25.7.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 219/42

(1)

V smernici Rady 2013/59/Euratom (3) sa stanovujú jednotné základné bezpečnostné normy ochrany zdravia jednotlivcov vystavovaných pracovnému, lekárskemu a verejnému ožiareniu pred nebezpečenstvami vyplývajúcimi z ionizujúceho žiarenia.

(2)

Smernicou Rady 2009/71/Euratom (4) sa členských štátom ukladajú povinnosti zriadiť a udržiavať vnútroštátny rámec pre jadrovú bezpečnosť. Uvedená smernica vychádza z ustanovení hlavných medzinárodných nástrojov v oblasti jadrovej bezpečnosti, a to Dohovoru o jadrovej bezpečnosti (5), ako aj zo základných bezpečnostných princípov (6), ktoré stanovila Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (ďalej len „MAAE“).

(3)

Smernica Rady 2011/70/Euratom (7) ukladá členským štátom povinnosť zriadiť a udržiavať vnútroštátny rámec pre nakladanie s vyhoreným palivom a rádioaktívnym odpadom.

(4)

V záveroch Rady z 8. mája 2007 o jadrovej bezpečnosti a bezpečnom nakladaní s vyhoreným jadrovým palivom a rádioaktívnym odpadom sa zdôrazňuje, že „jadrová bezpečnosť patrí medzi vnútroštátne právomoci, ktoré sa, ak je to vhodné, vykonávajú v rámci EÚ. Rozhodnutia týkajúce sa bezpečnostných opatrení a dohľadu nad jadrovými zariadeniami zostávajú výlučne úlohou prevádzkovateľov a vnútroštátnych orgánov“.

(5)

Jadrová havária vo Fukušime v Japonsku v roku 2011 opäť upriamila pozornosť celého sveta na opatrenia potrebné na minimalizovanie rizika a zaručenie najvyšších úrovní jadrovej bezpečnosti. Na základe záverov Európskej rady z 24. – 25. marca 2011 vykonali príslušné vnútroštátne regulačné orgány spolu s Komisiou v rámci Skupiny európskych regulačných orgánov pre jadrovú bezpečnosť (ENSREG), zriadenej rozhodnutím Komisie 2007/530/Euratom (8), v celom Spoločenstve komplexné posúdenia rizika a bezpečnosti jadrových elektrární („záťažové testy“). Na základe výsledkov sa určilo niekoľko zlepšení, ktoré by sa mohli realizovať v oblasti prístupov k jadrovej bezpečnosti a odvetvových postupov v zúčastnených krajinách.

Okrem toho Európska rada vyzvala Komisiu, aby podľa potreby preskúmala existujúci právny a regulačný rámec bezpečnosti jadrových zariadení a navrhla prípadné potrebné zlepšenia. Európska rada zároveň zdôraznila, že v Únii by sa mali zaviesť a neustále zlepšovať najprísnejšie normy jadrovej bezpečnosti.

(6)

Základnou podmienkou regulačného rámca jadrovej bezpečnosti Spoločenstva je silný príslušný regulačný orgán so skutočnou nezávislosťou pri regulačnom rozhodovaní. Je mimoriadne dôležité, aby bol príslušný regulačný orgán schopný vykonávať svoje právomoci v rámci prijímania regulačných rozhodnutí s cieľom zabezpečiť vysokú úroveň jadrovej bezpečnosti nestranne a transparentne a bez nenáležitého ovplyvňovania. Regulačné rozhodnutia a opatrenia na ich presadzovanie v oblasti jadrovej bezpečnosti by mali vychádzať z objektívnych technických hľadísk týkajúcich sa bezpečnosti a mali by sa prijať bez akéhokoľvek nenáležitého vonkajšieho vplyvu, ktorý by mohol ohroziť bezpečnosť, napríklad nenáležitého vplyvu spojeného s meniacimi sa politickými, hospodárskymi a spoločenskými podmienkami.

Ustanovenia smernice 2009/71/Euratom týkajúce sa funkčného oddelenia príslušných regulačných orgánov by sa mali posilniť, aby sa zabezpečila skutočná nezávislosť regulačných orgánov od nenáležitého ovplyvňovania pri prijímaní regulačných rozhodnutí a poskytli sa primerané prostriedky a kompetencie na riadne vykonávanie úloh, ktoré im boli pridelené. Regulačný orgán by mal mať najmä dostatočnú právomoc, dostatočný personál a dostatočné finančné zdroje na náležité plnenie zverených úloh.

Týmito posilnenými požiadavkami by však nemala byť dotknutá prípadná úzka spolupráca s inými príslušnými vnútroštátnymi orgánmi ani všeobecné politické usmernenia, ktoré vydávajú členské štáty.

(7)

V rámci procesu prijímania regulačných rozhodnutí by sa mali zohľadňovať spôsobilosti a odborné znalosti, ktoré môžu poskytnúť organizácie technickej podpory. Tieto odborné znalosti by mali vychádzať z najnovších vedeckých a technických poznatkov vrátane prevádzkových skúseností a výskumu v oblasti bezpečnosti, z riadenia poznatkov a z príslušných technických zdrojov.

(8)

V súlade s časťou 1 Všeobecných požiadaviek na bezpečnosť MAAE by sa mala rešpektovať úloha členských štátov pri zriadení rámca pre jadrovú bezpečnosť a úloha regulačného orgánu pri uplatňovaní tohto rámca.

(9)

Vzhľadom na špecializovanú povahu odvetvia jadrovej energetiky a obmedzený počet pracovníkov s požadovanou odbornosťou a spôsobilosťami môže dochádzať k rotácii pracovníkov s výkonnou zodpovednosťou medzi jadrovým priemyslom a regulačnými orgánmi, preto by sa mala venovať osobitná pozornosť zamedzovaniu konfliktu záujmov. Okrem toho je potrebné zabezpečiť, aby sa nevyskytol žiadny konflikt záujmov v prípade organizácií, ktoré poskytujú príslušnému regulačnému orgánu poradenstvo alebo služby.

(10)

Dôsledky jadrovej havárie môžu presiahnuť štátne hranice, preto by sa mala podporovať úzka spolupráca, koordinácia a výmena informácií medzi príslušnými regulačnými orgánmi členských štátov v blízkosti jadrového zariadenia bez ohľadu na to, či tieto členské štáty prevádzkujú jadrové zariadenia alebo nie. V tejto súvislosti by mali členské štáty zabezpečiť, aby sa zaviedli vhodné opatrenia na uľahčenie takejto spolupráce vo veciach jadrovej bezpečnosti s cezhraničným dosahom.

(11)

S cieľom zabezpečiť osvojenie riadnych zručností, dosiahnutie a udržanie primeranej úrovne spôsobilosti by všetky strany mali zabezpečiť, aby boli všetci pracovníci, ktorí plnia úlohy v oblasti jadrovej bezpečnosti jadrových zariadení a havarijnej pripravenosti a odozvy na území jadrového zariadenia, zapojení do trvalého procesu vzdelávania. To je možné dosiahnuť prostredníctvom zriadenia vzdelávacích programov a plánov odbornej prípravy, postupov pre periodické hodnotenia a aktualizácie vzdelávacích programov, ako aj primeraných rozpočtových prostriedkov na odbornú prípravu.

(12)

Ďalším kľúčovým poučením z jadrovej havárie vo Fukušime je dôležitosť zvyšovania transparentnosti v oblasti jadrovej bezpečnosti. Transparentnosť je takisto dôležitým prostriedkom na podporu nezávislosti pri prijímaní regulačných rozhodnutí. Preto by súčasné ustanovenia smernice 2009/71/Euratom o informáciách, ktoré sa majú poskytnúť verejnosti, mali byť konkrétnejšie, pokiaľ ide o druh takto poskytovaných informácií. Okrem toho by v súlade s vnútroštátnym rámcom pre jadrovú bezpečnosť mala verejnosť dostať príležitosť zúčastňovať sa relevantných fáz rozhodovacieho procesu týkajúceho sa jadrových zariadení, pričom by sa mala zohľadňovať rozdielnosť vnútroštátnych systémov. Rozhodnutia o vydaní licencie zostávajú v právomoci príslušných vnútroštátnych orgánov.

(13)

Požiadavky tejto smernice týkajúce sa transparentnosti dopĺňajú existujúce právne predpisy Euratomu. Rozhodnutím Rady 87/600/Euratom (9) sa ukladá členským štátom povinnosť oznamovať a poskytovať informácie Komisii a ostatným členským štátom v prípade rádiologickej havarijnej situácie na vlastnom území, pričom smernica 2013/59/Euratom obsahuje požiadavky na členské štáty, aby informovali verejnosť o opatreniach na ochranu zdravia, ktoré sa majú uplatniť, a o krokoch, ktoré sa majú vykonať v prípade rádiologickej havarijnej situácie, a aby v pravidelných intervaloch poskytovali aktualizované informácie obyvateľstvu, ktoré by mohlo byť v prípade takejto havarijnej situácie zasiahnuté.

(14)

Zmluvné strany Dohovoru o jadrovej bezpečnosti počas 6. hodnotiaceho stretnutia znovu potvrdili svoj záväzok týkajúci sa zistení z druhého mimoriadneho zasadnutia, ktoré sa konalo po havárii vo Fukušime. Zdôraznili najmä, že „jadrové elektrárne by sa mali projektovať, budovať a prevádzkovať s cieľom predchádzať haváriám, zmierňovať následky havárií, ku ktorým dôjde a zabraňovať kontaminácii v okolí jadrového zariadenia“ a že „regulačné orgány by mali zabezpečiť, aby sa tieto ciele uplatňovali na účely identifikácie a zavádzania vhodných zlepšení bezpečnosti na existujúcich zariadeniach“.

(15)

Vzhľadom na technický pokrok dosiahnutý prostredníctvom opatrení MAAE a Združením západoeurópskych regulačných orgánov v oblasti jadrovej energie (ďalej len „WENRA“), a so zreteľom na poučenia získané zo záťažových testov a vyšetrovania jadrovej havárie vo Fukušime by sa smernica 2009/71/Euratom mala zmeniť tak, aby zahŕňala vysoký cieľ Spoločenstva v oblasti jadrovej bezpečnosti, ktorý sa vzťahuje na všetky štádiá životnosti jadrových zariadení (umiestňovanie, projektovanie, výstavbu, uvedenie do prevádzky, prevádzku, vyraďovanie). Konkrétne si tento cieľ vyžaduje podstatné bezpečnostné vylepšenia projektov nových reaktorov, pri ktorých by sa mali využiť najmodernejšie poznatky a technológie a zohľadniť najnovšie medzinárodné požiadavky na bezpečnosť.

(16)

Uvedený cieľ by sa mal dosiahnuť najmä prostredníctvom posúdení jadrovej bezpečnosti, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti tejto smernice. Tieto posúdenia by mali vykonávať držitelia licencie pod kontrolou príslušného vnútroštátneho regulačného orgánu a môžu sa použiť ako posúdenie rizika závažnej havárie v zmysle smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/92/EÚ (10) za predpokladu, že sú splnené požiadavky tejto smernice.

(17)

Zásadný význam pre bezpečnosť jadrových zariadení má koncepcia ochrany do hĺbky, ktorá je základom pre realizáciu vysokých cieľov jadrovej bezpečnosti. Uplatňovaním zásad ochrany do hĺbky, ako sú vymedzené v medzinárodných normách a usmerneniach a združením WENRA, sa zabezpečuje, aby činnosti súvisiace s bezpečnosťou podliehali v čo najväčšej rozumnej miere nezávislým úrovniam opatrení, ktoré v prípade poruchy umožnia jej zistenie, riešenie alebo nápravu primeranými opatreniami. Účinnosť na jednotlivých úrovniach je podstatnou súčasťou ochrany do hĺbky, ktorá má za cieľ predchádzať haváriám a zmierňovať ich následky, ak by k nim došlo. Ochrana do hĺbky má obvykle päťúrovňovú štruktúru. Ak jedna úroveň zlyhá, príde na rad ďalšia. Cieľom prvej úrovne je predchádzať abnormálnej prevádzke a poruchám systémov. Ak prvá úroveň zlyhá, na obmedzenie abnormálnej prevádzky alebo zistenie porúch slúži druhá úroveň ochrany. Ak dôjde k zlyhaniu druhej úrovne, na zabezpečenie ďalšieho vykonávania bezpečnostných funkcií prostredníctvom aktivácie osobitných bezpečnostných systémov a ďalších bezpečnostných prvkov slúži tretia úroveň ochrany. Ak dôjde k zlyhaniu tretej úrovne, na obmedzenie šírenia havárií prostredníctvom riadenia havárií, a to s cieľom predchádzať závažným havarijným podmienkam spojeným s únikmi rádioaktívnych látok do vonkajšieho prostredia alebo ich zmierňovať, slúži štvrtá úroveň. Posledným cieľom (piata úroveň ochrany) je zmiernenie rádiologických následkov významných únikov rádioaktívnych látok prostredníctvom havarijnej odozvy v okolí jadrového zariadenia.

(18)

Spolu s ochranou do hĺbky sa za základný faktor pre dosiahnutie vysokej úrovne jadrovej bezpečnosti a jej neustáleho zlepšovania považuje účinná kultúra jadrovej bezpečnosti. Ukazovatele účinnej kultúry jadrovej bezpečnosti zahŕňajú najmä: záväzok pracovníkov a vedenia organizácie na všetkých úrovniach k jadrovej bezpečnosti a jej neustálemu zlepšovaniu; podporu spôsobilosti pracovníkov na všetkých úrovniach overovať dodržiavanie príslušných bezpečnostných zásad a postupov s cieľom neustále zlepšovať jadrovú bezpečnosť; schopnosť pracovníkov podávať včas správy o bezpečnostných otázkach; identifikáciu poučení získaných na základe prevádzkových skúseností a systematické podávanie správ o každej odchýlke od normálnych prevádzkových podmienok alebo o opatreniach týkajúcich sa riadenia havárií, ktoré môžu mať dosah na jadrovú bezpečnosť. Medzi dôležité prvky prispievajúce k dosiahnutiu vysokej kultúry jadrovej bezpečnosti patria najmä účinné systémy riadenia, náležité vzdelávanie a odborná príprava a opatrenia držiteľa licencie s cieľom zaznamenávať, vyhodnocovať a dokumentovať prevádzkové skúsenosti, ktoré sú významné z hľadiska vnútornej a vonkajšej bezpečnosti, ako aj účinné riešenie nastolených otázok.

(19)

Keď sa v tejto smernici používa výraz „prakticky uskutočniteľné“ (reasonably practicable), mal by sa uplatňovať v súlade so zavedenými vymedzeniami pojmov, najmä tými, ktoré zaviedli WENRA a MAAE.

(20)

Po jadrových haváriách na Three Mile Island a v Černobyle jadrová havária vo Fukušime opäť poukázala na kľúčový význam zadržiavacej funkcie, ktorá je poslednou bariérou chrániacou ľudí a životné prostredie pred únikom rádioaktívnych látok následkom havárie. Žiadateľ o licenciu na výstavbu nového reaktora na výrobu energie alebo výskumného reaktora by mal preto preukázať, že projekt obmedzuje účinky poškodenia aktívnej zóny reaktora na oblasť kontajnmentu, t. j. mal by preukázať, že rozsiahly alebo nepovolený rádioaktívny únik rádioaktívnych látok mimo hermetickú zónu kontajnmentu je krajne nepravdepodobný, pričom žiadateľ by mal byť schopný preukázať s vysokým stupňom istoty, že k takémuto úniku nedôjde.

(21)

Na riešenie problematiky predchádzania haváriám a zmierňovania ich následkov by sa mali požadovať konkrétnejšie opatrenia týkajúce sa riadenia havárií a havarijnej odozvy na území jadrového zariadenia. Uvedené opatrenia by mali byť v súlade s príslušnými ustanoveniami smernice 2013/59/Euratom a to bez toho, aby nimi boli tieto ustanovenia dotknuté. Držiteľ licencie by mal stanoviť postupy, usmernenia a opatrenia, ktoré sa zaoberajú riešením havárií vrátane ťažkých havárií, ktoré by mohli nastať vo všetkých prevádzkových režimoch vrátane plného výkonu, odstavenia a prechodových stavov s cieľom zaistiť súdržnosť a nadväznosť medzi všetkými týmito postupmi a opatreniami a zabezpečiť ich vykonávanie, preskúmavanie a aktualizáciu. Uvedené opatrenia by mali takisto zabezpečiť dostatočný personál, vybavenie a ďalšie potrebné zdroje. Mala by sa vytvoriť organizačná štruktúra s jasným vymedzením zodpovednosti a zabezpečiť koordinácia medzi reagujúcimi orgánmi.

(22)

Záťažové testy preukázali kľúčovú úlohu mechanizmov posilnenej spolupráce a koordinácie medzi všetkými stranami, ktoré zodpovedajú za jadrovú bezpečnosť. Partnerské preskúmania sa ukázali ako dobrý prostriedok na budovanie dôvery s cieľom rozvoja a výmeny skúseností a zaistenia spoločného uplatňovania prísnych noriem v oblasti jadrovej bezpečnosti.

(23)

Spolupráca v oblasti jadrovej bezpečnosti je medzi členskými štátmi dobre zavedená a predstavuje pridanú hodnotu, pokiaľ ide o jadrovú bezpečnosť, transparentnosť a otvorenosť voči zainteresovaným stranám na európskej aj medzinárodnej úrovni.

Členské štáty by prostredníctvom svojich príslušných regulačných orgánov s náležitým využitím skupiny ENSREG a opierajúc sa o odborné znalosti združenia WENRA mali každých šesť rokov zadefinovať metodiku, referenčný a časový rámec partnerských hodnotení na spoločnú špecifickú technickú tému týkajúcu sa jadrovej bezpečnosti ich jadrových zariadení. Spoločná špecifická technická téma, ktorá sa má posudzovať, by sa mala určiť spomedzi referenčných úrovní bezpečnosti WENRA alebo na základe spätnej väzby získanej z prevádzkových skúseností, nehôd a havárií, ako aj technologického a vedeckého pokroku. Členské štáty by mali vykonávať vnútroštátne sebahodnotenie a prijať opatrenia na spoločné partnerské hodnotenie ich vnútroštátnych sebahodnotení príslušnými regulačnými orgánmi iných členských štátov.

Mali by sa vypracovať správy o zisteniach týchto partnerských hodnotení. Členské štáty by mali vypracovať národné akčné plány na riešenie všetkých relevantných zistení a svojich vlastných vnútroštátnych hodnotení, pričom by mali zohľadniť výsledky správ z partnerských hodnotení. Správy z partnerských hodnotení by mali rovnako tvoriť základ každej súhrnnej správy o výsledkoch tematicky zameraného partnerského hodnotenia v celej Únii, ktorú spoločne vypracujú príslušné regulačné orgány členských štátov. Zámerom súhrnnej správy by nemalo byť zostavenie poradia jadrových zariadení podľa úrovne bezpečnosti, ale sústredenie sa na postup a technické zistenia tematicky zameraného partnerského hodnotenia, aby bolo možné poznatky získané z tohto preskúmania spoločne využívať.

Vzájomná dôvera by mala dominovať v partnerských hodnoteniach a bolo by preto vhodné, aby Komisia vždy, keď je to možné, informovala členské štáty o prípadnom úmysle využiť výsledky správ z partnerských hodnotení vo svojich politických dokumentoch.

(24)

Povinnosti členských štátov podávať správy o vykonávaní tejto smernice a povinnosť Komisie vypracovať správu na základe správ jednotlivých členských štátov by mali poskytovať príležitosť zhodnotiť a posúdiť rôzne aspekty vykonávania tejto smernice, ako aj jej účinnosť. Na medzinárodnej úrovni existuje niekoľko relevantných povinností týkajúcich sa podávania správ, napríklad správy v rámci Dohovoru o jadrovej bezpečnosti, pričom výsledky týchto správ sa môžu použiť na hodnotenie vykonávania tejto smernice. Touto smernicou by sa navyše mali stanoviť ďalšie požiadavky na podávanie správ, pokiaľ ide o zistenia z tematicky zameraných partnerských hodnotení jadrových zariadení. V dôsledku toho by sa mala s cieľom zjednodušiť právne predpisy a znížiť administratívne zaťaženie zjednodušiť povinnosť členských štátov podávať správy, a to pokiaľ ide o frekvenciu predkladania a obsah týchto správ.

(25)

V súlade s odstupňovaným prístupom závisí vykonávanie ustanovení tejto smernice od druhov jadrových zariadení na území členského štátu. Pri transpozícii týchto ustanovení do vnútroštátnych právnych predpisov by preto členské štáty mali zohľadniť potenciálny rozsah a povahu rizík v súvislosti s jadrovými zariadeniami, ktoré plánujú alebo prevádzkujú. Odstupňovaný prístup by sa mal týkať predovšetkým tých členských štátov, ktoré majú iba malé zásoby jadrových a rádioaktívnych materiálov, napr. v spojitosti s prevádzkou menších výskumných reaktorov v rámci výskumných zariadení, v ktorých by ťažká havária nemala následky porovnateľné s následkami havárie v jadrových elektrárňach.

(26)

Ustanovenia tejto smernice, ktoré sú neoddeliteľne spojené s existenciou jadrových zariadení, najmä tie, ktoré sa týkajú povinností držiteľa licencie, nové špecifické požiadavky na jadrové zariadenia a ustanovenia týkajúce sa havarijnej pripravenosti a odozvy na území jadrového zariadenia, by sa nemali uplatňovať na členské štáty, ktoré nemajú jadrové zariadenia. Ostatné ustanovenia tejto smernice je potrebné transponovať a vykonávať primeraným spôsobom v súlade s vnútroštátnymi podmienkami a s prihliadnutím na skutočnosť, že tieto členské štáty nemajú jadrové zariadenia, no zároveň tak, aby sa zabezpečilo, že štátna správa alebo príslušné orgány budú venovať jadrovej bezpečnosti primeranú pozornosť.

(27)

Podľa smernice 2009/71/Euratom členské štáty zriadia a udržujú vnútroštátny právny, regulačný a organizačný rámec jadrovej bezpečnosti jadrových zariadení. Rozhodnutie o tom, akým spôsobom sa prijmú ustanovenia vnútroštátneho rámca, a prostredníctvom ktorých nástrojov sa budú uplatňovať, zostáva v právomoci členských štátov.

(28)

V súlade so spoločným politickým vyhlásením členských štátov a Komisie z 28. septembra 2011 o vysvetľujúcich dokumentoch sa členské štáty zaviazali, že v odôvodnených prípadoch k svojim oznámeniam o transpozičných opatreniach pripoja jeden alebo viacero dokumentov vysvetľujúcich vzťah medzi prvkami smernice a zodpovedajúcimi časťami vnútroštátnych transpozičných nástrojov. V súvislosti s touto smernicou považuje zákonodarca zasielanie takýchto dokumentov za odôvodnené.

(29)

Smernica 2009/71/Euratom by sa preto mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,

1.

Nadpis kapitoly 1 sa nahrádza takto:

„CIELE, ROZSAH PÔSOBNOSTI A VYMEDZENIE POJMOV“.

2.

Článok 2 sa mení takto:

3.

Článok 3 sa mení takto:

4.

V kapitole 2 sa vkladá za nadpis „POVINNOSTI“ tento nadpis:

„ODDIEL 1

Všeobecné povinnosti“.

5.

V článku 4 sa odsek 1 nahrádza takto:

„1.   Členské štáty zriaďujú a udržujú vnútroštátny právny, regulačný a organizačný rámec (ďalej len ‚vnútroštátny rámec‘) jadrovej bezpečnosti jadrových zariadení. Vo vnútroštátnom rámci sa stanovia najmä:

Určenie spôsobu prijatia vnútroštátnych požiadaviek jadrovej bezpečnosti uvedených v písmene b) a nástrojov ich uplatňovania zostáva v právomoci členských štátov.“

6.

V článku 5 sa odseky 2 a 3 nahrádzajú takto:

„2.   Členské štáty zabezpečia skutočnú nezávislosť príslušného regulačného orgánu od nenáležitého vplyvu na jeho prijímanie regulačných rozhodnutí. Na tento účel členské štáty zabezpečia, aby sa vo vnútroštátnom rámci vyžadovalo, aby príslušný regulačný orgán:

3.   Členské štáty zabezpečujú, aby mal príslušný regulačný orgán právomoci potrebné na plnenie svojich povinností súvisiacich s vnútroštátnym rámcom uvedeným v článku 4 ods. 1. Na tento účel členské štáty zabezpečujú, aby sa vo vnútroštátnom rámci stanovili tieto hlavné regulačné úlohy príslušných regulačných orgánov:

7.

Články 6, 7 a 8 sa nahrádzajú takto:

„Článok 6

Držitelia licencií

Členské štáty zabezpečujú, aby sa vo vnútroštátnom rámci vyžadovalo, že:

Článok 7

Odborné znalosti a zručnosti v oblasti jadrovej bezpečnosti

Členské štáty zabezpečia, aby sa vo vnútroštátnom rámci od všetkých strán vyžadovalo prijatie opatrení týkajúcich sa vzdelávania a odbornej prípravy svojich pracovníkov, ktorí majú zodpovednosť v súvislosti s jadrovou bezpečnosťou jadrových zariadení, s cieľom získať, udržiavať a ďalej rozvíjať odborné znalosti a zručnosti v oblasti jadrovej bezpečnosti a havarijnej pripravenosti na území jadrového zariadenia.

Článok 8

Transparentnosť

1.   Členské štáty zabezpečia, aby sa nevyhnutné informácie v súvislosti s jadrovou bezpečnosťou jadrových zariadení a jej reguláciou sprístupnili pracovníkom a verejnosti, s osobitným zreteľom na miestne orgány, obyvateľov a zainteresované strany v blízkosti jadrového zariadenia. Uvedená povinnosť zahŕňa zabezpečenie toho, aby príslušný regulačný orgán a držitelia licencie v rámci svojich zodpovedností poskytovali v rámci svojej komunikačnej politiky:

2.   Informovanie verejnosti sa uskutočňuje v súlade s príslušnými právnymi predpismi a medzinárodnými nástrojmi, pokiaľ sa ním neohrozujú iné nadradené záujmy, napríklad bezpečnostné záujmy, ktoré sú uznané v príslušných právnych predpisoch alebo medzinárodných nástrojoch.

3.   Členské štáty bez toho, aby bol dotknutý článok 5 ods. 2, zabezpečia, aby príslušný regulačný orgán podľa potreby spolupracoval v otázkach jadrovej bezpečnosti jadrových zariadení s príslušnými regulačnými orgánmi iných členských štátov v blízkosti jadrového zariadenia, a to okrem iného prostredníctvom výmeny a/alebo spoločného využívania informácií.

4.   Členské štáty v súlade s príslušnými právnymi predpismi a medzinárodnými nástrojmi zabezpečia, aby mala verejnosť primeranú príležitosť účinne sa zúčastňovať na rozhodovacom procese o vydávaní licencií na jadrové zariadenia.“

8.

Za článok 8 sa vkladá tento oddiel:

„ODDIEL 2

Osobitné povinnosti

Článok 8a

Cieľ jadrovej bezpečnosti jadrových zariadení

1.   Členské štáty zabezpečujú, aby sa vo vnútroštátnom rámci jadrovej bezpečnosti vyžadovalo, aby sa jadrové zariadenia projektovali, umiestňovali, budovali, uvádzali do prevádzky, prevádzkovali a vyraďovali s cieľom predchádzať haváriám a zmierňovať ich následky, ak k nim dôjde, a zabraňovať:

2.   Členské štáty zabezpečujú, aby sa vo vnútroštátnom rámci vyžadovalo, aby sa cieľ stanovený v odseku 1:

Článok 8b

Implementácia cieľa jadrovej bezpečnosti jadrových zariadení

1.   V záujme dosiahnutia cieľa jadrovej bezpečnosti uvedeného v článku 8a členské štáty zabezpečia, aby sa vo vnútroštátnom rámci vyžadovalo, že v prípade jej uplatnenia sa ochrana do hĺbky využíva na:

2.   Členské štáty na dosiahnutie cieľa jadrovej bezpečnosti stanoveného v článku 8a zabezpečia, aby sa vo vnútroštátnom rámci vyžadovalo, že príslušný regulačný orgán a držiteľ licencie prijímajú opatrenia na podporu a rozvoj účinnej kultúry jadrovej bezpečnosti. Medzi tieto opatrenia patria najmä:

Článok 8c

Počiatočné posúdenie a pravidelné hodnotenia bezpečnosti

Členské štáty zabezpečia, aby sa vo vnútroštátnom rámci vyžadovalo, aby:

Článok 8d

Havarijná pripravenosť a odozva na území jadrového zariadenia

1.   Členské štáty bez toho, aby tým boli dotknuté ustanovenia smernice 2013/59/Euratom, zabezpečia, aby vnútroštátny rámec požadoval, aby sa organizačná štruktúra pre havarijnú pripravenosť a odozvu na území jadrového zariadenia zriadila s jasným vymedzením zodpovedností a koordinácie medzi držiteľom licencie a príslušnými orgánmi a organizáciami s prihliadnutím na všetky fázy mimoriadnej udalosti.

2.   Členské štáty zabezpečia, aby existovala súdržnosť a nadväznosť medzi opatreniami havarijnej pripravenosti a odozvy na území jadrového zariadenia vyžadovanými na základe vnútroštátneho rámca a ďalšími opatreniami havarijnej pripravenosti a odozvy na mieste vyžadovanými na základe smernice 2013/59/Euratom.“

9.

Za článok 8d sa vkladá táto kapitola:

„KAPITOLA 2a

PARTNERSKÉ HODNOTENIA A PODÁVANIE SPRÁV

Článok 8e

Partnerské hodnotenia

1.   S cieľom neustále zvyšovať jadrovú bezpečnosť zabezpečia členské štáty aspoň raz za desať rokov pravidelné sebahodnotenie svojich vnútroštátnych rámcov a príslušných regulačných orgánov a pozvú misiu na medzinárodné partnerské hodnotenie relevantných častí svojich vnútroštátnych rámcov a príslušných regulačných orgánov. Výsledky takýchto partnerských hodnotení sa oznamujú členským štátom a Komisii.

2.   Členské štáty na koordinovanom základe zabezpečia:

3.   Členské štáty zabezpečia, aby sa zaviedli opatrenia na začatie prvého tematicky zameraného partnerského hodnotenia v roku 2017 a na konanie následných tematicky zameraných partnerských hodnotení najmenej raz za šesť rokov.

4.   V prípade havárie vedúcej k situáciám, ktoré by si vyžadovali havarijné opatrenia v okolí jadrového zariadenia alebo opatrenia na ochranu verejnosti, príslušný členský štát zabezpečí, aby bola bez zbytočného odkladu pozvaná misia na medzinárodné partnerské hodnotenie.“

10.

Článok 9 sa mení takto:

11.

V článku 10 sa za odsek 1 vkladá tento odsek:

„1a.   Povinnosť transponovať a vykonávať články 6, 8a, 8b, 8c a 8d sa nevzťahuje na členské štáty, ktoré nemajú jadrové zariadenia, pokiaľ sa tieto členské štáty nerozhodnú vyvíjať akékoľvek činnosti súvisiace s jadrovými zariadeniami, ktoré v rámci ich jurisdikcie podliehajú licencii.“