Help Print this page 

Document 32013R1293

Title and reference
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1293/2013 z  11. decembra 2013 o zriadení programu pre životné prostredie a ochranu klímy (LIFE) a o zrušení nariadenia (ES) č. 614/2007 Text s významom pre EHP
  • In force
OJ L 347, 20.12.2013, p. 185–208 (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, GA, HR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)

ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2013/1293/oj
Languages, formats and link to OJ
BG ES CS DA DE ET EL EN FR GA HR IT LV LT HU MT NL PL PT RO SK SL FI SV
HTML html BG html ES html CS html DA html DE html ET html EL html EN html FR html GA html HR html IT html LV html LT html HU html MT html NL html PL html PT html RO html SK html SL html FI html SV
PDF pdf BG pdf ES pdf CS pdf DA pdf DE pdf ET pdf EL pdf EN pdf FR pdf GA pdf HR pdf IT pdf LV pdf LT pdf HU pdf MT pdf NL pdf PL pdf PT pdf RO pdf SK pdf SL pdf FI pdf SV
Official Journal Display Official Journal Display Official Journal Display Official Journal Display Official Journal Display Official Journal Display Official Journal Display Official Journal Display Official Journal Display Official Journal Display Official Journal Display Official Journal Display Official Journal Display Official Journal Display Official Journal Display Official Journal Display Official Journal Display Official Journal Display Official Journal Display Official Journal Display Official Journal Display Official Journal Display Official Journal Display Official Journal Display Official Journal
 To see if this document has been published in an e-OJ with legal value, click on the icon above (For OJs published before 1st July 2013, only the paper version has legal value).
Multilingual display
Text

20.12.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 347/185


NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) č. 1293/2013

z 11. decembra 2013

o zriadení programu pre životné prostredie a ochranu klímy (LIFE) a o zrušení nariadenia (ES) č. 614/2007

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 192,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (1),

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov (2),

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom (3),

keďže:

(1)

Politika a právne predpisy Únie v oblasti životného prostredia a klímy značnou mierou prispeli k zlepšeniu stavu životného prostredia. V oblasti životného prostredia a klímy však naďalej pretrvávajú veľké problémy, ktoré budú mať pre Úniu závažné dôsledky, pokiaľ sa nebudú riešiť.

(2)

Vzhľadom na svoj rozsah a zložitosť by sa riešenie týchto problémov v oblasti životného prostredia a klímy malo financovať najmä prostredníctvom hlavných programov financovania Únie. Komisia vo svojom oznámení z 29. júna 2011 s názvom Rozpočet stratégie Európa 2020 uznáva problém zmeny klímy a uvádza, že má v úmysle zvýšiť podiel rozpočtu Únie na oblasť klímy o minimálne 20 % prostredníctvom príspevkov z rôznych politík. Toto nariadenie by malo prispieť k dosiahnutiu tohto cieľa.

(3)

Tieto programy financovania Únie nedokážu vyriešiť všetky osobitné potreby súvisiace s životným prostredím a ochranou klímy. Pre životné prostredie a pre ochranu klímy sa vyžadujú osobitné prístupy, ktoré budú zodpovedať nerovnomernému začleňovaniu cieľov do praxe členských štátov, nerovnomernému a nedostatočnému vykonávaniu právnych predpisov v členských štátoch a nedostatočnému šíreniu informácií o politických cieľoch a podpore politických cieľov. Je vhodné stanoviť opatrenia nadväzujúce na program ustanovený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 614/2007 (4) a prijať nové nariadenie. Preto by sa mal týmto nariadením ustanoviť špecializovaný program financovania pre životné prostredie a ochranu klímy („program LIFE“). Aby financovanie poskytnuté Úniou dosiahlo výrazný dosah, mala by sa rozvíjať úzka súčinnosť a doplnkovosť programu LIFE s ostatnými programami financovania Únie.

(4)

Prírodné bohatstvo je v rámci Únie rozdelené nerovnomerne, no prináša úžitok celej Únii. Povinnosť Únie uchovávať toto bohatstvo si vyžaduje dôsledné uplatňovanie zásad solidarity a spoločnej zodpovednosti, podľa ktorých niektoré problémy Únie v oblasti životného prostredia a klímy sa lepšie riešia na regionálnej alebo miestnej úrovni. Od roku 1992 programy LIFE zohrávajú zásadnú úlohu v záujme lepšieho rozloženia solidarity a rozdelenia spoločnej zodpovednosti prostredníctvom ochrany spoločného bohatstva Únie v oblasti životného prostredia a klímy. Program LIFE by mal naďalej plniť túto úlohu.

(5)

Vzhľadom na svoju povahu a rozsah nedokáže program LIFE vyriešiť všetky problémy v oblasti životného prostredia a klímy. Jeho cieľom by malo byť skôr urýchľovanie zmien pri tvorbe a vykonávaní politík prostredníctvom poskytovania a rozširovania riešení a najlepších postupov zameraných na dosiahnutie environmentálnych a klimatických cieľov, ako aj podpora inovatívnych technológií v oblasti životného prostredia a zmeny klímy. V tomto úsilí by mal preto program LIFE podporovať vykonávanie všeobecného environmentálneho akčného programu Únie do roku 2020 „Dobrý život v rámci možností našej planéty“ zriadeného rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady (5) (ďalej len „7. environmentálny akčný program“).

(6)

Týmto nariadením sa stanovuje finančné krytie vo výške 3 456 655 milióna EUR v bežných cenách, ktoré zodpovedá 0,318 % celkovej sumy viazaných rozpočtových prostriedkov uvedenej v nariadení Rady (EÚ, Euratom) č. 1311/2013 (6) na celé obdobie trvania programu LIFE, ktoré má predstavovať hlavnú referenčnú hodnotu v zmysle bodu 17 Medziinštitucionálnej dohody z 2 decembra 2013 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom hospodárení (7) pre Európsky parlament a Radu v priebehu ročného rozpočtového postupu.

(7)

V súlade so závermi, ktoré Európska rada prijala v Luxemburgu v decembri 1997 a v Solúne v júni 2003, by kandidátske krajiny a krajiny západného Balkánu, ktoré sa zúčastňujú na procese stabilizácie a pridruženia, ako aj krajiny, na ktoré sa uplatňuje európska susedská politika, mali byť oprávnené zúčastňovať sa na programoch Únie na základe podmienok stanovených v príslušných dvojstranných alebo viacstranných dohodách uzatvorených s týmito krajinami.

(8)

Podľa rozhodnutia Rady 2001/822/ES (8) (rozhodnutie o pridružení zámoria) osoby zo zámorských krajín a území a prípadne aj príslušné verejné a/alebo súkromné subjekty a inštitúcie v zámorských krajinách a územiach sú oprávnené zúčastňovať sa na programoch Únie za podmienok dodržania pravidiel a cieľov príslušného programu, ako aj mechanizmov, ktoré platia pre členský štát, s ktorým je zámorská krajina a územie spojené.

(9)

V záujme účinnosti investícií pre životné prostredie a ochranu klímy v rámci Únie sa niektoré činnosti musia vykonávať aj mimo jej hraníc. Tieto investície nemožno vždy financovať v rámci finančných nástrojov vonkajšej činnosti Únie. V prípade, že sú splnené osobitné podmienky stanovené v tomto nariadení, by vo výnimočných prípadoch mali byť možné zásahy v krajinách, ktoré sa priamo nezúčastňujú na programe LIFE, ako aj účasť právnických osôb so sídlom v daných krajinách na činnostiach financovaných v rámci programu LIFE.

(10)

Týmto nariadením by sa okrem toho mal vytvoriť rámec na spoluprácu s relevantnými medzinárodnými organizáciami a na poskytovanie podpory týmto organizáciám s cieľom reagovať na tie potreby politiky v oblasti životného prostredia a klímy, ktoré nepatria do rozsahu pôsobnosti finančných nástrojov vonkajšej činnosti, ako napríklad niektoré štúdie.

(11)

Požiadavky v oblasti životného prostredia a klímy by sa mali začleniť do politík a činností Únie. Program LIFE by preto mal dopĺňať ďalšie programy financovania Únie vrátane Európskeho fondu regionálneho rozvoja (9), Európskeho sociálneho fondu (10), Kohézneho fondu (11), Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu (12), Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (13), Európskeho fondu pre námorníctvo a rybárstvo a programu Horizont 2020 - rámcový program pre výskum a inovácie (14) (program Horizont 2020).

Komisia a členské štáty by mali takúto doplnkovosť zabezpečovať na všetkých úrovniach. Na úrovni Únie by sa doplnkovosť mala zabezpečiť prostredníctvom vytvorenia štruktúrovanej spolupráce medzi programom LIFE a programami financovania Únie so spoločným hospodárením v spoločnom strategickom rámci, zriadenom nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. /2013 (15) (nariadenie o spoločných ustanoveniach), najmä na podporu financovania činností, ktoré dopĺňajú integrované projekty alebo na podporu využívania riešení, metód a prístupov vyvinutých v rámci programu LIFE. Program LIFE by mal okrem toho podporovať využívanie výsledkov výskumu a inovácií programu Horizont 2020 v oblasti životného prostredia a klímy. V tomto kontexte by mal poskytovať možnosti spolufinancovania projektov s jasnými prínosmi v oblasti životného prostredia a klímy, aby sa zabezpečila synergia medzi programami LIFE a Horizont 2020. V záujme zamedzenia dvojitého financovania je nevyhnutná koordinácia. Komisia by mala prijať opatrenia s cieľom predchádzať tomu, aby v dôsledku požiadaviek týkajúcich sa predkladania správ v rámci jednotlivých finančných nástrojov dochádzalo v prípade príjemcov projektov k prekrývaniu a dodatočnej administratívnej záťaži. V záujme zaručenia jasnosti a praktickej realizovateľnosti integrovaných projektov v rámci programu LIFE by sa mali už v počiatočnom štádiu stanoviť potenciálne opatrenia na zabezpečenie spolupráce. Členské štáty by mali zvážiť uvádzanie odkazov na takéto opatrenia vo svojich dohodách o partnerstve s cieľom zabezpečiť, aby sa počas vypracúvania operačných programov alebo programov rozvoja vidieka mohli zohľadňovať výhody integrovaných projektov.

(12)

Zastavenie a zvrátenie straty biodiverzity, ako aj zlepšenie efektívnosti využívania zdrojov spolu s riešením problémov súvisiacich so životným prostredím a zdravím sú pre Úniu naďalej kľúčovými výzvami. Plnenie týchto výziev si vyžaduje zvýšené úsilie na úrovni Únie s cieľom poskytovať riešenia a najlepšie postupy, ktoré pomáhajú pri dosahovaní cieľov oznámenia Komisie z 3. marca 2010 s názvom Európa 2020: Stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu (ďalej len „stratégia Európa 2020“). Okrem toho je na dosahovanie cieľov v oblasti životného prostredia nevyhnutné zlepšenie správy, najmä prostredníctvom zvyšovania informovanosti a zapojenia zainteresovaných strán. Preto by mal mať podprogram „Životné prostredie“ tri prioritné oblasti pre akcie: „životné prostredie a efektívne využívanie zdrojov“, „príroda a biodiverzita“, a „správa a informovanie v oblasti životného prostredia“. Malo by byť možné, aby projekty financované programom LIFE prispievali k dosahovaniu konkrétnych cieľov viacerých týchto prioritných oblastí a aby sa na nich zúčastňovalo viacero členských štátov.

(13)

V oznámení Komisie z 20. septembra 2011 s názvom Plán pre Európu efektívne využívajúcu zdroje sa navrhli medzníky a opatrenia, ktoré Únia potrebuje na zaistenie efektívneho využívania zdrojov a udržateľného rastu. V rámci prioritnej oblasti „životné prostredie a efektívne využívanie zdrojov“ by sa preto malo podporovať účinné vykonávanie environmentálnej politiky Únie zo strany verejného a súkromného sektora, najmä v environmentálnych sektoroch uvedených v Pláne pre Európu efektívne využívajúcu zdroje, a to prostredníctvom uľahčenia vývoja a výmeny nových riešení a najlepších postupov. V tejto súvislosti by Komisia mala zabezpečiť súlad s programom Horizont 2020 a to tak, aby nedochádzalo k prekrývaniu s týmto programom.

(14)

V oznámení Komisie z 3. mája 2011 s názvom Naše životné poistenie, náš prírodný kapitál: Stratégia EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2020 (ďalej len „stratégia Únie v oblasti biodiverzity do roku 2020“) sa stanovili ciele na zastavenie a zvrátenie straty biodiverzity. K týmto cieľom okrem iného patrí úplné vykonávanie smernice Rady 92/43/EHS (16) a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/147/ES (17), ako aj zachovávanie a obnovovanie ekosystémov a ich služieb. Program LIFE by mal prispievať k dosahovaniu týchto cieľov. Prioritná oblasť „príroda a biodiverzita“ by sa preto mala zamerať na vykonávanie a riadenie sústavy Natura 2000 zriadenej smernicou 92/43/EHS, najmä pokiaľ ide o prioritný akčný rámec vypracovaný na základe článku 8 uvedenej smernice, na vývoj a šírenie osvedčených postupov týkajúcich sa biodiverzity, na smernice 92/43/EHS a 2009/147/ES, ako aj na širšie problémy v oblasti biodiverzity uvedené v stratégii Únie v oblasti biodiverzity do roku 2020.

(15)

Príspevok programu LIFE k ročným potrebám financovania sústavy Natura 2000 by sa mal posudzovať v kontexte zabezpečených výdavkov na biodiverzitu z iných fondov Únie. Osobitná pozornosť by sa mala venovať integrovaným projektom v rámci programu LIFE ako mechanizmu koordinovaného financovania sústavy Natura 2000, a to vzhľadom na ich potenciál mobilizovať finančné prostriedky a zvýšiť absorpčnú kapacitu pre výdavky na oblasť „príroda a biodiverzita“ v rámci iných fondov Únie.

(16)

Lesy zohrávajú dôležitú úlohu pri ochrane životného prostredia a klímy, napríklad z hľadiska biodiverzity, vody, pôdy, ako aj zmiernenia zmeny klímy a adaptácii na ňu. Lesy a pôdy pomáhajú regulovať klímu pohlcovaním oxidu uhličitého (CO2) z atmosféry a ukladaním obrovského množstva uhlíka. Na optimalizáciu tejto funkcie je potrebné poskytovať relevantné a kompatibilné údaje a informácie. Toto nariadenie by preto malo tiež predstavovať rámec na podporu synergie medzi činnosťami v oblasti životného prostredia a klímy v súvislosti s lesmi a pôdami, a to aj vzhľadom na monitorovanie lesov a pôd. Ďalšími oblasťami na zvýšenie synergie sú nedostatok vody a sucho, ako aj riadenie povodňových rizík.

(17)

S cieľom optimalizovať použitie zdrojov programu LIFE by sa mali podporovať synergie medzi činnosťami v rámci podprogramu „Životné prostredie“, najmä činnosťami na ochranu biodiverzity, a opatreniami na zmiernenie zmeny klímy a adaptačnými opatreniami v rámci podprogramu „Ochrana klímy“.

(18)

V oznámení Komisie z 15. decembra 2011 s názvom Plán prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo do roku 2050 (ďalej len „plán do roku 2050“) sa uvádza, že na prechod na nízkouhlíkové hospodárstvo je aj naďalej nevyhnutné testovať nové prístupy k zmierňovaniu zmeny klímy. Takisto je potrebné zabezpečiť, aby sa adaptácia na zmenu klímy stala prioritou v rámci všetkých politík Únie. Okrem toho sú podpora správy a zvyšovanie informovanosti nevyhnutné na dosiahnutie konštruktívnych výsledkov a na zaistenie účasti zainteresovaných strán. Podprogram „Ochrana klímy“ by mal preto podporovať snahy, ktoré prispievajú k týmto trom prioritným oblastiam: „zmierňovanie zmeny klímy“, „adaptácia na zmenu klímy“ a „správa a informovanie v oblasti klímy“. Malo by byť možné, aby projekty financované programom LIFE prispievali k dosahovaniu konkrétnych cieľov viacerých týchto prioritných oblastí a aby sa na nich zúčastňovalo viacero členských štátov.

(19)

Prioritná oblasť „zmierňovanie zmeny klímy“ by mala prispievať k tvorbe a vykonávaniu politiky a právnych predpisov Únie týkajúcich sa klímy, najmä pokiaľ ide o monitorovanie a nahlasovanie skleníkových plynov, politiky v oblasti využívania pôdy, zmeny vo využívaní pôdy a lesného hospodárstva, ochranu prirodzených záchytov uhlíka, systém obchodovania s emisiami, snahu členských štátov znižovať emisie skleníkových plynov, zachytávanie a ukladanie uhlíka, energiu z obnoviteľných zdrojov, energetickú efektívnosť, dopravu a palivá, ochranu ozónovej vrstvy a fluórované plyny. Výstavba infraštruktúry na zachytávanie a ukladanie uhlíka sa považuje za presahujúcu rozsah pôsobnosti programu LIFE, a preto sa nebude podporovať.

(20)

V Európe aj na celom svete už možno badať prvé dôsledky zmeny klímy, ako sú extrémne poveternostné podmienky spôsobujúce záplavy a suchá, ako aj rastúce teploty a stúpajúca hladina morí. Prioritná oblasť „adaptácia na zmenu klímy“ by preto mala pomôcť k tomu, aby sa obyvateľstvo, hospodárske sektory a regióny dokázali na takéto vplyvy adaptovať vďaka konkrétnym adaptačným opatreniam a stratégiám s cieľom zabezpečiť väčšiu odolnosť Únie. Opatrenia v tejto oblasti by mali dopĺňať opatrenia oprávnené na financovanie v rámci finančného nástroja civilnej ochrany zriadeného rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady č. 1313/2013/EÚ (18). Výstavba rozsiahlej infraštruktúry sa považuje za presahujúcu rozsah pôsobnosti programu LIFE a preto sa nebude podporovať.

(21)

Úplné vykonávanie politiky a právnych predpisov v oblasti životného prostredia a klímy je neoddeliteľne spojené s dosahovaním lepšej správy, zlepšovaním zapojenia zainteresovaných strán a šírením informácií. Preto by mala prioritná oblasť „správa a informovanie“ v rámci oboch podprogramov podporovať budovanie platforiem spolupráce a spoločné využívanie osvedčených postupov na dosiahnutie účinnejšieho súladu a presadzovania, a to vrátane vzdelávacích programov pre sudcov a prokurátorov, a mala by získavať podporu zo strany verejnosti a zainteresovaných strán pri tvorbe politiky Únie v oblasti životného prostredia a klímy. Podporovať by mali najmä zlepšenia pri rozširovaní vedomostnej základne a osvedčených postupov pri vykonávaní právnych predpisov Únie, pri zvyšovaní informovanosti, a pri účasti verejnosti, prístupe k informáciám a prístupe k spravodlivosti v otázkach životného prostredia.

(22)

V rámci tohto nariadenia by sa mala podpora poskytovať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 (19). Projekty financované v rámci programu LIFE by mali spĺňať kritériá oprávnenosti a prideľovania, aby sa zabezpečilo čo najlepšie využitie finančných prostriedkov Únie a pridaná hodnota Únie. Pri hodnotení pridanej hodnoty Únie by v prípade prioritných oblastí Komisia mala venovať osobitnú pozornosť potenciálu opakovateľnosti a prenosnosti projektov, udržateľnosti ich výsledkov a prínosu k dosiahnutiu všeobecných i konkrétnych cieľov prioritných oblastí, ako aj tematickým prioritám vykonávaným prostredníctvom projektových tém. Mali by sa podporovať projekty s medzisektorovými účinkami. Komisia by mala podporovať a povzbudzovať aj využívanie zeleného verejného obstarávania, najmä pri realizácii projektov.

(23)

S cieľom zachovať rovnaké podmienky pre všetky podniky pôsobiace na vnútornom trhu a predchádzať neodôvodneným narušeniam hospodárskej súťaže by sa malo financovanie poskytnuté v rámci programu LIFE v prípade potreby zamerať na trhové nedostatky. Okrem toho by sa v prípadoch, keď financovanie predstavuje štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), malo koncipovať spôsobom, ktorý je v súlade s pravidlami štátnej pomoci v záujme zamedzenia narušeniam trhu, ako je napríklad vytláčanie súkromného financovania, vytváranie neúčinných trhových štruktúr alebo zachovávanie neefektívnych obchodných spoločností, a nemalo by sa začať uplatňovať skôr, ako ho schváli Komisia v súlade s článkom 108 ods. 3 ZFEÚ, s výnimkou prípadu, keď spĺňa podmienky nariadenia prijatého podľa nariadenia Rady (ES) č. 994/98 (20).

(24)

S cieľom zlepšovať vykonávanie politiky v oblasti životného prostredia a klímy a posilňovať začleňovanie cieľov v oblasti životného prostredia a klímy do ďalších politík by mal program LIFE presadzovať projekty, ktoré podporujú integrované prístupy k vykonávaniu právnych predpisov a politiky v oblasti životného prostredia a klímy. Takéto integrované projekty by mali slúžiť ako konkrétne nástroje na zlepšenie začleňovania cieľov v oblasti životného prostredia a klímy do iných politík Únie a do celkových výdavkov Únie v súlade so stratégiou Európa 2020. Mali by poskytovať príklady osvedčených postupov na efektívne a dobre koordinované vykonávanie politiky Únie v oblasti životného prostredia a klímy v členských štátoch a regiónoch. Pokiaľ ide o podprogram „Životné prostredie“, integrované projekty by sa mali v prvom rade zamerať na vykonávanie stratégie Únie v oblasti biodiverzity do roku 2020, a to s osobitným prihliadnutím na účinné riadenie a konsolidovanie sústavy Natura 2000 vytvorenej smernicou 92/43/EHS prostredníctvom vykonávania prioritných akčných rámcov vypracovaných na základe článku 8 uvedenej smernice, smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES (21), a právnych predpisov o odpade a ovzduší.

(25)

Integrované projekty by pri súčasnom zameraní sa na určené témy mali predstavovať viacúčelové výstupné mechanizmy (napr. zameraním sa na environmentálne prínosy a budovanie kapacít), ktoré umožnia dosiahnutie výsledkov v ďalších politických oblastiach, najmä morského životného prostredia v súlade s cieľmi smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/56/ES (22). Integrované projekty by sa mohli zvážiť aj v ďalších oblastiach životného prostredia. V podprograme „Ochrana klímy“ by sa mali uvedené projekty týkať najmä stratégií a akčných plánov v oblasti zmierňovania zmeny klímy a adaptácie na zmenu klímy.

(26)

Integrované projekty by mali podporovať len niekoľko konkrétnych činností a opatrení, kým ostatné činnosti, ktoré dopĺňajú činnosti zaradené do projektu, by mali byť financované z ostatných programov financovania Únie, ako aj z vnútroštátnych, regionálnych a súkromných zdrojov. Financovanie prostredníctvom programu LIFE by malo využívať synergie a zabezpečiť súlad medzi rozličnými zdrojmi financovania Únie prostredníctvom strategického zamerania na oblasť životného prostredia a klímy, a zároveň by malo zabezpečiť aj zjednodušenie postupov.

(27)

Integrované projekty, ktoré kladú silný dôraz na vykonávanie právnych predpisov a politiky Únie v oblasti životného prostredia a klímy uplatňovaním integrovaných prístupov, si vyžadujú opatrenia vo všetkých častiach Únie a vo všetkých cieľových sektoroch podľa tohto nariadenia. To si vyžaduje zavedenie distribučného prvku v rámci výberového postupu na umožnenie dosiahnutia geografickej vyváženosti, a členské štáty by sa mali usilovať, v prípade potreby s podporou projektov technickej pomoci LIFE, o to, aby počas programového obdobia LIFE pripravili a predložili aspoň jeden integrovaný projekt.

(28)

Vzhľadom na to, že prístup založený na integrovaných projektoch je novinkou, by sa zainteresovaným stranám mala v prípade potreby poskytnúť podpora v podobe technickej pomoci. Štádium podávania žiadostí by mal uľahčiť dvojfázový postup podávania žiadostí. V prvej fáze by mal finančný plán uviesť, ktoré ďalšie unijné, štátne alebo súkromné zdroje financovania sa majú mobilizovať a v akom rozsahu. Až v druhej fáze by sa mali požadovať vyhlásenia o zámere od najmenej jedného ďalšieho zdroja financovania, aby sa zabezpečilo splnenie požiadavky mobilizácie ďalšieho zdroja financovania. Vo fáze prideľovania by sa mala zohľadniť miera mobilizovania iných finančných prostriedkov Únie.

(29)

Úspech integrovaných projektov závisí od úzkej spolupráce medzi vnútroštátnymi, regionálnymi a miestnymi orgánmi a neštátnymi subjektmi, ktorých sa týkajú ciele programu LIFE. Mali by sa preto uplatňovať zásady transparentnosti a zverejňovania rozhodnutí týkajúcich sa vypracúvania, realizácie, posudzovania a monitorovania projektov.

(30)

V prípade projektov v rámci podprogramu „Životné prostredie“, s výnimkou integrovaných projektov, by sa malo v súlade so zásadami solidarity a spoločnej zodpovednosti zabezpečiť úmerné rozdelenie finančných prostriedkov medzi všetky členské štáty na obdobie trvania prvého viacročného pracovného programu, a to zavedením indikatívnych národných alokácií.

(31)

S cieľom rozvíjať kapacity členských štátov umožňujúce ich účasť na programe LIFE by sa malo každému členskému štátu, ktorý spĺňa príslušné požiadavky stanovené týmto nariadením, poskytnúť zaručené financovanie projektov v oblasti budovania kapacít. Takéto financovanie by sa malo poskytnúť na základe schváleného plánu budovania kapacít, v ktorom sú opísané potrebné intervencie a finančné prostriedky.

(32)

Ústredným kritériom hodnotenia projektov a procesu ich schvaľovania v rámci programu LIFE by mala byť kvalita. Distribučné prvky zavedené na účely vyjadrenia geografickej vyváženosti majú indikatívny charakter a nemali by byť pre členský štát zárukou, že mu budú pridelené finančné prostriedky alebo príspevky.

(33)

Únia je zmluvnou stranou Dohovoru Európskej hospodárskej komisie Organizácie Spojených národov (EHK OSN) o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia („Aarhuský dohovor“). Mala by sa preto podporovať práca mimovládnych organizácií a sietí neziskových subjektov, ktoré sledujú cieľ všeobecného záujmu Únie, vzhľadom na to, že účinne podporujú ciele Aarhuského dohovoru tým, že sa zasadzujú za záujmy a názory občanov Únie v rámci tvorby politiky, podporujú vykonávanie dohovoru a zvyšujú informovanosť o problémoch v oblasti životného prostredia a klímy, ako aj o politických reakciách. Je vhodné, aby program LIFE podporoval širokú škálu mimovládnych organizácií, ako aj sietí neziskových subjektov, ktoré sledujú cieľ všeobecného záujmu Únie a ktoré primárne pôsobia v oblasti životného prostredia alebo klímy, a to prostredníctvom konkurencieschopného a transparentného prideľovania grantov na prevádzku, s cieľom pomáhať týmto subjektom účinne prispievať k politike Únie, a podporovať a posilňovať plnenie a presadzovanie cieľov Únie v oblasti životného prostredia a klímy a zároveň budovať a posilňovať schopnosť týchto subjektov stať sa efektívnejšími partnermi.

(34)

Aby mohla Komisia plniť svoju úlohu pri iniciovaní tvorby a vykonávaní politiky v oblasti životného prostredia a klímy, mala by využívať zdroje programu LIFE na podporu iniciovania, vykonávania a uplatňovania právnych predpisov a politiky Únie v oblasti životného prostredia a klímy vrátane podpory nákupu služieb a tovaru. Finančné zdroje pridelené na komunikačné činnosti podľa tohto nariadenia by mali takisto zahŕňať inštitucionálnu komunikáciu o politických prioritách Únie, ako aj o stave vykonávania a transpozície všetkých významných právnych predpisov Únie v oblasti životného prostredia a klímy.

(35)

Nepomer, ktorý v súčasnosti existuje na trhu medzi dopytom a ponukou úverov, vlastného kapitálu a rizikového kapitálu v kontexte finančnej krízy pravdepodobne pretrvá, a preto je vhodné umožniť využívanie finančných nástrojov na podporu projektov so schopnosťou vytvárať príjmy v oblastiach životného prostredia alebo klímy. Finančné nástroje podporované programom LIFE by sa mali používať na riešenie konkrétnych trhových potrieb hospodárnym spôsobom a v súlade s cieľmi tohto programu, a nemali by vytláčať súkromné financovanie. Finančné nástroje by sa mali môcť kombinovať s grantmi financovanými z rozpočtu Únie vrátane grantov podľa tohto nariadenia.

(36)

Skúsenosti s predchádzajúcimi programami LIFE ukázali, že je potrebné zamerať úsilie na konkrétne priority politiky a oblasti činnosti v rámci oblasti životného prostredia a klímy. Tieto tematické priority by nemali byť presne vymedzené, aby tak žiadatelia mohli predkladať návrhy aj v iných oblastiach a dopĺňať nové myšlienky v reakcii na nové výzvy. Viacročné pracovné programy by sa v záujme dosiahnutia zámerov a cieľov programu LIFE mali vyznačovať aj flexibilnosťou a zároveň by mali poskytovať potrebnú stálosť tém projektov, prostredníctvom ktorých sa vykonávajú tematické priority, aby potenciálni žiadatelia mohli plánovať, pripravovať a predkladať návrhy. Prvý viacročný pracovný program by mal platiť štyri roky a po ňom by mal nasledovať druhý pracovný program s dĺžkou trvania tri roky. Oba pracovné programy by mali obsahovať neúplný zoznam tém projektov, prostredníctvom ktorých by sa vykonávali tematické priority.

(37)

Skúsenosti s predchádzajúcimi programami LIFE poukázali na význam národných kontaktných miest pre LIFE, najmä pokiaľ ide o poskytovanie podpory žiadateľom a príjemcom, čím prispievajú k úspešnému vykonávaniu programov. Systém národných a regionálnych kontaktných miest pre LIFE by sa mal preto ďalej udržať a pokiaľ možno posilňovať, najmä v členských štátoch s nízkou mierou využívania projektov, a mala by sa posilniť spolupráca medzi Komisiou a národnými kontaktnými miestami pre LIFE, a medzi národnými a regionálnymi kontaktnými miestami pre LIFE. Skúsenosti z predchádzajúcich programov LIFE poukázali aj na to, že je dôležité zabezpečiť účinné šírenie výsledkov projektov a činností spojených s vytváraním sietí, aby sa posilnil pákový efekt a zvýšila pridaná hodnota programu LIFE pre Úniu, a to najmä usporadúvaním seminárov, workshopov a iných činností zameraných na výmenu skúseností, poznatkov a osvedčených postupov v rámci Únie. Komisia by preto mala ďalej rozvíjať a posilňovať aktivity zamerané na cielené šírenie, a to vrátane aktivít s osobitným dôrazom na integrované projekty, najmä v členských štátoch s nízkou mierou využívania projektov, a v súvislosti s konkrétnymi sektormi, a uľahčovať spoluprácu a výmenu skúseností medzi príjemcami v rámci programu LIFE a inými. Komisia by mala naďalej prostredníctvom vhodných médií a technológií pravidelne zverejňovať zoznam projektov financovaných prostredníctvom programu LIFE spolu s krátkym opisom dosiahnutých cieľov a výsledkov a zhrnutia viazaných finančných prostriedkov.

(38)

S cieľom zjednodušiť program LIFE a znížiť administratívnu záťaž pre žiadateľov a príjemcov by sa mali viac využívať paušálne sadzby a jednorázové platby bez toho, aby sa tým ohrozila oprávnenosť nákladov na DPH a na stálych zamestnancov v súlade s podmienkami stanovenými nariadením (EÚ, Euratom) č. 966/2012. Podľa súčasnej praxe by suma príspevkov verejných organizácií (ako koordinujúceho príjemcu a/alebo pridruženého príjemcu) pre daný projekt mala byť najmenej o 2 % vyššia než suma nákladov na mzdy zamestnancov vnútroštátnych správnych orgánov zodpovedných za tento projekt. Finančné prostriedky Únie by sa nemali používať na dotovanie vnútroštátnych rozpočtov, napr. na pokrytie nákladov na DPH. O sumách finančných prostriedkov Únie používaných na pokrytie nákladov na DPH je však dostupné len obmedzené množstvo informácií. Komisia by preto mala v rámci strednodobých hodnotení a hodnotení ex-post týkajúcich sa programu LIFE poskytnúť prehľad úhrad DPH podľa jednotlivých členských štátov, o ktoré požiadali príjemcovia z projektov v rámci programu LIFE vo fáze konečnej platby.

(39)

Maximálna miera spolufinancovania by mala byť stanovená na takej úrovni, ktorá je nevyhnutná na zachovanie efektívnej úrovne podpory z programu LIFE.

(40)

Program LIFE a jeho podprogramy by sa mali pravidelne monitorovať a hodnotiť na základe príslušných ukazovateľov výkonnosti, aby bolo možné ich upravovať a v prípade potreby aj zrevidovať tematické priority. Pri ďalšom vymedzovaní ukazovateľov výkonnosti na účel hodnotenia programov a projektov by Komisia mala klásť dôraz na monitorovanie kvality na základe ukazovateľov výkonnosti a očakávaných výsledkov a vplyvov. Komisia by tiež mala navrhnúť metódu na monitorovanie dlhodobej úspešnosti projektov, najmä v prioritnej oblasti „príroda a biodiverzita“. Monitorovanie programu LIFE by malo zahŕňať aj sledovanie výdavkov súvisiacich s oblasťou klímy a biodiverzity, ako je vymedzené v Rozpočte stratégie Európa 2020, aby sa poskytol dôkaz o súvisiacich prínosoch, ktoré môžu oba podprogramy znamenať pre ochranu klímy a biodiverzitu, a aby sa poskytli informácie o objeme výdavkov. Takéto sledovanie by malo byť založené na jednoduchej metodike a zaraďovaní výdavkov do jednej z troch kategórií: výdavky súvisiace len s klímou/biodiverzitou (počíta sa ako 100 %), výdavky výrazne súvisiace s klímou/biodiverzitou (počíta sa ako 40 %) a výdavky nesúvisiace s klímou/biodiverzitou (počíta sa ako 0 %). Táto metodika by v náležitých prípadoch nemala vylučovať využitie presnejších metodík.

(41)

Vzhľadom na dlhodobé skúsenosti Komisie s riadením programu LIFE a projektov, ako aj na pozitívne skúsenosti príjemcov LIFE s externými monitorovacími tímami by za riadenie programu LIFE mala byť naďalej zodpovedná Komisia. Akákoľvek zmena v riadiacej štruktúre programu LIFE a projektov by mala byť predmetom predbežnej analýzy nákladov a prínosov, pričom mimoriadnu pozornosť treba venovať zabezpečeniu zodpovedajúcich a rozsiahlych odborných poznatkov, a to najmä v rámci prioritnej oblasti „príroda a biodiverzita“.

(42)

Finančné záujmy Únie by sa mali počas celého výdavkového cyklu chrániť primeranými opatreniami, ku ktorým patrí okrem iného prevencia, zisťovanie a vyšetrovanie nezrovnalostí, spätné získavanie stratených, neoprávnene vyplatených či nesprávne použitých prostriedkov, a v prípade potreby aj sankcie.

(43)

S cieľom zabezpečiť čo najlepšie možné hodnotenie využitia finančných prostriedkov Únie by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ, pokiaľ ide o ukazovatele výkonnosti, ktoré sa uplatňujú na tematické priority v rámci podprogramu „Životné prostredie“, a pre prioritné oblasti v rámci podprogramu „Ochrana klímy“, úpravu tematických priorít stanovených v prílohe III a zvýšenie percentuálneho podielu rozpočtu vyčleneného na granty na projekty podporujúce ochranu prírody a biodiverzity. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov. Pri príprave a vypracúvaní delegovaných aktov by Komisia mala zabezpečiť, aby sa príslušné dokumenty súčasne, vo vhodnom čase a vhodným spôsobom postúpili Európskemu parlamentu a Rade.

(44)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia v súvislosti s prijímaním viacročných pracovných programov by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (23).

(45)

Ak Výbor programu LIFE pre životné prostredie a ochranu klímy nevydá k návrhu vykonávacieho aktu žiadne stanovisko, Komisia by návrh vykonávacieho aktu v súlade s článkom 5 ods. 4 druhým pododsekom nariadenia (EÚ) č. 182/2011 nemala prijať. Využitie tohto postupu by malo byť odôvodnené okrem iného potrebou posúdiť úmerné rozdelenie finančných prostriedkov medzi integrované projekty, predovšetkým maximálny objem, ktorý môže získať jeden integrovaný projekt.

(46)

S cieľom zabezpečiť účinný prechod medzi opatreniami prijatými podľa nariadenia (ES) č. 614/2007 a programom LIFE je nevyhnutné pokračovať v monitorovaní, audite a kvalitatívnom hodnotení činností financovaných v rámci uvedeného nariadenia po skončení jeho účinnosti.

(47)

Pridaná hodnota programu LIFE vyplýva z osobitosti jeho prístupu a zamerania, vďaka čomu sú jeho zásahy osobitne prispôsobené potrebám v oblasti životného prostredia a klímy. Program LIFE môže prispieť k účinnejšiemu vykonávaniu politík v oblasti životného prostredia v porovnaní s členskými štátmi konajúcimi individuálne, a to vďaka intenzívnejšiemu združovaniu zdrojov a odborných poznatkov. Poskytuje aj platformu na vývoj a výmenu osvedčených postupov a poznatkov, vďaka ktorej dochádza k zlepšovaniu, stimulovaniu a urýchľovaniu zmien pri vykonávaní acquis, budovaniu kapacít, podporovaniu súkromných subjektov, najmä malých a stredných podnikov (MSP), pri testovaní technológií a riešení menšieho rozsahu, a ktorá členským štátom a zainteresovaným stranám zároveň umožňuje učiť sa od seba navzájom. Okrem toho program LIFE vytvára synergie v rámci fondov Únie a vnútroštátnych fondov, pričom súčasne mobilizuje dodatočné prostriedky zo súkromných zdrojov, čím sa zvyšuje súdržnosť zásahu Únie a podporuje jednotnejšie vykonávanie acquis.

(48)

Keďže ciele tohto nariadenia, a to prispievanie k vykonávaniu a vývoju politík a právnych predpisov Únie v oblasti životného prostredia a klímy vrátane začleňovania cieľov v oblasti životného prostredia a klímy do ďalších politík, ako aj presadzovanie lepšej správy, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni jednotlivých členských štátov, ale z dôvodu rozsahu a dôsledkov tohto nariadenia ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

(49)

Nariadenie (ES) č. 614/2007 by sa preto malo zrušiť,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

HLAVA I

PROGRAM PRE ŽIVOTNÉ PROSTREDIE A OCHRANU KLÍMY LIFE)

Článok 1

Zriadenie

Týmto sa zriaďuje program pre životné prostredie a ochranu klímy na obdobie od 1. januára 2014 do 31. decembra 2020 (ďalej len „program LIFE“).

Článok 2

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov:

a)

„pilotné projekty“ sú projekty, ktoré využívajú technológie alebo metódy, ktoré sa ešte nikdy a nikde neuplatnili ani neotestovali, ktoré sú potenciálne výhodné pre životné prostredie alebo klímu v porovnaní so súčasnými najlepšími postupmi a ktoré bude následne možné vo väčšom rozsahu uplatniť v podobných situáciách;

b)

„demonštračné projekty“ sú projekty, ktoré zavádzajú do praxe, testujú, hodnotia a rozširujú opatrenia, metodiky alebo prístupy, ktoré sú nové alebo neznáme v osobitnom kontexte daného projektu, napríklad geografickom, ekologickom alebo sociálno-ekonomickom kontexte, a ktoré by sa za podobných okolností dali uplatniť aj inde;

c)

„projekty využívajúce najlepšie postupy“ sú projekty, ktoré uplatňujú vhodné, nákladovo efektívne a najmodernejšie techniky, metódy a prístupy zohľadňujúce osobitný kontext projektu;

d)

„integrované projekty“ sú projekty, ktoré vo veľkom územnom meradle, najmä na regionálnej, multiregionálnej, vnútroštátnej alebo nadnárodnej úrovni, vykonávajú plány alebo stratégie v oblasti životného prostredia alebo klímy vyžadované konkrétnymi právnymi predpismi Únie v oblasti životného prostredia alebo klímy, vypracované v rámci ďalších aktov Únie alebo vypracované orgánmi členských štátov predovšetkým v oblasti prírody, okrem iného vrátane riadenia sústavy Natura 2000, vody, odpadu, ovzdušia a zmierňovania zmeny klímy a adaptácie na ňu, pričom zároveň zaručujú zapojenie zainteresovaných strán a podporujú koordináciu s najmenej jedným ďalším príslušným unijným, vnútroštátnym alebo súkromným zdrojom financovania, ako aj mobilizáciu prostriedkov z tohto zdroja;

e)

„projekty technickej pomoci“ sú projekty, ktoré formou grantov na opatrenia poskytujú finančnú podporu s cieľom pomôcť žiadateľom v príprave integrovaných projektov a najmä zabezpečiť, aby tieto projekty boli v súlade s časovými, technickými a finančnými požiadavkami programu LIFE a koordinovane s fondmi uvedenými v článku 8 ods. 3;

f)

„projekty budovania kapacít“ sú projekty, ktoré formou grantov na opatrenia poskytujú finančnú podporu činnostiam potrebným na vybudovanie kapacity členských štátov vrátane národných alebo regionálnych kontaktných miest pre LIFE, a to s cieľom umožniť členským štátom účinnejšie sa zúčastňovať na programe LIFE;

g)

„prípravné projekty“ sú projekty, ktoré Komisia v spolupráci s členskými štátmi primárne určila ako projekty na podporu osobitných potrieb týkajúcich sa tvorby a vykonávania politiky a právnych predpisov Únie v oblasti životného prostredia a klímy;

h)

„informačné projekty, projekty na zvyšovanie informovanosti a šírenie informácií“ sú projekty zamerané na podporu komunikácie, šírenia informácií a zvyšovania informovanosti v oblastiach podprogramov „Životné prostredie“ a „Ochrana klímy“.

Článok 3

Všeobecné ciele a ukazovatele výkonnosti

1.   Program LIFE má predovšetkým tieto všeobecné ciele:

a)

prispievať k prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo, v ktorom sa efektívne využívajú zdroje a ktoré je odolné voči zmene klímy, k ochrane a zlepšovaniu kvality životného prostredia a k zastaveniu a zvráteniu straty biodiverzity vrátane podpory sústavy Natura 2000 a boja proti degradácii ekosystémov;

b)

zlepšovať tvorbu, vykonávanie a presadzovanie politiky a právnych predpisov Únie v oblasti životného prostredia a klímy, a urýchľovať a podporovať začleňovanie a uplatňovanie cieľov v oblasti životného prostredia a klímy v ostatných politikách Únie, ako aj v praxi verejného a súkromného sektora, okrem iného aj zvyšovaním kapacity verejného a súkromného sektora;

c)

podporovať na všetkých úrovniach lepšiu správu v oblasti životného prostredia a klímy vrátane lepšieho zapojenia občianskej spoločnosti, mimovládnych organizácií a miestnych aktérov;

d)

podporovať vykonávanie 7. environmentálneho akčného programu.

Sledovaním týchto cieľov program LIFE prispieva k udržateľnému rozvoju a dosahovaniu cieľov a zámerov stratégie Európa 2020, ako aj príslušných stratégií a plánov Únie v oblasti životného prostredia a klímy.

2.   Všeobecné ciele stanovené v odseku 1 sa dosahujú prostredníctvom týchto podprogramov:

a)

podprogram „Životné prostredie“;

b)

podprogram „Ochrana klímy“.

3.   Výsledky programu LIFE sa hodnotia najmä z hľadiska týchto ukazovateľov:

a)

pokiaľ ide o všeobecný cieľ uvedený v odseku 1 písm. a), pripísateľné zlepšenia v oblasti životného prostredia a klímy. V súvislosti s cieľom prispievať k zastaveniu a zvráteniu straty biodiverzity sa pripísateľné zlepšenia v oblasti životného prostredia merajú na základe percentuálneho podielu sústavy Natura 2000, v prípade ktorého došlo k obnove alebo zavedeniu adekvátneho riadenia, na základe plochy a typu obnovených ekosystémov, ako aj na základe počtu a typu cieľových biotopov a druhov vykazujúcich zlepšenie stavu ochrany;

b)

pokiaľ ide o všeobecné ciele spojené s tvorbou a vykonávaním uvedené v odseku 1 písm. b), počet vypracovaných alebo vykonaných zásahov, ktorými sa realizujú plány, programy alebo stratégie v súlade s politikou a právnymi predpismi Únie v oblasti životného prostredia alebo klímy, a počet zásahov, ktoré sa môžu zopakovať alebo preniesť;

c)

pokiaľ ide o všeobecné ciele spojené so začleňovaním a uplatňovaním uvedené v odseku 1 písm. b), počet zásahov, ktorými sa vytvárajú synergie s inými programami financovania Únie alebo ktoré sú začlenené do takýchto programov, alebo zavedené do praxe verejného alebo súkromného sektora;

d)

pokiaľ ide o všeobecný cieľ uvedený v odseku 1 písm. c), počet zásahov zameraných na zlepšenie v oblasti správy, šírenia informácií a zvyšovania informovanosti o environmentálnych a klimatických aspektoch.

Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 29 prijímať delegované akty týkajúce sa ďalšieho vymedzenia ukazovateľov výkonnosti so zreteľom na ich uplatňovanie v rámci prioritných oblastí a tematických priorít uvedených v článku 9 a prílohe III, pokiaľ ide o podprogram „Životné prostredie“, a v článku 13, pokiaľ ide o podprogram „Ochrana klímy“.

Článok 4

Rozpočet

1.   Finančné krytie pre vykonávanie programu LIFE v období rokov 2014 až 2020 je 3 456 655 000 EUR v bežných cenách, čo zodpovedá 0,318 % celkovej sumy viazaných rozpočtových prostriedkov, ako sa uvádza v nariadení (EÚ) č. 1311/2013.

Ročné rozpočtové prostriedky schvaľuje Európsky parlament a Rada v medziach viacročného finančného rámca.

2.   Rozdelenie rozpočtových prostriedkov na podprogramy je takéto:

a)

2 592 491 250 EUR celkového finančného krytia uvedeného v odseku 1 sa pridelí podprogramu „Životné prostredie“;

b)

864 163 750 EUR celkového finančného krytia uvedeného v odseku 1 sa pridelí podprogramu „Ochrana klímy“.

Článok 5

Účasť tretích krajín na programe LIFE

Na programe LIFE sa môžu zúčastňovať tieto krajiny:

a)

krajiny Európskeho združenia voľného obchodu (EZVO), ktoré sú stranami Dohody o Európskom hospodárskom priestore (EHP);

b)

kandidátske krajiny, potenciálni kandidáti a krajiny pristupujúce k Únii;

c)

krajiny, na ktoré sa vzťahuje európska susedská politika;

d)

krajiny, ktoré sa stali členmi Európskej environmentálnej agentúry v súlade s nariadením Rady (ES) č. 933/1999 (24).

Takáto účasť sa uskutočňuje v súlade s podmienkami stanovenými v príslušných dvojstranných alebo viacstranných dohodách, ktorými sa upravujú všeobecné zásady účasti týchto tretích krajín na programoch Únie.

Článok 6

Činnosti mimo Únie alebo v zámorských krajinách a územiach

1.   Bez toho, aby bol dotknutý článok 5, sa z programu LIFE môžu financovať činnosti mimo Únie a v zámorských krajinách a územiach v súlade s rozhodnutím 2001/822/ES (rozhodnutie o pridružení zámoria) za predpokladu, že sú tieto činnosti nevyhnutné na dosiahnutie cieľov Únie v oblasti životného prostredia a klímy a na zabezpečenie efektívnosti zásahov vykonávaných na území členského štátu, na ktorý sa vzťahujú zmluvy.

2.   Právnická osoba so sídlom mimo Únie sa môže zúčastňovať na projektoch uvedených v článku 18 za predpokladu, že koordinujúci príjemca projektu má sídlo v Únii a činnosť, ktorá sa má vykonávať mimo Únie, spĺňa požiadavky stanovené v odseku 1 tohto článku.

Článok 7

Medzinárodná spolupráca

V priebehu vykonávania programu LIFE je možná spolupráca s príslušnými medzinárodnými organizáciami a s ich inštitúciami a orgánmi, ak je to potrebné na účely dosiahnutia všeobecných cieľov stanovených v článku 3.

Článok 8

Doplnkovosť

1.   Komisia a členské štáty zabezpečia, aby bola podpora z programu LIFE v súlade s politikami a prioritami Únie a aby dopĺňala ostatné finančné nástroje Únie, a súčasne zabezpečia zavedenie zjednodušujúcich opatrení.

2.   Činnosti financované z programu LIFE musia byť v súlade s právom Únie a vnútroštátnym právom vrátane pravidiel Únie o štátnej pomoci. Konkrétne v prípade financovania v rámci programu LIFE, ktoré predstavuje štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ, platí, že ho členské štáty oznamujú Komisii a účinnosť smie nadobudnúť až po schválení Komisiou v súlade s článkom 108 ods. 3 ZFEÚ, s výnimkou prípadov, keď je v súlade s nariadením prijatým podľa článku 2 ods. 1 a článku 8 nariadenia (ES) č. 994/98.

3.   Komisia a členské štáty v rámci svojich príslušných povinností zabezpečia koordináciu medzi programom LIFE a Európskym fondom regionálneho rozvoja, Európskym sociálnym fondom, Kohéznym fondom, Európskym poľnohospodárskym fondom pre rozvoj vidieka a Európskym fondom pre námorníctvo a rybárstvo s cieľom vytvoriť synergie, najmä v kontexte integrovaných projektov, a podporiť využívanie riešení, metód a prístupov vyvinutých v rámci programu LIFE. Táto koordinácia sa uskutočňuje ako súčasť rámca zriadeného nariadením o spoločných ustanoveniach a prostredníctvom spoločného strategického rámca a mechanizmov stanovených v dohodách o partnerstve, ako to vyžaduje uvedené nariadenie.

4.   Komisia tiež zabezpečí súlad a synergie a zabráni prekrývaniu programu LIFE s inými politikami a finančnými nástrojmi Únie, najmä s programom Horizont 2020 a programami v rámci vonkajšej činnosti Únie.

HLAVA II

PODPROGRAMY

KAPITOLA 1

Podprogram „Životné prostredie“

Článok 9

Prioritné oblasti podprogramu „Životné prostredie“

1.   Podprogram „Životné prostredie“ má tri prioritné oblasti:

a)

„životné prostredie a efektívne využívanie zdrojov“;

b)

„príroda a biodiverzita“;

c)

„správa a informovanie v oblasti životného prostredia“.

2.   Prioritné oblasti uvedené v odseku 1 zahŕňajú tematické priority stanovené v prílohe III.

Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 29 prijať v prípade potreby delegované akty s cieľom doplniť, vypustiť alebo zmeniť tematické priority stanovené v prílohe III na základe týchto kritérií:

a)

priority stanovené v 7. environmentálnom akčnom programe;

b)

konkrétne ciele stanovené pre každú prioritnú oblasť uvedenú v článkoch 10, 11 a 12;

c)

skúsenosti získané pri vykonávaní viacročného pracovného programu uvedeného v článku 24;

d)

skúsenosti získané pri vykonávaní integrovaných projektov;

e)

priority vychádzajúce z nových právnych predpisov Únie v oblasti životného prostredia prijatých po 23 decembra 2013; alebo

f)

skúsenosti získané pri vykonávaní existujúcich právnych predpisov a politiky Únie v oblasti životného prostredia.

Komisia preskúma a v prípade potreby zreviduje tematické priority stanovené v prílohe III, a to najneskôr do uskutočnenia hodnotenia programu LIFE v polovici jeho trvania uvedeného v článku 27 ods. 2 písm. a).

3.   Minimálne 55 % rozpočtových zdrojov pridelených na projekty podporované prostredníctvom grantov na opatrenia v rámci podprogramu „Životné prostredie“ sa vyčlení na projekty na ochranu prírody a biodiverzity.

4.   Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 29 prijať delegované akty s cieľom zvýšiť percentuálny podiel uvedený v odseku 2 tohto článku najviac o 10 %, a to za predpokladu, že celkové finančné prostriedky požadované počas dvoch po sebe idúcich rokov formou návrhov, ktoré patria do prioritnej oblasti „príroda a biodiverzita“ a spĺňajú minimálne požiadavky na kvalitu, presahujú o viac než 20 % zodpovedajúcu sumu vypočítanú na dva roky, ktoré uvedenému dvojročnému obdobiu predchádzali.

Článok 10

Konkrétne ciele prioritnej oblasti „životné prostredie a efektívne využívanie zdrojov“

V rámci podprogramu „Životné prostredie“ sa pre prioritnú oblasť „životné prostredie a efektívne využívanie zdrojov“ sledujú najmä tieto konkrétne ciele:

a)

vyvíjať, testovať a demonštrovať prístupy v oblasti politiky alebo riadenia, najlepšie postupy a riešenia environmentálnych problémov vrátane vývoja a demonštrácie inovatívnych technológií, ktoré sú vhodné na zopakovanie, presun alebo uplatňovanie, a to aj so zreteľom na prepojenie medzi životným prostredím a zdravím, a ktoré podporujú politiku a právne predpisy týkajúce sa efektívneho využívania zdrojov vrátane Plánu pre Európu efektívne využívajúcu zdroje;

b)

podporovať uplatňovanie, vývoj, testovanie a demonštráciu integrovaných prístupov k vykonávaniu plánov a programov v zmysle politiky a právnych predpisov Únie v oblasti životného prostredia, v prvom rade pokiaľ ide o vodu, odpady a ovzdušie;

c)

zlepšovať vedomostnú základňu pre vývoj, vykonávanie, posudzovanie, monitorovanie a hodnotenie politiky a právnych predpisov Únie v oblasti životného prostredia, ako aj pre posudzovanie a monitorovanie faktorov, záťaží a reakcií, ktoré majú vplyv na životné prostredie v rámci Únie aj mimo nej.

Článok 11

Konkrétne ciele prioritnej oblasti „príroda a biodiverzita“

V rámci podprogramu „Životné prostredie“ sa pre prioritnú oblasť „príroda a biodiverzita“ sledujú najmä tieto konkrétne ciele:

a)

prispievať k tvorbe a vykonávaniu politiky a právnych predpisov Únie v oblasti prírody a biodiverzity vrátane stratégie Únie v oblasti biodiverzity do roku 2020, a smerníc 92/43/EHS a 2009/147/ES, najmä prostredníctvom uplatňovania, vývoja, testovania a demonštrácie prístupov, najlepších postupov a riešení;

b)

podporovať ďalší rozvoj, realizáciu a riadenie sústavy Natura 2000 zriadenej na základe článku 3 smernice 92/43/EHS, a to najmä uplatňovanie, vývoj, testovanie a demonštráciu integrovaných prístupov k vykonávaniu prioritných akčných rámcov vypracovaných na základe článku 8 uvedenej smernice;

c)

zlepšovať vedomostnú základňu pre vývoj, vykonávanie, posudzovanie, monitorovanie a hodnotenie politiky a právnych predpisov Únie v oblasti prírody a biodiverzity, ako aj pre posudzovanie a monitorovanie faktorov, záťaží a reakcií, ktoré majú vplyv na prírodu a biodiverzitu v rámci Únie aj mimo nej.

Článok 12

Konkrétne ciele prioritnej oblasti „správa a informovanie v oblasti životného prostredia“

V rámci podprogramu „Životné prostredie“ sa pre prioritnú oblasť „správa a informovanie v oblasti životného prostredia“ sledujú najmä tieto konkrétne ciele:

a)

podporovať zvyšovanie informovanosti o otázkach životného prostredia vrátane získavania podpory verejnosti a zainteresovaných strán pre tvorbu politiky Únie v oblasti životného prostredia a podporovať vedomosti o trvalo udržateľnom rozvoji a nové spôsoby udržateľnej spotreby;

b)

podporovať komunikáciu, riadenie a šírenie informácií v oblasti životného prostredia a uľahčovať spoločné využívanie poznatkov o úspešných riešeniach a postupoch v oblasti životného prostredia vrátane budovania platforiem spolupráce medzi zainteresovanými stranami, ako aj odbornú prípravu;

c)

podporovať účinnejšie dodržiavanie a presadzovanie právnych predpisov Únie v oblasti životného prostredia a prispievať k nemu, najmä podporou vývoja a šírenia najlepších postupov a politických prístupov;

d)

podporovať lepšiu správu v oblasti životného prostredia prostredníctvom intenzívnejšieho zapojenia zainteresovaných strán vrátane mimovládnych organizácií do konzultácií o politike a vykonávania politiky.

KAPITOLA 2

Podprogram „Ochrana klímy“

Článok 13

Prioritné oblasti podprogramu „Ochrana klímy“

Podprogram „Ochrana klímy“ má tri prioritné oblasti:

a)

„zmierňovanie zmeny klímy“;

b)

„adaptácia na zmenu klímy“;

c)

„správa a informovanie v oblasti klímy“.

Článok 14

Konkrétne ciele prioritnej oblasti „zmierňovanie zmeny klímy“

S cieľom prispievať k znižovaniu emisií skleníkových plynov sa v rámci prioritnej oblasti „zmierňovanie zmeny klímy“ sledujú najmä tieto konkrétne ciele:

a)

prispievať k vykonávaniu a tvorbe politiky a právnych predpisov Únie v oblasti zmierňovania zmeny klímy vrátane uplatňovania vo všetkých oblastiach politiky, najmä prostredníctvom vývoja, testovania a demonštrácie prístupov týkajúcich sa politiky alebo riadenia, najlepších postupov a riešení zameraných na zmierňovanie zmeny klímy;

b)

zlepšovať vedomostnú základňu pre vývoj, posudzovanie, monitorovanie, hodnotenie a vykonávanie účinných opatrení na zmiernenie zmeny klímy a zvyšovať kapacitu na uplatňovanie týchto poznatkov v praxi;

c)

uľahčovať vývoj a vykonávanie integrovaných prístupov, napríklad pre stratégie a akčné plány na zmierňovanie zmeny klímy, na miestnej, regionálnej alebo celoštátnej úrovni;

d)

prispievať k vývoju a demonštrácii inovatívnych technológií, systémov, metód a nástrojov na zmiernenie zmeny klímy, ktoré sú vhodné na zopakovanie, presun alebo uplatňovanie.

Článok 15

Konkrétne ciele prioritnej oblasti „adaptácia na zmenu klímy“

S cieľom prispieť k snahe o zvýšenie odolnosti voči zmene klímy sa v rámci prioritnej oblasti „adaptácia na zmenu klímy“ sledujú najmä tieto konkrétne ciele:

a)

prispievať k tvorbe a vykonávaniu politiky Únie v oblasti adaptácie na zmenu klímy vrátane uplatňovania vo všetkých politických oblastiach, najmä prostredníctvom tvorby, testovania a demonštrácie politík alebo prístupov v oblasti riadenia, najlepších postupov a riešení zameraných na adaptáciu na zmenu klímy, prípadne vrátane ekosystémových prístupov;

b)

zlepšovať vedomostnú základňu pre vývoj, posudzovanie, monitorovanie, hodnotenie a vykonávanie účinných opatrení na adaptáciu na zmenu klímy, pričom sa v náležitých prípadoch uprednostnia opatrenia uplatňujúce ekosystémový prístup, a zvyšovať kapacitu na uplatňovanie týchto poznatkov v praxi;

c)

uľahčovať vývoj a vykonávanie integrovaných prístupov, napríklad pre stratégie a akčné plány na adaptáciu na zmenu klímy, na miestnej, regionálnej alebo celoštátnej úrovni, pričom sa vo vhodných prípadoch uprednostnia ekosystémové prístupy;

d)

prispievať k vývoju a demonštrácii inovatívnych technológií, systémov, metód a nástrojov na adaptáciu na zmenu klímy, ktoré sú vhodné na zopakovanie, presun alebo uplatňovanie.

Článok 16

Konkrétne ciele prioritnej oblasti „Správa a informovanie v oblasti klímy“

V rámci prioritnej oblasti „správa a informovanie v oblasti klímy“ sa sledujú najmä tieto konkrétne ciele:

a)

podporovať zvyšovanie informovanosti o otázkach klímy vrátane získavania podpory verejnosti a zainteresovaných strán pre tvorbu politiky Únie v oblasti klímy a podporovať poznatky o trvalo udržateľnom rozvoji;

b)

podporovať komunikáciu, riadenie a šírenie informácií v oblasti klímy a uľahčovať spoločné využívanie poznatkov o úspešných riešeniach a postupoch v oblasti klímy vrátane budovania platforiem spolupráce medzi zainteresovanými stranami, ako aj odbornú prípravu;

c)

podporovať účinnejšie dodržiavanie a presadzovanie právnych predpisov Únie v oblasti klímy a prispievať k nemu, najmä podporou vývoja a šírenia najlepších postupov a politických prístupov;

d)

podporovať lepšiu správu v oblasti klímy prostredníctvom intenzívnejšieho zapojenia zainteresovaných strán vrátane mimovládnych organizácií do konzultácií o politike a vykonávania politiky.

HLAVA III

SPOLOČNÉ VYKONÁVACIE USTANOVENIA

KAPITOLA 1

Financovanie

Článok 17

Typy financovania

1.   Financovanie zo strany Únie môže mať tieto právne formy:

a)

granty;

b)

verejné zákazky;

c)

príspevky k finančným nástrojom v súlade s ustanoveniami o finančných nástrojoch podľa nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012, najmä jeho článkov 139 a 140, a s prevádzkovými požiadavkami stanovenými v osobitných aktoch Únie;

d)

akékoľvek ďalšie zásahy potrebné na účely dosiahnutia všeobecných cieľov stanovených v článku 3.

2.   Komisia vykonáva toto nariadenie v súlade s nariadením (EÚ, Euratom) č. 966/2012.

3.   Financovanie podľa tohto nariadenia, ktoré predstavuje štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ, sa vykonáva spôsobom, ktorý je v súlade s príslušnými pravidlami Únie týkajúcimi sa štátnej pomoci.

4.   Najmenej 81 % rozpočtových prostriedkov pre program LIFE sa pridelí na projekty podporované formou grantov na opatrenia alebo prípadne prostredníctvom finančných nástrojov, ako sa uvádza v odseku 1 písm. c).

Komisia môže do viacročného pracovného programu uvedeného v článku 24 začleniť tieto finančné nástroje za predpokladu vykonania hodnotenia ex-ante, ako sa uvádza v článku 140 ods. 2 písm. f) nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012.

5.   Na integrované projekty môže byť v súlade s odsekom 4 pridelených najviac 30 % rozpočtových prostriedkov pridelených na granty na opatrenia. Tento maximálny percentuálny podiel sa prehodnotí v rámci hodnotenia programu LIFE v polovici jeho trvania uvedeného v článku 27 ods. 2 písm. a), ku ktorému sa v prípade potreby pripojí legislatívny návrh.

Článok 18

Projekty

Granty na opatrenia môžu financovať tieto projekty:

a)

pilotné projekty;

b)

demonštračné projekty;

c)

projekty využívajúce najlepšie postupy;

d)

integrované projekty;

e)

projekty technickej pomoci;

f)

projekty budovania kapacít;

g)

prípravné projekty;

h)

informačné projekty, projekty na zvyšovanie informovanosti a na šírenie informácií;

i)

akékoľvek ďalšie projekty potrebné na účely dosiahnutia všeobecných cieľov stanovených v článku 3.

Článok 19

Kritériá oprávnenosti a prideľovania a výber projektov

1.   Projekty uvedené v článku 18 musia spĺňať kritériá oprávnenosti vychádzajúce z pojmov vymedzených v článku 2 a tieto kritériá prideľovania:

a)

sú v záujme Únie tým, že značne prispievajú k dosahovaniu jedného zo všeobecných cieľov programu LIFE stanovených v článku 3, ako aj konkrétnych cieľov pre prioritné oblasti uvedené v článku 9, tematické priority uvedené v prílohe III alebo osobitných cieľov pre prioritné oblasti uvedené v článku 13;

b)

zabezpečujú nákladovo efektívny prístup a sú technicky a finančne súdržné; a

c)

sú zárukou riadneho vykonávania.

2.   Podmienkou pridelenia projektov je, aby projekty spĺňali minimálne požiadavky na kvalitu v súlade s príslušnými ustanoveniami nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012.

3.   Projekty financované z programu LIFE v rámci niektorej z prioritných oblastí nesmú narúšať ciele v oblasti životného prostredia alebo klímy v inej prioritnej oblasti, a pokiaľ je to možné, podporujú synergie medzi rozličnými cieľmi, ako aj využívanie zeleného verejného obstarávania.

4.   Komisia zabezpečí zemepisnú rovnováhu medzi integrovanými projektmi indikatívnym pridelením aspoň troch integrovaných projektov každému členskému štátu, pričom zaistí, aby počas programového obdobia LIFE uvedeného v článku 1 aspoň jeden integrovaný projekt patril do podprogramu „Životné prostredie“ a aspoň jeden integrovaný projekt do podprogramu „Ochrana klímy“.

Integrované projekty sa rozdeľujú s ohľadom na splnenie cieľov stanovených v súlade s článkom 24 ods. 2 písm. c) pre každú oblasť uvedenú v článku 2 písm. d).

S cieľom zhodnotiť súlad s ustanovením o mobilizácii unijných, vnútroštátnych alebo súkromných finančných prostriedkov uvedených v článku 2 písm. d) sa k návrhom integrovaných projektov priloží:

a)

v prvej fáze postupu podávania žiadosti: finančný plán a

b)

v druhej fáze postupu podávania žiadosti: najmenej jedno vyhlásenie o zámere, v ktorom je uvedený rozsah, v akom budú mobilizované ďalšie príslušné unijné, vnútroštátne alebo súkromné zdroje financovania, a v ktorom sú tieto zdroje financovania podrobne opísané.

5.   Komisia na obdobie trvania prvého viacročného pracovného programu zabezpečí geografickú rovnováhu medzi projektmi s výnimkou integrovaných projektov predložených v rámci podprogramu „Životné prostredie“, a to tak, že sa finančné prostriedky proporcionálne rozdelia medzi všetky členské štáty podľa indikatívnych národných alokácií stanovených v súlade s kritériami stanovenými v prílohe I. Ak sa indikatívne národné alokácie neuplatnia, projekty sa vyberú výlučne na základe prínosov.

6.   Pokiaľ je suma spolufinancovania, ktorá je potrebná na financovanie iných než integrovaných projektov, ktoré predloží členský štát a ktoré sú uvedené na zozname, ktorý zostavila Komisia na konci výberového postupu, nižšia ako indikatívne alokácie tomuto členskému štátu, Komisia použije za predpokladu splnenia podmienok stanovených v odsekoch 1 a 2 zostatok týchto indikatívnych národných alokácií na spolufinancovanie tých projektov, ktoré predložili iné členské štáty, avšak okrem projektov v zámorských krajinách a územiach, a ktoré najviac prispievajú k plneniu všeobecných cieľov stanovených v článku 3.

Pri predkladaní zoznamu projektov, ktoré majú byť spolufinancované, Komisia informuje Výbor programu LIFE pre životné prostredie a ochranu klímy o tom, ako zohľadnila kritériá prideľovania finančných prostriedkov stanovené v súlade s odsekmi 4 a 5.

7.   Komisia osobitne zohľadňuje nadnárodné projekty, v rámci ktorých je nadnárodná spolupráca nevyhnutná na zaručenie cieľov v oblasti ochrany životného prostredia a klímy, a snaží sa zabezpečiť, aby sa minimálne 15 % rozpočtových zdrojov vyhradených na projekty pridelilo nadnárodným projektom. Komisia zváži pridelenie finančných prostriedkov nadnárodným projektom aj v prípadoch, keď bol prekročený zostatok indikatívnych národných alokácií jedného alebo viacerých členských štátov, ktoré sa zúčastňujú na týchto nadnárodných projektoch.

8.   Počas prvého viacročného pracovného programu je členský štát oprávnený na financovanie jedného projektu budovania kapacít až do výšky 1 000 000 EUR, pokiaľ spĺňa jedno z týchto kritérií:

a)

priemerná miera čerpania indikatívnych národných alokácií na roky 2010, 2011 a 2012 zo strany členského štátu, ako sa uvádza v článku 6 nariadenia (ES) č. 614/2007, je nižšia ako 70 %;

b)

HDP členského štátu na obyvateľa v roku 2012 bol nižší ako 90 % priemeru Únie; alebo

c)

členský štát pristúpil k Únii po 1. januári 2013.

Počas druhého viacročného pracovného programu je členský štát oprávnený na financovanie jedného projektu budovania kapacít až do výšky 750 000 EUR, pokiaľ spĺňa tieto kritériá:

a)

priemerná miera čerpania indikatívnych národných alokácií na roky 2014, 2015 a 2016 zo strany členského štátu, ako sa uvádza v odseku 5, je nižšia ako 70 %; a

b)

priemerná miera čerpania indikatívnych národných alokácií na roky 2014, 2015 a 2016 zo strany členského štátu sa zvýšila v porovnaní s priemernou mierou čerpania na roky 2010, 2011 a 2012.

Na to, aby bol členský štát oprávnený na financovanie projektov budovania kapacít, sa musí zaviazať, že zachová zdroje určené na program LIFE vrátane počtu zamestnancov na úrovniach, ktoré nie sú nižšie, než boli úrovne v roku 2012, a to počas celého obdobia trvania príslušného viacročného pracovného programu. Tento záväzok sa uvedie v pláne budovania kapacít uvedenom v odseku 9.

Odchylne od ustanovení o oprávnenosti v prvom a druhom pododseku a na celé obdobie trvania programu LIFE členský štát nie je oprávnený na financovanie projektov budovania kapacít, pokiaľ jeho HDP na obyvateľa v roku 2012 bolo vyššie než 105 % priemeru Únie. Financovanie projektov budovania kapacít je obmedzené na jeden projekt na členský štát na viacročný pracovný program.

9.   Komisia stanoví zrýchlený postup prideľovania finančných prostriedkov pre všetky projekty budovania kapacít. Žiadosti týkajúce sa takýchto projektov budovania kapacít možno predkladať od 23 decembra 2013. Žiadosti sú založené na pláne budovania kapacít, na ktorom sa dohodnú členský štát a Komisia a v ktorom sú uvedené zásahy, ktoré sa majú financovať z programu LIFE s cieľom rozvíjať schopnosť členského štátu predkladať úspešné žiadosti o financovanie pre projekty v rámci podprogramu „Životné prostredie“ a podprogramu „Ochrana klímy“. Takéto zásahy môžu zahŕňať okrem iného:

a)

prijímanie nových zamestnancov a školenia pre národné a regionálne kontaktné miesta pre LIFE;

b)

uľahčovanie výmeny skúseností a najlepších postupov, ako aj podporu šírenia a využívania výsledkov projektov v rámci programu LIFE;

c)

prístupy založené na princípe „školenia pre školiteľov“;

d)

programy výmeny a vysielania pracovníkov medzi orgánmi verejnej moci v členských štátoch, najmä činnosti zamerané na výmenu špičkových pracovníkov.

Medzi zásahmi stanovenými v pláne budovania kapacít môže byť získavanie odborníkov na riešenie ad hoc nedostatkov kapacít v technickej oblasti a oblasti spracovania, nesmú však zahŕňať získavanie odborníkov, ktorých prvoradou úlohou je vypracúvanie návrhov, ktoré sa majú predkladať v rámci každoročných výziev na predkladanie návrhov.

V pláne budovania kapacít sú takisto uvedené odhadované náklady na takéto zásahy.

Článok 20

Miera spolufinancovania a oprávnenosť nákladov na projekty

1.   Maximálne miery spolufinancovania projektov uvedených v článku 18 predstavujú:

a)

počas trvania prvého viacročného pracovného programu až 60 % oprávnených nákladov v prípade všetkých projektov, ktoré nie sú projektmi uvedenými v písmene c), ktoré sú financované tak v rámci podprogramu „Životné prostredie“, ako aj v rámci podprogramu „Ochrana klímy“;

b)

počas trvania druhého viacročného pracovného programu až 55 % oprávnených nákladov v prípade všetkých projektov, ktoré nie sú projektmi uvedenými v písmene c), ktoré sú financované tak v rámci podprogramu „Životné prostredie“, ako aj v rámci podprogramu „Ochrana klímy“;

c)

počas celého trvania programu LIFE:

i)

až 60 % oprávnených nákladov v prípade projektov uvedených v článku 18 písm. d), e) a g);

ii)

pokiaľ sú splnené podmienky uvedené v bode iii), až 60 % oprávnených nákladov pre projekty financované v rámci prioritnej oblasti „príroda a biodiverzita“ v podprograme „Životné prostredie“;

iii)

až 75 % oprávnených nákladov v prípade projektov financovaných v rámci prioritnej oblasti „príroda a biodiverzita“ v podprograme „Životné prostredie“, ktoré sa týkajú prioritných biotopov alebo druhov, na účel vykonávania smernice 92/43/EHS alebo druhov vtákov, ktoré Výbor pre prispôsobenie sa technickému a vedeckému pokroku zriadený podľa článku 16 smernice 2009/147/ES považuje za prioritu financovania, pokiaľ to je nevyhnutné na dosiahnutie cieľa ochrany;

iv)

až 100 % oprávnených nákladov v prípade projektov uvedených v článku 18 písm. f).

2.   Podmienky oprávnenosti nákladov sú stanovené v článku 126 nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012. Takéto náklady zahŕňajú DPH a náklady na zamestnancov.

Komisia v rámci hodnotení v polovici trvania a následných hodnotení programu LIFE poskytne prehľad úhrad DPH podľa jednotlivých členských štátov, o ktoré požiadali príjemcovia z projektov v rámci programu LIFE vo fáze konečnej platby.

3.   Náklady týkajúce sa kúpy pozemku sa považujú v prípade projektov uvedených v článku 18 za oprávnené na financovanie Úniou za predpokladu, že:

a)

táto kúpa prispeje k zlepšeniu, zachovaniu a obnoveniu integrity sústavy Natura 2000 zriadenej článkom 3 smernice 92/43/EHS, a to aj tým, že sa zlepší prepojenie vytvorením koridorov, nášľapných kameňov alebo iných prvkov zelenej infraštruktúry;

b)

kúpa pozemku je jediným alebo nákladovo najefektívnejším spôsobom dosiahnutia želaného výsledku, ktorým je ochrana;

c)

kúpený pozemok je dlhodobo vyhradený na využitie, ktoré je v súlade s cieľmi stanovenými v článkoch 11, 14 alebo 15; a

d)

príslušný členský štát prostredníctvom prevodu alebo iným spôsobom zabezpečí, aby bol tento pozemok dlhodobo určený na účely ochrany prírody.

Článok 21

Granty na prevádzku

1.   Granty na prevádzku slúžia na pokrytie niektorých prevádzkových a administratívnych nákladov neziskových subjektov, ktoré sledujú cieľ všeobecného záujmu Únie, pôsobia najmä v oblasti životného prostredia alebo ochrany klímy a sú zapojené do tvorby, vykonávania a presadzovania politiky a právnych predpisov Únie.

2.   Maximálna miera spolufinancovania zo strany Únie zameraného na granty na prevádzku, ktoré sú uvedené v odseku 1, predstavuje 70 % oprávnených nákladov.

Článok 22

Iné druhy činností

Z programu LIFE sa môžu financovať činnosti vykonávané Komisiou na podporu iniciácie, vykonávania a uplatňovania politík a právnych predpisov Únie v oblasti životného prostredia a klímy na účely dosiahnutia všeobecných cieľov stanovených v článku 3. Medzi tieto činnosti môžu patriť:

a)

informovanie a komunikácia vrátane kampaní na zvyšovanie informovanosti. Finančné zdroje pridelené na komunikačné činnosti podľa tohto nariadenia zahŕňajú aj inštitucionálnu komunikáciu o politických prioritách Únie, ako aj o stave vykonávania a transpozície všetkých zásadných právnych predpisov Únie v oblasti životného prostredia a klímy;

b)

štúdie, prieskumy, modelovanie a vytváranie scenárov;

c)

príprava, vykonávanie, monitorovanie, kontrola a hodnotenie projektov, politík, programov a právnych predpisov;

d)

workshopy, konferencie a stretnutia;

e)

vytváranie sietí a platforiem venovaných najlepším postupom;

f)

akékoľvek ďalšie činnosti potrebné na dosiahnutie všeobecných cieľov uvedených v článku 3.

Článok 23

Príjemcovia

Z programu LIFE môžu byť financované verejné a súkromné orgány.

S cieľom zabezpečiť viditeľnosť programu LIFE príjemcovia propagujú program LIFE a výsledky svojich projektov, pričom vždy uvedú podporu prijatú od Únie. Logo programu LIFE zobrazené v prílohe II sa používa pri každej komunikačnej činnosti a uvádza sa na informačných tabuliach na strategických miestach viditeľných pre verejnosť. Všetky predmety dlhodobej spotreby nadobudnuté v rámci programu LIFE sú označené logom programu LIFE, pokiaľ Komisia neurčila inak.

KAPITOLA 2

Vykonávacie opatrenia

Článok 24

Viacročné pracovné programy

1.   Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov prijme pre program LIFE viacročné pracovné programy. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 30 ods. 2.

Prvý viacročný pracovný program trvá štyri roky a druhý viacročný pracovný program trvá tri roky.

2.   V každom viacročnom pracovnom programe sa v súlade so všeobecnými cieľmi stanovenými v článku 3 uvádzajú tieto údaje:

a)

rozdelenie finančných prostriedkov medzi prioritné oblasti a medzi jednotlivé typy financovania v rámci každého podprogramu v súlade s článkom 9 ods. 3 a článkom 17 ods. 4 a 5. Na granty na opatrenia projektu medzi jednotlivé prioritné oblasti alebo v rámci týchto oblastí sa predbežne neprideľujú žiadne ďalšie prostriedky, s výnimkou projektov technickej pomoci a projektov budovania kapacít;

b)

témy projektov, prostredníctvom ktorých sa vykonávajú tematické priority uvedené v prílohe III v prípade projektov, ktoré sa majú financovať počas obdobia, na ktoré sa vzťahuje viacročný pracovný program;

c)

kvalitatívne a kvantitatívne výsledky, ukazovatele a ciele pre každú prioritnú oblasť a typ projektu počas obdobia, na ktoré sa vzťahuje viacročný pracovný program, v súlade s ukazovateľmi výkonnosti podľa článku 3 ods. 3 a s konkrétnymi cieľmi stanovenými pre každú prioritnú oblasť v článkoch 10, 11, 12, 14, 15 a 16;

d)

technická metodológia výberového konania v prípade projektov a kritérií výberu a prideľovania grantov v súlade s článkami 2 a 19 tohto nariadenia a príslušnými ustanoveniami nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012;

e)

orientačné harmonogramy výziev na predkladanie návrhov na obdobie, na ktoré sa vzťahuje viacročný pracovný program

3.   V rámci viacročných pracovných programov Komisia každoročne zverejňuje výzvy na predkladanie návrhov pre prioritné oblasti uvedené v článku 9 ods. 1 a článku 13. Komisia zabezpečí, aby sa nevyužité finančné prostriedky v rámci danej výzvy na predkladanie návrhov prerozdelili medzi rôzne typy projektov uvedené v článku 18.

4.   Komisia prostredníctvom vykonávacieho aktu preskúma viacročný pracovný program najneskôr do uskutočnenia hodnotenia programu LIFE v polovici jeho trvania. Uvedený vykonávací akt sa prijme v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 30 ods. 2.

Článok 25

Metódy vykonávania

Komisia vykonáva činnosti na plnenie všeobecných cieľov stanovených v článku 3 tohto nariadenia podľa metód plnenia rozpočtu stanovených v článku 58 nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012, ku ktorým patrí najmä priame alebo nepriame riadenie Komisiou, a to buď centralizovane alebo prostredníctvom spoločného hospodárenia s medzinárodnými organizáciami.

Článok 26

Administratívna a technická pomoc

Finančné prostriedky z programu LIFE môžu pokrývať aj nevyhnutné výdavky na prípravné, monitorovacie, kontrolné, audítorské, komunikačné a hodnotiace činnosti, ktoré sú priamo potrebné na riadenie programu LIFE a dosahovanie jeho všeobecných cieľov stanovených v článku 3.

Komisia pravidelne a v spolupráci s národnými kontaktnými miestami pre LIFE organizuje semináre a workshopy, zverejňuje zoznamy projektov financovaných v rámci programu LIFE alebo vykonáva iné činnosti na uľahčenie výmeny skúseností, poznatkov a najlepších postupov v súvislosti so všetkými projektmi, ako aj na zopakovanie a prenos výsledkov projektov v celej Únii. Na tento účel Komisia vykonáva činnosti, ktorých cieľom je šírenie výsledkov projektov medzi príjemcami prostriedkov z programu LIFE a ostatnými stranami, v náležitých prípadoch s osobitným zameraním na členské štáty s nízkou mierou využívania finančných prostriedkov LIFE, a uľahčuje komunikáciu a spoluprácu medzi dokončenými alebo prebiehajúcimi projektmi a novými príjemcami, žiadateľmi alebo zainteresovanými stranami v rámci projektov v rovnakej oblasti.

Komisia takisto usporadúva minimálne každé dva roky špecifické semináre, workshopy alebo prípadne iné druhy činností s cieľom uľahčiť výmenu skúseností, poznatkov a najlepších postupov, pokiaľ ide o navrhovanie, prípravu a vykonávanie integrovaných projektov, ako aj účinnosť pomoci poskytovanej prostredníctvom projektov technickej pomoci. Do týchto činností sú zapojené národné alebo regionálne správne orgány, ktoré spravujú iné fondy Únie, a ďalšie príslušné zainteresované strany.

Článok 27

Monitorovanie a hodnotenie

1.   Komisia pravidelne monitoruje vykonávanie programu LIFE (a jeho podprogramov) vrátane výšky výdavkov na klímu a výdavkov na biodiverzitu a podáva o tom správy. Komisia takisto posudzuje synergie medzi programom LIFE a ďalšími doplňujúcimi programami Únie, a najmä medzi jeho podprogramami. Komisia vypočítava výšku indikatívnych národných alokácií v súlade s kritériami stanovenými v prílohe I na obdobie trvania druhého viacročného pracovného programu, a to výhradne na účely porovnania výkonnosti členských štátov.

2.   Komisia predkladá Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov tieto správy:

a)

najneskôr do 30. júna 2017 externú a nezávislú hodnotiacu správu o programe LIFE (a jeho podprogramoch) v polovici jeho trvania, ktorá na účely prijatia rozhodnutia o obnovení, úprave alebo zrušení opatrení okrem iného obsahuje kvalitatívne a kvantitatívne aspekty jeho vykonávania, výšku výdavkov na klímu a výdavkov na biodiverzitu, rozsah dosiahnutých synergií medzi jednotlivými cieľmi a jeho doplnkovosť s ostatnými relevantnými programami Únie, plnenie cieľov všetkých opatrení (pokiaľ možno na úrovni výsledkov a vplyvov), efektívnosť využívania zdrojov a pridanú hodnotu programu pre Úniu. Táto hodnotiaca správa v polovici trvania programu obsahuje aj kvantitatívnu a kvalitatívnu analýzu prínosu programu LIFE k stavu ochrany biotopov a druhov, ktoré sú uvedené v smerniciach 92/43/EHS a 2009/147/ES. Hodnotenie sa navyše zaoberá možnosťami zjednodušenia, vnútornou a vonkajšou celistvosťou programu, trvalým významom všetkých cieľov, ako aj prínosom opatrení v rámci programu LIFE k cieľom a zámerom stratégie Európa 2020 a trvalo udržateľného rozvoja. Zohľadnia sa v ňom výsledky hodnotenia dlhodobého vplyvu LIFE+. K hodnotiacej správe v polovici trvania programu sú pripojené pripomienky Komisie vrátane spôsobu, akým sa zohľadňujú výsledky hodnotenia v polovici trvania programu pri vykonávaní programu LIFE, a najmä rozsahu, v akom je potrebné zmeniť tematické priority stanovené v prílohe III.

Súčasťou hodnotiacej správy v polovici trvania programu je dôkladné posúdenie rozsahu a kvality dopytu po integrovaných projektoch, ich plánovania a vykonávania alebo je k nej takéto posúdenie priložené. Osobitný dôraz sa kladie na dosiahnutý alebo očakávaný úspech integrovaných projektov pri mobilizácii iných finančných prostriedkov Únie, najmä s ohľadom na výhody väčšej súdržnosti s inými nástrojmi financovania Únie, mieru účasti zainteresovaných strán a rozsah, v akom integrované projekty skutočne pokryli alebo majú pokryť predchádzajúce projekty v rámci LIFE+,

b)

najneskôr do 31. decembra 2023 externú a nezávislú hodnotiacu správu ex-post zahŕňajúcu vykonávanie a výsledky programu LIFE (a jeho podprogramov), ktorá okrem iného zahŕňa výšku výdavkov na klímu a výdavkov na biodiverzitu, rozsah, v ktorom program LIFE ako celok a jeho jednotlivé podprogramy dosiahli svoje ciele, rozsah realizovaných synergií medzi rôznymi cieľmi, ako aj prínos programu LIFE k plneniu cieľov a zámerov stratégie Európa 2020. Hodnotiaca správa ex-post takisto preskúma, do akej miery sa podarilo začleniť ciele v oblasti životného prostredia a klímy do iných politík Únie, a v najväčšej možnej miere preskúma hospodársky prínos dosiahnutý prostredníctvom programu LIFE, ako aj jeho dosah a pridanú hodnotu pre zúčastnené komunity.

3.   Komisia verejne sprístupní výsledky hodnotení uskutočnených v súlade s týmto článkom.

Článok 28

Ochrana finančných záujmov Únie

1.   Komisia prijme príslušné opatrenia na zabezpečenie ochrany finančných záujmov Únie pri vykonávaní činností financovaných v rámci tohto nariadenia, a to prostredníctvom uplatňovania preventívnych opatrení proti podvodom, korupcii a iným nezákonným činnostiam, ako aj pomocou účinných kontrol, a v prípade zistenia nezrovnalostí, pomocou vymáhania neoprávnene vyplatených súm a prípadne pomocou účinných, primeraných a odrádzajúcich správnych a finančných sankcií.

2.   Komisia alebo jej zástupcovia a Dvor audítorov majú právomoc na základe dokumentov a kontrol na mieste vykonávať audit nad všetkými príjemcami, dodávateľmi a subdodávateľmi, ktorí získali finančné prostriedky Únie v rámci programu LIFE.

Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF) môže vykonávať kontroly a inšpekcie na mieste u hospodárskych prevádzkovateľov priamo alebo nepriamo dotknutých takýmto financovaním v súlade s postupmi stanovenými v nariadení Rady (Euratom, ES) č. 2185/96 (25) s cieľom zistiť, či došlo k podvodu, korupcii alebo akejkoľvek inej nezákonnej činnosti vplývajúcej na finančné záujmy Únie v súvislosti s dohodou o grante alebo rozhodnutím o grante alebo zmluvou týkajúcou sa financovania zo strany Únie.

Bez toho, aby bol dotknutý prvý a druhý pododsek, dohody o spolupráci s tretími krajinami a medzinárodnými organizáciami a dohody o grante, rozhodnutia o grante a zmluvy vyplývajúce z vykonávania tohto nariadenia výslovne oprávňujú Komisiu, Dvor audítorov a OLAF vykonávať takéto audity, kontroly a inšpekcie na mieste.

3.   Príjemcovia finančných prostriedkov Únie uchovávajú pre potreby Komisie všetky sprievodné doklady týkajúce sa výdavkov na daný projekt, a to počas piatich rokov od poslednej platby súvisiacej s projektom.

HLAVA IV

ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 29

Vykonávanie delegovania právomoci

1.   Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.

2.   Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 3 ods. 3 a v článku 9 ods. 2 a 4 sa Komisii udeľuje na obdobie siedmich rokov od 23 decembra 2013.

3.   Delegovanie právomoci uvedené v článku 3 ods. 3 a v článku 9 ods. 2 a 4 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4.   Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

5.   Delegovaný akt prijatý podľa článku 3 ods. 3 a článku 9 ods. 2 a 4 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.

Článok 30

Postup výboru

1.   Komisii pomáha Výbor programu LIFE pre životné prostredie a ochranu klímy. Uvedený výbor je výborom v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

2.   Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

Ak výbor nevydá žiadne stanovisko, Komisia neprijme návrh vykonávacieho aktu a uplatňuje sa článok 5 ods. 4 tretí pododsek nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

Článok 31

Zrušenie

Nariadenie (ES) č. 614/2007 sa zrušuje s účinnosťou od 1. januára 2014.

Odkazy na zrušené nariadenie sa považujú za odkazy na toto nariadenie.

Článok 32

Prechodné opatrenia

1.   Bez toho, aby bol dotknutý článok 31 prvý odsek, opatrenia, ktoré sa začali pred 1. januárom 2014 podľa nariadenia (ES) č. 614/2007, sa až do svojho skončenia naďalej riadia uvedeným nariadením a musia byť v súlade s technickými ustanoveniami, ktoré sú v ňom vymedzené. Výbor uvedený v článku 30 ods. 1 tohto nariadenia nahrádza výbor uvedený v článku 13 ods. 1 nariadenia (ES) č. 614/2007 od 23 decembra 2013.

2.   Z finančných prostriedkov pridelených na program LIFE možno pokrývať aj výdavky na technickú a administratívnu pomoc vrátane všetkých povinných monitorovaní, komunikácie a hodnotení požadovaných podľa nariadenia (ES) č. 614/2007 po uplynutí jeho účinnosti, aby sa zabezpečil prechod medzi opatreniami prijatými podľa nariadenia (ES) č. 614/2007 a programom LIFE.

3.   Sumy potrebné v rámci finančného krytia na zabezpečenie opatrení na monitorovanie, komunikáciu a vykonávanie auditu v období po 31. decembri 2020 sa považujú za potvrdené len v prípade, že sú v súlade s finančným rámcom platným od 1. januára 2021.

4.   Rozpočtové prostriedky zodpovedajúce prideleným príjmom, ktoré vyplývajú zo splatenia neoprávnene vyplatených súm podľa nariadenia (ES) č. 614/2007, sa použijú na financovanie programu LIFE v súlade s článkom 21 nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012.

Článok 33

Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť tretím dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Uplatňuje sa od 1. januára 2014.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Štrasburgu 11. decembra 2013

Za Európsky parlament

predseda

M. SCHULZ

Za Radu

predseda

V. LEŠKEVIČIUS


(1)  Ú. v. EÚ C 191, 29.6.2012, s. 111.

(2)  Ú. v. EÚ C 277, 13.9.2012, s. 61.

(3)  Pozícia Európskeho parlamentu z 21. novembra 2013 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku) a rozhodnutie Rady z 5. decembra 2013.

(4)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 614/2007 z 23. mája 2007 o finančnom nástroji pre životné prostredie (LIFE+) (Ú. v. EÚ L 149, 9.6.2007, s. 1).

(5)  Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady z 20. novembra 2013 o všeobecnom environmentálnom akčnom programe Únie do roku 2020 „Dobrý život v rámci možností našej planéty“.

(6)  Nariadenie Rady (EÚ, Euratom) č. 1311/2013 z 2 decembra 2013, ktorým sa ustanovuje viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020 (Pozri stranu 884 tohto úradného vestníka).

(7)  Ú. v. ES C 373, 20.12.2013, s. 1.

(8)  Rozhodnutie Rady 2001/822/ES z 27. novembra 2001 o pridružení zámorských krajín a území k Európskemu spoločenstvu (rozhodnutie o pridružení zámoria) (Ú. v. ES L 314, 30.11.2001, s. 1).

(9)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1301/2013 z 17 decembra 2013 o Európskom fonde regionálneho rozvoja a o osobitných ustanoveniach týkajúcich sa cieľa Investície pre rast a zamestnanosť, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1080/2006 (Pozri stranu 289 tohto úradného vestníka).

(10)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1304/2013 z 17 decembra 2013 o Európskom sociálnom fonde a o zrušení nariadenia (ES) č. 1081/2006 (Pozri stranu 470 tohto úradného vestníka).

(11)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1300/2013 z 17 decembra 2013 o Kohéznom fonde, ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1084/2006 (Pozri stranu 281 tohto úradného vestníka).

(12)  Nariadenie Rady (ES) č. 1290/2005 z 21. júna 2005 o financovaní Spoločnej poľnohospodárskej politiky (Ú. v. EÚ L 209, 11.8.2005, s. 1).

(13)  Nariadenie (ES) č. 1290/2005.

(14)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1291/2013 z 11 decembra 2013, ktorým sa zriaďuje program Horizont 2020 - rámcový program pre výskum a inováciu (2014-2020) a zrušuje rozhodnutie č. 1982/2006/ES (Pozri stranu 104 tohto úradného vestníka).

(15)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 z 17 decembra 2013, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka a Európskom námornom a rybárskom fonde a ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde a Európskom námornom a rybárskom fonde, ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006 (Pozri stranu 320 tohto úradného vestníka).

(16)  Smernica Rady 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín (Ú. v. ES L 206, 22.7.1992, s. 7).

(17)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/147/ES z 30. novembra 2009 o ochrane voľne žijúceho vtáctva (Ú. v. EÚ L 20, 26.1.2010, s. 7).

(18)  Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady 1313/2013/EÚ z 17 decembra 2013 o mechanizme Únie v oblasti civilnej ochrany (Pozri stranu 924 tohto úradného vestníka).

(19)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 z 25. októbra 2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, a zrušení nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 (Ú. v. EÚ L 298, 26.10.2012, s. 1).

(20)  Nariadenie Rady (ES) č. 994/98 zo 7. mája 1998 o uplatňovaní článkov 92 a 93 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva na určité kategórie horizontálnej štátnej pomoci (Ú. v. ES L 142, 14.5.1998, s. 1).

(21)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES z 23. októbra 2000, ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia Spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva (Ú. v. ES L 327, 22.12.2000, s. 1).

(22)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/56/ES zo 17. júna 2008, ktorou sa ustanovuje rámec pre činnosť Spoločenstva v oblasti morskej environmentálnej politiky (rámcová smernica o morskej stratégii) (Ú. v. EÚ L 164, 25.6.2008, s. 19).

(23)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).

(24)  Nariadenie Rady (ES) č. 933/1999 z 29. apríla 1999, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (EHS) č. 1210/90 o zriadení Európskej environmentálnej agentúry a Európskej environmentálnej informačnej a monitorovacej siete (Ú. v. ES L 117, 5.5.1999, s. 1).

(25)  Nariadenie Rady (Euratom, ES) č. 2185/96 z 11. novembra 1996 o kontrolách a inšpekciách na mieste, vykonávaných Komisiou s cieľom ochrany finančných záujmov Európskych spoločenstiev pred spreneverou a inými podvodmi (Ú. v. ES L 292, 15.11.1996, s. 2).


PRÍLOHA I

Kritéria pre stanovenie indikatívnych národných alokácií pre iné ako integrované projekty, ktoré sú predkladané v rámci podprogramu „Životné prostredie“

V súlade so zásadami solidarity a spoločnej zodpovednosti Komisia rozdelí finančné prostriedky medzi všetky členské štáty pre iné ako integrované projekty na programové obdobie LIFE uvedené v článku 1, a to na základe týchto kritérií:

a)

Počet obyvateľov

i)

celkový počet obyvateľov každého členského štátu (váhový koeficient 50 %); a

ii)

hustota obyvateľstva každého členského štátu až do výšky dvojnásobku priemernej hustoty obyvateľstva Únie (váhový koeficient 5 %).

b)

Príroda a biodiverzita

i)

celková rozloha lokalít sústavy Natura 2000 každého členského štátu vyjadrená ako podiel celkovej rozlohy sústavy Natura 2000 (váhový koeficient 25 %); a

ii)

podiel územia členského štátu, na ktorom sa nachádzajú lokality sústavy Natura 2000 (váhový koeficient 20 %).


PRÍLOHA II

Logo programu LIFE

Image

PRÍLOHA III

Tematické priority podprogramu „Životné prostredie“ uvedené v článku 9

A.

Prioritná oblasť „životné prostredie a efektívne využívanie zdrojov“:

a)

tematické priority pre oblasť vody vrátane morského prostredia: činnosti zamerané na vykonávanie konkrétnych cieľov pre oblasť vody stanovených v Pláne pre Európu efektívne využívajúcu zdroje a v 7. environmentálnom akčnom programe, najmä:

i)

integrované prístupy k vykonávaniu smernice 2000/60/ES;

ii)

činnosti zamerané na vykonávanie smernice Európskeho parlamentu a Rady 2007/60/ES (1);

iii)

činnosti zamerané na vykonávanie programu opatrení podľa smernice 2008/56/ES s cieľom dosiahnuť dobrý environmentálny stav morských vôd;

iv)

činnosti zamerané na zabezpečenie bezpečného a účinného využívania vodných zdrojov, na zlepšenie kvantitatívneho vodného hospodárstva, zachovanie vysokej úrovne kvality vody, ako aj na predchádzanie nesprávnemu využívaniu a zhoršovaniu kvality vodných zdrojov;

b)

tematické priority pre oblasť odpadov: činnosti zamerané na vykonávanie konkrétnych cieľov pre oblasť odpadov stanovených v Pláne pre Európu efektívne využívajúcu zdroje a v 7. environmentálnom akčnom programe, najmä:

i)

integrované prístupy k vykonávaniu plánov a programov v oblasti odpadov;

ii)

činnosti zamerané na vykonávanie a vypracúvanie právnych predpisov Únie o odpadoch s osobitným dôrazom na prvé stupne hierarchie odpadového hospodárstva Únie (predchádzanie vzniku, opätovné použitie a recyklácia);

iii)

činnosti zamerané na efektívne využívanie zdrojov a vplyv na životný cyklus produktov, modely spotrebiteľského správania a dematerializácia hospodárstva;

c)

tematické priority pre efektívne využívanie zdrojov vrátane pôdy a lesov, a ekologické hospodárstvo a hospodárstvo využívajúce odpad: činnosti zamerané na vykonávanie Plánu pre Európu efektívne využívajúcu zdroje a 7. environmentálneho akčného programu, ktoré nie sú zahrnuté v iných tematických prioritách uvedených v tomto článku, najmä:

i)

činnosti zamerané na priemyselnú symbiózu a prenos poznatkov, ako aj na rozvoj nových modelov prechodu smerom na hospodárstvo využívajúce odpad a ekologické hospodárstvo;

ii)

činnosti zamerané na vykonávanie tematickej stratégie na ochranu pôdy (oznámenie Komisie z 22. septembra 2006 s názvom Tematická stratégia na ochranu pôdy) s osobitným dôrazom na zmiernenie a kompenzáciu zástavby pôdy, ako aj na lepšie využívanie pôdy;

iii)

činnosti pre lesné monitorovacie a informačné systémy a činnosti zamerané na predchádzanie lesným požiarom;

d)

tematické priority pre životné prostredie a zdravie vrátane chemických látok a hluku: činnosti na podporu vykonávania konkrétnych cieľov pre oblasť životného prostredia a zdravia stanovených v 7. environmentálnom akčnom programe, najmä:

i)

činnosti zamerané na podporu vykonávania nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1907/2006 (2) (REACH) a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 528/2012 (3) (nariadenie o biocídnych výrobkoch) s cieľom zabezpečiť bezpečnejšie, udržateľnejšie alebo hospodárnejšie využívanie chemických látok (vrátane nanomateriálov);

ii)

činnosti na podporu uľahčenia vykonávania smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/49/ES (4) (smernica o hluku) s cieľom dosiahnuť také hladiny hluku, ktoré nemajú výrazný negatívny vplyv na ľudské zdravie ani preň nepredstavujú riziká;

iii)

činnosti na podporu predchádzania závažným haváriám, najmä podporou vykonávania smernice Európskeho parlamentu a Rady 2012/18/EÚ (5) (smernica Seveso III);

e)

tematické priority pre oblasť kvality ovzdušia a emisie vrátane mestského prostredia: činnosti na podporu vykonávania konkrétnych cieľov pre oblasť ovzdušia a emisií stanovených v Pláne pre Európu efektívne využívajúcu zdroje a v 7. environmentálnom akčnom programe, najmä:

i)

integrované prístupy k vykonávaniu právnych predpisov o kvalite ovzdušia;

ii)

činnosti podporujúce zabezpečenie súladu s normami Únie týkajúcimi sa kvality ovzdušia a súvisiacich emisií do ovzdušia vrátane smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/81/ES (6) (smernica o národných emisných stropoch);

iii)

činnosti podporujúce posilnenie vykonávania smernice Európskeho parlamentu a Rady 2010/75/EÚ (7) (smernica o priemyselných emisiách) s osobitným dôrazom na zlepšenie postupu definovania a vykonávania najlepších dostupných techník, zabezpečenie jednoduchého prístupu verejnosti k informáciám a posilnenie prínosu smernice o priemyselných emisiách pre inovácie.

B.

Prioritná oblasť „príroda a biodiverzita“:

a)

tematické priority pre oblasť prírody: činnosti zamerané na vykonávanie smerníc 92/43/EHS a 2009/147/ES, najmä:

i)

činnosti, ktorých cieľom je zlepšenie stavu ochrany biotopov a druhov vrátane morských biotopov a druhov, ako aj druhov vtákov v záujme Únie;

ii)

činnosti na podporu biogeografických seminárov v rámci sústavy Natura 2000;

iii)

integrované prístupy k vykonávaniu prioritných akčných rámcov;

b)

tematické priority pre oblasť biodiverzity: činnosti zamerané na vykonávanie stratégie Únie v oblasti biodiverzity do roku 2020, najmä:

i)

činnosti, ktorých cieľom je prispieť k dosiahnutiu cieľa 2;

ii)

činnosti, ktorých cieľom je prispieť k dosiahnutiu cieľov 3, 4 a 5.

C.

Prioritná oblasť „správa a informovanie v oblasti životného prostredia“:

a)

informačné a komunikačné kampane, ako aj kampane na zvyšovanie povedomia v súlade s prioritami 7. environmentálneho akčného programu;

b)

činnosti zamerané na podporu účinného procesu kontroly a opatrení na podporu dodržiavania právnych predpisov Únie v oblasti životného prostredia, ako aj činnosti na podporu informačných systémov a informačných nástrojov v súvislosti s vykonávaním právnych predpisov Únie v oblasti životného prostredia.


(1)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2007/60/ES z 23. októbra 2007 hodnotení a manažmente povodňových rizík (Ú. v. EÚ L 288, 6.11.2007, s. 27).

(2)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1907/2006 z 18. decembra 2006 o registrácii, hodnotení, autorizácii a obmedzovaní chemických látok (REACH) a o zriadení Európskej chemickej agentúry, o zmene a doplnení smernice 1999/45/ES a o zrušení nariadenia Rady (EHS) č. 793/93 a nariadenia Komisie (ES) č. 1488/94, smernice Rady 76/769/EHS a smerníc Komisie 91/155/EHS, 93/67/EHS, 93/105/ES a 2000/21/ES (Ú. v. EÚ L 396, 30.12.2006, s. 27).

(3)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 528/2012 z 22. mája 2012 o sprístupňovaní biocídnych výrobkov na trhu a ich používaní (Ú. v. EÚ L 167, 27.6.2012, s. 1).

(4)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/49/ES z 25. júna 2002, ktorá sa týka posudzovania a riadenia environmentálneho hluku (Ú. v. ES L 189, 18.7.2002, s. 12).

(5)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2012/18/EÚ zo 4. júla 2012 o kontrole nebezpečenstiev závažných havárií s prítomnosťou nebezpečných látok, ktorou sa mení a dopĺňa a následne zrušuje smernica Rady 96/82/ES (Ú. v. EÚ L 197, 24.7.2012, s. 1).

(6)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/81/ES z 23. októbra 2001 o národných emisných stropoch pre určité látky znečisťujúce ovzdušie (Ú. v. ES L 309, 27.11.2001, s. 22).

(7)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/75/EÚ z 24. novembra 2010 o priemyselných emisiách (integrovaná prevencia a kontrola znečisťovania životného prostredia) (Ú. v. EÚ L 334, 17.12.2010, s. 17).


Vyhlásenia Komisie

Maximálna suma, ktorú možno prideliť jednému integrovanému projektu

Komisia prikladá veľký význam zabezpečeniu vyrovnaného rozdeľovania financií medzi integrované projekty s cieľom financovať čo najväčší počet integrovaných projektov a zaručiť vyvážené rozdelenie integrovaných projektov medzi všetky členské štáty. V tejto súvislosti Komisia v rámci diskusie o návrhu pracovného programu s členmi výboru pre program LIFE navrhne maximálnu sumu, ktorú môže jeden integrovaný projekt získať. Tento návrh bude predložený ako súčasť metodiky výberu projektu, ktorá sa má prijať ako súčasť viacročného pracovného programu.

Stav financovania biodiverzity v ZKÚ

Komisia prikladá veľký význam ochrane životného prostredia a biodiverzity v zámorských krajinách a územiach, čoho dôkazom je návrh rozhodnutia o pridružení zámoria, v ktorom sú tieto dve odvetvia zahrnuté do oblastí spolupráce medzi Európskou úniou a ZKÚ a ktorý uvádza rôzne aktivity, ktoré by v tejto súvislosti mohli byť oprávnené na financovanie zo strany Európskej únie.

Prípravná akcia BEST je úspešnou iniciatívou, ktorú ZKÚ prijali a v rámci ktorej sa v prípade biodiverzity a ekosystémových služieb dosiahli hmatateľné výsledky. Iniciatíva BEST sa blíži ku koncu, no Komisia zvažuje jej pokračovanie v rámci jedného z nových nástrojov, konkrétne programu zameraného na celosvetové verejné statky a problémy, ktorý je súčasťou nástroja financovania rozvojovej spolupráce.

Táto konkrétna možnosť financovania biodiverzity v ZKÚ bude doplnená možnosťami, ktoré sú k dispozícii podľa článku 6 programu LIFE na obdobie rokov 2014 – 2020.


Top