Help Print this page 

Document 32011R0445

Title and reference
Nariadenie Komisie (EÚ) č. 445/2011 z  10. mája 2011 o systéme certifikácie subjektov zodpovedných za údržbu nákladných vozňov a o zmene a doplnení nariadenia (ES) č. 653/2007 Text s významom pre EHP
  • In force
OJ L 122, 11.5.2011, p. 22–46 (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)
Special edition in Croatian: Chapter 07 Volume 007 P. 268 - 292

ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2011/445/oj
Multilingual display
Text

11.5.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 122/22


NARIADENIE KOMISIE (EÚ) č. 445/2011

z 10. mája 2011

o systéme certifikácie subjektov zodpovedných za údržbu nákladných vozňov a o zmene a doplnení nariadenia (ES) č. 653/2007

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2004/49/ES z 29. apríla 2004 o bezpečnosti železníc Spoločenstva a o zmene a doplnení smernice Rady 95/18/ES o udeľovaní licencií železničným podnikom a smernice 2001/14/ES o prideľovaní kapacity železničnej infraštruktúry, vyberaní poplatkov za používanie železničnej infraštruktúry a bezpečnostnej certifikácii (1), a najmä na jej článok 14a,

so zreteľom na odporúčanie Európskej železničnej agentúry z 8. júla 2010 o systéme certifikácie subjektov zodpovedných za údržbu,

keďže:

(1)

Účelom smernice 2004/49/ES je zlepšiť prístup službám železničnej dopravy na trh stanovením spoločných princípov riadenia bezpečnosti, regulácie a dozoru nad bezpečnosťou železníc. Smernica 2004/49/ES takisto poskytuje rámec, ktorý sa má zriadiť, aby sa pre všetky subjekty zodpovedné za údržbu nákladných vozňov zabezpečili rovnaké podmienky prostredníctvom uplatňovania tých istých požiadaviek na certifikáciu v celej Únii.

(2)

Účelom systému certifikácie je poskytnúť rámec harmonizácie požiadaviek a spôsobov posudzovania schopnosti subjektov zodpovedných za údržbu v rámci celej Únie.

(3)

Bez toho, aby bola dotknutá zodpovednosť železničných podnikov a manažérov infraštruktúry za bezpečnú prevádzku vlakov, subjekt zodpovedný za údržbu by mal prostredníctvom systému údržby zabezpečiť, aby nákladné vozne, za ktorých údržbu je zodpovedný, boli v bezpečnom prevádzkovom stave. S prihliadnutím na širokú paletu metód konštrukcie a údržby by sa tento systém údržby mal orientovať na procesy.

(4)

Manažéri infraštruktúry potrebujú používať nákladné vozne na prepravu materiálov na výstavbu alebo na činnosti údržby infraštruktúry. Keď manažéri infraštruktúry na tieto účely prevádzkujú nákladné vozne, konajú tak v rámci spôsobilosti železničného podniku. Posúdenie spôsobilosti manažéra infraštruktúry prevádzkovať nákladné vozne na tento účel by malo byť súčasťou jeho posúdenia na vydanie bezpečnostného povolenia podľa článku 11 smernice 2004/49/ES.

(5)

Inšpekcie a monitorovanie uskutočnené pred odchodom vlaku alebo na ceste vo všeobecnosti vykonávajú prevádzkoví pracovníci železničných podnikov alebo manažéri infraštruktúry, dodržiavajúc postup opísaný v ich systéme riadenia bezpečnosti v súlade s článkom 4 ods. 3 smernice 2004/49/ES.

(6)

Železničné podniky alebo manažéri infraštruktúry by mali prostredníctvom svojho systému riadenia bezpečnosti zabezpečiť kontrolu všetkých rizík týkajúcich sa ich činnosti vrátane využívania zmluvných dodávateľov. Na tento účel by sa železničný podnik mal opierať o zmluvné vzťahy so subjektmi zodpovednými za údržbu všetkých vozňov, ktoré prevádzkuje. Môže to byť zmluva medzi železničným podnikom a subjektom zodpovedným za údržbu alebo séria zmlúv týkajúca sa aj tretích strán, ako je napríklad držiteľ. Tieto zmluvy by mali byť konzistentné s postupmi, ktoré železničný podnik alebo manažér infraštruktúry stanovuje vo svojom systéme riadenia bezpečnosti vrátane výmeny informácií.

(7)

V súlade so smernicou 2004/49/ES je osvedčenie subjektu zodpovedného za údržbu (osvedčenie ECM) platné v celej Únii. Osvedčenia vydávané orgánmi v tretích krajinách vymenovanými podľa rovnocenných kritérií a spĺňajúcimi požiadavky rovnocenné s požiadavkami uvedenými v tomto nariadení by sa spravidla mali akceptovať ako rovnocenné s osvedčeniami ECM vydanými v Únii.

(8)

Posúdenie žiadosti o osvedčenie ECM certifikačným orgánom je posúdenie schopnosti žiadateľa riadiť činnosti údržby a poskytovať prevádzkové funkcie údržby osobne alebo prostredníctvom zmlúv s ostatnými orgánmi, ako sú údržbárske dielne, poverenými poskytovaním týchto funkcií alebo časti týchto funkcií.

(9)

Systém akreditácie by mal poskytovať nástroj na riadenie rizík a zaručiť, aby akreditované orgány boli spôsobilé vykonávať svoju prácu. Akreditácia sa okrem toho považuje za prostriedok na zabezpečenie uznávania osvedčení ECM, ktoré vydávajú akreditované orgány, na vnútroštátnej a medzinárodnej úrovni.

(10)

S cieľom získať systém umožňujúci certifikačným orgánom vykonávať kontroly certifikovaných subjektov zodpovedných za údržbu v rámci celej Únie je dôležité, aby všetky orgány udeľujúce osvedčenia akémukoľvek subjektu zodpovednému za údržbu (ďalej len „certifikačné orgány“) navzájom spolupracovali na harmonizácii prístupov k certifikácii. Osobitné požiadavky na akreditáciu by sa mali vypracovať a schváliť v súlade s ustanoveniami nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 765/2008 (2).

(11)

Na zhodnotenie postupu osvedčovania uvedeného v tomto nariadení je dôležité, aby Európska železničná agentúra mala dohľad nad vývojom systému osvedčovania. Aby agentúra mohla túto funkciu vykonávať, potrebuje zhromažďovať informácie o povahe certifikačných orgánov pôsobiacich v tejto oblasti a o počte osvedčení, ktoré sa vydali subjektom zodpovedným za údržbu. Takisto je dôležité, aby agentúra uľahčila koordináciu certifikačných orgánov.

(12)

V nariadení Komisie (ES) č. 653/2007 z 13. júna 2007 o používaní spoločných európskych vzorov bezpečnostných osvedčení a žiadostí v súlade s článkom 10 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/49/ES a o platnosti bezpečnostných osvedčení predkladaných podľa smernice 2001/14/ES (3) sa uvádza štandardný vzor bezpečnostných osvedčení. Tento vzor sa musí aktualizovať, aby obsahoval ďalšie informácie o subjektoch zodpovedných za údržbu. Nariadenie (ES) č. 653/2007 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť.

(13)

Do začatia plného uplatňovania systému certifikácie subjektu zodpovedného za údržbu, uvedeného v tomto nariadení, by sa počas prechodného obdobia mala uznávať platnosť existujúcich postupov certifikácie subjektov zodpovedných za údržbu a údržbárskych dielní s cieľom zabezpečiť nepretržité poskytovanie služieb železničnej nákladnej dopravy najmä na medzinárodnej úrovni. Počas tohto obdobia by národné bezpečnostné orgány mali venovať zvláštnu pozornosť rovnocennosti a konzistentnosti rozličných certifikačných praktík.

(14)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom výboru zriadeného podľa článku 27 smernice 2004/49/ES,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Účel

1.   Týmto nariadením sa ustanovuje systém osvedčovania subjektov zodpovedných za údržbu nákladných vozňov podľa článku 14a smernice 2004/49/ES.

2.   Účelom systému osvedčovania je poskytnúť dôkazy o tom, že subjekt zodpovedný za údržbu zriadil svoj systém údržby a je schopný plniť požiadavky ustanovené v tomto nariadení a zaručiť bezpečný prevádzkový stav každého nákladného vozňa, za ktorého údržbu je zodpovedný.

Článok 2

Rozsah pôsobnosti

1.   Systém osvedčovania sa uplatňuje na všetky subjekty zodpovedné za údržbu nákladných vozňov používaných v železničnej sieti v rámci Únie.

2.   Údržbárske dielne alebo akékoľvek organizácie preberajúce podskupinu funkcií uvedených v článku 4 môžu uplatňovať systém osvedčovania na báze dobrovoľnosti, a to na základe zásad uvedených v článku 8 a v prílohe I.

3.   Odkazy na manažéra infraštruktúry v článkoch 5, 7 a 12 sa chápu ako odkazy týkajúce sa jeho prevádzky nákladných vozňov na prepravu materiálov na výstavbu alebo na činnosti údržby infraštruktúry. Keď manažér infraštruktúry na tieto účely prevádzkuje nákladné vozne, považuje sa to za konanie železničného podniku.

Článok 3

Vymedzenie pojmov

1.   Na účely tohto nariadenia sa uplatňuje vymedzenie pojmov ustanovené v článku 3 smernice 2004/49/ES.

2.   Okrem toho sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

a)

„akreditácia“ je akreditácia, ako sa vymedzuje v článku 2 ods. 10 nariadenia (ES) č. 765/2008;

b)

„osvedčenie ECM“ je osvedčenie vydané subjektu zodpovednému za údržbu na účely článku 14a ods. 4 smernice 2004/49/ES;

c)

„certifikačný orgán“ je orgán poverený v súlade s článkom 10, zodpovedný za certifikáciu subjektov zodpovedných za údržbu na základe kritérií podľa prílohy II;

d)

„nákladný vozeň“ je vozidlo bez vlastného pohonu konštruované na účely prepravy nákladu alebo iných materiálov používaných na činnosti ako výstavba alebo údržba infraštruktúry;

e)

„údržbárska dielňa“ je mobilný alebo stacionárny subjekt pozostávajúci z pracovníkov vrátane pracovníkov s riadiacou zodpovednosťou, nástrojov a zariadení organizovaných na poskytovanie údržby vozidiel, dielov, komponentov alebo podskupín vozidiel;

f)

„uvoľnenie do prevádzky“ je ubezpečenie, ktoré subjekt zodpovedný za údržbu poskytne manažérovi údržby vozového parku, že údržba bola vykonaná podľa objednávok na údržbu;

g)

„návrat do prevádzky“ je ubezpečenie založené na uvoľnení do prevádzky, ktoré subjekt zodpovedný za údržbu poskytne používateľovi, ako je železničný podnik alebo držiteľ, že všetky príslušné údržbárske práce boli dokončené a vozeň, ktorý bol predtým vyradený z prevádzky, je v stave umožňujúcom jeho bezpečné používanie, s prípadnými dočasnými obmedzeniami používania.

Článok 4

Systém údržby

1.   Systém údržby pozostáva z týchto funkcií:

a)

funkcia riadenia, v rámci ktorej ide o dohľad nad činnosťami údržby uvedenými v písmenách b) až d) a ich koordináciu, ako aj o zaručenie bezpečného stavu nákladného vozňa v železničnom systéme;

b)

funkcia rozvoja údržby, ktorej úlohou je riadiť dokumentáciu o údržbe vrátane riadenia konfigurácie na základe konštrukčných a prevádzkových údajov, ako aj výkonnosti a predchádzajúcich skúseností;

c)

funkcia riadenia údržby vozového parku, v rámci ktorej sa riadi presun nákladného vozňa na údržbu a jeho uvedenie do prevádzky po údržbe, a

d)

funkcia poskytovania údržby, v rámci ktorej ide o poskytovanie požadovanej technickej údržby nákladného vozňa alebo jeho dielov vrátane dokumentácie o uvoľnení do prevádzky.

2.   Subjekt zodpovedný za údržbu zabezpečí, aby funkcie uvedené v odseku 1 spĺňali požiadavky a kritériá posudzovania ustanovené v prílohe III.

3.   Subjekt zodpovedný za údržbu vykonáva riadiacu funkciu samostatne, ale vykonávanie funkcií údržby uvedených v odseku 1 písm. b) až d) alebo ich častí môže zadať iným zmluvným stranám v súlade s ustanoveniami článku 8. V prípade, že tieto funkcie zadá zmluvnej strane, subjekt zodpovedný za údržbu zabezpečí, aby sa uplatňovali zásady ustanovené v prílohe I.

4.   Bez ohľadu na to, aké funkcie sa zadali iným zmluvným stranám, má subjekt zodpovedný za údržbu zodpovednosť za výsledok činností údržby, ktoré riadi, a zriadi systém na monitorovanie vykonávania týchto činností.

Článok 5

Vzťahy medzi stranami podieľajúcimi sa na údržbe

1.   Každý železničný podnik alebo manažér infraštruktúry zabezpečí, aby nákladné vozne, ktoré prevádzkuje, mali pred odchodom pridelený certifikovaný subjekt zodpovedný za údržbu a aby využívanie vozňov zodpovedalo rozsahu pôsobnosti osvedčenia.

2.   Všetky strany podieľajúce sa na údržbe si vymieňajú príslušné informácie o údržbe v súlade s kritériami uvedenými v častiach I.7 a I.8 prílohy III.

3.   V súlade so zmluvnými ustanoveniami si železničný podnik môže na prevádzkové účely vyžiadať informácie o údržbe nákladného vozňa. Subjekt zodpovedný za údržbu nákladného vozňa odpovedá na tieto žiadosti buď priamo, alebo prostredníctvom iných zmluvných strán.

4.   V súlade so zmluvnými ustanoveniami si subjekt zodpovedný za údržbu môže vyžiadať informácie o prevádzke nákladného vozňa. Železničný podnik alebo manažér infraštruktúry odpovedá na tieto žiadosti buď priamo, alebo prostredníctvom iných zmluvných strán.

5.   Všetky zmluvné strany si vymieňajú informácie o bezpečnostných poruchách, nehodách, incidentoch, bezprostredne hroziacich nehodách a ďalších nebezpečných udalostiach, ako aj o akýchkoľvek možných obmedzeniach používania nákladných vozňov.

6.   Osvedčenia subjektov zodpovedných za údržbu sa prijímajú ako dôkaz schopnosti železničného podniku alebo manažéra infraštruktúry plniť požiadavky upravujúce údržbu a kontrolu zmluvných dodávateľov a dodávateľov uvedených v bodoch B.1, B.2, B.3 a C.1 prílohy II k nariadeniu Komisie (EÚ) č. 1158/2010 z 9. decembra 2010 o spoločnej bezpečnostnej metóde na posudzovanie zhody s požiadavkami na získanie osvedčení o bezpečnosti železníc (4) a nariadeniu Komisie (EÚ) č. 1169/2010 z 10. decembra 2010 o spoločnej bezpečnostnej metóde na posudzovanie zhody s požiadavkami na získanie povolenia týkajúceho sa bezpečnosti železníc (5) s výnimkou prípadu, keď národný bezpečnostný orgán môže preukázať existenciu významného bezpečnostného rizika.

7.   Ak zmluvná strana, najmä železničný podnik, má opodstatnený dôvod domnievať sa, že konkrétny subjekt zodpovedný za údržbu neplní požiadavky článku 14a ods. 3 smernice 2004/49/ES alebo požiadavky na osvedčovanie uvedené v tomto nariadení, okamžite o tom informuje certifikačný orgán. Certifikačný orgán prijme primerané opatrenie s cieľom overiť, či tvrdenie o neplnení požiadaviek je oprávnené, a informuje zainteresované strany (v prípade potreby aj príslušný národný bezpečnostný orgán) o výsledku svojho vyšetrovania.

8.   Ak sa subjekt zodpovedný za údržbu mení, držiteľ registrácie uvedený v článku 33 ods. 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/57/ES (6) včas informuje registračný subjekt uvedený v článku 4 ods. 1 rozhodnutia Komisie 2007/756/ES (7), aby tento registračný subjekt mohol aktualizovať národný register vozidiel.

Pôvodný subjekt zodpovedný za údržbu doručí dokumentáciu o údržbe buď držiteľovi registrácie, alebo novému subjektu zodpovednému za údržbu.

Zodpovednosť pôvodného subjektu zodpovedného za údržbu sa končí jeho odstránením z národného registra vozidiel. Ak v deň zrušenia registrácie pôvodného subjektu zodpovedného za údržbu nijaký nový subjekt nepotvrdí prijatie statusu subjektu zodpovedného za údržbu, registrácia vozidla sa pozastaví.

Článok 6

Certifikačné orgány

1.   Osvedčenia ECM udeľuje ktorýkoľvek príslušný certifikačný orgán vybraný žiadajúcim subjektom zodpovedným za údržbu.

2.   Členské štáty zabezpečujú, aby certifikačné orgány spĺňali všeobecné kritériá a zásady ustanovené v prílohe II a dodržiavali podmienky akejkoľvek následnej akreditačnej schémy v tomto odvetví.

3.   Členské štáty prijímajú potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby rozhodnutia prijaté certifikačnými orgánmi podliehali súdnemu preskúmaniu.

4.   S cieľom harmonizovať prístupy k posudzovaniu žiadostí certifikačné orgány navzájom spolupracujú v rámci členských štátov, ako aj v rámci Únie.

5.   Agentúra organizuje a uľahčuje spoluprácu medzi certifikačnými orgánmi.

Článok 7

Systém certifikácie subjektov zodpovedných za údržbu

1.   Certifikácia sa opiera o posúdenie schopnosti subjektu zodpovedného za údržbu spĺňať príslušné požiadavky podľa prílohy III a uplatňovať ich konzistentným spôsobom. Certifikácia zahŕňa aj systém dohľadu na zabezpečenie trvalého súladu s uplatniteľnými požiadavkami po udelení osvedčenia ECM.

2.   Subjekty zodpovedné za údržbu pri žiadosti o osvedčenie používajú príslušný formulár podľa príloha IV a poskytujú listinný dôkaz o postupoch uvedených v prílohe III. Bezodkladne poskytujú všetky dodatočné informácie, ktoré si vyžiada certifikačný orgán. Pri posudzovaní žiadostí certifikačné orgány uplatňujú požiadavky a kritériá posudzovania podľa prílohy III.

3.   Certifikačný orgán prijme rozhodnutie najneskôr štyri mesiace po tom, ako subjekt zodpovedný za údržbu, ktorý podal žiadosť o osvedčenie, predložil všetky vyžadované a akékoľvek potrebné dodatočné informácie. Certifikačný orgán vykoná potrebné posúdenie v priestore alebo priestoroch subjektu zodpovedného za údržbu pred tým, ako udelí osvedčenie. Rozhodnutie o udelení osvedčenia sa oznámi subjektu zodpovednému za údržbu použitím príslušného formulára podľa prílohy V.

4.   Osvedčenie ECM je platné na obdobie najviac piatich rokov. Držiteľ osvedčenia bezodkladne informuje certifikačný orgán o každej podstatnej zmene okolností existujúcich v čase udelenia osvedčenia, aby certifikačný orgán mohol prijať rozhodnutie o jeho zmene, obnovení alebo zrušení.

5.   Certifikačný orgán uvádza podrobné dôvody, o ktoré sa opiera každé jeho rozhodnutie. Certifikačný orgán oznamuje svoje rozhodnutie a príslušné dôvody subjektu zodpovednému za údržbu a uvádza aj postup, lehotu na odvolanie a kontaktné údaje odvolacieho orgánu.

6.   Certifikačný orgán vykonáva aspoň raz ročne dozornú činnosť vo vybraných priestoroch, geograficky a funkčne reprezentujúcich všetky činnosti subjektov zodpovedných za údržbu, ktorým udelil osvedčenie, aby si overil, že subjekty stále spĺňajú kritériá ustanovené v prílohe III.

7.   Ak certifikačný orgán zistí, že subjekt zodpovedný za údržbu už nespĺňa požiadavky, na základe ktorých udelil osvedčenie ECM, dohodne sa so subjektom zodpovedným za údržbu na nápravnom pláne alebo obmedzí rozsah pôsobnosti osvedčenia, alebo pozastaví platnosť osvedčenia, a to v závislosti od závažnosti nesúladu.

V prípade trvalého neplnenia certifikačných požiadaviek alebo nápravného plánu certifikačný orgán obmedzí rozsah pôsobnosti alebo zruší platnosť osvedčenia ECM, pričom uvedie dôvody tohto rozhodnutia, ako aj postup a lehotu na odvolanie spolu s kontaktnými údajmi odvolacieho orgánu.

8.   Ak železničný podnik alebo manažér infraštruktúry požiada o bezpečnostné osvedčenie alebo bezpečnostné povolenie, na nákladné vozne, ktoré prevádzkuje, sa uplatňujú tieto požiadavky:

a)

ak údržbu nákladných vozňov vykonáva žiadateľ, buď predloží ako súčasť žiadosti platné osvedčenie ECM, ak ho má, alebo sa jeho schopnosť pôsobiť ako subjekt zodpovedný za údržbu posudzuje ako súčasť jeho žiadosti o bezpečnostné osvedčenie alebo bezpečnostné povolenie;

b)

ak údržbu nákladných vozňov vykonávajú iné strany ako žiadateľ, žiadateľ zabezpečí prostredníctvom svojho systému riadenia bezpečnosti kontrolu všetkých rizík týkajúcich sa ich činnosti vrátane využívania takýchto vozňov, pričom sa uplatňujú najmä ustanovenia článku 5 tohto nariadenia.

Certifikačné orgány a národné bezpečnostné orgány si za všetkých okolností aktívne vymieňajú informácie s cieľom zamedziť akémukoľvek duplicitnému posudzovaniu.

Článok 8

Systém certifikácie v prípade externe vykonávaných funkcií údržby

1.   Ak sa subjekt zodpovedný za údržbu rozhodne zadať vykonávanie jednej alebo viacerých funkcií uvedených v článku 4 ods. 1 písm. b), c) a d) alebo ich častí externému subjektu, dobrovoľnou certifikáciou zmluvného dodávateľa v rámci certifikačného systému podľa tohto nariadenia sa vytvára predpoklad, že subjekt zodpovedný za údržbu spĺňa príslušné požiadavky uvedené v prílohe III do tej miery, do akej tieto požiadavky pokrýva dobrovoľná certifikácia zmluvného dodávateľa. Ak takáto certifikácia neexistuje, subjekt zodpovedný za údržbu preukazuje certifikačnému orgánu, ako spĺňa všetky požiadavky uvedené v prílohe III vzhľadom na funkcie, ktoré sa rozhodne zadať externému subjektu.

2.   Osvedčenie týkajúce sa funkcií údržby zadaných externému subjektu alebo ich častí vydávajú certifikačné orgány v súlade s tým istým postupom v článkoch 6 a 7 a článku 10 ods. 3 prispôsobeným konkrétnemu prípadu žiadateľa. Osvedčenia sú platné v celej Únii.

Pri posudzovaní žiadostí o osvedčenie týkajúcich sa funkcií údržby zadaných externému subjektu alebo ich častí certifikačné orgány dodržiavajú zásady ustanovení v prílohe I.

Článok 9

Úloha režimu dozoru

Ak národný bezpečnostný orgán má dôvod domnievať sa, že konkrétny subjekt zodpovedný za údržbu nespĺňa požiadavky článku 14a ods. 3 smernice 2004/49/ES alebo požiadavky na osvedčovanie tohto nariadenia, okamžite prijme potrebné rozhodnutie a informuje o ňom Komisiu, agentúru, ďalšie príslušné orgány, certifikačný orgán a ostatné zainteresované subjekty.

Článok 10

Poskytovanie informácií Komisii a agentúre

1.   Členské štáty najneskôr 30. novembra 2011 informujú Komisiu o tom, či certifikačné orgány sú akreditované orgány, uznané orgány, alebo národné bezpečnostné orgány. Takisto oznámia Komisii každú zmenu týchto okolností, a to do jedného mesiaca od zmeny.

2.   Členské štáty najneskôr 31. mája 2012 informujú Komisiu o uznaných certifikačných orgánoch. Akreditačné orgány, ako sú vymedzené v nariadení (ES) č. 765/2008, informujú agentúru o akreditovaných certifikačných orgánoch. Každá zmena sa takisto oznámi Komisii, a to do jedného mesiaca od zmeny.

3.   Certifikačné orgány prostredníctvom formulárov v prílohe V oznamujú agentúre všetky vydané, zmenené, obnovené alebo zrušené osvedčenia ECM alebo osvedčenia týkajúce sa špecifických funkcií podľa článku 4 ods. 1, a to do jedného týždňa od prijatia rozhodnutia.

4.   Agentúra uchováva záznam o všetkých informáciách notifikovaných podľa odsekov 2 a 3 a zabezpečuje, aby bol prístupný verejnosti.

Článok 11

Zmena a doplnenie nariadenia (ES) č. 653/2007

Príloha I k nariadeniu (ES) č. 653/2007 sa nahrádza textom uvedeným v prílohe VI k tomuto nariadeniu.

Článok 12

Prechodné ustanovenia

1.   Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článku 9, platia tieto prechodné ustanovenia:

2.   S platnosťou od 31. mája 2012 sa každé osvedčenie ECM vydáva subjektom zodpovedným za údržbu nákladných vozňov v súlade s týmto nariadením a bez toho, aby bolo dotknuté ustanovenie článku 14a ods. 8 smernice 2004/49/ES.

3.   Osvedčenia vydané certifikačným orgánom najneskôr 31. mája 2012 na základe zásad a kritérií rovnocenných s tými, ktoré sú uvedené v memorande o porozumení, ktorým sa ustanovujú základné zásady spoločného systému osvedčovania subjektov zodpovedných za údržbu nákladných vozňov, podpísanom členskými štátmi 14. mája 2009, sa uznávajú za rovnocenné s osvedčeniami ECM vydanými podľa tohto nariadenia na obdobie ich pôvodnej platnosti najneskôr do 31. mája 2015.

4.   Osvedčenia vydané certifikačným orgánom subjektom zodpovedným za údržbu najneskôr 31. mája 2012 na základe vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré existovali pred nadobudnutím účinnosti tohto nariadenia a ktoré sú rovnocenné s týmto nariadením, najmä s článkami 6 a 7 a prílohami I a III, sa uznávajú za rovnocenné s osvedčeniami ECM vydanými podľa tohto nariadenia na obdobie ich pôvodnej platnosti najneskôr do 31. mája 2015.

5.   Osvedčenia vydané údržbárskym dielňam najneskôr 31. mája 2014 na základe vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré existovali pred nadobudnutím účinnosti tohto nariadenia a ktoré sú rovnocenné s týmto nariadením, sa uznávajú za rovnocenné s osvedčeniami pre údržbárske dielne, ktoré preberajú funkciu poskytovania údržby, vydanými podľa tohto nariadenia na obdobie ich pôvodnej platnosti najneskôr do 31. mája 2017.

6.   Bez toho, aby boli dotknuté odseky 3 až 5, subjektom zodpovedným za údržbu nákladných vozňov registrovaných v národnom registri vozidiel najneskôr 31. mája 2012 sa udelí osvedčenie v súlade s týmto nariadením najneskôr 31. mája 2013. Počas tohto obdobia sa osobné vyhlásenie o tom, že subjekt zodpovedný za údržbu spĺňa príslušné požiadavky tohto nariadenia alebo Memoranda o porozumení, ktorým sa ustanovujú základné zásady spoločného systému osvedčovania subjektov zodpovedných za údržbu nákladných vozňov, podpísaného členskými štátmi 14. mája 2009, uznávajú za rovnocenné s osvedčeniami ECM vydanými podľa tohto nariadenia.

7.   Železničné podniky a manažéri infraštruktúry, ktorí už získali osvedčenie v súlade s článkami 10 a 11 smernice 2004/49/ES najneskôr do 31. mája 2012, nemusia žiadať o osvedčenie ECM na obdobie pôvodnej platnosti ich osvedčení na údržbu vagónov, za ktoré sú zodpovední ako subjekty zodpovedné za údržbu.

Článok 13

Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 10. mája 2011

Za Komisiu

predseda

José Manuel BARROSO


(1)  Ú. v. EÚ L 164, 30.4.2004, s. 44.

(2)  Ú. v. EÚ L 218, 13.8.2008, s. 30.

(3)  Ú. v. EÚ L 153, 14.6.2007, s. 9.

(4)  Ú. v. EÚ L 326, 10.12.2010, s. 11.

(5)  Ú. v. EÚ L 327, 11.12.2010, s. 13.

(6)  Ú. v. EÚ L 191, 18.7.2008, s. 1.

(7)  Ú. v. EÚ L 305, 23.11.2007, s. 30.


PRÍLOHA I

Zásady pre organizácie žiadajúce o osvedčenie týkajúce sa funkcií údržby, ktoré subjekt zodpovedný za údržbu zadal externému subjektu

1.

Pokiaľ ide o osvedčovanie subjektu alebo organizácie, ktorí preberajú jednu alebo viac funkcií údržby subjektu zodpovedného za údržbu (rozvoj údržby, riadenie údržby vozového parku, poskytovanie údržby) alebo ich častí, platia tieto požiadavky a kritériá posudzovania uvedené v prílohe III:

a)

požiadavky a kritériá posudzovania ustanovené v časti I prílohy III, prispôsobené druhu organizácie a rozsahu služieb;

b)

požiadavky a kritériá posudzovania opisujúce konkrétnu funkciu alebo funkcie údržby.

2.

Na osvedčovanie údržbárskych dielní, ktoré preberajú funkciu poskytovania údržby, sa vzťahujú tieto požiadavky a kritériá posudzovania uvedené v prílohe III:

a)

požiadavky a kritériá posudzovania ustanovené v oddiele I prílohy III, ktoré sa musia prispôsobiť konkrétnym činnostiam údržbárskej dielne plniacej funkciu poskytovania údržby;

b)

postupy opisujúce funkciu poskytovania údržby.


PRÍLOHA II

Kritériá akreditácie alebo uznávania certifikačných orgánov zapojených do posudzovania a udeľovania osvedčení ECM

1.   ORGANIZÁCIA

Certifikačný orgán musí zdokumentovať svoju organizačnú štruktúru s uvedením úloh, zodpovedností a právomocí riadiacich a iných certifikačných pracovníkov a akýchkoľvek prípadných výborov. Ak je certifikačný orgán určenou súčasťou právnickej osoby, táto štruktúra musí obsahovať organizačné členenie s vymedzením podriadenosti a vzťah k ostatným častiam tejto právnickej osoby.

2.   NEZÁVISLOSŤ

Certifikačný orgán musí byť pri svojom rozhodovaní organizačne a funkčne nezávislý od železničných podnikov, manažérov infraštruktúry, držiteľov a subjektov zodpovedných za údržbu a nesmie poskytovať podobné služby.

Musí byť zaručená nezávislosť pracovníkov zodpovedných za certifikačné kontroly. Žiadny úradník nesmie byť odmeňovaný na základe počtu vykonaných kontrol ani výsledkov týchto kontrol.

3.   SPÔSOBILOSŤ

Certifikačný orgán a aktívni pracovníci musia disponovať požadovanou odbornou spôsobilosťou, najmä pokiaľ ide o organizáciu údržby nákladných vozňov a príslušného systému údržby.

Certifikačný orgán musí preukázať:

a)

dostatočné skúsenosti s posudzovaním systémov riadenia;

b)

znalosť príslušných právnych požiadaviek.

Tím zriadený na dohľad nad subjektmi zodpovednými za údržbu musí mať skúsenosti v príslušných oblastiach a musí predovšetkým preukázať:

a)

patričné znalosti a chápanie platných európskych právnych predpisov;

b)

príslušnú spôsobilosť v technickej oblasti;

c)

minimálne trojročné skúsenosti s príslušnou oblasťou údržby vo všeobecnosti;

d)

dostatočné skúsenosti s údržbou nákladných vozňov alebo aspoň s údržbou v rovnocenných priemyselných odvetviach.

4.   NESTRANNOSŤ

Rozhodnutia certifikačného orgánu sa musia opierať o objektívne dôkazy súladu alebo nesúladu získané certifikačným orgánom a tieto rozhodnutia nesmú byť ovplyvnené inými záujmami ani inými stranami.

5.   ZODPOVEDNOSŤ

Certifikačný orgán nie je zodpovedný za zabezpečenie trvalého udržiavania súladu s požiadavkami na osvedčovanie.

Certifikačný orgán má zodpovednosť za posudzovanie dostatočných objektívnych dôkazov, na základe ktorých sa má prijať rozhodnutie o udelení osvedčenia.

6.   OTVORENOSŤ

Certifikačný orgán musí poskytnúť verejnosti prístup k príslušným a aktuálnym informáciám o svojom kontrolnom postupe a postupe osvedčovania alebo tieto informácie zverejniť. Takisto musí poskytnúť informácie o stave osvedčovania (vrátane udelenia, predĺženia, zachovania, obnovenia, pozastavenia, obmedzenia rozsahu alebo odňatia osvedčenia) akejkoľvek organizácie s cieľom posilniť dôveru v integritu a spoľahlivosť osvedčovania. Otvorenosť je zásada prístupu k príslušným informáciám alebo ich zverejnenia.

7.   DÔVERNOSŤ

Certifikačný orgán musí zachovávať dôverný charakter všetkých obchodných informácií o klientovi, aby získal zvýhodnený prístup k informáciám, ktorý je potrebný na adekvátne posúdenie súladu s požiadavkami na osvedčovanie.

8.   REAKCIA NA SŤAŽNOSTI

Certifikačný orgán musí ustanoviť postup spracovania sťažností na rozhodnutia a ďalšie činnosti súvisiace s osvedčovaním.

9.   ZÁVÄZKY A FINANCOVANIE

Certifikačný orgán musí byť schopný preukázať, že vyhodnotil riziká vyplývajúce z činností osvedčovania a že prijal príslušné opatrenia (vrátane poistenia alebo rezerv) na krytie záväzkov vyplývajúcich z jeho činnosti v každej oblasti aktivít a geografickej oblasti, v ktorej pôsobí.


PRÍLOHA III

Požiadavky a kritériá posudzovania pre organizácie žiadajúce o osvedčenie ECM alebo o osvedčenie vzhľadom na funkcie údržby, ktoré subjekt zodpovedný za údržbu zadal externému dodávateľovi

I.   Požiadavky a kritériá posudzovania týkajúce sa funkcie riadenia

1.   Vodcovstvo – odhodlanosť na vytvorenie a realizáciu systému údržby organizácie a na priebežné zlepšovanie jeho efektívnosti

Organizácia musí mať postupy na:

a)

ustanovenie politiky údržby vhodnej pre druh organizácie a rozsah služieb a schválenej výkonným riaditeľom organizácie alebo jeho zástupcom;

b)

zabezpečenie stanovenia bezpečnostných cieľov v súlade s právnym rámcom a druhom, rozsahom a príslušnými rizikami organizácie;

c)

posúdenie svojej celkovej bezpečnostnej situácie vo vzťahu k svojim podnikovým bezpečnostným cieľom;

d)

tvorbu plánov a postupov na dosiahnutie svojich bezpečnostných cieľov;

e)

zabezpečenie dostupnosti zdrojov potrebných na uskutočňovanie všetkých postupov s cieľom plniť požiadavky tejto prílohy;

f)

identifikovanie a riadenie vplyvu ostatných riadiacich činností na systém údržby;

g)

zabezpečenie toho, aby vyšší manažment poznal výsledky monitorovania výkonnosti a auditov a aby prevzal celkovú zodpovednosť za realizáciu zmien systému údržby;

h)

zabezpečenie toho, aby pracovníci a zamestnanecká rada boli primerane zastúpení a aby sa s nimi konzultovalo pri určovaní, tvorbe, monitorovaní a preskúmavaní bezpečnostných aspektov všetkých súvisiacich postupov, ktoré sa týkajú pracovníkov.

2.   Posúdenie rizika – štruktúrovaný prístup k posudzovaniu rizík spojených s údržbou nákladných vozňov vrátane tých, ktoré priamo vyplývajú z prevádzkových postupov a činností ostatných organizácií alebo osôb, a na určenie vhodných opatrení na riadenie rizika

2.1.

Organizácia musí mať postupy na:

a)

analyzovanie rizík relevantných pre rozsah činností vykonávaných organizáciou vrátane rizík vyplývajúcich z porúch a konštrukčných nezrovnalostí alebo chýb počas životnosti;

b)

vyhodnocovanie rizík uvedených v písmene a);

c)

tvorbu a uplatňovanie opatrení na riadenie rizík.

2.2.

Organizácia musí mať zavedené postupy a opatrenia s cieľom uznať potrebu a záväzok spolupracovať s držiteľmi, železničnými podnikmi, manažérmi infraštruktúry alebo ostatnými zainteresovanými subjektmi.

2.3.

Organizácia musí mať postupy posudzovania s cieľom riadiť zmeny zariadení, postupov, organizácie, pracovníkov alebo rozhraní, ako aj v prípade potreby uplatňovať nariadenie Komisie (ES) č. 352/2009 (1).

2.4.

Pri posudzovaní rizika organizácia musí mať postupy s cieľom zohľadniť potrebu stanoviť, poskytnúť a udržať vhodné pracovné prostredie, ktoré spĺňa právne predpisy Únie a členských štátov, a najmä ustanovenia smernice Rady 89/391/EHS (2).

3.   Monitorovanie — štruktúrovaný prístup s cieľom zabezpečiť, aby boli zavedené opatrenia riadenia rizík a aby fungovali správne a dosahovali ciele organizácie

3.1.

Organizácia musí mať postup na pravidelné zhromažďovanie, monitorovanie a analyzovanie príslušných bezpečnostných údajov vrátane:

a)

výkonnosti príslušných postupov;

b)

výsledkov postupov (vrátane všetkých kontrahovaných služieb a produktov);

c)

efektívnosti opatrení na riadenie rizika;

d)

informácií o skúsenostiach, poruchách, chybách a opravách vyplývajúcich z bežnej prevádzky a údržby.

3.2.

Organizácia musí mať postupy, ktorými sa zabezpečí ohlasovanie, zapisovanie, vyšetrovanie a analyzovanie porúch, nehôd, incidentov, bezprostredne hroziacich nehôd a ďalších nebezpečných udalostí.

3.3.

Na účely pravidelnej revízie všetkých postupov musí mať organizácia interný kontrolný systém, ktorý je nezávislý, nestranný a ktorý funguje transparentne. V rámci tohto systému musia byť zavedené postupy na:

a)

vypracovanie plánu interných auditov, ktorý sa môže upraviť v závislosti od výsledkov predchádzajúcich auditov a monitorovania výkonu;

b)

analyzovanie a hodnotenie výsledkov auditov;

c)

navrhovanie a vykonávanie konkrétnych nápravných opatrení/činností;

d)

overovanie efektívnosti predchádzajúcich opatrení/činností.

4.   Priebežné zlepšovanie — štruktúrovaný prístup s cieľom analyzovať informácie zhromaždené prostredníctvom pravidelného monitorovania, auditov alebo iných relevantných zdrojov a používať tieto výsledky na učenie a prijímanie preventívnych alebo nápravných opatrení, aby sa udržala alebo zlepšila úroveň bezpečnosti

Organizácia musí mať postupy, ktorými sa zabezpečí:

a)

náprava identifikovaných nedostatkov;

b)

realizácia nových trendov v oblasti bezpečnosti;

c)

využívanie zistení z interných auditov na zlepšenie systému;

d)

v prípade potreby vykonávanie preventívnych alebo nápravných opatrení na zabezpečenie súladu železničnej sústavy s normami a ďalšími požiadavkami počas životnosti zariadení a prevádzkových postupov;

e)

využívanie relevantných informácií týkajúcich sa vyšetrovania a príčin nehôd, incidentov, bezprostredne hroziacich nehôd a ďalších nebezpečných udalostí na školiace účely a v prípade potreby na prijatie opatrení na zlepšenie úrovne bezpečnosti;

f)

vyhodnocovanie a v prípade potreby vykonávanie relevantných odporúčaní národného bezpečnostného orgánu, národného vyšetrovacieho orgánu a odporúčaní vyplývajúcich z odvetvových alebo vnútorných vyšetrovaní;

g)

posudzovanie a zohľadňovanie relevantných správ alebo informácií od železničných podnikov/manažérov infraštruktúry a držiteľov alebo z iných relevantných zdrojov.

5.   Štruktúra a zodpovednosť — štruktúrovaný prístup určenia zodpovednosti jednotlivcov a tímov s cieľom spoľahlivej realizácie bezpečnostných cieľov organizácie

5.1.

Organizácia musí mať postupy prideľovania zodpovedností pri všetkých relevantných postupoch v rámci organizácie.

5.2.

Organizácia musí mať postupy, ktorými sa jednoznačne stanovia oblasti zodpovednosti týkajúce sa bezpečnosti a rozdelenia zodpovednosti medzi konkrétne, s nimi súvisiace funkcie, ako aj ich rozhrania. Tieto postupy zahŕňajú už uvedené postupy medzi organizáciou a držiteľmi a prípadne medzi železničnými podnikmi a manažérmi infraštruktúry.

5.3.

Organizácia musí mať postupy, ktorými sa zabezpečí, aby pracovníci s delegovanými povinnosťami v rámci organizácie mali právomoc, spôsobilosť a primerané zdroje na vykonávanie svojich povinností. Zodpovednosť a právomoci by mali byť súvislé a kompatibilné s danou úlohou a delegovanie musí mať písomnú podobu.

5.4.

Organizácia musí mať postupy na zabezpečenie koordinácie činností týkajúcich sa príslušných procesov v rámci organizácie.

5.5.

Organizácia musí mať postupy, ktorými sa zabezpečí, aby tí, ktorí plnia úlohu v riadení bezpečnosti, niesli zodpovednosť za plnenie svojich úloh.

6.   Riadenie právomocí — štruktúrovaný prístup na vybavenie pracovníkov potrebnými právomocami, aby mohli efektívne a účinne za každých okolností dosahovať bezpečnostné ciele organizácie

6.1.

Organizácia musí zaviesť systém riadenia právomocí, ktorým sa zabezpečí:

a)

určenie pracovných pozícií so zodpovednosťou v rámci systému za vykonávanie všetkých postupov nevyhnutných na dosiahnutie súladu s požiadavkami tejto prílohy;

b)

určenie pracovných pozícií zahŕňajúcich bezpečnostné úlohy;

c)

pridelenie relevantných úloh pracovníkom s príslušnými právomocami.

6.2.

V rámci systému riadenia právomocí organizácie musia existovať postupy riadenia právomocí pracovníkov, ktoré zahŕňajú aspoň:

a)

určenie znalostí, schopností a skúseností primeraných zodpovednostiam, ktoré sa vyžadujú na vykonávanie bezpečnostných úloh;

b)

zásady výberu vrátane základnej vzdelanostnej úrovne, duševných a fyzických predpokladov;

c)

počiatočnú odbornú prípravu a kvalifikáciu alebo certifikáciu získanej spôsobilosti a zručností;

d)

zabezpečenie informovanosti všetkých pracovníkov o význame a dôležitosti ich činností a ich príspevku k dosahovaniu bezpečnostných cieľov;

e)

priebežnú odbornú prípravu a pravidelné zdokonaľovanie existujúcich znalostí a zručností;

f)

pravidelné previerky spôsobilosti a v prípade potreby duševných a fyzických predpokladov;

g)

podľa potreby osobitné opatrenia v prípade nehôd/incidentov alebo dlhodobej neprítomnosti v práci.

7.   Informovanie — štruktúrovaný prístup, ktorým sa zabezpečí dostupnosť dôležitých informácií osobám vydávajúcim stanoviská a rozhodnutia na všetkých organizačných úrovniach

7.1.

Organizácia musí mať zavedené postupy, ktorými sa definujú oznamovacie kanály, ktorými sa zabezpečí, aby v rámci samotného subjektu i pri jeho stykoch s inými aktérmi vrátane manažérov infraštruktúry, železničných podnikov a držiteľov dochádzalo k riadnej, rýchlej a jasnej výmene informácií o všetkých relevantných procesoch a k ich poskytovaniu osobám so správnou úlohou tak v rámci vlastnej organizácie, ako aj v iných organizáciách.

7.2.

Na zabezpečenie primeranej výmeny informácií musí mať organizácia postupy:

a)

prijímania a spracovania jednotlivých informácií;

b)

identifikácie, tvorby a rozširovania jednotlivých informácií;

c)

ktorými sa zabezpečí poskytovanie spoľahlivých a aktuálnych informácií.

7.3.

Organizácia musí mať postupy, ktorými sa zabezpečí, aby ich kľúčové prevádzkové informácie boli:

a)

relevantné a platné;

b)

presné;

c)

úplné;

d)

primerane aktualizované;

e)

kontrolované;

f)

konzistentné a zrozumiteľné (vrátane použitého jazyka);

g)

oznámené pracovníkom pred ich použitím;

h)

ľahko dostupné pracovníkom, ktorým sa v prípade potreby poskytnú kópie.

7.4.

Požiadavky ustanovené v odsekoch 7.1, 7.2 a 7.3 sa vzťahujú najmä na tieto prevádzkové informácie:

a)

kontrola presnosti a úplnosti národných registrov vozidiel vzhľadom na identifikáciu (vrátane prostriedkov) a registráciu nákladných vozňov, ktorých údržbu vykonáva organizácia;

b)

dokumentácia o údržbe;

c)

informácie o podpore poskytnutej držiteľom a prípadne ďalším stranám vrátane železničných podnikov/manažérov infraštruktúry;

d)

informácie o kvalifikácii pracovníkov a následnom dohľade vykonávanom počas rozvoja údržby;

e)

informácie o prevádzkových činnostiach (vrátane prejdenej vzdialenosti, rozsahu činností, incidentov/nehôd) a žiadostiach železničných podnikov, držiteľov a manažérov infraštruktúry;

f)

záznamy o vykonanej údržbe vrátane informácií o nedostatkoch zistených počas inšpekcií a o nápravných opatreniach uskutočnených železničnými podnikmi alebo manažérmi infraštruktúry, ako sú inšpekcie a monitorovanie vykonávané pred odchodom vlaku alebo počas cesty;

g)

uvoľnenie do prevádzky a návrat do prevádzky;

h)

objednávky na údržbu;

i)

technické informácie, ktoré poskytujú železničné podniky/manažéri infraštruktúry a držitelia na účely pokynov na údržbu;

j)

núdzové informácie týkajúce sa situácií, keď je narušený bezpečný prevádzkový stav, ktoré môžu zahŕňať:

i)

uloženie obmedzení používania alebo stanovenie osobitných prevádzkových podmienok pre nákladné vozne, ktorých údržbu vykonáva organizácia, alebo pre iné vozidlá toho istého radu aj v prípade, že ich údržbu vykonávajú iné subjekty zodpovedné za údržbu, pričom tieto informácie by sa mali poskytnúť aj všetkým zainteresovaným stranám;

ii)

naliehavé informácie o bezpečnostných problémoch zistených počas údržby, ako sú napríklad nedostatky objavené v komponente spoločnom pre niekoľko druhov alebo rad vozidiel;

k)

všetky relevantné informácie/údaje potrebné na účely predloženia ročnej správy o údržbe certifikačnému orgánu a príslušným zákazníkom (vrátane držiteľov), pričom táto správa musí byť sprístupnená aj národným bezpečnostným orgánom na ich žiadosť.

8.   Dokumentácia — štruktúrovaný prístup na zabezpečenie vysledovateľnosti všetkých relevantných informácií

8.1.

Organizácia musí mať zavedené primerané postupy na zabezpečenie riadneho zdokumentovania všetkých príslušných postupov.

8.2.

Organizácia musí mať zavedené primerané postupy na:

a)

pravidelné monitorovanie a aktualizovanie všetkých príslušných dokumentov;

b)

usporadúvanie, vytváranie, rozširovanie a riadenie zmien všetkých príslušných dokumentov;

c)

prijímanie, zhromažďovanie a archiváciu všetkých príslušných dokumentov.

9.   Zmluvné činnosti — štruktúrovaný prístup na zabezpečenie primeraného riadenia subdodávateľských činností s cieľom dosiahnuť ciele organizácie

9.1.

Organizácia musí mať zavedené postupy na zabezpečenie identifikácie produktov a služieb súvisiacich s bezpečnosťou.

9.2.

Pri využívaní zmluvných dodávateľov a/alebo dodávateľov v prípade produktov a služieb súvisiacich s bezpečnosťou musí mať organizácia zavedené postupy umožňujúce v čase výberu overiť, či:

a)

zmluvní dodávatelia, subdodávatelia a poskytovatelia sú spôsobilí;

b)

zmluvní dodávatelia, subdodávatelia a poskytovatelia majú adekvátny a zdokumentovaný systém údržby a riadenia.

9.3.

Organizácia musí mať postup určenia požiadaviek, ktoré títo zmluvní dodávatelia a poskytovatelia musia spĺňať.

9.4.

Organizácia musí mať postupy monitorovania informovanosti poskytovateľov a/alebo zmluvných dodávateľov o rizikách, ktoré predstavujú pre prevádzku organizácie.

9.5.

Keď je systém údržby/riadenia zmluvného dodávateľa alebo poskytovateľa certifikovaný, postup monitorovania podľa bodu 3 sa môže obmedziť na výsledky kontrahovaných prevádzkových postupov uvedených v odseku 3.1 písm. b).

9.6.

V zmluve medzi zmluvnými stranami musia byť jasne určené, známe a pridelené aspoň základné zásady pre tieto postupy:

a)

zodpovednosti a úlohy týkajúce sa bezpečnosti železníc;

b)

povinnosti súvisiace s prenosom príslušných informácií medzi oboma stranami;

c)

vysledovateľnosť bezpečnostných dokumentov.

II.   Požiadavky a kritériá posudzovania týkajúce sa funkcie rozvoja údržby

1.   Organizácia musí mať postup na určenie a riadenie všetkých činností údržby ovplyvňujúcich bezpečnosť a komponenty rozhodujúce pre bezpečnosť.

2.   Organizácia musí mať postupy na zaručenie dodržiavania základných požiadaviek interoperability vrátane aktualizácií počas životnosti, a to prostredníctvom:

a)

zabezpečenia súladu so špecifikáciami týkajúcimi sa základných parametrov interoperability, ako sa stanovuje v príslušných technických špecifikáciách pre interoperabilitu (TSI);

b)

overenia, a to za každých okolností, súladu knihy údržby s povolením uvedenia do prevádzky (vrátane akýchkoľvek požiadaviek národného bezpečnostného orgánu), vyhláseniami o splnení požiadaviek TSI, vyhláseniami o overení a technickým súborom;

c)

riadenia akejkoľvek výmeny v priebehu údržby v súlade s požiadavkami smernice 2008/57/ES a príslušných TSI;

d)

určenia potreby posúdenia rizika pri zohľadnení možného dosahu tejto výmeny na bezpečnosť systému železníc;

e)

riadenia usporiadania všetkých technických zmien ovplyvňujúcich celistvosť systému vozidla.

3.   Organizácia musí mať postup na konštruovanie a na podporu zavádzania zariadení údržby, vybavenia a nástrojov potrebných a vyvinutých špecificky na poskytovanie údržby. Organizácia musí mať postup na skontrolovanie, že tieto zariadenia, vybavenie a nástroje sa používajú, uskladňujú a udržiavajú v súlade s plánom údržby a požiadavkami na údržbu.

4.   Keď sa začne prevádzka nákladných vozňov, organizácie musia mať postupy na:

a)

získanie pôvodnej dokumentácie a zhromaždenie dostatočných informácií o plánovanej prevádzke;

b)

analyzovanie pôvodnej dokumentácie a poskytnutie prvého záznamu knihy údržby pri zohľadnení povinností uvedených v súvisiacich zárukách;

c)

zabezpečenie korektnej realizácie prvého záznamu knihy údržby.

5.   S cieľom zaručiť aktuálnosť knihy údržby počas celej životnosti nákladného vozňa musí mať organizácia postupy na:

a)

zhromažďovanie prinajmenšom relevantných informácií týkajúcich sa:

i)

druhu a rozsahu účinne vykonaných činností vrátane prevádzkových incidentov s možnosťou ovplyvniť bezpečnosť a celistvosť nákladného vozňa;

ii)

druhu a rozsahu plánovaných činností;

iii)

účinne vykonanej údržby;

b)

definovanie potreby aktualizácií pri zohľadnení limitných hodnôt pre interoperabilitu;

c)

navrhovanie a schvaľovanie zmien a ich realizácie, ktorého výsledkom je rozhodovanie založené na jasných kritériách pri zohľadnení zistení z posudzovania rizika;

d)

zabezpečovanie korektnej realizácie zmien.

6.   Pri uplatňovaní postupu riadenia právomocí na funkciu rozvoja údržby sa musia zohľadňovať aspoň tieto činnosti ovplyvňujúce bezpečnosť:

a)

posúdenie významu zmien pre knihu údržby a navrhovaných výmen v priebehu údržby;

b)

technické disciplíny potrebné na riadenie vytvárania a zmien knihy údržby a prípravu, posudzovanie, overovanie a schvaľovanie výmen v priebehu údržby;

c)

technológie spájania (vrátane zvárania a tmelenia), brzdné sústavy, dvojkolesia a ťažné ústrojenstvo, nedeštrukčné techniky skúšania a údržbárske činnosti na špecifických komponentoch nákladných vozňov na prepravu nebezpečného tovaru, ako sú cisterny a ventily.

7.   Pri uplatňovaní postupu dokumentácie na funkciu rozvoja údržby musí byť zaručená vysledovateľnosť aspoň týchto prvkov:

a)

dokumentácia týkajúca sa prípravy, posudzovania, overovania a schvaľovania výmeny v rámci údržby;

b)

usporiadanie vozidiel vrátane komponentov súvisiacich s bezpečnosťou;

c)

záznamy o vykonanej údržbe;

d)

výsledky štúdií týkajúcich sa prínosu predchádzajúcich skúseností;

e)

všetky následné verzie knihy údržby vrátane posudzovania rizika;

f)

správy o spôsobilosti a dohľade nad poskytovanou údržbou a o riadení údržby vozového parku;

g)

technické informácie, ktoré sa majú poskytovať na podporu držiteľov, železničných podnikov a manažérov infraštruktúry.

III.   Požiadavky a kritériá posudzovania týkajúce sa funkcie rozvoja údržby vozového parku

1.   Organizácia musí mať postup kontroly spôsobilosti, dostupnosti a schopnosti subjektu zodpovedného za údržbu pred zadaním objednávky na údržbu. To si vyžaduje, aby opravovne boli riadne kvalifikované rozhodovať na základe požiadaviek na technickú spôsobilosť vo funkcii poskytovania údržby.

2.   Organizácia musí mať postup na zostavenie balíka prác a na vydávanie a uvoľnenie objednávky na údržbu.

3.   Organizácia musí mať postup na včasné zasielanie nákladných vozňov na údržbu.

4.   Organizácia musí mať postup na riadenie odstránenia nákladných vozňov z prevádzky na účely údržby alebo v prípade zistenia porúch.

5.   Organizácia musí mať postup na vymedzenie nevyhnutných kontrolných opatrení uplatňovaných na poskytovanú údržbu a uvoľňovanie nákladných vozňov do prevádzky.

6.   Organizácia musí mať postup na vydanie správy o návrate do prevádzky pri zohľadnení dokumentácie o uvoľnení do prevádzky.

7.   Pri uplatňovaní postupu riadenia právomocí (competence management – CM) na funkciu riadenia údržby vozového parku sa musí zohľadňovať aspoň návrat do prevádzky.

8.   Pri uplatňovaní postupu informovania na funkciu riadenia údržby vozového parku sa pre funkciu poskytnutia údržby musia zabezpečiť aspoň tieto prvky:

a)

platné pravidlá a technické špecifikácie;

b)

plán údržby každého nákladného vozňa;

c)

zoznam náhradných dielov vrátane dostatočne podrobného technického opisu každého dielu, aby bola možná výmena dielov za podobné s tými istými zárukami;

d)

zoznam materiálov vrátane dostatočne podrobného opisu ich použitia a potrebných zdravotných a bezpečnostných informácií;

e)

dokumentácia, ktorá vymedzuje špecifikácie pre činnosti ovplyvňujúce bezpečnosť a obsahuje zásahy do komponentov a obmedzenia ich používania;

f)

zoznam komponentov alebo systémov, ktoré sú predmetom právnych požiadaviek, a zoznam týchto požiadaviek (vrátane vzduchojemov bŕzd a cisterien na prepravu nebezpečného tovaru);

g)

všetky relevantné informácie týkajúce sa bezpečnosti v súlade s hodnotením rizika, ktoré organizácia vykonala.

9.   Pri uplatňovaní postupu informovania na funkciu riadenia údržby vozového parku sa zainteresovaným stranám oznámi aspoň návrat do prevádzky vrátane obmedzení používania, ktoré sú relevantné pre používateľov (železničné podniky a manažéri infraštruktúry).

10.   Pri uplatňovaní postupu dokumentácie na funkciu riadenia údržby vozového parku sa musia zaznamenávať aspoň tieto prvky:

a)

objednávky na údržbu;

b)

návrat do prevádzky vrátane obmedzení používania, ktoré sú relevantné pre železničné podniky a manažérov infraštruktúry.

IV.   Požiadavky a kritériá posudzovania týkajúce sa funkcie poskytovania údržby

1.   Organizácia musí mať postupy na:

a)

kontrolu úplnosti a vhodnosti informácií poskytnutých funkciou riadenia údržby vozového parku v súvislosti s objednanými činnosťami;

b)

kontrolu používania požadovaných príslušných dokumentov o údržbe a ostatných noriem uplatniteľných na poskytovanie služieb údržby v súlade s objednávkami na údržbu;

c)

zabezpečenie, aby všetky príslušné špecifikácie údržby v objednávkach na údržbu boli dostupné všetkým zainteresovaným pracovníkom (napr. sú súčasťou interných pracovných pokynov);

d)

zabezpečenie, aby všetky príslušné špecifikácie údržby vymedzené v platných pravidlách a špecifikovaných normách, ktoré sú obsiahnuté v objednávkach na údržbu, boli dostupné všetkým zainteresovaným pracovníkom (napr. sú súčasťou interných pracovných pokynov).

2.   Organizácia musí mať postupy, ktorými sa zabezpečí, aby:

a)

komponenty (vrátane náhradných dielov) a materiály sa používali tak, ako sa uvádza v objednávkach na údržbu a v dokumentácii poskytovateľa;

b)

komponenty a materiály sa uskladňovali, používali a prepravovali spôsobom, ktorý zamedzuje ich opotrebovaniu a poškodeniu, a tak, ako sa uvádza v objednávkach na údržbu a v dokumentácii poskytovateľa;

c)

všetky komponenty a materiály vrátane tých, ktoré poskytol zákazník, spĺňali príslušné vnútroštátne a medzinárodné pravidlá, ako aj požiadavky príslušných objednávok na údržbu.

3.   Organizácia musí mať postupy na určenie, identifikáciu, poskytovanie, zaznamenávanie a uchovávanie vhodných a primeraných zariadení, vybavenia a prístrojov, aby ich bolo možné dodať službám údržby v súlade s objednávkami na údržbu a ostatnými platnými špecifikáciami, pričom zaručí:

a)

bezpečné poskytnutie údržby vrátane zdravia a bezpečnosti pracovníkov údržby;

b)

ergonómiu a ochranu zdravia vrátane rozhraní medzi používateľmi a systémami informačných technológií alebo diagnostickým zariadením.

4.   V prípade, že je to potrebné na zabezpečenie platných výsledkov, musí mať organizácia postupy, ktorými sa zabezpečí, aby sa jej meracie zariadenie:

a)

ciachovalo alebo overovalo v určených intervaloch alebo pred použitím, a to porovnaním s medzinárodnými, vnútroštátnymi alebo priemyselnými meracími normami – ak takéto normy neexistujú, základ použitý na ciachovanie alebo overenie sa musí zaznamenať;

b)

v prípade potreby nastavilo alebo prestavilo;

c)

identifikovalo tak, aby bolo možné určiť stav ciachovania;

d)

zabezpečilo pred úpravami, ktoré by zrušili platnosť výsledku merania;

e)

ochránilo pred poškodením a znehodnotením počas používania, údržby a uskladnenia.

5.   Organizácia musí mať postupy, ktorými sa zabezpečí, aby sa všetky zariadenia, vybavenie a prístroje správne používali, ciachovali, uchovávali a udržiavali v súlade s dokumentovanými postupmi.

6.   Organizácia musí mať postupy na overenie, že úlohy vykonávanej údržby sú v súlade s objednávkami na údržbu, a vydať správu o uvoľnení do prevádzky, ktorá obsahuje prípadné obmedzenia používania.

7.   Pri uplatňovaní postupu posudzovania rizika (najmä bodu 2.4 oddielu I) na funkciu poskytovania údržby pracovné prostredie zahŕňa nielen dielne, v ktorých sa uskutočňuje údržba, ale aj trate mimo budov dielne a všetky miesta, kde sa vykonávajú činnosti údržby.

8.   Pri uplatňovaní postupu riadenia právomocí na funkciu poskytovania údržby sa musia zohľadňovať aspoň tieto činnosti ovplyvňujúce bezpečnosť:

a)

technológie spájania (vrátane zvárania a tmelenia);

b)

nedeštrukčné skúšanie;

c)

záverečná skúška vozidla a uvoľnenie do prevádzky;

d)

údržba brzdnej sústavy, dvojkolesia a ťažného ústrojenstva a údržba špecifických komponentov nákladných vozňov na prepravu nebezpečného tovaru, ako sú cisterny a ventily atď.;

e)

ostatné určené špecializované oblasti ovplyvňujúce bezpečnosť.

9.   Pri uplatňovaní postupu informovania na funkciu poskytovania údržby vozového parku sa pre funkciu riadenia údržby vozového parku a funkciu rozvoja údržby musia zabezpečiť aspoň tieto prvky:

a)

práce vykonávané v súlade s objednávkami na údržbu;

b)

všetky možné chyby alebo poruchy týkajúce sa bezpečnosti, ktoré organizácia identifikuje;

c)

uvoľnenie do prevádzky.

10.   Pri uplatňovaní postupu dokumentácie na funkciu poskytovania údržby sa musia zaznamenávať aspoň tieto prvky:

a)

jasné určenie všetkých zariadení, nástrojov a prístrojov týkajúcich sa činností ovplyvňujúcich bezpečnosť;

b)

všetky vykonané údržbárske práce vrátane zamestnancov, použitých nástrojov, prístrojov, náhradných dielov a použitých materiálov a pri zohľadnení:

i)

príslušných predpisov krajiny, v ktorej má organizácia sídlo;

ii)

požiadaviek uvedených v objednávkach na údržbu vrátane požiadaviek v súvislosti so záznamami;

iii)

záverečnej skúšky a rozhodnutia o uvoľnení do prevádzky;

c)

kontrolné opatrenia požadované v objednávkach na údržbu a uvoľnenie do prevádzky;

d)

výsledky ciachovania a overovania, pričom ak sa počítačový softvér používa pri monitorovaní a meraní určených požiadaviek, musí byť potvrdená jeho schopnosť vykonávať zamýšľanú činnosť, a k takémuto potvrdeniu musí dôjsť pred prvým použitím a neskôr v prípade potreby;

e)

platnosť výsledkov predchádzajúceho merania v prípade, že meracie zariadenie nespĺňa požiadavky.


(1)  Ú. v. EÚ L 108, 29.4.2009, s. 4.

(2)  Ú. v. ES L 183, 29.6.1989, s. 1.


PRÍLOHA IV

Image

Image

Image

Image


PRÍLOHA V

Image

Image

Image


PRÍLOHA VI

„PRÍLOHA I

Image


Top