29.6.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 181/35

(1)

V článku 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) sa ustanovuje, že pri opatreniach, ktorých predmetom je vytvorenie a fungovanie vnútorného trhu a ktoré sa týkajú okrem iného zdravia, bezpečnosti a ochrany spotrebiteľov, Komisia má brať za základ vysokú úroveň ochrany prihliadajúc najmä na nový vývoj vychádzajúci z vedeckých poznatkov.

(2)

Voľný pohyb bezpečných a zdravých potravín je základným aspektom vnútorného trhu a významne prispieva k zdraviu a kvalite života občanov a k ich sociálnym a ekonomickým záujmom.

(3)

Účelom práva Únie vzťahujúceho sa na potraviny je okrem iného zabezpečiť, aby sa na trh neuviedli žiadne potraviny, ktoré sú nebezpečné. Preto by sa látky, ktoré sa považujú za škodlivé pre zdravie dotknutých skupín obyvateľstva alebo nevhodné na ľudskú spotrebu, mali vylúčiť z kategórií potravín, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie.

(4)

Smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/39/ES zo 6. mája 2009 o potravinách na osobitné výživové účely (3) sa ustanovujú všeobecné pravidlá pre zloženie a prípravu potravín, ktoré sú špeciálne navrhnuté, aby vyhoveli osobitným výživovým požiadavkám osôb, pre ktoré sú určené. Väčšina ustanovení uvedených v tejto smernici pochádza z roku 1977 a je potrebné ich preskúmať.

(5)

Smernicou 2009/39/ES sa zavádza jednotné vymedzenie pojmu „potraviny na osobitné výživové účely“ a všeobecné požiadavky na označovanie vrátane toho, že na takýchto potravinách by mala byť uvedená ich vhodnosť na uvádzané výživové účely.

(6)

Všeobecné požiadavky na zloženie a označovanie stanovené v smernici 2009/39/ES sú doplnené niekoľkými nelegislatívnymi aktmi Únie, ktoré sa vzťahujú na osobitné kategórie potravín. V tejto súvislosti sú harmonizované pravidlá stanovené smernicami Komisie 96/8/ES z 26. februára 1996 o potravinách určených na použitie pri diétach so zníženou energetickou hodnotou na reguláciu telesnej hmotnosti (4) a 1999/21/ES z 25. marca 1999 o dietetických potravinách na osobitné lekárske účely (5). Podobne sa smernicou Komisie 2006/125/ES (6) ustanovujú určité harmonizované pravidlá, pokiaľ ide o potraviny spracované na báze obilnín a detské potraviny pre dojčatá a malé deti. Smernicou Komisie 2006/141/ES (7) sa ustanovujú harmonizované pravidlá, pokiaľ ide o počiatočnú dojčenskú výživu a následnú dojčenskú výživu a nariadením Komisie (ES) č. 41/2009 (8) sa ustanovujú harmonizované pravidlá o zložení a označovaní potravín vhodných pre osoby trpiace neznášanlivosťou gluténu.

(7)

Okrem toho sa ustanovili harmonizované pravidlá v smernici Rady 92/52/EHS z 18. júna 1992 o dojčenskej výžive a detskej výžive určenej na export do tretích krajín (9), a v nariadení Komisie (ES) č. 953/2009 z 13. októbra 2009 o látkach, ktoré sa na osobitné výživové účely môžu pridávať do potravín na špeciálne výživové použitie (10).

(8)

V smernici 2009/39/ES sa vyžaduje všeobecný oznamovací postup na vnútroštátnej úrovni v prípade potravín, ktoré prevádzkovatelia potravinárskych podnikov prezentujú ako potraviny patriace do vymedzenia pojmu „potraviny na osobitné výživové účely“ a pre ktoré nie sú v právnych predpisoch Únie stanovené žiadne osobitné ustanovenia, pred ich uvedením na trh Únie s cieľom uľahčiť účinné monitorovanie takýchto potravín členskými štátmi.

(9)

Správa Komisie Európskemu parlamentu a Rade z 27. júna 2008 o vykonávaní uvedeného oznamovacieho postupu ukázala, že ťažkosti môžu vyplynúť z vymedzenia potravín na osobitné výživové účely, ktoré sú, ako sa zdá, otvorené rôznym výkladom zo strany vnútroštátnych orgánov. Preto sa v nej dospelo k záveru, že je potrebná revízia smernice 2009/39/ES, aby sa zabezpečilo účinnejšie a harmonizovanejšie vykonávanie právnych aktov Únie.

(10)

Správa z 29. apríla 2009 o štúdii týkajúcej sa revízie smernice 2009/39/ES, ktorú vypracovala spoločnosť Agra CEAS Consulting, potvrdila zistenia správy Komisie z 27. júna 2008 o vykonávaní oznamovacieho postupu a uvádza sa v nej, že v dôsledku širokého vymedzenia stanoveného v uvedenej smernici sa v súčasnosti čoraz viac potravín predáva a označuje ako potraviny vhodné na osobitné výživové účely. V správe o štúdii sa poukázalo aj na to, že potraviny regulované podľa uvedenej smernice sa v jednotlivých členských štátoch značne líši; podobné potraviny by sa mohli predávať súčasne v rôznych členských štátoch ako potraviny na osobitné výživové účely a/alebo ako potraviny na bežnú spotrebu, vrátane potravinových doplnkov, určené pre obyvateľstvo vo všeobecnosti alebo pre určité jeho podskupiny, ako sú napríklad tehotné ženy, ženy po menopauze, starší dospelí, deti vo vývine, dospievajúce osoby, rôzne aktívni jednotlivci a ďalšie osoby. Týmto stavom sa narušuje fungovanie vnútorného trhu, vytvára sa právna neistota pre príslušné orgány, prevádzkovateľov potravinárskych podnikov, najmä malých a stredných podnikov (MSP), a spotrebiteľov, pričom nemožno vylúčiť riziká zneužitia obchodovania a narušenia hospodárskej súťaže. Preto je potrebné rozdiely vo výklade odstrániť zjednodušením regulačného prostredia.

(11)

Zdá sa, že iné nedávno prijaté právne akty Únie sú lepšie prispôsobené rozvíjajúcemu sa a inovačnému trhu s potravinami ako smernica 2009/39/ES. Osobitný význam a dôležitosť majú v tejto súvislosti: smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/46/ES z 10. júna 2002 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa potravinových doplnkov (11), nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1924/2006 z 20. decembra 2006 o výživových a zdravotných tvrdeniach o potravinách (12) a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1925/2006 z 20. decembra 2006 o pridávaní vitamínov a minerálnych látok a niektorých ďalších látok do potravín (13). Okrem toho by ustanovenia týchto právnych aktov Únie primerane regulovali niekoľko kategórií potravín, na ktoré sa vzťahuje smernica 2009/39/ES, s menším administratívnym zaťažením a väčšou jasnosťou, pokiaľ ide o rozsah pôsobnosti a ciele.

(12)

Skúsenosti tiež poukazujú na to, že určité pravidlá zahrnuté do smernice 2009/39/ES alebo prijaté na jej základe už nie sú účinné na to, aby zabezpečili fungovanie vnútorného trhu.

(13)

Preto by sa mal pojem „potraviny na osobitné výživové účely“ zrušiť a smernica 2009/39/ES by sa mala nahradiť týmto aktom. S cieľom zjednodušiť uplatňovanie toho aktu a zabezpečiť jednotnosť jeho uplatňovania vo všetkých členských štátoch, tento akt by mal mať formu nariadenia.

(14)

V nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 178/2002 z 28. januára 2002, ktorým sa ustanovujú všeobecné zásady a požiadavky potravinového práva, zriaďuje Európsky úrad pre bezpečnosť potravín a stanovujú postupy v záležitostiach bezpečnosti potravín (14), sa stanovujú spoločné zásady a vymedzenia pre potravinové právo Únie. Určité vymedzenia pojmov ustanovené v uvedenom nariadení by sa mali uplatňovať aj v kontexte tohto nariadenia.

(15)

Obmedzený počet kategórií potravín predstavuje čiastočný alebo jediný zdroj výživy pre určité skupiny obyvateľstva. Takéto kategórie potravín sú potrebné na zvládnutie určitých zdravotných problémov a/alebo sú nevyhnutné na uspokojenie výživových požiadaviek určitých jasne identifikovaných zraniteľných skupín obyvateľstva. Tieto kategórie potravín zahŕňajú počiatočnú dojčenskú výživu a následnú dojčenskú výživu, potraviny spracované na báze obilnín a detské potraviny a potraviny na osobitné lekárske účely. Prax ukázala, že ustanovenia stanovené v smerniciach 1999/21/ES, 2006/125/ES a 2006/141/ES uspokojivo zabezpečujú voľný pohyb uvedených kategórií potravín, pričom zabezpečujú aj vysokú úroveň ochrany verejného zdravia. Preto je vhodné, aby sa toto nariadenie zameralo na všeobecné požiadavky na zloženie a informácie pre uvedené kategórie potravín pri zohľadnení smerníc 1999/21/ES, 2006/125/ES a 2006/141/ES.

(16)

Vzhľadom na narastajúci počet ľudí s problémami súvisiacimi s nadváhou alebo obezitou sa uvádza na trh väčšie množstvo potravín ako celková náhrada stravy na účely regulácie hmotnosti. V súčasnosti možno takéto potraviny dostupné na trhu rozdeliť na výrobky určené na nízkokalorické diéty, ktoré obsahujú 3 360 kJ (800 kcal) až 5 040 kJ (1 200 kcal), a výrobky určené na veľmi nízkokalorické diéty, ktoré bežne obsahujú menej ako 3 360 kJ (800 kcal). So zreteľom na povahu týchto potravín je vhodné stanoviť určité osobitné ustanovenia o týchto potravinách. Prax ukázala, že príslušnými ustanoveniami smernice 96/8/ES sa uspokojivo zabezpečuje voľný pohyb potravín prezentovaných ako celková náhrada stravy na účely regulácie hmotnosti, pričom sa zároveň zabezpečuje vysoká úroveň ochrany verejného zdravia. Je preto vhodné, aby sa toto nariadenie zameralo na všeobecné požiadavky týkajúce sa zloženia potravín určených ako náhrada celodennej stravy a informácií o nich, vrátane potravín s veľmi nízkym energetickým obsahom, pričom sa zohľadnia príslušné ustanovenia smernice 96/8/ES.

(17)

V tomto nariadení by sa okrem iného mali vymedziť pojmy počiatočná dojčenská výživa a následná dojčenská výživa, potraviny spracované na báze obilnín a detské potraviny, potraviny na osobitné lekárske účely a celková náhrada stravy na účely regulácie hmotnosti, pričom sa zohľadnia príslušné ustanovenia smerníc 96/8/ES, 1999/21/ES, 2006/125/ES a 2006/141/ES.

(18)

Nariadenie (ES) č. 178/2002 ustanovuje zásady analýzy rizika, pokiaľ ide o potraviny, a stanovujú sa v ňom štruktúry a mechanizmy pre vedecké a technické hodnotenia, ktoré vykonáva Európsky úrad pre bezpečnosť potravín („úrad“). Na účely tohto nariadenia by sa mali s úradom konzultovať všetky záležitosti, ktoré by mohli ovplyvniť verejné zdravie.

(19)

Je dôležité, aby zložky používané vo výrobe potravín, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, boli vhodné pre uspokojenie výživových požiadaviek osôb, ktorým sú určené a aby boli vhodné pre takéto osoby a aby ich výživová primeranosť bola stanovená všeobecne uznanými vedeckými údajmi. Takáto primeranosť by mala byť preukázaná prostredníctvom systematického prieskumu dostupných vedeckých údajov.

(20)

Maximálne hladiny rezíduí pesticídov stanovené v príslušných právnych predpisoch Únie, najmä v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č 396/2005 z 23. februára 2005 o maximálnych hladinách rezíduí pesticídov v alebo na potravinách a krmivách rastlinného a živočíšneho pôvodu (15), by sa mali uplatňovať bez toho, aby boli dotknuté osobitné ustanovenia tohto nariadenia a delegovaných aktov prijatých podľa tohto nariadenia.

(21)

Používanie pesticídov môže viesť k rezíduám pesticídov v potravinách, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie. Takéto používanie by sa malo preto čo najviac obmedziť, pričom by sa mali zohľadniť požiadavky nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1107/2009 z 21. októbra 2009 o uvádzaní prípravkov na ochranu rastlín na trh (16). Obmedzením alebo zákazom používania by sa však nemuselo zaručiť, že potraviny, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, vrátane potravín pre dojčatá a malé deti budú úplne bez pesticídov, pretože niektoré pesticídy kontaminujú životné prostredie a ich rezíduá sa môžu nachádzať v takýchto potravinách. Maximálne hladiny rezíduí v takýchto potravinách by sa preto v záujme ochrany zraniteľných skupín obyvateľstva mali stanoviť na najnižšiu dosiahnuteľnú úroveň, pričom by sa mali zohľadniť osvedčené poľnohospodárske postupy, ako aj iné zdroje vystavenia, ako je napríklad kontaminácia životného prostredia.

(22)

V delegovaných aktoch prijatých podľa tohto nariadenia by sa mali zohľadniť obmedzenia a zákazy niektorých pesticídov, ktoré zodpovedajú obmedzeniam a zákazom, ktoré sú v súčasnosti ustanovené v prílohách k smerniciam 2006/125/ES a 2006/141/ES. Tieto obmedzenia a zákazy by sa mali pravidelne aktualizovať, pričom sa musí venovať osobitná pozornosť pesticídom, ktoré obsahujú účinné látky, safenery alebo synergenty klasifikované v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1272/2008 zo 16. decembra 2008 o klasifikácii, označovaní a balení látok a zmesí (17) ako mutagénne látky kategórie 1A alebo 1B, karcinogénne látky kategórie 1A alebo 1B, látky toxické pre reprodukciu kategórie 1A alebo 1B alebo považované za látky s vlastnosťami endokrinných disruptorov, ktoré môžu mať nepriaznivé účinky na ľudí.

(23)

Látky, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti nariadenia Európskeho Parlamentu a Rady (ES) č. 258/97 z 27. januára 1997 o nových potravinách a nových prídavných látkach (18), by sa nemali pridávať do potravín, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, pokiaľ takéto látky nespĺňajú podmienky na ich uvedenie na trh v zmysle nariadenia (ES) č. 258/97 dodatočne k podmienkam stanoveným v tomto nariadení a v delegovaných aktoch prijatých podľa tohto nariadenia. Ak sa podstatne zmenil spôsob výroby látky, ktorá sa používa v súlade s týmto nariadením, alebo veľkosť častíc takejto látky, napríklad použitím nanotechnológie, uvedená látka by sa mala považovať za inú látku ako látka, ktorá sa používa v súlade s týmto nariadením, a mala by sa opätovne posúdiť podľa nariadenia (ES) č. 258/97 a následne podľa tohto nariadenia.

(24)

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1169/2011 z 25. októbra 2011 o poskytovaní informácií o potravinách spotrebiteľom stanovuje všeobecné požiadavky na označovanie (19). Tieto požiadavky na označovanie by sa mali spravidla uplatňovať na kategórie potravín, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie. V tomto nariadení by však podľa potreby mali byť stanovené aj ďalšie požiadavky popri nariadení (EÚ) č. 1169/2011, alebo výnimky z neho, aby sa splnili osobitné ciele tohto nariadenia.

(25)

Označovaním, prezentáciou alebo reklamou potravín, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, by sa týmto potravinám nemali pripisovať vlastnosti, ktoré pomáhajú predchádzať ľudskému ochoreniu, liečiť ho alebo uzdravovať, ani by takéto vlastnosti nemali naznačovať. Potraviny na osobitné lekárske účely sú však určené na diétny režim pacientov s obmedzenou, poškodenou alebo narušenou schopnosťou napríklad prijímať bežné potraviny z dôvodu špecifického ochorenia, poruchy alebo so zreteľom na zdravotný stav. Odkaz na diétny režim z dôvodu ochorenia, poruchy alebo so zreteľom na zdravotný stav, pre ktorý sú tieto potraviny určené, by sa nemal považovať za pripisovanie vlastnosti, ktorá pomáha predchádzať ľudskému ochoreniu, liečiť ho alebo uzdravovať.

(26)

V záujme ochrany zraniteľných spotrebiteľov by sa požiadavkami na označovanie mala pre spotrebiteľov zabezpečiť možnosť presnej identifikácie výrobku. V prípade počiatočnej dojčenskej výživy a následnej dojčenskej výživy by všetky písané i obrázkové informácie mali umožňovať jasné rozlíšenie medzi rôznymi dojčenskými výživami. Problém určiť presný vek dojčaťa zobrazeného na označení by mohol uviesť spotrebiteľov do omylu a skomplikovať identifikáciu výrobku. Uvedenému riziku by sa malo vyhnúť zavedením primeraných obmedzení týkajúcich sa označenia. Okrem toho vzhľadom na to, že počiatočná dojčenská výživa predstavuje výživu, ktorá sama osebe uspokojuje výživové požiadavky dojčiat od narodenia po zavedenie vhodnej doplnkovej výživy, je náležitá identifikácia výrobku kľúčovou z hľadiska ochrany spotrebiteľov. Preto by sa mali zaviesť primerané obmedzenia týkajúce sa prezentácie a reklamy počiatočnej dojčenskej výživy.

(27)

V tomto nariadení by sa mali stanoviť kritériá na stanovenie osobitných požiadaviek týkajúcich sa zloženia a informácií, pokiaľ ide o počiatočnú dojčenskú výživu, následnú dojčenskú výživu, potraviny spracované na báze obilnín a detské potraviny, potraviny na osobitné lekárske účely a celkovú náhradu stravy na účely regulácie hmotnosti, pričom sa zohľadnia smernice 96/8/ES, 1999/21/ES, 2006/125/ES a 2006/141/ES.

(28)

V nariadení (ES) č. 1924/2006 sa stanovujú pravidlá a podmienky na používanie výživových a zdravotných tvrdení o potravinách. Tieto pravidlá by sa spravidla mali uplatňovať na kategórie potravín, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, pokiaľ nie je inak stanovené v tomto nariadení alebo v delegovaných aktoch prijatých podľa tohto nariadenia.

(29)

Podľa odporúčaní Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) by sa dojčatá s nízkou pôrodnou hmotnosťou mali kŕmiť materinským mliekom. Dojčatá s nízkou pôrodnou hmotnosťou a predčasne narodené dojčatá však môžu mať osobitné výživové potreby, ktoré nemožno splniť materinským mliekom ani štandardnou počiatočnou dojčenskou výživou. Výživové potreby dojčiat s nízkou pôrodnou hmotnosťou a predčasne narodených dojčiat môžu v skutočnosti závisieť od zdravotného stavu takého dojčaťa, najmä od hmotnosti takého dojčaťa v porovnaní s hmotnosťou zdravého dojčaťa a od toho, o koľko týždňov sa narodilo predčasne. O tom, či si stav dojčaťa vyžaduje, aby sa dojča stravovalo pod lekárskym dohľadom potravinami na osobitné lekárske účely vyvinutými na uspokojenie výživových požiadaviek dojčiat (dojčenská výživa), ktoré sú prispôsobené stravovaciemu režimu zodpovedajúcemu jeho osobitnému stavu, by sa malo rozhodovať na individuálnom základe.

(30)

V smernici 1999/21/ES sa vyžaduje, aby sa určité požiadavky na zloženie počiatočnej dojčenskej výživy a následnej dojčenskej výživy stanovené v smernici 2006/141/ES uplatňovali aj na potraviny na osobitné lekárske účely určené pre dojčatá v závislosti od ich veku. Avšak určité ustanovenia, okrem iného o označovaní, prezentácii, reklame a propagačných a obchodných praktikách stanovené v smernici 2006/141/ES sa v súčasnosti na takéto potraviny neuplatňujú. V dôsledku vývoja na trhu, ktorý je sprevádzaný významným zvýšením počtu takýchto potravín, je potrebné preskúmať požiadavky v súvislosti s dojčenskou výživou, ako sú napríklad požiadavky na používanie pesticídov vo výrobkoch určených na výrobu takýchto potravín, na rezíduá pesticídov, označovanie, prezentáciu, reklamu, propagačné a obchodné praktiky, ktoré by sa mali vo vhodných prípadoch vzťahovať aj na potraviny na osobitné lekárske účely vyvinuté na uspokojenie výživových požiadaviek dojčiat.

(31)

Na trhu Únie rastie počet mliečnych nápojov a podobných výrobkov, ktoré sa propagujú ako mimoriadne vhodné pre malé deti. Tieto výrobky, ktoré môžu byť vyrobené z bielkovín živočíšneho alebo rastlinného pôvodu, ako napríklad kravské mlieko, kozie mlieko, mlieko zo sóje alebo ryže, sa často predávajú ako „mlieko na podporu rastu“, „mlieko pre batoľatá“ alebo s podobným označením. Hoci tieto výrobky v súčasnosti regulujú rôzne právne akty Únie, ako napríklad nariadenia (ES) č. 178/2002, (ES) č. 1924/2006 a (ES) č. 1925/2006 a smernica 2009/39/ES, nevzťahujú sa na ne existujúce osobitné opatrenia, ktoré sa vzťahujú na potraviny určené pre dojčatá a malé deti. Existujú rôzne názory na to, či tieto výrobky vyhovujú osobitným požiadavkám na výživu cieľovej skupiny populácie. Komisia by preto po porade s Európskym úradom pre bezpečnosť potravín mala predložiť Európskemu parlamentu a Rade správu o tom, či sú potrebné osobitné ustanovenia týkajúce sa požiadaviek na zloženie a označovanie, prípadne iných druhov požiadaviek na takéto výrobky. V tejto správe by sa mali okrem iného zohľadniť výživové požiadavky malých detí a úloha takýchto výrobkov v ich strave, pričom je potrebné brať ohľad na spôsob konzumácie, príjem živín a mieru vystavenia malých detí kontaminantom a pesticídom. V tejto správe by sa malo zohľadniť aj zloženie týchto výrobkov a to, či majú pre dieťa, ktoré prestáva byť dojčené, výživové výhody v porovnaní s bežnou stravou. Komisia by mohla k tejto správe pripojiť legislatívny návrh.

(32)

V smernici 2009/39/ES sa ustanovuje možnosť prijatia osobitných ustanovení týkajúcich sa týchto dvoch osobitných kategórií potravín patriacich do vymedzenia potravín na osobitné výživové účely: „potraviny určené na splnenie nárokov na výživu pri intenzívnej svalovej námahe, najmä pre športovcov“ a „potraviny pre osoby postihnuté poruchami metabolizmu sacharidov (diabetes)“. Pokiaľ ide o osobitné ustanovenia o potravinách pre osoby postihnuté poruchami metabolizmu sacharidov (diabetes), v správe Komisie Európskemu parlamentu a Rade z 26. júna 2008 o potravinách pre osoby s poruchami metabolizmu sacharidov (diabetes) sa dospelo k záveru, že chýba vedecký základ na stanovenie osobitných požiadaviek na zloženie. Pokiaľ ide o potraviny určené na splnenie nárokov na výživu pri intenzívnej svalovej námahe, najmä pre športovcov, nebolo možné dospieť k žiadnemu uspokojivému záveru, pokiaľ ide o vypracovanie osobitných ustanovení, v dôsledku veľmi odlišných názorov medzi členskými štátmi a zainteresovanými stranami, pokiaľ ide o rozsah pôsobnosti osobitných právnych predpisov, počet podkategórií potravín, ktoré sa majú zahrnúť, kritériá na stanovenie požiadaviek na zloženie a potenciálny vplyv na inováciu pri vývoji výrobkov. V tejto etape by sa preto nemali vypracovať osobitné ustanovenia. Na základe žiadostí, ktoré predložili prevádzkovatelia potravinárskych podnikov, sa medzitým posúdili príslušné tvrdenia na ich povolenie v súlade s nariadením (ES) č. 1924/2006.

(33)

Existujú však rôzne názory na to, či sú potrebné ďalšie pravidlá na zabezpečenie primeranej ochrany spotrebiteľov potravín určených pre športovcov, nazývaných aj „potraviny určené na splnenie nárokov na výživu pri intenzívnej svalovej námahe“. Komisia by sa preto mala vyzvať, aby po konzultácii s úradom predložila Európskemu parlamentu a Rade správu o tom, či sú potrebné ustanovenia týkajúce sa potravín určených pre športovcov. Pri konzultácii s úradom by sa mala zohľadniť správa Vedeckého výboru pre potraviny z 28. februára 2001 o zložení a špecifických vlastnostiach potravín určených na splnenie nárokov na výživu pri intenzívnej svalovej námahe, najmä pre športovcov. Komisia by mala vo svojej správe posúdiť najmä potrebu ustanovení na zabezpečenie ochrany spotrebiteľov.

(34)

Komisia by mala byť schopná prijať technické usmernenia, ktoré prevádzkovateľom potravinárskych podnikov, najmä MSP, uľahčia splnenie požiadaviek uvedených v tomto nariadení.

(35)

S ohľadom na súčasnú situáciu na trhu a na smernice 2006/125/ES a 2006/141/ES a nariadenia (ES) č. 953/2009 je vhodné vytvoriť a uviesť v prílohe k tomuto nariadeniu zoznam Únie obsahujúci látky, ktoré patria do týchto kategórií látok: vitamíny, minerálne látky, aminokyseliny, karnitín a taurín, nukleotidy, cholín a inozitol. Spomedzi látok, ktoré patria do týchto kategórií, by malo byť prípustné do kategórií potravín, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, zahrnúť iba tie, ktoré sa nachádzajú na zozname Únie. Keď sa látky zaraďujú na zoznam Únie, malo by sa stanoviť, do ktorej kategórie potravín, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, možno tieto látky pridať.

(36)

Zaradenie látok na zoznam Únie by nemalo znamenať, že je ich potrebné alebo žiaduce pridať do jednej alebo viacerých kategórií potravín, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie. Zoznam Únie je určený iba na to, aby odrážal, ktoré látky patriace do určitých kategórií látok je povolené pridávať do jednej alebo viacerých kategórií potravín, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, zatiaľ čo sa zamýšľa stanoviť osobitné požiadavky na zloženie jednotlivých kategórií potravín, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie.

(37)

Niekoľko látok, ktoré sa môžu pridávať do potravín, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, by sa mohlo pridávať na technologické účely ako prídavné látky v potravinách, farbivá alebo arómy alebo na iné takéto účely vrátane povolených enologických postupov a procesov, ktoré sa ustanovujú v príslušných právnych aktoch Únie uplatniteľných na potraviny. V tejto súvislosti sa špecifikácie týchto látok prijímajú na úrovni Únie. Je vhodné, aby boli tieto špecifikácie uplatniteľné na tieto látky bez ohľadu na ich účel použitia v potravinách, pokiaľ sa v tomto nariadení neustanovuje inak.

(38)

Pre látky nachádzajúce sa v zozname Únie, ktorých kritériá čistoty sa zatiaľ na úrovni Únie neprijali a s cieľom zabezpečiť vysokú úroveň ochrany verejného zdravia, mali by sa uplatňovať všeobecne akceptované kritériá čistoty, ktoré odporúčajú medzinárodné organizácie alebo agentúry, okrem iných Spoločný výbor odborníkov FAO/WHO pre prídavné látky v potravinách (JECFA) a Európsky liekopis (European Pharmacopoeia). Členským štátom by sa malo povoliť zachovať vnútroštátne pravidlá, ktorými sa stanovujú prísnejšie kritériá čistoty, ale ktorými nie sú dotknuté pravidlá stanovené v ZFEÚ.

(39)

S cieľom špecifikovať požiadavky na kategórie potravín, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, mala by sa Komisii udeliť právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ, pokiaľ ide o osobitné požiadavky na zloženie a informácie, pokiaľ ide o kategórie potravín, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, vrátane ďalších požiadaviek na označovanie podľa nariadenia (EÚ) č. 1169/2011 alebo výnimiek z tohto nariadenia a na povolenie výživových a zdravotných tvrdení. Okrem toho by sa s cieľom umožniť spotrebiteľom, aby mohli čo najskôr využívať výhody technického a vedeckého pokroku, najmä v súvislosti s inovačnými výrobkami, a teda v záujme stimulácie inovácie, by sa mala Komisii udeliť právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ na účely pravidelnej aktualizácie uvedených špecifických požiadaviek, pričom sa zohľadnia všetky príslušné údaje vrátane údajov poskytnutých zainteresovanými stranami. Okrem toho s cieľom zohľadniť technický pokrok a vedecký vývoj a so zreteľom na zdravie spotrebiteľov by sa právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ mala udeliť Komisii aj na účely doplnenia kategórií látok s výživovým alebo fyziologickým účinkom, na ktoré sa má zoznam Únie vzťahovať alebo na účely vypustenia takýchto kategórií z kategórií látok, na ktoré sa zoznam Únie vzťahuje. S tým istým cieľom a pod podmienkou splnenia ďalších požiadaviek ustanovených v tomto nariadení by sa právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ mala udeliť Komisii aj na účely zmeny a doplnenia zoznamu Únie, pokiaľ ide o doplnenie novej látky, vypustenie určitej látky, alebo doplnenie, vypustenie alebo zmenu prvkov týkajúcich sa určitej látky v zozname Únie. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila vhodné konzultácie, a to aj na expertnej úrovni. Pri príprave a vypracovávaní delegovaných aktov by mala Komisia zabezpečiť súčasné, včasné a vhodné postúpenie príslušných dokumentov Európskemu parlamentu a Rade.

(40)

V záujme zabezpečenia jednotných podmienok pre vykonávanie tohto nariadenia by sa mali Komisii udeliť vykonávacie právomoci, aby mohla rozhodnúť, či príslušné potraviny patria do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia a do ktorej kategórie potravín patria. Tieto právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (20).

(41)

Pravidlá používania tvrdení „bezgluténový“ a „veľmi nízky obsah gluténu“ sa v súčasnosti uvádzajú v nariadení (ES) č. 41/2009. Týmto nariadením sa zosúlaďujú informácie pre spotrebiteľov o neprítomnosti alebo zníženom obsahu gluténu v potravinách a stanovujú osobitné pravidlá pre potraviny, ktoré sa špecificky vyrábajú, pripravujú a/alebo upravujú s cieľom znížiť obsah gluténu v jednej alebo viacerých zložkách obsahujúcich glutén alebo takéto zložky obsahujúce glutén nahradiť, a pre ostatné potraviny vyrábané výlučne zo zložiek, ktoré glutén prirodzene neobsahujú. V nariadení (EÚ) č. 1169/2011 sa stanovujú pravidlá poskytovania informácií o prítomnosti zložiek, ako napríklad zložiek obsahujúcich glutén, o ktorých je vedecky preukázané, že spôsobujú alergie alebo neznášanlivosť, vo všetkých potravinách vrátane nebalených potravín s cieľom umožniť spotrebiteľom, najmä tým, ktorí majú potravinovú alergiu alebo trpia neznášanlivosťou niektorých potravín, napríklad gluténu, prijať pre nich bezpečné rozhodnutie na základe poskytnutých informácií. V záujme jednoznačnosti a súdržnosti by sa pravidlá o používaní tvrdení „bezgluténový“ a „veľmi nízky obsah gluténu“ mali upravovať aj v nariadení (EÚ) č. 1169/2011. Prostredníctvom právnych aktov, ktoré sa prijmú podľa nariadenia (EÚ) č. 1169/2011, ktoré majú preniesť pravidlá používania tvrdení „bezgluténový“ a „veľmi nízky obsah gluténu“ uvedené v nariadení (ES) č. 41/2009, by sa mala zabezpečiť aspoň rovnaká úroveň ochrany osôb trpiacich neznášanlivosťou gluténu, ako v súčasnosti poskytuje nariadenie (ES) č. 41/2009. Uvedený prenos pravidiel by sa mal dokončiť pred začatím uplatňovania tohto nariadenia. Komisia by mala okrem toho zvážiť, akým spôsobom by sa dalo zabezpečiť, aby osoby trpiace neznášanlivosťou gluténu boli primerane informované o rozdiele medzi potravinami, ktoré sa špecificky vyrábajú, pripravujú a/alebo upravujú s cieľom znížiť obsah gluténu v jednej alebo viacerých zložkách obsahujúcich glutén, a inými potravinami vyrábanými výlučne zo zložiek, ktoré glutén prirodzene neobsahujú.

(42)

Pravidlá o označovaní a zložení, ktoré uvádzajú neprítomnosť alebo znížený obsah laktózy v potravinách, nie sú v súčasnosti na úrovni Únie zosúladené. Tieto informácie sú však pre osoby trpiace neznášanlivosťou laktózy dôležité. V nariadení (EÚ) č. 1169/2011 sa stanovujú pravidlá o poskytovaní informácií o látkach, o ktorých je vedecky preukázané, že spôsobujú alergie alebo neznášanlivosť, s cieľom umožniť spotrebiteľom, ako napríklad osobám trpiacim neznášanlivosťou laktózy, prijať na základe poskytnutých informácií pre nich bezpečné rozhodnutie. V záujme jednoznačnosti a súdržnosti by sa pravidlá o používaní tvrdení, v ktorých sa uvádzajú informácie o neprítomnosti alebo zníženom obsahu laktózy v potravinách, mali upravovať nariadením (EÚ) č. 1169/2011, a to s ohľadom na vedecké stanovisko úradu z 10. septembra 2010 o hraničných hodnotách laktózy v prípade neznášanlivosti laktózy a galaktosémie.

(43)

„Náhrada za dávku jedla na účely regulácie hmotnosti“, ktorou sa má nahradiť časť celodennej stravy, sa považuje za potraviny na osobitné výživové účely a v súčasnosti sa riadi osobitnými pravidlami podľa smernice 96/8/ES. Na trhu sa však objavuje čoraz viac potravín určených pre širokú verejnosť s uvedením podobných vyhlásení, ktoré sa uvádzajú ako zdravotné tvrdenia na účely regulácie hmotnosti. Aby sa odstránila akákoľvek potenciálna zámena v rámci tejto skupiny potravín predávaných na účely regulácie hmotnosti a v záujme právnej istoty a súdržnosti právnych aktov Únie by sa takéto tvrdenia mali riadiť výlučne nariadením (ES) č. 1924/2006 a mali by spĺňať požiadavky stanovené v uvedenom nariadení. Je nevyhnutné, aby technické úpravy uskutočnené podľa nariadenia (ES) č. 1924/2006 súvisiace so zdravotnými tvrdeniami odvolávajúcimi sa na reguláciu telesnej hmotnosti a uskutočnené vzhľadom na potraviny, ktoré predstavujú „náhradu za dávku jedla na účely regulácie hmotnosti“, a podmienky používania takýchto tvrdení, ktoré upravuje smernica 96/8/ES, boli dokončené pred začatím uplatňovania tohto nariadenia.

(44)

Týmto nariadením nie je dotknutá povinnosť rešpektovať základné práva a základné právne zásady vrátane slobody prejavu zakotvené v článku 11 v spojení s článkom 52 Charty základných práv Európskej únie a v iných príslušných ustanoveniach.

(45)

Keďže ciele tohto nariadenia, a to ustanovenie požiadaviek na zloženie a na informácie pre určité kategórie potravín, vytvorenie zoznamu Únie s látkami, ktoré sa môžu pridať do určitých kategórií potravín a ustanovenie pravidiel pre aktualizáciu zoznamu Únie, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni jednotlivých členských štátov, ale z dôvodu rozsahu navrhovaného opatrenia, môžu sa lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

(46)

V smernici 92/52/EHS sa ustanovuje, že počiatočná dojčenská výživa a následná dojčenská výživa vyvážaná alebo opätovne vyvážaná z Únie má byť v súlade s právom Únie, pokiaľ sa nevyžaduje alebo nestanovuje inak ustanoveniami dovážajúcej krajiny. Táto zásada bola stanovená pre potraviny už v nariadení (ES) č. 178/2002. V záujme zjednodušenia a právnej istoty by sa preto mala smernica 92/52/EHS zrušiť.

(47)

Smernice 96/8/ES, 1999/21/ES, 2006/125/ES, 2006/141/ES, 2009/39/ES a nariadenia (ES) č. 41/2009 a (ES) č. 953/2009 by sa tiež mali zrušiť.

(48)

Primerané prechodné opatrenia sú potrebné na to, aby sa prevádzkovatelia potravinárskych podnikov mohli prispôsobiť požiadavkám tohto nariadenia,

a)

počiatočná dojčenská výživa a následná dojčenská výživa;

b)

potraviny spracované na báze obilnín a detské potraviny;

c)

potraviny na osobitné lekárske účely;

d)

celková náhrada stravy na účely regulácie hmotnosti.

a)

vymedzenie pojmov „potraviny“, „prevádzkovateľ potravinárskeho podniku“, „maloobchod“ a „uvedenie na trh“ uvedené v článku 2 a článku 3 bode 3, 7 a 8 nariadenia (ES) č. 178/2002;

b)

vymedzenie pojmov „balená potravina“, „označenie“ a „umelý nanomateriál“ uvedené v článku 2 ods. 2 písm. e), j) a t) nariadenia (EÚ) č. 1169/2011;

c)

vymedzenie pojmov „výživové tvrdenie“ a „zdravotné tvrdenie“ uvedené v článku 2 ods. 2 bode 4 a 5 nariadenia (ES) č. 1924/2006.

a)

„dojča“ je dieťa vo veku menej ako 12 mesiacov;

b)

„malé dieťa“ je dieťa vo veku jeden až tri roky;

c)

„počiatočná dojčenská výživa“ sú potraviny určené na prijímanie dojčatami počas prvých mesiacov života a ktoré spĺňajú výživové potreby takýchto dojčiat až do zavedenia vhodnej doplnkovej výživy;

d)

„následná dojčenská výživa“ sú potraviny určené na prijímanie dojčatami po zavedení vhodnej doplnkovej výživy a ktoré predstavujú základný tekutý prvok v čoraz rôznorodejšej strave takýchto dojčiat;

e)

„potraviny spracované na báze obilnín“ sú potraviny:

f)

„detské potraviny“ sú potraviny určené na splnenie osobitných potrieb dojčiat v dobrom zdravotnom stave v čase, keď prestávajú byť dojčené, a malých detí v dobrom zdravotnom stave ako doplnok ich stravy a/alebo na ich postupné prispôsobovanie sa bežným potravinám, okrem:

g)

„potraviny na osobitné lekárske účely“ sú špeciálne upravené alebo vytvorené potraviny určené na diétny režim pacientov vrátane dojčiat, ktoré sa majú užívať pod lekárskym dohľadom; sú určené na výlučné alebo čiastočné podávanie potravy pacientom s obmedzenou, poškodenou alebo narušenou schopnosťou prijímať, stráviť, vstrebávať, metabolizovať alebo vylučovať bežné potraviny alebo určité živiny, ktoré sa v nich nachádzajú, alebo metabolity alebo s inými lekársky stanovenými výživovými potrebami, ktorých stravovací režim nemožno dosiahnuť samotnou úpravou bežnej stravy;

h)

„celková náhrada stravy na účely regulácie hmotnosti“ sú potraviny osobitne vytvorené na použitie pri diétach na zníženie hmotnosti, ktoré, ak sa používajú podľa pokynov prevádzkovateľov potravinárskych podnikov, nahrádzajú celkovú celodennú stravu.

a)

či dané potraviny patria do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia;

b)

do ktorej osobitnej kategórie potravín uvedenej v článku 1 ods. 1 dané potraviny patria.

a)

osobitné požiadavky na zloženie uplatniteľné na potraviny uvedené v článku 1 ods. 1 s výnimkou požiadaviek stanovených v prílohe;

b)

osobitné požiadavky na používanie pesticídov vo výrobkoch určených na výrobu potravín uvedených v článku 1 ods. 1 a na rezíduá pesticídov v takýchto potravinách. Osobitné požiadavky na kategórie potravín uvedené v článku 1 ods. 1 písm. a) a b) a na potraviny na osobitné lekárske účely vyvinuté na uspokojenie výživových požiadaviek dojčiat a malých detí sa pravidelne aktualizujú a zahŕňajú okrem iného ustanovenia o čo najväčšom obmedzení použitia pesticídov;

c)

osobitné požiadavky na označovanie, prezentáciu a reklamu potravín uvedených v článku 1 ods. 1 vrátane povolenia výživových a zdravotných tvrdení o nich;

d)

požiadavky na oznámenie o uvedení potravín uvedených v článku 1 ods. 1 na trh s cieľom uľahčiť účinné oficiálne monitorovanie takýchto potravín a na základe ktorého prevádzkovatelia potravinárskych podnikov oznamujú príslušným orgánom členských štátov, kde sa výrobok predáva;

e)

požiadavky na propagačné a obchodné praktiky týkajúce sa počiatočnej dojčenskej výživy;

f)

požiadavky na informácie, ktoré sa majú poskytovať o výžive dojčiat a malých detí s cieľom zabezpečiť primerané informácie o vhodných spôsoboch výživy;

g)

osobitné požiadavky na potraviny na osobitné lekárske účely vyvinuté na uspokojenie výživových požiadaviek dojčiat vrátane prípadných požiadaviek na zloženie a požiadaviek na používanie pesticídov vo výrobkoch určených na výrobu takýchto potravín, požiadaviek na rezíduá pesticídov, označovanie, prezentáciu, reklamu a propagačné a obchodné praktiky.

a)

vitamíny;

b)

minerály;

c)

aminokyseliny;

d)

karnitín a taurín;

e)

nukleotidy;

f)

cholín a inozitol.

a)

kategóriu potravín uvedenú v článku 1 ods. 1, do ktorej možno pridávať látky z kategórií látok uvedených v odseku 1 tohto článku;

b)

názov a opis látky, prípadne špecifikácia jej formy;

c)

prípadne podmienky používania látky;

d)

prípadne kritériá čistoty uplatniteľné na látku.

a)

vypustenie kategórie látok;

b)

doplnenie kategórie látok s výživovým alebo fyziologickým účinkom.

a)

doplnenie látky na zoznam Únie;

b)

vypustenie látky zo zoznamu Únie;

c)

doplnenie, vypustenie alebo zmenu prvkov uvedených v článku 15 ods. 3

—

články 11, 16, 18 a 19, ktoré sa uplatňujú od 19. júla 2013;

—

článok 15 a príloha k tomuto nariadeniu, ktoré sa uplatňujú odo dňa začiatku uplatňovania delegovaných aktov uvedených v článku 11 ods. 1.