EUR-Lex Access to European Union law

Back to EUR-Lex homepage

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 32014L0059

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ z  15. mája 2014 , ktorou sa stanovuje rámec pre ozdravenie a riešenie krízových situácií úverových inštitúcií a investičných spoločností a ktorou sa mení smernica Rady 82/891/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/24/ES, 2002/47/ES, 2004/25/ES, 2005/56/ES, 2007/36/ES, 2011/35/EÚ, 2012/30/EÚ a 2013/36/EÚ a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 a (EÚ) č. 648/2012 Text s významom pre EHP

OJ L 173, 12.6.2014, p. 190–348 (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, HR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)

Legal status of the document In force

ELI: http://data.europa.eu/eli/dir/2014/59/oj

12.6.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 173/190


SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY 2014/59/EÚ

z 15. mája 2014,

ktorou sa stanovuje rámec pre ozdravenie a riešenie krízových situácií úverových inštitúcií a investičných spoločností a ktorou sa mení smernica Rady 82/891/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/24/ES, 2002/47/ES, 2004/25/ES, 2005/56/ES, 2007/36/ES, 2011/35/EÚ, 2012/30/EÚ a 2013/36/EÚ a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 a (EÚ) č. 648/2012

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 114,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskej centrálnej banky (1),

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (2),

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom (3),

keďže:

(1)

Finančná kríza ukázala, že na úrovni Únie je výrazný nedostatok vhodných nástrojov, pomocou ktorých by bolo možné účinne riešiť situáciu nezdravých alebo zlyhávajúcich úverových inštitúcii a investičných spoločností (ďalej len „inštitúcie“). Takéto nástroje sú potrebné najmä na to, aby sa zabránilo platobnej neschopnosti, alebo v prípade, keď platobná neschopnosť nastane, na minimalizáciu nepriaznivých následkov pomocou zachovania systémovo dôležitých funkcií príslušnej inštitúcie. Počas krízy boli uvedené výzvy významným faktorom, ktorý prinútil členské štáty zachrániť inštitúcie pomocou použitia peňazí daňových poplatníkov. Cieľom dôveryhodného rámca pre ozdravenie a riešenie krízových situácií je v čo najväčšej miere predchádzať nutnosti prijímať takéto kroky.

(2)

Finančná kríza mala systémový rozmer v tom zmysle, že zasiahla prístup veľkej časti úverových inštitúcií k financovaniu. Aby sa zabránilo zlyhaniu s katastrofálnymi následkami pre celú ekonomiku, takáto kríza si vyžaduje opatrenia zamerané na zabezpečenie prístupu k financovaniu, a to za rovnakých podmienok pre všetky úverové inštitúcie, ktoré sú inak solventné. Takéto opatrenia zahŕňajú podporu likvidity zo strany centrálnych bánk a záruky členských štátov na cenné papiere vydávané solventnými úverovými inštitúciami.

(3)

Finančné trhy Únie sú vysoko integrované a vzájomne prepojené s mnohými inštitúciami, ktoré rozsiahlu časť svojej činnosti vykonávajú mimo vnútroštátnych hraníc. Zlyhanie cezhraničnej inštitúcie pravdepodobne ovplyvní stabilitu finančných trhov v rôznych členských štátoch, v ktorých táto inštitúcia pôsobí. Neschopnosť členských štátov prevziať kontrolu nad zlyhávajúcou inštitúciou a vyriešiť jej krízovú situáciu tak, aby sa účinne zabránilo širším systémovým škodám, môže narušiť vzájomnú dôveru členských štátov a dôveryhodnosť vnútorného trhu v oblasti finančných služieb. Stabilita finančných trhov je preto základnou podmienkou zriadenia a fungovania vnútorného trhu.

(4)

V súčasnosti na úrovni Únie neexistuje harmonizácia konaní zameraných na riešenie krízových situácií inštitúcií. Niektoré členské štáty používajú v prípade inštitúcii rovnaké konania, ktoré uplatňujú aj na iné podniky, ktoré sú v platobnej neschopnosti, a ktoré boli v určitých prípadoch upravené pre inštitúcie. Medzi zákonmi, nariadeniami a administratívnymi ustanoveniami, ktorými sa členské štáty v prípade platobnej neschopnosti inštitúcií riadia, existujú podstatné a procesné rozdiely. Okrem toho finančná kríza odhalila skutočnosť, že všeobecné konkurzné konania podnikov nemusia byť vždy vhodné pre inštitúcie, pretože nemusia vždy zabezpečiť dostatočne rýchlu intervenciu, kontinuitu zásadných funkcií inštitúcií ani zachovanie finančnej stability.

(5)

Preto je potrebný režim, ktorý poskytne orgánom dôveryhodný súbor nástrojov na dostatočne včasnú a rýchlu intervenciu do nezdravej alebo zlyhávajúcej inštitúcie tak, aby sa zabezpečila kontinuita zásadných finančných a ekonomických funkcií inštitúcie, pričom by sa minimalizoval vplyv zlyhania inštitúcie na hospodársky a finančný systém. Tento systém by mal zabezpečiť, aby akcionári niesli straty ako prví a aby veritelia niesli straty po akcionároch za podmienky, že žiadnemu veriteľovi nevzniknú väčšie straty, než aké by mu vznikli, ak by sa inštitúcia likvidovala na základe bežného konkurzného konania, a to v súlade so zásadou neznevýhodnenia veriteľov uvedenou v tejto smernici. Nové právomoci by mali orgánom napríklad umožniť zachovať nepretržitý prístup ku vkladom a platobným transakciám, predávať v prípade potreby životaschopné časti inštitúcie a rozdeľovať straty spravodlivým a predvídateľným spôsobom. Tieto ciele by mali pomôcť zabrániť destabilizácii finančných trhov a minimalizovať náklady daňových poplatníkov.

(6)

Pokračujúca revízia regulačného rámca, najmä posilňovanie kapitálových vankúšov a vankúšov likvidity a lepšie nástroje na makroprudenciálne politiky, by mala zmenšiť pravdepodobnosť budúcich kríz a posilniť odolnosť inštitúcií voči ekonomickému napätiu, či už spôsobenému systémovými poruchami, alebo udalosťami typickými pred jednotlivé inštitúcie. Nie je však možné navrhnutie regulačného a kontrolného rámca, ktorý dokáže zabrániť tomu, aby sa tieto inštitúcie dostali do ťažkostí. Členské štáty by mali preto byť pripravené a mať k dispozícii vhodné nástroje ozdravenia a riešenia krízových situácií na riešenie situácií zahrnujúcich tak systémové krízy, ako aj zlyhania jednotlivých inštitúcií. Medzi tieto nástroje by mali patriť mechanizmy umožňujúce orgánom účinne riešiť prípady inštitúcií, ktoré zlyhávajú alebo ktoré pravdepodobne zlyhajú.

(7)

Výkon týchto právomoci a prijaté opatrenia by mali brať do úvahy okolnosti, za ktorých došlo k zlyhaniu. Ak problém vzniká v jednotlivej inštitúcii a zostávajúca časť finančného systému nie je zasiahnutá, orgány by mali mať možnosť uplatniť právomoci na riešenie krízových situácií bez toho, aby sa museli obávať nákazlivých účinkov. Na druhej strane v krehkom prostredí by sa malo viac úsilia venovať tomu, aby sa zabránilo destabilizácii finančných trhov.

(8)

Pri riešení krízovej situácie inštitúcie, ktorej sa jej činnosť zachová, môže vláda ako poslednú inštanciu zapojiť nástroje finančnej stabilizácie vrátane dočasného verejného vlastníctva. Preto je dôležité, aby právomoci a finančné opatrenia na riešenie krízy mali takú štruktúru, aby daňoví poplatníci boli príjemcami každého prebytku, ktorý vznikne po reštrukturalizácii inštitúcie, ktorá vďaka orgánom získala opäť pevnú pôdu pod nohami. Zodpovednosť a prevzatie rizika by mali byť sprevádzané odmenou.

(9)

Niektoré členské štáty už uzákonili legislatívne zmeny, ktorými sa zavádzajú mechanizmy na riešenie krízových situácií zlyhávajúcich inštitúcií; iné naznačili svoj zámer zaviesť takéto mechanizmy, ak sa neprijmú na úrovni Únie. Skutočnosť, že chýbajú spoločné podmienky, právomoci a postupy súvisiace s riešením krízových situácií inštitúcií bude pravdepodobne predstavovať prekážku pre hladké fungovanie vnútorného trhu a brániť spolupráci medzi vnútroštátnymi orgánmi pri riešení problémov zlyhávajúcich cezhraničných skupín inštitúcií. Toto platí najmä v prípade, keď odlišné prístupy znamenajú, že vnútroštátne orgány nemajú rovnakú úroveň kontroly alebo rovnakú schopnosť vyriešiť krízové situácie inštitúcií. Tieto rozdiely v režimoch riešenia krízových situácií môžu mať vplyv na náklady na financovanie inštitúcií v členských štátoch a potenciálne spôsobiť narušenia hospodárskej súťaže medzi inštitúciami. Účinné režimy riešenia krízových situácií vo všetkých členských štátoch sú nevyhnutné na to, aby sa zaručilo, že inštitúcie nemožno vo vykonávaní práv vnútorného trhu, konkrétne práva usadiť sa, obmedziť finančnými možnosťami ich domovského členského štátu zvládnuť ich zlyhanie.

(10)

Takéto prekážky by sa mali odstrániť a mali by sa prijať pravidlá, aby sa zabezpečilo, že ustanovenia upravujúce vnútorný trh nebudú oslabené. Na tento účel by mali pravidlá upravujúce riešenie krízových situácií inštitúcií podliehať spoločným minimálnym pravidlám harmonizácie.

(11)

Na zabezpečenie konzistentnosti s existujúcimi právnymi predpismi Únie v oblasti finančných služieb, ako aj najvyššej možnej úrovne finančnej stability v celej škále inštitúcií, by sa režim riešenia krízových situácií mal vzťahovať na inštitúcie podliehajúce prudenciálnym požiadavkám stanoveným nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 (4) a smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ (5). Režim by sa mal uplatňovať aj na finančné holdingové spoločnosti, zmiešané finančné holdingové spoločnosti podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/87/ES (6), a na finančné holdingové spoločnosti so zmiešanou činnosťou a finančné inštitúcie, ktoré sú dcérskymi spoločnosťami inštitúcie alebo finančnej holdingovej spoločnosti, zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti alebo holdingovej spoločnosti so zmiešanou činnosťou a vzťahuje sa na nich dohľad materskej spoločnosti na konsolidovanom základe. Kríza ukázala, že platobná neschopnosť subjektu pridruženého k skupine môže rýchlo ovplyvniť aj platobnú schopnosť celej skupiny, a teda môže mať aj svoje vlastné systémové dôsledky. Orgány by preto mali disponovať účinnými prostriedkami so zreteľom na tieto subjekty, aby zabránili „nákaze“ a mali by vypracovať konzistentnú schému riešenia krízových situácií pre túto skupinu ako celok, keďže platobná neschopnosť subjektu pridruženého k skupine by mohla rýchlo ovplyvniť platobnú schopnosť celej skupiny.

(12)

Aby sa zabezpečila vnútorná konzistentnosť regulačného rámca, centrálne protistrany v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 (7) a centrálne depozitáre cenných papierov v zmysle pripravovaného nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o zlepšení vyrovnania transakcií s cennými papiermi v Európskej únii a centrálnych depozitároch cenných papierov (CDCP) by mohli spadať pod samostatnú legislatívnu iniciatívu stanovujúcu rámec pre ozdravenie a riešenie krízových situácií týchto subjektov.

(13)

Používaním nástrojov riešenia krízových situácií a príslušných právomocí stanovených v tejto smernici sa môžu narušiť práva akcionárov a veriteľov. Najmä právomoc orgánov previesť akcie alebo všetky či niektoré aktíva inštitúcie na súkromného kupujúceho bez súhlasu akcionárov bude mať vplyv na vlastnícke práva akcionárov. Okrem toho právomoc rozhodnúť o tom, ktoré pasíva sa majú previesť zo zlyhávajúcej inštitúcie na základe cieľa zaručiť kontinuitu služieb a cieľa vyhnúť sa nepriaznivým účinkom na finančnú stabilitu, môže mať vplyv na rovnaké zaobchádzanie s veriteľmi. Opatrenie na riešenie krízových situácií by teda bolo možné prijať, iba ak je to nutné vo verejnom záujme, a akýkoľvek zásah do práv akcionárov a veriteľov vyplývajúci z opatrenia na riešenie krízových situácií by mal byť zlučiteľný s Chartou základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“). Najmä v prípade, keď sa v súvislosti s opatrením na riešenie krízových situácií s veriteľmi patriacimi do rovnakej triedy zaobchádza rozdielne, malo by sa takéto rozlíšenie odôvodniť verejným záujmom a musí byť úmerné rizikám, ktoré toto opatrenie rieši, a nemalo by byť ani priamo ani nepriamo diskriminačné na základe štátnej príslušnosti.

(14)

Orgány by v súvislosti s plánmi ozdravenia a riešenia krízových situácií a pri používaní rôznych právomocí a nástrojov, ktoré majú k dispozícií, mali zohľadniť povahu obchodnej činnosti inštitúcie, akcionársku štruktúru, právnu formu, rizikový profil, veľkosť, právny štatút a vzájomné prepojenie inštitúcie s ďalšími inštitúciami alebo s finančným systémom vo všeobecnosti, rozsah a zložitosť jej činností, či je členom v systéme inštitucionálneho zabezpečenia alebo iných kooperačných systémoch vzájomnej solidarity, či vykonáva akékoľvek investičné služby alebo činnosti a či je pravdepodobné, že jej zlyhanie a následná likvidácia v rámci bežného konkurzného konania budú mať výrazne negatívny vplyv na finančné trhy, na ďalšie inštitúcie, podmienky financovania alebo na širšiu ekonomiku, pričom zabezpečia, aby sa režim uplatňoval vhodným a primeraným spôsobom a aby sa minimalizovala záťaž súvisiaca s povinnosťami vypracovania plánov ozdravenia a riešenia krízových situácií. Vzhľadom na to, že obsah a informácie uvedené v tejto smernici a v jej prílohe ustanovujú minimálnu normu pre inštitúcie, ktoré majú jasný systémový význam, je orgánom povolené uplatňovať voči jednotlivým inštitúciám rozdielne alebo výrazne nižšie požiadavky týkajúce sa plánov ozdravenia a riešenia krízových situácií a požiadavky na poskytovanie informácií, a to s periodicitou aktualizácie nižšou než jeden rok. V prípade malej inštitúcie so slabým vzájomným prepojením a neveľkou zložitosťou by sa mohol plán ozdravenia obmedziť na určité základné informácie o ich štruktúre, okolnostiach spustenia postupov ozdravenia a možnostiach ozdravenia. V prípade, ak sa inštitúcii povolila platobná neschopnosť, plán riešenia krízovej situácie by sa mohol obmedziť. Okrem toho by sa mal uplatňovať tak, aby sa neohrozovala stabilita finančných trhov. Predovšetkým v situáciách charakterizovaných rozsiahlejšími problémami alebo dokonca pochybnosťami o odolnosti mnohých inštitúcií a je veľmi dôležité, aby orgány posudzovali riziko nákazy z prijatých opatrení vo vzťahu ku každej jednotlivej inštitúcii.

(15)

Na zabezpečenie požadovanej rýchlosti konania a na zaručenie nezávislosti od hospodárskych subjektov a zabránenie konfliktom záujmu by členské štáty mali vymenovať orgány verejnej správy alebo orgány poverené právomocami verejnej správy na plnenie funkcií a úloh týkajúcich sa riešenia krízových situácií podľa tejto smernice. Členské štáty by mali zaručiť, aby sa týmto orgánom pre riešenie krízových situácií pridelili primerané zdroje. Určenie verejných orgánov by nemalo vylučovať poverenie v rámci zodpovednosti orgánu pre riešenie krízových situácií. Nie je však potrebné predpísať členskému štátu druh orgánu alebo orgány, ktoré by mal vymenovať za svoj orgán pre riešenie krízových situácií. Harmonizácia tejto stránky môže uľahčiť koordináciu, zároveň by však výrazne zasahovala do ústavných a správnych systémov členských štátov. Dostatočný stupeň koordinácie sa dá dosiahnuť aj pomocou menej intruzívnej požiadavky: všetky vnútroštátne orgány zapojené do riešenia krízových situácií inštitúcií by mali byť zastúpené v kolégiách pre riešenie krízových situácií, v rámci ktorých by sa mala uskutočňovať koordinácia na cezhraničnej úrovni alebo na úrovni Únie. Členské štáty by preto mali mať voľnú ruku pri výbere orgánov, ktoré by mali byť zodpovedné za používanie nástrojov riešenia krízových situácií a za vykonávanie právomocí ustanovených touto smernicou. Ak členský štát určí príslušný orgán zodpovedný za prudenciálny dohľad inštitúcie (ďalej len „zodpovedný orgán“) ako orgán pre riešenie krízových situácií, mali by sa vykonať štrukturálne opatrenia na oddelenie funkcie dohľadu od funkcie riešenia krízových situácií. Toto oddelenie by nemalo brániť tomu, aby funkcia riešenia krízových situácií mala prístup k akýmkoľvek informáciám, ktoré má k dispozícii funkcia dohľadu.

(16)

So zreteľom na následky, ktoré môže mať zlyhanie inštitúcie na finančný systém a hospodárstvo členského štátu, ako aj možnú potrebu použiť na vyriešenie krízy verejné zdroje, by mali byť do procesu krízového riadenia a riešenia krízových situácií od počiatočného štádia dôkladne zapojené ministerstvá financií alebo iné príslušné ministerstvá v členských štátoch.

(17)

Účinné riešenie krízových situácií inštitúcií alebo subjektov skupiny pôsobiacich v celej Únii si vyžaduje spoluprácu príslušných orgánov a orgánov pre riešenie krízových situácií v rámci kolégií pre dohľad a riešenie krízových situácií vo všetkých fázach, na ktoré sa vzťahuje táto smernica, od prípravy plánov ozdravenia a riešenia krízových situácií až po skutočné riešenie krízovej situácie inštitúcie. V prípade nezhody vnútroštátnych orgánov o rozhodnutiach, ktoré sa majú vzhľadom na inštitúcie prijať v súlade s touto smernicou, by mal Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) (ďalej len „EBA“), zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 (8) v prípadoch stanovených touto smernicou zohrávať ako posledné východisko úlohu mediátora. V určitých prípadoch táto smernica stanovuje záväznú mediáciu vykonávanú EBA v súlade s článkom 19 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010. Takáto záväzná mediácia nebráni vykonať nezáväznú mediáciu v súlade s článkom 31 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010 v iných prípadoch.

(18)

Pri riešení krízovej situácie v inštitúciách alebo skupinách pôsobiacich v celej Únii by cieľom prijatých rozhodnutí malo tiež byť chrániť finančnú stabilitu a minimalizovať hospodárske a sociálne dôsledky v členských štátoch, v ktorých inštitúcia alebo skupina pôsobí.

(19)

S cieľom účinne riešiť problémy zlyhávajúcich inštitúcií by orgány mali mať právomoc ukladať prípravné a preventívne opatrenia.

(20)

Vzhľadom na rozšírenie zodpovednosti a úloh EBA ako sú stanovené touto smernicou, by mali Európsky parlament, Rada a Komisia zabezpečiť, aby boli neodkladne k dispozícii primerané ľudské a finančné zdroje. Na tento účel by sa v rámci postupu týkajúceho sa zostavenia, plnenia a kontroly jej rozpočtu uvedeného v článkoch 63 a 64 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010 mali náležite zohľadniť tieto úlohy. Európsky parlament a Rady by mali zabezpečiť, aby sa dodržali najvyššie normy efektívnosti.

(21)

Je nevyhnutné, aby inštitúcie pripravili a pravidelne aktualizovali plány ozdravenia, v ktorých sa stanovujú opatrenia, ktoré tieto inštitúcie majú prijať s cieľom obnoviť svoje finančné pozície potom, čo došlo k ich výraznému zhoršeniu. Takéto plány by mali byť podrobné a mali by vychádzať z realistických predpokladov uplatniteľných v celej škále solídnych a náročných scenárov. Požiadavka pripraviť plán ozdravenia by sa však mala používať úmerne tak, aby sa v nej odzrkadľoval systémový význam inštitúcie alebo skupiny a jej vzájomná previazanosť, a to aj prostredníctvom systémov vzájomných záruk, alebo skupiny. V súlade s tým by mal požadovaný obsah zohľadňovať aj povahu zdrojov financovania inštitúcie, vrátane vzájomne zaručeného financovania alebo záväzkov, a stupeň vierohodne dostupnej podpory v rámci skupiny. Inštitúcie by mali predložiť svoje plány príslušným orgánom, aby ich kompletne posúdili, vrátane toho, či sú tieto plány komplexné a či by sa ich pomocou dokázala včas reálne obnoviť životaschopnosť inštitúcie aj v obdobiach vážneho finančného stresu.

(22)

Plány ozdravenia by mali zahŕňať možné opatrenia, ktoré by mohol prijať manažment inštitúcie, v prípade, že sú splnené podmienky pre včasnú intervenciu.

(23)

Pri určovaní toho, či by opatrenie súkromného sektora mohlo zabrániť v primeranej lehote zlyhaniu inštitúcie, by mal príslušný orgán vziať do úvahy účinnosť opatrení včasnej intervencie prijatých v rámci lehoty vopred stanovenej príslušným orgánom. V prípade plánov ozdravenia na úrovni skupiny by sa pri príprave plánov mal zohľadniť prípadný vplyv ozdravných opatrení vo všetkých členských štátoch, v ktorých skupina pôsobí.

(24)

Ak inštitúcia nepredloží primeraný plán ozdravenia, príslušné orgány by mali mať právomoc požadovať od inštitúcie, aby prijala opatrenia potrebné na nápravu vecných nedostatkov plánu. Táto požiadavka môže mať vplyv na slobodu podnikania, ktorá je zaručená v článku 16 charty. Obmedzenie tohto základného práva je však potrebné na splnenie cieľov finančnej stability. Konkrétnejšie je takéto obmedzenie potrebné s cieľom posilniť obchodnú činnosť inštitúcií a vyhnúť sa tomu, aby inštitúcie nadmerne rástli, alebo aby prijímali nadmerné riziká bez toho, aby boli schopné vyrovnať sa s neúspechmi a stratami a obnoviť svoju kapitálovú základňu. Uvedené obmedzenie je primerané, pretože umožňuje preventívne opatrenia v rozsahu, v ktorom sú nutné na riešenie nedostatkov, a je teda v súlade s článkom 52 charty.

(25)

Plánovanie riešenia krízových situácií je základným prvkom účinného riešenia krízových situácií. Príslušné orgány by mali mať všetky potrebné informácie, aby sa identifikovali zásadné funkcie a zabezpečilo ich pokračovanie. Obsah plánu riešenia krízových situácií by však mal byť úmerný systémovému významu inštitúcie alebo skupiny.

(26)

Vzhľadom k tomu, že inštitúcia najlepšie pozná vlastné fungovanie a akékoľvek problémy, ktoré z neho vyplývajú, orgány pre riešenie krízových situácií by mali vypracúvať plány riešenia krízových situácií okrem iného na základe informácií poskytnutých dotknutými inštitúciami.

(27)

S cieľom dodržať zásadu proporcionality a zabrániť nadmernej administratívnej záťaži by sa v obmedzených prípadoch stanovených v tejto smernici malo príslušným orgánom a v prípade potreby aj orgánom pre riešenie krízových situácií umožniť upustiť v jednotlivých prípadoch od požiadaviek súvisiacich s vypracovaním plánov ozdravenia a riešenia krízovej situácie. Takéto prípady zahŕňajú inštitúcie pridružené k ústrednému orgánu a úplne alebo čiastočne oslobodené od prudenciálnych požiadaviek vo vnútroštátnom práve v súlade s článkom 21 smernice 2013/36/EÚ, ako aj inštitúcie, ktoré patria do systému inštitucionálneho zabezpečenia v súlade s článkom 113 ods. 7 nariadenia (EÚ) č. 575/2013. V každom z prípadov by udelenie výnimky malo podliehať podmienkam stanoveným v tejto smernici.

(28)

So zreteľom na kapitálovú štruktúru inštitúcií pridružených k ústrednému orgánu by nemali byť tieto inštitúcie na účely tejto smernice povinné vypracúvať samostatný plán ozdravenia alebo riešenia krízových situácií výhradne z dôvodu, že ústredný orgán, ku ktorému sú pridružené, podlieha priamemu dohľadu Európskej centrálnej banky.

(29)

Orgány pre riešenie krízových situácií by na základe posúdenia riešiteľnosti krízovej situácie príslušnými orgánmi pre riešenie krízových situácií mali mať právomoc požadovať priamo alebo nepriamo prostredníctvom príslušného orgánu zmeny štruktúry a organizácie inštitúcií, prijímať nutné a primerané opatrenia na zníženie alebo odstránenie vecných prekážok uplatňovania nástrojov riešenia krízových situácií a na zabezpečenie riešiteľnosti krízovej situácie dotknutých subjektov. Z dôvodu možnej systémovej povahy všetkých inštitúcií je s cieľom zachovať finančnú stabilitu nevyhnutné, aby orgány mali možnosť riešiť krízovú situáciu akejkoľvek inštitúcie. S cieľom dodržať právo na podnikanie stanovené v článku 16 charty by sa diskrečná právomoc orgánov mala obmedzovať na to, čo je potrebné s cieľom zjednodušiť štruktúru a operácie inštitúcie výlučne na účel zlepšenia riešiteľnosti jej krízovej situácie. Všetky opatrenia zavedené s takýmto cieľom by okrem toho mali byť v súlade s právnymi predpismi Únie. Opatrenia by nemali byť ani priamo ani nepriamo diskriminačné z dôvodu štátnej príslušnosti a mali by byť odôvodnené vyšším dôvodom, že sa vykonávajú vo verejnom záujme finančnej stability. Opatrenia by okrem toho nemali presahovať minimálny rámec potrebný na dosiahnutie požadovaných cieľov. Pri určovaní opatrení, ktoré sa majú prijať, by orgány pre riešenie krízových situácií mali zohľadniť varovania a odporúčania Európskeho výboru pre systémové riziká zriadeného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1092/2010 (9).

(30)

Opatrenia navrhnuté s cieľom riešiť alebo odstrániť prekážky brániace riešiteľnosti krízovej situácie inštitúcie alebo skupiny by nemali brániť inštitúciám vo výkone práva usadiť sa, ktoré im udeľuje Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ).

(31)

Plány ozdravenia a riešenia krízových situácií by nemali počítať s prístupom k mimoriadnej verejnej finančnej podpore alebo vystavovať daňových poplatníkov riziku straty.

(32)

Plánovanie ozdravných postupov a riešenia krízových situácií na úrovni skupiny stanovené v tejto smernici by sa malo vzťahovať na všetky skupiny inštitúcií, nad ktorými sa dohľad vykonáva na konsolidovanom základe, vrátane skupín, ktorých podniky sú spojené vzťahmi v zmysle článku 22 ods. 7 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/34/EÚ (10). Plány ozdravenia a riešenia krízových situácií by mali zohľadňovať finančnú, technickú a obchodnú štruktúru príslušnej skupiny. Ak sú jednotlivé plány ozdravenia a riešenia krízových situácií pre inštitúcie, ktoré sú súčasťou skupiny, pripravené, príslušné orgány by sa mali usilovať o to, aby sa v čo najväčšej miere dosiahla jednotnosť s plánmi ozdravenia a riešenia krízových situácií pre zostávajúcu časť skupiny.

(33)

Malo by platiť všeobecné pravidlo, že plány ozdravenia a riešenia krízových situácií na úrovni skupiny sa vypracúvajú pre skupinu ako celok a určujú opatrenia vo vzťahu k materskej inštitúcii, ako i všetkým jednotlivým dcérskym spoločnostiam, ktoré sú súčasťou skupiny. Príslušné orgány konajúce v rámci kolégia pre riešenie krízových situácií by mali vyvíjať maximálne úsilie, aby sa dosiahlo spoločné rozhodnutie o posúdení a prijatí týchto plánov. Avšak v špecifických prípadoch, v ktorých bol vypracovaný individuálny plán ozdravenia alebo plán riešenia krízových situácií, by sa rozsah pôsobnosti plánu riešenia krízových situácií na úrovni skupiny, ktorý posudzuje orgán vykonávajúci dohľad na konsolidovanom základe, alebo plánu riešenia krízových situácií na úrovni skupiny, o ktorom rozhoduje orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny, nemal vzťahovať na tie subjekty skupiny, pre ktoré príslušné orgány vyhodnotili alebo vypracovali individuálne plány.

(34)

V prípade plánov riešenia krízových situácií na úrovni skupiny by sa pri vypracúvaní plánov riešenia krízových situácií na úrovni skupiny mal osobitne zohľadňovať prípadný vplyv opatrení na riešenie krízových situácií vo všetkých členských štátoch, v ktorých skupina pôsobí. Do vypracúvania plánu by mali byť zapojené orgány pre riešenie krízových situácií členských štátov, v ktorých má skupina dcérske spoločnosti.

(35)

Plány ozdravenia a riešenia krízových situácií by mali zahŕňať postupy informovania zástupcov zamestnancov a konzultovania s nimi, a to prostredníctvom ozdravných procesov a procesov riešenia krízových situácií, ak je to potrebné. Tam, kde je to vhodné by sa v tomto ohľade mali dodržiavať kolektívne dohody alebo ďalšie pravidlá stanovené sociálnymi partnermi, ako aj právne predpisy Únie o zapojení odborov a zástupcov zamestnancov do postupov reštrukturalizácie spoločnosti.

(36)

Vzhľadom na citlivosť informácií, dôverné informácie ktoré obsahujú plány ozdravenia a riešenia krízových situácií, by sa na tieto plány mali vzťahovať ustanovenia upravujúce dôvernosť stanovené v tejto smernici.

(37)

Príslušné orgány by mali postúpiť plány ozdravenia a akékoľvek ich zmeny príslušným orgánom pre riešenie krízových situácií a tie by mali postúpiť plány riešenia krízových situácií a akékoľvek ich zmeny príslušným orgánom, aby boli všetky príslušné orgány pre riešenie krízových situácií neustále plnohodnotne informované.

(38)

Poskytovanie finančnej podpory subjektom cezhraničnej skupiny inému subjektu tej istej cezhraničnej skupiny je v súčasnosti v niektorých členských štátoch obmedzené viacerými ustanoveniami stanovenými vo vnútroštátnych právnych predpisoch. Tieto ustanovenia sú určené na ochranu veriteľov a akcionárov každého subjektu. Nezohľadňujú však vzájomnú závislosť subjektov rovnakej skupiny. Preto je vhodné stanoviť, za akých podmienok je možné previesť finančnú podporu medzi subjektmi cezhraničnej skupiny inštitúcií s cieľom zabezpečiť finančnú stabilitu skupiny ako celku, a to bez toho, aby sa ohrozila likvidita či platobná schopnosť subjektu skupiny, ktorý poskytuje podporu. Finančná podpora medzi subjektmi skupiny by mala byť dobrovoľná a mali by sa na ňu vzťahovať primerané ochranné opatrenia. Je vhodné, aby členský štát nepodmieňoval právo usadiť sa, či už priamo alebo nepriamo, existenciou dohody o poskytnutí finančnej podpory. Ustanovenia týkajúce sa finančnej podpory v rámci skupiny uvedené v tejto smernici nemajú vplyv na zmluvné alebo zákonné dojednania o záväzkoch medzi inštitúciami, ktoré chránia zúčastnené inštitúcie prostredníctvom krížových záruk alebo rovnocenných mechanizmov. Ak príslušný orgán obmedzí alebo zakáže finančnú podporu v rámci skupiny ak plán ozdravenia na úrovni skupiny odkazuje na finančnú podporu v rámci skupiny, takýto zákaz alebo obmedzenie by sa na účely preskúmania plánu ozdravenia mali považovať za vecnú zmenu.

(39)

Akcionári by si mali, v súlade s touto smernicou, počas ozdravenia a fáz včasnej intervencie ponechať plnú zodpovednosť a kontrolu nad inštitúciou, s výnimkou prípadov, keď príslušný orgán menoval dočasného správcu. Tejto zodpovednosti by sa mali vzdať, keď sa krízová situácia inštitúcie alebo spoločnosti začne riešiť.

(40)

S cieľom zachovať finančnú stabilitu je dôležité, aby príslušné orgány boli schopné napraviť zhoršenie finančnej a ekonomickej situácie inštitúcie skôr, než daná inštitúcia dosiahne bod, kedy orgány nebudú mať inú možnosť než riešiť jej krízovú situáciu. Príslušné orgány by mali mať na tento účel právomoci včasnej intervencie vrátane právomoci vymenovať dočasného správcu, ktorý by nahradil manažment a vrcholový manažment inštitúcie alebo by s ním dočasne spolupracoval. Úlohou dočasného správcu by malo byť vykonávať všetky právomoci, ktoré mu boli udelené, s cieľom podporovať riešenia s cieľom napraviť finančnú situáciu inštitúcie. Vymenovaním dočasného správcu by sa nemalo nenáležite zasahovať do práv akcionárov alebo majiteľov alebo procesných povinností stanovených v práve obchodných spoločností Únie alebo jednotlivých štátov a mali by sa pri ňom dodržiavať medzinárodné povinnosti Únie alebo členských štátov vo vzťahu k ochrane investícií. Medzi právomoci včasnej intervencie by mali patriť právomoci, ktoré už boli vymedzené v smernici 2013/36/EÚ, pokiaľ ide o iné okolnosti, ako tie, ktoré sa považujú za včasnú intervenciu, ako aj iné situácie, ktoré sa považujú za potrebné na ozdravenie finančného hospodárenia inštitúcie.

(41)

Rámcom pre riešenie krízových situácií by sa malo zabezpečiť včasné začatie riešenia krízovej situácie, skôr ako sa finančná inštitúcia stane platobne neschopnou podľa súvahy a skôr ako sa úplne vyčerpá celé vlastné imanie. Riešenie krízovej situácie by sa malo iniciovať vtedy, keď príslušný orgán po konzultácii s orgánom pre riešenie krízových situácií určí, že inštitúcia zlyháva alebo pravdepodobne zlyhá a alternatívne opatrenia uvedené v tejto smernici by takémuto zlyhaniu v primeranej lehote zabránili. Členské štáty môžu výnimočne stanoviť, že okrem príslušného orgánu môže to, že inštitúcia zlyháva alebo pravdepodobne zlyhá, určiť aj orgán pre riešenie krízových situácií, a to po konzultácii s príslušným orgánom. Skutočnosť, že inštitúcia nespĺňa požiadavky na udelenie povolenia, by sama osebe nemala odôvodňovať začatie riešenia krízovej situácie, najmä ak je inštitúcia stále životaschopná alebo ak je pravdepodobné, že bude stále životaschopná. Inštitúcia by sa mala považovať za zlyhávajúcu alebo pravdepodobne zlyhávajúcu, ak porušuje alebo v blízkej budúcnosti pravdepodobne bude porušovať požiadavky na zachovanie povolenia, ak pasíva inštitúcie presahujú alebo v blízkej budúcnosti pravdepodobne presiahnu jej aktíva, ak inštitúcia nie je alebo v blízkej budúcnosti pravdepodobne nebude schopná uhradiť svoje dlhy v čase ich splatnosti, alebo ak si inštitúcia vyžaduje mimoriadnu verejnú finančnú podporu, s výnimkou konkrétnych okolností stanovených v tejto smernici. Skutočnosť, že inštitúcia potrebuje, aby jej centrálna banka poskytla núdzovú pomoc na zvýšenie likvidity, by sama osebe nemala byť okolnosťou, ktorá dostatočne preukazuje, že inštitúcia je alebo v blízkej budúcnosti bude neschopná uhradiť svoje záväzky v čase ich splatnosti.

Ak by za túto facilitu ručil členský štát, podliehala by inštitúcia, ktorá by mala k tejto facilite prístup, rámcu štátnej pomoci. S cieľom zachovať finančnú stabilitu, najmä v prípade systémového nedostatku likvidity, by štátne záruky k facilitám likvidity od centrálnych bánk alebo štátne záruky k novo vydaným pasívam za účelom nápravy vážneho narušenia hospodárstva členského štátu nemali aktivovať rámec pre riešenie krízových situácií za predpokladu, že sa splní niekoľko podmienok. Platí najmä, že opatrenia štátnych záruk by sa mali schvaľovať na základe rámca pre štátnu pomoc a nemali by tvoriť súčasť širšieho balíka pomoci a používanie opatrení záruk by malo byť prísne časovo obmedzené. Záruky členských štátov za akciové pohľadávky by sa mali zakázať. Keď sa poskytuje záruka na novo vydané pasíva iné ako vlastné imanie, členský štát by mal zabezpečiť, aby inštitúcia záruku dostatočne uhradili. Okrem toho poskytnutie mimoriadnej verejnej finančnej podpory by nemalo aktivovať riešenie krízovej situácie, ak členský štát ako preventívne opatrenie prevezme podiel na základnom imaní inštitúcie, vrátane inštitúcie vo verejnom vlastníctve, ktorá spĺňa svoje kapitálové požiadavky. K tomu môže dôjsť napríklad v prípade, ak sa od inštitúcie vyžaduje, aby získala nový kapitál v dôsledku výsledkov stresového testu založeného na určitom scenári alebo rovnocenných krokov vykonaných makroprudenciálnymi orgánmi, ktoré zahŕňajú požiadavku stanovenú s cieľom zachovať finančnú stabilitu v kontexte systémovej krízy, ale inštitúcia pritom nie je schopná získať kapitál súkromne na trhoch. Inštitúcia by sa nemala považovať za inštitúciu, ktorá zlyháva alebo pravdepodobne zlyhá, výlučne na tom základe, že mimoriadna verejná finančná podpora sa poskytla pred nadobudnutím účinnosti tejto smernice. Prístup k facilitám likvidity vrátane núdzových facilít likvidity poskytovaným centrálnymi bankami môže tiež predstavovať štátnu pomoc podľa rámca štátnej podpory.

(42)

V prípade riešenia krízovej situácie skupiny s cezhraničnou činnosťou akékoľvek opatrenia v oblasti riešenia krízovej situácie by mali zohľadňovať potenciálne dôsledky riešenia krízovej situácie vo všetkých členských štátoch, v ktorých inštitúcia alebo skupina pôsobí.

(43)

Právomoci orgánov pre riešenie krízových situácií by sa mali uplatňovať aj na holdingové spoločnosti, ak zlyháva alebo pravdepodobne zlyhá tak holdingová spoločnosť, ako aj dcérska spoločnosť či už v Únii alebo v tretej krajine. Okrem toho a bez ohľadu na skutočnosť, že holdingová spoločnosť nemusí zlyhávať alebo pravdepodobne zlyhať, platí, že právomoci orgánov pre riešenie krízových situácií by sa mali uplatňovať na holdingové spoločnosti, ak jedna alebo viaceré dcérske inštitúcie spĺňajú podmienky pre riešenie krízovej situácie, alebo inštitúcia tretej krajiny spĺňa podmienky pre riešenie krízovej situácie v uvedenej tretej krajine a uplatňovanie nástrojov riešenia krízových situácií a príslušných právomocí vo vzťahu k holdingovej spoločnosti je potrebné na riešenie krízovej situácie jednej alebo viacerých dcérskych spoločností alebo na riešenie krízovej situácie skupiny ako celku.

(44)

Ak inštitúcia zlyháva alebo pravdepodobne zlyhá, vnútroštátne orgány by mali mať k dispozícii minimálny harmonizovaný súbor nástrojov riešenia krízových situácií a príslušných právomocí. Ich vykonávanie by malo podliehať spoločným podmienkam, cieľom a všeobecným zásadám. Keď orgán pre riešenie krízových situácií raz prijme rozhodnutie o tom, že začne riešiť krízovú situáciu inštitúcie, bežné konkurzné konanie by sa malo vylúčiť s výnimkou ak potrebujú byť kombinované s použitím nástrojov na riešenie krízových situácií a na základe iniciatívy orgánu pre riešenie krízových situácií. Členské štáty by mali mať možnosť udeliť orgánom pre riešenie krízových situácií popri nástrojoch a právomociach udelených na základe tejto smernice ďalšie nástroje a právomoci. Používanie týchto ďalších nástrojov a právomocí by však malo byť v súlade so zásadami a cieľmi riešenia krízových situácií stanovenými v tejto smernici. Používanie takýchto nástrojov alebo právomocí by najmä nemalo zasahovať do účinného riešenia krízových situácií cezhraničných skupín.

(45)

Na zabránenie morálnemu hazardu by každá inštitúcia, ktorá zlyháva, mala byť schopná trh opustiť bez ohľadu na svoju veľkosť a vzájomné prepojenia s ostatnými subjektmi bez toho, aby došlo k narušeniu systému. Zlyhávajúca inštitúcia by sa v zásade mala likvidovať na základe bežného konkurzného konania. Likvidácia na základe bežného konkurzného konania by však mohla ohroziť finančnú stabilitu, prerušiť poskytovanie zásadných funkcií a ovplyvniť ochranu vkladateľov. V takom prípade je vysoko pravdepodobné, že by skôr existoval verejný záujem na umiestnení inštitúcie pod dohľadom a použitie nástrojov riešenia krízových situácií než uchýlenie sa k bežnému konkurznému konaniu. Cieľom riešenia krízových situácií by preto malo byť zaručiť kontinuitu zásadných funkcií s cieľom zabrániť nepriaznivým účinkom na finančnú stabilitu v záujme ochrany verejných finančných prostriedkov minimalizáciou spoliehania sa na mimoriadnu verejnú finančnú podporu zlyhávajúcim inštitúciám, ako aj chrániť poistených vkladateľov, investorov a finančné prostriedky a aktíva klientov.

(46)

Likvidácia zlyhávajúcej inštitúcie na základe bežného konkurzného konania by sa mala vždy zvážiť pred tým, ako sa uplatnia nástroje riešenia krízových situácií. Nepretržité pokračovanie v činnosti zlyhávajúcej inštitúcie by sa malo uplatnením nástrojov riešenia krízových situácií zachovať v maximálnej možnej miere použitím súkromných finančných prostriedkov. To sa dá dosiahnuť buď predajom kupujúcemu zo súkromného sektora alebo fúziou s takýmto subjektom alebo prostredníctvom odpísania pasív inštitúcie alebo konverziou jej dlhu na vlastné imanie s cieľom realizovať rekapitalizáciu.

(47)

Pri uplatňovaní nástrojov riešenia krízových situácií a pri vykonávaní právomocí riešiť krízové situácie by orgány pre riešenie krízových situácií mali vykonať všetky vhodné kroky, aby zabezpečili, že opatrenia na riešenie krízovej situácie sa prijímajú v súlade s určitými zásadami vrátane tej, že zodpovedajúci podiel na stratách ponesú akcionári a veritelia, že manažment by sa mal v zásade vymeniť, že sa minimalizujú náklady na riešenie krízovej situácie inštitúcie a že s veriteľmi, ktorí sú zaradení do tej istej kategórie, sa bude zaobchádzať rovnako. Najmä v prípade, keď sa v súvislosti s opatrením na riešenie krízových situácií s veriteľmi patriacimi do rovnakej triedy zaobchádza rozdielne, malo by sa takéto rozlíšenie odôvodniť verejným záujmom a nemalo by byť ani priamo ani nepriamo diskriminačné na základe štátnej príslušnosti. Keď používanie nástrojov riešenia krízových situácií zahŕňa poskytnutie štátnej pomoci, intervencie by sa mali posudzovať v súlade s príslušnými pravidlami upravujúcimi štátnu pomoc. Štátna pomoc sa môže použiť okrem iného v prípadoch, ak sa fondy na riešenie krízových situácií a finančné prostriedky systému ochrany vkladov nasadzujú s cieľom pomôcť pri riešení krízových situácií zlyhávajúcich inštitúcií.

(48)

Pri uplatňovaní nástrojov riešenia krízových situácií a vykonávaní právomocí riešiť krízové situácie by orgány pre riešenie krízových situácií v prípade potreby mali informovať zástupcov zamestnancov a ich a konzultovať s nimi. V tomto smere by sa tam, kde existujú, mali v plnej miere zohľadňovať kolektívne dohody alebo iné pravidlá stanovené sociálnymi partnermi.

(49)

Obmedzenia práv akcionárov a veriteľov by mali byť v súlade s článkom 52 charty. Nástroje riešenia krízových situácií by sa preto mali uplatňovať len na tie inštitúcie, ktoré zlyhávajú alebo pravdepodobne zlyhajú, a to len vtedy, keď je to potrebné na to, aby sa vo všeobecnom záujme splnil cieľ, ktorým je finančná stabilita. Nástroje riešenia krízových situácií by sa mali uplatňovať najmä vtedy, ak sa inštitúcia nemôže likvidovať na základe bežného konkurzného konania, keďže by sa tým destabilizoval finančný systém, a príslušné opatrenia sú potrebné s cieľom zabezpečiť rýchly prevod a pokračovanie systémovo dôležitých funkcií, a ak neexistujú žiadne rozumné vyhliadky akéhokoľvek alternatívneho súkromného riešenia vrátane akéhokoľvek zvýšenia kapitálu existujúcimi akcionármi alebo akoukoľvek treťou stranou, ktoré by postačovalo na úplnú obnovu životaschopnosti inštitúcie. Okrem toho pri uplatňovaní nástrojov riešenia krízových situácií a pri vykonávaní právomocí riešiť krízové situácie by sa mala zohľadňovať zásada proporcionality a osobitosti právnej formy inštitúcie.

(50)

Zasahovanie do vlastníckych práv by nemalo byť neprimerané. Dotknutí akcionári a veritelia by nemali utrpieť vyššie straty než straty, ktoré by utrpeli, ak by sa inštitúcia zlikvidovala v čase prijatia rozhodnutia o riešení krízovej situácie. V prípade čiastočného prevodu aktív inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, na súkromného kupujúceho alebo na preklenovaciu banku by sa zvyšná časť inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, mala likvidovať na základe bežného konkurzného konania. S cieľom chrániť akcionárov a veriteľov, ktorí zostanú v likvidačnom konaní inštitúcie, by akcionári a veritelia mali mať nárok, aby sa im na základe ich nárokov alebo kompenzácie ich nárokov v rámci likvidačného konania nevyplatilo menej, než by podľa odhadov získali, ak by sa celá inštitúcia likvidovala na základe bežného konkurzného konania.

(51)

S cieľom chrániť právo akcionárov a veriteľov by sa mali stanoviť jasné povinnosti týkajúce sa ocenenia aktív a pasív inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, a ak sa to v zmysle tejto smernice vyžaduje, ocenenia zaobchádzania, ktoré by sa na akcionárov a veriteľov uplatňovalo, ak by sa inštitúcia likvidovala na základe bežného konkurzného konania. Malo by byť možné začať takéto ocenenie už vo fáze včasnej intervencie. Pred prijatím akéhokoľvek opatrenia na riešenie krízovej situácie by sa malo vykonať spravodlivé a realistické ocenenie aktív a pasív inštitúcie. Takéto ocenenie by spolu s rozhodnutím o riešení krízovej situácie malo podliehať právu podať opravný prostriedok. Okrem toho by sa malo v prípade, že sa to vyžaduje podľa tejto smernice, vykonať po uplatnení nástrojov riešenia krízovej situácie ex post porovnanie zaobchádzania, ktoré sa na akcionárov a veriteľov v skutočnosti vzťahovalo, a zaobchádzania, ktoré by sa na nich vzťahovalo v rámci bežného konkurzného konania. Ak sa skonštatuje, že akcionárom a veriteľom sa na základe ich nárokov alebo kompenzácie ich nárokov vyplatilo menej, než by sa im vyplatilo v rámci bežného konkurzného konania, mali byť mať nárok na vyplatenie rozdielu. Na rozdiel od ocenenia pred prijatím opatrenia na riešenie krízovej situácie by malo byť možné napadnúť uvedené porovnanie oddelene od rozhodnutia o riešení krízovej situácie. Členské štáty by mali mať možnosť voľne sa rozhodnúť o postupe, ako akcionárom alebo veriteľom vyplatiť akékoľvek zistené rozdiely v zaobchádzaní. Prípadný uvedený rozdiel by sa mal vyplatiť z mechanizmov financovania zriadených podľa tejto smernice.

(52)

Je dôležité, aby sa straty zaúčtovali pri zlyhaní inštitúcie. Ocenenie aktív a pasív zlyhávajúcich inštitúcií by malo vychádzať zo spravodlivých, obozretných a realistických predpokladov v okamihu, keď sa nasadzujú nástroje riešenia krízovej situácie. Pri oceňovaní by však hodnota pasív nemala byť ovplyvnená finančnou situáciou inštitúcie. V naliehavých prípadoch by malo byť možné, aby orgány pre riešenie krízových situácií vykonali rýchle ocenenie aktív alebo pasív zlyhávajúcej inštitúcie. Toto ocenenie by malo byť predbežné a malo by sa uplatňovať až do okamihu, kedy sa vykoná nezávislé ocenenie. Záväzné technické predpisy EBA týkajúce sa metodiky oceňovania by mali stanoviť rámec zásad, ktoré sa majú používať pri vykonávaní týchto oceňovaní, a mali by umožniť, aby orgány pre riešenie krízových situácií a nezávislí odhadcovia mohli uplatňovať rôzne konkrétne metodiky podľa potreby.

(53)

S cieľom zachovať dôveru trhu a minimalizovať „nákazu“ je nevyhnutné rýchle a koordinované konanie. Keď je inštitúcia považovaná za zlyhávajúcu inštitúciu alebo za inštitúciu, ktorá pravdepodobne zlyhá, a nemožno odôvodnene očakávať, že akékoľvek alternatívne opatrenie súkromného sektora alebo orgánu dohľadu v primeranej lehote zabráni zlyhaniu inštitúcie, orgány pre riešenie krízových situácií by nemali odkladať prijatie primeraných a koordinovaných opatrení na riešenie krízovej situácie vo verejnom záujme. Okolnosti, za ktorých môže dôjsť k zlyhaniu inštitúcie, a to najmä pri zohľadnení možnej naliehavosti situácie, by mali orgánom pre riešenie krízových situácií umožňovať, aby prijali opatrenie na riešenie krízovej situácie bez toho, aby sa uložila povinnosť použiť najskôr právomoci včasnej intervencie.

(54)

Orgány pre riešenie krízových situácií by pri prijímaní opatrení na riešenie krízových situácií mali zohľadňovať a nasledovať opatrenia stanovené v plánoch riešenia krízových situácií a podľa týchto opatrení postupovať, ak s ohľadom na okolnosti prípadu nevyhodnotia, že ciele riešenia krízových situácií sa dosiahnu účinnejšie prijatím opatrení, ktoré nie sú stanovené v plánoch riešenia krízových situácií.

(55)

Okrem prípadov výslovne uvedených v tejto smernici by sa nástroje riešenia krízových situácií mali uplatňovať pred každou kapitálovou injekciou z verejného sektora alebo zodpovedajúcou mimoriadnou verejnou finančnou podporou v prospech inštitúcie. Nemalo by to však brániť používaniu finančných prostriedkov zo systému ochrany vkladov alebo fondov na riešenie krízových situácií s cieľom absorbovať straty, ktoré by inak utrpeli krytí vkladatelia alebo diskrečne vylúčení veritelia. Použitie mimoriadnej verejnej finančnej podpory, fondov na riešenie krízových situácií alebo systémov ochrany vkladov na pomoc pri riešení krízových situácií zlyhávajúcich inštitúcií by v tejto súvislosti malo dodržiavať príslušné ustanovenia upravujúce štátnu pomoc.

(56)

Problémy na finančných trhoch v Únii vynárajúce sa zo systémových udalostí by mohli mať nepriaznivý účinok na hospodárstvo Únie a občanov Únie. Nástroje riešenia krízových situácií by sa preto mali navrhovať tak, aby dokázali reagovať na širokú škálu veľmi nepredvídateľných scenárov, a to zohľadňujúc skutočnosť, že môže byť rozdiel medzi krízou jednej inštitúcie a širšou systémovou bankovou krízou.

(57)

Keď Komisia v súlade s článkom 107 ZFEÚ skúma štátnu pomoc vládnych stabilizačných nástrojov uvedených v tejto smernici, mala by samostatne preskúmať, či oznámené vládne stabilizačné nástroje neporušujú žiadne úzko spojené ustanovenia právnych predpisov Únie vrátane predpisov týkajúcich sa minimálnej požiadavky absorpcie strát vo výške 8 %, ktorú obsahuje táto smernica, a či nastala úplne mimoriadna situácia systémovej krízy odôvodňujúca použitie týchto nástrojov podľa tejto smernice, pričom sa zabezpečia rovnaké podmienky na vnútornom trhu. V súlade s článkami 107 a 108 ZFEÚ by toto vyhodnotenie predtým, ako sa môžu použiť akékoľvek vládne stabilizačné nástroje.

(58)

Uplatnenie vládnych stabilizačných nástrojov by malo byť v strednodobom horizonte fiškálne neutrálne.

(59)

Nástroje riešenia krízových situácií by mali zahŕňať odpredaj obchodnej činnosti alebo akcií inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, zriadenie preklenovacej inštitúcie, oddelenie rentabilných aktív zlyhávajúcej inštitúcie od jej aktív so zníženou hodnotou alebo nerentabilných aktív a záchrana akcionárov a veriteľov pomocou vnútorných zdrojov zlyhávajúcej inštitúcie.

(60)

Keď sa nástroje riešenia krízových situácií použili na prevod systémovo významných služieb alebo životaschopných obchodných činností inštitúcie na zdravý subjekt, ako je napríklad kupujúci zo súkromného sektora alebo preklenovacia inštitúcia, zvyšok inštitúcie by sa mal likvidovať vo vhodnom časovom rámci so zreteľom na potrebu inštitúcie, ktorá zlyháva, poskytovať služby alebo podporu, aby kupujúci alebo preklenovacia inštitúcia mohli aj naďalej vykonávať činnosti alebo služby nadobudnuté na základe tohto prevodu.

(61)

Pomocou nástroja odpredaja obchodnej činnosti by sa malo orgánom umožniť predať inštitúciu alebo časti jej obchodnej činnosti jednému alebo viacerým kupujúcim, a to bez súhlasu akcionárov. Ak sa uplatňuje nástroj odpredaja obchodnej činnosti, orgány by mali prijať úpravy na to, aby sa daná inštitúcia alebo časť jej obchodnej činnosti ponúkali na trhu v rámci otvoreného, transparentného a nediskriminačného postupu, a zároveň, aby cieľom bola najvyššia možná maximalizácia predajnej ceny. V prípadoch, keď z dôvodu naliehavosti nie je možné uplatniť tento postup, by orgány mali prijať opatrenia na nápravu škodlivých účinkov na hospodársku súťaž a vnútorný trh.

(62)

Akékoľvek čisté výnosy z prevodu aktív alebo pasív inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, by pri uplatnení nástroja odpredaja obchodnej činnosti mali ísť v prospech inštitúcie, ktorá zostala v likvidačnom konaní. Akékoľvek čisté výnosy z prevodu akcií alebo iných nástrojov vlastníctva vydaných inštitúciou, ktorej krízová situácia sa rieši, by pri uplatnení nástroja odpredaja obchodnej činnosti mali ísť v prospech vlastníkov týchto akcií alebo iných nástrojov vlastníctva. Pri výpočte výnosov by sa mali odpočítať náklady vzniknuté v rámci zlyhania inštitúcie a v rámci procesu riešenia krízovej situácie.

(63)

S cieľom včas vykonať odpredaj obchodnej činnosti a chrániť finančnú stabilitu by sa posúdenie kupujúceho, ktorý nadobúda kvalifikovaný podiel, malo vykonať včas, aby sa nezdržiavalo uplatnenie nástroja odpredaja obchodnej činnosti v súlade s touto smernicou, na základe výnimky z časových lehôt a postupov stanovených v smernici 2013/36/EÚ a smernici Európskeho parlamentu a Rady 2014/65/EÚ (11).

(64)

Informácie o ponúkaní inštitúcie, ktorá zlyháva, na trhu a o rokovaniach s potenciálnymi nadobúdateľmi pred uplatnením nástroja odpredaja obchodnej činnosti budú mať pravdepodobne systémový význam. Na zabezpečenie finančnej stability by malo byť možné odložiť na nevyhnutný čas zverejnenie takýchto informácií požadovaných nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 596/2014 (12) tak, aby bolo možné vypracovať plán a štruktúru riešenia krízových situácií inštitúcie v súlade s lehotami na odklad povolenými na základe režimu, ktorý sa uplatňuje, keď dochádza k zneužívaniu trhu.

(65)

Preklenovacia inštitúcia je inštitúcia úplne alebo čiastočne vlastnená jedným alebo viacerými orgánmi verejnej moci alebo kontrolovaná orgánom pre riešenie krízových situácií, ktorej hlavným účelom by malo byť zabezpečiť, aby sa klientom zlyhávajúcej inštitúcie aj naďalej poskytovali základné finančné služby a aby sa aj naďalej vykonávali základné finančné činnosti. Preklenovacia inštitúcia by mala byť prevádzkovaná ako životaschopný podnik, v ktorého činnosti sa nepretržite pokračuje, a mala by sa vrátiť na trh, keď sú vhodné podmienky a v lehote stanovenej v tejto smernici, alebo by sa mala zlikvidovať, ak nie je životaschopná.

(66)

Pomocou nástroja oddelenia aktív by sa malo orgánom umožniť prevádzať aktíva, práva alebo pasíva inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, na samostatný subjekt. Tento nástroj by sa mal používať len v spojení s ostatnými nástrojmi, aby sa predišlo nenáležitej konkurenčnej výhode pre zlyhávajúcu inštitúciu.

(67)

Účinným režimom riešenia krízových situácií by sa mali minimalizovať náklady na riešenie krízovej situácie zlyhávajúcej inštitúcie, ktoré musia znášať daňoví poplatníci. Malo by sa ním zabezpečiť, aby sa krízové situácie systémovo dôležitých inštitúcií dali riešiť bez toho, aby sa tým ohrozila finančná stabilita. Nástrojom záchrany pomocou vnútorných zdrojov sa tento cieľ dosiahne tak, že týmto nástrojom sa zaručí, že akcionári a veritelia zlyhávajúcej inštitúcie utrpia primerané straty a budú znášať úmernú časť uvedených nákladov vzniknutých v rámci zlyhania inštitúcie. Nástroj záchrany pomocou vnútorných zdrojov preto akcionárom a veriteľom inštitúcie poskytne silnejší podnet na monitorovanie zdravia inštitúcie za normálnych okolností a je v súlade s odporúčaním Rady pre finančnú stabilitu, aby štatutárne právomoci odpísať a konvertovať dlh boli súčasťou rámca na riešenie krízových situácií ako doplnková možnosť v spojení s ostatnými nástrojmi riešenia krízových situácií.

(68)

Aby sa zabezpečilo, že orgány pre riešenie krízových situácií budú na účely rozdelenia strát medzi veriteľov disponovať za rôznych okolností potrebnou flexibilitou, je vhodné, aby tieto orgány mohli používať nástroj záchrany pomocou vnútorných zdrojov, ak je cieľom riešiť krízovú situáciu zlyhávajúcej inštitúcie za predpokladu nepretržitého pokračovania v činnosti, ak existujú realistické vyhliadky, že sa môže obnoviť životaschopnosť inštitúcie a ak sa systémovo významné služby prevádzajú na preklenovaciu inštitúciu a zvyšok inštitúcie ukončí činnosť a zlikviduje sa.

(69)

Keď sa nástroj záchrany pomocou vnútorných zdrojov používa s cieľom obnoviť kapitál zlyhávajúcej inštitúcie, aby mohla ďalej fungovať za predpokladu nepretržitého pokračovania v činnosti, riešenie krízovej situácie prostredníctvom nástroja záchrany pomocou vnútorných zdrojov by mala sprevádzať výmena manažmentu, s výnimkou prípadov, keď je ponechanie manažmentu vhodné a nevyhnutné na dosiahnutie cieľov riešenia krízovej situácie, a následná reštrukturalizácia inštitúcie a jej činností spôsobom, ktorý sa sústredí na odstránenie príčin jej zlyhania. Táto reštrukturalizácia by sa mala dosiahnuť prostredníctvom vykonávania plánu reorganizácie obchodnej činnosti. Takéto plány by v prípade potreby mali byť zlučiteľné s plánom reštrukturalizácie, ktorý inštitúcia musí predložiť Komisii na základe rámca pre štátnu pomoc. Platí najmä, že plán by popri opatreniach zameraných na obnovenie dlhodobej životaschopnosti inštitúcie mal obsahovať opatrenia, ktoré obmedzujú pomoc na minimálne zdieľanie zaťaženia a opatrenia, ktoré obmedzujú narušenie hospodárskej súťaže.

(70)

Nie je vhodné používať nástroj záchrany pomocou vnútorných zdrojov v prípade nárokov, ktoré sú zabezpečené, kolateralizované alebo inak zaručené. S cieľom zaručiť, že nástroj záchrany pomocou vnútorných zdrojov je účinný a plní svoj účel, je vhodné, aby sa mohol uplatňovať na čo najširšiu škálu nezabezpečených pasív zlyhávajúcej inštitúcie. Napriek tomu je vhodné vylúčiť z rozsahu pôsobnosti uplatňovania nástroja záchrany pomocou vnútorných zdrojov niektoré druhy nezabezpečených pasív. S cieľom chrániť majiteľov krytých vkladov by sa nástroj záchrany pomocou vnútorných zdrojov nemal používať na tie vklady, ktoré sú chránené podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/49/EÚ (13). S cieľom zabezpečiť pokračovanie vykonávania zásadných funkcií by sa nástroj záchrany pomocou vnútorných zdrojov nemal používať na niektoré záväzky vo vzťahu k zamestnancom zlyhávajúcej inštitúcie alebo na obchodné nároky súvisiace s tovarom a službami zásadnými na každodenné fungovanie inštitúcie. S cieľom vyplatiť nároky na dôchodok a sumy dôchodkov splatné dôchodkovým fondom a dôchodkovým správcom by sa nástroj záchrany pomocou vnútorných zdrojov nemal používať na niektoré záväzky zlyhávajúcej inštitúcie vo vzťahu k dôchodkovému systému. Avšak nástroj záchrany by sa mal uplatňovať na záväzky týkajúce sa dôchodkových dávok založených na premenlivých odmenách, ktoré nevyplývajú z kolektívnych zmlúv ako aj premennej zložky mzdy skutočných osôb podstupujúcich riziko. Z dôvodov obmedzenia rizika systémovej „nákazy“ by sa nástroj záchrany pomocou vnútorných zdrojov nemal uplatňovať na záväzky vyplývajúce z účasti v platobných systémoch, ktoré majú zostatkovú splatnosť menej ako sedem dní, alebo záväzky voči inštitúciám s výnimkou subjektov, ktoré sú súčasťou tej istej skupiny, s pôvodnou lehotou splatnosti menej ako sedem dní.

(71)

Keďže ochrana krytých vkladateľov je jedným z najvýznamnejších cieľov riešenia krízovej situácie, nemalo by sa používanie nástroja záchrany pomocou vnútorných zdrojov vzťahovať na poistené vklady. Systémom ochrany vkladov by sa však malo prispieť k financovaniu procesu riešenia krízových situácií absorbovaním strát v rozsahu čistých strát, ktoré by tento systém musel niesť po kompenzácii vkladateľov v bežnom konkurznom konaní. Vykonávaním právomocí záchrany pomocou vnútorných zdrojov by sa zabezpečilo, že vkladatelia budú mať naďalej prístup k svojim vkladom aspoň až do výšky krytia, čo je hlavným dôvodom, prečo sa zriadil systém ochrany vkladov. Ak by sa nestanovilo využitie týchto systémov v takýchto prípadoch, predstavovalo by to nespravodlivú výhodu vzhľadom na ostatných veriteľov, ktorí by podliehali vykonávaniu právomocí orgánom pre riešenie krízových situácií.

(72)

Orgány pre riešenie krízových situácií by mali mať možnosť záväzky vylúčiť alebo čiastočne vylúčiť za určitých okolností vrátane situácie, keď tieto záväzky nie je možné zachrániť pomocou vnútorných zdrojov v primeranej lehote, ak je vylúčenie nevyhnutné a primerané na zabezpečenie kontinuity zásadných funkcií a hlavných oblastí obchodnej činnosti inštitúcie, alebo ak by uplatnenie nástroja záchrany pomocou vnútorných zdrojov na tieto záväzky viedlo k takému zníženiu hodnoty, že straty znášané ostatnými veriteľmi by boli vyššie, než keby tieto záväzky neboli vylúčené zo záchrany pomocou vnútorných zdrojov. Orgány pre riešenie krízových situácií by mali mať možnosť záväzky vylúčiť alebo čiastočne vylúčiť, ak je to nutné na zabránenie nákaze a finančnej nestabilite, ktoré môžu vážne narušiť hospodárstvo členského štátu. Orgány pre riešenie krízových situácií by pri týchto posudzovaniach mali zvážiť dôsledky potenciálnej záchrany pomocou vnútorných zdrojov záväzkov vyplývajúcich z oprávnených vkladov, ktoré patria fyzickým osobám, mikropodnikom, malým a stredným podnikom, nad výšku krytia ustanovenú v smernici 2014/49/EÚ.

(73)

V prípadoch, keď sa uplatňujú tieto vylúčenia, úroveň odpísania alebo konverzie iných oprávnených záväzkov sa môže zvýšiť, aby sa zohľadnili tieto vylúčenia, a to za podmienky, že sa dodrží zásada, že žiadny veriteľ sa nesmie dostať do znevýhodnenejšieho postavenia, než do akého by sa dostal pri bežnom konkurznom konaní. Ak nie je možné straty preniesť na ďalších veriteľov, mechanizmus financovania riešenia krízových situácií môže inštitúcii, ktorej krízová situácia sa rieši, poskytnúť príspevok, ak je splnený určitý počet prísnych podmienok vrátane požiadavky, aby straty v celkovom rozsahu minimálne 8 % celkových záväzkov vrátane vlastných zdrojov už boli absorbované pomocou vnútorných zdrojov, a aby financovanie zo strany fondu na riešenie krízových situácií bolo obmedzené alebo limitom 5 % celkových záväzkov vrátane vlastných zdrojov alebo prostriedkami, ktoré má fond na riešenie krízových situácií k dispozícii a sumou, ktorú je možné získať prostredníctvom príspevkov ex post počas troch rokov.

(74)

Za výnimočných okolností, ak boli záväzky vylúčené a namiesto nich k záchrane pomocou vnútorných zdrojov prispel v povolenom rozsahu fond na riešenie krízových situácií, mali by mať orgány pre riešenie krízových situácií možnosť usilovať o financovanie z alternatívnych zdrojov financovania.

(75)

Minimálna výška príspevku na absorpciu straty a rekapitalizáciu 8 % z celkových záväzkov vrátane vnútorných zdrojov alebo prípadne 20 % rizikovo vážených aktív by sa mala vypočítať na základe ocenenia na účely riešenia v súlade s touto smernicou. Historické straty, ktoré už akcionári absorbovali znížením vlastných zdrojov pred takýmto ocenením by sa nemali zahrnúť do týchto percentných hodnôt.

(76)

Žiadne ustanovenie tejto smernice by nemalo od členských štátov vyžadovať, aby financovali mechanizmy financovania riešenia krízových situácií prostriedkami z ich všeobecných rozpočtov.

(77)

S výnimkou prípadov, keď sa v tejto smernici stanovuje inak, by orgány pre riešenie krízových situácií mali nástroj záchrany pomocou vnútorných zdrojov uplatňovať spôsobom, ktorý je v súlade s rovnocenným zaobchádzaním s veriteľmi a so zákonnou klasifikáciou nárokov v rámci platného konkurzného práva. Straty by mali znášať najskôr nástroje minimálneho vlastného imania a mali by sa rozdeliť medzi akcionárov buď prostredníctvom zrušenia či prevodu akcií, alebo výrazného zriedenia hodnoty akcií. Ak to nestačí, podriadený dlh by sa mali podrobiť konverzii alebo odpísať. Podrobiť konverzii alebo odpísať by sa mali nadriadené pasíva, ak sa podriadené triedy v celom rozsahu podrobili konverzii alebo odpísali.

(78)

Ak existuje vylúčenie záväzkov, napríklad v prípade platobného systému a systému vyrovnania, zamestnancov alebo obchodných veriteľov, alebo prednostného poradia, napríklad vkladov fyzických osôb, mikropodnikov, malých a stredných podnikov, malo by sa uplatňovať v tretích krajinách rovnako ako v Únii. Na zabezpečenie schopnosti v prípade potreby odpísať alebo konvertovať záväzky, mala by sa uvedená možnosť uviesť v zmluvných ustanoveniach, na ktoré sa vzťahujú právne predpisy tretích krajín, najmä v prípade tých záväzkov, ktoré sa majú v rámci danej hierarchie veriteľov zachrániť pomocou vnútorných zdrojov skôr. Takéto zmluvné podmienky by sa nemali vyžadovať v prípade pasív vyňatých zo záchrany pomocou vnútorných zdrojov, vkladov fyzických osôb, mikropodnikov, malých a stredných podnikov, alebo v prípade, keď právny poriadok tretej krajiny či záväzná dohoda uzavretá s touto treťou krajinou umožňujú orgánu členského štátu pre riešenie krízových situácií, aby uplatnil svoje právomoci odpísať alebo konvertovať dlh.

(79)

S cieľom zabrániť tomu, aby inštitúcie štrukturovali svoje pasíva spôsobom, ktorý obmedzuje účinnosť nástroja záchrany pomocou vnútorných zdrojov, je vhodné stanoviť, že inštitúcie by mali vždy splniť minimálnu požiadavku držať súhrnnú sumu vlastných zdrojov a oprávnených pasív v percentuálnom vyjadrení ako podiel celkových pasív inštitúcie. Orgány pre riešenie krízových situácií by mali mať možnosť v jednotlivých prípadoch požadovať, aby uvedený percentuálny podiel úplne alebo čiastočne pozostával z vlastných zdrojov alebo z konkrétneho typu pasív.

(80)

V tejto smernici sa na určenie minimálnej požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené pasíva v rámci skupiny prijíma prístup „zhora nadol“. Týmto prístupom sa ďalej uznáva, že opatrenia na riešenie krízovej situácie sa uplatňujú na úrovni jednotlivých právnických osôb a že je dôležité, aby sa kapacita na absorpciu strát umiestnila do právnickej osoby v rámci skupiny, v ktorej straty vznikli, alebo aby sa tomuto subjektu sprístupnila. Na tento účel by orgány pre riešenie krízových situácií mali zabezpečiť, aby sa kapacita na absorpciu strát v rámci skupiny rozdelila v celej skupine podľa úrovne rizika v právnických osobách, ktoré skupinu tvoria. Minimálna požiadavka nevyhnutná pre každú jednotlivú dcérsku spoločnosť by sa mala posúdiť osobitne. Okrem toho orgány pre riešenie krízových situácií zabezpečia, aby sa celý kapitál a pasíva, ktoré sa započítavajú do konsolidovanej minimálnej požiadavky, umiestnili do subjektov, v ktorých by straty mali vzniknúť, alebo sa inak sprístupnili na absorpciu strát. Touto smernicou by sa malo umožniť riešenie krízových situácií vo viacerých okamihoch alebo jedinom okamihu. Minimálne požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené pasíva by mali odrážať stratégiu riešenia krízových situácií, ktorá je vhodná pre skupinu v súlade s plánom riešenia krízových situácií. Minimálne požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené pasíva by sa predovšetkým mali požadovať na primeranej úrovni v skupine, aby odrážali prístup riešenia krízových situácií vo viacerých okamihoch alebo prístup riešenia krízových situácií v jedinom okamihu obsiahnuté v pláne riešenia krízových situácií, a pritom by sa mala zohľadňovať skutočnosť, že by sa mohli vyskytnúť okolnosti, keď sa napríklad v záujme efektívnejšieho dosiahnutia cieľov riešenia krízových situácií použije iný prístup, než prístup uvedený v pláne. Na základe uvedených skutočností bez ohľadu na to, či si skupina zvolila prístup riešenia krízových situácií vo viacerých okamihoch alebo prístup riešenia krízových situácií v jedinom okamihu, by všetky inštitúcie a iné právnické osoby skupiny mali vždy mať stabilnú minimálnu požiadavku na vlastné zdroje a oprávnené pasíva uloženú orgánmi pre riešenie krízových situácií, aby sa zabránilo nákaze alebo masívnemu vyberaniu vkladov z bánk.

(81)

Členské štáty by mali zabezpečiť, aby v okamihu životaneschopnosti vydávajúcej inštitúcie straty v plnej miere znášali nástroje dodatočného kapitálu Tier 1 a nástroje kapitálu Tier 2. Preto by orgány pre riešenie krízových situácií mali mať povinnosť plne odpísať tieto nástroje alebo ich konvertovať na nástroje vlastného kapitálu Tier 1, a to v okamihu životaneschopnosti a ešte pred prijatím akéhokoľvek opatrenia na riešenie krízovej situácie. Na tento účel by sa mal okamih životaneschopnosti chápať ako okamih, kedy príslušný orgán skonštatuje, že inštitúcia spĺňa podmienky pre riešenie krízovej situácie, alebo ako okamih, keď tento orgán rozhodne, že inštitúcia by prestala byť životaschopná, ak sa dané kapitálové nástroje neodpíšu alebo nekonvertujú. Skutočnosť, že orgány tieto nástroje odpíšu alebo konvertujú za podmienok požadovaných touto smernicou, by mala byť uznaná v podmienkach, ktorými sa tieto nástroje riadia, a v akomkoľvek prospekte alebo dokumentoch ponuky uverejnených alebo poskytovaných v súvislosti s týmito nástrojmi.

(82)

S cieľom umožniť účinné riešenie krízových situácií by malo byť možné, aby sa nástroj záchrany pomocou vnútorných zdrojov uplatňoval pred 1. januárom 2016.

(83)

Orgány pre riešenie krízových situácií by mali uplatňovať nástroj záchrany pomocou vnútorných zdrojov len čiastočne, ak posúdenie potenciálneho vplyvu na stabilitu finančného systému v dotknutých členských štátoch a vo zvyšku Únie preukáže, že jeho plné uplatnenie by bolo v rozpore s celkovými verejnými záujmami členského štátu alebo Únie ako celku.

(84)

Orgány pre riešenie krízových situácií by mali mať všetky potrebné zákonné právomoci, ktoré sa môžu v rôznych kombináciách vykonávať pri použití nástrojov riešenia krízových situácií. Medzi tieto právomoci by mali patriť právomoci previesť akcie alebo aktíva, práva alebo záväzky zlyhávajúcej inštitúcie na iný subjekt, ako napr. inú inštitúciu alebo preklenovaciu inštitúciu, právomoci odpísať alebo zrušiť akcie alebo odpísať alebo konvertovať pasíva zlyhávajúcej inštitúcie, právomoc vymeniť manažment a právomoc uložiť dočasné moratórium na vyplatenie nárokov. Sú potrebné doplnkové právomoci vrátane právomoci vyžadovať od ostatných častí skupiny kontinuitu základných služieb.

(85)

Nie je nevyhnutné predpísať presný spôsob, akým by orgány pre riešenie krízových situácií mali intervenovať v zlyhávajúcej inštitúcii. Orgány pre riešenie krízových situácií by mali mať možnosť vybrať si medzi prevzatím kontroly prostredníctvom priamej intervencie v danej inštitúcii alebo prostredníctvom vykonávacieho výnosu. Mali by sa rozhodnúť podľa okolností konkrétneho prípadu. Zdá sa, že v záujme účinnej spolupráce medzi členskými štátmi nie je potrebné v tomto štádiu zavádzať jednotný model.

(86)

Rámec riešenia krízových situácií by mal zahŕňať procesné požiadavky, aby sa zaručilo, že opatrenia na riešenie krízových situácií sa budú riadne oznamovať a, s výhradou obmedzených výnimiek stanovených v tejto smernici, zverejňovať. Keďže však informácie získané orgánmi pre riešenie krízových situácií a ich odbornými poradcami počas procesu riešenia krízovej situácie budú pravdepodobne citlivé, pred zverejnením rozhodnutia o riešení krízovej situácie by sa mal na tieto informácie vzťahovať účinný režim zachovávania dôvernosti. Musí sa vziať do úvahy skutočnosť, že informácie o obsahu a podrobnostiach plánov obnovy a riešenia krízových situácií a výsledku akéhokoľvek vyhodnotenia týchto plánov môžu mať ďalekosiahle účinky, najmä pokiaľ ide o dotknuté podniky. Musí sa predpokladať, že akékoľvek informácie poskytnuté v súvislosti s rozhodnutím pred jeho vydaním, o tom, či boli splnené podmienky riešenia krízovej situácie, o použití konkrétneho nástroja alebo akéhokoľvek opatrenia v rámci postupov, majú vplyv na verejné a súkromné záujmy, ktorých sa týkajú opatrenia. Samotná informácia o tom, že orgán pre riešenie krízových situácií skúma určitú inštitúciu by mohla mať na uvedenú inštitúciu negatívny vplyv. Preto je nutné zabezpečiť vhodné mechanizmy na zachovanie dôvernosti takých informácií, akými sú obsah a podrobnosti plánov obnovy a riešenia krízových situácií a výsledok akéhokoľvek vyhodnotenia vypracovaného v tejto súvislosti.

(87)

Orgány pre riešenie krízových situácií by mali mať pridružené právomoci na zaručenie účinnosti prevodu akcií alebo dlhových nástrojov a aktív, práv a pasív. Pod podmienkou ochranných opatrení stanovených v tejto smernici by tieto právomoci mali obsahovať právomoc vyňať práva tretích strán z prevádzaných nástrojov alebo aktív a právomoc vynucovať plnenie zmlúv a zabezpečovať kontinuitu mechanizmov voči príjemcovi prevádzaných aktív a akcií. Práva zamestnancov na ukončenie pracovnej zmluvy by však nemali byť dotknuté. Ani právo niektorej zo strán na ukončenie zmluvy s inštitúciou, ktorej krízová situácia sa rieši, alebo s jej subjektom skupiny, z dôvodov iných, než je riešenie krízovej situácie zlyhávajúcej inštitúcie, by nemalo byť dotknuté. Orgány pre riešenie krízových situácií by mali mať pridruženú právomoc požadovať od zvyškovej inštitúcie, ktorá sa likviduje v súlade s bežným konkurzným konaním, aby poskytla služby, ktoré sú potrebné na to, aby inštitúcia, na ktorú boli prevedené aktíva alebo akcie na základe uplatnenia nástroja odpredaja obchodnej činnosti alebo nástroja preklenovacej inštitúcie, dokázala vykonávať svoju obchodnú činnosť.

(88)

V súlade s článkom 47 charty majú dotknuté strany právo na riadny proces a na účinný prostriedok nápravy proti opatreniam, ktoré sa ich týkajú. Rozhodnutia prijaté orgánmi pre riešenie krízových situácií by preto mali podliehať právu podať opravný prostriedok.

(89)

Opatrenia krízového riadenia prijaté vnútroštátnymi orgánmi pre riešenie krízových situácií si môžu vyžadovať komplexné ekonomické hodnotenia a veľký priestor pre diskrečnú právomoc. Vnútroštátne orgány pre riešenie krízových situácií disponujú špecializovanými odbornými znalosťami potrebnými na vypracúvanie týchto hodnotení a na určovanie primeraného použitia priestoru pre diskrečnú právomoc. Preto je dôležité zabezpečiť, aby z týchto komplexných ekonomických hodnotení vypracovaných vnútroštátnymi orgánmi pre riešenie krízových situácií v uvedenom kontexte vychádzali vnútroštátne súdy pri preskúmavaní príslušných opatrení krízového riadenia. Zložitosť týchto hodnotení by však nemala brániť vnútroštátnym súdom v tom, aby skúmali, či dôkazy, o ktoré sa orgán pre riešenie krízových situácií opiera, sú vecne správne, spoľahlivé a koherentné, či tieto dôkazy obsahujú všetky príslušné informácie, ktoré by sa mali zohľadňovať, aby sa posúdila komplexná situácia, a to, či sú spôsobilé odôvodniť závery, ktoré z nich boli vyvodené.

(90)

Keďže cieľom tejto smernice je vzťahovať sa na mimoriadne naliehavé situácie a keďže odklad akéhokoľvek rozhodnutia orgánov pre riešenie krízových situácií by mohol brániť kontinuite zásadných funkcií, je potrebné zabezpečiť, že akékoľvek podanie opravného prostriedku by nemalo viesť k automatickému pozastaveniu účinkov napadnutého rozhodnutia a uvedené rozhodnutie orgánu pre riešenie krízových situácií by malo byť bezodkladne vynútiteľné predpokladajúc, že toto pozastavenie by bolo proti verejnému záujmu.

(91)

Okrem toho, pokiaľ je to potrebné v záujme ochrany tretích strán, ktoré v dobrej viere získali aktíva, práva a pasíva inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, prostredníctvom výkonu právomocí riešiť krízové situácie orgánmi, a s cieľom zabezpečiť stabilitu finančných trhov, by však právo podať opravný prostriedok nemalo mať vplyv na akékoľvek následné administratívne akty alebo transakcie uzatvorené na základe zrušeného rozhodnutia. V týchto prípadoch nápravné opatrenia v prípade protiprávneho rozhodnutia by sa preto mali obmedzovať na poskytnutie náhrady škôd, ktoré dotknuté osoby utrpeli.

(92)

Keďže vzhľadom na vážne ohrozenie finančnej stability v členskom štáte a Únii môže byť potrebné naliehavo prijať opatrenia krízového riadenia, postup podľa vnútroštátneho práva súvisiaci so žiadosťou o ex ante schválenie opatrenia krízového riadenia súdom a posúdenie takejto žiadosti súdom by mali mať povahu urýchleného konania. Vzhľadom na nutnosť urýchlene prijať opatrenia krízového riadenia by mal súd rozhodnúť do 24 hodín a členské štáty by mali zabezpečiť, aby príslušný orgán prijal rozhodnutie okamžite po vydaní súdneho rozhodnutia. Nie je tým dotknuté právo zainteresovaných strán požiadať súd o zrušenie rozhodnutia, a to počas obmedzenej lehoty po prijatí opatrenia krízového riadenia orgánom pre riešenie krízových situácií.

(93)

Je v záujme efektívneho riešenia krízovej situácie a v záujme vyhnutia sa konfliktom jurisdikcií, aby sa v prípade zlyhávajúcej inštitúcie vôbec nezačínalo bežné konkurzné konanie alebo aby sa v ňom nepokračovalo, kým orgán pre riešenie krízových situácií vykonáva svoje právomoci riešiť krízové situácie alebo uplatňuje nástroje riešenia krízových situácií, okrem situácie, keď k tomu dôjde z iniciatívy orgánu pre riešenie krízových situácií alebo s jeho súhlasom. Je užitočné a potrebné pozastaviť na obmedzený čas určité zmluvné záväzky, aby orgán pre riešenie krízových situácií mal čas zaviesť nástroje riešenia krízovej situácie do praxe. To by sa však nemalo uplatňovať na povinnosti vo vzťahu k systémom určeným podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/26/ES (14), centrálnym protistranám a centrálnym bankám. Smernica 98/26/ES znižuje riziko spojené s účasťou v platobných systémoch a systémoch zúčtovania cenných papierov, najmä znížením miery narušenia v prípade platobnej neschopnosti účastníka takého systému. V záujme toho, aby sa zaistilo, že sa tieto ochranné opatrenia primerane uplatnia v krízových situáciách, pričom sa zachová primeraná istota pre prevádzkovateľov platobných systémov a systémov zúčtovania cenných papierov a ďalších účastníkov trhu, smernica stanovuje, že opatrenie na predchádzanie kríze alebo opatrenie krízového riadenia by sa sami osebe nemali považovať za bežné konkurzné konanie v zmysle smernice 98/26/ES, pod podmienkou, že vecné povinnosti sa naďalej plnia v súlade so zmluvou. Žiadnym ustanovením tejto smernice nemá vplyv na fungovanie systému určeného v rámci smernice 98/26/ES alebo na kolaterál zaručený článkom 9 smernice 98/26/ES.

(94)

S cieľom zaručiť, že orgány pre riešenie krízových situácií, keď prevádzajú aktíva a záväzky na kupujúceho zo súkromného sektora alebo na preklenovaciu inštitúciu, budú mať dostatočnú lehotu na identifikáciu zmlúv, ktoré sa majú previesť, môže byť vhodné uložiť primerané obmedzenia na práva zmluvných strán na konečné zúčtovanie, na urýchlenie alebo iné ukončenie finančných zmlúv pred vykonaním prevodu. Takéto obmedzenie by bolo potrebné, aby sa orgánom umožnilo získať skutočný obraz o súvahe zlyhávajúcej inštitúcie, a to bez zmien hodnoty a rozsahu, ktoré by so sebou prinášalo rozsiahle uplatnenie práv na ukončenie zmluvy. Aby sa zaručilo, že k zasahovaniu do zmluvných práv zmluvných strán dôjde len v minimálnom nevyhnutnom rozsahu, malo by sa obmedzenie práv na ukončenie zmluvy uplatniť len vo vzťahu k opatreniu na opatreniu na predchádzanie kríze alebo opatreniu krízového riadenia vrátane vzniku akejkoľvek udalosti priamo spojenej s uplatnením takýchto opatrení, pričom práva na ukončenie zmluvy vyplývajúce z akéhokoľvek iného neplnenia vrátane neschopnosti zaplatiť alebo realizovať maržu, by mali zostať zachované.

(95)

Na zachovanie legitímnych dohôd kapitálového trhu v prípade prevodu niektorých, nie však všetkých, aktív, práv a pasív zlyhávajúcej inštitúcie je vhodné uplatniť podľa potreby ochranné opatrenia, aby sa zabránilo rozdeleniu súvisiacich pasív, práv a zmlúv. Takéto obmedzenie vzťahujúce sa na vybrané postupy, pokiaľ ide o súvisiace zmluvy, by malo zahŕňať aj zmluvy s tou istou zmluvnou stranou kryté zaisťovacími dohodami, dohodami o finančných kolateráloch s prevodom vlastníckeho práva, dohodami o vyrovnaní, dohodami o konečnom čistom zúčtovaní a dohodami o štruktúrovanom financovaní. Keď sa uplatňujú ochranné opatrenia, orgány pre riešenie krízových situácií by mali mať povinnosť previesť všetky súvisiace zmluvy v rámci chránenej dohody, alebo ich všetky ponechať v zostatkovej inštitúcii, ktorá zlyháva. Takýmito ochrannými opatreniami by sa malo zaručiť, že nebude dotknuté nakladanie s minimálnym vlastným kapitálom expozícií krytých dohodou o zúčtovaní na účely smernice 2013/36/EÚ.

(96)

Zaručením toho, že orgány pre riešenie krízových situácií disponujú tými istými nástrojmi a právomocami, sa zjednoduší koordinované konanie v prípade zlyhania cezhraničnej skupiny, zdá sa však, že na podporu spolupráce a na zabránenie rozdielnym vnútroštátnym reakciám budú potrebné ďalšie opatrenia. Orgány pre riešenie krízových situácií by pri riešení krízových situácií subjektov skupiny mali mať povinnosť vykonať vzájomné konzultácie a spolupracovať v rámci kolégií pre riešenie krízových situácií, aby sa dohodli na programe riešenia krízovej situácie na úrovni skupiny. Kolégiá pre riešenie krízových situácií by sa mali zriadiť okolo jadra už existujúcich kolégií dohľadu prostredníctvom zahrnutia orgánov pre riešenie krízových situácií a prostredníctvom zapojenia príslušných ministerstiev, centrálnych bánk, EBA a v prípade potreby orgánov zodpovedných za systémy ochrany vkladov. V prípade krízy by sa kolégium pre riešenie krízových situácií malo stať fórom na výmenu informácií a koordináciu opatrení na riešenie krízovej situácie.

(97)

Pri riešení krízových situácií cezhraničných skupín by sa mala vytvoriť rovnováha medzi potrebou mať postupy, ktoré zohľadňujú naliehavosť situácie a umožňujú efektívne, spravodlivé a včasné riešenia pre skupinu ako celok na jednej strane a nevyhnutnosťou chrániť finančnú stabilitu vo všetkých členských štátoch, v ktorých skupina pôsobí na strane druhej. Jednotlivé orgány pre riešenie krízových situácií by mali svoje názory zdieľať v rámci kolégia pre riešenie krízových situácií. Opatrenia na riešenie krízových situácií navrhnuté orgánom pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny by mali pripraviť a prerokovať jednotlivé orgány pre riešenie krízových situácií v súvislosti s plánmi riešenia krízových situácií na úrovní skupiny. Kolégiá pre riešenie krízových situácií by mali zohľadniť názory orgánov pre riešenie krízových situácií všetkých členských štátov, v ktorých skupina pôsobí, aby tak, ak je to možné, umožnili rýchle prijatie spoločného rozhodnutia. V opatreniach na riešenie krízových situácií prijatých orgánom pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny by sa mal vždy zohľadňovať ich vplyv na finančnú stabilitu v členských štátoch, v ktorých skupina pôsobí. Toto by sa malo zabezpečiť tým, že orgány pre riešenie krízových situácií v členskom štáte, v ktorom je zriadená dcérska spoločnosť, budú mať možnosť vzniesť námietky proti rozhodnutiam orgánu pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny, nie len pokiaľ ide o vhodnosť opatrení na riešenie krízových situácií a príslušných opatrení, ale aj z dôvodu potreby chrániť finančnú stabilitu v danom členskom štáte.

(98)

Kolégium pre riešenie krízových situácií by nemalo byť rozhodovacím orgánom, ale platformou uľahčujúcou rozhodovanie vnútroštátnych orgánov. Spoločné rozhodnutia by mali prijímať dotknuté orgány.

(99)

Vytvorením programu riešenia krízových situácií na úrovni skupiny by sa malo uľahčiť koordinované riešenie krízových situácií, ktoré bude pravdepodobne poskytovať najlepšie výsledky všetkým inštitúciám skupiny. Program riešenia krízových situácií na úrovni skupiny by mal navrhnúť orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny a mal by ju predložiť kolégiu pre riešenie krízových situácií. Vnútroštátne orgány pre riešenie krízových situácií, ktoré nesúhlasia s programom alebo ktoré sa rozhodnú prijať nezávislé opatrenia na riešenie krízovej situácie, by mali vysvetliť dôvody svojho nesúhlasu a mali by tieto dôvody spolu s podrobnosťami o akýchkoľvek nezávislých opatreniach na riešenie krízovej situácie, ktoré majú v úmysle prijať, oznámiť orgánu pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny a ostatným orgánom pre riešenie krízových situácií, na ktoré sa vzťahuje program riešenia krízových situácií skupiny. Každý vnútroštátny orgán, ktorý sa rozhodne odchýliť od programu riešenia krízových situácií na úrovni skupiny, by mal náležite zvážiť možný vplyv na finančnú stabilitu v členských štátoch, v ktorých sa nachádzajú ostatné orgány pre riešenie krízových situácií, ako aj možné účinky na ostatné časti skupiny.

(100)

V rámci programu riešenia krízových situácií na úrovni skupiny by sa mali vyzvať orgány, aby používali ten istý nástroj na právnické osoby spĺňajúce podmienky na riešenie krízovej situácie. Orgány pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny by takisto mali mať právomoc použiť nástroj preklenovacej inštitúcie na úrovni skupiny (čo môže prípadne zahŕňať dohody o zdieľaní zaťaženia) s cieľom stabilizovať skupinu ako celok. Vlastníctvo dcérskych spoločností by sa mohlo previesť na preklenovaciu banku s cieľom ďalšieho predaja, buď v rámci balíka alebo jednotlivo, ak na trhu vládnu vhodné podmienky. Okrem toho orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny by mal mať právomoc uplatniť nástroj záchrany pomocou vnútorných zdrojov na úrovni materskej inštitúcie.

(101)

Účinné riešenie krízových situácií medzinárodne pôsobiacich inštitúcií a skupín si vyžaduje spoluprácu medzi Úniou, členskými štátmi a orgánmi pre riešenie krízových situácií z tretích krajín. Spolupráca sa zjednoduší, keď budú režimy riešenia krízových situácií v tretích krajinách založené na spoločných zásadách a koncepciách, na ktorých pracuje Rada pre finančnú stabilitu a skupina G20. EBA by sa na tento účel mal oprávniť vypracovať a uzavrieť nezáväzné rámcové dohody o spolupráci s orgánmi z tretích krajín v súlade s článkom 33 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010 a vnútroštátnym orgánom by sa malo povoliť uzatvárať dvojstranné dohody v súlade s rámcovými dohodami EBA. Vypracovanie týchto dohôd medzi vnútroštátnymi orgánmi zodpovednými za zvládnutie zlyhania globálnych spoločností by malo byť prostriedkom na zaručenie účinného plánovania, rozhodovania a koordinácie v súvislosti s medzinárodnými skupinami. Vo všeobecnosti by mala existovať reciprocita týchto mechanizmov. Vnútroštátne orgány pre riešenie krízových situácií, a to prípadne v rámci európskeho kolégia pre riešenie krízových situácií, by mali uznávať a vynucovať konanie tretej krajiny zamerané na riešenie krízovej situácie za okolností stanovených v tejto smernici.

(102)

Spolupráca by sa mala uskutočňovať tak vzhľadom na dcérske spoločnosti skupín z Únie alebo z tretích krajín, ako aj vzhľadom na pobočky inštitúcií z Únie alebo z tretích krajín. Dcérske spoločnosti skupín z tretích krajín sú podnikmi zriadenými v Únii, a teda sa na ne v plnej miere vzťahuje právo Únie vrátane nástrojov riešenia krízových situácií stanovených v tejto smernici. Je však potrebné, aby si členské štáty zachovali právo konať vo vzťahu k pobočkám inštitúcií, ktoré majú svoje hlavné sídlo v tretích krajinách, ak by sa uznaním a uplatňovaním konaní tretej krajiny pre riešenie krízy vo vzťahu k pobočke ohrozila finančná stabilita v Únii, alebo ak by sa s vkladateľmi z Únie nezaobchádzalo rovnako ako s vkladateľmi z tretej krajiny. Za týchto okolností, ako aj za iných okolností stanovených v tejto smernici, by členské štáty mali mať právo odmietnuť po konzultácii s vnútroštátnymi orgánmi pre riešenie krízových situácií uznanie konania tretej krajiny pre riešenie krízy vzhľadom na pobočky inštitúcií z tretích krajín v Únii.

(103)

Existujú okolnosti, za ktorých môže účinnosť použitých nástrojov riešenia krízových situácií závisieť od dostupnosti krátkodobého financovania pre inštitúciu alebo preklenovaciu inštitúciu, poskytnutia záruk potenciálnym kupujúcim alebo poskytnutia kapitálu preklenovacej inštitúcii. Bez ohľadu na úlohu centrálnych bánk pri poskytovaní likvidity finančnému systému aj v časoch vysokej záťaže je dôležité, aby členské štáty stanovili mechanizmy financovania, ktoré zabránia tomu, aby sa finančné prostriedky potrebné na takéto účely čerpali z vnútroštátnych rozpočtov. Práve finančný sektor ako celok by mal financovať stabilizáciu finančného systému.

(104)

Všeobecne platí, že členské štáty by mali zriadiť svoje vnútroštátne mechanizmy financovania prostredníctvom fondov, ktorý by bol ovládané orgánmi pre riešenie krízových situácií a využívané na účely stanovené v tejto smernici. Mala by sa však stanoviť prísne vymedzená výnimka, aby sa členským štátom dovolilo zriadiť ich vnútroštátne mechanizmy financovania prostredníctvom povinných príspevkov z inštitúcií, ktoré sú na ich území povolené a ktoré nie sú držané prostredníctvom finančných prostriedkov ovládaných ich orgánmi pre riešenie krízových situácií, ak sú splnené určité podmienky.

(105)

V zásade by mali príspevky pochádzať z príslušného sektora, a to nezávisle od akéhokoľvek riešenia krízovej situácie, ktorému by mali predchádzať. Keď predchádzajúce finančné prostriedky nestačia na pokrytie strát alebo nákladov vzniknutých používaním mechanizmov financovania, mali by sa vyzberať ďalšie príspevky, ktorými sa pokryjú dodatočné náklady alebo straty.

(106)

S cieľom dosiahnuť kritickú masu a vyhnúť sa procyklickým účinkom, ktoré by vznikli, ak by sa mechanizmy financovania museli v systémovej kríze spoliehať výlučne na príspevky ex post, je nevyhnutné, aby finančné prostriedky vnútroštátnych mechanizmov financovania, ktoré sú k dispozícii ex ante, dosahovali aspoň určitú minimálnu cieľovú úroveň.

(107)

S cieľom zabezpečiť spravodlivý výpočet príspevkov a s cieľom poskytnúť motiváciu na fungovanie na základe menej rizikového modelu by sa v rámci príspevkov do vnútroštátnych mechanizmov financovania mal zohľadniť stupeň úverového rizika, rizika v oblasti likvidity a trhového rizika spojený s inštitúciami.

(108)

Zabezpečenie účinného riešenia krízových situácií zlyhávajúcich inštitúcií v rámci Únie je podstatným prvkom realizácie vnútorného trhu. Zlyhanie takýchto inštitúcií nemá vplyv len na finančnú stabilitu trhov, na ktorých tieto inštitúcie priamo pôsobia, ale aj na celý finančný trh Únie. Realizáciou vnútorného trhu s finančnými službami sa posilňuje vzájomné prepojenie rôznych vnútroštátnych finančných systémov. Inštitúcie pôsobiace mimo členského štátu, v ktorom boli zriadené, a sú prepojené medzibankovým trhom a inými trhmi, ktoré sú vo svojej podstate celoeurópske. Zabezpečenie účinného financovania riešenia krízových situácií takýchto inštitúcií vo všetkých členských štátoch je nie len v najlepšom záujme členských štátov, v ktorých tieto inštitúcie pôsobia, ale aj v záujme všetkých členských štátov ako takých, keďže je prostriedkom na zaistenie rovnocenných podmienok hospodárskej súťaže a zlepšenie fungovania vnútorného finančného trhu. Zriadením európskeho systému mechanizmov financovania by sa malo zabezpečiť, aby sa na všetky finančné inštitúcie, ktoré v Únii pôsobia, vzťahovali rovnocenne účinné mechanizmy financovania riešenia krízových situácií, a prispieť k stabilite vnútorného trhu.

(109)

S cieľom posilniť odolnosť uvedeného európskeho systému mechanizmov financovania a v súlade s cieľom, ktorý si vyžaduje, aby financovanie pochádzalo v prvom rade od akcionári a veriteľov inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši a potom z daného sektora a nie z verejných rozpočtov, mechanizmy financovania môžu v prípade potreby požiadať iné mechanizmy financovania o úver. Podobne by mali mať právomoc poskytovať úvery iným mechanizmom, ktoré to potrebujú. Takéto poskytovanie úverov by malo byť prísne dobrovoľné. Rozhodnutie požičať iným mechanizmom by mal prijať požičiavajúci mechanizmus financovania, ale pre možné fiškálne vplyvy by členské štáty mali mať možnosť požadovať konzultáciu s príslušným ministerstvom alebo jeho súhlas.

(110)

Hoci sa mechanizmy financovania zriaďujú na vnútroštátnej úrovni, v súvislosti s riešením krízových situácií na úrovni skupiny by sa malo umožniť ich spoločné využívanie spoločné, a to za predpokladu, že sa medzi vnútroštátnymi orgánmi dosiahne dohoda o riešení krízovej situácie inštitúcie. Vklady kryté systémom ochrany vkladov by v procese riešenia krízovej situácie nemali niesť žiadne straty. Ak sa v opatrení na riešenie krízovej situácie zabezpečuje, aby vkladatelia mali naďalej prístup k svojim vkladom, od systémov ochrany vkladov, na ktoré je inštitúcia, ktorej krízová situácia sa rieši, napojená, by sa malo vyžadovať, aby poskytli príspevok nie vyšší ako výška strát, ktoré by museli znášať, ak by sa inštitúcia likvidovala v rámci bežného konkurzného konania.

(111)

Zatiaľ čo kryté vklady sú pri riešení krízovej situácie chránené pred stratami, iné oprávnené vklady sú potenciálne dostupné na účely absorpcie strát. S cieľom poskytnúť určitú úroveň ochrany fyzickým osobám, mikropodnikom, malým a stredným podnikom, ktoré majú oprávnené vklady presahujúce úroveň krytých vkladov, takéto vklady majú postavenie s vyššou prioritou než pohľadávky bežných nezabezpečených veriteľov bez prioritného postavenia podľa vnútroštátneho práva upravujúceho bežné konkurzné konanie. Pohľadávka systému ochrany vkladov má ešte vyššie postavenie podľa takéhoto vnútroštátneho práva než uvedené kategórie oprávnených vkladov. Harmonizácia vnútroštátnych právnych predpisov týkajúcich sa konkurzného konania v tejto oblasti je nevyhnutná, aby sa minimalizovala expozícia fondov členských štátov na riešenie krízových situácií podľa zásady neznevýhodnenia veriteľa stanovenej v tejto smernici.

(112)

V prípade prevodu vkladov na inú inštitúciu v súvislosti s riešením krízovej situácie inštitúcie by vkladatelia nemali byť poistení nad rámec krytia stanoveného v smernici 2014/49/EÚ. Preto by sa mali nároky so zreteľom na vklady zostávajúce v inštitúcii, ktorej krízová situácia sa rieši, obmedziť len na rozdiel medzi prevádzanými finančnými prostriedkami a úrovňou krytia stanovenou v smernici 2014/49/EÚ. V prípade, že prevedené vklady presahujú úroveň krytia, vkladateľ by nemal mať nárok voči systému ochrany vkladov vo vzťahu k vkladom zostávajúcim v inštitúcii, ktorej krízová situácia sa rieši.

(113)

Zavedením mechanizmov financovania a zriadením európskeho systému mechanizmov financovania podľa tejto smernice by sa mala zabezpečiť koordinácia pri používaní finančných prostriedkov, ktoré sú na riešenie krízových situácií dostupné na vnútroštátnej úrovni.

(114)

S cieľom vymedziť kritéria pre definíciu „zásadných funkcií“ a „hlavných druhov obchodných činností“ na účely tejto smernice; okolnosti, za ktorých je nevyhnutné vylúčiť z výkonu právomocí na odpisovanie alebo vykonanie konverzie niektoré záväzky stanovené v tejto smernici; triedy dohôd, pre ktoré by členské štáty mali zabezpečiť primeranú ochranu pri čiastočných transferov; spôsob, ktorým by mali príspevky inštitúcií na riešenie finančných dohôd upraviť v pomere k ich rizikovému profilu; registrácia, účtovníctvo, povinnosti podávania správ a iné povinnosti určené na zaistenie toho, aby príspevky ex ante bol skutočne vyplatené; a okolnosti a podmienky, za ktorých je možné niektorú inštitúciu dočasne oslobodiť od povinnosti hradiť ex post príspevky by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov. Pri príprave a vypracúvaní delegovaných aktov by Komisia mala zabezpečiť, aby sa príslušné dokumenty súčasne, vo vhodnom čase a vhodným spôsobom postúpili Európskemu parlamentu a Rade.

(115)

Je vhodné, aby EBA v prípadoch stanovených v tejto smernici podporoval konvergenciu medzi praktickými postupmi vnútroštátnych orgánov prostredníctvom usmernení v súlade s článkom 16 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010. V oblastiach, na ktoré sa nevzťahujú regulačné alebo vykonávacie technické predpisy, EBA môže vydávať usmernenia a odporúčania týkajúce sa uplatňovania práva Únie z vlastnej iniciatívy.

(116)

Európsky parlament a Rada by mali mať na vznesenie námietky voči delegovanému aktu lehotu tri mesiace od dátumu oznámenia. Európsky parlament a Rada by mali mať možnosť sa navzájom informovať o svojom zámere nevzniesť námietky.

(117)

Technickými predpismi v oblasti finančných služieb by sa mala uľahčiť konzistentná harmonizácia a primeraná ochrana vkladateľov, investorov a spotrebiteľov v celej Únii. V prípadoch stanovených v tejto smernici by bolo účinné a vhodné, aby sa EBA ako orgánu s veľmi špecializovanou odbornosťou zverila úloha vypracovať návrh regulačných a vykonávacích technických predpisov, ktoré nezahŕňajú politické rozhodnutia a ktoré sa predložia Komisii.

(118)

Komisia by mala v prípadoch stanovených v tejto smernici prijať návrh regulačných technických noriem vypracovaných EBA prostredníctvom delegovaných aktov podľa článku 290 ZFEÚ v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010. Komisia by v prípadoch stanovených v tejto smernici mala prijať návrh vykonávacích technických noriem vypracovaných EBA prostredníctvom vykonávacích aktov podľa článku 291 ZFEÚ v súlade s článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

(119)

V smernici Európskeho parlamentu a Rady 2001/24/ES (15) sa vo všetkých členských štátoch ustanovuje vzájomné uznávanie a vynucovanie rozhodnutí vzťahujúcich sa na reorganizáciu alebo likvidáciu inštitúcií s pobočkami v členských štátoch iných než sú členské štáty, v ktorých majú svoje hlavné sídla. Uvedenou smernicou sa zaručuje, že na všetky aktíva a pasíva inštitúcie, bez ohľadu na to, v ktorej krajine sa nachádzajú, sa bude vzťahovať jeden proces v domovskom členskom štáte a že s veriteľmi v hostiteľských členských štátoch sa bude zaobchádzať rovnako ako s veriteľmi v domovskom členskom štáte; V záujme dosiahnutia účinného riešenia krízových situácií by sa ustanovenia smernice 2001/24/ES mali uplatňovať v prípade použitia nástrojov riešenia krízových situácií, a to tak v prípade, keď sa tieto nástroje uplatnia na inštitúcie, ako aj v prípade, keď sa uplatnia na ostatné subjekty, na ktoré sa vzťahuje režim riešenia krízových situácií. Smernica 2001/24/ES by sa preto mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(120)

Smernice Únie týkajúce sa práva obchodných spoločností obsahujú záväzné pravidlá na ochranu akcionárov a veriteľov inštitúcií patriacich do rozsahu pôsobnosti uvedených smerníc. V situácii, keď orgány pre riešenie krízových situácií potrebujú rýchlo konať, môžu tieto pravidlá brániť účinnému konaniu a použitiu nástrojov riešenia krízových situácií a právomocí orgánmi pre riešenie krízových situácií, preto by sa v tejto smernici mali uviesť primerané výnimky. V záujme zaručenia maximálnej právnej istoty pre zainteresované strany by tieto výnimky mali byť jasne a úzko vymedzené a mali by sa používať len vo verejnom záujme a vtedy, keď sú splnené podmienky, ktorými sa spustí riešenie krízovej situácie. Predpokladom použitia nástrojov riešenia krízových situácií je splnenie cieľov riešenia krízových situácií a podmienok pre takéto riešenie, ktoré sú stanovené v tejto smernici.

(121)

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2012/30/EÚ (16) obsahuje pravidlá upravujúce právo akcionárov rozhodnúť sa zvýšiť či znížiť základné imanie, ich právo zúčastňovať sa na akejkoľvek novej emisii akcií za peňažné plnenie, pravidlá upravujúce ochranu veriteľa v prípade zníženia základného imania a pravidlá upravujúce zvolanie valného zhromaždenia akcionárov v prípade závažnej straty základného imania. Tieto pravidlá môžu brániť rýchlemu konaniu orgánov pre riešenie krízových situácií a mali by sa stanoviť primerané výnimky z týchto pravidiel.

(122)

V smernici Európskeho parlamentu a Rady 2011/35/EÚ (17) sa okrem iného ustanovujú pravidlá schvaľovania zlúčenia a splynutia na valnom zhromaždení každej zo spoločností, pri ktorej dochádza k zlúčeniu/splynutiu, pravidlá upravujúce požiadavky týkajúce sa návrhov podmienok zlúčenia/splynutia, správy manažmentu a znalecké správy a pravidlá upravujúce ochranu veriteľov. Smernica Rady 82/891/EHS (18) obsahuje podobné pravidlá upravujúce rozdelenie akciových spoločností. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/56/ES (19) stanovuje zodpovedajúce pravidlá týkajúce sa cezhraničných zlúčení alebo splynutí kapitálových spoločností. Mali by sa ustanoviť primerané výnimky z týchto smerníc, aby sa umožnilo rýchle konanie orgánov pre riešenie krízových situácií.

(123)

Smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2004/25/ES (20) sa stanovuje povinnosť podať povinnú ponuku na prevzatie všetkých akcií spoločnosti za prijateľnú cenu, ako je to stanovené v uvedenej smernici, ak akcionár, priamo alebo nepriamo a samostatne alebo v spolupráci s ostatnými, nadobudne určitý percentuálny podiel akcií danej spoločnosti, čo mu umožní získať kontrolu nad danou spoločnosť a čo je vymedzené vnútroštátnymi právnymi predpismi. Účelom pravidla o povinnej ponuke je chrániť menšinových akcionárov v prípade zmeny kontroly nad spoločnosťou. Vyhliadka takejto finančne nákladnej povinnosti by však mohla odradiť možných investorov v dotknutej inštitúcii a orgánom pre riešenie krízových situácií by sa tým sťažilo využívanie všetkých právomocí riešiť krízové situácie. Z pravidla povinnej ponuky by sa mali stanoviť primerané výnimky v miere potrebnej na uplatnenie právomocí riešiť krízové situácie, pričom po uplynutí obdobia riešenia krízovej situácie by sa malo pravidlo povinnej ponuky uplatňovať na každého akcionára, ktorý nadobúda kontrolu nad dotknutou inštitúciou.

(124)

V smernici Európskeho parlamentu a Rady 2007/36/ES (21) sa stanovujú procesné práva akcionárov v súvislosti s valnými zhromaždeniami. V smernici 2007/36/ES sa okrem iného stanovuje minimálna lehota na zvolanie valných zhromaždení a obsah oznámenia o zvolaní valného zhromaždenia. Tieto pravidlá môžu brániť rýchlemu konaniu orgánov pre riešenie krízových situácií a mali by sa stanoviť primerané výnimky z tejto smernice. Pred riešením krízovej situácie môže byť potrebné rýchlo zvýšiť základné imanie v situácii, keď inštitúcia nespĺňa alebo pravdepodobne nesplní požiadavky nariadenia (EÚ) č. 575/2013 a smernice 2013/36/EÚ a je pravdepodobné, že zvýšením základného imania sa obnoví dobrá finančná situácia a zabráni sa dosiahnutiu prahových podmienok pre riešenie krízovej situácie. V takýchto situáciách by sa mala povoliť možnosť zvolať valné zhromaždenie v skrátenej lehote. Akcionári by si však mali zachovať právomoc rozhodovať o predĺžení a o skrátení lehoty na zvolanie valných zhromaždení. Mali by sa ustanoviť primerané výnimky zo smernice 2007/36/ES, ktorá umožní zriadiť tento mechanizmus.

(125)

S cieľom zabezpečiť, aby orgány pre riešenie krízových situácií boli zastúpené v Európskom systéme finančného dohľadu zriadenom nariadením (EÚ) č. 1092/2010, nariadením (EÚ) č. 1093/2010, nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1094/2010 (22) a nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1095/2010 (23) a s cieľom zaistiť, aby EBA mal know-how potrebné na vykonávanie úloh stanovených v tejto smernici, by sa nariadenie (EÚ) č. 1093/2010 malo zmeniť tak, aby sa do koncepcie príslušných orgánov podľa uvedenej smernice zahrnuli vnútroštátne orgány pre riešenie krízových situácií vymedzené v tejto smernici. Takáto asimilácia medzi orgánmi pre riešenie krízových situácií a príslušnými orgánmi podľa nariadenia (EÚ) č. 1093/2010 zodpovedá funkciám prideleným EBA podľa článku 25 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010 s cieľom prispievať k vypracovaniu a ku koordinácií plánov ozdravenia a riešenia krízových situácií a k aktívnej účasti na vypracovaní a koordinácii takýchto plánov, ako aj s cieľom uľahčiť riešenie problémov zlyhávajúcich inštitúcií, a to najmä cezhraničných skupín.

(126)

V snahe zabezpečiť súlad inštitúcií, osôb, ktoré skutočne kontrolujú ich činnosť, a ich riadiaceho orgánu s povinnosťami vyplývajúcimi z tejto smernice a s cieľom zaistiť, aby podliehali podobnému zaobchádzaniu v rámci Únie, by sa od členských štátov malo vyžadovať, aby stanovili administratívne sankcie a iné administratívne opatrenia, ktoré sú účinné, primerané a odradzujúce. Preto by administratívne sankcie a iné administratívne opatrenia stanovené členskými štátmi mali spĺňať určité základné požiadavky vo vzťahu k subjektom, na ktoré sa vzťahujú, kritériám, ktoré sa majú zohľadniť pri uplatňovaní sankcie alebo iného administratívneho opatrenia, k uverejňovaniu sankcií alebo iných administratívnych opatrení, ku kľúčovým právomociam ukladať sankcie a k úrovniam administratívnych pokút. EBA pod podmienkou prísneho zachovávania služobného tajomstva vedie centrálnu databázu všetkých administratívnych sankcií a informácií o odvolaniach, ktoré jej nahlásili príslušné orgány a orgány pre riešenie krízových situácií.

(127)

Táto smernica sa týka administratívnych sankcií a iných administratívnych opatrení v snahe zahrnúť všetky opatrenia uplatňované po spáchaní porušenia, a ktoré sú určené na to, aby sa zabránilo ďalším porušovaniam bez ohľadu na to, či sú podľa vnútroštátneho práva klasifikované ako sankcia alebo iné administratívne opatrenie.

(128)

Aj keď členským štátom nič nebráni ustanoviť pravidlá pre administratívne sankcie, ako aj trestné sankcie za tie isté porušenia, od členských štátov by sa nemalo vyžadovať, aby ustanovili pravidlá pre administratívne sankcie za porušenia tejto smernice, ktoré podliehajú vnútroštátnemu trestnému právu. V súlade s vnútroštátnym právom členské štáty nie sú povinné ukladať administratívne aj trestnoprávne sankcie za to isté porušenie, ale môžu tak urobiť, ak to ich vnútroštátne právo povoľuje. Uplatňovanie skôr trestných než administratívnych sankcií alebo iných administratívnych opatrení za porušenia tejto smernice by však nemalo znižovať ani inak ovplyvňovať schopnosť orgánov pre riešenie krízových situácií a príslušných orgánov spolupracovať, mať prístup k informáciám a vymieňať si informácie včas s orgánmi pre riešenie krízových situácií a príslušnými orgánmi v iných členských štátoch na účely tejto smernice, a to aj po akomkoľvek predložení relevantného porušenia príslušným súdnym orgánom na trestné stíhanie.

(129)

V súlade so spoločným politickým vyhlásením členských štátov a Komisie z 28. septembra 2011 k vysvetľujúcim dokumentom (24) sa členské štáty zaväzujú pripojiť v odôvodnených prípadoch k svojim oznámeniam o transpozičných opatreniach jeden dokument alebo viacero dokumentov vysvetľujúcich vzťah medzi prvkami smernice a príslušnými časťami vnútroštátnych transpozičných nástrojov. Pokiaľ ide o túto smernicu, zákonodarca považuje poskytnutie takýchto dokumentov za opodstatnené.

(130)

Táto smernica rešpektuje základné práva a dodržiava práva, slobody a zásady uznané najmä chartou, a predovšetkým vlastnícke právo, právo na účinný prostriedok nápravy a spravodlivý proces a právo na obhajobu.

(131)

Keďže cieľ tejto smernice, a to harmonizácia pravidiel a postupov na riešenie krízových situácií inštitúcií, nie je možné dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodu účinkov zlyhania ktorejkoľvek inštitúcie v celej Únii ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku, táto smernica nepresahuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

(132)

Príslušné orgány a orgány pre riešenie krízových situácií by pri prijímaní rozhodnutí alebo opatrení podľa tejto smernice mali náležite zohľadniť vplyv svojich rozhodnutí a opatrení na finančnú stabilitu v iných členských štátoch a na hospodársku situáciu v iných členských štátoch a mali by zvážiť význam každej dcérskej spoločnosti alebo pobočky pre finančný sektor a ekonomiku členského štátu, v ktorom je takáto dcérska spoločnosť alebo pobočka usadená alebo umiestnená, a to aj v prípadoch, keď má dcérska spoločnosť alebo pobočka z hľadiska konsolidovanej skupiny menší význam.

(133)

Komisia preskúma všeobecné uplatňovanie tejto smernice a vzhľadom na opatrenia prijaté podľa akéhokoľvek aktu práva Únie ustanovujúceho mechanizmus riešenia krízových situácií, ktorý sa vzťahuje na viac ako jeden členský štát, predovšetkým posúdi vykonávanie právomocí orgánu EBA podľa tejto smernice vykonávať mediáciu medzi orgánom pre riešenie krízových situácií v členskom štáte, ktorý sa na tomto mechanizme zúčastňuje, a orgánom pre riešenie krízových situácií v členskom štáte, ktorý sa na ňom nezúčastňuje,

PRIJALI TÚTO SMERNICU:

HLAVA I

ROZSAH PÔSOBNOSTI, VYMEDZENIE POJMOV A ORGÁNY

Článok 1

Predmet úpravy a rozsah pôsobnosti

1.   V tejto smernici sa stanovujú pravidlá a postupy týkajúce sa ozdravenia a riešenia krízových situácií týchto subjektov:

a)

inštitúcií, ktoré sú usadené v Únii;

b)

finančných inštitúcií, ktoré sú usadené v Únii a sú dcérskymi spoločnosťami úverových inštitúcií alebo investičných spoločností alebo spoločností podľa písmena c) alebo d) a na ktoré sa vzťahuje dohľad materskej spoločnosti na konsolidovanom základe v súlade s článkami 6 až 17 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

c)

finančných holdingových spoločností, zmiešaných finančných holdingových spoločností a holdingových spoločností so zmiešanou činnosťou, ktoré sú usadené v Únii;

d)

materských finančných holdingových spoločností v členskom štáte, materských finančných holdingových spoločností v Únii, materských zmiešaných finančných holdingových spoločností v členskom štáte, materských zmiešaných finančných holdingových spoločností v Únii;

e)

pobočiek inštitúcií, ktoré sú usadené mimo územia Únie v súlade s osobitnými podmienkami stanovenými v tejto smernici.

Pri stanovovaní a uplatňovaní požiadaviek podľa tejto smernice a pri používaní rôznych nástrojov, ktoré majú k dispozícii v súvislosti so subjektom uvedeným v prvom pododseku, s výhradou špecifických ustanovení, orgány pre riešenie krízových situácií a príslušné orgány zohľadnia povahu jeho podnikania, jeho akcionársku štruktúru, jeho právnu formu, jeho rizikový profil, veľkosť, právny štatút, jeho vzájomné prepojenie s ďalšími inštitúciami alebo všeobecne s finančným systémom, rozsah a zložitosť jeho činností, jeho členstvo v systéme inštitucionálneho zabezpečenia (IPS), ktorý spĺňa požiadavky podľa článku 113 ods. 7 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 alebo iných kooperačných systémoch vzájomnej solidarity, ako je stanovené v článku 113 ods. 6 uvedeného nariadenia, a či vykonáva akékoľvek investičné služby alebo činnosti, ako je vymedzené v článku 4 ods. 1 bod 2 smernice 2014/65/EÚ.

2.   Členské štáty môžu prijať alebo si ponechať prísnejšie alebo dodatočné pravidlá v porovnaní s pravidlami stanovenými v tejto smernici a v delegovaných a vykonávacích aktoch prijatých na základe tejto smernice, a to pod podmienkou, že majú všeobecnú platnosť a nie sú v rozpore s touto smernicou a s delegovanými a vykonávacími aktmi prijatými na základe tejto smernice.

Článok 2

Vymedzenia pojmov

1.   Na účely tejto smernice sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov:

1.

„riešenie krízovej situácie“ je uplatnenie nástroja riešenia krízovej situácie alebo nástroja uvedeného v článku 37 ods. 9 s cieľom dosiahnuť jeden alebo viaceré ciele riešenia krízovej situácie uvedené v článku 31 ods. 2;

2.

„úverová inštitúcia“ je úverová inštitúcia podľa vymedzenia uvedeného v článku 4 ods. 1 bod 1 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 s výnimkou subjektov uvedených v článku 2 ods. 5 smernice 2013/36/EÚ;

3.

„investičná spoločnosť“ je investičná spoločnosť podľa vymedzenia v článku 4 ods. 1 bod 2 nariadenia (EÚ) č. 575/2013, na ktorú sa vzťahuje požiadavka na počiatočný kapitál stanovená v článku 28 ods. 2 smernice 2013/36/EÚ;

4.

„finančná inštitúcia“ je finančná inštitúcia podľa vymedzenia uvedeného v článku 4 ods. 1 bode 26 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

5.

„dcérska spoločnosť“ je dcérska spoločnosť podľa vymedzenia uvedeného v článku 4 ods. 1 bode 16 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

6.

„materská spoločnosť“ je materská spoločnosť podľa vymedzenia uvedeného v článku 4 ods. 1 bode 15 písm. a) nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

7.

„konsolidovaný základ“ znamená základ konsolidovanej situácie podľa vymedzenia uvedeného v článku 4 ods. 1 bode 47 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

8.

„systém inštitucionálneho zabezpečenia“ alebo „IPS“ je opatrenie spĺňajúce požiadavky stanovené v článku 113 ods. 7 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

9.

„finančná holdingová spoločnosť“ je finančná inštitúcia podľa vymedzenia uvedeného v článku 4 ods. 1 bode 20 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

10.

„zmiešaná finančná holdingová spoločnosť“ je zmiešaná finančná holdingová spoločnosť podľa vymedzenia uvedeného v článku 4 ods. 1 bode 21 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

11.

„holdingová spoločnosť so zmiešanou činnosťou“ je holdingová spoločnosť so zmiešanou činnosťou podľa vymedzenia uvedeného v článku 4 ods. 1 bode 22 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

12.

„materská finančná holdingová spoločnosť v členskom štáte“ je materská finančná holdingová spoločnosť v členskom štáte podľa vymedzenia uvedeného v článku 4 ods. 1 bode 30 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

13.

„materská finančná holdingová spoločnosť v Únii“ označuje materskú finančnú holdingovú spoločnosť EÚ podľa vymedzenia uvedeného v článku 4 ods. 1 bode 31 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

14.

„materská zmiešaná finančná holdingová spoločnosť v členskom štáte“ je materská zmiešaná finančná holdingová spoločnosť v členskom štáte podľa vymedzenia uvedeného v článku 4 ods. 1 bode 32 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

15.

„materská zmiešaná finančná holdingová spoločnosť v Únii“ je materská zmiešaná finančná holdingovú spoločnosť EÚ podľa vymedzenia uvedeného v článku 4 ods. 1 bode 33 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

16.

„ciele riešenia krízových situácií“ sú ciele riešenia krízových situácií uvedené v článku 31 ods. 2;

17.

„pobočka“ je pobočka podľa vymedzenia uvedeného v článku 4 ods. 1 bode 17 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

18.

„orgán pre riešenie krízových situácií“ je orgán poverený členským štátom v súlade s článkom 3;

19.

„nástroj riešenia krízovej situácie“ je nástroj riešenia krízovej situácie uvedený v článku 37 ods. 3;

20.

„právomoc riešiť krízovú situáciu“ je právomoc uvedená v článkoch 63 až 72;

21.

„príslušný orgán“ je príslušný orgán podľa vymedzenia uvedeného v článku 4 ods. 1 bod 40 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 vrátane Európskej centrálnej banky s ohľadom na osobitné úlohy, ktorými ju poverilo nariadenie Rady (EÚ) č. 1024/2013 (25);

22.

„príslušné ministerstvá“ sú ministerstvá financií alebo iné ministerstvá členských štátov, ktoré sú zodpovedné za hospodárske, finančné a rozpočtové rozhodnutia na vnútroštátnej úrovni podľa vnútroštátnych právomocí a ktoré boli určené v súlade s článkom 3 ods. 5;

23.

„inštitúcia“ je úverová inštitúcia alebo investičná spoločnosť;

24.

„riadiaci orgán“ je riadiaci orgán vymedzený v článku 3 ods. 1 bode 7 smernice 2013/36/EÚ;

25.

„vrcholový manažment“ je vrcholový manažment vymedzený v článku 3 ods. 1 bode 9 smernice 2013/36/EÚ;

26.

„skupina“ je materská spoločnosť a jej dcérske spoločnosti;

27.

„cezhraničná skupina“ je skupina, ktorej subjekty skupiny sú usadené vo viac ako jednom členskom štáte;

28.

„mimoriadna verejná finančná podpora“ je štátna pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ alebo akákoľvek iná verejná finančná podpora na nadnárodnej úrovni, ktorá – ak by sa poskytla na národnej úrovni – by bola štátnou pomocou, ktorá sa poskytuje s cieľom zachovať alebo obnoviť životaschopnosť, likviditu alebo platobnú schopnosť inštitúcie alebo subjektu podľa písmena b), c) alebo d) článku 1 ods. 1 alebo skupiny, ktorej súčasťou je táto inštitúcia alebo subjekt;

29.

„núdzová pomoc na zvýšenie likvidity“ je poskytnutie peňažných prostriedkov centrálnej banky centrálnou bankou alebo akákoľvek iná pomoc, ktorá môže viesť k zvýšeniu prostriedkov centrálnej banky, platobne schopnej inštitúcii alebo skupine platobne schopných inštitúcií, ktorá čelí dočasným problémom s likviditou, mimo rámec menovej politiky;

30.

„systémová kríza“ je narušenie finančného systému, ktoré môže mať závažné negatívne dôsledky pre vnútorný trh a reálnu ekonomiku; Všetky druhy finančných sprostredkovateľov, trhov a infraštruktúry môžu byť do určitej miery systémovo významné;

31.

„subjekt skupiny“ je právnická osoba, ktorá je súčasťou skupiny;

32.

„plán ozdravenia“ je plán ozdravenia vypracovaný a dodržiavaný inštitúciou v súlade s článkom 5;

33.

„plán ozdravenia na úrovni skupiny“ je plán ozdravenia na úrovni skupiny vypracovaný a dodržiavaný v súlade s článkom 7;

34.

„významná pobočka“ je pobočka, ktorá by sa považovala za významnú v hostiteľskom členskom štáte v súlade s článkom 51 ods. 1 smernice 2013/36/EÚ;

35.

„zásadné funkcie“ sú činnosti, služby alebo operácie, ktorých prerušenie by v jednom alebo vo viacerých členských štátoch pravdepodobne viedlo k narušeniu základných služieb reálneho hospodárstva alebo narušeniu finančnej stability v dôsledku veľkosti inštitúcie alebo skupiny alebo ich podielu na trhu, vonkajšej a vnútornej prepojenosti, zložitosti alebo cezhraničných činností, a to s osobitným zreteľom na nahraditeľnosť týchto činností, služieb alebo operácií;

36.

„hlavné oblasti obchodnej činnosti“ sú oblasti obchodnej činnosti a súvisiace služby, ktoré pre inštitúciu alebo skupinu, ktorej súčasťou je táto inštitúcia, predstavujú podstatné zdroje príjmov, zisku alebo hodnoty koncesie;

37.

„orgán vykonávajúci dohľad na konsolidovanom základe“ je orgán vykonávajúci dohľad na konsolidovanom základe vymedzený v článku 4 ods. 1 bode 41 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

38.

„vlastné zdroje“ sú vlastné zdroje vymedzené v článku 4 ods. 1 bode 118 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

39.

„podmienky pre riešenie krízovej situácie“ sú podmienky uvedené v článku 32 ods. 1;

40.

„opatrenie na riešenie krízovej situácie“ je rozhodnutie o tom, že sa začne riešiť krízová situácia inštitúcie alebo subjektu uvedeného v článku 1 ods. 1 písmene b), c) alebo d) podľa článku 32 alebo 33, uplatňovanie nástroja riešenia krízových situácií alebo vykonávanie jednej alebo viacerých právomocí riešiť krízovú situáciu;

41.

„plán riešenia krízovej situácie“ je plán riešenia krízovej situácie, ktorý sa pre inštitúciu vypracoval v súlade s článkom 10;

42.

„riešenie krízovej situácie na úrovni skupiny“ je ktorékoľvek z týchto opatrení:

a)

prijatie opatrenia na riešenie krízovej situácie na úrovni materskej spoločnosti alebo inštitúcie, ktorá podlieha dohľadu na konsolidovanom základe, alebo

b)

koordinácia uplatňovania nástrojov riešenia krízových situácií a výkonu právomocí riešiť krízové situácie orgánmi pre riešenie krízových situácií vo vzťahu k subjektom skupiny, ktoré spĺňajú podmienky pre riešenie krízovej situácie;

43.

„plán riešenia krízovej situácie na úrovni skupiny“ je plán riešenia krízovej situácie na úrovni skupiny vypracovaný v súlade s článkami 12 a 13;

44.

„orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny“ je orgán pre riešenie krízových situácií v členskom štáte, v ktorom sa nachádza orgán vykonávajúci dohľad na konsolidovanom základe;

45.

„program riešenia krízovej situácie na úrovni skupiny“ je plán vypracovaný na účely riešenia krízovej situácie na úrovni skupiny v súlade s článkom 91;

46.

„kolégium pre riešenie krízových situácií“ označuje kolégium zriadené v súlade s článkom 88 na vykonávanie úloh uvedených v článku 88 ods. 1;

47.

„bežné konkurzné konanie“ je kolektívne konkurzné konanie, ktorého súčasťou je čiastočné alebo úplné zbavenie sa majetku dlžníka a vymenovanie likvidátora alebo správcu, bežne použiteľné na inštitúcie podľa vnútroštátneho práva, či už konkrétne v prípade inštitúcií, alebo všeobecne v prípade akejkoľvek fyzickej alebo právnickej osoby;

48.

„dlhové nástroje“ uvedené v článku 63 ods. 1 písm. g) a j) sú dlhopisy a iné formy prevoditeľného dlhu, nástroje, ktorými sa vytvára alebo uznáva dlh, a nástroje, ktorými sa poskytujú práva nadobudnúť dlhové nástroje;

49.

„materská inštitúcia v členskom štáte“ je materská inštitúcia v členskom štáte vymedzená v článku 4 ods. 1 bode 28 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

50.

„materská inštitúcia v Únii“ je materská inštitúcia v EÚ podľa vymedzenia uvedeného v článku 4 ods. 1 bode 29 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

51.

„požiadavky na vlastné zdroje“ sú požiadavky na vlastné zdroje stanovené v článkoch 92 až 98 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

52.

„kolégium dohľadu“ je kolégium orgánov vykonávajúcich dohľad zriadené podľa článku 116 smernice 2013/36/EÚ;

53.

„rámec Únie pre štátnu pomoc“ je rámec ustanovený článkami 107, 108 a 109 ZFEÚ a nariadeniami a všetkými aktmi Únie vrátane usmernení, oznámení a upozornení, uskutočnenými alebo prijatými podľa článku 108 ods. 4 alebo článku 109 ZFEÚ;

54.

„likvidácia“ je speňaženie aktív inštitúcie alebo subjektu uvedeného v článku 1 ods. 1 písmene b), c) alebo d);

55.

„nástroj oddelenia aktív“ je mechanizmus na vykonanie prevodu aktív, práv alebo pasív inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, na subjekt pre správu aktív orgánom pre riešenie krízových situácií v súlade s článkom 42;

56.

„subjekt pre správu aktív“ je právnická osoba, ktorá spĺňa požiadavky stanovené v článku 42 ods. 2;

57.

„nástroj záchrany pomocou vnútorných zdrojov“ je mechanizmus výkonu právomoci orgánu pre riešenie krízových situácií v súlade s článkom 43 na odpísanie dlhu konverziu dlhu vo vzťahu k pasívam inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši;

58.

„nástroj odpredaja obchodnej činnosti“ je mechanizmus na vykonanie prevodu akcií alebo iných nástrojov vlastníctva vydaných inštitúciou, ktorej krízová situácia sa rieši, alebo aktív, práv alebo pasív inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, na kupujúceho, ktorý nie je preklenovacou inštitúciou, orgánom pre riešenie krízových situácií v súlade s článkom 38;

59.

„preklenovacia inštitúcia“ je právnickú osoba, ktorá spĺňa všetky požiadavky stanovené v článku 40 ods. 2;

60.

„nástroj preklenovacej inštitúcie“ je mechanizmus prevodu akcií alebo iných nástrojov vlastníctva vydaných inštitúciou, ktorej krízová situácia sa rieši, alebo aktív, práv alebo pasív inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, na preklenovaciu inštitúciu v súlade s článkom 40;

61.

„nástroje vlastníctva“ sú akcie, iné nástroje, ktorými sa zveruje vlastníctvo, nástroje, ktoré sa môžu konvertovať na akcie alebo nástroje vlastníctva, alebo ktoré poskytujú právo na nadobudnutie akcií alebo iných nástrojov vlastníctva, a nástroje predstavujúce podiely na akciách alebo iných nástrojoch vlastníctva;

62.

„akcionári“ sú akcionári alebo držitelia iných nástrojov vlastníctva;

63.

„právomoci vykonať prevod“ sú právomoci bližšie určené v písmene c) alebo d) článku 63 ods. 1 previesť akcie, iné nástroje vlastníctva, dlhové nástroje, aktíva, práva alebo pasíva, alebo akúkoľvek ich kombináciu z inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, na príjemcu;

64.

„centrálna protistrana“ je centrálna protistrana podľa vymedzenia uvedeného v článku 2 bode 1 nariadenia (EÚ) č. 648/2012;

65.

„deriváty“ sú deriváty podľa vymedzenia uvedeného v článku 2 ods. 5 nariadenia (EÚ) č. 648/2012;

66.

„právomoc odpísať dlh a právomoc vykonať konverziu“ sú právomoci uvedené v článku 59 ods. 2 a v článku 63 ods. 1 písm. e) až i).

67.

„zabezpečené pasívum“ označuje pasívum, v ktorom je nárok veriteľa na platbu alebo inú formu plnenia zabezpečený záložným bremenom, záväzkom alebo zálohou, alebo dohodami o kolateráli vrátane pasív vznikajúcich z repo transakcií a inými dohodami o kolateráli s prevodom vlastníckeho práva;

68.

„nástroje vlastného kapitálu Tier 1“ sú kapitálové nástroje, ktoré spĺňajú podmienky stanovené v článku 28 ods. 1 až 4, článku 29 ods. 1 až 5 alebo článku 31 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

69.

„nástroje dodatočného kapitálu Tier 1“ sú kapitálové nástroje, ktoré spĺňajú podmienky stanovené v článku 52 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

70.

„súhrnná suma“ je súhrnná suma, o ktorú sa podľa posúdenia orgánu pre riešenie krízových situácií musia odpísať alebo konvertovať oprávnené záväzky v súlade s článkom 46 ods. 1;

71.

„oprávnené záväzky“ sú záväzky a kapitálové nástroje, ktoré nie sú kvalifikované ako nástroje vlastného kapitálu Tier1, nástroje dodatočného kapitálu Tier 1 alebo Tier 2 inštitúcie alebo subjektu uvedeného v článku 1 ods. 1 písmene b), c) alebo d), ktoré nie sú vylúčené z rozsahu pôsobnosti nástroja záchrany pomocou vnútorných zdrojov na základe článku 44 ods. 2;

72.

„systém ochrany vkladov“ je systém ochrany vkladov zavedený a oficiálne uznaný členským štátom podľa článku 4 smernice 2014/49/EÚ;

73.

„nástroje kapitálu Tier 2“ sú kapitálové nástroje alebo podriadené úvery, ktoré spĺňajú podmienky stanovené v článku 63 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

74.

„relevantné kapitálové nástroje“ sú na účely hlavy IV kapitoly IV oddielu 5 a hlavy IV kapitoly V nástroje dodatočného kapitálu Tier 1 a nástroje kapitálu Tier 2;

75.

„konverzný koeficient“ je faktor, ktorým sa určuje počet akcií alebo iných nástrojov vlastníctva, na ktoré bude pasívum konkrétnej triedy konvertované, a to buď s odkazom na jediný nástroj predmetnej triedy alebo na špecifikovanú jednotku hodnoty pohľadávky;

76.

„dotknutý veriteľ“ je veriteľ, ktorého nárok sa vzťahuje na pasíva, ktoré sú na základe výkonu právomoci odpísať dlh alebo vykonať konverziu na základe použitia nástroja záchrany pomocou vnútorných zdrojov znížené alebo konvertované na akcie alebo iné nástroje vlastníctva;

77.

„dotknutý držiteľ“ je držiteľ nástrojov vlastníctva, ktorého nástrojov vlastníctva sa rušia prostredníctvom právomoci uvedenej v článku 63 ods. 1 písm. h);

78.

„náležitý orgán“ je orgán členského štátu určený v súlade s článkom 61, ktorý je zodpovedný podľa vnútroštátneho práva tohto štátu za konštatovania uvedené v článku 59 ods. 3;

79.

„príslušná materská inštitúcia“ je materská inštitúcia v členskom štáte, materská inštitúcia v Únii, finančná holdingová spoločnosť, zmiešaná finančná holdingová spoločnosť, holdingová spoločnosť so zmiešanou činnosťou, materská finančná holdingová spoločnosť v členskom štáte, materská finančná holdingová spoločnosť v Únii, materská zmiešaná finančná holdingová spoločnosť v členskom štáte alebo materská zmiešaná finančná holdingová spoločnosť v Únii, vzhľadom na ktorú sa uplatňuje nástroj záchrany pomocou vnútorných zdrojov;

80.

„príjemca“ je subjekt, na ktorý sa prevádzajú akcie, iné nástroje vlastníctva, dlhové nástroje, aktíva, práva alebo pasíva, alebo akékoľvek ich kombinácie z inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši;

81.

„pracovný deň“ je deň iný než sobota, nedeľa alebo deň, ktorý je v príslušnom členskom štáte štátnym sviatkom;

82.

„právo ukončiť zmluvu“ je právo ukončiť zmluvu, právo na urýchlenie, konečné zúčtovanie, vzájomné započítanie, vyrovnanie alebo získanie povinností ako získať čistý zisk so záväzkov alebo akékoľvek podobné ustanovenie, ktorým sa povinnosť zmluvnej strany pozastavuje, upravuje alebo anuluje, alebo tiež ustanovenie, ktorým sa zabraňuje vzniku zmluvnej povinnosti, ktorá by inak vznikla;

83.

„inštitúcia, ktorej krízová situácia sa rieši“ je inštitúcia, finančná inštitúcia, finančná holdingová spoločnosť, zmiešaná finančná holdingová spoločnosť, holdingová spoločnosť so zmiešanou činnosťou, materská finančná holdingová spoločnosť v členskom štáte, materská finančná holdingová spoločnosť v Únii, materská zmiešaná finančná holdingová spoločnosť v členskom štáte alebo materská zmiešaná finančná holdingová spoločnosť v Únii, vzhľadom na ktorú sa prijíma opatrenie na riešenie krízovej situácie;

84.

„dcérska spoločnosť z Únie“ je inštitúcia, ktorá je usadená v členskom štáte a ktorá je dcérskou spoločnosťou inštitúcie alebo materskej spoločnosti z tretej krajiny;

85.

„materská spoločnosť v Únii“ je materská inštitúcia v Únii, materská finančná holdingová spoločnosť v Únii alebo materská zmiešaná finančná holdingová spoločnosť v Únii;

86.

„inštitúcia z tretej krajiny“ je subjekt, ktorého hlavné sídlo je zriadené v tretej krajine a na ktorého by sa vzťahovalo vymedzenie pojmu inštitúcia, ak by bol usadený v Únii;

87.

„materská spoločnosť z tretej krajiny“ je materská spoločnosť, materská finančná holdingová spoločnosť alebo materská zmiešaná finančná holdingová spoločnosť, usadená v tretej krajine;

88.

„konania tretej krajiny zamerané na riešenie krízovej situácie“ sú opatrenia podľa práva tretej krajiny s cieľom zvládnuť zlyhanie inštitúcie z tretej krajiny alebo materskej spoločnosti z tretej krajiny, ktoré sú v zmysle cieľov a predpokladaných výsledkov porovnateľné s opatreniami na riešenie krízovej situácie podľa tejto smernice;

89.

„pobočka Únie“ je pobočka inštitúcie z tretej krajiny, nachádzajúca sa v členskom štáte;

90.

„relevantný orgán tretej krajiny“ je orgán tretej krajiny zodpovedný za vykonávanie funkcií porovnateľných s funkciami orgánov pre riešenie krízových situácií alebo príslušných orgánov podľa tejto smernice;

91.

„mechanizmus financovania na úrovni skupiny“ je mechanizmus alebo mechanizmy financovania (členského štátu) orgánu pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny;

92.

„transakcia back-to-back“ (back-to-back transaction) je transakcia medzi dvoma subjektmi skupiny vykonávaná na účely prevodu celého alebo čiastočného rizika pochádzajúceho z inej transakcie medzi jedným z týchto subjektov skupiny a treťou stranou;

93.

„záruka v rámci skupiny“ je zmluva, ktorou jeden subjekt skupiny ručí za záväzky iného subjektu skupiny voči tretej strane;

94.

„kryté vklady“ sú kryté vklady v zmysle vymedzenia v článku 2 ods. 1 bod 5 smernice 2014/49/EÚ;

95.

„oprávnené vklady“ sú oprávnené vklady vymedzené podľa článku 2 ods. 1 bod 4 smernice 2014/49/EÚ;

96.

„kryté dlhopisy“ sú nástroj uvedený v článku 52 ods. 4 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/65/ES (26);

97.

„dohoda o finančnej záruke (kolateráli) s prevodom vlastníckeho práva“ je dohoda o finančnej záruke (kolateráli) s prevodom vlastníckeho práva vymedzená v článku 2 ods. 1 písm. b) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/47/ES (27);

98.

„dohoda o čistom zúčtovaní“ je dohoda, na základe ktorej je možné niekoľko pohľadávok alebo záväzkov konvertovať na jednu čistú pohľadávku, vrátane mechanizmov konečného zúčtovania, v rámci ktorých sú v prípade vymáhacej udalosti (akokoľvek a kdekoľvek vymedzenej) záväzky zmluvných strán urýchlené tak, že sa stanú okamžite splatnými alebo sú ukončené, pričom v oboch prípadoch sú konvertované na jednu čistú pohľadávku vrátane „ustanovení o konečnom zúčtovaní“ vymedzených v článku 2 ods. 1 písm. n) bode i) smernice 2002/47/ES a nettingu vymedzeného v článku 2 písm. k) smernice 98/26/ES alebo sú ňou nahradené;

99.

„dohoda o vzájomnom započítaní“ je dohoda, na základe ktorej je možné navzájom si započítať dve alebo viaceré pohľadávky alebo záväzky splatné medzi inštitúciou, ktorej krízová situácia sa rieši a protistranou;

100.

„finančné zmluvy“ sú tieto zmluvy a dohody:

a)

zmluvy o cenných papieroch vrátane:

i)

zmlúv o kúpe, predaji alebo požičaní cenného papiera, skupiny alebo indexu cenných papierov;

ii)

opcií na cenný papier alebo skupinu alebo index cenných papierov;

iii)

repo transakcií alebo obrátených repo transakcií na akýkoľvek takýto cenný papier, skupinu alebo index;

b)

zmluvy o komoditách vrátane:

i)

zmlúv o kúpe, predaji alebo požičaní komodity alebo skupiny či indexu komodít s budúcim plnením;

ii)

opcií na komoditu alebo skupinu či index komodít;

iii)

repo transakcií alebo obrátených repo transakcií na akýkoľvek takýto cenný papier, skupinu alebo index;

c)

futurity a forwardy vrátane zmlúv (s výnimkou zmlúv o komoditách) o kúpe, predaji alebo prevode komodity alebo majetku akéhokoľvek iného druhu, služby, práva alebo podielu za bližšie určenú cenu k budúcemu dátumu;

d)

swapové dohody vrátane:

i)

swapov a opcií týkajúcich sa úrokových sadzieb; spotových alebo iných dohôd o devízových transakciách; menových dohôd; kapitálového indexu alebo kapitálu; dlhového indexu alebo dlhu; komoditných indexov alebo komodít; počasia; emisií alebo inflácie;

ii)

swapov celkového výnosu, swapov úverového rozpätia alebo úverových swapov;

iii)

akýchkoľvek dohôd alebo transakcií, ktoré sú podobné dohode uvedenej v bodoch i) alebo ii), ktoré sú predmetom opakovaného obchodovania na trhoch so swapmi alebo derivátmi;

e)

dohody o požičiavaní medzi bankami, ak splatnosť takejto pôžičky nepresahuje tri mesiace;

f)

rámcové dohody pre ktorúkoľvek zmluvu alebo dohodu uvedenú v písmenách a) až e).

101.

„opatrenie na predchádzanie kríze“ je výkon právomocí s cieľom priamo odstrániť nedostatky alebo prekážky v súvislosti s ozdraviteľnosťou v zmysle článku 6 ods. 6, výkon právomocí s cieľom riešiť alebo odstrániť prekážky brániace riešiteľnosti krízovej situácie v zmysle článkov 17 alebo 18, uplatnenie akéhokoľvek opatrenia včasnej intervencie v zmysle článku 27, vymenovanie dočasného správcu podľa článku 29 alebo výkon právomoci odpísať alebo konvertovať dlh podľa článku 59;

102.

„opatrenie krízového riadenia“ je opatrenie na riešenie krízovej situácie alebo vymenovanie osobitného správcu podľa článku 35 alebo osoby podľa článku 51 ods. 2 alebo článku 72 ods. 1;

103.

„ozdravná kapacita“ je schopnosť inštitúcie obnoviť svoju finančnú pozíciu po výraznom zhoršení;

104.

„vkladateľ“ je vkladateľ vymedzený podľa článku 2 ods. 1 bod 6 smernice 2014/49/EÚ;

105.

„investor“ je investor v zmysle článku 1 bod 4 smernice Európskeho parlamentu a Rady 97/9/ES (28);

106.

„určený vnútroštátny orgán makroprudenciálneho dohľadu“ je orgán poverený vykonávaním makroprudenciálnej politiky uvedenej v odporúčaní B1 odporúčania Európskeho výboru pre systémové riziká z 22. decembra 2011 o makroprudenciálnych právomociach vnútroštátnych orgánov (ESRB/2011/3);

107.

„mikropodniky, malé a stredné podniky“ sú mikropodniky, malé a stredné podniky vymedzené s ohľadom na kritérium ročného obratu uvedené v článku 2 ods. 1 prílohy k odporúčaniu Komisie 2003/361/ES (29);

108.

„regulovaný trh“ je regulovaný trh definovaný v článku 4 ods. 1 bod 21 smernice 2014/65/EÚ.

2.   Komisia je oprávnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 115, aby sa stanovili kritériá na určenie činností, služieb a operácií uvedených v prvom pododseku v bode 35, pokiaľ ide o vymedzenie pojmu „zásadné funkcie“, a kritériá na určenie oblastí obchodnej činnosti a súvisiacich služieb uvedených v prvom pododseku v bode 36, pokiaľ ide o vymedzenie pojmu „hlavné oblasti obchodnej činnosti“.

Článok 3

Určenie orgánov zodpovedných za riešenie krízových situácií

1.   Každý členský štát určí jeden alebo výnimočne viacero orgánov pre riešenie krízových situácií, ktoré sú splnomocnené uplatňovať nástroj riešenia krízových situácií a vykonávať právomoci riešiť krízové situácie.

2.   Orgán pre riešenie krízových situácií je orgán verejnej správy poverený právomocami verejnej správy alebo sú orgány verejnej správy poverené právomocami verejnej správy.

3.   Orgánmi pre riešenie krízových situácií môžu byť centrálne banky, príslušné ministerstvá alebo iné orgány verejnej správy alebo orgány poverené právomocami verejnej správy. Členské štáty môžu výnimočne stanoviť, že orgánom pre riešenie krízových situácií sú príslušné orgány dohľadu na účely nariadenia (EÚ) č. 575/2013 a smernice 2013/36/EÚ. Zavedú sa náležité štrukturálne mechanizmy potrebné na zabezpečenie prevádzkovej nezávislosti a zabránenie konfliktom záujmov medzi funkciami dohľadu podľa nariadenia (EÚ) č. 575/2013 a smernice 2013/36/EÚ alebo inými funkciami príslušného orgánu a funkciami orgánu pre riešenie krízových situácií podľa tejto smernice, a to bez toho, aby bola dotknutá výmena informácií a požiadavky v oblasti spolupráce podľa odseku 4. Členské štáty najmä zabezpečia, aby v rámci príslušných orgánov, národných centrálnych bánk, príslušných ministerstiev alebo iných orgánov existovala prevádzková nezávislosť, pokiaľ ide o funkciu riešenia krízových situácií a funkcie dohľadu alebo iné funkcie príslušného orgánu.

Pracovníci vykonávajúci funkcie orgánu pre riešenie krízových situácií podľa tejto smernice sú štrukturálne oddelení od pracovníkov vykonávajúcich úlohy podľa nariadenia (EÚ) č. 575/2013 a smernice 2013/36/EÚ, respektíve vo vzťahu k iným funkciám príslušného orgánu, a sú súčasťou inej hierarchickej štruktúry.

Na účely tohto odseku členské štáty alebo orgán pre riešenie krízových situácií prijme a zverejní všetky nevyhnutné príslušné vnútorné pravidlá vrátane pravidiel týkajúcich sa služobného tajomstva a výmeny informácií medzi rozličnými funkčnými oblasťami.

4.   Členské štáty vyžadujú, aby orgány vykonávajúce funkcie dohľadu a riešenia krízových situácií a osoby vykonávajúce tieto funkcie v ich mene úzko spolupracovali na príprave, plánovaní a uplatňovaní rozhodnutí o riešení krízových situácií, a to v prípade, keď orgán pre riešenie krízových situácií nie je zároveň aj príslušným orgánom, ako aj vtedy, ak tieto funkcie vykonáva ten istý subjekt.

5.   Každý členský štát určí jedno ministerstvo, ktoré bude zodpovedať za výkon funkcií príslušného ministerstva v zmysle tejto smernice.

6.   Keď orgánom pre riešenie krízových situácií nie je príslušné ministerstvo, oznamuje tento orgán príslušnému ministerstvu rozhodnutia podľa tejto smernice a pokiaľ nie je vo vnútroštátnych právnych predpisoch stanovené inak, potrebuje súhlas ministerstva pred vykonaním rozhodnutí, ktoré majú priamy fiškálny dosah alebo systémové dôsledky.

7.   Rozhodnutia prijaté príslušnými orgánmi, orgánmi pre riešenie krízových situácií a EBA v súlade s touto smernicou zohľadňujú potenciálne dôsledky rozhodnutia vo všetkých členských štátoch, v ktorých inštitúcia alebo skupina pôsobí, a minimalizujú negatívny vplyv na finančnú stabilitu a negatívne hospodárske a sociálne dôsledky v týchto členských štátoch. Na rozhodnutia EBA sa vzťahuje článok 38 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

8.   Členské štáty zabezpečia, aby každý orgán pre riešenie krízových situácií mal odbornosť, zdroje a operačnú kapacitu na uplatňovanie opatrení na riešenie krízových situácií a aby dokázal vykonávať svoje právomoci s rýchlosťou a pružnosťou, ktoré sú potrebné na dosiahnutie cieľov riešenia krízových situácií.

9.   EBA zabezpečuje v spolupráci s príslušnými orgánmi a orgánmi pre riešenie krízových situácií požadovanú odbornosť, zdroje a prevádzkovú kapacitu a sleduje uplatňovanie odseku 8 aj prostredníctvom pravidelného partnerského hodnotenia.

10.   Keď v súlade s odsekom 1a určí členský štát na uplatňovanie nástrojov riešenia krízových situácií a výkon právomocí riešiť krízové situácie viac než jeden orgán, poskytne EBA a Komisii riadne zdôvodnené oznámenie s vysvetlením svojho konania a zreteľne medzi tieto orgány rozdelí funkcie a úlohy, zabezpečí primeranú koordináciu medzi nimi a určí jeden orgán ako kontaktný orgán na účely spolupráce a koordinácie s relevantnými orgánmi ostatných členských štátov.

11.   Členské štáty informujú EBA o vnútroštátnom orgáne alebo orgánoch určených ako orgány pre riešenie krízových situácií a kontaktný orgán a v prípade potreby oznámia aj ich špecifické funkcie a zodpovednosti. EBA uverejní zoznam týchto orgánov pre riešenie krízových situácií a kontaktných orgánov.

12.   Bez toho, aby bol dotknutý článok 85, členské štáty môžu obmedziť zodpovednosť orgánu pre riešenie krízových situácií, príslušného orgánu a ich príslušných zamestnancov v súlade s vnútroštátnym právom za úkony a opomenutia počas vykonávania ich funkcií podľa tejto smernice.

HLAVA II

PRÍPRAVA

KAPITOLA I

Plánovanie ozdravenia a riešenia krízových situácií

Oddiel 1

Všeobecné ustanovenia

Článok 4

Zjednodušené povinnosti pre určité inštitúcie

1.   Vzhľadom na vplyv, ktorý by mohlo mať zlyhanie inštitúcie vzhľadom na charakter jej obchodnej činnosti, jej akcionársku štruktúru, jej právnu formu, jej rizikový profil, veľkosť a právny štatút, jej vzájomné prepojenie s ostatnými inštitúciami alebo všeobecne s finančným systémom, rozsah a zložitosť jej činností, jej členstvo v systéme inštitucionálneho zabezpečenia (IPS) alebo iných kooperačných systémoch vzájomnej solidarity, ako je uvedené v článku 113 ods. 7 nariadenia (EÚ) č. 575/2013, a vykonávanie akýchkoľvek investičných služieb alebo činností, ako je vymedzené v článku 4 ods. 1 bode 2 smernice 2014/65/EÚ, a so zreteľom na to, či je pravdepodobné, že jej zlyhanie a následná likvidácia v bežnom konkurznom konaní by mohli mať významný negatívny vplyv na finančné trhy, ostatné inštitúcie, podmienky financovania alebo všeobecne na ekonomiku, členské štáty zabezpečia, aby príslušné orgány a orgány pre riešenie krízových situácií určili:

a)

obsah a podrobnosti plánov ozdravenia a riešenia krízových situácií podľa článkov 5 až 12;

b)

lehotu, v ktorej sa vypracujú prvé plány ozdravenia a riešenia krízových situácií, a časový interval aktualizácie plánov ozdravenia a riešenia krízových situácií, ktorý môže byť kratší, ako časový interval uvedený v článku 5 ods. 2, článku 7 ods. 5, článku 10 ods. 6 a článku 13 ods. 3;

c)

obsah a podrobnosti informácií, ktoré sa vyžadujú od inštitúcií podľa článku 5 ods. 5, článku 11 ods. 1 a článku 12 ods. 2 a podľa časti A a časti B prílohy;

d)

úroveň podrobnosti na účely posúdenia riešiteľnosti podľa článku 15 a 16 a oddielu C prílohy.

2.   Príslušné orgány a v relevantných prípadoch orgány pre riešenie krízových situácií vykonajú posúdenie uvedené v odseku 1 v prípade potreby po konzultácii s vnútroštátnym orgánom pre makroprudenciálny dohľad.

3.   Členské štáty zabezpečia, aby v prípadoch, keď sa uplatnia zjednodušené požiadavky, príslušné orgány, a v relevantných prípadoch orgány pre riešenie krízových situácií, mohli kedykoľvek v plnej miere uplatniť požiadavky v nezjednodušenej podobe.

4.   Členské štáty zabezpečia, aby uplatnenie zjednodušených požiadaviek samo osebe nemalo vplyv na právomoci príslušného orgánu, a v relevantnom prípade orgánu pre riešenie krízových situácií, prijať opatrenie na predchádzanie kríze alebo opatrenie krízového riadenia.

5.   EBA v súlade s článkom 16 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010 vydá do 3. júla 2015 usmernenia s cieľom stanoviť kritériá uvedené v odseku 1, ktoré sú určené na posúdenie vplyvu zlyhania inštitúcie na finančné trhy, ostatné inštitúcie a podmienky financovania v súlade s odsekom 1.

6.   EBA vypracuje návrh regulačných technických predpisov s cieľom stanoviť kritériá uvedené v odseku 5 na posúdenie vplyvu zlyhania inštitúcie na finančné trhy, ostatné inštitúcie a podmienky financovania v súlade s týmto odsekom a v prípade potreby pritom zohľadní skúsenosti získané pri uplatňovaní usmernení uvedených v odseku 2.

EBA predloží tento návrh regulačných technických predpisov Komisii do 3. júla 2017.

Komisii sa udeľuje právomoc prijať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

7.   Príslušné orgány a orgány pre riešenie krízových situácií oznámia EBA spôsob, akým uplatnili odseky 1, 8, 9 a 10 na inštitúcie, ktoré patria do ich jurisdikcie. EBA predloží Európskemu parlamentu, Rade a Komisii do 31. decembra 2017 správu o vykonávaní odsekov 1, 8, 9 a 10. V tejto správe sa predovšetkým uvedú všetky rozdiely týkajúce sa vykonávania odsekov 1, 8, 9 a 10 na vnútroštátnej úrovni.

8.   S výhradou odsekov 9 a 10 členské štáty zabezpečia, aby príslušné orgány, a v prípade, že je to relevantné, orgány pre riešenie krízových situácií, mohli oslobodiť od uplatňovania:

a)

požiadaviek uvedených v oddieloch 2 a 3 tejto kapitoly inštitúcie pridružené k ústrednému orgánu a úplne alebo čiastočne oslobodené od prudenciálnych požiadaviek vo vnútroštátnom práve v súlade s článkom 10 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

b)

požiadaviek uvedených v oddiele 2 inštitúcie, ktoré sú členmi systému inštitucionálneho zabezpečenia.

9.   Ak sa poskytne takéto oslobodenie podľa odseku 8, členské štáty:

a)

uplatnia požiadavky oddielov 2 a 3 tejto kapitoly na konsolidovanom základe vo vzťahu k ústrednému orgánu a k inštitúciám, ktoré sú k nemu pridružené v zmysle článku 10 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

b)

požiadajú systém inštitucionálneho zabezpečenia, aby v spolupráci s každým z jeho členov, ktorý bol oslobodený od týchto požiadaviek, splnil požiadavky uvedené v oddiele 2.

Na tento účel zahŕňa každý odkaz na skupinu v oddieloch 2 a 3 tejto kapitoly aj ústredný orgán a inštitúcie, ktoré sú k nemu pridružené v zmysle článku 10 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 a ich dcérske spoločnosti, a každý odkaz na materskú spoločnosť alebo inštitúcie podliehajúce dohľadu na konsolidovanom základe podľa článku 111 smernice 2013/36/EÚ zahŕňa aj ústredný orgán.

10.   Inštitúcie podliehajúce priamemu dohľadu Európskej centrálnej banky v súlade s článkom 6 ods. 4 nariadenia (EÚ) č. 1024/2013 alebo tie, ktoré tvoria významný podiel vo finančnom systéme niektorého členského štátu, vypracujú vlastné plány ozdravenia v súlade s oddielom 2 tejto kapitoly a vzťahujú sa na ne individuálne plány riešenia krízových situácií v súlade s oddielom 3.

Na účely tohto odseku sa predpokladá, že operácie inštitúcie predstavujú značný podiel finančného systému tohto členského štátu, ak je splnená ktorákoľvek z týchto podmienok:

a)

celková hodnota jej aktív je vyššia ako 30 000 000 000 EUR alebo

b)

pomer jej celkových aktív k HDP členského štátu, v ktorom je usadená, je vyšší ako 20 %, s výnimkou prípadu, keď celková hodnota jej aktív je nižšia ako 5 000 000 000 EUR.

11.   EBA vypracuje návrh vykonávacích technických predpisov, v ktorých stanoví jednotné formáty, vzory a vymedzenia na identifikáciu a predkladanie informácií zo strany príslušných orgánov a orgánov pre riešenie krízových situácií EBA na účely odseku 7 s výhradou, pokiaľ ide o zásadu proporcionality.

EBA predloží tento návrh vykonávacích technických predpisov Komisii do 3. júla 2015.

Komisii sa udeľuje právomoc prijať vykonávacie technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

Oddiel 2

Plánovanie ozdravenia

Článok 5

Plány ozdravenia

1.   Členské štáty zabezpečia, aby každá inštitúcia, ktorá nie je súčasťou skupiny podliehajúcej dohľadu na konsolidovanom základe podľa článkov 111 a 112 smernice 2013/36/EÚ, vypracovala a dodržiavala plán ozdravenia obsahujúci opatrenia, ktoré má prijať inštitúcia s cieľom obnoviť svoju finančnú pozíciu potom, čo došlo k jej výraznému zhoršeniu. Plány ozdravenia sa považujú za mechanizmus riadenia a správy v zmysle článku 74 smernice 2013/36/EÚ.

2.   Príslušné orgány zabezpečia, aby inštitúcie aktualizovali svoje plány ozdravenia aspoň raz ročne alebo po zmene právnej alebo organizačnej štruktúry inštitúcie, jej obchodnej činnosti alebo jej finančnej situácie, ktorá by mohla mať významný vplyv na plán ozdravenia alebo ktorá by si mohla vyžiadať jeho zmenu. Príslušné orgány môžu od inštitúcií požadovať, aby svoje plány ozdravenia aktualizovali častejšie.

3.   V plánoch ozdravenia sa nepočíta s možnosťou prístupu k mimoriadnej verejnej finančnej podpore ani so získaním takejto podpory.

4.   V príslušných prípadoch zahŕňajú plány ozdravenia analýzu toho, ako a kedy môže inštitúcia na základe podmienok vypracovaných v pláne požiadať o použitie facilít centrálnej banky, a určuje tie aktíva, ktoré by sa mohli považovať za kolaterál.

5.   Bez toho, aby bol dotknutý článok 4, členské štáty zabezpečia, aby v plánoch ozdravenia boli zahrnuté informácie uvedené v oddiele A prílohy. Členské štáty môžu požadovať, aby boli v plánoch ozdravenia zahrnuté aj ďalšie informácie.

V plánoch ozdravenia sú zahrnuté aj prípadné opatrenia, ktoré by mohla prijať inštitúcia v prípade, ak sú splnené podmienky pre včasnú intervenciu podľa článku 27.

6.   Členské štáty vyžadujú, aby sa do plánov ozdravenia zahrnuli primerané podmienky a postupy na zabezpečenie včasného vykonania ozdravných opatrení, ako aj široké spektrum možností ozdravenia. Členské štáty vyžadujú, aby sa v plánoch ozdravenia počítalo s celou škálou scenárov závažných situácií makroekonomického a finančného stresu, ktoré sú relevantné pre osobitné podmienky inštitúcie, a to vrátane udalostí zasahujúcich celý systém, stresovej situácie jednotlivých právnických osôb a stresovej situácie skupín.

7.   Do 3. júla 2015 EBA vydá v úzkej spolupráci s Európskym výborom pre systémové riziká usmernenia v súlade s článkom 16 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010, v ktorých presnejšie stanoví spektrum scenárov, ktoré sú určené na účely odseku 6 tohto článku.

8.   Členské štáty môžu stanoviť, aby mali príslušné orgány právomoc od inštitúcie požadovať, aby viedla podrobné záznamy o finančných zmluvách, ktorých je daná inštitúcia zmluvnou stranou.

9.   Riadiaci orgán inštitúcie uvedenej v odseku 1 posúdi a schváli plán ozdravenia predtým, ako ho predloží príslušnému orgánu.

10.   EBA vypracuje návrh regulačných technických predpisov, v ktorých, bez toho aby bol dotknutý článok 4, presnejšie stanoví informácie, ktoré majú byť uvedené v pláne ozdravenia podľa odseku 5 tohto článku.

EBA predloží tento návrh regulačných technických predpisov Komisii do 3. júla 2015.

Komisii sa udeľuje právomoc prijímať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

Článok 6

Posúdenie plánov ozdravenia

1.   Členské štáty od inštitúcií, ktoré sú povinné vypracovať plány ozdravenia podľa článku 5 ods. 1 a článku 7 ods. 1, požadujú, aby tieto plány ozdravenia predložili príslušnému orgánu na preskúmanie. Členské štáty od inštitúcii požadujú, aby k spokojnosti príslušného orgánu preukázali, že tieto plány spĺňajú kritériá uvedené v odseku 2.

2.   Príslušné orgány do šiestich mesiacov od predloženia každého plánu a po konzultácii s príslušnými orgánmi členských štátov, v ktorých sa nachádzajú významné pobočky, a ak je to relevantné pre túto pobočku, tento plán preskúmajú a posúdia rozsah, v ktorom spĺňa požiadavky stanovené v článku 5 a tieto kritériá:

a)

dá sa oprávnene očakávať, že uplatňovaním mechanizmov navrhnutých v pláne sa zachová alebo obnoví životaschopnosť a finančná pozícia inštitúcie alebo skupiny, pri zohľadnení prípravných opatrení, ktoré inštitúcia prijala alebo má v pláne prijať;

b)

dá sa oprávnene očakávať, že plán a konkrétne možnosti v rámci tohto plánu sa vykonajú rýchle a účinne v situácii finančného stresu, pričom sa v maximálnej možnej miere zabráni akýmkoľvek významným nepriaznivým vplyvom na finančný systém vrátane scenárov, ktoré by ostatné inštitúcie videli k tomu, aby vykonali plány ozdravenia v tej istej lehote.

3.   Pri posudzovaní vhodnosti plánov ozdravenia príslušné orgány zohľadňujú primeranosť kapitálovej štruktúry a štruktúry financovania z hľadiska stupňa zložitosti organizačnej štruktúry a rizikového profilu inštitúcie.

4.   Príslušný orgán poskytne plán ozdravenia orgánu pre riešenie krízových situácií. Orgán pre riešenie krízových situácií môže plán ozdravenia preskúmať s cieľom identifikovať akékoľvek opatrenia v pláne, ktoré môžu nepriaznivo ovplyvniť riešiteľnosť krízovej situácie inštitúcie, a vypracovať pre príslušný orgán odporúčania v súvislosti s týmito záležitosťami.

5.   Keď príslušný orgán usúdi, že plán ozdravenia má podstatné nedostatky alebo že existujú podstatné prekážky brániace jeho vykonávaniu, oznámi svoje závery inštitúcii alebo materskej spoločnosti skupiny a požiada ich, aby v lehote dvoch mesiacov, ktorú možno so súhlasom orgánov o jeden mesiac predĺžiť, predložili prepracovaný plán, v ktorom bude uvedené riešenie týchto nedostatkov alebo prekážok.

Skôr, než príslušný orgán požiada inštitúciu o opätovné predloženie plánu ozdravenia, poskytne jej možnosť vyjadriť sa k tejto požiadavke.

Keď sa príslušný orgán domnieva, že uvedené nedostatky a prekážky neboli primerane vyriešené prostredníctvom prepracovaného plánu, môže inštitúcii prikázať, aby v pláne vykonala konkrétne zmeny.

6.   Ak inštitúcia nepredloží prepracovaný plán ozdravenia alebo ak príslušný orgán rozhodne, že prepracovaný plán ozdravenia primerane neodstraňuje nedostatky alebo možné prekážky zistené pri pôvodnom posúdení a nie je možné primerane odstrániť nedostatky a prekážky uložením povinnosti vykonať v pláne konkrétne zmeny, príslušný orgán inštitúciu požiada, aby v primeranej lehote navrhla zmeny v obchodnej činnosti, ktoré môže vykonať s cieľom vyriešiť nedostatky alebo prekážky spojené s vykonávaním plánu ozdravenia.

Ak inštitúcia tieto zmeny nenavrhne v primeranej lehote stanovenej príslušnou inštitúciou alebo ak príslušná inštitúcia usúdi, že opatrenia navrhnuté inštitúciou by primerane nevyriešili nedostatky alebo prekážky, môže príslušný orgán inštitúcii nariadiť, aby prijala akékoľvek opatrenia, ktoré považuje za nevyhnutné a primerané, pri zohľadnení závažnosti nedostatkov a prekážok, ako aj dosahu opatrení na obchodnú činnosť inštitúcie.

Bez toho, aby bol dotknutý článok 104 smernice 2013/36/EÚ, príslušný orgán môže inštitúcii nariadiť, aby:

a)

znížila rizikový profil inštitúcie vrátane rizika likvidity;

b)

umožnila včasné prijatie rekapitalizačných opatrení;

c)

preskúmala stratégiu a štruktúru spoločnosti;

d)

vykonala zmeny v stratégii financovania s cieľom zlepšiť odolnosť hlavných oblastí obchodnej činnosti a kritických funkcií;

e)

vykonala zmeny v riadiacej a správnej štruktúre inštitúcie.

Zoznam opatrení uvedený v tomto odseku nebráni členským štátom splnomocniť príslušné orgány na prijatie ďalších opatrení podľa vnútroštátneho práva.

7.   Keď príslušný orgán požiada inštitúciu, aby prijala opatrenia podľa odseku 6, jeho rozhodnutie o opatreniach musí byť odôvodnené a primerané.

Rozhodnutie sa písomne oznámi inštitúcii a vzťahuje sa naň právo podať opravný prostriedok.

8.   EBA vypracuje návrh regulačných technických predpisov, v ktorých sa stanovia minimálne kritériá, ktoré príslušný orgán posúdi na účely posúdenia podľa odseku 2 tohto článku a článku 8 ods. 1

EBA predloží tento návrh regulačných technických predpisov Komisii do 3. júla 2015.

Komisii sa udeľuje právomoc prijímať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

Článok 7

Plány ozdravenia na úrovni skupiny

1.   Členské štáty zabezpečia, aby materské spoločnosti v Únii vypracovali a predložili orgánu vykonávajúcemu dohľad na konsolidovanom základe plán ozdravenia na úrovni skupiny. Plány ozdravenia na úrovni skupiny zahŕňajú plán ozdravenia pre skupinu, ktorú vedie materská spoločnosť v Únii, ako celok. V pláne ozdravenia na úrovni skupiny sa určia opatrenia, ktoré môže byť potrebné vykonávať na úrovni materskej spoločnosti v Únii a na úrovni každej dcérskej spoločnosti.

2.   V súlade s článkom 8 môžu príslušné orgány vyžadovať, aby dcérske spoločnosti vypracovali a predložili plány ozdravenia individuálne.

3.   V prípade, ak sú zavedené požiadavky na dôvernosť ustanovené v tejto smernici, orgán vykonávajúci dohľad na konsolidovanom základe predloží plány ozdravenia na úrovni skupiny:

a)

príslušným orgánom uvedeným v článkoch 115 a 116 smernice 2013/36/EÚ;

b)

príslušným orgánom členských štátov, v ktorých sa nachádzajú významné pobočky, pokiaľ je to pre danú pobočku relevantné;

c)

orgánu pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny a

d)

orgánom pre riešenie krízových situácií dcérskych spoločností.

4.   Cieľom plánu ozdravenia na úrovni skupiny je dosiahnuť stabilizáciu skupiny ako celku alebo ktorejkoľvek inštitúcie skupiny, ak sa nachádza v stresovej situácii, aby sa riešili alebo odstránili dôvody tiesne a obnovila finančná pozícia dotknutej skupiny alebo inštitúcie, a zároveň zohľadniť finančnú pozíciu ostatných subjektov skupiny.

Plán ozdravenia na úrovni skupiny zahŕňa mechanizmy na zabezpečenie koordinácie a konzistentnosti opatrení, ktoré sa majú prijať na úrovni materskej spoločnosti v Únii, na úrovni subjektov uvedených v článku 1 ods. 1 písm. c) a d), ako aj opatrení, ktoré sa majú prijať na úrovni dcérskych spoločností, a ak je to možné v súlade so smernicou 2013/36/EÚ na úrovni významných pobočiek.

5.   Plán ozdravenia na úrovni skupiny a každý plán vypracovaný pre samostatnú dcérsku spoločnosť zahŕňa prvky uvedené v článku 5. Uvedené plány zahŕňajú mechanizmy na finančnú podporu v rámci skupiny prijaté v zmysle dohody o finančnej podpore v rámci skupiny, ktorá bola uzatvorená v súlade s kapitolou III.

6.   Plány ozdravenia na úrovni skupiny zahŕňajú spektrum možností ozdravenia, v ktorých sú stanovené opatrenia na riešenie scenárov uvedených v článku 5 ods. 6.

V pláne ozdravenia na úrovni skupiny sa v súvislosti s každým scenárom určí, či existujú prekážky brániace vykonávaniu ozdravných opatrení v rámci skupiny, a to aj na úrovni jednotlivých subjektov, na ktoré sa vzťahuje plán, a či existujú podstatné praktické alebo právne prekážky brániace rýchlemu prevodu vlastných zdrojov alebo splateniu pasív alebo aktív v rámci skupiny.

7.   Riadiaci orgán subjektu, ktorý vypracuje plán ozdravenia na úrovni skupiny v zmysle odseku 1, posúdi a schváli plán ozdravenia na úrovni skupiny pred jeho predložením orgánu vykonávajúcemu dohľad na konsolidovanom základe.

Článok 8

Posúdenie plánov ozdravenia na úrovni skupiny

1.   Orgán vykonávajúci dohľad na konsolidovanom základe spolu s príslušnými orgánmi dcérskych spoločností po konzultácii s príslušnými orgánmi uvedenými v článku 116 smernice 2013/36/EÚ a s príslušnými orgánmi významných pobočiek, pokiaľ je to relevantné pre významnú pobočku, preskúma plán ozdravenia na úrovni skupiny a posúdi rozsah, v ktorom sú v danom pláne splnené požiadavky a kritériá stanovené v článkoch 6 a 7. Takéto posúdenie sa vykoná v súlade s postupom stanoveným v článku 6 a v súlade s týmto článkom, pričom sa v rámci neho zohľadní prípadný vplyv ozdravných opatrení na finančnú stabilitu vo všetkých členských štátoch, v ktorých skupina pôsobí.

2.   Orgán vykonávajúci dohľad na konsolidovanom základe a príslušné orgány dcérskych spoločností sa snažia dospieť k spoločnému rozhodnutiu o:

a)

preskúmaní a posúdení plánu ozdravenia na úrovni skupiny;

b)

tom, či sa pre inštitúcie, ktoré sú súčasťou skupiny, vypracuje individuálny plán ozdravenia, a

c)

o uplatnení opatrení uvedených v článku 6 ods. 5 a 6.

Uvedené orgány sa usilujú dospieť k spoločnému rozhodnutiu do štyroch mesiacov odo dňa, keď orgán vykonávajúci dohľad na konsolidovanom základe predložil plán ozdravenia na úrovni skupiny v súlade s článkom 7 ods. 3.

EBA môže na žiadosť príslušného orgánu pomôcť príslušným orgánom dospieť k spoločnému rozhodnutiu v súlade s článkom 31 písm. c) nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

3.   V prípade, že príslušné orgány nedosiahnu spoločné rozhodnutie o preskúmaní a posúdení plánu ozdravenia na úrovni skupiny alebo o akýchkoľvek opatreniach, ktorých prijatie materskou spoločnosťou v Únii sa požaduje podľa článku 6 ods. 5 a 6, a to v lehote štyroch mesiacov odo dňa predloženia, orgán vykonávajúci dohľad na konsolidovanom základe prijme vlastné rozhodnutie v súvislosti s týmito záležitosťami. Orgán vykonávajúci dohľad na konsolidovanom základe prijme svoje rozhodnutie po zohľadnení názorov a výhrad ostatných príslušných orgánov vyjadrených počas uvedenej štvormesačnej lehoty. Orgán vykonávajúci dohľad na konsolidovanom základe oznámi svoje rozhodnutie materskej spoločnosti v Únii a ostatným príslušným orgánom.

Ak na konci uvedenej štvormesačnej lehoty ktorýkoľvek z príslušných orgánov uvedených v odseku 2 postúpi záležitosť uvedenú v odseku 7 EBA v súlade s článkom 19 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010, orgán vykonávajúci dohľad na konsolidovanom základe odloží svoje rozhodnutie, počká na akékoľvek rozhodnutie, ktoré môže EBA prijať v súlade s článkom 19 ods. 3 uvedeného nariadenia, a svoje rozhodnutie prijme v súlade s rozhodnutím, ktoré prijal EBA. Táto štvormesačná lehota sa v zmysle uvedeného nariadenia považuje za zmierovacie obdobie. EBA prijme svoje rozhodnutie do jedného mesiaca. Záležitosť sa nepostupuje EBA po skončení uvedenej štvormesačnej lehoty ani po dosiahnutí spoločného rozhodnutia. Ak EBA do jedného mesiaca nerozhodne, uplatní sa rozhodnutie orgánu vykonávajúceho dohľad na konsolidovanom základe.

4.   Ak príslušné orgány neprijmú do štyroch mesiacov odo dňa predloženia spoločné rozhodnutie o:

a)

tom, či sa pre inštitúcie patriace do jeho jurisdikcie má vypracovať individuálny plán ozdravenia, alebo

b)

o uplatňovaní opatrení uvedených v článku 6 ods. 5 a 6 na úrovni dcérskych spoločností,

každý z príslušných orgánov prijme vlastné rozhodnutie o týchto záležitostiach.

Ak na konci štvormesačnej lehoty ktorýkoľvek z dotknutých príslušných orgánov postúpi záležitosť uvedenú v odseku 7 EBA v súlade s článkom 19 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010, príslušný orgán dcérskej spoločnosti odloží svoje rozhodnutie, počká na akékoľvek rozhodnutie, ktoré môže EBA prijať v súlade s článkom 19 ods. 3 uvedeného nariadenia, a svoje rozhodnutie prijme v súlade s rozhodnutím, ktoré prijal EBA. Táto štvormesačná lehota sa v zmysle uvedeného nariadenia považuje za zmierovacie obdobie. EBA prijme svoje rozhodnutie do jedného mesiaca. Záležitosť sa nepostupuje EBA po skončení uvedenej štvormesačnej lehoty ani po dosiahnutí spoločného rozhodnutia. Ak EBA do jedného mesiaca nerozhodne, uplatní sa rozhodnutie príslušného orgánu zodpovedného za dcérsku spoločnosť na individuálnej úrovni.

5.   Ostatné príslušné orgány, ktoré nevyjadria nesúhlas podľa odseku 4, môžu dosiahnuť spoločné rozhodnutie o pláne ozdravenia na úrovni skupiny, ktorý sa vzťahuje na subjekty skupiny patriace do ich jurisdikcií.

6.   Spoločné rozhodnutie uvedené v odseku 2 alebo 5 a rozhodnutia prijaté príslušnými orgánmi v prípade, ak sa nedosiahlo spoločné rozhodnutie uvedené v odsekoch 3 a 4, sa uznajú za nevyvrátiteľné a príslušné orgány v dotknutých členských štátoch ich uplatnia.

7.   Na žiadosť príslušného orgánu v súlade s odsekom 3 alebo 4, môže EBA len pomáhať príslušným orgánom pri dosahovaní dohody v súlade s článkom 19 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010 vo vzťahu k posudzovaniu plánov ozdravenia a vykonávaniu opatrení uvedených v článku 6 ods. 6 písm. a), b) a d).

Článok 9

Ukazovatele plánu ozdravenia

1.   Na účely článkov 5 až 8 príslušné orgány požadujú, aby každý plán ozdravenia obsahoval rámec ukazovateľov stanovený inštitúciou, v ktorom sú určené časové body, v ktorých možno prijať primerané opatrenia uvedené v pláne. Tieto ukazovatele odsúhlasia príslušné orgány v rámci posudzovania plánov ozdravenia v súlade s článkami 6 a 8. Tieto ukazovatele môžu mať kvalitatívny alebo kvantitatívny charakter týkajúci sa finančnej pozície inštitúcie a dajú sa jednoducho monitorovať. Príslušné orgány zabezpečia, aby inštitúcie zaviedli vhodné mechanizmy pravidelného monitorovania ukazovateľov.

Bez ohľadu na prvý pododsek:

a)

môže inštitúcia prijať opatrenia v rámci svojho plánu ozdravenia v prípade, ak príslušný ukazovateľ nebol splnený, avšak riadiaci orgán inštitúcie to považuje za primerané vzhľadom na okolnosti, alebo

b)

sa inštitúcia môže zdržať prijatia takýchto opatrení v prípade, ak to riadiaci orgán inštitúcie nepovažuje vzhľadom na okolnosti za primerané.

Rozhodnutie o prijatí opatrení uvedených v pláne ozdravenia alebo rozhodnutie zdržať sa prijatia takýchto opatrení sa bezodkladne oznámi príslušnému orgánu.

2.   EBA vydá do 3. júla 2015 usmernenia v súlade s článkom nariadenia (EÚ) č. 1093/2010, v ktorých sa stanoví minimálny zoznam kvalitatívnych a kvantitatívnych ukazovateľov uvedených v odseku 1.

Oddiel 3

Plánovanie riešenia krízových situácií

Článok 10

Plány riešenia krízových situácií

1.   Orgán pre riešenie krízových situácií po konzultáciách s príslušným orgánom a orgánmi pre riešenie krízových situácií patriacimi do jurisdikcií, v ktorých sa nachádzajú významné pobočky, pokiaľ je to pre danú významnú pobočku relevantné, vypracuje plán riešenia krízovej situácie pre každú inštitúciu, ktorá netvorí súčasť skupiny, ktorá podlieha dohľadu na konsolidovanom základe podľa článkov 111 a 112 smernice 2013/36/EÚ. V pláne riešenia krízových situácií sa stanovia opatrenia na riešenie krízových situácií, ktoré môže orgán pre riešenie krízových situácií prijať, ak inštitúcia spĺňa podmienky na riešenie krízových situácií. Informácie uvedené v odseku 7a) sa zverejnia príslušnej inštitúcii.

2.   Pri vypracúvaní plánu riešenia krízových situácií orgán pre riešenie krízových situácií označí všetky podstatné prekážky brániace riešiteľnosti a navrhne, ak je to potrebné a vhodné, relevantné opatrenia na odstránenie týchto prekážok podľa kapitoly II tejto hlavy.

3.   V pláne riešenia krízových situácií sa zohľadnia relevantné scenáre vrátane prípadu idiosynkratického zlyhania alebo zlyhania v čase všeobecnej finančnej nestability alebo udalostí na úrovni celého systému. V pláne riešenia krízových situácií sa nepredpokladá žiadne z týchto opatrení:

a)

akákoľvek mimoriadna verejná finančná podpora s výnimkou použitia mechanizmov financovania zriadených v súlade s článkom 100;

b)

akákoľvek núdzová pomoc centrálnej banky na zvýšenie likvidity ani

c)

akákoľvek pomoc centrálnej banky na zvýšenie likvidity poskytnutá s neštandardnou zábezpekou, splatnosťou a úrokovou mierou.

4.   Plán riešenia krízových situácií zahŕňa analýzu toho, ako a kedy môže inštitúcia na základe podmienok vypracovaných v pláne požiadať o použitie facilít centrálnej banky, a určí tie aktíva, ktoré by sa mohli považovať za kolaterál.

5.   Orgány pre riešenie krízových situácií môžu požadovať, aby im inštitúcie pomohli s vypracovaním a aktualizovaním plánov.

6.   Plány riešenia krízových situácií sa preskúmajú a prípadne sa zaktualizujú minimálne raz ročne a po každej podstatnej zmene právnej alebo organizačnej štruktúry inštitúcie alebo jej obchodnej činnosti či finančného postavenia, ktorá by mohla mať významný vplyv na účinnosť plánu alebo si inak vyžaduje preskúmanie plánu riešenia krízových situácií.

Na účely preskúmania alebo aktualizácie plánov riešenia krízových situácií uvedených v prvom pododseku inštitúcie a príslušné orgány ihneď oznámia orgánom pre riešenie krízových situácií akúkoľvek zmenu, ktorá si vyžaduje takéto preskúmanie alebo aktualizáciu.

7.   Bez toho, aby bol dotknutý článok 4, v pláne riešenia krízových situácií sa stanovia možnosti pre uplatňovanie nástrojov riešenia krízových situácií a príslušných právomocí uvedených v hlave IV v rámci inštitúcie. Pokiaľ je to potrebné a možné, plán riešenia krízových situácií zahŕňa v kvantifikovanej podobe:

a)

zhrnutie kľúčových prvkov plánu;

b)

zhrnutie všetkých podstatných zmien v inštitúcii, ku ktorým došlo od posledného predloženia informácií týkajúcich sa riešenia krízových situácií;

c)

ukážku toho, ako by sa mohli kritické funkcie a hlavné oblasti obchodnej činnosti právne a ekonomicky oddeliť od ostatných funkcií v rozsahu, ktorý je potrebný na zabezpečenie kontinuity pri zlyhaní inštitúcie;

d)

odhad časového rámca pre realizáciu každého vecného aspektu plánu;

e)

podrobný opis posúdenia riešiteľnosti krízovej situácie vykonaného v súlade s odsekom 2 tohto článku a článkom 15;

f)

opis všetkých opatrení požadovaných podľa článku 17 na riešenie alebo odstránenie prekážok brániacich riešiteľnosti krízovej situácie zistených na základe posúdenia vykonaného v súlade s článkom 15;

g)

opis postupov stanovenia hodnoty a predajnosti kritických funkcií, hlavných oblastí obchodnej činnosti a aktív inštitúcie;

h)

podrobný opis mechanizmov na zabezpečenie toho, aby informácie vyžadované podľa článku 11 boli aktuálne a aby boli orgánom pre riešenie krízových situácií neustále k dispozícii;

i)

vysvetlenie poskytnuté orgánom pre riešenie krízových situácií k tomu, ako by sa možnosti riešenia krízových situácií mohli financovať bez toho, aby sa počítalo s ktorýmkoľvek z týchto opatrení:

i)

akákoľvek mimoriadna verejná finančná podpora s výnimkou použitia mechanizmov financovania zriadených v súlade s článkom 100;

ii)

akákoľvek núdzová pomoc centrálnej banky na zvýšenie likvidity alebo

iii)

akákoľvek pomoc centrálnej banky na zvýšenie likvidity poskytnutá s neštandardnou zábezpekou, splatnosťou a úrokovou mierou.

j)

podrobný opis rôznych stratégií riešenia krízových situácií, ktoré by sa mohli uplatniť podľa rôznych možných scenárov a príslušných časových rámcov;

k)

opis kritických vzájomných prepojení;

l)

opis možností zachovania prístupu k platobným a klíringovým službám a iným infraštruktúram a posúdenie prenosnosti pozícií klientov;

m)

analýzu vplyvu plánu na zamestnancov inštitúcie vrátane posúdenia všetkých nákladov, ktoré s tým súvisia, a popis plánovaných postupov konzultácií s pracovníkmi v rámci procesu riešenia krízových situácií, v prípade potreby aj so zohľadnením vnútroštátnych systémov dialógu so sociálnymi partnermi;

n)

plán komunikácie s médiami a verejnosťou;

o)

minimálnu požiadavku na vlastné zdroje a oprávnené záväzky požadované podľa článku 45 ods. 1 a v prípade potreby termín na dosiahnutie tejto úrovne;

p)

v príslušných prípadoch minimálnu požiadavku na vlastné zdroje a nástroje záchrany pomocou vnútorných zdrojov podľa článku 45 ods. 1 a prípadne aj termín na dosiahnutie tejto úrovne;

q)

opis základných činností a systémov potrebných na zachovanie nepretržitého fungovania prevádzkových procesov inštitúcie;

r)

prípadne akékoľvek stanovisko vyjadrené inštitúciou v súvislosti s plánom riešenia krízových situácií.

8.   Členské štáty zabezpečia, aby mali orgány pre riešenie krízových situácií právomoc požadovať od inštitúcie a subjektu uvedeného v článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d), aby viedli podrobné záznamy o finančných zmluvách, ktorých sú zmluvnou stranou. Orgán pre riešenie krízových situácií môže stanoviť lehotu, v rámci ktorej musí byť inštitúcia alebo subjekt uvedený v článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d) schopný takéto záznamy predložiť. Na všetky inštitúcie a všetky subjekty uvedené v článku 1 ods. 1 písm. b), c) a d), ktoré patria do jurisdikcie tohto orgánu, sa vzťahuje rovnaká lehota. Orgán pre riešenie krízových situácií sa môže rozhodnúť stanoviť rozdielne lehoty pre rozdielne typy finančných zmlúv uvedené v článku 2 bode 100. Tento odsek sa netýka právomocí príslušného orgánu získavať informácie.

9.   EBA po konzultácii s ESRB vypracuje návrh regulačných technických predpisov, v ktorých stanoví obsah plánu riešenia krízových situácií.

EBA predloží tento návrh regulačných technických predpisov Komisii do 3. júla 2015.

Komisii sa udeľuje právomoc prijímať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

Článok 11

Informácie na účely plánov riešenia krízových situácií a spolupráca zo strany inštitúcie

1.   Členské štáty zabezpečia, aby orgány pre riešenie krízových situácií mali právomoc požadovať, aby:

a)

s nimi inštitúcie v nevyhnutnej miere spolupracovali pri vypracúvaní plánov riešenia krízových situácií;

b)

im inštitúcie poskytli, a to buď priamo, alebo prostredníctvom príslušného orgánu, všetky informácie potrebné na vypracovanie a vykonávanie plánov riešenia krízových situácií.

Orgány pre riešenie krízových situácií majú najmä právomoc požadovať okrem iného informácie a analýzu podľa oddielu B prílohy.

2.   Príslušné orgány v relevantných členských štátoch spolupracujú s orgánmi pre riešenie krízových situácií s cieľom overiť, či sú už dostupné niektoré alebo všetky informácie uvedené v odseku 1. Keď sú takéto informácie dostupné, príslušné orgány poskytnú tieto informácie orgánom pre riešenie krízových situácií.

3.   EBA vypracuje návrh vykonávacích technických predpisov na určenie postupov a minimálny súbor štandardných foriem a vzorov na poskytovanie informácií podľa tohto článku.

EBA predloží tento návrh vykonávacích technických predpisov Komisii do 3. júla 2015.

Komisii sa udeľuje právomoc prijímať vykonávacie technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

Článok 12

Plány riešenia krízových situácií na úrovni skupiny

1.   Členské štáty zabezpečia, aby orgány pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny spolu s orgánmi pre riešenie krízových situácií dcérskych spoločností a po konzultácii s orgánmi pre riešenie krízových situácií významných pobočiek, pokiaľ je to pre danú významnú pobočku relevantné, vypracovali plány riešenia krízových situácií na úrovni skupiny. Plány riešenia krízových situácií na úrovni skupiny zahŕňajú plán riešenia krízových situácií na úrovni skupiny, ktorú vedie materská spoločnosť v Únii, ako celku, a to buď riešením krízových situácií na úrovni materskej spoločnosti v Únii alebo prostredníctvom jej rozdelenia a riešenia krízových situácií dcérskych inštitúcií. Plán riešenia krízových situácií na úrovni skupiny zahŕňa opatrenia na riešenie krízových situácií:

a)

materskej spoločnosti v Únii;

b)

dcérskych spoločností, ktoré sú súčasťou skupiny a ktoré sa nachádzajú v Únii;

c)

subjektov uvedených v článku 1 ods. 1 písm. c) a d); a

d)

s výhradou hlavy VI dcérskych spoločností, ktoré sú súčasťou skupiny a ktoré sa nachádzajú mimo Únie.

2.   Plán riešenia krízových situácií na úrovni skupiny sa vypracuje na základe informácií poskytnutých podľa článku 11.

3.   V pláne riešenia krízových situácií na úrovni skupiny sa:

a)

stanovia opatrenia na riešenie krízových situácií, ktoré sa majú prijať v súvislosti so subjektmi skupiny, a to tak prostredníctvom opatrení na riešenie krízových situácií vzhľadom na subjekty uvedené v článku 1 ods. 1 písm. b, c) a d), materskú spoločnosť a dcérske inštitúcie, ako aj prostredníctvom koordinovaných opatrení na riešenie krízových situácií vzhľadom na dcérske inštitúcie, a to pre scenáre uvedené v článku 10 ods. 3;

b)

preskúma rozsah, v akom by sa mohli koordinovane použiť a uplatniť nástroje riešenia krízových situácií a príslušné právomoci vzhľadom na subjekty skupiny usadené v Únii, vrátane opatrení na zjednodušenie odkúpenia skupiny ako celku alebo samostatných oblastí obchodnej činnosti alebo činností, ktoré poskytujú viaceré subjekty skupiny, alebo konkrétnych subjektov skupiny treťou stranou, a identifikujú sa akékoľvek možné prekážky brániace koordinovanému riešeniu krízových situácií;

c)

identifikujú náležité mechanizmy spolupráce a koordinácie s relevantnými orgánmi týchto tretích krajín a dôsledky riešenia krízových situácií v rámci Únie v prípade, ak skupina zahŕňa subjekty registrované v tretích krajinách;

d)

identifikujú opatrenia vrátane právneho a ekonomického oddelenia konkrétnych funkcií alebo oblastí obchodnej činnosti, ktoré sú potrebné na uľahčenie riešenia krízových situácií na úrovni skupiny, ak sú splnené podmienky na riešenie krízových situácií;

e)

stanovia akékoľvek ďalšie opatrenia neuvedené v tejto smernici, ktoré orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny zamýšľa uplatňovať v súvislosti s riešením krízových situácií skupiny;

f)

identifikuje, ako by sa dali financovať možnosti riešenia krízových situácií na úrovni skupiny, a v prípade, ak sú potrebné mechanizmy financovania, stanovia sa zásady rozdelenia zodpovednosti za takéto financovanie medzi zdroje financovania v rôznych členských štátoch. V pláne sa nepočíta so žiadnym z týchto opatrení:

i)

akákoľvek mimoriadna verejná finančná podpora s výnimkou použitia mechanizmov financovania zriadených v súlade s článkom 100;

ii)

akákoľvek núdzová pomoc centrálnej banky na zvýšenie likvidity alebo

iii)

akákoľvek pomoc centrálnej banky na zvýšenie likvidity poskytnutá s neštandardnou zábezpekou, splatnosťou a úrokovou mierou.

Tieto zásady sa stanovia na základe spravodlivých a vyvážených kritérií a zohľadní sa v nich najmä článok 107 ods. 5 a vplyv na finančnú stabilitu vo všetkých dotknutých členských štátoch.

4.   Posúdenie riešiteľnosti krízovej situácie skupiny podľa článku 16 sa vykonáva v rovnakom čase ako vypracovanie a aktualizovanie plánu riešenia krízovej situácie na úrovni skupiny v súlade s týmto článkom. Podrobný opis posúdenia riešiteľnosti krízovej situácie, ktoré sa vykonalo v súlade s článkom 16, sa zahrnie do plánu riešenia krízovej situácie na úrovni skupiny.

5.   Plán riešenia krízových situácií na úrovni skupiny nesmie mať neprimerané dôsledky pre žiaden členský štát.

6.   EBA po konzultácii s ESRB a pri zohľadnení rôznorodosti obchodných modelov skupín na vnútornom trhu vypracuje návrh regulačných technických predpisov, v ktorých stanoví obsah plánu riešenia krízových situácií na úrovni skupiny.

EBA predloží tento návrh regulačných technických predpisov Komisii do 3. júla 2015.

Komisii sa udeľuje právomoc prijímať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

Článok 13

Požiadavky vzťahujúce sa na plány riešenia krízových situácií na úrovni skupiny a príslušný postup

1.   Materské spoločnosti v Únii predložia orgánu pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny informácie, ktoré sa môžu vyžadovať na základe článku 11. Takéto informácie sa vzťahujú na materskú spoločnosť v Únii a v požadovanom rozsahu na každý zo subjektov skupiny vrátane subjektov uvedených v článku 1 ods. 1 písm. c) a d).

Ak sú zavedené požiadavky na dôvernosť informácií, ktoré sú ustanovené v tejto smernici, orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny predloží informácie poskytnuté v súlade s týmto odsekom:

a)

EBA;

b)

orgánom pre riešenie krízových situácií dcérskych spoločností;

c)

orgánom pre riešenie krízových situácií patriacim do jurisdikcií, v ktorých sa nachádzajú významné pobočky, pokiaľ je to relevantné pre túto významnú pobočku;

d)

relevantným príslušným orgánom uvedeným v článkoch 115 a 116 smernice 2013/36/EÚ a

e)

orgánom pre riešenie krízových situácií členských štátov, v ktorých sú usadené subjekty uvedené v článku 1 ods. 1 písm. c) a d).

Informácie, ktoré orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny poskytne orgánom pre riešenie krízových situácií a príslušným orgánom dcérskych spoločností, orgánom pre riešenie krízových situácií patriacim do jurisdikcií, v ktorých sa nachádzajú akékoľvek významné pobočky, a relevantným príslušným orgánom uvedeným v článkoch 115 a 116 smernice 2013/36/EÚ, zahŕňajú minimálne všetky informácie, ktoré sú relevantné pre dcérsku spoločnosť alebo významnú pobočku. Informácie poskytnuté EBA zahŕňajú všetky informácie, ktoré sú relevantné v súvislosti s úlohou EBA vo vzťahu k plánom riešenia krízových situácií na úrovni skupiny. Ak sa informácie týkajú dcérskych spoločností v tretích krajinách, orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny nie je povinný postúpiť uvedené informácie bez súhlasu príslušného orgánu tretej krajiny pre dohľad alebo orgánu pre riešenie krízových situácií.

2.   Členské štáty zabezpečia, aby orgány pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny konajúce spoločne s orgánmi pre riešenie krízových situácií uvedenými v odseku 1 druhom pododseku tohto článku v kolégiách pre riešenie krízových situácií a po konzultácii s relevantnými príslušnými orgánmi vrátane orgánov pre riešenie krízových situácií patriacich do jurisdikcií členských štátov, v ktorých sa nachádzajú akékoľvek významné pobočky, vypracovali a dodržiavali plány riešenia krízových situácií na úrovni skupiny. Orgány pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny môžu na základe vlastného uváženia a pod podmienkou splnenia požiadaviek na dôvernosť ustanovených v článku 98 tejto smernice zapojiť do vypracovania a dodržiavania plánov riešenia krízových situácií na úrovni skupiny orgány pre riešenie krízových situácií z tretích krajín patriace so jurisdikcie, v ktorej skupina zriadila dcérske spoločnosti, finančné holdingové spoločnosti alebo významné pobočky podľa článku 51 smernice 2013/36/EÚ.

3.   Členské štáty zabezpečia, aby sa plány riešenia krízových situácií na úrovni skupiny preskúmavali a v prípade potreby aktualizovali aspoň raz ročne a po každej zmene právnej alebo organizačnej štruktúry, obchodnej činnosti alebo finančnej pozície skupiny vrátane ktoréhokoľvek subjektu skupiny, ktorá by mohla mať na takýto plán významný vplyv alebo si vyžadovať jeho zmenu.

4.   Prijatie plánu riešenia krízovej situácie na úrovni skupiny má podobu spoločného rozhodnutia orgánu pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny a orgánov pre riešenie krízových situácií dcérskych spoločností.

Tieto orgány pre riešenie krízových situácií prijmú spoločné rozhodnutie do štyroch mesiacov od dátumu, kedy orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny odoslal informácie uvedené v odseku 1 druhom pododseku.

EBA môže na žiadosť orgánu pre riešenie krízových situácií pomôcť orgánom pre riešenie krízových situácií dospieť k spoločnému rozhodnutiu v súlade s článkom 31 písm. c) nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

5.   Ak sa spoločné rozhodnutie orgánov pre riešenie krízových situácií neprijme do štyroch mesiacov, orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny prijme vlastné rozhodnutie o pláne riešenia krízovej situácie na úrovni skupiny. Toto rozhodnutie musí byť plne odôvodnené a zohľadnia sa v ňom názory a výhrady ostatných orgánov pre riešenie krízových situácií. Toto rozhodnutie poskytne materskej spoločnosti v Únii orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny.

S výhradou odseku 9 tohto článku, ak na konci uvedenej štvormesačnej lehoty ktorýkoľvek z orgánov pre riešenie krízových situácií postúpi záležitosť EBA v súlade s článkom 19 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010, orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny odloží prijatie svojho rozhodnutia, počká na rozhodnutie, ktoré EBA môže prijať v súlade s článkom 19 ods. 3 nariadenia, a prijme svoje rozhodnutie v súlade s rozhodnutím EBA. Táto štvormesačná lehota sa v zmysle uvedeného nariadenia považuje za zmierovacie obdobie. EBA prijme svoje rozhodnutie do jedného mesiaca. Vec sa nepostúpi orgánu EBA po skončení uvedenej štvormesačnej lehoty ani po dosiahnutí spoločného rozhodnutia. Ak orgán EBA do jedného mesiaca nerozhodne, uplatňuje sa rozhodnutie orgánu pre riešenie krízových situácií na úrovní skupiny.

6.   Ak sa spoločné rozhodnutie orgánov pre riešenie krízových situácií neprijme do štyroch mesiacov, každý orgán pre riešenie krízových situácií zodpovedný za dcérsku spoločnosť prijme vlastné rozhodnutie a vypracuje a vedie plán riešenia krízovej situácie pre subjekty v jeho jurisdikcii. Každé jednotlivé rozhodnutie sa plne zdôvodní, uvedú sa v ňom dôvody nesúhlasu s navrhovaným plánom riešenia krízových situácií na úrovni skupiny a zohľadnia sa v ňom názory a výhrady ostatných príslušných orgánov a orgánov pre riešenie krízových situácií. Každý orgán pre riešenie krízových situácií oznámi svoje rozhodnutie ostatným členom kolégia pre riešenie krízových situácií.

S výhradou odseku 9 tohto článku, ak na konci uvedenej štvormesačnej lehoty ktorýkoľvek z orgánov pre riešenie krízových situácií postúpi záležitosť EBA v súlade s článkom 19 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010, dotknutý orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny odloží prijatie svojho rozhodnutia, počká na akékoľvek rozhodnutie, ktoré EBA môže prijať v súlade s článkom 19 ods. 3 nariadenia, a prijme svoje rozhodnutie v súlade s rozhodnutím EBA. Táto štvormesačná lehota sa v zmysle uvedeného nariadenia považuje za zmierovacie obdobie. EBA prijme svoje rozhodnutie do jedného mesiaca. Vec sa nepostúpi EBA po skončení uvedenej štvormesačnej lehoty ani po dosiahnutí spoločného rozhodnutia. Ak EBA do jedného mesiaca nerozhodne, uplatní sa rozhodnutie orgánu dcérskej spoločnosti pre riešenie krízových situácií.

7.   Ostatné orgány pre riešenie krízových situácií, ktoré nevyjadria nesúhlas v zmysle odseku 6, môžu dospieť k spoločnému rozhodnutiu o pláne riešenia krízovej situácie na úrovni skupiny, ktorý sa bude vzťahovať na subjekty skupiny v ich jurisdikcii.

8.   Spoločné rozhodnutia uvedené v odsekoch 4 a 7 a rozhodnutia prijaté orgánmi pre riešenie krízových situácií, ak sa nedosiahlo spoločné rozhodnutie uvedené v odsekoch 5 a 6, sa uznajú za nevyvrátiteľné a ostatné orgány pre riešenie krízových situácií ich musia uplatňovať.

9.   V súlade s odsekmi 5 a 6 tohto článku môže EBA na žiadosť orgánu pre riešenie krízových situácií pomôcť orgánom pre riešenie krízových situácií dosiahnuť dohodu v súlade s článkom 19 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010, pokiaľ žiadny dotknutý orgán pre riešenie krízových situácií nekonštatuje, že predmet nesúhlasu môže akýmkoľvek spôsobom zasahovať do fiškálnej zodpovednosti jeho členských štátov.

10.   Ak sa spoločné rozhodnutia prijímajú v súlade s odsekmi 4 a 7 a ak orgán pre riešenie krízových situácií skonštatuje podľa odseku 9, že predmet nesúhlasu týkajúci sa plánov riešenia krízových situácií na úrovni skupiny zasahuje do fiškálnej zodpovednosti jeho členských štátov, orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny iniciuje opätovné posúdenie plánu riešenia krízových situácií na úrovni skupiny vrátane minimálnych požiadaviek na vlastné zdroje a oprávnené záväzky.

Článok 14

Predkladanie plánov riešenia krízových situácií príslušným orgánom

1.   Orgán pre riešenie krízových situácií predloží plány riešenia krízových situácií a ich akékoľvek zmeny relevantným príslušným orgánom.

2.   Orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny predloží plány riešenia krízových situácií na úrovni skupiny a akékoľvek ich zmeny relevantným príslušným orgánom.

KAPITOLA II

Riešiteľnosť

Článok 15

Posúdenie riešiteľnosti inštitúcií

1.   Členské štáty zabezpečia, aby orgán pre riešenie krízových situácií po konzultácii s príslušným orgánom a orgánmi pre riešenie krízových situácií patriacimi do jurisdikcií, v ktorých sa nachádzajú významné pobočky, pokiaľ je to pre významnú pobočku relevantné, posúdil rozsah, v akom je možné vyriešiť krízovú situáciu inštitúcie, ktorá nie je súčasťou skupiny, a to bez toho, aby sa využilo ktorékoľvek z nasledujúcich opatrení:

a)

akákoľvek mimoriadna verejná finančná podpora s výnimkou využitia mechanizmov financovania zriadených v súlade s článkom 100;

b)

akákoľvek núdzová pomoc centrálnej banky na zvýšenie likvidity;

c)

akákoľvek pomoc centrálnej banky na zvýšenie likvidity poskytnutá s neštandardnou zábezpekou, splatnosťou a úrokovou mierou.

Na tento účel sa krízové situácie inštitúcie považujú za riešiteľné, ak je pre orgán pre riešenie krízových situácií realizovateľné a dôveryhodné buď zlikvidovať inštitúciu na základe bežného konkurzného konania alebo riešiť jej krízovú situáciu uplatnením rôznych nástrojov riešenia krízových situácií a príslušných právomocí, pričom sa v maximálnej možnej miere zabráni tomu, aby to malo akýkoľvek významný nepriaznivý vplyv na finančné systémy členského štátu, v ktorom je daná inštitúcia usadená, alebo iných členských štátov alebo Únie, vrátane okolností širšej finančnej nestability alebo udalostí zasahujúcich celý systém, pričom cieľom je aj zaistiť pokračovanie kritických funkcií, ktoré inštitúcia vykonáva. Orgány pre riešenie krízových situácií včas informujú EBA vždy, keď sa krízová situácia inštitúcie nepovažuje za riešiteľnú.

2.   Na účely posúdenia riešiteľnosti krízovej situácie inštitúcie podľa odseku 1 orgán pre riešenie krízových situácií prinajmenšom preskúma náležitosti uvedené v oddiele C prílohy.

3.   Posúdenie riešiteľnosti podľa tohto článku vykoná orgán pre riešenie krízových situácií v rovnakom čase, v akom sa vypracuje a aktualizuje plán riešenia krízovej situácie podľa článku 10, a na účely vypracovania a aktualizácie tohto plánu.

4.   EBA po konzultácii s ESRB vypracuje návrh regulačných technických predpisov s cieľom stanoviť otázky a kritériá, ktoré je potrebné preskúmať v rámci posúdenia riešiteľnosti krízových situácií inštitúcií alebo skupín uvedených v odseku 2 tohto článku a v článku 16.

EBA predloží tento návrh regulačných technických predpisov Komisii do 3. júla 2015.

Komisii sa udeľuje právomoc prijímať návrh regulačných technických predpisov uvedených v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

Článok 16

Posúdenie riešiteľnosti krízových situácií skupín

1.   Členské štáty zabezpečia, aby orgány pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny spolu s orgánmi pre riešenie krízových situácií dcérskych spoločností po konzultácii s orgánom vykonávajúcim dohľad na konsolidovanom základe a príslušnými orgánmi takýchto dcérskych spoločností a s orgánmi pre riešenie krízových situácií patriacimi do jurisdikcií, v ktorých sa nachádzajú významné pobočky, pokiaľ je to pre významnú pobočku relevantné, posúdili rozsah, v ktorom je možné vyriešiť krízovú situáciu skupín bez toho, aby predpokladali:

a)

akúkoľvek mimoriadnu verejnú finančnú podporu s výnimkou použitia mechanizmov financovania zriadených v súlade s článkom 100;

b)

akúkoľvek núdzovú pomoc centrálnej banky na zvýšenie likvidity;

c)

akúkoľvek pomoc centrálnej banky na zvýšenie likvidity poskytnutú s neštandardnou zábezpekou, splatnosťou a podmienkami úrokových sadzieb.

Krízová situácia skupiny sa považuje za riešiteľnú, ak je pre orgány pre riešenie krízových situácií realizovateľné a dôveryhodné buď zlikvidovať subjekty skupiny v rámci bežného konkurzného konania, alebo riešiť ich krízovú situáciu uplatnením nástrojov a právomocí riešenia krízových situácií na subjekty skupiny a zároveň sa v najväčšej možnej miere zabráni akýmkoľvek významným nepriaznivým vplyvom na finančné systémy, a to aj v podmienkach širšej finančnej nestability alebo udalostí zasahujúcich celý systém členských štátov, v ktorých sú subjekty skupiny usadené, alebo iných členských štátov alebo Únie, a to s cieľom zabezpečiť pokračovanie kritických funkcií, ktoré subjekty skupiny vykonávajú, ak ich možno ľahko a včas oddeliť, alebo použitím iných prostriedkov. Orgány pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny včas informujú EBA vždy, keď sa krízová situácia skupiny nepovažuje za riešiteľnú.

Posúdenie riešiteľnosti krízovej situácie skupiny zvážia kolégiá pre riešenie krízových situácií uvedené v článku 88.

2.   Na účely posúdenia riešiteľnosti krízovej situácie skupiny orgány pre riešenie krízových situácií prinajmenšom preskúmajú náležitosti uvedené v oddiele C prílohy.

3.   Posúdenie riešiteľnosti krízovej situácie skupiny podľa tohto článku sa vykoná v rovnakom čase ako vypracovanie a aktualizácia plánov riešenia krízových situácií na úrovni skupiny v súlade s článkom 12 a na ich účely. Posúdenie sa vykoná v rámci rozhodovacieho postupu ustanoveného v článku 13.

Článok 17

Právomoci riešiť alebo odstrániť prekážky brániace riešiteľnosti krízovej situácie

1.   Na základe posúdenia riešiteľnosti krízovej situácie inštitúcie vykonaného v súlade s článkami 15 a 16 členské štáty zabezpečia, že ak orgán pre riešenie krízových situácií po konzultácii s príslušným orgánom skonštatuje, že existujú podstatné prekážky brániace riešeniu krízovej situácie tejto inštitúcie, orgán pre riešenie krízových situácií toto konštatovanie písomne oznámi danej inštitúcii, príslušnému orgánu a orgánom pre riešenie krízových situácií patriacim do jurisdikcií, v ktorých sa nachádzajú významné pobočky.

2.   Požiadavka, aby orgány pre riešenie krízových situácií vypracovali plány riešenia krízových situácií a aby relevantné orgány pre riešenie krízových situácií dospeli k spoločnému rozhodnutiu o plánoch riešenia krízových situácií na úrovni skupiny podľa článku 10 ods. 1 a článku 13 ods. 4, sa pozastavuje po oznámení uvedenom v odseku 1 tohto článku až do schválenia opatrení na odstránenie podstatných prekážok riešiteľnosti orgánom pre riešenie krízových situácií podľa odseku 3 tohto článku alebo do rozhodnutia o týchto opatreniach podľa odseku 4 tohto článku.

3.   Do štyroch mesiacov od prijatia oznámenia vykonaného v súlade s odsekom 1 inštitúcia navrhne orgánu pre riešenie krízových situácií možné opatrenia na riešenie alebo odstránenie podstatných prekážok uvedených v tomto oznámení. Orgán pre riešenie krízových situácií po konzultácii s príslušným orgánom posúdi, či sa týmito opatreniami účinne riešia alebo odstraňujú predmetné podstatné prekážky.

4.   Keď orgán pre riešenie krízových situácií usúdi, že opatreniami navrhovanými inštitúciou v súlade s odsekom 3 sa predmetné prekážky účinne neobmedzujú alebo neodstraňujú, uloží inštitúcii priamo alebo nepriamo prostredníctvom príslušného orgánu povinnosť prijať alternatívne opatrenia, ktorými sa tento cieľ môže dosiahnuť, a písomne ich oznámi danej inštitúcii, ktorá v lehote jedného mesiaca navrhne plán, ako tieto opatrenia splní.

Pri určovaní alternatívnych opatrení orgán pre riešenie krízových situácií preukáže, že opatrenia navrhované inštitúciou by neboli schopné odstrániť prekážky brániace riešeniu krízovej situácie a že navrhované alternatívne opatrenia sú primerané na ich odstránenie. Orgán pre riešenie krízových situácií zohľadní ohrozenie finančnej stability vyplývajúce z týchto prekážok brániacich riešiteľnosti krízovej situácie a dosah týchto opatrení na obchodnú činnosť inštitúcie, jej stabilitu a jej schopnosť byť prínosom pre hospodárstvo.

5.   Na účely odseku 4 majú orgány pre riešenie krízových situácií právomoc prijímať ktorékoľvek z týchto opatrení:

a)

požadovať, aby inštitúcia prehodnotila akékoľvek mechanizmy financovania v rámci skupiny alebo ich neexistenciu, alebo pripravila dohody o poskytovaní služieb, či už v rámci skupiny alebo s tretími stranami, na zaistenie poskytovania kritických funkcií;

b)

požadovať, aby inštitúcia obmedzila svoju maximálnu individuálnu alebo súhrnnú expozíciu;

c)

uložiť špecifickú alebo pravidelnú dodatočnú povinnosť poskytnúť informácie relevantné na účely riešenia krízových situácií;

d)

požadovať, aby sa inštitúcia zbavila konkrétnych aktív;

e)

požadovať, aby inštitúcia obmedzila alebo ukončila konkrétne existujúce alebo navrhované činnosti;

f)

obmedziť rozvoj nových alebo existujúcich oblastí obchodnej činnosti alebo predaj nových či existujúcich výrobkov alebo zabrániť takémuto rozvoju alebo predaju;

g)

požadovať zmeny právnych alebo prevádzkových štruktúr inštitúcie alebo ktoréhokoľvek subjektu skupiny, ktorý je pod jej priamou alebo nepriamou kontrolou, s cieľom zmierniť ich zložitosť a zaistiť tak, aby kritické funkcie bolo možné právne a prevádzkovo oddeliť od ostatných funkcií prostredníctvom uplatnenia nástrojov riešenia krízových situácií;

h)

požadovať, aby inštitúcia alebo materská spoločnosť zriadila materskú finančnú holdingovú spoločnosť v členskom štáte alebo materskú finančnú holdingovú spoločnosť v Únii;

i)

požadovať, aby inštitúcia alebo subjekt v zmysle článku 1 ods. 1 písmena b), c) alebo d) emitovali oprávnené záväzky s cieľom splniť požiadavky článku 45;

j)

požadovať, aby inštitúcia alebo subjekt v zmysle článku 1 ods. 1 písmena b), c) alebo d) prijali iné kroky na splnenie minimálnej požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky podľa článku 45, najmä aby sa pokúsili opätovne prerokovať každý oprávnený záväzok, nástroj dodatočného kapitálu Tier 1 alebo nástroj kapitálu Tier 2, ktorý emitovali, s cieľom zabezpečiť, aby sa každé rozhodnutie orgánu pre riešenie krízových situácií odpísať alebo konvertovať takýto záväzok alebo nástroj vykonalo podľa práva jurisdikcie, ktorá sa vzťahuje na tento záväzok alebo nástroj, a

k)

ak je inštitúcia dcérskou spoločnosťou holdingovej spoločnosti so zmiešanou činnosťou, požadovať, aby holdingová spoločnosť so zmiešanou činnosťou zriadila samostatnú finančnú holdingovú spoločnosť na kontrolu inštitúcie, ak je to potrebné na zjednodušenie riešenia krízovej situácie inštitúcie a na zamedzenie uplatňovaniu nástrojov riešenia krízových situácií a príslušných právomocí uvedených v hlave IV s nepriaznivým vplyvom na nefinančnú časť skupiny.

6.   Rozhodnutie vydané podľa odseku 1 alebo 4 spĺňa tieto požiadavky:

a)

je podložené dôvodmi vedúcimi k predmetnému posúdeniu alebo konštatovaniu;

b)

uvádza sa v ňom, ako sa predmetné posúdenie alebo konštatovanie zhoduje s požiadavkou primeraného uplatňovania stanovenou v odseku 4 a

c)

vzťahuje sa naň právo na opravný prostriedok.

7.   Skôr než sa určí akékoľvek opatrenie uvedené v odseku 4, orgán pre riešenie krízových situácií po konzultácii s príslušným orgánom a prípadne aj určeným vnútroštátnym orgánom makroprudenciálneho dohľadu náležite zváži potenciálny vplyv týchto opatrení na konkrétnu inštitúciu, vnútorný trh v oblasti finančných služieb a na finančnú stabilitu v ostatných členských štátoch a v Únii ako celku.

8.   EBA do 3. júla 2015 vydá usmernenia v súlade s článkom 16 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010, v ktorých sa bližšie určia opatrenia stanovené v odseku 5 a okolnosti, za ktorých sa každé opatrenie môže uplatňovať.

Článok 18

Právomoci riešiť alebo odstrániť prekážky brániace riešiteľnosti krízovej situácie inštitúcie: riešenie na úrovni skupiny

1.   Orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny spolu s orgánmi pre riešenie krízových situácií dcérskych spoločností po konzultáciách s kolégiom dohľadu a orgánmi pre riešenie krízových situácií patriacimi do jurisdikcií, v ktorých sa nachádzajú významné pobočky, pokiaľ je to pre významnú pobočku relevantné, zvážia posúdenie vyžadované podľa článku 16 v rámci kolégia pre riešenie krízových situácií a prijmú všetky náležité kroky, aby dosiahli spoločné rozhodnutie o uplatňovaní opatrení určených v súlade s článkom 17 ods. 4 vo vzťahu ku všetkým inštitúciám, ktoré sú súčasťou skupiny.

2.   Orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny v spolupráci s orgánom vykonávajúcim dohľad na konsolidovanom základe a EBA v súlade s článkom 25 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010 pripraví správu a predloží ju materskej spoločnosti v Únii, orgánom pre riešenie krízových situácií dcérskych spoločností, ktoré ju poskytnú dcérskym spoločnostiam pod ich dohľadom, a orgánom pre riešenie krízových situácií patriacim do jurisdikcií, v ktorých sa nachádzajú významné pobočky. Správa sa pripraví po konzultácii s príslušnými orgánmi a zanalyzujú sa v nej podstatné prekážky účinného uplatňovania nástrojov riešenia krízových situácií a vykonávania právomocí v oblasti riešenia krízových situácií vo vzťahu k skupine. V správe sa zváži vplyv na obchodný model inštitúcie a odporučia sa akékoľvek primerané a cielené opatrenia, ktoré sú podľa názoru orgánu potrebné alebo vhodné na odstránenie týchto prekážok.

3.   Materská spoločnosť v Únii môže do štyroch mesiacov od prijatia správy predložiť pripomienky a navrhnúť orgánu pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny alternatívne opatrenia na odstránenie prekážok identifikovaných v správe.

4.   Orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny oznámi všetky opatrenia navrhnuté materskou spoločnosťou v Únii orgánu vykonávajúcemu dohľad na konsolidovanom základe, EBA, orgánom pre riešenie krízových situácií dcérskych spoločností a orgánom pre riešenie krízových situácií patriacich do jurisdikcií, v ktorých sa nachádzajú významné pobočky, pokiaľ je to pre významnú pobočku relevantné. Orgány pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny a orgány pre riešenie krízových situácií dcérskych spoločností po konzultáciách s príslušnými orgánmi a orgánmi pre riešenie krízových situácií patriacich do jurisdikcií, v ktorých sa nachádzajú významné pobočky, urobia všetko, čo je v ich právomoci, aby dosiahli spoločné rozhodnutie v rámci kolégia pre riešenie krízových situácií týkajúce sa identifikovania podstatných prekážok, a v prípade potreby posúdenia opatrení navrhovaných materskou spoločnosťou v Únii a opatrení požadovaných orgánmi s cieľom riešiť alebo odstrániť takéto prekážky, v ktorom sa zohľadní potenciálny vplyv opatrení vo všetkých členských štátoch, v ktorých skupina pôsobí.

5.   Spoločné rozhodnutie sa musí dosiahnuť do štyroch mesiacov od predloženia akýchkoľvek pripomienok materskej spoločnosti v Únii pri uplynutí štvormesačnej lehoty uvedenej v odseku 3 podľa toho, čo nastane skôr. Musí byť odôvodnené a vyjadrené v dokumente, ktorý orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny poskytne materskej spoločnosti v Únii.

EBA môže na žiadosť orgánu pre riešenie krízových situácií pomôcť orgánom pre riešenie krízových situácií dosiahnuť spoločné rozhodnutie v súlade s článkom 31 písm. c) nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

6.   V prípade, že sa spoločné rozhodnutie neprijme v lehote uvedenej v odseku 5, orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny prijme svoje vlastné rozhodnutie o vhodných opatreniach, ktoré sa majú prijať v súlade s článkom 17 ods. 4 na úrovni skupiny.

Rozhodnutie musí byť plne odôvodnené a zohľadnia sa v ňom názory a výhrady ostatných orgánov pre riešenie krízových situácií. Toto rozhodnutie poskytne materskej spoločnosti v Únii orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny.

Ak do konca štvormesačnej lehoty ktorýkoľvek z orgánov pre riešenie krízových situácií postúpil záležitosť uvedenú v odseku 9 EBA v súlade s článkom 19 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010, orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny odloží prijatie svojho rozhodnutia a počká na akékoľvek rozhodnutie, ktoré EBA môže prijať v súlade s článkom 19 ods. 3 uvedeného nariadenia, a svoje rozhodnutie prijme v súlade s rozhodnutím, ktoré prijal EBA. Táto štvormesačná lehota sa považuje za zmierovacie obdobie v zmysle uvedeného nariadenia. EBA prijme svoje rozhodnutie do jedného mesiaca. Daná záležitosť sa orgánu EBA nepostúpi po skončení uvedenej štvormesačnej lehoty ani po dosiahnutí spoločného rozhodnutia. Ak EBA do jedného mesiaca nerozhodne, uplatňuje sa rozhodnutie orgánu pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny.

7.   Ak sa spoločné rozhodnutie neprijme, orgány pre riešenie krízových situácií dcérskych spoločností prijmú vlastné rozhodnutia o vhodných opatreniach, ktoré majú prijať dcérske spoločnosti individuálne v súlade s článkom 17 ods. 4 Toto rozhodnutie musí byť plne odôvodnené a zohľadnia sa v ňom názory a výhrady ostatných orgánov pre riešenie krízových situácií. Rozhodnutie sa poskytne dotknutej dcérskej spoločnosti a orgánu pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny.

Ak do konca štvormesačnej lehoty ktorýkoľvek z orgánov pre riešenie krízových situácií postúpil záležitosť uvedenú v odseku 9 tohto článku EBA v súlade s článkom 19 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010, orgán pre riešenie krízových situácií dcérskej spoločnosti odloží prijatie svojho rozhodnutia a počká na akékoľvek rozhodnutie, ktoré EBA môže prijať v súlade s článkom 19 ods. 3 uvedeného nariadenia, a svoje rozhodnutie prijme v súlade s rozhodnutím, ktoré prijal EBA. Táto štvormesačná lehota sa považuje za zmierovacie obdobie v zmysle uvedeného nariadenia. EBA prijme svoje rozhodnutie do jedného mesiaca. Daná záležitosť sa orgánu EBA nepostúpi po skončení uvedenej štvormesačnej lehoty ani po dosiahnutí spoločného rozhodnutia. Ak EBA do jedného mesiaca nerozhodne, uplatní sa rozhodnutie orgánu pre riešenie krízových situácií dcérskej spoločnosti.

8.   Spoločné rozhodnutie uvedené v odseku 5 a rozhodnutia prijaté orgánmi pre riešenie krízových situácií, ak sa nedosiahlo spoločné rozhodnutie uvedené v odseku 6, sa pokladajú za konečné a ostatné dotknuté orgány pre riešenie krízových situácií ich uplatňujú.

9.   Ak sa nedosiahlo spoločné rozhodnutie o prijatí ktoréhokoľvek z opatrení uvedených v článku 17 ods. 5 písm. g), h) alebo k), EBA môže na žiadosť orgánu pre riešenie krízových situácií v súlade s odsekom 6 alebo 7 tohto článku pomôcť orgánom pre riešenie krízových situácií dosiahnuť dohodu v súlade s článkom 19 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

KAPITOLA III

Finančná podpora v rámci skupiny

Článok 19

Dohoda o finančnej podpore v rámci skupiny

1.   Členské štáty zaistia, aby materská inštitúcia z členského štátu, materská inštitúcia v Únii alebo subjekt uvedený v článku 1 ods. 1 písmene c) alebo d) a jej dcérske spoločnosti z iných členských štátov alebo tretích krajín, ktoré sú inštitúciami alebo finančnými inštitúciami podliehajúcimi dohľadu nad materskou spoločnosťou na konsolidovanom základe, mohli uzatvoriť dohodu o poskytnutí finančnej podpory akejkoľvek inej zmluvnej strane dohody, ktorá spĺňa podmienky na včasnú intervenciu podľa článku 27, ak sú tiež splnené podmienky stanovené v tejto kapitole.

2.   Táto kapitola sa neuplatňuje na finančné mechanizmy vo vnútri skupiny vrátane mechanizmov financovania ani na fungovanie centralizovaných mechanizmov financovania za predpokladu, že žiadna zo strán zúčastnených na týchto mechanizmoch nespĺňa podmienky na včasnú intervenciu.

3.   Dohoda o finančnej podpore v rámci skupiny nie je nutným predpokladom:

a)

poskytovania finančnej podpory v rámci skupiny ktorémukoľvek subjektu v rámci skupiny, ktorý zažíva finančné ťažkosti, ak sa tak inštitúcia rozhodne, a to v jednotlivých prípadoch a podľa politík skupiny, ak to nepredstavuje riziko pre celú skupinu, alebo

b)

pôsobenia v členskom štáte.

4.   Členské štáty odstránia akékoľvek právne prekážky vo vnútroštátnom práve brániace transakciám na účely finančnej podpory v rámci skupiny, ktoré sa uskutočňujú v súlade s touto kapitolou za predpokladu, že žiadne ustanovenie tejto kapitoly nebráni členským štátom uložiť obmedzenia na transakcie v rámci skupiny v súvislosti s vnútroštátnymi právnymi predpismi uplatňujúcimi možnosti stanovené v nariadení (EÚ) č. 575/2013, transponujúcimi smernicu 2013/36/EÚ alebo vyžadujúcimi oddelenie častí skupiny alebo činností vykonávaných v rámci skupiny z dôvodov finančnej stability.

5.   Dohoda o finančnej podpore v rámci skupiny:

a)

sa môže vzťahovať na jednu alebo viac dcérskych spoločností skupiny a môže stanovovať poskytnutie finančnej podpory dcérskym spoločnostiam od materskej spoločnosti, materskej spoločnosti od dcérskych spoločností, navzájom medzi jednotlivými dcérskymi spoločnosťami skupiny, ktoré sú zmluvnými stranami dohody, alebo v akejkoľvek kombinácii uvedených subjektov;

b)

môže stanovovať poskytnutie finančnej podpory vo forme úveru, záruk, aktív na použitie ako kolaterál alebo akejkoľvek kombinácie týchto foriem finančnej podpory pri jednej alebo viacerých transakciách, a to aj medzi príjemcom podpory a treťou stranou.

6.   Ak na základe podmienok dohody o finančnej podpore v rámci skupiny subjekt skupiny súhlasí s tým, že poskytne finančnú podporu inému subjektu skupiny, dohoda môže zahŕňať recipročnú dohodu, že subjekt skupiny prijímajúci podporu poskytne finančnú podporu subjektu skupiny poskytujúcemu podporu.

7.   V dohode o finančnej podpore v rámci skupiny sa bližšie stanovia zásady výpočtu protihodnoty, a to pri každej transakcii vykonanej na jej základe. Tieto zásady zahŕňajú požiadavku, aby sa protihodnota stanovila v čase poskytnutia finančnej podpory. Dohoda vrátane zásad výpočtu protihodnoty za poskytnutie finančnej podpory a ďalších podmienok dohody je v súlade s týmito zásadami:

a)

každá strana musí pri uzavretí dohody konať slobodne;

b)

pri uzavretí dohody a výpočte protihodnoty za poskytnutie finančnej podpory musí každá zmluvná strana konať vo svojom vlastnom najlepšom záujme, v ktorom možno zohľadniť všetky priame alebo nepriame výhody, ktoré môžu zmluvnej strane vzniknúť v dôsledku poskytnutia finančnej podpory;

c)

pred stanovením protihodnoty za poskytnutie finančnej podpory a pred prijatím každého rozhodnutia o poskytnutí finančnej podpory musia byť každej zmluvnej strane poskytujúcej finančnú podporu sprístupnené všetky relevantné informácie od každej zmluvnej strany prijímajúcej finančnú podporu;

d)

v protihodnote za poskytnutie finančnej podpory sa môžu zohľadniť informácie, ktoré má zmluvná strana poskytujúca finančnú podporu na základe toho, že patrí do rovnakej skupiny ako zmluvná strana prijímajúca finančnú podporu, a ktoré nie sú k dispozícií na trhu, a

e)

v zásadách výpočtu protihodnoty za poskytnutie finančnej podpory sa nemusí zohľadňovať žiadny predpokladaný dočasný vplyv na trhové ceny vyplývajúci z okolností, ktoré sú z hľadiska skupiny externé.

8.   Dohoda o finančnej podpore v rámci skupiny sa môže uzatvoriť len vtedy, keď v čase uzatvárania navrhovanej dohody podľa názoru jednotlivých príslušných orgánov zmluvných strán žiadna z nich nespĺňa podmienky na včasnú intervenciu.

9.   Členské štáty zabezpečia, aby každé právo, nárok alebo opatrenie vyplývajúce z tejto dohody o finančnej podpore v rámci skupiny mohli uplatňovať len zmluvné strany dohody s vylúčením tretích strán.

Článok 20

Preskúmanie navrhovanej dohody príslušnými orgánmi a mediácia

1.   Materská inštitúcia v Únii predloží orgánu vykonávajúcemu dohľad na konsolidovanom základe žiadosť o schválenie každej navrhovanej dohody o finančnej podpore v rámci skupiny navrhnutej podľa článku 19. Žiadosť obsahuje znenie navrhovanej dohody a určia sa v nej subjekty skupiny, ktoré chcú byť zmluvnými stranami.

2.   Orgán vykonávajúci dohľad na konsolidovanom základe žiadosť bezodkladne postúpi príslušným orgánom každej dcérskej spoločnosti, ktorá chce byť zmluvnou stranou dohody, s cieľom dosiahnuť spoločné rozhodnutie.

3.   Orgán vykonávajúci dohľad na konsolidovanom základe navrhovanú dohodu schváli v súlade s postupom stanoveným v odsekoch 5 a 6 tohto článku, ak sú jej podmienky v súlade s podmienkami pre finančnú podporu stanovenými v článku 23.

4.   Orgán vykonávajúci dohľad na konsolidovanom základe môže v súlade s postupom stanoveným v odsekoch 5 a 6 tohto článku zakázať uzavretie navrhovanej dohody, ak sa usúdi, že nie je v súlade s podmienkami pre finančnú podporu stanovenými v článku 23.

5.   Príslušné orgány urobia všetko, čo je v ich právomoci, aby dosiahli spoločné rozhodnutie, v ktorom sa zohľadní potenciálny vplyv vrátane finančných dôsledkov plnenia dohody vo všetkých členských štátoch, v ktorých skupina pôsobí – o tom, či sú podmienky navrhovanej dohody v súlade s podmienkami pre finančnú podporu stanovenými v článku 23, a to do štyroch mesiacov odo dňa prijatia žiadosti orgánom vykonávajúcim dohľad na konsolidovanom základe. Spoločné rozhodnutie má podobu dokumentu, ktorý obsahuje plne zdôvodnené rozhodnutie, ktoré žiadateľovi poskytne orgán vykonávajúci dohľad na konsolidovanom základe.

EBA môže na žiadosť príslušného orgánu pomôcť príslušným orgánom dosiahnuť dohodu v súlade s článkom 31 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

6.   V prípade, že sa spoločné rozhodnutie príslušných orgánov neprijme do štyroch mesiacov, orgán vykonávajúci dohľad na konsolidovanom základe prijme svoje vlastné rozhodnutie o žiadosti. Toto rozhodnutie sa stanoví v dokumente, ktorý obsahuje plné zdôvodnenie, a zohľadnia sa v ňom názory a výhrady ostatných príslušných orgánov vyjadrené počas štvormesačnej lehoty. Orgán vykonávajúci dohľad na konsolidovanom základe oznámi svoje rozhodnutie žiadateľovi a ostatným príslušným orgánom.

7.   Ak do konca štvormesačnej lehoty ktorýkoľvek z dotknutých príslušných orgánov postúpil záležitosť EBA v súlade s článkom 19 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010, orgán vykonávajúci dohľad na konsolidovanom základe odloží prijatie svojho rozhodnutia a počká na akékoľvek rozhodnutie, ktoré EBA môže prijať v súlade s článkom 19 ods. 3 nariadenia, a prijme svoje rozhodnutie v súlade s rozhodnutím EBA. Táto štvormesačná lehota sa považuje za zmierovacie obdobie v zmysle uvedeného nariadenia. EBA prijme svoje rozhodnutie do jedného mesiaca. Záležitosť sa orgánu EBA nepostúpi po skončení uvedenej štvormesačnej lehoty ani po dosiahnutí spoločného rozhodnutia.

Článok 21

Schválenie navrhovanej dohody akcionármi

1.   Členské štáty požadujú, aby sa každá navrhovaná dohoda schválená príslušnými orgánmi predložila na schválenie akcionárom každého subjektu skupiny, ktorý má v úmysle uzatvoriť dohodu. V takomto prípade je dohoda platná len pre tie zmluvné strany, ktorých akcionári dohodu schválili v súlade s odsekom 2.

2.   Dohoda o finančnej podpore v rámci skupiny je pre subjekt skupiny platná len vtedy, ak jeho akcionári splnomocnili riadiaci orgán daného subjektu skupiny na prijatie rozhodnutia o tom, že subjekt skupiny poskytne alebo prijme finančnú podporu za podmienok dohody a v súlade s podmienkami stanovenými v tejto kapitole, a toto splnomocnenie akcionárov nebolo odvolané.

3.   Riadiaci orgán každého subjektu, ktorý je zmluvnou stranou dohody, každý rok podáva akcionárom správu o plnení dohody a o vykonávaní každého rozhodnutia prijatého na základe dohody.

Článok 22

Postúpenie dohôd o finančnej podpore v rámci skupiny orgánom pre riešenie krízových situácií

Príslušné orgány postúpia relevantným orgánom pre riešenie krízových situácií dohody o finančnej podpore v rámci skupiny, ktoré schválili, a akékoľvek ich zmeny.

Článok 23

Podmienky pre finančnú podporu v rámci skupiny

1.   Finančnú podporu v súlade s článkom 19 môže subjekt skupiny poskytnúť len vtedy, ak sú splnené všetky tieto podmienky:

a)

existuje reálny predpoklad, že poskytovanou podporou sa významne napravia finančné ťažkosti subjektu skupiny prijímajúceho podporu;

b)

poskytnutie finančnej podpory má za cieľ zachovať alebo obnoviť finančnú stabilitu skupiny ako celku alebo ktoréhokoľvek zo subjektov skupiny a je v záujme subjektu skupiny poskytujúceho podporu;

c)

finančná podpora sa poskytuje za podmienok vrátane protihodnoty podľa článku 19 ods. 7;

d)

na základe informácií dostupných riadiacemu orgánu subjektu skupiny, ktorý poskytuje finančnú podporu, v čase prijatia rozhodnutia o poskytnutí finančnej podpory existuje reálny predpoklad, že subjekt skupiny, ktorý túto podporu prijíma, zaplatí protihodnotu za podporu, a ak sa podpora poskytuje formou úveru, že tento úver splatí. Ak sa podpora poskytuje vo forme záruky alebo v akejkoľvek forme zábezpeky, rovnaká podmienka sa vzťahuje na záväzok, ktorý príjemcovi vznikne, ak dôjde k vymáhaniu záruky alebo zábezpeky;

e)

poskytnutím finančnej podpory sa neohrozí likvidita ani platobná schopnosť subjektu skupiny, ktorý poskytuje podporu;

f)

poskytnutím finančnej podpory sa neohrozí finančná stabilita, najmä v členskom štáte subjektu skupiny, ktorý poskytuje podporu;

g)

subjekt skupiny, ktorý podporu poskytuje, spĺňa v čase poskytnutia podpory požiadavky smernice 2013/36/EÚ týkajúce sa kapitálu alebo likvidity a všetky požiadavky uložené podľa článku 104 ods. 2 smernice 2013/36/EÚ a poskytnutie finančnej podpory nevedie k porušeniu týchto požiadaviek subjektom skupiny, ak to nepovolil príslušný orgán zodpovedný za individuálny dohľad nad subjektom, ktorý poskytuje podporu;

h)

subjekt skupiny, ktorý poskytuje podporu, spĺňa v čase poskytnutia podpory požiadavky týkajúce sa veľkej majetkovej angažovanosti stanovenej v nariadení (EÚ) č. 575/2013 a v smernici 2013/36/EÚ vrátane požiadaviek všetkých vnútroštátnych právnych predpisov, na základe ktorých sa vykonávajú možnosti stanovené v danej smernici, a poskytnutie finančnej podpory nevedie k porušeniu týchto požiadaviek subjektom skupiny, ak to nepovolil príslušný orgán zodpovedný za individuálny dohľad nad subjektom skupiny, ktorý poskytuje podporu;

i)

poskytnutie finančnej podpory nenaruší riešiteľnosť krízových situácií subjektu skupiny, ktorý poskytuje podporu.

2.   EBA vypracuje návrh regulačných technických predpisov, v ktorých bližšie určí podmienky ustanovené v odseku 1 písm. a), c), e) a i).

EBA predloží tento návrh regulačných technických predpisov Komisii do 3. júla 2015.

Komisii sa udeľuje právomoc prijať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

3.   EBA do 3. januára 2016 vydá usmernenia v súlade s článkom 16 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010 na podporu zbližovania postupov na účely stanovenia podmienok ustanovených v odseku 1 písm. b), d), f), g) a h) tohto článku.

Článok 24

Rozhodnutie o poskytnutí finančnej podpory

Rozhodnutie o poskytnutí finančnej podpory v rámci skupiny v súlade s dohodou prijme riadiaci orgán subjektu skupiny, ktorý poskytuje finančnú podporu. Toto rozhodnutie sa odôvodní a uvedie sa v ňom cieľ navrhovanej finančnej podpory. V rozhodnutí sa uvedie najmä to, ako je poskytnutie finančnej podpory v súlade s podmienkami ustanovenými v článku 23 ods. 1 Rozhodnutie o prijatí finančnej podpory v rámci skupiny v súlade s dohodou prijme riadiaci orgán subjektu skupiny, ktorý prijíma finančnú podporu.

Článok 25

Právo príslušných orgánov vzniesť námietku

1.   Pred poskytnutím podpory na základe dohody o finančnej podpore v rámci skupiny riadiaci orgán subjektu skupiny, ktorý plánuje poskytnúť finančnú podporu, informuje:

a)

svoj príslušný orgán;

b)

podľa potreby orgán vykonávajúci dohľad na konsolidovanom základe, ak je odlišný od orgánov v písmenách a) a c);

c)

príslušný orgán subjektu skupiny, ktorý prijíma finančnú podporu, ak je odlišný od orgánov v písmenách a) a b), a

d)

EBA.

Oznámenie obsahuje odôvodnené rozhodnutie riadiaceho orgánu podľa článku 24 a podrobnosti o navrhovanej finančnej podpore spolu s kópiou dohody o finančnej podpore v rámci skupiny.

2.   Príslušný orgán subjektu skupiny, ktorý poskytuje finančnú podporu, môže do piatich pracovných dní od prijatia úplného oznámenia schváliť poskytnutie finančnej podpory alebo ho zakázať či obmedziť, ak usúdi, že neboli splnené podmienky na poskytnutie finančnej podpory v rámci skupiny ustanovené v článku 23. Rozhodnutie príslušného orgánu zakázať alebo obmedziť finančnú podporu sa zdôvodní.

3.   Rozhodnutie príslušného orgánu schváliť, zakázať alebo obmedziť finančnú podporu sa okamžite oznámi:

a)

orgánu vykonávajúcemu dohľad na konsolidovanom základe;

b)

príslušnému orgánu subjektu skupiny, ktorý prijíma podporu, a

c)

EBA.

Orgán vykonávajúci dohľad na konsolidovanom základe okamžite informuje ostatných členov kolégia dohľadu a členov kolégia pre riešenie krízových situácií.

4.   Keď má orgán vykonávajúci dohľad na konsolidovanom základe alebo príslušný orgán zodpovedný za subjekt skupiny prijímajúci podporu námietky proti rozhodnutiu zakázať alebo obmedziť finančnú podporu, môže záležitosť do dvoch dní postúpiť orgánu EBA a požiadať ho o pomoc v súlade s článkom 31 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

5.   Ak príslušný orgán nezakáže ani neobmedzí finančnú podporu v lehote uvedenej v odseku 2, alebo ak podporu schválil pred koncom uvedenej lehoty, finančná podpora sa môže poskytnúť v súlade s podmienkami predloženými príslušnému orgánu.

6.   Rozhodnutie riadiaceho orgánu inštitúcie poskytnúť finančnú podporu sa oznámi:

a)

príslušnému orgánu;

b)

podľa potreby a ak je odlišný od orgánov v písmenách a) a c), orgánu vykonávajúcemu dohľad na konsolidovanom základe;

c)

príslušnému orgánu subjektu skupiny, ktorý prijíma finančnú podporu, ak je odlišný od orgánov v písmenách a) a b), a

d)

EBA.

Orgán vykonávajúci dohľad na konsolidovanom základe okamžite informuje ostatných členov kolégia dohľadu a členov kolégia pre riešenie krízových situácií.

7.   Ak príslušný orgán obmedzí alebo zakáže finančnú podporu na úrovni skupiny podľa odseku 2 tohto článku a ak plán ozdravenia na úrovni skupiny podľa článku 7 ods. 5 odkazuje na finančnú podporu v rámci skupiny, príslušný orgán subjektu skupiny, ktorému bola podpora obmedzená alebo zakázaná, môže požiadať orgán vykonávajúci dohľad na konsolidovanom základe, aby inicioval opätovné posúdenie plánu ozdravenia na úrovni skupiny podľa článku 8, alebo, ak je plán ozdravenia vypracovaný individuálne, požiadať subjekt skupiny, aby predložil revidovaný plán ozdravenia.

Článok 26

Zverejňovanie

1.   Členské štáty zabezpečia, aby subjekty skupiny zverejnili, či uzavreli alebo neuzavreli dohodu o finančnej podpore poskytovanej v rámci skupiny podľa článku 19, a zverejnili opis všeobecných podmienok prípadnej takejto dohody a názvy subjektov skupiny, ktoré sú stranami tejto dohody, a aby tieto informácie aktualizovali aspoň raz ročne.

Uplatňujú sa články 431 až 434 nariadenia (EÚ) č. 575/2013.

2.   EBA vypracuje návrh vykonávacích technických predpisov na určenie formy a obsahu opisu uvedeného v odseku 1.

EBA predloží tento návrh vykonávacích technických predpisov Komisii do 3. júla 2015.

Komisii sa udeľuje právomoc prijať návrh vykonávacích technických predpisov uvedený v prvom pododseku v súlade s článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

HLAVA III

VČASNÁ INTERVENCIA

Článok 27

Opatrenia včasnej intervencie

1.   Členské štáty zabezpečia, aby príslušné orgány v prípadoch, keď inštitúcia porušuje alebo, okrem iného z dôvodu rýchle sa zhoršujúcej finančnej situácie vrátane zhoršujúcej sa likviditnej situácie, rastúcej úrovne pákového efektu, nesplácania úverov alebo koncentrácie expozícií na základe posúdenia súboru spúšťajúcich faktorov, ktoré môžu zahŕňať požiadavku na vlastné zdroje inštitúcie plus 1,5 percentuálneho bodu, pravdepodobne v blízkej budúcnosti poruší požiadavky nariadenia (EÚ) č. 575/2013, smernice 2013/36/EÚ, hlavy II smernice 2014/65/EÚ alebo akýkoľvek z článkov 3 až 7, 14 až 17, a 24, 25 a 26 nariadenia (EÚ) č. 600/2014, mali bez toho, aby tým boli dotknuté opatrenia uvedené v článku 104 smernice 2013/36/EÚ, ak sa uplatňujú, k dispozícii prinajmenšom tieto opatrenia:

a)

požadovať od riadiaceho orgánu inštitúcie, aby realizoval jeden alebo viac mechanizmov alebo opatrení stanovených v pláne ozdravenia alebo aby v súlade s článkom 5 ods. 2 takýto plán ozdravenia aktualizoval, keď sa okolnosti, ktoré viedli k včasnej intervencii, líšia od predpokladov vymedzených v pôvodnom pláne ozdravenia, a realizoval jeden alebo viacero mechanizmov alebo opatrení stanovených v aktualizovanom pláne v konkrétnej lehote a s cieľom zabezpečiť, aby sa podmienky uvedené v úvodnej vete už neuplatňovali;

b)

požadovať od riadiaceho orgánu inštitúcie, aby preskúmal situáciu, identifikoval opatrenia na prekonanie všetkých zistených problémov a vypracoval akčný program na prekonanie týchto problémov a časový harmonogram jeho vykonávania;

c)

požadovať od riadiaceho orgánu inštitúcie, aby zvolal, alebo, ak tak riadiaci orgán neurobí, priamo zvolať valné zhromaždenie akcionárov inštitúcie, a v oboch prípadoch určiť program rokovania a požadovať, aby akcionári zvážili prijatie určitých rozhodnutí;

d)

požadovať, aby bol odvolaný alebo vymenený jeden alebo viacerí členovia riadiaceho orgánu alebo vysokého manažmentu, ak sa zistí, že tieto osoby nie sú schopné vykonávať svoje povinnosti podľa článku 13 smernice 2013/36/EÚ alebo článku 9 smernice 2014/65/EÚ;

e)

požadovať od riadiaceho orgánu inštitúcie, aby vypracoval plán rokovaní o reštrukturalizácii dlhu s niektorými alebo všetkými veriteľmi, a to podľa potreby podľa plánu ozdravenia;

f)

požadovať zmeny v obchodnej stratégii inštitúcie;

g)

požadovať zmeny v právnych alebo prevádzkových štruktúrach inštitúcie a

h)

získať okrem iného aj prostredníctvom kontrol na mieste a poskytnúť orgánu pre riešenie krízových situácií všetky informácie, ktoré sú potrebné na aktualizáciu plánu riešenia krízových situácií a prípravu prípadného riešenia krízovej situácie inštitúcie a ocenenia aktív a záväzkov inštitúcie podľa článku 36.

2.   Členské štáty zabezpečia, aby príslušné orgány bezodkladne informovali orgány pre riešenie krízových situácií o tom, že konštatovali, že sa vo vzťahu k inštitúcii splnili podmienky stanovené v odseku 1 a že právomoci orgánov pre riešenie krízových situácií zahŕňajú právomoc požadovať, aby inštitúcia kontaktovala možných kupujúcich s cieľom pripraviť sa na riešenie krízovej situácie inštitúcie, pričom sa dodržiavajú podmienky stanovené v článku 39 ods. 2 a ustanovenia upravujúce dôvernosť stanovené v článku 84.

3.   Pre každé opatrenie uvedené v odseku 1 príslušné orgány stanovia vhodnú lehotu na jeho vykonanie s cieľom umožniť príslušnému orgánu vyhodnotiť účinnosť opatrenia.

4.   EBA do 3. júla 2015 vydá usmernenia v súlade s článkom 16 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010 s cieľom presadzovať konzistentné uplatňovanie spúšťacích faktorov pre využívanie opatrení uvedených v odseku 1 tohto článku.

5.   EBA môže, pričom podľa potreby zohľadní skúsenosti získané pri uplatňovaní usmernení uvedených v odseku 4, vypracovať návrh regulačných technických predpisov s cieľom bližšie určiť minimálny súbor spúšťacích faktorov pre využívanie opatrení uvedených v odseku 1.

Komisii sa udeľuje právomoc prijať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

Článok 28

Odvolanie vrcholového manažmentu alebo riadiaceho orgánu

Členské štáty zabezpečia, aby príslušné orgány v prípadoch, keď dochádza k výraznému zhoršeniu finančnej situácie inštitúcie, alebo v prípadoch závažných porušení zákonov, iných právnych predpisov alebo stanov inštitúcie alebo vážnych administratívnych nezrovnalostí, pričom ostatné opatrenia prijaté v súlade s článkom 27 nie sú dostatočné na zvrátenie tohto zhoršovania, mohli požadovať odvolanie vrcholového manažmentu alebo riadiaceho orgánu inštitúcie, a to buď vcelku alebo jednotlivé osoby. Vymenovanie nového vrcholového manažmentu alebo riadiaceho orgánu sa uskutoční v súlade s vnútroštátnym právom a právom Únie a podlieha schváleniu alebo súhlasu príslušného orgánu.

Článok 29

Dočasný správca

1.   Členské štáty zaistia, aby príslušné orgány v prípadoch, keď príslušný orgán nepovažuje výmenu vrcholového manažmentu alebo riadiaceho orgánu, ako sa uvádza v článku 28, za dostatočnú na nápravu situácie, mohli vymenovať jedného alebo viacerých dočasných správcov inštitúcie. Príslušné orgány môžu na základe toho, čo je za daných okolností primerané, vymenovať akéhokoľvek dočasného správcu, aby buď dočasne nahradil riadiaci orgán inštitúcie, alebo aby dočasne spolupracoval s riadiacim orgánom inštitúcie, pričom príslušný orgán to spresní v svojom rozhodnutí v čase vymenovania. Ak príslušný orgán vymenuje dočasného správcu, aby spolupracoval s riadiacim orgánom inštitúcie, príslušný orgán v čase tohto vymenovania spresní úlohu, povinnosti a právomoci dočasného správcu, ako aj všetky požiadavky na riadiaci orgán inštitúcie, aby konzultoval s dočasným správcom alebo získal jeho súhlas pred prijatím konkrétnych rozhodnutí alebo opatrení. Príslušný orgán je povinný zverejniť vymenovanie každého dočasného správcu okrem prípadov, keď dočasný správca nemá právomoc zastupovať inštitúciu. Členské štáty ďalej zabezpečia, aby každý dočasný správca disponoval odbornosťou, schopnosťami a znalosťami požadovanými na výkon jeho funkcií a aby nebol v žiadnom konflikte záujmov.

2.   Príslušný orgán určí právomoci dočasného správcu v čase jeho vymenovania na základe toho, čo je za daných okolností primerané. Medzi tieto právomoci môžu patriť niektoré alebo všetky právomoci riadiaceho orgánu inštitúcie v rámci stanov inštitúcie a v rámci vnútroštátnych právnych predpisov vrátane právomoci vykonávať niektoré alebo všetky administratívne funkcie riadiaceho orgánu inštitúcie. Právomoci dočasného správcu vo vzťahu k inštitúcii musia byť v súlade s uplatniteľným právom obchodných spoločností.

3.   Úlohu a funkcie dočasného správcu určí príslušný orgán v čase vymenovania, pričom môžu zahŕňať oboznámenie sa s finančnou pozíciou inštitúcie, riadenie obchodnej činnosti alebo časti obchodnej činnosti inštitúcie s cieľom zachovať alebo obnoviť finančnú pozíciu inštitúcie, ako aj prijímanie opatrení na obnovenie zdravého a obozretného riadenia obchodnej činnosti inštitúcie. Príslušný orgán v čase vymenovanie stanoví všetky obmedzenia, pokiaľ ide o úlohu a funkcie dočasného správcu.

4.   Členské štáty zabezpečia, aby mali príslušné orgány výhradnú právomoc vymenovať a odvolať každého dočasného správcu. Príslušný orgán môže odvolať dočasného správcu kedykoľvek a z akéhokoľvek dôvodu. Príslušný orgán môže kedykoľvek upraviť podmienky vymenovania dočasného správcu podľa tohto článku.

5.   Príslušný orgán môže požadovať, aby určité kroky dočasného správcu podliehali predchádzajúcemu súhlasu príslušného orgánu. Príslušný orgán stanoví všetky takéto požiadavky v čase vymenovania dočasného správcu alebo v čase akejkoľvek úpravy podmienok vymenovania dočasného správcu.

Dočasný správca môže v každom prípade vykonávať právomoc zvolať valné zhromaždenie akcionárov inštitúcie a stanoviť program jeho rokovania iba s predchádzajúcim súhlasom príslušného orgánu.

6.   Príslušný orgán môže vyžadovať, aby dočasný správca vypracúval správy o finančnej pozícii inštitúcie a o krokoch podniknutých počas trvania svojej funkcie, a to v intervaloch, ktoré stanoví príslušný orgán, a na konci svojho mandátu.

7.   Trvanie funkcie dočasného správcu nie je dlhšie než jeden rok. Toto obdobie je možné vo výnimočných prípadoch predĺžiť, ak sú aj naďalej splnené podmienky pre vymenovanie dočasného správcu. Príslušný orgán zodpovedá za určenie, či sú vhodné podmienky na zachovanie dočasného správcu, a za zdôvodnenie každého takéhoto rozhodnutia akcionárom.

8.   S výhradou tohto článku vymenovanie dočasného správcu nemá vplyv na práva akcionárov v súlade s právom obchodných spoločností Únie alebo jednotlivých členských štátov.

9.   Členské štáty môžu v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi obmedziť zodpovednosť dočasného správcu za úkony a opomenutia pri výkone jeho povinností vo funkcii dočasného správcu v súlade s odsekom 3.

10.   Dočasný správca vymenovaný podľa tohto článku sa nepovažuje za „tieňového“ riaditeľa ani za riaditeľa de facto v zmysle vnútroštátnych právnych predpisov.

Článok 30

Koordinácia opatrení včasnej intervencie a vymenovanie dočasného správcu vo vzťahu k skupinám

1.   Ak sú vo vzťahu k materskej spoločnosti v Únii splnené podmienky pre uloženie požiadaviek v zmysle článku 27 alebo pre vymenovanie dočasného správcu v zmysle článku 29, orgán vykonávajúci dohľad na konsolidovanom základe oznámi túto skutočnosť orgánu EBA a uskutoční konzultácie s ostatnými príslušnými orgánmi v rámci kolégia dohľadu.

2.   Po uvedenom oznámení a konzultácii orgán vykonávajúci dohľad na konsolidovanom základe rozhodne, či uplatní niektoré z opatrení uvedených v článku 27 alebo vymenuje dočasného správcu podľa článku 29 vo vzťahu k príslušnej materskej spoločnosti v Únii, pričom zohľadní vplyv týchto opatrení na subjekty skupiny v iných členských štátoch. Orgán vykonávajúci dohľad na konsolidovanom základe oznámi svoje rozhodnutie ostatným príslušným orgánom v rámci kolégia dohľadu a orgánu EBA.

3.   Ak sú vo vzťahu k dcérskej spoločnosti materskej spoločnosti v Únii splnené podmienky pre uloženie požiadaviek v zmysle článku 27 alebo pre vymenovanie dočasného správcu v zmysle článku 29, príslušný orgán zodpovedný za individuálny dohľad, ktorý plánuje prijať opatrenie podľa uvedených článkov, oznámi svoj zámer orgánu EBA a uskutoční konzultácie s orgánom vykonávajúcim dohľad na konsolidovanom základe.

Po prijatí oznámenia orgán vykonávajúci dohľad na konsolidovanom základe môže posúdiť pravdepodobný vplyv uloženia požiadaviek v zmysle článku 27 alebo vymenovania dočasného správcu danej inštitúcie v zmysle článku 29 na skupinu alebo na subjekty skupiny v iných členských štátoch. Orgán vykonávajúci dohľad na konsolidovanom základe oznámi tento posudok príslušnému orgánu do troch dní.

Po uvedenom oznámení a konzultácii príslušný orgán rozhodne, či uplatní niektoré z opatrení uvedených v článku 27 alebo vymenuje dočasného správcu podľa článku 29. V rozhodnutí sa náležite zohľadní akýkoľvek posudok orgánu vykonávajúceho dohľad na konsolidovanom základe. Príslušný orgán oznámi rozhodnutie orgánu vykonávajúcemu dohľad na konsolidovanom základe a ostatným príslušným orgánom v rámci kolégia dohľadu, ako aj EBA.

4.   Ak viac než jeden príslušný orgán plánuje vymenovať dočasného správcu alebo uplatniť niektoré z opatrení podľa článku 27 pre viac ako jednu inštitúciu v rovnakej skupine, orgán vykonávajúci dohľad na konsolidovanom základe a ďalšie relevantné príslušné orgány zvážia, či je vhodnejšie vymenovať toho istého dočasného správcu pre všetky dotknuté subjekty, alebo skoordinovať uplatňovanie akýchkoľvek opatrení podľa článku 27 na viac ako jednu inštitúciu s cieľom zjednodušiť prijatie riešení na obnovenie finančnej pozície dotknutej inštitúcie. Posúdenie má formu spoločného rozhodnutia orgánu vykonávajúceho dohľad na konsolidovanom základe a iných relevantných príslušných orgánov. Spoločné rozhodnutie sa dosiahne v lehote 5 dní od dátumu oznámenia uvedeného v odseku 1. Spoločné rozhodnutie sa zdôvodní a stanoví v dokumente, ktorý orgán vykonávajúci dohľad na konsolidovanom základe poskytne materskej spoločnosti v Únii.

EBA môže na žiadosť príslušného orgánu pomôcť príslušným orgánom dosiahnuť dohodu v súlade s článkom 31 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

Ak sa spoločné rozhodnutie neprijme do piatich dní, orgán vykonávajúci dohľad na konsolidovanom základe a príslušné orgány dcérskych spoločností môžu prijať individuálne rozhodnutia o vymenovaní dočasného správcu inštitúcií, za ktoré nesú zodpovednosť, a o uplatňovaní ktoréhokoľvek z opatrení podľa článku 27.

5.   Ak dotknutý orgán nesúhlasí s rozhodnutím oznámeným v súlade s odsekom 1 alebo 3, alebo ak sa neprijme spoločné rozhodnutie podľa odseku 4, príslušný orgán môže danú záležitosť postúpiť EBA v súlade s odsekom 6.

6.   EBA môže na žiadosť ktoréhokoľvek príslušného orgánu pomôcť príslušným orgánom, ktoré plánujú uplatňovať jedno alebo viaceré z opatrení uvedených v článku 27 ods. 1 písm. a) tejto smernice vzhľadom na body 4, 10, 11 a 19 oddielu A prílohy k tejto smernici, v článku 27 ods. 1 písm. e) tejto smernice alebo v článku 27 ods. 1 písm. g) tejto smernice, dosiahnuť dohodu v súlade s článkom 19 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

7.   Rozhodnutie každého príslušného orgánu sa zdôvodní. V rozhodnutí sa zohľadňujú názory a výhrady ostatných príslušných orgánov vyjadrené počas lehoty na konzultácie uvedenej v odseku 1 alebo 3 alebo päťdňovej lehoty uvedenej v odseku 4, ako aj potenciálny vplyv rozhodnutia na finančnú stabilitu v dotknutých členských štátoch. Orgán vykonávajúci dohľad na konsolidovanom základe poskytne rozhodnutia materskej spoločnosti v Únii a dcérskym spoločnostiam ich poskytnú jednotlivé príslušné orgány.

Ak v prípadoch uvedených v odseku 6 tohto článku pred koncom lehoty na konzultácie uvedenej v odsekoch 1 a 3 tohto článku alebo na konci päťdňovej lehoty uvedenej v odseku 4 tohto článku niektorý z dotknutých príslušných orgánov postúpil záležitosť EBA v súlade s článkom 19 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010, orgán vykonávajúci dohľad na konsolidovanom základe a ostatné príslušné orgány odložia prijatie svojho rozhodnutia a počkajú na akékoľvek rozhodnutie, ktoré EBA môže prijať v súlade s článkom 19 ods. 3 uvedeného nariadenia, a prijmú svoje rozhodnutie v súlade s rozhodnutím EBA. Päťdňová lehota sa považuje za zmierovacie obdobie v zmysle uvedeného nariadenia. EBA prijme svoje rozhodnutie do troch dní. Záležitosť sa EBA nepostúpi po skončení päťdňovej lehoty ani po dosiahnutí spoločného rozhodnutia.

8.   Ak EBA nerozhodne do troch dní, uplatňujú sa individuálne rozhodnutia prijaté v súlade s odsekmi 1 alebo 3 alebo 4 tretí pododsek.

HLAVA IV

RIEŠENIE KRÍZOVÝCH SITUÁCIÍ

KAPITOLA I

Ciele, podmienky a všeobecné zásady

Článok 31

Ciele riešenia krízových situácií

1.   Pri uplatňovaní nástrojov na riešenie krízových situácií a vykonávaní príslušných právomocí orgány pre riešenie krízových situácií prihliadajú na ciele riešenia krízových situácií a vyberajú nástroje a právomoci, ktorými sa najlepšie dosiahnu ciele, ktoré sú relevantné vzhľadom na okolnosti prípadu.

2.   Medzi ciele riešenia krízových situácií podľa odseku 1 patria:

a)

zabezpečenie kontinuity vykonávania kritických funkcií;

b)

zabránenie významným nepriaznivým vplyvom na finančnú stabilitu najmä predchádzaním „nákaze“ vrátane jej rozšírenia na infraštruktúry trhov a udržaním trhovej disciplíny;

c)

ochrana verejných prostriedkov minimalizáciou závislosti od mimoriadnej verejnej finančnej podpory;

d)

ochrana vkladateľov, na ktorých sa vzťahuje smernica 2014/49/EÚ, a investorov, na ktorých sa vzťahuje smernica 97/9/ES;

e)

ochrana finančných prostriedkov klientov a ich majetku.

Pri napĺňaní uvedených cieľov sa orgán pre riešenie krízových situácií usiluje minimalizovať náklady na riešenie krízových situácií a zabrániť znehodnoteniu, ak nie je potrebné na dosiahnutie cieľov riešenia krízovej situácie.

3.   Ciele riešenia krízových situácií, ktoré sú upravené v rôznych ustanoveniach tejto smernice, sú rovnako dôležité a orgány pre riešenie krízových situácií ich vyvažujú podľa povahy a okolností každého prípadu.

Článok 32

Podmienky pre riešenie krízových situácií

1.   Členské štáty zabezpečia, aby orgány pre riešenie krízových situácií prijali opatrenie na riešenie krízovej situácie vo vzťahu k inštitúcii uvedenej v článku 1 ods. 1 písm. a), len ak orgán pre riešenie krízových situácií usúdi, že sú splnené všetky tieto podmienky:

a)

konštatovanie, že inštitúcia zlyháva alebo pravdepodobne zlyhá vydal príslušný orgán po konzultácii s orgánom pre riešenie krízových situácií alebo podľa podmienok stanovených v odseku 2 orgán pre riešenie krízových situácií po konzultácii s príslušným orgánom;

b)

vzhľadom na časové hľadisko a iné relevantné okolnosti neexistujú reálne vyhliadky, že akékoľvek alternatívne opatrenia súkromného sektora vrátane opatrení systému inštitucionálneho zabezpečenia alebo opatrenia orgánu vykonávajúceho dohľad vrátane opatrení včasnej intervencie alebo odpísania či konverzie relevantných kapitálových nástrojov v súlade s článkom 59 ods. 2 prijaté vo vzťahu k danej inštitúcii by zabránili zlyhaniu inštitúcie v primeranom časovom horizonte;

c)

opatrenie na riešenie krízovej situácie je nevyhnutné vo verejnom záujme podľa odseku 5.

2.   Členské štáty môžu stanoviť, že okrem príslušného orgánu môže konštatovanie, že inštitúcia zlyháva alebo pravdepodobne zlyhá podľa odseku 1 písm. a) vydať aj orgán pre riešenie krízových situácií po konzultácii s príslušným orgánom, ak orgány pre riešenie krízových situácií podľa vnútroštátneho práva majú potrebné nástroje na vydanie takéhoto konštatovania, a to najmä primeraný prístup k relevantným informáciám. Príslušný orgán bezodkladne poskytne orgánu pre riešenie krízových situácií akékoľvek relevantné informácie, ktoré orgán pre riešenie krízových situácií požaduje na účely vykonania svojho posúdenia.

3.   Predchádzajúce prijatie opatrenia včasnej intervencie podľa článku 27 nie je podmienkou na prijatie opatrenia na riešenie krízovej situácie.

4.   Na účely odseku 1 písm. a) sa inštitúcia považuje za inštitúciu, ktorá zlyháva alebo pravdepodobne zlyhá, ak sa vyskytne jedna alebo viaceré z týchto okolností:

a)

inštitúcia porušuje požiadavky na zachovanie povolenia spôsobom, ktorý by bol dôvodom na to, aby príslušný orgán odobral povolenie, a to aj, ale nielen preto, lebo inštitúcia utrpela alebo pravdepodobne utrpí straty, ktoré vyčerpajú všetky jej vlastné zdroje alebo významný objem jej vlastných zdrojov, alebo existujú objektívne prvky, ktoré potvrdzujú konštatovanie, že inštitúcia v blízkej budúcnosti poruší tieto požiadavky;

b)

aktíva inštitúcie sú nižšie ako jej záväzky alebo existujú objektívne prvky, ktoré potvrdzujú konštatovanie, že aktíva inštitúcie budú v blízkej budúcnosti nižšie ako jej záväzky;

c)

inštitúcia nie je schopná uhrádzať svoje dlhy alebo iné záväzky v čase splatnosti alebo existujú objektívne prvky, ktoré potvrdzujú konštatovanie, že inštitúcia v blízkej budúcnosti nebude schopná uhrádzať svoje dlhy alebo iné záväzky v čase splatnosti;

d)

vyžaduje sa mimoriadna verejná finančná podpora s výnimkou prípadov, keď s cieľom vyhnúť sa vážnemu narušeniu hospodárstva členského štátu alebo ho napraviť a zachovať finančnú stabilitu má mimoriadna verejná finančná podpora niektorú z týchto foriem:

i)

štátna záruka na zaručenie facilít likvidity, ktoré poskytujú centrálne banky podľa podmienok centrálnych bánk;

ii)

štátna záruka na novo emitované záväzky alebo

iii)

injekcia vlastných zdrojov alebo nákup kapitálových nástrojov za ceny a za podmienok, ktorými sa inštitúcia nezvýhodňuje, ak sa v čase udelenia verejnej podpory nevyskytujú okolnosti uvedené v písmenách a), b) alebo c) tohto odseku, ani okolnosti uvedené v článku 59 ods. 3.

V každom z prípadov uvedených v prvom pododseku písm. d) bodoch i), ii) a iii) sa záručné alebo rovnocenné opatrenia, ktoré sú v nich uvedené, obmedzujú na platobne schopné inštitúcie a sú podmienené konečným schválením v rámci štátnej pomoci Únie. Tieto opatrenia majú preventívnu a dočasnú povahu a sú primerané na účely nápravy dôsledkov vážneho narušenia, pričom sa nepoužijú na vyrovnanie strát, ktoré inštitúcii vznikli alebo v blízkej budúcnosti pravdepodobne vzniknú.

Podporné opatrenia uvedené v prvom pododseku písmene d) bode iii) sa obmedzia na injekcie potrebné na riešenie nedostatku kapitálu stanoveného na základe stresových testov, preskúmaní kvality aktív alebo rovnocenných činností v jednotlivých štátoch, v rámci Únie alebo v rámci jednotného mechanizmu dohľadu vykonaných Európskou centrálnou bankou, EBA alebo vnútroštátnymi orgánmi a podľa potreby potvrdených príslušným orgánom.

EBA do 3. januára 2015 vydá usmernenia v súlade s článkom 16 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010 týkajúce sa druhov uvedených testov, preskúmaní alebo činností, ktoré môžu viesť k takejto podpore.

Komisia do 31. decembra 2015 preskúma, či trvá potreba umožniť podporné opatrenia podľa písmena d) bod iii) prvého pododseku, a v prípade jej trvania preskúma aj podmienky, ktoré musia byť splnené, a podá o tom správu Európskemu parlamentu a Rade. Ak je to vhodné, k uvedenej správe sa pripojí legislatívny návrh.

5.   Na účely odseku 1 písm. c) tohto článku sa opatrenie na riešenie krízovej situácie považuje za opatrenie vo verejnom záujme, ak je nevyhnutné na dosiahnutie jedného alebo viacerých cieľov riešenia krízovej situácie uvedených v článku 31 a ak je úmerné tomuto cieľu alebo cieľom, a likvidáciou inštitúcie v rámci bežného konkurzného konania by sa splnenie týchto cieľov riešenia krízovej situácie nedosiahlo v rovnakom rozsahu.

6.   EBA do 3. júla 2015 vydá usmernenia v súlade s článkom 16 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010 na podporu zbližovania postupov dohľadu a postupov týkajúcich sa riešenia krízových situácií, pokiaľ ide o výklad rôznych okolností, za ktorých sa inštitúcia považuje za inštitúciu, ktorá zlyháva alebo pravdepodobne zlyhá.

Článok 33

Podmienky pre riešenie krízových situácií vzhľadom na finančné inštitúcie a holdingové spoločnosti

1.   Členské štáty zabezpečia, aby orgány pre riešenie krízových situácií mohli prijať opatrenie na riešenie krízovej situácie vo vzťahu k finančnej inštitúcii uvedenej v článku 1 ods. 1 písm. b), ak sú vzhľadom na finančnú inštitúciu, ako aj vzhľadom na materskú spoločnosť podliehajúcu dohľadu na konsolidovanom základe splnené podmienky bližšie ustanovené v článku 32 ods. 1

2.   Členské štáty zabezpečia, aby orgány pre riešenie krízových situácií mohli prijať opatrenie na riešenie krízovej situácie vo vzťahu k subjektu uvedenému v článku 1 ods. 1 písmene c) alebo d), ak sú vzhľadom na subjekt uvedený v článku 1 ods. 1 písmene c) alebo d), ako aj vzhľadom na jednu alebo viaceré dcérske spoločnosti, ktoré sú inštitúciami, splnené podmienky bližšie stanovené v článku 32 ods. 1, alebo, ak dcérska spoločnosť nie je usadená v Únii, orgán tretej krajiny skonštatoval, že spĺňa podmienky na riešenie krízovej situácie v súlade s právnymi predpismi danej tretej krajiny.

3.   V prípade, keď sú dcérske inštitúcie holdingovej spoločnosti so zmiešanou činnosťou v priamej alebo nepriamej držbe sprostredkujúcej finančnej holdingovej spoločnosti, členské štáty zabezpečia, aby sa opatrenia na riešenie krízových situácií na účely riešenia krízovej situácie na úrovni skupiny prijali vo vzťahu k sprostredkujúcej finančnej holdingovej spoločnosti, a neprijmú opatrenia na riešenie krízových situácií na účely riešenia krízovej situácie na úrovni skupiny vo vzťahu k holdingovej spoločnosti so zmiešanou činnosťou.

4.   S výhradou odseku 3 tohto článku a bez ohľadu na skutočnosť, že subjekt uvedený v článku 1 ods. 1 písmene c) alebo d) nespĺňa podmienky stanovené v článku 32 ods. 1 platí, že orgány pre riešenie krízových situácií môžu prijať opatrenie na riešenie krízovej situácie vzhľadom na subjekt uvedený v článku 1 ods. 1 písmene c) alebo d), ak jedna alebo viaceré dcérske spoločnosti, ktoré sú inštitúciami, spĺňajú podmienky stanovené v článku 32 ods. 1, 4 a 5 a ich aktíva a záväzky sú také, že ich zlyhanie ohrozuje inštitúciu alebo skupinu ako celok, alebo konkurzné právo členského štátu vyžaduje, aby sa k skupinám pristupovalo ako k celku, a opatrenie na riešenie krízovej situácie vzhľadom na subjekt uvedený v článku 1 ods. 1 písmene c) alebo d) je potrebné na riešenie krízovej situácie jednej alebo viacerých takýchto dcérskych spoločností, ktoré sú inštitúciami, alebo na riešenie krízovej situácie skupiny ako celku.

Na účely odseku 2 a prvého pododseku tohto odseku pri posudzovaní, či sú splnené podmienky uvedené v článku 32 ods. 1 vzhľadom na jednu alebo viaceré dcérske spoločnosti, ktoré sú inštitúciami, orgán pre riešenie krízových situácií inštitúcie a orgán pre riešenie krízových situácií subjektu uvedeného v článku 1 ods. 1 písmene c) alebo d) môžu prostredníctvom spoločnej dohody ignorovať akékoľvek prevody kapitálu alebo strát medzi subjektmi v rámci skupiny vrátane výkonu právomoci odpísať dlh alebo právomoci vykonať jeho konverziu.

Článok 34

Všeobecné zásady, ktorými sa riadi riešenie krízových situácií

1.   Členské štáty zabezpečia, aby orgány pre riešenie krízových situácií pri uplatňovaní nástrojov na riešenie krízových situácií a vykonávaní právomocí riešiť krízové situácie prijali všetky vhodné kroky na zabezpečenie toho, aby sa opatrenia na riešenie krízových situácií prijímali v súlade s týmito zásadami:

a)

akcionári inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, znášajú straty ako prví;

b)

veritelia inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, znášajú straty po akcionároch v súlade s hierarchiou ich nárokov v rámci bežného konkurzného konania, pokiaľ nie je v tejto smernici výslovne stanovené inak;

c)

riadiaci orgán a vrcholový manažment inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, sa vymení, s výnimkou tých prípadov, keď sa usúdi, že zachovanie celého riadiaceho orgánu a vysokého manažmentu alebo ich časti, primerane podľa okolností, je nevyhnutné na dosiahnutie cieľov riešenia krízovej situácie;

d)

riadiaci orgán a vrcholový manažment inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, poskytne všetku potrebnú pomoc na dosiahnutie cieľov riešenia krízovej situácie;

e)

fyzické a právnické osoby sa podľa práva členského štátu považujú za občianskoprávne alebo trestnoprávne zodpovedné za zlyhanie inštitúcie;

f)

s veriteľmi tej istej kategórie sa zaobchádza nestranným spôsobom s výnimkou prípadov, keď sa v tejto smernici stanovuje iná úprava;

g)

žiadny veriteľ neutrpí vyššie straty než straty, ktoré by utrpel, ak by sa inštitúcia alebo subjekt v zmysle článku 1 ods. 1 písmena b), c) alebo d) zlikvidovali v rámci bežného konkurzného konania v súlade ochrannými opatreniami podľa článkov 73 až 75;

h)

kryté vklady sú chránené v plnej miere a

i)

opatrenia na riešenie krízovej situácie sa prijmú v súlade s ochrannými opatreniami uvedenými v tejto smernici.

2.   Ak je inštitúcia subjektom skupiny, orgány pre riešenie krízových situácií bez toho, aby tým bol dotknutý článok 31, uplatňujú nástroje na riešenie krízových situácií a vykonávajú právomoci riešiť krízové situácie spôsobom, ktorým sa minimalizuje vplyv na ostatné subjekty skupiny a na skupinu ako celok a ktorým sa minimalizuje nepriaznivé vplyvy na finančnú stabilitu v Únii a jej členských štátoch, a najmä v krajinách, v ktorých skupina pôsobí.

3.   Pri uplatňovaní nástrojov riešenia krízových situácií a vykonávaní právomocí riešiť krízové situácie členské štáty zabezpečia, aby v príslušných prípadoch dodržali rámec Únie pre štátnu pomoc.

4.   Ak sa nástroj odpredaja obchodnej činnosti, nástroj preklenovacej inštitúcie alebo nástroj oddelenia aktív uplatňuje na inštitúciu alebo subjekt v zmysle článku 1 ods. 1 písmena b), c) alebo d), táto inštitúcia alebo sa subjekt na účely článku 5 ods. 1 smernice Rady 2001/23/ES (30) považuje za predmet konkurzného konania alebo obdobného konania riešiaceho platobnú neschopnosť.

5.   Pri uplatňovaní nástrojov riešenia krízových situácií a vykonávaní právomocí v oblasti riešenia krízových situácií orgány pre riešenie krízových situácií informujú zástupcov zamestnancov a konzultujú s nimi.

6.   Orgány pre riešenie krízových situácií uplatňujú nástroje riešenia krízových situácií a vykonávajú právomoci v oblasti riešenia krízových situácií bez toho, aby tým boli dotknuté ustanovenia o zastúpení zamestnancov v riadiacich orgánoch podľa vnútroštátnych právnych predpisov alebo praxe.

KAPITOLA II

Osobitná správa

Článok 35

Osobitná správa

1.   Členské štáty zabezpečia, aby orgány pre riešenie krízových situácií mohli vymenovať osobitného správcu, ktorý nahradí riadiaci orgán inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši. Orgány pre riešenie krízových situácií vymenovanie osobitného správcu zverejnia. Členské štáty ďalej zabezpečia, aby osobitný správca disponoval odbornosťou, schopnosťami a znalosťami požadovanými na výkon jeho funkcií.

2.   Osobitný správca má všetky právomoci akcionárov a riadiaceho orgánu inštitúcie. Osobitný správca však smie vykonávať tieto právomoci iba pod kontrolou orgánu pre riešenie krízových situácií.

3.   Osobitný správca má zákonnú povinnosť prijať všetky opatrenia potrebné na podporu cieľov riešenia krízových situácií uvedených v článku 31 a vykonávať opatrenia na riešenie krízových situácií v súlade s rozhodnutím orgánu pre riešenie krízových situácií. Táto povinnosť je v prípade potreby nadradená nad každú inú povinnosť manažmentu v rámci stanov inštitúcie alebo vnútroštátnych predpisov, ak si navzájom odporujú. Takéto opatrenia môžu v súlade s nástrojmi riešenia krízových situácií uvedenými v kapitole IV zahŕňať zvýšenie kapitálu, reorganizáciu vlastníckej štruktúry inštitúcie alebo prevzatia inštitúciami, ktoré sú finančne a organizačne zdravé.

4.   Orgány pre riešenie krízových situácií môžu stanoviť obmedzenia pre činnosť osobitného správcu alebo požadovať, aby určité kroky osobitného správcu podliehali predchádzajúcemu súhlasu orgánu pre riešenie krízových situácií. Orgány pre riešenie krízových situácií môžu osobitného správcu kedykoľvek odvolať.

5.   Členské štáty vyžadujú, aby osobitný správca vypracúval pre orgán pre riešenie krízových situácií, ktorý ho vymenoval, správy o hospodárskej a finančnej situácii inštitúcie a o krokoch podniknutých pri plnení svojich povinností, a to v pravidelných intervaloch, ktoré stanoví orgán pre riešenie krízových situácií, ako aj na začiatku a na konci svojho mandátu.

6.   Osobitný správca sa nevymenuje na obdobie dlhšie než jeden rok. Toto obdobie je možné vo výnimočných prípadoch predĺžiť, ak orgán pre riešenie krízových situácií skonštatuje, že podmienky pre vymenovanie osobitného správcu sú aj naďalej splnené.

7.   Ak viac než jeden orgán pre riešenie krízových situácií plánuje vymenovať osobitného správcu vo vzťahu k subjektu pridruženému ku skupine, zvážia, či je vhodnejšie vymenovať rovnakého osobitného správcu pre všetky dotknuté subjekty, aby uľahčili riešenia napravujúce finančné zdravie dotknutých subjektov.

8.   V prípade platobnej neschopnosti, v ktorom sa vo vnútroštátnom práve stanovuje vymenovanie správcu konkurznej podstaty, sa takáto správa môže považovať za osobitnú správu, ako sa uvádza v tomto článku.

KAPITOLA III

Oceňovanie

Článok 36

Oceňovanie na účely riešenia krízových situácií

1.   Pred prijatím opatrenia na riešenie krízovej situácie alebo výkonom právomoci odpísať alebo konvertovať relevantné kapitálové nástroje orgány pre riešenie krízových situácií zabezpečia, aby spravodlivé, obozretné a realistické ocenenie aktív a záväzkov inštitúcie alebo subjektu v zmysle článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d) vykonala osoba nezávislá od ktoréhokoľvek orgánu verejnej moci vrátane orgánu pre riešenie krízových situácií, ako aj od inštitúcie alebo subjektu v zmysle článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d). S výhradou odseku 13 tohto článku a článku 85, ak sú splnené všetky požiadavky ustanovené v tomto článku, sa ocenenie považuje za konečné.

2.   Ak nezávislé ocenenie podľa odseku 1 nie je možné, orgány pre riešenie krízových situácií môžu uskutočniť predbežné ocenenie aktív a záväzkov inštitúcie alebo subjektu v zmysle článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d) v súlade s odsekom 9 tohto článku.

3.   Cieľom ocenenia je posúdiť hodnotu aktív a záväzkov inštitúcie alebo subjektu v zmysle článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d), ktorá/-ý spĺňa podmienky pre riešenie krízovej situácie stanovené v článkoch 32 a 33.

4.   Účelom oceňovania je:

a)

podložiť informáciami určenie, či sú splnené podmienky na riešenie krízovej situácie alebo podmienky na odpísanie alebo konverziu kapitálových nástrojov;

b)

ak sú splnené podmienky na riešenie krízovej situácie, podložiť informáciami rozhodnutie o vhodnom opatrení na riešenie krízovej situácie, ktoré sa má prijať v súvislosti s inštitúciou alebo subjektom v zmysle článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d);

c)

ak sa uplatňuje právomoc odpísať alebo konvertovať príslušné kapitálové nástroje, podložiť informáciami rozhodnutie o rozsahu zrušenia akcií alebo iných nástrojov vlastníctva alebo zriedenia ich hodnoty, ako aj o rozsahu odpísania alebo konverzie príslušných kapitálových nástrojov;

d)

ak sa uplatňuje nástroj záchrany pomocou vnútorných zdrojov, podložiť informáciami rozhodnutie o rozsahu odpísania alebo konverzie oprávnených záväzkov;

e)

ak sa uplatňuje nástroj preklenovacej inštitúcie alebo nástroj oddelenia aktív, podložiť informáciami rozhodnutie o aktívach, právach, záväzkoch alebo akciách alebo iných nástrojoch vlastníctva, ktoré sa majú previesť, ako aj rozhodnutie o výške akejkoľvek protihodnoty, ktorá sa má vyplatiť inštitúcii, ktorej krízová situácia sa rieši, alebo prípadne vlastníkom akcií či iných nástrojov vlastníctva;

f)

ak sa uplatňuje nástroj odpredaja obchodnej činnosti, podložiť informáciami rozhodnutie o aktívach, právach, záväzkoch alebo akciách alebo iných nástrojoch vlastníctva, ktoré sa majú previesť, ako aj znalosti orgánu pre riešenie krízových situácií o tom, čo predstavuje komerčné podmienky na účely článku 38;

g)

vo všetkých prípadoch zabezpečiť, aby sa akékoľvek straty vo vzťahu k aktívam inštitúcie alebo subjektu v zmysle článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d) plne zaúčtovali v okamihu uplatnenia nástrojov riešenia krízových situácií alebo výkonu právomoci odpísať alebo konvertovať príslušné kapitálové nástroje.

5.   Bez toho, aby tým bol dotknutý rámec Únie pre štátnu pomoc, sa ocenenie v prípade potreby zakladá na obozretných predpokladoch, okrem iného pokiaľ ide o miery zlyhania a závažnosti strát. Pri ocenení sa nepredpokladá, že by sa inštitúcii alebo subjektu uvedeným v článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d) v budúcnosti – od okamihu prijatia opatrenia na riešenie krízovej situácie alebo výkonu právomoci odpísať alebo konvertovať príslušné kapitálové nástroje – mohla poskytnúť mimoriadna verejná finančná podpora alebo núdzová pomoc centrálnej banky na zvýšenie likvidity alebo akákoľvek pomoc centrálnej banky na zvýšenie likvidity poskytnutá s neštandardnou zárukou, splatnosťou a podmienkami úrokových sadzieb. Okrem toho sa pri oceňovaní zohľadňuje skutočnosť, že ak sa uplatní akýkoľvek nástroj riešenia krízových situácií:

a)

orgán pre riešenie krízových situácií a akýkoľvek mechanizmus financovania pôsobiaci podľa článku 101 môže vymáhať všetky odôvodnené výdavky, ktoré sa riadne vynaložili, od inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, v súlade s článkom 37 ods. 7;

b)

mechanizmus financovania riešenia krízovej situácie môže účtovať úroky alebo poplatky v súvislosti s akýmikoľvek úvermi alebo zárukami poskytnutými inštitúcii, ktorej krízová situácia sa rieši, v súlade s článkom 101.

6.   Ocenenie sa doplní týmito informáciami z účtovných kníh a záznamov inštitúcie alebo subjektu v zmysle článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d):

a)

aktualizovanou súvahou a správou o finančnej pozícii inštitúcie alebo subjektu v zmysle článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d);

b)

analýzou a odhadom účtovnej hodnoty aktív;

c)

zoznamom neuhradených súvahových a podsúvahových záväzkov vykázaných v knihách a záznamoch inštitúcie alebo subjektu v zmysle článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d) s údajom o príslušných úveroch a úrovniach priority podľa uplatniteľného konkurzného práva.

7.   V prípade potreby sa na informačné podloženie rozhodnutí uvedených v odseku 4 písm. e) a f) môžu informácie uvedené v odseku 6 písm. b) doplniť analýzou a odhadom hodnoty aktív a záväzkov inštitúcie alebo subjektu v zmysle článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d) na základe trhovej hodnoty.

8.   V ocenení sa uvedie ďalšie rozdelenie veriteľov na triedy na základe úrovní ich priority podľa uplatniteľného konkurzného práva a odhad zaobchádzania, ktoré by sa podľa očakávaní uplatňovalo na každú triedu akcionárov a veriteľov, ak by sa inštitúcia alebo subjekt v zmysle článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d) likvidovali v rámci bežného konkurzného konania.

Tento odhad neovplyvní uplatnenie zásady „žiadny veriteľ nesmie obísť horšie ako pri likvidácii“, ktoré sa má uskutočniť podľa článku 74.

9.   Ak z dôvodu naliehavosti okolností daného prípadu nie je možné splniť požiadavky v odsekoch 6 a 8, alebo ak sa uplatňuje odsek 2, vykoná sa predbežné ocenenie. Predbežné ocenenie spĺňa požiadavky v odseku 3, a pokiaľ je to za daných okolností primerane možné, požiadavky odsekov 1, 6 a 8.

Predbežné ocenenie uvedené v tomto odseku zahŕňa rezervu na dodatočné straty spolu s primeraným odôvodnením.

10.   Ocenenie, ktoré nespĺňa všetky požiadavky stanovené v tomto článku, sa považuje za predbežné, až kým nezávislá osoba nevykoná ocenenie, ktoré je v plnom súlade so všetkými požiadavkami stanovenými v tomto článku. Takéto konečné ocenenie ex post sa vykoná hneď, ako je to možné. Môže sa vykonať buď oddelene od ocenenia uvedeného v článku 74, alebo súčasne s uvedeným ocenením a rovnakou nezávislou osobou, ale musí byť od neho odlíšené.

Účelom konečného ocenenia ex post je:

a)

zabezpečiť, aby sa všetky straty vo vzťahu k aktívam inštitúcie alebo subjektu v zmysle článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d) plne zaúčtovali v účtovných knihách inštitúcie alebo subjektu v zmysle článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d);

b)

podložiť informáciami rozhodnutie odpísať nároky veriteľov alebo zvýšiť výšku vyplatenej protihodnoty, a to v súlade s odsekom 11.

11.   V prípade, že odhad čistej hodnoty aktív inštitúcie alebo subjektu v zmysle článku 1 ods. 1 písmena b), c) alebo d) na základe konečného ocenenia ex post presahuje odhad čistej hodnoty aktív inštitúcie alebo subjektu uvedených v článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d) na základe predbežného ocenenia, orgán pre riešenie krízových situácií môže:

a)

vykonať právomoc zvýšiť hodnotu nárokov veriteľov alebo vlastníkov príslušných kapitálových nástrojov, ktoré sa odpísali na základe nástroja záchrany pomocou vnútorných zdrojov;

b)

dať pokyn preklenovacej inštitúcii alebo subjektu pre správu aktív, aby v súvislosti s aktívami, právami a záväzkami vyplatili inštitúcii, ktorej krízová situácia sa rieši, ďalšiu protihodnotu alebo aby prípadne takúto protihodnotu vyplatili vlastníkom akcií alebo iných nástrojov vlastníctva v súvislosti s akciami alebo nástrojmi vlastníctva.

12.   Bez ohľadu na odsek 1 predbežné ocenenie vykonané v súlade s odsekmi 9 a 10 predstavuje pre orgány pre riešenie krízových situácií platný základ pre prijatie opatrení na riešenie krízových situácií vrátane prevzatia kontroly nad zlyhávajúcou inštitúciou alebo subjektom uvedeným v článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d), alebo pre výkon právomocí odpísať alebo konvertovať kapitálové nástroje.

13.   Ocenenie tvorí neoddeliteľnú súčasť rozhodnutia o uplatnení nástroja riešenia krízových situácií alebo výkone právomoci riešiť krízové situácie alebo rozhodnutia o výkone právomoci odpísať alebo konvertovať kapitálové nástroje. Ocenenie nepodlieha samostatnému právu podať opravný prostriedok, ale môže podliehať opravnému prostriedku spolu s rozhodnutím podľa článku 85.

14.   EBA vypracuje návrh regulačných technických predpisov s cieľom bližšie určiť okolnosti, za ktorých je osoba nezávislá od orgánu pre riešenie krízových situácií a od inštitúcie alebo subjektu v zmysle článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d) na účely odseku 1 tohto článku a na účely článku 74.

15.   EBA môže vypracovať návrh regulačných technických predpisov s cieľom bližšie určiť na účely odsekov 1, 3 a 9 tohto článku a na účely článku 74 tieto kritériá:

a)

metodiku odhadovania hodnoty aktív a záväzkov inštitúcie alebo subjektu v zmysle v článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d);

b)

oddelenie ocenení podľa článkov 36 a 74;

c)

metodiku výpočtu a zahrnutia rezervy na dodatočné straty do predbežného ocenenia.

16.   ESMA predloží návrh regulačných technických predpisov uvedených v odseku 14 Komisii do 3. júla 2015.

Komisii sa udeľuje právomoc prijímať regulačné technické predpisy uvedené v odsekoch 14 a 15 v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

KAPITOLA IV

Nástroje riešenia krízových situácií

Oddiel 1

Všeobecné zásady

Článok 37

Všeobecné zásady, ktorými sa riadia nástroje riešenia krízových situácií

1.   Členské štáty zabezpečia, aby orgány pre riešenie krízových situácií mali právomoci potrebné na uplatňovanie nástrojov na riešenie krízových situácií voči inštitúciám a subjektom v zmysle v článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d), ktoré spĺňajú príslušné podmienky na riešenie krízových situácií.

2.   Ak sa orgán pre riešenie krízových situácií rozhodne uplatniť na inštitúciu alebo subjekt v zmysle v článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d) nástroj na riešenie krízových situácií, pričom dané opatrenie na riešenie krízovej situácie by viedlo k stratám, ktoré by znášali veritelia, alebo ku konverzii ich pohľadávok, orgán pre riešenie krízových situácií uplatní právomoc odpísať a konvertovať kapitálové nástroje v súlade s článkom 59 bezprostredne pred uplatnením nástroja na riešenie krízových situácií alebo spolu s jeho uplatnením.

3.   Medzi nástroje riešenia krízových situácií podľa odseku 1 patria:

a)

nástroj odpredaja obchodnej činnosti;

b)

nástroj preklenovacej inštitúcie;

c)

nástroj oddelenia aktív;

d)

nástroj záchrany pomocou vnútorných zdrojov.

4.   S výhradou odseku 5 môžu orgány pre riešenie krízových situácií uplatňovať nástroje riešenia krízových situácií jednotlivo alebo v akejkoľvek kombinácii.

5.   Orgány pre riešenie krízových situácií môžu použiť nástroj oddelenia aktív len spolu s iným nástrojom riešenia krízových situácií.

6.   Ak sa používajú iba nástroje riešenia krízových situácií uvedené v odseku 3 písm. a) alebo b) tohto článku a používajú sa na prevod len časti aktív, práv alebo záväzkov inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, zvyšková inštitúcia alebo subjekt uvedené v článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d), z ktorých sa previedli aktíva, práva alebo záväzkov, sa zlikvidujú na základe bežného konkurzného konania. Takáto likvidácia sa uskutoční v primeranom časovom horizonte s ohľadom na akúkoľvek potrebu danej inštitúcie alebo subjektu v zmysle článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d) poskytovať služby alebo podporu podľa článku 65 s cieľom umožniť príjemcovi, aby pokračoval vo vykonávaní činností alebo poskytovaní služieb, ktoré prostredníctvom prevodu nadobudol, ako aj na akýkoľvek iný dôvod, na základe ktorého je pokračovanie činnosti zvyškovej inštitúcie alebo subjektu v zmysle článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d) nevyhnutné na dosiahnutie cieľov riešenia krízovej situácie alebo dodržania zásad uvedených v článku 34.

7.   Orgán pre riešenie krízových situácií a akýkoľvek mechanizmus financovania pôsobiaci podľa článku 101 môže vymáhať všetky odôvodnené výdavky, ktoré sa riadne vynaložili v súvislosti s použitím nástrojov riešenia krízových situácií alebo výkonom právomocí riešiť krízovú situáciu alebo vládnymi finančnými stabilizačnými nástrojmi, a to jedným alebo viacerými z týchto spôsobov:

a)

odpočtom z akejkoľvek protihodnoty, ktorú príjemca vyplatil inštitúcii, ktorej krízová situácia sa rieši, alebo prípadne vlastníkom akcií alebo iných nástrojov vlastníctva;

b)

od inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, ako prednostný veriteľ, alebo

c)

z akýchkoľvek výnosov vytvorených prostredníctvom ukončenia prevádzky preklenovacej inštitúcie alebo subjektu pre správu aktív, ako prednostný veriteľ.

8.   Členské štáty zabezpečia, aby sa pravidlá vnútroštátneho konkurzného práva týkajúce sa neplatnosti alebo nevymožiteľnosti právnych úkonov, ktoré poškodzujú veriteľov, neuplatňovali na prevod aktív, práv alebo záväzkov z inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, na iný subjekt na základe uplatnenia nástroja riešenia krízových situácií alebo výkonu právomoci riešiť krízové situácie alebo využitia vládneho finančného stabilizačného nástroja.

9.   Členské štáty môžu orgánom pre riešenie krízových situácií udeliť dodatočné nástroje a právomoci vykonateľné v prípade, že inštitúcia alebo subjekt v zmysle článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d) spĺňajú podmienky pre riešenie krízových situácií, a to za predpokladu, že:

a)

pri uplatnení na cezhraničnú skupinu tieto dodatočné právomoci nepredstavujú prekážky účinného riešenia krízových situácií na úrovni skupiny a

b)

sú v súlade s cieľmi riešenia krízových situácií a všeobecnými zásadami, ktorými sa riadi riešenie krízových situácií, uvedenými v článkoch 31 a 34.

10.   Vo veľmi výnimočnej situácii systémovej krízy môže orgán pre riešenie krízových situácií požiadať o financovanie z alternatívnych zdrojov financovania prostredníctvom využitia vládnych stabilizačných nástrojov stanovených v článkoch 56 až 58, ak sú splnené tieto podmienky:

a)

akcionári a držitelia iných nástrojov vlastníctva, držitelia relevantných kapitálových nástrojov a ostatných oprávnených záväzkov poskytli prostredníctvom odpísania, konverzie alebo iným spôsobom príspevok na absorpciu strát a rekapitalizáciu rovnajúci sa sume nie nižšej než 8 % celkových pasív vrátane vlastných zdrojov inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, vypočítaný v čase prijatia opatrenia na riešenie krízovej situácie v súlade s ocenením podľa článku 36;

b)

je podmienené predchádzajúcim a konečným schválením v rámci štátnej pomoci Únie.

Oddiel 2

Nástroj odpredaja obchodnej činnosti

Článok 38

Nástroj odpredaja obchodnej činnosti

1.   Členské štáty zabezpečia, aby orgány pre riešenie krízových situácií mali právomoc previesť na kupujúceho, ktorý nie je preklenovacou inštitúciou:

a)

akcie alebo iné nástroje vlastníctva vydané inštitúciou, ktorej krízová situácia sa rieši;

b)

všetky alebo niektoré aktíva, práva alebo záväzky inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši.

S výhradou odsekov 8 a 9 tohto článku a článku 85 sa prevod uvedený v prvom pododseku vykoná bez získania súhlasu akcionárov inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, alebo akejkoľvek tretej strany (ktorá sa odlišuje od kupujúceho), a bez toho, aby sa splnili akékoľvek procesné požiadavky podľa práva obchodných spoločností alebo práva cenných papierov okrem tých, ktoré sú uvedené v článku 39.

2.   Prevod podľa odseku 1 sa vykoná za komerčných podmienok, pričom sa zohľadnia okolnosti daného prípadu, a v súlade s rámcom štátnej pomoci Únie.

3.   V súlade s odsekom 2 tohto článku prijmú orgány pre riešenie krízových situácií všetky primerané kroky, aby získali na prevod komerčné podmienky, ktoré sú v súlade s ocenením vykonaným podľa článku 36, pričom sa zohľadnia okolnosti daného prípadu.

4.   S výhradou článku 37 ods. 7 ide každá protihodnota, ktorú zaplatí kupujúci, v prospech:

a)

vlastníkov akcií alebo iných nástrojov vlastníctva, ak sa odpredaj obchodnej činnosti uskutočnil prevodom akcií alebo nástrojov vlastníctva emitovaných inštitúciou, ktorej krízová situácia sa rieši, od držiteľov týchto akcií alebo nástrojov na kupujúceho;

b)

inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, ak sa odpredaj obchodnej činnosti uskutočnil prevodom niektorých alebo všetkých aktív alebo záväzkov inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, na kupujúceho.

5.   Pri uplatňovaní nástroja odpredaja obchodnej činnosti môže orgán pre riešenie krízových situácií vykonať právomoc prevodu viac ako raz s cieľom vykonať doplnkové prevody akcií alebo iných nástrojov vlastníctva vydaných inštitúciou, ktorej krízová situácia sa rieši, alebo prípadne aktív, práv alebo záväzkov inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši.

6.   Orgány pre riešenie krízových situácií môžu po uplatnení nástroja odpredaja obchodnej činnosti so súhlasom kupujúceho vykonať právomoci prevodu vzhľadom na aktíva, práva alebo záväzky prevedené na kupujúceho s cieľom previesť aktíva, práva alebo záväzky späť na inštitúciu, ktorej krízová situácia sa rieši, alebo previesť akcie alebo iné nástroje vlastníctva späť na ich pôvodných vlastníkov, pričom inštitúcia, ktorej krízová situácia sa rieši, alebo pôvodní vlastníci majú povinnosť prijať späť všetky takéto aktíva, práva alebo záväzky alebo akcie či iné nástroje vlastníctva.

7.   Kupujúci má náležité povolenie na pokračovanie vykonávania obchodnej činnosti, ktorú nadobúda, keď sa prevod vykoná podľa odseku 1. Príslušné orgány zabezpečia, aby sa žiadosť o povolenie v súvislosti s prevodom posúdila včas.

8.   Odchylne od článkov 22 až 25 smernice 2013/36/EÚ, od požiadavky informovať príslušné orgány uvedenej v článku 26 smernice 2013/36/EÚ, od článku 10 ods. 3, článku 11 ods. 1 a 2 a článkov 12 a 13 smernice 2014/65/EÚ a od požiadavky poskytnúť informácie uvedenej v článku 11 ods. 3 uvedenej smernice platí, že ak by prevod akcií alebo iných nástrojov vlastníctva na základe uplatnenia nástroja odpredaja obchodnej činnosti vyústil do nadobudnutia alebo zvýšenia kvalifikovaného podielu v inštitúcii, a to takého druhu, ako sa uvádza v článku 22 ods. 1 smernice 2013/36/EÚ alebo v článku 11 ods. 1 smernice 2014/65/EÚ, príslušný orgán tejto inštitúcie vykoná včas posúdenie, ktoré sa vyžaduje na základe uvedených článkov, aby sa tak neoddialilo uplatnenie nástroja odpredaja obchodnej činnosti a predišlo tomu, že opatrením na riešenie krízovej situácie by sa nedosiahli príslušné ciele riešenia krízových situácií.

9.   Členské štáty zabezpečia, aby sa v prípade, ak príslušný orgán uvedenej inštitúcie neukončil posúdenie uvedené v odseku 8 od dátumu prevodu akcií alebo iných nástrojov vlastníctva pri uplatnení nástroja odpredaja obchodnej činnosti zo strany orgánu pre riešenie krízových situácií, uplatňovali tieto ustanovenia:

a)

takýto prevod akcií alebo iných nástrojov vlastníctva nadobúdateľovi má okamžitý právny účinok;

b)

počas lehoty na posudzovanie a počas akejkoľvek lehoty na odpredaj ustanovenej v písmene f) sa hlasovacie práva nadobúdateľa spojené s takými akciami alebo inými nástrojmi vlastníctva pozastaví a udelí v plnom rozsahu orgánu na riešenie krízových situácií, ktorý nemá povinnosť vykonať žiadne takéto hlasovacie právo a ktorý nenesie vôbec žiadnu zodpovednosť za vykonanie alebo nevykonanie takýchto hlasovacích práv;

c)

počas lehoty na posudzovanie a počas akejkoľvek lehoty na odpredaj ustanovenej v písmene f) sa sankcie a iné opatrenia za porušenie požiadaviek na nadobudnutie alebo odpredaj kvalifikovaných podielov v zmysle článkov 66, 67 a 68 smernice 2013/36/EÚ neuplatňujú na takýto prevod akcií alebo iných nástrojov vlastníctva;

d)

urýchlene po ukončení posudzovania zo strany príslušného orgánu oznámi príslušný orgán orgánu pre riešenie krízových situácií a nadobúdateľovi písomne, či príslušný orgán schvaľuje, alebo v súlade s článkom 22 ods. 5 smernice 2013/36/EÚ neschvaľuje takýto prevod akcií alebo iných nástrojov vlastníctva nadobúdateľovi;

e)

ak príslušný orgán takýto prevod akcií alebo iných nástrojov vlastníctva nadobúdateľovi schváli, potom sa nadobúdateľovi udelí plné hlasovacie práva spojené s takýmito akciami alebo inými nástrojmi vlastníctva, a to okamžite po tom, ako sa orgánu pre riešenie krízových situácií a nadobúdateľovi doručí oznámenie o schválení od príslušného orgánu;

f)

ak príslušný orgán takýto prevod akcií alebo iných nástrojov vlastníctva nadobúdateľovi neschváli, potom:

i)

ostávajú v plnej platnosti hlasovacie práva spojené s takýmito akciami alebo inými nástrojmi vlastníctva podľa písmena b);

ii)

môže orgán pre riešenie krízových situácií vyžadovať, aby nadobúdateľ odpredal takéto akcie alebo iné nástroje vlastníctva počas lehoty na odpredaj, ktorú určí orgán pre riešenie krízových situácií, pričom zohľadní prevládajúce trhové podmienky, a

iii)

ak nadobúdateľ neukončí uvedený odpredaj v lehote na odpredaj ustanovenej orgánom pre riešenie krízových situácií, potom mu môže príslušný orgán so súhlasom orgánu pre riešenie krízových situácií uložiť sankcie a iné opatrenia za porušenie požiadaviek na nadobudnutie alebo odpredaj kvalifikovaných podielov v zmysle článkov 66, 67 a 68 smernice 2013/36/EÚ.

10.   Prevody vykonané na základe nástroja odpredaja obchodnej činnosti podliehajú ochranným opatreniam, uvedeným v hlave IV kapitole VII.

11.   Na účely výkonu práv poskytovať služby alebo usadiť sa v inom členskom štáte v súlade so smernicou 2013/36/EÚ alebo smernicou 2014/65/EÚ sa kupujúci považuje za pokračovanie inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, a môže naďalej vykonávať všetky takéto práva, ktoré vykonávala inštitúcia, ktorej krízová situácia sa rieši, vzhľadom na prevedené aktíva, práva alebo záväzky.

12.   Členské štáty zabezpečia, aby kupujúci uvedený v odseku 1 mohol naďalej vykonávať práva vyplývajúce z členstva inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, v platobných, klíringových a zúčtovacích systémoch, na burzách cenných papierov, v systémoch náhrad pre investorov a systémoch ochrany vkladov, ako aj práva na prístup k nim, ak spĺňa kritériá členstva a účasti v týchto systémoch.

Bez ohľadu na prvý pododsek, členské štáty zabezpečia, že:

a)

prístup sa nezamietne na základe toho, že kupujúci nemá rating od ratingovej agentúry alebo že uvedený rating primerane nezodpovedá ratingovému stupňu, ktorý sa vyžaduje na udelenie prístupu do systémov uvedených v prvom pododseku;

b)

ak kupujúci nespĺňa kritériá členstva alebo účasti v príslušnom platobnom, klíringovom alebo zúčtovacom systéme, burze cenných papierov, systéme náhrad pre investorov alebo systéme ochrany vkladov, práva uvedené v prvom pododseku sa vykonávajú počas doby, ktorú stanoví orgán pre riešenie krízových situácií, ktorá nepresiahne 24 mesiacov a možno ju predĺžiť na žiadosť kupujúceho podanú orgánu pre riešenie krízových situácií.

13.   Bez toho, aby bola dotknutá hlava IV kapitola VII, akcionári alebo veritelia inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, a ostatné tretie strany, ktorých aktíva, práva alebo záväzky sa neprevádzajú, nemajú žiadne práva na prevedené aktíva, práva alebo záväzky ani žiadne práva v súvislosti s nimi.

Článok 39

Nástroj odpredaja obchodnej činnosti: procesné požiadavky

1.   S výhradou odseku 3 tohto článku platí, že orgán pre riešenie krízových situácií pri uplatňovaní nástroja odpredaja obchodnej činnosti na inštitúciu alebo subjekt v zmysle článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d) ponúkne aktíva, práva, záväzky, akcie alebo iné nástroje vlastníctva danej inštitúcie, ktoré má orgán v úmysle previesť, na trhu alebo prijme opatrenia pre ich ponúknutie na trhu. Súbory práv, aktív a záväzkov sa môžu na trhu ponúkať oddelene.

2.   Bez toho, aby tým bol dotknutý rámec Únie upravujúci štátnu pomoc, sa ponúkanie na trhu uvedené v odseku 1 podľa potreby vykonáva v súlade s týmito kritériami:

a)

prebieha čo najtransparentnejším spôsobom a významne neskresľuje aktíva, práva, záväzky, akcie alebo iné nástroje vlastníctva danej inštitúcie, ktoré má orgán v úmysle previesť, a to so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu, a najmä so zreteľom na potrebu zachovať finančnú stabilitu;

b)

nenáležite neuprednostňuje ani nediskriminuje potenciálnych kupujúcich;

c)

neobsahuje konflikt záujmov;

d)

potenciálnemu kupujúcemu neposkytuje neoprávnenú výhodu;

e)

zohľadňuje potrebu uplatniť opatrenie na rýchle riešenie krízovej situácie;

f)

v čo najväčšej miere sa zameriava na maximalizáciu predajnej ceny dotknutých akcií alebo iných nástrojov vlastníctva, aktív, práv alebo záväzkov.

S výhradou písmena b) prvého pododseku zásady uvedené v tomto odseku nebránia orgánu pre riešenie krízových situácií vo vyhľadávaní konkrétnych potenciálnych kupujúcich.

Akékoľvek zverejnenie skutočnosti, že inštitúcia alebo subjekt v zmysle článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d) tejto smernice sa ponúkajú na trhu, ktoré by sa inak požadovalo v súlade s článkom 17 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 596/2014, sa môže oddialiť v súlade s článkom 17 ods. 4 alebo 5 uvedeného nariadenia.

3.   Orgán pre riešenie krízových situácií môže uplatňovať nástroj odpredaja obchodnej činnosti bez toho, aby splnil požiadavku ponúkať na trhu stanovenú v odseku 1, ak skonštatuje, že súlad s uvedenými požiadavkami by pravdepodobne narušil plnenie jedného alebo viacerých cieľov riešenia krízovej situácie, a najmä, ak sú splnené tieto podmienky:

a)

orgán pre riešenie krízových situácií sa domnieva, že existuje podstatné ohrozenie finančnej stability spôsobené alebo zhoršené zlyhaním alebo pravdepodobným zlyhaním inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, a

b)

orgán pre riešenie krízových situácií sa domnieva, že súlad s uvedenými požiadavkami by pravdepodobne narušil účinnosť nástroja odpredaja obchodnej činnosti pri riešení tejto hrozby alebo plnení cieľa riešenia krízových situácií uvedeného v článku 31 ods. 2 písm. b).

4.   EBA do 3. júla 2015, vydá usmernenia v súlade s článkom 16 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010, v ktorých bližšie určí faktické okolnosti predstavujúce podstatnú hrozbu a prvky súvisiace s účinnosťou nástroja odpredaja obchodnej činnosti podľa odseku 3 písm. a) a b).

Oddiel 3

Nástroj preklenovacej inštitúcie

Článok 40

Nástroj preklenovacej inštitúcie

1.   S cieľom uplatniť nástroj preklenovacej inštitúcie a so zreteľom na potrebu zachovať v preklenovacej inštitúcii kritické funkcie členské štáty zabezpečia, aby orgány pre riešenie krízových situácií mali právomoc previesť na preklenovaciu inštitúciu:

a)

akcie alebo iné nástroje vlastníctva vydané jednou alebo viacerými inštitúciami, ktorých krízová situácia sa rieši;

b)

všetky alebo niektoré aktíva, práva alebo záväzky jednej alebo viacerých inštitúcií, ktorých krízová situácia sa rieši.

S výhradou článku 85 sa prevod uvedený v prvom pododseku môže uskutočniť bez získania súhlasu akcionárov inštitúcií, ktorých krízová situácia sa rieši, alebo akejkoľvek tretej strany, ktorá nie je príslušnou preklenovacou inštitúciou, a bez toho, aby sa splnili akékoľvek procesné požiadavky podľa práva obchodných spoločností alebo práva cenných papierov.

2.   Preklenovacia inštitúcia je právnická osoba, ktorá spĺňa všetky tieto požiadavky:

a)

úplne alebo čiastočne ju vlastní jeden alebo viac orgánov verejnej moci, medzi ktoré môže patriť orgán pre riešenie krízových situácií alebo mechanizmus financovania riešenia krízových situácií, a kontroluje ju orgán pre riešenie krízových situácií;

b)

bola založená na účely prijatia a držby niektorých alebo všetkých akcií alebo iných nástrojov vlastníctva vydaných inštitúciou, ktorej krízová situácia sa rieši, alebo niektorých či všetkých aktív, práv a záväzkov jednej alebo viacerých inštitúcií, ktorých krízová situácia sa rieši, s cieľom zachovať prístup ku kritickým funkciám a predať inštitúciu alebo subjekt v zmysle článku 1 ods. 1 písmena b), c) alebo d).

Uplatňovanie nástroja záchrany pomocou vnútorných zdrojov na účel uvedený v článku 43 ods. 2 písm. b) nenarušuje schopnosť orgánu pre riešenie krízových situácií kontrolovať preklenovaciu inštitúciu.

3.   Orgán pre riešenie krízových situácií pri uplatňovaní nástroja preklenovacej inštitúcie zabezpečí, aby celková hodnota záväzkov prevedených na preklenovaciu inštitúciu nepresiahla celkovú hodnotu práv a aktív prevedených z inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, alebo poskytnutých z iných zdrojov.

4.   S výhradou článku 37 ods. 7 ide každá protihodnota, ktorú zaplatí preklenovacia inštitúcia, v prospech:

a)

vlastníkov akcií alebo nástrojov vlastníctva, ak sa prevod na preklenovaciu inštitúciu uskutočnil prevodom akcií alebo nástrojov vlastníctva vydaných inštitúciou, ktorej krízová situácia sa rieši, od držiteľov týchto akcií alebo nástrojov na preklenovaciu inštitúciu;

b)

inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, ak sa prevod na preklenovaciu inštitúciu uskutočnil prevodom niektorých alebo všetkých aktív alebo záväzkov inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, na preklenovaciu inštitúciu.

5.   Orgán pre riešenie krízových situácií môže pri uplatňovaní nástroja preklenovacej inštitúcie vykonať právomoc prevodu viac ako jedenkrát s cieľom uskutočniť doplnkové prevody akcií alebo iných nástrojov vlastníctva emitovaných inštitúciou, ktorej krízová situácia sa rieši, alebo prípadne aktív, práv alebo záväzkov inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši.

6.   Orgán pre riešenie krízových situácií môže po uplatnení nástroja preklenovacej inštitúcie:

a)

ak sú splnené podmienky stanovené v odseku 7, previesť práva, aktíva alebo záväzky späť z preklenovacej inštitúcie na inštitúciu, ktorej krízová situácia sa rieši, alebo previesť akcie alebo iné nástroje vlastníctva späť na ich pôvodných vlastníkov, pričom inštitúcia, ktorej krízová situácia sa rieši, alebo pôvodní vlastníci majú povinnosť prijať späť všetky takéto aktíva, práva alebo záväzky alebo akcie či iné nástroje vlastníctva;

b)

previesť akcie či iné nástroje vlastníctva alebo aktíva, práva alebo záväzky z preklenovacej inštitúcie na tretiu stranu.

7.   Orgány pre riešenie krízových situácií môžu previesť akcie alebo iné nástroje vlastníctva alebo aktíva, práva alebo záväzky späť z preklenovacej inštitúcie v prípade, že nastala jedna z týchto okolností:

a)

možnosť, že konkrétne akcie alebo iné nástroje vlastníctva, aktíva, práva alebo záväzky by sa mohli previesť späť, je výslovne uvedená v nástroji, prostredníctvom ktorého sa prevod uskutočnil;

b)

konkrétne akcie alebo iné nástroje vlastníctva, aktíva, práva alebo záväzky v skutočnosti nepatria do tried akcií alebo iných nástrojov vlastníctva, aktív, práv alebo záväzkov bližšie určených v nástroji, prostredníctvom ktorého sa prevod uskutočnil, ani nespĺňajú podmienky týkajúce sa prevodu akcií alebo iných nástrojov vlastníctva, aktív, práv alebo záväzkov.

Takýto spätný prevod sa môže uskutočniť v rámci akejkoľvek lehoty a spĺňa všetky ostatné podmienky uvedené v danom nástroji na relevantný účel.

8.   Prevody medzi inštitúciou, ktorej krízová situácia sa rieši, alebo pôvodnými vlastníkmi akcií alebo iných nástrojov vlastníctva na jednej strane a preklenovacou inštitúciou na strane druhej podliehajú ochranným opatreniam uvedeným v hlave IV kapitole VII.

9.   Na účely výkonu práv poskytovať služby alebo usadiť sa v inom členskom štáte v súlade so smernicou 2013/36/EÚ alebo smernicou 2014/65/EÚsa preklenovacia inštitúcia považuje za pokračovanie inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, a môže naďalej vykonávať všetky takéto práva, ktoré vykonávala inštitúcia, ktorej krízová situácia sa rieši, vzhľadom na prevedené aktíva, práva alebo záväzky.

Na iné účely môžu orgány pre riešenie krízových situácií požadovať, aby sa preklenovacia inštitúcia považovala za pokračovanie inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, a mohla naďalej vykonávať akékoľvek právo, ktoré vykonávala inštitúcia, ktorej krízová situácia sa rieši, vzhľadom na prevedené aktíva, práva alebo záväzky.

10.   Členské štáty zabezpečia, aby preklenovacia inštitúcia mohla naďalej vykonávať práva vyplývajúce z členstva inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, v platobných, klíringových a zúčtovacích systémoch, na burzách cenných papierov, v systémoch náhrad pre investorov a systémoch ochrany vkladov, ako aj práva na prístup k nim, ak spĺňa kritériá členstva a účasti v týchto systémoch.

Bez ohľadu na prvý pododsek, členské štáty zabezpečia, že:

a)

prístup sa nezamietne na základe toho, že preklenovacia inštitúcia nemá rating od ratingovej agentúry alebo že tento rating primerane nezodpovedá ratingovému stupňu, ktorý sa vyžaduje na udelenie prístupu k systémom uvedeným v prvom pododseku;

b)

ak preklenovacia inštitúcia nespĺňa kritériá členstva alebo účasti v príslušnom platobnom, klíringovom alebo zúčtovacom systéme, burze cenných papierov, systéme náhrad pre investorov alebo systéme ochrany vkladov, práva uvedené v prvom pododseku sa vykonávajú počas doby, ktorú stanoví orgán pre riešenie krízových situácií, ktorá nepresiahne 24 mesiacov a možno ju predĺžiť na žiadosť preklenovacej inštitúcie podanú orgánu pre riešenie krízových situácií.

11.   Bez toho, aby bola dotknutá hlava IV kapitola VII, akcionári ani veritelia inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, ani iné tretie strany, ktorých aktíva, práva alebo záväzky sa neprevádzajú na preklenovaciu inštitúciu, nemajú žiadne práva na aktíva, práva alebo záväzky prevedené na preklenovaciu inštitúciu, jej riadiaci orgán alebo vysoký manažment, ani žiadne práva v súvislosti s nimi.

12.   Z cieľov preklenovacej inštitúcie nevyplýva žiadna povinnosť ani zodpovednosť voči akcionárom alebo veriteľom inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, a riadiaci orgán alebo vrcholový manažment nemá voči týmto akcionárom alebo veriteľom žiadnu zodpovednosť za úkony a opomenutia počas výkonu svojich funkcií s výnimkou prípadov, keď príslušný úkon alebo opomenutie predstavuje v súlade s vnútroštátnym právom hrubú nedbanlivosť alebo závažné porušenie povinností, ktoré priamo ovplyvňujú práva takýchto akcionárov alebo veriteľov.

Členské štáty môžu v súlade s vnútroštátnym právom ďalej obmedziť zodpovednosť preklenovacej inštitúcie a jej riadiaceho orgánu alebo vrcholového manažmentu za úkony a opomenutia pri plnení ich povinností.

Článok 41

Prevádzka preklenovacej inštitúcie

1.   Členské štáty zabezpečia, aby sa pri prevádzke preklenovacej inštitúcie dodržiavali tieto požiadavky:

a)

obsah zakladajúcich dokumentov preklenovacej inštitúcie schvaľuje orgán pre riešenie krízových situácií;

b)

v závislosti od vlastníckej štruktúry preklenovacej inštitúcie orgán pre riešenie krízových situácií buď vymenuje alebo schváli riadiaci orgán preklenovacej inštitúcie;

c)

orgán pre riešenie krízových situácií schvaľuje odmeny členov riadiaceho orgánu a určuje ich náležité zodpovednosti;

d)

orgán pre riešenie krízových situácií schvaľuje stratégiu a rizikový profil preklenovacej inštitúcie;

e)

preklenovacia inštitúcia je povolená v súlade so smernicou 2013/36/EÚ, prípadne smernicou 2014/65/EÚ a má podľa príslušných vnútroštátnych právnych predpisov potrebné povolenie na pokračovanie v činnostiach alebo službách, ktoré nadobúda na základe prevodu vykonaného podľa článku 63 tejto smernice;

f)

preklenovacia inštitúcia spĺňa požiadavky nariadenia (EÚ) č. 575/2013 a prípadne smernice 2013/36/EÚ alebo smernice 2014/65/EÚ a podlieha dohľadu v súlade s týmito predpismi;

g)

prevádzka preklenovacej inštitúcie je v súlade s rámcom Únie pre štátnu pomoc a orgán pre riešenie krízových situácií môže podľa toho stanoviť obmedzenia na jej fungovanie.

Bez toho, aby tým boli dotknuté ustanovenia uvedené v písmenách e) a f) prvého pododseku, a ak je to potrebné na splnenie cieľov riešenia krízovej situácie, preklenovacia inštitúcia sa môže zriadiť a povoliť bez toho, aby v krátkom časovom období na začiatku svojej prevádzky bola v súlade so smernicou 2013/36/EÚ alebo smernicou 2014/65/EÚ. Na tento účel orgán pre riešenie krízových situácií predloží žiadosť v tomto zmysle príslušnému orgánu. Ak príslušný orgán rozhodne o udelení takéhoto povolenia, uvedie obdobie, počas ktorého je preklenovacia inštitúcia oslobodená od povinnosti spĺňať požiadavky uvedených smerníc.

2.   S výhradou akýchkoľvek obmedzení uložených v súlade s pravidlami Únie alebo jednotlivých štátov v oblasti hospodárskej súťaže manažment preklenovacej inštitúcie prevádzkuje preklenovaciu inštitúciu s cieľom zachovať prístup ku kritickým funkciám a predať inštitúciu alebo subjekt v zmysle článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d), ich aktíva, práva alebo záväzky jednému alebo viacerým kupujúcim zo súkromného sektora, keď nastanú vhodné podmienky a v lehote uvedenej v odseku 4 tohto článku alebo prípadne v odseku 6 tohto článku.

3.   Orgán pre riešenie krízových situácií prijme rozhodnutie, že preklenovacia inštitúcia už nie je preklenovacou inštitúciou v zmysle článku 40 ods. 2 v ktoromkoľvek z týchto prípadov, bez ohľadu na to, ktorý prípad sa vyskytne ako prvý:

a)

preklenovacia inštitúcia sa zlúči alebo splynie s iným subjektom;

b)

preklenovacia inštitúcia prestane spĺňať požiadavky podľa článku 40 ods. 2;

c)

dôjde k predaju všetkých alebo v podstate všetkých aktív, práv alebo záväzkov preklenovacej inštitúcie tretej strane;

d)

uplynie lehota uvedená v odseku 5, prípadne v odseku 6;

e)

aktíva preklenovacej inštitúcie sú úplne zlikvidované a jej záväzky kompletne uhradené.

4.   Členské štáty v prípadoch, keď sa orgán pre riešenie krízových situácií snaží o odpredaj preklenovacej inštitúcie alebo jej aktív, práv alebo záväzkov, zabezpečia, aby sa preklenovacia inštitúcia alebo príslušné aktíva alebo záväzky ponúkali na trhu otvorene a transparentne a aby sa týmto predajom významne neskreslili, alebo aby sa ním nenáležite nezvýhodnili ani nediskriminovali potenciálni kupujúci.

Akýkoľvek takýto predaj sa vykoná za komerčných podmienok, pričom sa zohľadnia okolnosti konkrétneho prípadu, a v súlade s rámcom Únie pre štátnu pomoc.

5.   Ak nenastane žiaden z prípadov uvedených v odseku 3 písm. a), b), c) a e), orgán pre riešenie krízových situácií ukončí prevádzku preklenovacej inštitúcie čo najskôr a v každom prípade počas dvoch rokov odo dňa uskutočnenia posledného prevodu z inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, na základe nástroja preklenovacej inštitúcie.

6.   Orgán pre riešenie krízových situácií môže predĺžiť lehotu uvedenú v odseku 5 o jedno alebo viaceré ďalšie jednoročné obdobia, ak takéto predĺženie:

a)

podporuje výskyt prípadov uvedených v odseku 3 písm. a), b), c) alebo e), alebo

b)

je potrebné na zaistenie kontinuity základných bankových alebo finančných služieb.

7.   Každé rozhodnutie orgánu pre riešenie krízových situácii o predĺžení obdobia uvedeného v odseku 5 sa zdôvodní a obsahuje podrobné posúdenie situácie, vrátane trhových podmienok a vyhliadok trhu, ktorými sa predĺženie zdôvodňuje.

8.   Keď sa prevádzka preklenovacej inštitúcie ukončí za okolností uvedených v odseku 3 písm. c) alebo d), preklenovacia inštitúcia sa zruší v rámci bežného konkurzného konania.

S výhradou článku 37 ods. 7 idú akékoľvek výnosy dosiahnuté v dôsledku ukončenia prevádzky preklenovacej inštitúcie v prospech akcionárov preklenovacej inštitúcie.

9.   Ak sa preklenovacia inštitúcia používa na prevod aktív a záväzkov viac než jednej inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, povinnosť podľa odseku 8 sa vzťahuje na aktíva a záväzky prevedené z každej z inštitúcií, ktorých krízová situácia sa rieši, a nie na samotnú preklenovaciu inštitúciu.

Oddiel 4

Nástroj oddelenia aktív

Článok 42

Nástroj oddelenia aktív

1.   S cieľom použiť nástroj oddelenia aktív členské štáty zabezpečia, aby orgány pre riešenie krízových situácií mali právomoc previesť aktíva, práva alebo záväzky inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, alebo preklenovacej inštitúcie na jeden alebo viacero subjektov pre správu aktív.

S výhradou článku 85 sa prevod uvedený v prvom pododseku môže uskutočniť bez získania súhlasu akcionárov inštitúcií, ktorých krízová situácia sa rieši, alebo akejkoľvek tretej strany, ktorá nie je príslušnou preklenovacou inštitúciou, a bez toho, aby sa splnili všetky procesné požiadavky podľa práva obchodných spoločností alebo práva cenných papierov.

2.   Na účely nástroja oddelenia aktív musí byť subjekt pre správu aktív právnickou osobou, ktorá spĺňa všetky tieto požiadavky:

a)

úplne alebo čiastočne ju vlastní jeden alebo viac orgánov verejnej správy, medzi ktoré môže patriť orgán pre riešenie krízových situácií alebo mechanizmus financovania riešenia krízových situácií, a kontroluje ju orgán pre riešenie krízových situácií;

b)

bola založená na účely prijatia niektorých alebo všetkých aktív, práv a záväzkov jednej alebo viacerých inštitúcií, ktorých krízová situácia sa rieši, alebo preklenovacej inštitúcie.

3.   Subjekt pre správu aktív spravuje aktíva prevedené na subjekt pre správu aktív, aby sa maximalizovala ich hodnota prostredníctvom konečného predaja alebo riadneho utlmenia.

4.   Členské štáty zabezpečia, aby sa pri prevádzke subjektu pre správu aktív dodržiavali tieto ustanovenia:

a)

obsah zakladajúcich dokumentov subjektu pre správu aktív schvaľuje orgán pre riešenie krízových situácií;

b)

orgán pre riešenie krízových situácií vymenúva alebo schvaľuje riadiaci orgán subjektu pre správu aktív, a to na základe štruktúry vlastníctva tohto subjektu;

c)

orgán pre riešenie krízových situácií schvaľuje odmeny členov riadiaceho orgánu a určuje ich náležité zodpovednosti;

d)

orgán pre riešenie krízových situácií schvaľuje stratégiu a rizikový profil subjektu pre správu aktív.

5.   Orgány pre riešenie krízových situácií môžu vykonávať právomoc previesť aktíva, práva alebo záväzky vymedzenú v odseku 1 len vtedy, keď:

a)

situácia na konkrétnom trhu je pre tieto aktíva takej povahy, že likvidácia týchto aktív na základe bežného konkurzného konania by mohla mať nepriaznivý vplyv na jeden alebo viaceré finančné trhy;

b)

takýto prevod je potrebný na zabezpečenie riadneho fungovania inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, alebo preklenovacej inštitúcie, alebo

c)

tento prevod je potrebný na maximalizáciu výnosov z likvidácie.

6.   Pri uplatňovaní nástroja oddelenia aktív orgány pre riešenie krízových situácií určia protihodnotu, za akú sa aktíva, práva a záväzky prevedú na subjekt pre správu aktív v súlade so zásadami stanovenými v článku 36 a v súlade s rámcom Únie pre štátnu pomoc. Tento odsek nebráni tomu, aby protihodnota mala menovitú alebo zápornú hodnotu.

7.   V závislosti od článku 37 ods. 7 každá protihodnota, ktorú zaplatí subjekt pre správu aktív v súvislosti s nadobudnutými aktívami, právami alebo záväzkami získanými priamo od inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, ide na prospech inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši. Protihodnota sa môže vyplatiť vo forme dlhových cenných papierov, ktoré vydáva subjekt pre správu aktív.

8.   Ak sa uplatnil nástroj preklenovacej inštitúcie, subjekt pre správu aktív môže po uplatnení nástroja preklenovacej inštitúcie nadobudnúť od tejto preklenovacej inštitúcie aktíva, práva alebo záväzky.

9.   Orgány pre riešenie krízových situácií môžu previesť aktíva, práva alebo záväzky z inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, na jeden alebo viaceré subjekty pre správu aktív viac než raz a previesť aktíva, práva alebo záväzky späť z jedného alebo viacerých subjektov pre správu aktív na inštitúciu, ktorej krízová situácia sa rieši, za predpokladu, že sú splnené podmienky vymedzené v odseku 10.

Inštitúcia, ktorej krízová situácia sa rieši, má povinnosť prijať späť všetky takéto aktíva, práva alebo záväzky.

10.   Orgány pre riešenie krízových situácií môžu previesť práva, aktíva alebo záväzky späť zo subjektu pre správu aktív na inštitúciu, ktorej krízová situácia sa rieši, len za jednej z týchto okolností:

a)

možnosť, že konkrétne práva, aktíva alebo záväzky by sa mohli previesť späť, je výslovne uvedená v príkaze, prostredníctvom ktorého sa prevod uskutočnil;

b)

konkrétne práva, aktíva alebo záväzky v skutočnosti nepatria do tried práv, aktív alebo záväzkov presne uvedených v nástroji, prostredníctvom ktorého sa prevod uskutočnil, alebo nespĺňajú podmienky týkajúce sa prevodu práv, aktív alebo záväzkov.

V ktoromkoľvek z prípadov uvedených v písmenách a) a b) sa spätný prevod môže uskutočniť v rámci akéhokoľvek obdobia a spĺňa všetky ostatné podmienky uvedené v tomto nástroji na relevantný účel.

11.   Prevody medzi inštitúciou, ktorej krízová situácia sa rieši, a subjektom pre správu aktív podliehajú ochranným opatreniam pre čiastočné prevody majetku vymedzeným v hlave IV kapitole VII.

12.   Bez toho, aby bola dotknutá hlava IV kapitola VII, akcionári alebo veritelia inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, a ostatné tretie strany, ktorých aktíva, práva alebo záväzky sa neprevádzajú na subjekt pre správu aktív, nemajú žiadne práva nad aktívami, právami alebo záväzkami prevedenými na subjekt pre správu aktív, ani žiadne práva v súvislosti s aktívami, právami alebo záväzkami prevedenými na subjekt pre správu aktív alebo na jeho riadiaci orgán či vrcholový manažment.

13.   Z cieľov subjektu pre správu aktív nevyplýva povinnosť ani zodpovednosť voči akcionárom alebo veriteľom inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, a na riadiaci orgán či vrcholový manažment nepripadá ručenie voči týmto akcionárom alebo veriteľom za úkony a opomenutia pri výkone ich povinností, s výnimkou prípadov, keď príslušné konanie alebo opomenutie predstavuje v súlade s vnútroštátnym právom hrubú nedbanlivosť alebo závažné porušenie povinností, čo priamo postihuje práva týchto akcionárov alebo veriteľov.

Členské štáty môžu v súlade s vnútroštátnym právom ďalej obmedziť zodpovednosť subjektu pre správu aktív alebo vrcholového manažmentu za úkony a opomenutia pri výkone ich povinností.

14.   EBA do 3. júla 2015 vydá usmernenia v súlade s článkom 16 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010 s cieľom podporiť konvergenciu praxe dohľadu a riešenia krízových situácií, pokiaľ ide o konštatovanie toho, kedy by podľa odseku 5 tohto článku likvidácia aktív alebo záväzkov na základe bežného konkurzného konania mohla mať nepriaznivý vplyv na jeden alebo viaceré finančné trhy.

Oddiel 5

Nástroj záchrany pomocou vnútorných zdrojov

Pododdiel 1

Cieľ a rozsah pôsobnosti nástroja záchrany pomocou vnútorných zdrojov

Článok 43

Nástroj záchrany pomocou vnútorných zdrojov

1.   S cieľom použiť nástroj odpísania dlhu členské štáty zabezpečia, aby orgány pre riešenie krízových situácií mali právomoci riešiť krízové situácie uvedené v článku 63 ods. 1

2.   Členské štáty zabezpečujú, aby orgány pre riešenie krízových situácií mohli uplatňovať nástroj záchrany pomocou vnútorných zdrojov v záujme plnenia cieľov riešenia krízy konkretizovaných v článku 31 v súlade so zásadami, ktorými sa riadi riešenie krízových situácií vymedzenými v článku 34 na hociktorý z týchto účelov:

a)

rekapitalizovať inštitúciu alebo subjekt uvedený v článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d) tejto smernice, ktoré spĺňajú podmienky na riešenie krízových situácií, v dostatočnom rozsahu na obnovenie ich schopnosti plniť podmienky na udelenie povolenia (v rozsahu, v akom sa tieto podmienky vzťahujú na subjekt) a naďalej vykonávať činnosti, na ktoré má povolenie podľa smernice 2013/36/EÚ alebo smernice 2014/65/EÚ, ak sa subjekt dostal povolenie podľa týchto smerníc, ako aj zachovať dostatočnú dôveru trhu v inštitúciu alebo subjekt;

b)

vykonať konverziu na vlastné imanie alebo znížiť výšku istiny nárokov alebo dlhových nástrojov prevedených:

i)

na preklenovaciu inštitúciu s cieľom poskytnúť kapitál preklenovacej inštitúcii alebo

ii)

v rámci nástroja odpredaja obchodnej činnosti alebo nástroja oddelenia aktív.

3.   Členské štáty zabezpečia, aby orgány pre riešenie krízových situácií mohli nástroj záchrany pomocou vnútorných zdrojov uplatňovať na účel uvedený v odseku 2 písm. a) tohto článku iba vtedy, keď existuje reálny predpoklad, že uplatnením tohto nástroja spolu s ďalšími relevantnými opatreniami vrátane opatrení vykonávaných v súlade s plánom reorganizácie obchodnej činnosti požadovaným podľa článku 52 sa, popri dosiahnutí príslušných cieľov riešenia krízových situácií, obnoví finančné zdravie danej inštitúcie alebo subjektu uvedeného v článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d).

Členské štáty zabezpečia, aby orgány pre riešenie krízových situácii mohli uplatniť ktorýkoľvek z nástrojov na riešenie krízových situácií uvedených v článku 37 ods. 3 písm. a), písm. b) a písm. c) a nástroj rekapitalizácie z vnútorných zdrojov uvedený v odseku 2 písm. b) tohto článku, keď sa nesplnili podmienky ustanovené v prvom pododseku.

4.   Členské štáty zabezpečia, aby orgány pre riešenie krízových situácií mohli uplatňovať nástroj odpísania dlhu pri všetkých inštitúciách alebo subjektoch uvedených v článku 1 ods. 1 písmene b), c) alebo d), pričom v každom prípade zachovajú právnu formu príslušnej inštitúcie alebo príslušného subjektu, alebo môžu právnu formu zmeniť.

Článok 44

Rozsah pôsobnosti nástroja záchrany pomocou vnútorných zdrojov

1.   Členské štáty zaistia, aby sa nástroj záchrany pomocou vnútorných zdrojov mohol uplatňovať na všetky záväzky inštitúcie alebo subjektu uvedeného v článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d), ktoré nie sú vylúčené z rozsahu pôsobnosti uvedeného nástroja podľa odsekov 2 alebo 3 tohto článku.

2.   Orgány pre riešenie krízových situácií nevykonávajú právomoc odpísať dlh alebo právomoc vykonať jeho konverziu vo vzťahu k týmto záväzkom, či už sa na ne vzťahujú právne predpisy členského štátu alebo tretej krajiny:

a)

krytým vkladom;

b)

zabezpečeným pasívam vrátane krytých dlhopisov a záväzkov vo forme finančných nástrojov používaných na účely hedžingu, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť krytých fondov a ktoré sú podľa vnútroštátneho práva zabezpečené podobným spôsobom ako kryté dlhopisy;

c)

akýmkoľvek záväzkom vznikajúcim v dôsledku toho, že inštitúcia alebo subjekt uvedený v článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d) tejto smernice má v držbe aktíva alebo peniaze klientov vrátane aktív alebo finančných prostriedkov, ktoré sú v držbe v mene PKIPCP, ako je vymedzené v článku 1 ods. 2 smernice 2009/65/ES, alebo v mene alternatívnych investičných fondov, ako je vymedzené v článku 4 ods. 1 písm. a) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/61/EÚ (31) za predpokladu, že takýto klient je chránený podľa platného konkurzného práva;

d)

akékoľvek záväzky vznikajúce v dôsledku fiduciárneho vzťahu medzi inštitúciou alebo subjektom uvedeným v článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d) (ako fiduciárom) a iným subjektom (ako príjemcom), za predpokladu, že takýto príjemca je chránený podľa platného konkurzného alebo občianskeho práva;

e)

záväzky voči inštitúciám s výnimkou subjektov, ktoré sú súčasťou tej istej skupiny, s pôvodnou lehotou splatnosti menej než sedem dní;

f)

záväzky so zostávajúcou dobou splatnosti menej ako sedem dní voči systémom alebo prevádzkovateľom systémov vypracovaných podľa smernice 98/26/ES alebo ich účastníkom a vyplývajúce z účasti v takomto systéme;

g)

záväzku voči ktorémukoľvek z týchto subjektov:

i)

zamestnanec vo vzťahu k splatnej mzde, dôchodkovým dávkam alebo inej pevnej odmene s výnimkou variabilnej zložky odmeny, ktorá sa neupravuje v zákone ani v rámci kolektívneho vyjednávania;

ii)

komerčný či obchodný veriteľ na základe poskytovania tovaru alebo služieb kritických pre každodenné fungovanie inštitúcie alebo subjektu uvedeného v článku 1 ods. 1 písmene b), c) alebo d) vrátane služieb IT, verejnoprospešných služieb, služieb súvisiacich s prenájmom, prevádzkou a údržbou priestorov;

iii)

daňovým úradom a orgánom sociálneho zabezpečenia za predpokladu, že tieto pasíva sa v súlade s príslušnými právnymi predpismi uprednostňujú;

iv)

systémy ochrany vkladov vyplývajúce zo splatných príspevkov v súlade so smernicou 2014/49/EÚ.

Prvý pododsek písm. g) bod i) sa nevzťahuje na variabilnú zložku odmeny osôb podstupujúcich podstatné riziko, ako sa vymedzuje v článku 92 ods. 2 smernice 2013/36/EÚ.

Členské štáty zaistia, aby všetky zabezpečené záväzky spojené s krytým fondom krytých dlhopisov neboli postihnuté, zostali oddelené a s dostatočným financovaním. Ani uvedená požiadavka, ani ustanovenia prvého pododseku písm. b) nebráni orgánom pre riešenie krízových situácií, aby v prípade potreby vykonávali uvedené právomoci vo vzťahu k akejkoľvek časti zabezpečeného záväzku alebo záväzku, na ktoré bol poskytnutý kolaterál presahujúci hodnotu aktív, záloh, záložného práva alebo kolaterálu, voči ktorému je zabezpečený.

Prvý pododsek písm. a) nebráni orgánom pre riešenie krízových situácií, aby v prípade potreby vykonávali tieto právomoci vo vzťahu k akejkoľvek sume vkladu presahujúcej výšku krytia stanovenú v článku 6 smernice 2014/49/EÚ.

Bez toho, aby boli dotknuté pravidlá veľkej majetkovej angažovanosti uvedené v nariadení (EÚ) č. 575/2013 a smernici 2013/36/EÚ, členské štáty zabezpečia, aby orgány poverené riešením krízovej situácie s cieľom umožniť riešiteľnosť krízovej situácie inštitúcií a skupín v súlade s článkom 17 ods. 5 písm. b) tejto smernice obmedzili rozsah, v akom majú iné inštitúcie v držbe záväzky oprávnené na záchranu pomocou vnútorných zdrojov, okrem záväzkov držanými subjektmi, ktoré sú súčasťou rovnakej skupiny.

3.   Za výnimočných okolností, ak sa použije nástroj odpísania dlhu, môže orgán pre riešenie krízových situácií vylúčiť alebo čiastočne vylúčiť určité záväzky z uplatnenia právomocí na odpísanie dlhu alebo vykonanie konverzie, ak:

a)

napriek úsiliu, ktoré orgán pre riešenie krízových situácií vynaloží v dobrej viere, nie je možné v prípade daného záväzku uplatniť v primeranej lehote záchranu pomocou vnútorných zdrojov;

b)

vylúčenie je úplne nevyhnutné a je primerané na dosiahnutie kontinuity vykonávania kritických funkcií a hlavných obchodných činností tak, aby sa zachovala schopnosť inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, pokračovať vo vykonávaní kľúčových operácií, služieb a transakcií;

c)

vylúčenie je úplne nevyhnutné a je primerané na zabránenie vzniku rozsiahlej nákazy, najmä pokiaľ ide o oprávnené vklady fyzických osôb a mikropodnikov, malých a stredných podnikov, ktorá by závažne narušila fungovanie finančných trhov takým spôsobom, ktorý by mohol spôsobiť vážne narušenie hospodárstva členského štátu alebo Únie, alebo

d)

uplatnenie nástroja záchrany pomocou vnútorných zdrojov na tieto záväzky by viedlo k takému zníženiu hodnoty, že straty znášané ostatnými veriteľmi by boli vyššie, než keby tieto záväzky boli vylúčené zo záchrany pomocou vnútorných zdrojov.

Ak sa orgán pre riešenie krízových situácií rozhodne vylúčiť alebo čiastočne vylúčiť prípustný záväzok alebo triedu prípustných záväzkov podľa tohto odseku, rozsah odpísania alebo konverzie uplatnený na iné prípustné záväzky sa môže zvýšiť, aby sa zohľadnili takéto vylúčenia, a to za predpokladu, že rozsah odpísania a konverzie uplatnenej na iné prípustné záväzky dodržiava zásadu uvedenú v článku 34 ods. 1 písm. g).

4.   Ak sa orgán pre riešenie krízových situácií rozhodne vylúčiť alebo čiastočne vylúčiť prípustný záväzok alebo triedu prípustných záväzkov podľa tohto článku a straty, ktoré by znášali tieto záväzky, neboli prenesené v celom rozsahu na iných veriteľov, z mechanizmu financovania riešenia krízových situácií sa môže poskytnúť príspevok inštitúcii, ktorej krízová situácia sa rieši, na jeden alebo tieto ciele:

a)

pokryť všetky straty, ktoré neboli absorbované prípustnými záväzkami, a obnoviť čistú hodnotu aktív inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, na nulu v súlade s článkom 46 ods. 1 písm. a);

b)

kúpiť akcie alebo iné nástroje vlastníctva alebo kapitálové nástroje v inštitúcii, ktorej krízová situácia sa rieši, s cieľom rekapitalizovať inštitúciu v súlade s článkom 46 ods. 1 písm. b).

5.   Z mechanizmu financovania riešenia krízových situácií sa môže poskytnúť príspevok uvedený v odseku 4 len ak:

a)

príspevok na absorpciu strát a rekapitalizáciu rovnajúci sa sume nie nižšej než 8 % celkových pasív (vrátane vlastných zdrojov) inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, ocenený v čase prijatia opatrenia na riešenie krízových situácií v súlade s oceňovaním podľa článku 36 poskytli akcionári a držitelia iných nástrojov vlastníctva, držitelia relevantných kapitálových nástrojov a ostatných prípustných záväzkov prostredníctvom odpísania, konverzie alebo iným spôsobom, a

b)

príspevok z mechanizmu financovania riešenia krízových situácií nepresahuje 5 % celkových pasív vrátane vlastných zdrojov, inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, ocenený v čase opatrenia na riešenie krízovej situácie v súlade s oceňovaním ustanoveným v článku 36.

6.   Príspevok z mechanizmu financovania riešenia krízových situácií uvedený v odseku 4 sa môže financovať:

a)

sumou, ktorú má mechanizmus financovania riešenia krízových situácií k dispozícii a ktorá bola získaná prostredníctvom príspevkov inštitúcií a pobočiek Únie v súlade s článkom 100 ods. 6 a článkom 103;

b)

sumou, ktorú možno získať prostredníctvom príspevkov ex post v súlade s článkom 104 v lehote troch rokov a

c)

ak sumy uvedené v písmenách a) a b) tohto pododseku nie sú dostatočné, sumami získanými z alternatívnych zdrojov financovania v súlade s článkom 105.

7.   Za výnimočných okolností sa orgán pre riešenie krízových situácií môže pokúsiť získať finančné prostriedky z alternatívnych zdrojov financovania, po tom, ako:

a)

bol dosiahnutý 5 % limit uvedený v odseku 5 písm. b) a

b)

úplnom odpísaní alebo úplnej konverzii všetkých nezabezpečených záväzkov bez prioritného postavenia okrem oprávnených vkladov.

Ak sú splnené podmienky uvedené v prvom pododseku, z mechanizmu financovania riešenia krízových situácií sa môže ako alternatíva alebo doplnok poskytnúť príspevok zo zdrojov, ktoré boli získané prostredníctvom príspevkov ex ante v súlade s článkom 100 ods. 6 a článkom 103 a ktoré ešte neboli použité.

8.   Odchylne od odseku 5 písm. a) sa môže z mechanizmu financovania riešenia krízových situácií príspevok, ako sa uvádza v odseku 4, poskytnúť aj za predpokladu, že:

a)

príspevok na absorpciu straty a rekapitalizáciu uvedený v odseku 5 písm. a) sa rovná sume nie nižšej ako 20 % rizikovo vážených aktív dotknutej inštitúcie;

b)

mechanizmus financovania riešenia krízových situácií dotknutého členského štátu má na základe príspevkov ex ante (bez príspevkov do systému ochrany vkladov) získaných v súlade s článkom 100 ods. 6 a článkom 103 k dispozícii sumu, ktorá sa rovná minimálne 3 % krytých vkladov všetkých úverových inštitúcií s povolením na území tohto členského štátu, a

c)

dotknutá inštitúcia má aktíva, ktoré na konsolidovanom základe nepresahujú 900 miliárd EUR.

9.   Orgány pre riešenie krízových situácií pri využití možností podľa odseku 3 náležite zvážia:

a)

zásadu, podľa ktorej by straty mali znášať najprv akcionári a po nich obvykle veritelia inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, podľa poradia prednosti;

b)

úroveň kapacity na absorpciu strát, ktorá by zostala inštitúcii, ktorej krízová situácia sa rieši, ak by sa vylúčil záväzok alebo trieda záväzkov, a

c)

potrebu udržiavať primerané zdroje na financovanie riešenia krízových situácií.

10.   Vylúčenia podľa odseku 3 sa môžu uplatniť s cieľom buď úplne vylúčiť záväzok z odpísania alebo obmedziť rozsah odpísania tohto záväzku.

11.   Komisia je oprávnená prijímať delegované akty prijaté v súlade s článkom 115 s cieľom ďalej spresniť podmienky, za ktorých je vylúčenie nevyhnutné na dosiahnutie cieľov stanovených v odseku 3 tohto článku.

12.   Orgán pre riešenie krízových situácií pred využitím možnosti vylúčiť záväzok podľa odseku 3 oznámi túto skutočnosť Komisii. Ak by si vylúčenie vyžadovalo príspevok z mechanizmu financovania riešenia krízových situácií alebo z alternatívneho zdroja financovania podľa odsekov 4 až 8, Komisia môže do 24 hodín po doručení takéhoto oznámenia, alebo v rámci dlhšej lehoty so súhlasom orgánu pre riešenie krízových situácií, zakázať navrhované vylúčenie alebo požadovať jeho zmeny v prípade, že požiadavky uvedené v tomto článku a delegovaných aktoch nie sú splnené, aby sa ochránila integrita vnútorného trhu. Tým nie je dotknuté uplatňovanie rámca štátnej pomoci Únie zo strany Komisie.

Pododdiel 2

Minimálna požiadavka na vlastné zdroje a oprávnené záväzky

Článok 45

Uplatňovanie minimálnych požiadaviek

1.   Členské štáty zaistia, aby inštitúcie vždy spĺňali minimálnu požiadavku na vlastné zdroje a oprávnené záväzky. Minimálna požiadavka sa vypočíta ako suma vlastných zdrojov a oprávnených záväzkov vyjadrená ako percentuálny podiel celkových pasív a vlastných zdrojov (s výnimkou pasív vyplývajúcich z derivátov) inštitúcie.

Na účely prvého pododseku sú derivátové záväzky zahrnuté do celkových pasív na základe toho, že sa plne uznávajú práva protistrany na čisté zúčtovanie.

2.   EBA vypracuje regulačné technické predpisy, ktoré ďalej špecifikujú kritériá posudzovania uvedené v odseku 6 písm. a) až f), na základe ktorých sa v prípade každej inštitúcie určí minimálna požiadavka na vlastné zdroje a oprávnené záväzky vrátane podriadeného dlhu a nadriadeného nezabezpečeného dlhu s aspoň 12 mesiacmi zostávajúcimi do ich splatnosti, ktoré podliehajú právomoci uskutočniť záchranu pomocou vnútorných zdrojov a ktoré sa považujú za vlastné zdroje.

EBA predloží tento návrh regulačných technických predpisov Komisii do 3. júla 2015.

Komisii sa udeľuje právomoc prijímať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

Členské štáty môžu ustanoviť ďalšie kritériá, na základe ktorých sa stanoví minimálna požiadavka na vlastné zdroje a oprávnené záväzky.

3.   Bez ohľadu na odsek 1, orgány pre riešenie krízových situácií oslobodia hypotekárne úverové inštitúcie financované z krytých dlhopisov, ktoré podľa vnútroštátneho práva nesmú prijímať vklady, od povinnosti plniť za všetkých okolností minimálnu požiadavku na vlastné zdroje a oprávnené záväzky, ak:

a)

krízové situácie týchto inštitúcií budú likvidované prostredníctvom vnútroštátnych konkurzných konaní alebo iných druhov postupu uplatňovaných v súlade s článkom 38, 40 alebo 42 tejto smernice, ktoré sú ustanovené pre tieto inštitúcie, a

b)

takýmto vnútroštátnym konkurzným konaním alebo inými druhmi postupu sa zabezpečí, aby veritelia týchto inštitúcií, v relevantných prípadoch vrátane držiteľov krytých dlhopisov, znášali straty spôsobom, ktorý spĺňa ciele riešenia krízových situácií.

4.   Oprávnené záväzky sa zahŕňajú do sumy vlastných zdrojov a oprávnených záväzkov podľa odseku 1, iba ak spĺňajú tieto podmienky:

a)

nástroj je vydaný a v plnej miere splatený;

b)

pasívum nie je dlhované samotnej inštitúcii, ani zabezpečené či zaručené samotnou inštitúciou;

c)

kúpa nástroja nebola priamo alebo nepriamo financovaná inštitúciou;

d)

pasívum má zostávajúcu splatnosť najmenej jeden rok;

e)

pasívum nevyplýva z derivátu;

f)

pasívum nevyplýva z vkladu, ktorý má prioritu vo vnútroštátnej hierarchii konkurzného konania v súlade s článkom 108.

Na účely písmena d) v prípade, že prostredníctvom pasíva sa jeho majiteľovi udeľuje právo na predčasné splatenie, toto pasívum je splatné prvým dňom, kedy toto právo vzniká.

5.   Ak sa pasívum riadi právom tretej krajiny, orgány pre riešenie krízových situácií môžu inštitúciu požiadať, aby preukázala, že každé rozhodnutie orgánu pre riešenie krízových situácií odpísať alebo konvertovať toto pasívum by bolo účinné podľa práva tejto tretej krajiny, a to so zreteľom na podmienky zmluvy upravujúcej toto pasívum, medzinárodné dohody o uznávaní konaní zameraných na riešenie krízových situácií a ďalšie relevantné záležitosti. Ak orgán pre riešenie krízových situácií nie je presvedčený o tom, že každé rozhodnutie by bolo platné podľa práva uvedenej tretej krajiny, pasívum sa nezapočíta do minimálnej požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky.

6.   Minimálnu požiadavku na vlastné zdroje a oprávnené záväzky každej inštitúcie podľa odseku 1 určí orgán pre riešenie krízových situácií po konzultácii s príslušným orgánom, a to prinajmenšom na základe týchto kritérií:

a)

potreba zaistiť, aby sa krízové situácie inštitúcie mohli vyriešiť uplatňovaním nástrojov na riešenie krízových situácií vrátane nástroja záchrany pomocou vnútorných zdrojov prípadne takým spôsobom, ktorý spĺňa ciele riešenia krízových situácií;

b)

potreba vo vhodných prípadoch zaistiť, aby inštitúcia mala dostatok oprávnených záväzkov, ktorými zaistí, že v prípade, keď sa nástroj záchrany pomocou vnútorných zdrojov má uplatniť, straty bude možné absorbovať a podiel vlastného kapitálu Tier 1 inštitúcie by mohol byť obnovený na úroveň potrebnú na to, aby sa inštitúcii umožnilo aj naďalej spĺňať podmienky pre udelenie povolenia a naďalej vykonávať činnosti, na ktoré má povolenie podľa smernice 2013/36/EÚ alebo smernice 2014/65/EÚa zachovať dostatočnú dôveru trhu v danú inštitúciu alebo subjekt;

c)

potreba zaistiť, aby v prípade, ak sa v pláne riešenia krízovej situácie predpokladá, že určité triedy oprávnených záväzkov by sa mohli vylúčiť zo záchrany pomocou vnútorných zdrojov podľa článku 44 ods. 3 alebo že určité triedy oprávnených záväzkov by sa mohli previesť na príjemcu v plnej výške v rámci čiastočného prevodu, inštitúcia mala dostatočné ďalšie oprávnené záväzky na zaistenie toho, že straty bude možné absorbovať a podiel vlastného kapitálu Tier 1 inštitúcie sa obnoví na úroveň potrebnú na to, aby sa inštitúcii umožnilo aj naďalej spĺňať podmienky pre udelenie povolenia a naďalej vykonávať činnosti, na ktoré má povolenie podľa smernice 2013/36/EÚ alebo smernice 2014/65/EÚ;

d)

veľkosť, obchodný model, model financovania a rizikový profil inštitúcie;

e)

rozsah, v ktorom by systém ochrany vkladov mohol prispieť k financovaniu riešenia krízových situácií v súlade s článkom 109;

f)

rozsah, v ktorom by úpadok inštitúcie mal nepriaznivý vplyv na finančnú stabilitu, okrem iného z dôvodu jej vzájomného prepojenia s inými inštitúciami alebo zvyškom finančného systému prostredníctvom „nákazy“ iných inštitúcií.

7.   Inštitúcie spĺňajú minimálne požiadavky ustanovené v tomto článku na individuálnom základe.

Orgán pre riešenie krízových situácií môže po konzultácii s príslušným orgánom rozhodnúť o uplatnení minimálnej požiadavky ustanovenej v tomto článku na subjekt uvedený v článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d).

8.   Okrem odseku 7 materské spoločnosti v Únii spĺňajú na konsolidovanom základe minimálne požiadavky ustanovené v tomto článku.

Minimálnu požiadavku na vlastné zdroje a oprávnené záväzky na konsolidovanej úrovni materskej spoločnosti v Únii určí v súlade s odsekom 9 orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny po konzultácii s orgánom vykonávajúcim dohľad na konsolidovanom základe, a to aspoň na základe kritérií stanovených v odseku 6, a na základe toho, či je potrebné riešiť krízové situácie dcérskych spoločností z tretích krajín, ktoré sú súčasťou skupiny, samostatne podľa plánu riešenia krízovej situácie.

9.   Orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny a orgány pre riešenie krízových situácií zodpovedné za dcérske spoločnosti na individuálnom základe urobia všetko, čo je v ich právomoci, aby dosiahli spoločné rozhodnutie o úrovni minimálnych požiadaviek uplatňovaných na konsolidovanej úrovni.

Spoločné rozhodnutie sa musí úplne odôvodniť a materskej spoločnosti v Únii ho poskytne orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny.

V prípade, že sa spoločné rozhodnutie neprijme do štyroch mesiacov, orgán pre riešenie krízových situácií na úrovní skupiny po tom, čo náležite zváži posúdenie dcérskych spoločností, ktoré vykonajú príslušné orgány pre riešenie krízových situácií, prijme rozhodnutie o konsolidovaných minimálnych požiadavkách. Ak na konci štvormesačnej lehoty ktorýkoľvek z dotknutých orgánov pre riešenie krízových situácií postúpi záležitosť orgánu EBA v súlade s článkom 19 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010, orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny odloží prijatie svojho rozhodnutia a počká na rozhodnutie, ktoré EBA môže prijať v súlade s článkom 19 ods. 3 uvedeného nariadenia, a prijme svoje rozhodnutie v súlade s rozhodnutím orgánu EBA. Táto štvormesačná lehota sa v zmysle uvedeného nariadenia považuje za zmierovacie obdobie. Orgán EBA prijme svoje rozhodnutie do jedného mesiaca. Vec sa nepostúpi orgánu EBA po skončení uvedenej štvormesačnej lehoty alebo po dosiahnutí spoločného rozhodnutia. Ak orgán EBA do jedného mesiaca nerozhodne, uplatňuje sa rozhodnutie orgánu pre riešenie krízových situácií na úrovní skupiny.

Spoločné rozhodnutie, ako aj rozhodnutie prijaté orgánom pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny v prípade, že sa neprijme spoločné rozhodnutie, je pre dotknuté orgány pre riešenie krízových situácií v členských štátoch záväzné.

Spoločné rozhodnutie, ako aj každé rozhodnutie prijaté v prípade, ak sa neprijme spoločné rozhodnutie, sa pravidelne preskúmava a v prípade potreby aktualizuje.

10.   Orgány pre riešenie krízových situácií stanovujú minimálnu požiadavku, ktorá sa má uplatniť na dcérske spoločnosti skupiny na individuálnom základe. Tieto minimálne požiadavky sa stanovujú na úrovni, ktorá zodpovedá dcérskej spoločnosti s ohľadom na:

a)

kritériá uvádzané v odseku 6, predovšetkým veľkosť, obchodný model a rizikový profil dcérskej spoločnosti vrátane vlastných zdrojov a

b)

konsolidovanú požiadavku stanovenú pre skupinu podľa odseku 9.

Orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny a orgány pre riešenie krízových situácií zodpovedné za dcérske spoločnosti na individuálnom základe urobia všetko, čo je v ich právomoci, aby dosiahli spoločné rozhodnutie o úrovni minimálnych požiadaviek, ktoré sa majú uplatňovať na každú príslušnú dcérsku spoločnosť na individuálnej úrovni.

Spoločné rozhodnutie sa úplne odôvodní a dcérskym spoločnostiam a materskej inštitúcii v Únii ho poskytne orgán pre riešenie krízových situácií dcérskych spoločností, respektíve orgán pre riešenie krízových spoločností na úrovni skupiny.

Ak sa takéto spoločné rozhodnutie medzi orgánmi pre riešenie krízových situácií neprijme v lehote štyroch mesiacov, rozhodnutie prijmú príslušné orgány pre riešenie krízových situácií dcérskych spoločností, pričom náležite zohľadnia názory a výhrady orgánu pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny.

Ak na konci štvormesačnej lehoty orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny postúpi záležitosť orgánu EBA v súlade s článkom 19 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010, orgány pre riešenie krízových situácií zodpovedné za dcérske spoločnosti na individuálnom základe odložia prijatie svojich rozhodnutí a počkajú na rozhodnutie, ktoré orgán EBA môže prijať v súlade s článkom 19 ods. 3 uvedeného nariadenia, a prijmú svoje rozhodnutia v súlade s rozhodnutím orgánu EBA. Táto štvormesačná lehota sa v zmysle uvedeného nariadenia považuje za zmierovacie obdobie. Orgán EBA prijme svoje rozhodnutie do jedného mesiaca. Vec sa nepostúpi orgánu EBA po skončení uvedenej štvormesačnej lehoty alebo po dosiahnutí spoločného rozhodnutia. Orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny nepostúpi túto vec orgánu EBA na záväznú mediáciu, ak úroveň, ktorú stanovil orgán pre riešenie krízových situácií dcérskej spoločnosti, je v rámci jedného percentuálneho bodu konsolidovanej úrovne stanovenej podľa odseku 9 tohto článku.

Ak orgán EBA do jedného mesiaca nerozhodne, uplatňujú sa rozhodnutia orgánov pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny.

Spoločné rozhodnutie, ako aj všetky rozhodnutia prijaté orgánmi pre riešenie krízových situácií dcérskych spoločností v prípade, že sa neprijme spoločné rozhodnutie, sú pre dotknuté orgány pre riešenie krízových situácií záväzné.

Spoločné rozhodnutie, ako aj všetky rozhodnutia prijaté v prípade, ak sa neprijme spoločné rozhodnutie, sa pravidelne preskúmava a v prípade potreby aktualizuje.

11.   Orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny môže v plnom rozsahu upustiť od uplatňovania individuálnej minimálnej požiadavky na materskú inštitúciu v Únii, pokiaľ:

a)

materská inštitúcia v Únii na konsolidovanom základe spĺňa minimálnu požiadavku stanovenú podľa odseku 8 a

b)

príslušný orgán materskej inštitúcie v Únii v plnom rozsahu upustil od uplatňovania individuálnych kapitálových požiadaviek voči inštitúcii v súlade s článkom 7 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 575/2013.

12.   Orgán pre riešenie krízových situácií dcérskej spoločnosti môže v plnom rozsahu upustiť od uplatňovania odseku 7 na túto dcérsku spoločnosť, pokiaľ:

a)

dcérska spoločnosť aj jej materská spoločnosť podliehajú povoleniu aj dohľadu toho istého členského štátu;

b)

dcérska spoločnosť je zahrnutá do dohľadu na konsolidovanom základe inštitúcie, ktorá je materskou spoločnosťou;

c)

inštitúcia skupiny na najvyššej úrovni v členskom štáte dcérskej spoločnosti, v prípade, že nejde o materskú inštitúciu v Únii, na subkonsolidovanom základe spĺňa minimálnu požiadavku stanovenú podľa odseku 7;

d)

neexistuje súčasná ani predpokladaná podstatná praktická alebo právna prekážka urýchleného prevodu vlastných zdrojov alebo splatenia záväzkov v prospech dcérskej spoločnosti jej materskou spoločnosťou;

e)

materská spoločnosť buď presvedčí príslušný orgán o uspokojivom vykonávaní obozretného riadenia dcérskej spoločnosti a so súhlasom príslušného orgánu vyhlási, že ručí za záväzky prevzaté dcérskou spoločnosťou, alebo riziká dcérskej spoločnosti sú bezvýznamné;

f)

postupy materskej spoločnosti v oblasti hodnotenia, merania a kontroly rizika sa vzťahujú aj na dcérsku spoločnosť;

g)

materská spoločnosť má v držbe viac ako 50 % hlasovacích práv spojených s podielmi na kapitáli dcérskej spoločnosti alebo má právo vymenovať alebo odvolať väčšinu členov riadiaceho orgánu dcérskej spoločnosti, a

h)

príslušný orgán dcérskej spoločnosti v plnom rozsahu upustil od uplatňovania individuálnych kapitálových požiadaviek voči dcérskej spoločnosti podľa článku 7 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 575/2013.

13.   V rozhodnutiach prijatých podľa tohto článku sa môže stanoviť, že minimálna požiadavka na vlastné zdroje a oprávnené záväzky je čiastočne splnená na konsolidovanej alebo individuálnej úrovni prostredníctvom nástrojov záchrany pomocou vnútorných zdrojov.

14.   Aby sa nástroj mohol uznať za nástroj záchrany pomocou vnútorných zdrojov v zmysle odseku 13, orgán pre riešenie krízových situácií sa presvedčí, že tento nástroj:

a)

obsahuje zmluvnú podmienku, ktorou sa stanovuje, že ak sa orgán pre riešenie krízových situácií rozhodne uplatniť nástroj záchrany pomocou vnútorných zdrojov na danú inštitúciu, nástroj sa v požadovanom rozsahu odpíše alebo konvertuje pred tým, ako sa odpíšu alebo konvertujú iné oprávnené pasíva, a

b)

podlieha záväznej dohode, záruke alebo ustanovení o podriadenosti, na základe ktorého má v prípade bežného konkurzného konania nižšie postavenie ako iné oprávnené pasíva a nie je možné ho splatiť, kým nie sú vyrovnané ostatné oprávnené záväzky splatné v tom čase.

15.   Orgány pre riešenie krízových situácií v spolupráci s príslušnými orgánmi požadujú, aby inštitúcie spĺňali minimálnu požiadavku na vlastné zdroje a oprávnené záväzky ustanovenú v odseku 1, a v prípade potreby požiadavku ustanovenú v odseku 13 a overujú ich dodržiavanie, a prijímajú akékoľvek rozhodnutie podľa tohto článku súbežne s vypracovaním a udržiavaním plánov riešenia krízových situácií.

16.   Orgány pre riešenie krízových situácií v spolupráci s príslušnými orgánmi informujú orgán EBA o minimálnej požiadavke na vlastné zdroje a oprávnené pasíva a v prípade potreby o požiadavke ustanovenej v odseku 13, ktoré sa stanovili pre každú inštitúciu, ktorá patrí do ich jurisdikcie.

17.   Orgán EBA vypracuje návrh vykonávacích technických predpisov s cieľom stanoviť jednotné formáty, vzory a vymedzenia na účely identifikácie a zasielania informácií orgánmi pre riešenie krízových situácií orgánu EBA na účely odseku 16.

EBA predloží tento návrh vykonávacích technických predpisov Komisii do 3. júla 2015.

Komisii sa udeľuje právomoc prijať vykonávacie technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

18.   Komisia na základe výsledkov správy uvedenej v odseku 19 v prípade potreby predloží do 31. decembra 2016 Európskemu parlamentu a Rade legislatívny návrh týkajúci sa harmonizovaného uplatňovania minimálnej požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky. Uvedený návrh bude v relevantných prípadoch zahŕňa návrhy na zavedenie primeraného počtu minimálnych úrovní minimálnej požiadavky, pričom sa zohľadnia rôzne obchodné modely inštitúcií a skupín. Návrh bude obsahovať akékoľvek primerané úpravy parametrov minimálnej požiadavky a ak to bude nevyhnutné, aj primerané zmeny uplatňovania minimálnej požiadavky v prípade skupín.

19.   Orgán EBA predloží do 31. októbra 2016 Komisii správu aspoň o týchto aspektoch:

a)

ako sa minimálna požiadavka na vlastné zdroje a oprávnené pasíva implementovala na vnútroštátnej úrovni a najmä či došlo k odchýlkam v úrovniach stanovených pre porovnateľné inštitúcie v jednotlivých členských štátoch;

b)

ako sa v jednotlivých členských štátoch uplatňovala právomoc požadovať splnenie minimálnej požiadavky prostredníctvom nástrojov záchrany pomocou vnútorných zdrojov a či došlo k odchýlkam v týchto prístupoch;

c)

identifikácia obchodných modelov, ktoré odzrkadľujú celkové rizikové profily inštitúcie;

d)

primeraná úroveň minimálnej požiadavky pre každý obchodný model identifikovaný podľa písmena c);

e)

či by mal byť stanovený rozsah pre úroveň minimálnej požiadavky pre každý obchodný model;

f)

primerané prechodné obdobie pre inštitúcie, v rámci ktorého musia dosiahnuť súlad so všetkými predpísanými harmonizovanými minimálnymi úrovňami;

g)

či sú požiadavky ustanovené v článku 45 dostatočné na to, aby každá inštitúcia mala primeranú kapacitu na absorpciu strát a ak ju nemá, aké ďalšie zlepšenia sú potrebné, aby sa zabezpečilo splnenie uvedeného cieľa;

h)

či sú zmeny metódy výpočtu ustanovenej v tomto článku nevyhnutné na to, aby sa minimálna požiadavka mohla používať ako vhodný ukazovateľ kapacity inštitúcie na absorpciu straty;

i)

či je vhodné vychádzať pri tejto požiadavke z celkových záväzkov a vlastné zdroje a najmä či je vhodnejšie používať rizikovo vážené aktíva inštitúcie ako menovateľ pri výpočte požiadavky;

j)

či je prístup k uplatňovaniu minimálnej požiadavky v prípade skupín uvedený v tomto článku vhodný a najmä či sa týmto prístupom primerane zabezpečuje, aby sa kapacita na absorpciu straty v skupine umiestnila do subjektov, v ktorých straty môžu vzniknúť, alebo aby sa im sprístupnila;

k)

či sú podmienky pre výnimky z minimálnej požiadavky primerané a najmä či by takéto výnimky mali byť prístupné dcérskym spoločnostiam na cezhraničnom základe;

l)

či je primerané, aby orgány pre riešenie krízových situácií mohli požadovať, aby sa minimálna požiadavka splnila prostredníctvom nástrojov záchrany pomocou vnútorných zdrojov a či je vhodná ďalšia harmonizácia prístupu k nástrojom záchrany pomocou vnútorných zdrojov;

m)

či sú požiadavky pre nástroje záchrany pomocou vnútorných zdrojov ustanovené v odseku 14 vhodné, a

n)

či je primerané, aby sa od inštitúcií a skupín požadovalo zverejniť ich minimálnu požiadavku na vlastné zdroje a oprávnené záväzky alebo ich výšku vlastných zdrojov a oprávnených záväzkov, a ak áno, frekvencia a formát takéhoto zverejnenia.

20.   Správa uvedená v odseku 19 sa vzťahuje aspoň na obdobie od 2. júla 2014 do 30. júna 2016 a zhodnotí sa v nej aspoň:

a)

vplyv minimálnej požiadavky a všetkých navrhnutých harmonizovaných úrovní minimálnej požiadavky na:

i)

finančné trhy všeobecne a trhy s nezabezpečenými dlhopismi a derivátmi konkrétne;

ii)

obchodné modely a štruktúry bilancie inštitúcií, najmä profil financovania a štruktúru financovania inštitúcií, a právnu a prevádzkovú štruktúru skupín;

iii)

ziskovosť inštitúcií, najmä náklady na financovanie;

iv)

prevod expozícií na subjekty, ktoré nepodliehajú prudenciálnemu dohľadu;

v)

finančnú inováciu;

vi)

prevalenciu nástrojov zmluvnej záchrany pomocou vnútorných zdrojov a povahu a obchodovateľnosť takýchto nástrojov;

vii)

správanie sa inštitúcií z hľadiska prijímania rizika;

viii)

úroveň zaťaženia aktív inštitúcií;

ix)

opatrenia, ktoré inštitúcie prijali v záujme splnenia minimálnych požiadaviek a najmä rozsah, v akom boli minimálne požiadavky splnené prostredníctvom zníženia využívania cudzích zdrojov, emisií dlhodobých dlhopisov a zvýšenia kapitálu, a

x)

úroveň úverov úverových inštitúcií s osobitným zameraním na poskytovanie úverov mikro, malým a stredným podnikom, miestnym orgánom, regionálnym vládam a subjektom verejného sektora, ako aj so zameraním na financovanie obchodu vrátane poskytovania úverov v rámci oficiálnych schém poistenia vývozných úverov;

b)

vzájomné pôsobenie minimálnych požiadaviek a požiadaviek na vlastné zdroje, miery využívania cudzích zdrojov a požiadaviek na likviditu ustanovených v nariadení (EÚ) č. 575/2013 a v smernici 2013/36/EÚ;

c)

schopnosť inštitúcií nezávisle získavať kapitál alebo financovanie na trhoch s cieľom splniť všetky navrhované harmonizované minimálne požiadavky;

d)

súlad s minimálnymi požiadavkami týkajúcimi sa akýchkoľvek medzinárodných noriem, ktoré vytvorili medzinárodné fóra.

Pododdiel 3

Vykonávanie nástroja záchrany pomocou vnútorných zdrojov

Článok 46

Posúdenie výšky záchrany pomocou vnútorných zdrojov

1.   Členské štáty zaistia, aby pri uplatnení nástroja záchrany pomocou vnútorných zdrojov orgány pre riešenie krízových na základe ocenenia, ktoré je v súlade s článkom 36, posúdili súhrnnú výšku:

a)

v prípade potreby sumy, o ktorú sa oprávnené pasíva musia odpísať, aby sa zabezpečilo, že čistá hodnota aktív inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, sa rovná nule; a

b)

v prípade potreby sumy, o ktorú sa oprávnené záväzky musia konvertovať na akcie alebo na iné typy kapitálových nástrojov, aby sa obnovil podiel vlastného kapitálu Tier 1 buď:

i)

inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši; alebo

ii)

preklenovacej inštitúcie.

2.   V posúdení uvedenom v odseku 1 tohto článku sa stanoví suma, o ktorú sa musia oprávnené záväzky odpísať alebo konvertovať, aby sa obnovil podiel vlastného kapitálu Tier 1 inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, alebo sa prípadne stanoví podiel preklenovacej inštitúcie, pričom sa zohľadnia akékoľvek kapitálové príspevky z fondu na riešenie krízových situácií podľa článku 101 ods. 1 písm. d) tejto smernice, a aby sa udržala dostatočná dôvera trhu v inštitúciu, ktorej krízová situácia sa rieši, alebo preklenovaciu inštitúciu, čím by sa inštitúcii umožnilo najmenej jeden rok spĺňať podmienky pre udelenie povolenia a naďalej vykonávať činnosti, na ktoré má povolenie podľa smernice 2013/36/EÚ alebo smernice 2014/65/EÚ.

Ak orgány pre riešenie krízových situácií plánujú použiť nástroj oddelenia aktív v súlade s článkom 42, suma, o ktorú sa oprávnené záväzky musia znížiť, zohľadňuje v prípade potreby obozretný odhad kapitálových potrieb subjektu pre správu aktív.

3.   Ak bol kapitál odpísaný v súlade s článkami 59 až 62 a ak sa uplatnila záchrana pomocou vnútorných zdrojov podľa článku 43 ods. 2 a zistí sa, že úroveň odpísania na základe predbežného ocenenia podľa článku 36 prekračuje požiadavky pri posúdení z hľadiska konečného ocenenia podľa článku 36 ods. 10, môže sa uplatniť mechanizmus pripísania na vrátenie prostriedkov veriteľom a následne akcionárom v potrebnom rozsahu.

4.   Orgány pre riešenie krízových situácií zriadia a dodržiavajú mechanizmy s cieľom zaistiť, aby sa posúdenie a oceňovanie zakladalo na takých informáciách o aktívach a pasívach inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, ktoré sú podľa primeraných možností čo najaktuálnejšie a najúplnejšie.

Článok 47

Zaobchádzanie s akcionármi pri záchrane pomocou vnútorných zdrojov alebo odpísaní alebo konverzii kapitálových nástrojov

1.   Členské štáty zaistia, aby pri uplatňovaní nástroja záchrany pomocou vnútorných zdrojov podľa článku 43 ods. 2 alebo odpísaní alebo konverzii kapitálových nástrojov podľa článku 59 orgány pre riešenie krízových situácií prijali v súvislosti s akcionármi a držiteľmi iných nástrojov vlastníctva jedno alebo obidve tieto opatrenia:

a)

zrušili existujúce akcie alebo iné nástroje vlastníctva alebo ich previedli na veriteľov zapojených do záchrany pomocou vnútorných zdrojov;

b)

za predpokladu, že inštitúcia, ktorej krízová situácia sa rieši, má podľa ocenia vykonaného v súlade s článkom 36 kladnú čistú hodnotu, znížili percentuálne podiely existujúcich akcionárov a držiteľov iných nástrojov vlastníctva v dôsledku konverzie na akcie alebo iné nástroje vlastníctva:

i)

príslušných kapitálových nástrojov, ktoré vydala inštitúcia, na základe právomoci uvedenej v článku 59 ods. 2, alebo

ii)

oprávnených záväzkov, ktoré vydala inštitúcia, ktorej krízová situácia sa rieši, na základe právomoci uvedenej v článku 63 ods. 1 písm. f).

S ohľadom na písmeno b) prvého pododseku konverzia sa vykonáva s konverzným koeficientom, ktorý výrazne riedi existujúce podiely akcií a iných nástrojov vlastníctva.

2.   Opatrenia uvedené v odseku 1 sa prijímajú aj v súvislosti s akcionármi a držiteľmi iných nástrojov vlastníctva, ktorým boli predmetné akcie alebo iné nástroje vlastníctva vydané alebo ktoré boli na nich prenesené za týchto okolností:

a)

na základe konverzie dlhových nástrojov na akcie alebo iné nástroje vlastníctva v súlade so zmluvnými podmienkami pôvodných dlhových nástrojov o výskyte udalosti, ktorá predchádzala posúdeniu orgánom pre riešenie krízových situácií, že inštitúcia alebo subjekt uvedený v článku 1 ods. 1 písmene b), c) alebo d) splnila podmienky na riešenie krízových situácií, alebo ku ktorej došlo v rovnakom čase ako sa vykonalo posúdenie;

b)

na základe konverzie príslušných kapitálových nástrojov na nástroje kapitálu Tier 1 podľa článku 60.

3.   Pri zvažovaní, ktoré opatrenie sa má v súlade s odsekom 1 prijať, orgány pre riešenie krízových situácií zohľadňujú:

a)

ocenenie vykonané v súlade s článkom 36;

b)

suma, o ktorej orgán pre riešenie krízových situácií posúdil orgán pre riešenie krízových situácií, usúdil, že musia by znížené položky nástrojov kapitálu Tier 1 a relevantné kapitálové nástroje odpísané alebo konvertované podľa článku 60 ods. 1; a

c)

súhrnná suma, ktorú posúdil orgán pre riešenie krízových situácií podľa článku 46.

4.   Odchylne od článkov 22 až 25 smernice 2013/36/EÚ, požiadavky poskytnúť informácie uvedenej v článku 26 smernice 2013/36/EÚ, článku 10 ods. 3, článku 11 ods. 1 a 2 a článkov 12 a 13 smernice 2014/65/EÚa požiadavky poskytnúť informácie uvedenej v článku 11 ods. 3 smernice 2014/65/EÚ, platí, že pokiaľ by uplatnenie nástroja záchrany pomocou vnútorných zdrojov alebo konverzie kapitálových nástrojov viedlo k nadobudnutiu alebo zvýšeniu kvalifikovaného podielu v inštitúcii ako sa uvádza v článku 22 ods. 1 smernice 2013/36/EÚ alebo článku 11 ods. 1 smernice 2014/65/EÚ, príslušné orgány vykonajú posúdenie, ktoré sa vyžaduje na základe uvedených článkov, včas, aby sa neoddialilo uplatňovanie nástroja záchrany pomocou vnútorných zdrojov alebo konverzie kapitálových nástrojov, alebo predišlo tomu, že opatrením na riešenie krízových situácií by sa nedosiahli príslušné ciele riešenia krízových situácií.

5.   Ak príslušný orgán danej inštitúcie nedokončil ku dňu uplatnenia nástroja záchrany pomocou vnútorných zdrojov alebo konverzie kapitálových nástrojov posúdenie vyžadované na základe odseku 4, článok 38 ods. 9 sa uplatňuje na každé nadobudnutie alebo zvýšenie kvalifikovaného podielu nadobúdateľom v dôsledku uplatnenia nástroja záchrany pomocou vnútorných zdrojov alebo konverzie kapitálových nástrojov.

6.   Orgán EBA do 3. júla 2016 vydá usmernenia v súlade s článkom 16 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010 o okolnostiach, za ktorých by jednotlivé opatrenia uvedené v odseku 1 tohto článku boli primerané so zreteľom na faktory bližšie určené v odseku 3 tohto článku.

Článok 48

Poradie odpisovania a konverzie

1.   Členské štáty zaistia, aby pri použití nástroja záchrany pomocou vnútorných zdrojov orgány pre riešenie krízových situácií vykonávali právomoc odpísať a právomoc vykonať konverziu, s výhradou akýchkoľvek výnimiek podľa článku 44 ods. 2 a 3, v súlade s týmito požiadavkami:

a)

položky vlastného kapitálu Tier 1 sú znížené v súlade s článkom 60 ods. 1 písm. a);

b)

v prípade a iba v prípade, ak je celkové zníženie podľa písm. a) nižšie ako suma uvedená v článku 47 ods. 3 písm. b) a c), orgány znížia sumu istiny nástrojov dodatočného kapitálu Tier 1 v požadovanom rozsahu a v rozsahu ich kapacity;

c)

v prípade a iba v prípade, ak je celkové zníženie podľa písm. a) a b) nižšie ako suma uvedená v článku 47 ods. 3 písm. b) a c), orgány znížia sumu istiny nástrojov kapitálu Tier 2 v požadovanom rozsahu a v rozsahu do výšky ich kapacity;

d)

v prípade a iba v prípade, ak je celkové zníženie akcií alebo iných nástrojov vlastníctva a príslušných kapitálových nástrojov podľa písmen a), b) a c) nižšie ako suma uvedená v článku 47 ods. 3 písm. b) a c), orgány s cieľom dosiahnuť sumu uvedenú v článku 47 ods. 3 písm. b) a c), znížia v požadovanom rozsahu sumu istiny podriadeného dlhu, ktorý nie je dodatočným kapitálom Tier 1 alebo Tier 2 v súlade s hierarchiou nárokov v bežnom konkurznom konaní, v spojení s odpísaním podľa písmen a), b) a c);

e)

v prípade a iba v prípade, ak je celkové zníženie akcií alebo iných nástrojov vlastníctva, príslušných kapitálových nástrojov a oprávnených záväzkov podľa písmen a) až d) tohto odseku nižšie ako suma uvedená v článku 47 ods. 3 písm. b) a d), orgány s cieľom dosiahnuť sumu uvedenú v článku 47 ods. 3 písm. b) a c) znížia v požadovanom rozsahu sumu istiny zvyšku oprávnených pasív alebo splatnú dlžnú sumu týkajúcu sa zvyšku oprávnených pasív v súlade s hierarchiou nárokov v bežnom konkurznom konaní, vrátane postavenia vkladov stanoveného v článku 108, podľa článku 44, v spojení s odpísaním podľa písmen a), b), c) a d) tohto odseku.

2.   Pri uplatňovaní právomoci odpisovať dlh alebo vykonať jeho konverziu orgány pre riešenie krízových situácií rozdelia straty, ktoré predstavuje suma uvedená v článku 47 ods. 3 písm. b) a c), rovnomerne medzi akcie alebo iné nástroje vlastníctva a oprávnené záväzky toho istého postavenia tak, že znížia istinu týchto akcií alebo iných nástrojov vlastníctva a oprávnených záväzkov, a to v rovnakom rozsahu pomerne k ich hodnote, s výnimkou prípadov, keď je povolené rozdielne prideliť straty medzi záväzky rovnakého postavenia v jednej zo situácií uvedených v článku 44 ods. 3.

Tento odsek nebráni tomu, aby sa so záväzkami, ktoré boli vylúčené z odpisovania dlhu v súlade s článkom 44 ods. 2 a 3 nezaobchádzalo priaznivejšie ako s oprávnenými záväzkami, ktoré majú v rámci bežného konkurzného konania rovnaké postavenie.

3.   Pred uplatnením odpísania alebo konverzie uvedeného v odseku 1 písm. e) orgány pre riešenie krízových situácií konvertujú alebo znížia sumu istiny nástrojov uvedených v odseku 1 písm. b), c) a d), ak tieto nástroje obsahujú tieto podmienky a ešte neboli konvertované:

a)

podmienky, v rámci ktorých sa stanovuje výška sumy istiny nástroja, ktorá sa má znížiť v prípade akejkoľvek udalosti, ktorá sa týka finančnej situácie, platobnej schopnosti alebo úrovní vlastných zdrojov danej inštitúcie alebo subjektu uvedeného v článku 1 ods. 1 písmene b), c) alebo d);

b)

podmienky, v rámci ktorých sa v prípade výskytu akejkoľvek takejto udalosti stanovuje konverzia nástrojov na akcie alebo iné nástroje vlastníctva.

4.   Ak bola suma istiny nástroja znížená, ale nie na nulu, v súlade s podmienkami, ktoré sú uvedené v odseku 3 písm. a), pred uplatnením odpísania dlhu podľa odseku 1, orgány pre riešenie krízových situácií uplatnia právomoc odpísať dlh alebo vykonať jeho konverziu na zostatkovú sumu uvedenej istiny v súlade s odsekom 1.

5.   Keď sa rozhoduje o tom, či sa záväzky majú odpísať alebo konvertovať na vlastný kapitál, orgány pre riešenie krízových situácií nekonvertujú jednu triedu záväzkov, kým trieda záväzkov, ktorá je podriadená tejto triede, zostáva výrazne nekonvertovaná na vlastný kapitál alebo neodpísaná, pokiaľ sa to iným spôsobom nepovoľuje podľa článku 44 ods. 2 a 3.

6.   Na účely tohto článku EBA vydá do 3. januára 2016 usmernenia v súlade s článkom 16 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010 pre akýkoľvek výklad týkajúci sa vzájomného prepojenia medzi ustanoveniami tejto smernice a ustanoveniami v nariadení (EÚ) č. 575/2013 a smernici 2013/36/EÚ.

Článok 49

Deriváty

1.   Členské štáty zabezpečia, aby sa v prípadoch, keď orgány pre riešenie krízových situácií uplatňujú právomoc odpísať dlh a právomoc vykonať jeho konverziu na záväzky vyplývajúce z derivátov, dodržiavali tento článok.

2.   Orgány pre riešenie krízových situácií vykonávajú právomoc odpísať dlh a právomoc vykonať jeho konverziu vo vzťahu k záväzku vznikajúcemu z derivátu až pri zavretí týchto derivátov alebo po ňom. Po začatí riešenia krízovej situácie majú orgány pre riešenie krízových situácií oprávnenie na tento účel ukončiť a zatvoriť akúkoľvek zmluvu o deriváte.

V prípade, že bol derivátový záväzok vylúčený z uplatňovania nástroja záchrany vnútorných zdrojov podľa článku 44 ods. 3, orgány pre riešenie krízových situácií nemajú povinnosť ukončiť alebo zatvoriť zmluvu o deriváte.

3.   Ak transakcie s derivátmi podliehajú dohode o čistom zúčtovaní, orgán pre riešenie krízových situácií alebo nezávislý odhadca určia v rámci ocenenia podľa článku 36 záväzky vyplývajúce z týchto transakcií v čistej výške v súlade s podmienkami dohody.

4.   Orgány pre riešenie krízových situácií určia hodnotu záväzkov vyplývajúcich z derivátov na základe:

a)

vhodných metodík na určenie hodnoty tried derivátov vrátane transakcií, ktoré podliehajú dohodám o zúčtovaní;

b)

zásad pre stanovenie relevantného okamihu, v ktorom by sa mala stanoviť hodnota derivátovej pozície, a

c)

vhodných metodík na porovnanie znehodnotenia, ktoré by vzišlo zo zavretia a odpísania derivátov so sumou strát, ktorú by spôsobili deriváty v rámci odpísania dlhu.

5.   EBA po konzultácii s európskym orgánom dohľadu (Európsky orgán pre cenné papiere a trhy) (ESMA) zriadeným na základe nariadenia (EÚ) č. 1095/2010 vypracuje návrh regulačných technických predpisov, v ktorých bližšie určí metodiky a zásady uvedené v odseku 4 písm. a), b) a c) vzťahujúce sa na ocenenie záväzkov vyplývajúcich z derivátov.

V súvislosti s transakciami s derivátmi, ktoré sú predmetom dohody o čistom zúčtovaní, EBA zohľadní metodiku konečného zúčtovania stanovenú v dohode o čistom zúčtovaní.

EBA predloží tento návrh regulačných technických predpisov Komisii do 3. januára 2016.

Komisii sa udeľuje právomoc prijímať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

Článok 50

Koeficient konverzie dlhu na vlastné imanie

1.   Členské štáty zabezpečia, aby orgány pre riešenie krízových situácií pri výkone právomocí stanovených v článku 59 ods. 3 a v článku 63 ods. 1 písm. f) mohli použiť na rôzne triedy kapitálových nástrojov a záväzkov rôzne koeficienty konverzie v súlade s jednou alebo oboma zásadami uvedenými v odsekoch 2 a 3 tohto článku.

2.   Konverzný koeficient predstavuje primeranú náhradu dotknutému veriteľovi za akúkoľvek stratu vzniknutú na základe uplatňovania právomocí odpísať dlh a vykonať jeho konverziu.

3.   Ak sa použijú rôzne koeficienty konverzie podľa odseku 1, koeficient konverzie použitý pri záväzkoch, ktoré sa považujú za nadriadené záväzky podľa konkurzného práva, musí byť vyšší než konverzný koeficient použitý na podriadené záväzky.

4.   EBA do 3. januára 2016 vydá usmernenia v súlade s článkom 16 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010 o stanovení koeficientov konverzie.

V usmerneniach sa najmä uvedie, ako môžu byť dotknutí veritelia prostredníctvom konverzného koeficientu primerane odškodnení, a relatívne konverzné koeficienty, ktoré by mohli byť primerané na zohľadnenie priority nadriadených záväzkov podľa platného konkurzného práva.

Článok 51

Opatrenia týkajúce sa ozdravenia a reorganizácie sprevádzajúce záchranu pomocou vnútorných zdrojov

1.   Členské štáty zabezpečia, aby sa v prípade, ak orgány pre riešenie krízových situácií uplatňujú nástroj záchrany pomocou vnútorných zdrojov s cieľom rekapitalizovať inštitúciu alebo subjekt uvedený v článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d) v súlade s článkom 43 ods. 2 písm. a), prijali mechanizmy na zaistenie toho, že plán reorganizácie obchodnej činnosti danej inštitúcie alebo subjektu sa vypracuje a vykonáva v súlade s článkom 52.

2.   Mechanizmy uvedené v odseku 1 tohto článku môžu zahŕňať vymenovanie osoby alebo osôb, ktoré orgán pre riešenie krízových situácií vymenuje podľa článku 72 ods. 1, s cieľom vypracovať a vykonávať plán reorganizácie obchodnej činnosti podľa článku 52.

Článok 52

Plán reorganizácie obchodnej činnosti

1.   Členské budú požadovať, aby do jedného mesiaca od uplatnenia nástroja záchrany pomocou vlastných zdrojov na inštitúciu alebo subjekt uvedený v článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d) v súlade s článkom 43 ods. 2 písm. a) riadiaci orgán alebo osoba alebo osoby vymenované podľa článku 72 ods. 1 vypracovali a predložili orgánu pre riešenie krízových situácií plán reorganizácie obchodnej činnosti, ktorý spĺňa požiadavky uvedené v odseku 4 a 5 tohto článku. Ak je uplatniteľný rámec Únie pre štátnu pomoc, členské štáty zabezpečia, aby bol takýto plán zlučiteľný s plánom reštrukturalizácie, ktorý má inštitúcia alebo subjekt uvedený v článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d) na základe rámca predložiť Komisii.

2.   Ak sa nástroj záchrany pomocou vlastných zdrojov uvedený v článku 43 ods. 2 písm. a) uplatní na dva a viac subjektov skupiny, plán reorganizácie obchodnej činnosti vypracuje materská inštitúcia v Únii, pričom tento plán sa bude vzťahovať na všetky inštitúcie v skupine v súlade s postupom stanoveným v článkoch 7 a 8 a predloží sa orgánu pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny. Orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny oznámi plán ostatným dotknutým orgánom pre riešenie krízových situácií a EBA.

3.   Vo výnimočných prípadoch a ak je to nutné na dosiahnutie cieľov riešenia krízovej situácie môže orgán pre riešenie krízových situácií predĺžiť lehotu uvedenú v odseku 1 najviac o dva mesiace od uplatnenia nástroja záchrany pomocou vlastných zdrojov.

Ak sa plán reorganizácie obchodnej činnosti musí oznámiť v rámci štátnej pomoci Únie, orgán pre riešenie krízových situácií môže predĺžiť lehotu uvedenú v odseku 1 najviac o dva mesiace od uplatnenia nástroja záchrany pomocou vlastných zdrojov alebo až do termínu stanoveného v rámci štátnej pomoci Únie, podľa toho, čo bude skôr.

4.   V pláne reorganizácie obchodnej činnosti sa stanovia opatrenia zamerané na obnovu dlhodobej životaschopnosti inštitúcie alebo subjektu uvedeného v článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d) alebo častí jeho/jej obchodnej činnosti v primeranom časovom horizonte. Tieto opatrenia sa zakladajú na realistických predpokladoch, pokiaľ ide o hospodárske podmienky a podmienky na finančných trhoch, v rámci ktorých bude inštitúcia alebo subjekt uvedený v článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d) fungovať.

V pláne reorganizácie obchodnej činnosti sa okrem iného zohľadní aktuálny stav finančných trhov a ich vyhliadky do budúcnosti, pričom sa do úvahy zoberú odhady pre najlepší a najhorší prípad vrátane kombinácie udalostí umožňujúcich zistiť hlavné zraniteľné miesta inštitúcií. Predpoklady sa porovnávajú s primeranými referenčnými hodnotami pre celý sektor.

5.   Plán reorganizácie obchodnej činnosti obsahuje minimálne tieto prvky:

a)

podrobnú diagnózu faktorov a problémov, ktoré spôsobili zlyhanie inštitúcie alebo subjektu uvedeného v článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d) alebo ich ohrozenie zlyhaním, a okolnosti, ktoré viedli k ich ťažkostiam;

b)

opis opatrení zacielených na obnovu dlhodobej životaschopnosti inštitúcie alebo subjektu uvedeného v článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d), ktoré sa majú prijať;

c)

časový harmonogram vykonávania týchto opatrení.

6.   Opatrenia zacielené na obnovu dlhodobej životaschopnosti inštitúcie alebo subjektu uvedeného v článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d) môžu zahŕňať:

a)

reorganizáciu činností inštitúcie alebo subjektu uvedeného v článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d);

b)

zmeny prevádzkových systémov a infraštruktúry v rámci inštitúcie;

c)

upustenie od stratových činností;

d)

reštrukturalizáciu existujúcich činností tak, aby sa stali konkurencieschopné;

e)

odpredaj aktív alebo oblastí obchodnej činnosti.

7.   Do jedného mesiaca odo dňa predloženia plánu reorganizácie obchodnej činnosti príslušný orgán pre riešenie krízových situácií posúdi pravdepodobnosť, či sa vykonávaním plánu obnoví dlhodobá životaschopnosť inštitúcie alebo subjektu uvedeného v článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d). Posúdenie sa dokončí po dohode s príslušným kompetentným orgánom.

Ak je orgán pre riešenie krízových situácií, ako aj príslušný orgán presvedčený o tom, že pomocou tohto plánu by sa uvedený cieľ dosiahol, orgán pre riešenie krízových situácií plán schváli.

8.   Ak orgán pre riešenie krízových situácií nie je presvedčený o tom, že cieľ uvedený v odseku 7 by sa pomocou tohto plánu dosiahol, po dohode s príslušným orgánom oznámi svoje obavy riadiacemu orgánu alebo osobe alebo osobám, ktoré boli vymenované v súlade s článkom 72 ods. 1, a požiada ho o zmenu plánu spôsobom, ktorý tieto obavy vyrieši.

9.   Riadiaci orgán alebo osoba alebo osoby, ktoré boli vymenované v súlade s článkom 72 ods. 1, predložia do dvoch týždňov od prijatia oznámenia uvedeného v odseku 8 zmenený plán orgánu pre riešenie krízových situácií na schválenie. Orgán pre riešenie krízových situácií posúdi zmenený plán a oznámi riadiacemu orgánu alebo osobe alebo osobám, ktoré boli vymenované v súlade s článkom 72 ods. 1, do jedného týždňa, či je presvedčený o tom, že sa zmeneným plánom reaguje na oznámené obavy, alebo či sú potrebné ďalšie zmeny.

10.   Riadiaci orgán alebo osoba alebo osoby, ktoré boli vymenované v súlade s článkom 72 ods. 1, vykonávajú plán reorganizácie schválený orgánom pre riešenie krízových situácií a príslušným orgánom a najmenej každých šesť mesiacov podáva orgánu pre riešenie krízových situácií správu o pokroku dosiahnutom pri vykonávaní plánu.

11.   Riadiaci orgán alebo osoba alebo osoby, ktoré boli vymenované v súlade s článkom 72 ods. 1, plán revidujú, ak je to podľa názoru orgánu pre riešenie krízových situácií po dohode s príslušným orgánom potrebné na dosiahnutie cieľa uvedeného v odseku 4, a každú takúto revíziu predložia orgánu pre riešenie krízových situácií na schválenie.

12.   EBA vypracuje návrh regulačných technických predpisov s cieľom ďalej spresniť:

a)

minimálne prvky, ktoré by sa mali zahrnúť do plánu reorganizácie obchodnej činnosti podľa odseku 5, a

b)

minimálny obsah správ vyžadovaných podľa odseku 10.

EBA predloží tento návrh regulačných technických predpisov Komisii do 3.januára 2016.

Komisii sa udeľuje právomoc prijímať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

13.   EBA vydá do 3. januára 2016 usmernenia v súlade s článkom 16 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010, v ktorých ďalej špecifikuje minimálne kritériá, ktoré musí spĺňať plán reorganizácie obchodnej činnosti, aby ho schválil orgán pre riešenie krízových situácií podľa odseku 7.

14.   S prihliadnutím na skúsenosti získané pri uplatňovaní usmernení uvedených v odseku 13 môže EBA podľa potreby vypracovať návrh regulačných technických predpisov s cieľom ďalej bližšie určiť minimálne kritéria, ktoré musí spĺňať plán reorganizácie obchodnej činnosti, aby ho schválil orgán pre riešenie krízových situácií podľa odseku 7.

Komisii sa udeľuje právomoc prijímať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

Pododdiel 4

Nástroj záchrany pomocou vnútorných zdrojov: Pridružené ustanovenia

Článok 53

Vplyv záchrany pomocou vnútorných zdrojov

1.   Členské štáty zabezpečia, aby sa v prípade, keď orgán pre riešenie krízových situácií vykonáva právomoc uvedenú v článku 59 ods. 2 a v článku 63 ods. 1 písm. e) až i), vykonalo zníženie istiny alebo nesplatenej dlžnej sumy, konverzia dlhu alebo zrušenie, ktoré by bolo pre inštitúciu, ktorej krízová situácia sa rieši, a dotknutých veriteľov a akcionárov ihneď záväzné.

2.   Členské štáty zabezpečia, aby orgán pre riešenie krízových situácií mal právomoc dokončiť všetky administratívne a procesné úlohy potrebné na realizáciu výkonu právomoci uvedenej v článku 59 ods. 2 a v článku 63 ods. 1 písm. e) až i) alebo dokončenie takýchto úloh vyžadovať, čo okrem iného zahŕňa:

a)

zmenu všetkých relevantných registrov;

b)

zrušenie kótovania alebo vyradenie akcií alebo iných nástrojov vlastníctva alebo dlhových nástrojov z obchodovania;

c)

kótovanie nových akcií alebo iných nástrojov vlastníctva alebo ich prijatie na obchodovanie;

d)

opätovné kótovanie akýchkoľvek dlhových nástrojov, ktoré sa odpísali, alebo ich opätovné prijatie na obchodovanie, a to bez požiadavky na vydanie prospektu podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/71/ES (32).

3.   Ak orgán pre riešenie krízových situácií na základe právomoci uvedenej v článku 63 ods. 1 písm. e) zníži sumu istiny záväzku alebo nesplatenú dlžnú sumu vo vzťahu k záväzku na nulu, uvedený záväzok a všetky ďalšie povinnosti alebo nároky vzniknuté v súvislosti s ním, ktoré nie sú časovo rozlíšené v dobe výkonu tejto právomoci, sa na všetky účely považujú za uhradené a v akýchkoľvek následných konaniach vo vzťahu k inštitúcii, ktorej krízová situácia sa rieši, alebo ku každému následníckemu subjektu pri akejkoľvek nasledujúcej likvidácii nie sú prípustné.

4.   Ak orgán pre riešenie krízových situácií prostredníctvom právomoci uvedenej v článku 63 ods. 1 písm. e) zníži čiastočne, ale nie v plnom rozsahu, sumu istiny záväzku alebo nesplatenú dlžnú sumu vo vzťahu k záväzku:

a)

záväzok je uhradený v rozsahu zníženej sumy;

b)

relevantný nástroj alebo dohoda, ktoré pôvodný záväzok vytvorili, sa vo vzťahu k záväzku aj naďalej uplatňujú na zostatkové sumy istiny alebo nesplatené dlžné sumy, s výhradou akejkoľvek úpravy výšky splatných úrokov odzrkadľujúcej zníženie sumy istiny a akejkoľvek ďalšej zmeny podmienok, ktorú môže orgán pre riešenie krízových situácií vykonať na základe právomoci uvedenej v článku 63 ods. 1 písm. j).

Článok 54

Odstránenie procesných prekážok záchrany pomocou vnútorných zdrojov

1.   Bez toho, aby bol dotknutý článok 63 ods. 1 písm. i), členské štáty v prípade potreby inštitúciám a subjektom uvedeným v článku 1 ods. 1 písmenách b), c) a d) uložia povinnosť vždy udržiavať dostatočný schválený akciových kapitál alebo iné nástroje kapitálu kmeňových účastín Tier 1, aby sa v prípade, keď orgán pre riešenie krízových situácií vykonáva právomoc uvedenú v článku 63 ods. 1 písm. e) a písm. f) vo vzťahu k inštitúcii alebo subjektu uvedenému v článku 1 ods. 1 písmene b), c) alebo d) alebo ku akýmkoľvek ich dcérskym spoločnostiam, danej inštitúcii alebo subjektu uvedenému v článku 1 ods. 1 písmene b), c) alebo d) nebránilo vydať dostatočný objem nových akcií alebo iných nástrojov vlastníctva, aby sa tak zaistila možnosť účinne vykonať konverziu záväzkov na akcie alebo iné nástroje vlastníctva.

2.   Orgány pre riešenie krízových situácií posúdia, či je v prípade konkrétnej inštitúcie alebo subjektu uvedeného v článku 1 ods. 1 písmene b), c) alebo d) vhodné uložiť požiadavku stanovenú v odseku 1 v súvislosti s vypracovaním a dodržiavaním plánu riešenia krízovej situácie pre túto inštitúciu alebo skupinu, najmä so zreteľom na opatrenia na riešenie krízových situácií, ktoré sa v uvedenom pláne zvažujú. Ak sa v pláne riešenia krízových situácií stanovuje možné uplatnenie nástroja záchrany pomocou vnútorných zdrojov, orgány overia, či schválený akciový kapitál alebo iné nástroje kapitálu Tier 1 stačia na pokrytie sumy uvedenej v článku 47 ods. 3 písm. b) a c).

3.   Členské štáty zabezpečia, aby neexistovali žiadne procesné prekážky brániace konverzii záväzkov na akcie alebo iné nástroje vlastníctva existujúce na základe ich zakladacích listín alebo stanov vrátane predkupného práva pre akcionárov alebo požiadaviek týkajúcich sa súhlasu akcionárov so zvýšením kapitálu.

4.   Tento článok sa uplatňuje bez toho, aby tým boli dotknuté zmeny smerníc 82/891/EHS, 2004/25/ES, 2005/56/ES, 2007/36/ES, 2011/35/EÚ a smernice 2012/30/EÚ stanovených v hlave X tejto smernice.

Článok 55

Zmluvné uznanie záchrany pomocou vnútorných zdrojov

1.   Členské štáty uložia inštitúciám a subjektom uvedeným v článku 1 ods. 1 písmenách b), c) a d) zahrnúť zmluvnú podmienku, na základe ktorej veriteľ alebo strana dohody vytvárajúci záväzok uznajú, že tento záväzok môže podliehať právomoci odpísať dlh a právomoci vykonať jeho konverziu a súhlasia s tým, že je pre nich záväzné akékoľvek zníženie istiny alebo nesplatenej dlžnej sumy, konverzia alebo zrušenie, ktoré sa uskutočnia výkonom týchto právomocí orgánom pre riešenie krízových situácií, za predpokladu, že takýto záväzok:

a)

nie je vyňatý z pôsobnosti článku 44 ods. 2;

b)

nie je zábezpekou podľa článku 108 písm. a);

c)

je upravený právom tretej krajiny a

d)

bol vydaný alebo prijatý po dátume, od ktorého členský štát uplatňuje ustanovenia prijaté na účel transpozície tohto oddielu.

Prvý pododsek sa neuplatňuje, keď orgán pre riešenie krízových situácií členského štátu určí, že záväzky alebo nástroje uvedené v prvom pododseku môžu podliehať právomoci odpísať dlh a právomoci vykonať jeho konverziu orgánom pre riešenie krízových situácií členského štátu podľa právnych predpisov tretej krajiny alebo záväznej dohody uzatvorenej s danou treťou krajinou.

Členské štáty zabezpečia, aby orgány pre riešenie krízových situácií mohli od inštitúcií a subjektov uvedených v článku 1 ods. 1 písm. b), c) a d) požadovať, aby orgánom poskytli právny posudok týkajúci sa právnej vymožiteľnosti a účinnosti takejto podmienky.

2.   Skutočnosť, že inštitúcia alebo subjekt uvedený v článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d) nezahrnie do zmluvných ustanovení, ktorými sa riadi relevantný záväzok, podmienku v súlade odsekom 1, nebráni orgánu pre riešenie krízových situácií vo výkone právomoci odpísať dlh a právomoci vykonať jeho konverziu vo vzťahu k tomuto záväzku.

3.   EBA vypracuje návrh regulačných technických predpisov s cieľom ďalej bližšie určiť zoznam záväzkov, na ktoré sa vzťahuje vylúčenie uvedené v odseku 1, a obsah podmienky požadovanej v uvedenom odseku, a to s prihliadnutím na rôzne obchodné modely bánk.

EBA predloží tento návrh regulačných technických predpisov Komisii do 3. júla 2015.

Komisii sa udeľuje právomoc prijať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

Článok 56

Vládne nástroje na stabilizáciu financií

1.   Členské štáty môžu poskytnúť mimoriadnu verejnú finančnú podporu prostredníctvom dodatočných nástrojov na finančnú stabilizáciu v súlade s odsekom 3 tohto článku, článkom 37 ods. 10 a rámcom štátnej pomoci Únie so zámerom riešiť krízovú situáciu úverovej inštitúcie alebo subjektu uvedeného v článku 1 ods. 1 písm. b, c) alebo d) vrátane priamej intervencie na zabránenie ich likvidácie, a to v záujme splnenia cieľov riešenia krízových situácií uvedených v článku 31 ods. 2 vo vzťahu k členskému štátu alebo k celej Únii. Takéto opatrenia by sa mali vykonať pod vedením príslušného ministerstva alebo vlády v úzkej spolupráci s orgánom pre riešenie krízových situácií.

2.   S cieľom použiť pravidlá vládnych nástrojov na stabilizáciu financií členské štáty zabezpečia, aby ich príslušné ministerstvá alebo vlády mali príslušné právomoci riešiť krízové situácie uvedené v článkoch 63 až 72, a zabezpečia, aby sa uplatňovali články 66, 68, 83 a 117.

3.   Vládne nástroje na finančnú stabilizáciu sa používajú ako posledná možnosť po tom, ako sa posúdia a využijú ostatné nástroje riešenia krízových situácií, a to v maximálnej možnej miere, pričom sa zachová finančná stabilita, ako určí príslušné ministerstvo alebo vláda po porade s orgánom pre riešenie krízových situácií.

4.   Keď sa uplatňujú vládne nástroje na finančnú stabilizáciu, členské štáty zabezpečia, aby ich príslušné ministerstvá alebo vlády a orgán pre riešenie krízových situácií uplatňovali tieto nástroje iba vtedy, ak sú splnené všetky podmienky stanovené v článku 32 ods. 1 a je splnené jedna z týchto podmienok:

a)

príslušné ministerstvo alebo vláda a orgán pre riešenie krízových situácií po porade s centrálnou bankou a príslušným orgánom určia, že uplatnenie nástrojov riešenia krízových situácií by nepostačovalo na to, aby sa zabránilo významným nepriaznivým vplyvom na finančnú stabilitu;

b)

príslušné ministerstvo alebo vláda a orgán pre riešenie krízových situácií určia, že uplatnenie iných nástrojov na riešenie krízových situácií by nepostačovalo na ochranu verejného záujmu, keď inštitúcia už skôr dostala mimoriadnu pomoc na zvýšenie likvidity od centrálnej banky;

c)

v súvislosti s nástrojom dočasného verejného vlastníctva príslušné ministerstvo alebo vláda po porade s kompetentným orgánom a orgánom pre riešenie krízových situácií určia, že uplatnenie nástrojov na riešenie krízových situácií by nepostačovalo na ochranu verejného záujmu, keď verejná inštitúcia už skôr dostala kapitálovú podporu prostredníctvom nástroja kapitálovej podpory.

5.   Nástroje na finančnú stabilizáciu tvoria tieto nástroje:

a)

nástroj verejnej kapitálovej podpory podľa článku 57;

b)

dočasný nástroj verejného vlastníctva podľa článku 58.

Článok 57

Nástroj verejnej kapitálovej podpory

1.   Členské štáty sa môžu podieľať na rekapitalizácii inštitúcie alebo subjektu uvedeného v článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d) tejto smernice tým, že jej/mu poskytnú kapitál výmenou za nasledujúce nástroje, pričom dodržiavajú ustanovenia práva obchodných spoločností jednotlivých členských štátov a plnia požiadavky nariadenia (EÚ) č. 575/2013:

a)

nástroje vlastného kapitálu Tier 1;

b)

dodatočné nástroje Tier 1, kapitálové nástroje Tier 2.

2.   Členské štáty zabezpečia, pokiaľ to ich akciový podiel, ktorý majú v inštitúcii alebo subjekte uvedenom v článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d), umožní, aby inštitúcie alebo subjekty, na ktoré sa vzťahuje nástroj verejnej kapitálovej podpory v súlade s týmto článkom, boli riadené na komerčnom a profesionálnom základe.

3.   V prípade, že členský štát poskytuje nástroj verejnej kapitálovej podpory v súlade s týmto článkom, zabezpečí, aby bol jeho podiel v inštitúcii alebo subjekte uvedenom v článku 1 ods. 1 písm. b, c) alebo d) prevedený do súkromného sektora hneď, ako to komerčné a finančné okolnosti dovolia.

Článok 58

Dočasný nástroj verejného vlastníctva

1.   Členské štáty môžu prevziať inštitúciu alebo subjekt uvedený v článku 1 ods. 1 písmene b), c) alebo d) do dočasného verejného vlastníctva.

2.   Na tento účel môže členský štát vykonávať jeden alebo viacero prevodných príkazov s akciami, v ktorých nadobúdateľ je:

a)

nominant členského štátu alebo

b)

spoločnosť v plnom vlastníctve členského štátu.

3.   Členské štáty zabezpečia, aby inštitúcie alebo subjekty uvedené v článku 1 ods. 1 písmene b), c) alebo d), na ktoré sa vzťahuje dočasný nástroj verejného vlastníctva v súlade s týmto článkom, boli riadené na komerčnom a profesionálnom základe a boli prevedené do súkromného sektora hneď, ako to komerčné a finančné okolnosti dovolia.

KAPITOLA V

Odpísanie kapitálových nástrojov

Článok 59

Požiadavka odpísať alebo konvertovať kapitálové nástroje

1.   Právomoc odpísať alebo konvertovať príslušné kapitálové nástroje sa môže vykonávať:

a)

nezávisle od opatrenia na riešenie krízovej situácie alebo

b)

v kombinácii s opatrením na riešenie krízovej situácie, ak sú zároveň splnené podmienky pre riešenie krízovej situácie stanovené v článkoch 32 a 33.

2.   Členské štáty zabezpečia, aby orgány pre riešenie krízových situácií mali právomoc odpísať alebo konvertovať príslušné kapitálové nástroje na akcie alebo iné nástroje vlastníctva inštitúcií a subjektov uvedených v článku 1 ods. 1 písm. b), c) a d).

3.   Členské štáty požiadajú orgány pre riešenie krízových situácií, aby bezodkladne vykonali právomoc odpísať dlh alebo vykonať jeho konverziu v súlade s článkom 60 vo vzťahu k relevantným kapitálovým nástrojom, ktoré vydala inštitúcia alebo subjekt uvedený v článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d), ak sa uplatňuje jedna alebo viaceré z týchto okolností:

a)

ak došlo k rozhodnutiu, že podmienky na riešenie krízových situácií stanovené v článkoch 32 a 33 boli splnené, a to pred prijatím akéhokoľvek opatrenia na riešenie krízovej situácie;

b)

náležitý orgán skonštatuje, že ak sa táto právomoc neuplatní v súvislosti s relevantnými kapitálovými nástrojmi, inštitúcia alebo subjekt uvedený v článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d) už nebudú životaschopné;

c)

v prípade relevantných kapitálových nástrojov vydaných dcérskou spoločnosťou a ktoré sa vykazujú ako nástroje na splnenie požiadaviek na vlastné zdroje na individuálnom a konsolidovanom základe, príslušný orgán členského štátu orgánu vykonávajúceho dohľad na konsolidovanom základe a príslušný orgán členského štátu dcérskej spoločnosti spoločne konštatujú formou spoločného rozhodnutia v súlade s článkom 92 ods. 3 a 4, že pokiaľ sa vzhľadom na dané nástroje nevykoná právomoc odpísať dlh alebo vykonať jeho konverziu, skupina už nebude životaschopná;

d)

v prípade príslušných kapitálových nástrojov, ktoré sa vydali na úrovni materskej spoločnosti a ktoré sa vykazujú ako nástroje na splnenie požiadaviek na vlastné zdroje na individuálnom základe na úrovni materskej spoločnosti alebo na konsolidovanom základe a príslušný orgán členského štátu orgánu vykonávajúceho dohľad na konsolidovanom základe skonštatuje, že pokiaľ sa vzhľadom na dané nástroje nevykoná právomoc odpísať dlh alebo vykonať jeho konverziu, skupina už nebude životaschopná;

e)

inštitúcia alebo subjekt uvedený v článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d) požaduje mimoriadnu verejnú finančnú podporu s výnimkou akýchkoľvek z okolností uvedených v článku 32 ods. 4 písm. d) bode iii).

4.   Na účely odseku 3 sa inštitúcia alebo subjekt uvedený v článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d) alebo skupina nepovažujú viac za životaschopné, len ak sú splnené obe tieto podmienky:

a)

inštitúcia alebo subjekt uvedený v článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d) alebo skupina zlyháva alebo pravdepodobne zlyhá;

b)

vzhľadom na časové hľadisko a iné relevantné okolnosti neexistujú reálne vyhliadky, že akékoľvek opatrenie vrátane alternatívnych opatrení súkromného sektora alebo opatrenie orgánu dohľadu (vrátane opatrení včasnej intervencie) iné než odpísanie alebo konverzia kapitálových nástrojov vykonané nezávisle alebo spoločne s opatrením na riešenie krízovej situácie by zabránilo zlyhaniu inštitúcie alebo subjektu uvedeného v článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d) alebo skupiny v primeranom časovom horizonte.

5.   Na účely odseku 4 písm. a) tohto článku sa rozumie, že inštitúcia alebo subjekt uvedený v článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d) zlyháva alebo pravdepodobne zlyhá, ak sa vyskytne jedna alebo viaceré okolnosti stanovené v článku 32 ods. 4.

6.   Na účely odseku 4 písm. a) sa rozumie, že skupina zlyháva alebo pravdepodobne zlyhá, ak porušuje konsolidované prudenciálne požiadavky spôsobom, ktorý by bol dôvodom na to, aby príslušný orgán konal vrátane, ale nie len preto, lebo skupine vznikli alebo pravdepodobne vzniknú straty, ktoré vyčerpajú všetky jej vlastné zdroje alebo významnú sumu jej vlastných zdrojov, alebo existujú objektívne skutočnosti, ktoré potvrdzujú konštatovanie, že skupina v blízkej budúcnosti uvedené požiadavky poruší.

7.   Relevantný kapitálový nástroj, ktorý vydala dcérska spoločnosť sa neodpisuje vo väčšom rozsahu ani nekonvertuje za horších podmienok podľa odseku 3 písm. c) ako boli odpísané alebo konvertované kapitálové nástroje s rovnakým postavením na úrovni materskej spoločnosti.

8.   Ak náležitý orgán dospeje ku konštatovaniu uvedenému v odseku 3 tohto článku, okamžite to oznámi orgánu pre riešenie krízových situácií, ktorý je zodpovedný za danú inštitúciu alebo subjekt uvedený v článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d), ak nie je zhodný s náležitým orgánom.

9.   Náležitý orgán predtým, ako dospeje ku konštatovaniu uvedenému v ods. 3 písm. c) tohto článku vo vzťahu k dcérskej spoločnosti, ktorá vydáva relevantné kapitálové nástroje, ktorú sú uznané na účely splnenia požiadaviek na vlastné zdroje na individuálnom a na konsolidovanom základe, splní požiadavky v oblasti oznámení a konzultácií stanovené v článku 62.

10.   Orgány pre riešenie krízových situácií zabezpečia, aby sa pred uplatnením právomoci odpísať alebo konvertovať kapitálové nástroje vykonalo ocenenie aktív a pasív inštitúcie alebo subjektu uvedeného v článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d) podľa článku 36. Uvedené ocenenie je základom pre výpočet odpisu, ktorý sa uplatní na relevantné kapitálové nástroje s cieľom absorbovať straty, a úrovne konverzie, ktorá sa uplatní na relevantné kapitálové nástroje s cieľom rekapitalizovať inštitúciu alebo subjekt uvedený v článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d).

Článok 60

Ustanovenia upravujúce odpisovanie alebo konverziu kapitálových nástrojov

1.   Orgány pre riešenie krízových situácií vykonávajú pri plnení požiadavky stanovenej v článku 59 právomoc odpisovania alebo konverzie v súlade s hierarchiou pohľadávok v rámci bežného konkurzného konania tak, aby to malo tieto výsledky:

a)

najprv sa znížia položky vlastného kapitálu Tier 1 v pomere k stratám a v rozsahu ich kapacity a orgán pre riešenie krízových situácií prijme v súvislosti s držiteľmi nástrojov vlastného kapitálu Tier 1 jedno alebo obe opatrenia stanovené v článku 47 ods. 1;

b)

istina dodatočných nástrojov Tier 1 sa odpíše alebo konvertuje na nástroje vlastného kapitálu Tier 1, alebo sa vykoná oboje, a to v rozsahu potrebnom na dosiahnutie cieľov riešenia krízových situácií stanovených v článku 31 alebo v rozsahu kapacity relevantných kapitálových nástrojov, podľa toho ktorý ukazovateľ je nižší;

c)

istina dodatočných nástrojov Tier 2 sa odpíše alebo konvertuje na nástroje vlastného kapitálu Tier 1, alebo sa vykoná oboje, a to v rozsahu potrebnom na dosiahnutie cieľov riešenia krízových situácií stanovených v článku 31 alebo v rozsahu kapacity relevantných kapitálových nástrojov, podľa toho ktorý ukazovateľ je nižší.

2.   Ak sa istina relevantného kapitálového nástroja odpíše:

a)

zníženie tejto istiny je trvalé s výhradou akéhokoľvek odpísania v súlade s mechanizmom pripísania v článku 46 ods. 3;

b)

voči držiteľovi relevantného kapitálového nástroja nezostáva na základe sumy nástroja, ktorý bol odpísaný, alebo v súvislosti s ňou žiaden záväzok, s výnimkou akéhokoľvek už vzniknutého záväzku a akéhokoľvek záväzku týkajúceho sa náhrady škody, ktorá môže vzniknúť v dôsledku opravného prostriedku ktorým sa napadla zákonnosť výkonu právomoci odpisovania;

c)

držiteľovi relevantných kapitálových nástrojov nie je vyplatená iná náhrada než náhrada v súlade s odsekom 3.

Písmeno b) nebráni tomu, aby sa nástroje vlastného kapitálu Tier 1 poskytli držiteľovi relevantných kapitálových nástrojov v súlade s odsekom 3.

3.   Na účely uskutočnenia konverzie relevantných kapitálových nástrojov podľa tohto článku odseku 1 písm. b) môžu orgány pre riešenie krízových situácií požadovať, aby inštitúcie alebo subjekty uvedené v článku 1 ods. 1 písm. b), c) a d) vydali nástroje vlastného kapitálu Tier 1 držiteľom relevantných kapitálových nástrojov. Relevantné kapitálové nástroje možno konvertovať, len ak sú splnené tieto podmienky:

a)

uvedené nástroje vlastného kapitálu Tier 1 vydáva inštitúcia alebo subjekt uvedený v článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d) alebo materská spoločnosť inštitúcie alebo subjektu uvedeného v článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d) po dohode s orgánom pre riešenie krízových situácií inštitúcie alebo subjektu uvedeného v článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d) alebo v prípade potreby po dohode s orgánom pre riešenie krízových situácií materskej spoločnosti;

b)

uvedené nástroje vlastného kapitálu Tier 1 sa vydávajú predtým, ako uvedená inštitúcia alebo subjekt uvedený v článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d) vydá akékoľvek akcie alebo iné nástroje vlastníctva na účely poskytnutia vlastných zdrojov uskutočneného štátom alebo subjektom štátnej správy;

c)

uvedené nástroje vlastného kapitálu Tier 1 sa poskytnú a prevedú bez zbytočného odkladu po výkone právomoci vykonať konverziu;

d)

konverzný koeficient, ktorý určuje počet nástrojov vlastného kapitálu Tier 1, ktoré sa poskytnú vzhľadom na každý relevantný kapitálový nástroj, spĺňa zásady stanovené v článku 50 a všetky usmernenia, ktoré vypracoval EBA podľa článku 50 ods. 4.

4.   Orgány pre riešenie krízových situácií môžu na účely poskytnutia nástrojov vlastného kapitálu Tier 1 v súlade s odsekom 3 požadovať od inštitúcií a subjektov uvedených v článku 1 ods. 1 písm. b), c) a d), aby si vždy zachovali potrebné predchádzajúce povolenie na vydanie relevantného počtu nástrojov vlastného kapitálu Tier 1.

5.   Ak inštitúcia spĺňa podmienky na riešenie krízových situácií a orgán pre riešenie krízových situácií sa rozhodne uplatniť na ňu nástroj na riešenie krízových situácií, orgán pre riešenie krízových situácií musí spĺňať požiadavku ustanovenú v článku 59 ods. 3, skôr než začne uplatňovať nástroj na riešenie krízových situácií.

Článok 61

Orgány zodpovedné za konštatovania

1.   Členské štáty zaistia, aby orgány zodpovedné za konštatovania podľa článku 59 ods. 3 boli orgánmi uvedenými v tomto článku.

2.   Každý členský štát určí v rámci svojho vnútroštátneho práva orgán, ktorý je zodpovedný za konštatovania podľa článku 59. Náležitým orgánom môže byť príslušný orgán alebo orgán pre riešenie krízových situácií v súlade s článkom 32.

3.   Keď sa relevantné kapitálové nástroje vykazujú na účely splnenia požiadaviek na vlastné zdroje v súlade s článkom 92 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 na individuálnom základe, orgánom zodpovedným za konštatovanie uvedené v článku 59 ods. 3 tejto smernice je náležitý orgán z členského štátu, v ktorom bolo inštitúcii alebo subjektu uvedenému v článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d) vydané povolenie v súlade s hlavou III smernice 2013/36/EÚ.

4.   Ak relevantné kapitálové nástroje vydáva inštitúcia alebo subjekt uvedený v článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d), ktoré sú dcérskou spoločnosťou, a ak sú tieto nástroje vykázané na účely uspokojenia požiadaviek na vlastné zdroje na individuálnom a na konsolidovanom základe, orgánom zodpovedným za konštatovania uvedené v článku 59 ods. 3 sú tieto orgány:

a)

náležitý orgán členského štátu, v ktorom inštitúcia alebo subjekt uvedený v článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d) tejto smernice, ktoré vydali tieto nástroje, boli zriadené v súlade s hlavou III smernice 2013/36/EÚ, je zodpovedný za konštatovania uvedené v článku 59 ods. 3 písm. b) tejto smernice;

b)

náležitý orgán členského štátu orgánu vykonávajúceho dohľad na konsolidovanom základe a náležitý orgán členského štátu, v ktorom inštitúcia alebo subjekt uvedený v článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d) tejto smernice, ktoré vydali tieto nástroje, boli zriadené v súlade s hlavou III smernice 2013/36/EÚ zodpovedajú za spoločné konštatovanie vo forme spoločného rozhodnutia uvedené v článku 59 ods. 3 písm. c) tejto smernice.

Článok 62

Uplatnenie na konsolidovanom základe: postup konštatovania

1.   Členské štáty zabezpečia, aby náležité orgány predtým, ako vykonajú konštatovanie uvedené v článku 59 ods. 3 písm. b), c), d) alebo e) vo vzťahu k dcérskej spoločnosti, ktorá vydáva relevantné kapitálové nástroje, ktoré sa vykazujú ako nástroje na splnenie požiadaviek na vlastné zdroje na individuálnom a konsolidovanom základe, spĺňali tieto požiadavky:

a)

náležitý orgán, ktorý zvažuje, či vykonať konštatovanie uvedené v článku 59 ods. 3 písm. b), c), d) alebo e), bezodkladne informuje orgán vykonávajúci dohľad na konsolidovanom základe, a v prípade, že ide o iný orgán, príslušný orgán členského štátu, v ktorom sa nachádza orgán vykonávajúci dohľad na konsolidovanom základe;

b)

náležitý orgán, ktorý zvažuje, či vykonať konštatovanie uvedené v článku 59 ods. 3 písm. c) bezodkladne informuje príslušný orgán zodpovedný za každú inštitúciu alebo subjekt uvedený v článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d), ktoré vydali relevantné kapitálové nástroje, vzhľadom na ktoré sa musí vykonať právomoc odpísať alebo konvertovať, ak sa vykonalo uvedené konštatovanie, a v prípade, že ide o iné orgány, príslušné orgány členského štátu, v ktorom sa nachádzajú tieto príslušné orgány a orgán vykonávajúci dohľad na konsolidovanom základe.

2.   Pri rozhodovaní uvedenom v článku 59 ods. 3 písm. c), d), alebo e) v prípade inštitúcie alebo skupiny s cezhraničnou činnosťou náležité orgány zohľadňujú potenciálne dôsledky riešenia krízovej situácie vo všetkých členských štátoch, v ktorých inštitúcia alebo skupina pôsobia.

3.   Príslušný orgán priloží k oznámeniu podľa odseku 1 vysvetlenie dôvodov, prečo uvažuje o vykonaní predmetného konštatovania.

4.   Ak sa vykonalo oznámenie podľa odseku 1, náležitý orgán po konzultácii s informovanými príslušnými orgánmi posúdi:

a)

či je k dispozícii alternatívne opatrenie k výkonu právomoci odpísať alebo konvertovať podľa článku 59 ods. 3;

b)

ak je takéto alternatívne opatrenie k dispozícii, či je reálne možné ho uplatniť;

c)

ak je reálne možné takéto alternatívne opatrenie uplatniť, či existujú realistické vyhliadky, že by sa ním v primeranom časovom rámci riešili okolnosti, ktoré by si inak vyžadovali, aby sa vykonalo konštatovanie uvedené v článku 59 ods. 3.

5.   Alternatívne opatrenia znamenajú na účely odseku 4 tohto článku opatrenia včasnej intervencie uvedené v článku 27 tejto smernice, opatrenia uvedené v článku 104 ods. 1 smernice 2013/36/EÚ alebo prevod finančných prostriedkov alebo kapitálu z materskej spoločnosti.

6.   V prípadoch, v ktorých náležitý orgán po konzultácii s informovanými orgánmi v súlade s odsekom 4 posúdi, že je k dispozícií jedno alebo viaceré alternatívne opatrenia, ktoré sa môžu reálne uplatniť a ktoré by priniesli výsledok uvedený v písmene c) uvedeného odseku, tento orgán zaistí, aby sa tieto opatrenia uplatnili.

7.   Ak v prípade uvedenom v odseku 1 písm. a) a v súlade s odsekom 4 tohto článku, v ktorom náležitý orgán po konzultácii s informovanými náležitými orgánmi posúdi, že nie sú k dispozícii žiadne alternatívne opatrenia, ktoré by priniesli výsledok uvedený v odseku 4 písm. c), náležitý orgán rozhodne, či je primerané konštatovanie uvedené v článku 59 ods. 3.

8.   Ak sa náležitý orgán rozhodne, že vykoná konštatovanie podľa článku 59 ods. 3 písm. c), bezodkladne oznámi navrhované rozhodnutie príslušným orgánom členských štátov, v ktorých sa nachádzajú dotknuté dcérske spoločnosti, pričom toto konštatovanie je vo forme spoločného rozhodnutia, ako sa ustanovuje v článku 92 ods. 3 a 4. V prípade, že spoločné rozhodnutie neexistuje, nevykoná sa žiadne konštatovanie podľa článku 59 ods. 3 písm. c).

9.   Orgány pre riešenie krízových situácií členských štátov, v ktorých sa nachádzajú jednotlivé dotknuté dcérske spoločnosti, urýchlene vykoná rozhodnutie o odpísaní alebo konverzii kapitálových nástrojov prijaté v súlade s týmto článkom, pričom náležite zohľadní naliehavosť okolností.

KAPITOLA VI

Právomoci riešiť krízové situácie

Článok 63

Všeobecné právomoci

1.   Členské štáty zaistia, aby orgány pre riešenie krízových situácií mali všetky právomoci potrebné na uplatňovanie nástrojov na riešenie krízových situácií voči inštitúciám a subjektom uvedeným v článku 1 ods. 1 písm. b), c) a d), ktoré spĺňajú príslušné podmienky na riešenie krízových situácií. Orgány pre riešenie krízových situácií majú najmä ďalej uvedené právomoci riešiť krízové situácie, ktoré môžu vykonávať jednotlivo alebo v akejkoľvek kombinácii:

a)

právomoc požadovať od akejkoľvek osoby, aby poskytla informácie, ktoré orgán pre riešenie krízových situácií vyžaduje na rozhodnutie o opatrení na riešenie krízových situácií a jeho prípravu vrátane aktualizácie a doplnenia informácií poskytnutých v plánoch riešenia krízových situácií a vrátane vyžadovania toho, aby sa informácie poskytovali prostredníctvom kontrol na mieste;

b)

právomoc prevziať kontrolu nad inštitúciou, ktorej krízová situácia sa rieši, a vykonávať všetky práva a právomoci zverené akcionárom, ostatným vlastníkom a riadiacemu orgánu inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši;

c)

právomoc prevádzať akcie a iné nástroje vlastníctva vydané inštitúciou, ktorej krízová situácia sa rieši;

d)

právomoc prevádzať na iný subjekt – s jeho súhlasom – práva, aktíva alebo záväzky inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši;

e)

právomoc znížiť, a to až na nulu, sumu istiny alebo splatnú neuhradenú sumu v súvislosti s oprávnenými záväzkami inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši;

f)

právomoc vykonať konverziu oprávnených záväzkov inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, na kmeňové akcie alebo iné nástroje vlastníctva tejto inštitúcie alebo subjektu uvedeného v článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d), relevantnej materskej inštitúcie alebo preklenovacej inštitúcie, na ktorú sa aktíva, práva alebo záväzky danej inštitúcie alebo subjektu uvedeného v článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d) prevádzajú;

g)

právomoc zrušiť dlhový nástroj vydaný inštitúciou, ktorej krízová situácia sa rieši, s výnimkou zabezpečených záväzkov podľa článku 44 ods. 2;

h)

právomoc znížiť, a to až na nulu, nominálnu hodnotu akcií alebo iných nástrojov vlastníctva inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, a právomoc zrušiť takéto akcie alebo iné nástroje vlastníctva;

i)

právomoc uložiť inštitúcii, ktorej krízová situácia sa rieši, alebo príslušnej materskej inštitúcii povinnosť vydať nové akcie alebo iné nástroje vlastníctva alebo iné kapitálové nástroje vrátane prioritných akcií a podmienených konvertibilných nástrojov;

j)

právomoc zmeniť alebo upraviť splatnosť dlhových nástrojov a iných oprávnených záväzkov vydaných inštitúciou, ktorej krízová situácia sa rieši, alebo zmeniť výšku splatných úrokov na základe týchto nástrojov a iných oprávnených záväzkov, alebo dátum splatnosti daného úroku, a to aj prostredníctvom dočasného pozastavenia platby okrem zabezpečených záväzkov podľa článku 44 ods. 2;

k)

právomoc na zavretie a ukončenie finančných zmlúv alebo zmlúv o derivátoch na účely uplatňovania článku 49;

l)

právomoc odvolať alebo vymeniť riadiaci orgán a vrcholové vedenie inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši;

m)

právomoc vyžadovať od príslušného orgánu, aby včas posúdil kupujúceho, ktorý nadobúda kvalifikovaný podiel, a to odchylne od lehôt ustanovených v článku 22 smernice 2013/36/EÚ a v článku 12 smernice 2014/65/EÚ.

2.   Členské štáty prijmú všetky nevyhnutné opatrenia s cieľom zaistiť, aby pri uplatňovaní nástrojov na riešenie krízových situácií a vykonávaní právomocí riešiť krízové situácie orgány pre riešenie krízových situácií nepodliehali žiadnej z ďalej uvedených požiadaviek, ktoré by sa inak uplatňovali podľa vnútroštátneho práva alebo zmluvy alebo inak:

a)

s výhradou článku 3 ods. 6 a článku 85 ods. 1 požiadavkám získať povolenie alebo súhlas od akejkoľvek verejnej alebo súkromnej osoby vrátane akcionárov alebo veriteľov inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši;

b)

pred vykonávaním právomoci procesným požiadavkám v oblasti oznamovania akejkoľvek osobe vrátane všetkých požiadaviek zverejniť akékoľvek oznámenie alebo prospekt alebo predložiť akýkoľvek dokument akémukoľvek inému orgánu alebo ho na takomto orgáne zaevidovať.

Členské štáty najmä zaistia, aby orgány pre riešenie krízových situácií mohli vykonávať právomoci podľa tohto článku bez ohľadu na akékoľvek obmedzenie týkajúce sa prevodu finančných nástrojov, práv, aktív alebo záväzkov alebo požiadavku súhlasu s takýmto prevodom, ktoré by sa inak mohli uplatňovať.

Písmenom b) prvého pododseku nie sú dotknuté požiadavky stanovené v článkoch 81 a 83 a akékoľvek požiadavky na oznamovanie podľa rámca Únie pre štátnu pomoc.

3.   Členské štáty zabezpečia, aby v rozsahu, v ktorom sa ktorákoľvek z právomocí uvedených v odseku 1 tohto článku nevzťahuje na subjekt v rozsahu pôsobnosti článku 1 ods. 1 tejto smernice v dôsledku jej špecifickej právnej normy, mali orgány pre riešenie krízových situácií právomoci, ktoré sú čo najviac podobné, a to aj pokiaľ ide o ich účinky.

4.   Členské štáty zabezpečia, aby sa v prípade, že orgány pre riešenie krízových situácií vykonávajú právomoci podľa odseku 3, uplatňovali ochranné opatrenia podľa tejto smernice alebo ochranné opatrenia s rovnakým účinkom na dotknuté osoby vrátane akcionárov, veriteľov a zmluvné strany.

Článok 64

Pridružené právomoci

1.   Členské štáty zaistia, aby pri výkone právomoci riešiť krízovú situáciu mali orgány pre riešenie krízových situácií právomoc podniknúť tieto kroky:

a)

s výhradou článku 78 stanoviť, že k relevantnému prevodu dôjde bez akéhokoľvek záväzku alebo bremena zaťažujúceho prevádzané finančné nástroje, práva, aktíva alebo záväzky; na tento účel sa akýkoľvek nárok na kompenzáciu podľa tejto smernice nepovažuje za záväzok alebo bremeno;

b)

odstrániť práva na nadobudnutie ďalších akcií alebo iných nástrojov vlastníctva;

c)

vyžadovať od príslušného orgánu, aby ukončil alebo pozastavil prijímanie na obchodovanie na regulovanom trhu alebo úradné kótovanie finančných nástrojov podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/34/ES (33);

d)

zaistiť, aby sa s príjemcom na účely všetkých práv alebo povinností, ktoré má inštitúcia, ktorej krízová situácia sa rieši, alebo opatrení, ktoré táto inštitúcia prijala, zaobchádzalo tak, ako keby bol inštitúciou, ktorej krízová situácia sa rieši, a to vrátane, v súlade s článkami 38 a 40, všetkých práv alebo povinností týkajúcich sa účasti v trhovej infraštruktúre;

e)

vyžadovať, aby inštitúcia, ktorej krízová situácia sa rieši, alebo príjemca poskytli druhej strane informácie a súčinnosť, a

f)

zrušiť alebo zmeniť podmienky zmluvy, v ktorých je inštitúcia, ktorej krízová situácia sa rieši, zmluvnou stranou, alebo nahradiť príjemcu ako zmluvnú stranu.

2.   Orgány pre riešenie krízových situácií vykonávajú právomoci uvedené v odseku 1 len vtedy, keď to orgán na riešenie krízových situácií považuje za vhodné na zaistenie toho, aby opatrenie na riešenie krízovej situácie bolo účinné, alebo na dosiahnutie jedného alebo viacerých cieľov riešenia krízových situácií.

3.   Členské štáty zaistia, aby pri výkone právomoci riešiť krízovú situáciu mali orgány pre riešenie krízových situácií právomoc zaručiť kontinuitu úprav nevyhnutných na zabezpečenie účinnosti opatrenia na riešenie krízových situácií a v relevantných prípadoch na to, aby prevedené obchodné činnosti mohol prevádzkovať príjemca. Medzi takéto úpravy na zachovanie kontinuity patria najmä:

a)

kontinuita zmlúv, ktoré inštitúcia, ktorej krízová situácia sa rieši, uzavrela, aby príjemca prevzal práva a záväzky inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, v súvislosti s akýmkoľvek finančným nástrojom, právom, aktívami alebo záväzkami, ktoré boli prevedené a nahradené inštitúcii, ktorej krízová situácia sa rieši, výslovne alebo implicitne, vo všetkých relevantných zmluvných dokumentoch;

b)

nahradenie inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, príjemcom v prípadnom právnom konaní vzťahujúcom sa na akýkoľvek finančný nástroj, práva, aktíva alebo záväzky, ktoré boli prevedené.

4.   Právomocami uvedenými v odseku 1 písm. d) a odseku 3 písm. b) nie sú dotknuté tieto práva:

a)

právo zamestnanca inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, ukončiť pracovnú zmluvu;

b)

s výhradou článkov 69, 70 a 71, akékoľvek právo zmluvnej strany vykonávať práva v rámci zmluvy vrátane práva ukončiť zmluvu, keď je oprávnená tak urobiť v súlade s podmienkami zmluvy v dôsledku konania alebo opomenutia zo strany inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, pred relevantným prevodom, alebo zo strany príjemcu po relevantnom prevode.

Článok 65

Právomoc požadovať poskytnutie služieb a zariadení

1.   Členské štáty zaistia, aby orgány pre riešenie krízových situácií mali právomoc požadovať od inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, alebo od ktoréhokoľvek zo subjektov skupiny, aby poskytli všetky služby alebo zariadenia, ktoré sú potrebné na to, aby sa príjemcovi umožnilo účinne vykonávať obchodnú činnosť, ktorá sa na neho previedla.

Prvý pododsek sa uplatňuje aj vtedy, keď inštitúcia, ktorej krízová situácia sa rieši, alebo príslušný subjekt skupiny vstúpili do bežného konkurzného konania.

2.   Členské štáty zaistia, aby orgány pre riešenie krízových situácií mali právomoci vynucovať plnenie povinnosti podľa odseku 1, ktoré subjektom skupiny zriadeným na ich území uložili orgány pre riešenie krízových situácií v iných členských štátoch.

3.   Služby a zariadenia uvedené v odsekoch 1 a 2 sú obmedzené na prevádzkové služby a zariadenia a nezahŕňajú žiadnu formu finančnej podpory.

4.   Služby a zariadenia poskytnuté v súlade s odsekmi 1 a 2 sa poskytnú za týchto podmienok:

a)

ak boli služby a zariadenia podľa zmluvy poskytnuté inštitúcii, ktorej krízová situácia sa rieši, bezprostredne pred prijatím opatrenia na riešenie krízovej situácie a počas trvania danej zmluvy za rovnakých podmienok;

b)

ak nebola uzavretá zmluva alebo ak platnosť zmluvy uplynula za primeraných podmienok.

5.   EBA do 3. júla 2015 vydá usmernenia v súlade s článkom 16 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010, v ktorých stanoví minimálny zoznam služieb alebo zariadení, ktoré sú potrebné na to, aby sa príjemcovi umožnilo účinne vykonávať obchodnú činnosť, ktorá sa na neho previedla.

Článok 66

Právomoc ostatných členských štátov vynucovať vykonávanie opatrení krízového riadenia alebo opatrení na predchádzanie kríze

1.   Členské štáty zaistia, aby v prípade, keď prevod akcií, iných nástrojov vlastníctva, alebo aktív, práv alebo záväzkov zahŕňa aktíva, ktoré sa nachádzajú v inom členskom štáte, než je štát orgánu pre riešenie krízových situácií, alebo práva alebo záväzky podľa právnych predpisov iného členského štátu, než je štát orgánu pre riešenie krízových situácií, bol prevod účinný v tomto inom členskom štáte alebo podľa práva tohto iného členského štátu.

2.   Členské štáty poskytnú orgánu pre riešenie krízových situácií, ktorý uskutočnil prevod alebo chce prevod uskutočniť, všetku primeranú súčinnosť, aby sa zaručilo, že akcie alebo iné nástroje vlastníctva alebo aktíva, práva alebo záväzky sa prevedú na príjemcu v súlade so všetkými uplatniteľnými požiadavkami vnútroštátnych právnych predpisov.

3.   Členské štáty zaistia, aby akcionári, veritelia a tretie strany, ktoré sú dotknuté prevodom akcií, iných nástrojov vlastníctva, aktív, práv alebo záväzkov podľa odseku 1, neboli oprávnení brániť prevodu, vznášať proti nemu námietky alebo prevod zrušiť na základe niektorého z ustanovení práva členského štátu, v ktorom sa majetok nachádza, alebo právneho systému, ktorým sa akcie, iné nástroje vlastníctva, práva alebo záväzky riadia.

4.   Ak orgán pre riešenie krízových situácií z členského štátu (členský štát A) vykonáva právomoc odpísať dlh alebo právomoc vykonať jeho konverziu, a to aj vo vzťahu ku kapitálovým nástrojom v súlade s článkom 59, medzi oprávnené záväzky alebo relevantné kapitálové nástroje inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, patria:

a)

nástroje alebo záväzky, ktoré sa riadia právnymi predpismi iného členského štátu, než je štát orgánu pre riešenie krízových situácií, ktorý vykonával právomoc odpísať dlh alebo právomoc vykonať jeho konverziu (členský štát B);

b)

záväzky dlhované veriteľom nachádzajúcim sa v členskom štáte B.

Členský štát B zaručí, aby sa suma istiny týchto záväzkov alebo nástrojov znížila, alebo aby sa záväzky alebo nástroje konvertovali v súlade s výkonom právomocí odpísať dlh alebo vykonať jeho konverziu orgánom pre riešenie krízových situácií členského štátu A.

5.   Členské štáty zaistia, aby veritelia, ktorí sú dotknutí výkonom právomoci odpísať dlh alebo právomoci vykonať jeho konverziu podľa odseku 4, nemali na základe niektorého z ustanovení práva členského štátu B prípadne právo napadnúť zníženie sumy istiny nástroja alebo záväzku alebo jeho konverziu.

6.   Každý členský štát zaistí, aby sa v súlade s právnymi predpismi členského štátu orgánu pre riešenie krízových situácií stanovili tieto skutočnosti:

a)

právo akcionárov, veriteľov a tretích strán napadnúť prostredníctvom opravného prostriedku podľa článku 85 prevod akcií, iných nástrojov vlastníctva, aktív, práv alebo záväzkov uvedený v odseku 1 tohto článku;

b)

právo veriteľov napadnúť prostredníctvom opravného prostriedku podľa článku 85 zníženie sumy istiny alebo konverziu nástroja alebo záväzkov uvedených v odseku 4 písm. a) alebo písm. b) tohto článku;

c)

ochranné opatrenia na čiastočné prevody uvedené v kapitole VII v súvislosti s aktívami, právami alebo záväzkami uvedenými v odseku 1.

Článok 67

Právomoc týkajúca sa aktív, práv a záväzkov, akcií a iných nástrojov vlastníctva nachádzajúcich sa v tretích krajinách

1.   Členské štáty stanovia, že v prípadoch, v ktorých opatrenie na riešenie krízovej situácie zahŕňa opatrenie prijaté vzhľadom na aktíva nachádzajúce sa v tretích krajinách alebo vzhľadom na akcie, iné nástroje vlastníctva, práva alebo záväzky, podľa práva tretej krajiny, orgány pre riešenie krízových situácií môžu požadovať, aby:

a)

správca, správca konkurznej podstaty alebo iná osoba vykonávajúca kontrolu nad inštitúciou, ktorej krízová situácia sa rieši, a príjemca prijali všetky nevyhnutné kroky na zaistenie toho, aby prevod, odpísanie, konverzia alebo opatrenie nadobudli účinnosť;

b)

správca, správca konkurznej podstaty alebo iná osoba vykonávajúca kontrolu nad inštitúciou, ktorej krízová situácia sa rieši, mali v držbe akcie, iné nástroje vlastníctva, aktíva alebo práva alebo uhradili záväzky v mene príjemcu do nadobudnutia účinnosti prevodu, odpísania, konverzie alebo opatrenia;

c)

odôvodnené výdavky, ktoré príjemca riadne vynaložil pri vykonávaní akéhokoľvek opatrenia požadovaného podľa písmen a) a b) tohto odseku, boli pokryté niektorým zo spôsobov uvedených v článku 37 ods. 7.

2.   Keď orgán pre riešenie krízových situácií usúdi, že napriek všetkým potrebným krokom prijatým správcom, správcom konkurznej podstaty alebo inou osobou v súlade s odsekom 1 písm. a) je vysoko nepravdepodobné, že prevod, konverzia alebo opatrenie sa stanú účinnými vo vzťahu k určitému majetku nachádzajúcemu sa v tretej krajine alebo k určitým akciám, iným nástrojom vlastníctva, právam alebo záväzkom podľa práva tretej krajiny, orgán pre riešenie krízových situácií neuskutoční prevod, odpísanie, konverziu alebo opatrenie. Ak už nariadil prevod, odpísanie, konverziu alebo opatrenie, takýto príkaz sa nevzťahuje na príslušný majetok, akcie, nástroje vlastníctva, práva alebo záväzky.

Článok 68

Vylúčenie určitých zmluvných podmienok pri včasnej intervencii a riešení krízových situácií

1.   Opatrenie na predchádzanie kríze ani opatrenie krízového riadenia prijaté vo vzťahu k subjektu v súlade s touto smernicou vrátane akejkoľvek udalosti priamo spojenej s uplatnením takéhoto opatrenia sa nesmú samy osebe považovať, podľa zmluvy uzavretej subjektom, za vymáhaciu udalosť v zmysle smernice 2002/47/ES ani za konkurzné konanie v zmysle smernice 98/26/ES za predpokladu, že sa naďalej plnia vecné povinnosti vyplývajúce zo zmluvy vrátane povinností týkajúcich sa platieb a dodania, a naďalej sa poskytuje kolaterál.

Okrem toho, opatrenie na predchádzanie kríze ani opatrenie krízového riadenia sa nesmú samy osebe považovať za vymáhaciu udalosť ani za konkurzné konanie podľa zmluvy uzavretej:

a)

dcérskou spoločnosťou, pričom povinnosti, ktoré z tejto zmluvy vyplývajú, sú zaručené alebo inak zabezpečené materskou spoločnosťou alebo akýmkoľvek subjektom skupiny, alebo

b)

ktorýmkoľvek subjektom skupiny, ktorá obsahuje ustanovenia o cross-defaulte.

2.   Ak je uznané konanie tretej krajiny zamerané na riešenie krízovej situácie podľa článku 94 alebo ak sa tak orgán pre riešenie krízových situácií rozhodne, takéto konanie na účely tohto článku predstavuje opatrenie krízového riadenia.

3.   Za predpokladu, že sa naďalej plnia vecné povinnosti vyplývajúce zo zmluvy vrátane povinností týkajúcich sa platieb a dodania, a naďalej sa poskytuje kolaterál, opatrenie na predchádzanie kríze ani opatrenie krízového riadenia, vrátane výskytu akejkoľvek udalosti priamo spojenej s uplatňovaním takéhoto opatrenia, nesmú samy osebe nikomu umožniť, aby:

a)

ukončil, pozastavil, zmenil, vykonal čisté zúčtovanie alebo vzájomne započítal práva, a to aj vo vzťahu k zmluve, ktorú:

i)

uzavrela dcérska spoločnosť, pričom povinnosti, ktoré z týchto zmlúv vyplývajú, sú zaručené alebo inak zabezpečené akýmkoľvek subjektom skupiny;

ii)

uzavrel akýkoľvek subjekt skupiny a ktorá obsahuje ustanovenia o cross-defaulte;

b)

nadobudol vlastníctvo, vykonával kontrolu nad akýmkoľvek majetkom dotknutej inštitúcie alebo subjektu uvedeného v článku 1 ods. 1 písmene b), c) alebo d) alebo akéhokoľvek subjektu skupiny vo vzťahu k zmluve, ktorá obsahuje ustanovenia o cross-defaulte;

c)

ovplyvnil akékoľvek zmluvné práva dotknutej inštitúcie alebo subjektu uvedeného v článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d) alebo akéhokoľvek subjektu skupiny vo vzťahu k zmluve, ktorá obsahuje ustanovenia o cross-defaulte.

4.   Týmto článkom nie je ovplyvnené právo osoby na konanie uvedené v odseku 3 v prípade, ak takéto právo vychádza z udalosti, ktorá nie je opatrením na predchádzanie kríze ani opatrením krízového riadenia, a ani akoukoľvek udalosťou priamo spojenou s uplatnením takéhoto opatrenia.

5.   Pozastavenie ani obmedzenie podľa článkov 69, 70 alebo 71 nepredstavujú neplnenie zmluvnej povinnosti na účely odsekov 1 a 2 tohto článku.

6.   Ustanovenia uvedené v tomto článku sa považujú za nadradené povinným ustanoveniam v zmysle článku 9 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 (34).

Článok 69

Právomoc pozastaviť určité povinnosti

1.   Členské štáty zaistia, aby orgány pre riešenie krízových situácií mali právomoc pozastaviť akékoľvek povinnosti vzťahujúce sa na platby alebo plnenie podľa akejkoľvek zmluvy, ktorej je inštitúcia, ktorej krízová situácia sa rieši, zmluvnou stranou, od uverejnenia oznámenia o pozastavení v súlade s článkom 83 ods. 4 do polnoci (v tom členskom štáte, v ktorom je orgán pre riešenie krízovej situácie danej inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, usadený) pracovného dňa nasledujúceho po uverejnení uvedeného oznámenia.

2.   Ak by termín pre povinnosť platby alebo dodania vychádzal na deň počas obdobia pozastavenia, takáto povinnosť platby alebo dodania sa vykoná bezodkladne po skončení obdobia pozastavenia.

3.   Ak sa zmluvné povinnosti inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, týkajúce sa platby alebo dodania pozastavia podľa odseku 1, na rovnaký čas sa pozastavia aj povinnosti protistrán danej inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, týkajúce sa platieb alebo dodania a vyplývajúce z rovnakej zmluvy.

4.   Pozastavenie podľa odseku 1 sa nevzťahuje na:

a)

oprávnené vklady;

b)

záväzky v oblasti platieb a dodania voči systémom alebo prevádzkovateľom systémov určených na účely smernice 98/26/ES, centrálnym protistranám a centrálnym bankám;

c)

oprávnené pohľadávky na účely smernice 97/9/ES.

5.   Pri vykonávaní právomoci podľa tohto článku zohľadňujú orgány pre riešenie krízových situácií vplyv, ktorý môže mať daná právomoc na riadne fungovanie finančných trhov.

Článok 70

Právomoc obmedziť vynucovanie záložných práv

1.   Členské štáty zaistia, aby orgány pre riešenie krízových situácií mali právomoc obmedziť záložných veriteľov inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, pri vynucovaní záložných práv vo vzťahu k akýmkoľvek aktívam danej inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, od uverejnenia oznámenia o obmedzení v súlade s článkom 83 ods. 4 do polnoci (v tom členskom štáte, v ktorom je orgán pre riešenie krízovej situácie danej inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, usadený) pracovného dňa nasledujúceho po uverejnení uvedeného oznámenia.

2.   Orgány pre riešenie krízových situácií nesmú vykonávať právomoc uvedenú v odseku 1 vo vzťahu k akémukoľvek záložnému právu systémov alebo prevádzkovateľov systémov určených na účely smernice 98/26/ES, centrálnych protistrán a centrálnych bánk vzťahujúcemu sa na aktíva, ktoré inštitúcia, ktorej krízová situácia sa rieši, založila alebo poskytla ako maržu alebo kolaterál.

3.   Ak sa uplatňuje článok 80, orgány pre riešenie krízových situácií zaistia, aby akékoľvek obmedzenia uložené podľa právomoci uvedenej v odseku 1 tohto článku boli konzistentné pre všetky subjekty skupiny, v súvislosti s ktorými sa prijme opatrenie na riešenie krízovej situácie.

4.   Pri vykonávaní právomoci podľa tohto článku zohľadňujú orgány pre riešenie krízových situácií vplyv, ktorý môže mať daná právomoc na riadne fungovanie finančných trhov.

Článok 71

Právomoc dočasne pozastaviť práva ukončiť zmluvu

1.   Členské štáty zabezpečia, aby orgány pre riešenie krízových situácií mali právomoc pozastaviť práva ktorejkoľvek zmluvnej strany ukončiť zmluvu s inštitúciou, ktorej krízová situácia sa rieši, od uverejnenia oznámenia v súlade s článkom 83 ods. 4 do polnoci (v tom členskom štáte, je orgán pre riešenie krízovej situácie danej inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, usadený) pracovného dňa nasledujúceho po uverejnení uvedeného oznámenia za predpokladu, že sa naďalej plnia povinnosti týkajúce sa platieb a dodania, a naďalej sa poskytuje kolaterál.

2.   Členské štáty zabezpečia, aby orgány pre riešenie krízových situácií mali právomoc pozastaviť práva akejkoľvek zmluvnej strany ukončiť zmluvu s dcérskou spoločnosťou inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, ak:

a)

sú povinnosti, ktoré z týchto zmlúv vyplývajú, zaručené alebo sú inak zabezpečené inštitúciou, ktorej krízová situácia sa rieši;

b)

sú práva na ukončenie vyplývajúce z danej zmluvy založené výlučne na platobnej neschopnosti alebo finančnej situácii inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, a

c)

v prípade, že sa vykonal alebo sa môže vykonať presun právomoci vo vzťahu k inštitúcii, ktorej krízová situácia sa rieši, buď:

i)

všetky aktíva a pasíva dcérskej spoločnosti týkajúce sa danej zmluvy sa previedli alebo sa môžu previesť na príjemcu a boli ním alebo ním môžu byť prevzaté, alebo

ii)

orgán pre riešenie krízových situácií akýmkoľvek iným spôsobom poskytne zodpovedajúcu ochranu pre takéto povinnosti.

Toto pozastavenie nadobúda účinnosť od uverejnenia oznámenia v súlade s článkom 83 ods. 4 do polnoci (v tom členskom štáte, v ktorom je dcérska spoločnosť inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, usadená) pracovného dňa nasledujúceho po uverejnení uvedeného oznámenia.

3.   Žiadne z pozastavení podľa odseku 1 alebo 2 sa nevzťahuje na systémy alebo prevádzkovateľov systémov určených na účely smernice 98/26/ES, centrálne protistrany alebo centrálne banky.

4.   Osoba môže vykonať zmluvné právo ukončiť zmluvu pred skončením obdobia uvedeného v odseku 1 alebo 2, ak táto osoba dostane oznámenie od orgánu pre riešenie krízových situácií o tom, že práva a záväzky, na ktoré sa vzťahuje zmluva:

a)

sa neprevedú na iný subjekt alebo

b)

nepodliehajú odpísaniu či konverzii pri uplatnení nástroja odpísania dlhu v súlade s článkom 43 ods. 2 písm. a).

5.   Ak orgán pre riešenie krízových situácií vykonáva právomoc pozastaviť práva ukončiť zmluvu uvedenú v odseku 1 alebo 2 tohto článku, a ak sa nezaslalo oznámenie podľa odseku 4 tohto článku, tieto práva sa môžu po uplynutí obdobia pozastavenia, a ak sa v článku 68 neustanovuje inak, vykonávať takto:

a)

ak sa práva a záväzky, na ktoré sa zmluva vzťahuje, previedli na iný subjekt, protistrana môže vykonávať práva ukončiť zmluvu v súlade s podmienkami zmluvy len pri akejkoľvek pokračujúcej alebo následnej vymáhacej udalosti zo strany príjemcu;

b)

ak si inštitúcia, ktorej krízová situácia sa rieši, ponechá práva a záväzky, na ktoré sa vzťahuje zmluva, a orgán pre riešenie krízových situácií neuplatnil nástroj záchrany pomocou vnútorných zdrojov v súlade s článkom 43 ods. 2 písm. a) v prípade tejto zmluvy, protistrana môže vykonať práva ukončiť zmluvu v súlade s podmienkami danej zmluvy v deň ukončenia pozastavenia podľa odseku 1.

6.   Pri vykonávaní právomoci podľa tohto článku zohľadňujú orgány pre riešenie krízových situácií vplyv, ktorý môže mať daná právomoc na riadne fungovanie finančných trhov.

7.   Príslušné orgány alebo orgány pre riešenie krízových situácií môžu od inštitúcie alebo subjektu uvedeného v článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d) vyžadovať, aby viedol podrobné záznamy o finančných zmluvách.

Na žiadosť príslušného orgánu alebo orgánu pre riešenie krízových situácií sprístupňuje archív obchodných údajov potrebné informácie príslušným orgánom alebo orgánom pre riešenie krízových situácií, aby si mohli plniť svoje príslušné povinnosti a mandáty v súlade s článkom 81 nariadenia (EÚ) č. 648/2012.

8.   EBA vypracuje návrh regulačných technických predpisov, v ktorých sa bližšie určia tieto prvky na účely odseku 7:

a)

minimálny súbor informácií o finančných zmluvách, ktoré by mali byť obsiahnuté v podrobných záznamoch; a

b)

okolnosti, za ktorých by sa táto požiadavka mala uložiť.

EBA predloží tento návrh regulačných technických predpisov Komisii do 3. júla 2015.

Komisii sa udeľuje právomoc prijímať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

Článok 72

Výkon právomocí riešiť krízové situácie

1.   Členské štáty zaistia, aby pri prijímaní opatrení na riešenie krízových situácií mohli orgány pre riešenie krízových situácií vykonávať kontrolu nad inštitúciou, ktorej krízová situácia sa rieši, a to s cieľom:

a)

prevádzkovať inštitúciu, vykonávať činnosť a poskytovať služby inštitúcie. ktorej krízová situácia sa rieši, so všetkými právomocami jej akcionárov a riadiaceho orgánu, a

b)

spravovať aktíva a majetok inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, a nakladať s nimi.

Kontrolu uvedenú v prvom pododseku môže vykonávať priamo orgán pre riešenie krízových situácií alebo nepriamo osoba alebo osoby vymenované týmto orgánom pre riešenie krízových situácií. Členské štáty zaistia, že hlasovacie práva vyplývajúce z akcií alebo iných nástrojov vlastníctva inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, nemožno vykonávať v období riešenia krízovej situácie.

2.   S výhradou článku 85 ods. 1 členské štáty zaistia, aby orgány pre riešenie krízových situácií mohli prijímať opatrenia na riešenie krízových situácií prostredníctvom vykonávacieho výnosu v súlade s vnútroštátnymi správnymi právomocami a postupmi, a to bez toho, aby vykonávali kontrolu nad inštitúciou, ktorej krízová situácia sa rieši.

3.   Orgány pre riešenie krízových situácií rozhodnú v každom konkrétnom prípade, či je vhodné vykonávať opatrenie na riešenie krízovej situácie pomocou prostriedkov uvedených v odseku 1 alebo v odseku 2, so zreteľom na ciele riešenia krízovej situácie a všeobecné zásady, ktoré sa vzťahujú na riešenie krízovej situácie, na konkrétne okolnosti predmetnej inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, a potrebu uľahčiť účinné riešenie krízovej situácie cezhraničných skupín.

4.   Orgány pre riešenie krízových situácií sa nepovažujú za tieňových ani skutočných riaditeľov v zmysle vnútroštátneho práva.

KAPITOLA VII

Ochranné opatrenia

Článok 73

Zaobchádzanie s akcionármi a veriteľmi v prípade čiastočných prevodov a uplatňovania nástroja odpísania dlhu

Členské štáty v prípade, že sa uplatnil jeden alebo viaceré nástroje na riešenie krízových situácií, a to najmä na účely článku 75, zabezpečia, aby:

a)

okrem prípadov, keď sa uplatňuje písmeno b), ak orgány pre riešenie krízových situácií prevedú len časti práv, aktív a záväzkov inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, sa akcionárom a tým veriteľom, ktorých nároky sa nepreviedli, vyplatilo na uspokojenie ich nárokov aspoň toľko, koľko by sa im vyplatilo, ak by sa inštitúcia, ktorej krízová situácia sa rieši, likvidovala na základe bežného konkurzného konania, v čase keď sa prijalo rozhodnutie uvedené v článku 82;

b)

v prípadoch, v ktorých orgány pre riešenie krízových situácií uplatňujú nástroj odpísania dlhu, akcionárom a veriteľom, ktorých nároky sa odpísali alebo konvertovali na vlastný kapitál, nevznikli väčšie straty, ako by vznikli, ak by sa inštitúcia, ktorej krízová situácia sa rieši, likvidovala na základe bežného konkurzného konania, bezprostredne v čase keď sa prijalo rozhodnutie uvedené v článku 82.

Článok 74

Oceňovanie rozdielu v zaobchádzaní

1.   Na účely posúdenia, či by sa akcionárom a veriteľom poskytlo lepšie zaobchádzanie v prípade, ak by inštitúcia, ktorej krízová situácia sa rieši, vstúpila do bežného konkurzného konania, a to aj (ale nie výlučne) na účely článku 73, členské štáty zabezpečia, aby oceňovanie vykonala nezávislá osoba čo najskôr po tom, ako sa vykonalo opatrenie alebo opatrenia na riešenie krízovej situácie. Toto oceňovanie sa odlišuje od oceňovania vykonaného na základe článku 36.

2.   Oceňovaním podľa odseku 1 sa určí:

a)

zaobchádzanie, ktoré by sa na akcionárov a veriteľov alebo príslušných systémov na ochranu vkladov vzťahovalo, ak by inštitúcia, ktorej krízová situácia sa rieši a v súvislosti s ktorou sa vykonalo opatrenie alebo opatrenia na riešenie krízových situácií, vstúpila do bežného konkurzného konania v čase, keď sa prijalo rozhodnutie uvedené v článku 82;

b)

skutočné zaobchádzanie, ktoré sa na akcionárov a veriteľov vzťahovalo pri riešení krízovej situácie danej inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, a

c)

či existuje akýkoľvek rozdiel medzi zaobchádzaním podľa písmena a) a zaobchádzaním podľa písmena b).

3.   Pri oceňovaní sa:

a)

vychádza z predpokladu, že inštitúcia, ktorej krízová situácia sa rieši a v súvislosti s ktorou sa vykonalo opatrenie alebo opatrenia na riešenie krízových situácií, vstúpila do bežného konkurzného konania v čase, keď sa prijalo rozhodnutie uvedené v článku 82;

b)

vychádza z predpokladu, že opatrenie alebo opatrenia na riešenie krízových situácií sa neuskutočnilo;

c)

neberie do úvahy akékoľvek poskytnutie mimoriadnej finančnej podpory inštitúcii, ktorej krízová situácia sa rieši.

4.   EBA môže vypracovať návrh regulačných technických predpisov, v ktorých stanoví metodiku na vykonávanie oceňovania podľa tohto článku, a to najmä metodiku posudzovania zaobchádzania, ktoré by sa na akcionárov a veriteľov vzťahovalo, ak by inštitúcia, ktorej krízová situácia sa rieši, vstúpila do konkurzného konania v čase, keď sa prijalo rozhodnutie uvedené v článku 82.

Komisii sa udeľuje právomoc prijímať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

Článok 75

Ochranné opatrenia pre akcionárov a veriteľov

Členské štáty zaistia, že ak sa v oceňovaní vykonanom podľa článku 74 skonštatuje, že ktorémukoľvek z akcionárov alebo veriteľov uvedených v článku 73 alebo systému na ochranu vkladov v súlade s článkom 109 ods. 1 vznikli väčšie straty, ako by vznikli pri likvidácii na základe bežného konkurzného konania, majú právo na výplatu rozdielu z mechanizmov na financovanie riešenia krízových situácií.

Článok 76

Ochranné opatrenia pre zmluvné strany pri čiastočných prevodoch

1.   Členské štáty zaistia, aby sa ochranné opatrenia bližšie určené v odseku 2 uplatňovali za týchto podmienok:

a)

orgán pre riešenie krízových situácií prevádza časť aktív, ale nie všetky aktíva, práva alebo záväzky inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, na iný subjekt alebo, pri použití nástroja na riešenie krízovej situácie, z preklenovacej inštitúcie alebo nástroja na správu aktív na inú osobu;

b)

orgán pre riešenie krízových situácií vykonáva právomoci bližšie určené v článku 64 ods. 1 písm. f).

2.   Členské štáty zaistia primeranú ochranu týchto dohôd a zmluvných strán týchto dohôd:

a)

zaisťovacích dohôd, v rámci ktorých má osoba zaistenie v podobe skutočného alebo podmieneného podielu na aktívach alebo právach podliehajúcich prevodu, bez ohľadu na to, či je uvedený podiel zaistený konkrétnymi aktívami alebo právami alebo pohyblivým záložným právom alebo podobným mechanizmom;

b)

dohôd o finančnom kolateráli s prevodom vlastníckeho práva, v rámci ktorých je poskytnutý kolaterál na zaistenie alebo krytie plnení konkrétnych záväzkov prevodom plného vlastníctva aktív z poskytovateľa kolaterálu na príjemcu kolaterálu, za podmienok stanovujúcich, že príjemca kolaterálu prevedie aktíva, ak sú splnené uvedené špecifikované záväzky;

c)

dohôd o vzájomnom započítaní, na základe ktorých je možné navzájom si započítať dva alebo viac nárokov alebo záväzkov splatných medzi inštitúciou, ktorej krízová situácia sa rieši, a protistranou;

d)

dohôd o čistom zúčtovaní;

e)

krytých dlhopisov;

f)

dohôd o štruktúrovanom financovaní vrátane sekuritizácie a nástrojov, ktoré sa používajú na účely hedžingu, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť krytých fondov a ktoré sú podľa vnútroštátneho práva zabezpečené podobným spôsobom ako kryté dlhopisy, ktoré zahŕňajú poskytovanie a držbu zaistenia jednou zo zmluvných strán dohody alebo správcom, splnomocnencom alebo určeným zástupcom.

Forma ochrany, ktorá je na účely tohto odseku vhodná pre triedy dohôd uvedených v písm. a) až f) tohto odseku, je bližšie určená v článkoch 77 až 80 a podlieha obmedzeniam špecifikovaným v článkoch 68 až 71.

3.   Požiadavka podľa ods. 2 sa uplatňuje bez ohľadu na počet zmluvných strán zapojených do týchto dohôd a bez ohľadu na to, či dohody:

a)

sú vytvorené zmluvou, správou alebo inými prostriedkami, alebo vznikajú automaticky zo zákona;

b)

úplne alebo čiastočne vznikajú podľa práva iného členského štátu alebo tretej krajiny alebo sa ním riadia.

4.   Komisia v súlade s článkom 115 prijme delegované akty, ktoré podrobnejšie spresňujú triedy dohôd, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti odseku 2 písm. a) až f) tohto článku.

Článok 77

Ochrana dohôd o finančnom kolateráli, vzájomnom započítaní a čistom zúčtovaní

1.   Členské štáty zaistia primeranú ochranu dohôd o finančnom kolateráli s prevodom vlastníckeho práva a dohôd o vzájomnom započítaní a dohôd o čistom zúčtovaní s cieľom zabrániť prevodu niektorých, ale nie všetkých, práv a záväzkov, ktoré sú chránené na základe dohody o finančnom kolateráli s prevodom vlastníckeho práva, dohody o vzájomnom započítaní alebo dohody o čistom zúčtovaní medzi inštitúciou, ktorej krízová situácia sa rieši, a inou osobou, a úprave alebo ukončeniu práv alebo záväzkov, ktoré sú chránené na základe takýchto dohôd o finančnom kolateráli s prevodom vlastníckeho práva, o vzájomnom započítaní alebo zúčtovaní prostredníctvom použitia pridružených právomocí.

Na účely prvého pododseku sa s právami a záväzkami zaobchádza ako s chránenými na základe takejto dohody, ak strany dohody majú nárok na vzájomné započítanie alebo zúčtovanie týchto práv a záväzkov.

2.   Bez ohľadu na odsek 1, za predpokladu, že je to nevyhnutné s cieľom zabezpečiť dostupnosť krytých vkladov, môže orgán pre riešenie krízových situácií:

a)

previesť kryté vklady, ktoré sú súčasťou ktorejkoľvek z dohôd uvedených v odseku 1, bez toho aby sa previedli iné aktíva, práva alebo záväzky, ktoré sú súčasťou tej istej dohody, ako aj

b)

previesť, zmeniť alebo ukončiť tieto aktíva, práva alebo záväzky bez toho, aby sa previedli kryté vklady.

Článok 78

Ochrana zaisťovacích dohôd

1.   Členské štáty zaistia primeranú ochranu záväzkov zabezpečených v rámci zaisťovacej dohody s cieľom zabrániť ktorejkoľvek z týchto udalostí:

a)

prevodu aktív, voči ktorým je záväzok zabezpečený, s výnimkou prípadov, keď sa daný záväzok a výnos zo zaistenia takisto prevádzajú;

b)

prevodu zaisteného záväzku s výnimkou prípadov, keď sa takisto prevádza výnos zo zaistenia;

c)

prevodu výnosu zo zábezpeky s výnimkou prípadov, keď sa takisto prevádza záväzok krytý zábezpekou, alebo

d)

úprave alebo ukončeniu zaisťovacej dohody prostredníctvom použitia pridružených právomocí, keď záväzok v dôsledku takej úpravy alebo ukončenia prestáva byť zaistený.

2.   Odchylne od odseku 1, za predpokladu, že je to nevyhnutné s cieľom zabezpečiť dostupnosť krytých vkladov, môže orgán pre riešenie krízových situácií:

a)

previesť kryté vklady, ktoré sú súčasťou ktorejkoľvek z dohôd uvedených v odseku 1, bez toho aby sa previedli iné aktíva, práva alebo záväzky, ktoré sú súčasťou tej istej dohody, a

b)

previesť, zmeniť alebo ukončiť tieto aktíva, práva alebo záväzky bez toho, aby sa previedli kryté vklady.

Článok 79

Ochrana dohôd o štruktúrovanom financovaní a kryté dlhopisy

1.   Členské štáty zaistia primeranú ochranu dohôd o štruktúrovanom financovaní vrátane dohôd uvedených v článku 76 ods. 2 písm. e) a f) s cieľom zabrániť ktorejkoľvek z týchto udalostí:

a)

prevodu časti, ale nie všetkých aktív, práv a záväzkov, ktoré zakladajú dohodu o štruktúrovanom financovaní, vrátane dohôd uvedených v článku 76 ods. 2 písm. e) a f), ktorých stranou je inštitúcia, ktorej krízová situácia sa rieši, alebo ktoré sú súčasťou takejto dohody;

b)

ukončeniu alebo úprave aktív, práv a záväzkov, ktoré zakladajú dohodu o štruktúrovanom financovaní, vrátane dohôd uvedených v článku 76 ods. 2 písm. e) a f), ktorých stranou je inštitúcia, ktorej krízová situácia sa rieši, alebo ktoré sú súčasťou takejto dohody, a to prostredníctvom použitia pridružených právomocí.

2.   Odchylne od odseku 1, za predpokladu, že je to nevyhnutné s cieľom zabezpečiť dostupnosť krytých vkladov, môže orgán pre riešenie krízových situácií:

a)

previesť kryté vklady, ktoré sú súčasťou ktorejkoľvek z dohôd uvedených v odseku 1, bez toho aby sa previedli iné aktíva, práva alebo záväzky, ktoré sú súčasťou tej istej dohody, a

b)

previesť, zmeniť alebo ukončiť tieto aktíva, práva alebo záväzky bez toho, aby sa previedli kryté vklady.

Článok 80

Čiastočné prevody: ochrana systémov obchodovania, zúčtovania a vyrovnania

1.   Členské štáty zaistia, aby uplatnením nástroja na riešenie krízových situácií nebola dotknutá prevádzka systémov, na ktoré sa vzťahuje smernica 98/26/ES, a pravidlá týchto systémov, ak orgán pre riešenie krízových situácií:

a)

prevedie časť, ale nie všetky aktíva, práva alebo záväzky inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, na iný subjekt, alebo

b)

použije právomoci podľa článku 64 zrušiť alebo zmeniť podmienky zmluvy, ktorej stranou je inštitúcia, ktorej krízová situácia sa rieši, alebo nahradiť príjemcu ako stranu.

2.   Prevodom, zrušením alebo zmenou uvedenými v odseku 1 tohto článku sa najmä nesmie odvolať prevodný príkaz v rozpore s článkom 5 smernice 98/26/ES; a nesmie sa upraviť alebo negovať vynútiteľnosť prevodných príkazov a čistého zúčtovania podľa článkov 3 a 5 uvedenej smernice, používanie finančných prostriedkov, cenných papierov alebo úverových facilít podľa článku 4 uvedenej smernice alebo ochrana kolaterálovej záruky podľa článku 9 uvedenej smernice.

KAPITOLA VIII

Procesné povinnosti

Článok 81

Požiadavky na oznamovanie

1.   Členské štáty uložia obchodnému vedeniu inštitúcie alebo akémukoľvek subjektu uvedenému v článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d), aby v prípade, že zastáva názor, že inštitúcia alebo subjekt uvedený v článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d) zlyháva alebo pravdepodobne zlyhá, oznámil túto skutočnosť príslušnému orgánu v zmysle článku 32 ods. 4.

2.   Príslušné orgány informujú relevantné orgány pre riešenie krízových situácií o všetkých oznámeniach prijatých podľa odseku 1 tohto článku a o akýchkoľvek opatreniach na predchádzanie kríze alebo akýchkoľvek opatreniach uvedených v článku 104 smernice 2013/36/EÚ, ktoré musí inštitúcia alebo subjekt uvedený v článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d) tejto smernice.

3.   Ak príslušný orgán alebo orgán pre riešenie krízových situácií rozhodne, že podmienky uvedené v článku 32 ods. 1 písm. a) a písm. b) sú vzhľadom na inštitúciu alebo subjekt uvedený v článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d) splnené, oznámi toto rozhodnutie bezodkladne týmto orgánom (ak sú to rôzne orgány):

a)

orgánu pre riešenie krízových situácií tejto inštitúcie alebo subjektu uvedeného v článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d);

b)

príslušnému orgánu tejto inštitúcie alebo subjektu uvedeného v článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d);

c)

príslušnému orgánu ktorejkoľvek pobočky tejto inštitúcie alebo subjektu uvedeného v článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d);

d)

orgánu pre riešenie krízových situácií ktorejkoľvek pobočky tejto inštitúcie alebo subjektu uvedeného v článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d);

e)

centrálnej banke;

f)

systému ochrany vkladov, ku ktorému úverová inštitúcia patrí, ak je nevyhnutné umožniť plnenie funkcií systému ochrany vkladov;

g)

orgánu, ktorý spravuje mechanizmy financovania riešenia krízových situácií, ak je nevyhnutné umožniť plnenie funkcií mechanizmov financovania riešenia krízových situácií;

h)

v prípade potreby orgánu pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny;

i)

príslušnému ministerstvu;

j)

ak inštitúcia alebo subjekt uvedený v článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d) tejto smernice podlieha dohľadu na konsolidovanom základe podľa kapitoly 3 hlavy VII smernice 2013/36/EÚ, orgánu vykonávajúcemu dohľad na konsolidovanom základe, a

k)

ESRB a určený vnútroštátny makroprudenciálny orgán.

4.   Ak prenos informácií uvedených v odseku 3 písm. f) a g) nezaručuje primeranú úroveň dôvernosti, príslušný orgán alebo orgán pre riešenie krízových situácií určí alternatívne komunikačné postupy, ktorými sa dosiahnu rovnaké ciele, pričom sa zabezpečí primeraná úroveň dôvernosti.

Článok 82

Rozhodnutie orgánu pre riešenie krízových situácií

1.   Po doručení oznámenia od príslušného orgánu podľa článku 81 odseku 3 alebo z vlastnej iniciatívy orgán pre riešenie krízových situácií v súlade s článkom 32 ods. 1 a článkom 33 rozhodne, či sú v súvislosti s predmetnou inštitúciou alebo subjektom uvedeným v článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d) splnené podmienky stanovené v danom odseku.

2.   Rozhodnutie, či v súvislosti s inštitúciou alebo subjektom uvedeným v článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d) treba prijať opatrenie na riešenie krízovej situácie, obsahuje tieto informácie:

a)

dôvody tohto rozhodnutia vrátane určenia, či inštitúcia spĺňa alebo nespĺňa podmienky pre riešenie krízovej situácie;

b)

opatrenie, ktoré orgán pre riešenie krízových situácií plánuje prijať vrátane, podľa potreby, rozhodnutia uplatniť v prípade likvidácie vymenovanie správcu alebo akékoľvek iné rozhodnutie v rámci platného bežného konkurzného konania alebo, podľa článku 37 ods. 9, podľa vnútroštátneho práva.

3.   EBA vypracuje návrh regulačných technických predpisov s cieľom stanoviť postupy a obsah spojený s týmito požiadavkami:

a)

oznámeniami uvedenými v článku 81 ods. 1, 2 a 3;

b)

oznámením o pozastavení uvedeným v článku 83.

EBA predloží tento návrh regulačných technických predpisov Komisii do 3. júla 2015.

Komisii sa udeľuje právomoc prijímať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

Článok 83

Procesné povinnosti orgánov pre riešenie krízových situácií

1.   Členské štáty zaistia, aby orgány pre riešenie krízových situácií čo najskôr po prijatí opatrenia na riešenie krízových situácií spĺňali požiadavky stanovené v odsekoch 2, 3 a 4.

2.   Orgán pre riešenie krízových situácií oznámi opatrenie na riešenie krízových situácií inštitúcii, ktorej krízová situácia sa rieši, a týmto orgánom, ak sú rôzne:

a)

príslušnému orgánu pre inštitúciu, ktorej krízová situácia sa rieši;

b)

príslušnému orgánu pre ktorúkoľvek pobočku inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši;

c)

centrálnej banke;

d)

systému ochrany vkladov, ku ktorému inštitúcia, ktorej krízová situácia sa rieši, patrí;

e)

orgánu, ktorý spravuje mechanizmy financovania riešenia krízových situácií;

f)

v prípade potreby orgánu pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny;

g)

príslušnému ministerstvu;

h)

ak inštitúcia, ktorej krízová situácia sa rieši, podlieha dohľadu na konsolidovanom základe podľa hlavy VII kapitoly 3 smernice 2013/36/EÚ, orgánu vykonávajúcemu dohľad na konsolidovanom základe;

i)

určenému vnútroštátnemu orgánu pre makroprudenciálny dohľad a ESRB;

j)

Komisii, Európskej centrálnej banke, ESMA, európskemu orgánu dohľadu (Európskemu orgánu pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov) (EIOPA) zriadenému nariadením (EÚ) č. 1094/2010 a EBA;

k)

ak je inštitúcia, ktorej krízová situácia sa rieši, inštitúciou v zmysle článku 2 písm. b) smernice 98/26/ES, prevádzkovateľom systémov, ktorých je účastníkom.

3.   Oznámenie uvedené v odseku 2 obsahuje kópiu akéhokoľvek príkazu alebo nástroja, pomocou ktorého sa vykonávajú relevantné právomoci, a uvedie sa v ňom dátum nadobudnutia účinnosti opatrenia alebo opatrení na riešenie krízových situácií.

4.   Orgán pre riešenie krízových situácií zverejní alebo zaistí zverejnenie kópie príkazu alebo nástroja, ktorými sa opatrenie na riešenie krízovej situácie prijíma, alebo oznámenia, v ktorom sú zhrnuté účinky opatrenia na riešenie krízovej situácie, najmä účinky na retailových klientov a prípadne podmienky a doba pozastavenia alebo obmedzenia podľa článkov 69, 70 a 71, a to týmito prostriedkami:

a)

na svojej oficiálnej webovej stránke;

b)

na webovej stránke príslušného orgánu, ak je odlišný od orgánu pre riešenie krízových situácií, a na webovej stránke EBA;

c)

na webovej stránke inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši;

d)

keď sú akcie, iné nástroje vlastníctva alebo dlhové nástroje inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu, prostriedkami používanými na zverejnenie regulovaných informácií, ktoré sa týkajú inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, v súlade s článkom 21 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/109/ES (35).

5.   Ak akcie, nástroje vlastníctva alebo dlhové nástroje nie sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu, orgán pre riešenie krízových situácií zaistí, aby sa dokumenty poskytujúce dôkaz o nástrojoch uvedených v odseku 4 zaslali akcionárom a veriteľom inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, známym z registrov alebo databáz tejto inštitúcie, ktoré sú prístupné orgánu pre riešenie krízových situácií.

Článok 84

Dôvernosť informácií

1.   Požiadavky služobného tajomstva sú záväzné pre tieto osoby:

a)

orgány pre riešenie krízových situácií;

b)

príslušné orgány a EBA;

c)

príslušné ministerstvá;

d)

osobitných manažérov alebo dočasných správcov vymenovaných podľa tejto smernice;

e)

potenciálnych nadobúdateľov, ktorí boli kontaktovaní príslušnými orgánmi alebo oslovení orgánmi pre riešenie krízových situácií, a to bez ohľadu na to, či sa toto kontaktovanie alebo oslovenie vykonalo v rámci prípravy na použitie nástroja odpredaja obchodnej činnosti, a bez ohľadu na to, či oslovenie viedlo k nadobudnutiu;

f)

audítorov, účtovníkov, právnych a odborných poradcov, odhadcov a ostatných odborníkov, ktorých priamo alebo nepriamo angažovali orgány pre riešenie krízových situácií, príslušné orgány, príslušné ministerstvá alebo potenciálni nadobúdatelia podľa písmena e);

g)

orgány, ktoré spravujú systémy ochrany vkladov;

h)

orgány, ktoré spravujú systémy náhrad pre investorov;

i)

orgánu, ktorý spravuje mechanizmy financovania riešenia krízových situácií;

j)

centrálne banky a ostatné orgány podieľajúce sa na postupe riešenia krízových situácií;

k)

preklenovacie inštitúcie alebo subjekty pre správu aktív;

l)

všetky ostatné osoby, ktoré poskytujú alebo poskytli služby priamo alebo nepriamo, pravidelne alebo príležitostne, osobám uvedeným v bodoch a) až k);

m)

vyšší manažment, členov riadiaceho orgánu a zamestnancov orgánov alebo subjektov uvedených v písmenách a) až k) počas ich funkcie a po nej.

2.   S cieľom zabezpečiť, aby sa dodržiavali požiadavky na dôvernosť stanovené v odsekoch 1 a 3, osoby uvedené v odseku 1 písm. a), b), c), g), h), j) a k) zabezpečia, aby platili interné pravidlá vrátane pravidiel na zabezpečenie utajenia informácií medzi osobami priamo zapojenými do procesu riešenia krízových situácií.

3.   Bez toho, aby bola dotknutá všeobecná platnosť podmienok podľa odseku 1, osobám uvedeným v uvedenom odseku sa zakazuje zverejniť dôverné informácie, ktoré získali počas svojej profesionálnej činnosti alebo od príslušného orgánu alebo orgánu pre riešenie krízových situácií v súvislosti s jeho funkciou podľa tejto smernice, akejkoľvek osobe alebo orgánu, s výnimkou informácií v súhrnnej alebo kolektívnej forme pri výkone ich funkcií podľa tejto smernice alebo pri ktorých nie je možné zistiť totožnosť jednotlivých inštitúcií alebo subjektov uvedených v článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d), alebo ak orgán alebo inštitúcia alebo subjekt uvedený v článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d), ktorý takéto informácie poskytol, výslovne udelí predchádzajúci súhlas s poskytnutím takýchto informácií.

Členské štáty zabezpečia, aby sa žiadne dôverné informácie nezverejnili osobami uvedenými v odseku 1 a aby sa posúdili možné účinky, zverejnenia informácií na verejný záujem, pokiaľ ide o finančnú, menovú alebo hospodársku politiku a obchodné záujmy fyzických a právnických osôb, na účel kontrol, skúmaní a auditov.

Postup overovania účinkov zverejnenia informácií zahŕňa osobitné posúdenie účinkov akéhokoľvek zverejnenia obsahu a podrobností plánu ozdravenia a riešenia krízových situácií uvedených v článkoch 5, 7, 10, 11 a 12 a výsledok hodnotenia uskutočneného podľa článkov 6, 8 a 15.

Všetky osoby alebo subjekty uvedené v odseku 1 nesú v prípade porušenia tohto článku občianskoprávna zodpovednosť v súlade s vnútroštátnym právom.

4.   Týmto článkom sa nebráni:

a)

zamestnancom ani expertom orgánov alebo subjektov uvedených v odseku 1 písm. a) až j), aby si navzájom vymieňali informácie v rámci každého orgánu alebo subjektu, ani

b)

orgánom pre riešenie krízových situácií a príslušným orgánom (vrátane ich zamestnancov a expertov), aby si vymieňali informácie medzi sebou a s ostatnými orgánmi Únie pre riešenie krízových situácií, inými príslušnými orgánmi Únie, príslušnými ministerstvami, centrálnymi bankami, systémami ochrany vkladov, systémami náhrad pre investorov, orgánmi zodpovednými za bežné konkurzné konania, orgánmi zodpovednými za udržiavanie stability finančného systému v členských štátoch prostredníctvom makroprudenciálnych pravidiel, osobami zodpovednými za vykonávanie štatutárnych auditov účtov, EBA alebo, s výhradou článku 98, s orgánmi z tretích krajín, ktoré vykonávajú rovnocenné funkcie ako orgány pre riešenie krízových situácií, alebo s výhradou prísnych požiadaviek dôvernosti informácií s potenciálnym nadobúdateľom, na účely plánovania alebo vykonávania opatrení na riešenie krízových situácií.

5.   Bez ohľadu na akékoľvek iné ustanovenia tohto článku, môžu členské štáty povoliť výmenu informácii:

a)

s výhradou prísnych požiadaviek dôvernosti informácií každej osobe, ak je to nevyhnutné na účely plánovania alebo vykonávania opatrení na riešenie krízových situácií;

b)

parlamentným vyšetrovacím výborom vo svojom členskom štáte, dvorom audítorov vo svojom členskom štáte a iným subjektom zodpovedným za vyšetrovanie vo svojom členskom štáte za vhodných podmienok, a

c)

vnútroštátnym orgánom zodpovedným za kontrolu: platobných systémov, orgánov zodpovedných za bežné konkurzné konanie, orgánov poverených dohľadom iných subjektov finančného sektora, orgánov zodpovedných za dohľad na finančnými trhmi a poisťovňami, a inšpektormi konajúcimi v ich mene, orgánov členských štátov zodpovedných za udržanie stability finančného systému v členských štátoch prostredníctvom využívania makroprudenciálnych pravidiel, orgánov zodpovedných za ochranu stability finančného systému a osôb vykonávajúcich štatutárne audity.

6.   Týmto článkom nie sú dotknuté vnútroštátne právne predpisy týkajúce sa zverejňovania informácií na účely právnych konaní v trestnoprávnych a občianskoprávnych veciach.

7.   EBA do 3. júla 2015 vydá v súlade s článkom 16 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010 usmernenia, v ktorých stanoví, ako by sa informácie mali v súhrnnej alebo kolektívnej forme poskytovať na účely odseku 3.

KAPITOLA IX

Právo podať opravný prostriedok a vylúčenie iných konaní

Článok 85

Predchádzajúce schválenie zo strany súdneho orgánu a právo napadnúť rozhodnutia

1.   Členské štáty môžu vyžadovať, aby rozhodnutie prijať opatrenie na predchádzanie kríze alebo opatrenie krízového riadenia podliehalo predchádzajúcemu schváleniu zo strany súdneho orgánu, a to za predpokladu, že pokiaľ ide o rozhodnutie prijať opatrenie krízového riadenia, má podľa vnútroštátneho práva postup týkajúci sa žiadosti o schválenie aj posúdenie tejto žiadosti zo strany súdu povahu zrýchleného postupu resp. posúdenia.

2.   Členské štáty vo vnútroštátnom práve ustanovia právo na opravný prostriedok proti rozhodnutiu prijať iné opatrenie na predchádzanie kríze alebo rozhodnutia vykonať akúkoľvek právomoc podľa tejto smernice ako opatrenie krízového riadenia.

3.   Členské štáty zaistia, aby všetky osoby, ktorých sa rozhodnutie prijať opatrenie krízového riadenia týka, mali právo podať opravný prostriedok proti uvedenému rozhodnutia. Členské štáty zabezpečia, aby preskúmanie bolo urýchlené a aby vnútroštátne súdy použili komplexné hospodárske hodnotenia skutočností realizovaných orgánom pre riešenie krízových situácií ako základ ich vlastného posudku.

4.   Právo podať opravný prostriedok uvedené v odseku 3 podlieha týmto ustanoveniam:

a)

z podania opravného prostriedku nevyplýva automatické pozastavenie účinkov napadnutého rozhodnutia;

b)

rozhodnutie orgánu pre riešenie krízových situácií je okamžite vykonateľné a vyplýva z neho vyvrátiteľná domnienka, že pozastavenie jeho vykonania by nebolo v súlade s verejným záujmom.

Ak je nevyhnutné chrániť záujmy tretích strán konajúcich v dobrej viere, ktoré nadobudli akcie, iné nástroje vlastníctva, aktíva, práva alebo záväzky inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, na základe použitia nástrojov na riešenie krízových situácií alebo výkonu právomocí na riešenie krízových situácií, orgánom pre riešenie krízových situácií, zrušenie rozhodnutia orgánu pre riešenie krízových situácií nemá vplyv na žiadne následné administratívne akty alebo transakcie, ktoré uzatvoril dotknutý orgán pre riešenie krízových situácií a ktoré sa zakladali na zrušenom rozhodnutí. V takom prípade sú opravné prostriedky v prípade protiprávneho rozhodnutia alebo opatrenia prijatého orgánmi pre riešenie krízových situácií obmedzené na náhradu škody, ktorú žiadateľ utrpel v dôsledku tohto rozhodnutia alebo opatrenia.

Článok 86

Obmedzenia iných konaní

1.   Bez toho, aby bol dotknutý článok 82 ods. 2 písm. b), členské štáty zaistia, aby vo vzťahu k inštitúcii, ktorej krízová situácia sa rieši, alebo inštitúcii či subjektu uvedenému v článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d), vo vzťahu ku ktorým sa skonštatovalo, že spĺňajú podmienky na riešenie krízových situácií, nezačalo bežné konkurzné konanie okrem situácie, keď sa tak stane na podnet orgánu pre riešenie krízových situácií, a aby sa príkaz na zaradenie inštitúcie alebo subjektu uvedeného v článku 1 ods. 1 písmene b), c) alebo d) do bežného konkurzného konania vydal len so súhlasom orgánu pre riešenie krízových situácií.

2.   Na účely odseku 1 členské štáty zaistia, aby:

a)

príslušné orgány a orgány pre riešenie krízových situácií boli bezodkladne informované o každej žiadosti o začatie bežného konkurzného konania vo vzťahu k inštitúcii alebo subjektu uvedenému v článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d), bez ohľadu na to, či ide o inštitúciu alebo subjekt uvedený v článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d), ktorých krízová situácia sa rieši, alebo či sa zverejnilo rozhodnutie v súlade s článkom 83 ods. 4 a 5;

b)

sa o žiadosti nerozhodlo, pokiaľ sa nevykonajú oznámenia uvedené v písmene a) a nevyskytla sa ktorákoľvek z týchto situácií:

i)

orgán pre riešenie krízových situácií oznámil orgánom zodpovedným za bežné konkurzné konanie, že vo vzťahu k inštitúcii alebo subjektu uvedenému v článku 1 ods. 1 písm.b), c) alebo d) neplánuje prijať opatrenie na riešenie krízovej situácie;

ii)

uplynula lehota siedmich dní, ktorá začína dňom, v ktorý boli vykonané oznámenia uvedené v písmene a).

3.   Bez toho, aby bolo dotknuté akékoľvek obmedzenie vynucovania záložných práv uložených podľa článku 70, členské štáty zaistia, aby v prípade potreby orgány pre riešenie krízových situácií mohli požiadať súd o uplatnenie prerušenia akéhokoľvek súdneho opatrenia alebo konania, v ktorom inštitúcia, ktorej krízová situácia sa rieši, je alebo sa stane stranou, na primeraný čas v súlade so sledovaným cieľom.

HLAVA V

CEZHRANIČNÉ RIEŠENIE KRÍZOVÝCH SITUÁCIÍ NA ÚROVNI SKUPINY

Článok 87

Všeobecné zásady týkajúce sa rozhodovania zahŕňajúceho viac ako jeden členský štát

Členské štáty zabezpečia, aby ich orgány pri rozhodovaní alebo prijímaní opatrení podľa tejto smernice, ktoré môžu mať vplyv v jednom alebo viacerých iných členských štátoch, zohľadňovali tieto všeobecné zásady:

a)

nutnosť efektívneho rozhodovania a udržania čo najnižších nákladov na riešenie krízovej situácie pri prijímaní opatrení na riešenie krízových situácií;

b)

v prípade potreby sa prijímajú rozhodnutia a opatrenia včas a s primeranou naliehavosťou;

c)

orgány pre riešenie krízových situácií, príslušné orgány a iné orgány navzájom spolupracujú, aby zabezpečili koordinované a efektívne prijímanie rozhodnutí a opatrení;

d)

musia sa vymedziť úlohy a zodpovednosť relevantných orgánov v každom členskom štáte;

e)

musia sa náležite zohľadniť záujmy členských štátov, v ktorých sú usadené materské spoločnosti v Únii, najmä vplyv akéhokoľvek rozhodnutia alebo opatrenia či nekonania na finančnú stabilitu, fiškálne zdroje, fond na riešenie krízových situácií, systém ochrany vkladov alebo systém náhrad pre investorov týchto členských štátov;

f)

musia sa náležite zohľadniť záujmy každého jednotlivého členského štátu, v ktorom je usadená dcérska spoločnosť, najmä vplyv akéhokoľvek rozhodnutia alebo opatrenia či nekonania na finančnú stabilitu, fiškálne zdroje, fond na riešenie krízových situácií, systém ochrany vkladov alebo systém náhrad pre investorov týchto členských štátov;

g)

musia sa náležite sa zohľadniť záujmy každého členského štátu, v ktorom sú umiestnené významné pobočky, najmä vplyv každého rozhodnutia alebo opatrenia či nekonania na finančnú stabilitu týchto členských štátov;

h)

musia sa náležite zohľadniť ciele, ktorými je vyvážiť záujmy rôznych dotknutých členských štátov a vyhnúť sa nespravodlivému poškodzovaniu alebo nespravodlivej ochrane záujmov konkrétnych členských štátov vrátane zabráneniu nespravodlivému rozdeleniu záťaže medzi členskými štátmi;

i)

každá povinnosť podľa tejto smernice sa musí konzultovať s orgánom predtým, ako sa prijme akékoľvek rozhodnutie alebo opatrenie, zahŕňa prinajmenšom povinnosť konzultovať s uvedeným orgánom tie prvky navrhovaného rozhodnutia alebo opatrenia, ktoré majú alebo pravdepodobne budú mať:

i)

vplyv na materskú spoločnosť, dcérsku spoločnosť alebo pobočku Únie a

ii)

vplyv na stabilitu členského štátu, v ktorom je materská spoločnosť, dcérska spoločnosť alebo pobočka Únie usadená;

j)

orgány pre riešenie krízových situácií musia pri prijímaní opatrení na riešenie krízových situácií zohľadniť a sledovať plány riešenia krízovej situácie uvedené v článku 13, pokiaľ neusúdia, berúc do úvahy okolnosti prípadu, že ciele riešenia krízovej situácie sa účinnejšie dosiahnu prijatím opatrení, ktoré nie sú stanovené v plánoch riešenia krízovej situácie;

k)

požiadavka transparentnosti vždy, keď je pravdepodobné, že navrhované rozhodnutie alebo opatrenie pravdepodobne bude mať dôsledky na finančnú stabilitu, fiškálne zdroje, fond na riešenie krízových situácií, systém ochrany vkladov alebo systém náhrad pre investorov ktoréhokoľvek príslušného členského štátu, a

l)

uznanie skutočnosti, že prostredníctvom koordinácie a spolupráce sa s najväčšou pravdepodobnosťou dosiahne výsledok, ktorým sa znížia celkové náklady na riešenie krízových situácií.

Článok 88

Kolégiá pre riešenie krízových situácií

1.   Orgány pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny zriadia kolégiá pre riešenie krízových situácií na vykonávanie úloh uvedených v článkoch 12, 13, 16, 18, 45, 91 a 92, a prípadne na zaistenie spolupráce a koordinácie s orgánmi pre riešenie krízových situácií z tretích krajín.

Kolégiá pre riešenie krízových situácií predovšetkým poskytnú rámec pre orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny, ostatné orgány pre riešenie krízových situácií a prípadne dotknuté príslušné orgány a orgány vykonávajúce dohľad na konsolidovanom základe, aby sa vykonávali tieto úlohy:

a)

výmena informácií relevantných pre vypracovanie plánov riešenia krízových situácií na úrovni skupiny, pre výkon prípravných a preventívnych právomocí vo vzťahu ku skupinám a pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny;

b)

vypracovanie plánov riešenia krízových situácií na úrovni skupiny podľa článkov 12 a 13;

c)

posúdenie vyriešiteľnosti krízovej situácie na úrovni skupiny podľa článku 16;

d)

výkon právomocí s cieľom riešiť alebo odstrániť prekážky vyriešiteľnosti krízovej situácie na úrovni skupiny podľa článku 18;

e)

rozhodnutie o potrebe zaviesť program riešenia krízových situácií na úrovni skupiny uvedené v článku 91 alebo 92;

f)

dosiahnutie dohody o programe riešenia krízovej situácie na úrovni skupiny navrhnutého v súlade s článkom 91 alebo 92;

g)

koordinovanie zverejňovania stratégií a programov riešenia krízových situácií na úrovni skupiny;

h)

koordinovanie používania mechanizmov financovania zriadených podľa hlavy VII;

i)

stanovenie minimálnych požiadaviek pre skupiny na konsolidovanej úrovni a úrovni dcérskych spoločností podľa článku 45.

Okrem toho môžu kolégiá na riešenie krízových situácií slúžiť ako fórum na prerokovanie akýchkoľvek otázok týkajúcich sa cezhraničného riešenia krízovej situácie na úrovni skupiny.

2.   Členmi kolégia na riešenie krízových situácií sú:

a)

orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny;

b)

orgány pre riešenie krízových situácií z každého členského štátu, v ktorom je zriadená dcérska spoločnosť podliehajúca dohľadu na konsolidovanom základe;

c)

orgány pre riešenie krízových situácií členských štátov, v ktorých je usadená materská spoločnosť jednej alebo viacerých inštitúcií skupiny, ktorá je subjektom podľa článku 1 ods. 1 písm. d);

d)

orgány pre riešenie krízových situácií členských štátov, v ktorých sa nachádzajú významné pobočky;

e)

orgán vykonávajúci dohľad na konsolidovanom základe a príslušné orgány členských štátov, ak orgán pre riešenie krízových situácií je členom kolégia pre riešenie krízových situácií. Ak príslušný orgán členského štátu nie je centrálnou bankou tohto členského štátu, príslušný orgán môže rozhodnúť, že ho bude sprevádzať zástupca centrálnej banky tohto členského štátu;

f)

príslušné ministerstvá, ak nimi nie sú orgány pre riešenie krízových situácií, ktoré sú členmi kolégia pre riešenie krízových situácií;

g)

orgán, ktorý je zodpovedný za systém ochrany vkladov členského štátu, ak orgán pre riešenie krízových situácií tohto členského štátu je členom kolégia pre riešenie krízových situácií;

h)

EBA s výhradou odseku 4.

3.   Orgány pre riešenie krízových situácií z tretích krajín, a to v prípade, že materská spoločnosť alebo inštitúcia usadená v Únii má dcérsku inštitúciu alebo pobočku, ktorá by sa považovala za významnú, ak je umiestnená v Únii, môžu na vlastnú žiadosť byť pozvané na zasadnutia kolégia pre riešenie krízových situácií ako pozorovatelia, a to za predpokladu, že podliehajú požiadavkám zachovávania dôvernosti, ktoré sú podľa orgánu pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny rovnocenné s požiadavkami stanovenými článku 98.

4.   EBA prispeje k podpore a monitorovaniu účinného, efektívneho a konzistentného fungovania kolégií pre riešenie krízových situácií pričom zohľadní medzinárodné účtovné štandardy. EBA je na tento účel pozývaný na zasadnutia kolégia pre riešenie krízových situácií. EBA nemá žiadne volebné práva, pokiaľ sa akékoľvek hlasovanie uskutočňuje v rámci kolégií pre riešenie krízových situácií.

5.   Orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny predsedá kolégiu pre riešenie krízových situácií. Z tohto hľadiska:

a)

po porade s ostatnými členmi kolégia pre riešenie krízových situácií vypracúva písomné dohody a postupy na fungovanie kolégia pre riešenie krízových situácií;

b)

koordinuje všetky činnosti kolégia pre riešenie krízových situácií;

c)

zvoláva všetky jeho zasadnutia a predsedá im a vopred plne informuje všetkých členov kolégia pre riešenie krízových situácií o organizovaní jeho zasadnutí, hlavných problémoch, ktoré sa majú prerokovať, a otázkach, ktoré sa majú zvážiť.

d)

informuje členov kolégia pre riešenie krízových situácií o všetkých plánovaných zasadnutiach, aby mohli požiadať o účasť;

e)

rozhoduje, ktorí členovia a pozorovatelia sa pozvú na konkrétne zasadnutia kolégia pre riešenie krízových situácií na základe konkrétnych potrieb, pričom zohľadňuje význam prerokúvaného problému pre daných členov a pozorovateľov, a to najmä možný vplyv na finančnú stabilitu v dotknutých členských štátoch;

f)

včas informuje všetkých členov kolégia o rozhodnutiach prijatých na týchto zasadnutiach a o ich výsledkoch.

Členovia, ktorí sa zúčastňujú na práci kolégia pre riešenie krízových situácií, úzko spolupracujú.

Bez ohľadu na písmeno e) sú orgány pre riešenie krízových situácií oprávnené zúčastňovať sa na zasadnutiach kolégií pre riešenie krízových situácií vždy, keď sú na programe záležitosti podliehajúce spolurozhodovaniu alebo týkajúce sa subjektu skupiny umiestnenej v ich členskom štáte.

6.   Orgány pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny nie sú povinné zriaďovať kolégium pre riešenie krízových situácií, ak iné skupiny alebo kolégiá vykonávajú tie isté funkcie a tie isté úlohy bližšie vymedzené v tomto článku a dodržiavajú všetky podmienky a postupy – vrátane tých, ktoré sa týkajú členstva a účasti v kolégiách pre riešenie krízových situácií – ustanovené v tomto článku a v článku 90. V takomto prípade sa všetky odkazy na kolégiá pre riešenie krízových situácií v tejto smernici vykladajú ako odkazy na tieto iné skupiny alebo kolégiá.

7.   EBA vypracuje návrh regulačných predpisov, pričom zohľadní medzinárodné účtovné štandardy, s cieľom bližšie určiť prevádzkové fungovanie kolégií pre riešenie krízových situácií, pokiaľ ide o vykonávanie úloh uvedených v odseku 1.

EBA predloží tento návrh regulačných technických predpisov Komisii do 3. júla 2015.

Komisii sa udeľuje právomoc prijať technické normy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

Článok 89

Európske kolégiá pre riešenie krízových situácií

1.   Ak má inštitúcia z tretej krajiny alebo materská spoločnosť z tretej krajiny dcérske spoločnosti Únie zriadené v dvoch alebo viacerých členských štátoch, alebo dve alebo viacero pobočiek z Únie, ktoré sa považujú za významné v dvoch alebo viacerých členských štátoch, orgány pre riešenie krízových situácií členských štátov, v ktorých sú usadené tieto dcérske spoločnosti Únie alebo v ktorých sa tieto významné pobočky nachádzajú, zriadia európske kolégium pre riešenie krízových situácií.

2.   Európske kolégium pre riešenie krízových situácií vykonáva funkcie a plní úlohy vymedzené v článku 88 vo vzťahu k dcérskym inštitúciám, a pokiaľ sú tieto úlohy relevantné, vo vzťahu k pobočkám.

3.   Ak sú dcérske spoločnosti Únie v držbe finančnej holdingovej spoločnosti zriadenej v Únii v súlade s článkom 127 ods. 3 tretím pododsekom smernice 2013/36/EÚ alebo ak k nej patria významné pobočky, európskemu kolégiu pre riešenie krízových situácií predsedá na účely dohľadu na konsolidovanom základe podľa uvedenej smernice orgán pre riešenie krízových situácií členského štátu, v ktorom sa nachádza orgán vykonávajúci dohľad na konsolidovanom základe.

Keď prvý pododsek neplatí, členovia európskeho kolégia pre riešenie krízových situácií nominujú a schvália predsedu.

4.   Členské štáty môžu prostredníctvom vzájomnej dohody všetkých príslušných zmluvných strán upustiť od požiadavky zriadiť európske kolégium pre riešenie krízových situácií, ak iné skupiny alebo kolégiá vrátane kolégia pre riešenie krízových situácií zriadeného podľa článku 88 vykonávajú rovnaké funkcie a plnia rovnaké úlohy, ako sú funkcie a úlohy ustanovené v tomto článku, a dodržiavajú všetky podmienky a postupy– vrátane tých, ktoré sa týkajú členstva a účasti v kolégiách pre riešenie krízových situácií – ustanovené v tomto článku a v článku 90. V takomto prípade sa všetky odkazy na európske kolégiá pre riešenie krízových situácií v tejto smernici vykladajú ako odkazy na tieto iné skupiny alebo kolégiá.

5.   S výhradou odseku 3 a 4 tohto článku európske kolégium pre riešenie krízových situácií inak funguje v súlade s článkom 88.

Článok 90

Výmena informácií

1.   S výhradou článku 84 si orgány pre riešenie krízových situácií a príslušné orgány navzájom na žiadosť poskytujú všetky informácie, ktoré sú dôležité pre výkon úloh ostatných orgánov podľa tejto smernice.

2.   Orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny koordinuje tok všetkých relevantných informácií medzi orgánmi pre riešenie krízových situácií. Platí najmä, že orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny poskytne orgánom pre riešenie krízových situácií v ostatných členských štátoch všetky relevantné informácie včas s cieľom uľahčiť výkon úloh uvedených v článku 88 ods. 1 druhom pododseku písm. b) až i).

3.   Na žiadosť o informácie, ktoré poskytol orgán pre riešenie krízových situácií tretej krajiny, orgán pre riešenie krízových situácií požiada tento orgán tretej krajiny o súhlas s ďalším poskytnutím týchto informácií, ibaže orgán pre riešenie krízových situácií tretej krajiny už vyslovil súhlas s ďalším poskytnutím týchto informácií.

Orgány pre riešenie krízových situácií nie sú povinné postúpiť informácie poskytnuté orgánom pre riešenie krízových situácií z tretej krajiny ak orgán pre riešenie krízovej situácie z tretej krajiny neposkytol súhlas na takéto oznámenie.

4.   Orgány pre riešenie krízových situácií si vymieňajú informácie s príslušným ministerstvom, keď sa týkajú rozhodnutia alebo veci, ktorá si vyžaduje oznámenie, konzultáciu alebo súhlas príslušného ministerstva alebo ktorá môže mať dosah na verejné financie.

Článok 91

Riešenie krízových situácií na úrovni skupiny zahŕňajúce dcérsku spoločnosť skupiny

1.   Keď orgán pre riešenie krízových situácií rozhodne že inštitúcia alebo akýkoľvek subjekt uvedený v článku 1 ods. 1 písmene b), c) alebo d), ktorý je dcérskou spoločnosťou v rámci skupiny, spĺňa podmienky uvedené v článku 32 alebo 33, tento orgán bezodkladne oznámi orgánu pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny, ak nejde o ten istý orgán, orgánu vykonávajúcemu dohľad na konsolidovanom základe a členom kolégia pre riešenie krízových situácií predmetnej skupiny tieto informácie:

a)

rozhodnutie, že daná inštitúcia alebo subjekt uvedený v článku 1 ods. 1 písmene b), c) alebo d) spĺňa podmienky uvedené v článku 32 alebo 33;

b)

opatrenia na riešenie krízovej situácie alebo konkurzné opatrenia, ktoré orgán pre riešenie krízových situácií považuje za vhodné pre danú inštitúciu alebo subjekt uvedený v článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d).

2.   Po prijatí oznámenia podľa odseku 1 orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny po konzultácii s ostatnými členmi relevantného kolégia pre riešenie krízových situácií posúdi pravdepodobný dosah opatrení na riešenie krízovej situácie alebo iných opatrení oznámených v súlade s odsekom 1 písm. b) na skupinu a na subjekty skupiny v iných členských štátoch, a najmä to, či by v dôsledku takýchto opatrení na riešenie krízovej situácie alebo iných opatrení bolo pravdepodobné, že sa splnia podmienky na riešenie krízovej situácie vo vzťahu k subjektu skupiny v inom členskom štáte.

3.   Ak orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny po konzultácii s ostatnými členmi kolégia pre riešenie krízových situácií usúdi, že v dôsledku opatrení na riešenie krízovej situácie alebo iných opatrení oznámených v súlade s odsekom 1 písm. b) by nebolo pravdepodobné, že sa splnia podmienky ustanovené v článku 32 alebo 33 vo vzťahu k subjektu skupiny v inom členskom štáte, orgán pre riešenie krízových situácií zodpovedný za danú inštitúciu alebo daný subjekt uvedený v článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d) môže prijať opatrenia na riešenie krízovej situácie alebo iné opatrenia, ktoré oznámil v súlade s odsekom 1 písm. b) tohto článku.

4.   Ak orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny po konzultácii s ostatnými členmi kolégia pre riešenie krízových situácií usúdi, že v dôsledku opatrení na riešenie krízovej situácie alebo iných opatrení oznámených v súlade s odsekom 1 písm. b) tohto článku by bolo pravdepodobné, že sa splnia podmienky ustanovené v článku 32 alebo 33 vo vzťahu k subjektu skupiny v inom členskom štáte, orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny navrhne najneskôr 24 hodín po prijatí oznámenia podľa odseku 1 program riešenia krízovej situácie na úrovni skupiny a predloží ho kolégiu pre riešenie krízových situácií. Táto 24 hodinová lehota sa môže predĺžiť so súhlasom orgánu pre riešenie krízových situácií, ktorý poskytol oznámenie podľa odseku 1 tohto článku.

5.   V prípade, že orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny neposkytne hodnotenie do 24 hodín alebo v dlhšej dohodnutej lehote, po prijatí oznámenia podľa odseku 1 orgán pre riešenie krízových situácií, ktorý oznámenie podľa odseku 1 poskytol, môže prijať opatrenia na riešenie krízovej situácie alebo iné opatrenia, ktoré oznámil v súlade s písmenom b) uvedeného odseku.

6.   V programe riešenia krízových situácií na úrovni skupiny podľa odseku 4:

a)

berú do úvahy a sledujú plány riešenia krízovej situácie, ako sa uvádza v článku 13, pokiaľ orgány pre riešenie krízových situácií neusúdia, berúc do úvahy okolnosti prípadu, že ciele riešenia krízovej situácie sa účinnejšie dosiahnu prijatím opatrení, ktoré nie sú stanovené v plánoch riešenia krízovej situácie;

b)

sa načrtnú opatrenia na riešenie krízovej situácie, ktoré by relevantné orgány pre riešenie krízových situácií mali prijať vo vzťahu k materskej spoločnosti alebo určitým subjektom skupiny z Únie so zámerom splniť ciele a zásady riešenia krízových situácií uvedené v článkoch 31 a 34;

c)

sa bližšie určí, ako by sa tieto opatrenia na riešenie krízových situácií mali koordinovať;

d)

sa zostaví plán financovania, ktorý zohľadní plán riešenia krízovej situácie na úrovni skupiny, zásady rozdelenia zodpovednosti ustanovené v súlade s článkom 12 ods. 3 písm. f) a mutualizácie uvedené v článku 107.

7.   S výhradou odseku 8 má program riešenia krízovej situácie na úrovni skupiny podobu spoločného rozhodnutia orgánu pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny a orgánov pre riešenie krízových situácií zodpovedných za dcérske spoločnosti, na ktoré sa vzťahuje program riešenia krízovej situácie na úrovni skupiny.

EBA môže na žiadosť orgánu pre riešenie krízových situácií pomôcť príslušným orgánom dosiahnuť spoločné rozhodnutie v súlade s článkom 31 písm. c) nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

8.   Ak ktorýkoľvek orgán pre riešenie krízových situácií nesúhlasí s programom riešenia krízovej situácie na úrovni skupiny, ktorý navrhol orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny, alebo sa od neho odchýli, alebo je toho názoru, že v súvislosti s inštitúciou alebo subjektom uvedeným v článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d) skupiny musí z dôvodov finančnej stability prijať iné nezávislé opatrenia na riešenie krízovej situácie alebo kroky, ako sú opatrenia alebo kroky navrhnuté v programe, stanoví podrobné dôvody nesúhlasu, alebo dôvody pre vystúpenie z programu riešenia krízových situácií skupiny, oznámi ich orgánu pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny a ostatným orgánom pre riešenie krízových situácií, ktorých sa týka program riešenia krízovej situácie na úrovni skupiny, a informuje ich o opatreniach alebo krokoch, ktoré podnikne. Pri stanovení dôvodov svojho nesúhlasu uvedený orgán pre riešenie krízových situácií zváži plány riešenia krízovej situácie, ako sa uvádza v článku 13, možné dôsledky pre finančnú stabilitu v dotknutých členských štátoch, ako aj možný vplyv týchto opatrení alebo krokov na iné časti skupiny.

9.   Orgány pre riešenie krízových situácií, ktoré nevyjadrili nesúhlas podľa odseku 8, môžu dospieť k spoločnému rozhodnutiu o programe riešenia krízovej situácie na úrovni skupiny, ktorý sa vzťahuje na subjekty skupiny v ich členskom štáte.

10.   Spoločné rozhodnutie uvedené v odsekoch 7 alebo 9 a rozhodnutia, ktoré prijali orgány pre riešenie krízových situácií v prípade chýbajúceho spoločného rozhodnutia, uvedené v odseku 8, sa uznajú ako konečné a uplatňujú ich orgány pre riešenie krízových situácií v dotknutých členských štátoch.

11.   Orgány vykonajú všetky opatrenia podľa tohto článku bezodkladne a s primeraným zohľadnením naliehavosti situácie.

12.   V každom prípade platí, že keď sa program riešenia krízovej situácie nevykonáva a orgány pre riešenie krízových situácií prijmú opatrenia na riešenie krízovej situácie vo vzťahu k akémukoľvek subjektu skupiny, tieto orgány pre riešenie krízových situácií úzko spolupracujú v rámci kolégia pre riešenie krízových situácií s cieľom dosiahnuť koordinovanú stratégiu riešenia krízovej situácie pre všetky subjekty skupiny, ktoré zlyhávajú alebo pravdepodobne zlyhajú.

13.   Orgány pre riešenie krízových situácií, ktoré prijmú akékoľvek opatrenie na riešenie krízovej situácie vo vzťahu k akémukoľvek subjektu skupiny, informujú členov kolégia pre riešenie krízových situácií pravidelne a v plnom rozsahu o týchto opatreniach alebo krokoch a ich priebežnom pokroku.

Článok 92

Riešenie krízových situácií na úrovni skupiny

1.   Ak orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny rozhodne, že materská spoločnosť v Únii, za ktorú je zodpovedný, spĺňa podmienky uvedené v článku 32 alebo 33, bezodkladne oznámi informácie uvedené v článku 91 ods. 1 písm. a) a b) orgánu vykonávajúcemu dohľad na konsolidovanom základe, ak nejde o ten istý orgán, a ostatným členom príslušného kolégia pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny.

Opatrenia na riešenie krízovej situácie alebo konkurzné opatrenia na účely článku 91 ods. 1 písm. b) môžu zahŕňať vykonávanie programu riešenia krízovej situácie na úrovni skupiny vypracovaného v súlade s článkom 91 ods. 6 v ktorejkoľvek z týchto situácií:

a)

v dôsledku opatrení na riešenie krízovej situácie alebo iných krokov na úrovni materskej spoločnosti oznámených v súlade s článkom 91 ods. 1 písm. b) je pravdepodobné, že podmienky stanovené v článku 32 alebo 33 budú vo vzťahu k subjektu skupiny v inom členskom štáte splnené;

b)

opatrenia na riešenie krízovej situácie alebo iné kroky len na úrovni materskej spoločnosti nie sú dostatočné na stabilizáciu situácie alebo nie je pravdepodobné, že sa nimi dosiahne optimálny výsledok;

c)

jedna alebo viaceré dcérske spoločnosti spĺňajú podmienky uvedené v článku 32 alebo 33 podľa rozhodnutia orgánov pre riešenie krízových situácií zodpovedných za tieto dcérske spoločnosti alebo

d)

opatrenia na riešenie krízových situácií alebo iné kroky na úrovni skupiny budú pre dcérske spoločnosti skupiny prospešné takým spôsobom, v dôsledku ktorého je program riešenia krízovej situácie na úrovni skupiny primeraný.

2.   Ak opatrenia, ktoré navrhol orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny podľa odseku 1, nezahŕňajú program riešenia krízovej situácie na úrovni skupiny, orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny prijme rozhodnutie po konzultácii s členmi kolégia pre riešenie krízových situácií.

V tomto rozhodnutí orgánu pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny sa zohľadnia:

a)

a sledujú plány riešenia krízovej situácie, ako sa uvádza v článku 13, pokiaľ orgány pre riešenie krízových situácií usúdia, berúc do úvahy okolnosti prípadu, že ciele riešenia krízovej situácie sa účinnejšie dosiahnu prijatím opatrení, ktoré nie sú stanovené v plánoch riešenia krízovej situácie;

b)

finančná stabilita dotknutých členských štátov.

3.   Ak opatrenia, ktoré navrhol orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny podľa odseku 1, zahŕňajú program riešenia krízovej situácie na úrovni skupiny, tento program nadobudne podobu spoločného rozhodnutia orgánu pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny a orgánov pre riešenie krízových situácií zodpovedných za dcérske spoločnosti, na ktoré sa tento program riešenia krízovej situácie na úrovni skupiny vzťahuje.

EBA môže na žiadosť orgánu pre riešenie krízových situácií pomôcť príslušným orgánom dosiahnuť spoločné rozhodnutie v súlade s článkom 31 písm. c) nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

4.   Ak ktorýkoľvek orgán pre riešenie krízových situácií nesúhlasí s programom riešenia krízovej situácie na úrovni skupiny, ktorý navrhol orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny, alebo je toho názoru, že v súvislosti s inštitúciou alebo subjektom uvedeným v článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d) musí z dôvodov finančnej stability prijať iné nezávislé opatrenia na riešenie krízovej situácie alebo kroky, ako sú opatrenia alebo kroky navrhnuté v programe, stanoví podrobné dôvody nesúhlasu, alebo dôvody pre vystúpenie z programu riešenia krízových situácií na úrovni skupiny, oznámi ich orgánu pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny a ostatným orgánom pre riešenie krízových situácií, ktorých sa týka program riešenia krízovej situácie na úrovni skupiny, a informuje ich o opatreniach alebo krokoch, ktoré má v úmysle podniknúť. Pri stanovení dôvodov svojho nesúhlasu tento orgán pre riešenie krízových situácií zváži plány riešenia krízovej situácie, ako sa uvádza v článku 13, možné dôsledky pre finančnú stabilitu v dotknutých členských štátoch, ako aj možný vplyv týchto opatrení alebo krokov na iné časti skupiny.

5.   Orgány pre riešenie krízových situácií, ktoré nevyjadrili nesúhlas s programom riešenia krízovej situácie na úrovni skupiny podľa odseku 4, môžu dospieť k spoločnému rozhodnutiu o programe riešenia krízovej situácie na úrovni skupiny, ktorý sa vzťahuje na subjekty skupiny v ich členskom štáte.

6.   Spoločné rozhodnutie uvedené v odseku 3 alebo 5 a rozhodnutia, ktoré prijali orgány pre riešenie krízových situácií v prípade chýbajúceho spoločného rozhodnutia uvedené v odseku 4, sa uznajú ako konečné a orgány pre riešenie krízových situácií v dotknutých členských štátoch ich uplatňujú.

7.   Orgány vykonajú všetky opatrenia podľa tohto článku bezodkladne a s primeraným zohľadnením naliehavosti situácie.

V každom prípade platí, že keď sa program riešenia krízovej situácie nevykonáva a orgány pre riešenie krízových situácií prijmú opatrenia na riešenie krízovej situácie vo vzťahu k akémukoľvek subjektu skupiny, tieto orgány pre riešenie krízových situácií úzko spolupracujú v rámci kolégia pre riešenie krízových situácií s cieľom dosiahnuť koordinovanú stratégiu riešenia krízovej situácie pre všetky dotknuté subjekty skupiny.

Orgány pre riešenie krízových situácií, ktoré prijmú opatrenia na riešenie krízovej situácie vo vzťahu k akémukoľvek subjektu skupiny, informujú členov kolégia pre riešenie krízových situácií pravidelne a v plnom rozsahu o týchto opatreniach alebo krokoch a ich priebežnom pokroku.

HLAVA VI

VZŤAHY S TRETÍMI KRAJINAMI

Článok 93

Dohody s tretími krajinami

1.   Komisia môže v súlade s článkom 218 ZFEÚ predložiť Rade návrhy zamerané na rokovania o dohodách s jedným alebo viacerými tretími krajinami, pokiaľ ide o prostriedky spolupráce medzi orgánmi pre riešenie krízových situácií a relevantnými orgánmi z tretích krajín, okrem iného na účely vzájomnej výmeny informácií v súvislosti s plánovaním ozdravenia a riešenia krízových situácií vo vzťahu k inštitúciám, finančným inštitúciám, materským spoločnostiam a inštitúciám z tretích krajín, vzhľadom na tieto situácie:

a)

v prípade, ak má materská inštitúcia z tretej krajiny dcérske inštitúcie alebo pobočky, ktoré sa považujú za významné, v dvoch alebo viacerých členských štátoch;

b)

v prípade, ak materská spoločnosť zriadená v členskom štáte, ktorá má dcérsku spoločnosť alebo významnú pobočku aspoň v jednom inom členskom štáte, má jednu alebo viaceré dcérske spoločnosti v tretej krajine;

c)

v prípade, ak inštitúcia usadená v členskom štáte, ktorá má materskú spoločnosť, dcérsku spoločnosť alebo významnú pobočku aspoň v jednom inom členskom štáte, má jednu alebo viaceré pobočky v jednej alebo viacerých tretích krajinách.

2.   Dohoda uvedená v odseku 1 sa bude zameriavať najmä na to, aby sa medzi orgánmi pre riešenie krízových situácií a relevantnými orgánmi z tretích krajín zriadili postupy a mechanizmy spolupráce pri uskutočňovaní niektorých alebo všetkých úloh a vykonávaní niektorých alebo všetkých právomocí uvedených v článku 97.

3.   Dohody uvedené v odseku 1 nepredstavujú ustanovenia vo vzťahu k jednotlivým inštitúciám, finančným inštitúciám, materským spoločnostiam alebo inštitúciám z tretích krajín.

4.   Členské štáty môžu uzatvárať dvojstranné dohody s treťou krajinou týkajúce sa záležitostí uvedených v odsekoch 1 a 2 až do nadobudnutia platnosti dohody s príslušnou treťou krajinou uvedenej v odseku 1, pokiaľ takéto dvojstranné dohody nie sú v rozpore s touto hlavou.

Článok 94

Uznávanie a vynucovanie konaní tretej krajiny zameraných na riešenie krízových situácií

1.   Tento článok sa uplatňuje v súvislosti s konaniami tretej krajiny zameranými na riešenie krízových situácií, ak medzinárodná dohoda s príslušnou treťou krajinou uvedená v článku 93 ods. 1 ešte nenadobudla platnosť a len do nadobudnutia jej platnosti. Uplatňuje sa aj po tom, ako medzinárodná dohoda s príslušnou treťou krajinou uvedená v článku 93 ods. 1 nadobudla platnosť, pokiaľ uznávanie a vynucovanie konaní tretej krajiny zameraných na riešenie krízových situácií nie je upravené touto dohodou.

2.   V prípade, že sa v súlade s článkom 89 zriadi európske kolégium pre riešenie krízových situácií, prijme spoločné rozhodnutie o tom, či sa uznávajú, s výnimkou ustanovení článku 95, konania tretej krajiny zamerané na riešenie krízových situácií, ktoré sa vzťahujú na inštitúciu alebo materskú spoločnosť z tretej krajiny, ktorá:

a)

má dcérske spoločnosti Únie usadené v dvoch alebo viacerých členských štátoch alebo má pobočky Únie, ktoré sa považujú za významné, nachádzajúce sa v dvoch alebo viacerých členských štátoch, alebo

b)

má aktíva, práva alebo záväzky, ktoré sa nachádzajú v dvoch alebo viacerých členských štátoch alebo ktoré sa riadia ich právom.

Keď sa dosiahne spoločné rozhodnutie o uznaní konania tretej krajiny zameraného na riešenie krízovej situácie, príslušné vnútroštátne orgány pre riešenie krízových situácií sa snažia o presadenie takéhoto uznaného konania tretej krajiny v súlade s ich vnútroštátnym právom.

3.   Ak sa neprijme spoločné rozhodnutie orgánov pre riešenie krízových situácií zúčastnených v európskom kolégiu pre riešenie krízových situácií alebo v prípade, že takéto kolégium neexistuje, každý dotknutý orgán pre riešenie krízových situácií prijme vlastné rozhodnutie o tom, či uzná a presadí, s výnimkou ustanovení článku 95, konanie tretej krajiny zamerané na riešenie krízových situácií týkajúce sa inštitúcie alebo materskej spoločnosti tretej krajiny.

Toto rozhodnutie riadne zohľadní záujmy každého jednotlivého členského štátu, v ktorom pôsobí inštitúcia alebo materská spoločnosť tretej krajiny, a najmä možný dosah uznania a presadzovania konania tretej krajiny zameraného na riešenie krízových situácií na časti skupiny a finančnú stabilitu v týchto členských štátoch.

4.   Členské štáty zaistia, aby orgány pre riešenie krízových situácií boli oprávnené uskutočniť aspoň tieto kroky:

a)

vykonávať právomoc riešiť krízovú situáciu vo vzťahu k:

i)

aktívam inštitúcie alebo materskej spoločnosti z tretej krajiny, ktoré sa nachádzajú v členskom štáte alebo sa riadia právom ich členského štátu;

ii)

právam alebo záväzkom inštitúcie z tretej krajiny, ktoré sú účtované pobočkou Únie v ich členskom štáte alebo ktoré sa riadia právom ich členského štátu, alebo keď nároky vo vzťahu k takýmto právam a záväzkom sú vynútiteľné v ich členskom štáte;

b)

dokončiť (vrátane požadovania od inej osoby, aby prijala opatrenia na dokončenie) prevod akcií alebo iných nástrojov vlastníctva v dcérskej spoločnosti v Únii zriadenej v určujúcom členskom štáte;

c)

vykonávať právomoci uvedené v článkoch 69, 70 alebo 71 v súvislosti s právami ktorejkoľvek zmluvnej strany dohody uvedenej v odseku 2 tohto článku, ak sú takéto právomoci nevyhnutné na vynucovanie konaní tretej krajiny zameraných na riešenie krízových situácií, a

d)

spôsobiť nevymáhateľnosť akéhokoľvek zmluvného práva ukončiť, zlikvidovať alebo urýchliť zmluvy alebo ovplyvniť zmluvné práva subjektov uvedených v odseku 2 a ďalších subjektov skupiny, ak takéto právo vzniká na základe opatrenia na riešenie krízovej situácie prijatého vo vzťahu k inštitúcii tretej krajiny, materskej spoločnosti takýchto subjektov alebo iných subjektov skupiny, či už samotného orgánu tretej krajiny pre riešenie krízových situácií alebo inak v súlade s právnymi alebo regulačnými požiadavkami, pokiaľ ide o úpravu riešenia krízových situácií v danej krajine, za predpokladu, že sa naďalej plnia vecné povinnosti vyplývajúce zo zmluvy vrátane povinností týkajúcich sa platieb a dodania, a naďalej sa poskytuje kolaterál.

5.   Orgány pre riešenie krízových situácií môžu podľa potreby vo verejnom záujme prijať opatrenie na riešenie krízovej situácie vo vzťahu k materskej spoločnosti, ak príslušný orgán tretej krajiny rozhodne, že inštitúcia, ktorá patrí do jurisdikcie uvedenej tretej krajiny, spĺňa podmienky na riešenie krízovej situácie v súlade s právnymi predpismi tejto tretej krajiny. Členské štáty na tento účel zaistia, aby orgány pre riešenie krízových situácií boli splnomocnené používať akúkoľvek právomoc riešiť krízové situácie vo vzťahu k tomuto materskému podniku, a uplatnia článok 68.

6.   Uznávaním a presadzovaním konaní tretej krajiny zameraných na riešenie krízových situácií nie je dotknuté žiadne prípadné bežné konkurzné konanie podľa uplatniteľného vnútroštátneho práva v súlade s touto smernicou.

Článok 95

Právo odmietnuť uznanie alebo vynútenie konaní tretej krajiny zameraných na riešenie krízových situácií

Orgán pre riešenie krízových situácií môže po konzultácii s ostatnými orgánmi pre riešenie krízových situácií, ak je zriadené európske kolégium pre riešenie krízových situácií podľa článku 89 odmietnuť uznať alebo presadiť konanie tretej krajiny zamerané na riešenie krízovej situácie podľa článku 94 ods. 2 v prípade, že usúdi:

a)

konania tretej krajiny zamerané na riešenie krízovej situácie by mali nepriaznivé vplyvy na finančnú stabilitu v členskom štáte, v ktorom sídli orgán pre riešenie krízových situácií, alebo ak konania by mali nepriaznivé vplyvy na finančnú stabilitu v inom členskom štáte;

b)

nezávislé opatrenie na riešenie krízových situácií podľa článku 96 vo vzťahu k pobočke Únie je nevyhnutné na dosiahnutie jedného alebo viacerých cieľov riešenia krízových situácií;

c)

veriteľom, vrátane najmä vkladateľom, ktorí sa nachádzajú alebo sú príslušní na výplatu v členskom štáte, by sa podľa konania tretej domovskej krajiny zameraného na riešenie krízových situácií nedostalo rovnakého zaobchádzania ako veriteľom a vkladateľom z tretej krajiny s podobnými zákonnými právami;

d)

uznanie alebo vynútenie konania tretej krajiny zameraného na riešenie krízovej situácie by malo pre členský štát závažné fiškálne dôsledky, alebo

e)

účinky takéhoto uznania alebo vynútenia by boli v rozpore s vnútroštátnym právom.

Článok 96

Riešenie krízových situácií pobočiek Únie

1.   Členské štáty zaistia, aby orgány pre riešenie krízových situácií mali potrebné právomoci, aby mohli konať vo vzťahu k pobočke Únie, na ktorú sa nevzťahuje akékoľvek konanie tretej krajiny zamerané na riešenie krízovej situácie, alebo na ktorú sa vzťahuje konanie tretej krajiny a uplatňuje sa jedna zo situácií uvedených v článku 95.

Členské štáty zabezpečia, aby sa na výkon takýchto právomocí uplatňoval článok 68

2.   Členské štáty zaistia, aby orgány pre riešenie krízových situácií mohli vykonávať právomoci požadované v odseku 1 v prípadoch, ak orgán pre riešenie krízových situácií zastáva názor, že opatrenie je potrebné vo verejnom záujme a ak je splnená jedna alebo viac týchto podmienok:

a)

pobočka Únie už viac nespĺňa alebo pravdepodobne nebude spĺňať podmienky pre udelenie povolenia a prevádzku v danom členskom štáte stanovené vo vnútroštátnych právnych predpisoch a neexistujú vyhliadky, že akýmkoľvek opatrením súkromného sektora, orgánu vykonávajúceho dohľad alebo relevantnej tretej krajiny by sa obnovil súlad pobočky s týmito podmienkami alebo že akýmkoľvek takýmto opatrením by sa v primeranom čase zabránilo zlyhaniu pobočky;

b)

inštitúcia z tretej krajiny nie je podľa názoru orgánu na riešenie krízových situácií schopná alebo ochotná alebo pravdepodobne nebude schopná hradiť svoje záväzky veriteľom z Únie alebo záväzky, ktoré vznikli alebo sa zaúčtovali prostredníctvom pobočky, keď sa stávajú splatnými, a orgán pre riešenie krízových situácií preukázal, že vo vzťahu k danej inštitúcii z tretej krajiny sa v primeranej lehote nezačalo ani nezačne žiadne konanie tretej krajiny zamerané na riešenie krízovej situácie alebo konkurzné konanie;

c)

relevantný orgán z tretej krajiny podnietil konanie tretej krajiny zamerané na riešenie krízovej situácie vo vzťahu k inštitúcii z tretej krajiny, alebo oznámil orgánu pre riešenie krízových situácií svoj úmysel podnietiť takéto konanie.

3.   Ak orgán pre riešenie krízových situácií prijme nezávislé opatrenie vo vzťahu k pobočke Únie, musí zohľadniť ciele riešenia krízových situácií a prijme opatrenie v súlade s týmito zásadami a požiadavkami, ak sú relevantné:

a)

zásady ustanovené v článku 34;

b)

požiadavky týkajúce sa uplatňovania nástrojov na riešenie krízových situácií hlavy IV kapitoly III.

Článok 97

Spolupráca s orgánmi tretích krajín

1.   Tento článok sa uplatňuje v súvislosti so spoluprácou s treťou krajinou, ak medzinárodná dohoda s príslušnou treťou krajinou uvedená v článku 93 ods. 1 ešte nenadobudla platnosť a len do nadobudnutia jej platnosti. Uplatňuje sa aj po tom, ako medzinárodná dohoda s príslušnou treťou krajinou uvedená v článku 93 ods. 1 nadobudla platnosť, ak predmet tohto článku nie je upravený touto dohodou.

2.   EBA môže uzatvárať nezáväzné rámcové dohody o spolupráci s týmito relevantnými orgánmi z tretích krajín:

a)

v prípadoch, keď je dcérska spoločnosť z Únie zriadená v dvoch alebo viacerých členských štátoch, s relevantnými orgánmi z tretej krajiny, v ktorej je zriadená materská spoločnosť alebo spoločnosť uvedená v článku 1 ods. 1 písm. c) a d);

b)

v prípadoch, keď inštitúcia z tretej krajiny prevádzkuje pobočky Únie v dvoch alebo viacerých členských štátoch, s relevantným orgánom z tretej krajiny, v ktorej je táto inštitúcia zriadená;

c)

v prípadoch, keď materská spoločnosť alebo spoločnosť uvedená v článku 1 ods. 1 písm. c) a d) usadená v členskom štáte s dcérskou inštitúciou alebo významnou pobočkou v inom členskom štáte má zároveň jednu alebo viaceré dcérske inštitúcie v tretej krajine, s relevantnými orgánmi z tretích krajín, v ktorých sú zriadené dané dcérske inštitúcie;

d)

v prípadoch, keď má inštitúcia s dcérskou inštitúciou alebo významnou pobočkou v inom členskom štáte zriadenú jednu alebo viacero pobočiek v jednej alebo viacerých tretích krajinách, s relevantnými orgánmi z tretích krajín, v ktorých sú tieto pobočky umiestnené.

Opatrenia uvedené v tomto odseku nepredstavujú ustanovenie vo vzťahu k osobitným inštitúciám. Členským štátom sa nimi neukladajú právne povinnosti.

3.   Rámcovými dohodami o spolupráci uzavretými v súlade s odsekom 2 sa stanovujú postupy a mechanizmy medzi zúčastnenými orgánmi na spoluprácu a výmenu informácií nevyhnutných pri výkone niektorých alebo všetkých týchto úloh a pri výkone niektorých alebo všetkých týchto právomocí vo vzťahu k inštitúciám uvedeným v odseku 2 písm. a) až d) alebo skupinám zahŕňajúcim takéto inštitúcie:

a)

vypracovaní plánov na riešenie krízových situácií v súlade s článkami 10 až 13 a podobnými požiadavkami podľa práva relevantných tretích krajín;

b)

posúdení riešiteľnosti krízovej situácie takýchto inštitúcií a skupín v súlade s článkami 15 a 16 a podobnými požiadavkami podľa práva relevantných tretích krajín;

c)

uplatňovaní právomocí riešiť alebo odstrániť prekážky riešiteľnosti krízovej situácie v súlade s článkami 17 a 18 a všetkých podobných právomocí podľa práva relevantných tretích krajín;

d)

uplatňovaní opatrení včasnej intervencie podľa článku 27 a podobných právomocí podľa práva relevantných tretích krajín;

e)

uplatňovaní nástrojov na riešenie krízových situácií a vykonávaní právomocí riešiť krízové situácie a podobných právomocí vykonateľných relevantnými orgánmi z tretích krajín.

4.   Príslušné orgány, prípadne orgány na riešenie krízových situácií uzatvoria nezáväzné dohody o spolupráci v súlade s rámcovou dohodou EBA s relevantnými orgánmi z tretích krajín podľa odseku 2.

Tento článok nebráni členským štátom ani ich príslušným orgánom, aby v súlade s článkom 33 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010 uzatvárali bilaterálne alebo multilaterálne dohody s tretími krajinami.

5.   Dohody o spolupráci uzatvorené medzi orgánmi na riešenie krízových situácií z členských štátov a z tretích krajín v súlade s týmto článkom môžu obsahovať ustanovenia upravujúce tieto oblasti:

a)

výmenu informácií potrebných na prípravu a dodržiavanie plánov riešenia krízových situácií;

b)

konzultácie a spoluprácu pri vypracúvaní plánov riešenia krízových situácií vrátane zásad pre výkon právomocí podľa článkov 94 a 96 a podobných právomocí podľa práva relevantných tretích krajín;

c)

výmenu informácií potrebných na uplatňovanie nástrojov na riešenie krízových situácií a výkon právomocí riešiť krízové situácie a podobných právomocí podľa práva relevantných tretích krajín;

d)

včasné upozornenie alebo konzultácie so stranami dohody o spolupráci pred prijatím každého významného opatrenia podľa tejto smernice alebo práva relevantnej tretej krajiny s vplyvom na inštitúciu alebo skupinu, ktorých sa dohoda týka;

e)

koordináciu zverejnení v prípade spoločných opatrení na riešenie krízových situácií;

f)

postupy a mechanizmy na výmenu informácií a spoluprácu podľa písmen a) až e), v prípade potreby aj prostredníctvom vytvorenia a prevádzky skupín pre krízové riadenie.

6.   Členské štáty informujú EBA o každej dohode o spolupráci, ktorú orgány pre riešenie krízových situácií a príslušné orgány uzavreli v súlade s týmto článkom.

Článok 98

Výmena dôverných informácií

1.   Členské štáty zabezpečia, aby si orgány pre riešenie krízových situácií, príslušné orgány a príslušné ministerstvá vymieňali dôverné informácie, vrátane plánov ozdravenia, s relevantnými orgánmi z tretích krajín iba vtedy, keď sú splnené tieto podmienky:

a)

tieto orgány z tretích krajín musia spĺňať požiadavky a štandardy týkajúce sa služobného tajomstva, ktoré sú podľa názoru príslušných orgánov prinajmenšom rovnocenné s tými, ktoré sú uložené článkom 84.

Vzhľadom na to, že výmena informácií sa týka osobných údajov, spracúvanie a poskytovanie týchto osobných údajov orgánom tretích krajín sa riadu platným právom Únie a platným vnútroštátnym právom na ochranu údajov;

b)

tieto informácie sú nevyhnutné na to, aby relevantné orgány z tretích krajín vykonávali svoje funkcie zamerané na riešenie krízových situácií podľa vnútroštátneho práva, ktoré sú porovnateľné s funkciami podľa tejto smernice, pričom s výhradou písmena a) tohto odseku sa tieto informácie nepoužívajú na iné účely.

2.   Keď dôverné informácie pochádzajú z iného členského štátu, orgány pre riešenie krízových situácií, príslušné orgány a príslušné ministerstvá nesmú zverejniť tieto informácie relevantným orgánom z tretích krajín, ak nie sú splnené tieto podmienky:

a)

relevantný orgán členského štátu, z ktorého informácie pochádzajú (orgán pôvodu informácií) súhlasí s ich zverejnením;

b)

informácie sa poskytnú len na účely povolené orgánom pôvodu informácií.

3.   Na účely tohto článku sa informácia považuje za dôvernú, ak podlieha požiadavkám na dôvernosť informácií podľa práva Únie.

HLAVA VII

MECHANIZMY FINANCOVANIA

Článok 99

Európsky systém mechanizmov financovania

Zriaďuje sa európsky systém mechanizmov financovania a skladá sa z:

a)

vnútroštátnych mechanizmov financovania zriadených podľa článku 100;

b)

požičiavania prostriedkov medzi vnútroštátnymi mechanizmami financovania podľa článku 106;

c)

mutualizácie vnútroštátnych mechanizmov financovania v prípade riešenie krízovej situácie na úrovni skupiny podľa článku 107.

Článok 100

Požiadavka vzťahujúca sa na zriadenie mechanizmov financovania riešenia krízových situácií

1.   Členské štáty zriadia jeden alebo viaceré mechanizmy financovania s cieľom zabezpečiť, aby orgán pre riešenie krízových situácií účinne uplatňoval nástroje na riešenie krízových situácií a príslušné právomoci.

Členské štáty zabezpečia, aby použitie mechanizmov financovania mohol aktivovať určený orgán verejnej moci alebo orgán poverený právomocami verejnej správy.

Mechanizmy financovania sa používajú len v súlade s cieľmi a zásadami riešenia krízových situácií stanovenými v článkoch 31 a 34.

2.   Členské štáty môžu využívať rovnakú administratívnu štruktúru ako ich mechanizmy financovania na účely ich systému ochrany vkladov.

3.   Členské štáty zabezpečia, aby mechanizmy financovania mali k dispozícii primerané finančné zdroje.

4.   Na účely odseku 3 by mechanizmy financovania mali zahŕňať najmä právomoc:

a)

zvýšiť príspevky ex ante uvedené v článku 103 s cieľom dosiahnuť cieľovú úroveň bližšie určenú v článku 102;

b)

zvýšiť mimoriadne príspevky ex post uvedené v článku 104, ak príspevky uvedené v písmene a) sú nedostatočné, a

c)

právomoc uzavrieť zmluvy o pôžičkách a iných formách podpory podľa článku 105.

5.   Okrem prípadu, keď je to umožnené podľa odseku 6, každý členský štát zriadi svoje vnútroštátne mechanizmy financovania na účely stanovené v článku 101 ods. 1 prostredníctvom fondu, ktorého použitie môže byť aktivované orgánom pre riešenie krízových situácií príslušného členského štátu.

6.   Bez ohľadu na odsek 5 tohto článku môže členský štát na účely splnenia svojich povinností podľa odseku 1 tohto článku zriadiť svoj vnútroštátne mechanizmy financovania prostredníctvom povinných príspevkov od inštitúcií povolených na jeho území, ktorých príspevky sú založené na kritériách uvedených v článku 103 ods. 7 a ktoré nie sú v držbe prostredníctvom fondu kontrolovaného jeho orgánom pre riešenie krízových situácií, a to za predpokladu, že sú splnené všetky nasledujúce podmienky:

a)

suma získaná z príspevkov sa rovná minimálne sume, ktorej získanie sa vyžaduje podľa článku 102;

b)

orgán členského štátu pre riešenie krízových situácií je oprávnený získať sumu, ktorá sa rovná sume takýchto príspevkov a ktorú členský štát bezodkladne sprístupní tomuto orgánu pre riešenie krízových situácií na základe jeho žiadosti na použitie výlučne na účely stanovené v článku 101;

c)

členský štát oznámi Komisii svoje rozhodnutie využiť možnosť na vytvorenie štruktúry svojho mechanizmu financovania v súlade s týmto odsekom;

d)

členský štát oznámi Komisii sumu uvedenú v písmene b) aspoň raz ročne a

e)

okrem prípadov stanovených v tomto odseku – mechanizmy financovania musia byť v súlade s článkami 99 až 102, článkom 103 ods. 1 až 4 a 6 a článkami 104 až 109.

Na účely tohto odseku, dostupné finančné prostriedky zohľadňované pri dosahovaní cieľovej úrovne uvedenej v článku 102 môžu zahŕňať povinné príspevky z akéhokoľvek systému povinných príspevkov vytvoreného členským štátom kedykoľvek v období medzi 17. júnom 2010 a 2. júlom 2014, ktorý sa týka inštitúcií na jeho území na účely pokrytia nákladov súvisiacich so systémovým rizikom, úpadkom a riešením krízových situácií inštitúcií, a to pod podmienkou, že členský štát dodržiava túto hlavu. Príspevky do systému ochrany vkladov sa nezapočítavajú do cieľovej úrovne pre mechanizmy financovania riešenia krízových situácií stanovenej v článku 102.

Článok 101

Používanie mechanizmov financovania riešenia krízových situácií

1.   Orgán pre riešenie krízových situácií môže použiť mechanizmy financovania zriadené v súlade s článkom 100 len v rozsahu potrebnom na zabezpečenie účinného uplatňovania nástrojov riešenia krízových situácií, a to na tieto účely:

a)

na zaručenie aktív alebo záväzkov inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, jej dcérskych spoločností, preklenovacej inštitúcie alebo subjektu pre správu aktív;

b)

na poskytnutie úverov inštitúcii, ktorej krízová situácia sa rieši, jej dcérskym spoločnostiam, preklenovacej inštitúcii alebo subjektu pre správu aktív;

c)

na nákup aktív inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši;

d)

na poskytnutie príspevkov preklenovacej inštitúcii a subjektu pre správu aktív;

e)

na vyplatenie náhrady akcionárom alebo veriteľom v súlade s článkom 75;

f)

na poskytnutie príspevku inštitúcii, ktorej krízová situácia sa rieši, namiesto odpísania dlhu alebo konverziou záväzkov určitých veriteľov, ak sa uplatňuje nástroj záchrany pomocou vnútorných zdrojov a orgán pre riešenie krízových situácií sa rozhodne vylúčiť určitých veriteľov z rozsahu pôsobnosti nástroja záchrany pomocou vnútorných zdrojov v súlade s článkom 44 ods. 3 až 8;

g)

na dobrovoľné požičiavanie prostriedkov ostatným mechanizmom financovania v súlade s článkom 106;

h)

na prijatie akejkoľvek kombinácie opatrení uvedených v písmenách a) až g).

Finančné mechanizmy sa môžu použiť na prijatie opatrení uvedených v prvom pododseku aj v súvislosti s kupujúcim v kontexte nástroja odpredaja obchodnej činnosti.

2.   Mechanizmus financovania riešenia krízových situácií sa nepoužíva priamo na absorbovanie strát inštitúcie alebo subjektu uvedeného v článku 1 ods. 1 písm b), c) alebo d), ani na rekapitalizáciu tejto inštitúcie alebo tohto subjektu. Ak by nepriamym dôsledkom použitia mechanizmu financovania riešenia krízových situácií na účely uvedené v odseku 1 tohto článku by mohlo byť čiastočné prenesenie strát inštitúcie alebo subjektu uvedeného v článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d) na mechanizmus financovania riešenia krízových situácií, uplatnia sa zásady upravujúce použitie mechanizmu financovania riešenia krízových situácií stanovené v článku 44.

Článok 102

Cieľová úroveň

1.   Členské štáty zabezpečia, aby do 31. decembra 2024 dostupné finančné prostriedky v ich mechanizmoch financovania dosiahli prinajmenšom 1 % sumy krytých vkladov všetkých inštitúcií povolených na ich území. Členské štáty môžu stanoviť cieľové úrovne presahujúce túto sumu.

2.   Počas úvodného obdobia uvedeného v odseku 1 sa príspevky do mechanizmov financovania získané podľa článku 103 časovo rozložia čo najrovnomernejšie, až kým sa nedosiahne cieľová úroveň, ale pri riadnom zohľadnení fázy obchodného cyklu a možného vplyvu procyklických príspevkov na finančnú pozíciu prispievajúcich inštitúcií.

Členské štáty môžu úvodné obdobie predĺžiť o maximálne štyri roky v prípade, ak sa z mechanizmov financovania realizovali súhrnné platby prevyšujúce 0,5 % krytých vkladov všetkých inštitúcií povolených na ich území, ktoré sú zaručené podľa smernice 2014/49/EÚ.

3.   Ak sa dostupné finančné prostriedky po úvodnom období uvedenom v odseku 1 znížia pod cieľovú úroveň bližšie určenú v uvedenom odseku, pravidelné príspevky získané v súlade s článkom 103 sa obnovia, až pokiaľ sa nedosiahne cieľová úroveň. Po dosiahnutí cieľovej úrovne po prvý raz a keď sa disponibilné finančné prostriedky znížili pod dve tretiny cieľovej úrovne, uvedený príspevok sa stanovuje na úrovni, ktorá umožní dosiahnuť cieľovú úroveň do šiestich rokov.

Pravidelný príspevok riadne zohľadňuje fázu obchodného cyklu a možný vplyv procyklických príspevkov pri určovaní ročných príspevkov v kontexte tohto odseku.

4.   Orgán EBA predloží Komisii do 31. októbra 2016 správu s odporúčaniami o primeranom referenčnom bode na stanovenie cieľovej úrovne mechanizmov financovania riešenia krízových situácií, a najmä o tom, či celkové záväzky predstavujú vhodnejší základ než kryté vklady.

5.   Komisia na základe výsledkov správy uvedenej v odseku 4 v prípade potreby predloží do 31. decembra 2016 Európskemu parlamentu a Rade legislatívny návrh týkajúci sa základu na cieľovú úroveň mechanizmov financovania riešenia krízových situácií.

Článok 103

Príspevky ex ante

1.   Členské štáty s cieľom dosiahnuť cieľovú úroveň bližšie určenú v článku 102 zabezpečia, aby sa príspevky od inštitúcií povolených na ich území vrátane pobočiek z Únie získavali prinajmenšom raz za rok.

2.   Príspevok každej inštitúcie zodpovedá pomeru jej záväzkov (s výnimkou vlastných zdrojov) znížených o hodnotu krytých vkladov s celkovým záväzkom (s výnimkou vlastných zdrojov) znížených o hodnotu krytých vkladov všetkých inštitúcií povolených na území daného členského štátu.

Tieto príspevky sa upravia primerane k rizikovému profilu inštitúcií v súlade s kritériami prijatými podľa odseku 7.

3.   Dostupné finančné prostriedky, ktoré sa majú zohľadniť s cieľom dosiahnuť cieľovú úroveň bližšie určenú v článku 102 môžu zahŕňať aj neodvolateľné platobné záväzky, ktoré sú plne zaručené kolaterálom vo forme aktív s nízkym rizikom nezaťažených žiadnymi právami tretích strán, ktoré sú plne k dispozícii a vybrané na výhradné použitie orgánmi pre riešenie krízových situácií na účely uvedené v článku 101 ods. 1. Podiel neodvolateľných platobných záväzkov nepresiahne 30 % z celkovej sumy príspevkov získaných podľa tohto článku.

4.   Členské štáty zabezpečia, aby bola povinnosť platiť príspevky podľa tohto článku vynútiteľná na základe vnútroštátnych právnych predpisov a aby sa splatné príspevky v plnej miere uhradili.

Členské štáty stanovia primerané regulačné a účtovné povinnosti, ako aj povinnosti v oblasti vykazovania a iné povinnosti s cieľom zabezpečiť, aby sa splatné príspevky v plnej miere uhradili. Členské štáty zabezpečia opatrenia na riadne overenie správnej úhrady príspevkov. Členské štáty zabezpečia opatrenia zamerané na zabránenie úniku, vyhýbaniu sa a zneužívaniu v tejto súvislosti.

5.   Sumy získané v súlade s týmto článkom sa použijú iba na účely bližšie určené v článku 101 ods. 1.

6.   Podľa článkov 37, 38, 40, 41 a 42 sumy získané od inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, alebo od preklenovacej inštitúcie úroky a iné zisky z investícií a všetky ostatné zisky môžu byť použité na prospech mechanizmov financovania.

7.   Komisia je oprávnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 115 s cieľom bližšie určiť koncepciu prispôsobovania príspevkov úmerne k rizikovému profilu inštitúcií podľa odseku 2 tohto článku, pričom zohľadní:

a)

riziko, ktorému je inštitúcia vystavená, vrátane významu jej obchodných činností, jej podsúvahových expozícií a miery pákového efektu;

b)

stabilitu a rôznorodosť zdrojov financovania spoločnosti a nezaťažených vysoko likvidných aktív;

c)

finančnú situáciu inštitúcie;

d)

pravdepodobnosť, že sa začne riešiť krízová situácia inštitúcie;

e)

rozsah, v ktorom inštitúcia predtým využívala mimoriadnu verejnú finančnú podporu;

f)

komplexnosť štruktúry inštitúcie a riešiteľnosť jej krízovej situácie;

g)

význam inštitúcie pre stabilitu finančného systému alebo hospodárstva jedného či viacerých členských štátov alebo Únie;

h)

skutočnosť, že inštitúcia je súčasťou IPS.

8.   Komisia je v súlade s článkom 115 splnomocnená prijať delegované akty s cieľom bližšie určiť:

a)

regulačné a účtovné povinnosti, ako aj povinnosti v oblasti vykazovania a iné povinnosti uvedené v odseku 4, ktorých cieľom je zabezpečiť skutočné uhrádzanie príspevkov;

b)

opatrenia uvedené v odseku 4 s cieľom riadne overiť správnu úhradu príspevkov.

Článok 104

Mimoriadne príspevky ex post

1.   Ak dostupné finančné prostriedky nestačia na pokrytie strát, nákladov a iných výdavkov, ktoré vznikli použitím mechanizmov financovania, členské štáty zabezpečia, aby sa od inštitúcií povolených a ich území získali mimoriadne príspevky ex post, ktoré pokryjú ďalšie potrebné sumy. Tieto mimoriadne príspevky ex post sa rozdelia medzi inštitúcie v súlade s pravidlami stanovenými v článku 103 ods. 2.

Mimoriadne príspevky ex post neprevyšujú trojnásobok ročnej sumy príspevkov určených v súlade s článkom 103.

2.   Článok 103 ods. 4 až ods. 8 sa uplatňuje na príspevky získané podľa tohto článku.

3.   Orgán pre riešenie krízových situácií môže úplne alebo čiastočne oslobodiť úverovú inštitúciu od platby mimoriadnych príspevkov ex post do mechanizmu financovania riešenia krízových situácií, ak by platba uvedených príspevkov ohrozila likviditu alebo platobnú schopnosť inštitúcie. Toto oslobodenie sa udelí najviac na šesť mesiacov, ale na žiadosť inštitúcie sa môže obnoviť. Príspevky, ktorých platenie bolo odložené podľa tohto odseku sa vyplatia neskôr, keď takáto platba už neohrozuje likviditu alebo platobnú schopnosť inštitúcie.

4.   Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 115 prijať delegované akty s cieľom bližšie určiť okolnosti a podmienky, za ktorých možno inštitúciu oslobodiť od platby príspevkov v zmysle odseku 3 tohto článku.

Článok 105

Alternatívne prostriedky financovania

Členské štáty zabezpečia, aby mechanizmy financovania patriace do ich jurisdikcie mohli uzatvárať zmluvy o pôžičkách alebo iných formách podpory od inštitúcií, finančných inštitúcií alebo iných tretích strán v prípade, keď sumy získané podľa článku 103 nestačia na pokrytie všetkých strát, nákladov alebo iných výdavkov, ktoré vznikli používaním mechanizmov financovania, a mimoriadne príspevky ex post stanovené v článku 104 nie sú okamžite prístupné alebo dostatočné.

Článok 106

Požičiavanie medzi mechanizmami financovania

1.   Členské štáty zabezpečia, aby mechanizmy financovania patriace do ich jurisdikcie mohli požiadať o úver od všetkých ostatných mechanizmov financovania v rámci Únie v prípade, ak:

a)

sumy získané podľa článku 103 nestačia na pokrytie všetkých strát, nákladov alebo iných výdavkov, ktoré vznikli používaním mechanizmov financovania;

b)

mimoriadne ex post príspevky stanovené v článku 104 nie sú dostupné okamžite, ako aj

c)

alternatívne prostriedky financovania stanovené v článku 105 nie sú dostupné okamžite za primeraných podmienok.

2.   Členské štáty zabezpečia, aby mechanizmy financovania patriace do ich jurisdikcie mali právomoc požičať prostriedky ostatným mechanizmom financovania v rámci Únie za okolností bližšie určených v odseku 1.

3.   Na základe žiadosti uvedenej v odseku 1 každý z uvedených ostatných mechanizmov financovania v Únii rozhodne, či poskytne úver mechanizmu financovania, ktorý o to požiadal. Členské štáty môžu vyžadovať, aby sa toto rozhodnutie prijalo po konzultovaní s príslušným ministerstvom alebo vládou alebo s jeho (jej) súhlasom. Rozhodnutie sa prijme čo najrýchlejšie.

4.   Úroková sadzba, doba splatnosti a ostatné podmienky úverov sa dohodnú medzi vypožičiavajúcim mechanizmom financovania a ostatnými mechanizmami financovania, ktoré sa rozhodli pre účasť. Úver každého zúčastneného mechanizmu financovania má rovnakú úrokovú sadzbu, dobu splatnosti a ostatné podmienky s výnimkou prípadu, keď sa všetky zúčastnené mechanizmy financovania dohodli inak.

5.   Sumy, ktoré požičali jednotlivé zúčastnené mechanizmy financovania riešenia krízových situácií, zodpovedajú pomeru sumy krytých vkladov v členských štátoch týchto mechanizmov financovania riešenia krízových situácií k súhrnnej sume krytých vkladov v členských štátoch zúčastnených mechanizmov financovania riešenia krízových situácií. Tieto miery príspevkov sa môžu líšiť na základe dohody všetkých zúčastnených mechanizmov financovania.

6.   S nesplateným úverom poskytnutým mechanizmu financovania riešenia krízových situácií iného členského štátu podľa tohto článku sa zaobchádza ako s aktívom mechanizmu financovania riešenia krízových situácií, ktorý tento úver poskytol, a možno ho započítať do cieľovej úrovne tohto mechanizmu financovania.

Článok 107

Mutualizácia vnútroštátnych mechanizmov financovania v prípade riešenia krízových situácií na úrovni skupiny

1.   Členské štáty zabezpečia, aby v prípade riešenie krízových situácií na úrovni skupiny uvedený v článku 91 alebo článku 92 vnútroštátny mechanizmus financovania každej inštitúcie, ktorá tvorí súčasť skupiny, prispel na financovanie riešenia krízových situácií na úrovni skupiny podľa tohto článku.

2.   Na účely odseku 1 orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny navrhne v prípade potreby pred prijatím každého opatrenia na riešenie krízovej situácie po konzultovaní s orgánmi pre riešenie krízových situácií inštitúcií, ktoré tvoria súčasť skupiny, plán financovania ako súčasť programu riešenia krízovej situácie na úrovni skupiny uvedeného v článkoch 91 a 92.

Plán financovania sa dohodne v súlade s postupmi rozhodovania uvedenými v článkoch 91 a 92.

3.   Plán financovania zahŕňa:

a)

hodnotenie v súlade s článkom 36 týkajúce sa príslušných subjektov skupiny;

b)

straty, ktoré každý príslušný subjekt skupiny vykáže v okamihu uplatnenia nástrojov na riešenie krízových situácií;

c)

za každý príslušný subjekt skupiny straty, ktoré by utrpela každá trieda akcionárov a veriteľov;

d)

každý príspevok, ktorý by sa vyžadoval od systému ochrany vkladov v súlade s článkom 109 ods. 1;

e)

celkový príspevok zo strany mechanizmu financovania riešenia krízových situácií a účel a podoba príspevku;

f)

základ pre výpočet sumy, ktorá sa od každého vnútroštátneho mechanizmu financovania členských štátov, v ktorých sa príslušné subjekty skupiny nachádzajú, vyžaduje ako príspevok na financovanie riešenia krízovej situácie na úrovni skupiny s cieľom skompletizovať celkový príspevok uvedený v písmene e);

g)

suma, ktorá sa od vnútroštátneho mechanizmu financovania každého príslušného subjektu skupiny vyžaduje ako príspevok na financovanie riešenia krízovej situácie na úrovni skupiny a podoba týchto príspevkov;

h)

suma úveru, ktorú mechanizmy financovania členských štátov, v ktorých sa príslušné subjekty skupiny nachádzajú, zmluvne zabezpečia podľa článku 105 od inštitúcií, finančných inštitúcií a iných tretích strán;

i)

dobu použitia mechanizmov financovania členských štátov, v ktorých sa príslušné subjekty skupiny nachádzajú, ktorú by sa v prípade potreby malo dať predĺžiť.

4.   Základ na pomerné rozdelenie príspevku uvedeného v odseku 3 písm. e) musí byť v súlade s odsekom 5 tohto článku a so zásadami stanovenými v pláne riešenia krízovej situácie na úrovni skupiny v súlade s článkom 12 ods. 3 písm. f), ak sa v pláne financovania nedohodlo inak.

5.   Ak sa v pláne financovania nedohodlo inak, v súvislosti so základom pre výpočet príspevku každého vnútroštátneho mechanizmu financovania sa zohľadní najmä:

a)

veľkosť rizikovo vážených aktív skupiny, ktoré majú v držbe inštitúcie a subjekty uvedené v článku 1 ods. 1 písm. b), c) a d) usadené v členskom štáte daného mechanizmu financovania riešenia krízových situácií;

b)

veľkosť aktív skupiny, ktoré majú v držbe inštitúcie a subjekty uvedené v článku 1 ods. 1 písm. b), c) a d) usadené v členskom štáte daného mechanizmu financovania riešenia krízových situácií;

c)

rozsah strát, ktoré viedli k potrebe riešenia krízovej situácie na úrovni skupiny a ktoré vznikli subjektom skupiny podliehajúcim dohľadu príslušných orgánov v členskom štáte daného mechanizmu financovania riešenia krízových situácií; a

d)

veľkosť zdrojov mechanizmov financovania na úrovni skupiny, ktoré sa podľa plánu financovania pravdepodobne použijú na priamy prospech subjektov skupiny usadených v členskom štáte daného mechanizmu financovania riešenia krízových situácií.

6.   Členské štáty vopred určia pravidlá a postupy na zabezpečenie toho, aby každý vnútroštátny mechanizmus financovania mohol realizovať svoj príspevok na financovania riešenia krízovej situácie na úrovni skupiny bezodkladne bez toho, aby bol dotknutý odsek 2.

7.   Na účely tohto článku členské štáty zabezpečia, aby mechanizmy financovania na úrovni skupiny mali na základe podmienok stanovených v článku 105 povolené uzatvárať zmluvy o pôžičkách alebo iných formách podpory od inštitúcií, finančných inštitúcií alebo iných tretích strán.

8.   Členské štáty zabezpečia, aby vnútroštátne mechanizmy financovania patriaci do ich jurisdikcie mohli zaručiť každú pôžičku, ktorú mechanizmy financovania na úrovni skupiny prijali v súlade s odsekom 7.

9.   Členské štáty zabezpečia, aby sa všetky príjmy alebo výnosy vznikajúce z použitia mechanizmov financovania na úrovni skupiny vyčlenili na prospech vnútroštátnych mechanizmov financovania v súlade s ich príspevkami na financovanie riešenia krízových situácií podľa odseku 2.

Článok 108

Postavenie vkladov v hierarchii konkurzného konania

Členské štáty zabezpečia, aby vo vnútroštátnom práve upravujúcom bežné konkurzné konanie:

a)

mali postavenie s vyššou prioritou než pohľadávky bežných nezabezpečených veriteľov bez prioritného postavenia:

i)

časť oprávnených vkladov fyzických osôb a mikropodnikov, malých a stredných podnikov, ktoré presahujú úroveň krytia podľa článku 6 smernice 2014/49/EÚ;

ii)

vklady, ktoré by boli oprávnenými vkladmi fyzických osôb, mikropodnikov, malých a stredných podnikov, ak by sa nevkladali prostredníctvom pobočiek inštitúcií umiestnených mimo Únie usadených v Únii;

b)

mali postavenie s vyššou prioritou než pohľadávky bežných nezabezpečených veriteľov bez prioritného postavenia podľa písmena a):

i)

kryté vklady;

ii)

systém ochrany vkladov preberajúceho práva a povinnosti krytých vkladateľov v prípade platobnej neschopnosti.

Článok 109

Používanie systémov ochrany vkladov v súvislosti s riešením krízových situácií

1.   Členské štáty zabezpečia, aby sa systémom ochrany vkladov, ku ktorému je inštitúcia pridružená, v prípade, keď orgány pre riešenie krízových situácií prijmú opatrenie na riešenie krízových situácií, a za predpokladu, že týmto opatrením sa zabezpečuje, aby vkladatelia mali naďalej prístup k svojim vkladom, ručilo:

a)

v prípade, keď sa použije nástroj odpísania dlhu, za sumu, ktorá by sa odpísala z krytých vkladov s cieľom absorbovať straty inštitúcie podľa článku 46 ods. 1 písm. a), ak by sa kryté vklady zahrnuli do odpísania dlhu a odpísali by sa v rovnakom rozsahu ako iné záväzky s rovnakou prioritou podľa vnútroštátneho práva upravujúceho bežné konkurzné konanie; alebo

b)

v prípade, keď sa použije jeden alebo viacero nástrojov na riešenie krízovej situácie iných ako nástroj odpísania dlhu, za sumu strát, ktoré by vznikli krytým vkladateľom, ak by krytým vkladateľom vznikli straty úmerné stratám vzniknutým veriteľom s rovnakou úrovňou priority podľa vnútroštátneho práva upravujúceho bežné konkurzné konanie.

Vo všetkých prípadoch je záruka systému ochrany vkladov nižšia ako suma strát, ktoré by musel znášať, ak by sa inštitúcia likvidovala na základe bežného konkurzného konania.

V prípade, keď sa použije nástroj odpísania dlhu, sa od systému ochrany vkladov, nevyžaduje, aby vykonal príspevok na pokrytie nákladov na rekapitalizáciu inštitúcie alebo preklenovacej inštitúcie podľa článku 46 ods. 1 písm. b).

Ak na základe hodnotenia podľa článku 74 sa určilo, že príspevok systému ochrany vkladov na riešenie krízovej situácie bol vyšší ako čisté straty, ktoré by mu vznikli, ak by sa inštitúcia zrušila na základe bežného konkurzného konania, systém ochrany vkladov má v súlade s článkom 75 právo na výplatu tohto rozdielu z mechanizmu financovania riešenia krízových situácií.

2.   Členské štáty zabezpečia, aby určenie sumy, v ktorej systém ochrany vkladov ručí v súlade s odsekom 1 tohto článku, zodpovedalo podmienkam uvedeným v článku 36.

3.   Príspevok zo systému ochrany vkladov na účely odseku 1 sa vykonáva v hotovosti.

4.   Ak sa oprávnené vklady v inštitúcii, ktorej krízová situácia sa rieši, prevedú na iný subjekt prostredníctvom nástroja odpredaja obchodnej činnosti alebo nástroja preklenovacej inštitúcie, vkladatelia nemajú voči systému ochrany vkladov žiadne nároky podľa smernice 2014/49/EÚvzhľadom na každú časť ich neprevedených vkladov v inštitúciu, ktorej krízová situácia sa rieši, za predpokladu, že suma prevedených finančných prostriedkov sa rovná súhrnnej úrovni krytia stanovenej v článku 6 smernice 2014/49/EÚ alebo ju prevyšuje.

5.   Bez ohľadu na odseky 1 až 4, keď sa disponibilné finančné prostriedky systému ochrany vkladov využívajú v súlade s nimi a potom sa znížia pod dve tretiny cieľovej úrovne systému ochrany vkladov, pravidelný príspevok do systému ochrany vkladov sa stanovuje na úrovni, ktorá umožní dosiahnuť cieľovú úroveň do šiestich rokov.

Vo všetkých prípadoch zodpovednosť systému ochrany vkladov nie je vyššia ako suma rovnajúca sa 50 % jeho cieľovej úrovne podľa článku 10 smernice 2014/49/EÚ. Členské štáty môžu, berúc do úvahy osobitosti vlastného národného bankového odvetvia, určiť percento, ktoré je vyššie ako 50 %.

V každom prípade podiel na systéme ochrany vkladov podľa tejto smernice neprevyšuje straty, ktoré by mu vznikli pri zrušení na základe bežného konkurzného konania.

HLAVA VIII

SANKCIE

Článok 110

Administratívne sankcie a iné administratívne opatrenia

1.   Bez toho, aby bolo dotknuté právo členských štátov stanoviť a uložiť trestné sankcie, členské štáty v prípade nedodržania vnútroštátnych ustanovení transponujúcich túto smernicu stanovia pravidlá týkajúce sa administratívnych sankcií a iných administratívnych opatrení a prijmú všetky kroky potrebné na zabezpečenie ich vykonávania. Ak sa členské štáty rozhodnú, že nestanovia pravidlá na administratívne sankcie za porušenia, ktoré podliehajú vnútroštátnemu trestnému právu; oznámia Komisii príslušné ustanovenia trestného práva. Administratívne sankcie a iné administratívne opatrenia musia byť účinné, primerané a odrádzajúce.

2.   Členské štáty zabezpečia, aby sa v prípade, keď sa na inštitúcie, finančné inštitúcie a materské spoločnosti v Únii vzťahujú povinnosti uvedené v prvom odseku, mohli v prípade ich porušenia na členov riadiaceho orgánu a iné fyzické osoby, ktoré sú podľa vnútroštátneho práva zodpovedné za porušenie, uplatňovať administratívne sankcie, a to podľa podmienok stanovených vo vnútroštátnom práve.

3.   Právomoci na ukladanie administratívnych sankcií uvedená v tejto smernici sa prideľuje orgánom pre riešenie krízových situácií, prípadne príslušným orgánom, a to podľa druhu porušenia. Orgány pre riešenie krízových situácií a príslušné orgány majú všetky právomoci v oblasti zhromažďovania informácií a vyšetrovania, ktoré sú potrebné na výkon ich funkcií. Orgány pre riešenie krízových situácií a príslušné orgány pri výkone svojich právomocí na ukladanie sankcií úzko spolupracujú s cieľom zabezpečiť, aby administratívne sankcie alebo iné administratívne opatrenia priniesli želané výsledky, a koordinujú svoje kroky pri riešení cezhraničných prípadov.

4.   Orgány pre riešenie krízových situácií a príslušné orgány uplatňujú svoje administratívnej právomoci na ukladanie sankcií v súlade s touto smernicou a vnútroštátnym právom niektorým z týchto spôsobov:

a)

priamo;

b)

v spolupráci s inými orgánmi;

c)

v rámci svojej zodpovednosti delegovaním na tieto orgány;

d)

podaním návrhu príslušným justičným orgánom.

Článok 111

Osobitné ustanovenia

1.   Členské štáty zabezpečia, aby sa v ich zákonoch, nariadeniach a administratívnych predpisoch určili sankcie a iné administratívne opatrenia týkajúce sa aspoň týchto situácií:

a)

nevypracovanie, nedodržanie a neaktualizovanie plánov ozdravenia a plánov ozdravenia na úrovni skupiny, čím sa porušujú články 5 alebo 7;

b)

neoznámenie príslušnému orgánu, že sa plánuje poskytnutie finančnej podpory na úrovni skupiny, čím sa porušuje článok 25;

c)

neposkytnutie všetkých informácií, ktoré sú potrebné na vypracovanie plánov riešenia krízových situácií, čím sa porušuje článok 11;

d)

riadiaci orgán inštitúcie alebo subjektu uvedeného v článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d) neoznámi príslušnému orgánu, že inštitúcia alebo subjekt uvedený v článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d) zlyháva alebo pravdepodobne zlyhá, čím sa porušuje článok 81 ods. 1

2.   Členské štáty zabezpečia, aby v prípadoch uvedených v odseku 1 administratívne sankcie a iné administratívne opatrenia, ktoré sa môžu uplatniť, zahrnovali aspoň:

a)

verejné vyhlásenie, v ktorom sa uvedie zodpovedná fyzická osoba, inštitúcia, finančná inštitúcia, materský podnik Únie alebo iná právnická osoba, ako aj povaha porušenia;

b)

príkaz, aby zodpovedná fyzická alebo právnická osoba upustila od konania a zdržala sa opakovania tohto konania;

c)

dočasný zákaz vykonávať riadiace funkcie v inštitúciách alebo subjektoch uvedených v článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d) pre ktoréhokoľvek člena riadiaceho orgánu alebo vrcholového manažmentu inštitúcie alebo subjektu uvedeného v článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d) alebo pre ktorúkoľvek inú fyzickú osobu, ktorá je braná na zodpovednosť;

d)

v prípade právnickej osoby administratívne pokuty do výšky 10 % celkového ročného čistého obratu tejto právnickej osoby za predchádzajúci obchodný rok. V prípade, že právnická osoba je dcérskou spoločnosťou materskej spoločnosti, relevantným obratom je obrat vyplývajúci z konsolidovaných účtovných závierok hlavnej materskej spoločnosti za predchádzajúci hospodársky rok;

e)

v prípade fyzickej osoby administratívne pokuty do 5 000 000 EUR alebo v členských štátoch, v ktorých euro nie je oficiálnou menou, zodpovedajúca hodnota v národnej mene k 2. júlu 2014;

f)

administratívne pokuty do výšky dvojnásobku sumy prínosu vyplývajúcej z porušenia v prípade, keď tento prínos možno určiť.

Článok 112

Zverejňovanie administratívnych sankcií

1.   Členské štáty zabezpečia, aby orgány pre riešenie krízových situácií a príslušné orgány zverejnili na svojej oficiálnej webovej stránke aspoň všetky administratívne sankcie, ktoré uložili za porušenie vnútroštátnych ustanovení transponujúcich túto smernicu, ak sa proti takýmto sankciám nepodal opravný prostriedok alebo ak boli opravné prostriedky vyčerpané. Takéto zverejnenie sa uskutoční bez zbytočného meškania po tom, ako sa postihovanej fyzickej alebo právnickej osobe oznámi príslušné rozhodnutie, vrátane informácií o type a povahe porušenia a totožnosti fyzickej alebo právnickej osoby, ktorej sa sankcia uložila.

Ak členské štáty povolia zverejnenie sankcií, proti ktorým sa možno odvolať, orgány pre riešenie krízových situácií alebo príslušné orgány na svojich oficiálnych webových stránkach bez zbytočného odkladu zverejnia informácie o stave opravného prostriedku sa proti daným sankciám a o jeho výsledku.

2.   Orgány pre riešenie krízových situácií a príslušné orgány zverejňujú spôsobom, ktorý je v súlade s vnútroštátnym právom, sankcie, ktoré uložili na anonymnom základe, a to v niektorej z týchto situácii:

a)

ak sa sankcia uloží fyzickej osobe a zverejnenie osobných údajov sa na základe povinného predchádzajúceho posúdenia primeranosti tohto zverejnenia ukáže ako neprimerané;

b)

ak by zverejnenie ohrozilo stabilitu finančných trhov alebo pokračujúce trestné vyšetrovanie;

c)

ak by zverejnenie spôsobilo inštitúciám alebo subjektom uvedeným v článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d) alebo fyzickým osobám neprimeranú škodu, ak ju možno určiť.

Alternatívne sa v takýchto prípadoch môže zverejnenie predmetných údajov odložiť na primeranú dobu, ak je možné predpokladať, že v rámci tejto doby dôvody na anonymné zverejnenie pominú.

3.   Orgány pre riešenie krízových situácií a príslušné orgány zabezpečia, aby údaje zverejnené v súlade s týmto článkom, zostali na ich oficiálnej webovej stránke aspoň po dobu piatich rokov. Osobné údaje, ktoré sa zverejnili, zostávajú na oficiálnej webovej stránke orgánu pre riešenie krízových situácií alebo príslušného orgánu len po dobu, ktorá je nevyhnutná v súlade s platnými predpismi na ochranu údajov.

4.   EBA predloží do 3. júla 2016 Komisii správu o anonymnom uverejnení sankcií členskými štátmi, ako sa stanovuje v odseku 2, a najmä o tom, či sa v tomto ohľade vyskytli medzi členskými štátmi výrazné rozdiely. Uvedená správa tiež uvedie všetky významné rozdiely v dĺžke zverejnenia sankcií podľa vnútroštátneho práva členských štátov pre zverejňovanie sankcií.

Článok 113

Vedenie centrálnej databázy orgánom EBA

1.   Orgány pre riešenie krízových situácií a príslušné orgány informujú pod podmienkou dodržiavania služobného tajomstva uvedenou v článku 84 orgán EBA o všetkých administratívnych sankciách, ktoré uložili podľa článku 111 a o stave opravného prostriedku a jeho výsledku. EBA vedie centrálnu databázu sankcií, ktoré mu boli nahlásené, výlučne na účely výmeny informácií medzi orgánmi pre riešenie krízových situácií, pričom táto databáza je dostupná iba orgánom pre riešenie krízových situácií a aktualizuje sa na základe informácií, ktoré poskytli orgány pre riešenie krízových situácií. EBA vedie centrálnu databázu sankcií, ktoré mu boli nahlásené, výlučne na účely výmeny informácií medzi príslušnými orgánmi, pričom táto databáza je dostupná iba príslušným orgánom a aktualizuje sa na základe informácií, ktoré poskytli príslušné orgány.

2.   EBA vedie webovú stránku s odkazmi na zverejnenie sankcií každým orgánom pre riešenie krízových situácií a každým príslušným orgánom podľa článku 112 a uvádza dobu, na ktorú každý členský štát sankcie zverejňuje.

Článok 114

Účinné uplatňovanie sankcií a výkon právomocí ukladať sankcie príslušnými orgánmi a orgánmi pre riešenie krízových situácií

Členské štáty zabezpečia, aby príslušné orgány pri určovaní typu administratívnych sankcií alebo iných administratívnych opatrení a výšky administratívnych pokút zohľadňovali všetky relevantné okolnosti, a podľa možnosti aj:

a)

závažnosť a dĺžku trvania porušenia;

b)

mieru zodpovednosti zodpovednej fyzickej alebo právnickej osoby;

c)

finančnú silu zodpovednej fyzickej alebo právnickej osoby, napríklad podľa celkového obratu zodpovednej právnickej osoby alebo ročného príjmu zodpovednej fyzickej osoby;

d)

sumu ziskov, ktoré zodpovedná fyzická alebo právnická osoba získala, alebo strát, ktorým sa vyhla, ak ich možno vyčísliť;

e)

straty tretích strán spôsobených porušením, ak ich možno vyčísliť;

f)

úroveň spolupráce zodpovednej fyzickej alebo právnickej osoby s príslušným orgánom a orgánom pre riešenie krízových situácií;

g)

predchádzajúce porušenia, ktorých sa dopustila zodpovedná fyzická alebo právnická osoba;

h)

všetky možné systémové dôsledky porušenia.

HLAVA IX

VYKONÁVACIE PRÁVOMOCI

Článok 115

Výkon delegovania právomocí

1.   Právomoc prijímať delegované akty sa na Komisiu prenáša za podmienok stanovených v tomto článku.

2.   Právomoc prijímať delegované akty uvedená v článku 2 druhom odseku, článku 44 ods. 11, článku 76 ods. 4, článku 103 ods. 7 a 8 a článku 104 ods. 4 sa udeľuje Komisii na neurčité obdobie od 2. júla 2014.

3.   Európsky parlament alebo Rada môže delegovanie právomoci podľa článku 2 druhý odsek, článku 44 ods. 11, článku 76 ods. 4, článku 103 ods. 7 a 8 a článku 104 ods. 4 kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa končí delegovanie právomoci bližšie určené v uvedenom rozhodnutí. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nemá vplyv na platnosť akýchkoľvek už platných delegovaných aktov.

4.   Komisia oznamuje delegovaný akt Európskemu parlamentu a Rade súčasne, a to hneď po jeho prijatí.

5.   Delegovaný akt prijatý podľa článku 2 druhý odsek, článku 44 ods. 11, článku 76 ods. 4, článku 103 ods. 7 a 8 alebo článku 104 ods. 4 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote troch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Táto lehota sa na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady predĺži o tri mesiace.

6.   Komisia neprijme delegované akty v prípade, keď je lehota Európskeho parlamentu na kontrolu skrátená parlamentnými prázdninami na menej než päť mesiacov vrátane predĺženia.

HLAVA X

ZMENY SMERNÍC 82/891/EHS, 2001/24/ES, 2002/47/ES, 2004/25/ES, 2005/56/ES, 2007/36/ES, 2011/35/EÚ, 2012/30/EÚ A 2013/36/EÚ A NARIADENÍ (EÚ) č. 1093/2010 A (EÚ) č. 648/2012

Článok 116

Zmena smernice 82/891/EHS

Článok 1 ods. 4 smernice 82/891/EHS sa nahrádza takto:

„4.   Uplatňuje sa článok 1 ods. 2, ods. 3 a ods. 4 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/35/EÚ (36).

Článok 117

Zmeny smernice 2001/24/ES

Smernica 2001/24/ES sa mení takto:

1.

V článku 1 sa dopĺňajú tieto odseky:

„3.   Táto smernica sa vzťahuje aj na investičné spoločnosti podľa vymedzenia v článku 4 ods. 1 bod 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 (37) a ich pobočky umiestnené v členských štátoch iných, než sú štáty, v ktorých majú svoje hlavné sídla.

4.   V prípade uplatnenia nástrojov na riešenie krízových situácií a vykonávania právomocí riešiť krízové situácie uvedených v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ (38) sa ustanovenia tejto smernice vzťahujú aj na finančné inštitúcie, spoločnosti a materské spoločnosti patriace do rozsahu pôsobnosti smernice 2014/59/EÚ.

5.   Články 4 a 7 tejto smernice sa neuplatňujú v prípade, ak sa uplatňuje článok 83 smernice 2014/59/EÚ.

6.   Článok 33 tejto smernice sa neuplatňuje v prípade, ak sa uplatňuje článok 84 smernice 2014/59/EÚ.

(37)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 z 26. júna 2013 o prudenciálnych požiadavkách na úverové inštitúcie a investičné spoločnosti a o zmene nariadenia (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 176, 27.6.2013, s. 1)."

(38)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ z 15. mája 2014, ktorou sa stanovuje rámec pre ozdravenie a riešenie krízových situácií úverových inštitúcií a investičných spoločností a ktorou sa mení smernica Rady 82/891/EHS a smernice 2001/24/ES, 2002/47/ES, 2004/25/ES, 2005/56/ES, 2007/36/ES, 2011/35/EÚ, 2012/30/EÚ a 2013/36/EÚ a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 a (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014, s. 190)“."

2.

Článok 2 sa nahrádza takto:

„Článok 2

Vymedzenie pojmov

Na účely tejto smernice:

‚domovský členský štát‘ je domovský členský štát vymedzený v článku 4 ods. 1 bode 43 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

‚hostiteľský členský štát‘ je hostiteľský členský štát vymedzený v článku 4 ods. 1 bode 44 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

‚pobočka‘ je pobočka vymedzená v článku 4 ods. 1 bode 17 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

‚príslušný orgán‘ je príslušný orgán vymedzený v článku 4 ods. 1 bode 40 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 alebo orgán pre riešenie krízových situácií v zmysle článku 2 ods. 1 bodu 18 smernice 2014/59/EÚ v súvislosti s reorganizačnými opatreniami prijatými na podľa uvedenej smernice;

‚správca‘ je každá osoba alebo orgán vymenovaná/-ý administratívnymi alebo justičnými orgánmi, ktorej/-ého úlohou je vykonávať reorganizačné opatrenia;

‚administratívne alebo justičné orgány‘ sú tie administratívne alebo justičné orgány členských štátov, ktoré sú príslušné na účely reorganizačných opatrení alebo konaní na zrušenie;

‚reorganizačné opatrenia‘ sú opatrenia, ktoré sú určené na zachovanie alebo obnovenie finančnej situácie úverovej inštitúcie alebo investičnej spoločnosti vymedzenej v článku 4 ods. 1 bode 2 nariadenia (EÚ) č. 575/2013, a ktoré by mohli mať vplyv na predtým jestvujúce práva tretích osôb vrátane opatrení spojených s možnosťou zastavenia platieb, zastavenia donucovacích opatrení alebo zníženia pohľadávok; tieto opatrenia zahŕňajú uplatňovanie nástrojov riešenia krízových situácií a výkon právomocí riešiť krízové situácie stanovené v smernici 2014/59/EÚ;

‚likvidátor‘ je každá osoba alebo orgán vymenovaná/-ý administratívnymi alebo justičnými orgánmi členských štátov, ktorej/-ého úlohou je riadiť konanie na zrušenie;

‚zrušenie‘ je kolektívne konanie začaté a monitorované administratívnymi alebo justičnými orgánmi členského štátu s cieľom realizovať aktíva pod dohľadom týchto orgánov vrátane prípadu, keď sa konanie skončí vyrovnaním alebo iným podobným opatrením;

‚regulovaný trh‘ je regulovaný trh vymedzený v článku 4 ods. 1 bode 22 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/65/EÚ (39);

‚nástroj‘ je finančný nástroj vymedzený v článku 4 ods. 1 bode 50 písm. b) nariadenia (EÚ) č. 575/2013.

(39)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/65/EÚ z 15. mája 2014 o trhoch s finančnými nástrojmi, ktorou sa mení smernica 2002/92/ES a smernica 2011/61/EÚ (Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014, s. 349).“"

3.

Článok 25 sa nahrádza takto:

„Článok 25

Dohody o čistom zúčtovaní

Bez toho, aby boli dotknuté články 68 a 71 smernice 2014/59/EÚ, sa dohody o čistom zúčtovaní riadia výlučne zmluvným právom, ktoré tieto dohody upravuje.“

4.

Článok 26 sa nahrádza takto:

„Článok 26

Dohody o spätnej kúpe

Bez toho, aby boli dotknuté články 68 a 71 smernice 2014/59/EÚ a článku 24 tejto smernice, sa dohody o spätnej kúpe riadia výlučne zmluvným právom, ktoré tieto dohody upravuje.“

Článok 118

Zmena smernice 2002/47/ES

Smernica 2002/47/ES sa mení takto:

1.

V článku 1 sa dopĺňa tento odsek:

„6.   Články 4 až 7 tejto smernice sa neuplatňujú na žiadne obmedzenie vymáhania dohôd o finančnom kolateráli alebo žiadne obmedzenie účinku záložnej dohody o finančnej záruke, mechanizmov konečného čistého zúčtovania alebo vzájomného započítania, ktoré sa ukladá na základe hlavy IV kapitoly V alebo VI smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ (40), alebo na žiadne obmedzenie, ktoré sa ukladá na základe podobných právomocí v právnych predpisoch členského štátu na uľahčenie riadneho riešenia krízovej situácie každého subjektu uvedeného v odseku 2 písm. c) bod iv) a písm. d), na ktorý sa vzťahujú ochranné opatrenia, ktoré sú prinajmenšom rovnocenné s ochrannými opatreniami stanovenými v hlave IV kapitole VII smernice 2014/59/EÚ.

(40)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ z 15. mája 2014, ktorou sa stanovuje rámec pre ozdravenie a riešenie krízových situácií úverových inštitúcií a investičných spoločností a ktorou sa mení smernica Rady 82/891/EHS a smernice 2001/24/ES, 2002/47/ES, 2004/25/ES, 2005/56/ES, 2007/36/ES, 2011/35/EÚ, 2012/30/EÚ a 2013/36/EÚ a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 a (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014, s. 190).“"

2.

Článok 9a sa nahrádza takto:

„Článok 9a

Smernice 2008/48/ES a 2014/59/EÚ

Touto smernicou nie sú dotknuté smernice 2008/48/ES a 2014/59/EÚ.“

Článok 119

Zmena smernice 2004/25/ES

V článku 4 ods. 5 smernice 2004/25/ES sa pridáva tento odsek:

„Členské štáty zabezpečia, aby sa článok 5 ods. 1 tejto smernice neuplatňoval v prípade použitia nástrojov na riešenie krízových situácií, príslušných právomocí a mechanizmov stanovených v hlave IV smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ (41).

Článok 120

Zmena smernice 2005/56/ES

V článku 3 smernice 2005/56/ES sa dopĺňa tento odsek:

„4.   Členské štáty zabezpečia, aby sa táto smernica neuplatňovala na spoločnosť alebo spoločnosti, ktoré podliehajú použitiu nástrojov na riešenie krízových situácií, príslušných právomocí a mechanizmov stanovených v hlave IV smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ (42).

Článok 121

Zmeny smernice 2007/36/ES

Smernica 2007/36/ES sa mení takto:

1.

V článku 1 sa dopĺňa tento odsek:

„4.   Členské štáty zabezpečia, aby sa táto smernica neuplatňovala v prípade použitia nástrojov na riešenie krízových situácií, príslušných právomocí a mechanizmov stanovených v hlave IV smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ (43).

(43)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ z 15. mája 2014, ktorou sa stanovuje rámec pre ozdravenie a riešenie krízových situácií úverových inštitúcií a investičných spoločností a ktorou sa mení smernica Rady 82/891/EHS a smernice 2001/24/ES, 2002/47/ES, 2004/25/ES, 2005/56/ES, 2007/36/ES, 2011/35/EÚ, 2012/30/EÚ a 2013/36/EÚ a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 a (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014, s. 190).“"

2.

V článku 5 sa dopĺňajú tieto odseky:

„5.   Členské štáty zabezpečia, aby na účely smernice 2014/59/EÚ valné zhromaždenie dvojtretinovou väčšinou platných hlasov mohlo rozhodnúť alebo navrhnúť, aby sa v stanovách stanovilo, že oznámenie o zvolaní valného zhromaždenia na rozhodnutie o zvýšení kapitálu sa vydá v kratšom čase, než je to stanovené v odseku 1 tohto článku, a to za predpokladu, že sa toto zhromaždenie sa neuskutoční do desiatich kalendárnych dní od vydania oznámenia o zvolaní a že sa splnia podmienky článku 27 alebo 29 smernice 2014/59/EÚ a že zvýšenie kapitálu je potrebné na odvrátenie podmienok na riešenie krízových situácií stanovených v článkoch 32 a 33 tejto smernice.

6.   Na účely odseku 5 sa neuplatňuje povinnosť každého členského štátu stanoviť jednotnú lehotu podľa článku 6 ods. 3, povinnosť zabezpečiť včasnú dostupnosť revidovaného programu podľa článku 6 ods. 4 ani povinnosť stanoviť jeden rozhodujúci deň podľa článku 7 ods. 3“.

Článok 122

Zmena smernice 2011/35/EÚ

V článku 1 smernice 2011/35/EÚ sa dopĺňa tento odsek:

„4.   Členské štáty zabezpečia, aby sa táto smernica neuplatňovala na spoločnosť alebo spoločnosti, ktoré podliehajú použitiu nástrojov na riešenie krízových situácií, príslušných právomocí a mechanizmov stanovených v hlave IV smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ (44).

Článok 123

Zmena smernice 2012/30/EÚ

V článku 45 smernice 2012/30/EÚ sa dopĺňa tento odsek:

„3.   Členské štáty zabezpečia, aby sa článok 10, článok 19 ods. 1, článok 29 ods. 1, 2 a 3, článok 31 ods. 2 prvý pododsek, články 33 až 36 a články 40, 41 a 42 tejto smernice neuplatňoval v prípade použitia nástrojov na riešenie krízových situácií, príslušných právomocí a mechanizmov stanovených v hlave IV smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ (45).

Článok 124

Zmena smernice 2013/36/EÚ

V článku 74 smernice 2013/36/EÚ sa vypúšťa odsek 4.

Článok 125

Zmena nariadenia (EÚ) č. 1093/2010

Nariadenie (EÚ) č. 1093/2010 sa mení takto:

1.

V článku 4 sa bod 2 sa nahrádza takto:

„2.   ‚príslušný orgán‘ je:

i)

príslušný orgán vymedzený v článku 4 ods. 1 bod 40 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 a v zmysle smerníc 2007/64/ES a 2009/110/ES;

ii)

v súvislosti so smernicami 2002/65/ES a 2005/60/ES orgány príslušné zabezpečovať dodržiavanie požiadaviek týchto smerníc zo strany úverových a finančných inštitúcií;

iii)

v súvislosti so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2014/49/EÚ (46) určený orgán vymedzený v článku 2 ods. 1 písm. 18) uvedenej smernice;

iv)

v súvislosti so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ (47) orgán pre riešenie krízových situácií vymedzený v článku 2 ods. 1 bode 18 uvedenej smernice.

(46)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/49/EÚ zo 16. apríla 2014 o systémoch ochrany vkladov (Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014, s. 149)."

(47)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ z 15. mája 2014, ktorou sa stanovuje rámec pre ozdravenie a riešenie krízových situácií úverových inštitúcií a investičných spoločností a ktorou sa mení smernica Rady 82/891/EHS a smernice 2001/24/ES, 2002/47/ES, 2004/25/ES, 2005/56/ES, 2007/36/ES, 2011/35/EÚ, 2012/30/EÚ a 2013/36/EÚ a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 a (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014, s. 190).“"

2.

V článku 40 ods. 6 sa dopĺňa tento pododsek:

„Na účely konania v rozsahu pôsobnosti smernice 2014/59/EÚsprevádza člena rady orgánov dohľadu podľa odseku 1 písm. b) v prípade potreby zástupca orgánu pre riešenie krízových situácií v každom členskom štáte, ktorý nemá hlasovacie práva.“

Článok 126

Zmena nariadenia (EÚ) č. 648/2012

V článku 81 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 648/2012 sa dopĺňa toto písmeno:

„k)

orgány pre riešenie krízových situácií určené podľa článku 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ (48).

HLAVA XI

ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 127

Výbor EBA pre riešenie krízových situácií

EBA vytvorí stály vnútorný výbor podľa článku 41 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010 na účely prípravy rozhodnutí EBA, ktoré sa majú prijímať v súlade s článkom 44 nariadenia, vrátane rozhodnutí súvisiacich s návrhmi regulačných technických predpisov a návrhmi vykonávacích technických predpisov súvisiacich s úlohami, ktoré sa udelili orgánom pre riešenie krízových situácií stanovených v tejto smernici. Najmä v súlade s článkom 38 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010 EBA zabezpečí, aby žiadne rozhodnutie uvedené v tomto článku nijako nezasahovalo do fiškálnych zodpovedností členských štátov. Uvedený vnútorný výbor sa bude skladať z orgánov pre riešenie krízových situácií uvedených v článku 3 tejto smernice.

Na účely tejto smernice EBA spolupracuje s EIOPA a ESMA v rámci Spoločného výboru európskych orgánov dohľadu zriadeného v článku 54 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010, nariadenia (EÚ) č. 1094/2010 a nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

Na účely tejto smernice EBA zabezpečí plnohodnotné štrukturálne oddelenie výboru pre riešenie krízových situácií a ostatných funkcií uvedených v nariadení (EÚ) č. 1093/2010. Výbor pre riešenie krízových situácií presadzuje prípravu a koordináciu plánov na riešenie krízových situácií a pripravuje metódy riešenia krízových situácií zlyhávajúcich finančných inštitúcií.

Článok 128

Spolupráca s EBA

Príslušné orgány a orgány pre riešenie krízových situácií spolupracujú s EBA na účely tejto smernice v súlade s nariadením (EÚ) č. 1093/2010.

Príslušné orgány a orgány pre riešenie krízových situácií bezodkladne poskytujú EBA všetky informácie potrebné na plnenie jeho povinností v súlade s nariadením (EÚ) č. 1093/2010.

Článok 129

Preskúmanie

Komisia do 1. júna 2018 preskúma vykonávanie tejto smernice a predloží správu o tom Európskemu parlamentu a Rade. V správe sa posúdi najmä toto:

a)

na základe správy EBA uvedenej v článku 4 ods. 7, potreba všetkých zmien, pokiaľ ide o minimalizáciu rozdielov na vnútroštátnej úrovni;

b)

na základe správy EBA uvedenej v článku 45 ods. 19, potreba všetkých zmien, pokiaľ ide o minimalizáciu rozdielov na vnútroštátnej úrovni;

c)

fungovanie a účinnosť postavenia EBA udeleného v tejto smernici, vrátane vykonávania mediácie.

Podľa potreby sa k uvedenej správe pripojí legislatívny návrh.

Bez ohľadu na preskúmanie uvedené v prvom pododseku Komisia do 3. júla 2017 konkrétne preskúma uplatňovanie článkov 13, 18 a 45, pokiaľ ide o právomoci EBA vykonávať záväznú mediáciu s cieľom zohľadniť budúci vývoj v oblasti práva týkajúceho sa finančných služieb. Táto správa a všetky prípadné sprievodné návrhy sa predložia Európskemu parlamentu a Rade.

Článok 130

Transpozícia

1.   Členské štáty do 31. decembra 2014 uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a administratívne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou. Komisii bezodkladne oznámia znenie týchto ustanovení.

Členské štáty uplatňujú tieto opatrenia od 1. januára 2015.

Členské štáty však uplatňujú ustanovenia prijaté s cieľom riadiť sa požiadavkami hlavy IV kapitoly IV oddielu 5 najneskôr od 1. januára 2016.

2.   Členské štáty uvedú priamo v prijatých opatreniach uvedených v odseku 1 alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.

3.   Členské štáty oznámia Komisii a EBA znenie hlavných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.

Článok 131

Nadobudnutie účinnosti

Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom nasledujúcim po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 124 nadobudne účinnosť 1. januára 2015.

Článok 132

Adresáti

Táto smernica je určená členským štátom.

V Bruseli 15. mája 2014

Za Európsky parlament

predseda

M. SCHULZ

Za Radu

predseda

D. KOURKOULAS


(1)  Ú. v. EÚ C 39, 12.2.2013, s. 1.

(2)  Ú. v. EÚ C 44, 15.2.2013, s. 68.

(3)  Pozícia Európskeho parlamentu z 15. apríla 2014 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku) a rozhodnutie Rady zo 6. mája 2014.

(4)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 z 26. júna 2013 o prudenciálnych požiadavkách na úverové inštitúcie a investičné spoločnosti a o zmene nariadenia (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 176, 27.6.2013, s. 1).

(5)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ z 26. júna 2013 o prístupe k činnosti úverových inštitúcií a prudenciálnom dohľade nad úverovými inštitúciami a investičnými spoločnosťami, o zmene smernice 2002/87/ES a o zrušení smerníc 2006/48/ES a 2006/49/ES (Ú. v. EÚ L 176, 27.6.2013, s. 338).

(6)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/87/ES zo 16. decembra 2002 o doplnkovom dohľade nad úverovými inštitúciami, poisťovňami a investičnými spoločnosťami vo finančnom konglomeráte, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice Rady 73/239/EHS, 79/267/EHS, 92/49/EHS, 92/96/EHS, 93/6/EHS a 93/22/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/78/ES a 2000/12/ES (Ú. v. EÚ L 35, 11.2.2003, s. 1).

(7)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 zo 4. júla 2012 o mimoburzových derivátoch, centrálnych protistranách a archívoch obchodných údajov (Ú. v. EÚ L 201, 7.2.2012, s. 1).

(8)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 z 24. novembra 2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) a ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie č. 716/2009/ES a zrušuje rozhodnutie Komisie 2009/78/ES (Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010, s. 12).

(9)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1092/2010 z 24. novembra 2010 o makroprudenciálnom dohľade Európskej únie nad finančným systémom a o zriadení Európskeho výboru pre systémové riziká (Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010, s. 1).

(10)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/34/EÚ z 26. júna 2013 o ročných účtovných závierkach, konsolidovaných účtovných závierkach a súvisiacich správach určitých druhov podnikov, ktorou sa mení smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/43/ES a zrušujú smernice Rady 78/660/EHS a 83/349/EHS (Ú. v. EÚ L 182, 29.6.2013, s. 19).

(11)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/65/EÚ z 15. mája 2014 o trhoch s finančnými nástrojmi, ktorou sa mení smernica 2002/92/ES a smernica 2011/61/EÚ 2004/39/ES (pozri stranu 349 tohto úradného vestníka).

(12)  Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 596/2014 zo 16. apríla 2014 o zneužívaní trhu (nariadenie o zneužívaní trhu) a o zrušení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/6/ES a smerníc Komisie 2003/124/ES, 2003/125/ES a 2004/72/ES (pozri stanu 1 tohto úradného vestníka).

(13)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/49/EÚ zo 16. apríla 2014 o systémoch ochrany vkladov (pozri stanu 149 tohto úradného vestníka).

(14)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 98/26/ES z 19. mája 1998 o konečnom zúčtovaní v platobných systémoch a zúčtovacích systémoch cenných papierov (Ú. v. ES L 166, 11.6.1998, s. 45).

(15)  Smernica 2001/24/ES Európskeho parlamentu a Rady zo 4. apríla 2001 o reorganizácii a likvidácii úverových inštitúcií (Ú. v. ES L 125, 5.5.2001, s. 15).

(16)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2012/30/EÚ z 25. októbra 2012 o koordinácii ochranných opatrení, ktoré členské štáty vyžadujú od obchodných spoločností na ochranu záujmov spoločníkov a tretích osôb v zmysle druhého odseku článku 54 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, pokiaľ ide o zakladanie akciových spoločností a udržiavanie a zmenu ich základného imania, s cieľom dosiahnuť rovnocennosť týchto opatrení (Ú. v. EÚ L 315, 14.11.2012, s. 74).

(17)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/35/EÚ z 5. apríla 2011 o zlúčení a splynutí akciových spoločností (Ú. v. EÚ L 110, 29.4.2011, s. 1).

(18)  Šiesta smernica Rady 82/891/EHS zo 17. decembra 1982 o rozdelení akciových spoločností, vychádzajúca z článku 54 ods. 3 písm. g) zmluvy (Ú. v. ES L 378, 31.12.1982, s. 47).

(19)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/56/ES z 26. októbra 2005 o cezhraničných zlúčeniach alebo splynutiach kapitálových spoločností (Ú. v. EÚ L 310, 25.11.2005, s. 1).

(20)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/25/ES z 21. apríla 2004 o ponukách na prevzatie (Ú. v. EÚ L 142, 30.4.2004, s. 12).

(21)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2007/36/ES z 11. júla 2007 o výkone určitých práv akcionárov spoločností registrovaných na regulovanom trhu (Ú. v. EÚ L 184, 14.7.2007, s. 17).

(22)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1094/2010 z 24. novembra 2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov), a ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie č. 716/2009/ES a zrušuje rozhodnutie Komisie 2009/79/ES (Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010, s. 48).

(23)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1095/2010 z 24. novembra 2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre cenné papiere a trhy) a ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie č. 716/2009/ES a zrušuje rozhodnutie Komisie 2009/77/ES (Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010, s. 84).

(24)  Ú. v. EÚ C 369, 17.12.2011, s. 14.

(25)  Nariadenie Rady (EÚ) č. 1024/2013 z 15. októbra 2013, ktorým sa Európska centrálna banka poveruje osobitnými úlohami, pokiaľ ide o politiky týkajúce sa prudenciálneho dohľadu nad úverovými inštitúciami (Ú. v. EÚ L 287, 29.10.2013, s. 63).

(26)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/65/ES z 13. júla 2009 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa podnikov kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov (PKIPCP) (Ú. v. EÚ L 302, 17.11.2009, s. 32).

(27)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/47/ES zo 6. júna 2002 o dohodách o finančných zárukách (Ú. v. ES L 168, 27.6.2002, s. 43).

(28)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 97/9/ES z 3. marca 1997 o systémoch náhrad pre investorov (Ú. v. ES L 84, 26.3.1997, s. 22).

(29)  Odporúčanie Komisie 2003/361/ES zo 6. mája 2003, ktoré sa týka definície mikro, malých a stredných podnikov (Ú. v. EÚ L 124, 20.5.2003, s. 36).

(30)  Smernica Rady 2001/23/ES z 12. marca 2001 o aproximácii zákonov členských štátov týkajúcich sa zachovania práv zamestnancov pri prevodoch podnikov, závodov alebo častí podnikov alebo závodov (Ú. v. ES L 82, 22.3.2001, s. 16).

(31)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/61/EÚ z 8. júna 2011 o správcoch alternatívnych investičných fondov, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 2003/41/ES a 2009/65/ES a nariadenia (ES) č. 1060/2009 a (EÚ) č. 1095/2010 (Ú. v. EÚ L 174, 1.7.2011, s. 1).

(32)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/71/ES zo 4. novembra 2003 o prospekte, ktorý sa zverejňuje pri verejnej ponuke cenných papierov alebo ich prijatí na obchodovanie, a o zmene a doplnení smernice 2001/34/ES (Ú. v. EÚ L 345, 31.12.2003, s. 64).

(33)  Smernica 2001/34/ES Rurópskeho parlamentu a Rady z 28. mája 2001 o prijímaní cenných papierov na kótovanie na burze cenných papierov a o informáciách, ktoré sa o týchto cenných papieroch musia zverejňovať (Ú. v. ES L 184, 6.7.2001, s. 1).

(34)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 zo 17. júna 2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I) (Ú. v. EÚ L 177, 4.7.2008, s. 6).

(35)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/109/ES z 15. decembra 2004 o harmonizácii požiadaviek na transparentnosť v súvislosti s informáciami o emitentoch, ktorých cenné papiere sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2001/34/ES (Ú. v. EÚ L 390, 31.12.2004, s. 38).


PRÍLOHA

ODDIEL A

Informácie, ktoré majú byť zahrnuté do plánov ozdravenia

Plán ozdravenia obsahuje tieto informácie:

1.

Zhrnutie kľúčových prvkov plánu a zhrnutie celkovej ozdravnej kapacity;

2.

zhrnutie podstatných zmien inštitúcie od naposledy predloženého plánu ozdravenia;

3.

plán komunikácie a poskytovania informácií, v ktorom sa opisuje, ako sa spoločnosť bude snažiť zvládnuť všetky potenciálne nepriaznivé reakcie trhu;

4.

rozsah opatrení v oblasti kapitálu a likvidity požadovaných na zachovanie alebo obnovu životaschopnosti a finančnej pozície inštitúcie;

5.

odhad časového rámca pre realizáciu každého vecného aspektu plánu;

6.

podrobný opis akýchkoľvek podstatných prekážok účinného a včasného vykonania plánu vrátane zváženia vplyvu na zvyšok skupiny, zákazníkov a zmluvné strany;

7.

identifikovanie kritických funkcií;

8.

podrobný opis postupov stanovenia hodnoty a predajnosti operácií, hlavných oblastí obchodnej činnosti a aktív inštitúcie;

9.

podrobný opis toho, ako sa plánovanie ozdravenia integruje do riadiacej štruktúry inštitúcie, ako aj politiky a postupov, ktorými sa riadi schvaľovanie plánu ozdravenia a identifikácia osôb v organizácii zodpovedných za prípravu a vykonávanie plánu;

10.

mechanizmy a opatrenia na zachovanie alebo obnovenie vlastných zdrojov inštitúcie;

11.

mechanizmy a opatrenia na zabezpečenie toho, aby mala inštitúcia vhodný prístup k zdrojom núdzového financovania, vrátane potenciálnych zdrojov likvidity, posúdenia dostupného kolaterálu a posúdenia možnosti prevodu likvidity v rámci subjektov skupiny a oblastí obchodnej činnosti, na zabezpečenie toho, aby mohla naďalej vykonávať svoje operácie a dodržiavať svoje záväzky, keď sa stanú splatnými;

12.

mechanizmy a opatrenia na zníženie rizika a využitie pákového efektu;

13.

mechanizmy a opatrenia na reštrukturalizáciu záväzkov;

14.

mechanizmy a opatrenia na reštrukturalizáciu oblastí obchodnej činnosti;

15.

mechanizmy a opatrenia potrebné na zachovanie nepretržitého prístupu k infraštruktúram finančných trhov;

16.

mechanizmy a opatrenia potrebné na zachovanie nepretržitého fungovania prevádzkových procesov inštitúcie vrátane infraštruktúry a služieb IT;

17.

prípravné mechanizmy na zjednodušenie odpredaja aktív alebo oblastí obchodnej činnosti v časovom rámci vhodnom na obnovenie finančného zdravia;

18.

iné činnosti alebo stratégie riadenia zamerané na obnovenie finančného zdravia a predpokladaný finančný účinok týchto opatrení alebo stratégií;

19.

prípravné opatrenia, ktoré inštitúcia prijala, alebo plány, ktoré má prijať, na zjednodušenie vykonávania plánu ozdravenia vrátane opatrení potrebných na umožnenie včasnej rekapitalizácie inštitúcie;

20.

sústavu ukazovateľov, ktorými sa určia body, v ktorých možno prijať primerané opatrenia uvedené v pláne.

ODDIEL B

Informácie, ktoré môžu orgány pre riešenie krízových situácií požadovať od inštitúcií na účely vypracovania a dodržiavania plánov riešenia krízových situácií

Orgány pre riešenie krízových situácií môžu od inštitúcií požadovať, aby na účely vypracovania a dodržiavania plánov riešenia krízových situácií poskytli aspoň tieto informácie:

1.

podrobný opis organizačnej štruktúry inštitúcie vrátane zoznamu všetkých právnických osôb;

2.

identifikácia priamych vlastníkov a percentuálneho podielu hlasovacích a nehlasovacích práv každej právnickej osoby;

3.

informácie o lokalite, jurisdikcii, štáte zriadenia, udelení licencie a obsadení kľúčových pozícií každej právnickej osoby;

4.

priradenie kritických operácii inštitúcie a hlavných oblastí obchodnej činnosti, vrátane podstatných aktív a záväzkov spojených s takýmito operáciami a oblasťami obchodnej činnosti, k jednotlivým právnickým osobám;

5.

podrobný opis zložiek záväzkov inštitúcie a všetkých jej právnických osôb, pričom sa zabezpečí rozdelenie, minimálne podľa druhov a výšky krátkodobých a dlhodobých dlhov, zabezpečených, nezabezpečených a podriadených záväzkov;

6.

podrobnosti o tých záväzkoch inštitúcie, ktoré sú prípustnými záväzkami;

7.

identifikácia postupov potrebných na stanovenie toho, komu inštitúcia založila kolaterál, v koho vlastníctve sa kolaterál nachádza, a jurisdikcie, ktorá sa na kolaterál vzťahuje;

8.

opis podsúvahových expozícií inštitúcie a jej právnických osôb vrátane priradenia ku kritickým operáciám a hlavným oblastiam obchodnej činnosti;

9.

informácie o podstatných zabezpečovacích transakciách hedges. inštitúcie vrátane priradenia ku príslušnej právnickej osobe;

10.

identifikácia hlavných alebo najkritickejších zmluvných strán inštitúcie, ako aj analýza vplyvu neplnenia hlavných zmluvných strán na finančnú situáciu inštitúcie;

11.

informácie o každom systéme, v ktorom inštitúcia vykonáva podstatný objem obchodov podľa počtu alebo hodnoty. vrátane priradenia k jednotlivým právnickým osobám inštitúcie, kritickým operáciám a hlavným oblastiam obchodnej činnosti;

12.

informácie o každom platobnom alebo zúčtovacom systéme, ako aj systéme vyrovnania, ktorého je inštitúcia priamym alebo nepriamym členom vrátane priradenia k jednotlivým právnickým osobám inštitúcie, kritickým operáciám a hlavným oblastiam obchodnej činnosti;

13.

podrobný súpis a opis kľúčových riadiacich informačných systémov, vrátane systémov pre riadenie rizík, účtovanie a finančné a regulačné vykazovanie používaných inštitúciou, vrátane priradenia k jednotlivým právnickým osobám inštitúcie, kritickým operáciám a hlavným oblastiam obchodnej činnosti;

14.

totožnosť vlastníkov systémov uvedených v bode 13, dohôd o úrovni s nimi spojených služieb a všetkých softvérov a systémov alebo licencií vrátane priradenia k jednotlivým právnickým osobám inštitúcie, kritickým operáciám a hlavným oblastiam obchodnej činnosti;

15.

identifikácia a priradenie jednotlivých právnických osôb a vzájomných prepojení a závislostí medzi rôznymi právnickými osobami napr.:

spoločný alebo zdieľaný personál, zariadenia a systémy,

mechanizmy v oblasti kapitálu, financovania alebo likvidity,

existujúce alebo možné úverové expozície,

dohody o podpornom ručení (cross guarantee agreement), krížové kolaterálové úpravy (cross-collateral arrangements), ustanovenia cross-default a dohody o cross-affiliate netting,

prevody rizika a dohody o obchodovaní back-to-back, dohody o úrovni služieb;

16.

informácie o príslušnom orgáne a orgáne pre riešenie krízových situácií pre každú právnickú osobu;

17.

informácie o členovi riadiaceho orgánu zodpovednom za poskytovanie informácií potrebných na prípravu plánu riešenia krízových situácií inštitúcie, ako aj o osobách, ktoré nie sú členom vedenia, zodpovedných za jednotlivé právnické osoby, kritické operácie a oblasti obchodnej činnosti,

18.

opis mechanizmov, ktoré má inštitúcia zavedené na zabezpečenie toho, aby v prípade riešenia krízových situácií orgán pre riešenie krízových situácií dostal informácie určené orgánom pre riešenie krízových situácií, ktoré sú potrebné na uplatnenie nástrojov na riešenie krízových situácií a príslušných právomocí;

19.

informácie o všetkých dohodách uzatvorených inštitúciami a ich právnickými osobami s tretími stranami, na strane ktorých môže byť ukončenie dohody vyvolané rozhodnutím orgánov uplatniť nástroj na riešenie krízových situácií, a informácie o tom, či následky ukončenia môžu ovplyvniť uplatnenie nástroja na riešenie krízových situácií;

20.

opis možných zdrojov likvidity na podporu riešenia krízových situácií;

21.

informácie o zaťažení aktív, likvidných aktívach, podsúvahových činnostiach, zabezpečovacích stratégiách a účtovnej praxi.

ODDIEL C

Záležitosti, ktoré musí orgán pre riešenie krízových situácií posúdiť pri posudzovaní riešiteľnosti krízovej situácie inštitúcie alebo skupiny

Orgán pre riešenie krízových situácií zohľadňuje pri posudzovaní riešiteľnosti krízovej situácie inštitúcie alebo skupiny tieto skutočnosti:

Pri posudzovaní riešiteľnosti krízovej situácie skupiny sa odkazy na inštitúciu považujú za také, že sa vzťahujú na každú inštitúciu alebo každý subjekt uvedený v článku 1 ods. 1 písm. c) alebo d) v rámci skupiny:

1.

rozsah, v ktorom inštitúcia dokáže priradiť hlavné oblasti obchodnej činnosti a kritické operácie ku konkrétnym právnickým osobám;

2.

rozsah, v ktorom sú právne a podnikové štruktúry zladené s hlavnými oblasťami obchodnej činnosti a kritickými operáciami;

3.

rozsah, v ktorom sú zavedené mechanizmy, ktoré zaručujú, aby bol k dispozícii základný personál, infraštruktúra, financovanie, likvidita a kapitál na podporu a zachovanie hlavných oblastí obchodnej činnosti a kritických operácií;

4.

rozsah, v ktorom možno v prípade riešenia krízových situácií inštitúcie plne vynucovať dohody o službách uzavreté inštitúciou;

5.

rozsah, v ktorom je riadiaca štruktúra inštitúcie primeraná na riadenie a zabezpečenie zhody s vnútornými politikami inštitúcie so zreteľom na dohody o úrovni služieb;

6.

rozsah, v ktorom má inštitúcia pre prípad oddelenia kritických funkcií alebo hlavných oblastí obchodnej činnosti vypracovaný postup na prevod služieb poskytovaných na základe dohôd o úrovni služieb na tretie strany;

7.

rozsah, v ktorom sú zavedené núdzové plány a opatrenia na zabezpečenie kontinuity prístupu k platobným systémom a systémom vyrovnania;

8.

primeranosť riadiacich informačných systémov na zabezpečenie toho, aby orgány pre riešenie krízových situácií dokázali získať presné a úplné informácie týkajúce sa hlavných oblastí obchodnej činnosti a kritických operácií s cieľom uľahčiť rýchle rozhodovanie;

9.

schopnosť riadiacich informačných systémov poskytovať informácie dôležité na účinné riešenie krízových situácií inštitúcie vždy, dokonca aj v rýchlo sa meniacich podmienkach;

10.

rozsah, v ktorom inštitúcia vyskúšala svoje riadiace informačné systémy na základe scenárov stresových situácií stanovených orgánmi pre riešenie krízových situácií;

11.

rozsah, v ktorom inštitúcia dokáže zabezpečiť kontinuitu svojich riadiacich informačných systémov, a to tak pre dotknutú inštitúciu, ako aj novú inštitúciu v prípade, keď sa kritické operácie a hlavné oblasti obchodnej činnosti oddelia od zvyšných operácií a oblastí obchodnej činnosti;

12.

rozsah, v ktorom inštitúcia vypracovala vhodné postupy na zabezpečenie toho, aby poskytovala orgánom pre riešenie krízových situácií informácie potrebné na identifikáciu vkladateľov a súm krytých systémami ochrany vkladov;

13.

keď skupina používa záruky v rámci skupiny, rozsah, v ktorom sa tieto záruky poskytujú za trhových podmienok a rozsah, v ktorom sú systémy riadenia rizík vzťahujúce sa na tieto záruky stabilné;

14.

keď skupina vykonáva transakcie back-to-back, rozsah, v ktorom sa tieto transakcie vykonávajú za trhových podmienok a rozsah, v ktorom sú systémy riadenia rizík vzťahujúce sa na tieto transakcie stabilné;

15.

rozsah, v ktorom používanie záruk v rámci skupiny alebo transakcií back-to-back rozširuje „nákazu“ v rámci skupiny;

16.

rozsah, v ktorom právna štruktúra skupiny bráni uplatňovaniu nástrojov na riešenie krízových situácií v dôsledku počtu právnických osôb, zložitosti štruktúry skupiny alebo problémov pri priraďovaní oblastí obchodnej činnosti subjektom skupiny;

17.

objem a typ prípustných záväzkov inštitúcie;

18.

keď posúdenie zahŕňa holdingovú spoločnosť so zmiešanou činnosťou, rozsah, v ktorom by riešenie krízových situácií subjektov skupiny, ktoré sú inštitúciami alebo finančnými inštitúciami, mohlo mať nepriaznivý vplyv na nefinančnú časť skupiny;

19.

existencia a solídnosť dohôd o úrovni služieb;

20.

či orgány tretích krajín majú nástroje na riešenie krízových situácií, ktoré sú potrebné na podporu opatrení na riešenie krízových situácií, ktoré prijali orgány pre riešenie krízových situácií z Únie, a aké možnosti existujú pre koordinované opatrenia medzi orgánmi tretích krajín a Únie;

21.

realizovateľnosť používania nástrojov na riešenie krízových situácií takým spôsobom, ktorý spĺňa ciele riešenia krízových situácií, a to vzhľadom na dostupné nástroje a štruktúru inštitúcie;

22.

rozsah, v ktorom štruktúra skupiny umožňuje orgánu pre riešenie krízových situácií, aby vyriešil krízovú situáciu celej skupiny alebo jedného či viacerých jej subjektov bez toho, aby to spôsobilo významný priamy alebo nepriamy nepriaznivý vplyv na finančný systém, dôveru na trhu alebo na hospodárstvo, a to s cieľom maximalizovať hodnotu skupiny ako celku;

23.

mechanizmy a prostriedky, ktorými by sa v prípade skupín, ktorých dcérske spoločnosti sú zriadené v iných jurisdikciách, mohlo uľahčiť riešenie krízových situácií;

24.

do akej miery je dôveryhodné používanie nástrojov na riešenie krízových situácií spôsobom, ktorý spĺňa ciele riešenia krízových situácií, vzhľadom na možný vplyv na veriteľov, zmluvné strany, zákazníkov a zamestnancov a možné opatrenia, ktoré môžu prijať orgány tretích krajín;

25.

rozsah, v ktorom možno primerane hodnotiť vplyv riešenia krízových situácií inštitúcií na finančný systém a na dôveru na finančnom trhu;

26.

rozsah, v ktorom by riešenie krízových situácií inštitúcií mohlo mať významný priamy alebo nepriamy nepriaznivý vplyv na finančný systém, dôveru na trhu alebo hospodárstvo;

27.

rozsah, v ktorom by sa šírenie nákazy do iných inštitúcií alebo finančných trhov mohlo obmedziť prostredníctvom uplatnenia nástrojov na riešenie krízových situácií a príslušných právomocí.

28.

rozsah, v ktorom by riešenie krízových situácií inštitúcií mohlo mať významný vplyv na fungovanie platobných systémov a systémov vyrovnania.


Top