Help Print this page 

Document 32011D0314

Title and reference
2011/314/EÚ: Rozhodnutie Komisie z  12. mája 2011 o technickej špecifikácii interoperability týkajúcej sa subsystému „prevádzka a riadenie dopravy“ systému transeurópskych konvenčných železníc [oznámené pod číslom K(2011) 3099] Text s významom pre EHP
  • No longer in force
OJ L 144, 31.5.2011, p. 1–112 (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)
Special edition in Croatian: Chapter 13 Volume 057 P. 196 - 307

ELI: http://data.europa.eu/eli/dec/2011/314/oj
Multilingual display
Text

31.5.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 144/1


ROZHODNUTIE KOMISIE

z 12. mája 2011

o technickej špecifikácii interoperability týkajúcej sa subsystému „prevádzka a riadenie dopravy“ systému transeurópskych konvenčných železníc

[oznámené pod číslom K(2011) 3099]

(Text s významom pre EHP)

(2011/314/EÚ)

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2008/57/ES zo 17. júna 2008 o interoperabilite systému železníc v Spoločenstve (1), a najmä na jej článok 6 ods. 1,

keďže:

(1)

V článku 12 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 881/2004 z 29. apríla 2004, ktorým sa ustanovuje Európska železničná agentúra (2), sa vyžaduje, aby Európska železničná agentúra (ďalej len „agentúra“) zabezpečila prispôsobenie technických špecifikácií interoperability (ďalej len „TSI“) technickému pokroku, trendom na trhu a sociálnym požiadavkám a aby navrhovala Komisii zmeny tých TSI, ktoré považuje za potrebné.

(2)

Rozhodnutím K(2007) 3371 z 13. júla 2007 Komisia poskytla agentúre rámcový mandát na vykonávanie určitých činností podľa smernice Rady 96/48/ES z 23. júla 1996 o interoperabilite systému transeurópskych vysokorýchlostných železníc (3) a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/16/ES z 19. marca 2001 o interoperabilite transeurópskej konvenčnej železničnej sústavy (4). Podľa podmienok stanovených v uvedenom rámcovom mandáte mala agentúra zrevidovať TSI prijatú na základe rozhodnutia Komisie 2006/920/ES z 11. augusta 2006 o technickej špecifikácii interoperability týkajúcej sa subsystému „prevádzka a riadenie dopravy“ transeurópskej konvenčnej železničnej sústavy (5).

(3)

Agentúra 17. júla 2009 vydala štyri odporúčania v súvislosti s prevádzkovými pravidlami európskeho systému riadenia železničnej dopravy (ERTMS) (odporúčanie ERA/REC/2009-02/INT), revíziou prílohy P k TSI týkajúcim sa prevádzky a riadenia dopravy (odporúčanie ERA/REC/2009-03/INT), revíziou prílohy T k TSI týkajúcim sa prevádzky a riadenia dopravy konvenčných železníc (odporúčanie ERA/REC/2009-04/INT) a dodržiavaním súladu so smernicou 2007/59/ES, pokiaľ ide o povinnosti rušňovodiča (odporúčanie ERA/REC/2009-05/INT). V nadväznosti na tieto štyri odporúčania bol vypracovaný návrh rozhodnutia Komisie, ktorým sa menia a dopĺňajú rozhodnutia 2006/920/ES a 2008/231/ES o TSI týkajúcich sa prevádzky a riadenia dopravy. Tento návrh 25. februára 2010 schválil výbor zriadený v súlade s článkom 29 ods. 1 smernice 2008/57/ES.

(4)

V odporúčaní agentúry zo 7. mája 2010 (ERA/REC/03-2010/INT) sa navrhujú ďalšie zmeny a doplnenia TSI týkajúcej sa prevádzky a riadenia dopravy, okrem iného pokiaľ ide o viditeľnosť vlaku (koniec vlaku), identifikáciu vlakov a súlad so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2004/49/ES z 29. apríla 2004 o bezpečnosti železníc Spoločenstva a o zmene a doplnení smernice Rady 95/18/ES o udeľovaní licencií železničným podnikom a smernice 2001/14/ES o prideľovaní kapacity železničnej infraštruktúry, vyberaní poplatkov za používanie železničnej infraštruktúry a bezpečnostnej certifikácii (6).

(5)

V záujme zrozumiteľnosti a jednoduchosti je vhodné rozhodnutie 2006/920/ES nahradiť.

(6)

TSI uvedená v prílohe by nemala vyžadovať používanie osobitných technológií ani technických riešení s výnimkou prípadu, ak je to bezpodmienečne potrebné z hľadiska interoperability systému transeurópskych konvenčných železníc.

(7)

Implementácia TSI uvedenej v prílohe a súlad s príslušnými bodmi TSI sa musia určiť v súlade s plánom implementácie, ktorý má každý členský štát aktualizovať pre trate, za ktoré zodpovedá.

(8)

Železničná doprava je v súčasnosti prevádzkovaná podľa existujúcich vnútroštátnych, dvojstranných, mnohonárodných alebo medzinárodných dohôd. Je dôležité, aby tieto dohody nebránili súčasnému ani budúcemu smerovaniu k interoperabilite. Na tento účel je preto dôležité, aby Komisia preskúmala tieto dohody s cieľom určiť, či je potrebné zodpovedajúcim spôsobom prepracovať TSI uvedenú v prílohe.

(9)

Opatrenia ustanovené v tomto rozhodnutí sú v súlade so stanoviskom výboru zriadeného v súlade s článkom 29 ods. 1 smernice 2008/57/ES,

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

1.   Technická špecifikácia interoperability (TSI) týkajúca sa subsystému „prevádzka a riadenie dopravy“ systému transeurópskych konvenčných železníc sa prijíma, tak ako je uvedená v prílohe.

2.   TSI uvedená v prílohe k tomuto rozhodnutiu sa uplatňuje na subsystém prevádzka a riadenie dopravy podľa bodu 2.4 prílohy II k smernici 2008/57/ES.

Článok 2

1.   Agentúra uverejní na svojej webovej stránke zoznamy kódov uvedených v častiach 9, 10, 11, 12 a 13 dodatku Pa.

2.   Agentúra aktualizuje zoznamy kódov uvedené v odseku 1 a informuje Komisiu o ich zmenách.

Komisia o zmenách týchto kódov informuje členské štáty prostredníctvom výboru zriadeného v súlade s článkom 29 smernice 2008/57/ES.

Článok 3

Ak sa do 31. decembra 2013 vozidlo podľa vymedzenia v článku 2 písm. c) smernice 2008/57/ES predá alebo prenajme na súvislé obdobie dlhšie ako šesť mesiacov a ak sa nezmenia žiadne z technických charakteristík, s ktorými bolo vozidlo povolené na uvedenie do prevádzky, jeho európske číslo vozidla (ďalej len „EČV“) možno zmeniť prostredníctvom novej registrácie vozidla a zrušením prvej registrácie.

Ak sa nová registrácia týka iného členského štátu ako v prípade prvej registrácie, registrujúci subjekt zodpovedný za novú registráciu môže vyžadovať kópiu dokumentácie súvisiacej s predchádzajúcou registráciou.

Takáto zmena EČV sa nedotýka uplatňovania článkov 21 až 26 smernice 2008/57/ES, pokiaľ ide o postupy povoľovania.

Administratívne náklady spojené so zmenou EČV znáša žiadateľ predkladajúci žiadosť o zmenu EČV.

Článok 4

Členské štáty oznámia Komisii do šiestich mesiacov od nadobudnutia účinnosti TSI uvedenej v prílohe tieto typy dohôd za predpokladu, že ich už neoznámili podľa rozhodnutia 2006/920/ES:

1.

vnútroštátne dohody medzi členskými štátmi a železničnými podnikmi alebo manažérmi infraštruktúry, dohodnuté na trvalom alebo dočasnom základe, ktoré sa požadujú z dôvodu veľmi špecifického alebo miestneho charakteru plánovanej dopravnej služby;

2.

dvojstranné alebo mnohostranné dohody medzi železničnými podnikmi, manažérmi infraštruktúry alebo bezpečnostnými orgánmi, ktoré zabezpečujú významné úrovne miestnej alebo regionálnej interoperability;

3.

medzinárodné dohody medzi jedným alebo viacerými členskými štátmi a aspoň jednou treťou krajinou alebo medzi železničnými podnikmi alebo manažérmi infraštruktúry členských štátov a aspoň jedným železničným podnikom alebo manažérom infraštruktúry tretej krajiny, ktoré zabezpečujú významné úrovne miestnej alebo regionálnej interoperability.

Článok 5

Každý členský štát aktualizuje národný plán implementácie TSI vypracovaný v súlade s článkom 4 rozhodnutia 2006/920/ES. Aktualizovaný plán implementácie sa vypracuje v súlade s kapitolou 7 prílohy k tomuto rozhodnutiu.

Každý členský štát oznámi aktualizovaný plán implementácie ostatným členským štátom a Komisii najneskôr do 31. decembra 2012.

Článok 6

Rozhodnutie Komisie 2006/920/ES sa ruší s účinnosťou od 1. januára 2012.

Článok 7

Toto rozhodnutie sa uplatňuje od 1. januára 2012.

Avšak

1.

dodatok P sa uplatňuje od 1. januára 2012 do 31. decembra 2013;

2.

dodatok Pa sa uplatňuje od 1. januára 2014.

Článok 8

Toto rozhodnutie je určené členským štátom.

V Bruseli 12. mája 2011

Za Komisiu

Siim KALLAS

podpredseda


(1)  Ú. v. EÚ L 191, 18.7.2008, s. 1.

(2)  Ú. v. EÚ L 164, 30.4.2004, s. 1.

(3)  Ú. v. ES L 235, 17.9.1996, s. 6.

(4)  Ú. v. ES L 110, 20.4.2001, s. 1.

(5)  Ú. v. EÚ L 359, 18.12.2006, s. 1.

(6)  Ú. v. EÚ L 164, 30.4.2004, s. 44.


PRÍLOHA

TECHNICKÁ ŠPECIFIKÁCIA INTEROPERABILITY TÝKAJÚCA SA SUBSYSTÉMU „PREVÁDZKA A RIADENIE DOPRAVY“

OBSAH

1.

ÚVOD

1.1.

Technický rozsah pôsobnosti

1.2.

Geografický rozsah pôsobnosti

1.3.

Obsah tejto TSI

2.

OPIS SUBSYSTÉMU/ROZSAHU PÔSOBNOSTI

2.1.

Subsystém

2.2.

Rozsah pôsobnosti

2.2.1.

Personál a vlaky

2.2.2.

Zásady

2.2.3.

Uplatniteľnosť na existujúce vozidlá a infraštruktúru

3.

ZÁKLADNÉ POŽIADAVKY

3.1.

Súlad so základnými požiadavkami

3.2.

Základné požiadavky – prehľad

4.

CHARAKTERISTIKY SUBSYSTÉMU

4.1.

Úvod

4.2.

Funkčné a technické špecifikácie subsystému

4.2.1.

Špecifikácie týkajúce sa personálu

4.2.1.1.

Všeobecné požiadavky

4.2.1.2.

Dokumentácia pre rušňovodičov

4.2.1.2.1.

Zbierka predpisov rušňovodiča

4.2.1.2.2.

Opis trate a príslušného traťového vybavenia súvisiaceho s prevádzkovanými traťami

4.2.1.2.2.1.

Vypracovanie tabuliek traťových pomerov

4.2.1.2.2.2.

Zmeny informácií uvedených v tabuľkách traťových pomerov

4.2.1.2.2.3.

Informovanie rušňovodiča v reálnom čase

4.2.1.2.3.

Cestovné poriadky

4.2.1.2.4.

Železničné koľajové vozidlá

4.2.1.3.

Dokumentácia pre personál železničného podniku okrem rušňovodičov

4.2.1.4.

Dokumentácia pre personál manažéra infraštruktúry povoľujúci jazdy vlaku

4.2.1.5.

Komunikácia medzi vlakovým personálom, ostatným personálom železničného podniku a personálom povoľujúcim jazdy vlakov, ktorá sa týka bezpečnosti

4.2.2.

Špecifikácie týkajúce sa vlakov

4.2.2.1.

Viditeľnosť vlaku

4.2.2.1.1.

Všeobecná požiadavka

4.2.2.1.2.

Čelo vlaku

4.2.2.1.3.

Koniec vlaku

4.2.2.2.

Počuteľnosť vlaku

4.2.2.2.1.

Všeobecná požiadavka

4.2.2.2.2.

Ovládanie

4.2.2.3.

Identifikácia vozidla

4.2.2.4.

Bezpečnosť cestujúcich a nákladu

4.2.2.4.1.

Bezpečnosť nákladu

4.2.2.4.2.

Bezpečnosť cestujúcich

4.2.2.5.

Zostava vlaku

4.2.2.6.

Brzdenie vlaku

4.2.2.6.1.

Minimálne požiadavky na brzdový systém

4.2.2.6.2.

Brzdný účinok

4.2.2.7.

Zabezpečenie prevádzkyschopnosti vlaku

4.2.2.7.1.

Všeobecná požiadavka

4.2.2.7.2.

Požadované údaje

4.2.2.8.

Požiadavky na dohľadnosť návestných znakov návestidiel a traťových značiek

4.2.2.9.

Bdelosť rušňovodiča

4.2.3.

Špecifikácie týkajúce sa prevádzky vlakov

4.2.3.1.

Plánovanie vlaku

4.2.3.2.

Identifikácia vlakov

4.2.3.2.1.

Formát jazdného čísla vlaku

4.2.3.3.

Odchod vlaku

4.2.3.3.1.

Prehliadky a skúšky pred odchodom

4.2.3.3.2.

Informovanie manažéra infraštruktúry o prevádzkovom stave vlaku

4.2.3.4.

Riadenie dopravy

4.2.3.4.1.

Všeobecné požiadavky

4.2.3.4.2.

Ohlasovanie vlaku

4.2.3.4.2.1.

Údaje požadované na ohlasovanie polohy vlaku

4.2.3.4.2.2.

Predpokladaný čas odovzdania

4.2.3.4.3.

Nebezpečný tovar

4.2.3.4.4.

Kvalita prevádzky

4.2.3.5.

Zaznamenávanie údajov

4.2.3.5.1.

Zaznamenávanie údajov týkajúcich sa dozoru mimo vlaku

4.2.3.5.2.

Zaznamenávanie údajov týkajúcich sa dozoru vo vlaku

4.2.3.6.

Prevádzka za zhoršených podmienok

4.2.3.6.1.

Informácia pre ostatných používateľov

4.2.3.6.2.

Informácia pre rušňovodičov

4.2.3.6.3.

Opatrenia v prípade mimoriadnej udalosti

4.2.3.7.

Riadenie núdzovej situácie

4.2.3.8.

Pomoc vlakovému personálu v prípade mimoriadnej udalosti alebo závažnej poruchy koľajových vozidiel

4.3.

Funkčné a technické špecifikácie rozhraní

4.3.1.

Rozhrania s TSI týkajúcou sa infraštruktúry

4.3.2.

Rozhrania s TSI týkajúcou sa riadenia, zabezpečenia a návestenia

4.3.3.

Rozhrania s TSI týkajúcou sa železničných koľajových vozidiel

4.3.3.1.

Rozhrania s TSI týkajúcou sa rušňov a osobných železničných koľajových vozidiel

4.3.3.2.

Rozhrania s TSI týkajúcou sa nákladných vozňov

4.3.4.

Rozhrania s TSI týkajúcou sa energie

4.4.

Prevádzkové predpisy

4.5.

Predpisy týkajúce sa údržby

4.6.

Odborná kvalifikácia

4.6.1.

Odborná spôsobilosť

4.6.1.1.

Odborné znalosti

4.6.1.2.

Schopnosť uplatniť tieto znalosti v praxi

4.6.2.

Jazyková spôsobilosť

4.6.2.1.

Zásady

4.6.2.2.

Úroveň znalostí

4.6.3.

Vstupné a priebežné posudzovanie personálu

4.6.3.1.

Základné prvky

4.6.3.2.

Analýza potrieb odbornej prípravy

4.6.3.2.1.

Vypracovanie analýzy potrieb odbornej prípravy

4.6.3.2.2.

Aktualizácia analýzy potrieb odbornej prípravy

4.6.3.2.3.

Špecifické prvky pre vlakový personál a pomocný personál

4.6.3.2.3.1.

Znalosti o infraštruktúre

4.6.3.2.3.2.

Znalosti o koľajových vozidlách

4.6.3.2.3.3.

Pomocný personál

4.7.

Zdravotné a bezpečnostné podmienky

4.7.1.

Úvod

4.7.2.

Vymazaný

4.7.3.

Vymazaný

4.7.4.

Lekárske prehliadky a psychologické posudzovania

4.7.4.1.

Pred vymenovaním:

4.7.4.1.1.

Minimálny obsah lekárskej prehliadky

4.7.4.1.2.

Psychologické posúdenie

4.7.4.2.

Po vymenovaní

4.7.4.2.1.

Periodicita pravidelných lekárskych prehliadok

4.7.4.2.2.

Minimálny obsah pravidelnej lekárskej prehliadky

4.7.4.2.3.

Ďalšie lekárske prehliadky a/alebo psychologické posúdenia

4.7.5.

Zdravotné požiadavky

4.7.5.1.

Všeobecné požiadavky

4.7.5.2.

Požiadavky na zrak

4.7.5.3.

Požiadavky na sluch

4.8.

Registre infraštruktúry a vozidiel

4.8.1.

Infraštruktúra

4.8.2.

Železničné koľajové vozidlá

5.

KOMPONENTY INTEROPERABILITY

5.1.

Vymedzenie

5.2.

Zoznam komponentov

6.

POSUDZOVANIE ZHODY A/ALEBO VHODNOSTI KOMPONENTOV NA POUŽITIE A OVEROVANIE SUBSYSTÉMU

6.1.

Komponenty interoperability

6.2.

Subsystém prevádzka a riadenie dopravy

6.2.1.

Zásady

7.

IMPLEMENTÁCIA

7.1.

Zásady

7.2.

Usmernenia týkajúce sa implementácie

7.3.

Špecifické prípady

7.3.1.

Úvod

7.3.2.

Zoznam špecifických prípadov

7.3.2.1.

Dočasný špecifický prípad (T1) pre Estónsko, Litvu a Lotyšsko

7.3.2.2.

Dočasný špecifický prípad (T2) pre Írsko a Spojené kráľovstvo

Dodatok A:

Prevádzkové predpisy ERTMS/ETCS

Dodatok B:

Ostatné predpisy umožňujúce koherentnú prevádzku

Dodatok C:

Metodika komunikácií, ktoré sa týkajú bezpečnosti

Dodatok D:

Informácie, ku ktorým musí mať železničný podnik prístup v súvislosti s trasou (-ami), ktorú(-é) chce používať

Dodatok E:

Jazyk a úroveň komunikácie

Dodatok F:

 

Dodatok G:

 

Dodatok H:

 

Dodatok I:

 

Dodatok J:

Minimálne prvky dôležité z hľadiska odbornej kvalifikácie pre úlohy súvisiace so „sprevádzaním vlakov“

Dodatok K:

 

Dodatok L:

Minimálne prvky dôležité z hľadiska odbornej kvalifikácie pre úlohu prípravy vlakov

Dodatok M:

 

Dodatok N:

 

Dodatok O:

 

Dodatok P:

 

Dodatok Pa:

 

Dodatok Q:

 

Dodatok R:

 

Dodatok S:

 

Dodatok T:

Brzdný účinok

Dodatok U:

Zoznam otvorených bodov

Dodatok V:

 

Dodatok W:

Slovník

1.   ÚVOD

1.1.   Technický rozsah pôsobnosti

Táto technická špecifikácia interoperability (ďalej len „TSI“) sa týka subsystému „prevádzka a riadenie dopravy“ uvedeného v zozname obsiahnutom v bode 1 prílohy II k smernici 2008/57/ES. Ďalšie informácie o tomto subsystéme sú uvedené v kapitole 2.

1.2.   Geografický rozsah pôsobnosti

Geografickým rozsahom tejto TSI je systém transeurópskych konvenčných železníc, ako sa uvádza v prílohe I k smernici 2008/57/ES.

1.3.   Obsah tejto TSI

V súlade s článkom 5 ods. 3 smernice 2008/57/ES sa v tejto TSI:

a)

uvádza jej plánovaný rozsah pôsobnosti pre subsystém „prevádzka a riadenie dopravy“ – kapitola 2;

b)

stanovujú základné požiadavky na každý príslušný subsystém a jeho rozhrania s ostatnými subsystémami – kapitola 3;

c)

zavádzajú funkčné a technické špecifikácie, ktoré musí spĺňať cieľový subsystém a jeho rozhrania s ostatnými subsystémami. V prípade potreby sa tieto technické špecifikácie môžu líšiť podľa používania subsystému, napríklad podľa kategórií trate, železničných uzlov a/alebo železničných koľajových vozidiel uvedených v prílohe I k smernici 2008/57/ES – kapitola 4;

d)

určujú komponenty interoperability a rozhrania, na ktoré sa vzťahujú európske špecifikácie vrátane európskych noriem, ktoré sú potrebné na dosiahnutie interoperability v rámci systému transeurópskych konvenčných železníc – kapitola 5;

e)

v každom posudzovanom prípade stanovuje, ktoré postupy sa majú uplatniť na posudzovanie zhody komponentov interoperability alebo ich vhodnosti na používanie – kapitola 6;

f)

určuje stratégia implementácie TSI. Je nevyhnutné určiť najmä etapy, ktoré majú byť ukončené, a prvky, ktoré možno uplatniť pri postupnom prechode od súčasného stavu do konečného stavu, v ktorého rámci súlad s TSI musí byť normou – kapitola 7;

g)

pre príslušný personál určuje odborná spôsobilosť a zdravotné a bezpečnostné podmienky pri práci požadované na prevádzku a údržbu dotknutého subsystému, ako aj na implementáciu TSI – kapitola 4.

Pre špecifické prípady možno navyše v súlade s článkom 5 ods. 5 smernice 2008/57/ES prijať ustanovenie pre každú TSI. Tieto prípady sú uvedené v kapitole 7.

Táto TSI zahŕňa v kapitole 4 aj predpisy pre prevádzku a údržbu špecifické pre rozsah pôsobnosti stanovený v bodoch 1.1 a 1.2 tejto prílohy.

2.   OPIS SUBSYSTÉMU/ROZSAHU PÔSOBNOSTI

2.1.   Subsystém

Opis subsystému „prevádzka a riadenie dopravy“ sa uvádza v bode 2.4 prílohy II k smernici 2008/57/ES ako:

„Postupy a zariadenia umožňujúce koherentnú prevádzku rôznych štrukturálnych subsystémov ako počas bežnej, tak aj počas mimoriadnej prevádzky vrátane zostavovania a riadenia vlakov, plánovania a riadenia dopravy.

Na vykonávanie cezhraničnej dopravy sa môže vyžadovať odborná kvalifikácia.“

2.2.   Rozsah pôsobnosti

Táto TSI sa uplatňuje na subsystém „prevádzka a riadenie dopravy“ manažérov infraštruktúry a železničných podnikov v súvislosti s prevádzkou vlakov na tratiach konvenčných železníc transeurópskej siete (ďalej len „TEN“).

Špecifikácie uvedené v TSI týkajúcej sa prevádzky a riadenia dopravy sa môžu použiť ako referenčný dokument na prevádzku vlakov dokonca aj vtedy, keď nie sú v rozsahu pôsobnosti tejto TSI.

2.2.1.   Personál a vlaky

Body 4.6 a 4.7 sa uplatňujú na personál vykonávajúci úlohy dôležité z hľadiska bezpečnosti súvisiace so sprevádzaním vlaku, ak to zahŕňa prekročenie hraníc medzi štátmi a prácu za miestom označeným ako „hraničné“ v podmienkach používania siete manažéra infraštruktúry a uvedeným v jeho bezpečnostnom povolení.

Bod 4.6.2 sa vzťahuje aj na rušňovodičov, ako sa ustanovuje v bode 8 prílohy VI k smernici 2007/59/ES. Člen personálu sa nebude považovať za člena prekračujúceho hranicu, ak činnosť zahŕňa iba prácu do akéhokoľvek „hraničného“ miesta uvedeného v prvom odseku tohto bodu.

Na personál vykonávajúci úlohy dôležité z hľadiska bezpečnosti súvisiace s vypravovaním vlakov a povoľovaním jázd vlakov sa bude uplatňovať vzájomné uznávanie odbornej kvalifikácie a zdravotných a bezpečnostných podmienok medzi členskými štátmi.

Na personál vykonávajúci úlohy dôležité z hľadiska bezpečnosti súvisiace s konečnou prípravou vlaku pred plánovaným prekročením hranice a prácu za akýmkoľvek „hraničným“ miestom uvedeným v prvom odseku tohto bodu sa bude uplatňovať bod 4.6 so vzájomným uznávaním zdravotných a bezpečnostných podmienok medzi členskými štátmi. Vlaková doprava sa nebude považovať za cezhraničnú dopravu vtedy, keď všetky vozidlá vlaku, ktoré prekračujú štátnu hranicu, prekročia hranicu iba po „hraničné“ miesto uvedené v prvom odseku tohto bodu.

Uvedené možno zhrnúť v nasledujúcich tabuľkách:

Personál vykonávajúci práce súvisiace s vlakmi, ktoré prekročia štátne hranice a pokračujú za hraničné miesto

Úloha

Odborná spôsobilosť

Požiadavky na zdravotný stav

sprevádzanie vlaku

4.6

4.7

povoľovanie jázd vlaku

vzájomné uznávanie

vzájomné uznávanie

príprava vlaku

4.6

vzájomné uznávanie

vypravovanie vlaku

vzájomné uznávanie

vzájomné uznávanie


Personál vykonávajúci práce súvisiace s vlakmi, ktoré neprekračujú štátne hranice alebo ich prekračujú iba po hraničné miesta

Úloha

Odborná spôsobilosť

Požiadavky na zdravotný stav

sprevádzanie vlaku

vzájomné uznávanie

vzájomné uznávanie

povoľovanie jázd vlaku

vzájomné uznávanie

vzájomné uznávanie

príprava vlaku

vzájomné uznávanie

vzájomné uznávanie

vypravovanie vlaku

vzájomné uznávanie

vzájomné uznávanie

2.2.2.   Zásady

Táto TSI sa vzťahuje na tie prvky (ako sa uvádza v kapitole 4) subsystému konvenčných železníc „prevádzka a riadenie dopravy“, v ktorých prípade v zásade existujú prevádzkové rozhrania medzi železničnými podnikmi a manažérmi infraštruktúry a ktoré sú z hľadiska interoperability mimoriadne prospešné.

Železničné podniky a manažéri infraštruktúry musia zavedením vhodných procesov zabezpečiť plnenie všetkých požiadaviek súvisiacich s pravidlami a postupmi, ako aj dokumentáciou. Zavedenie týchto postupov je významnou časťou systému riadenia bezpečnosti železničných podnikov a manažérov infraštruktúry, ako sa vyžaduje v smernici 2004/49/ES. Samotný systém riadenia bezpečnosti je predmetom posudzovania príslušným národným bezpečnostným orgánom pred udelením bezpečnostného certifikátu/povolenia.

2.2.3.   Uplatniteľnosť na existujúce vozidlá a infraštruktúru

Zatiaľ čo sa väčšina požiadaviek tejto TSI týka procesov a postupov, niektoré požiadavky sa týkajú aj fyzických prvkov, vlakov a vozidiel, ktoré sú z hľadiska prevádzky dôležité.

Konštrukčné kritériá na tieto prvky sú opísané v TSI, ktoré sa vzťahujú na iné subsystémy, ako napríklad subsystém železničné koľajové vozidlá. V rámci tejto TSI sa posudzuje ich prevádzková funkcia.

3.   ZÁKLADNÉ POŽIADAVKY

3.1.   Súlad so základnými požiadavkami

V súlade s článkom 4 ods. 1 smernice 2008/57/ES systém transeurópskych konvenčných železníc, jeho subsystémy a ich komponenty interoperability musia spĺňať základné požiadavky stanovené vo všeobecných požiadavkách v prílohe III k smernici.

3.2.   Základné požiadavky – prehľad

Základné požiadavky sa vzťahujú na:

bezpečnosť,

spoľahlivosť a dostupnosť,

zdravie,

ochranu životného prostredia,

technickú zlučiteľnosť.

Podľa smernice 2008/57/ES základné požiadavky môžu byť spravidla uplatniteľné na celý systém transeurópskych konvenčných železníc alebo špecifické pre každý subsystém a jeho komponenty.

Nasledujúca tabuľka obsahuje všetky základné požiadavky stanovené v prílohe III k smernici 2008/57/ES zodpovedajúce požiadavkám tejto TSI.

Ustanovenie

Názov ustanovenia

Bezpečnosť

Spoľahlivosť a dostupnosť

Zdravie

Ochrana životného prostredia

Technická zlučiteľnosť

Základné požiadavky špecifické pre subsystém prevádzka a riadenie dopravy

1.1.1

1.1.2

1.1.3

1.1.4

1.1.5

1.2

1.3.1

1.3.2

1.4.1

1.4.2

1.4.3

1.4.4

1.4.5

1.5

2.6.1

2.6.2

2.6.3

4.2.1.2

Dokumentácia pre rušňovodičov

 

 

 

 

 

X

 

 

 

 

 

 

 

 

X

 

X

4.2.1.2.1

Zbierka predpisov

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

X

 

 

X

 

X

4.2.1.2.2

Tabuľky traťových pomerov

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

X

 

X

4.2.1.2.2.1

Vypracovanie tabuliek traťových pomerov

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

X

 

 

4.2.1.2.2.2

Zmena informácií uvedených v tabuľkách traťových pomerov

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

X

 

X

4.2.1.2.2.3

Informovanie rušňovodiča v reálnom čase

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

X

X

X

4.2.1.2.3

Cestovné poriadky

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

X

X

X

4.2.1.2.4

Železničné koľajové vozidlá

 

 

 

 

 

X

 

 

 

 

 

 

 

 

X

 

X

4.2.1.3

Dokumentácia pre personál železničného podniku okrem rušňovodičov

 

 

 

 

 

X

 

 

 

 

 

 

 

 

X

 

X

4.2.1.4

Dokumentácia pre personál manažéra infraštruktúry povoľujúci jazdy vlaku

 

 

 

 

 

X

 

 

 

 

 

 

 

 

X

X

 

4.2.1.5

Komunikácia medzi vlakovým personálom, ostatným personálom železničného podniku a personálom povoľujúcim jazdy vlakov, ktorá sa týka bezpečnosti

 

 

 

 

 

X

 

 

 

 

 

 

 

 

X

X

X

4.2.2.1

Viditeľnosť vlaku

X

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

X

 

X

4.2.2.1.1

Všeobecné požiadavky

X

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

X

 

X

4.2.2.1.2

Čelo vlaku

X

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

X

 

X

4.2.2.1.3

Koniec vlaku

X

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

X

 

X

4.2.2.2

Počuteľnosť vlaku

X

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

X

 

 

X

 

X

4.2.2.2.1

Všeobecná požiadavka

X

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

X

 

X

4.2.2.2.2

Ovládanie

X

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

X

4.2.2.3

Identifikácia vozidla

 

 

 

 

 

X

 

 

 

 

 

 

 

 

X

 

X

4.2.2.4

Bezpečnosť cestujúcich a nákladu

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

X

 

 

4.2.2.5

Zostava vlaku

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

X

 

 

4.2.2.6

Brzdenie vlaku

 

X

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

X

 

X

4.2.2.6.1

Minimálne požiadavky na brzdový systém

 

X

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

X

 

X

4.2.2.6.2

Brzdný účinok

 

X

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

X

 

X

4.2.2.7

Zabezpečenie prevádzkyschopnosti vlaku

 

X

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

X

 

X

4.2.2.7.1

Všeobecná požiadavka

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

X

 

X

4.2.2.7.2

Požadované údaje

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

X

 

X

4.2.2.8

Požiadavky na dohľadnosť návestných znakov návestidiel a traťových značiek

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

X

X

 

 

4.2.2.9

Bdelosť rušňovodiča

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

X

 

 

4.2.3.1

Plánovanie vlaku

 

X

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

X

X

4.2.3.2

Identifikácia vlakov

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

X

X

X

4.2.3.3

Odchod vlaku

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

X

 

X

4.2.3.3.1

Prehliadky a skúšky pred odchodom

 

X

 

 

 

X

 

 

 

 

 

 

 

 

X

 

X

4.2.3.3.2

Informovanie manažéra infraštruktúry o prevádzkovom stave vlaku

 

X

 

 

 

X

 

 

 

 

 

 

 

 

 

X

X

4.2.3.4

Riadenie dopravy

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

X

X

X

4.2.3.4.1

Všeobecné požiadavky

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

X

X

X

4.2.3.4.2

Ohlasovanie vlaku

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

X

X

X

4.2.3.4.2.1

Údaje požadované na ohlasovanie polohy vlaku

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

X

 

X

4.2.3.4.2.2

Predpokladaný čas odovzdania

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

X

 

X

4.2.3.4.3

Nebezpečný tovar

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

X

X

 

4.2.3.4.4

Kvalita prevádzky

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

X

X

4.2.3.5

Zaznamenávanie údajov

 

 

 

 

 

X

 

 

 

 

 

 

 

 

 

X

 

4.2.3.5.1

Zaznamenávanie kontrolných údajov mimo vlaku

 

 

 

 

 

X

 

 

 

 

 

 

 

 

 

X

 

4.2.3.5.2

Zaznamenávanie kontrolných údajov vo vlaku

 

 

 

 

 

X

 

 

 

 

 

 

 

 

 

X

 

4.2.3.6

Prevádzka za zhoršených podmienok

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

X

X

X

4.2.3.6.1

Informácia pre ostatných používateľov

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

X

 

X

4.2.3.6.2

Informácia pre rušňovodičov

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

X

 

 

4.2.3.6.3

Opatrenia v prípade mimoriadnej udalosti

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

X

X

X

4.2.3.7

Riadenie núdzovej situácie

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

X

X

X

4.2.3.8

Pomoc vlakovému personálu v prípade mimoriadnej udalosti alebo závažnej poruchy koľajových vozidiel

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

X

4.4

Prevádzkové predpisy ERTMS

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

X

X

 

4.6

Odborná kvalifikácia

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

X

X

X

4.7

Zdravotné a bezpečnostné podmienky

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

X

 

 

4.   CHARAKTERISTIKY SUBSYSTÉMU

4.1.   Úvod

Vzhľadom na všetky relevantné základné požiadavky sa subsystém „prevádzka a riadenie dopravy“ opísaný v bode 2.2. vzťahuje iba na prvky špecifikované v tejto kapitole.

V súlade so smernicou 2001/14/ES je celkovou zodpovednosťou manažéra infraštruktúry stanoviť všetky príslušné požiadavky, ktoré musia spĺňať vlaky, ktoré majú povolenie jazdiť na jeho sieti, s prihliadnutím na zemepisné zvláštnosti jednotlivých tratí a funkčné a technické špecifikácie uvedené v tejto kapitole.

4.2.   Funkčné a technické špecifikácie subsystému

Funkčné a technické špecifikácie subsystému „prevádzka a riadenie dopravy“ zahŕňajú:

špecifikácie týkajúce sa personálu,

špecifikácie týkajúce sa vlakov,

špecifikácie týkajúce sa prevádzky vlakov.

4.2.1.   Špecifikácie týkajúce sa personálu

4.2.1.1.   Všeobecné požiadavky

Tento bod sa zaoberá personálom, ktorý prispieva k prevádzke subsystému vykonávaním úlohy dôležitých z hľadiska bezpečnosti týkajúcich sa priameho rozhrania medzi železničným podnikom a manažérom infraštruktúry.

1.

Personál železničného podniku:

a)

vykonávajúci úlohu vedenia vlakov (ďalej v tejto TSI len „rušňovodič“) a tvoriaci súčasť „vlakového personálu“;

b)

vykonávajúci úlohy vo vlaku (iné ako vedenie vlaku) a tvoriaci súčasť „vlakového personálu“;

c)

vykonávajúci úlohu prípravy vlakov.

2.

Personál manažéra infraštruktúry vykonávajúci úlohu povoľovania jazdy vlakov

Vzťahuje sa na tieto oblasti:

dokumentácia

komunikácia

Pre personál uvedený v bode 2.2.1 sa v tejto TSI stanovujú požiadavky aj na:

kvalifikáciu (pozri bod 4.6 a dodatok L)

zdravotné a bezpečnostné podmienky (pozri bod 4.7)

4.2.1.2.   Dokumentácia pre rušňovodičov

Železničný podnik prevádzkujúci vlak musí poskytnúť rušňovodičovi všetky potrebné informácie a dokumentáciu požadovanú na výkon jeho povinností.

Tieto informácie musia brať do úvahy prvky nevyhnutné na prevádzku v bežných, zhoršených a núdzových situáciách pre trate, na ktorých má pracovať, a koľajové vozidlá používané na týchto tratiach.

4.2.1.2.1.   Zbierka predpisov rušňovodiča

Všetky potrebné postupy pre rušňovodiča musia byť zahrnuté v dokumente alebo na elektronickom nosiči, ktorý sa nazýva „zbierka predpisov rušňovodiča“.

V zbierke predpisov rušňovodiča musia byť uvedené požiadavky na všetky trasy, po ktorých sa jazdí, a na koľajové vozidlá používané na týchto trasách pri bežnej prevádzke, zhoršenej prevádzke a v núdzových situáciách, s ktorými sa môže rušňovodič stretnúť.

Zbierka predpisov rušňovodiča sa musí vzťahovať na dva rozdielne aspekty:

aspekt, ktorý opisuje súbor spoločných predpisov a postupov platných v celej TEN (s prihliadnutím na obsah dodatkov A, B a C),

aspekt, ktorý stanovuje akékoľvek potrebné predpisy a postupy špecifické pre každého manažéra infraštruktúry.

Musí zahŕňať postupy vzťahujúce sa minimálne na tieto aspekty:

bezpečnosť a zabezpečenie personálu,

návestenie a riadenie/zabezpečenie,

prevádzka vlaku vrátane režimu za zhoršených podmienok,

trakcia a železničné koľajové vozidlá,

mimoriadne udalosti a nehody.

Za zostavenie zbierky predpisov rušňovodiča je zodpovedný železničný podnik.

Železničný podnik musí predložiť zbierku predpisov rušňovodiča v rovnakom formáte pre celú infraštruktúru, na ktorej budú rušňovodiči pracovať.

Železničný podnik musí vypracovať zbierku predpisov rušňovodiča tak, aby umožnil rušňovodičovi uplatňovať všetky prevádzkové predpisy.

Zbierka musí mať dva dodatky:

dodatok 1: príručka komunikačných postupov;

dodatok 2: kniha formulárov.

Správy a formuláre musia byť v jazyku manažéra (manažérov) infraštruktúry.

Proces prípravy a aktualizácie zbierky predpisov rušňovodiča musí zahŕňať tieto kroky:

manažér infraštruktúry (alebo organizácia zodpovedná za vypracovanie prevádzkových predpisov) musí poskytnúť železničnému podniku príslušné informácie v jazyku manažéra infraštruktúry,

železničný podnik musí vypracovať prvotný alebo aktualizovaný dokument,

ak jazyk, ktorý železničný podnik vyberie pre zbierku predpisov rušňovodiča, nie je jazykom, v ktorom boli príslušné informácie pôvodne dodané, železničný podnik zodpovedá za zabezpečenie akéhokoľvek potrebného prekladu a/alebo vysvetliviek v inom jazyku.

Manažér infraštruktúry musí zabezpečiť, aby obsah dokumentácie poskytnutej železničnému(-ým) podniku(-om) bol úplný a správny.

Železničný podnik musí zabezpečiť, aby obsah zbierky predpisov rušňovodiča bol úplný a správny.

4.2.1.2.2.   Opis trate a príslušného traťového vybavenia súvisiaceho s prevádzkovanými traťami

Rušňovodičom sa musí poskytnúť opis tratí a súvisiaceho traťového vybavenia, ktorý je relevantný z hľadiska vedenia vlaku, a to pre trate, na ktorých budú vykonávať činnosť. Takéto informácie musia byť uvedené v jednom dokumente, ktorý sa nazýva „tabuľky traťových pomerov“ (čo môže byť buď tradičný dokument, alebo dokument v elektronickej forme).

Musia sa poskytnúť aspoň tieto informácie:

všeobecné prevádzkové charakteristiky,

označenie stúpaní a klesaní,

podrobné schémy tratí.

4.2.1.2.2.1.   Vypracovanie tabuliek traťových pomerov

Formát tabuliek traťových pomerov musí byť rovnaký pre všetky infraštruktúry, ktoré využívajú vlaky konkrétneho železničného podniku.

Železničný podnik je zodpovedný za úplné a správne vypracovanie tabuliek traťových pomerov (napríklad zabezpečením akéhokoľvek potrebného prekladu a/alebo poskytnutím vysvetliviek), pričom využíva informácie, ktoré mu poskytol (poskytli) manažér(-i) infraštruktúry.

Musia sa uviesť tieto informácie (tento zoznam nie je úplný):

a)

všeobecné prevádzkové charakteristiky:

typ návestenia a príslušný režim prevádzky (dvojkoľajná trať, obojsmerná prevádzka, ľavostranná alebo pravostranná prevádzka atď.),

druh zdroja napájania elektrickou energiou,

typ rádiového vybavenia na komunikáciu medzi strediskom riadenia dopravy a vlakom.

b)

označenie stúpaní a klesaní s hodnotami sklonov a ich presnou polohou;

c)

podrobná schéma tratí:

názvy staníc na trati, kľúčové miesta a ich poloha,

tunely vrátane polohy, názvu, dĺžky, špecifických informácií, ako je existencia chodníkov a bodov bezpečného východu, ako aj poloha bezpečných miest prípadnej evakuácie cestujúcich,

dôležité miesta, ako sú neutrálne úseky,

najvyššie povolené rýchlosti pre každú koľaj vrátane – v prípade potreby – rozdielnych rýchlostí podľa určitých druhov vlakov,

zodpovedný manažér infraštruktúry,

prostriedky komunikácie s riadením dopravy/strediskom riadenia za prevádzkových i za zhoršených podmienok

Manažér infraštruktúry musí zabezpečiť, aby obsah dokumentácie poskytnutej železničnému(-ým) podniku(-om) bol úplný a správny.

Železničný podnik musí zabezpečiť, aby obsah tabuliek traťových pomerov bol úplný a správny.

4.2.1.2.2.2.   Zmeny informácií uvedených v tabuľkách traťových pomerov

Manažér infraštruktúry musí oznámiť železničnému podniku akékoľvek trvalé alebo dočasné zmeny informácií poskytnutých v súlade s bodom 4.2.1.2.2.1.

Tieto zmeny musí železničný podnik zoskupiť v osobitnom dokumente alebo na elektronickom médiu, ktorého formát musí byť rovnaký pre všetky infraštruktúry, ktoré využívajú vlaky konkrétneho železničného podniku.

Manažér infraštruktúry musí zabezpečiť, aby obsah dokumentácie poskytnutej železničnému(-ým) podniku(-om) bol úplný a správny.

Železničný podnik musí zabezpečiť, aby obsah dokumentu zoskupujúceho zmeny informácií uvedených v tabuľkách traťových pomerov bol úplný a správny.

4.2.1.2.2.3.   Informovanie rušňovodiča v reálnom čase

Manažér infraštruktúry musí informovať rušňovodičov o všetkých zmenách týkajúcich sa trate alebo príslušného traťového vybavenia, ktoré neboli oznámené ako zmeny informácií uvedených v tabuľkách traťových pomerov podľa bodu 4.2.1.2.2.2.

4.2.1.2.3.   Cestovné poriadky

Poskytnutie informácií o cestovnom poriadku uľahčuje presnú jazdu vlakov a pomáha pri vykonávaní dopravy.

Železničný podnik musí poskytnúť rušňovodičom informácie potrebné na bežnú jazdu vlaku, ktoré musia obsahovať najmenej:

identifikáciu vlaku,

dni chodu vlaku (ak je to nevyhnutné),

miesta zastavovania a činnosti s nimi súvisiace,

ostatné časové miesta,

časy príchodu/odchodu/prejazdu v každom z týchto miest.

Takéto informácie o chode vlakov, ktoré sa musia zakladať na informáciách od manažéra infraštruktúry, sa môžu poskytnúť buď v elektronickej forme, alebo v papierovej forme.

Informácie sa musia rušňovodičovi poskytovať jednotne na všetkých tratiach, na ktorých železničný podnik zabezpečuje prevádzku.

4.2.1.2.4.   Železničné koľajové vozidlá

Železničný podnik musí poskytnúť rušňovodičovi všetky príslušné informácie z hľadiska prevádzky koľajových vozidiel za podmienok zhoršenej prevádzky (napríklad keď vlaky vyžadujú pomoc). Takáto dokumentácia sa musí v takýchto prípadoch zameriavať aj na špecifické rozhranie s personálom manažéra infraštruktúry.

4.2.1.3.   Dokumentácia pre personál železničného podniku okrem rušňovodičov

Železničný podnik musí poskytnúť všetkým členom svojho personálu (či už vlakového alebo iného), ktorí vykonávajú úlohy dôležité z hľadiska bezpečnosti, pri ktorých sa dostávajú do priameho styku s personálom, vybavením alebo systémami manažéra infraštruktúry, predpisy, postupy, informácie o konkrétnych koľajových vozidlách a trasách, ktoré považuje za príslušné k takýmto úlohám. Takéto informácie sa musia uplatňovať v bežnej aj za podmienok zhoršenej prevádzky.

V prípade personálu vo vlaku štruktúra, formát, obsah a postup prípravy a aktualizácie takýchto informácií musia byť založené na špecifikáciách stanovených v pododdiele 4.2.1.2 tejto TSI.

4.2.1.4.   Dokumentácia pre personál manažéra infraštruktúry povoľujúci jazdy vlaku

Všetky informácie potrebné na zaistenie komunikácie medzi personálom povoľujúcim jazdy vlakov a vlakovým personálom, ktorá sa týka bezpečnosti, musia byť uvedené:

v dokumentoch, v ktorých sa uvádzajú zásady komunikácie (dodatok C),

v dokumente s názvom Kniha formulárov.

Manažér infraštruktúry musí vypracovať tieto dokumenty vo svojom jazyku.

4.2.1.5.   Komunikácia medzi vlakovým personálom, ostatným personálom železničného podniku a personálom povoľujúcim jazdy vlakov, ktorá sa týka bezpečnosti

Jazykom používaným na komunikáciu, ktorá sa týka bezpečnosti, medzi vlakovým personálom, ostatným personálom železničného podniku (ako sa vymedzuje v dodatku L) a personálom povoľujúcim jazdy vlakov je jazyk (pozri slovník pojmov) používaný manažérom infraštruktúry na príslušnej trase.

Zásady komunikácie, ktorá sa týka bezpečnosti, medzi vlakovým personálom a personálom zodpovedným za povoľovanie jázd vlakov sa uvádzajú v dodatku C.

V súlade so smernicou 2001/14/ES je manažér infraštruktúry zodpovedný za zverejnenie „prevádzkového“ jazyka používaného jeho personálom v každodennej prevádzke.

Ak si však miestna prax vyžaduje aj zabezpečenie druhého jazyka, je zodpovednosťou manažéra infraštruktúry určiť zemepisné hranice jeho používania.

4.2.2.   Špecifikácie týkajúce sa vlakov

4.2.2.1.   Viditeľnosť vlaku

4.2.2.1.1.   Všeobecná požiadavka

Železničný podnik musí zabezpečiť, aby boli vlaky vybavené prostriedkami označujúcimi čelo a koniec vlaku.

4.2.2.1.2.   Čelo vlaku

Železničný podnik musí zabezpečiť, aby bol približujúci sa vlak jasne viditeľný a rozpoznateľný ako taký, prítomnosťou a usporiadaním jeho rozsvietených bielych čelných svetiel.

Dopredu obrátená čelná časť predného vozidla vlaku musí byť vybavená tromi svetlami v tvare rovnoramenného trojuholníka, ako je znázornené ďalej. Tieto svetlá musia byť vždy rozsvietené, keď vlak jazdí v tomto smere.

Image

Čelné svetlá musia optimalizovať rozlíšiteľnosť vlaku (napríklad pre traťových pracovníkov a pre osoby, ktoré používajú verejné železničné priecestia) (obrysové svetlá), poskytovať rušňovodičovi dostatočnú viditeľnosť (osvetlenie trate vpredu, informačné návestidlá/tabule pri trati atď.) (predné svetlá) v noci a počas zhoršených svetelných podmienok a nesmú oslňovať rušňovodičov približujúcich sa vlakov.

Rozmiestnenie, výška nad koľajnicami, priemer, intenzita svetiel, rozmery a tvar vyžarovaného lúča počas dennej i nočnej prevádzky sú vymedzené v TSI železničné koľajové vozidlá (ďalej len „RST TSI“).

4.2.2.1.3.   Koniec vlaku

Železničný podnik musí zabezpečiť požadované prostriedky označujúce koniec vlaku. Koncové návestidlo sa musí umiestniť len na konci posledného vozidla vlaku, ako je znázornené ďalej.

Image

4.2.2.1.3.1.   Osobné vlaky

Koncové označenie osobného vlaku musia tvoriť dve stále červené svetlá v rovnakej výške nad nárazníkom na priečnej osi.

4.2.2.1.3.2.   Nákladné vlaky v medzinárodnej doprave

Členský štát musí oznámiť, ktoré z nasledujúcich požiadaviek bude uplatňovať na svojej sieti v prípade vlakov, ktoré prechádzajú hranicou medzi členskými štátmi:

Either

dve stále červené svetlá alebo

dve odrazové sklá tohto tvaru s bočnými bielymi trojuholníkmi a horným a dolným červeným trojuholníkom:

Image

Svetidlá alebo sklá musia byť v rovnakej výške nad nárazníkom na priečnej osi. Členské štáty, ktoré vyžadujú dve odrazové sklá, musia ako označenie konca vlaku akceptovať aj dve stále červené svetlá.

4.2.2.1.3.3.   Nákladné vlaky, ktoré neprechádzajú hranicou medzi členskými štátmi

V prípade nákladných vlakov, ktoré neprechádzajú hranicou medzi členskými štátmi, je označenie konca vlaku otvoreným bodom (pozri dodatok U).

4.2.2.2.   Počuteľnosť vlaku

4.2.2.2.1.   Všeobecná požiadavka

Železničný podnik musí zabezpečiť, aby mali vlaky počuteľné výstražné zariadenie upozorňujúce na približovanie sa vlaku.

4.2.2.2.2.   Ovládanie

Aktivácia počuteľného výstražného zariadenia musí byť možná zo všetkých pozícií pri riadení vlaku.

4.2.2.3.   Identifikácia vozidla

Každé vozidlo musí mať číslo, ktoré ho umožňuje jednoznačne odlíšiť od akéhokoľvek iného železničného vozidla. Toto číslo musí byť nápadne zobrazené minimálne na oboch pozdĺžnych stranách vozidla.

Musí byť možné identifikovať aj prevádzkové obmedzenia, ktoré sa uplatňujú na dané vozidlo.

Ďalšie požiadavky sa uvádzajú v dodatku P.

4.2.2.4.   Bezpečnosť cestujúcich a nákladu

4.2.2.4.1.   Bezpečnosť nákladu

Železničný podnik sa musí uistiť, že nákladné vozidlá sú bezpečne naložené a že tak zostanú počas celej jazdy.

4.2.2.4.2.   Bezpečnosť cestujúcich

Železničný podnik musí zaistiť bezpečnú prepravu cestujúcich pri odchode i počas jazdy.

4.2.2.5.   Zostava vlaku

Železničný podnik musí definovať predpisy a postupy, ktoré musí dodržiavať jeho personál tak, aby sa zabezpečilo, že vlak spĺňa požiadavky pridelenej trasy.

Pri požiadavkách na zostavu vlaku sa musia zohľadňovať tieto prvky:

a)

vozidlá

všetky vozidlá vlaku musia spĺňať všetky požiadavky uplatniteľné na trasy, na ktorých bude premávať vlak,

všetky vozidlá vlaku musia byť schopné premávať maximálnou rýchlosťou, na ktorú je jazda vlaku plánovaná,

všetky vozidlá vlaku sa musia v danej chvíli nachádzať v rámci svojho špecifikovaného intervalu údržby a musia v tomto intervale zotrvať počas jazdy (pokiaľ ide o čas, ako aj vzdialenosť),

b)

vlak

kombinácia vozidiel tvoriacich vlak musí byť v súlade s technickými obmedzeniami príslušnej trasy a nesmie prekročiť maximálnu dĺžku prípustnú na vypravujúcich a prijímajúcich termináloch,

železničný podnik je zodpovedný za to, že vlak bude technicky spôsobilý na jazdu, ktorá sa má vykonať, a zostane v takom stave počas celej jazdy

c)

hmotnosť a zaťaženie nápravy

hmotnosť vlaku musí byť v rámci maximálnej prípustnej hmotnosti pre daný úsek trasy, pevnosti spriahadiel, hnacej sily a ostatných relevantných charakteristík vlaku. Obmedzenia zaťaženia nápravy sa musia dodržiavať,

d)

maximálna rýchlosť vlaku

maximálna rýchlosť, pri ktorej vlak môže premávať, musí zohľadňovať všetky obmedzenia na príslušnej trase, brzdný účinok, zaťaženie nápravy a typ vozidla,

e)

kinematický obrys vozidla

kinematický obrys každého vozidla (vrátane akéhokoľvek zaťaženia) vo vlaku musí byť v rámci maxima prípustného pre daný úsek trasy.

Ďalšie obmedzenia sa môžu vyžadovať alebo uložiť v dôsledku režimu brzdenia alebo typu trakcie konkrétneho vlaku.

4.2.2.6.   Brzdenie vlaku

4.2.2.6.1.   Minimálne požiadavky na brzdový systém

Všetky vozidlá vlaku musia byť pripojené na systém priebežného automatického brzdenia tak, ako je definovaný v RST TSI.

Prvé a posledné vozidlo (vrátane hnacích vozidiel) v každom vlaku musí mať automatickú brzdu v prevádzkyschopnom stave.

V prípade vlaku, ktorý bude neúmyselne rozdelený na dve časti, sa v dôsledku maximálneho pôsobenia brzdy musia obidve súpravy rozpojených vozidiel automaticky zastaviť.

4.2.2.6.2.   Brzdný účinok

Manažér infraštruktúry musí železničnému podniku poskytnúť údaje o skutočnom požadovanom brzdnom účinku. Tieto údaje v prípade potreby obsahujú podmienky používania brzdových systémov, ktoré prípadne ovplyvňujú infraštruktúru, ako napríklad magnetická a rekuperačná brzda a koľajová brzda na vírivý prúd.

Železničný podnik zodpovedá za to, aby mal vlak dostatočný brzdný účinok tým, že poskytne svojim pracovníkom predpisy o brzdení, ktoré musia dodržiavať.

Predpisy týkajúce sa brzdného účinku sa musia zahrnúť do systému riadenia bezpečnosti manažéra infraštruktúry a železničného podniku.

Ďalšie požiadavky sú uvedené v dodatku T.

4.2.2.7.   Zabezpečenie prevádzkyschopnosti vlaku

4.2.2.7.1.   Všeobecná požiadavka

Železničný podnik musí vymedziť postup, ktorým sa zaistí, aby boli všetky vlakové zariadenia súvisiace s bezpečnosťou plne funkčné a aby bol vlak schopný bezpečnej jazdy.

Železničný podnik musí informovať manažéra infraštruktúry o akejkoľvek zmene charakteristík vlaku ovplyvňujúcich jeho výkon alebo o akejkoľvek zmene, ktorá by mohla ovplyvniť schopnosť vlaku jazdiť na pridelenej trase.

Manažér infraštruktúry a železničný podnik musia určiť a aktualizovať podmienky a postupy na prevádzku vlakov v režime podmienok zhoršenej prevádzky.

4.2.2.7.2.   Požadované údaje

Údaje požadované na bezpečnú a účinnú prevádzku a postup, akým je potrebné tieto údaje zaslať, musia obsahovať:

identifikáciu vlaku

totožnosť železničného podniku zodpovedného za vlak

skutočnú dĺžku vlaku

informáciu, či vlak prepravuje cestujúcich alebo zvieratá, ak to nie je plánované

všetky prevádzkové obmedzenia s označením príslušného vozidla (obrys, rýchlostné obmedzenia atď.)

informácie, ktoré manažér infraštruktúry požaduje na prepravu nebezpečného tovaru.

Železničný podnik musí zabezpečiť, aby boli tieto údaje sprístupnené manažérovi(-om) infraštruktúry pred odchodom vlaku.

Železničný podnik musí informovať manažéra(-ov) infraštruktúry v prípade, ak vlak neobsadí svoju pridelenú trasu alebo ak bude jeho jazda zrušená.

4.2.2.8.   Požiadavky na sledovanie návestí a traťových značiek

Rušňovodič musí byť schopný sledovať návestia a traťové značky a tieto musia byť pre neho viditeľné. To isté sa vzťahuje na ostatné typy traťových návestidiel, ak sa týkajú bezpečnosti.

Návestidlá, traťové značky, označenia a informačné tabule preto musia byť navrhnuté a umiestnené takým konzistentným spôsobom, aby tento stav uľahčovali. Treba mať na zreteli tieto podmienky:

vhodné umiestnenie, aby čelné svetlomety vlaku umožňovali rušňovodičovi prečítať si informácie,

vhodnosť a intenzita osvietenia tam, kde sa vyžaduje osvetlenie informácií,

ak sa využíva spätný odraz, odrazové vlastnosti použitého materiálu musia byť v súlade s príslušnými špecifikáciami a značky musia byť vyrobené tak, aby čelné svetlomety vlaku ľahko umožnili rušňovodičovi prečítať si informácie.

Kabíny rušňovodiča musia byť navrhnuté takým konzistentným spôsobom, aby bol rušňovodič schopný ľahko vidieť jemu zobrazované informácie.

4.2.2.9.   Bdelosť rušňovodiča

Prostriedok na monitorovanie bdelosti rušňovodiča vlaku je nevyhnutný. Tento prostriedok zastaví vlak v prípade, ak rušňovodič nezareaguje do určitého času. Časový rozsah je stanovený v TSI „železničné koľajové vozidlá“.

4.2.3.   Špecifikácie týkajúce sa prevádzky vlakov

4.2.3.1.   Plánovanie vlaku

V súlade so smernicou 2001/14/ES musí manažér infraštruktúry informovať o tom, ktoré údaje sa požadujú v prípade, keď sa žiada o vlakovú trasu.

4.2.3.2.   Identifikácia vlakov

Každý vlak sa musí označiť číslom vlaku. Číslo vlaku určuje manažér infraštruktúry pri prideľovaní vlakovej trasy a musí s ním byť oboznámený železničný podnik, ako aj všetci manažéri infraštruktúry prevádzkujúci vlak. Číslo vlaku musí byť v rámci jednej siete jedinečné. Toto číslo by sa nemalo meniť počas celej jazdy vlaku.

4.2.3.2.1.   Formát čísla vlaku

Formát čísla vlaku sa vymedzuje v TSI riadenie/zabezpečenie a návestenie (ďalej len „CCS TSI“).

4.2.3.3.   Odchod vlaku

4.2.3.3.1.   Prehliadky a skúšky pred odchodom

Železničný podnik musí určiť prehliadky a skúšky, aby zaistil bezpečný odchod každého vlaku (napríklad dvere, náklad, brzdy).

4.2.3.3.2.   Informovanie manažéra infraštruktúry o prevádzkovom stave vlaku

Železničný podnik informuje manažéra infraštruktúry, keď je vlak pripravený na prístup do siete.

Železničný podnik musí informovať manažéra infraštruktúry pred odchodom vlaku a počas jazdy o akejkoľvek anomálii, ktorá má vplyv na vlak alebo na prevádzku vlaku a ktorá by mohla mať dosah na jazdu vlaku.

4.3.2.4.   Riadenie dopravy

4.2.3.4.1.   Všeobecné požiadavky

Riadenie dopravy musí zaistiť bezpečný, efektívny a presný chod železnice vrátane účinného obnovenia prerušenej dopravy.

Manažér infraštruktúry musí stanoviť postupy a prostriedky na:

riadenie vlakov v reálnom čase,

prevádzkové opatrenia s cieľom zachovať najvyššiu možnú výkonnosť infraštruktúry v prípade meškaní alebo mimoriadnych udalostí, či už skutočných alebo predpokladaných, a

poskytnutie informácií železničnému(-ým) podniku(-om) v takýchto prípadoch.

Akékoľvek ďalšie postupy požadované zo strany železničného podniku a postupy, ktoré ovplyvňujú rozhranie s manažérom(-mi) infraštruktúry, sa môžu zaviesť po odsúhlasení manažérom infraštruktúry.

4.2.3.4.2.   Ohlasovanie vlaku

4.2.3.4.2.1.   Údaje požadované na ohlasovanie polohy vlaku

Manažér infraštruktúry musí:

a)

zabezpečiť prostriedky na zaznamenávanie časov odchodu, príchodu alebo prechodu vlaku v príslušných vopred určených ohlasovacích bodoch na svojich sieťach v reálnom čase a hodnoty časového rozdielu;

b)

poskytnúť špecifické údaje vyžadované vzhľadom na ohlasovanie polohy vlakov. Takéto informácie musia zahŕňať:

identifikácia vlaku

identifikačné údaje o ohlasovacom bode

trať, po ktorej vlak premáva

plánovaný čas v ohlasovacom bode

skutočný čas v ohlasovacom bode (a či ide o odchod, príchod alebo prechod – samostatné časy príchodu a odchodu musia byť poskytnuté vzhľadom na medziľahlé ohlasovacie body, cez ktoré vlak prechádza alebo v nich zastavuje)

počet minút predstihu alebo meškania v ohlasovacom bode

prvotná informácia o príčine akéhokoľvek meškania presahujúceho 10 minút alebo iného podľa požiadavky režimu monitorovania prevádzky

upozornenie, že ohlásenie určitého vlaku je oneskorené, a počet minút, o ktoré sa oneskorilo

predchádzajúca(-e) identifikácia(-e) vlaku, ak je (sú) k dispozícii

informáciu, že jazda vlaku bola zrušená na celej jeho trase alebo v časti trasy.

4.2.3.4.2.2.   Predpokladaný čas odovzdania

Manažér infraštruktúry musí používať postup, ktorý mu umožňuje určiť odhadovaný počet minút odchýlky od plánovaného času, v ktorom sa plánuje odovzdanie vlaku jedným manažérom infraštruktúry druhému manažérovi infraštruktúry.

To musí obsahovať informácie o prerušení dopravy (opis a miesto problému).

4.2.3.4.3.   Nebezpečný tovar

Železničný podnik musí definovať postupy vykonávania dohľadu nad prepravou nebezpečného tovaru.

Tieto postupy musia obsahovať:

ustanovenia podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/68/ES (1)

informácie pre rušňovodiča o prítomnosti a umiestnení nebezpečného tovaru vo vlaku

informácie, ktoré manažér infraštruktúry požaduje na prepravu nebezpečného tovaru

v spojení s manažérom infraštruktúry určenie komunikačných spojení a plánovanie špecifických opatrení v prípade núdzových situácií týkajúcich sa tovaru.

4.2.3.4.4.   Kvalita prevádzky

Manažér infraštruktúry a železničný podnik musia mať zavedené postupy monitorovania efektívnej prevádzky všetkých príslušných služieb.

Monitorovacie postupy musia byť navrhnuté na analýzu údajov a zisťovanie základných trendov, pokiaľ ide o ľudskú chybu, ako aj chybu systému. Výsledky tejto analýzy sa musia použiť na opatrenia na zlepšenie určené na odstránenie alebo zmiernenie udalostí, ktoré by mohli ohrozovať efektívnu prevádzku siete.

Ak by takéto opatrenia na zlepšenie boli prínosom pre celú sieť vrátane iných manažérov infraštruktúry a železničných podnikov, musia sa zodpovedajúcim spôsobom oznámiť, pričom treba dodržať podmienku zachovania obchodného tajomstva.

Udalosti, ktoré podstatne narušili prevádzku, musí manažér infraštruktúry analyzovať čo možno najskôr. V prípade potreby, a najmä keď sa to týka jedného z členov personálu manažéra infraštruktúry, vyzve manažér infraštruktúry železničný(-é) podnik(-y), ktorého(-ých) sa daná udalosť týka, podieľať sa na analýze. Ak výsledok takejto analýzy povedie k odporúčaniam na zlepšenie siete navrhnutým na odstránenie alebo zmiernenie príčin nehôd/mimoriadnych udalostí, tieto odporúčania sa musia oznámiť všetkým príslušným manažérom infraštruktúry a železničným podnikom.

Tieto postupy sa musia zdokumentovať a podrobiť internému auditu.

4.2.3.5.   Zaznamenávanie údajov

Údaje týkajúce sa jazdy vlaku musia byť zaznamenané a archivované na účely:

podpory systematického monitorovania bezpečnosti ako prostriedku na predchádzanie mimoriadnym udalostiam a nehodám,

určenia činnosti rušňovodiča, vlaku a infraštruktúry v období pred mimoriadnou udalosťou alebo nehodou a (prípadne) bezprostredne po mimoriadnej udalosti alebo nehode s cieľom umožniť identifikáciu príčin súvisiacich s vedením vlaku alebo so zariadením vlaku a na podporu vytvorenia nových alebo zmenených opatrení s cieľom zamedziť opakovanému výskytu,

zaznamenávania informácií týkajúcich sa výkonu rušňa/hnacieho vozidla, ako aj činnosti rušňovodiča.

Zaznamenané údaje sa musia dať priradiť k:

dátumu a času zaznamenania,

presnej zemepisnej polohe zaznamenávanej udalosti (vzdialenosť v kilometroch od rozpoznateľnej lokality),

identifikácii vlaku,

totožnosti rušňovodiča.

Požiadavky týkajúce sa uchovávania, pravidelného hodnotenia týchto údajov a prístupu k nim sú špecifikované v príslušných vnútroštátnych právnych predpisoch členského štátu:

v ktorom má železničný podnik licenciu (pokiaľ ide o údaje zaznamenané vo vlaku), alebo

členského štátu, v ktorom sa nachádza infraštruktúra (pokiaľ ide o údaje zaznamenané mimo vlaku).

4.2.3.5.1.   Zaznamenávanie údajov týkajúcich sa dozoru mimo vlaku

Manažér infraštruktúry musí zaznamenávať aspoň tieto údaje:

poruchy traťového zariadenia súvisiaceho s jazdou vlakov (návestia, výhybky atď.),

zistenie prehriatia nápravového ložiska, ak je takéto zariadenie k dispozícii,

komunikácia medzi rušňovodičom vlaku a personálom manažéra infraštruktúry povoľujúcim jazdy vlaku.

4.2.3.5.2.   Zaznamenávanie údajov týkajúcich sa dozoru vo vlaku

Železničný podnik musí zaznamenávať najmenej tieto údaje:

prejdenie návesti stoj alebo „koniec dovolenej jazdy“ bez povolenia

použitie núdzovej brzdy

rýchlosť chodu vlaku

akékoľvek vypnutie alebo vyradenie vlakových ovládacích (návestných) systémov

obsluha zvukového výstražného zariadenia (húkačka)

obsluha ovládačov dverí (uvoľnenie, zatvorenie)

zistenie horúcej ložiskovej skrine pomocou vlakových detektorov, ak sú namontované

identifikačné údaje kabíny, pre ktorú sa zaznamenávajú údaje, ktoré sa majú kontrolovať.

4.2.3.6.   Prevádzka za zhoršených podmienok

4.2.3.6.1.   Informácia pre iných používateľov

Manažér infraštruktúry v spojení so železničným(-i) podnikom(-mi) musí definovať postup na bezprostredné vzájomné informovanie o každej situácii, ktorá znižuje bezpečnosť, výkonnosť a/alebo dostupnosť železničnej siete alebo koľajových vozidiel.

4.2.3.6.2.   Informácia pre rušňovodičov

V každom prípade prevádzky za zhoršených podmienok súvisiacej s oblasťou zodpovednosti manažéra infraštruktúry musí manažér infraštruktúry vydať rušňovodičom oficiálne pokyny, aké opatrenia majú vykonať s cieľom bezpečne prekonať zhoršené prevádzkové podmienky.

4.2.3.6.3.   Opatrenia v prípade mimoriadnej udalosti

Manažér infraštruktúry v spojení so všetkými železničnými podnikmi pôsobiacimi v rámci jeho infraštruktúry a prípadne so susediacimi manažérmi infraštruktúry musí definovať, zverejniť a sprístupniť príslušné opatrenia pre prípad mimoriadnej udalosti a určiť povinnosti založené na požiadavke znížiť akýkoľvek negatívny dosah následkom prevádzky za zhoršených podmienok.

Požiadavky na plánovanie a reakcia na takéto udalosti musia zodpovedať charakteru a možnej závažnosti zhoršených podmienok.

Tieto opatrenia, ktoré musia zahŕňať aspoň plány na obnovenie „bežného“ stavu siete, sa môžu týkať aj:

porúch koľajových vozidiel (napríklad také, ktoré môžu mať za následok podstatné narušenie dopravy, postupy odťahovania vlakov s poruchami),

porúch infraštruktúry (napríklad pri poruche dodávky elektrickej energie alebo podmienky, za ktorých môžu byť vlaky odklonené od stanovenej trasy),

extrémnych poveternostných podmienok.

Manažér infraštruktúry musí vytvoriť a aktualizovať kontaktné informácie pre kľúčový personál manažéra infraštruktúry a železničného podniku, ktorý možno kontaktovať v prípade narušenia dopravy vedúceho k prevádzke za zhoršených podmienok. Tieto informácie musia zahŕňať kontaktné údaje počas pracovného i mimopracovného času.

Železničný podnik musí predložiť tieto informácie manažérovi infraštruktúry a manažéra infraštruktúry musí informovať o akýchkoľvek zmenách týchto kontaktných údajov.

Manažér infraštruktúry musí informovať všetky železničné podniky o akýchkoľvek zmenách svojich údajov.

4.2.3.7.   Riadenie núdzovej situácie

Manažér infraštruktúry musí po konzultáciách so:

všetkými železničnými podnikmi pôsobiacimi v rámci jeho infraštruktúry alebo prípadne zastupiteľskými orgánmi železničných podnikov pôsobiacich v rámci jeho infraštruktúry,

prípadne susediacimi manažérmi infraštruktúry,

miestnymi orgánmi, zastupiteľskými orgánmi havarijných služieb (vrátane požiarnych a záchranných služieb) buď na miestnej alebo prípadne na vnútroštátnej úrovni,

definovať, zverejniť a sprístupniť príslušné opatrenia na riadenie núdzových situácií a obnovenie bežnej prevádzky trate.

Takéto opatrenia musia zvyčajne obsiahnuť:

zrážky,

požiare vo vlaku,

evakuáciu vlakov,

nehody v tuneloch,

mimoriadne udalosti týkajúce sa nebezpečného tovaru,

vykoľajenie.

Železničný podnik musí poskytnúť manažérovi infraštruktúry všetky špecifické informácie, pokiaľ ide o uvedené okolnosti, najmä pokiaľ ide o odtiahnutie alebo nakoľajenie ich vlakov.

Železničný podnik musí mať okrem toho zavedené procesy na informovanie cestujúcich o núdzových a bezpečnostných postupoch vo vlaku.

4.2.3.8.   Pomoc vlakovému personálu v prípade mimoriadnej udalosti alebo závažnej poruchy koľajových vozidiel

Železničný podnik musí definovať vhodné postupy na pomoc vlakovému personálu v situáciách zhoršenej prevádzky s cieľom zabrániť meškaniu alebo skrátiť meškanie spôsobené technickými alebo inými poruchami koľajových vozidiel (napríklad komunikačné spojenia, opatrenia, ktoré sa majú vykonať v prípade evakuácie vlaku).

4.3.   Funkčné a technické špecifikácie rozhraní

Vzhľadom na základné požiadavky uvedené v kapitole 3 sú funkčné a technické špecifikácie rozhraní takéto:

4.3.1.   Rozhrania s TSI týkajúcou sa infraštruktúry

Referenčná TSI pre prevádzku konvenčných železníc

 

Referenčná TSI pre infraštruktúru konvenčných železníc

 

Parameter

Bod

Parameter

Bod

Brzdný účinok

4.2.2.6.2

Odolnosť koľaje voči pozdĺžnemu zaťaženiu

4.2.7.2

Zmeny informácií uvedených v tabuľkách traťových pomerov

4.1.2.2.2

Prevádzkové predpisy

4.4

Prevádzka za zhoršených podmienok

4.2.3.6

4.3.2.   Rozhrania s TSI týkajúcou sa riadenia, zabezpečenia a návestenia

Referenčná TSI pre prevádzku konvenčných železníc

 

Referenčná navrhovaná TSI pre riadenie, zabezpečenie a návestenie konvenčných železníc

 

Parameter

Bod

Parameter

Bod

Zbierka predpisov

4.2.1.2.1

 

 

Prevádzkové predpisy

4.4

Prevádzkové predpisy

4.4

Sledovanie návestí a traťových značiek

4.2.2.8

Viditeľnosť traťových objektov riadenia a zabezpečenia

4.2.16

Brzdný účinok

4.2.2.6

Účinok a vlastnosti brzdového systému vlaku

4.3.2.3

Zbierka predpisov

4.2.1.2.1

Používanie pieskovacieho zariadenia

4.2.10

Číslo vlaku

4.2.3.2.1

ETCS DMI

GSM-R DMI

 

4.2.12

4.2.13

Zaznamenávanie údajov vo vlaku

4.2.3.5

Rozhranie nahrávania údajov na kontrolné účely

4.2.15

4.3.3.   Rozhrania s TSI týkajúcou sa železničných koľajových vozidiel

4.3.3.1.   Rozhrania s TSI týkajúcou sa rušňov a osobných železničných koľajových vozidiel

Referenčná TSI pre prevádzku konvenčných železníc

 

Referenčná TSI pre rušne a osobné železničné koľajové vozidlá konvenčných železníc

 

Parameter

Bod

Parameter

Bod

Opatrenia v prípade mimoriadnej udalosti

4.2.3.6.3

Spriahadlo na odtiahnutie

4.2.2.2.4

Zostava vlaku

4.2.2.5

Rozhranie s infraštruktúrou: parameter zaťaženia nápravy

4.2.3.2

Minimálne požiadavky na brzdový systém

4.2.2.6.1

Brzdný účinok

4.2.4.5

Viditeľnosť vlaku

4.2.2.1

Vonkajšie predné a koncové svetlá

4.2.7.1

Počuteľnosť vlaku

4.2.2.2

Húkačka

4.2.7.2

Sledovanie návestí

4.2.2.8

Vonkajšia viditeľnosť

4.2.9.2.3

Optické vlastnosti čelného skla

4.2.9.2.2

Vnútorné osvetlenie

4.2.9.1.8

Bdelosť rušňovodiča

4.2.2.9

Funkcia kontroly činností rušňovodiča

4.2.9.3.1

Zaznamenávanie údajov

4.2.3.5.2

Záznamové zariadenie

4.2.9.5

4.3.3.2.   Rozhrania s TSI týkajúcou sa nákladných vozňov

Referenčná TSI pre prevádzku konvenčných železníc

 

Referenčná navrhovaná TSI pre nákladné vozne konvenčných železníc

 

Parameter

Bod

Parameter

Bod

Koniec vlaku

4.2.2.1.3.2

Zariadenia na upevnenie koncového návestidla

4.2.6.3

Koniec vlaku

4.2.2.1.3.2

Koncové návestidlo

príloha E

Zostava vlaku

4.2.2.5

Rozchod

4.2.3.1

Zostava vlaku

4.2.2.5

Parameter zaťaženia nápravy

4.2.3.3.2

Opatrenia v prípade mimoriadnej udalosti

4.2.3.6.3

Zdvíhanie a nakoľajovanie

4.2.2.2

Brzdenie vlaku

4.2.2.6

Brzda

4.2.4

4.3.4.   Rozhrania s TSI týkajúcou sa energie

Referenčná TSI pre prevádzku konvenčných železníc

 

Referenčná TSI pre energiu konvenčných železníc

 

Parameter

Bod

Parameter

Bod

Opis trate a príslušného traťového vybavenia súvisiaceho s prevádzkovanými traťami

4.2.1.2.2

Riadenie elektrického napájania

4.4.2

Informovanie rušňovodiča v reálnom čase

4.2.1.2.3

 

 

Zmena informácií uvedených v tabuľke traťových pomerov

4.2.1.2.2.2

Vykonávanie prác

4.4.3

4.4.   Prevádzkové predpisy

Predpisy a postupy, ktoré umožňujú koherentnú prevádzku nových a rozdielnych štrukturálnych subsystémov určených na používanie v rámci TEN, a najmä tých, ktoré sú prepojené priamo s prevádzkou nového systému riadenia vlakov a návestenia , musia byť rovnaké v prípade totožných situácií.

Na tento účel sú prevádzkové predpisy európskeho systému riadenia železničnej dopravy (ERTMS/ETCS) a rádiového systému ERTMS/GSM-R uvedené v dodatku A.

Ostatné prevádzkové predpisy, ktoré sa dajú štandardizovať v rámci TEN, budú uvedené v dodatku B.

4.5.   Predpisy týkajúce sa údržby

Neuplatňuje sa.

4.6.   Odborná kvalifikácia

V súlade s bodom 2.2.1 tejto TSI sa tento bod zaoberá odbornou a jazykovou spôsobilosťou a hodnotiacim postupom, ktorý sa vyžaduje pre personál na dosiahnutie tejto spôsobilosti.

4.6.1.   Odborná spôsobilosť

Personál (vrátane dodávateľov) železničného podniku a manažéra infraštruktúry musí nadobudnúť príslušnú odbornú spôsobilosť na to, aby dokázal plniť všetky nevyhnutné povinnosti súvisiace s bezpečnosťou v bežných, zhoršených a núdzových situáciách. Takáto spôsobilosť zahŕňa odborné znalosti a schopnosť uplatniť tieto znalosti v praxi.

Minimálne požiadavky týkajúce sa odbornej kvalifikácie pre jednotlivé úlohy možno nájsť v dodatkoch J a L.

4.6.1.1.   Odborné znalosti

Vzhľadom na tieto dodatky a v závislosti od povinností príslušných členov personálu sa vyžadujú tieto znalosti o:

a)

celkovej prevádzke železníc s osobitným dôrazom na činnosť dôležitú z hľadiska bezpečnosti:

zásady prevádzky systému riadenia bezpečnosti ich organizácie,

úlohy a povinnosti kľúčového personálu podieľajúceho sa na interoperabilnej prevádzke,

posúdenie rizík, najmä pokiaľ ide o riziká súvisiace s prevádzkou železníc a s napájaním trakcie elektrickou energiou,

b)

primerané znalosti o úlohách súvisiacich s bezpečnosťou, pokiaľ ide o postupy a rozhrania pre:

trate a traťové zariadenia,

železničné koľajové vozidlá,

životné prostredie.

4.6.1.2.   Schopnosť uplatniť tieto znalosti v praxi

Schopnosť uplatniť tieto znalosti v bežných, zhoršených a núdzových situáciách si bude vyžadovať, aby bol personál plne oboznámený so:

spôsobom a zásadami uplatňovania týchto predpisov a postupov

procesom používania traťových zariadení a koľajových vozidiel, ako aj akéhokoľvek špecifického zariadenia súvisiaceho s bezpečnosťou

zásadami systému riadenia bezpečnosti s cieľom zamedziť vzniku akéhokoľvek neprimeraného rizika pre osoby a proces.

Personál musí mať všeobecnú schopnosť prispôsobiť sa rôznym okolnostiam, s ktorými sa môže jednotlivec stretnúť.

Od železničných podnikov a manažérov infraštruktúry vyžaduje zavedenie systému riadenia spôsobilosti s cieľom zabezpečiť hodnotenie a udržiavanie jednotlivých spôsobilostí ich príslušného personálu. V prípade potreby sa navyše musí zabezpečiť odborná príprava s cieľom zaistiť aktualizáciu znalostí a zručností, najmä pokiaľ ide o slabé miesta alebo nedostatky v systéme alebo individuálnom výkone.

4.6.2.   Jazyková spôsobilosť

4.6.2.1.   Zásady

Manažér infraštruktúry a železničný podnik musia zabezpečiť, aby bol ich príslušný personál spôsobilý používať komunikačné protokoly a zásady uvedené v tejto TSI.

Ak je prevádzkový jazyk manažéra infraštruktúry odlišný od jazyka obvykle používaného personálom železničného podniku, takáto jazyková a komunikačná odborná príprava musí tvoriť rozhodujúcu súčasť celkového systému riadenia spôsobilostí železničného podniku.

Personál železničného podniku, ktorého úlohou je komunikácia s personálom manažéra infraštruktúry v súvislosti so záležitosťami dôležitými z hľadiska bezpečnosti, či už v bežných, zhoršených alebo núdzových situáciách, musí mať dostatočnú úroveň znalostí v prevádzkovom jazyku manažéra infraštruktúry.

4.6.2.2.   Úroveň znalostí

Úroveň znalostí v jazyku manažéra infraštruktúry musí byť dostatočná pre účely bezpečnosti.

a)

rušňovodič musí byť schopný aspoň:

zaslať všetky správy uvedené v dodatku C k tejto TSI a porozumieť im,

účinne komunikovať v bežných, zhoršených a núdzových situáciách,

vyplniť formuláre súvisiace s používaním knihy formulárov,

b)

ostatní členovia vlakového personálu, ktorých povinnosťou je komunikovať s manažérom infraštruktúry o záležitostiach dôležitých z hľadiska bezpečnosti, musia byť schopní aspoň odoslať informácie a porozumieť informáciám popisujúcich vlak a jeho prevádzkový stav.

Usmernenie týkajúce sa príslušných úrovní spôsobilosti je uvedené v dodatku E. Úroveň znalostí rušňovodičov musí byť aspoň na úrovni 3. Úroveň znalostí pre personál sprevádzajúci vlak musí byť aspoň na úrovni 2.

4.6.3.   Vstupné a priebežné posudzovanie personálu

4.6.3.1.   Základné prvky

Od železničných podnikov a manažérov infraštruktúry sa vyžaduje, aby stanovili postup posudzovania svojho personálu.

Odporúča sa zohľadniť každý z týchto bodov:

A.   Výber personálu

hodnotenie individuálnych skúseností a spôsobilosti,

hodnotenie individuálnej spôsobilosti používania akéhokoľvek požadovaného cudzieho(-ích) jazyka(-ov) alebo schopnosti naučiť sa tieto jazyky.

B.   Vstupná odborná príprava

analýza potrieb odbornej prípravy,

zdroje odbornej prípravy,

odborná príprava školiteľov.

C.   Vstupné posúdenie

základné podmienky,

program posúdenia vrátane praktického predvádzania,

kvalifikácia školiteľov,

poskytnutie osvedčenia o spôsobilosti.

D.   Zachovanie spôsobilosti

zásady zachovania spôsobilosti,

metódy, ktoré sa majú používať,

formalizácia procesu zachovania spôsobilosti,

postup posúdenia.

E.   Priebežná odborná príprava

zásady priebežnej odbornej prípravy (vrátane jazyka).

4.6.3.2.   Analýza potrieb odbornej prípravy

4.6.3.2.1.   Vypracovanie analýzy potrieb odbornej prípravy

Železničný podnik a manažér infraštruktúry musia vykonať analýzu potrieb odbornej prípravy pre svoj personál.

Táto analýza musí stanoviť rozsah aj komplexnosť a musí zohľadňovať riziká súvisiace s prevádzkou vlakov v rámci TEN, najmä vzhľadom na ľudské možnosti a obmedzenia (ľudské faktory), ktoré sa môžu vyskytnúť v dôsledku:

rozdielov v prevádzkových postupoch medzi manažérmi infraštruktúry a rizík súvisiacich s ich striedavým používaním,

rozdielov medzi úlohami, prevádzkovými postupmi a komunikačnými protokolmi,

akéhokoľvek rozdielu v prevádzkovom jazyku, ktorý používa personál manažéra infraštruktúry,

miestnych prevádzkových pokynov, ktoré môžu zahŕňať zvláštne postupy alebo konkrétne zariadenie, ktoré sa musí použiť v určitých prípadoch, napríklad v konkrétnom tuneli.

Usmernenie týkajúce sa prvkov, ktoré by sa mali zohľadniť, možno nájsť v dodatkoch uvedených v bode 4.6.1. V prípade potreby sa musia zaviesť prvky odbornej prípravy personálu, ktoré toto usmernenie zohľadňujú.

Je možné, že vzhľadom na typ prevádzky plánovanej zo strany železničného podniku alebo charakter siete prevádzkovanej manažérom infraštruktúry niektoré z prvkov v dodatkoch uvedených v bode 4.6.1 nebudú vhodné. V analýze potrieb odbornej prípravy sa musia zdokumentovať tie prvky, ktoré sa nepovažujú za vhodné, a dôvody, prečo je to tak.

4.6.3.2.2.   Aktualizácia analýzy potrieb odbornej prípravy

Železničný podnik a manažér infraštruktúry musia vymedziť proces preskúmania a aktualizácie svojich individuálnych potrieb odbornej prípravy s prihliadnutím na otázky ako napríklad predchádzajúce audity, spätná väzba systému a známe zmeny predpisov a postupov, infraštruktúry a technológie.

4.6.3.2.3.   Špecifické prvky pre vlakový personál a pomocný personál

4.6.3.2.3.1.   Znalosti o infraštruktúre

Železničný podnik musí zabezpečiť, aby mal vlakový personál primerané znalosti o príslušnej infraštruktúre.

Železničný podnik musí definovať proces, ktorým vlakový personál nadobudne znalosti o trasách, na ktorých pracuje, a uchová si ich. Tento proces musí byť:

založený na informáciách o trase, ktoré poskytol manažér infraštruktúry, a

v súlade s procesom uvedeným v bode 4.2.1.

4.6.3.2.3.2.   Znalosti o koľajových vozidlách

Železničný podnik musí definovať proces, ktorým jeho vlakový personál nadobudne znalosti o trakcii a koľajových vozidlách a uchová si ich.

4.6.3.2.3.3.   Pomocný personál

Železničný podnik musí zabezpečiť, aby pomocný personál (napríklad zabezpečujúci stravovanie a upratovanie), ktorý netvorí súčasť „vlakového personálu“, mal okrem svojich základných pokynov takú odbornú prípravu, aby dokázal reagovať na pokyny členov „vlakového personálu“ s úplnou odbornou prípravou.

4.7.   Zdravotné a bezpečnostné podmienky

4.7.1.   Úvod

Personál uvedený v bode 4.2.1 ako personál vykonávajúci úlohy dôležité z hľadiska bezpečnosti v súlade s bodom 2.2 musí byť primerane spôsobilý nato, aby zabezpečil plnenie celkových prevádzkových a bezpečnostných noriem.

Železničné podniky a manažéri infraštruktúry musia vypracovať a zdokumentovať proces, ktorý zavádzajú na plnenie lekárskych, psychologických a zdravotných požiadaviek na svoj personál v rámci svojho systému riadenia bezpečnosti.

Lekárske prehliadky špecifikované v bode 4.7.4 a akékoľvek súvisiace rozhodnutia o individuálnej spôsobilosti personálu musí vykonať lekár so špecializáciou v oblasti pracovného lekárstva.

Personál nesmie vykonávať činnosť dôležitú z hľadiska bezpečnosti, ak je jeho ostražitosť znížená v dôsledku použitia látok ako alkohol, drogy alebo psychotropné lieky. Železničný podnik a manažér infraštruktúry musia mať preto zavedené postupy na kontrolu rizika súvisiaceho s tým, že členovia personálu prídu do práce pod vplyvom takýchto látok alebo takéto látky požívajú v práci.

Vnútroštátne predpisy členského štátu, v ktorom sa prevádzkuje vlaková doprava, sa uplatňujú vzhľadom na stanovené hraničné hodnoty uvedených látok.

4.7.2.   Vymazaný

4.7.3.   Vymazaný

4.7.4.   Lekárske prehliadky a psychologické posudzovania

4.7.4.1.   Pred vymenovaním:

4.7.4.1.1.   Minimálny obsah lekárskej prehliadky

Lekárske prehliadky musia obsahovať:

všeobecnú lekársku prehliadku,

prehliadku zmyslových funkcií (zrak, sluch, vnímanie farieb),

analýzu moču alebo krvi na zistenie cukrovky a ostatných ochorení, ako je uvedené v klinických vyšetreniach,

zisťovanie užívania drog.

4.7.4.1.2.   Psychologické posúdenie

Cieľom psychologického posúdenia je podporovať železničný podnik pri vymenúvaní a riadení personálu, ktorý má kognitívne, psychomotorické, behaviorálne a osobnostné predpoklady plniť svoje úlohy bezpečne.

Pri stanovovaní obsahu psychologického posúdenia musí psychológ zohľadňovať aspoň tieto kritériá dôležité z hľadiska požiadaviek na každú bezpečnostnú funkciu:

a)

kognitívne:

pozornosť a koncentrácia

pamäť

schopnosť vnímania

argumentácia

komunikácia

b)

psychomotorické:

rýchlosť reakcie

gestikulačná koordinácia

c)

behaviorálne a osobnostné

emocionálne sebaovládanie

behaviorálna spoľahlivosť

nezávislosť

svedomitosť

Ak psychológ vynechá akýkoľvek z uvedených prvkov, príslušné rozhodnutie musí byť zdôvodnené a zdokumentované.

4.7.4.2.   Po vymenovaní

4.7.4.2.1.   Periodicita pravidelných lekárskych prehliadok

Musí sa vykonať aspoň jedna systematická lekárska prehliadka:

každých 5 rokov v prípade členov personálu vo veku do 40 rokov,

každé 3 roky v prípade členov personálu vo veku od 41 do 62 rokov,

každý rok v prípade členov personálu vo veku nad 62 rokov.

Ak si to vyžaduje zdravotný stav člena personálu, lekár z odboru pracovného lekárstva musí stanoviť zvýšenú periodicitu prehliadok.

4.7.4.2.2.   Minimálny obsah pravidelnej lekárskej prehliadky

Ak člen personálu spĺňa kritériá požadované v rámci prehliadky, ktorá sa vykonáva pred nástupom do zamestnania, pravidelné špecializované prehliadky musia zahŕňať aspoň:

všeobecnú lekársku prehliadku,

prehliadku zmyslových funkcií (zrak, sluch, vnímanie farieb),

analýzu moču a krvi na zistenie cukrovky a ostatných ochorení, ako je uvedené v klinických vyšetreniach,

zisťovanie užívania drog, ak je uvedené v klinických vyšetreniach.

4.7.4.2.3.   Ďalšie lekárske prehliadky a/alebo psychologické posúdenia

Okrem pravidelnej lekárskej prehliadky sa musí vykonať špeciálna lekárska prehliadka a/alebo psychologické posúdenie, ak existuje opodstatnený dôvod spochybniť zdravotnú alebo psychickú spôsobilosť člena personálu alebo odôvodnené podozrenie z užívania drog alebo neprimeraného požívania alkoholu. Osobitne to platí po mimoriadnej situácii alebo nehode spôsobenej ľudskou chybou jednotlivca.

Zamestnávateľ musí vyžadovať lekársku prehliadku po akejkoľvek absencii z dôvodu choroby presahujúcej 30 dní. Vo vhodných prípadoch môže byť takáto prehliadka obmedzená na posúdenie zo strany lekára z odboru pracovného lekárstva na základe dostupných lekárskych informácií, z ktorých vyplýva, že pracovná spôsobilosť zamestnanca nebola ovplyvnená.

Železničný podnik a manažér infraštruktúry musia zaviesť systémy, ktorými zabezpečia vykonávanie takýchto ďalších prehliadok a posúdení v prípade potreby.

4.7.5.   Zdravotné požiadavky

4.7.5.1.   Všeobecné požiadavky

Personál nesmie byť v takom zdravotnom stave a ani sa podrobovať takému lekárskemu ošetreniu, ktoré by pravdepodobne spôsobilo:

náhlu stratu vedomia,

zhoršenie uvedomovania si alebo koncentrácie,

náhlu nespôsobilosť,

zhoršenie rovnováhy alebo koordinácie,

podstatné obmedzenie pohyblivosti.

Musia byť splnené tieto požiadavky na zrak a sluch:

4.7.5.2.   Požiadavky na zrak

Zraková ostrosť na diaľku s pomôckou alebo bez pomôcky: 0,8 (pravé oko + ľavé oko – merané samostatne), minimálne 0,3 pre slabšie oko.

Maximálne korekčné šošovky: ďalekozrakosť + 5/krátkozrakosť – 8. Lekár so špecializáciou v oblasti pracovného lekárstva môže povoliť hodnoty mimo tohto rozpätia vo výnimočných prípadoch a po vyžiadaní stanoviska oftalmológa.

Videnie na strednú vzdialenosť a na blízko: dostatočné, s pomôckou alebo bez pomôcky.

Kontaktné šošovky sú povolené.

Normálne videnie farieb: s použitím uznávanej skúšky, ako je Ishihara, doplnenej inou uznávanou skúškou, ak sa požaduje.

Zorné pole: normálne (neprítomnosť akejkoľvek abnormality ovplyvňujúcej úlohu, ktorá sa má vykonávať).

Videnie obidvomi očami: áno

Binokulárne videnie: áno

Citlivosť na kontrast: dobrá

Absencia progresívnej očnej choroby

Šošovkové implantáty, keratotómie a keratektómie sú povolené iba pod podmienkou, že sa budú kontrolovať raz ročne alebo podľa periodicity stanovenej lekárom z odboru pracovného lekárstva.

4.7.5.3.   Požiadavky na sluch

Dostatočný sluch potvrdený zvukovým audiogramom, t. j.:

sluch dostatočne dobrý na udržiavanie telefonickej konverzácie a schopnosť počuť výstražné tóny a správy z vysielačky,

nasledujúce hodnoty sa uvádzajú pre informáciu a mali by sa považovať za usmerňujúce:

nedostatočnosť sluchového vnímania nesmie byť vyššia ako 40 dB pri 500 a 1 000 Hz,

nedostatočnosť sluchového vnímania nesmie byť vyššia ako 45 dB pri 2 000 Hz pre ucho s horším prenosom zvuku vzduchom.

4.8.   Registre infraštruktúry a vozidiel

Vzhľadom na charakteristiky registrov infraštruktúry a vozidiel podľa vymedzenia v článkoch 33, 34 a 35 smernice 2008/57/ES tieto registre nie sú vhodné z hľadiska osobitných požiadaviek subsystému prevádzka a riadenie dopravy. V tejto TSI sa preto neuvádza žiadne ustanovenie týkajúce sa týchto registrov.

Existuje však prevádzková požiadavka, aby sa železničnému podniku sprístupnili určité položky v súvislosti s údajmi o infraštruktúre, a naopak, aby sa manažérovi infraštruktúry sprístupnili určité položky týkajúce sa koľajových vozidiel, ako sa uvádza v bode 4.8.1 a bode 4.8.2. V obidvoch prípadoch musia byť príslušné údaje úplné a správne.

4.8.1.   Infraštruktúra

Požiadavky na položky v súvislosti s údajmi o infraštruktúre konvenčných železníc vzhľadom na subsystém prevádzka a riadenie dopravy, ktoré musia mať železničné podniky k dispozícii, sa uvádzajú v dodatku D. Za správnosť údajov je zodpovedný manažér infraštruktúry.

4.8.2.   Železničné koľajové vozidlá

Manažéri infraštruktúry musia mať k dispozícii tieto položky súvisiace s údajmi o koľajových vozidlách. Za správnosť týchto údajov je zodpovedný držiteľ:

údaj, či je vozidlo skonštruované z materiálov, ktoré môžu byť nebezpečné v prípade nehôd alebo požiaru (napríklad azbest),

dĺžka cez nárazníky.

5.   KOMPONENTY INTEROPERABILITY

5.1.   Vymedzenie

Podľa článku 2 písm. f) smernice 2008/57/ES „komponenty interoperability“ znamenajú akýkoľvek základný komponent, skupinu komponentov, montážne podskupiny alebo úplné montážne celky začlenené alebo určené na začlenenie do subsystému, od ktorých priamo alebo nepriamo závisí interoperabilita systému železníc. Pojem „komponent“ sa vzťahuje na hmotné aj nehmotné predmety, ako napríklad softvér.

5.2.   Zoznam komponentov

Pokiaľ ide o subsystém prevádzka a riadenie dopravy, v súčasnosti neexistujú žiadne komponenty interoperability.

6.   POSUDZOVANIE ZHODY A/ALEBO VHODNOSTI KOMPONENTOV NA POUŽITIE A OVEROVANIE SUBSYSTÉMU

6.1.   Komponenty interoperability

Keďže sa v tejto TSI ešte nešpecifikujú nijaké komponenty interoperability, predmetom diskusie nie sú žiadne opatrenia týkajúce sa posudzovania.

6.2.   Subsystém prevádzka a riadenie dopravy

6.2.1.   Zásady

Subsystém prevádzka a riadenie dopravy je funkčným subsystémom v súlade s prílohou II k smernici 2008/57/ES.

V súlade s článkami 10 a 11 smernice 2004/49/ES musia železničné podniky a manažéri infraštruktúry preukázať súlad s požiadavkami tejto TSI v rámci svojho systému riadenia bezpečnosti, ak žiadajú o akékoľvek nové alebo zmenené a doplnené bezpečnostné osvedčenie alebo bezpečnostné povolenie.

Podľa spoločných bezpečnostných metód na posudzovanie zhody sa od národných bezpečnostných orgánov vyžaduje, aby zriadili kontrolný režim na dohľad nad každodenným zabezpečovaním zhody so systémom riadenia bezpečnosti vrátane všetkých TSI, ako aj na jeho monitorovanie. Malo by sa poznamenať, že žiadny z prvkov uvedených v tejto TSI si nevyžaduje samostatné posúdenie zo strany notifikovaného orgánu.

Požiadavky v tejto TSI, ktoré sa týkajú štrukturálnych subsystémov a ktoré sa uvádzajú v rozhraniach (bod 4.3), sa posudzujú v rámci príslušných štrukturálnych TSI.

7.   IMPLEMENTÁCIA

7.1.   Zásady

Implementácia tejto TSI a zhoda s príslušnými bodmi tejto TSI sa musí stanoviť v súlade s plánom implementácie, ktorý musí vypracovať každý členský štát pre trate, za ktoré zodpovedá.

V tomto pláne sa musia zohľadniť:

a)

špecifické otázky ľudských faktorov súvisiace s prevádzkovaním určenej trate;

b)

jednotlivé prevádzkové a bezpečnostné prvky každej príslušnej trate a

c)

to, či implementácia zvažovaného(-ých) prvku(-ov) má byť:

pre všetky vlaky na danej trati alebo nie,

iba pre určité trate,

uplatniteľná na všetky trate TEN,

uplatniteľná na všetky vlaky premávajúce na tratiach TEN.

d)

vzťah k implementácii ostatných subsystémov (riadenie/zabezpečenie a návestenie, železničné koľajové vozidlá atď.).

V súčasnosti by sa mali zohľadniť a zdokumentovať ako súčasť plánu všetky špecifické výnimky, ktoré by sa mohli uplatniť.

Plán implementácie musí zohľadniť rôzne úrovne implementačného potenciálu pri ktorejkoľvek z týchto udalostí najmä keď:

a)

železničný podnik alebo manažér infraštruktúry začína prevádzku,

b)

sa vykoná obnova alebo modernizácia existujúcich prevádzkových systémov železničného podniku alebo manažéra infraštruktúry,

c)

sa uvedú do prevádzky nové alebo modernizované subsystémy infraštruktúry, energie, železničných koľajových vozidiel alebo riadenia/zabezpečenia a návestenia, ktoré vyžadujú príslušný súbor prevádzkových postupov.

Vo všeobecnosti sa rozumie, že úplná implementácia všetkých prvkov tejto TSI nemôže byť dokončená, kým nebude harmonizované technické vybavenie (infraštruktúra, riadenie a zabezpečenie atď.), ktoré sa má používať. Usmernenia uvedené v tejto kapitole treba preto považovať len za dočasnú fázu podporujúcu presun k cieľovému systému.

7.2.   Usmernenia týkajúce sa implementácie

Existujú tri odlišné prvky implementácie:

a)

potvrdenie, že niektoré existujúce systémy a procesy sú v súlade s požiadavkami tejto TSI;

b)

prispôsobenie všetkých existujúcich systémov a procesov tak, aby boli v súlade s požiadavkami tejto TSI;

c)

nové systémy a procesy vyplývajúce z implementácie iných subsystémov

nové/modernizované konvenčné trate (infraštruktúra/energia)

nové alebo modernizované ETCS návestné zariadenia, rádiové zariadenia GSM-R, detektory horúcich ložiskových skríň,…(riadenie/zabezpečenie a návestenie)

nové železničné koľajové vozidlá (železničné koľajové vozidlá).

7.3.   Špecifické prípady

7.3.1.   Úvod

V uvedených špecifických prípadoch sú povolené tieto osobitné ustanovenia.

Tieto špecifické prípady patria do dvoch kategórií:

a)

ustanovenia sa uplatňujú buď permanentne (prípad „P“, permanent – permanentný), alebo dočasne (prípad „T“, temporary – dočasný).

b)

Pokiaľ ide o dočasné prípady, členské štáty musia dosiahnuť zhodu s príslušným subsystémom buď do roku 2016 (prípad „T1“), alebo do roku 2024 (prípad „T2“).

7.3.2.   Zoznam špecifických prípadov

7.3.2.1.   Dočasný špecifický prípad (T1) pre Estónsko, Litvu a Lotyšsko

Pokiaľ ide o implementáciu bodu 4.2.2.1.3.2 tejto TSI, vlaky prevádzkované výlučne na sieti s rozchodom 1 520 mm v Estónsku, Litve a Lotyšsku môžu používať iné určené návestidlo na konci vlaku.

7.3.2.2.   Dočasný špecifický prípad (T2) pre Írsko a Spojené kráľovstvo

Írsko a Spojené kráľovstvo používajú na implementáciu bodu 4.2.3.2.1 tejto TSI alfanumerické číslo v existujúcich systémoch. Členské štáty stanovia požiadavky a časový harmonogram prechodu od alfanumerických čísel vlakov k numerickým číslam vlakov v cieľovom systéme.


(1)  Ú. v. EÚ L 260, 30.9.2008, s. 13.

Dodatok A

PREVÁDZKOVÉ PREDPISY ERTMS/ETCS

Prevádzkové predpisy ERTMS/ETCS a ERTMS/GSM-R sa uvádzajú v technickom dokumente „ETCS and GSM-R rules and principles — Version 1“ (Predpisy a zásady ETCS a GSM-R – verzia 1) uverejnenom na webovej stránke ERA (http://www.era.europa.eu).

Dodatok B

OSTATNÉ PREDPISY UMOŽŇUJÚCE KOHERENTNÚ PREVÁDZKU

A.   VŠEOBECNÉ INFORMÁCIE

Vyhradené

B.   BEZPEČNOSŤ A ZABEZPEČENIE PERSONÁLU

Vyhradené

C.   PREVÁDZKOVÉ ROZHRANIE S NÁVESTIDLOVÝM, ZABEZPEČOVACÍM A RIADIACIM ZARIADENÍM

C1.   Pieskovanie

Ak je vlak vybavený ručne ovládaným pieskovacím zariadením, rušňovodičovi musí byť umožnené vykonávať pieskovanie kedykoľvek, ale musí sa toho vyvarovať v týchto prípadoch:

v oblasti výhybiek a križovatiek,

počas brzdenia pri rýchlostiach nižších ako 20 km/h,

v prípade stojaceho vlaku.

Výnimky z uvedených prípadov sa uplatňujú:

ak existuje riziko prejdenia návestidla stoj (SPAD) alebo v prípade inej závažnej mimoriadnej udalosti, keď by pieskovanie mohlo zvýšiť priľnavosť,

keď sa vlak rozbieha, alebo

keď sa vyžaduje odskúšanie pieskovacieho zariadenia na hnacom vozidle. (Skúšanie by sa malo bežne vykonávať v oblastiach špecificky určených v registri infraštruktúry).

C2.   Aktivácia detektorov horúcich ložiskových skríň

Vyhradené

D.   JAZDY VLAKU

D1.   Bežné podmienky

D2.   Zhoršené podmienky

Vyhradené

E.   ANOMÁLIE, MIMORIADNE UDALOSTI A NEHODY

Vyhradené

Dodatok C

METODIKA KOMUNIKÁCIÍ, KTORÉ SA TÝKAJÚ BEZPEČNOSTI

ÚVOD

V tomto dodatku sa ustanovujú pravidlá komunikácie týkajúcej sa bezpečnosti medzi traťou a vozidlom a medzi vozidlom a traťou uplatniteľné na informácie prenášané alebo vymieňané v prípade situácií dôležitých z hľadiska bezpečnosti v interoperabilnej sieti, a najmä na:

stanovenie charakteru a štruktúry správ týkajúcich sa bezpečnosti,

stanovenie metodiky hlasového prenosu takýchto správ.

Tento dodatok slúži ako základ:

ktorý umožňuje manažérovi infraštruktúry vypracovať správy a knihy formulárov. Tieto prvky sa musia poskytnúť železničnému podniku v rovnakom čase, ako sa sprístupnia predpisy a právne predpisy, ktorý umožňuje manažérovi infraštruktúry a železničnému podniku vypracovať dokumenty pre ich personál (knihy formulárov), pokyny pre personál povoľujúci jazdy vlaku a dodatok 1 k zbierke predpisov rušňovodiča „Príručka komunikačných postupov“.

Rozsah, v akom sa formuláre používajú, a ich štruktúra sa môžu meniť. V prípade určitých rizík bude používanie formulárov vhodné, zatiaľ čo v prípade iných nebude vhodné.

V kontexte daného rizika manažér infraštruktúry rozhodne o tom, či je používanie formulára vhodné. Formulár by sa mal použiť iba vtedy, ak hodnota jeho bezpečnostných a prevádzkových výhod prekročí hodnotu jeho bezpečnostných a prevádzkových nevýhod.

Manažéri infraštruktúry musia štrukturalizovať svoj komunikačný protokol formalizovaným spôsobom a v súlade s týmito 3 kategóriami:

naliehavé (núdzové) verbálne správy,

písomné rozkazy,

ďalšie prevádzkové správy.

Na podporu disciplinovaného prístupu k prenosu týchto správ bola vypracovaná metodika komunikácií.

1.   METODIKA KOMUNIKÁCIÍ

1.1.   Prvky a zásady metodiky

1.1.1.   Štandardná terminológia, ktorá sa má používať pri postupoch

1.1.1.1.   Postup prenosu reči

Výraz, ktorým sa možnosť hovoriť odovzdáva opačnej strane:

1.1.1.2.   Postup prijímania správy

po prijatí priamej správy

Výraz potvrdzujúci, že zaslaná správa bola prijatá:

Výraz použitý vtedy, keď sa žiada opakovanie správy v prípade zlého príjmu alebo neporozumenia

po prijatí opakovanej správy

Výrazy potvrdzujúce, či opakovaná správa presne zodpovedá odoslanej správe:

alebo nie:

1.1.1.3.   Postup prerušenia komunikácií

ak bola správa ukončená:

ak je prerušenie dočasné a neprerušuje spojenie

Výraz použitý vtedy, ak má druhá strana čakať:

ak je prerušenie dočasné, ale spojenie je prerušené

Výraz používaný vtedy, ak chceme druhej strane oznámiť, že komunikácia bude prerušená, ale bude obnovená neskôr:

1.1.1.4.   Zrušenie písomného rozkazu

Výraz používaný na zrušenie postupu písomného rozkazu počas jazdy:

Ak sa má potom správa následne obnoviť, tak postup treba zopakovať od začiatku.

1.1.2.   Zásady, ktoré sa majú uplatniť v prípade chyby alebo neporozumenia

Pri oprave možných chýb počas komunikácie sa uplatňujú tieto pravidlá:

1.1.2.1.   Chyby

chyba počas prenosu

Ak chybu prenosu objaví samotný odosielateľ, tak odosielateľ musí požiadať o zrušenie vyslaním tejto procedurálnej správy:

alebo:

a potom poslať pôvodnú správu znovu.

chyba počas opakovania správy prijímateľom

Keď odosielateľ objaví chybu v čase, keď je mu správa opakovaná, tak odosielateľ zašle tieto procedurálne správy:

a potom zašle pôvodnú správu znovu.

1.1.2.2.   Nepochopenie správy

Ak jedna zo strán nepochopí správu, tak musí požiadať druhú stranu o zopakovanie správy s použitím tohto textu:

1.1.3.   Kód na hláskovanie slova a vyjadrenie čísla, času, vzdialenosti, rýchlosti a dátumu

Ako pomôcka na pochopenie a vyjadrenie správ v rôznych situáciách sa každý výraz musí vysloviť pomaly a správne, hláskovaním všetkých slov alebo názvov a čísel, pri ktorých je pravdepodobné, že by mohli byť nesprávne pochopené. Príkladmi sú identifikačné kódy návestidiel alebo výhybiek.

Uplatňujú sa tieto pravidlá hláskovania:

1.1.3.1.   Hláskovanie slov a skupín písmen

Používa sa medzinárodná fonetická abeceda.

A

alfa

B

bravo

C

charlie

D

delta

E

echo

F

foxtrot

G

golf

H

hotel

I

india

J

juliet

K

kilo

L

lima

M

mike

N

november

O

oscar

P

papa

Q

quebec

R

romeo

S

sierra

T

tango

U

uniform

V

victor

W

whisky

X

x-ray

Y

yankee

Z

zulu

Príklad:

Výhybky A B= výhybky alfa-bravo.

Číslo signálu KX 835= signál kilo x-ray osem tri päť.

Manažér infraštruktúry môže pridať ďalšie písmená spolu s fonetickou výslovnosťou pre každé pridané písmeno, ak si to vyžaduje abeceda prevádzkového jazyka(-ov) manažéra infraštruktúry.

Železničný podnik môže pridať ďalšie údaje o výslovnosti, ak to považuje za potrebné.

1.1.3.2.   Vyjadrenie čísiel

Čísla sa musia vyslovovať po jednotlivých čísliciach.

0

nula

1

jeden

2

dva

3

tri

4

štyri

5

päť

6

šesť

7

sedem

8

osem

9

deväť

Príklad: vlak 2183 = vlak dva-jeden-osem-tri.

Desatinné čísla sa musia vyjadriť slovom „celý/celá/celé“.

Príklad: 12,50 = jeden-dva-celé-päť-nula

1.1.3.3.   Vyjadrenie času

Čas sa musí udávať ako miestny čas, v zrozumiteľnej reči.

Príklad: 10.52 hod. = desať päťdesiatdva.

Aj keď je zásada takáto, v prípade potreby by bolo takisto prijateľné vyjadriť čas po jednotlivých čísliciach (jeden nula päť dva hodín).

1.1.3.4.   Vyjadrenie vzdialeností a rýchlostí

Vzdialenosti musia byť vyjadrené v kilometroch a rýchlosti v kilometroch za hodinu.

Míle sa môžu používať, ak sa táto jednotka používa v príslušnej infraštruktúre.

1.1.3.5.   Vyjadrenie dátumov

Dátum sa musí vyjadriť obvyklým spôsobom.

Príklad: 10. decembra

1.2.   Komunikačná štruktúra

Hlasový prenos správ týkajúcich sa bezpečnosti pozostáva v zásade z týchto dvoch fáz:

identifikácia a žiadosť o pokyny,

samotný prenos správy a ukončenie prenosu.

Prvá fáza sa môže zredukovať alebo úplne preskočiť v prípade správ s najvyššou prioritou týkajúcich sa bezpečnosti.

1.2.1.   Pravidlá identifikácie a žiadosti o pokyny

S cieľom umožniť stranám vzájomnú identifikáciu, definovať prevádzkovú situáciu a prenášať procedurálne pokyny sa musia uplatniť tieto pravidlá:

1.2.1.1.   Identifikácia

Je veľmi dôležité, aby sa na začiatku každej komunikácie inej, ako sú veľmi naliehavé správy s najvyššou prioritou týkajúce sa bezpečnosti, vzájomne identifikovali osoby, ktoré budú spolu komunikovať. Rušňovodiči sa identifikujú číslom a polohou vlaku. Pri komunikácii medzi signalistom a rušňovodičom je hlavnou zodpovednosťou signalistu zaistiť, aby navzájom komunikovali správny signalista a rušňovodič. Toto je obzvlášť rozhodujúce vtedy, ak komunikácia prebieha v oblastiach, kde sa komunikačné hranice prekrývajú.

Táto zásada sa musí uplatniť dokonca aj po prerušení počas prenosu.

Na tento účel použijú jednotlivé strany nasledujúce správy.

personál povoľujúci jazdy vlaku:

vlak …

(číslo)

tu je … návestia

(meno)

rušňovodič:

… návestia

(meno)

tu je vlak …

(číslo)

Treba upozorniť, že po identifikácii môže nasledovať ďalšia informatívna správa poskytujúca personálu povoľujúcemu jazdy vlaku dostatok podrobných údajov o situácii na to, aby mohol presne stanoviť postup, ktorého dodržiavanie sa môže následne od rušňovodiča vyžadovať.

1.2.1.2.   Žiadosť o pokyny

Každému uplatneniu postupu podloženému písomným rozkazom musí predchádzať žiadosť o pokyny.

Na vyžiadanie pokynov sa používajú tieto výrazy:

1.2.2.   Pravidlá prenosu písomných rozkazov a verbálnych správ

1.2.2.1.   Správy s najvyššou prioritou týkajúce sa bezpečnosti

Tieto správy, vzhľadom na svoj naliehavý a imperatívny charakter:

sa môžu zasielať alebo prijímať počas jazdy,

môžu byť bez časti týkajúcej sa identifikácie,

sa musia zopakovať,

sa musia čo najskôr doplniť o ďalšie informácie.

1.2.2.2.   Písomné rozkazy

S cieľom spoľahlivo odoslať alebo prijať (počas státia) procedurálne správy uvedené v knihe formulárov sa musia dodržiavať tieto pravidlá:

1.2.2.2.1.   Odosielanie správ

Formulár sa môže vyplniť pred prenosom správy tak, že úplný text správy sa dá odoslať v rámci jediného prenosu.

1.2.2.2.2.   Prijímanie správy

Príjemca správy musí vyplniť formulár obsiahnutý v knihe formulárov na základe informácií, ktoré mu poskytol odosielateľ.

1.2.2.2.3.   Zopakovanie správy prijímateľom

Pri všetkých vopred stanovených železničných správach v knihe formulárov sa vyžaduje zopakovanie správy prijímateľom. Zopakovanie správy prijímateľom zahŕňa správu zobrazenú v sivom poli na formulároch, časť „spätné hlásenie“ a akékoľvek ďalšie alebo doplňujúce informácie.

1.2.2.2.4.   Potvrdenie správneho zopakovania správy prijímateľom

Po každej správe, ktorú zopakuje prijímateľ, musí nasledovať potvrdenie zhody alebo nezhody, ktoré vydá odosielateľ správy.

alebo

po čom nasleduje opakované vysielanie pôvodnej správy

1.2.2.2.5.   Potvrdenie

Každá prijatá správa musí byť potvrdená kladne alebo záporne takto:

alebo

1.2.2.2.6.   Sledovateľnosť a overenie

Všetky správy odosielané z trate musia byť sprevádzané jedinečným identifikačným alebo povoľovacím číslom:

ak sa správa týka činnosti, na ktorú rušňovodič požaduje špecifické povolenie (napr. prejdenie návesti stoj …):

povolenie

(číslo)

vo všetkých ostatných prípadoch (napr. pokračujte opatrne …):

správa

(číslo)

1.2.2.2.7.   Spätné hlásenie

Po každej správe obsahujúcej požiadavku na „spätné hlásenie“ musí nasledovať „hlásenie“.

1.2.2.3.   Ďalšie správy

Ďalšie správy

týmto správam musí predchádzať proces identifikácie,

musia byť krátke a presné (ak je to možné, majú byť obmedzené na informácie, ktoré sa majú oznámiť a kde sa uplatňujú),

musí ich zopakovať prijímateľ, po čom musí nasledovať potvrdenie, či je zopakovanie správy správne alebo nesprávne,

môže po nich nasledovať žiadosť o pokyny alebo žiadosť o ďalšie informácie.

1.2.2.4.   Informačné správy s variabilným obsahom

Informačné správy s variabilným obsahom:

musí im predchádzať proces identifikácie,

musia sa vypracovať pred odoslaním,

musí ich zopakovať prijímateľ, po čom musí nasledovať potvrdenie, či je zopakovanie správy správne alebo nesprávne.

2.   PROCEDURÁLNE SPRÁVY

2.1.   Charakter správ

Procedurálne správy sa používajú na zaslanie prevádzkových pokynov súvisiacich s príslušnými situáciami uvedenými v zbierke predpisov rušňovodiča.

Obsahujú text samotnej správy, zodpovedajúci danej situácii, a číslo identifikujúce správu.

Ak správa vyžaduje od príjemcu spätné hlásenie, bude uvedený aj text hlásenia.

Pri týchto správach sa používa vopred stanovené znenie predpísané manažérom infraštruktúry v jeho prevádzkovom jazyku a predkladajú sa vo forme vopred vypracovaných formulárov buď v papierovej forme alebo na elektronickom médiu.

2.2.   Formuláre

Formuláre predstavujú formalizované médium na oznamovanie procedurálnych správ. Takými správami sú spravidla správy súvisiace so zhoršenými pracovnými podmienkami. Typickými príkladmi je povolenie pre rušňovodiča prejsť návesť stoj alebo „koniec dovolenej jazdy“, požiadavka jazdiť v konkrétnej oblasti zníženou rýchlosťou alebo preskúmať trať. Môžu však existovať aj iné okolnosti, ktoré si budú vyžadovať použitie takýchto správ.

Ich účelom je:

poskytnúť spoločný pracovný dokument používaný v reálnom čase personálom povoľujúcim jazdy vlaku a rušňovodičmi,

pripomenúť rušňovodičovi (najmä keď pracuje v neznámom alebo neobvyklom prostredí) postup, ktorého dodržiavanie sa bude od neho vyžadovať,

umožniť sledovateľnosť komunikácie.

S cieľom identifikovať formuláre sa musí vypracovať jedinečné kódové slovo alebo číslo týkajúce sa daného postupu. Základom by mohla byť potenciálna frekvencia, s akou sa bude formulár používať. Ak je pravdepodobné, že zo všetkých vypracovaných formulárov sa bude najčastejšie používať formulár na prejdenie návesti stoj alebo konca dovolenej jazdy (EOA), tento formulár by sa mohol očíslovať 001 atď.

2.3.   Kniha formulárov

Po identifikácii všetkých formulárov, ktoré sa majú používať, sa musí celý súbor zahrnúť do dokumentu alebo na elektronické médium s názvom Kniha formulárov.

Ide o spoločný dokument, ktorý bude používať pri vzájomnej komunikácii rušňovodič a personál povoľujúci jazdy vlakov. Je preto dôležité, aby kniha, ktorú používa rušňovodič, a kniha, ktorú používa personál povoľujúci jazdu vlakov, boli zostavené a číslované rovnako.

Manažér infraštruktúry je zodpovedný za vypracovanie knihy formulárov a samotných formulárov vo svojom „prevádzkovom jazyku“.

Jazykom používaným pri prenose správ musí byť vždy „prevádzkový jazyk “ manažéra infraštruktúry.

Kniha formulárov pozostáva z dvoch častí.

Prvá časť obsahuje tieto položky:

návod na používanie knihy formulárov,

obsah formulárov týkajúcich sa postupov zasielaných z trate,

obsah formulárov týkajúcich sa postupov zasielaných rušňovodičom (v prípade potreby),

zoznam situácií s krížovými odkazmi na to, ktorý formulár týkajúci sa postupov sa má použiť,

slovník pojmov s uvedením situácií, v ktorých sa uplatňujú jednotlivé formuláre procedurálnych správ,

kód na hláskovanie správ (fonetická abeceda atď.).

Druhá časť obsahuje samotné formuláre týkajúce sa postupov. Železničný podnik ich musí zhromaždiť a poskytnúť rušňovodičovi.

3.   ĎALŠIE SPRÁVY

Ďalšie správy sú informačnými správami používanými na informovanie o situáciách neobvyklého charakteru, pre ktoré sa z tohto dôvodu považuje vopred stanovený formulár za zbytočný, alebo týkajúcimi sa jazdy vlaku alebo technického stavu vlaku alebo infraštruktúry, ktoré poskytuje buď:

rušňovodič na informovanie personálu povoľujúceho jazdy vlaku, alebo

personál povoľujúci jazdy vlaku na informovanie rušňovodiča.

S cieľom uľahčiť opisovanie situácií a zostavovanie informačných správ môžu byť prínosné usmernenia pre tvorbu správ, slovník pojmov železničnej terminológie, opisná schéma používaných koľajových vozidiel a opisný prehľad o zariadení infraštruktúry (trať, napájanie trakcie atď.).

3.1.   Orientačná štruktúra správ

Tieto správy môžu byť štruktúrované takto:

Fáza komunikačného toku

Prvok správy

Dôvod odovzdania informácie

pre informáciu

potreba konať

Poznámky

vyskytuje sa

videl som

mal som

zrazil som

Miesto

 

pozdĺž trate

v … (názov stanice)

(charakteristický bod)

pri míľniku /kilometrovníku … (číslo)

v súvislosti s mojím vlakom

hnacie vozidlo … (číslo)

vlečné vozidlo … (číslo)

Povaha

objekt

osoba

(pozri slovník pojmov)

Stav

 

stojaci vlak

stojaca na

ležiaca na

spadnutá na

v pohybe

chodiaca

bežiaca

pohybujúca sa smerom

Poloha vzhľadom na koľaje

Image

Image

Po týchto správach môže nasledovať žiadosť o pokyny.

Prvky správy sa poskytujú v jazyku zvolenom železničným podnikom, ako aj v prevádzkovom (-ých) jazyku(-och) príslušných manažérov infraštruktúry.

3.2.   Slovník pojmov železničnej terminológie

Železničný podnik musí vypracovať slovník pojmov železničnej terminológie pre každú sieť, v ktorej premávajú jeho vlaky. Musí poskytnúť výrazy bežne používané v jazyku, ktorý zvolil železničný podnik, a v prevádzkovom (-ých) jazyku manažéra(-ov) infraštruktúry, ktorého(-ých) infraštruktúra sa používa.

Slovník pojmov sa skladá z dvoch častí:

zoznam pojmov podľa predmetu,

zoznam pojmov v abecednom poradí.

3.3.   Opisný zoznam koľajových vozidiel

Ak sa železničný podnik domnieva, že by to prospelo jeho činnosti, vypracuje opisný zoznam používaných koľajových vozidiel. Uvedú sa v ňom názvy rôznych komponentov, ktoré môžu byť predmetom komunikácie s rôznymi dotknutými manažérmi infraštruktúry, a bude obsahovať bežné názvy štandardných výrazov v jazyku, ktorý zvolil železničný podnik, a v prevádzkovom jazyku manažéra(-ov) infraštruktúry, ktorého(-ých) infraštruktúra sa používa.

3.4.   Opisný prehľad charakteristík zariadenia infraštruktúry (trať, napájanie trakcie atď.)

Ak sa železničný podnik domnieva, že by to prospelo jeho činnosti, vypracuje opisný prehľad charakteristík zariadenia infraštruktúry (trať, napájanie trakcie atď.) na používanej trase. Uvedú sa v ňom názvy rôznych komponentov, ktoré môžu byť predmetom komunikácie s príslušným(-i) manažérom(-mi) infraštruktúry. Musí obsahovať bežné názvy štandardných výrazov v jazyku, ktorý zvolil železničný podnik, a v prevádzkovom jazyku manažéra(-ov) infraštruktúry, ktorého(-ých) infraštruktúra sa používa.

4.   TYP A ŠTRUKTÚRA VERBÁLNYCH SPRÁV

4.1.   Núdzové správy

Núdzové správy sú určené na poskytovanie naliehavých prevádzkových pokynov, ktoré priamo súvisia s bezpečnosťou železníc.

S cieľom zamedziť akémukoľvek riziku neporozumenia sa musia správy vždy raz zopakovať.

Hlavné správy, ktoré sa dajú zasielať, sa uvádzajú ďalej podľa členenia na základe jednotlivých potrieb.

Manažér infraštruktúry môže navyše definovať iné núdzové správy podľa potreby svojej prevádzky.

Po núdzových správach môže nasledovať písomný rozkaz (pozri pododdiel 2).

Druh textu, ktorý má tvoriť núdzové správy, sa musí uviesť v dodatku 1 „Príručka komunikačných postupov“ k zbierke predpisov rušňovodiča a v dokumentácii vydanej pre personál povoľujúci jazdy vlaku.

4.2.   Správy odosielané z trate alebo rušňovodičom

a)

Potreba zastaviť všetky vlaky:

Informácia o potrebe zastaviť všetky vlaky sa musí vyslať prostredníctvom akustického signálu; ak nie je k dispozícii, musí sa použiť táto veta:

Informácia o lokalite alebo oblasti je v prípade potreby špecifikovaná v správe.

Okrem toho treba k tejto správe podľa možnosti rýchlo doplniť dôvod, lokalitu núdzovej situácie a identifikáciu vlaku:

Prekážka

alebo požiar

alebo

(iný dôvod)

na trativ(km)

(meno)

rušňovodič vlaku

(číslo)

b)

Potreba zastaviť konkrétny vlak:

Vlak(na trati/koľaji)

(meno) (názov/číslo)

Za takýchto okolností sa na doplnenie správy môže použiť názov alebo číslo trate alebo koľaje, po ktorej sa pohybuje vlak.

4.3.   Správy odosielané zo strany rušňovodiča

Potreba prerušiť napájanie trakcie elektrickou energiou:

K tejto správe treba podľa možnosti rýchlo doplniť dôvod, lokalitu núdzovej situácie a identifikáciu vlaku:

Na

(km)

natrati/koľaji

(názov/číslo)

medzia

(stanica) (stanica)

dôvod

rušňovodič vlaku

(číslo)

Za takýchto okolností sa na doplnenie správy môže použiť názov alebo číslo trate alebo koľaje, po ktorej sa pohybuje vlak.

Dodatok D

INFORMÁCIE, KU KTORÝM MUSÍ MAŤ ŽELEZNIČNÝ PODNIK PRÍSTUP V SÚVISLOSTI S TRASOU (-AMI), KTORÚ(-É) CHCE POUŽÍVAŤ

ČASŤ 1.   VŠEOBECNÉ INFORMÁCIE TÝKAJÚCE SA MANAŽÉRA INFRAŠTRUKTÚRY

1.1.   Názov(názvy)/Totožnosť manažéra(-ov) infraštruktúry

1.2.   Krajina (alebo krajiny)

1.3.   Krátky opis

1.4.   Zoznam všeobecných prevádzkových predpisov a právnych predpisov (a spôsob, ako ich získať)

ČASŤ 2.   MAPY A SCHÉMY

2.1.   Zemepisná mapa

2.1.1.

Trasy

2.1.2.

Hlavné lokality (stanice, zriaďovacie stanice, odbočky, nákladné terminály)

2.2.   Schémy tratí

Informácie, ktoré sa majú zahrnúť do schém, doplnené v prípade potreby textom. Ak existuje samostatná schéma staníc, zriaďovacích staníc, železničného depa, informácie na schéme tratí môžu byť zjednodušené

2.2.1.

Označenie vzdialenosti

2.2.2.

Označenie dopravných tratí, slučiek, manipulačných koľají a výkoľajok/odvratných výhybiek

2.2.3.

Spojky medzi traťovými koľajami

2.2.4.

Hlavné lokality (stanice, zriaďovacie stanice, odbočky, nákladné terminály)

2.2.5.

Umiestnenie a význam všetkých neprenosných návestidiel

2.3.   Schémy stanice/zriaďovacej stanice/depa (NB: Týka sa iba lokalít, ktoré sú dostupné pre interoperabilnú dopravu)

Informácie, ktoré sa majú identifikovať v schémach špecifických podľa lokality, doplnené v prípade potreby textom

2.3.1.

Názov lokality

2.3.2.

Identifikačný kód lokality

2.3.3.

Typ lokality (osobný terminál, nákladný terminál, zriaďovacia stanica, depo)

2.3.4.

Umiestnenie a význam všetkých neprenosných návestidiel

2.3.5.

Označenie a plán koľají vrátane výkoľajok/odvratných výhybiek

2.3.6.

Označenie nástupíšť

2.3.7.

Dĺžka nástupíšť

2.3.8.

Výška nástupíšť

2.3.9.

Označenie manipulačných koľají

2.3.10.

Dĺžka manipulačných koľají

2.3.11.

Dostupnosť vonkajšieho napájania vozňov elektrickou energiou

2.3.12.

Vzdialenosť medzi hranou nástupišťa a stredom koľaje, rovnobežne k povrchu jazdnej plochy

2.3.13.

(Pokiaľ ide o osobné stanice) Možnosť prístupu pre osoby so zdravotným postihnutím

ČASŤ 3.   INFORMÁCIE O ŠPECIFICKOM ÚSEKU TRATE

3.1.   Všeobecné charakteristiky

3.1.1.

Krajina

3.1.2.

Identifikačný kód úseku trate: vnútroštátny kód

3.1.3.

Začiatok úseku trate

3.1.4.

Koniec úseku trate

3.1.5.

Prevádzkový čas dopravy (hodiny, dni a zvláštne opatrenia počas sviatkov)

3.1.6.

Údaje o vzdialenosti pri trati (počet, vzhľad a umiestnenie)

3.1.7.

Druh dopravy (zmiešaná, osobná, nákladná …)

3.1.8.

Maximálna(-e) povolená(-é) rýchlosť(-ti)

3.1.9.

Akékoľvek ďalšie informácie, ktoré sú potrebné z dôvodov bezpečnosti

3.1.10.

Špecifické miestne prevádzkové požiadavky (vrátane akýchkoľvek zvláštnych kvalifikácií personálu)

3.1.11.

Osobitné obmedzenia pre nebezpečný tovar

3.1.12.

Osobitné obmedzenia pri nakladaní

3.1.13.

Vzor oznamu o dočasných prácach (a spôsob, akým sa dá získať)

3.1.14.

Údaj o tom, že úsek trate je preťažený (článok 22, 2001/14/ES)

3.2.   Špecifické technické vlastnosti

3.2.1.

Overenie ES pre TSI Infraštruktúra

3.2.2.

Dátum uvedenia do prevádzky ako interoperabilnej trate

3.2.3.

Zoznam možných špecifických prípadov

3.2.4.

Zoznam možných špecifických výnimiek

3.2.5.

Rozchod koľaje

3.2.6.

Priechodný prierez

3.2.7.

Maximálne zaťaženie nápravy

3.2.8.

Maximálne zaťaženie na bežný meter

3.2.9.

Priečne sily pôsobiace na koľaj

3.2.10.

Pozdĺžne sily pôsobiace na koľaj

3.2.11.

Minimálny polomer oblúka

3.2.12.

Percento sklonu

3.2.13.

Miesto sklonu

3.2.14.

V prípade brzdového systému, ktorý nevyužíva adhéziu kolesa – koľajnica, akceptovaná účinnosť brzdy

3.2.15.

Mosty

3.2.16.

Viadukty

3.2.17.

Tunely

3.2.18.

Poznámky

3.3.   Subsystém energia

3.3.1.

Overenie ES pre TSI Energia

3.3.2.

Dátum uvedenia do prevádzky ako interoperabilnej trate

3.3.3.

Zoznam možných špecifických prípadov

3.3.4.

Zoznam možných špecifických výnimiek

3.3.5.

Druh systému napájania elektrickou energiou (napr. žiadny, nadzemný, tretia koľajnica)

3.3.6.

Frekvencia systému napájania elektrickou energiou (napr. striedavý prúd, jednosmerný prúd)

3.3.7.

Minimálne napätie

3.3.8.

Maximálne napätie

3.3.9.

Obmedzenie týkajúce sa spotreby elektrickej energie v prípade špecifického(-ých) elektrického(-ých) hnacieho(-ích) vozidla(-iel)

3.3.10.

Obmedzenie týkajúce sa polohy elektrickej(-ých) motorovej(-ých) jednotky(-tiek) s cieľom dosiahnuť súlad s delením nadzemného trolejového vedenia (poloha zberača)

3.3.11.

Ako dosiahnuť vypnutie napájania elektrickou energiou

3.3.12.

Výška trakčného vedenia

3.3.13.

Prípustný sklon trakčného vedenia vzhľadom na koľaj a zmena sklonu

3.3.14.

Druh schválených zberačov

3.3.15.

Minimálna statická sila

3.3.16.

Maximálna statická sila

3.3.17.

Umiestnenie neutrálnych úsekov

3.3.18.

Informácie o prevádzke

3.3.19.

Stiahnutie zberačov

3.3.20.

Podmienky uplatňované vzhľadom na rekuperačné brzdenie

3.3.21.

Maximálny prípustný prúd pre vlak

3.4.   Subsystém riadenie, zabezpečenie a návestenie

3.4.1.

Overenie ES pre CCS TSI

3.4.2.

Dátum uvedenia do prevádzky ako interoperabilnej trate

3.4.3.

Zoznam možných špecifických prípadov

3.4.4.

Zoznam možných špecifických výnimiek

ERTMS/ETCS

3.4.5.

Úroveň aplikácie

3.4.6.

Voliteľné funkcie inštalované v traťovej časti zariadenia

3.4.7.

Voliteľné funkcie požadované vo vlaku

3.4.8.

Číslo verzie softvéru

3.4.9.

Dátum uvedenia tejto verzie do prevádzky

Rádio ERTMS/GSM-R

3.4.10.

Voliteľné funkcie uvedené vo FRS

3.4.11.

Číslo verzie

3.4.12.

Dátum uvedenia tejto verzie do prevádzky

Pre úroveň 1 ERTM/ETCS s funkciou in-fill

3.4.13.

Technická implementácia požadovaná pre koľajové vozidlá

Ochranný(-é), riadiaci(-e) a výstražný(-é) systém(-y) vlaku triedy B

3.4.14.

Vnútroštátne predpisy o prevádzkovaní systémov triedy B (+ spôsob, ako ich získať)

Traťový systém

3.4.15.

Zodpovedný členský štát

3.4.16.

Názov systému

3.4.17.

Číslo verzie softvéru

3.4.18.

Dátum uvedenia tejto verzie do prevádzky

3.4.19.

Ukončenie obdobia platnosti

3.4.20.

Potreba viacerých súčasne pôsobiacich systémov

3.4.21.

Vlakový systém

Rádiový systém triedy B

3.4.22.

Zodpovedný členský štát

3.4.23.

Názov systému

3.4.24.

Číslo verzie

3.4.25.

Dátum uvedenia tejto verzie do prevádzky

3.4.26.

Ukončenie obdobia platnosti

3.4.27.

Osobitné podmienky pre prepínanie medzi rôznymi ochrannými, riadiacimi a výstražnými systémami vlaku triedy B

3.4.28.

Osobitné technické podmienky požadované na prepínanie medzi systémami ERTMS/ETCS a systémami triedy B

3.4.29.

Osobitné podmienky pre prepínanie medzi rôznymi rádiovými systémami

Technické režimy za zhoršených podmienok týchto systémov:

3.4.30.

ERTM/ETCS

3.4.31.

Ochranný, riadiaci a výstražný systém vlaku triedy B

3.4.32.

ERTM/GSM-R

3.4.33.

Rádiový systém triedy B

3.4.34.

Traťové návestenie

Obmedzenie rýchlosti týkajúce sa brzdného účinku

3.4.35.

ERTM/ETCS

3.4.36.

Ochranné, riadiace a výstražné systémy vlaku triedy B

Vnútroštátne predpisy o fungovaní systému triedy B

3.4.37.

Vnútroštátne predpisy týkajúce sa brzdného účinku

3.4.38.

Ostatné vnútroštátne predpisy, napr.: údaje zodpovedajúce vyhláške UIC 512 (8. vydanie z 1. januára 1979 a 2 zmeny a doplnenia)

Citlivosť infraštruktúry vzhľadom na EMC riadenia, zabezpečenia a návestenia

3.4.39.

Požiadavka, ktorá sa má špecifikovať podľa európskych noriem

3.4.40.

Prípustnosť použitia brzdy na vírivý prúd

3.4.41.

Prípustnosť použitia magnetickej brzdy

3.4.42.

Požiadavky na technické riešenia týkajúce sa uplatnených výnimiek

3.5.   Subsystém prevádzka a riadenie dopravy

3.5.1.

Overenie ES pre OPE TSI

3.5.2.

Dátum uvedenia do prevádzky ako interoperabilnej trate

3.5.3.

Zoznam možných špecifických prípadov

3.5.4.

Zoznam možných špecifických výnimiek

3.5.5.

Jazyk používaný na komunikácie dôležité z hľadiska bezpečnosti s personálom manažéra infraštruktúry

3.5.6.

Osobitné klimatické podmienky a súvisiace opatrenia

Dodatok E

JAZYK A ÚROVEŇ KOMUNIKÁCIE

Ústna znalosť jazyka sa môže rozdeliť na päť úrovní:

Úroveň

Opis

5

dokáže prispôsobiť spôsob, akým hovorí s akýmkoľvek účastníkom rozhovoru

dokáže vyjadriť názor

dokáže vyjednávať

dokáže presvedčiť

dokáže poradiť

4

dokáže si poradiť s úplne nepredvídanými situáciami

dokáže vyjadriť domnienky

dokáže zdôvodniť názor

3

dokáže zvládnuť praktické situácie s nepredvídaným prvkom

dokáže opísať

dokáže udržiavať jednoduchú konverzáciu

2

dokáže zvládnuť jednoduché praktické situácie

dokáže položiť otázky

dokáže odpovedať na otázky

1

dokáže rozprávať s použitím naučených viet

Dodatok F

Nepoužíva sa

Dodatok G

Nepoužíva sa

Dodatok H

Nepoužíva sa

Dodatok I

Nepoužíva sa

Dodatok J

MINIMÁLNE PRVKY DÔLEŽITÉ Z HĽADISKA ODBORNEJ KVALIFIKÁCIE PRE ÚLOHY SÚVISIACE SO „SPREVÁDZANÍM VLAKOV“

1.   VŠEOBECNÉ POŽIADAVKY

a)

Tento dodatok, ktorý sa musí vykladať v spojení s bodmi 4.6 a 4.7, predstavuje zoznam prvkov, ktoré sa považujú za dôležité z hľadiska úlohy sprevádzania vlaku v rámci TEN.

b)

Výraz „odborná kvalifikácia“ sa v kontexte tejto TSI týka tých prvkov, ktoré sú dôležité na zaistenie toho, aby bol prevádzkový personál vyškolený a schopný pochopiť a plniť jednotlivé prvky danej úlohy.

c)

Predpisy a postupy sa uplatňujú na vykonávanú úlohu a na osobu, ktorá túto úlohu plní. Tieto úlohy môže vykonávať buď akákoľvek oprávnená kvalifikovaná osoba bez ohľadu na meno, funkciu alebo hierarchické postavenie uvedené v predpisoch alebo postupoch, alebo jednotlivá spoločnosť.

d)

Každá oprávnená kvalifikovaná osoba musí dodržiavať všetky predpisy a postupy týkajúce sa vykonávanej úlohy.

2.   ODBORNÉ ZNALOSTI

Každé oprávnenie si vyžaduje úspešné vykonanie vstupných skúšok a splnenie ustanovení týkajúcich sa priebežného posudzovania a odbornej prípravy, ako sa uvádza v bode 4.6.

2.1.   Všeobecné odborné znalosti

a)

Všeobecné zásady riadenia bezpečnosti v rámci železničného systému dôležité z hľadiska danej úlohy vrátane rozhraní s inými subsystémami

b)

Všeobecné podmienky dôležité z hľadiska bezpečnosti cestujúcich alebo nákladu a osôb nachádzajúcich sa na železničnej trati alebo v jej blízkosti

c)

Podmienky týkajúce sa zdravia a bezpečnosti pri práci

d)

Všeobecné zásady zabezpečenia železničného systému

e)

Bezpečnosť osôb vrátane bezpečnosti pri vystupovaní z vlaku na prevádzkovanej trati

2.2.   Znalosti o prevádzkových postupoch a bezpečnostných systémoch uplatňovaných v rámci infraštruktúry, ktorá sa má používať

a)

Prevádzkové postupy a bezpečnostné predpisy

b)

Systém riadenia, zabezpečenia a návestenia

c)

Zásady komunikácie a formalizovaný postup výmeny správ vrátane použitia komunikačného zariadenia

2.3.   Znalosti o koľajových vozidlách

a)

Vnútorné vybavenie osobného vozňa

b)

Oprava menších porúch v častiach koľajových vozidiel určených pre cestujúcich, ako to vyžaduje železničný podnik

2.4.   Znalosti o trase

a)

Prevádzkové postupy (ako je spôsob vypravovania vlakov) v jednotlivých miestach (návestenie, vybavenie stanice atď.).

b)

Stanice, v ktorých môžu cestujúci vystupovať alebo nastupovať

c)

Miestne prevádzkové a núdzové postupy špecifické pre trať (trate) trasy

3.   SCHOPNOSŤ UPLATNIŤ ZNALOSTI V PRAXI

a)

Kontroly pred odchodom vrátane brzdových skúšok a správneho zatvárania dverí

b)

Procesy pri odchode

c)

Komunikácia s cestujúcimi, najmä vzhľadom na okolnosti týkajúce sa bezpečnosti cestujúcich

d)

Prevádzka za zhoršených podmienok

e)

Posúdiť potenciál poruchy v priestoroch pre cestujúcich a reagovať podľa predpisov a postupov

f)

Ochranné a výstražné opatrenia, ako sa vyžadujú v pravidlách a predpisoch alebo ako pomoc rušňovodičovi

g)

Evakuácia vlaku a bezpečnosť cestujúcich, najmä ak musia zostať na trati alebo v jej blízkosti

h)

Komunikovať s personálom manažéra infraštruktúry počas poskytovania pomoci rušňovodičovi alebo evakuácie

i)

Hlásiť všetky nezvyčajné udalosti týkajúce sa prevádzky vlaku, stavu koľajových vozidiel a bezpečnosti cestujúcich. Ak sa to vyžaduje, tieto hlásenia musia byť vypracované písomne v jazyku, ktorý zvolil železničný podnik.

Dodatok K

Nepoužíva sa

Dodatok L

MINIMÁLNE PRVKY DÔLEŽITÉ Z HĽADISKA ODBORNEJ KVALIFIKÁCIE PRE ÚLOHU PRÍPRAVY VLAKOV

1.   VŠEOBECNÉ POŽIADAVKY

Tento dodatok, ktorý sa musí vykladať v spojení s bodom 4.6, predstavuje zoznam prvkov, ktoré sa považujú za dôležité z hľadiska úlohy prípravy vlaku v rámci TEN.

a)

Výraz „odborná kvalifikácia“ sa v kontexte tejto TSI týka tých prvkov, ktoré sú dôležité na zaistenie toho, aby bol prevádzkový personál vyškolený a schopný pochopiť a plniť jednotlivé prvky danej úlohy.

b)

Predpisy a postupy sa uplatňujú na vykonávanú úlohu a na osobu, ktorá túto úlohu plní. Tieto úlohy môže vykonávať buď akákoľvek oprávnená kvalifikovaná osoba bez ohľadu na meno, funkciu alebo hierarchické postavenie uvedené v predpisoch alebo postupoch, alebo jednotlivá spoločnosť.

c)

Každá oprávnená kvalifikovaná osoba musí dodržiavať všetky predpisy a postupy týkajúce sa vykonávanej úlohy.

2.   ODBORNÉ ZNALOSTI

Každé oprávnenie si vyžaduje úspešné vykonanie vstupných skúšok a splnenie ustanovení týkajúcich sa priebežného posudzovania a odbornej prípravy, ako sa uvádza v bode 4.6.

2.1.   Všeobecné odborné znalosti

a)

Všeobecné zásady riadenia bezpečnosti v rámci železničného systému dôležité z hľadiska danej úlohy vrátane rozhraní s inými subsystémami

b)

Všeobecné podmienky týkajúce sa bezpečnosti cestujúcich a/alebo nákladu vrátane prepravy nebezpečného tovaru a výnimočného nákladu

c)

Podmienky týkajúce sa zdravia a bezpečnosti pri práci

d)

Všeobecné zásady zabezpečenia železničného systému

e)

Bezpečnosť osôb na železničných tratiach alebo v ich blízkosti

f)

Zásady komunikácie a formalizovaný postup výmeny správ vrátane použitia komunikačného zariadenia

2.2.   Znalosti o prevádzkových postupoch a bezpečnostných systémoch uplatňovaných na infraštruktúru, ktorá sa má používať

a)

Prevádzkové postupy a bezpečnostné pravidlá

b)

Prevádzkové postupy v jednotlivých miestach (návestenie, vybavenie stanice/depa/zriaďovacej stanice) a bezpečnostné predpisy

c)

Miestne prevádzkové opatrenia

2.3.   Znalosti o vybavení vlaku

a)

Účel a využitie vybavenia vozňa a vozidla

b)

Určenie a organizovanie technických prehliadok

3.   SCHOPNOSŤ UPLATNIŤ ZNALOSTI V PRAXI

a)

Uplatnenie predpisov o zostave vlaku, predpisov o brzdení vlaku, predpisov o nakladaní vlaku atď. s cieľom zabezpečiť, aby bol vlak v prevádzkyschopnom stave

b)

Pochopenie významu označení a štítkov na vozidlách

c)

Proces na stanovovanie a sprístupňovanie údajov o vlaku

d)

Komunikácia s vlakovým personálom

e)

Komunikácia s personálom zodpovedným za riadenie jazdy vlakov

f)

Zhoršená prevádzka, najmä keď ovplyvňuje prípravu vlakov

g)

Ochranné a výstražné opatrenia, ako sa vyžadujú v pravidlách a predpisoch alebo miestnych opatreniach v danom mieste

h)

Opatrenia, ktoré sa musia vykonať vzhľadom na mimoriadne situácie týkajúce sa prepravy nebezpečného tovaru (v prípade potreby)

Dodatok M

Nepoužíva sa

Dodatok N

Nepoužíva sa

Dodatok O

Nepoužíva sa

Dodatok P

ČASŤ 0 –   IDENTIFIKÁCIA VOZIDLA

Všeobecné poznámky

1.

V tomto dodatku sa uvádza číslo a súvisiace označenie aplikované viditeľným spôsobom na vozidle tak, aby ho bolo možné počas prevádzky jednoznačne identifikovať. Neuvádzajú sa v ňom iné čísla ani označenia prípadne vygravírované alebo pripevnené trvalým spôsobom na ráme alebo na hlavných komponentoch vozidla počas jeho stavby.

2.

Zhoda čísla a súvisiaceho označenia s údajmi uvedenými v tomto dodatku nie je povinná pre:

vozidlá, ktoré sa používajú iba na sieťach, na ktoré sa neuplatňuje táto TSI,

vozidlá, ktorú sú súčasťou kultúrneho dedičstva, v historickej podobe,

vozidlá, ktoré sa bežne nepoužívajú ani neprepravujú na sieťach, na ktoré sa uplatňuje táto TSI.

Tieto vozidlá však musia dostať dočasné číslo povoľujúce ich prevádzku.

Štandardné číslo a súvisiace skratky

Každé koľajové vozidlo dostane číslo pozostávajúce z 12 číslic (nazýva sa štandardné číslo) s touto štruktúrou:

Druhy koľajových vozidiel

Druh vozidla a označenie spôsobilosti pre interoperabilitu

[2 číslice]

Krajina, v ktorej je vozidlo registrované

[2 číslice]

Technické charakteristiky

[4 číslice]

Sériové číslo

[3 číslice]

Kontrolné číslo

[1 číslica]

Nákladné vozne

00 až 09

10 až 19

20 až 29

30 až 39

40 až 49

80 až 89

[podrobné údaje v časti 6]

01 až 99

[podrobné údaje v časti 4]

0000 až 9999

[podrobné údaje v časti 9]

001 až 999

0 až 9

[podrobné údaje v časti 3]

Ťahané osobné vozidlá

50 až 59

60 až 69

70 až 79

[podrobné údaje v časti 7]

0000 až 9999

[podrobné údaje v časti 10]

001 až 999

Hnacie koľajové vozidlá

90 až 99

[podrobné údaje v časti 8]

0000001 až 8999999

[význam týchto číslic je definovaný členskými štátmi, prípadne bilaterálnou alebo multilaterálnou dohodou]

Špeciálne vozidlá

9000 až 9999

[podrobné údaje v časti 11]

001 až 999

V danej krajine 7 číslic technických charakteristík a sériové číslo postačuje na jednoznačnú identifikáciu vozidla v rámci každej skupiny nákladných vozňov, ťahaných osobných vozidiel, hnacích koľajových vozidiel (1) a špeciálnych vozidiel (2).

Číslo dopĺňajú abecedné označenia:

označenia spojené so spôsobilosťou pre interoperabilitu (podrobné údaje v časti 5),

skratka krajiny, v ktorej je vozidlo registrované (podrobné údaje v časti 4),

skratka držiteľa (3) (podrobné údaje v časti 1),

skratka technických charakteristík (podrobné údaje v časti 13 pre ťahané osobné vozidlá, časti 12 pre nákladné vozne a časti 14 pre špeciálne vozidlá).

Technické charakteristiky, kódy a skratky spravuje jeden alebo viacero orgánov (ďalej len „ústredný orgán“), ktoré navrhuje ERA (Európska železničná agentúra) ako výsledok činnosti č. 15 svojho pracovného programu na rok 2005.

Pridelenie čísla

Predpisy týkajúce sa správy čísel navrhne ERA ako súčasť činnosti č. 15 svojho pracovného programu na rok 2005.

ČASŤ 1 –   OZNAČENIE DRŽITEĽA VOZIDLA

Definícia označenia držiteľa vozidla (VKM)

Označením držiteľa vozidla (VKM) je alfanumerický kód pozostávajúci z 2 až 5 písmen (4). VKM je napísané na každom železničnom vozidle v blízkosti čísla vozidla. VKM označuje držiteľa vozidla zaregistrovaného v registri koľajových vozidiel.

VKM je jedinečné vo všetkých krajinách, na ktoré sa vzťahuje táto TSI, a vo všetkých krajinách, ktoré uzavrú dohodu, ktorá sa vzťahuje na aplikáciu systému číslovania vozidiel a označovania držiteľa vozidla, ako sa uvádza v tejto TSI.

Formát označenia držiteľa vozidla

VKM je zobrazením celého názvu alebo skratky držiteľa vozidla pokiaľ možno rozpoznateľným spôsobom. Môže sa používať všetkých 26 písmen latinskej abecedy. Písmená vo VKM sú napísané ako veľké písmená. Písmená, ktoré nie sú prvými písmenami slov v názve držiteľa, môžu byť napísané malými písmenami. V záujme kontroly jedinečnosti sa napísaný názov bude ignorovať.

Písmená môžu obsahovať diakritické znaky (5). Diakritické znaky používané pri týchto písmenách sa v záujme kontroly jedinečnosti ignorujú.

Pre vozidlá držiteľov, ktorí majú sídlo v krajine, ktorá nepoužíva latinskú abecedu, sa preklad VKM do ich vlastnej abecedy môže používať za VKM oddeleným od neho lomkou („/“). Takéto preložené VKM sa na účely spracovania údajov neberie do úvahy.

Výnimky z používania označenia držiteľa vozidla

Členské štáty môžu rozhodnúť o uplatňovaní nasledujúcich výnimiek.

VKM sa nevyžaduje pri vozidlách, ktorých systém číslovania sa neriadi týmto dodatkom (porovnaj časť 0, bod 2). V každom prípade sa primerané informácie o totožnosti držiteľa vozidla musia poskytnúť organizáciám, ktoré sú zapojené do ich prevádzky v sieťach, na ktoré sa uplatňuje táto TSI.

Ak sú informácie o celom názve a adrese napísané na vozidle, VKM sa nevyžaduje v prípade:

vozidiel držiteľov s takým obmedzeným počtom koľajových vozidiel, že tento počet neoprávňuje používanie VKM,

špecializovaných vozidiel na údržbu infraštruktúry.

VKM sa nevyžaduje pre rušne, motorové jednotky a osobné vozidlá používané iba vo vnútroštátnej doprave, keď:

sú vybavené logom svojho držiteľa a toto logo obsahuje rovnaké a dobre rozpoznateľné písmená ako VKM,

sú vybavené logom svojho držiteľa a toto logo obsahuje rovnaké a dobre rozpoznateľné písmená ako VKM,

sú vybavené dobre rozpoznateľným logom, ktoré bolo prijaté príslušným vnútroštátnym orgánom ako primeraný ekvivalent VKM.

Ak sa logo spoločnosti uplatňuje popri VKM, platné je iba VKM a logo sa neberie do úvahy.

Ustanovenia o prideľovaní označení držiteľa vozidla

Držiteľovi vozidla možno vydať viac ako jedno VKM v prípade, že:

držiteľ vozidla má úradný názov vo viac ako jednom jazyku,

držiteľ vozidla má dobrý dôvod na to, aby rozlišoval medzi jednotlivými skupinami vozidiel v rámci svojej organizácie.

Jedno VKM je možné vydať pre skupinu spoločností:

ktoré patria do jednej firemnej štruktúry, ktorá vymenovala a poverila jednu organizáciu v rámci tejto štruktúry zaoberať sa všetkými otázkami v mene všetkých ostatných,

ktorá poverila samostatnú, jedinú právnickú osobu, aby riešila všetky otázky v jej mene, pričom v takomto prípade je právnickou osobou držiteľ.

Register označení držiteľov vozidiel a postup prideľovania

Register VKM je verejný a aktualizovaný v reálnom čase.

Žiadosť o VKM sa podáva na príslušnom vnútroštátnom orgáne žiadateľa a zasiela sa ústrednému orgánu. VKM sa môže používať, až keď ho zverejní ústredný orgán.

Držiteľ VKM musí informovať príslušný vnútroštátny orgán, ak sa používanie VKM končí, a príslušný vnútroštátny orgán zašle túto informáciu ústrednému orgánu. VKM sa potom zruší, hneď ako držiteľ preukáže, že označenie bolo zmenené na všetkých príslušných vozidlách. Desať rokov nebude opakovane vydané, pokiaľ nebude opakovane vydané pôvodnému držiteľovi alebo na jeho žiadosť inému držiteľovi.

VKM môže byť prevedené na iného držiteľa, ktorý je právnym pokračovateľom pôvodného držiteľa. VKM zostáva v platnosti, keď držiteľ zmení svoj názov na názov, ktorý sa nepodobá na VKM.

Prvý zoznam VKM bude navrhnutý pomocou existujúcich skratiek železničného podniku.

VKM sa bude týkať všetkých novovyrobených nákladných vozňov po nadobudnutí účinnosti príslušných TSI. V prípade existujúcich nákladných vozňov sa bude musieť dosiahnuť súlad s označením VKM do 31. decembra 2013. V prípade nesúladu medzi VKM uvedeným na vozidle a údajmi evidovanými v národnom registri vozidiel má prednosť registrácia v NRV.

ČASŤ 2 –   UVEDENIE ČÍSLA A SÚVISIACEHO ABECEDNÉHO OZNAČENIA NA SKRINI VOZIDLA

Všeobecné opatrenia na vonkajšie označenie

Veľké písmená a číslice tvoriace nápisy označenia musia mať výšku aspoň 80 mm, typ písma sans serif v zodpovedajúcej kvalite. Nižšia výška sa môže používať iba vtedy, ak neexistuje žiadna iná možnosť ako umiestniť označenie na pozdĺžniky.

Označenie nesmie byť umiestnené vyššie ako 2 metre nad úrovňou koľajnice.

Nákladné vozne

Označenie musí byť napísané na skrini vozňa takto:

23

TEN

80

-RFC

7369 553-4

Zcs

31

TEN

80

-DB

0691 235-2

Tanoos

33

TEN

84

-ACTS

4796 100-8

Slpss

43

 

87

4273 361-3

Laeks

(V tomto prípade bez VKM, úplný názov a adresa sa napíšu na vozidlo)

V prípade vozňov, ktorých skriňa neposkytuje dostatočne veľký priestor pre takýto typ usporiadania, najmä v prípade plošinových vozňov, označenie musí byť usporiadané takto:

0187

3320

644-7

TEN

F-SNCF

Ks

Ak bude na vozni uvedené jedno alebo viac indexových písmen národného významu, toto národné označenie musí byť uvedené po medzinárodnom písmenovom označení a oddelené od neho pomlčkou.

Osobné vozne a ťahané osobné vozidlá

Číslo bude na každej bočnej stene vozňa uvedené takto:

-SNCF

61 87 – 7

 

B10 tu

Označenie krajiny, v ktorej je vozidlo registrované, a technických charakteristík je napísané priamo pred, za alebo pod dvanástimi číslicami čísla vozidla.

V prípade osobných vozňov s kabínou rušňovodiča bude číslo napísané aj vo vnútri kabíny.

Rušne, motorové vozne a špeciálne vozidlá

Štandardné 12-miestne číslo musí byť uvedené na každej bočnej stene hnacích koľajových vozidiel používaných v medzinárodnej doprave takto:

91 88 0001323-0

Štandardné 12-miestne číslo bude uvedené aj v každej kabíne hnacích koľajových vozidiel.

Držiteľ môže pridať vo forme písmen s veľkosťou väčšou, ako je štandardné číslo, vlastné číselné označenie (pozostávajúce spravidla z číslic sériového čísla doplneného abecedným kódovaním) užitočné počas prevádzky. Miesto vyznačenia takéhoto vlastného čísla závisí od držiteľa.

Príklady

SP 42037

ES 64 F4-099

88-1323

473011

 

 

92 51 0042037-9

94 80 0189 999-6

91 88 0001323-0

92 87 473011-0

94 79 2 642 185-5

Tieto predpisy sa môžu zmeniť na základe bilaterálnych dohôd v prípade vozidiel existujúcich v čase nadobudnutia účinnosti tejto TSI a zaradených do špecifickej dopravy a ak neexistuje žiadne riziko zámeny rôznych koľajových vozidiel premávajúcich v rámci príslušných železničných sietí. Výnimka je platná počas obdobia, o ktorom rozhodnú príslušné vnútroštátne orgány.

Vnútroštátny orgán môže predpísať, aby bol abecedný kód krajiny a VKM zaznamenaný navyše k 12-miestnemu číslu vozidla.

ČASŤ 3 –   PRAVIDLÁ STANOVOVANIA KONTROLNEJ ČÍSLICE (12. ČÍSLICA)

Kontrolná číslica sa stanovuje takto:

číslice na párnych pozíciách základného čísla (počítané z pravej strany) sa zoberú v ich vlastnej desiatkovej hodnote,

číslice na nepárnych pozíciách základného čísla (počítané z pravej strany) sa vynásobia 2,

stanoví sa súčet vytvorený číslicami na párnej pozícii a všetkými číslicami, ktoré tvoria parciálne súčiny získané z nepárnych pozícií,

zaznamená sa jednotková číslica tohto súčtu,

doplnenie tejto jednotkovej číslice na 10, predstavuje kontrolnú číslicu, ak by táto jednotková číslica bola nula, tak potom aj kontrolnou číslicou bude nula.

Príklady

1 –

Nech je základným číslom

3

3

8

4

4

7

9

6

1

0

0

Multiplikačný faktor

2

1

2

1

2

1

2

1

2

1

2

 

6

3

16

4

8

7

18

6

2

0

0

Súčet: 6 + 3 + 1 + 6 + 4 + 8 + 7 + 1 + 8 + 6 + 2 + 0 + 0 = 52

Jednotková číslica tohto súčtu je 2.

Číslo kontrolnej číslice bude preto 8 a základné číslo sa takto stáva registračným číslom 33 84 4796 100-8.

2 –

Nech je základným číslom

3

1

5

1

3

3

2

0

1

9

8

Multiplikačný faktor

2

1

2

1

2

1

2

1

2

1

2

 

6

1

10

1

6

3

4

0

2

9

16

Súčet: 6 + 1 + 1 + 0 + 1 + 6 + 3 + 4 + 0 + 2 + 9 + 1 + 6 = 40

Jednotková číslica tohto súčtu je 0.

Číslo kontrolnej číslice bude preto 0 a základné číslo sa takto stáva registračným číslom 31 51 3320 198-0.

ČASŤ 4 –   KÓDOVANIE KRAJÍN REGISTRÁCIE VOZIDIEL (3 – 4 ČÍSLICA A SKRATKA)

Informácie týkajúce sa tretích krajín sa uvádzajú len pre informáciu

Krajiny

Abecedný kód krajiny (6)

Číselný kód krajiny

Príslušné spoločnosti v hranatých zátvorkách v časti 6 a časti 7 (7)

Albánsko

AL

41

HSh

Alžírsko

DZ

92

SNTF

Arménsko

AM (8)

58

ARM

Rakúsko

A

81

ÖBB

Azerbajdžan

AZ

57

AZ

Bielorusko

BY

21

BC

Belgicko

B

88

SNCB/NMBS

Bosna a Hercegovina

BIH

44

ŽRS

50

ŽFBH

Bulharsko

BG

52

BDZ, SRIC

Čína

RC

33

KZD

Chorvátsko

HR

78

Kuba

CU (8)

40

FC

Cyprus

CY

 

 

Česká republika

CZ

54

ČD

Dánsko

DK

86

DSB, BS

Egypt

ET

90

ENR

Estónsko

EST

26

EVR

Fínsko

FIN

10

VR, RHK

Francúzsko

F

87

SNCF, RFF

Gruzínsko

GE

28

GR

Nemecko

D

80

DB, AAE (9)

Grécko

GR

73

CH

Maďarsko

H

55

MÁV, GySEV/ROeEE (9)

Irán

IR

96

RAI

Irak

IRQ (8)

99

IRR

Írsko

IRL

60

CIE

Izrael

IL

95

IR

Taliansko

I

83

FS, FNME (9)

Japonsko

J

42

EJRC

Kazachstan

KZ

27

KZH

Kirgizsko

KS

59

KRG

Lotyšsko

LV

25

LDZ

Libanon

RL

98

CEL

Lichtenštajnsko

LIE (8)

 

 

Litva

LT

24

LG

Luxembursko

L

82

CFL

Macedónsko (Bývala juhoslovanská republika)

MK

65

CFARYM (MŽ)

Malta

M

 

 

Moldavsko

MD (8)

23

CFM

Monako

MC

 

 

Mongolsko

MGL

31

MTZ

Maroko

MA

93

ONCFM

Holandsko

NL

84

NS

Severná Kórea

PRK (8)

30

ZC

Nórsko

N

76

NSB, JBV

Poľsko

PL

51

PKP

Portugalsko

P

94

CP, REFER

Rumunsko

RO

53

CFR

Rusko

RUS

20

RZD

Srbsko-Čierna hora

SCG

72

Slovensko

SK

56

ŽSSK, ŽSR

Slovinsko

SLO

79

Južná Kórea

ROK

61

KNR

Španielsko

E

71

RENFE

Švédsko

S

74

GC, BV

Švajčiarsko

CH

85

SBB/CFF/FFS, BLS (9)

Sýria

SYR

97

CFS

Tadžikistan

TJ

66

TZD

Tunisko

TN

91

SNCFT

Turecko

TR

75

TCDD

Turkménsko

TM

67

TRK

Ukrajina

UA

22

UZ

Spojené kráľovstvo

GB

70

BR

Uzbekistan

UZ

29

UTI

Vietnam

VN (8)

32

DSVN

ČASŤ 5 –   ABECEDNÉ OZNAČENIE SPÔSOBILOSTI PRE INTEROPERABILITU

‘TEN’: Vozidlo, ktoré:

‘PPV/PPW’: Vozidlo, ktoré je v súlade s dohodou PPV/PPW alebo PGW (v rámci štátov OSŽD)

[pôvodne: PPV/PPW: ППВ (Правила пользования вагонами в международном сообщении); PGW: Правила Пользования Грузовыми Вагонами]

Poznámky:

a)

Vozidlá označené ako TEN zodpovedajú kódom 0 až 3 na mieste prvej číslice čísla vozidla uvedeného v časti 6.

b)

Vozidlá, ktoré nemajú povolenie na prevádzku vo všetkých členských štátoch, musia mať označenie s uvedením členských štátov, v ktorých majú povolenie. Zoznam povoľujúcich členských štátov by mal byť označený v súlade s jedným z nasledujúcich nákresov, kde D predstavuje členský štát, ktorý vydal prvé povolenie (v tomto príklade Nemecko) a F znamená druhý povoľujúci členský štát (v tomto príklade Francúzsko). Kódy členských štátov zodpovedajú časti 4. Môžu sem patriť vozidlá, ktoré zodpovedajú TSI alebo ktoré im nezodpovedajú. Tieto vozidlá zodpovedajú kódom 4 alebo 8 na mieste prvej číslice čísla vozidla uvedeného v časti 6.

Image

Image

ČASŤ 6 –   KÓDY INTEROPERABILITY POUŽÍVANÉ PRE NÁKLADNÉ VOZNE (1 – 2 ČÍSLICA)

 

Druhá číslica

Prvá číslica

0

1

2

3

4

5

6

7

8

9

Druhá číslica

Prvá číslica

 

 

Priechodný prierez

pevný alebo meniteľný

pevný

meniteľný

pevný

meniteľný

pevný

meniteľný

pevný

meniteľný

pevný alebo meniteľný

Priechodný prierez

 

TSI (10) a/alebo COTIF (11) a/alebo PPW

0

s nápravami

rezerva

vozneb TSI a/alebo COTIF (11)

[ktorých držiteľom je železničný podnik uvedený v časti 4]

Nemajú sa používať do ďalšieho rozhodnutia

vozne PPW

(meniteľný rozchod)

s nápravami

0

1

s podvozkami

vozne využívané priemyslom

s podvozkami

1

2

s nápravami

rezerva

vozneb TSI a/alebo COTIF (11)

[ktorých držiteľom je železničný podnik uvedený v časti 4]

vozne PPW

vozneb TSI a/alebo COTIF (11)

vozne PPW

iné vozneb TSI a/alebo COTIF (11)

vozne PPW

vozne PPW

(pevný rozchod)

s nápravami

2

3

s podvozkami

s podvozkami

3

Nie TSI a nie COTIFb a nie PPW (11)

4

s nápravami (12)

služobné vozne

ostatné vozne

[ktorých držiteľom je železničný podnik uvedený v časti 4]

ostatné vozne

ostatné vozne

vozne s osobitným číslovaním pre technické charakteristiky

s nápravamic (12)

4

8

s podvozkamic (12)

s podvozkamic (12)

8

 

 

Doprava

vnútroštátna doprava alebo medzinárodná doprava podľa osobitnej dohody

medzinárodná doprava na základe osobitnej dohody

vnútroštátna doprava

medzinárodná doprava na základe osobitnej dohody

vnútroštátna doprava

medzinárodná doprava na základe osobitnej dohody

vnútroštátna doprava

medzinárodná doprava na základe osobitnej dohody

vnútroštátna doprava

vnútroštátna doprava alebo medzinárodná doprava podľa osobitnej dohody

doprava

 

 

Prvá číslica

Druhá číslica

0

1

2

3

4

5

6

7

8

9

prvá číslica

druhá číslica

ČASŤ 7 –   KÓDY SPÔSOBILOSTI PRE MEDZINÁRODNÚ DOPRAVU POUŽÍVANÉ PRE ŤAHANÉ OSOBNÉ VOZIDLÁ (1 – 2 ČÍSLICA)

Upozornenie: Podmienky uvedené v hranatých zátvorkách sú prechodné a budú zrušené v rámci vývoja RIC (pozri všeobecné poznámky, bod 3).

 

Vnútroštátna doprava

TSI (13) a/alebo RIC/COTIF (14) a/alebo PPW

Vnútroštátna doprava alebo medzinárodná doprava na základe osobitnej dohody

TSIa (13) a/alebo RIC/COTIFb (14)

PPW

Druhá číslica

Prvá číslica

0

1

2

3

4

5

6

7

8

9

5

vozidlá na vnútroštátnu dopravu

[ktorých držiteľom je železničný podnik RIC uvedený v časti 4]

neklimatizované vozidlá s pevným rozchodom (vrátane nákladných vozňov na prepravu automobilov)

[ktorých držiteľom je železničný podnik RIC uvedený v časti 4]

neklimatizované vozidlá s meniteľným rozchodom (1435/1520)

[ktorých držiteľom je železničný podnik RIC uvedený v časti 4]

vyhradená

neklimatizované vozidlá s meniteľným rozchodom (1435/1672)

[ktorých držiteľom je železničný podnik RIC uvedený v časti 4]

vozidlá s osobitným číslovaním pre technické charakteristiky

vozidlá s pevným rozchodom

vozidlá s pevným rozchodom

vozidlá s meniteľným rozchodom (1435/1520) výmenou podvozkov

vozidlá s meniteľným rozchodom (1435/1520) s nápravami s meniteľným rozchodom

6

služobné vozidlá neprevádzkované v komerčnej doprave

klimatizované vozidlá s pevným rozchodom

[ktorých držiteľom je železničný podnik RIC uvedený v časti 4]

klimatizované vozidlá s meniteľným rozchodom (1435/1520)

[ktorých držiteľom je železničný podnik RIC uvedený v časti 4]

služobné vozidlá neprevádzkované v komerčnej doprave

[ktorých držiteľom je železničný podnik RIC uvedený v časti 4]

klimatizované vozidlá s meniteľným rozchodom (1435/1672)

[ktorých držiteľom je železničný podnik RIC uvedený v časti 4]

vozidlá na prepravu automobilov

vozidlá s meniteľným rozchodom

7

tlakotesné klimatizované vozidlá

[ktorých držiteľom je železničný podnik RIC uvedený v časti 4]

vyhradená

vyhradená

tlakotesné klimatizované vozidlá s pevným rozchodom

[ktorých držiteľom je železničný podnik RIVC uvedený v časti 4]

vyhradená

ostatné vozidlá

vyhradená

vyhradená

vyhradená

vyhradená

ČASŤ 8 –   TYPY HNACÍCH KOĽAJOVÝCH VOZIDIEL (1 – 2 ČÍSLICA)

Prvou číslicou je „9“.

Druhú číslicu určuje každý členský štát. Môže sa napríklad zhodovať so samokontrolnou číslicou, ak je táto číslica takisto vypočítaná so sériovým číslom.

Ak druhá číslica uvádza typ hnacích koľajových vozidiel, je povinné toto kódovanie:

Kód

Všeobecný typ vozidla

0

Ďalšie

1

Elektrický rušeň

2

Dieselový rušeň

3

Elektrická motorová jednotka (vysokorýchlostná) [motorový vozeň alebo prívesný vozeň]

4

Elektrická motorová jednotka (okrem vysokorýchlostnej) [motorový vozeň alebo prívesný vozeň]

5

Dieselová motorová jednotka [motorový vozeň alebo prívesný vozeň]

6

Prívesný vozeň zvláštneho určenia

7

Elektrický posunovací rušeň

8

Dieselový posunovací rušeň

9

Špeciálne vozidlo

ČASŤ 9 –   ŠTANDARDNÉ ČÍSELNÉ OZNAČENIE NÁKLADNÝCH VOZŇOV (5 – 8 ČÍSLICA)

V tejto časti je v tabuľkách uvedené číselné označovanie pomocou štyroch číslic, ktoré súvisia s hlavnými technickými charakteristikami nákladných vozňov.

Táto časť sa distribuuje na samostatnom médiu (elektronický súbor).

ČASŤ 10

KÓDY TECHNICKÝCH CHARAKTERISTÍK ŤAHANÝCH OSOBNÝCH VOZIDIEL (5 – 6 ČÍSLICA)

 

6. číslica

5. číslica

0

1

2

3

4

Vyhradená

0

vyhradená

vyhradená

vyhradená

vyhradená

vyhradená

Vozidlá so sedadlami 1. triedy

1

10 oddelení s bočnou chodbou alebo veľkopriestorové vozidlo so strednou uličkou

≥ 11 oddelení s bočnou chodbou alebo veľkopriestorové vozidlo so strednou uličkou

vyhradená

vyhradená

dve alebo tri nápravy

Vozidlá so sedadlami 2. triedy

2

10 oddelení s bočnou chodbou alebo veľkopriestorové vozidlo so strednou uličkou

11 oddelení s bočnou chodbou alebo veľkopriestorové vozidlo so strednou uličkou

≥ 12 oddelení s bočnou chodbou alebo veľkopriestorové vozidlo so strednou uličkou

tri nápravy

dve nápravy

Vozidlá so sedadlami 1. alebo 1./2. triedy

3

10 oddelení s bočnou chodbou alebo veľkopriestorové vozidlo so strednou uličkou

11 oddelení s bočnou chodbou alebo veľkopriestorové vozidlo so strednou uličkou

≥ 12 oddelení s bočnou chodbou alebo veľkopriestorové vozidlo so strednou uličkou

vyhradená

dve alebo tri nápravy

Ležadlové vozidlá 1. alebo 1./2. triedy

4

10 oddelení 1./2. triedy

vyhradená

vyhradená

vyhradená

≤ 9 oddelení 1./2. triedy

Ležadlové vozidlá 2. triedy

5

10 oddelení

11 oddelení

≥ 12 oddelení

vyhradená

vyhradená

Vyhradená

6

vyhradená

vyhradená

vyhradená

vyhradená

vyhradená

Lôžkové vozidlá

7

10 oddelení

11 oddelení

12 oddelení

vyhradená

vyhradená

Vozidlá osobitnej konštrukcie a batožinové vozidlá

8

riadiaci vozeň so sedadlami, všetky triedy, s batožinovým priestorom alebo bez neho, s kabínou rušňovodiča pre jazdu smerom dozadu

vozidlá so sedadlami 1. alebo 1./2. triedy s batožinovým alebo poštovým priestorom

vozidlá so sedadlami 2. triedy s batožinovým alebo poštovým priestorom

vyhradená

vozidlá so sedadlami, všetky triedy, so špeciálne upravenými priestormi, napr. detský kútik

9

poštové vozidlá

batožinové vozidlá s poštovým oddielom

batožinové vozidlá

batožinové vozidlá a dvoj alebo trojnápravové vozne 2. triedy so sedadlami, s batožinovým alebo poštovým priestorom

batožinové vozidlá s bočnou chodbou s alebo bez priestoru s colnou plombou

Poznámka: Časti oddielu sa neberú do úvahy. Ekvivalentné usporiadanie vo veľkopriestorových vozidlách so stredovou uličkou sa dosiahne vydelením počtu dostupných sedadiel číslom 6, 8 alebo 10, v závislosti od konštrukcie vozidla

KÓDY TECHNICKÝCH CHARAKTERISTÍK ŤAHANÝCH OSOBNÝCH VOZIDIEL (5 – 6 ČÍSLICA)

 

6. číslica

5. číslica

5

6

7

8

9

Vyhradená

0

vyhradená

vyhradená

vyhradená

vyhradená

vyhradená

Vozidlá so sedadlami 1. triedy

1

vyhradená

poschodové vozidlá

≥ 7 oddelení s bočnou chodbou alebo veľkopriestorové vozidlo so strednou uličkou

8 oddelení s bočnou chodbou alebo veľkopriestorové vozidlo so strednou uličkou

9 oddelení s bočnou chodbou alebo veľkopriestorové vozidlo so strednou uličkou

Vozidlá so sedadlami 2. triedy

2

iba pre OSŽD, poschodové vozidlá

poschodové vozidlá

vyhradená

≥ 8 oddelení s bočnou chodbou alebo veľkopriestorové vozidlo so strednou uličkou

9 oddelení s bočnou chodbou alebo veľkopriestorové vozidlo so strednou uličkou

Vozidlá so sedadlami 1. alebo 1./2. triedy

3

vyhradená

poschodové vozidlá

vyhradená

≥ 8 oddelení s bočnou chodbou alebo veľkopriestorové vozidlo so strednou uličkou

9 oddelení s bočnou chodbou alebo veľkopriestorové vozidlo so strednou uličkou

Ležadlové vozidlá 1. alebo 1./2. triedy

4

vyhradená

vyhradená

vyhradená

vyhradená

≤ 9 oddelení 1. triedy

Ležadlové vozidlá 2. triedy

5

vyhradená

vyhradená

vyhradená

vyhradená

≤ 9 oddelení

Vyhradená

6

vyhradená

vyhradená

vyhradená

vyhradená

vyhradená

Lôžkové vozidlá

7

> 12 oddelení

vyhradená

vyhradená

vyhradená

vyhradená

Vozidlá zvláštnej konštrukcie a batožinové vozidlá

8

vozidlá so sedadlami a lôžkové vozne, všetky triedy, s barovým alebo bufetovým priestorom

poschodové hnacie vozidlo so sedadlami, všetky triedy, a alebo bez batožinového priestoru, s kabínou rušňovodiča pre jazdu smerom dozadu

jedálne vozne alebo osobné vozne s barovým alebo bufetovým priestorom, s batožinovým priestorom

jedálne vozne

ostatné špeciálne vozidlá (konferenčné, disko, barové, kino, video, ambulantné vozne)

9

dvoj- alebo trojnápravové batožinové vozidlá s poštovým oddielom

vyhradená

dvoj- alebo trojnápravové vozidlá na prepravu automobilov

vozidlá na prepravu automobilov

služobné vozidlá

Poznámka: Časti oddielu sa neberú do úvahy. Ekvivalentné usporiadanie vo veľkopriestorových vozidlách so stredovou uličkou sa dosiahne vydelením počtu dostupných sedadiel číslom 6, 8 alebo 10, v závislosti od konštrukcie vozidla.

KÓDY VŠEOBECNÝCH CHARAKTERISTÍK ŤAHANÝCH OSOBNÝCH VOZIDIEL (7 – 8 ČÍSLICA)

Napájanie energiou

Maximálna rýchlosť

8. číslica

7. číslica

0

1

2

3

4

5

6

7

8

9

< 120 km/h

0

všetky napätia (17)

vyhradená

3 000 V~+ 3 000 V =

1 000 V~ (17)

vyhradená

1 500 V~

iné napätia ako 1 000 V, 1 500 V, 3 000 V

1 500 V~+ 1 500 V =

3 000 V =

vyhradená

1

všetky napätia (17) + para (15)

1 000 V~+ para (15)

1 000 V~+ para (15)

1 000 V~+ para (15)

1 000 V~+ para (15)

1 000 V~+ para (15)

vyhradená

1 500 V~+ 1 500 V =+ para (15)

3 000 V =+ para (15)

3 000 V =+ para (15)

2

para (15)

para (15)

3 000 V~+ 3 000 V =+ para (15)

para (15)

3 000 V~+ 3 000 V =+ para (15)

para (15)

3 000 V~+ 3 000 V =1 500 V~+ para (15)

1 500 V~+ para (15)

1 500 V~+ para (15)

A (15)

121 až 140 km/h

3

všetky napätia

vyhradená

1 000 V~+ 3 000 V =

1 000 V~ (17)  (15)

1 000 V~ (17)  (15)

1 000 V~

1 000 V~+ 1 500 V~+ 1 500 V =

1 500 V~+ 1 500 V =

3 000 V =

3 000 V =

4

všetky napätia (17) + para (15)

všetky napätia + para (15)

všetky napätia + para (15)

1 000 V~ (17)  (15)+ para (15)

1 500 V~+ 1 500 V =

1 000 V~+ para (15)

3 000 V~+ 3 000 V =

1 500 V~+ 1 500 V =+ para (15)

3 000 V =+ para (15)

vyhradená

5

všetky napätia (17)+ para (15)

všetky napätia + para (15)

všetky napätia + para (15)

1 000 V~+ para (15)

vyhradená

1 500 V~+ para (15)

iné napätia ako 1 000 V, 1 500 V, 3 000 V

1 500 V~+ 1 500 V =+ para (15)

vyhradená

vyhradená

6

para (15)

vyhradená

3 000 V~+ 3 000 V =

vyhradená

3 000 V~+ 3 000 V =

vyhradená

para (15)

vyhradená

vyhradená

A (15)

141 až 160 km/h

7

všetky napätia (17)

všetky napätia

1 500 V~ (15) + 3 000 V = (15) všetky napätia (16)

1 000 V~ (17)

1 500 V~+ 1 500 V =

1 000 V~

1 500 V~

1 500 V~+ 1 500 V =

3 000 V =

3 000 V =

8

všetky napätia (17) + para (15)

všetky napätia + para (15)

3 000 V~+ 3 000 V =

vyhradená

všetky napätia (17) + para (15)

1 000 V~+ para (15)

3 000 V~+ 3 000 V =

iné napätia ako 1 000 V, 1 500 V, 3 000 V

všetky napätia (17) + para (15)

A (15)

G (16)

> 160 km/h

9

všetky napätia (17)  (16)

všetky napätia

všetky napätia + para (15)

1 000 V~+ 1 500 V~

1 000 V~

1 000 V~

vyhradená

1 500 V~+ 1 500 V =

3 000 V =

A (15)

G (16)

Všetky napätia

Môže zahŕňať jednofázový striedavý prúd 1 000 V 51 až 15 Hz, jednofázový striedavý prúd 1 500 V 50Hz, jednosmerný prúd 1 500 V, jednosmerný prúd 3 000 V. Môže zahŕňať jednofázový striedavý prúd 3 000 V 50 Hz.

A

Samostatné vykurovanie, bez kábla napájania vlaku elektrickou energiou.

G

Vozidlá s káblom napájania vlaku elektrickou energiou pre všetky napätia, ale vyžadujúce generátorový vozeň na napájanie klimatizácie.

Para

Iba parné vykurovanie. Ak sú uvedené napätia, kód platí aj pre vozidlá bez parného vykurovania.

ČASŤ 11

KÓDY TECHNICKÝCH CHARAKTERISTÍK ŠPECIÁLNYCH VOZIDIEL (6 – 8 ČÍSLICA)

Povolená rýchlosť špeciálnych vozidiel (6. číslica)

Klasifikácia

Cestovná rýchlosť s vlastným pohonom

≥ 100 km/h

< 100 km/h

0 km/h;

môže sa zaradiť do vlaku

V ≥ 100 km/h

s vlastným pohonom

1

2

 

bez vlastného pohonu

 

 

3

V < 100 km/h a/alebo obmedzenia (18)

s vlastným pohonom

 

4

 

bez vlastného pohonu

 

 

5

nemôže sa zaradiť do vlaku

s vlastným pohonom

 

6

 

bez vlastného pohonu

 

 

7

koľajové/cestné vozidlo s vlastným pohonom, ktoré sa môže zaradiť do vlaku (19)

 

8

 

koľajové/cestné vozidlo s vlastným pohonom, ktoré sa nemôže zaradiť do vlaku b (19)

 

9

 

koľajové/cestné vozidlo bez vlastného pohonu b (19)

 

 

0

TYP A PODTYP ŠPECIÁLNEHO VOZIDLA (7 – 8 ČÍSLICA)

7. číslica

8. číslica

Vozidlá/mechanizmy

1

Infraštruktúra a zvršok

1

Vlak na kladenie a výmenu koľaje

2

Zariadenie na kladenie výhybiek a koľajových križovatiek

3

Vlak na obnovu koľaje

4

Čistička štrkového lôžka

5

Stroj na zemné práce

6

7

 

8

 

9

Koľajový žeriav (okrem nakoľa-jovacieho)

0

Iné alebo všeobecné

2

Koľaj

1

Vysokovýkonná podbíjačka koľaje

2

Iné podbíjačky koľaje

3

Podbíjačka so stabilizáciou

4

Podbíjačka výhybiek a koľajových križovatiek

5

Pluh na štrkové lôžko

6

Spevňovacie zariadenie

7

Brúsiaci a zvárací stroj

8

Viacúčelový stroj

9

Merací vozeň pre železničný zvršok

0

Iné

3

Nadzemné trolejové vedenie

1

Viacúčelový stroj

2

Navíjací a odvíjací stroj

3

Stroj na montáž stožiarov

4

Stroj na prevoz bubnov

5

Stroj na napínanie nadzemného trolejového vedenia

6

Stroj so zdvíhacou pracovnou plošinou a stroj s lešením

7

Čistiaci vlak

8

Mastiaci vlak

9

Vozeň na údržbu nadzemného trolejového vedenia

0

Iné

4

Konštrukcie

1

Stroj na pokladanie mostovky

2

Plošina na kontrolu mostov

3

Plošina na kontrolu tunelov

4

Stroj na čistenie plynu

5

Vetrací stroj

6

Zariadenie so zdvíhacou pracovnou plošinou alebo s lešením

7

Stroj na osvetľovanie tunelov

8

 

9

 

0

Iné

5

Nakládka a vykládka a rôzne typy dopravy

1

Stroj na nakladanie/vykladanie a prepravu koľajníc

2

Stroj na nakladanie/vykladanie a prepravu kameniva, štrku atď.

3

4

5

Stroj na nakladanie/vykladanie a prepravu podvalov

6

7

8

Stroj na nakladanie/vykladanie a prepravu mechanizmov výhybiek atď.

9

Stroj na nakladanie/vykladanie a prepravu iných materiálov

0

Iné

6

Meranie

1

Merací vozeň podložia

2

Merací vozeň koľaje

3

Merací vozeň nadzemného trolejového vedenia

4

Merací vozeň priechodného prierezu

5

Merací vozeň návestného zariadenia

6

Merací vozeň telekomunikačných zariadení

7

 

8

 

9

 

0

Iné

7

Stav núdze

1

Pomocný žeriav

2

Ťažný vozeň na núdzovú prepravu

3

Pomocný tunelový vlak

4

Pomocný vozeň

5

Protipožiarny vozeň

6

Sanitárny vozeň

7

Náraďový vozeň

8

 

9

 

0

Iné

8

Trakcia, preprava, energia atď.

1

Hnacie jednotky

2

3

Dopravný vozeň (okrem 59)

4

Motorový vozeň

5

Drezina na motorový pohon/vozeň s vlastným pohonom

6

7

Betonársky vlak

8

 

9

 

0

Iné

9

Prostredie

1

Snehový pluh s vlastným pohonom

2

Snehový pluh bez vlastného pohonu

3

Snehová fréza

4

Stroj na odstraňovanie námrazy

5

Stroj na ničenie buriny

6

Stroj na čistenie koľajníc

7

 

8

 

9

 

0

Iné

0

Koľaj/cesta

1

Koľajový/cestný stroj kategórie 1

2

3

Koľajový/cestný stroj kategórie 2

4

5

Koľajový/cestný stroj kategórie 3

6

7

Koľajový/cestný stroj kategórie 4

8

9

 

0

Iné

ČASŤ 12 –   PÍSMENOVÉ OZNAČENIE NÁKLADNÝCH VOZŇOV OKREM KĹBOVÝCH A ZLOŽENÝCH NÁKLADNÝCH VOZŇOV

DEFINÍCIA PÍSMEN KATEGÓRIE A INDEXOVÝCH PÍSMEN

1.   Dôležité poznámky

V pripojených tabuľkách:

informácie uvedené v metroch sa týkajú vnútornej dĺžky vozidiel (lu),

informácie uvedené v tonách (tu) zodpovedajú najvyššiemu povolenému zaťaženiu uvedenému v tabuľke zaťaženia pre daný vozeň, pričom tento limit bol určený v súlade so stanovenými postupmi.

2.   Indexové písmená s medzinárodným významom spoločným pre všetky kategórie

q

elektrický vykurovací kábel, ktorý môže byť napájaný všetkými schválenými prúdmi

qq

elektrický vykurovací kábel a zariadenie, ktoré môže byť napájané všetkými schválenými prúdmi

s

vozne, ktoré sú schválené na prevádzku v režime „s“ (pozri prílohu B k TSI Železničné koľajové vozidlá)

ss

vozne, ktoré sú schválené na prevádzku v režime „ss“ (pozri prílohu B k TSI Železničné koľajové vozidlá)

3.   Indexové písmená s vnútroštátnym významom

t, u, v, w, x, y, z

Význam týchto písmen si definuje každý členský štát.

PÍSMENO KATEGÓRIE: E – OTVORENÝ VYSOKOSTENNÝ VOZEŇ

Referenčný vozeň

bežného typu,

s bočným a koncovým vyklápaním, s rovnou podlahou

s 2 nápravami: lu ≥ 7,70 m; 25 t ≤ tu ≤ 30 t

so 4 nápravami: lu ≥ 12 m; 50 t ≤ tu ≤ 60 t

so 6 alebo viacerými nápravami: lu ≥ 12 m; 60 t ≤ tu ≤ 75 t

Indexové písmená

a

so 4 nápravami

aa

so 6 alebo viacerými nápravami

c

s podlahovými výsypkami (20)

k

s 2 nápravami: tu < 20 t

so 4 nápravami: tu < 40 t

so 6 alebo viacerými nápravami: tu < 50 t

kk

s 2 nápravami: 20 t ≤ tu < 25 t

so 4 nápravami: 40 t ≤ tu < 50 t

so 6 alebo viacerými nápravami: 50 t ≤ tu < 60 t

l

bez bočného vyklápania

ll

bez podlahových klapiek (21)

m

s 2 nápravami: lu < 7,70 m

so 4 alebo viacerými nápravami: lu < 12 m

mm

so 4 alebo viacerými nápravami: lu > 12 m b (21)

n

s 2 nápravami: tu > 30 t

so 4 nápravami: tu > 60 t

so 6 alebo viacerými nápravami: tu > 75 t

o

bez koncového vyklápania

p

so stanovišťom pre brzdára b (21)

PÍSMENO KATEGÓRIE: F – VYSOKOSTENNÝ OTVORENÝ VOZEŇ

Referenčný vozeň

špeciálneho typu

s 2 nápravami: 25 t ≤ tu ≤ 30 t

s 3 nápravami: 25 t ≤ tu ≤ 40 t

so 4 nápravami: 50 t ≤ tu ≤ 60 t

so 6 alebo viacerými nápravami: 60 t ≤ tu ≤ 75 t

Indexové písmená

a

so 4 nápravami

aa

so 6 alebo viacerými nápravami

b

veľkoobjemový s nápravami (objem > 45 m3)

c

s riadenou gravitačnou vykládkou, z oboch strán, striedavo s vyššie umiestneným vyprázdňovacím otvorom (22)

cc

s riadenou gravitačnou vykládkou, z oboch strán, striedavo s nízko umiestneným vyprázdňovacím otvorom (22)

f

vhodný na dopravu vo Veľkej Británii

ff

vhodný na dopravu vo Veľkej Británii (výlučne tunelom)

fff

vhodný na dopravu vo Veľkej Británii (výlučne trajektom)

k

s 2 alebo 3 nápravami: tu < 20 t

so 4 nápravami: tu < 40 t

so 6 alebo viacerými nápravami: tu < 50 t

kk

s 2 alebo 3 nápravami: 20 t ≤ tu < 25 t

so 4 nápravami: 40 t ≤ tu < 50t

so 6 alebo viacerými nápravami: 50 t ≤ tu < 60 t

l

s neriadenou gravitačnou vykládkou, z oboch strán, súčasne, s vyššie umiestneným vyprázdňovacím otvorom (22)

ll

s neriadenou gravitačnou vykládkou, z oboch strán, súčasne, s nízko umiestneným vyprázdňovacím otvorom (22)

n

s 2 nápravami: tu > 30 t

s 3 alebo viacerými nápravami: tu > 40 t

so 4 nápravami: tu > 60 t

so 6 alebo viacerými nápravami: tu > 75 t

o

s neriadenou gravitačnou vykládkou v osi vozňa, s vyššie umiestneným vyprázdňovacím otvorom (22)

oo

s neriadenou gravitačnou vykládkou v osi vozňa, s nízko umiestneným vyprázdňovacím otvorom (22)

p

s riadenou gravitačnou vykládkou v osi vozňa, s vyššie umiestneným vyprázdňovacím otvorom (22)

pp

s riadenou gravitačnou vykládkou v osi vozňa, s nízko umiestneným vyprázdňovacím otvorom (22)

ppp

so stanovišťom pre brzdára (23)

Spôsob vykládky týchto vozňov je definovaný kombináciou týchto charakteristík:

 

Usporiadanie otvorov na vykládku:

:

axiálne

:

otvory umiestnené nad stredom koľaje

:

obojstranné

:

otvory umiestnené na oboch stranách koľaje, mimo koľajníc

(v prípade týchto vozňov je vykládka:

súbežná, ak si úplné vyprázdnenie vozňa vyžaduje, aby otvory boli otvorené na oboch stranách,

striedavá, ak sa úplné vyprázdnenie vozňa môže vykonať otvorením otvorov iba na jednej strane)

:

vyššie umiestnené

:

spodná hrana výpustného prepadu (neberúc do úvahy mobilné zariadenia, ktoré môžu presahovať tento prepad) je umiestnená aspoň 0,700 m nad koľajou a umožňuje použiť dopravný pás na odvoz tovaru

:

nízko umiestnené

:

umiestnenie spodnej hrany výpustného prepadu neumožňuje použitie dopravného pásu na odber tovaru

 

Dávkovanie vykládky:

:

neriadené

:

po otvorení sa otvory nedajú znovu zatvoriť dovtedy, kým nebude vozeň vyprázdnený

:

riadené

:

kedykoľvek počas vykládky môže byť tok tovaru regulovaný alebo dokonca zastavený

PÍSMENO KATEGÓRIE: G – KRYTÝ NÁKLADNÝ VOZEŇ

Referenčný vozeň

bežného typu

s aspoň 8 vetracími otvormi

s 2 nápravami: 9 m ≤ lu < 12 m; 25 t ≤ tu ≤ 30 t

so 4 nápravami: 15 m ≤ lu < 18 m; 50 t ≤ tu ≤ 60 t

so 6 alebo viacerými nápravami: 15 m ≤ lu < 18 m; 60 t ≤ tu ≤ 75 t

Indexové písmená

a

so 4 nápravami

aa

so 6 alebo viacerými nápravami

b

veľkoobjemový:

s 2 nápravami: lu ≥ 12 m a užitočný objem ≥ 70 m3

so 4 alebo viacerými nápravami: lu ≥ 18 m

bb

so 4 nápravami: lu > 18 m (24)

g

na obilie

h

na ovocie a zeleninu (25)

k

s 2 nápravami: tu < 20 t

so 4 nápravami: tu < 40t

so 6 alebo viacerými nápravami: tu < 50 t

kk

s 2 nápravami: 20 t ≤ tu < 25 t

so 4 nápravami: 40 t ≤ tu < 50 t

so 6 alebo viacerými nápravami: 50 t ≤ tu < 60 t

l

s menej ako s 8 vetracími otvormi

ll

so zväčšenými dvernými otvormi a (24)

m

s 2 nápravami: lu < 9 m

so 4 alebo viacerými nápravami: lu < 15 m

n

s 2 nápravami: tu > 30 t

so 4 nápravami: tu > 60 t

so 6 alebo viacerými nápravami: tu > 75 t

o

s 2 nápravami: lu < 12 m a užitočný objem ≥ 70 m3

p

so stanovišťom pre brzdára a (24)

PÍSMENO KATEGÓRIE: H – KRYTÝ NÁKLADNÝ VOZEŇ

Referenčný vozeň

špeciálneho typu

s 2 nápravami: 9 m ≤ lu ≤ 12 m; 25 t ≤ tu ≤ 28 t

so 4 nápravami: 15 m ≤ lu < 18 m; 50 t ≤ tu ≤ 60 t

so 6 alebo viacerými nápravami: 15 m ≤ lu ≤ 18 m; 60 t ≤ tu ≤ 75 t

Indexové písmená

a

so 4 nápravami

aa

so 6 alebo viacerými nápravami

b

s 2 nápravami: 12 m ≤ lu ≤ 14 m a užitočný objem ≥ 70 m3  (26)

so 4 alebo viacerými nápravami: 18 m ≤ lu < 22 m

bb

s 2 nápravami: lu ≥ 14 m

so 4 alebo viacerými nápravami: lu ≥ 22 m

c

s čelnými dverami

cc

s čelnými dverami osadenými zvnútra na prepravu motorových vozidiel

d

s podlahovými výsypkami

dd

s vyklápacou skriňou (27)

e

s 2 podlahami

ee

s 3 alebo viacerými podlahami

f

vhodný na dopravu vo Veľkej Británii a (26)

ff

vhodný na dopravu vo Veľkej Británii (výlučne tunelom)

fff

vhodný na dopravu vo Veľkej Británii (výlučne trajektom) (26)

g

na obilie

gg

na cement b (27)

h

na ovocie a zeleninu (28)

hh

na minerálne hnojivo b (27)

i

s otváracími alebo posuvnými bočnicami

ii

s veľmi robustnými otváracími alebo posúvacími stenami (29)

k

s 2 nápravami: tu < 20 t

so 4 nápravami: tu < 40 t

so 6 alebo viacerými nápravami: tu < 50 t

kk

s 2 nápravami: 20 t ≤ tu < 25 t

so 4 nápravami: 40 t ≤ tu < 50 t

so 6 alebo viacerými nápravami: 50 t ≤ tu < 60 t

l

s pohyblivými priečkami (30)

ll

s pohyblivými uzamykateľnými priečkami e (27)

m