsobili budúcim normám Únie predtým, než takéto normy nadobudnú účinnosť a pokiaľ sa takéto normy neuplatňujú s retroaktívnym účinkom. Pomoc pre podniky na prispôsobenie sa budúcim normám Únie môže viesť k dosiahnutiu vysokej úrovne ochrany životného prostredia skôr, a na takúto pomoc by sa preto mala vzťahovať skupinová výnimka.

(58)

V rámci stratégie Európa 2020 si Únia stanovila cieľ dosiahnuť 20-percentné zvýšenie energetickej efektívnosti do roku 2020 a najmä prijala smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2012/27/EÚ o energetickej efektívnosti, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 2009/125/ES a 2010/30/EÚ a ktorou sa zrušujú smernice 2004/8/ES a 2006/32/ES (20), ktorou sa zriaďuje spoločný rámec na podporu energetickej efektívnosti v Únii, pričom sa sleduje celkový cieľ dosiahnuť najmenej 20 % úsporu primárnej energetickej spotreby Únie. Na zjednodušenie dosiahnutia týchto cieľov by sa na opatrenia, ktoré podporujú energetickú efektívnosť, vysokoúčinnú kombinovanú výrobu tepla a elektriny a energeticky účinné centralizované zásobovanie teplom a chladom mala vzťahovať skupinová výnimka.

(59)

Opatrenia na zvýšenie energetickej hospodárnosti budov zodpovedajú prioritám stratégie Európa 2020 týkajúcim sa posunu k nízkouhlíkovému hospodárstvu. Vzhľadom na absenciu integrovaného prístupu v oblasti energetickej hospodárnosti budov môže sa v prípade týchto investícií vyskytovať problém nedostatočného financovania, čo si vyžaduje väčšiu mobilizáciu obmedzených verejných zdrojov. Členské štáty by preto mali mať možnosť podporovať investície na zlepšenie energetickej hospodárnosti budov tým, že poskytnú pomoc vo forme priamych grantov vlastníkom alebo nájomcom budov v súlade so všeobecnými ustanoveniami o opatreniach na zlepšenie energetickej efektívnosti, ale aj vo forme úverov a záruk poskytovaných prostredníctvom finančných sprostredkovateľov vybratých na základe transparentného výberového mechanizmu v rámci osobitných ustanovení pre projekty energetickej hospodárnosti budov.

(60)

Aby sa dosiahli ciele Únie týkajúce sa energie z obnoviteľných zdrojov stanovené v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2009/28/ES z 23. apríla 2009 o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov energie a o zmene a doplnení a následnom zrušení smerníc 2001/77/ES a 2003/30/ES (21) a v rozsahu, v akom je potrebná dodatočná podpora navyše k regulačnému rámcu, akým je systém obchodovania Únie s emisnými kvótami podľa smernice 2003/87/ES Európskeho parlamentu a Rady z 13. októbra 2003 o vytvorení systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v Spoločenstve, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 96/61/ES (22), by sa na pomoc poskytnutú na investície na podporu energie z obnoviteľných zdrojov mala vzťahovať skupinová výnimka.

(61)

Vzhľadom na obmedzené narúšanie obchodu a hospodárskej súťaže by sa skupinová výnimka mala vzťahovať aj na prevádzkovú pomoc pre malé zariadenia vyrábajúce energiu z obnoviteľných zdrojov za predpokladu, že budú splnené presne stanovené podmienky. Na prevádzkovú pomoc pre väčšie zariadenia by sa skupinová výnimka mala vzťahovať len vtedy, ak narušenia hospodárskej súťaže budú obmedzené. Na takúto prevádzkovú pomoc sa preto skupinová výnimka môže vzťahovať vtedy, keď je pomoc poskytnutá na nové a inovačné technológie, ak je pomoc poskytnutá na základe súťažného ponukového konania otvoreného najmenej pre jednu takúto technológiu používajúcu mechanizmus, ktorý vystavuje výrobcov energie z obnoviteľných zdrojov trhovým cenám. Celková pomoc poskytnutá na tomto základe nemôže byť poskytnutá na viac než 5 % plánovanej novej elektrickej kapacity z obnoviteľných zdrojov energie. Na pomoc poskytnutú prostredníctvom ponukových konaní otvorených pre všetky technológie energie z obnoviteľných zdrojov by sa mala v plnom rozsahu vzťahovať skupinová výnimka. Schémy prevádzkovej pomoci by mali byť v zásade otvorené pre všetky krajiny EHP a zmluvné strany Energetického spoločenstva, aby sa obmedzili celkové rušivé účinky. Členské štáty sa vyzývajú, aby pred tým, ako umožnia cezhraničnú podporu, zvážili zavedenie mechanizmu spolupráce. Pri neexistencii mechanizmu spolupráce sa energia vyrobená v zariadeniach v iných krajinách nebude rátať do och vnútroštátneho cieľa v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov. Vzhľadom na tieto obmedzenia by členským štátom mal byť poskytnutý dostatočný čas vopred, aby vypracovali vhodné podporné schémy, ktoré budú otvorené pre iné krajiny. Takéto otvorenie preto nie je podmienkou pre oslobodenie od notifikačnej povinnosti, ak nie je vyžadované na základe zmluvy.

(62)

Pokiaľ ide o pomoc na výrobu vodnej energie, jej vplyv môže byť dvojaký. Na jednej strane má pozitívny vplyv, pokiaľ ide o nízke emisie skleníkových plynov, a na druhej strane môže mať negatívny vplyv na vodné systémy a biodiverzitu. Preto by členské štáty mali pri poskytovaní pomoci v oblasti vodnej energie dodržiavať smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES z 23. októbra 2000, ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia Spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva (23), a najmä článok 4 ods. 7, v ktorom sa stanovujú kritériá týkajúce sa umožnenia nových zmien vodného útvaru.

(63)

Pomoc by sa mala udeliť len udržateľným formám energie z obnoviteľných zdrojov. Toto nariadenie by sa na pomoc na biopalivá malo vzťahovať len v takom rozsahu, v akom sa poskytuje na udržateľné biopalivá v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/28/ES. Pomoc na biopalivá získané z potravín by mala byť z pôsobnosti tohto nariadenia vyňatá s cieľom motivovať posun smerom k výrobe pokročilejších foriem biopalív. Pomoc na biopalivá, na ktoré sa vzťahuje povinnosť týkajúca sa dodávania alebo prímesí, by mala byť z rozsahu skupinovej výnimky vyňatá, pretože vyššie uvedená právna povinnosť môže poskytovať dostatočnú motiváciu na investovanie do týchto typov energie z obnoviteľných zdrojov.

(64)

Pomoc vo forme daňových úľav podľa smernice Rady 2003/96/ES z 27. októbra 2003 o reštrukturalizácii právneho rámca spoločenstva pre zdaňovanie energetických výrobkov a elektriny (24) v prospech ochrany životného prostredia, na ktorú sa vzťahuje toto nariadenie, môže mať nepriamy pozitívny vplyv na životné prostredie. Environmentálne dane by však mali odrážať náklady na emisie, ktoré znáša spoločnosť, keďže daňové úľavy môžu mať na tento cieľ nepriaznivý vplyv. Zdá sa preto vhodné obmedziť ich trvanie na obdobie uplatňovania tohto nariadenia. Po uplynutí tohto obdobia by členské štáty mali opätovne prehodnotiť primeranosť príslušných daňových úľav. S cieľom minimalizovať narušenie hospodárskej súťaže by sa pomoc mala poskytovať rovnakým spôsobom všetkým konkurentom, ktorých faktická situácia sa posúdi ako podobná. Aby sa neskreslil cenový signál, ktorý má podnikom dávať environmentálna daň, členské štáty by mali mať možnosť koncipovať schému daňových úľav na základe mechanizmu vyplácania pevne stanovenej ročnej sumy kompenzácie (vrátenie dane).

(65)

Vzhľadom na zásadu „znečisťovateľ platí“ by náklady na opatrenia proti znečisteniu mal znášať znečisťovateľ, ktorý znečistenie spôsobuje. Pomoc na rekultiváciu znečistených plôch je odôvodnená v prípadoch, keď osobu zodpovednú za znečisťovanie podľa platných právnych predpisov nie je možné identifikovať. Mali by sa však uplatňovať podmienky týkajúce sa environmentálnej zodpovednosti pri prevencii a odstraňovaní environmentálnych škôd, ako sú vymedzené v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2004/35/ES z 21. apríla 2004 o environmentálnej zodpovednosti pri prevencii a odstraňovaní environmentálnych škôd (25), zmenenej smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2006/21/ES z 15. marca 2006 o nakladaní s odpadom z ťažobného priemyslu, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2004/35/ES (26) a smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/31/ES z 23. apríla 2009 o geologickom ukladaní oxidu uhličitého a o zmene a doplnení smernice Rady 85/337/EHS, smerníc Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES, 2001/80/ES, 2004/35/ES, 2006/12/ES, 2008/1/ES a nariadenia (ES) č. 1013/2006 (27). Na tento typ pomoci by sa preto za určitých podmienok mala vzťahovať skupinová výnimka, aby sa uľahčila náprava existujúcich environmentálnych škôd.

(66)

V súlade s hierarchiou odpadového hospodárstva stanovenou v rámcovej smernici Únie o odpade sú v siedmom environmentálnom akčnom programe opätovné použitie a recyklácia identifikované ako kľúčové priority environmentálnej politiky Európskej únie. Štátna pomoc na tieto činnosti môže prispieť k ochrane životného prostredia za predpokladu, že je dodržaný článok 4 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES z 19. novembra 2008 o odpade a o zrušení určitých smerníc (rámcová smernica o odpade) (28). Takáto pomoc by navyše nemala nepriamo oslobodzovať znečisťovateľov od povinností, ktoré im vyplývajú z práva Únie, ani od zaťaženia, ktoré by sa malo považovať za bežné náklady podniku. Na pomoc na podporu takýchto činností by sa preto mala vzťahovať skupinová výnimka aj vtedy, keď sa týka odpadu iných podnikov a keď by inak v súvislosti so spracúvanými materiálmi došlo k ich vyhodeniu alebo menej ekologickému opätovnému použitiu.

(67)

Moderná energetická infraštruktúra je základným predpokladom tak integrovaného trhu s energiou, ako aj schopnosti Únie dosahovať ciele v oblasti klímy a energetiky. K hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti členských štátov a Únie ako celku prispieva najmä výstavba a modernizácia infraštruktúry v podporovaných regiónoch, a to tým, že podporuje investície a vytváranie pracovných miest, ako aj fungovanie trhov s energiou v najviac znevýhodnených oblastiach. S cieľom obmedziť všetky neprípustné rušivé účinky takejto pomoci by sa skupinová výnimka mala vzťahovať len na tú pomoc na infraštruktúru, ktorá podlieha právnym predpisom vnútorného trhu s energiou a je s nimi v súlade.

(68)

Environmentálne štúdie môžu pomôcť pri určovaní investícií potrebných na dosiahnutie vyššej úrovne ochrany životného prostredia. Preto by sa na štátnu pomoc na podporu realizácie environmentálnych štúdií, ktorých cieľom je podpora investícií na ochranu životného prostredia, patriacu do pôsobnosti tohto nariadenia, mala vzťahovať skupinová výnimka. Keďže energetické audity sú pre veľké podniky povinné, nemali by byť podporované zo štátnej pomoci.

(69)

V súlade s článkom 107 ods. 2 písm. b) zmluvy je pomoc určená na náhradu škody spôsobenej prírodnými katastrofami zlučiteľná s vnútorným trhom. Aby sa zabezpečila právna istota, je nevyhnutné vymedziť druh udalostí, ktoré môžu predstavovať prírodnú katastrofu, na ktorú sa na základe tohto nariadenia vzťahuje výnimka. Za udalosti, ktoré predstavujú prírodné katastrofy, by sa na účely tohto nariadenia mali považovať zemetrasenia, zosuvy pôdy, povodne, najmä povodne zapríčinené rozvodnenými riekami alebo jazerami, lavíny, tornáda, hurikány, sopečné erupcie a plošné požiare prírodného pôvodu. Za prírodné katastrofy v zmysle článku 107 ods. 2 zmluvy by sa nemali považovať škody spôsobené nepriaznivým počasím, ako je mráz, krupobitie, ľad, dážď alebo sucho, ktoré sa vyskytujú pravidelnejšie. S cieľom zaistiť, aby sa na pomoc poskytnutú na náhradu škody spôsobenej prírodnými katastrofami skutočne vzťahovala skupinová výnimka, mali by sa v tomto nariadení stanoviť podmienky na základe zaužívanej praxe, ktorých splnenie zabezpečí, aby sa na schémy pomoci na náhradu škody spôsobenej prírodnými katastrofami vzťahovala skupinová výnimka. Tieto podmienky by sa predovšetkým mali vzťahovať na formálne uznanie povahy udalosti za prírodnú katastrofu príslušnými orgánmi členských štátov a na stanovenie priamej príčinnej súvislosti medzi prírodnou katastrofou a škodou, ktorú utrpel podnik, ktorý je príjemcom pomoci a ktorý môže byť aj podnikom v ťažkostiach, a malo by sa nimi zaistiť, že nedôjde k nadmernej náhrade škody. Náhrada škody by nemala presiahnuť úroveň potrebnú na to, aby príjemca mohol dosiahnuť situáciu prevládajúcu pred katastrofou.

(70)

Pomoc na leteckú a námornú osobnú dopravu má sociálnu povahu, ak je určená na riešenie problému kontinentálneho spojenia pre obyvateľov vzdialených regiónov tým spôsobom, že sa im znížia určité náklady na cestovné lístky. To môže byť prípad najvzdialenejších regiónov, Malty, Cypru, Ceuty a Melilly, ďalších ostrovov, ktoré patria k územiu niektorého členského štátu, a riedko osídlených oblastí. Ak niektorý vzdialený región spája s Európskym hospodárskym priestorom viacero dopravných trás vrátane nepriamych, pomoc by sa mala umožniť pre všetky tieto trasy a pre dopravu uskutočňovanú všetkými dopravcami prevádzkujúcimi dopravu na týchto trasách. Pomoc by sa mala udeľovať na nediskriminačnom základe, pokiaľ ide o totožnosť dopravcu alebo druh služby, a môže zahŕňať pravidelné, charterové, ako aj nízkonákladové služby.

(71)

Širokopásmová prepojiteľnosť má strategický význam tak pre dosiahnutie cieľov stratégie Európa 2020, ktorými sú inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast a inovácie, ako aj pre sociálnu a územnú súdržnosť (29). Cieľom investičnej pomoci na širokopásmovú infraštruktúru je podporiť zavádzanie takejto infraštruktúry a súvisiace stavebno-inžinierske práce v oblastiach, v ktorých neexistuje žiadna porovnateľná infraštruktúra a v ktorých ani nie je pravdepodobné, že ju tam prevádzkovatelia na trhu v blízkej budúcnosti zavedú. Podľa skúseností Komisie takáto investičná pomoc nespôsobuje neprípustné narušenie obchodu ani hospodárskej súťaže za predpokladu, že sú splnené určité podmienky. Cieľom týchto podmienok by predovšetkým malo byť obmedzenie narušenia hospodárskej súťaže tým, že pomoc bude podliehať technologicky neutrálnemu súťažnému výberovému konaniu a že sa zabezpečí veľkoobchodný prístup k takto podporovaným sieťam, pričom sa zohľadňuje pomoc poskytnutá prevádzkovateľovi siete. Hoci sa za určitých podmienok virtuálny uvoľnený prístup môže považovať za ekvivalent fyzického uvoľneného prístupu, kým sa nenadobudnú ďalšie skúseností je potrebné pri každom prípade posúdiť, či by sa konkrétny nefyzický alebo virtuálny veľkoobchodný prístupový produkt mal považovať za ekvivalent uvoľneného prístupu k účastníckemu vedeniu medenej alebo optickej siete. Z tohto dôvodu a dovtedy, kým pri budúcich preskúmaniach nebude možné zohľadniť takéto skúsenosti s prípadmi individuálnej štátnej pomoci alebo skúsenosti nadobudnuté v regulačnom kontexte ex ante, by sa na účely uplatňovania súčasného nariadenia o skupinových výnimkách mal vyžadovať fyzický uvoľnený prístup. Ak je budúci vývoj nákladov a príjmov neistý a existuje značná asymetria informácií, členské štáty by mali prijať aj modely financovania, ktoré zahŕňajú monitorovanie a prvky spätného vymáhania poskytnutých prostriedkov, aby sa umožnilo vyrovnané rozdelenie neočakávaných ziskov. Aby malé miestne projekty neboli neprimerane zaťažené, mali by sa takéto modely zaviesť len v prípade projektov, ktoré presahujú minimálny strop.

(72)

Je možné, že mnohé opatrenia, ktoré členské štáty prijali v odvetví kultúry a zachovania kultúrneho dedičstva, nepredstavujú pomoc, pretože nespĺňajú všetky kritériá článku 107 ods. 1 zmluvy, a to napríklad z toho dôvodu, že príslušná činnosť nie je hospodárskou činnosťou alebo preto, že nie je dotknutý obchod medzi členskými štátmi. Pokiaľ sa na takéto opatrenia vzťahuje článok 107 ods. 1 zmluvy, kultúrne inštitúcie a projekty obyčajne nespôsobujú žiadne výrazné narušenie hospodárskej súťaže a v praxi sa ukázalo, že takáto pomoc má obmedzený vplyv na obchod. V článku 167 zmluvy sa uznáva význam podpory kultúry pre Úniu a jej členské štáty a stanovuje sa v ňom, že Únia by mala zohľadňovať kultúrne aspekty vo svojej činnosti vykonávanej v rámci iných ustanovení zmlúv, a to predovšetkým tak, aby sa rešpektovala a podporovala rozmanitosť jej kultúr. Keďže prírodné dedičstvo má často zásadný význam pri vytváraní dedičstva umeleckého a kultúrneho, zachovanie kultúrneho dedičstva v zmysle tohto nariadenia by sa malo chápať tak, že zahŕňa aj prírodné dedičstvo viazané na kultúrne dedičstvo alebo formálne uznané príslušnými verejnými orgánmi daného členského štátu. V pravidlách týkajúcich sa štátnej pomoci by sa mali uznať osobitosti kultúry a hospodárskych činností, ktoré s ňou súvisia, keďže kultúra má dvojakú povahu – na jednej strane je hospodárskym statkom, ktorý ponúka široké možnosti pre vytváranie bohatstva a pracovných miest, a na druhej strane je vyjadrením identít, hodnôt a významov, ktoré odrážajú a formujú naše spoločnosti. Mal by sa vypracovať zoznam oprávnených kultúrnych účelov a činností a mali by sa vymedziť oprávnené náklady. Skupinová výnimka by sa mala vzťahovať na investičnú aj prevádzkovú pomoc nepresahujúcu stanovené stropy za predpokladu, že je vylúčená nadmerná kompenzácia. Vo všeobecnosti platí, že na činnosti, ktoré napriek vykazovaniu kultúrnej črty majú kvôli vyššiemu potenciálu narušiť hospodársku súťaž prevažné komerčný charakter, ako napr. noviny a časopisy (tlačené alebo elektronické), by sa skupinová výnimka vzťahovať nemala. Okrem toho by zoznam oprávnených kultúrnych účelov a činností nemal zahŕňať komerčné činnosti, ako sú móda, dizajn a videohry.

(73)

Audiovizuálne diela zohrávajú dôležitú úlohu pri formovaní európskych identít a odzrkadľujú rôzne tradície členských štátov a regiónov. Napriek tomu, že existuje silná hospodárska súťaž medzi filmami produkovanými mimo Únie, európske filmy sa do obehu mimo ich krajiny pôvodu dostávajú len v obmedzenej miere, a to z dôvodu fragmentácie na vnútroštátne alebo regionálne trhy. Toto odvetvie charakterizujú vysoké investičné náklady a vnímaná nedostatočná ziskovosť z dôvodu obmedzenej veľkosti publika a ťažkostí s dodatočným súkromným financovaním. Kvôli týmto faktorom vypracovala Komisia osobitné kritériá na posúdenie nevyhnutnosti, primeranosti a adekvátnosti pomoci pre tvorbu scenárov, rozvoj, produkciu, distribúciu a propagáciu audiovizuálnych diel. Nové kritériá boli stanovené v oznámení Komisie o štátnej pomoci pre filmy a iné audiovizuálne diela (30) a mali by sa odzrkadliť v pravidlách skupinových výnimiek pre schémy pomoci na audiovizuálne diela. Vyššie intenzity pomoci sú odôvodnené v prípade cezhraničných produkcií a koprodukcií, pri ktorých je pravdepodobnejšie, že sa budú distribuovať do viacerých členských štátov.

(74)

Na opatrenia investičnej pomoci na športové infraštruktúry by sa mala vzťahovať skupinová výnimka, ak spĺňajú podmienky stanovené v tomto nariadení a ak predstavujú štátnu pomoc. Je možné, že mnohé opatrenia, ktoré členské štáty prijali v odvetví športu, nepredstavujú štátnu pomoc, pretože príjemca nevykonáva hospodársku činnosť alebo nie je dotknutý obchod medzi členskými štátmi. Za určitých okolností môže ísť o opatrenia pomoci, ktoré majú čisto miestnu povahu alebo ktoré sú prijímané v oblasti amatérskeho športu. V článku 165 zmluvy sa uznáva dôležitosť podpory európskych záležitostí týkajúcich sa športu, pričom sa zohľadňuje osobitná povaha športu, jeho štruktúr založených na dobrovoľnosti, ako aj jeho spoločenská a vzdelávacia úloha. Na pomoc na infraštruktúry, ktoré slúžia na viac než jeden účel rekreácie, a teda sú multifunkčné, by sa takisto mala vzťahovať skupinová výnimka. Na pomoc na multifunkčné infraštruktúry v oblasti cestovného ruchu, ako sú zábavné parky a hotelové zariadenia, by sa však mala vzťahovať výnimka, iba ak je táto pomoc súčasťou schémy regionálnej pomoci zameranej na činnosti spojené s cestovným ruchom v podporovanom regióne, ktoré majú mimoriadne pozitívny účinok na regionálny rozvoj. Podmienky zlučiteľnosti týkajúce sa pomoci na športové a multifunkčné infraštruktúry by mali zabezpečiť predovšetkým otvorený a nediskriminačný prístup k infraštruktúram a spravodlivý postup udeľovania koncesií tretím stranám na výstavbu, modernizáciu a/alebo prevádzku infraštruktúry v súlade s príslušnými ustanoveniami práva Únie a judikatúrou Únie. Ak športovú infraštruktúru používajú profesionálne športové kluby, cenové podmienky na používanie infraštruktúry týmito klubmi by mali byť verejne prístupné s cieľom zabezpečiť transparentnosť a rovnaké zaobchádzanie s používateľmi. Malo by sa zaistiť, že nedôjde k nadmernej kompenzácii.

(75)

Ako sa zdôrazňuje v záveroch Európskej rady zo 17. júna 2010, ktoré potvrdzujú stratégiu Európa 2020 (31), snahy by mali mať za cieľ riešiť hlavné problematické miesta obmedzujúce rast na úrovni EÚ vrátane tých, ktoré súvisia s fungovaním vnútorného trhu a infraštruktúry. Dostupnosť miestnych infraštruktúr je dôležitým predpokladom pre rozvoj podnikania a spotrebiteľského prostredia a pre modernizáciu a rozvoj priemyselnej základne, aby za zabezpečilo úplné fungovanie vnútorného trhu, ako sa uvádza v odporúčaní Rady o hlavných smeroch hospodárskych politík členských štátov a Únie (32), ktoré tvoria súčasť integrovaných usmernení stratégie Európa 2020. Takéto infraštruktúry, ktoré sa sprístupnia zainteresovaným stranám na otvorenom, transparentnom a nediskriminačnom základe, umožňujú vytvoriť prostredie priaznivo naklonené súkromným investíciám a rastu, čím pozitívne prispievajú k cieľom spoločného záujmu, najmä k prioritám a cieľom stratégie Európa 2020 (33), pričom riziko narušenia ostáva nízke. Viaceré opatrenia, ktoré prijali členské štáty v súvislosti s miestnymi infraštruktúrami, nepredstavujú pomoc, pretože nespĺňajú všetky kritériá článku 107 ods. 1 zmluvy, napr. preto, že príjemca nevykonáva hospodársku činnosť, pretože opatrenia neovplyvňujú obchod medzi členskými štátmi, alebo ide o opatrenie predstavujúce náhradu za službu všeobecného hospodárskeho záujmu, ktorá spĺňa všetky kritériá judikatúry vo veci Altmark (34). Ak však financovanie takýchto miestnych infraštruktúr predstavuje štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 zmluvy, takáto pomoc by mala byť oslobodená od notifikačnej povinnosti vtedy, pokiaľ sa poskytujú len malé sumy pomoci.

(76)

Keďže pomoc na iné druhy infraštruktúr môže podliehať osobitným a dobre vymedzeným kritériám, ktorými sa zabezpečuje jej zlučiteľnosť s vnútorným trhom, ustanovenia tohto nariadenia týkajúce sa pomoci pre miestne infraštruktúry by sa nemali uplatňovať na tieto druhy infraštruktúr: výskumné infraštruktúry, inovačné zoskupenia, energeticky efektívne centralizované zásobovanie teplom a chladom, energetické infraštruktúry, recyklácia a opätovné použitie odpadu, širokopásmové infraštruktúry, kultúra a zachovanie kultúrneho dedičstva, športové a multifunkčné rekreačné infraštruktúry, letiská a prístavy.

(77)

V nadväznosti na skúsenosti Komisie v tejto oblasti by sa politika v oblasti štátnej pomoci mala pravidelne preskúmavať. Obdobie uplatňovania tohto nariadenia by preto malo byť obmedzené. Je vhodné stanoviť prechodné ustanovenia vrátane pravidiel uplatniteľných na oslobodené schémy pomoci ku koncu obdobia uplatňovania tohto nariadenia. Takéto pravidlá by mali poskytnúť členským štátom čas na prispôsobenie sa budúcemu režimu. Obdobie prispôsobenia by sa však nemalo uplatňovať na schémy regionálnej pomoci vrátane schém regionálnej pomoci na rozvoj miest, v prípade ktorých musí výnimka skončiť k dátumu skončenia platnosti schválených máp regionálnej pomoci, a na niektoré schémy pomoci vo forme rizikového financovania,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

OBSAH

KAPITOLA I

Spoločné ustanovenia15

KAPITOLA II

Monitorovanie36

KAPITOLA III

Osobitné ustanovenia pre rôzne kategórie pomoci37

Oddiel 1 –

Regionálna pomoc37

Oddiel 2 –

Pomoc pre MSP41

Oddiel 3 –

Pomoc na uľahčenie prístupu k financovaniu pre MSP43

Oddiel 4 –

Pomoc na výskum, vývoj a inovácie47

Oddiel 5 –

Pomoc na podporu vzdelávania51

Oddiel 6 –

Pomoc na znevýhodnených pracovníkov a pracovníkov so zdravotným postihnutím52

Oddiel 7 –

Pomoc na ochranu životného prostredia53

Oddiel 8 –

Pomoc na náhradu škody spôsobenej určitými prírodnými katastrofami62

Oddiel 9 –

Sociálna pomoc na dopravu obyvateľov vzdialených regiónov63

Oddiel 10 –

Pomoc na širokopásmové infraštruktúry63

Oddiel 11 –

Pomoc na kultúru a zachovanie kultúrneho dedičstva64

Oddiel 12 –

Pomoc na športové a multifunkčné rekreačné infraštruktúry67

Oddiel 13 –

Pomoc na miestne infraštruktúry68

KAPITOLA IV

Záverečné ustanovenia68

KAPITOLA I

SPOLOČNÉ USTANOVENIA

Článok 1

Rozsah pôsobnosti

1.   Toto nariadenie sa uplatňuje na tieto kategórie pomoci:

a)

regionálna pomoc;

b)

pomoc pre MSP vo forme investičnej pomoci a prevádzkovej pomoci a pomoc pre MSP na uľahčenie prístupu k financovaniu;

c)

pomoc na ochranu životného prostredia;

d)

pomoc na výskum, vývoj a inovácie;

e)

pomoc na podporu vzdelávania;

f)

pomoc na prijímanie do zamestnania a zamestnávanie znevýhodnených pracovníkov a pracovníkov so zdravotným postihnutím;

g)

pomoc na náhradu škody spôsobenej určitými prírodnými katastrofami;

h)

sociálna pomoc na dopravu obyvateľov vzdialených regiónov;

i)

pomoc na širokopásmové infraštruktúry;

j)

pomoc na kultúru a zachovanie kultúrneho dedičstva;

k)

pomoc na športové a multifunkčné rekreačné infraštruktúry; a

l)

pomoc na miestne infraštruktúry.

2.   Toto nariadenie sa neuplatňuje na:

a)

schémy podľa oddielov 1 (s výnimkou článku 15), 2, 3, 4, 7 (s výnimkou článku 44) a 10 kapitoly III tohto nariadenia, ak priemerný ročný rozpočet na štátnu pomoc presahuje 150 mil. EUR, počínajúc šesť mesiacov po ich nadobudnutí účinnosti. Komisia môže rozhodnúť o tom, že toto nariadenie sa naďalej uplatňuje na ktorékoľvek z týchto schém pomoci na dlhšie obdobie po tom, ako posúdi príslušný plán hodnotenia notifikovaný Komisii členským štátom, a to do 20 pracovných dní od nadobudnutia účinnosti schémy;

b)

akékoľvek zmeny schém uvedené v článku 1 ods. 2 písm. a) iné než zmeny, ktoré nemôžu ovplyvniť zlučiteľnosť schémy pomoci podľa tohto nariadenia alebo nemôžu výrazným spôsobom ovplyvniť obsah schváleného plánu hodnotenia;

c)

pomoc na činnosti súvisiace s vývozom do tretích krajín alebo členských štátov, konkrétne pomoc priamo súvisiacu s vyvážanými množstvami, so zriadením a prevádzkovaním distribučnej siete alebo inými bežnými výdavkami súvisiacimi s vývoznou činnosťou;

d)

pomoc, ktorá je podmienená uprednostňovaním používania domáceho tovaru pred tovarom dovážaným.

3.   Toto nariadenie sa neuplatňuje na:

a)

pomoc poskytovanú v odvetví rybolovu a akvakultúry podľa nariadenia Európskeho parlamentu a rady (EÚ) č. 1379/2013 z 11. decembra 2013 o spoločnej organizácii trhov s produktmi rybolovu a akvakultúry, ktorým sa menia nariadenia Rady (ES) č. 1184/2006 a (ES) č. 1224/2009 a zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 104/2000 (35), s výnimkou pomoci na podporu vzdelávania, pomoci pre MSP na uľahčenie prístupu k financovaniu, pomoci v oblasti výskumu a vývoja, pomoci na inovácie pre MSP a pomoci na znevýhodnených pracovníkov a pracovníkov so zdravotným postihnutím;

b)

pomoc poskytovanú v odvetví poľnohospodárskej prvovýroby s výnimkou kompenzácie dodatočných nákladov – iných ako nákladov na dopravu – v najvzdialenejších regiónoch podľa článku 15 ods. 2 písm. b), pomoci pre MSP na poradenské služby, pomoci vo forme rizikového financovania, pomoci na výskum a vývoj, pomoci na inovácie pre MSP, pomoci na ochranu životného prostredia, pomoci na podporu vzdelávania a pomoci na znevýhodnených pracovníkov a pracovníkov so zdravotným postihnutím;

c)

pomoc poskytovanú podnikom pôsobiacim v sektore spracovania a marketingu poľnohospodárskych výrobkov, a to v týchto prípadoch:

i)

ak je výška pomoci stanovená na základe ceny alebo množstva takýchto výrobkov kúpených od prvovýrobcov alebo umiestnených na trh príslušnými podnikmi, alebo

ii)

ak je pomoc podmienená tým, že má byť čiastočne alebo úplne postúpená prvovýrobcom;

d)

pomoc na uľahčenie zatvorenia uhoľných baní neschopných konkurencie v zmysle rozhodnutia Rady 2010/787;

e)

kategórie regionálnej pomoci vyňaté v článku 13.

Ak podnik pôsobí vo vylúčených sektoroch uvedených v prvom pododseku písm. a), b) alebo c) a v sektoroch, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia, toto nariadenie sa uplatňuje na pomoc poskytovanú v súvislosti s týmito ďalšími sektormi alebo na tieto ďalšie činnosti pod podmienkou, že členské štáty zabezpečia prostredníctvom primeraných prostriedkov, ako je oddelenie činností alebo rozlíšenie nákladov, aby činnosti vykonávané vo vylúčených sektoroch neboli podporované z pomoci poskytnutej v súlade s týmto nariadením.

4.   Toto nariadenie sa neuplatňuje na:

a)

schémy pomoci, ktoré výslovne nevylučujú vyplatenie individuálnej pomoci podniku, voči ktorému je nárokované vrátenie pomoci na základe predchádzajúceho rozhodnutia Komisie, v ktorom bola táto pomoc označená za neoprávnenú a nezlučiteľnú s vnútorným trhom; s výnimkou schém pomoci na náhradu škody spôsobenej určitými prírodnými katastrofami;

b)

pomoc ad hoc v prospech podniku v zmysle písm. a);

c)

pomoc pre podniky v ťažkostiach, s výnimkou schém pomoci na náhradu škody spôsobenej určitými prírodnými katastrofami.

5.   Toto nariadenie sa neuplatňuje na opatrenia štátnej pomoci, ktorých samotný obsah alebo podmienky s nimi spojené alebo ich metódy financovania predstavujú neoddeliteľné porušenie právnych predpisov Únie, a to najmä:

a)

opatrenia pomoci, pri ktorých je poskytnutie pomoci podmienené povinnosťou, aby príjemca mal hlavné sídlo v príslušnom členskom štáte alebo aby bol usadený predovšetkým v príslušnom členskom štáte; požiadavka mať prevádzkareň alebo pobočku v členskom štáte poskytujúcom pomoc v čase vyplatenia pomoci je však dovolená;

b)

opatrenia pomoci, pri ktorých je poskytnutie pomoci podmienené povinnosťou, aby príjemca používal domáce výrobky alebo služby;

c)

opatrenia pomoci obmedzujúce možnosť príjemcov využívať výsledky výskumu, vývoja a inovácií v iných členských štátoch.

Článok 2

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov:

1.

„pomoc“ je každé opatrenie, ktoré spĺňa všetky kritériá stanovené v článku 107 ods. 1 zmluvy;

2.

„malé a stredné podniky“ alebo „MSP“ sú podniky spĺňajúce kritériá stanovené v prílohe I;

3.

„pracovník so zdravotným postihnutím“ je každá osoba, ktorá:

a)

je uznaná za osobu so zdravotným postihnutím v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi; alebo

b)

má dlhodobé telesné, duševné, intelektuálne alebo zmyslové postihnutie (postihnutia), ktoré v súčinnosti s rôznymi prekážkami môže brániť jej plnému a účinnému zapojeniu do pracovného prostredia na rovnakom základe s ostatnými pracovníkmi;

4.

„znevýhodnený pracovník“ je každá osoba, ktorá:

a)

počas predchádzajúcich šiestich mesiacov nemala pravidelne platené zamestnanie; alebo

b)

je vo veku 15 až 24 rokov; alebo

c)

nedosiahla vyššie stredoškolské alebo odborné vzdelanie (Medzinárodná štandardná klasifikácia vzdelania 3) alebo osoba, ktorá pred menej než dvoma rokmi ukončila povinnú školskú dochádzku a ktorá predtým nezískala svoje prvé pravidelne platené zamestnanie; alebo

d)

je staršia ako 50 rokov; alebo

e)

žije ako osamelá dospelá osoba s jednou odkázanou osobou alebo s viacerými odkázanými osobami; alebo

f)

pracuje v odvetví alebo povolaní v členskom štáte, kde je rodová nerovnosť najmenej o 25 % vyššia ako priemerná rodová nerovnosť vo všetkých hospodárskych odvetviach daného členského štátu, a patrí do takejto menšinovej rodovej skupiny; alebo

g)

je členom etnickej menšiny v rámci členského štátu a ktorá musí rozvíjať svoje jazykové, odborné znalosti alebo budovať profil pracovných skúseností za účelom zlepšenia svojich možností získať stabilné zamestnanie;

5.

„doprava“ je preprava cestujúcich leteckou, námornou, cestnou, železničnou alebo vnútrozemskou vodnou dopravou alebo služby nákladnej dopravy v prenájme alebo za úhradu;

6.

„náklady na dopravu“ sú náklady na dopravu v prenájme alebo za úhradu, ktoré skutočne zaplatil príjemca za trasu, zahŕňajúce:

a)

poplatky za dopravu, náklady na manipuláciu a dočasné skladovanie, pokiaľ tieto náklady súvisia s trasou;

b)

náklady na poistné, ktoré sa vzťahuje na náklad;

c)

dane, clá alebo poplatky, ktoré sa vzťahujú na náklad a v náležitých prípadoch na nosnosť, v mieste pôvodu, ako aj v mieste určenia; a

d)

náklady na bezpečnostné kontroly, prirážky na zvýšené náklady na palivo;

7.

„vzdialené regióny“ sú najvzdialenejšie regióny, Malta, Cyprus, Ceuta a Melilla, ostrovy, ktoré sú súčasťou územia členského štátu a riedko osídlené oblasti;

8.

„marketing poľnohospodárskych výrobkov“ je prechovávanie alebo vystavovanie výrobku na účely jeho predaja, ponúkanie výrobku na predaj, jeho dodanie alebo akýkoľvek iný spôsob umiestňovania výrobku na trh, s výnimkou prvého predaja od prvovýrobcu obchodníkom alebo spracovateľom a akejkoľvek činnosti, ktorou sa výrobok pripravuje na takýto prvý predaj; predaj od prvovýrobcu konečným spotrebiteľom sa považuje za marketing, ak sa uskutoční v osobitných priestoroch vyhradených na tento účel;

9.

„poľnohospodárska prvovýroba“ je výroba výrobkov rastlinnej a živočíšnej výroby, uvedených v prílohe I k zmluve bez toho, aby došlo k akejkoľvek ďalšej operácii, ktorou by sa zmenila povaha takýchto výrobkov;

10.

„spracovanie poľnohospodárskych výrobkov“ je akékoľvek pôsobenie na poľnohospodársky výrobok, výsledkom ktorého je takisto poľnohospodársky výrobok, s výnimkou poľnohospodárskych činností potrebných na prípravu živočíšneho alebo rastlinného výrobku na prvý predaj;

11.

„poľnohospodárske výrobky“ sú výrobky vymenované v prílohe I k zmluve, s výnimkou produktov rybolovu a akvakultúry uvedených v prílohe I k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1379/2013 z 11. decembra 2013;

12.

„najvzdialenejšie regióny“ sú regióny vymedzené v článku 349 zmluvy. V súlade s rozhodnutím Európskej rady 2010/718/EÚ ostrov Svätý Bartolomej od 1. januára 2012 už viac nepatrí medzi najvzdialenejšie regióny. V súlade s rozhodnutím Európskej rady 2012/419/EÚ patrí Mayotte od 1. januára 2014 medzi najvzdialenejšie regióny;

13.

„uhlie“ je vysokokvalitné, strednekvalitné a nízkokvalitné uhlie kategórie A a B v zmysle medzinárodného kodifikačného systému pre uhlie, ktorý stanovila Európska hospodárska komisia OSN a ktorý je objasnený v rozhodnutí Komisie z 10. decembra 2010 o štátnej pomoci na uľahčenie zatvorenia uhoľných baní neschopných konkurencie (36);

14.

„individuálna pomoc“ je:

i)

pomoc ad hoc a

ii)

poskytnutie pomoci jednotlivým príjemcom na základe schémy pomoci;

15.

„schéma pomoci“ je každý akt, na základe ktorého možno bez toho, aby boli potrebné ďalšie vykonávacie opatrenia, poskytnúť individuálnu pomoc podnikom definovaným v danom akte všeobecným a abstraktným spôsobom a každý akt, na základe ktorého možno pomoc, ktorá nie je viazaná na osobitný projekt, poskytnúť jednému alebo niekoľkým podnikom na neurčené obdobie a/alebo v neurčenej výške;

16.

„plán hodnotenia“ je dokument obsahujúci najmenej tieto minimálne prvky: účely schémy pomoci, ktorá sa má hodnotiť, hodnotiace otázky, ukazovatele výsledkov, plánovanú metodiku na uskutočnenie hodnotenia, požiadavky na zhromažďovanie údajov, navrhovaný časový harmonogram hodnotenia vrátane dátumu predloženia záverečnej hodnotiacej správy, opis nezávislého orgánu, ktorý uskutočňuje hodnotenie, alebo kritériá, ktoré sa použijú na jeho výber, a spôsoby zabezpečenia zverejnenia hodnotenia;

17.

„pomoc ad hoc“ je pomoc, ktorá sa neposkytuje na základe schémy pomoci;

18.

„podnik v ťažkostiach“ je podnik, v súvislosti s ktorým sa vyskytne aspoň jedna z týchto okolností:

a)

v prípade spoločnosti s ručením obmedzeným (inej ako MSP, ktorý existuje menej ako tri roky, alebo, na účely oprávnenosti na pomoc vo forme rizikového financovania, MSP do siedmich rokov od jeho prvého komerčného predaja, ktorý spĺňa požiadavky rizikových finančných investícií v nadväznosti na hĺbkovú analýzu vykonanú vybratým finančným sprostredkovateľom), ak v dôsledku akumulovaných strát došlo k zániku viac ako polovice jej upísaného základného imania. Ide o prípad, keď odpočet akumulovaných strát od rezerv (a všetkých ostatných prvkov, ktoré sa vo všeobecnosti považujú za súčasť vlastných zdrojov spoločnosti) má za následok negatívnu kumulovanú sumu, ktorá presahuje polovicu upísaného základného imania. Na účely tohto ustanovenia „spoločnosť s ručením obmedzeným“ znamená najmä tie druhy spoločností, ktoré sú uvedené v prílohe I k smernici 2013/34/EÚ (37), a „základné imanie“ zahŕňa, ak je to vhodné, akékoľvek emisné ážio.

b)

V prípade spoločnosti, v ktorej aspoň niektorí spoločníci majú neobmedzené ručenie za dlh spoločnosti (inej ako MSP, ktorý existuje menej ako tri roky, alebo, na účely oprávnenosti na pomoc vo forme rizikového financovania, MSP do siedmich rokov od jeho prvého komerčného predaja, ktorý spĺňa požiadavky rizikových finančných investícií v nadväznosti na hĺbkovú analýzu vykonanú vybratým finančným sprostredkovateľom), ak v dôsledku akumulovaných strát došlo k zániku viac ako polovice jej imania, ako je zaznamenané v účtovnej závierke spoločnosti. Na účely tohto ustanovenia „spoločnosť, v ktorej aspoň niektorí spoločníci majú neobmedzené ručenie za dlh spoločnosti“ znamená najmä tie druhy spoločností, ktoré sú uvedené v prílohe II k smernici 2013/34/EÚ.

c)

Keď je podnik predmetom kolektívneho konkurzného konania alebo spĺňa kritériá domácich právnych predpisov na to, aby sa stal predmetom kolektívneho konkurzného konania na žiadosť svojich veriteľov.

d)

Keď podnik dostal pomoc na záchranu a ešte neuhradil úver alebo nevypovedal záruku, alebo ak dostal pomoc na reštrukturalizáciu a stále podlieha reštrukturalizačnému plánu.

e)

V prípade podniku, ktorý nie je MSP, keď za posledné dva roky:

1.

účtovný pomer dlhu podniku k vlastnému kapitálu je vyšší než 7,5 a

2.

pomer EBITDA podniku k úrokovému krytiu je nižší ako 1,0.

19.

„povinnosť územnej viazanosti výdavkov“ je povinnosť vynaložiť minimálnu sumu a/alebo vykonať minimálnu úroveň výrobnej činnosti na konkrétnom území, ktorú príjemcom uložil orgán poskytujúci pomoc;

20.

„upravená výška pomoci“ je maximálna prípustná výška pomoci pre veľké investičné projekty, ktorá sa vypočíta podľa tohto vzorca:

maximálna výška pomoci = R × (A + 0,50 × B + 0 × C),

kde: R je maximálna intenzita pomoci uplatniteľná v danej oblasti stanovenej v schválenej mape regionálnej pomoci, ktorá je platná v deň poskytnutia pomoci a nezahŕňa zvýšenú intenzitu pomoci pre MSP; A je počiatočných 50 mil. EUR oprávnených nákladov, B je časť oprávnených nákladov od 50 mil. EUR do 100 mil. EUR a C je časť oprávnených nákladov nad 100 mil. EUR;

21.

„vratný preddavok“ je úver na projekt, ktorý sa poskytne v jednej splátke alebo vo viacerých splátkach a ktorého podmienky úhrady závisia od výsledku projektu;

22.

„ekvivalent hrubého grantu“ je výška pomoci, ak bola príjemcovi poskytnutá formou grantu, pred odpočítaním daní alebo iných platieb;

23.

„začatie prác“ je buď začiatok stavebných prác týkajúcich sa investície, alebo prvý právny záväzok objednať zariadenie alebo akýkoľvek iný záväzok, na základe ktorého je investícia nezvratná, podľa toho, čo nastane skôr. Nákup pozemku a prípravné práce, ako je získanie povolení a vypracovanie štúdií uskutočniteľnosti, sa nepokladá za začatie prác. V prípade prevzatia je „začatie prác“ okamih nadobudnutia aktív priamo súvisiacich s nadobudnutou prevádzkarňou;

24.

„veľké podniky“ sú podniky, ktoré nespĺňajú kritériá stanovené v prílohe I;

25.

„následná fiškálna schéma“ je schéma vo forme daňového zvýhodnenia, ktorá je upravenou verziou predchádzajúcej existujúcej schémy vo forme daňového zvýhodnenia a ktorá ju nahrádza;.

26.

„intenzita pomoci“ je brutto výška pomoci vyjadrená ako percento oprávnených nákladov pred odpočítaním daní alebo iných platieb;

27.

„podporované oblasti“ sú oblasti určené v schválenej mape regionálnej pomoci na obdobie od 1. 7. 2014 do 31. 12. 2020 v súlade s ustanoveniami článku 107 ods. 3 písm. a) a c) zmluvy;

28.

„dátum poskytnutia pomoci“ je dátum, kedy je príjemcovi priznané zákonné právo prijať pomoc v súlade s uplatniteľným vnútroštátnym právnym poriadkom;

29.

„hmotné aktíva“ sú aktíva pozostávajúce z pozemkov, budov a závodov, strojov a zariadení;

30.

„nehmotné aktíva“ sú aktíva, ktoré nemajú fyzickú alebo finančnú podobu, ako napr. patenty, licencie, know-how alebo iné duševné vlastníctvo;

31.

„mzdové náklady“ sú celková výška nákladov, ktoré musí príjemca pomoci reálne znášať v súvislosti s dotknutým pracovným miestom a ktoré zahŕňajú počas vymedzeného obdobia hrubú mzdu pred zdanením a povinné odvody, ako sú odvody do systému sociálneho zabezpečenia, náklady na starostlivosť o deti a rodičov;

32.

„čistý nárast počtu zamestnancov“ je čistý nárast počtu zamestnancov v dotknutej prevádzkarni v porovnaní s priemerom za dané časové obdobie, pričom všetky pracovné miesta zrušené počas tohto časového obdobia sa teda musia odpočítať a počet osôb zamestnaných na plný úväzok, čiastkový úväzok alebo ako sezónnych pracovníkov sa musí zohľadniť s ich podielmi ročných pracovných jednotiek;

33.

„vyhradená infraštruktúra“ je infraštruktúra, ktorá je vybudovaná pre vopred identifikovateľný podnik (podniky) a ktorá je prispôsobená jeho (ich) potrebám;

34.

„finančný sprostredkovateľ“ je akákoľvek finančná inštitúcia bez ohľadu na jej formu a vlastníctvo, a to vrátane fondu fondov, fondov súkromného kapitálu, verejných investičných fondov, bánk, inštitúcií poskytujúcich mikrofinancovanie a záručných spoločností;

35.

„trasa“ je presun tovaru z miesta pôvodu na miesto určenia, vrátane akýchkoľvek prechodných úsekov alebo etáp v rámci príslušného členského štátu alebo mimo neho, vykonaný použitím jedného alebo viacerých dopravných prostriedkov;

36.

„spravodlivá miera návratnosti (FRR)“ je očakávaná miera návratnosti zodpovedajúca rizikovo upravenej diskontnej sadzbe, ktorá odzrkadľuje úroveň rizika projektu a charakter a úroveň kapitálu, ktorý súkromní investori plánujú investovať;

37.

„celkové financovanie“ je celková výška investície do oprávneného podniku alebo projektu podľa oddielu 3 alebo na základe článkov 16 alebo 39 tohto nariadenia s výnimkou čisto súkromných investícií poskytovaných za trhových podmienok a mimo rozsahu pôsobnosti príslušného opatrenia štátnej pomoci;

38.

„súťažné ponukové konanie“ je nediskriminačné súťažné ponukové konanie, ktoré umožňuje účasť dostatočného počtu podnikov a v ktorom sa pomoc poskytuje buď na základe pôvodnej ponuky predloženej uchádzačom alebo na základe zúčtovacej ceny. Navyše rozpočet alebo objem prostriedkov súvisiacich so súťažným ponukovým konaním sú záväzne obmedzené, čo znamená, že pomoc sa nemôže poskytnúť všetkým uchádzačom;

39.

„prevádzkový zisk“ je rozdiel medzi diskontovanými príjmami a diskontovanými prevádzkovými nákladmi počas príslušnej doby životnosti investície, ak je tento rozdiel kladný. Prevádzkové náklady zahŕňajú náklady, ako napr. náklady na personál, materiál, zmluvné služby, komunikácie, energiu, údržbu, nájom a administratívu, ale na účely tohto nariadenia sú vylúčené náklady na odpisy a na financovanie, ak sa na ne vzťahovala investičná pomoc.

Vymedzenie pojmov uplatňujúce sa na regionálnu pomoc

40.

Vymedzenie pojmov uplatňujúcich sa na pomoc na širokopásmové infraštruktúry (oddiel 10) je uplatniteľné na príslušné ustanovenia o regionálnej pomoci.

41.

„regionálna investičná pomoc“ je regionálna pomoc poskytnutá na počiatočnú investíciu alebo na počiatočnú investíciu v prospech novej hospodárskej činnosti;

42.

„regionálna prevádzková pomoc“ je pomoc na zníženie bežných výdavkov podniku, ktoré nesúvisia s počiatočnou investíciou. Sem sú zahrnuté kategórie nákladov, ako sú náklady na personál, materiál, zmluvné služby, komunikácie, energiu, údržbu, nájom, administratívu atď., ale vylúčené sú náklady na odpisy a na financovanie, ak boli zahrnuté do oprávnených nákladov pri poskytnutí investičnej pomoci;

43.

„oceliarske odvetvie“ sú všetky činnosti súvisiace s výrobou jedného alebo viacerých z týchto výrobkov:

a)

surové železo a zliatiny železa:

surové železo pre oceliarstvo, zlievarenské a ostatné surové železo, zrkadlovina a vysokouhlíkový feromangán, bez ostatných zliatin železa;

b)

surové výrobky a polotovary zo železa, z obyčajnej alebo zo špeciálnej ocele:

tekutá oceľ liata alebo neliata do ingotov vrátane ingotov na kovanie polotovarov: sochory, bloky a ploštiny; predvalky a plechové tyče; za tepla valcované finálne výrobky zo železa, okrem výroby tekutej ocele na odlievanie z malých a stredne veľkých zlievarní;

c)

hotové výrobky vyrábané za tepla zo železa, z obyčajnej alebo zo špeciálnej ocele:

koľajnice, pražce, lodiarenské platne, samostatné platne, stropné nosníky, hrubé profily 80 mm a viac, štetovnice, tyče a profily do 80 mm a plocháče do 150 mm, valcovaný drôt, kruhové a štvorcové produkty pre rúry, za tepla valcované pruhy a pásy (vrátane pásov pre rúry), za tepla valcované plechy (povlakované alebo nepovlakované), tabule a plechy hrúbky 3 mm a viac, univerzálne tabule hrúbky 150 mm a viac, okrem drôtu a výrobkov z drôtu, hladkých tyčí a železných odliatkov;

d)

hotové výrobky dorábané za studena:

pocínované plechy, olovené plechy, čierne plechy, pozinkované plechy, ostatné povlakované plechy, za studena valcované plechy, elektroplechy a pásy na pocínovanie, za studena valcované plechy vo zvitkoch a v pásoch;

e)

rúry:

všetky bezšvové oceľové rúry, zvárané oceľové rúry s priemerom nad 406,4 mm;

44.

„odvetvie syntetických vlákien“ je:

a)

extrudovanie/texturizácia všetkých generických typov vlákien a priadze na báze polyesteru, polyamidu, akrylového vlákna alebo polypropylénu, bez ohľadu na ich konečné využitie, alebo

b)

polymerizácia (vrátane polykondenzácie), keď je na úrovni použitého zariadenia zavedená do extrúzie, alebo

c)

akýkoľvek doplnkový proces súvisiaci so súbežným zavedením kapacity extrudovania/texturizácie potenciálnym príjemcom alebo inou spoločnosťou v skupine, do ktorej patrí a ktorá je obvykle zapojená do tejto osobitnej podnikateľskej činnosti, na úrovni používaných zariadení;

45.

„odvetvie dopravy“ je preprava cestujúcich leteckou, námornou, cestnou alebo železničnou a vnútrozemskou vodnou dopravou alebo služby nákladnej dopravy v prenájme alebo za úhradu; „odvetvie dopravy“ konkrétnejšie znamená tieto činnosti v zmysle NACE Rev. 2:

a)

NACE 49: Pozemná doprava a doprava potrubím, okrem NACE 49.32 Taxislužba, 49.42 Sťahovacie služby, 49.5 Doprava potrubím;

b)

NACE 50: Vodná doprava;

c)

NACE 51: Letecká doprava, okrem NACE 51.22 Kozmická doprava;

46.

„schéma zameraná na obmedzený počet špecifických odvetví hospodárskej činnosti“ je schéma, ktorá sa vzťahuje na činnosti patriace do rozsahu pôsobnosti menej než piatich tried (štvormiestny číselný kód) štatistickej klasifikácie NACE Rev. 2;

47.

„činnosti cestovného ruchu“ sú tieto činnosti v zmysle NACE Rev. 2:

a)

NACE 55: Ubytovanie;

b)

NACE 56: Činnosti reštaurácií a pohostinstiev;

c)

NACE 79: Činnosti cestovných agentúr, rezervačné služby cestovných kancelárií a súvisiace činnosti;

d)

NACE 90: Tvorivé, umelecké a zábavné činnosti;

e)

NACE 91: Činnosti knižníc, archívov, múzeí a ostatných kultúrnych zariadení;

f)

NACE 93: Športové, zábavné a rekreačné činnosti;

48.

„riedko osídlené oblasti“ sú tie oblasti, ktoré Komisia uznala za také oblasti v individuálnych rozhodnutiach o mapách regionálnej pomoci na obdobie od 1. 7. 2014 do 31. 12. 2020;

49.

„počiatočná investícia“ je:

a)

investícia do hmotných a nehmotných aktív, ktorá sa týka založenia novej prevádzkarne, rozšírenia kapacity existujúcej prevádzkarne, diverzifikácie výroby prevádzkarne na výrobky, ktoré sa predtým v prevádzkarni nevyrábali, alebo zásadnej zmeny celkového výrobného procesu existujúcej prevádzkarne; alebo

b)

nadobudnutie aktív patriacich prevádzkarni za predpokladu, že prevádzkareň buď ukončila činnosť alebo by ju bola ukončila, ak by sa neuskutočnilo jej odkúpenie zo strany investora, ktorý je bez väzieb na predávajúceho, pričom výhradné nadobudnutie akcií podniku je vylúčené;

50.

„rovnaká alebo podobná činnosť“ je činnosť patriaca do tej istej triedy (štvormiestny číselný kód) štatistickej klasifikácie ekonomických činností NACE Rev. 2, ako je stanovená v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1893/2006 z 20. decembra 2006, ktorým sa zavádza štatistická klasifikácia ekonomických činností NACE Revision 2 a ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Rady (EHS) č. 3037/90 a niektoré nariadenia ES o osobitných oblastiach štatistiky (38);

51.

„počiatočná investícia v prospech novej hospodárskej činnosti“ je:

a)

investícia do hmotných a nehmotných aktív, ktorá sa týka založenia novej prevádzkarne alebo diverzifikácie činnosti existujúcej prevádzkarne pod podmienkou, že nová činnosť nie je rovnaká alebo podobná ako činnosť, ktorá sa predtým vykonávala v prevádzkarni;

b)

nadobudnutie aktív patriacich prevádzkarni, ktorá ukončila činnosť alebo by ju bola ukončila, ak by sa neuskutočnilo jej odkúpenie zo strany investora, ktorý je bez väzieb na predávajúceho, pod podmienkou, že nová činnosť, ktorá sa má vykonávať s využitím nadobudnutých aktív, nie je rovnaká alebo podobná ako činnosť, ktorá sa v prevádzkarni vykonávala pred ich nadobudnutím;

52.

„veľký investičný projekt“ je počiatočná investícia s oprávnenými nákladmi nad 50 mil. EUR vypočítaná na základe cien a výmenných kurzov platných v čase poskytnutia pomoci;

53.

„miesto určenia“ je miesto vykládky tovaru;

54.

„miesto pôvodu“ je miesto nakládky tovaru na účely prepravy;

55.

„oblasti oprávnené na prevádzkovú pomoc“ sú najvzdialenejšie regióny uvedené v článku 349 zmluvy alebo riedko osídlené oblasti, ako je stanovené v schválenej mape regionálnej pomoci pre príslušný členský štát na obdobie od 1. 7. 2014 do 31. 12. 2020;

56.

„dopravné prostriedky“ znamenajú železničnú dopravu, cestnú nákladnú dopravu, vnútrozemskú vodnú dopravu, námornú dopravu, leteckú dopravu a intermodálnu dopravu;

57.

„fond na rozvoj miest (FRM)“ je špecializovaný investičný nástroj na účely investovania do projektov rozvoja miest v rámci opatrenia pomoci na rozvoj miest. FRM spravuje správca fondu na rozvoj miest;

58.

„správca fondu na rozvoj miest“ je profesionálna správcovská spoločnosť s právnou subjektivitou, ktorá vyberá oprávnené projekty rozvoja miest a investuje do nich;

59.

„projekt rozvoja miest“ je investičný projekt, ktorý má potenciál podporiť realizáciu intervencií naplánovaných v rámci integrovaného prístupu k udržateľnému rozvoju miest a prispieť k dosiahnutiu cieľov, ktoré sú v ňom vymedzené, vrátane projektov s vnútornou mierou návratnosti, ktorá nemusí byť dostatočná na prilákanie financovania na čisto komerčnom základe. Projekt rozvoja miest môže byť organizovaný ako osobitný blok financovania v rámci právnych štruktúr súkromného investora, ktorý je príjemcom, alebo ako samostatný právny subjekt, napr. účelovo vytvorený subjekt;

60.

„integrovaná stratégia udržateľného rozvoja miest“ je stratégia oficiálne navrhnutá a osvedčená príslušným miestnym orgánom alebo agentúrou verejného sektora, definovaná pre špecifickú mestskú zemepisnú oblasť a obdobie, v ktorej sa stanovujú integrované opatrenia s cieľom riešiť hospodárske, environmentálne, klimatické, demografické a spoločenské otázky, ktoré majú vplyv na mestské oblasti;

61.

„materiálny príspevok“ je príspevok v podobe pôdy alebo nehnuteľnosti, pričom pozemok alebo nehnuteľnosť tvorí časť projektu v oblasti rozvoja miest.

Vymedzenie pojmov týkajúcich sa pomoci pre MSP

62.

„pracovné miesta vytvorené priamo v súvislosti s investičným projektom“ sú pracovné miesta súvisiace s činnosťou, ktorej sa týka investícia, vrátane pracovných miest vytvorených v dôsledku nárastu miery využívania kapacít vytvorených investíciou;

63.

„organizačná spolupráca“ je tvorba spoločných podnikateľských stratégií alebo manažérskych štruktúr, poskytovanie spoločných služieb alebo služieb na uľahčenie spolupráce, koordinované činnosti, ako napr. výskum alebo marketing, podpora sietí a zoskupení, zlepšenie prístupnosti a komunikácie, využívanie spoločných nástrojov na podporu podnikania a obchodu s MSP;

64.

„poradenské služby v oblasti spolupráce“ sú poradenstvo, pomoc a odborná príprava zamerané na výmenu poznatkov a skúseností a na zlepšenie spolupráce;

65.

„podporné služby v oblasti spolupráce“ sú poskytovanie kancelárskych priestorov, webových lokalít, databáz, knižníc, prieskumov trhu, príručiek, pracovných a vzorových dokumentov;

Vymedzenia pojmov týkajúcich sa pomoci na uľahčenie prístupu k financovaniu pre MSP

66.

„kvázi kapitálová investícia“ je typ financovania, ktorý sa zaraďuje medzi kapitál a dlh, pričom má vyššie riziko ako dlh v prvom rade a nižšie riziko ako vlastný kapitál a ktorého návratnosť pre držiteľa je daná predovšetkým ziskami alebo stratami príslušného cieľového podniku a ktorý je nezabezpečený pre prípad zlyhania. Kvázi kapitálové investície môžu mať štruktúru ako dlh nezabezpečený a podriadený dlhu vrátane mezanínového dlhu a v niektorých prípadoch konvertibilný na akcie, alebo ako prioritná akcia;

67.

„záruka“ v kontexte oddielov 1, 3 a 7 nariadenia je písomný záväzok o prevzatí zodpovednosti za všetky novoiniciované úverové transakcie tretej strany alebo za ich časť, ako sú dlhové alebo lízingové nástroje, ako aj kvázi kapitálové nástroje;

68.

„miera záruky“ je percentuálna miera pokrytia straty verejným investorom pri každej jednej transakcii oprávnenej v rámci príslušného opatrenia štátnej pomoci;

69.

„vystúpenie“ je likvidácia podielu finančného sprostredkovateľa alebo investora vrátane obchodného predaja, odpísania, splatenia podielov/úverov, predaja inému finančnému sprostredkovateľovi alebo inému investorovi, predaja finančnej inštitúcii a predaja formou verejnej ponuky vrátane prvej verejnej ponuky;

70.

„finančný príspevok“ je návratná verejná investícia poskytnutá finančnému sprostredkovateľovi na účely investovania v rámci opatrenia rizikového financovania, pričom všetky výnosy sa vrátia verejnému investorovi;

71.

„rizikové finančné investície“ sú kapitálové a kvázi kapitálové investície, úvery vrátane prenájmov, záruk alebo ich kombinácií v prospech oprávnených podnikov na účely realizácie nových investícií;

72.

„nezávislý súkromný investor“ je súkromný investor, ktorý nie je akcionárom oprávneného podniku, do ktorého investuje, a to vrátane podnikateľských anjelov a finančných inštitúcií bez ohľadu na ich vlastníctvo, pokiaľ v plnom rozsahu znášajú riziko súvisiace s ich investíciou. Pri zakladaní nového podniku sa súkromní investori vrátane zakladateľov pokladajú za nezávislých od tohto podniku;

73.

„fyzická osoba“ na účely článkov 21 a 23 je iná osoba než právnická osoba, ktorá nie je podnikom v zmysle článku 107 ods. 1 zmluvy;

74.

„kapitálová investícia“ je poskytnutie kapitálu podniku, ktorý sa investuje priamo alebo nepriamo výmenou za vlastníctvo zodpovedajúceho podielu tohto podniku;

75.

„prvý komerčný predaj“ je prvý predaj, ktorý uskutoční podnik na trhu výrobkov alebo služieb, s výnimkou obmedzeného predaja na účely testovania trhu;

76.

„nekótované MSP“ sú MSP, ktoré nie sú kótované na oficiálnom zozname burzy cenných papierov, s výnimkou alternatívnych obchodných platforiem;

77.

„pokračovanie investície“ je ďalšia riziková finančná investícia do podniku nasledujúca po jednom alebo viacerých predchádzajúcich kolách rizikových finančných investícií;

78.

„náhradný kapitál“ je nákup existujúcich akcií v podniku od predchádzajúceho investora alebo akcionára;

79.

„poverený subjekt“ je Európska investičná banka a Európsky investičný fond, medzinárodná finančná inštitúcia, v ktorej má členský štát podiel, alebo finančná inštitúcia usadená v členskom štáte, ktorej cieľom je dosiahnuť verejný záujem pod kontrolou verejného orgánu, verejnoprávny subjekt alebo súkromnoprávny subjekt poverený vykonávaním verejnej služby; poverený subjekt možno vybrať alebo priamo menovať v súlade s ustanoveniami smernice 2004/18/ES o koordinácii postupov zadávania verejných zákaziek na práce, verejných zákaziek na dodávku tovaru a verejných zákaziek na služby (39) alebo akýchkoľvek následných právnych predpisov, ktorým sa uvedená smernica nahrádza čiastočne alebo úplne;

80.

„inovačný podnik“ je podnik:

a)

ktorý vie preukázať prostredníctvom hodnotenia vykonaného externým odborníkom, že v dohľadnej budúcnosti vyvinie výrobky, služby alebo postupy, ktoré sú nové alebo podstatne zlepšené v porovnaní so súčasným stavom v danom odvetví a ktoré v sebe nesú riziko technologického alebo priemyselného zlyhania; alebo

b)

ktorého náklady na výskum a vývoj tvoria aspoň 10 % jeho celkových prevádzkových nákladov v rámci aspoň jedného z troch rokov predchádzajúcich poskytnutiu pomoci alebo, v prípade začínajúceho podniku, ktorý nemôže preukázať svoju finančnú situáciu v predchádzajúcich rokoch, v rámci auditu jeho súčasného zdaňovacieho obdobia overeného externým audítorom;

81.

„alternatívna obchodná platforma“ je multilaterálny obchodný systém v zmysle vymedzenia v článku 4 ods. 1 bode 15 smernice 2004/39/ES, v ktorom väčšinu finančných nástrojov prijatých na obchodovanie emitujú MSP;

82.

„úver“ je dohoda, na základe ktorej sa veriteľ zaväzuje poskytnúť dlžníkovi peňažnú sumu v dohodnutej výške a na dohodnutý čas a podľa ktorej je dlžník povinný splatiť uvedenú sumu v dohodnutej lehote. Môže mať formu úveru alebo iného nástroja financovania vrátane prenájmu, ktorého hlavnou vlastnosťou je, že poskytuje veriteľovi minimálny výnos. Refinancovanie existujúcich úverov nie je oprávneným úverom.

Vymedzenie pojmov týkajúcich sa pomoci na výskum, vývoj a inovácie

83.

„organizácia venujúca sa výskumu a šíreniu poznatkov“ je subjekt (ako sú univerzity alebo výskumné inštitúty, agentúry technologického transferu, sprostredkovatelia v oblasti inovácie, fyzické alebo virtuálne spolupracujúce subjekty zamerané na výskum) bez ohľadu na jeho právne postavenie (verejnoprávny alebo súkromnoprávny subjekt) alebo spôsob financovania, ktorého primárnym cieľom je nezávisle vykonávať základný výskum, priemyselný výskum alebo experimentálny vývoj alebo vo veľkej miere šíriť výsledky takýchto činností prostredníctvom vyučovania, publikačnej činnosti alebo transferu poznatkov. Ak takýto subjekt vykonáva aj hospodárske činnosti, musia sa financovanie, náklady a príjmy spojené s takýmito hospodárskymi činnosťami účtovať osobitne. Podniky, ktoré môžu rozhodujúcim spôsobom ovplyvňovať takýto subjekt, napríklad v postavení akcionárov alebo členov, nesmú mať prednostný prístup k výsledkom, ktoré dosiahol;

84.

„základný výskum“ je experimentálna alebo teoretická práca vykonávaná najmä s cieľom získať nové poznatky o podstatných základoch javov a o pozorovateľných skutočnostiach bez plánovaného priameho komerčného uplatnenia alebo použitia;

85.

„priemyselný výskum“ je plánovaný výskum alebo kritický prieskum zameraný na získanie nových poznatkov a zručností pre vývoj nových výrobkov, procesov alebo služieb alebo na dosiahnutie významného zlepšenia existujúcich výrobkov, procesov alebo služieb. Patrí k nemu vývoj častí komplexných systémov a môže zahŕňať aj stavbu prototypov v laboratórnych podmienkach alebo v podmienkach so simulovanými rozhraniami prepojenými na existujúce systémy, ako aj pilotné linky, ak sú potrebné pre priemyselný výskum, a to najmä na schválenie generickej technológie;

86.

„experimentálny vývoj“ je získavanie, kombinovanie, formovanie a používanie existujúcich vedeckých, technologických, obchodných a iných relevantných poznatkov a zručností s cieľom vyvinúť nové alebo vylepšené výrobky, postupy alebo služby. To môže zahŕňať napríklad aj činnosti zamerané na koncepčnú definíciu, plánovanie a dokumentáciu nových výrobkov, postupov alebo služieb.

Experimentálny vývoj môže zahŕňať vývoj prototypov, názorné predvádzanie, pilotné projekty, testovanie a overovanie nových alebo vylepšených výrobkov, procesov alebo služieb v prostredí zastupujúcom skutočné prevádzkové podmienky, kde primárnym cieľom je ďalej technicky vylepšiť výrobky, procesy alebo služby, ktoré nie sú ešte do veľkej miery stanovené. Vývoj komerčne využiteľných prototypov a pilotných projektov sem patrí aj vtedy, keď sú tieto nevyhnutne konečným obchodným výrobkom a ich výroba je príliš nákladná, než aby boli použité výlučne na účely predvádzania a overovania.

Experimentálny vývoj nezahŕňa bežné alebo pravidelné úpravy existujúcich výrobkov, výrobných liniek, výrobných postupov, služieb a ostatných prebiehajúcich operácií, ani ak by takéto úpravy predstavovali zlepšenia;

87.

„štúdia uskutočniteľnosti“ je hodnotenie a analýza potenciálu projektu s cieľom pomôcť pri rozhodovaní prostredníctvom objektívneho a racionálneho odhalenia silných a slabých stránok projektu, jeho možností a rizík, ako aj identifikovať zdroje potrebné na jeho realizáciu a jeho vyhliadky na úspech;

88.

„náklady na personál“ sú náklady na výskumných pracovníkov, technikov a iných pomocných pracovníkov v rozsahu, v ktorom sa podieľajú na relevantnom projekte alebo činnosti;

89.

„trhový odstup“ je situácia, keď sa podmienky transakcie medzi zmluvnými stranami nelíšia od tých, ktoré by boli stanovené medzi nezávislými podnikmi, a neobsahujú žiadny prvok kolúzie. Za transakciu spĺňajúcu zásadu trhového odstupu sa považuje akákoľvek transakcia, ktorej predchádzal otvorený, transparentný a nediskriminačný postup;

90.

„efektívna spolupráca“ je spolupráca medzi najmenej dvoma nezávislými stranami, ktorej cieľom je výmena poznatkov alebo technológií alebo dosiahnutie spoločného cieľa založeného na deľbe práce, kde strany spoločne definujú rozsah projektu spolupráce, prispievajú k jeho realizácii a zdieľajú riziká i výsledky. Náklady projektu môže znášať v plnej výške jedna alebo viacero strán, čím sa ostatné strany odbremenia od jeho finančných rizík. Zmluvný výskum a poskytovanie výskumných služieb sa nepovažujú za formy spolupráce.

91.

„výskumná infraštruktúra“ sú zariadenia, zdroje a súvisiace služby, ktoré využíva vedecká komunita na uskutočňovanie výskumu vo svojich príslušných odboroch; toto vymedzenie zahŕňa vedecké vybavenie alebo súbory nástrojov, zdroje založené na poznatkoch, akými sú zbierky, archívy alebo štruktúrované vedecké informácie, ktoré umožňujú také infraštruktúry založené na informačných a komunikačných technológiách, ako sú siete GRID, výpočtová technika, softvér a komunikácie, alebo akýkoľvek iný subjekt jedinečnej povahy, ktorý je podstatný pre uskutočňovanie výskumu. Takéto infraštruktúry môžu byť sústredené na jednom mieste alebo „distribuované“ (organizovaná sieť zdrojov) v súlade s článkom 2 písm. a) nariadenia Rady (ES) č. 723/2009 z 25. júna 2009 o právnom rámci Spoločenstva pre Konzorcium pre európsku výskumnú infraštruktúru (ERIC) (40);

92.

„inovačné zoskupenia“ sú štruktúry alebo organizované skupiny nezávislých strán (ako sú inovačné začínajúce podniky, malé, stredné a veľké podniky, ako aj organizácie venujúce sa výskumu a šíreniu poznatkov, neziskové organizácie a iné súvisiace hospodárske subjekty) vytvorené s cieľom podnecovať inovačné činnosti prostredníctvom podpory, zdieľania zariadení a výmeny poznatkov a odborných znalostí, efektívneho prispievania k transferu poznatkov, ďalej prostredníctvom vytvárania sietí, šírenia informácií a spolupráce medzi podnikmi a ostatnými organizáciami v zoskupení;

93.

„vysokokvalifikovaní pracovníci“ sú pracovníci s vysokoškolským vzdelaním a aspoň 5 rokmi príslušnej odbornej praxe, do ktorej môže patriť aj doktorandské štúdium;

94.

„poradenské služby v oblasti inovácií“ sú poradenstvo, pomoc a odborná príprava v oblasti transferu poznatkov, nadobúdania, ochrany a využívania nehmotných aktív, používanie noriem a predpisov, v ktorých sú zahrnuté;

95.

„služby na podporu inovácií“ sú poskytovanie kancelárskych priestorov, databáz, knižníc, prieskum trhu, používanie laboratória, známky kvality, testovanie a certifikačné služby na účely vývoja efektívnejších výrobkov, postupov alebo služieb;

96.

„organizačná inovácia“ je zavedenie novej organizačnej metódy do podnikateľskej praxe podniku, organizácie pracoviska alebo vonkajších vzťahov a nezahŕňa zmeny vyplývajúce z organizačných metód už zaužívaných v podniku, ani zmeny stratégie riadenia, zlúčenia podnikov a akvizície, pozastavenie používania postupu, jednoduchú náhradu alebo rozšírenie kapitálu, zmeny vyplývajúce iba zo zmien v cenách výrobných faktorov, úpravu, lokalizáciu, pravidelné, sezónne a iné cyklické zmeny, ani obchodovanie s novými alebo výrazne lepšími výrobkami;

97.

„inovácia procesu“ je zavedenie nového alebo výrazne lepšieho výrobného postupu alebo distribučnej metódy (vrátane podstatných zmien techniky, zariadenia alebo softvéru) okrem malých zmien alebo zlepšení, nárastu výrobných kapacít alebo kapacít služieb pridaním výrobných alebo logistických systémov, ktoré sa veľmi podobajú tým, ktoré sa už používajú, pozastavenia používania postupu, jednoduchej náhrady alebo rozšírenia kapitálu, zmien vyplývajúcich iba zo zmien v cenách výrobných faktorov, úprav, lokalizácie, pravidelných sezónnych a iných cyklických zmien, obchodovania s novými alebo výrazne lepšími výrobkami;

98.

„dočasné vyslanie“ je dočasné zamestnanie pracovníkov príjemcom, ktorí majú právo vrátiť sa k svojmu predchádzajúcemu zamestnávateľovi.

Vymedzenie pojmov týkajúcich sa pomoci na znevýhodnených pracovníkov a pracovníkov so zdravotným postihnutím

99.

„značne znevýhodnený pracovník“ je každá osoba, ktorá:

a)

počas najmenej 24 mesiacov nemala pravidelne platené zamestnanie; alebo

b)

počas najmenej 12 mesiacov nemala pravidelne platené zamestnanie a patrí do jednej z kategórií b) až g) uvedených vo vymedzení pojmu „znevýhodnený pracovník“;

100.

„chránené zamestnanie“ je zamestnanie v podniku, kde najmenej 30 % pracovníkov je zdravotne postihnutých.

Vymedzenie pojmov týkajúcich sa pomoci na ochranu životného prostredia

101.

„ochrana životného prostredia“ je každé opatrenie určené na nápravu alebo zabránenie vzniku škôd, pokiaľ ide o fyzické okolie alebo o prírodné zdroje, prostredníctvom vlastných činností príjemcu, s cieľom znížiť riziko vzniku takejto škody alebo efektívnejšie využívať prírodné zdroje, vrátane opatrení na úsporu energie a využívanie obnoviteľných zdrojov energie;

102.

„norma Únie“ je:

a)

záväzná norma Únie, ktorá stanovuje požadované úrovne ochrany životného prostredia, ktoré majú jednotlivé podniky dosiahnuť, alebo

b)

povinnosť podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2010/75/EÚ (41) využívať najlepšie dostupné techniky (BAT) a zabezpečiť, aby úrovne emisií znečisťujúcich látok neboli vyššie, ako v prípade úrovne emisií pri uplatňovaní najlepších dostupných techník; pre prípady, keď úrovne emisií spojené s najlepšími dostupnými technikami boli vymedzené vo vykonávacích aktoch prijatých v súlade so smernicou 2010/75/EÚ, sa tieto úrovne budú uplatňovať na účely tohto nariadenia; ak budú tieto úrovne vyjadrené ako rozsah, uplatní sa limit, kde došlo k prvému dosiahnutiu najlepších dostupných techník;

103.

„energetická efektívnosť“ je množstvo usporenej energie určené meraním a/alebo odhadom spotreby pred a po vykonaní opatrenia na zlepšenie energetickej efektívnosti pri zabezpečení normalizácie vonkajších podmienok, ktoré ovplyvňujú spotrebu energie;

104.

„projekt energetickej hospodárnosti“ je investičný projekt, ktorý zvyšuje energetickú hospodárnosť budovy;

105.

„fond energetickej hospodárnosti (FEH)“ je špecializovaný investičný nástroj vytvorený na účely investovania do projektov energetickej hospodárnosti určených na zlepšenie energetickej hospodárnosti budov v sektore domácností aj mimo neho. Každý fond energetickej hospodárnosti spravuje správca fondu energetickej hospodárnosti;

106.

„správca fondu energetickej hospodárnosti“ je profesionálna správcovská spoločnosť s právnou subjektivitou, ktorá vyberá oprávnené projekty v oblasti energetickej hospodárnosti a investuje do nich;

107.

„vysokoúčinná kombinovaná výroba tepla a elektriny“ je kombinovaná výroba tepla a elektriny, ktorá spĺňa definíciu vysokoúčinnej kombinovanej výroby uvedenú v článku 2 ods. 34 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2012/27/EÚ z 25. októbra 2012 o energetickej efektívnosti, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 2009/125/ES a 2010/30/EÚ a ktorou sa zrušujú smernice 2004/8/ES a 2006/32/ES (42);

108.

„kogenerácia“ alebo kombinovaná výroba tepla a elektriny (KVET) je súčasná výroba tepelnej energie a elektrickej a/alebo mechanickej energie v rámci jedného procesu;

109.

„energia z obnoviteľných zdrojov energie“ je energia vyrobená v zariadeniach, v ktorých sa využívajú len obnoviteľné zdroje energie, ako aj, pokiaľ ide o výhrevnosť, tá časť energie, ktorá sa vyrába z obnoviteľných zdrojov energie v hybridných zariadeniach, ktoré využívajú aj tradičné zdroje energie. Patrí sem elektrická energia z obnoviteľných zdrojov, ktorá sa používa na napĺňanie skladovacích systémov, okrem elektrickej energie, ktorá sa získava ako výsledok uskladnenia v týchto systémoch;

110.

„obnoviteľné zdroje energie“ sú tieto obnoviteľné nefosílne zdroje energie: veterná, solárna, aerotermálna, geotermálna, hydrotermálna energia a energia z oceánu, vodná energia, energia z biomasy, zo skládkových plynov, z plynov z čistiarní odpadových vôd a z bioplynov;

111.

„biopalivo“ je kvapalné alebo plynné palivo určené pre odvetvie dopravy, vyrobené z biomasy;

112.

„udržateľné biopalivo“ je biopalivo, ktoré spĺňa kritérium udržateľnosti stanovené v článku 17 smernice 2009/28/ES;

113.

„biopalivo získané z potravín“ je biopalivo vyrábané z obilnín a iných plodín bohatých na škrob, cukrov a olejnín podľa vymedzenia v návrhu Komisie na smernicu Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení smernica 98/70/ES týkajúca sa kvality benzínu a naftových palív a ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2009/28/ES o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov energie (43);

114.

„nová a inovačná technológia“ je nová a neoverená technológia na rozdiel od súčasného stavu techniky v odvetví, s ktorou sa spája riziko technologického alebo priemyselného zlyhania a ktorá nie je optimalizáciou alebo modernizáciou existujúcej technológie;

115.

„zodpovednosť za vyrovnanie odchýlky“ je zodpovednosť za odchýlky (rozdiely medzi transakciami výroby, spotreby a obchodovania), ktorú nesie účastník trhu alebo jeho vybratý zástupca, t. j. „strana zodpovedná za vyrovnanie odchýlky“, v rámci daného obdobia označovaného ako „obdobie zúčtovania odchýlok“;

116.

„štandardná zodpovednosť za vyrovnanie odchýlky“ je nediskriminačná zodpovednosť za vyrovnanie odchýlky v prípade technológií, pričom žiadny výrobca nie je vyňatý z tejto zodpovednosti;

117.

„biomasa“ je biologicky rozložiteľná časť výrobkov, odpadu a zvyškov z poľnohospodárstva (vrátane rastlinných a živočíšnych látok), lesného hospodárstva a príbuzných odvetví vrátane rybárstva a akvakultúry, ako aj bioplyny a biologicky rozložiteľná časť priemyselného a komunálneho odpadu;

118.

„celkové priemerné náklady na výrobu energie“ je výpočet nákladov na výrobu elektrickej energie v mieste pripojenia k odbernému miestu alebo do elektrizačnej sústavy. Zahŕňa počiatočný kapitál, diskontnú sadzbu, ako aj náklady na nepretržitú prevádzku, palivo a údržbu;

119.

„environmentálna daň“ je daň, ktorej osobitný daňový základ má jasne negatívny účinok na životné prostredie, alebo ktorej cieľom je zdaniť určité činnosti, tovary alebo služby tak, aby sa do ich ceny mohli zahrnúť environmentálne náklady, a/alebo tak, aby sa výrobcovia a spotrebitelia sústreďovali skôr na také činnosti, ktoré viac rešpektujú životné prostredie;

120.

„minimálna úroveň zdanenia v Únii“ je minimálna úroveň zdanenia stanovená v právnych predpisoch Únie; v prípade energetických výrobkov a elektrickej energie znamená minimálnu úroveň zdanenia stanovenú v prílohe I k smernici Rady 2003/96/ES z 27. októbra 2003 o reštrukturalizácii právneho rámca Spoločenstva pre zdaňovanie energetických výrobkov a elektriny (44);

121.

„znečistená plocha“ je plocha, kde je potvrdená prítomnosť nebezpečných látok v dôsledku ľudského zásahu na takej úrovni, že predstavuje výrazné riziko pre ľudské zdravie alebo životné prostredie vzhľadom na súčasné a schválené budúce využitie pôdy;

122.

„zásada znečisťovateľ platí“ je zásada, podľa ktorej by náklady na opatrenia, ktoré riešia znečistenie, mal znášať znečisťovateľ, ktorý spôsobuje znečistenie;

123.

„znečistenie“ je škoda, ktorú spôsobí znečisťovateľ priamym alebo nepriamym poškodením životného prostredia alebo vytvorením podmienok vedúcich k takémuto poškodeniu fyzického okolia alebo prírodných zdrojov;

124.

„energeticky účinné centralizované zásobovanie teplom a chladom“ je systém centralizovaného zásobovania teplom a chladom, ktorý zodpovedá definícii účinného centralizovaného zásobovania teplom a chladom uvedenej v článku 2 ods. 41 a 42 smernice 2012/27/EÚ. Definícia zahŕňa zariadenia na výrobu tepla/chladu a sieť (vrátane súvisiacich zariadení) potrebnú na distribúciu tepla/chladu z výrobných zariadení do priestorov odberateľov;

125.

„znečisťovateľ“ je osoba, ktorá priamo alebo nepriamo poškodzuje životné prostredie alebo vytvára podmienky vedúce k takému poškodeniu;

126.

„opätovné použitie“ je každá činnosť, pri ktorej sa výrobky alebo časť výrobkov, ktoré nie sú odpadom, znova použijú na ten istý účel, na ktorý boli určené;

127.

„príprava na opätovné použitie“ sú činnosti zhodnocovania súvisiace s kontrolou, čistením alebo opravou, pri ktorej sa výrobky alebo zložky výrobkov, ktoré sa stali odpadom, pripravia, aby mohli byť opätovne použité bez akéhokoľvek iného predbežného spracovania;

128.

„recyklácia“ je každá činnosť zhodnocovania, ktorou sa odpadové materiály opätovne spracujú na výrobky, materiály alebo látky určené na pôvodný účel alebo na iné účely. Zahŕňa opätovné spracovanie organického materiálu, ale nezahŕňa energetické zhodnocovanie a opätovné spracovanie na materiály, ktoré sa majú použiť ako palivo alebo zásypový materiál;

129.

„stav techniky“ je proces, v ktorom je opätovné použitie odpadového produktu na výrobu koncového výrobku bežnou, ekonomicky ziskovou praxou. V príslušných prípadoch sa pojem „stav techniky“ musí vykladať z pohľadu technológií a vnútorného trhu v Únii;

130.

„energetická infraštruktúra“ je každé fyzické vybavenie alebo zariadenie, ktoré sa nachádza v Únii alebo spája Úniu s jednou alebo s viacerými tretími krajinami a patrí do týchto kategórií:

a)

v súvislosti s elektrickou energiou:

i)

infraštruktúra pre prenos, ako sa vymedzuje v článku 2 ods. 3 smernice 2009/72/ES z 13. júla 2009 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou (45);

ii)

infraštruktúra pre distribúciu, ako je vymedzená v článku 2 ods. 5 smernice 2009/72/ES;

iii)

skladovanie elektrickej energie, definované ako zariadenia používané na trvalé alebo dočasné skladovanie elektriny v nadzemnej alebo podzemnej infraštruktúre alebo geologických úložiskách za predpokladu, že sú priamo napojené na vysokonapäťové prenosové vedenia navrhnuté na napätie 110 kV alebo viac;

iv)

každé vybavenie alebo zariadenie potrebné na bezpečnú, zabezpečenú a efektívnu prevádzku systémov vymedzených v písm. i) až iii) vrátane ochranných, monitorovacích a riadiacich systémov všetkých napäťových úrovní a rozvodní; a

v)

inteligentné siete, definované ako akékoľvek vybavenie, vedenie, kábel alebo zariadenie na úrovni prenosu a nízkonapäťovej a strednonapäťovej distribúcie, zamerané na dvojsmernú digitálnu komunikáciu v reálnom čase alebo takmer reálnom čase, interaktívne a inteligentné monitorovanie a riadenie výroby elektriny, jej prenosu, distribúcie a spotreby v rámci elektrickej siete s cieľom vyvinúť sieť, v ktorej bude efektívne integrované správanie a konanie všetkých používateľov pripojených do siete – výrobcov, spotrebiteľov a používateľov vykonávajúcich obe činnosti – aby sa zabezpečila ekonomicky efektívna, udržateľná elektrická sústava s malými stratami, zabezpečenými dodávkami energie vysokej kvality a bezpečnosť;

b)

v súvislosti s plynom:

i)

plynovody na prepravu a distribúciu zemného plynu a bioplynu, ktoré tvoria súčasť siete s výnimkou vysokotlakových plynovodov používaných na prívod zemného plynu;

ii)

podzemné zásobníky napojené na vysokotlakové plynovody uvedené v bode i);

iii)

zariadenia určené na príjem, uskladnenie a spätné splyňovanie alebo dekompresiu skvapalneného zemného plynu (ďalej len „LNG“) alebo stlačeného zemného plynu (ďalej len „CNG“); a

iv)

každé vybavenie alebo zariadenie potrebné na bezpečnú, zabezpečenú a efektívnu prevádzku systému alebo na umožnenie dvojsmernej kapacity vrátane kompresorových staníc;

c)

v súvislosti s ropou:

i)

ropovody používané na prepravu ropy;

ii)

čerpacie stanice a zásobníky potrebné pre prevádzku ropovodov; a

iii)

každé vybavenie alebo zariadenie potrebné na bezpečnú, zabezpečenú a efektívnu prevádzku daného systému vrátane ochranných, monitorovacích a riadiacich systémov a zariadení pre spätný tok;

d)

v súvislosti s CO2: siete potrubí vrátane pomocných kompresorových staníc na prepravu CO2 do úložísk s cieľom vtlačiť CO2 do vhodných podzemných geologických formácií na účely trvalého uloženia;

131.

„právne predpisy o vnútornom trhu s energiou“ zahŕňajú smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2009/72/ES z 13. júla 2009 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou, smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2009/73/ES z 13. júla 2009 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh so zemným plynom (46), nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 713/2009 z 13. júla 2009, ktorým sa zriaďuje Agentúra pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky (47); nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 714/2009 z 13. júla 2009 o podmienkach prístupu do sústavy pre cezhraničné výmeny elektriny (48) a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 715/2009 z 13. júla 2009 o podmienkach prístupu do prepravných sietí pre zemný plyn (49) alebo akékoľvek následné právne predpisy, ktoré úplne alebo čiastočne nahrádzajú tieto akty;

Vymedzenie pojmov týkajúcich sa sociálnej pomoci na dopravu obyvateľov vzdialených regiónov

132.

„miesto obvyklého pobytu“ je miesto, kde fyzická osoba žije aspoň 185 dní v každom kalendárnom roku z dôvodu osobných a pracovných väzieb; v prípade osoby, ktorá má pracovné väzby inde ako svoje osobné väzby a ktorá žije v dvoch alebo viacerých členských štátoch, sa za miesto jej obvyklého pobytu pokladá miesto, kde má osobné väzby, ak sa na toto miesto vracia pravidelne; ak osoba žije v niektorom členskom štáte na účely plnenia úlohy počas určeného obdobia, za jej miesto pobytu sa stále pokladá miesto, kde má svoje osobné väzby, bez ohľadu na to, či sa tam vracia počas vykonávania tejto činnosti; navštevovanie univerzity alebo školy v inom členskom štáte nepredstavuje presun miesta obvyklého pobytu; alternatívne platí, že „miesto obvyklého pobytu“ má význam, ktorý je mu priradený vo vnútroštátnom práve členských štátov.

Vymedzenie pojmov týkajúcich sa pomoci v oblasti širokopásmovej infraštruktúry

133.

„základné širokopásmové pripojenie“ a „základné širokopásmové siete“ sú siete so základnými funkciami založené na takých technologických platformách, ako sú asymetrické digitálne účastnícke prípojky (až do sietí ADSL2+), nevylepšený káblový systém (napr. DOCSIS 2.0), mobilné siete tretej generácie (UMTS) a satelitné systémy;

134.

„stavebno-inžinierske práce súvisiace so širokopásmovým pripojením“ sú stavebno-inžinierske práce, ktoré sú potrebné na vybudovanie širokopásmovej siete, ako sú výkopové práce na komunikáciách na účely umiestnenia (širokopásmových) káblovodov;

135.

„káblovody“ sú podpovrchové rúry alebo vedenia používané na umiestnenie (optických, medených alebo koaxiálnych) káblov širokopásmovej siete;

136.

„fyzický uvoľnený prístup“ poskytuje prístup k prístupovému vedeniu koncového spotrebiteľa a umožňuje prenosovým systémom konkurentov priamy prenos dát cez toto vedenie;

137.

„pasívna širokopásmová infraštruktúra“ je širokopásmová sieť bez aktívnej zložky. Bežne zahŕňa stavebnú infraštruktúru, káblovody a nenasvietené optické vlákna a rozvodné skrine;

138.

„prístupové siete novej generácie (NGA)“ sú pokročilé siete, ktoré majú aspoň tieto vlastnosti: a) poskytujú služby účastníkovi spoľahlivo a pri veľmi vysokých rýchlostiach prostredníctvom optických medziuzlových spojov (alebo ekvivalentnej technológie), ktoré sa nachádzajú dostatočne blízko k priestorom používateľa s cieľom zabezpečiť skutočne vysokú rýchlosť; b) podporujú rôzne zdokonalené digitálne služby vrátane služieb konvergovaných na všetky IP a c) majú podstatne vyššie rýchlosti odosielania (v porovnaní so základnými širokopásmovými sieťami). Za súčasného stavu v oblasti vývoja trhov a technológií sú siete NGA: a) prístupové siete na báze optických vlákien (FTTx), b) zdokonalené aktualizované káblové siete a c) niektoré zdokonalené bezdrôtové prístupové siete schopné účastníkovi poskytovať spoľahlivé vysoké rýchlosti;

139.

„veľkoobchodný prístup“ je prístup, ktorý umožňuje prevádzkovateľovi využívať zariadenia iného prevádzkovateľa. Najširší možný prístup, ktorý sa má poskytnúť v prípade príslušnej siete, zahŕňa na základe súčasného technologického vývoja aspoň tieto prístupové produkty. V prípade sietí FTTH/FTTB: prístup ku káblovodom, prístup k nenasvietenému optickému vláknu, uvoľnený prístup k účastníckemu vedeniu a prístup k bitovému toku. V prípade káblových sietí: prístup ku káblovodom a prístup k bitovému toku. V prípade sietí FTTC: prístup ku káblovodom, uvoľnený prístup k úseku účastníckeho vedenia (tzv. sub-loop) a k bitovému toku. V prípade sietí pasívnej sieťovej infraštruktúry: prístup ku káblovodom, prístup k nenasvieteným optickým vláknam a/alebo uvoľnený prístup k účastníckemu vedeniu. V prípade širokopásmových sietí na základe ADSL: uvoľnený prístup k účastníckemu vedeniu, prístup k bitovému toku. V prípade mobilných alebo bezdrôtových sietí: bitový tok, spoločný prístup k fyzickým stožiarom a prístup k medziuzlovým spojom. V prípade satelitnej platformy: prístup k bitovému toku.

Vymedzenie pojmov týkajúcich sa pomoci na kultúru a zachovanie kultúrneho dedičstva

140.

„náročné audiovizuálne diela“ sú diela identifikované ako také členskými štátmi na základe vopred stanovených kritérií pri zavádzaní schém alebo poskytovaní pomoci a môžu zahŕňať filmy, ktorých jediné pôvodné znenie je v jazyku členského štátu s malou rozlohou, malým počtom obyvateľov alebo malou jazykovou oblasťou, krátke filmy, prvé a druhé filmy začínajúcich režisérov, dokumentárne filmy, nízkorozpočtové alebo z komerčného hľadiska inak náročné diela;

141.

„zoznam OECD/DAC“ sú všetky krajiny a územia oprávnené na oficiálnu rozvojovú pomoc a zahrnuté do zoznamu Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD);

142.

„primeraný zisk“ sa určuje s ohľadom na obvyklý zisk v dotknutom odvetví. V každom prípade sa za primeranú bude považovať miera návratnosti kapitálu, ktorá nepresahuje príslušnú swapovú sadzbu zvýšenú o prémiu 100 bázických bodov.

Vymedzenie pojmov týkajúcich sa pomoci na športové a multifunkčné rekreačné infraštruktúry

143.

„profesionálny šport“ je športovanie v zmysle zárobkovej činnosti alebo poskytovania služby za odmenu bez ohľadu na to, či bola uzavretá formálna pracovná zmluva medzi profesionálnym športovcom a príslušnou športovou organizáciou, ak odmena prevyšuje náklady na účasť a predstavuje značnú časť príjmu športovca. Cestovné náklady a náklady na ubytovanie spojené s účasťou na športovom podujatí sa nepovažujú za odmenu na účely tohto nariadenia.

Článok 3

Podmienky oslobodenia od notifikačnej povinnosti

Schémy pomoci, individuálna pomoc poskytnutá podľa schém pomoci a pomoc ad hoc sú zlučiteľné s vnútorným trhom v zmysle článku 107 ods. 2 alebo 3 zmluvy a sú oslobodené od notifikačnej povinnosti podľa článku 108 ods. 3 zmluvy, ak takáto pomoc spĺňa všetky podmienky kapitoly I tohto nariadenia, ako aj osobitné podmienky príslušnej kategórie pomoci stanovené v kapitole III tohto nariadenia.

Článok 4

Stropy vymedzujúce notifikačnú povinnosť

1.   Toto nariadenie sa neuplatňuje na pomoc, ktorá presahuje tieto stropy:

a)

pre regionálnu investičnú pomoc: „upravená výška pomoci“ vypočítaná v súlade s mechanizmom definovaným v článku 2 ods. 20 pre investíciu s oprávnenými nákladmi vo výške 100 mil. EUR;

b)

pre regionálnu pomoc na rozvoj miest: 20 mil. EUR, ako sa stanovuje v článku 16 ods. 3;

c)

pre investičnú pomoc pre MSP: 7,5 mil. EUR na jeden podnik a jeden investičný projekt;

d)

pre pomoc na poradenské služby pre MSP: 2 mil. EUR na jeden podnik a jeden projekt;

e)

pre pomoc na účasť MSP na veľtrhoch: 2 mil. EUR na jeden podnik za rok;

f)

pre pomoc pre MSP na náklady na spoluprácu, ktoré vznikli účasťou na projektoch Európskej územnej spolupráce: 2 mil. EUR na jeden podnik a jeden projekt;

g)

pre pomoc vo forme rizikového financovania: 15 mil. EUR na jeden oprávnený podnik, ako sa stanovuje v článku 21 ods. 9;

h)

pre pomoc pre začínajúce podniky: výšky stanovené na jeden podnik v článku 22 ods. 3, 4 a 5;

i)

pre pomoc na výskum a vývoj:

i)

ak je predmetom projektu prevažne základný výskum: 40 mil. EUR na jeden podnik a jeden projekt; v prípade, že viac ako polovica oprávnených nákladov projektu vznikla v súvislosti s činnosťami, ktoré patria do kategórie základného výskumu;

ii)

ak je predmetom projektu prevažne priemyselný výskum: 20 mil. EUR na jeden podnik a jeden projekt; v prípade, že viac ako polovica oprávnených nákladov projektu vznikla v súvislosti s činnosťami, ktoré patria do kategórie priemyselného výskumu alebo spoločne do kategórií priemyselného výskumu a základného výskumu;

iii)

ak je predmetom projektu prevažne experimentálny vývoj: 15 mil. EUR na jeden podnik a jeden projekt; v prípade, že viac ako polovica oprávnených nákladov projektu vznikla v súvislosti s činnosťami, ktoré patria do kategórie experimentálneho vývoja;

iv)

ak je projekt projektom Eureka alebo ho realizuje spoločný podnik vytvorený na základe článku 185 alebo 187 zmluvy, sumy uvedené v bodoch i) až iii) sú dvojnásobné;

v)

ak sa pomoc na výskumné a vývojové projekty poskytuje vo forme vratných preddavkov, ktoré sú pri absencii prijatej metodiky výpočtu ich ekvivalentu hrubého grantu vyjadrené ako percento oprávnených nákladov, a ak opatrenie stanovuje, že v prípade úspešnej realizácie projektu stanoveného na základe primeranej a prezieravej hypotézy budú preddavky splatené s úrokovou sadzbou, ktorá sa prinajmenšom rovná diskontnej sadzbe uplatniteľnej v čase poskytnutia grantu, zvýšia sa sumy uvedené v bodoch i) až v) o 50 %;

vi)

pomoc na štúdie uskutočniteľnosti v rámci prípravy výskumných činností: 7,5 mil. EUR na jednu štúdiu;

j)

pre investičnú pomoc na výskumné infraštruktúry: 20 mil. EUR na jednu infraštruktúru;

k)

pre pomoc pre inovačné zoskupenia: 7,5 mil. EUR na jedno zoskupenie;

l)

pomoc na inovácie pre MSP: 5 mil. EUR na jeden podnik a jeden projekt;

m)

pre pomoc na inováciu procesu a na organizačnú inováciu: 7,5 mil. EUR na jeden podnik a jeden projekt;

n)

pre pomoc na podporu vzdelávania: 2 mil. EUR na jeden vzdelávací projekt;

o)

pre pomoc na prijímanie znevýhodnených pracovníkov do zamestnania: 5 mil. EUR na jeden podnik za rok;

p)

pre pomoc na zamestnávanie pracovníkov so zdravotným postihnutím vo forme mzdových dotácií: 10 mil. EUR na jeden podnik za rok;

q)

pre pomoc na kompenzáciu dodatočných nákladov spojených so zamestnávaním pracovníkov so zdravotným postihnutím: 10 mil. EUR na jeden podnik za rok;

r)

pre pomoc na kompenzáciu nákladov na pomoc poskytovanú znevýhodneným pracovníkom: 5 mil. EUR na jeden podnik za rok;

s)

pre investičnú pomoc na ochranu životného prostredia okrem investičnej pomoci na rekultiváciu znečistených plôch a pomoci na tú časť zariadenia energeticky účinného centralizovaného zásobovania teplom a chladom, ktorá súvisí s distribučnou sieťou: 15 mil. EUR na jeden podnik a jeden investičný projekt;

t)

pre investičnú pomoc na projekty energetickej hospodárnosti: 10 mil. EUR, ako sa stanovuje v článku 39 ods. 5;

u)

pre investičnú pomoc na rekultiváciu znečistených plôch: 20 mil. EUR na jeden podnik a jeden investičný projekt;

v)

pre prevádzkovú pomoc na výrobu elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a prevádzkovú pomoc na podporu energie z obnoviteľných zdrojov energie v malých zariadeniach: 15 mil. EUR na jeden podnik a jeden projekt. Keď sa pomoc poskytuje na základe súťažného ponukového konania podľa článku 42; 150 mil. EUR za rok, pričom sa zohľadňuje kombinovaný rozpočet všetkých schém patriacich pod článok 42;

w)

pre investičnú pomoc na distribučnú sieť centralizovaného zásobovania teplom alebo chladom: 20 mil. EUR na jeden podnik a jeden investičný projekt;

x)

pre investičnú pomoc na energetickú infraštruktúru: 50 mil. EUR na jeden podnik a jeden investičný projekt;

y)

pre pomoci na širokopásmovú infraštruktúru: 70 mil. EUR celkových nákladov na jeden projekt;

z)

pre investičnú pomoc na kultúru a zachovanie kultúrneho dedičstva: 100 mil. EUR na jeden projekt; pre prevádzkovú pomoc na kultúru a zachovanie kultúrneho dedičstva: 50 mil. EUR na jeden podnik za rok;

aa)

pre schémy pomoci na audiovizuálne diela: 50 mil. EUR na jednu schému za rok;

bb)

pre investičnú pomoc na športové a multifunkčné rekreačné infraštruktúry: 15 mil. EUR alebo celkové náklady presahujúce 50 mil. EUR na jeden projekt; pre prevádzkovú pomoc na športovú infraštruktúru: 2 mil. EUR na jednu infraštruktúru za rok; a

cc)

pre investičnú pomoc na miestne infraštruktúry: 10 mil. EUR alebo celkové náklady presahujúce 20 mil. EUR na tú istú infraštruktúru.

2.   Stropy stanovené alebo uvedené v odseku 1 sa nesmú obchádzať umelým rozdeľovaním schém pomoci alebo projektov pomoci.

Článok 5

Transparentnosť pomoci

1.   Toto nariadenie sa vzťahuje iba na pomoc, pri ktorej je možné vopred presne vypočítať ekvivalent hrubého grantu pomoci bez potreby vykonať posúdenie rizika („transparentná pomoc“).

2.   Za transparentné sa považujú tieto kategórie pomoci:

a)

pomoc vo forme grantov a bonifikácie úrokov;

b)

pomoc vo forme úverov, ak sa ekvivalent hrubého grantu pomoci vypočítal na základe referenčnej sadzby platnej v čase poskytnutia grantu;

c)

pomoc vo forme záruk:

i)

ak sa ekvivalent hrubého grantu vypočítal na základe prémií bezpečného prístavu stanovených v oznámení Komisie; alebo

ii)

ak metodika na výpočet ekvivalentu hrubého grantu záruky – po oznámení takejto metodiky Komisii podľa niektorého nariadenia Komisie v oblasti štátnej pomoci platného v danom čase – bola pred implementáciou opatrenia schválená na základe oznámenia Komisie o uplatňovaní článkov 87 a 88 Zmluvy o ES na štátnu pomoc vo forme záruk (50) alebo na základe akéhokoľvek následného oznámenia, a ak schválená metodika výslovne upravuje druh záruky a druh príslušnej transakcie v kontexte uplatňovania tohto nariadenia;

d)

pomoc vo forme daňového zvýhodnenia, ak opatrenie stanovuje hornú hranicu, ktorou sa zabezpečí, že nedôjde k prekročeniu uplatniteľného stropu;

e)

regionálna pomoc na rozvoj miest, ak sú splnené podmienky stanovené v článku 16;

f)

pomoc vo forme opatrení rizikového financovania, ak sú splnené podmienky stanovené v článku 21;

g)

pomoc pre začínajúce podniky, ak sú splnené podmienky stanovené v článku 22;

h)

pomoc na projekty energetickej hospodárnosti, ak sú splnené podmienky stanovené v článku 39;

i)

pomoc vo forme prémií k trhovým cenám, ak sú splnené podmienky stanovené v článku 42;

j)

pomoc vo forme vratných preddavkov, ak celková nominálna výška vratného preddavku nepresahuje stropy uplatniteľné v súlade s týmto nariadením alebo ak metodika na výpočet ekvivalentu hrubého grantu vratného preddavku bola pred začatím uplatňovania opatrenia akceptovaná v nadväznosti na jej notifikáciu Komisii.

Článok 6

Stimulačný účinok

1.   Toto nariadenie sa uplatňuje iba na pomoc, ktorá má stimulačný účinok.

2.   Pomoc sa pokladá za pomoc, ktorá má stimulačný účinok, ak príjemca podal písomnú žiadosť o pomoc príslušnému členskému štátu pred začatím práce na projekte alebo činnosti. Žiadosť o pomoc obsahuje aspoň tieto informácie:

a)

názov a veľkosť podniku;

b)

opis projektu vrátane dátumu jeho začatia a ukončenia;

c)

miesto projektu;

d)

zoznam nákladov projektu;

e)

typ pomoci (grant, úver, záruka, vratný preddavok, kapitálová injekcia alebo iný typ) a výška verejných financií potrebných na projekt;

3.   Pomoc ad hoc poskytnutá veľkým podnikom sa považuje za pomoc, ktorá má stimulačný účinok, ak okrem zabezpečenia splnenia podmienky stanovenej v odseku 2 členský štát overil pred poskytnutím príslušnej pomoci, že dokumentácia, ktorú pripravil príjemca, stanovuje, že pomoc bude viesť k jednému alebo viacerým z týchto aspektov:

a)

v prípade regionálnej investičnej pomoci: že sa realizuje projekt, ktorý by sa v prípade neposkytnutia pomoci neuskutočnil v dotknutej oblasti alebo by v dotknutej oblasti nebol pre príjemcu dostatočne ziskový;

b)

vo všetkých ostatných prípadoch, že existuje:

podstatné zväčšenie rozsahu pôsobnosti projektu/činnosti v dôsledku pomoci; alebo

podstatné zvýšenie celkovej sumy vynaloženej príjemcom na projekt/činnosť v dôsledku pomoci; alebo

podstatné urýchlenie dokončenia daného projektu/činnosti.

4.   Odchylne od odsekov 2 a 3 sa opatrenia vo forme daňového zvýhodnenia považujú za pomoc, ktorá má stimulačný účinok, ak sú splnené tieto podmienky:

a)

opatrením sa vytvára nárok na pomoc podľa objektívnych kritérií a bez ďalšieho uplatnenia voľného uváženia členského štátu a

b)

opatrenie bolo schválené a nadobudlo účinnosť pred začatím práce na podporovanom projekte alebo pred začatím podporovanej činnosti, s výnimkou v prípade následných fiškálnych schém, ak sa na danú činnosť vzťahovali už predchádzajúce schémy vo forme daňového zvýhodnenia.

5.   Odchylne od odsekov 2, 3 a 4 sa od nasledujúcich kategórií pomoci nevyžaduje, aby mali stimulačný účinok, alebo sa predpokladá, že takýto účinok majú:

a)

regionálna prevádzková pomoc, ak sú splnené podmienky stanovené v článku 15;

b)

pomoc na uľahčenie prístupu k financovaniu pre MSP, ak sú splnené príslušné podmienky stanovené v článkoch 21 a 22;

c)

pomoc na prijímanie znevýhodnených pracovníkov do zamestnania vo forme mzdových dotácií a pomoc na zamestnávanie pracovníkov so zdravotným postihnutím vo forme mzdových dotácií, ak sú splnené príslušné podmienky stanovené v článku 32, resp. v článku 33;

d)

pomoc na kompenzáciu dodatočných nákladov na zamestnávanie pracovníkov so zdravotným postihnutím, ak sú splnené podmienky stanovené v článku 34;

e)

pomoc vo forme úľav na environmentálnych daniach podľa smernice 2003/96/ES, ak sú splnené podmienky stanovené v článku 44 tohto nariadenia;

f)

pomoc na náhradu škody spôsobenej určitými prírodnými katastrofami, ak sú splnené podmienky stanovené v článku 50;

g)

sociálna pomoc na dopravu obyvateľov vzdialených regiónov, ak sú splnené podmienky stanovené v článku 51;

h)

pomoc na kultúru a zachovanie kultúrneho dedičstva, ak sú splnené podmienky stanovené v článku 53.

Článok 7

Intenzita pomoci a oprávnené náklady

1.   Na účely výpočtu intenzity pomoci a oprávnených nákladov sa použijú číselné údaje pred odpočítaním daní alebo iných poplatkov. Oprávnené náklady sú doložené príslušnou dokumentáciou, ktorá je prehľadná, konkrétna a aktuálna.

2.   Ak sa pomoc poskytuje inou formou než formou grantu, výška pomoci sa rovná ekvivalentu hrubého grantu pomoci.

3.   Pomoc splatná v niekoľkých splátkach sa diskontuje na jej hodnotu v čase jej poskytnutia. Oprávnené náklady sa diskontujú na ich hodnotu v čase poskytnutia pomoci. Ako úroková sadzba na diskontné účely sa použije diskontná sadzba uplatniteľná v čase poskytnutia pomoci.

4.   Ak sa pomoc poskytuje formou daňového zvýhodnenia, diskontácia tranží pomoci sa uskutočňuje na základe diskontných sadzieb uplatniteľných vždy v tom čase, keď daňové zvýhodnenie nadobudlo účinnosť.

5.   Ak sa pomoc poskytuje vo forme vratných preddavkov, ktoré sú pri absencii prijatej metodiky výpočtu ich ekvivalentu hrubého grantu vyjadrené ako percento oprávnených nákladov, a ak opatrenie stanovuje, že v prípade úspešného výsledku projektu stanoveného na základe primeranej a prezieravej hypotézy budú preddavky splatené s úrokovou sadzbou, ktorá sa prinajmenšom rovná diskontnej sadzbe uplatniteľnej v čase poskytnutia pomoci, môžu sa maximálne intenzity pomoci stanovené v kapitole III zvýšiť o 10 percentuálnych bodov.

6.   Ak sa regionálna pomoc poskytuje vo forme vratných preddavkov, maximálna intenzita pomoci stanovená v mape regionálnej pomoci platná v čase poskytnutia pomoci sa nesmie zvýšiť.

Článok 8

Kumulácia

1.   Pri zisťovaní toho, či sa dodržiavajú stropy vymedzujúce notifikačnú povinnosť podľa článku 4 a maximálne intenzity pomoci podľa kapitoly III, sa zohľadňuje celková výška štátnej pomoci pre podporovanú činnosť alebo projekt alebo podnik.

2.   Ak sa financovanie zo strany Únie, ktoré centrálne spravujú inštitúcie, agentúry, spoločné podniky alebo iné orgány Únie a ktoré nie je priamo ani nepriamo pod kontrolou členského štátu, kombinuje so štátnou pomocou, tak sa pri zisťovaní toho, či sú dodržané stropy vymedzujúce notifikačnú povinnosť a maximálne intenzity pomoci alebo maximálna výška pomoci, zohľadňuje len táto štátna pomoc, za predpokladu, že celková suma verejného financovania poskytnutá vo vzťahu k tým istým oprávneným nákladom nepresahuje najvýhodnejšiu mieru financovania stanovenú v uplatniteľných pravidlách práva Únie.

3.   Pomoc s identifikovateľnými oprávnenými nákladmi oslobodená od notifikačnej povinnosti týmto nariadením sa môže kumulovať s:

a)

akoukoľvek inou štátnou pomocou, pokiaľ sa tieto opatrenia týkajú iných identifikovateľných oprávnených nákladov;

b)

akoukoľvek inou štátnou pomocou v súvislosti s tými istými – čiastočne alebo úplne sa prekrývajúcimi – oprávnenými nákladmi, ak sa v dôsledku takejto kumulácie neprekročí maximálna intenzita pomoci alebo výška pomoci uplatniteľná na túto pomoc v súlade s týmto nariadením.

4.   Pomoc oslobodená od notifikačnej povinnosti podľa článkov 21, 22 a 23 tohto nariadenia, ktorá nemá identifikovateľné oprávnené náklady, sa môže kumulovať s akoukoľvek inou štátnou pomocou s identifikovateľnými oprávnenými nákladmi. Pomoc, ktorá nemá identifikovateľné oprávnené náklady, sa môže kumulovať s akoukoľvek inou štátnou pomocou, ktorá nemá identifikovateľné oprávnené náklady, až do výšky najvyššieho príslušného celkového stropu financovania stanoveného za osobitných okolností každého prípadu v tomto alebo inom nariadení o skupinových výnimkách alebo rozhodnutí prijatom Komisiou.

5.   Štátna pomoc oslobodená od notifikačnej povinnosti týmto nariadením sa nekumuluje so žiadnou pomocou de minimis v súvislosti s tými istými oprávnenými nákladmi, ak by takáto kumulácia mala za následok intenzitu pomoci presahujúcu intenzitu pomoci stanovenú v kapitole III tohto nariadenia.

6.   Odchylne od odseku 3 písm. b) sa pomoc na pracovníkov so zdravotným postihnutím, ako je stanovená v článkoch 33 a 34, môže kumulovať s inou pomocou oslobodenou na základe tohto nariadenia súvisiacou s tými istými oprávnenými nákladmi nad rámec najvyššieho uplatniteľného stropu podľa tohto nariadenia, ak takáto kumulácia nemá za následok intenzitu pomoci presahujúcu 100 % príslušných nákladov v priebehu akéhokoľvek obdobia, počas ktorého sú príslušní pracovníci zamestnaní.

Článok 9

Uverejňovanie a informácie

1.   Príslušný členský štát zabezpečí uverejnenie na komplexnej webovej lokalite týkajúcej sa štátnej pomoci na vnútroštátnej alebo regionálnej úrovni:

a)

súhrnných informácií uvedených v článku 11 v štandardizovanom formáte stanovenom v prílohe II alebo odkazu na prístup k nim;

b)

plného znenia každého opatrenia pomoci, ako sa uvádza v článku 11, alebo odkazu na prístup k plnému zneniu;

c)

informácií uvedených v prílohe III o každej poskytnutej individuálnej pomoci presahujúcej 500 000 EUR.

Pokiaľ ide o pomoc poskytnutú na projekty Európskej územnej spolupráce, informácie uvedené v tomto odseku sa umiestnia na webovú lokalitu členského štátu, v ktorom sídli dotknutý riadiaci orgán podľa vymedzenia v článku 21 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 1299/2013. Zúčastnené členské štáty môžu zároveň alternatívne rozhodnúť, že každý z nich poskytne na svojej webovej lokalite informácie o opatreniach pomoci v rámci svojho územia.

2.   V prípade schém vo forme daňového zvýhodnenia a schém, na ktoré sa vzťahujú články 16 a 21 (51), sa podmienky stanovené v odseku 1 písm. c) tohto článku považujú za splnené, ak členské štáty uverejnia požadované informácie o sumách individuálnej pomoci v týchto rozpätiach (v mil. EUR):

 

0,5 – 1;

 

1 – 2;

 

2 – 5;

 

5 – 10;

 

10 – 30; a

 

30 a viac.

3.   Pri schémach podľa článku 51 tohto nariadenia sa povinnosti týkajúce sa uverejnenia stanovené v tomto článku neuplatňujú na konečných spotrebiteľov.

4.   Informácie uvedené v odseku 1 písm. c) tohto článku sú štruktúrované a prístupné štandardizovaným spôsobom, ako sa uvádza v prílohe III, a sú umožnené funkcie účinného vyhľadávania a sťahovania. Informácie uvedené v odseku 1 sa uverejňujú do 6 mesiacov odo dňa poskytnutia pomoci, alebo v prípade pomoci vo forme daňového zvýhodnenia do 1 roka odo dňa, keď sa má vypracovať daňové priznanie, a sú dostupné aspoň 10 rokov od dátumu poskytnutia pomoci.

5.   Komisia na svojej webovej lokalite uverejní:

a)

odkazy na webové lokality o štátnej pomoci uvedené v odseku 1 tohto článku;

b)

súhrnné informácie uvedené v článku 11.

6.   Členské štáty splnia ustanovenia tohto článku najneskôr do dvoch rokov od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia.

KAPITOLA II

MONITOROVANIE

Článok 10

Odňatie výhody skupinovej výnimky

Ak členský štát poskytne pomoc, ktorá je týmto nariadením údajne oslobodená od notifikačnej povinnosti bez toho, aby boli splnené podmienky stanovené v kapitolách I až III, Komisia môže po tom, ako poskytla príslušnému členskému štátu možnosť vyjadriť svoje stanovisko, prijať rozhodnutie, na základe ktorého sa všetky alebo niektoré budúce opatrenia pomoci prijaté príslušným členským štátom, ktoré by inak spĺňali požiadavky tohto nariadenia, majú notifikovať Komisii v súlade s článkom 108 ods. 3 zmluvy. Opatrenia, ktoré sa majú notifikovať, môžu byť obmedzené na opatrenia o poskytnutí určitých typov pomoci alebo v prospech určitých príjemcov alebo opatrenia pomoci prijaté určitými orgánmi príslušného členského štátu.

Článok 11

Podávanie správ

Členské štáty – alebo alternatívne v prípade pomoci poskytnutej na projekty Európskej územnej spolupráce členský štát, v ktorom sídli riadiaci orgán podľa vymedzenia v článku 21 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 1299/2013 – Komisii predkladajú:

a)

prostredníctvom elektronického notifikačného systému Komisie súhrnné informácie o každom opatrení pomoci oslobodenom podľa tohto nariadenia v štandardizovanom formáte stanovenom v prílohe II, spolu s odkazom na prístup k plnému zneniu opatrenia pomoci vrátane jeho zmien, a to do 20 pracovných dní odo dňa, kedy opatrenie nadobudlo účinnosť;

b)

v súlade s nariadením nariadení Komisie (ES) č. 794/2004 z 21. apríla 2004, ktorým sa vykonáva nariadenie Rady (ES) č. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúce podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 93 Zmluvy o ES (52), v znení zmien, ročnú správu v elektronickej forme o uplatňovaní tohto nariadenia, ktorá obsahuje informácie uvedené vo vykonávacom nariadení, a to pokiaľ ide o každý celý rok alebo každú časť roka, počas ktorého sa toto nariadenie uplatňuje.

Článok 12

Monitorovanie

Aby mohla Komisia monitorovať pomoc oslobodenú od notifikačnej povinnosti týmto nariadením, členské štáty – alebo alternatívne, v prípade pomoci poskytnutej na projekty Európskej územnej spolupráce, členský štát, v ktorom sídli riadiaci orgán – uchovávajú podrobné záznamy s informáciami a podpornou dokumentáciou potrebnou na zistenie toho, či boli splnené všetky podmienky stanovené v tomto nariadení. Takéto záznamy sa uchovávajú 10 rokov odo dňa poskytnutia ad hoc pomoci alebo poslednej pomoci poskytnutej na základe schémy. Príslušný členský štát poskytne Komisii v lehote 20 pracovných dní alebo v dlhšej lehote stanovenej v žiadosti všetky informácie a podpornú dokumentáciu, ktoré Komisia považuje za potrebné na monitorovanie uplatňovania tohto nariadenia.

KAPITOLA III

OSOBITNÉ USTANOVENIA PRE RÔZNE KATEGÓRIE POMOCI

ODDIEL 1

Regionálna pomoc

Pododdiel A

Regionálna investičná a prevádzková pomoc

Článok 13

Rozsah regionálnej pomoci

Tento oddiel sa neuplatňuje na:

a)

pomoc v prospech činností v oceliarskom odvetví, odvetví ťažby uhlia, odvetví lodného staviteľstva, odvetví syntetických vlákien, odvetví dopravy a súvisiacej infraštruktúry, odvetví výroby, distribúcie a infraštruktúry energie;

b)

regionálnu pomoc vo forme schém zameraných na obmedzený počet osobitných odvetví hospodárskej činnosti; schémy zamerané na činnosti v oblasti cestovného ruchu, širokopásmové infraštruktúry alebo spracovanie a marketing poľnohospodárskych výrobkov sa nepovažujú za zamerané na osobitné odvetvia hospodárskej činnosti;

c)

regionálnu pomoc vo forme schém, ktorými sa kompenzujú náklady na dopravu tovaru vyrobeného v najvzdialenejších regiónoch alebo riedko osídlených oblastiach, a poskytnutú na:

i)

činnosti spojené s výrobou, spracovaním a marketingom výrobkov uvedených v prílohe I k zmluve; alebo

ii)

činnosti klasifikované v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1893/2006 z 20. decembra 2006, ktorým sa zavádza štatistická klasifikácia ekonomických činností NACE Revision 2 a ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Rady (EHS) č. 3037/90 a niektoré nariadenia ES o osobitných oblastiach štatistiky (53), ako poľnohospodárstvo, lesníctvo a rybolov podľa oddielu A štatistickej klasifikácie ekonomických činností NACE Rev. 2, ťažba a dobývanie nerastných surovín podľa oddielu B klasifikácie NACE Rev. 2 a dodávka elektriny, plynu, pary a studeného vzduchu podľa oddielu D klasifikácie NACE Rev. 2; alebo

iii)

dopravu tovaru potrubím;

d)

individuálnu regionálnu investičnú pomoc príjemcovi, ktorý ukončil vykonávanie tej istej alebo podobnej činnosti v Európskom hospodárskom priestore v dvoch rokoch predchádzajúcich jeho žiadosti o regionálnu investičnú pomoc alebo ktorý v čase podania žiadosti o pomoc má konkrétne plány ukončiť takúto činnosť do dvoch rokov po ukončení počiatočnej investície, pre ktorú žiada o pomoc, v dotknutej oblasti;

e)

regionálnu prevádzkovú pomoc poskytnutú podnikom, ktorých hlavná činnosť patrí do oddielu K „Finančné a poisťovacie činnosti“ klasifikácie NACE Rev. 2, alebo podnikom, ktoré vykonávajú činnosti v rámci skupiny, ktorej hlavná činnosť patrí do triedy 70.10 „Vedenie firiem“ alebo 70.22 „Poradenské služby v oblasti podnikania a riadenia“ NACE Rev. 2.

Článok 14

Regionálna investičná pomoc

1.   Opatrenia regionálnej investičnej pomoci sú zlučiteľné s vnútorným trhom v zmysle článku 107 ods. 3 zmluvy a oslobodené od notifikačnej povinnosti podľa článku 108 ods. 3 zmluvy za predpokladu, že sú splnené podmienky stanovené v tomto článku a kapitole I.

2.   Pomoc sa poskytuje v podporovaných oblastiach.

3.   V podporovaných oblastiach spĺňajúcich podmienky článku 107 ods. 3 písm. a) zmluvy sa pomoc môže poskytnúť na počiatočnú investíciu bez ohľadu na veľkosť príjemcu. V podporovaných oblastiach spĺňajúcich podmienky článku 107 ods. 3 písm. c) zmluvy sa pomoc môže poskytnúť MSP na akúkoľvek formu počiatočnej investície. Pomoc veľkým podnikom sa poskytuje len na počiatočnú investíciu v prospech novej hospodárskej činnosti v dotknutej oblasti.

4.   Oprávnenými nákladmi sú:

a)

investičné náklady na hmotné a nehmotné aktíva;

b)

odhadované mzdové náklady na pracovné miesta, ktoré boli vytvorené v dôsledku počiatočnej investície, vypočítané za obdobie dvoch rokov, alebo

c)

kombinácia bodu a) a b) nepresahujúca sumu a) alebo b), podľa toho, ktorá je vyššia.

5.   Investícia musí zostať zachovaná v oblasti, v ktorej bola poskytnutá, po ukončení investície najmenej päť rokov alebo v prípade MSP najmenej tri roky. Táto podmienka nebráni výmene vybavenia alebo zariadenia, ktoré v priebehu uvedeného obdobia zastaralo alebo sa pokazilo, za predpokladu, že sa hospodárska činnosť v príslušnej oblasti zachová počas relevantného minimálneho obdobia.

6.   Nadobudnuté aktíva musia byť nové s výnimkou MSP a nadobudnutia prevádzkarne. Náklady spojené s lízingom hmotných aktív možno zohľadniť za týchto podmienok:

a)

v prípade pozemkov a budov musí prenájom pokračovať najmenej päť rokov po očakávanom dátume ukončenia investičného projektu v prípade veľkých podnikov alebo tri roky v prípade MSP;

b)

v prípade zariadenia alebo strojov musí mať prenájom formu finančného lízingu a musí zahŕňať záväzok pre príjemcu pomoci odkúpiť tieto aktíva po uplynutí prenájmu.

V prípade nadobudnutia aktív prevádzkarne v zmysle článku 2 ods. 49 by sa mali zohľadniť len náklady na nákup aktív od tretích strán, ktoré nie sú v žiadnom vzťahu voči nadobúdateľovi. Transakcia musí prebehnúť za trhových podmienok. Ak bola pomoc poskytnutá na nadobudnutie aktív pred ich zakúpením, náklady na tieto aktíva sa odpočítajú od oprávnených nákladov súvisiacich s nadobudnutím prevádzkarne. Ak rodinný príslušník pôvodného majiteľa alebo zamestnanec prevezme malý podnik, upustí sa od podmienky, že tieto aktíva musia byť nadobudnuté od tretích strán, ktoré nie sú v žiadnom vzťahu voči nadobúdateľovi. Nadobudnutie akcií nepredstavuje počiatočnú investíciu.

7.   V prípade pomoci poskytnutej na zásadnú zmenu výrobného procesu musia oprávnené náklady prevyšovať odpisy aktív súvisiacich s činnosťou, ktorá sa má modernizovať, vykonané počas predchádzajúcich troch fiškálnych rokov. V prípade pomoci na diverzifikáciu existujúcej prevádzkarne musia oprávnené náklady prevyšovať najmenej o 200 % účtovnú hodnotu znovupoužitých aktív zaevidovanú vo fiškálnom roku predchádzajúcom začatiu prác.

8.   Nehmotné aktíva sú oprávnené na výpočet investičných nákladov, ak spĺňajú tieto podmienky:

a)

musia sa používať výlučne v prevádzkarni, ktorá je príjemcom pomoci;

b)

musia byť odpisovateľné;

c)

musia byť nakúpené za trhových podmienok od tretích strán, ktoré nie sú v žiadnom vzťahu voči nadobúdateľovi; a

d)

musia byť zahrnuté v aktívach podniku, ktorý je príjemcom pomoci, a musia zostať spojené s projektom, na ktorý bola poskytnutá pomoc, najmenej počas piatich rokov alebo v prípade MSP počas troch rokov.

V prípade veľkých podnikov sú náklady na nehmotné aktíva oprávnené iba do výšky 50 % celkových oprávnených investičných nákladov počiatočnej investície.

9.   Ak sú oprávnené náklady vypočítané s použitím odhadovaných mzdových nákladov podľa ods. 4 písm. b), musia byť splnené tieto podmienky:

a)

investičný projekt vedie k čistému nárastu počtu zamestnancov v príslušnej prevádzkarni v porovnaní s priemerom za predchádzajúcich 12 mesiacov, čo znamená že od zjavne vytvorených pracovných miest sa odpočítajú pracovné miesta zrušené počas tohto obdobia;

b)

každé pracovné miesto je obsadené do troch rokov od ukončenia prác; a

c)

každé pracovné miesto vytvorené na základe investície sa v dotknutej oblasti zachová aspoň päť rokov od jeho prvého obsadenia alebo tri roky v prípade MSP.

10.   Regionálna pomoc na rozvoj širokopásmových sietí spĺňa tieto podmienky:

a)

pomoc sa poskytuje iba v oblastiach, v ktorých neexistuje sieť rovnakej kategórie (či už ide o základnú širokopásmovú sieť alebo sieť NGA) a v ktorých je nepravdepodobné, že sa do troch rokov od rozhodnutia o poskytnutí pomoci takáto sieť zavedie na základe komerčných podmienok; a

b)

podporovaný prevádzkovateľ siete musí ponúkať aktívny a pasívny veľkoobchodný prístup za spravodlivých a nediskriminačných podmienok vrátane fyzického uvoľneného prístupu v prípade sietí NGA; a

c)

pomoc sa poskytuje na základe súťažného výberového konania.

11.   Regionálna pomoc na výskumné infraštruktúry sa poskytuje len v prípade, že je pomoc podmienená poskytnutím transparentného a nediskriminačného prístupu k podporovanej infraštruktúre.

12.   Intenzita pomoci v ekvivalente hrubého grantu nepresahuje maximálnu intenzitu pomoci stanovenú v mape regionálnej pomoci platnú v čase poskytnutia pomoci v dotknutej oblasti. Ak je intenzita pomoci vypočítaná na základe odseku 4 písm. c), maximálna intenzita pomoci neprekračuje najvýhodnejšiu výšku vyplývajúcu z uplatnenia tejto intenzity pomoci na základe investičných nákladov alebo mzdových nákladov. V prípade veľkých investičných projektov výška pomoci nepresahuje upravenú výšku pomoci vypočítanú v súlade s mechanizmom vymedzeným v článku 2 ods. 20

13.   Akákoľvek počiatočná investícia, ktorú začne ten istý príjemca (na úrovni skupiny) v období do troch rokov od začatia prác na inej investícii, na ktorú bola poskytnutá pomoc, v tom istom regióne úrovne 3 Nomenklatúry územných jednotiek na štatistické účely, sa považuje za súčasť jedného investičného projektu. Ak je takýto jeden investičný projekt veľkým investičným projektom, celková výška pomoci na jeden investičný projekt nepresiahne upravenú výšku pomoci pre veľké investičné projekty.

14.   Príjemca pomoci musí poskytnúť finančný príspevok vo výške najmenej 25 % oprávnených nákladov vo forme, ktorá nezahŕňa žiadnu verejnú podporu, a to buď z vlastných zdrojov alebo prostredníctvom externého financovania. V najvzdialenejších regiónoch sa môže na investíciu, ktorú uskutoční MSP, poskytnúť pomoc s maximálnou intenzitou pomoci nad 75 %, pričom v takýchto situáciách zvyšnú časť prostriedkov poskytne príjemca pomoci prostredníctvom finančného príspevku.

15.   V prípade počiatočnej investície súvisiacej s projektmi Európskej územnej spolupráce, na ktoré sa vzťahuje nariadenie (EÚ) č. 1299/2013, sa intenzita pomoci pre oblasť, v ktorej dochádza k počiatočnej investícii, uplatňuje na všetkých príjemcov zúčastnených na projekte. Ak sa počiatočná investícia uskutočňuje v dvoch alebo vo viacerých podporovaných oblastiach, maximálna intenzita pomoci je tá, ktorá sa uplatňuje v podporovanej oblasti, v ktorej sa vynakladá najvyššia suma oprávnených nákladov. V podporovaných oblastiach oprávnených na pomoc podľa článku 107 ods. 3 písm. c) zmluvy sa toto ustanovenie uplatňuje na veľké podniky len vtedy, ak sa počiatočná investícia týka novej hospodárskej činnosti.

Článok 15

Regionálna prevádzková pomoc

1.   Schémy regionálnej prevádzkovej pomoci v najvzdialenejších regiónoch a riedko osídlených oblastiach, ktoré boli určené členskými štátmi v ich mapách regionálnej pomoci schválených Komisiou v súlade s bodom 161 usmernení o regionálnej štátnej pomoci na roky 2014 – 2020 (54), sú zlučiteľné s vnútorným trhom v zmysle článku 107 ods. 3 zmluvy a sú oslobodené od notifikačnej povinnosti podľa článku 108 ods. 3 zmluvy za predpokladu, že sú splnené podmienky stanovené v tomto článku a kapitole I.

2.   Schémami regionálnej prevádzkovej pomoci sa kompenzujú:

a)

dodatočné náklady na dopravu tovaru vyrobeného v oblastiach oprávnených na prevádzkovú pomoc, ako aj dodatočné náklady na dopravu tovaru ďalej spracúvaného v týchto oblastiach, za týchto podmienok:

i)

príjemcovia vykonávajú svoju výrobnú činnosť v týchto oblastiach;

ii)

pomoc je objektívne kvantifikovateľná vopred na základe fixnej sumy alebo tonokilometrov alebo inej relevantnej jednotky;

iii)

tieto dodatočné náklady na dopravu sa vypočítajú na základe trasy prepravy tovaru v rámci štátnych hraníc príslušného členského štátu s použitím dopravných prostriedkov, ktoré majú za následok najnižšie náklady pre príjemcu. Iba pri najvzdialenejších regiónoch môžu dodatočné náklady na dopravu tovaru ďalej spracúvaného v týchto oblastiach zahŕňať náklady na dopravu tovaru z akéhokoľvek miesta jeho výroby do týchto oblastí;

b)

dodatočné prevádzkové náklady iné ako náklady na dopravu, ktoré vznikli v najvzdialenejších regiónoch v priamom dôsledku jedného alebo viacerých trvalých znevýhodnení uvedených v článku 349 zmluvy za týchto podmienok:

i)

príjemcovia vykonávajú svoju hospodársku činnosť v najvzdialenejšom regióne;

ii)

ročná výška pomoci na jedného príjemcu v rámci všetkých schém prevádzkovej pomoci nepresahuje:

15 % ročnej hrubej pridanej hodnoty vytvorenej príjemcom v dotknutom najvzdialenejšom regióne; alebo

25 % ročných nákladov práce, ktoré vznikli príjemcovi v dotknutom najvzdialenejšom regióne; alebo

10 % ročného obratu príjemcu, ktorý dosiahol v dotknutom najvzdialenejšom regióne.

3.   Intenzita pomoci nepresiahne 100 % oprávnených dodatočných nákladov stanovených v tomto článku.

Pododdiel B

Pomoc na rozvoj miest

Článok 16

Regionálna pomoc na rozvoj miest

1.   Regionálna pomoc na rozvoj miest je zlučiteľná s vnútorným trhom v zmysle článku 107 ods. 3 zmluvy a je oslobodená od notifikačnej povinnosti podľa článku 108 ods. 3 zmluvy za predpokladu, že sú splnené podmienky stanovené v tomto článku a kapitole I.

2.   Projekty rozvoja miest musia spĺňať tieto kritériá:

a)

realizujú sa prostredníctvom fondov na rozvoj miest v podporovaných oblastiach;

b)

sú spolufinancované z európskych štrukturálnych a investičných fondov;

c)

podporujú implementáciu „integrovanej stratégie udržateľného rozvoja miest“.

3.   Celková investícia do projektu rozvoja miest v rámci opatrenia pomoci na rozvoj miest nepresiahne 20 mil. EUR.

4.   Oprávnenými nákladmi sú celkové náklady projektu rozvoja miest, ak sú v súlade s článkami 65 a 37 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 (55).

5.   Pomoc poskytnutá z fondu na rozvoj miest na oprávnené projekty rozvoja miest môže mať formu kapitálu, kvázi kapitálu, úverov, záruk alebo ich kombinácie.

6.   Pomoc na rozvoj miest mobilizuje dodatočné investície od súkromných investorov na úrovni fondov na rozvoj miest alebo projektov rozvoja miest s cieľom dosiahnuť celkovú sumu v minimálnej výške 30 % celkového financovania poskytnutého na projekt rozvoja miest.

7.   Súkromní a verejní investori môžu na realizáciu projektu rozvoja miest poskytnúť peňažné alebo materiálne príspevky alebo ich kombináciu. Materiálny príspevok sa zohľadní v trhovej hodnote potvrdenej nezávislým kvalifikovaným znalcom alebo náležite oprávneným úradným orgánom.

8.   Opatrenia na rozvoj miest musia spĺňať tieto podmienky:

a)

správcovia fondov na rozvoj miest sa vyberajú na základe otvoreného, transparentného a nediskriminačného výberového konania v súlade s uplatniteľnými právnymi predpismi Únie a vnútroštátnymi právnymi predpismi. Nesmie dochádzať najmä k diskriminácii medzi správcami fondov na rozvoj miest na základe ich miesta usadenia alebo zapísania v obchodnom registri niektorého členského štátu. Od správcov fondov na rozvoj miest sa môže vyžadovať, aby spĺňali vopred stanovené kritériá, ktoré sú objektívne odôvodnené charakterom investícií;

b)

nezávislí súkromní investori sa vyberajú na základe otvoreného, transparentného a nediskriminačného výberového konania vykonávaného v súlade s uplatniteľnými právnymi predpismi Únie a vnútroštátnymi právnymi predpismi s cieľom dosiahnuť primeranú úroveň rozdelenia rizika a odmien, pričom pri investíciách iných než zárukách sa nerovnomerné rozdelenie zisku uprednostňuje pred ochranou pred znížením hodnoty (downside protection). Ak súkromní investori nie sú vybraní na základe takéhoto konania, spravodlivú mieru návratnosti pre súkromných investorov stanoví nezávislý znalec vybraný prostredníctvom otvoreného, transparentného a nediskriminačného výberového konania;

c)

v prípade nerovnomerného rozdelenia strát medzi verejnými a súkromnými investormi sa prvá strata, ktorú na seba prevezme verejný investor, obmedzí na 25 % celkovej investície;

d)

v prípade záruk poskytnutých súkromným investorom v rámci projektov rozvoja miest sa miera záruky obmedzí na 80 % a celkové straty, ktoré na seba prevezme členský štát, sa obmedzia na 25 % príslušného portfólia krytého zárukou;

e)

investori môžu byť zastúpení v riadiacich orgánoch fondu na rozvoj miest, ako je dozorná rada alebo poradný výbor;

f)

fond na rozvoj miest sa zriadi v súlade s uplatniteľnými právnymi predpismi. Členský štát zaistí vykonanie hĺbkovej analýzy s cieľom zabezpečiť investičnú stratégiu kvalitnú po obchodnej stránke na účely realizácie opatrenia pomoci na rozvoj miest.

9.   Fondy na rozvoj miest sa spravujú na komerčnom základe a zabezpečia rozhodnutia o financovaní orientované na zisk. Tento predpoklad sa pokladá za splnený, ak správcovia fondu na rozvoj miest spĺňajú tieto podmienky:

a)

správcovia fondov na rozvoj miest sú podľa zákona alebo na základe zmluvy povinní konať starostlivo ako profesionálni správcovia a v dobrej viere a zamedziť konfliktu záujmov; uplatňujú sa najlepšie postupy a regulačný dohľad;

b)

odmena správcov fondov na rozvoj miest je v súlade s praxou na trhu. Táto podmienka sa považuje za splnenú, ak je správca vybraný na základe otvoreného, transparentného a nediskriminačného výberového konania založeného na objektívnych kritériách týkajúcich sa skúseností, odborných znalostí a operačných a finančných schopností;

c)

odmena správcov fondov na rozvoj miest je viazaná na ich výkon alebo títo správcovia zdieľajú časť rizík investície spoluinvestovaním z vlastných zdrojov s cieľom zaistiť, aby ich záujmy boli neustále v súlade so záujmami verejných investorov;

d)

správcovia fondov na rozvoj miest stanovia investičnú stratégiu, kritériá a navrhovaný časový harmonogram investícií do projektov rozvoja miest a stanovia predbežnú finančnú životaschopnosť a ich očakávaný vplyv na rozvoj miest;

e)

pre každú kapitálovú a kvázi kapitálovú investíciu existuje jasná a realistická stratégia vystúpenia.

10.   Keď fond na rozvoj miest poskytuje na projekty rozvoja miest úvery alebo záruky, musia byť splnené tieto podmienky:

a)

v prípade úverov sa pri výpočte maximálnej výšky investície na účely ods. 3 tohto článku zohľadňuje nominálna výška úveru;

b)

v prípade záruk sa pri výpočte maximálnej výšky investície na účely ods. 3 tohto článku zohľadňuje nominálna výška príslušného úveru.

11.   Členský štát môže poveriť implementáciou opatrenia pomoci na rozvoj miest poverený subjekt.

ODDIEL 2

Pomoc pre MSP

Článok 17

Investičná pomoc pre MSP

1.   Investičná pomoc pre MSP pôsobiace na území Únie alebo mimo neho je zlučiteľná s vnútorným trhom v zmysle článku 107 ods. 3 zmluvy a je oslobodená od notifikačnej povinnosti podľa článku 108 ods. 3 zmluvy za predpokladu, že sú splnené podmienky stanovené v tomto článku a kapitole I.

2.   Oprávnenými nákladmi sú buď jedna alebo obe tieto položky:

a)

náklady investície do hmotných a nehmotných aktív;

b)

odhadované mzdové náklady na pracovné miesta vytvorené v priamej súvislosti s investičným projektom a vypočítané za obdobie dvoch rokov.

3.   Za oprávnené náklady sa na účely tohto článku pokladajú investície, ktoré pozostávajú z:

a)

investícií do hmotných a/alebo nehmotných aktív súvisiacich so založením novej prevádzkarne, s rozširovaním existujúceho podniku, diverzifikáciou výroby prevádzkarne na ďalšie nové výrobky alebo so zásadnou zmenou celkového výrobného procesu existujúcej prevádzkarne; alebo

b)

nadobudnutia aktív patriacich prevádzkarni, ak sú splnené tieto podmienky:

prevádzkareň buď ukončila činnosť alebo by ju bola ukončila, ak by sa neuskutočnilo jej odkúpenie;

aktíva sa kupujú od tretích strán, ktoré nie sú v žiadnom vzťahu voči nadobúdateľovi;

transakcia sa uskutočňuje za trhových podmienok.

Ak rodinný príslušník pôvodného majiteľa alebo zamestnanec prevezme malý podnik, upustí sa od podmienky, že tieto aktíva musia byť nadobudnuté od tretích strán, ktoré nie sú v žiadnom vzťahu voči nadobúdateľovi. Výhradné nadobudnutie akcií podniku nepredstavuje investíciu.

4.   Nehmotné aktíva spĺňajú všetky tieto podmienky:

a)

musia sa používať výlučne v prevádzkarni, ktorá je príjemcom pomoci;

b)

musia sa považovať za odpísateľné aktíva;

c)

musia byť nakúpené za trhových podmienok od tretích strán, ktoré nie sú v žiadnom vzťahu voči nadobúdateľovi;

d)

musia byť zahrnuté v aktívach podniku aspoň tri roky.

5.   Pracovné miesta vytvorené priamo v dôsledku investičného projektu spĺňajú tieto podmienky:

a)

sú vytvorené v priebehu troch rokov od ukončenia investície;

b)

došlo k čistému nárastu počtu zamestnancov v príslušnej prevádzkarni v porovnaní s priemerom za predošlých 12 mesiacov;

c)

vytvorené pracovné miesta sa zachovajú počas minimálneho obdobia troch rokov od ich prvého obsadenia.

6.   Intenzita pomoci nepresahuje:

a)

20 % oprávnených nákladov v prípade malých podnikov;

b)

10 % oprávnených nákladov v prípade stredných podnikov.

Článok 18

Pomoc pre MSP na poradenské služby

1.   Pomoc pre MSP na poradenské služby je zlučiteľná s vnútorným trhom v zmysle článku 107 ods. 3 zmluvy a je oslobodená od notifikačnej povinnosti podľa článku 108 ods. 3 zmluvy za predpokladu, že sú splnené podmienky stanovené v tomto článku a kapitole I.

2.   Intenzita pomoci nepresahuje 50 % oprávnených nákladov.

3.   Oprávnenými nákladmi sú náklady na poradenské služby poskytované externými poradcami.

4.   Príslušné služby nemajú charakter nepretržitej alebo pravidelnej činnosti, ani nesúvisia s bežnými prevádzkovými nákladmi podniku, ako sú bežné daňové poradenské služby, pravidelné právne služby alebo reklama.

Článok 19

Pomoc na účasť MSP na veľtrhoch

1.   Pomoc na účasť MSP na veľtrhoch je zlučiteľná s vnútorným trhom v zmysle článku 107 ods. 3 zmluvy a je oslobodená od notifikačnej povinnosti podľa článku 108 ods. 3 zmluvy za predpokladu, že sú splnené podmienky stanovené v tomto článku a kapitole I.

2.   Oprávnené náklady sú náklady vynaložené na prenájom, zriadenie a prevádzku stánku v prípade účasti podniku na ktoromkoľvek konkrétnom veľtrhu alebo výstave.

3.   Intenzita pomoci nepresahuje 50 % oprávnených nákladov.

Článok 20

Pomoc na náklady na spoluprácu vzniknuté MSP zúčastneným na projektoch Európskej územnej spolupráce

1.   Pomoc na náklady na spoluprácu vzniknuté MSP zúčastneným na projektoch Európskej územnej spolupráce, na ktoré sa vzťahuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 1299/2013, je zlučiteľná s vnútorným trhom v zmysle článku 107 ods. 3 zmluvy a je oslobodená od notifikačnej povinnosti podľa článku 108 ods. 3 zmluvy za predpokladu, že sú splnené podmienky stanovené v tomto článku a v kapitole I.

2.   Oprávnenými nákladmi sú:

a)

náklady na organizačnú spoluprácu vrátane nákladov na zamestnancov a kancelárske priestory, pokiaľ súvisia s projektom spolupráce;

b)

náklady na poradenské a podporné služby týkajúce sa spolupráce, ktoré poskytujú externí konzultanti a poskytovatelia služieb;

c)

cestovné výdavky, náklady na vybavenie a investičné výdavky priamo súvisiace s projektom a odpisy nástrojov a vybavenia používaných priamo na daný projekt.

3.   Služby uvedené v odseku 2 písm. b) nemajú charakter nepretržitej alebo pravidelnej činnosti, ani nesúvisia s bežnými prevádzkovými nákladmi podniku, ako sú bežné daňové poradenské služby, pravidelné právne služby alebo bežná reklama.

4.   Intenzita pomoci nepresahuje 50 % oprávnených nákladov.

ODDIEL 3

Pomoc na uľahčenie prístupu k financovaniu pre MSP

Článok 21

Pomoc vo forme rizikového financovania

1.   Schémy pomoci vo forme rizikového financovania pre MSP sú zlučiteľné s vnútorným trhom v zmysle článku 107 ods. 3 zmluvy a sú oslobodené od notifikačnej povinnosti podľa článku 108 ods. 3 zmluvy za predpokladu, že sú splnené podmienky stanovené v tomto článku a kapitole I.

2.   Na úrovni finančných sprostredkovateľov môže mať pomoc vo forme rizikového financovania v prospech nezávislých súkromných investorov jednu z týchto foriem:

a)

kapitál alebo kvázi kapitál alebo finančný príspevok na poskytnutie rizikových finančných investícií realizovaných priamo alebo nepriamo do oprávnených podnikov;

b)

úvery na poskytnutie rizikových finančných investícií realizovaných priamo alebo nepriamo do oprávnených podnikov;

c)

záruky na pokrytie strát z rizikových finančných investícií realizovaných priamo alebo nepriamo do oprávnených podnikov.

3.   Na úrovni nezávislých súkromných investorov môže mať pomoc vo forme rizikového financovania formy uvedené v ods. 2 tohto článku alebo formu daňových stimulov pre súkromných investorov, ktorí sú fyzickými osobami poskytujúcimi priamo alebo nepriamo rizikové financovanie oprávneným podnikom.

4.   Na úrovni oprávnených podnikov môže mať pomoc vo forme rizikového financovania formu kapitálových a kvázi kapitálových investícií, úverov, záruk alebo ich kombinácie.

5.   Oprávnené podniky sú podniky, ktoré sú v čase počiatočnej rizikovej finančnej investície nekótovanými MSP a spĺňajú aspoň jednu z týchto podmienok:

a)

nepôsobili na žiadnom trhu;

b)

pôsobili na akomkoľvek trhu kratšie ako 7 rokov po ich prvom komerčnom predaji;

c)

vyžadujú počiatočnú rizikovú finančnú investíciu, ktorá je podľa podnikateľského plánu zostaveného na účely zavedenia nového výrobku alebo vstupu na nový geografický trh vyššia než 50 % ich priemerného ročného obratu za obdobie predchádzajúcich 5 rokov.

6.   Pomoc vo forme rizikového financovania môže tiež pokrývať pokračovanie investícií do oprávnených podnikov, a to aj po sedemročnom období uvedenom v ods. 5 písm. b), ak sú splnené všetky tieto podmienky:

a)

nie je presiahnutá celková suma rizikového financovania uvedená v odseku 9;

b)

možnosť pokračovania investícií sa plánovala v pôvodnom podnikateľskom pláne;

c)

nedošlo k prepojeniu podniku prijímajúceho pokračovanie investícií v zmysle článku 3 ods. 3 prílohy I s podnikom iným, než je finančný sprostredkovateľ alebo nezávislý súkromný investor poskytujúci rizikové financovanie v rámci opatrenia, pokiaľ nový subjekt nespĺňa podmienky definície MSP.

7.   V prípade kapitálových a kvázi kapitálových investícií do oprávnených podnikov možno opatrením rizikového financovania podporiť náhradný kapitál iba vtedy, ak sa náhradný kapitál kombinuje s novým kapitálom predstavujúcim aspoň 50 % každého kola investícií do oprávnených podnikov.

8.   V prípade kapitálových a kvázi kapitálových investícií uvedených v ods. 2 písm. a) sa na účely riadenia likvidity môže použiť maximálne 30 % celkových kapitálových vkladov a nesplateného upísaného kapitálu finančného sprostredkovateľa.

9.   Celková výška rizikového financovania uvedeného v ods. 4 nepresiahne 15 mil. EUR na jeden oprávnený podnik v rámci akéhokoľvek opatrenia rizikového financovania.

10.   V prípade opatrení rizikového financovania poskytujúcich kapitálové, kvázi kapitálové alebo úverové investície do oprávnených podnikov opatrenie rizikového financovania mobilizuje dodatočné financovanie od nezávislých súkromných investorov na úrovni finančných sprostredkovateľov alebo oprávnených podnikov, aby sa dosiahla celková miera súkromnej účasti zodpovedajúca týmto minimálnym limitom:

a)

10 % rizikového financovania poskytnutého oprávneným podnikom pred ich prvým komerčným predajom na akomkoľvek trhu;

b)

40 % rizikového financovania poskytnutého oprávneným podnikom uvedeným v ods. 5 písm. b) tohto článku;

c)

60 % rizikového financovania pre investíciu poskytnutú oprávneným podnikom uvedeným v ods. 5 písm. c) a pre pokračovanie investícií do oprávnených podnikov po sedemročnom období uvedenom v ods. 5 písm. b).

11.   Ak je opatrenie rizikového financovania implementované prostredníctvom finančného sprostredkovateľa so zameraním na oprávnené podniky v rôznych štádiách vývoja, ako sa uvádza v odseku 10, a nestanovuje sa účasť súkromného kapitálu na úrovni oprávnených podnikov, finančný sprostredkovateľ dosiahne mieru súkromnej účasti, ktorá predstavuje aspoň vážený priemer na základe objemu jednotlivých investícií v príslušnom portfóliu vyplývajúci z uplatnenia minimálnych mier účasti na takéto investície, ako sa uvádza v odseku 10.

12.   Opatrenie rizikového financovania nesmie viesť k diskriminácii medzi finančnými sprostredkovateľmi na základe ich miesta usadenia alebo zapísania v obchodnom registri niektorého členského štátu. Od finančných sprostredkovateľov sa môže vyžadovať, aby spĺňali vopred stanovené kritériá, ktoré sú objektívne odôvodnené charakterom investícií.

13.   Opatrenie rizikového financovania spĺňa tieto podmienky:

a)

realizuje sa prostredníctvom jedného alebo viacerých finančných sprostredkovateľov s výnimkou daňových stimulov pre súkromných investorov, pokiaľ ide o ich priame investície do oprávnených podnikov;

b)

finanční sprostredkovatelia, ako aj investori alebo správcovia fondov, sa vyberajú na základe otvoreného, transparentného a nediskriminačného výberového konania vykonávaného v súlade s uplatniteľnými právnymi predpismi Únie a vnútroštátnymi právnymi predpismi a s cieľom dosiahnuť primeranú úroveň rozdelenia rizika a odmien, pričom sa v prípade investícií iných ako záruky nerovnomerné rozdelenie zisku uprednostňuje pred ochranou pred znížením hodnoty;

c)

v prípade nerovnomerného rozdelenia strát medzi verejnými a súkromnými investormi sa prvá strata, ktorú na seba prevezme verejný investor, obmedzí na 25 % celkovej investície;

d)

v prípade záruk podľa ods. 2 písm. c) sa miera záruky obmedzí na 80 % a celkové straty, ktoré na seba prevezme členský štát, sa obmedzia maximálne na 25 % príslušného zaručeného portfólia. Iba záruky pokrývajúce očakávané straty príslušného portfólia krytého zárukou možno poskytnúť bez odmeny. Ak záruka zahŕňa aj pokrytie neočakávaných strát, finančný sprostredkovateľ zaplatí za časť záruky, ktorá sa vzťahuje na neočakávané straty, trhový poplatok za záruku.

14.   Opatreniami rizikového financovania sa musia zabezpečiť rozhodnutia o financovaní orientované na zisk. Táto situácia nastáva, keď sú splnené všetky tieto podmienky:

a)

finanční sprostredkovatelia sú zriadení v súlade s uplatniteľnými právnymi predpismi.

b)

Členský štát alebo subjekt poverený realizáciou opatrenia zabezpečí vykonanie hĺbkovej analýzy s cieľom zabezpečiť investičnú stratégiu kvalitnú po obchodnej stránke na účely realizácie opatrenia rizikového financovania vrátane politiky primeraného rozdelenia rizika zameranej na dosiahnutie ekonomickej životaschopnosti a efektívneho rozsahu, pokiaľ ide o veľkosť a územný rozsah príslušného portfólia investícií;

c)

rizikové financovanie poskytované oprávneným podnikom sa zakladá na životaschopnom podnikateľskom pláne, ktorý obsahuje podrobnosti o výrobku, o vývoji predaja a rentabilite a ktorý stanovuje predbežnú finančnú životaschopnosť;

d)

pre každú kapitálovú a kvázi kapitálovú investíciu existuje jasná a realistická stratégia vystúpenia.

15.   Finanční sprostredkovatelia sú riadení na komerčnom základe. Táto požiadavka sa považuje za splnenú, ak finančný sprostredkovateľ a – v závislosti od druhu opatrenia rizikového financovania – správca fondu spĺňajú tieto podmienky:

a)

sú podľa zákona alebo na základe zmluvy povinní konať starostlivo ako profesionálni správcovia a v dobrej viere a zamedziť konfliktu záujmov; uplatňujú sa najlepšie postupy a regulačný dohľad;

b)

ich odmena je v súlade s praxou na trhu. Táto požiadavka sa považuje za splnenú, keď je správca alebo finančný sprostredkovateľ vybraný na základe otvoreného, transparentného a nediskriminačného výberového konania založeného na objektívnych kritériách týkajúcich sa skúseností, odborných znalostí a operačných a finančných schopností;

c)

ich odmena je viazaná na ich výkon alebo zdieľajú časť rizík investície spoluinvestovaním z vlastných zdrojov s cieľom zaistiť, aby ich záujmy boli neustále v súlade so záujmami verejného investora;

d)

stanovia investičnú stratégiu, kritériá a navrhovaný časový harmonogram investícií;

e)

investori môžu byť zastúpení v riadiacich orgánoch investičného fondu, ako je dozorná rada alebo poradný výbor.

16.   Opatrenie rizikového financovania poskytujúce záruky alebo úvery oprávneným podnikom musí spĺňať tieto podmienky:

a)

v dôsledku opatrenia finančný sprostredkovateľ uskutoční investície, ktoré by sa v prípade neposkytnutia pomoci neuskutočnili alebo by sa uskutočnili obmedzeným alebo odlišným spôsobom. Finančný sprostredkovateľ je schopný preukázať, že používa mechanizmus, ktorý zaisťuje, že všetky výhody sú postúpené v najväčšom rozsahu konečným príjemcom vo forme vyšších objemov financovania, rizikovejších portfólií, menších požiadaviek na kolaterál, nižších poplatkov za záruku alebo nižších úrokových mier;

b)

v prípade úverov sa pri výpočte maximálnej výšky investície na účely ods. 9 zohľadňuje nominálna výška úveru;

c)

v prípade záruk sa pri výpočte maximálnej výšky investície na účely ods. 9 zohľadňuje nominálna výška príslušného úveru. Výška záruky nepresahuje 80 % príslušného úveru.

17.   Členský štát môže poveriť implementáciou opatrenia rizikového financovania poverený subjekt.

18.   Pomoc vo forme rizikového financovania pre MSP, ktoré nespĺňajú podmienky stanovené v odseku 5, je zlučiteľná s vnútorným trhom v zmysle článku 107 ods. 3 zmluvy a je oslobodená od notifikačnej povinnosti podľa článku 108 ods. 3 zmluvy za predpokladu, že:

a)

na úrovni MSP pomoc spĺňa podmienky stanovené v nariadení (EÚ) č. 1407/2013, a

b)

sú splnené všetky podmienky stanovené v tomto článku s výnimkou podmienok stanovených v odsekoch 5, 6, 9, 10 a 11, a

c)

v prípade opatrení rizikového financovania poskytujúcich kapitálové, kvázi kapitálové alebo úverové investície do oprávnených podnikov opatrenie mobilizuje dodatočné financovanie od nezávislých súkromných investorov na úrovni finančných sprostredkovateľov alebo MSP, aby sa dosiahla celková miera súkromnej účasti minimálne 60 % rizikového financovania poskytnutého MSP.

Článok 22

Pomoc pre začínajúce podniky

1.   Schémy pomoci pre začínajúce podniky sú zlučiteľné s vnútorným trhom v zmysle článku 107 ods. 3 zmluvy a sú oslobodené od notifikačnej povinnosti podľa článku 108 ods. 3 zmluvy za predpokladu, že sú splnené podmienky stanovené v tomto článku a kapitole I.

2.   Oprávnené podniky sú nekótované malé podniky, ktoré boli zapísané do obchodného registra pred najviac piatimi rokmi, ešte neprerozdeľovali zisky a nevznikli v dôsledku koncentrácie. Pri oprávnených podnikoch, na ktoré sa nevzťahuje povinný zápis do obchodného registra, sa za začiatok päťročnej lehoty týkajúcej sa oprávnenosti môže považovať buď okamih, keď podnik začne vykonávať svoju hospodársku činnosť, alebo keď mu vzniká daňová povinnosť z hospodárskej činnosti.

3.   Pomoc pre začínajúci podnik má formu:

a)

úverov s úrokovými sadzbami, ktoré nie sú v súlade s trhovými podmienkami, s dĺžkou trvania 10 rokov a do maximálnej nominálnej výšky 1 mil. EUR, alebo 1,5 mil. EUR pre podniky usadené v podporovaných oblastiach spĺňajúcich podmienky článku 107 ods. 3 písm. c) zmluvy alebo 2 mil. EUR pre podniky usadené v podporovaných oblastiach spĺňajúcich podmienky článku 107 ods. 3 písm. a) zmluvy. Pre úvery s dĺžkou trvania od 5 do 10 rokov možno maximálne sumy upraviť vynásobením vyššie uvedených súm pomerom medzi trvaním 10 rokov a skutočným trvaním úveru. Pre úvery s dĺžkou trvania kratšou než 5 rokov je maximálna suma rovnaká ako pre úvery s dĺžkou trvania 5 rokov;

b)

záruk, pri ktorých poplatky nie sú v súlade s trhovými podmienkami, s dĺžkou trvania 10 rokov a do maximálnej výšky zaručeného úveru 1,5 mil. EUR, alebo 2,25 mil. EUR pre podniky usadené v podporovaných oblastiach spĺňajúcich podmienky článku 107 ods. 3 písm. c) zmluvy alebo 3 mil. EUR pre podniky usadené v podporovaných oblastiach spĺňajúcich podmienky článku 107 ods. 3 písm. a) zmluvy. Pre záruky s dĺžkou trvania od 5 do 10 rokov možno maximálne zaručené sumy upraviť vynásobením vyššie uvedených súm pomerom medzi trvaním 10 rokov a skutočným trvaním záruky. Pre záruky s dĺžkou trvania kratšou než 5 rokov je maximálna zaručená suma rovnaká ako pre záruky s dĺžkou trvania 5 rokov. Výška záruky nepresahuje 80 % príslušného úveru.

c)

grantov vrátane kapitálových a kvázi kapitálových investícií, zníženia úrokových sadzieb a poplatkov za záruky do výšky ekvivalentu hrubého grantu 0,4 mil. EUR, alebo 0,6 mil. EUR pre podniky usadené v podporovaných oblastiach spĺňajúcich podmienky článku 107 ods. 3 písm. c) zmluvy alebo 0,8 mil. EUR pre podniky usadené v podporovaných oblastiach spĺňajúcich podmienky článku 107 ods. 3 písm. a) zmluvy.

4.   Príjemca môže dostať podporu prostredníctvom kombinácie nástrojov pomoci uvedených v ods. 3 tohto článku, ak sa podiel sumy poskytnutej prostredníctvom jedného nástroja pomoci, vypočítaný na základe maximálnej výšky pomoci povolenej pre tento nástroj, zohľadní na účely zistenia reziduálneho podielu maximálnej výšky pomoci povolenej pre ostatné nástroje, ktoré sú súčasťou takto kombinovaného nástroja.

5.   V prípade malých a inovačných podnikov sa maximálne sumy stanovené v odseku 3 môžu zdvojnásobiť.

Článok 23

Pomoc na alternatívne obchodné platformy zamerané na MSP

1.   Pomoc na alternatívne obchodné platformy zamerané na MSP je zlučiteľná s vnútorným trhom v zmysle článku 107 ods. 3 zmluvy a je oslobodená od notifikačnej povinnosti podľa článku 108 ods. 3 zmluvy za predpokladu, že sú splnené podmienky stanovené v tomto článku a kapitole I.

2.   Ak je prevádzkovateľ platformy malým podnikom, opatrenie pomoci môže mať formu pomoci pre začínajúci podnik v prospech prevádzkovateľa platformy, a v takomto prípade sa uplatňujú podmienky stanovené v článku 22.

Opatrenie pomoci môže mať formu daňových stimulov v prospech nezávislých súkromných investorov, ktorí sú fyzickými osobami, pokiaľ ide o ich rizikové finančné investície realizované prostredníctvom alternatívnej obchodnej platformy do podnikov oprávnených za podmienok stanovených v článku 21.

Článok 24

Pomoc na náklady na prieskum

1.   Pomoc na náklady na prieskum je zlučiteľná s vnútorným trhom v zmysle článku 107 ods. 3 zmluvy a je oslobodená od notifikačnej povinnosti podľa článku 108 ods. 3 zmluvy za predpokladu, že sú splnené podmienky stanovené v tomto článku a kapitole I.

2.   Oprávnenými nákladmi sú náklady na úvodné posúdenie a formálnu hĺbkovú analýzu uskutočnené správcami finančných sprostredkovateľov alebo investormi s cieľom určiť oprávnené podniky podľa článkov 21 a 22.

3.   Intenzita pomoci nepresahuje 50 % oprávnených nákladov.

ODDIEL 4

Pomoc na výskum, vývoj a inovácie

Článok 25

Pomoc na výskumné a vývojové projekty

1.   Pomoc na výskumné a vývojové projekty je zlučiteľná s vnútorným trhom v zmysle článku 107 ods. 3 zmluvy a je oslobodená od notifikačnej povinnosti podľa článku 108 ods. 3 zmluvy za predpokladu, že sú splnené podmienky stanovené v tomto článku a kapitole I.

2.   Podporovaná časť výskumného a vývojového projektu v plnej miere patrí do jednej alebo viacerých z týchto kategórií:

a)

základný výskum;

b)

priemyselný výskum;

c)

experimentálny vývoj;

d)

štúdie uskutočniteľnosti.

3.   Oprávnené náklady na výskumné a vývojové projekty sa priradia ku konkrétnej kategórii výskumu a vývoja, pričom ide o tieto oprávnené náklady:

a)

náklady na personál: výskumní pracovníci, technici a iní pomocní pracovníci v rozsahu, v ktorom sa podieľajú na projekte;

b)

náklady na nástroje a vybavenie v rozsahu a v období ich použitia v rámci projektu. Ak sa takéto nástroje a vybavenie nepoužívajú v rámci projektu počas celej doby svojej životnosti, za oprávnené náklady sa považujú jedine odpisy zodpovedajúce dĺžke projektu vypočítané na základe všeobecne uznávaných účtovných zásad;

c)

náklady na budovy a pozemky v rozsahu a v trvaní ich použitia v rámci projektu. V súvislosti s budovami sa za oprávnené náklady považujú iba odpisy zodpovedajúce dĺžke projektu vypočítané na základe všeobecne uznávaných účtovných zásad. V prípade pozemkov sú oprávnenými nákladmi náklady na komerčný prevod alebo skutočne vynaložené kapitálové náklady;

d)

náklady na zmluvný výskum, poznatky a patenty zakúpené alebo licencované z vonkajších zdrojov na základe zásady trhového odstupu, ako aj náklady na poradenské služby a rovnocenné služby použité výlučne na daný projekt;

e)

ďalšie režijné náklady a iné prevádzkové náklady, a to vrátane nákladov na materiály, dodávky a podobné výrobky, vzniknuté priamo v dôsledku projektu.

4.   Oprávnené náklady na štúdie uskutočniteľnosti sú náklady vynaložené na štúdiu.

5.   Intenzita pomoci v prípade každého príjemcu nepresahuje:

a)

100 % oprávnených nákladov v prípade základného výskumu;

b)

50 % oprávnených nákladov v prípade priemyselného výskumu;

c)

25 % oprávnených nákladov v prípade experimentálneho vývoja;

d)

50 % oprávnených nákladov v prípade štúdií uskutočniteľnosti.

6.   Intenzity pomoci sa v prípade priemyselného výskumu a experimentálneho vývoja môžu zvýšiť až na maximálnu intenzitu pomoci vo výške 80 % oprávnených nákladov, a to:

a)

o 10 percentuálnych bodov pre stredné podniky a o 20 percentuálnych bodov pre malé podniky;

b)

o 15 percentuálnych bodov, ak je splnená jedna z týchto podmienok:

i)

projekt zahŕňa účinnú spoluprácu:

medzi podnikmi, spomedzi ktorých aspoň jeden je MSP, alebo sa uskutočňuje v najmenej dvoch členských štátoch, alebo v jednom členskom štáte a v zmluvnej strane dohody o EHP, pričom žiadny podnik jednotlivo neznáša viac než 70 % oprávnených nákladov, alebo

medzi podnikom a jednou alebo viacerými organizáciami venujúcimi sa výskumu a šíreniu poznatkov, pričom tieto organizácie znášajú prinajmenšom 10 % oprávnených nákladov a majú právo uverejňovať výsledky vlastného výskumu;

ii)

výsledky projektu sa vo veľkej miere rozšíria prostredníctvom konferencií, uverejnením, vo voľne prístupných úschovniach dát alebo prostredníctvom bezplatného softvéru alebo softvéru s otvoreným zdrojom.

7.   Intenzity pomoci na štúdie uskutočniteľnosti možno zvýšiť o 10 percentuálnych bodov pre stredné podniky a o 20 percentuálnych bodov pre malé podniky.

Článok 26

Investičná pomoc výskumným infraštruktúram

1.   Pomoc na zriadenie alebo modernizáciu výskumných infraštruktúr, ktoré vykonávajú hospodárske činnosti, je zlučiteľná s vnútorným trhom v zmysle článku 107 ods. 3 zmluvy a je oslobodená od notifikačnej povinnosti podľa článku 108 ods. 3 zmluvy za predpokladu, že sú splnené podmienky stanovené v tomto článku a kapitole I.

2.   Ak sa výskumná infraštruktúra venuje tak hospodárskej činnosti, ako aj nehospodárskej činnosti, financovanie a náklady na každý druh činnosti, ako aj príjmy z každého druhu činnosti, sa zaúčtovávajú osobitne na základe dôsledne uplatňovaných a objektívne zdôvodniteľných zásad nákladového účtovníctva.

3.   Cena účtovaná za prevádzku alebo používanie infraštruktúry zodpovedá trhovej cene.

4.   Prístup k infraštruktúre je otvorený pre viacero používateľov a poskytuje sa na transparentnom a nediskriminačnom základe. Podniky, ktoré financovali aspoň 10 % investičných nákladov na infraštruktúru, môžu získať prednostný prístup za výhodnejších podmienok. Aby sa predišlo nadmernej kompenzácii, takýto prístup musí byť primeraný k príspevku podniku na investičné náklady a tieto podmienky musia byť zverejnené.

5.   Oprávnené náklady sú investičné náklady na nehmotné a hmotné aktíva.

6.   Intenzita pomoci nepresahuje 50 % oprávnených nákladov.

7.   Ak výskumná infraštruktúra dostáva verejné financovanie na hospodárske aj nehospodárske činnosti, členské štáty zavedú mechanizmus monitorovania a spätného vymáhania s cieľom zabezpečiť, aby sa uplatniteľná intenzita pomoci nepresiahla v dôsledku zvýšenia podielu hospodárskych činností v porovnaní so situáciou očakávanou ku dňu poskytnutia pomoci.

Článok 27

Pomoc pre inovačné zoskupenia

1.   Pomoc pre inovačné zoskupenia je zlučiteľná s vnútorným trhom v zmysle článku 107 ods. 3 zmluvy a je oslobodená od notifikačnej povinnosti podľa článku 108 ods. 3 zmluvy za predpokladu, že sú splnené podmienky stanovené v tomto článku a kapitole I.

2.   Pomoc pre inovačné zoskupenia sa poskytuje výhradne právnickým osobám prevádzkujúcim inovačné zoskupenia (klastrovým organizáciám).

3.   Prístup do priestorov, zariadení a k činnostiam zoskupenia je otvorený pre viacero používateľov a poskytuje sa na transparentnom a nediskriminačnom základe. Podniky, ktoré financovali aspoň 10 % investičných nákladov na inovačné zoskupenie, môžu získať prednostný prístup za výhodnejších podmienok. Aby sa predišlo nadmernej kompenzácii, takýto prístup musí byť primeraný k príspevku podniku na investičné náklady a tieto podmienky musia byť zverejnené.

4.   Poplatky účtované za používanie zariadení zoskupenia a za účasť na činnostiach zoskupenia zodpovedajú trhovým cenám alebo odzrkadľujú náklady na ne.

5.   Investičná pomoc sa môže poskytnúť na výstavbu alebo modernizáciu inovačných zoskupení. Oprávnené náklady sú investičné náklady na nehmotné a hmotné aktíva.

6.   Intenzita investičnej pomoci pre inovačné zoskupenia nepresahuje 50 % oprávnených nákladov. Intenzita pomoci sa môže zvýšiť o 15 percentuálnych bodov pre inovačné zoskupenia umiestnené v podporovaných oblastiach spĺňajúcich podmienky článku 107 ods. 3 písm. a) zmluvy a o 5 percentuálnych bodov pre inovačné zoskupenia umiestnené v podporovaných oblastiach spĺňajúcich podmienky článku 107 ods. 3 písm. c) zmluvy.

7.   Na prevádzku inovačných zoskupení sa môže poskytnúť prevádzková pomoc. Nesmie sa poskytovať dlhšie než desať rokov.

8.   Oprávnené náklady na prevádzkovú pomoc pre inovačné zoskupenia sú náklady na personál a administratívne náklady (vrátane režijných nákladov) spojené s týmito činnosťami:

a)

oživenie činnosti zoskupenia s cieľom uľahčiť spoluprácu, výmenu informácií a poskytovanie alebo usmerňovanie špecializovaných služieb a služieb šitých na mieru na podporu podnikania;

b)

marketingová činnosť zoskupenia s cieľom zvýšiť účasť nových podnikov alebo organizácií a zvýšiť viditeľnosť zoskupenia;

c)

správa zariadení zoskupenia; organizácia programov odbornej prípravy, seminárov a konferencií s cieľom podporovať výmenu poznatkov a vytváranie sietí a nadnárodnú spoluprácu.

9.   Intenzita prevádzkovej pomoci nepresahuje 50 % celkových oprávnených nákladov počas obdobia, počas ktorého sa pomoc poskytuje.

Článok 28

Pomoc na inovácie pre MSP

1.   Pomoc na inovácie pre MSP je zlučiteľná s vnútorným trhom v zmysle článku 107 ods. 3 zmluvy a je oslobodená od notifikačnej povinnosti podľa článku 108 ods. 3 zmluvy za predpokladu, že sú splnené podmienky stanovené v tomto článku a kapitole I.

2.   Oprávnené náklady sú:

a)

náklady na získanie, schválenie a ochranu patentov a iných nehmotných aktív;

b)

náklady na vyslanie vysokokvalifikovaných pracovníkov z organizácií venujúcich sa výskumu a šíreniu poznatkov alebo veľkých podnikov činných v oblasti výskumu, vývoja a inovácií na novovytvorenú funkciu u príjemcu, pričom títo pracovníci nenahrádzajú iných pracovníkov;

c)

náklady na poradenské služby zamerané na inovácie a náklady na služby na podporu inovácií.

3.   Intenzita pomoci nepresahuje 50 % oprávnených nákladov.

4.   Konkrétne v prípade pomoci na poradenské služby zamerané na inovácie a služby na podporu inovácií môže byť intenzita pomoci zvýšená až na 100 % oprávnených nákladov za predpokladu, že celková suma pomoci na poradenské služby zamerané na inovácie a služby na podporu inovácií nepresahuje v ktoromkoľvek trojročnom období sumu 200 000 EUR na jeden podnik.

Článok 29

Pomoc na inováciu procesu a na organizačnú inováciu

1.   Pomoc na inováciu procesu a na organizačnú inováciu je zlučiteľná s vnútorným trhom v zmysle článku 107 ods. 3 zmluvy a je oslobodená od notifikačnej povinnosti podľa článku 108 ods. 3 zmluvy za predpokladu, že sú splnené podmienky stanovené v tomto článku a kapitole I.

2.   Pomoc pre veľké podniky je zlučiteľná len vtedy, ak účinne spolupracujú s MSP v podporovanej činnosti a ak spolupracujúce MSP znášajú aspoň 30 % celkových oprávnených nákladov.

3.   Oprávnené náklady sú:

a)

náklady na personál;

b)

náklady na nástroje, vybavenie, budovy a pozemky v rozsahu a na obdobie ich použitia v rámci projektu;

c)

náklady na zmluvný výskum, poznatky a patenty zakúpené alebo licencované z vonkajších zdrojov na základe zásady trhového odstupu;

d)

dodatočné režijné náklady a ostatné prevádzkové náklady, a to vrátane nákladov na materiál, dodávky a podobné výrobky, vzniknuté priamo v dôsledku projektu.

4.   Intenzita pomoci nepresahuje 15 % oprávnených nákladov v prípade veľkých podnikov a 50 % oprávnených nákladov v prípade MSP.

Článok 30

Pomoc na výskum a vývoj v odvetviach rybolovu a akvakultúry

1.   Pomoc na výskum a vývoj v odvetví rybolovu a akvakultúry je zlučiteľná s vnútorným trhom v zmysle článku 107 ods. 3 zmluvy a je oslobodená od notifikačnej povinnosti podľa článku 108 ods. 3 zmluvy za predpokladu, že sú splnené podmienky stanovené v tomto článku a kapitole I.

2.   Podporovaný projekt musí mať význam pre všetky podniky v príslušnom konkrétnom sektore alebo podsektore.

3.   Pred dátumom začatia podporovaného projektu sa na internete uverejnia tieto informácie:

a)

informácia, že sa uskutoční podporovaný projekt;

b)

ciele podporovaného projektu;

c)

približný dátum uverejnenia výsledkov, ktoré sa od podporovaného projektu očakávajú, a miesto ich uverejnenia na internete;

d)

vyjadrenie, že výsledky podporovaného projektu budú bezplatne k dispozícii všetkým podnikom pôsobiacim v príslušnom konkrétnom sektore alebo podsektore.

4.   Výsledky podporovaného projektu sa sprístupnia na internete od dátumu ukončenia podporovaného projektu alebo od dátumu, kedy sa členom akejkoľvek príslušnej organizácie poskytnú akékoľvek informácie týkajúce sa týchto výsledkov podľa toho, ktorý dátum nastane skôr. Výsledky zostanú dostupné na internete počas obdobia najmenej 5 rokov počínajúc dátumom ukončenia podporovaného projektu.

5.   Pomoc sa poskytuje priamo organizácii venujúcej sa výskumu a šíreniu poznatkov a nesmie zahŕňať priame poskytnutie pomoci nesúvisiacej s výskumom podniku, ktorý vyrába, spracúva alebo uvádza na trh produkty rybolovu alebo akvakultúry.

6.   Oprávnené náklady sú náklady stanovené v článku 25 ods. 3

7.   Intenzita pomoci nepresahuje 100 % oprávnených nákladov.

ODDIEL 5

Pomoc na podporu vzdelávania

Článok 31

Pomoc na podporu vzdelávania

1.   Pomoc na podporu vzdelávania je zlučiteľná s vnútorným trhom v zmysle článku 107 ods. 3 zmluvy a je oslobodená od notifikačnej povinnosti podľa článku 108 ods. 3 zmluvy za predpokladu, že sú splnené podmienky stanovené v tomto článku a kapitole I.

2.   Pomoc sa neposkytuje na vzdelávanie, ktoré podniky uskutočňujú s cieľom splniť povinné vnútroštátne vzdelávacie normy.

3.   Oprávnené náklady sú:

a)

osobné náklady na školiteľov za hodiny, počas ktorých školitelia vykonávajú vzdelávacie činnosti;

b)

prevádzkové náklady na školiteľov a účastníkov vzdelávania týkajúce sa priamo vzdelávacieho projektu, ako sú cestovné výdavky, náklady na materiál a dodávky priamo súvisiace s projektom, odpisy nástrojov a vybavenia, ak sa používajú výlučne na daný projekt vzdelávania. Náklady na ubytovanie sú vylúčené okrem minimálnych nákladov potrebných na ubytovanie pre účastníkov vzdelávania, ktorí sú pracovníkmi so zdravotným postihnutím;

c)

náklady na poradenské služby súvisiace s projektom vzdelávania;

d)

osobné náklady na účastníkov vzdelávania a všeobecné nepriame náklady (administratívne náklady, prenájom, réžia) za hodiny, počas ktorých sa účastníci zúčastňujú vzdelávania.

4.   Intenzita pomoci nepresahuje 50 % oprávnených nákladov. Môže sa zvýšiť až na maximálnu intenzitu pomoci vo výške 70 % oprávnených nákladov, a to:

a)

o 10 percentuálnych bodov, ak sa vzdelávanie poskytuje pracovníkom so zdravotným postihnutím alebo znevýhodneným pracovníkom;

b)

o 10 percentuálnych bodov, ak sa pomoc poskytuje stredným podnikom, a o 20 percentuálnych bodov, ak sa poskytuje malým podnikom.

5.   Ak sa pomoc poskytuje v sektore námornej dopravy, jej intenzita sa môže zvýšiť na 100 % oprávnených nákladov za predpokladu, že sú splnené tieto podmienky:

a)

účastníci vzdelávania nie sú aktívnymi členmi posádky, ale sú na palube nadpočetní; a

b)

vzdelávanie sa uskutočňuje na palube lodí zapísaných v registroch Únie.

ODDIEL 6

Pomoc na znevýhodnených pracovníkov a pracovníkov so zdravotným postihnutím

Článok 32

Pomoc na prijímanie znevýhodnených pracovníkov vo forme mzdových dotácií

1.   Pomoc na prijímanie znevýhodnených pracovníkov do zamestnania je zlučiteľná s vnútorným trhom v zmysle článku 107 ods. 3 zmluvy a je oslobodená od notifikačnej povinnosti podľa článku 108 ods. 3 zmluvy za predpokladu, že sú splnené podmienky stanovené v tomto článku a kapitole I.

2.   Oprávnené náklady sú mzdové náklady za obdobie maximálne 12 mesiacov po prijatí znevýhodneného pracovníka do zamestnania. V prípade, že príslušný pracovník je značne znevýhodneným pracovníkom, oprávnené náklady predstavujú mzdové náklady za obdobie maximálne 24 mesiacov po prijatí do zamestnania.

3.   Ak prijatie do zamestnania nepredstavuje čistý nárast počtu zamestnancov v príslušnom podniku v porovnaní s priemerom za predchádzajúcich dvanásť mesiacov, miesto alebo miesta musia byť uvoľnené následkom dobrovoľného odchodu pracovníkov, nespôsobilosti, odchodu do dôchodku kvôli veku, dobrovoľného skrátenia pracovného času alebo zákonného prepustenia za porušenie pracovnej disciplíny, a nie z dôvodu nadbytočnosti.

4.   Okrem prípadu zákonného prepustenia za porušenie pracovnej disciplíny má znevýhodnený pracovník nárok na nepretržité zamestnanie počas minimálneho obdobia, ktoré je v súlade s príslušnými vnútroštátnymi právnymi predpismi alebo kolektívnymi zmluvami, ktorými sa upravujú pracovné zmluvy.

5.   Ak obdobie zamestnania trvá kratšie ako 12 mesiacov alebo 24 mesiacov v prípade značne znevýhodnených pracovníkov, pomoc sa v súlade s tým úmerne zníži.

6.   Intenzita pomoci nepresahuje 50 % oprávnených nákladov.

Článok 33

Pomoc na zamestnávanie pracovníkov so zdravotným postihnutím vo forme mzdových dotácií

1.   Pomoc na zamestnávanie pracovníkov so zdravotným postihnutím je zlučiteľná s vnútorným trhom v zmysle článku 107 ods. 3 zmluvy a je oslobodená od notifikačnej povinnosti podľa článku 108 ods. 3 zmluvy za predpokladu, že sú splnené podmienky stanovené v tomto článku a kapitole I.

2.   Oprávnené náklady sú mzdové náklady za ktorékoľvek dané obdobie, počas ktorého je pracovník so zdravotným postihnutím zamestnaný.

3.   Ak prijatie do zamestnania nepredstavuje čistý nárast počtu zamestnancov v príslušnom podniku v porovnaní s priemerom za predchádzajúcich dvanásť mesiacov, miesto alebo miesta musia byť uvoľnené následkom dobrovoľného odchodu pracovníkov, nespôsobilosti, odchodu do dôchodku kvôli veku, dobrovoľného skrátenia pracovného času alebo zákonného prepustenia za porušenie pracovnej disciplíny, a nie z dôvodu nadbytočnosti.

4.   Okrem prípadu zákonného prepustenia za porušenie pracovnej disciplíny majú pracovníci so zdravotným postihnutím nárok na nepretržité zamestnanie počas minimálneho obdobia, ktoré je v súlade s príslušnými vnútroštátnymi právnymi predpismi alebo kolektívnymi zmluvami, ktoré sú pre podnik právne záväzné a ktorými sa upravujú pracovné zmluvy.

5.   Intenzita pomoci nepresahuje 75 % oprávnených nákladov.

Článok 34

Pomoc na kompenzáciu dodatočných nákladov spojených so zamestnávaním pracovníkov so zdravotným postihnutím

1.   Pomoc na kompenzáciu dodatočných nákladov spojených so zamestnávaním pracovníkov so zdravotným postihnutím je zlučiteľná s vnútorným trhom v zmysle článku 107 ods. 3 zmluvy a je oslobodená od notifikačnej povinnosti podľa článku 108 ods. 3 zmluvy za predpokladu, že sú splnené podmienky stanovené v tomto článku a kapitole I.

2.   Oprávnené náklady sú:

a)

náklady na úpravu priestorov;

b)

náklady na zamestnávanie zamestnancov výlučne na čas venovaný pomoci pracovníkom so zdravotným postihnutím a náklady na odbornú prípravu takýchto zamestnancov týkajúcu sa pomoci pracovníkom so zdravotným postihnutím;

c)

náklady na úpravu alebo získanie vybavenia alebo na získanie a validáciu softvéru pre pracovníkov so zdravotným postihnutím vrátane upravených alebo pomocných technologických zariadení, ktoré sú dodatočnými nákladmi k nákladom, ktoré by príjemca pomoci znášal, keby zamestnal pracovníkov, ktorí nie sú zdravotne postihnutí;

d)

náklady priamo spojené s dopravou pracovníkov so zdravotným postihnutím do miesta práce a na činnosti súvisiace so zamestnaním;

e)

mzdové náklady za hodiny, počas ktorých je pracovník so zdravotným postihnutím na rehabilitácii;

f)

ak príjemca pomoci poskytuje chránené zamestnanie, náklady na výstavbu, inštaláciu alebo modernizáciu výrobných jednotiek príslušného podniku a akékoľvek administratívne náklady a náklady na dopravu, za predpokladu, že sú priamym dôsledkom zamestnávania pracovníkov so zdravotným postihnutím.

3.   Intenzita pomoci nepresahuje 100 % oprávnených nákladov.

Článok 35

Pomoc na kompenzáciu nákladov na pomoc poskytovanú znevýhodneným pracovníkom

1.   Pomoc na kompenzáciu nákladov na pomoc poskytovanú znevýhodneným pracovníkom je zlučiteľná s vnútorným trhom v zmysle článku 107 ods. 3 zmluvy a je oslobodená od notifikačnej povinnosti podľa článku 108 ods. 3 zmluvy za predpokladu, že sú splnené podmienky stanovené v tomto článku a kapitole I.

2.   Oprávnenými nákladmi sú náklady na:

a)

zamestnávanie zamestnancov výhradne na dobu strávenú poskytovaním pomoci znevýhodneným pracovníkom počas obdobia maximálne 12 mesiacov po prijatí znevýhodneného pracovníka do zamestnania alebo počas obdobia maximálne 24 mesiacov po prijatí značne znevýhodneného pracovníka do zamestnania;

b)

vyškolenie takéhoto zamestnanca na pomoc znevýhodneným pracovníkom.

3.   Poskytovaná pomoc pozostáva z opatrení na podporu samostatnosti znevýhodneného pracovníka a jeho prispôsobenia sa pracovnému prostrediu, zo sprevádzania tohto pracovníka pri sociálnych a administratívnych procedúrach, z uľahčovania komunikácie s podnikateľom a z riadenia konfliktov.

4.   Intenzita pomoci nepresahuje 50 % oprávnených nákladov.

ODDIEL 7

Pomoc na ochranu životného prostredia

Článok 36

Investičná pomoc umožňujúca podnikom ísť nad rámec noriem Únie týkajúcich sa ochrany životného prostredia alebo zvýšiť úroveň ochrany životného prostredia v prípade absencie noriem Únie

1.   Investičná pomoc umožňujúca podnikom ísť nad rámec noriem Únie týkajúcich sa ochrany životného prostredia alebo zvýšiť úroveň ochrany životného prostredia v prípade absencie noriem Únie je zlučiteľná s vnútorným trhom v zmysle článku 107 ods. 3 zmluvy a je oslobodená od notifikačnej povinnosti podľa článku 108 ods. 3 zmluvy za predpokladu, že sú splnené podmienky stanovené v tomto článku a kapitole I.

2.   Investícia spĺňa jednu z týchto podmienok:

a)

umožní príjemcovi, aby v rámci svojich činností – bez ohľadu na existenciu záväzných vnútroštátnych noriem prísnejších ako normy Únie – zvýšil úroveň ochrany životného prostredia tým, že pôjde nad rámec platných noriem Únie;

b)

umožní príjemcovi, aby v rámci svojich činností zvýšil úroveň ochrany životného prostredia v prípade absencie noriem Únie.

3.   Pomoc sa nesmie poskytnúť, ak sa investície uskutočňujú s cieľom zabezpečiť, aby podniky dosiahli súlad s normami Únie, ktoré sú už prijaté a ešte nenadobudli účinnosť.

4.   Odchylne od odseku 3 sa pomoc môže poskytnúť:

a)

na nákup nových dopravných prostriedkov pre cestnú, železničnú, vnútrozemskú vodnú a námornú dopravu, ktoré sú v súlade s prijatými normami Únie, pod podmienkou, že k nákupu dôjde predtým, než tieto normy nadobudnú účinnosť, a že sa tieto normy potom, ako sa stanú záväznými, nebudú uplatňovať na dopravné prostriedky zakúpené pred týmto dátumom;

b)

na dodatočné úpravy existujúcich dopravných prostriedkov pre cestnú, železničnú, vnútrozemskú vodnú a námornú dopravu pod podmienkou, že v čase, keď sa tieto dopravné prostriedky začali používať, normy Únie ešte nenadobudli účinnosť, a že sa tieto normy potom, ako sa stanú záväznými, nebudú uplatňovať na tieto dopravné prostriedky retroaktívne.

5.   Oprávnené náklady sú mimoriadne investičné náklady nevyhnutné na to, aby sa podnikom umožnilo ísť nad rámec platných noriem Únie alebo zvýšiť úroveň ochrany životného prostredia v prípade absencie noriem Únie. Určujú sa takto:

a)

ak náklady na investíciu do ochrany životného prostredia možno v celkových investičných nákladoch identifikovať ako osobitnú investíciu, tieto náklady súvisiace s ochranou životného prostredia sú oprávnenými nákladmi;

b)

vo všetkých ostatných prípadoch sa náklady na investíciu do ochrany životného prostredia identifikujú na základe porovnania s podobnou investíciou, ktorá je menej prospešná životnému prostrediu a ktorá by sa uskutočnila aj bez pomoci. Rozdiel medzi nákladmi na obe investície predstavuje náklady súvisiace s ochranou životného prostredia, a teda oprávnené náklady.

Náklady, ktoré nie sú priamo spojené s dosiahnutím vyššej úrovne ochrany životného prostredia, nie sú oprávnenými nákladmi.

6.   Intenzita pomoci nepresahuje 40 % oprávnených nákladov.

7.   Intenzita pomoci sa môže zvýšiť o 10 percentuálnych bodov v prípade pomoci poskytnutej stredným podnikom a o 20 percentuálnych bodov v prípade pomoci poskytnutej malým podnikom.

8.   Intenzita pomoci sa môže zvýšiť o 15 percentuálnych bodov pre investície umiestnené v podporovaných oblastiach spĺňajúcich podmienky článku 107 ods. 3 písm. a) zmluvy a o 5 percentuálnych bodov pre investície umiestnené v podporovaných oblastiach spĺňajúcich podmienky článku 107 ods. 3 písm. c) zmluvy.

Článok 37

Investičná pomoc na včasné prispôsobenie sa budúcim normám Únie

1.   Pomoc podnecujúca podniky, aby dodržiavali nové normy Únie, ktoré zvyšujú úroveň ochrany životného prostredia a ešte nenadobudli účinnosť, je zlučiteľná s vnútorným trhom v zmysle článku 107 ods. 3 zmluvy a je oslobodená od notifikačnej povinnosti podľa článku 108 ods. 3 zmluvy za predpokladu, že sú splnené podmienky stanovené v tomto článku a kapitole I.

2.   Normy Únie sa prijmú a investícia zrealizuje a dokončí najmenej rok pred dátumom nadobudnutia účinnosti príslušnej normy.

3.   Oprávnené náklady sú mimoriadne investičné náklady potrebné na to, aby sa podnikom umožnilo ísť nad rámec platných noriem Únie. Určujú sa takto:

a)

ak náklady na investíciu do ochrany životného prostredia možno v celkových investičných nákladoch identifikovať ako osobitnú investíciu, tieto náklady súvisiace s ochranou životného prostredia sú oprávnenými nákladmi;

b)

vo všetkých ostatných prípadoch sa náklady na investíciu do ochrany životného prostredia identifikujú na základe porovnania s podobnou investíciou, ktorá je menej prospešná životnému prostrediu a ktorá by sa uskutočnila aj bez pomoci. Rozdiel medzi nákladmi na obe investície predstavuje náklady súvisiace s ochranou životného prostredia, a teda oprávnené náklady.

Náklady, ktoré nie sú priamo spojené s dosiahnutím vyššej úrovne ochrany životného prostredia, nie sú oprávnenými nákladmi.

4.   Intenzita pomoci nepresahuje:

a)

20 % oprávnených nákladov v prípade malých podnikov, 15 % oprávnených nákladov v prípade stredných podnikov a 10 % oprávnených nákladov v prípade veľkých podnikov, ak k realizácii a dokončeniu investície dôjde viac ako tri roky pred dátumom nadobudnutia účinnosti novej normy Únie;

b)

15 % oprávnených nákladov v prípade malých podnikov, 10 % oprávnených nákladov v prípade stredných podnikov a 5 % oprávnených nákladov v prípade veľkých podnikov, ak k realizácii a dokončeniu investície dôjde jeden až tri roky pred dátumom nadobudnutia účinnosti novej normy Únie.

5.   Intenzita pomoci sa môže zvýšiť o 15 percentuálnych bodov pre investície umiestnené v podporovaných oblastiach spĺňajúcich podmienky článku 107 ods. 3 písm. a) zmluvy a o 5 percentuálnych bodov pre investície umiestnené v podporovaných oblastiach spĺňajúcich podmienky článku 107 ods. 3 písm. c) zmluvy.

Článok 38

Investičná pomoc na opatrenia energetickej efektívnosti

1.   Investičná pomoc umožňujúca podnikom dosiahnuť energetickú efektívnosť je zlučiteľná s vnútorným trhom v zmysle článku 107 ods. 3 zmluvy a je oslobodená od notifikačnej povinnosti podľa článku 108 ods. 3 zmluvy za predpokladu, že sú splnené podmienky stanovené v tomto článku a kapitole I.

2.   Pomoc podľa tohto článku sa nesmie poskytnúť, ak sa zlepšenia uskutočňujú s cieľom zabezpečiť, aby podniky dosiahli súlad s normami Únie, ktoré sú už prijaté, hoci ešte nenadobudli účinnosť.

3.   Oprávnené náklady sú mimoriadne investičné náklady potrebné na dosiahnutie vyššej úrovne energetickej efektívnosti. Určujú sa takto:

a)

ak náklady na investície do energetickej efektívnosti možno v celkových investičných nákladoch identifikovať ako osobitnú investíciu, tieto náklady súvisiace s energetickou efektívnosťou sú oprávnenými nákladmi;

b)

vo všetkých ostatných prípadoch sa náklady do energetickej efektívnosti identifikujú na základe porovnania s podobnou investíciou, ktorá prináša nižšie zlepšenie energetickej efektívnosti a ktorá by sa uskutočnila aj bez pomoci. Rozdiel medzi nákladmi na obe investície predstavuje náklady súvisiace s energetickou efektívnosťou, a teda oprávnené náklady.

Náklady, ktoré nie sú priamo spojené s dosiahnutím vyššej úrovne energetickej efektívnosti, nie sú oprávnenými nákladmi.

4.   Intenzita pomoci nepresahuje 30 % oprávnených nákladov.

5.   Intenzita pomoci sa môže zvýšiť o 20 percentuálnych bodov v prípade pomoci poskytnutej malým podnikom a o 10 percentuálnych bodov v prípade pomoci poskytnutej stredným podnikom.

6.   Intenzita pomoci sa môže zvýšiť o 15 percentuálnych bodov pre investície umiestnené v podporovaných oblastiach spĺňajúcich podmienky článku 107 ods. 3 písm. a) zmluvy a o 5 percentuálnych bodov pre investície umiestnené v podporovaných oblastiach spĺňajúcich podmienky článku 107 ods. 3 písm. c) zmluvy.

Článok 39

Investičná pomoc na projekty energetickej hospodárnosti budov

1.   Investičná pomoc na projekty energetickej hospodárnosti budov je zlučiteľná s vnútorným trhom v zmysle článku 107 ods. 3 zmluvy a je oslobodená od notifikačnej povinnosti podľa článku 108 ods. 3 zmluvy za predpokladu, že sú splnené podmienky stanovené v tomto článku a kapitole I.

2.   Na pomoc sú podľa tohto článku oprávnené projekty energetickej hospodárnosti týkajúce sa budov.

3.   Oprávnené náklady sú celkové náklady na projekt energetickej hospodárnosti.

4.   Pomoc sa poskytuje vo forme finančného príspevku, kapitálu, záruky alebo úveru pre fond energetickej hospodárnosti alebo iného finančného sprostredkovateľa, pričom sa v plnej miere postúpi konečným príjemcom, ktorými sú majitelia alebo nájomci budov.

5.   Pomoc, ktorú fond energetickej hospodárnosti alebo iný finančný sprostredkovateľ poskytuje na oprávnené projekty energetickej hospodárnosti, môže mať formu úverov alebo záruk. Nominálna hodnota úveru alebo zaručenej sumy nesmie presiahnuť 10 miliónov EUR na jeden projekt na úrovni konečných príjemcov. Výška záruky by nemala presiahnuť 80 % príslušného úveru.

6.   Suma splácaná vlastníkmi budov do fondu energetickej hospodárnosti alebo inému finančnému sprostredkovateľovi nie je nižšia než nominálna hodnota úveru.

7.   Pomoc na podporu energetickej hospodárnosti mobilizuje dodatočné investície od súkromných investorov v minimálnej výške 30 % celkového financovania poskytnutého na projekt energetickej hospodárnosti. Ak pomoc poskytuje fond energetickej hospodárnosti, mobilizácia súkromných investícií sa môže realizovať na úrovni fondu energetickej hospodárnosti a/alebo na úrovni projektov energetickej hospodárnosti s cieľom dosiahnuť celkovú minimálnu výšku 30 % celkového financovania poskytnutého na projekt energetickej hospodárnosti.

8.   Pri poskytovaní pomoci na podporu energetickej hospodárnosti môžu členské štáty zriadiť fondy energetickej hospodárnosti a/alebo môžu využiť finančných sprostredkovateľov. Musia byť splnené tieto podmienky:

a)

správcovia finančných sprostredkovateľov a správcovia fondov energetickej hospodárnosti sa vyberajú na základe otvoreného, transparentného a nediskriminačného výberového konania v súlade s uplatniteľnými právnymi predpismi Únie a vnútroštátnymi právnymi predpismi. Nesmie najmä dochádzať k diskriminácii na základe ich miesta usadenia alebo zapísania v obchodnom registri niektorého členského štátu. Od finančných sprostredkovateľov alebo správcov fondov energetickej hospodárnosti sa môže vyžadovať, aby spĺňali vopred stanovené kritériá, ktoré sú objektívne odôvodnené charakterom investícií;

b)

nezávislí súkromní investori sa vyberajú na základe otvoreného, transparentného a nediskriminačného výberového konania vykonávaného v súlade s uplatniteľnými právnymi predpismi Únie a vnútroštátnymi právnymi predpismi s cieľom dosiahnuť primeranú úroveň rozdelenia rizika a odmien, pričom pri investíciách iných než zárukách sa nerovnomerné rozdelenie zisku uprednostňuje pred ochranou pred znížením hodnoty. Ak súkromní investori nie sú vybraní na základe takéhoto konania, spravodlivú mieru návratnosti pre súkromných investorov stanoví nezávislý znalec vybraný prostredníctvom otvoreného, transparentného a nediskriminačného výberového konania;

c)

v prípade nerovnomerného rozdelenia strát medzi verejnými a súkromnými investormi sa prvá strata, ktorú na seba prevezme verejný investor, obmedzí na 25 % celkovej investície;

d)

v prípade záruk sa miera záruky obmedzí na 80 % a celkové straty, ktoré na seba prevezme členský štát, sa obmedzia na 25 % príslušného portfólia krytého zárukou. Iba záruky pokrývajúce očakávané straty príslušného portfólia krytého zárukou možno poskytnúť bez odmeny. Ak záruka zahŕňa aj pokrytie neočakávaných strát, finančný sprostredkovateľ zaplatí za časť záruky, ktorá sa vzťahuje na neočakávané straty, trhový poplatok za záruku;

e)

investori môžu byť zastúpení v riadiacich orgánoch fondu energetickej hospodárnosti alebo finančného sprostredkovateľa, ako je dozorná rada alebo poradný výbor;

f)

fond energetickej hospodárnosti alebo finančný sprostredkovateľ sú zriadení v súlade s uplatniteľnými právnymi predpismi a členský štát zabezpečí vykonanie hĺbkovej analýzy s cieľom zabezpečiť investičnú stratégiu kvalitnú po obchodnej stránke na účely realizácie opatrenia pomoci na energetickú hospodárnosť.

9.   Finanční sprostredkovatelia vrátane fondov energetickej hospodárnosti sa spravujú na komerčnom základe a zabezpečia rozhodnutia o financovaní orientované na zisk. Táto požiadavka sa považuje za splnenú, ak finančný sprostredkovateľ a – v náležitom prípade – správca fondu energetickej hospodárnosti spĺňajú tieto podmienky:

a)

sú podľa zákona alebo na základe zmluvy povinní konať starostlivo ako profesionálni správcovia a v dobrej viere a zamedziť konfliktu záujmov; uplatňujú sa najlepšie postupy a regulačný dohľad;

b)

ich odmena je v súlade s praxou na trhu. Táto podmienka sa považuje za splnenú, ak je správca vybraný na základe otvoreného, transparentného a nediskriminačného výberového konania založeného na objektívnych kritériách týkajúcich sa skúseností, odborných znalostí a operačných a finančných schopností;

c)

ich odmena je viazaná na ich výkon alebo zdieľajú časť rizík investície spoluinvestovaním z vlastných zdrojov s cieľom zaistiť, aby ich záujmy boli neustále v súlade so záujmami verejného investora;

d)

stanovia investičnú stratégiu, kritériá a navrhovaný časový harmonogram investícií do projektov energetickej hospodárnosti a stanovia predbežnú finančnú životaschopnosť a ich očakávaný vplyv na energetickú hospodárnosť;

e)

pre verejné finančné prostriedky investované do fondu energetickej hospodárnosti alebo poskytnuté finančnému sprostredkovateľovi existuje jasná a realistická stratégia vystúpenia, ktorá umožní trhu financovať projekty energetickej hospodárnosti, keď bude trh na to pripravený.

10.   Uskutočnené zlepšenia energetickej hospodárnosti, ktoré zabezpečia, aby príjemca dosahoval súlad s už prijatými normami Únie, nie sú oslobodené na základe tohto článku od notifikačnej povinnosti.

Článok 40

Investičná pomoc na vysokoúčinnú kombinovanú výrobu tepla a elektriny

1.   Investičná pomoc na vysokoúčinnú kombinovanú výrobu tepla a elektriny je zlučiteľná s vnútorným trhom v zmysle článku 107 ods. 3 zmluvy a je oslobodená od notifikačnej povinnosti podľa článku 108 ods. 3 zmluvy za predpokladu, že sú splnené podmienky stanovené v tomto článku a kapitole I.

2.   Investičná pomoc sa poskytuje iba novoinštalovaným alebo renovovaným zariadeniam.

3.   Podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2012/27/EÚ z 25. októbra 2012 o energetickej efektívnosti, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 2009/125/ES a 2010/30/EÚ a ktorou sa zrušujú smernice 2004/8/ES a 2006/32/ES (56), musí nové zariadenie na kombinovanú výrobu tepla a elektriny vo všeobecnosti dosiahnuť v porovnaní s oddelenou výrobou tepla a elektriny úspory primárnej energie. Vylepšenie existujúceho zariadenia kombinovanej výroby tepla a elektriny alebo prebudovanie existujúceho zariadenia na výrobu energie na zariadenie kombinovanej výroby tepla a elektriny musí priniesť v porovnaní s pôvodnou situáciou úspory primárnej energie.

4.   Oprávnenými nákladmi sú mimoriadne investičné náklady na vybavenie potrebné na to, aby zariadenie fungovalo ako zariadenie vysokoúčinnej kombinovanej výroby tepla a elektriny v porovnaní s konvenčnými zariadeniami na výrobu elektriny a tepla rovnakej kapacity, alebo mimoriadne investičné náklady na modernizáciu na dosiahnutie vyššej účinnosti, ak existujúce zariadenie už spĺňa limit vysokej účinnosti.

5.   Intenzita pomoci nepresahuje 45 % oprávnených nákladov. Intenzita pomoci sa môže zvýšiť o 20 percentuálnych bodov v prípade pomoci poskytnutej malým podnikom a o 10 percentuálnych bodov v prípade pomoci poskytnutej stredným podnikom.

6.   Intenzita pomoci sa môže zvýšiť o 15 percentuálnych bodov pre investície umiestnené v podporovaných oblastiach spĺňajúcich podmienky článku 107 ods. 3 písm. a) zmluvy a o 5 percentuálnych bodov pre investície umiestnené v podporovaných oblastiach spĺňajúcich podmienky článku 107 ods. 3 písm. c) zmluvy.

Článok 41

Investičná pomoc na podporu energie z obnoviteľných zdrojov energie

1.   Investičná pomoc na podporu energie z obnoviteľných zdrojov energie je zlučiteľná s vnútorným trhom v zmysle článku 107 ods. 3 zmluvy a je oslobodená od notifikačnej povinnosti podľa článku 108 ods. 3 zmluvy za predpokladu, že sú splnené podmienky stanovené v tomto článku a kapitole I.

2.   Investičná pomoc na výrobu biopalív je oslobodená od notifikačnej povinnosti iba v tom rozsahu, v akom sú podporené investície použité na výrobu udržateľných biopalív iných než biopalív získaných z potravín. Investičná pomoc na prestavbu existujúcich závodov na výrobu biopalív získaných z potravín na závody moderných biopalív je však na základe tohto článku od notifikačnej povinnosti oslobodená za predpokladu, že výroba z potravín by bola zredukovaná úmerne k novej kapacite.

3.   Pomoc sa neposkytuje na biopalivá, na ktoré sa vzťahuje povinnosť týkajúca sa dodávania alebo prímesí.

4.   Pomoc sa neposkytuje na vodné elektrárne, ktoré nie sú v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES.

5.   Investičná pomoc sa poskytuje iba novým zariadeniam. Pomoc sa neposkytuje ani nevypláca po tom, ako zariadenie začalo fungovať, pričom pomoc je nezávislá od výkonu.

6.   Oprávnené náklady sú mimoriadne investičné náklady potrebné na podporu výroby energie z obnoviteľných zdrojov. Určujú sa takto:

a)

ak náklady na investovanie do výroby energie z obnoviteľných zdrojov možno v celkových investičných nákladoch identifikovať ako osobitnú investíciu, napríklad ako ľahko identifikovateľný prídavný komponent už existujúceho zariadenia, tieto náklady súvisiace s energiou z obnoviteľných zdrojov predstavujú oprávnené náklady;

b)

ak náklady na investovanie do výroby energie z obnoviteľných zdrojov energie možno identifikovať odkazom na podobnú, menej ekologickú investíciu, k realizácii ktorej by dôveryhodným spôsobom došlo i bez pomoci, tento rozdiel medzi nákladmi na obe investície predstavuje náklady súvisiace s energiou z obnoviteľných zdrojov, a teda oprávnené náklady;

c)

pre určité malé zariadenia, pri ktorých nemožno identifikovať menej ekologickú investíciu, pretože závody obmedzenej veľkosti neexistujú, celkové investičné náklady na dosiahnutie vyššej úrovne ochrany životného prostredia predstavujú oprávnené náklady.

Náklady, ktoré nie sú priamo spojené s dosiahnutím vyššej úrovne ochrany životného prostredia, nie sú oprávnenými nákladmi.

7.   Intenzita pomoci nepresahuje:

a)

45 % oprávnených nákladov, ak sa oprávnené náklady vypočítajú na základe odseku 6 písm. a) alebo odseku 6 písm. b);

b)

30 % oprávnených nákladov, ak sa oprávnené náklady vypočítajú na základe odseku 6 písm. c).

8.   Intenzita pomoci sa môže zvýšiť o 20 percentuálnych bodov v prípade pomoci poskytnutej malým podnikom a o 10 percentuálnych bodov v prípade pomoci poskytnutej stredným podnikom.

9.   Intenzita pomoci sa môže zvýšiť o 15 percentuálnych bodov pre investície umiestnené v podporovaných oblastiach spĺňajúcich podmienky článku 107 ods. 3 písm. a) zmluvy a o 5 percentuálnych bodov pre investície umiestnené v podporovaných oblastiach spĺňajúcich podmienky článku 107 ods. 3 písm. c) zmluvy.

10.   Ak sa pomoc poskytuje na základe súťažného ponukového konania s jasnými, transparentnými a nediskriminačnými kritériami, intenzita pomoci môže dosiahnuť 100 % oprávnených nákladov. Takéto ponukové konanie je nediskriminačné a umožňuje účasť všetkých podnikov, ktoré oň majú záujem. Rozpočet súvisiaci s ponukovým konaním je záväzným obmedzením v tom zmysle, že nie všetci účastníci môžu dostať pomoc a pomoc sa poskytne na základe pôvodnej ponuky predloženej uchádzačom, čím sa vylúčia ďalšie rokovania.

Článok 42

Prevádzková pomoc na podporu elektriny z obnoviteľných zdrojov energie

1.   Prevádzková pomoc na podporu elektriny z obnoviteľných zdrojov energie je zlučiteľná s vnútorným trhom v zmysle článku 107 ods. 3 zmluvy a je oslobodená od notifikačnej povinnosti podľa článku 108 ods. 3 zmluvy za predpokladu, že sú splnené podmienky stanovené v tomto článku a kapitole I.

2.   Pomoc sa poskytuje na základe súťažného ponukového konania s jasnými, transparentnými a nediskriminačnými kritériami, ktoré sú otvorené pre všetkých výrobcov vyrábajúcich elektrinu z obnoviteľných zdrojov energie na nediskriminačnom základe.

3.   Ponukové konanie sa môže obmedziť na konkrétne technológie, ak by konanie otvorené pre všetkých výrobcov viedlo k nepriaznivému výsledku, ktorý sa nemôže riešiť v rámci návrhu postupu, najmä s ohľadom na:

i)

dlhodobejší potenciál danej novej a inovačnej technológie; alebo

ii)

potrebu dosiahnuť diverzifikáciu; alebo

iii)

obmedzenia siete a stabilitu sústavy; alebo

iv)

systémové (integračné) náklady; alebo

v)

potrebu zabrániť prípadom narušenia na trhoch so surovinami, vyplývajúcim z podpory biomasy.

Členské štáty vykonajú podrobné posúdenie uplatniteľnosti takýchto podmienok a oznámia ho Komisii v súlade s postupom opísaným v článku 11 písm. a)

4.   Pomoc sa poskytuje na nové a inovačné technológie energie z obnoviteľných zdrojov prostredníctvom súťažného ponukového konania otvoreného najmenej pre jednu takúto technológiu na základe jasných, transparentných a nediskriminačných kritérií. Takáto pomoc sa neposkytuje celkovo na viac ako 5 % plánovanej novej elektrickej kapacity z obnoviteľných zdrojov energie za rok.

5.   Pomoc sa poskytuje ako prémia k trhovej cene, pričom výrobcovia predávajú svoju elektrinu priamo na trhu.

6.   Na príjemcov pomoci sa vzťahuje štandardná zodpovednosť za vyrovnanie odchýlky. Príjemcovia môžu zodpovednosť za vyrovnanie odchýlky preniesť na iné podniky konajúce v ich mene, ako sú napr. agregátori.

7.   Pomoc sa neposkytuje, keď sú ceny záporné.

8.   Pri absencii súťažného ponukového konania, ako je opísané v odseku 2, možno pomoc poskytnúť na zariadenia s inštalovanou kapacitou výroby elektriny menej ako 1 MW na výrobu elektriny zo všetkých obnoviteľných zdrojov okrem veternej energie, ak pri absencii súťažného ponukového konania, ako je opísané v odseku 2, možno pomoc poskytnúť na zariadenia s inštalovanou kapacitou výroby elektriny menej ako 6 MW alebo na zariadenia s menej než 6 výrobnými jednotkami. Bez toho, aby bol dotknutý odsek 9, keď sa pomoc poskytne pri absencii súťažného ponukového konania, dodržiavajú sa podmienky stanovené v odsekoch 5, 6 a 7. Navyše platí, že ak sa pomoc poskytne pri absencii súťažného ponukového konania, uplatňujú sa podmienky stanovené v článku 43 odsekoch 5, 6 a 7.

9.   Podmienky na základe odsekov 5, 6 a 7 sa neuplatňujú na prevádzkovú pomoc poskytnutú na zariadenia s inštalovanou kapacitou výroby elektriny menej ako 500 kW na výrobu elektriny zo všetkých obnoviteľných zdrojov okrem veternej energie, v prípade ktorej sa tieto podmienky neuplatňujú na prevádzkovú pomoc poskytnutú na zariadenia s inštalovanou kapacitou výroby elektriny menej ako 3 MW alebo na zariadenia s menej než 3 výrobnými jednotkami.

10.   Na účely výpočtu uvedených maximálnych kapacít uvedených v odsekoch 8 a 9 sa zariadenia so spoločným bodom pripojenia do elektrickej sústavy považujú za jedno zariadenie.

11.   Pomoc sa poskytuje iba dovtedy, kým nie je zariadenie vyrábajúce elektrinu z obnoviteľných zdrojov energie úplne odpísané podľa všeobecne uznávaných účtovných zásad. Akákoľvek investičná pomoc prijatá predtým sa musí od prevádzkovej pomoci odpočítať.

Článok 43

Prevádzková pomoc na podporu energie z obnoviteľných zdrojov energie v malých zariadeniach

1.   Prevádzková pomoc na podporu energie z obnoviteľných zdrojov energie v malých zariadeniach je zlučiteľná s vnútorným trhom v zmysle článku 107 ods. 3 zmluvy a je oslobodená od notifikačnej povinnosti podľa článku 108 ods. 3 zmluvy za predpokladu, že sú splnené podmienky stanovené v tomto článku a kapitole I.

2.   Pomoc sa poskytuje iba zariadeniam s inštalovanou kapacitou menej ako 500 kW na výrobu energie zo všetkých obnoviteľných zdrojov energie okrem veternej energie, na ktorú sa pomoc poskytuje zariadeniam s inštalovanou kapacitou menej ako 3 MW alebo s menej než 3 výrobnými jednotkami, a okrem biopalív, na ktoré sa pomoc poskytuje na zariadenia s inštalovanou kapacitou menej ako 50 000 ton/rok. Na účely výpočtu uvedených maximálnych kapacít sa malé zariadenia so spoločným bodom pripojenia do elektrickej sústavy považujú za jedno zariadenie.

3.   Pomoc sa poskytuje len zariadeniam vyrábajúcim udržateľné biopalivá iné než biopalivá získané z potravín. Prevádzková pomoc závodom vyrábajúcim biopalivá získané z potravín, ktoré začali fungovať pred 31. decembrom 2013 a ešte neboli úplne odpísané, je však oslobodená podľa tohto článku, no v každom prípade nie neskôr ako v roku 2020.

4.   Pomoc sa neposkytuje na biopalivá, na ktoré sa vzťahuje povinnosť týkajúca sa dodávania alebo prímesí.

5.   Pomoc na jednotku energie nepresahuje rozdiel medzi celkovými priemernými nákladmi na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov energie a trhovou cenou príslušnej formy energie. Priemerné náklady sa pravidelne a najmenej každoročne aktualizujú.

6.   Maximálna miera návratnosti použitá pri výpočte priemerných nákladov nepresiahne príslušnú swapovú sadzbu zvýšenú o prémiu 100 bázických bodov. Príslušná swapová sadzba je swapová sadzba meny, v ktorej sa pomoc poskytuje, na dobu splatnosti, ktorá zohľadňuje obdobie odpisovania podporovaných zariadení.

7.   Pomoc sa poskytuje iba dovtedy, kým nie je zariadenie úplne odpísané podľa všeobecne uznávaných účtovných zásad. Akákoľvek investičná pomoc poskytnutá na zariadenie sa musí odpočítať od prevádzkovej pomoci.

Článok 44

Pomoc vo forme úľav na environmentálnych daniach podľa smernice 2003/96/ES

1.   Schémy pomoci vo forme úľav na environmentálnych daniach, ktoré spĺňajú podmienky smernice Rady 2003/96/ES z 27. októbra 2003 o reštrukturalizácii právneho rámca Spoločenstva pre zdaňovanie energetických výrobkov a elektriny (57), sú zlučiteľné s vnútorným trhom v zmysle článku 107 ods. 3 zmluvy a sú oslobodené od notifikačnej povinnosti podľa článku 108 ods. 3 zmluvy za predpokladu, že sú splnené podmienky stanovené v tomto článku a kapitole I.

2.   Príjemcovia daňovej úľavy sa vyberajú na základe transparentných a objektívnych kritérií a platia aspoň príslušnú minimálnu úroveň daní stanovenú v smernici 2003/96/ES.

3.   Schémy pomoci vo forme daňových úľav sú založené na znížení sadzby príslušnej environmentálnej dane alebo na platbe pevne stanovenej sumy kompenzácie alebo na kombinácii týchto mechanizmov.

4.   Pomoc sa neposkytuje na biopalivá, na ktoré sa vzťahuje povinnosť týkajúca sa dodávania alebo prímesí.

Článok 45

Investičná pomoc na rekultiváciu znečistených plôch

1.   Investičná pomoc podnikom naprávajúcim škody na životnom prostredí rekultiváciou znečistených plôch je zlučiteľná s vnútorným trhom v zmysle článku 107 ods. 3 zmluvy a je oslobodená od notifikačnej povinnosti podľa článku 108 ods. 3 zmluvy za predpokladu, že sú splnené podmienky stanovené v tomto článku a kapitole I.

2.   Investícia musí viesť k náprave škody na životnom prostredí vrátane poškodenia kvality pôdy, povrchovej vody alebo podzemnej vody.

3.   Ak sa identifikuje právnická alebo fyzická osoba zodpovedná za environmentálnu škodu podľa práva uplatniteľného v každom členskom štáte bez toho, aby boli dotknuté pravidlá Únie v tejto veci – najmä smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/35/ES z 21. apríla 2004 o environmentálnej zodpovednosti pri prevencii a odstraňovaní environmentálnych škôd (58), zmenená smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2006/21/ES z 15. marca 2006 o nakladaní s odpadom z ťažobného priemyslu (59), smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/31/ES z 23. apríla 2009 o geologickom ukladaní oxidu uhličitého a o zmene a doplnení smernice Rady 85/337/EHS, smerníc Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES, 2001/80/ES, 2004/35/ES, 2006/12/ES, 2008/1/ES a nariadenia (ES) č. 1013/2006 (60) a smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2013/30/EÚ z 12. júna 2013 o bezpečnosti vyhľadávania, prieskumu a ťažby ropy a zemného plynu na mori, a o zmene smernice 2004/35/ES (61) – táto osoba musí financovať rekultiváciu v súlade so zásadou „znečisťovateľ platí“ a neposkytne sa žiadna štátna pomoc. Ak osoba zodpovedná za škodu podľa uplatniteľného práva nie je identifikovaná alebo nemôže znášať náklady, osoba zodpovedná za rekultiváciu alebo dekontamináciu môže dostať štátnu pomoc.

4.   Oprávnené náklady sú náklady vynaložené na rekultivačné práce mínus zvýšená hodnota pozemku. Všetky výdavky, ktoré vzniknú podniku pri rekultivácii jeho plochy, bez ohľadu na to, či tieto výdavky môže vo svojej súvahe vykazovať ako stále aktívum, sa v prípade rekultivácie znečistených plôch môžu pokladať za oprávnenú investíciu.

5.   Odhad zvýšenej hodnoty pozemku v dôsledku jeho rekultivácie musí vykonať nezávislý odborník.

6.   Intenzita pomoci nepresahuje 100 % oprávnených nákladov.

Článok 46

Investičná pomoc na energeticky účinné centralizované zásobovanie teplom a chladom

1.   Investičná pomoc na inštaláciu systému energeticky účinného centralizovaného zásobovania teplom a chladom je zlučiteľná s vnútorným trhom v zmysle článku 107 ods. 3 zmluvy a je oslobodená od notifikačnej povinnosti podľa článku 108 ods. 3 zmluvy za predpokladu, že sú splnené podmienky stanovené v tomto článku a kapitole I.

2.   Oprávnené náklady v prípade výrobného závodu sú mimoriadne náklady potrebné na výstavbu, rozšírenie a modernizáciu jednej alebo viacerých výrobných jednotiek, aby fungovali ako systém energeticky účinného centralizovaného zásobovania teplom a chladom v porovnaní s konvenčným výrobným závodom. Investícia je integrálnou súčasťou systému energeticky účinného centralizovaného zásobovania teplom a chladom.

3.   Intenzita pomoci pre výrobný závod nepresahuje 45 % oprávnených nákladov. Intenzita pomoci sa môže zvýšiť o 20 percentuálnych bodov v prípade pomoci poskytnutej malým podnikom a o 10 percentuálnych bodov v prípade pomoci poskytnutej stredným podnikom.

4.   Intenzita pomoci sa pre výrobný závod môže zvýšiť o 15 percentuálnych bodov pre investície umiestnené v podporovaných oblastiach spĺňajúcich podmienky článku 107 ods. 3 písm. a) zmluvy a o 5 percentuálnych bodov pre investície umiestnené v podporovaných oblastiach spĺňajúcich podmienky článku 107 ods. 3 písm. c) zmluvy.

5.   Oprávnenými nákladmi na distribučnú sieť sú investičné náklady.

6.   Výška pomoci na distribučnú sieť nepresahuje rozdiel medzi oprávnenými nákladmi a prevádzkovým ziskom. Prevádzkový zisk sa odpočíta od oprávnených nákladov ex ante alebo prostredníctvom mechanizmu spätného vymáhania.

Článok 47

Investičná pomoc na recykláciu a opätovné použitie odpadu

1.   Investičná pomoc na recykláciu a opätovné použitie odpadu je zlučiteľná s vnútorným trhom v zmysle článku 107 ods. 3 zmluvy a je oslobodená od notifikačnej povinnosti podľa článku 108 ods. 3 zmluvy za predpokladu, že sú splnené podmienky stanovené v tomto článku a kapitole I.

2.   Investičná pomoc sa poskytuje na recykláciu a opätovné použitie odpadu produkovaného inými podnikmi.

3.   Pri spracúvaných recyklovaných alebo opätovne použitých materiáloch by inak došlo k ich vyhodeniu alebo menej ekologickému opätovnému použitiu. Na pomoc na operácie zhodnocovania odpadu iné, než je recykláciu, sa skupinová výnimka podľa tohto článku nevzťahuje.

4.   Pomoc neoslobodzuje znečisťovateľov nepriamo od ich povinností vyplývajúcich z práva Únie, ani od zaťaženia, ktoré by sa malo považovať za bežné náklady podniku.

5.   Investícia nesmie iba zvýšiť dopyt po materiáloch, ktoré sa majú recyklovať, bez toho, aby sa zvýšil zber týchto materiálov.

6.   Investícia musí predbiehať súčasný stav techniky.

7.   Oprávnené náklady sú mimoriadne investičné náklady nevyhnutné na realizáciu investície, ktorá vedie k zlepšeným alebo efektívnejším činnostiam recyklácie alebo opätovného použitia v porovnaní s konvenčným postupom činností opätovného použitia a recyklácie s rovnakou kapacitou, ku ktorým by došlo pri absencii pomoci.

8.   Intenzita pomoci nepresahuje 35 % oprávnených nákladov. Intenzita pomoci sa môže zvýšiť o 20 percentuálnych bodov v prípade pomoci poskytnutej malým podnikom a o 10 percentuálnych bodov v prípade pomoci poskytnutej stredným podnikom.

9.   Intenzita pomoci sa môže zvýšiť o 15 percentuálnych bodov pre investície umiestnené v podporovaných oblastiach spĺňajúcich podmienky článku 107 ods. 3 písm. a) zmluvy a o 5 percentuálnych bodov pre investície umiestnené v podporovaných oblastiach spĺňajúcich podmienky článku 107 ods. 3 písm. c) zmluvy.

10.   Pomoc na investície súvisiace s recykláciou a opätovným použitím vlastného odpadu príjemcu pomoci nie je oslobodená od notifikačnej povinnosti na základe tohto článku.

Článok 48

Investičná pomoc na energetickú infraštruktúru

1.   Investičná pomoc na výstavbu alebo modernizáciu energetickej infraštruktúry je zlučiteľná s vnútorným trhom v zmysle článku 107 ods. 3 zmluvy a je oslobodená od notifikačnej povinnosti podľa článku 108 ods. 3 zmluvy za predpokladu, že sú splnené podmienky stanovené v tomto článku a kapitole I.

2.   Pomoc sa poskytuje na energetickú infraštruktúru umiestnenú v podporovaných oblastiach.

3.   Energetická infraštruktúra v plnej miere podlieha regulácii taríf a prístupu v súlade s právnymi predpismi o vnútornom trhu s energiou.

4.   Oprávnenými nákladmi sú investičné náklady.

5.   Výška pomoci nepresahuje rozdiel medzi oprávnenými nákladmi a prevádzkovým ziskom investície. Prevádzkový zisk sa odpočíta od oprávnených nákladov ex ante alebo prostredníctvom mechanizmu spätného vymáhania.

6.   Pomoc na investície do projektov na uskladnenie elektrickej energie a plynu a na ropnú infraštruktúru nie je oslobodená od notifikačnej povinnosti na základe tohto článku.

Článok 49

Pomoc na environmentálne štúdie

1.   Pomoc na štúdie vrátane energetických auditov priamo súvisiacich s investíciami uvedenými v tomto oddiele je zlučiteľná s vnútorným trhom v zmysle článku 107 ods. 3 zmluvy a je oslobodená od notifikačnej povinnosti podľa článku 108 ods. 3 zmluvy za predpokladu, že sú splnené podmienky stanovené v tomto článku a kapitole I.

2.   Oprávnené náklady sú náklady vynaložené na štúdie uvedené v odseku 1.

3.   Intenzita pomoci nepresahuje 50 % oprávnených nákladov.

4.   Intenzita pomoci sa môže zvýšiť o 20 percentuálnych bodov v prípade štúdií vypracovaných v mene malých podnikov a o 10 percentuálnych bodov v prípade štúdií vypracovaných v mene stredných podnikov.

5.   Pomoc sa neposkytuje veľkým podnikom na energetické audity vykonávané podľa článku 8 ods. 4 smernice 2012/27/EÚ okrem prípadu, že sa energetický audit vykoná ako doplnok povinného energetického auditu podľa uvedenej smernice.

ODDIEL 8

Pomoc na náhradu škody spôsobenej určitými prírodnými katastrofami

Článok 50

Schémy pomoci na náhradu škody spôsobenej určitými prírodnými katastrofami

1.   Schémy pomoci na náhradu škody spôsobenej zemetraseniami, lavínami, zosuvmi pôdy, povodňami, tornádami, hurikánmi, sopečnými erupciami a plošnými požiarmi prírodného pôvodu je zlučiteľná s vnútorným trhom v zmysle článku 107 ods. 2 písm. b) zmluvy a je oslobodená od notifikačnej povinnosti podľa článku 108 ods. 3 zmluvy za predpokladu, že sú splnené podmienky stanovené v tomto článku a kapitole I.

2.   Pomoc sa poskytuje za týchto podmienok:

a)

príslušné verejné orgány členského štátu oficiálne uznali, že udalosť má charakter prírodnej katastrofy, a

b)

existuje priama príčinná súvislosť medzi prírodnou katastrofou a škodami, ktoré utrpel postihnutý podnik.

3.   Schémy pomoci súvisiace s konkrétnou prírodnou katastrofou sa zavedú do troch rokov od danej udalosti. Pomoc na základe týchto schém sa poskytne do štyroch rokov po udalosti.

4.   Oprávnenými nákladmi sú náklady vyplývajúce zo škody, ktorá vznikla priamo v dôsledku prírodnej katastrofy, ako bola posúdená nezávislým znalcom uznaným príslušným vnútroštátnym orgánom alebo poisťovacím subjektom. Takáto škoda môže zahŕňať materiálne škody na majetku (ako napr. budovy, zariadenia, strojové vybavenie alebo zásoby), ako aj stratu príjmov z dôvodu celkového alebo čiastočného pozastavenia činnosti počas obdobia najviac šesť mesiacov od katastrofy. Výpočet materiálnej škody vychádza z nákladov na opravy alebo z ekonomickej hodnoty poškodeného majetku pred katastrofou. Nesmie presiahnuť náklady na opravu alebo zníženie reálnej trhovej hodnoty spôsobené katastrofou, t. j. rozdiel medzi hodnotou majetku bezprostredne pred katastrofou a bezprostredne po nej. Strata príjmov sa vypočítava na základe finančných údajov postihnutého podniku [zisk pred úrokmi a zdanením (EBIT), odpisy a náklady práce súvisiace iba s prevádzkarňou, ktorú postihla prírodná katastrofa], a to porovnaním finančných údajov za šesť mesiacov po výskyte katastrofy s priemerom troch rokov vybratých spomedzi piatich rokov predchádzajúcich výskytu katastrofy (s vylúčením dvoch rokov, v ktorých bol zaznamenaný najlepší a najhorší finančný výsledok) a vypočítava sa za obdobie rovnakých šiestich mesiacov roka. Škoda sa vypočíta na úrovni jednotlivých príjemcov.

5.   Pomoc spolu s akýmikoľvek inými prijatými platbami na náhradu škody vrátane platieb v rámci poistných zmlúv nepresahuje 100 % oprávnených nákladov.

ODDIEL 9

Sociálna pomoc na dopravu obyvateľov vzdialených regiónov

Článok 51

Sociálna pomoc na dopravu obyvateľov vzdialených regiónov

1.   Pomoc na leteckú a námornú osobnú dopravu je zlučiteľná s vnútorným trhom v zmysle článku 107 ods. 2 písm. a) zmluvy a je oslobodená od notifikačnej povinnosti podľa článku 108 ods. 3 zmluvy za predpokladu, že sú splnené podmienky stanovené v tomto článku a kapitole I.

2.   Celá výška pomoci musí byť určená pre konečných spotrebiteľov, ktorých miesto obvyklého pobytu je vo vzdialených regiónoch.

3.   Pomoc sa udeľuje na osobnú dopravu na trase spájajúcej letisko alebo prístav vo vzdialenom regióne a iné letisko alebo prístav v rámci Európskeho hospodárskeho priestoru.

4.   Pomoc sa udeľuje bez ohľadu na totožnosť dopravcu alebo druh služby, a bez obmedzení na konkrétnu trasu zo vzdialeného regiónu alebo späť.

5.   Oprávnenými nákladmi je cena spiatočného cestovného lístka zo vzdialeného regiónu alebo doň vrátane všetkých daní a poplatkov, ktoré dopravca účtuje spotrebiteľovi.

6.   Intenzita pomoci nepresahuje 100 % oprávnených nákladov.

ODDIEL 10

Pomoc na širokopásmové infraštruktúry

Článok 52

Pomoc na širokopásmové infraštruktúry

1.   Investičná pomoc na rozvoj širokopásmovej siete je zlučiteľná s vnútorným trhom v zmysle článku 107 ods. 3 zmluvy a je oslobodená od notifikačnej povinnosti podľa článku 108 ods. 3 zmluvy za predpokladu, že sú splnené podmienky stanovené v tomto článku a kapitole I.

2.   Oprávnené náklady sú:

a)

investičné náklady na zavádzanie pasívnej širokopásmovej infraštruktúry;

b)

investičné náklady na stavebno-inžinierske práce súvisiace so širokopásmovou sieťou;

c)

investičné náklady na zavádzanie základných širokopásmových sietí a

d)

investičné náklady na zavádzanie prístupových sietí novej generácie (NGA).

3.   Investícia sa realizuje v oblastiach, v ktorých neexistuje infraštruktúra tejto kategórie (či už ide o základnú širokopásmovú sieť alebo sieť NGA) a v ktorých ani nie je pravdepodobné, že sa takáto infraštruktúra zavedie na základe komerčných podmienok do troch rokov od uverejnenia plánovaného opatrenia pomoci; toto sa overuje aj prostredníctvom otvorenej verejnej konzultácie.

4.   Pomoc sa prideľuje na základe otvoreného, transparentného a nediskriminačného súťažného výberového konania, pričom sa dodržiava zásada technologickej neutrality.

5.   Prevádzkovateľ siete ponúka najširší možný aktívny a pasívny veľkoobchodný prístup, podľa článku 2 ods. 139 tohto nariadenia, za spravodlivých a nediskriminačných podmienok vrátane fyzického uvoľneného prístupu v prípade sietí NGA. Takýto veľkoobchodný prístup sa poskytuje minimálne na obdobie siedmich rokov a právo prístupu ku káblovodom alebo stĺpom je časovo neobmedzené. V prípade pomoci na výstavbu káblovodov musia byť tieto káblovody dostatočne veľké na uspokojenie potrieb viacerých káblových sietí a rozličných sieťových topológií.

6.   Cena veľkoobchodného prístupu vychádza zo zásad cenotvorby stanovených vnútroštátnym regulačným orgánom a z referenčných hodnôt prevládajúcich v iných porovnateľných, konkurenčnejších oblastiach členského štátu alebo Únie, pričom sa zohľadňuje pomoc poskytnutá prevádzkovateľovi siete. Vo veci podmienok prístupu vrátane cenotvorby, ako aj vo veci sporov o prístup medzi uchádzačmi a prevádzkovateľom podporovanej infraštruktúry, sa konzultuje vnútroštátny regulačný orgán.

7.   Členské štáty zavedú mechanizmus monitorovania a spätného vymáhania, ak výška poskytnutej pomoci na projekt presiahne 10 mil. EUR.

ODDIEL 11

Pomoc na kultúru a zachovanie kultúrneho dedičstva

Článok 53

Pomoc na kultúru a zachovanie kultúrneho dedičstva

1.   Pomoc na kultúru a zachovanie kultúrneho dedičstva je zlučiteľná s vnútorným trhom v zmysle článku 107 ods. 3 zmluvy a je oslobodená od notifikačnej povinnosti podľa článku 108 ods. 3 zmluvy za predpokladu, že sú splnené podmienky stanovené v tomto článku a kapitole I.

2.   Pomoc sa udeľuje na tieto kultúrne účely a činnosti:

a)

múzeá, archívy, knižnice, umelecké a kultúrne centrá alebo priestory určené na umelecké a kultúrne účely, divadlá, opery, koncertné siene, iné organizácie venujúce sa živým vystúpeniam, inštitúcie filmového dedičstva a ďalšie podobné umelecké a kultúrne infraštruktúry, organizácie a inštitúcie;

b)

hmotné dedičstvo vrátane všetkých foriem hnuteľného alebo nehnuteľného kultúrneho dedičstva a archeologických nálezísk, pamiatok, lokalít a budov historického významu; prírodné dedičstvo súvisiace s kultúrnym dedičstvom alebo ak je formálne uznané za kultúrne alebo prírodné dedičstvo príslušnými verejnými orgánmi členského štátu;

c)

nehmotné dedičstvo v akejkoľvek forme vrátane folklórnych zvyklostí a remesiel;

d)

umelecké alebo kultúrne podujatia a predstavenia, festivaly, výstavy a iné podobné kultúrne činnosti;

e)

kultúrne a umelecké vzdelávacie činnosti, ako aj podpora chápania významu ochrany a podpory rozmanitosti kultúrnych prejavov prostredníctvom vzdelávacích programov a programov zvyšovania verejného povedomia, a to aj pomocou nových technológií;

f)

písanie, editovanie, produkcia, distribúcia, digitalizácia a publikovanie hudby a literatúry vrátane prekladov.

3.   Pomoc sa môže poskytovať vo forme:

a)

investičnej pomoci vrátane pomoci na výstavbu alebo modernizáciu kultúrnej infraštruktúry;

b)

prevádzkovej pomoci.

4.   Pri investičnej pomoci sú oprávnenými nákladmi investičné náklady na hmotné a nehmotné aktíva vrátane:

a)

nákladov na výstavbu, modernizáciu, nadobudnutie, zachovanie alebo zlepšenie stavu infraštruktúry, ktorej priestorová alebo časová kapacita sa počas roka aspoň z 80 % využíva na kultúrne účely;

b)

nákladov na nadobudnutie kultúrneho dedičstva, a to vrátane nájmu, prevodu vlastníctva alebo fyzického premiestnenia kultúrneho dedičstva;

c)

nákladov na uchovanie, záchranu, reštaurovanie a obnovu hmotného a nehmotného kultúrneho dedičstva vrátane osobitných nákladov na uskladnenie v primeraných podmienkach, na špeciálne nástroje, materiály a nákladov na dokumentáciu, výskum, digitalizáciu a uverejňovanie;

d)

nákladov na zlepšenie prístupnosti kultúrneho dedičstva verejnosti, a to vrátane nákladov na digitalizáciu alebo iné nové technológie, na zlepšenie prístupnosti pre osoby so špeciálnymi potrebami (predovšetkým bezbariérové plošiny a výťahy pre osoby so zdravotným postihnutím, nápisy Braillovým písmom a interaktívne „hands-on“ exponáty v múzeách) a na propagáciu kultúrnej rozmanitosti, pokiaľ ide o prezentácie, programy a návštevníkov;

e)

nákladov na kultúrne projekty a činnosti, programy spolupráce a výmenné programy a granty vrátane nákladov na výberové konania, nákladov na propagáciu a nákladov vzniknutých priamo v dôsledku príslušného projektu.

5.   Pri prevádzkovej pomoci sú oprávnenými nákladmi:

a)

náklady kultúrnej inštitúcie alebo lokality kultúrneho dedičstva súvisiace s priebežnou alebo pravidelnou činnosťou vrátane výstav, predstavení, podujatí a podobných kultúrnych činností, ktoré sa uskutočňujú v rámci bežnej činnosti;

b)

náklady na kultúrne a umelecké vzdelávacie činnosti, ako aj podporu chápania významu ochrany a podpory rozmanitosti kultúrnych prejavov prostredníctvom vzdelávacích programov a programov zvyšovania verejného povedomia, a to aj pomocou nových technológií;

c)

náklady na zlepšovanie prístupu verejnosti do kultúrnych inštitúcií alebo lokalít kultúrneho dedičstva a na súvisiace činnosti vrátane nákladov na digitalizáciu a používanie nových technológií, ako aj náklady na zlepšovanie prístupnosti pre osoby so zdravotným postihnutím;

d)

prevádzkové náklady priamo súvisiace s kultúrnym projektom alebo činnosťou, ako je nájomné alebo lízingové platby na nehnuteľnosti a kultúrne zariadenia, cestovné náklady, materiály a dodávky priamo súvisiace s kultúrnym projektom alebo činnosťou, architektonické štruktúry na výstavy a javiská, požičiavanie, vypožičiavanie a odpisovanie nástrojov, softvéru a vybavenia, náklady na prístupové práva k dielam chráneným autorskými právami alebo k obsahu chránenému inými právami z oblasti duševného vlastníctva, náklady na propagáciu a náklady vzniknuté priamo v dôsledku príslušného projektu alebo činnosti; odpisy a náklady na financovanie sú oprávnené iba vtedy, ak sa na ne nevzťahovala investičná pomoc;

e)

náklady na personál pracujúci pre kultúrnu inštitúciu alebo v lokalite kultúrneho dedičstva alebo na projekte;

f)

náklady na poradenské a podporné služby poskytované externými konzultantmi a poskytovateľmi služieb a vzniknuté priamo v dôsledku príslušného projektu.

6.   Výška pomoci pri investičnej pomoci nepresahuje rozdiel medzi oprávnenými nákladmi a prevádzkovým ziskom investície. Prevádzkový zisk sa od oprávnených nákladov odpočíta ex ante na základe primeraných odhadov alebo prostredníctvom mechanizmu spätného vymáhania. Prevádzkovateľ infraštruktúry si smie počas príslušného obdobia ponechať primeraný zisk.

7.   Pri prevádzkovej pomoci nesmie výška pomoci presiahnuť úroveň potrebnú na to, aby sa za príslušné obdobie pokryli prevádzkové straty a primeraný zisk. To sa zabezpečuje ex ante na základe primeraných odhadov alebo prostredníctvom mechanizmu spätného vymáhania.

8.   Pri pomoci nepresahujúcej 1 mil. EUR sa maximálna výška pomoci, alternatívne k metóde uvedenej v odsekoch 6 a 7, môže stanoviť na 80 % oprávnených nákladov.

9.   Pri uverejňovaní hudby a literatúry podľa vymedzenia v odseku 2 písm. f) nesmie maximálna výška pomoci presahovať ani rozdiel medzi oprávnenými nákladmi a diskontovanými príjmami projektu, ani 70 % oprávnených nákladov. Príjmy sa odpočítajú od oprávnených nákladov ex ante alebo prostredníctvom mechanizmu spätného vymáhania. Oprávnenými nákladmi sú náklady na uverejňovanie hudby a literatúry vrátane autorských poplatkov (náklady na autorské práva), odmien prekladateľov, odmien vydavateľov alebo redakčných nákladov (korektúra, úpravy, revízie), nákladov na grafickú úpravu, predtlač a tlač alebo nákladov na elektronické publikovanie.

10.   Pomoc na noviny a časopisy, nech už sa uverejňujú v papierovej alebo elektronickej podobe, nie je podľa tohto článku oprávnená.

Článok 54

Schémy pomoci na audiovizuálne diela

1.   Pomoc na podporu tvorby scenárov, vývoja, produkcie, distribúcie a propagácie audiovizuálnych diel je zlučiteľná s vnútorným trhom v zmysle článku 107 ods. 3 písm. a) zmluvy a je oslobodená od notifikačnej povinnosti podľa článku 108 ods. 3 zmluvy za predpokladu, že sú splnené podmienky stanovené v tomto článku a kapitole I.

2.   Pomoc je určená na podporu diela z oblasti kultúry. S cieľom zabrániť zjavným chybám pri označovaní diela za kultúrne každý členský štát zavedie účinné postupy, ako napríklad výber návrhov prostredníctvom jednej osoby alebo viacerých osôb poverených výberom alebo overovaním s vopred stanoveným zoznamom kultúrnych kritérií.

3.   Pomoc sa môže poskytovať vo forme:

a)

pomoci na výrobu audiovizuálnych diel;

b)

pomoci na činnosti pred produkciou a

c)

pomoci na distribúciu.

4.   V prípade, že členské štáty podmieňujú pomoc povinnosťou územnej viazanosti výdavkov, schémy pomoci na produkciu audiovizuálnych diel môžu:

a)

vyžadovať, aby až 160 % výšky pomoci, ktorá sa poskytla na produkciu daného audiovizuálneho diela, bolo vynaložených na území členského štátu, ktorý poskytuje pomoc, alebo

b)

vypočítať výšku pomoci poskytnutej na produkciu daného audiovizuálneho diela ako percentuálny podiel výdavkov na produkčné činnosti v členskom štáte, ktorý pomoc poskytuje, zvyčajne v prípade schém pomoci vo forme daňových stimulov.

V obidvoch prípadoch platí, že ak členské štáty vyžadujú, aby projekty oprávnené na pomoc dosiahli minimálnu úroveň produkčnej činnosti na príslušnom území, táto úroveň nepresahuje 50 % celkového rozpočtu na produkciu. Okrem toho maximálne výdavky, ktoré sú predmetom povinnosti územnej viazanosti, v žiadnom prípade nepresiahnu 80 % celkového rozpočtu na produkciu.

5.   Oprávnené náklady sú:

a)

pre pomoc na produkciu: celkové náklady na produkciu audiovizuálnych diel vrátane nákladov na zlepšenie prístupnosti pre osoby so zdravotným postihnutím;

b)

pre pomoc na činnosti pred produkciou: náklady na tvorbu scenára a vývoj audiovizuálnych diel;

c)

pre pomoc na distribúciu: náklady na distribúciu a propagáciu audiovizuálnych diel.

6.   Intenzita pomoci na produkciu audiovizuálnych diel nepresahuje 50 % oprávnených nákladov.

7.   Intenzita pomoci sa môže zvýšiť takto:

a)

na 60 % oprávnených nákladov v prípade cezhraničných produkcií financovaných viac než jedným členským štátom, do ktorých sú zapojení producenti z viac než jedného členského štátu;

b)

na 100 % oprávnených nákladov v prípade náročných audiovizuálnych diel a koprodukcií, do ktorých sú zapojené krajiny zo zoznamu OECD/DAC.

8.   Intenzita pomoc na činnosti pred produkciou nepresahuje 100 % oprávnených nákladov. Ak sa výsledný scenár alebo projekt použije na produkciu audiovizuálneho diela, ako je film, náklady na činnosti pred produkciou sa zahrnú do celkového rozpočtu a zohľadnia sa vo výpočte intenzity pomoci. Intenzita pomoci na distribúciu je rovnaká ako intenzita pomoci na výrobu.

9.   Pomoc nie je vyhradená na konkrétne produkčné činnosti alebo jednotlivé časti reťazca produkcie. Pomoc na infraštruktúry filmových štúdií nie je oprávnená podľa tohto článku.

10.   Pomoc nie je vyhradená výlučne pre štátnych príslušníkov daného členského štátu a od príjemcov sa nepožaduje, aby mali postavenie podniku založeného podľa vnútroštátneho obchodného práva.

ODDIEL 12

Pomoc na športové a multifunkčné rekreačné infraštruktúry

Článok 55

Pomoc na športové a multifunkčné rekreačné infraštruktúry

1.   Pomoc na športové a multifunkčné rekreačné infraštruktúry je zlučiteľná s vnútorným trhom v zmysle článku 107 ods. 3 zmluvy a je oslobodená od notifikačnej povinnosti podľa článku 108 ods. 3 zmluvy za predpokladu, že sú splnené podmienky stanovené v tomto článku a kapitole I.

2.   Športovú infraštruktúru nesmie využívať výhradne jeden profesionálny používateľ-športovec. Využívanie športovej infraštruktúry inými profesionálnymi alebo neprofesionálnymi používateľmi-športovcami musí každoročne predstavovať aspoň 20 % časovej kapacity. Ak infraštruktúru používajú viacerí používatelia zároveň, vypočítajú sa zodpovedajúce podiely využitia časovej kapacity.

3.   Multifunkčné rekreačné infraštruktúry zahŕňajú rekreačné zariadenia s multifunkčnou povahou, ktoré ponúkajú predovšetkým kultúrne a rekreačné služby, s výnimkou zábavných parkov a hotelových zariadení.

4.   Prístup k športovej alebo multifunkčnej rekreačnej infraštruktúre je otvorený pre viacero používateľov a poskytuje sa na transparentnom a nediskriminačnom základe. Podniky, ktoré financovali aspoň 30 % investičných nákladov na infraštruktúru, môžu získať prednostný prístup za výhodnejších podmienok, ak sú tieto podmienky verejne prístupné.

5.   Ak športovú infraštruktúru používajú profesionálne športové kluby, členské štáty zabezpečia, aby cenové podmienky za ich používanie týmito klubmi boli verejne prístupné.

6.   Akákoľvek koncesia alebo iné zverenie výstavby, modernizácie a/alebo prevádzky športovej alebo multifunkčnej rekreačnej infraštruktúry tretej strane sa prideľuje na otvorenom, transparentnom a nediskriminačnom základe, pričom sa riadne zohľadňujú uplatniteľné pravidlá obstarávania.

7.   Pomoc sa môže poskytovať vo forme:

a)

investičnej pomoci vrátane pomoci na výstavbu alebo modernizáciu športovej alebo multifunkčnej rekreačnej infraštruktúry;

b)

prevádzkovej pomoci na športovú infraštruktúru.

8.   Pri investičnej pomoci na športovú alebo multifunkčnú rekreačnú infraštruktúru sú oprávnenými nákladmi investičné náklady na hmotné a nehmotné aktíva.

9.   Pri prevádzkovej pomoci na športovú infraštruktúru sú oprávnenými nákladmi prevádzkové náklady na poskytovanie služieb touto infraštruktúrou. Tieto prevádzkové náklady zahŕňajú náklady, ako napr. náklady na personál, materiál, zmluvné služby, komunikácie, energiu, údržbu, nájom, administratívu atď., ale vylúčené sú náklady na odpisy a náklady na financovanie, ak sa na ne vzťahovala investičná pomoc.

10.   Výška pomoci pri investičnej pomoci na športovú alebo multifunkčnú rekreačnú infraštruktúru nepresahuje rozdiel medzi oprávnenými nákladmi a prevádzkovým ziskom investície. Prevádzkový zisk sa od oprávnených nákladov odpočíta ex ante na základe primeraných odhadov alebo prostredníctvom mechanizmu spätného vymáhania.

11.   Pri prevádzkovej pomoci na športovú infraštruktúru výška pomoci nepresahuje prevádzkové straty počas príslušného obdobia. To sa zabezpečuje ex ante na základe primeraných odhadov alebo prostredníctvom mechanizmu spätného vymáhania.

12.   Pri pomoci nepresahujúcej 1 mil. EUR sa maximálna výška pomoci, alternatívne k metóde uvedenej v odsekoch 10 a 11, môže stanoviť na 80 % oprávnených nákladov.

ODDIEL 13

Pomoc na miestne infraštruktúry

Článok 56

Investičná pomoc na miestne infraštruktúry

1.   Financovanie na výstavbu alebo modernizáciu miestnych infraštruktúr, ktoré sa týka infraštruktúr, ktorými sa na miestnej úrovni prispieva k zlepšeniu podnikateľského a spotrebiteľského prostredia a k modernizácii a rozvoju priemyselnej základne, je zlučiteľné s vnútorným trhom v zmysle článku 107 ods. 3 zmluvy a je oslobodené od notifikačnej povinnosti podľa článku 108 ods. 3 zmluvy za predpokladu, že sú splnené podmienky stanovené v tomto článku a kapitole I.

2.   Tento článok sa neuplatňuje na pomoc na infraštruktúry, na ktoré sa vzťahujú iné oddiely kapitoly III tohto nariadenia, s výnimkou oddielu 1 – Regionálna pomoc. Tento článok sa neuplatňuje ani na infraštruktúru letísk a infraštruktúru prístavov.

3.   Infraštruktúra sa sprístupní zainteresovaným používateľom na otvorenom, transparentnom a nediskriminačnom základe. Ceny účtované za používanie alebo predaj infraštruktúry zodpovedajú trhovým cenám.

4.   Akákoľvek koncesia alebo iné zverenie prevádzky infraštruktúry tretej strane sa prideľuje na otvorenom, transparentnom a nediskriminačnom základe, pričom sa riadne zohľadňujú uplatniteľné pravidlá obstarávania.

5.   Oprávnené náklady sú investičné náklady na hmotné a nehmotné aktíva.

6.   Výška pomoci nepresahuje rozdiel medzi oprávnenými nákladmi a prevádzkovým ziskom investície. Prevádzkový zisk sa od oprávnených nákladov odpočíta ex ante na základe primeraných odhadov alebo prostredníctvom mechanizmu spätného vymáhania.

7.   Vyhradená infraštruktúra nie je na základe tohto článku oslobodená.

KAPITOLA IV

ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 57

Zrušenie

Nariadenie (ES) č. 800/2008 sa zrušuje.

Článok 58

Prechodné ustanovenia

1.   Toto nariadenie sa uplatňuje na individuálnu pomoc poskytnutú pred nadobudnutím jeho účinnosti, ak táto pomoc spĺňa všetky podmienky stanovené v tomto nariadení s výnimkou článku 9.

2.   Akúkoľvek pomoc neoslobodenú od notifikačnej povinnosti podľa článku 108 ods. 3 zmluvy na základe toho nariadenia alebo iných nariadení prijatých podľa článku 1 nariadenia (ES) č. 994/98, ktoré boli účinné predtým, posúdi Komisia v súlade s príslušnými rámcami, usmerneniami, oznámeniami a oznamami.

3.   Akákoľvek individuálna pomoc poskytnutá pred 1. januárom 2015 podľa akéhokoľvek nariadenia prijatého podľa článku 1 nariadenia (ES) č. 994/98 účinného v čase poskytnutia pomoci je zlučiteľná s vnútorným trhom a oslobodená od notifikačnej povinnosti podľa článku 108 ods. 3 zmluvy s výnimkou regionálnej pomoci. Schémy pomoci vo forme rizikového kapitálu pre MSP, ktoré boli zavedené pred 1. júlom 2014 a oslobodené od notifikačnej povinnosti podľa článku 108 ods. 3 zmluvy na základe nariadenia (ES) č. 800/2008, zostávajú oslobodené od notifikačnej povinnosti a zlučiteľné s vnútorným trhom až do konca platnosti dohody o financovaní za predpokladu, že záväzok verejného financovania určeného pre podporovaný fond súkromného kapitálu vykonaný na základe tejto dohody vznikol pred 1. januárom 2015 a ostatné podmienky pre oslobodenie od notifikačnej povinnosti zostávajú splnené.

4.   Po skončení účinnosti tohto nariadenia zostáva každá schéma, ktorá bola oslobodená od notifikačnej povinnosti na základe tohto nariadenia, naďalej oslobodená od tejto povinnosti počas obdobia prispôsobenia v trvaní šiestich mesiacov, okrem schém regionálnej pomoci. Platnosť oslobodenia schém regionálnej pomoci od notifikačnej povinnosti sa skončí v deň skončenia platnosti schválených máp regionálnej pomoci. Platnosť oslobodenia pomoci vo forme rizikového financovania od notifikačnej povinnosti podľa článku 21 ods. 2 písm. a) sa skončí uplynutím obdobia uvedeného v dohode o financovaní za predpokladu, že záväzok verejného financovania určeného pre podporovaný fond súkromného kapitálu vykonaný na základe takejto dohody vznikol do 6 mesiacov od skončenia účinnosti tohto nariadenia a všetky ostatné podmienky pre oslobodenie od notifikačnej povinnosti zostávajú splnené.

Článok 59

Toto nariadenie nadobúda účinnosť 1. júla 2014.

Uplatňuje sa do 31. decembra 2020.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 17. júna 2014

Za Komisiu

Joaquín ALMUNIA

podpredseda


(1)  Ú. v. ES L 142, 14.5.1998, s. 1.

(2)  Ú. v. EÚ L 214, 9.8.2008, s. 3.

(3)  Ú. v. EÚ L 320, 30.11.2013, s. 22.

(4)  Ú. v. EÚ L 204, 31.7.2013, s. 11.

(5)  COM(2012) 209, 8.5.2012.

(6)  Ú. v. EÚ L 336, 21.12.2010, s. 24.

(7)  Ú. v. EÚ C 244, 1.10.2004, s. 2.

(8)  Ú. v. EÚ C 296, 2.10.2012, s. 3.

(9)  Ú. v. EÚ C 155, 20.6.2008, s. 10.

(10)  Ú. v. EÚ C 14, 19.1.2008, s. 6.

(11)  Ú. v. EÚ L 175, 27.6.2013, s. 1.

(12)  Ú. v. ES L 83, 27.3.1999, s. 1.

(13)  Ú. v. EÚ L 124, 20.5.2003, s. 36.

(14)  EUCO 13/10 REV 1.

(15)  Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 259.

(16)  Ú. v. EÚ C 194, 18.8.2006, s. 2.

(17)  Ú. v. EÚ C 323, 30.12.2006, s. 1.

(18)  KOM(2010) 636, 15.11.2010.

(19)  KOM(2010) 2020, 3.3.2010.

(20)  Ú. v. EÚ L 315, 14.11.2012, s. 1.

(21)  Ú. v. EÚ L 140, 5.6.2009, s. 16.

(22)  Ú. v. EÚ L 275, 25.10.2003, s. 32.

(23)  Ú. v. ES L 327, 22.12.2000, s. 1.

(24)  Ú. v. EÚ L 283, 31.10.2003, s. 51.

(25)  Ú. v. EÚ L 143, 30.4.2004, s. 56.

(26)  Ú. v. EÚ L 102, 11.4.2006, s. 15.

(27)  Ú. v. EÚ L 140, 5.6.2009, s. 114.

(28)  Ú. v. EÚ L 312, 22.11.2008, s. 3.

(29)  KOM(2010) 245, 19.5.2010.

(30)  Ú. v. EÚ C 332, 15.11.2013, s. 1.

(31)  EUCO 13/10 REV 1.

(32)  Ú. v. EÚ L 191, 23.7.2010, s. 28.

(33)  KOM(2010) 2020, 3.3.2010.

(34)  Rozsudok Súdneho dvora z 24. júla 2003, Altmark Trans Gmbh a Regierungspräsidium Magdeburg/Nahverkehrsgesellschaft Altmark Gmbh a Oberbundesanwalt beim Bundesvewaltungsgericht, C-280/00, Zb. 2003, s. I-7747.

(35)  Ú. v. EÚ L 354, 28.12.2013, s. 1.

(36)  Ú. v. EÚ L 336, 21.12.2010, s. 24.

(37)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/34/EÚ z 26. júna 2013 o ročných účtovných závierkach, konsolidovaných účtovných závierkach a súvisiacich správach určitých druhov podnikov, ktorou sa mení smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/43/ES a zrušujú smernice Rady 78/660/EHS a 83/349/EHS.

(38)  Ú. v. EÚ L 393, 30.12.2006, s. 1.

(39)  Ú. v. EÚ L 134, 30.4.2004, s. 114.

(40)  Ú. v. EÚ L 206, 8.8.2009, s. 1.

(41)  Ú. v. EÚ L 24, 29.1.2008, s. 8.

(42)  Ú. v. EÚ L 315, 14.11.2012, s. 1.

(43)  COM(2012) 595, 17.10.2012.

(44)  Ú. v. EÚ L 283, 31.10.2003, s. 51.

(45)  Ú. v. EÚ L 211, 14.8.2009, s. 55.

(46)  Ú. v. EÚ L 211, 14.8.2009, s. 94.

(47)  Ú. v. EÚ L 211, 14.8.2009, s. 1.

(48)  Ú. v. EÚ L 211, 14.8.2009, s. 15.

(49)  Ú. v. EÚ L 211, 14.8.2009, s. 36.

(50)  Ú. v. EÚ C 155, 20.6.2008, s. 10.

(51)  Pre schémy podľa článku 16 a 21 tohto nariadenia možno od požiadavky na uverejnenie informácií o poskytnutí každej individuálnej pomoci presahujúcej 500 000 EUR upustiť, pokiaľ ide o MSP, ktoré na žiadnom trhu neuskutočnili žiadny komerčný predaj.

(52)  Ú. v. EÚ L 140, 30.4.2004, s. 1.

(53)  Ú. v. EÚ L 393, 30.12.2006. s.1.

(54)  Ú. v. EÚ C 209, 23.7.2013, s. 1.

(55)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka a Európskom námornom a rybárskom fonde a ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde a Európskom námornom a rybárskom fonde a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006 (Ú. v. EÚ L 347/320, 20.12.2013, s. 320).

(56)  Ú. v. EÚ L 315, 14.11.2012, s. 1.

(57)  Ú. v. EÚ L 283, 31.10.2003, s. 51.

(58)  Ú. v. EÚ L 143, 30.4.2004, s. 56.

(59)  Ú. v. EÚ L 102, 11.4.2006, s. 1.

(60)  Ú. v. EÚ L 140, 5.6.2009, s. 114.

(61)  Ú. v. EÚ L 178, 28.6.2013, s. 66.


PRÍLOHA I

Vymedzenie pojmov týkajúcich sa MSP

Článok 1

Podnik

Za podnik sa považuje každý subjekt, ktorý vykonáva hospodársku činnosť bez ohľadu na jeho právnu formu. Sem patria najmä samostatne zárobkovo činné osoby a rodinné podniky, ktoré vykonávajú remeselnícke alebo iné činnosti, a partnerstvá alebo združenia, ktoré pravidelne vykonávajú hospodársku činnosť.

Článok 2

Počet pracovníkov a finančné limity určujúce kategórie podnikov

1.   Kategóriu mikropodnikov, malých a stredných podnikov („MSP“) tvoria podniky, ktoré zamestnávajú menej ako 250 osôb a ktorých ročný obrat nepresahuje 50 mil. EUR a/alebo celková ročná súvaha nepresahuje 43 mil. EUR.

2.   V rámci kategórie MSP sa malý podnik definuje ako podnik, ktorý zamestnáva menej ako 50 osôb a ktorého ročný obrat a/alebo celková ročná súvaha nepresahuje 10 mil. EUR.

3.   V rámci kategórie MSP sa mikropodnik definuje ako podnik, ktorý zamestnáva menej ako 10 osôb a ktorého ročný obrat a/alebo celková ročná súvaha nepresahuje 2 mil. EUR.

Článok 3

Typy podnikov, ktoré sa zohľadňujú pri výpočte počtu pracovníkov a finančných súm

1.   „Samostatný podnik“ je každý podnik, ktorý nie je zatriedený ako partnerský podnik v zmysle odseku 2 alebo ako prepojený podnik v zmysle odseku 3.

2.   „Partnerské podniky“ sú všetky podniky, ktoré nie sú zatriedené ako prepojené podniky v zmysle odseku 3 a medzi ktorými je takýto vzťah: podnik (vyššie postavený podnik) vlastní, buď samostatne alebo spoločne s jedným alebo viacerými prepojenými podnikmi v zmysle odseku 3, 25 % alebo viac imania alebo hlasovacích práv iného podniku (nižšie postavený podnik).

Podnik sa však môže klasifikovať ako samostatný, teda ako podnik, ktorý nemá žiadne partnerské podniky, aj keď nižšie uvedení investori tento limit 25 % dosiahnu alebo prekročia, za predpokladu, že títo investori nie sú prepojení v zmysle odseku 3 individuálne alebo spoločne s príslušným podnikom:

a)

verejné investičné spoločnosti, spoločnosti investujúce do rizikového kapitálu, fyzické osoby alebo skupiny fyzických osôb pravidelne vykonávajúce rizikové investičné aktivity, ktoré investujú vlastný kapitál do nekótovaných podnikov (podnikateľskí anjeli), za predpokladu, že celkové investície týchto podnikateľských anjelov v rovnakom podniku sú nižšie ako 1 250 000 EUR;

b)

univerzity alebo neziskové výskumné strediská;

c)

inštitucionálni investori vrátane regionálnych rozvojových fondov;

d)

orgány miestnej samosprávy s ročným rozpočtom nižším ako 10 mil. EUR a s menej ako 5 000 obyvateľmi.

3.   „Prepojené podniky“ sú podniky, medzi ktorými je niektorý z týchto vzájomných vzťahov:

a)

podnik má väčšinu hlasovacích práv akcionárov alebo členov v inom podniku;

b)

podnik má právo vymenovať alebo odvolať väčšinu členov správneho, riadiaceho alebo dozorného orgánu iného podniku;

c)

podnik má právo dominantne pôsobiť na iný podnik na základe zmluvy uzatvorenej s týmto podnikom alebo na základe ustanovenia v jeho spoločenskej zmluve alebo stanovách;

d)

podnik, ktorý je akcionárom alebo členom iného podniku, sám kontroluje na základe zmluvy s inými akcionármi tohto podniku alebo členmi tohto podniku väčšinu hlasovacích práv akcionárov alebo členov v tomto podniku.

Vychádza sa z predpokladu, že dominantný vplyv neexistuje, ak sa investori uvedení v odseku 2 druhom pododseku nezapoja priamo alebo nepriamo do riadenia príslušného podniku – bez toho, aby boli dotknuté ich práva ako akcionárov.

Podniky, ktoré sa nachádzajú v niektorom zo vzťahov uvedených v prvom pododseku prostredníctvom jedného alebo viacerých iných podnikov alebo prostredníctvom niektorého z investorov uvedených v odseku 2, sa tiež považujú za prepojené.

Podniky, ktoré sa nachádzajú v niektorom z týchto vzťahov prostredníctvom fyzickej osoby alebo skupiny fyzických osôb konajúcich spoločne, sa tiež považujú za prepojené podniky, ak svoju činnosť alebo časť svojej činnosti vykonávajú na rovnakom relevantnom trhu alebo na priľahlých trhoch.

Za „priľahlý trh“ sa považuje trh pre výrobok alebo službu, ktorý sa nachádza bezprostredne vo vyššej alebo nižšej pozícii vo vzťahu k relevantnému trhu.

4.   Okrem prípadov uvedených v odseku 2 druhom pododseku sa podnik nemôže považovať za MSP, ak 25 % alebo viac imania alebo hlasovacích práv je priamo alebo nepriamo kontrolovaných spoločne alebo individuálne jedným alebo viacerými verejnými orgánmi.

5.   Podniky môžu poskytnúť vyhlásenie o postavení ako samostatný podnik, partnerský podnik alebo prepojený podnik vrátane údajov týkajúcich sa limitov stanovených v článku 2. Vyhlásenie sa môže poskytnúť aj vtedy, keď je imanie rozptýlené tak, že nie je možné presne určiť, kto je jeho držiteľom; v takomto prípade podnik môže poskytnúť vyhlásenie v dobrej viere, že môže odôvodnene predpokladať, že jeden podnik v ňom nevlastní alebo spoločne navzájom prepojené podniky v ňom nevlastnia 25 % alebo viac. Takéto vyhlásenia sa poskytnú bez toho, aby boli dotknuté kontroly alebo vyšetrovania stanovené podľa vnútroštátnych pravidiel alebo pravidiel Únie.

Článok 4

Údaje používané pri výpočte počtu pracovníkov a finančných súm a referenčné obdobie

1.   Údajmi používanými pri výpočte počtu pracovníkov a finančných súm sú údaje týkajúce sa posledného schváleného účtovného obdobia a vypočítané na ročnom základe. Zohľadňujú sa odo dňa účtovnej závierky. Výška zvoleného obratu sa vypočíta bez dane z pridanej hodnoty (DPH) a iných nepriamych daní.

2.   Ak podnik v deň účtovnej závierky zistí, že na ročnom základe prekročil počet pracovníkov alebo finančné limity stanovené v článku 2, alebo klesol pod tento počet pracovníkov a finančné limity, nebude to mať za následok stratu alebo nadobudnutie statusu stredného alebo malého podniku alebo mikropodniku, pokiaľ sa tieto limity neprekročili v dvoch po sebe nasledujúcich účtovných obdobiach.

3.   V prípade novozaložených podnikov, ktorých účtovné uzávierky ešte neboli schválené, sa uplatnia údaje získané čestným odhadom vykonaným v priebehu finančného roku.

Článok 5

Počet pracovníkov

Počet pracovníkov zodpovedá počtu ročných pracovných jednotiek (RPJ), t. j. počtu osôb, ktoré v príslušnom podniku alebo v jeho mene pracovali na plný úväzok počas celého posudzovaného referenčného roku. Práca osôb, ktoré nepracovali celý rok, práca osôb, ktoré pracovali na kratší pracovný čas bez ohľadu na jeho trvanie, a práca sezónnych pracovníkov sa započítava ako podiely RPJ. Pracovníkmi sú:

a)

zamestnanci;

b)

osoby pracujúce pre podnik v podriadenom postavení, ktoré sa podľa vnútroštátnych právnych predpisov považujú za zamestnancov;

c)

vlastníci-manažéri;

d)

partneri vykonávajúci pravidelnú činnosť v podniku, ktorí majú finančný prospech z podniku.

Učni alebo študenti, ktorí sa zúčastňujú na odbornom vzdelávaní na základe učňovskej zmluvy alebo zmluvy o odbornom výcviku, sa nepovažujú za pracovníkov. Doba trvania materskej alebo rodičovskej dovolenky sa nezapočítava.

Článok 6

Vyhotovenie údajov o podniku

1.   V prípade samostatného podniku sa údaje vrátane počtu pracovníkov určujú výlučne na základe účtovnej závierky tohto podniku.

2.   Údaje o podniku, ktorý má partnerské podniky alebo prepojené podniky, vrátane údajov o počte pracovníkov sa určia na základe účtovnej závierky a iných údajov o podniku alebo, ak je k dispozícii, podľa konsolidovanej účtovnej závierky podniku alebo konsolidovanej účtovnej závierky, do ktorej bol podnik zahrnutý prostredníctvom konsolidácie.

K údajom uvedeným v prvom pododseku sa pripočítajú údaje každého partnerského podniku príslušného podniku, ktorý sa nachádza bezprostredne vo vyššom alebo nižšom postavení vo vzťahu k nemu. Výsledok je úmerný percentuálnemu podielu imania alebo hlasovacích práv (podľa toho, ktorá z hodnôt je vyššia). V prípade krížových podielov sa použije vyšší z týchto percentuálnych podielov.

K údajom uvedeným v prvom a druhom pododseku sa pripočíta 100 % údajov každého podniku, ktorý je priamo alebo nepriamo prepojený s príslušným podnikom, ak už tieto údaje neboli zahrnuté prostredníctvom konsolidácie do účtovnej závierky.

3.   Na účely uplatnenia odseku 2 sa údaje partnerských podnikov príslušného podniku odvodzujú z ich účtovných závierok a ostatných údajov – konsolidovaných, ak existujú. K týmto údajom sa pripočíta 100 % údajov podnikov, ktoré sú prepojené s týmito partnerskými podnikmi, pokiaľ ich účtovné údaje už nie sú zahrnuté prostredníctvom konsolidácie.

Na účely uplatnenia toho istého odseku 2 sa údaje podnikov, ktoré sú prepojené s príslušným podnikom, odvodzujú z ich účtovných závierok a ostatných údajov – konsolidovaných, ak existujú. K týmto údajom sa pomerne pripočítajú údaje každého prípadného partnerského podniku tohto prepojeného podniku, ktorý sa nachádza bezprostredne vo vyššom alebo nižšom postavení vo vzťahu k nemu, pokiaľ už tieto údaje neboli zahrnuté do konsolidovanej účtovnej závierky v podiele zodpovedajúcom prinajmenšom percentuálnemu podielu určenému v odseku 2 druhom pododseku.

4.   Ak sa v konsolidovanej účtovnej závierke neuvádzajú za daný podnik údaje o pracovníkoch, čísla týkajúce sa pracovníkov sa vypočítajú úmerne na základe súhrnu údajov z jeho partnerských podnikov a pripočítaním údajov z podnikov, s ktorými je príslušný podnik prepojený.


PRÍLOHA II

Informácie o štátnej pomoci oslobodenej od notifikačnej povinnosti na základe podmienok tohto nariadenia

ČASŤ I

Informácie, ktoré sa majú poskytovať prostredníctvom aplikácie IT zriadenej Komisiou, ako sa stanovuje v článku 11

Image

Image

ČASŤ II

Informácie, ktoré sa majú poskytovať prostredníctvom aplikácie IT zriadenej Komisiou, ako sa stanovuje v článku 11

Uveďte, podľa ktorého ustanovenia všeobecného nariadenia o skupinových výnimkách sa opatrenie pomoci realizuje.

Image

Image

Image


PRÍLOHA III

Ustanovenia na uverejňovanie informácií podľa článku 9 ods. 1

Členské štáty zriadia svoje komplexné webové lokality týkajúce sa štátnej pomoci, na ktorých sa majú uverejňovať informácie stanovené v článku 9 ods. 1, a to takým spôsobom, aby bol možný jednoduchý prístup k informáciám. Informácie sa uverejňujú vo formáte údajovej tabuľky tak, aby bolo možné údaje prehľadávať, extrahovať a ľahko uverejňovať na internete, napr. vo formáte CSV alebo XML. Každá zainteresovaná strana má neobmedzený prístup na túto webovú lokalitu. Na účely prístupu na webovú lokalitu sa nevyžaduje predchádzajúca registrácia používateľa.

O individuálnej pomoci sa podľa článku 9 ods. 1 písm. c) sa uverejňujú tieto informácie:

Názov príjemcu pomoci

Identifikačný kód príjemcu pomoci

Druh podniku (MSP/veľký podnik) v čase poskytnutia pomoci

Región, v ktorom príjemca sídli, na úrovni NUTS II (1)

Odvetvie činnosti podľa NACE na úrovni skupiny (2)

Prvok pomoci vyjadrený ako plná výška v národnej mene (3)

Nástroj pomoci (4) [grant/bonifikácia úrokov, úver/vratné preddavky/návratný grant, záruka, daňové zvýhodnenie alebo oslobodenie od dane, rizikové financovanie, iné (uveďte)]

Dátum poskytnutia pomoci

Účel pomoci

Orgán poskytujúci pomoc

V prípade schém podľa článkov 16 a 21 názov povereného subjektu a názvy vybraných finančných sprostredkovateľov.

Referenčné číslo opatrenia pomoci (5).


(1)  NUTS — nomenklatúra územných jednotiek na štatistické účely. Región sa zvyčajne vymedzuje na úrovni 2.

(2)  Nariadenie Rady (EHS) č. 3037/90 z 9. októbra 1990 o štatistickej klasifikácii ekonomických činností v Európskom spoločenstve (Ú. v. ES L 293, 24.10.1990, s. 1), zmenené nariadením Komisie (EHS) z 24. marca 1993 (Ú. v. ES L 83, 3.4.1993, s. 1, a korigendum Ú. v. ES L 159, 11.7.1995, s. 31).

(3)  Ekvivalent hrubého grantu alebo – pri schémach rizikového financovania – výška investície. Pri prevádzkovej pomoci sa môže uviesť ročná výška pomoci na jedného príjemcu. Pri fiškálnych schémach a pri schémach podľa článku 16 (Regionálna pomoc na rozvoj miest) a článku 21 (Pomoc vo forme rizikového financovania) sa táto výška môže uviesť v rozpätiach stanovených v článku 9 ods. 2 tohto nariadenia.

(4)  Ak sa pomoc poskytuje prostredníctvom viacerých nástrojov pomoci, uvádza sa výška pomoci pre každý nástroj.

(5)  Ako ho Komisia uviedla v rámci elektronického postupu uvedeného v článku 11 tohto nariadenia.


Top