EUR-Lex Access to European Union law
This document is an excerpt from the EUR-Lex website
Document 32013D0732
2013/732/EU: Commission Implementing Decision of 9 December 2013 establishing the best available techniques (BAT) conclusions, under Directive 2010/75/EU of the European Parliament and of the Council on industrial emissions, for the production of chlor-alkali (notified under document C(2013) 8589) Text with EEA relevance
2013/732/EÚ: Vykonávacie rozhodnutie Komisie z 9. decembra 2013 , ktorým sa podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2010/75/EÚ o priemyselných emisiách stanovujú závery o najlepších dostupných technikách (BAT) výroby chlóru a zásad elektrolýzou soľného roztoku [oznámené pod číslom C(2013) 8589] Text s významom pre EHP
2013/732/EÚ: Vykonávacie rozhodnutie Komisie z 9. decembra 2013 , ktorým sa podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2010/75/EÚ o priemyselných emisiách stanovujú závery o najlepších dostupných technikách (BAT) výroby chlóru a zásad elektrolýzou soľného roztoku [oznámené pod číslom C(2013) 8589] Text s významom pre EHP
OJ L 332, 11.12.2013, p. 34–48
(BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, HR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)
In force
11.12.2013 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
L 332/34 |
VYKONÁVACIE ROZHODNUTIE KOMISIE
z 9. decembra 2013,
ktorým sa podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2010/75/EÚ o priemyselných emisiách stanovujú závery o najlepších dostupných technikách (BAT) výroby chlóru a zásad elektrolýzou soľného roztoku
[oznámené pod číslom C(2013) 8589]
(Text s významom pre EHP)
(2013/732/EÚ)
EURÓPSKA KOMISIA,
so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,
so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2010/75/EÚ z 24. novembra 2010 o priemyselných emisiách (integrovaná prevencia a kontrola znečisťovania životného prostredia) (1), a najmä na jej článok 13 ods. 5,
keďže:
(1) |
V článku 13 ods. 1 smernice 2010/75/EÚ sa od Komisie vyžaduje, aby organizovala výmenu informácií o priemyselných emisiách medzi ňou, členskými štátmi, dotknutými odvetviami a mimovládnymi organizáciami presadzujúcimi ochranu životného prostredia s cieľom uľahčiť vypracovanie referenčných dokumentov o najlepších dostupných technikách (ďalej len „BAT“ – best available techniques), ako sa vymedzuje v článku 3 ods. 11 uvedenej smernice. |
(2) |
V súlade s článkom 13 ods. 2 smernice 2010/75/EÚ sa má táto výmena informácií zameriavať na výkon zariadení a techník z hľadiska emisií vyjadrený vo vhodných prípadoch ako krátkodobé a dlhodobé priemerné hodnoty a na súvisiace referenčné podmienky, spotrebu a charakter surovín, spotrebu vody, využívanie energie a vznik odpadu, na používané techniky, súvisiace monitorovanie, dosah na iné zložky životného prostredia, hospodársku a technickú únosnosť a ich vývoj, ako aj na najlepšie dostupné techniky a nové techniky určené po zohľadnení aspektov uvedených v článku 13 ods. 2 písm. a) a b) uvedenej smernice. |
(3) |
„Závery o BAT“ vymedzené v článku 3 ods. 12 smernice 2010/75/EÚ sú kľúčovým prvkom referenčných dokumentov o BAT a stanovujú sa v nich závery o najlepších dostupných technikách, ich opis, informácie na posudzovanie ich použiteľnosti, úrovne znečisťovania súvisiace s najlepšími dostupnými technikami, súvisiace monitorovanie, súvisiace úrovne spotreby a prípadne relevantné opatrenia na sanáciu lokality. |
(4) |
V súlade s článkom 14 ods. 3 smernice 2010/75/EÚ slúžia závery o BAT ako referencia pri stanovovaní podmienok povolenia pre zariadenia, na ktoré sa vzťahuje kapitola II uvedenej smernice. |
(5) |
V článku 15 ods. 3 smernice 2010/75/EÚ sa od príslušného orgánu vyžaduje, aby stanovil emisné limity, ktorými sa zabezpečí, že emisie za bežných prevádzkových podmienok neprevýšia úrovne znečisťovania súvisiace s najlepšími dostupnými technikami, ktoré sa stanovujú v rozhodnutiach o záveroch o BAT uvedených v článku 13 ods. 5 smernice 2010/75/EÚ. |
(6) |
V článku 15 ods. 4 smernice 2010/75/EÚ sa stanovujú odchýlky z požiadavky stanovenej v článku 15 ods. 3, ktoré možno uplatniť len vtedy, ak náklady na dosiahnutie úrovní znečisťovania súvisiacich s najlepšími dostupnými technikami neúmerne presahujú environmentálny prínos z dôvodov geografickej polohy, miestnych podmienok životného prostredia alebo technických charakteristík príslušného zariadenia. |
(7) |
V článku 16 ods. 1 smernice 2010/75/EÚ sa stanovuje, že požiadavky povolenia v oblasti monitorovania uvedené v článku 14 ods. 1 písm. c) uvedenej smernice majú vychádzať zo záverov o monitorovaní opísaných v záveroch o BAT. |
(8) |
Podľa článku 21 ods. 3 smernice 2010/75/EÚ príslušný orgán do 4 rokov od uverejnenia rozhodnutí o záveroch o BAT prehodnotí a v prípade potreby aktualizuje všetky podmienky povolenia a zabezpečí, aby dané zariadenie tieto podmienky povolenia dodržiavalo. |
(9) |
Rozhodnutím Komisie zo 16. mája 2011 sa zriadilo fórum (2), ktoré slúži na výmenu informácií podľa článku 13 smernice 2010/75/EÚ o priemyselných emisiách a ktoré pozostáva zo zástupcov členských štátov, dotknutých odvetví a mimovládnych organizácií presadzujúcich ochranu životného prostredia. |
(10) |
Dňa 6. júna 2013 získala Komisia v súlade s článkom 13 ods. 4 smernice 2010/75/EÚ stanovisko uvedeného fóra k navrhovanému obsahu referenčného dokumentu o najlepších dostupných technikách výroby chlóru a zásad elektrolýzou soľného roztoku a zverejnila ho (3). |
(11) |
Opatrenia stanovené v tomto rozhodnutí sú v súlade so stanoviskom výboru zriadeného článkom 75 ods. 1 smernice 2010/75/EÚ, |
PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:
Článok 1
Závery o BAT výroby chlóru a zásad elektrolýzou soľného roztoku sa stanovujú v prílohe k tomuto rozhodnutiu.
Článok 2
Toto rozhodnutie je určené členským štátom.
V Bruseli 9. decembra 2013
Za Komisiu
Janez POTOČNIK
člen Komisie
(1) Ú. v. EÚ L 334, 17.12.2010, s. 17.
(2) Ú. v. EÚ C 146, 17.5.2011, s. 3.
(3) https://circabc.europa.eu/w/browse/d4fbf23d-0da7-47fd-a954-0ada9ca91560
PRÍLOHA
ZÁVERY O NAJLEPŠÍCH DOSTUPNÝCH TECHNIKÁCH (BAT) VÝROBY CHLÓRU A ZÁSAD ELEKTROLÝZOU SOĽNÉHO ROZTOKU
ROZSAH PÔSOBNOSTI | 37 |
VŠEOBECNÉ OTÁZKY | 38 |
VYMEDZENIE POJMOV | 38 |
ZÁVERY O BAT | 39 |
1. |
Techniky elektrolýzy | 39 |
2. |
Vyradenie zariadení s ortuťovými elektrolyzérmi z prevádzky alebo ich prechod na inú technológiu | 39 |
3. |
Vznik odpadovej vody | 41 |
4. |
Energetická efektívnosť | 42 |
5. |
Monitorovanie emisií | 43 |
6. |
Emisie do ovzdušia | 44 |
7. |
Emisie do vody | 45 |
8. |
Vznik odpadu | 47 |
9. |
Sanácia závodov | 47 |
SLOVNÍČEK POJMOV | 48 |
ROZSAH PÔSOBNOSTI
Tieto závery o BAT sa vzťahujú na určité priemyselné činnosti uvedené v oddiele 4.2 písm. a) a c) prílohy I k smernici 2010/75/EÚ, konkrétne na výrobu určitých plynov a zásad (napr. chlór, vodík, hydroxid draselný a hydroxid sodný) elektrolýzou soľného roztoku.
Týkajú sa najmä týchto procesov a činností:
— |
skladovanie soli, |
— |
príprava, čistenie a opätovné nasýtenie roztoku soli, |
— |
elektrolýza roztoku soli, |
— |
koncentrovanie, čistenie, skladovanie hydroxidu sodného alebo hydroxidu draselného a manipulácia s nimi, |
— |
chladenie, sušenie, čistenie, stláčanie, skvapalňovanie, uskladňovanie chlóru a manipulácia s ním, |
— |
chladenie, čistenie, stláčanie, uskladňovanie vodíka a manipulácia s ním, |
— |
prechod zariadení s ortuťovou elektrolýzou na technológiu membránovej elektrolýzy, |
— |
vyradenie zariadení s ortuťovými elektrolyzérmi z prevádzky, |
— |
sanácia závodov na výrobu chlóru a zásad elektrolýzou soľného roztoku. |
Tieto závery o BAT sa nevzťahujú na tieto činnosti ani procesy:
— |
výroba chlóru elektrolýzou kyseliny chlorovodíkovej, |
— |
výroba chlorečnanu sodného elektrolýzou soľného roztoku; na tento proces sa vzťahuje referenčný dokument o BAT v odvetví veľkokapacitnej výroby anorganických chemikálií – pevných a iných látok, |
— |
výroba zásad alebo kovov alkalických zemín a chlóru elektrolýzou tavených solí; na tento proces sa vzťahuje referenčný dokument o BAT v odvetví výroby neželezných kovov, |
— |
výroba zvláštnych chemikálií ako alkoholátov, ditioničitanov a alkalických kovov použitím amalgámu alkalických kovov vyrobeného technikou ortuťovej elektrolýzy, |
— |
výroba chlóru, vodíka alebo sodíka/draslíka inými procesmi ako elektrolýzou. |
V týchto záveroch o BAT sa neuvádzajú tieto aspekty výroby chlóru a zásad elektrolýzou soľného roztoku (keďže sa na ne vzťahuje referenčný dokument o BAT v odvetví úpravy a riadenia odpadových vôd a plynov v chemickom priemysle):
— |
úprava odpadových vôd v následnom zariadení na spracovanie odpadov, |
— |
systémy environmentálneho manažérstva, |
— |
hlukové emisie. |
Ďalšími referenčnými dokumentmi relevantnými pre činnosti, na ktoré sa vzťahujú tieto závery o BAT, sú:
Referenčný dokument |
Predmet |
Úprava a riadenie odpadových vôd a plynov v chemickom priemysle |
Úprava a riadenie odpadových vôd a plynov |
Hospodárske vplyvy a medzizložkové vplyvy |
Hospodárske vplyvy techník a ich dosah na iné zložky životného prostredia |
Emisie vznikajúce pri skladovaní |
Skladovanie surovín a manipulácia s nimi |
Energetická efektívnosť |
Všeobecné aspekty energetickej efektívnosti |
Priemyselné chladiace systémy |
Nepriame chladenie vodou |
Veľké spaľovacie zariadenia |
Spaľovacie zariadenia s minimálnym menovitým tepelným príkonom 50 MW |
Všeobecné zásady monitorovania |
Všeobecné aspekty monitorovania emisií a spotreby |
Spaľovanie odpadu |
Spaľovanie odpadu |
Spracovanie odpadu |
Spracovanie odpadu |
VŠEOBECNÉ OTÁZKY
Techniky uvedené a opísané v týchto záveroch o BAT nie sú normatívne ani úplné. Na zabezpečenie minimálne ekvivalentnej úrovne ochrany životného prostredia možno použiť aj iné techniky.
Pokiaľ sa neuvádza inak, uvádzané závery o BAT sú platné všeobecne.
Úrovne emisií súvisiace s najlepšími dostupnými technikami (BAT-AEL), pokiaľ ide o emisie do ovzdušia, uvádzané v týchto záveroch o BAT, sa týkajú:
— |
úrovní koncentrácie vyjadrených ako hmotnosť emitovaných častíc pripadajúca na objem odpadového plynu za štandardných podmienok (273,15 K, 101,3 kPa), po odpočítaní obsahu vody ale bez korekcie na obsah kyslíka, vyjadrených v jednotkách mg/m3. |
Úrovne emisií súvisiace s najlepšími dostupnými technikami, pokiaľ ide o emisie do vody, uvádzané v týchto záveroch o BAT, sa týkajú:
— |
úrovní koncentrácie vyjadrených ako hmotnosť emitovaných častíc pripadajúca na objem odpadovej vody vyjadrených v jednotkách mg/l. |
VYMEDZENIE POJMOV
Na účely týchto záverov o BAT sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:
Použitý pojem |
Vymedzenie pojmu |
Nové zariadenie |
Zariadenie prvý raz prevádzkované po uverejnení týchto záverov o BAT alebo úplne nahradené zariadenie na existujúcich základoch prevádzky po uverejnení týchto záverov o BAT. |
Existujúce zariadenie |
Zariadenie, ktoré nie je novým zariadením. |
Nová jednotka na skvapalňovanie chóru |
Jednotka na skvapalňovanie chóru prvý raz prevádzkovaná v zariadení po uverejnení týchto záverov o BAT alebo úplné nahradenie jednotky na skvapalňovanie chóru po uverejnení týchto záverov o BAT. |
Chlór a oxid chloričitý vyjadrený ako Cl2 |
Celkové množstvo chlóru (Cl2) a oxidu chloričitého (ClO2), merané spolu a vyjadrené ako chlór (Cl2). |
Voľný chlór, vyjadrený ako Cl2 |
Celkové množstvo rozpusteného elementárneho chlóru, chlórnanu, kyseliny chlórnej, rozpusteného elementárneho brómu, brómnanu a kyseliny brómnej, merané spolu a vyjadrené ako Cl2. |
Ortuť, vyjadrená ako Hg |
Celkové množstvo anorganických a organických foriem ortuti merané spolu a vyjadrené ako Hg. |
ZÁVERY O BAT
1. Techniky elektrolýzy
BAT 1: Za najlepšiu dostupnú techniku výroby chlóru a zásad elektrolýzou soľného roztoku sa považuje použitie jednej z uvedených techník alebo kombinácie uvedených techník. Techniku ortuťovej elektrolýzy nemožno za žiadnych okolností považovať za BAT. Použitie azbestových diafragiem nemožno považovať za BAT.
|
Technika |
Opis |
Uplatnenie |
a) |
Technika bipolárnej membránovej elektrolýzy |
Zariadenie pre membránovú elektrolýzu pozostáva z anódy a katódy, ktoré sú oddelené membránou. V prípade bipolárnej konfigurácie sú jednotlivé membránové články zapojené sériovo. |
Všeobecne uplatniteľné |
b) |
Technika monopolárnej membránovej elektrolýzy |
Zariadenie pre membránovú elektrolýzu pozostáva z anódy a katódy, ktoré sú oddelené membránou. V prípade monopolárnej konfigurácie sú jednotlivé membránové články zapojené paralelne. |
Neuplatniteľné v nových zariadeniach s kapacitou výroby chlóru > 20 kt/rok |
c) |
Technika neazbestovej diafragmovej elektrolýzy |
Zariadenie pre neazbestovú diafragmovú elektrolýzu pozostáva z anódy a katódy, ktoré sú oddelené neazbestovou diafragmou. Jednotlivé diafragmové články sú zapojené sériovo (bipolárne) alebo paralelne (monopolárne). |
Všeobecne uplatniteľné |
2. Vyradenie zariadení s ortuťovými elektrolyzérmi z prevádzky alebo ich prechod na inú technológiu
BAT 2: Z hľadiska zníženia emisií ortuti a zníženia množstva odpadu kontaminovaného ortuťou počas vyraďovania zariadení s ortuťovými elektrolyzérmi z prevádzky alebo ich prechodu na inú technológiu sa za najlepšiu dostupnú techniku považuje vypracovanie a realizácia plánu vyraďovania z prevádzky, ktorý obsahuje všetky tieto prvky:
i) |
zaradenie niektorých zamestnancov so skúsenosťami v prevádzkovaní takéhoto bývalého zariadenia do všetkých etáp vypracovania a realizácie takéhoto plánu; |
ii) |
poskytnutie postupov a pokynov pre všetky etapy realizácie; |
iii) |
poskytnutie podrobného programu odbornej prípravy a dohľadu pre personál bez skúseností s narábaním s ortuťou; |
iv) |
určenie množstva kovovej ortuti určenej na regeneráciu, ako aj odhad množstva odpadu na zneškodnenie a množstva ortuti spôsobujúcej kontamináciu tohto odpadu; |
v) |
poskytnutie pracovných priestorov, ktoré sú:
|
vi) |
vyprázdňovanie elektrolyzérov a prenos kovovej ortuti do nádrží za týchto podmienok:
|
vii) |
prevedenie všetkých operácií demontáže a búrania týmito spôsobmi:
|
viii) |
v prípade potreby dočasné skladovanie kovovej ortuti v zariadení, a to v skladovacích priestoroch, ktoré sú:
|
ix) |
v prípade potreby preprava, možné ďalšie spracovanie a zneškodňovanie odpadu. |
BAT 3: Z hľadiska zníženia emisií ortuti do vody počas vyraďovania zariadení s ortuťovými elektrolyzérmi z prevádzky alebo počas ich prechodu na inú technológiu sa za najlepšiu dostupnú techniku považuje použitie jednej z týchto techník alebo kombinácie týchto techník:
|
Technika |
Opis |
a) |
Oxidácia a výmena iónov |
Oxidačné činidlá ako chlórnan, chlór alebo peroxid vodíka sa používajú na úplnú premenu ortuti na oxidovanú formu, ktorá sa následne odstráni pomocou inomeničových živíc. |
b) |
Oxidácia a zrážanie |
Oxidačné činidlá ako chlórnan, chlór alebo peroxid vodíka sa používajú na úplnú premenu ortuti na oxidovanú formu, ktorá sa odstráni zrážaním vo forme sulfidu ortuťnatého a následnou filtráciou. |
c) |
redukcia a adsorpcia na aktívnom uhlí |
Redukčné činidlá ako hydroxylamín sa používajú na úplnú premenu ortuti na jeho elementárnu formu, ktorá sa po splynutí odstráni regeneráciou kovovej ortuti, po ktorej nasleduje adsorpcia na aktívnom uhlí. |
Úroveň environmentálneho výkonu súvisiaca s BAT (1) pre emisie ortuti do vody vyjadrené ako Hg na výstupe jednotky spracúvajúcej ortuť počas vyraďovania alebo prechodu na inú technológiu je 3 – 15 μg/l v denne odobratých kompozitných vzorkách zodpovedajúcich 24 hodinovému toku. Súvisiace monitorovanie sa uvádza v BAT 7.
3. Vznik odpadovej vody
BAT 4: Z hľadiska zníženia množstva vzniknutej odpadovej vody sa za najlepšiu dostupnú techniku považuje používanie kombinácie týchto techník:
|
Technika |
Opis |
Uplatnenie |
a) |
Recirkulácia soľného roztoku |
Vyčerpaný soľný roztok z elektrolyzéra sa opätovne nasýti tuhou soľou alebo odparovaním a privedie sa späť do elektrolyzéra. |
Nepoužíva sa v zariadeniach s diafragmovými elektrolyzérmi. Nepoužíva sa v zariadeniach s membránovými elektrolyzérmi využívajúcimi soľ ťaženú vo forme roztoku, v prípade ktorej sú k dispozícii hojné zdroje soli a vody, ako aj slané vodné teleso – recipient, ktoré toleruje vysoké úrovne emisií chloridu. Nepoužíva sa v zariadeniach s membránovými elektrolyzérmi využívajúcimi vypúšťaný roztok soli v iných výrobných jednotkách. |
b) |
Recyklácia iných procesných tokov |
Procesné toky zo zariadení na výrobu chlóru a zásad elektrolýzou soľného roztoku ako kondenzáty pochádzajúce zo spracovania chlóru, hydroxidu sodného/hydroxidu draselného a vodíka sa vracajú späť na rôzne stupne procesu. Stupeň recyklácie je obmedzovaný požiadavkami tekutinových tokov, do ktorých sa procesný tok recykluje, na čistotu a požiadavkami zariadenia na vodnú bilanciu. |
Všeobecne uplatniteľné. |
c) |
Recyklácia odpadovej vody s obsahom soli z iných výrobných procesov |
Odpadová voda s obsahom soli z iných výrobných procesov sa spracúva na vracia do systému soľného roztoku. Stupeň recyklácie je obmedzovaný požiadavkami systému soľného roztoku na čistotu a požiadavkami zariadenia na vodnú bilanciu. |
Nepoužíva sa v zariadeniach, v ktorých dodatočné spracovanie tejto odpadovej vody kompenzuje environmentálne výhody. |
d) |
Využívanie odpadovej vody pri ťažbe soli vo forme roztoku |
Odpadová voda zo zariadenia na výrobu chlóru a zásad elektrolýzou soľného roztoku sa spracuje a napumpuje späť do soľnej bane. |
Nepoužíva sa v zariadeniach s membránovými elektrolyzérmi využívajúcimi vypúšťaný roztok soli v iných výrobných jednotkách. Nepoužíva sa, ak sa baňa nachádza vo významne vyššej zemepisnej výške ako zariadenie. |
e) |
Zahusťovanie kalov z filtrácie soľného roztoku |
Kaly z filtrácie soľného roztoku sa zahusťujú vo filtračných lisoch (kalolisoch), v rotačných vákuových bubnových filtroch alebo centrifúgach. Zostatková voda sa vracia späť systému soľného roztoku. |
Nepoužíva sa, ak možno kaly z filtrácie soľného roztoku odstrániť vo forme suchého filtračného koláča. Nepoužíva sa v zariadeniach, ktoré odpadovú vodu znovu využívajú pri ťažbe soli vo forme roztoku. |
f) |
Nanofiltrácia |
Osobitný typ membránovej filtrácie s veľkosťou pórov membrány približne 1 nm sa používa na zahusťovanie síranu v odtekajúcom roztoku soli, čím sa znižuje objem odpadovej vody. |
Používa sa v zariadeniach s membránovými elektrolyzérmi využívajúcimi recirkuláciu soľného roztoku, ak sa miera odtekajúceho soľného roztoku určuje koncentráciou síranu. |
g) |
Techniky znižovania emisií chlorečnanov |
Techniky znižovania emisií chlorečnanov sa opisujú v BAT 14. Týmito technikami sa znižuje objem odchádzajúceho soľného roztoku. |
Používa sa v zariadeniach s membránovými elektrolyzérmi využívajúcimi recirkuláciu soľného roztoku, ak sa miera odtekajúceho soľného roztoku určuje koncentráciou síranu. |
4. Energetická efektívnosť
BAT 5: Z hľadiska efektívneho využívania energie pri elektrolýze sa za najlepšiu dostupnú techniku považuje používanie kombinácie týchto techník:
|
Technika |
Opis |
Uplatnenie |
a) |
Vysokoúčinné membrány |
Vysokoúčinné membrány majú malý pokles napätia a vysokú prúdovú účinnosť, pričom je zabezpečená ich mechanická a chemická stabilita za daných prevádzkových podmienok. |
Používa sa v zariadeniach s membránovými elektrolyzérmi pri obnove membrán na konci ich životnosti. |
b) |
Neazbestové diafragmy |
Neazbestové diafragmy sa skladajú z fluórokarbónového polyméru a náplne napr. oxidu zirkoničitého. Tieto diafragmy vykazujú menšie prepätie ako azbestové diafragmy. |
Všeobecne uplatniteľné |
c) |
Vysokovýkonné elektródy a povrchové vrstvy |
Elektródy a povrchové vrstvy s vylepšeným uvoľňovaním plynu (nízke prepätie v dôsledku uvoľňovania bubliniek plynu) a nízkymi prepätiami elektród. |
Používa sa pri obnove povrchovej vrstvy na konci ich životnosti. |
d) |
Soľný roztok vysokej čistoty |
Soľný roztok je dostatočne čistý na to, aby sa minimalizovala kontaminácia elektród a diafragiem/membrán, čo môže inak spôsobiť zvýšenie spotreby energie. |
Všeobecne uplatniteľné. |
BAT 6: Z hľadiska efektívneho využívania energie sa za najlepšiu dostupnú techniku považuje maximálna možná miera využívania vodíka vznikajúceho pri elektrolýze ako chemického činidla alebo paliva.
Vodík možno využiť pri chemických reakciách (napr. pri výrobe amoniaku, peroxidu vodíka, kyseliny chlorovodíkovej a metanolu, pri redukcii organických zlúčenín, pri odsírovaní ropy hydrogenačnou rafináciou, pri hydrogenácii (stužovaní) olejov a tukov, pri ukončovaní reťazcov vo výrobe polyolefínov) alebo ako palivo v procese spaľovania na výrobu pary a/alebo elektrickej energie alebo na ohrievanie vysokej pece. Miera využívania vodíka závisí od množstva faktorov (napr. dopyt po vodíku ako činidle priamo v zariadení, dopyt po pare v zariadení, vzdialenosť od potenciálnych používateľov).
5. Monitorovanie emisií
BAT 7: Za najlepšiu dostupnú techniku sa považuje monitorovanie emisií do ovzdušia a vody využitím monitorovacích techník v súlade s normami EN, a to dodržiavaním minimálnych uvádzaných frekvencií monitorovania. Ak normy EN nie sú dostupné, v rámci najlepších dostupných techník sa použijú normy ISO, vnútroštátne alebo iné medzinárodné normy, na základe ktorých sa zabezpečia údaje rovnocennej odbornej kvality.
Zložka životného prostredia |
Látka(-y) |
Miesto odberu vzorky |
Metóda |
Norma(-y) |
Minimálna monitorovacia frekvencia |
Monitorovanie súvisiace s |
Ovzdušie |
Chlór a oxid chloričitý vyjadrené ako Cl2 (2) |
Výstup absorpčnej jednotky chlóru |
Elektrochemické články |
Nie je k dispozícii norma EN ani ISO |
Nepretržité monitorovanie |
— |
Absorpcia v roztoku s následnou analýzou |
Nie je k dispozícii norma EN ani ISO |
Každoročne (najmenej tri následné hodinové merania) |
BAT 8 |
|||
Voda |
Chlorečnany |
Miesto, kde emisie opúšťajú zariadenie |
Iónová chromatografia |
EN ISO 10304–4 |
Mesačne |
BAT 14 |
Chloridy |
Odchádzajúci soľný roztok |
Iónová chromatografia alebo analýza tokov |
EN ISO 10304–1 alebo EN ISO 15682 |
Mesačne |
BAT 12 |
|
Voľný chlór (2) |
Blízko zdroja |
Redukčný potenciál |
Nie je k dispozícii norma EN ani ISO |
Nepretržité monitorovanie |
— |
|
Miesto, kde emisie opúšťajú zariadenie |
Voľný chlór |
EN ISO 7393–1 alebo –2 |
Mesačne |
BAT 13 |
||
Halogenované organické zlúčeniny |
Odchádzajúci soľný roztok |
Adsorbovateľné organicky viazané halogény |
Príloha A k EN ISO 9562 |
Každoročne |
BAT 15 |
|
Ortuť |
Na výstupe jednotky spracúvajúcej ortuť |
Atómová absorpčná spektrometria alebo atómová fluorescenčná spektrometria |
EN ISO 12846 alebo EN ISO 17852 |
Denne |
BAT 3 |
|
Sírany |
Odchádzajúci soľný roztok |
Iónová chromatografia |
EN ISO 10304–1 |
Každoročne |
— |
|
Relevantné ťažké kovy (napr. nikel, meď) |
Odchádzajúci soľný roztok |
Atómová emisná spektrometria s indukčne viazanou plazmou alebo hmotnostná spektrometria s indukčne viazanou plazmou |
EN ISO 11885 alebo EN ISO 17294-2 |
Každoročne |
— |
6. Emisie do ovzdušia
BAT 8: Z hľadiska zníženia usmerňovaných emisií chlóru a oxidu chloričitého do ovzdušia, ktoré vznikajú pri spracúvaní chlóru, sa za najlepšiu dostupnú techniku považuje navrhnúť, udržiavať a prevádzkovať jednotku, ktorá absorbuje chlór a ktorá pozostáva z vhodnej kombinácie týchto prvkov:
i) |
absorpčná jednotka založená na náplňových kolónach a/alebo ejektoroch s alkalickým roztokom (napr. roztokom hydroxidu sodného) ako prepieracou kvapalinou; |
ii) |
zariadenie na dávkovanie peroxidu vodíka alebo v prípade potreby samostatná mokrá pračka s peroxidom vodíka na zníženie koncentrácií oxidu chloričitého; |
iii) |
veľkosť postačujúca na najhorší možný scenár (odvodená z posúdenia rizika) z hľadiska množstva vyrobeného chlóru a prietoku (absorpcia celého elektrolyzérmi vyrobeného množstva počas dostatočne dlhého obdobia až do odstavenia zariadenia); |
iv) |
zásoba pracej kvapaliny a skladovacia kapacita, ktoré postačujú na zaistenie prebytku v ktoromkoľvek časovom okamihu; |
v) |
veľkosť náplňových kolón, ktorá postačuje na zabránenie zaplaveniu v ktoromkoľvek časovom okamihu; |
vi) |
zabránenie vstupu tekutého chlóru do absorpčnej jednotky; |
vii) |
zabránenie spätnému toku prepieracej kvapaliny do systému s chlórom; |
viii) |
zabránenie vyzrážaniu tuhých častíc v absorpčnej jednotke; |
ix) |
použitie výmenníkov tepla na obmedzenie teploty v absorpčnej jednotke na menej ako 55 °C v ktoromkoľvek časovom okamihu; |
x) |
dodávka riediaceho vzduchu po absorpcii chlóru na zabránenie tvorbe výbušných zmesí plynov; |
xi) |
použitie konštrukčných materiálov, ktoré znesú extrémne korozívne podmienky v ktoromkoľvek časovom okamihu; |
xii) |
použitie náhradného zariadenia (napr. dodatočná pračka zapojená sériovo s pračkou, ktorá je v prevádzke, núdzová nádrž s prepieracou kvapalinou, z ktorej sa pračka plní gravitačne, pohotovostné a záložné ventilátory, pohotovostné a záložné pumpy); |
xiii) |
zabezpečenie nezávislého náhradného systému pre kritické elektrické zariadenie; |
xiv) |
zabezpečenie automatického vypínača náhradného systému pre prípad pohotovosti vrátane periodických testov tohto systému a vypínača; |
xv) |
zabezpečenie monitorovania a výstražného systému pre tieto parametre:
|
Úroveň emisií súvisiaca s BAT pre chlór a oxid chloričitý meraných spolu a vyjadrených ako Cl2, je 0,2 – 1,0 mg/m3, ako priemerná hodnota aspoň troch následných hodinových meraní vykonaných aspoň raz ročne na výstupe absopčnej jednotky chlóru. Súvisiace monitorovanie sa uvádza v BAT 7.
BAT 9: Použitie tetrachlórmetánu na elimináciu chloridu dusitého alebo spätné získavanie chlóru zo zvyškového plynu sa nepovažuje za najlepšiu dostupnú techniku.
BAT 10: Použitie chladiacich látok s vysokým potenciálom globálneho otepľovania, t. j. vyšším ako 150 (napr. množstvo fluórovaných uhľovodíkov), v nových jednotkách na skvapalňovanie chlóru nemožno považovať za najlepšiu dostupnú techniku.
Vhodné chladiace látky sú napríklad:
— |
kombinácia oxidu uhličitého a amoniaku v dvoch chladiacich okruhoch, |
— |
chlór, |
— |
voda. |
Pri výbere chladiacej látky by sa mala zohľadniť prevádzková bezpečnosť a energetická efektívnosť.
7. Emisie do vody
BAT 11: Z hľadiska zníženia emisií znečisťujúcich látok do vody sa za najlepšiu dostupnú techniku považuje použitie vhodnej kombinácie týchto techník.
|
Technika |
Opis |
a) |
Techniky začlenené do procesu (3) |
Techniky, ktorými sa predchádza vzniku znečisťujúcich látok alebo sa ich vznik znižuje. |
b) |
Čistenie odpadových vôd pri zdroji (3) |
Techniky, ktorými sa zmierňuje množstvo znečisťujúcich látok alebo sa znečisťujúce látky získavajú späť pred vypustením do systému na čistenie a odvod odpadových vôd. |
c) |
Predčistenie odpadových vôd (4) |
Techniky, ktorými sa zmierňuje množstvo znečisťujúcich látok pred konečným čistením odpadových vôd. |
d) |
Konečné čistenie odpadových vôd (4) |
Konečné čistenie odpadových vôd mechanickými, fyzikálno-chemickými a/alebo biologickými technikami pred vypustením do vodného recipienta. |
BAT 12: Z hľadiska zníženia emisií chloridov do vody zo zariadenia na výrobu chlóru a zásad elektrolýzou soľného roztoku sa za najlepšiu dostupnú techniku považuje použitie kombinácie techník uvádzaných v BAT 4.
BAT 13: Z hľadiska zníženia emisií voľného chlóru do vody zo zariadenia na výrobu chlóru a zásad elektrolýzou soľného roztoku sa za najlepšiu dostupnú techniku považuje udržiavať toky odpadovej vody s obsahom voľného chlóru čo najbližšie k zdroju, aby sa zabránilo vypudzovaniu chóru a/alebo tvorbe halogenovaných organických zlúčenín, a to použitím jednej z týchto techník alebo kombinácie týchto techník.
|
Technika |
Opis |
a) |
Chemická redukcia |
Voľný chlór sa likviduje reakciou s redukčnými činidlami, ako sú siričitany a peroxid vodíka, v nádržiach vybavených miešadlom. |
b) |
Katalytický rozklad |
Voľný chlór sa rozkladá za vzniku chloridov a kyslíka v reaktoroch s pevným katalytickým lôžkom Ako katalyzátor možno použiť oxid nikelnatý aktivovaný železom na hliníkovom nosiči. |
c) |
Tepelný rozklad |
Z voľného chlóru tepelným rozkladom pri asi 70 °C vznikajú chloridy a chlorečnany. Výsledný roztok sa musí ďalej spracovať, aby sa znížili emisie chlorečnanov a bromičnanov (BAT 14). |
d) |
Rozklad v kyslom prostredí |
Voľný chlór sa rozkladá prostredníctvom acidifikácie s následným uvoľňovaním a spätným získavaním chlóru. Rozklad v kyslom prostredí možno vykonávať v oddelenom reaktore alebo recyklovaním odpadovej vody do systému so soľným roztokom/systému soľného roztoku. Stupeň recyklovania odpadovej vody do okruhu so soľným roztokom sa obmedzuje požiadavkami zariadenia na vodnú bilanciu. |
e) |
Recyklovanie odpadovej vody |
Toky odpadovej vody, ktorá pochádza zo zariadenia na výrobu chlóru a zásad elektrolýzou soľného roztoku a obsahuje voľný chlór, sa recyklujú do iných výrobných jednotiek. |
Úroveň emisií súvisiaca s BAT v prípade voľného chlóru vyjadreného ako Cl2 je 0,05 – 0,2 mg/l v bodových vzorkách odoberaných najmenej raz mesačne v bode, kde emisie opúšťajú zariadenie. Súvisiace monitorovanie sa uvádza v BAT 7.
BAT 14: Z hľadiska zníženia emisií chloridov do vody zo zariadenia na výrobu chlóru a zásad elektrolýzou soľného roztoku sa za najlepšiu dostupnú techniku považuje použitie jednej z týchto techník alebo kombinácie týchto techník.
|
Technika |
Opis |
Uplatnenie |
a) |
Vysokoúčinné membrány |
Membrány s preukázanou vysokou prúdovou účinnosťou, ktorými sa znižuje tvorba chlorečnanov, pričom sa zabezpečuje ich mechanická a chemická stabilita za daných prevádzkových podmienok. |
Používa sa v zariadeniach s membránovými elektrolyzérmi pri obnove membrán na konci ich životnosti. |
b) |
Vysokoúčinné povrchové vrstvy |
Povrchové vrstvy s nízkymi prepätiami elektród, ktorými sa znižuje tvorba chlorečnanov a zvyšuje tvorba kyslíka na anóde. |
Používa sa pri obnove povrchovej vrstvy na konci ich životnosti. Použiteľnosť môže byť obmedzená požiadavkami na kvalitu vyrábaného chlóru (koncentrácia kyslíka). |
c) |
Soľný roztok vysokej čistoty |
Soľný roztok je dostatočne čistý na to, aby sa minimalizovala kontaminácia elektród a diafragiem/membrán, čo môže inak spôsobiť zvýšenie tvorby chlorečnanov. |
Všeobecne uplatniteľné. |
d) |
Okysľovanie soľného roztoku |
Soľný roztok sa okysľuje pred elektrolýzou s cieľom znížiť tvorbu chlorečnanov. Stupeň okyslenia je obmedzený rezistentnosťou použitého zariadenia (napr. membrán a anód). |
Všeobecne uplatniteľné. |
e) |
Redukcia v kyslom prostredí |
Chlorečnany sa redukujú kyselinou chlorovodíkovou pri pH 0 a teplotách vyšších ako 85 °C. |
Nepoužíva sa v zariadeniach s jednorazovým využitím soľného roztoku. |
f) |
Katalytická redukcia |
V natlakovanom reaktore s kropeným lôžkom sa chlorečnany redukujú na chloridy v prítomnosti vodíka a ródia ako katalyzátora v trojfázovej reakcii. |
Nepoužíva sa v zariadeniach s jednorazovým využitím soľného roztoku. |
g) |
Použitie tokov odpadovej vody s obsahom chlorečnanov v iných výrobných jednotkách |
Toky odpadovej vody, ktorá pochádza zo zariadenia na výrobu chlóru a zásad elektrolýzou soľného roztoku, sa recyklujú do iných výrobných jednotiek, najčastejšie do systému so soľným roztokom jednotky na výrobu chlorečnanu sodného. |
Obmedzuje sa na zariadenia“ ktoré môžu využiť toky odpadovej vody tejto kvality v iných výrobných jednotkách. |
BAT 15: Z hľadiska zníženia emisií halogenovaných organických zlúčenín do vody zo zariadenia na výrobu chlóru a zásad elektrolýzou soľného roztoku sa za najlepšiu dostupnú techniku považuje použitie kombinácie týchto techník.
|
Technika |
Opis |
a) |
Výber a kontrola soli a pomocných látok |
Soľ a pomocné látky sa vyberajú a kontrolujú s cieľom znížiť úroveň organického znečistenia soľného roztoku. |
b) |
Čistenie vody |
Techniky ako membránová filtrácia, iónová výmena, UV žiarenie a adsorpcia aktívnym uhlím možno použiť na čistenie prevádzkovej vody, čím sa znižuje úroveň organického znečistenia soľného roztoku. |
c) |
Výber a kontrola vybavenia |
Vybavenie ako články, kolóny, ventily a pumpy sa starostlivo vyberajú s cieľom znížiť možné presakovanie organických znečisťujúcich látok do soľného roztoku. |
8. Vznik odpadu
BAT 16: Z hľadiska zníženia množstva použitej kyseliny sírovej určenej na likvidáciu sa za najlepšiu dostupnú techniku považuje použitie jednej z týchto techník alebo kombinácie týchto techník. Neutralizácia kyseliny sírovej použitej pri sušení chlóru nepoužitými činidlami sa nepovažuje za najlepšiu dostupnú techniku.
|
Technika |
Opis |
Uplatnenie |
a) |
Na použitie v zariadení alebo mimo neho |
Použitá kyselina sa použije na iné účely napr. na nastavenie pH procesu a odpadovej vody alebo na odstránenie nadbytočného chlórnanu. |
Používa sa v zariadeniach s dopytom po použitej kyseline takejto kvality priamo v zariadení alebo mimo neho. |
b) |
Opätovné zvýšenie koncentrácie |
Koncentrácia použitej kyseliny sa zvyšuje v zariadení alebo mimo neho v uzavretých vákuových odparovacích zariadeniach s nepriamym ohrevom alebo použitím oxidu sírového. |
Zvyšovanie koncentrácie kyseliny mimo zariadení sa obmedzuje na zariadenia, v prípade ktorých sa poskytovateľ tejto služby nachádza v blízkosti. |
Úroveň environmentálneho výkonu súvisiaca s BAT pre množstvo použitej kyseliny sírovej odoslanej na likvidáciu vyjadrené ako H2SO4 (96 hm.-%) je ≤ 0,1 kg na tonu vyrobeného chlóru.
9. Sanácia závodov
BAT 17: Z hľadiska zníženia kontaminácie pôdy, podzemných vôd a ovzdušia, ako aj zastavenia rozptyľovania znečisťujúcich látok a ich prenosu do bioty z kontaminovaných závodov na výrobu chlóru a zásad elektrolýzou soľného roztoku sa za najlepšiu dostupnú techniku považuje navrhnúť a realizovať plán sanácie závodu, ktorý obsahuje všetky tieto prvky:
i) |
zavedenie núdzových postupov na prerušenie exponovaných ciest a rozširovania kontaminácie; |
ii) |
predbežná štúdia na identifikáciu zdrojov, rozsahu a zloženia kontaminácie (napr. ortuť, PCDD/PCDF, polychlórované naftalény); |
iii) |
opis kontaminácie vrátane prieskumov a vypracovania správy; |
iv) |
posúdenie rizík z hľadiska času a priestoru na základe aktuálneho a schváleného budúceho využitia závodu; |
v) |
vypracovanie technického projektu s týmito prvkami:
|
vi) |
realizácia technického projektu tak, aby závod s prihliadnutím na svoje aktuálne a schválené budúce využitie prestal predstavovať významné riziko pre ľudské zdravie ani životné prostredie. V závislosti od iných záväzkov môže byť nutné realizovať technický projekt na základe prísnejších požiadaviek; |
vii) |
obmedzenie využívanie závodu, ak je to nutné z dôvodu zvyškovej kontaminácie a s prihliadnutím na aktuálne a schválené budúce využitie závodu; |
viii) |
súvisiace monitorovanie v závode a jeho okolí na účely overenia, či sa dosiahli a naďalej dodržiavajú stanovené ciele. |
Plán sanácie závodu sa často navrhuje a realizuje po prijatí rozhodnutia o vyradení závodu z prevádzky napriek tomu, že na základe iných požiadaviek môže byť nutné vypracovať (čiastočný) plán sanácie závodu ešte v čase jeho prevádzky.
V závislosti od iných požiadaviek sa niektoré časti plánu sanácie závodu môžu prekrývať, vynechať alebo realizovať v inom poradí.
Uplatniteľnosť BAT 17 body v) až viii) závisí od výsledkov posúdenia rizika uvedeného v BAT 17 bode iv).
SLOVNÍČEK POJMOV
Anóda |
Elektróda, ktorou elektrický prúd vteká do polarizovaného elektrického zariadenia. Môže mať zápornú alebo kladnú polaritu. V elektrolytických článkoch dochádza na kladnej nabitej anóde k oxidácii. |
Azbest |
Súbor šiestich prirodzene sa vyskytujúcich kremičitých minerálov, ktoré sa pre svoje vhodné fyzikálne vlastnosti komerčne využívajú. Jedinou formou azbestu, ktorá sa používa v zariadeniach s diafragmovými elektrolyzérmi, je chryzotil (nazývaný aj biely azbest). |
Roztok soli |
Roztok nasýtený alebo takmer nasýtený chloridom sodným alebo chloridom draselným. |
Katóda |
Elektróda, ktorou elektrický prúd vyteká z polarizovaného elektrického zariadenia. Môže mať zápornú alebo kladnú polaritu. V elektrolytických článkoch dochádza na záporne nabitej katóde k redukcii. |
Elektróda |
Elektrický vodič používaný na vytvorenie kontaktu s nekovovou časťou elektrického obvodu. |
Elektrolýza |
Prechod jednosmerného elektrického prúdu ionizovanou látkou, v dôsledku čoho dochádza na elektródach k chemickým reakciám. Ionizovaná látka sa buď roztaví, alebo rozpustí vo vhodnom rozpúšťadle. |
EN |
Európska norma prijatá Európskym výborom pre normalizáciu (CEN). |
HFC |
Fluórovaný uhľovodík. |
ISO |
Medzinárodná organizácia pre normalizáciu alebo norma prijatá touto organizáciou. |
Prepätie |
Rozdiel napätia medzi termodynamicky určeným redukčným potenciálom polovice reakcie a potenciálom, ktorý sa pri oxidačno-redukčných reakciách pozoruje v praxi. V elektrolytickom článku vedie prepätie k vyššej spotrebe energie, ako by sa dalo očakávať na základe termodynamických výpočtov. |
PCDD |
Polychlórovaný dibenzo-p-dioxín. |
PCDF |
Polychlórovaný dibenzofurán. |
(1) Vzhľadom na to, že sa táto úroveň výkonu nevzťahuje na normálne prevádzkové podmienky, nepovažuje sa za súvisiacu s najlepšími dostupnými technikami v zmysle článku 3 ods. 13 smernice o priemyselných emisiách (2010/75/EÚ).
(2) Monitorovanie zahŕňa kontinuálne, ako aj periodické monitorovanie, ako je uvedené.
(3) Na uvedenú techniku sa vzťahujú BAT 1, 4, 12, 13, 14 a 15.
(4) Patrí do rozsahu pôsobnosti referenčného dokumentu o BAT – Úprava a riadenie odpadových vôd a plynov v chemickom priemysle.