EUR-Lex Access to European Union law

Back to EUR-Lex homepage

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 32009L0050

Smernica Rady 2009/50/ES z  25. mája 2009 o podmienkach vstupu a pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín na účely vysokokvalifikovaného zamestnania

OJ L 155, 18.6.2009, p. 17–29 (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)
Special edition in Croatian: Chapter 19 Volume 011 P. 135 - 147

Legal status of the document No longer in force, Date of end of validity: 18/11/2023; Zrušil 32021L1883

ELI: http://data.europa.eu/eli/dir/2009/50/oj

18.6.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 155/17


SMERNICA RADY 2009/50/ES

z 25. mája 2009

o podmienkach vstupu a pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín na účely vysokokvalifikovaného zamestnania

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, a najmä na jej článok 63 prvý pododsek bod 3 písm. a) a bod 4,

so zreteľom na návrh Komisie,

so zreteľom na stanovisko Európskeho parlamentu (1),

po porade s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom (2),

po porade s Výborom regiónov (3),

keďže:

(1)

S cieľom postupne vytvárať priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti zmluva stanovuje opatrenia, ktoré sa majú prijať v oblasti azylu, prisťahovalectva a ochrany práv štátnych príslušníkov tretích krajín.

(2)

Zmluva stanovuje, že je úlohou Rady prijať opatrenia v oblasti prisťahovaleckej politiky, týkajúce sa podmienok vstupu a pobytu, ďalej normy pre postupy udeľovania dlhodobých víz a povolení na pobyt členskými štátmi a opatrenia určujúce práva a podmienky, za ktorých sa štátni príslušníci tretích krajín, ktorí sa oprávnene zdržiavajú v niektorom členskom štáte, môžu usadiť v inom členskom štáte.

(3)

Európska rada na svojom zasadnutí v Lisabone v marci 2000 určila pre Spoločenstvo cieľ stať sa do roku 2010 najkonkurencieschopnejšou a najdynamickejšou znalostnou ekonomikou na svete, schopnou zabezpečiť trvalo udržateľný hospodársky rast a zvyšovať počet a kvalitu pracovných miest, ako aj sociálnu súdržnosť. Opatrenia zamerané na prilákanie a udržiavanie vysokokvalifikovaných pracovníkov z tretích krajín ako súčasť prístupu, ktorý sa zakladá na potrebách členských štátov, by sa mali chápať v širšom kontexte založenom lisabonskou stratégiou a oznámením Komisie z 11. decembra 2007 o integrovaných usmerneniach pre rast a zamestnanosť.

(4)

Haagsky program prijatý Európskou radou 4. a 5. novembra 2004 konštatoval, že legálna migrácia bude hrať dôležitú úlohu pri posilňovaní európskej znalostnej ekonomiky, pri podpore hospodárskeho rozvoja, a tým prispievať k uskutočňovaniu lisabonskej stratégie. Európska rada žiadala, aby Komisia predložila plán politiky legálnej migrácie vrátane postupov prijímania, ktoré sú schopné včas reagovať na kolísavý dopyt po migrujúcej pracovnej sile na trhu práce.

(5)

Európska rada, ktorá zasadala 14. a 15. decembra 2006, sa zhodla na postupnosti krokov na rok 2007, medzi ktoré patrí úloha vytvoriť dobre riadené politiky legálneho prisťahovalectva, ktoré plne rešpektujú vnútroštátne právomoci, aby pomohli členským štátom uspokojiť súčasné a budúce potreby pracovnej sily.

(6)

Aby sa dosiahli ciele lisabonskej stratégie, je taktiež dôležité podporovať mobilitu vysokokvalifikovaných pracovníkov, ktorí sú občanmi Únie, v rámci Únie, najmä občanov z členských štátov, ktoré pristúpili v rokoch 2004 a 2007. Pri realizácii tejto smernice sú členské štáty povinné rešpektovať zásadu prednosti Spoločenstva, ako je to vyjadrené najmä v príslušných ustanoveniach aktov o pristúpení z roku 2003 a 2005.

(7)

Zámerom tejto smernice je prispieť k dosiahnutiu týchto cieľov a riešiť nedostatok pracovnej sily podporou prijímania a mobility – na účely vysokokvalifikovaného zamestnania – štátnych príslušníkov tretích krajín na čas dlhší ako tri mesiace, aby Spoločenstvo bolo príťažlivejšie pre takýchto pracovníkov z celého sveta a aby sa udržala jeho konkurencieschopnosť a hospodársky rast. Na dosiahnutie týchto cieľov je nevyhnutné uľahčiť prijímanie vysokokvalifikovaných pracovníkov a ich rodín vytvorením zrýchleného postupu prijímania a priznaním rovnakých sociálnych a hospodárskych práv, ako majú štátni príslušníci hostiteľského členského štátu, a to v rade oblastí. Je taktiež potrebné zohľadniť priority, potreby trhu práce a prijímacie kapacity členských štátov. Touto smernicou by nemala byť dotknutá právomoc členských štátov zachovať alebo zaviesť nové vnútroštátne povolenia na pobyt na akýkoľvek pracovný účel. Dotknutí štátni príslušníci tretích krajín by mali mať možnosť požiadať o modrú kartu EÚ alebo vnútroštátne povolenie na pobyt. Táto smernica by okrem toho nemala mať vplyv na možnosť držiteľa modrej karty EÚ požívať dodatočné práva a výhody, ktoré môžu vyplývať z vnútroštátneho práva a sú zhodné s touto smernicou.

(8)

Touto smernicou by nemalo byť dotknuté právo členských štátov určiť počty prijatých štátnych príslušníkov tretích krajín vstupujúcich na ich územie na účely vysokokvalifikovaného zamestnania. Malo by to zahŕňať aj štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí hľadajú možnosť zostať na území určitého členského štátu s cieľom vykonávať platenú hospodársku činnosť a ktorí sa oprávnene zdržiavajú v predmetnom členskom štáte v rámci iného režimu, ako napríklad študenti, ktorí práve skončili svoje štúdiá, alebo výskumníci prijatí v zmysle smernice Rady 2004/114/ES z 13. decembra 2004 o podmienkach prijatia štátnych príslušníkov tretích krajín na účely štúdia, výmen žiakov, neplateného odborného vzdelávania alebo dobrovoľnej služby (4) a smernice Rady 2005/71/ES z 12. októbra 2005 o osobitnom postupe prijímania štátnych príslušníkov tretích krajín na účely vedeckého výskumu (5), a ktorí nepožívajú výhody konsolidovaného prístupu na trh práce členského štátu podľa práva Spoločenstva alebo vnútroštátneho práva. Okrem toho, pokiaľ ide o počet prijímaných osôb, členským štátom sa ponecháva možnosť neudeľovať povolenia na zamestnanie vo všeobecnosti alebo povolenia na zamestnanie v určitých profesiách, hospodárskych odvetviach alebo regiónoch.

(9)

Na účely tejto smernice sa na posúdenie, či má dotknutý štátny príslušník tretej krajiny vysokoškolské vzdelanie, môže použiť odkaz na úrovne 5a a 6 ISCED (Medzinárodná štandardná klasifikácia stupňov vzdelávania) z roku 1997.

(10)

Táto smernica by mala zabezpečiť pružný systém vstupu vychádzajúci z dopytu, založený na objektívnych kritériách, akým je minimálny mzdový prah porovnateľný s úrovňou platov v členských štátoch, a na odborných kvalifikáciách. Určenie minimálneho spoločného menovateľa pre mzdový prah je nevyhnutné na zabezpečenie minimálnej úrovne harmonizácie podmienok prijatia v rámci Spoločenstva. Mzdový prah stanovuje minimálnu úroveň, pričom členské štáty môžu definovať vyššie mzdové prahy. Členské štáty by mali pevne stanoviť svoje prahy v súlade so situáciou na svojich trhoch práce a ich organizáciou a v súlade s ich všeobecnou prisťahovaleckou politikou. Odchýlenie od hlavného režimu, pokiaľ ide o mzdový prah, sa môže ustanoviť pre špecifické profesie, ak sa dotknutý členský štát domnieva, že existuje osobitný nedostatok pracovných síl, a ak tieto špecifické profesie sú časťou hlavnej skupiny 1 a 2 ISCO (Medzinárodná štandardná klasifikácia profesií).

(11)

Cieľom tejto smernice je iba vymedziť podmienky vstupu a pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín na účely vysokokvalifikovaného zamestnania v rámci systému modrých kariet EÚ vrátane kritérií oprávnenosti týkajúcich sa mzdového prahu. Jediným účelom tohto mzdového prahu je pomôcť stanoviť rozsah pôsobnosti modrej karty EÚ stanovený každým členským štátom na základe spoločných pravidiel, berúc do úvahy štatistické údaje uverejnené Komisiou (Eurostat) alebo dotknutými členskými štátmi. Jeho cieľom nie je stanoviť platy, a preto nemôže predstavovať výnimku ani z pravidiel alebo praxe na úrovni členských štátov, ani z kolektívnych dohôd a nemôže sa využiť na vytvorenie akejkoľvek harmonizácie v tejto oblasti. Táto smernica v plnej miere rešpektuje právomoci členských štátov najmä v oblasti zamestnanosti, práce a sociálnych vecí.

(12)

Ak sa členský štát rozhodol prijať štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý spĺňa príslušné kritériá, dotknutý štátny príslušník tretej krajiny, ktorý požiadal o vydanie modrej karty EÚ, by mal dostať osobitné povolenie na pobyt ustanovené touto smernicou, umožňujúce postupný prístup na trh práce a udelenie práva na pobyt a mobilitu pre neho a jeho rodinu. Lehota na preskúmanie žiadosti o modrú kartu EÚ by nemala zahŕňať čas potrebný na uznanie odborných kvalifikácií ani čas potrebný na udelenie víza, pokiaľ sú potrebné. Touto smernicou nie sú dotknuté vnútroštátne postupy v oblasti uznávania diplomov. Určenie príslušných orgánov podľa tejto smernice nemá vplyv na úlohy a kompetencie ostatných vnútroštátnych orgánov a prípadne ani sociálnych partnerov, súvisiace s preskúmaním žiadosti a vydaním rozhodnutia.

(13)

Formát modrej karty EÚ by mal byť v súlade s nariadením Rady (ES) č. 1030/2002 z 13. júna 2002 (6), ktorým sa stanovuje jednotný formát povolení na pobyt pre štátnych príslušníkov tretích štátov umožňujúci členským štátom používať tieto informácie, najmä pokiaľ ide o to, za akých podmienok smie príslušná osoba pracovať.

(14)

Štátnym príslušníkom tretích krajín, ktorí majú platný cestovný doklad a modrú kartu EÚ, vydanú členským štátom uplatňujúcim schengenské acquis v plnom rozsahu, by sa malo povoliť vstupovať a voľne sa pohybovať na území iných členských štátov uplatňujúcich schengenské acquis v plnom rozsahu na obdobie až troch mesiacov v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 562/2006 z 15. marca 2006, ktorým sa ustanovuje kódex Spoločenstva o pravidlách upravujúcich pohyb osôb cez hranice (Kódex schengenských hraníc) (7), a článku 21 Dohovoru, ktorým sa vykonáva Schengenská dohoda zo 14. júna 1985 uzatvorená medzi vládami štátov hospodárskej únie Benelux, Spolkovej republiky Nemecko a Francúzskej republiky o postupnom zrušení kontrol na ich spoločných hraniciach.

(15)

Pracovná a geografická mobilita vysokokvalifikovaných pracovníkov z tretích krajín by sa mala pokladať za primárny mechanizmus na zlepšenie efektívnosti trhu práce, ktorý umožňuje predchádzať nedostatku odbornej pracovnej sily a vyrovnávať regionálne rozdiely. Aby sa vyhovelo zásade prednosti Spoločenstva a predišlo prípadnému zneužívaniu systému, pracovná mobilita vysokokvalifikovaných pracovníkov z tretích krajín by sa mala obmedziť počas prvých dvoch rokov legálneho zamestnania v niektorom členskom štáte.

(16)

Táto smernica v plnej miere rešpektuje rovnaké zaobchádzanie so štátnymi príslušníkmi členských štátov a držiteľmi modrej karty EÚ v súvislosti s odmeňovaním, keď sa nachádzajú v porovnateľných situáciách.

(17)

Rovnaké zaobchádzanie držiteľov modrých kariet EÚ nezahŕňa opatrenia v oblasti odbornej prípravy, ktoré sú pokryté v rámci systémov sociálnej pomoci.

(18)

Držitelia modrej karty EÚ by mali mať nárok na rovnaké zaobchádzanie v oblasti sociálneho zabezpečenia. Oblasti sociálneho zabezpečenia sú vymedzené v nariadení Rady (EHS) č. 1408/71 zo 14. júna 1971 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnancov, samostatne zárobkovo činné osoby a ich rodiny, ktorí sa pohybujú v rámci Spoločenstva (8). Nariadenie Rady (ES) č. 859/2003 zo 14. mája 2003, ktorým sa rozširujú ustanovenia nariadenia (EHS) č. 1408/71 a nariadenia (EHS) č. 574/72 na štátnych príslušníkov tretích krajín, na ktorých sa doteraz tieto ustanovenia nevzťahujú výhradne z dôvodu ich štátnej príslušnosti (9), rozširuje ustanovenia nariadenia Rady (EHS) č. 1408/71 na štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa oprávnene zdržiavajú v Spoločenstve a ktorí sa nachádzajú v cezhraničnej situácii. Ustanovenia o rovnakom zaobchádzaní, čo sa týka sociálneho zabezpečenia, sa v tejto smernici priamo vzťahujú aj na osoby vstupujúce na územie členského štátu priamo z tretej krajiny za predpokladu, že dotknutá osoba má oprávnený pobyt ako držiteľ platnej modrej karty EÚ, a to aj počas dočasnej nezamestnanosti, a spĺňa podmienky ustanovené vnútroštátnym právom na oprávnenie na dané dávky sociálneho zabezpečenia.

Táto smernica by však držiteľom modrej karty EÚ nemala udeľovať viac práv ako tie, ktoré právo Spoločenstva už poskytuje v oblasti sociálneho zabezpečenia štátnym príslušníkom tretích krajín, ktorí majú cezhraničné prvky medzi členskými štátmi. Okrem toho by nemala udeľovať práva v súvislosti so situáciami, ktoré sú mimo rozsahu pôsobnosti práva Spoločenstva, napríklad situácia rodinných príslušníkov zdržiavajúcich sa v tretej krajine.

(19)

Odborné kvalifikácie získané štátnym príslušníkom tretej krajiny v inom členskom štáte by sa mali uznávať rovnako ako odborné kvalifikácie občanov Únie. Kvalifikácie získané v tretej krajine by sa mali brať do úvahy v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2005/36/ES zo 7. septembra 2005 o uznávaní odborných kvalifikácií (10).

(20)

Geografická mobilita v rámci Spoločenstva by sa mala kontrolovať a mala by vychádzať z dopytu počas prvého obdobia oprávneného pobytu vysokokvalifikovaného pracovníka z tretej krajiny. Mali by sa ustanoviť odchýlky od smernice Rady 2003/109/ES z 25. novembra 2003 o právnom postavení štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sú osobami s dlhodobým pobytom (11), aby sa nepostihovali geograficky mobilní vysokokvalifikovaní pracovníci z tretích krajín, ktorí ešte nezískali postavenie osoby s dlhodobým pobytom ES uvedené v danej smernici, a aby sa stimulovala geografická a cirkulujúca migrácia.

(21)

Mobilita vysokokvalifikovaných pracovníkov z tretích krajín medzi Spoločenstvom a krajinami ich pôvodu by sa mala podporovať a udržiavať. Mali by sa ustanoviť odchýlky od smernice 2003/109/ES, aby sa predĺžil čas neprítomnosti na území Spoločenstva bez prerušenia obdobia oprávneného a nepretržitého pobytu potrebného na oprávnenosť na právne postavenie osoby s dlhodobým pobytom ES. Dlhší čas neprítomnosti, ako je ustanovený v smernici Rady 2003/109/ES, by mal byť povolený aj po tom, čo vysokokvalifikovaní pracovníci z tretích krajín získali právne postavenie osoby s dlhodobým pobytom ES s cieľom podporiť ich cirkulujúcu migráciu.

(22)

Pri vykonávaní tejto smernice by sa členské štáty mali zdržať vykonávania aktívneho náboru v rozvojových krajinách v odvetviach trpiacich nedostatkom ľudských zdrojov. Politika a zásady etického náboru platné pre verejný a súkromný sektor by sa mali vypracovať v kľúčových sektoroch, napríklad v sektore zdravotníctva, ako sa to zdôrazňuje v záveroch Rady a členských štátov zo 14. mája 2007 k Európskemu akčnému programu na riešenie nedostatku zdravotníckych pracovníkov v rozvojových krajinách (2007 – 2013), a v prípade potreby v sektore vzdelávania. Tieto by sa mali posilniť vypracovaním a uplatňovaním mechanizmov, usmernení a iných nástrojov na uľahčenie – podľa potreby – cirkulujúcej a dočasnej migrácie, ako aj iných opatrení, ktoré by minimalizovali negatívne a maximalizovali pozitívne vplyvy vysokokvalifikovaného prisťahovalectva na rozvojové krajiny a zmenili „odlev mozgov“ na „prílev mozgov“.

(23)

Priaznivé podmienky zlúčenia rodín a prístupu manželských partnerov na trh práce by mali byť základnými prvkami tejto smernice, ktorej cieľom je pritiahnuť vysokokvalifikovaných pracovníkov z tretích krajín. Na dosiahnutie tohto cieľa by sa mali ustanoviť špecifické odchýlky od smernice Rady 2003/86/ES z 22. septembra 2003 o práve na zlúčenie rodiny (12). Odchýlka uvedená v článku 15 ods. 4 tejto smernice nebráni členským štátom v zachovaní alebo vytvorení podmienok a opatrení v oblasti integrácie vrátane jazykového vzdelávania rodinných príslušníkov držiteľa modrej karty EÚ.

(24)

Mali by sa ustanoviť osobitné ustanovenia o podávaní správ s cieľom sledovať vykonávanie tejto smernice, ako aj s cieľom zistiť a pokiaľ možno kompenzovať prípadné dosahy vo forme „odlevu mozgov“ v rozvojových krajinách, aby sa predišlo „plytvaniu mozgami“. Členské štáty by mali Komisii každoročne predkladať príslušné údaje v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 862/2007 z 11. júla 2007 o štatistike Spoločenstva o migrácii a medzinárodnej ochrane (13).

(25)

Keďže ciele tejto smernice, a to zavedenie osobitného postupu prijímania a prijatie podmienok vstupu a pobytu dlhšieho ako tri mesiace uplatniteľných na štátnych príslušníkov tretích krajín v členských štátoch na účely vysokokvalifikovaného zamestnania, ako aj ich rodinných príslušníkov, nemožno uspokojivo dosiahnuť na úrovni jednotlivých členských štátov, najmä pokiaľ ide o zabezpečenie ich mobility medzi členskými štátmi, ale možno ho lepšie dosiahnuť na úrovni Spoločenstva, môže Spoločenstvo prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 zmluvy. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

(26)

Táto smernica rešpektuje základné práva a dodržiava zásady uznané najmä článkom 6 Zmluvy o Európskej únii a vyjadrené v Charte základných práv Európskej únie.

(27)

V súlade s bodom 34 Medziinštitucionálnej dohody Európskeho parlamentu, Rady a Komisie o lepšej tvorbe práva (14) sa členské štáty vyzývajú, aby pre svoje potreby a v záujme Spoločenstva vypracovali a zverejnili vlastné tabuľky, ktoré čo najlepšie znázorňujú zhodu medzi touto smernicou a jej transpozičnými opatreniami.

(28)

V súlade s článkom 1 a 2 Protokolu o postavení Spojeného kráľovstva a Írska, ktorý je pripojený k Zmluve o Európskej únii a k Zmluve o založení Európskeho spoločenstva, a bez toho, aby bol dotknutý článok 4 uvedeného protokolu, tieto členské štáty sa nezúčastňujú na prijatí tejto smernice a nie sú ňou viazané ani sa na ne nevzťahuje.

(29)

V súlade s článkami 1 a 2 Protokolu o postavení Dánska, ktorý je pripojený k Zmluve o Európskej únii a k Zmluve o založení Európskeho spoločenstva, sa Dánsko nezúčastňuje na prijatí tejto smernice a nie je ňou viazané ani sa na naň nevzťahuje,

PRIJALA TÚTO SMERNICU:

KAPITOLA I

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

Článok 1

Predmet úpravy

Účelom tejto smernice je stanoviť:

a)

podmienky vstupu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sú držiteľmi modrej karty EÚ, na územie členských štátov a pobytu dlhšieho ako tri mesiace na tomto území na účely vysokokvalifikovaného zamestnania, ako aj ich rodinných príslušníkov;

b)

podmienky vstupu a pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín a ich rodinných príslušníkov podľa písmena a) v iných členských štátoch ako v prvom členskom štáte.

Článok 2

Vymedzenie pojmov

Na účely tejto smernice sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov:

a)

„štátny príslušník tretej krajiny“ je každá osoba, ktorá nie je občanom Únie v zmysle článku 17 ods. 1 zmluvy;

b)

„vysokokvalifikované zamestnanie“ je zamestnanie osoby, ktorá:

je v dotknutom členskom štáte ako zamestnanec chránená podľa vnútroštátneho pracovného práva a/alebo v súlade s vnútroštátnou praxou bez ohľadu na právny vzťah na účely výkonu skutočnej a aktívnej práce pre niekoho iného alebo pod jeho vedením,

je platená a

má požadované primerané a osobitné spôsobilosti preukázané vyššou odbornou kvalifikáciou;

c)

„modrá karta EÚ“ je povolenie, na ktorom je uvedený výraz „modrá karta EÚ“, oprávňujúce jeho držiteľa za podmienok ustanovených v tejto smernici zdržiavať sa a pracovať na území členského štátu;

d)

„prvý členský štát“ je členský štát, ktorý ako prvý vydal štátnemu príslušníkovi tretej krajiny „modrú kartu EÚ“;

e)

„druhý členský štát“ je ktorýkoľvek iný členský štát než prvý členský štát;

f)

„rodinní príslušníci“ sú štátni príslušníci tretej krajiny v zmysle článku 4 ods. 1 smernice 2003/86/ES;

g)

„vyššia odborná kvalifikácia“ je kvalifikácia preukázaná dokladom o vysokoškolskom vzdelaní alebo odchylne, ak je to ustanovené vo vnútroštátnom práve, najmenej päťročnou odbornou praxou, ktorá je na úrovni porovnateľnej s vysokoškolským vzdelaním a ktorá je relevantná v povolaní alebo odbore uvedenom v pracovnej zmluve alebo záväznej pracovnej ponuke;

h)

„vysokoškolské vzdelanie“ je akýkoľvek diplom, osvedčenie alebo iný doklad o formálnom vzdelaní, vydané príslušným orgánom, ktoré osvedčujú úspešné ukončenie programu vysokoškolského vzdelávania, a to súboru kurzov poskytnutých vzdelávacou ustanovizňou uznanou za inštitúciu vysokoškolského vzdelávania v štáte, kde sa nachádza. Na účely tejto smernice sa vysokoškolské vzdelanie zohľadní za podmienky, že štúdium potrebné na jeho získanie trvalo najmenej tri roky;

i)

„odborná prax“ je skutočné vykonávanie daného povolania v súlade s právnymi predpismi;

j)

„regulované povolanie“ je regulované povolanie podľa článku 3 ods. 1 písm. a) smernice 2005/36/ES.

Článok 3

Rozsah pôsobnosti

1.   Táto smernica sa vzťahuje na štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí za podmienok stanovených v tejto smernici žiadajú o vstup na územie členského štátu na účely vysokokvalifikovaného zamestnania.

2.   Táto smernica sa nevzťahuje na štátnych príslušníkov tretích krajín:

a)

ktorí sú oprávnení zdržiavať sa v členskom štáte na základe dočasnej ochrany alebo požiadali o povolenie na pobyt na tomto základe a očakávajú rozhodnutie o svojom postavení;

b)

ktorí sú osobami pod medzinárodnou ochranou podľa smernice Rady 2004/83/ES z 29. apríla 2004 o minimálnych ustanoveniach pre oprávnenie a postavenie štátnych príslušníkov tretej krajiny alebo osôb bez štátneho občianstva ako utečencov alebo osôb, ktoré inak potrebujú medzinárodnú ochranu, a obsah poskytovanej ochrany (15) alebo ktorí požiadali o medzinárodnú ochranu podľa uvedenej smernice, ale o ich žiadosti sa zatiaľ s konečnou platnosťou nerozhodlo;

c)

ktorí sú osobami pod ochranou v súlade s vnútroštátnym právom, medzinárodnými záväzkami alebo postupmi členského štátu alebo ktorí požiadali o ochranu v súlade s vnútroštátnym právom, medzinárodnými záväzkami alebo postupmi členského štátu, ale o ich žiadosti sa zatiaľ s konečnou platnosťou nerozhodlo;

d)

ktorí žiadajú o pobyt v niektorom členskom štáte ako výskumní pracovníci v zmysle smernice 2005/71/ES s cieľom realizovať výskumný projekt;

e)

ktorí sú rodinnými príslušníkmi občanov Únie, ktorí uplatnili alebo uplatňujú svoje právo na voľný pohyb v rámci Spoločenstva v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2004/38/ES z 29. apríla 2004 o práve občanov Únie a ich rodinných príslušníkov voľne sa pohybovať a zdržiavať sa v rámci územia členských štátov (16);

f)

ktorí majú postavenie osoby s dlhodobým pobytom ES v členskom štáte v súlade so smernicou 2003/109/ES a uplatňujú svoje právo na pobyt v inom členskom štáte s cieľom vykonávať hospodársku činnosť v pracovnom pomere alebo ako samostatne zárobkovo činné osoby;

g)

ktorí vstupujú na územie členského štátu na základe záväzkov vyplývajúcich z medzinárodnej dohody uľahčujúcej vstup a prechodný pobyt niektorých kategórií fyzických osôb s obchodným a investičným zameraním;

h)

ktorým bol povolený vstup na územie členského štátu ako sezónnym pracovníkom;

i)

ktorých vyhostenie bolo pozastavené zo skutkových alebo právnych dôvodov;

j)

na ktorých sa vzťahuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 96/71/ES zo 16. decembra 1996 o vysielaní pracovníkov v rámci poskytovania služieb (17), pokiaľ sú vyslaní na územie dotknutého členského štátu.

Táto smernica sa okrem toho nevzťahuje na štátnych príslušníkov tretích krajín a ich rodinných príslušníkov bez ohľadu na ich štátnu príslušnosť, ktorí na základe dohôd uzatvorených medzi Spoločenstvom a jeho členskými štátmi a týmito tretími krajinami požívajú právo na voľný pohyb rovnocenné s právom občanov Únie.

3.   Touto smernicou nie je dotknutá žiadna dohoda medzi Spoločenstvom a/alebo jeho členskými štátmi a jednou alebo viacerými tretími krajinami, ktorá obsahuje zoznam povolaní nepatriacich do rozsahu pôsobnosti tejto smernice s cieľom zabezpečiť etický nábor v odvetviach trpiacich nedostatkom personálu zachovávaním ľudských zdrojov v rozvojových krajinách, ktoré sú signatármi týchto dohôd.

4.   Touto smernicou nie je dotknuté právo členských štátov udeľovať na účely zamestnania iné povolenia na pobyt, ako je modrá karta EÚ. Takéto povolenia na pobyt nezakladajú právo na pobyt v ostatných členských štátoch, ako je ustanovené v tejto smernici.

Článok 4

Výhodnejšie ustanovenia

1.   Touto smernicou nie sú dotknuté výhodnejšie ustanovenia:

a)

práva Spoločenstva vrátane dvojstranných a mnohostranných dohôd uzatvorených medzi Spoločenstvom alebo medzi Spoločenstvom a jeho členskými štátmi a tretími krajinami;

b)

dvojstranných alebo mnohostranných dohôd uzavretých medzi jedným alebo viacerými členskými štátmi a jednou alebo viacerými tretími krajinami.

2.   Touto smernicou nie je dotknuté právo členských štátov prijať alebo zachovať ustanovenia výhodnejšie pre osoby, na ktoré sa táto smernica vzťahuje, pokiaľ ide o tieto ustanovenia tejto smernice:

a)

článok 5 ods. 3 pri uplatnení článku 18;

b)

článok 11, článok 12 ods. 1 druhá veta, článok 12 ods. 2, články 13, 14, 15 a článok 16 ods. 4.

KAPITOLA II

PODMIENKY PRIJÍMANIA

Článok 5

Kritériá prijímania

1.   Bez toho, aby bol dotknutý článok 10 ods. 1, štátny príslušník tretej krajiny, ktorý žiada o modrú kartu EÚ na základe podmienok tejto smernice, musí:

a)

predložiť platnú pracovnú zmluvu alebo záväznú pracovnú ponuku v zmysle vnútroštátneho práva na vysokokvalifikované zamestnanie najmenej na jeden rok z dotknutého členského štátu;

b)

predložiť doklad osvedčujúci splnenie podmienok stanovených vnútroštátnym právom pre výkon regulovaného povolania občanmi Únie, ktoré je uvedené v pracovnej zmluve alebo záväznej pracovnej ponuke v zmysle vnútroštátneho práva;

c)

v prípade neregulovaných povolaní predložiť doklady osvedčujúce príslušnú vyššiu odbornú kvalifikáciu v odbore alebo sektore uvedenom v pracovnej zmluve alebo záväznej pracovnej ponuke v zmysle vnútroštátneho práva;

d)

predložiť platný cestovný doklad určený vnútroštátnymi právnymi predpismi a žiadosť o vízum alebo vízum, ak sa požadujú, a prípadne doklad o platnom povolení na pobyt alebo o národnom dlhodobom víze. Členské štáty môžu vyžadovať, aby bol cestovný doklad platný aspoň počas platnosti povolenia na pobyt pri jeho prvom vydaní;

e)

predložiť dôkaz o zdravotnom poistení žiadateľa alebo o tom, že oň požiadal, ak sa vyžaduje podľa vnútroštátneho práva, na všetky riziká, ktoré bežne zahŕňa poistenie štátnych príslušníkov dotknutého členského štátu na obdobie, na ktoré sa v súvislosti s pracovnou zmluvou neposkytuje takéto poistenie a prislúchajúci nárok na dávky alebo z nej takéto krytie ani nárok nevyplýva;

f)

sa považovať za osobu, ktorá nie je hrozbou pre verejný poriadok, verejnú bezpečnosť ani verejné zdravie.

2.   Členské štáty môžu vyžadovať, aby žiadateľ uviedol svoju adresu na území dotknutého členského štátu.

3.   Okrem podmienok ustanovených v odseku 1 hrubý ročný plat určený na základe mesačného alebo ročného platu stanoveného v pracovnej zmluve alebo záväznej pracovnej ponuke nesmie byť nižší než príslušný mzdový prah stanovený a uverejnený na tento účel členskými štátmi, ktorý je najmenej 1,5-násobkom priemerného hrubého ročného platu v dotknutom členskom štáte.

4.   Členské štáty môžu pri vykonávaní odseku 2 vyžadovať splnenie všetkých podmienok uvedených pre vysokokvalifikované zamestnanie v platných zákonoch, kolektívnych zmluvách alebo praxi pre jednotlivé profesie.

5.   Odchylne od odseku 3 a pre zamestnanie v profesiách, v ktorých sú osobitne potrební pracovníci, ktorí sú štátnymi príslušníkmi tretích krajín a ktorí patria do hlavných skupín 1 a 2 ISCO, môže byť mzdový prah aspoň 1,2-násobkom priemerného hrubého ročného platu v dotknutom členskom štáte. Dotknutý členský štát v takom prípade každý rok oznamuje Komisii zoznam povolaní, pre ktoré sa prijala odchýlka.

6.   Týmto článkom nie sú dotknuté platné kolektívne zmluvy ani prax v príslušných odvetviach povolaní pre vysokokvalifikované zamestnanie.

Článok 6

Počty prijímaných

Touto smernicou nie je dotknuté právo členského štátu určiť počet prijímaných štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí vstupujú na jeho územie na účely vysokokvalifikovaného zamestnania.

KAPITOLA III

MODRÁ KARTA EÚ, POSTUP A TRANSPARENTNOSŤ

Článok 7

Modrá karta EÚ

1.   Štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý podal žiadosť a spĺňa požiadavky stanovené v článku 5 a v ktorej prípade príslušné orgány prijali v súlade s článkom 8 kladné rozhodnutie, sa vydá modrá karta EÚ.

Dotknutý členský štát poskytne tomuto štátnemu príslušníkovi tretej krajiny všetky možnosti na získanie potrebných víz.

2.   Členské štáty stanovia štandardnú lehotu platnosti modrej karty EÚ, ktorá bude v trvaní od jedného do štyroch rokov. Pokiaľ sa pracovná zmluva uzavrie na kratší čas, modrá karta EÚ sa vydá alebo predĺži na čas trvania pracovnej zmluvy plus tri mesiace.

3.   Modrú kartu EÚ vydávajú príslušné orgány členského štátu v jednotnom formáte stanovenom v nariadení (ES) č. 1030/2002. V súlade s písmenom a) bodu 7.5-9 prílohy k uvedenému nariadeniu členské štáty uvedú na modrej karte EÚ podmienky prístupu na trh práce v zmysle článku 12 ods. 1 tejto smernice. V kolónke „typ povolenia“ v povolení na pobyt členské štáty uvedú „Modrá karta EÚ“.

4.   Počas platnosti modrej karty EÚ je jej držiteľ oprávnený na:

a)

vstup, opätovný vstup a pobyt na území členského štátu, ktorý vydal modrú kartu EÚ;

b)

práva priznané v tejto smernici.

Článok 8

Dôvody zamietnutia

1.   Členské štáty zamietnu žiadosť o vydanie modrej karty EÚ, vždy keď žiadateľ nespĺňa podmienky stanovené v článku 5 alebo ak sa predložené doklady získali podvodom, sú sfalšované alebo neoprávnene pozmenené.

2.   Pred prijatím rozhodnutia o žiadosti o vydanie modrej karty EÚ a pri posudzovaní obnovení alebo povolení podľa článku 12 ods. 1 a 2 počas prvých dvoch rokov legálneho zamestnania ako držiteľa modrej karty EÚ členské štáty môžu preskúmať situáciu na svojom trhu práce a uplatniť svoje vnútroštátne postupy týkajúce sa požiadaviek na obsadenie voľného pracovného miesta.

Členské štáty môžu overiť, či dané voľné pracovné miesto nemožno obsadiť vnútroštátnou pracovnou silou alebo pracovnou silou zo Spoločenstva, alebo štátnymi príslušníkmi, ktorí sa oprávnene zdržiavajú v danom členskom štáte a už sú súčasťou jeho trhu práce na základe práva Spoločenstva alebo vnútroštátneho práva, alebo osobami, ktoré majú dlhodobý pobyt ES a chcú sa presťahovať do daného členského štátu na účely vysokokvalifikovaného zamestnania v súlade s kapitolou III smernice 2003/109/ES.

3.   Žiadosť o vydanie modrej karty EÚ sa môže považovať za neprípustnú aj z dôvodov uvedených v článku 6.

4.   Členské štáty môžu zamietnuť žiadosť o vydanie modrej karty EÚ so zámerom zabezpečiť etický nábor v sektoroch, v ktorých je v krajinách pôvodu nedostatok kvalifikovaných pracovníkov.

5.   Členské štáty môžu zamietnuť žiadosť o vydanie modrej karty EÚ, ak bol zamestnávateľ v súlade s vnútroštátnym právom sankcionovaný za nelegálnu prácu a/alebo nelegálne zamestnávanie.

Článok 9

Odňatie alebo odmietnutie obnovenia modrej karty EÚ

1.   Členské štáty odnímu alebo odmietnu obnoviť modrú kartu EÚ vydanú na základe tejto smernice v týchto prípadoch:

a)

ak sa získala podvodom alebo bola sfalšovaná alebo neoprávnene pozmenená;

b)

keď sa zistí, že držiteľ nespĺňal alebo prestal spĺňať podmienky vstupu a pobytu v zmysle tejto smernice alebo sa zdržiava na území na iný ako povolený účel pobytu;

c)

ak držiteľ nedodržal obmedzenia stanovené v článku 12 ods. 1 a 2 a článku 13.

2.   Opomenutie oznámenia podľa článku 12 ods. 2 druhého pododseku a článku 13 ods. 4 sa nepovažuje za postačujúci dôvod na odňatie alebo odmietnutie obnovenia modrej karty EÚ, ak držiteľ preukáže, že oznámenie nebolo príslušnému orgánu doručené bez zavinenia držiteľa.

3.   Členské štáty môžu odňať alebo odmietnuť obnoviť modrú kartu EÚ vydanú na základe tejto smernice v týchto prípadoch:

a)

z dôvodov verejného poriadku, verejnej bezpečnosti alebo verejného zdravia;

b)

vždy keď držiteľ modrej karty EÚ nemá dostatočné prostriedky na to, aby uživil seba, prípadne svojich rodinných príslušníkov bez toho, aby sa uchýlil k systému sociálnej pomoci dotknutého členského štátu. Členské štáty zhodnotia tieto príjmy so zreteľom na ich povahu a pravidelnosť a môžu vziať do úvahy aj úroveň minimálnej vnútroštátnej mzdy a dôchodku, ako aj počet rodinných príslušníkov príslušnej osoby. Takéto hodnotenie sa nevykoná počas obdobia nezamestnanosti uvedeného v článku 13;

c)

ak dotknutá osoba neoznámila svoju adresu;

d)

ak držiteľ modrej karty EÚ žiada o sociálnu pomoc za predpokladu, že dotknutý členský štát ho v tomto ohľade vopred písomne informoval.

Článok 10

Žiadosti o prijatie

1.   Členské štáty určia, či má žiadosti o vydanie modrej karty EÚ podávať štátny príslušník tretej krajiny a/alebo jeho zamestnávateľ.

2.   Žiadosť sa posúdi a preskúma v prípade, keď sa dotknutý štátny príslušník tretej krajiny zdržiava mimo územia členského štátu, do ktorého chce byť prijatý, alebo keď sa už zdržiava v členskom štáte ako držiteľ platného povolenia na pobyt alebo národného dlhodobého víza.

3.   Odchylne od odseku 2 členský štát môže v súlade s jeho vnútroštátnym právom schváliť žiadosť predloženú v čase, keď dotknutý štátny príslušník tretej krajiny nie je držiteľom platného povolenia na pobyt, ale sa oprávnene zdržiava na jeho území.

4.   Odchylne od odseku 2 členské štáty môžu stanoviť, že žiadosť sa môže podať len z územia mimo jeho územia za predpokladu, že takéto obmedzenia pre štátnych príslušníkov tretích krajín alebo pre konkrétne kategórie štátnych príslušníkov tretích krajín sú stanovené v platnom vnútroštátnom práve v čase prijatia tejto smernice.

Článok 11

Procesné záruky

1.   Príslušné orgány členských štátov prijmú rozhodnutie o úplnej žiadosti o vydanie modrej karty EÚ a čo najskôr, ale najneskôr do 90 dní od podania žiadosti písomne informujú žiadateľa v súlade s oznamovacími postupmi ustanovenými vo vnútroštátnom práve dotknutého členského štátu.

Vnútroštátne právo dotknutého členského štátu určí akýkoľvek dôsledok vyplývajúci z neprijatia rozhodnutia do uplynutia lehoty stanovenej v prvom pododseku.

2.   Ak informácie alebo doklady predložené na podporu žiadosti nie sú dostatočné, príslušné orgány oznámia žiadateľovi, ktoré dodatočné informácie sa vyžadujú, a stanovia primeranú lehotu na ich doplnenie. Plynutie lehoty uvedenej v odseku 1 sa preruší, kým orgány nedostanú požadované dodatočné informácie alebo doklady. Ak sa dodatočné informácie alebo doklady neposkytli v stanovenej lehote, žiadosť sa môže zamietnuť.

3.   Každé rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o vydanie modrej karty EÚ, rozhodnutie o odmietnutí obnovenia alebo odňatí modrej karty EÚ sa písomne oznámi dotknutému štátnemu príslušníkovi tretej krajiny a v prípade potreby jeho zamestnávateľovi v súlade s oznamovacími postupmi podľa príslušneho vnútroštátneho práva a v dotknutom členskom štáte možno v súlade s vnútroštátnym právom proti nemu podať opravný prostriedok. V oznámení sa uvedú dôvody rozhodnutia, dostupné opravné prostriedky a lehota na ich podávanie.

KAPITOLA IV

PRÁVA

Článok 12

Prístup na trh práce

1.   Počas prvých dvoch rokov legálneho zamestnania v postavení držiteľa modrej karty EÚ v dotknutom členskom štáte je prístup dotknutej osoby na trh práce obmedzený na výkon plateného zamestnania, ktoré spĺňa podmienky prijatia stanovené v článku 5. Pokiaľ ide o prístup k vysokokvalifikovanému zamestnaniu, členské štáty môžu po týchto prvých dvoch rokoch zaobchádzať s dotknutými osobami rovnako ako so svojimi štátnymi príslušníkmi.

2.   Počas prvých dvoch rokov legálneho zamestnania v postavení držiteľa modrej karty EÚ v dotknutom členskom štáte zmeny zamestnávateľa podliehajú predchádzajúcemu písomnému schváleniu príslušných orgánov členského štátu pobytu v súlade s vnútroštátnymi postupmi v rámci lehôt stanovených v článku 11 ods. 1. Zmeny, ktoré majú vplyv na podmienky prijímania, podliehajú predchádzajúcemu oznámeniu alebo ak je to ustanovené vnútroštátnym právom, predchádzajúcemu schváleniu.

Ak po týchto prvých dvoch rokoch dotknutý členský štát nevyužije možnosť rovnakého zaobchádzania ustanovenú v odseku 1, dotknutá osoba oznámi v súlade s vnútroštátnymi postupmi príslušným orgánom členského štátu pobytu zmeny, ktoré sa dotýkajú podmienok článku 5.

3.   Členské štáty môžu zachovať obmedzenia prístupu k zamestnaniu, pokiaľ takéto činnosti zamestnania, hoci aj na prechodný čas, zahŕňajú vykonávanie verejnej moci a zodpovednosť za všeobecné záujmy štátu, a to v prípadoch, keď sú tieto činnosti v súlade s platným vnútroštátnym právom a právom Spoločenstva vyhradené pre štátnych príslušníkov.

4.   Členské štáty môžu zachovať obmedzenia prístupu k zamestnaniu v prípadoch, keď sú tieto činnosti v súlade s platným vnútroštátnym právom alebo právom Spoločenstva vyhradené pre štátnych príslušníkov, občanov Únie alebo občanov EHP.

5.   Tento článok sa uplatňuje bez toho, aby bola dotknutá zásada prednosti Spoločenstva v zmysle príslušných ustanovení aktov o pristúpení z roku 2003 a 2005, najmä pokiaľ ide o práva štátnych príslušníkov dotknutých členských štátov týkajúce sa prístupu na trh práce.

Článok 13

Dočasná nezamestnanosť

1.   Samotná nezamestnanosť nie je dôvodom na odňatie modrej karty EÚ, ibaže čas nezamestnanosti presiahne tri po sebe nasledujúce mesiace alebo sa vyskytne častejšie ako raz počas lehoty platnosti modrej karty EÚ.

2.   Počas lehoty uvedenej v odseku 1 držiteľ modrej karty EÚ môže hľadať a prijať zamestnanie za podmienok stanovených v článku 12.

3.   Členské štáty umožnia držiteľovi modrej karty EÚ zostať na ich území, kým sa udelí alebo zamietne potrebné povolenie podľa článku 12 ods. 2. Oznámením podľa článku 12 ods. 2 sa automaticky ukončí obdobie nezamestnanosti.

4.   Držiteľ modrej karty EÚ oznámi začiatok obdobia nezamestnanosti príslušným orgánom členského štátu pobytu v súlade s príslušnými vnútroštátnymi postupmi.

Článok 14

Rovnaké zaobchádzanie

1.   Držitelia modrej karty EÚ majú právo na rovnaké zaobchádzanie ako štátni príslušníci členského štátu, ktorí modrú kartu vydali, pokiaľ ide o:

a)

pracovné podmienky vrátane odmeňovania a prepúšťania, ako aj požiadavky bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci;

b)

slobodu združovania a zapájania sa a členstva v organizácii zastupujúcej pracovníkov alebo zamestnávateľov alebo v akejkoľvek organizácii, ktorej členovia vykonávajú určité povolanie, vrátane výhod poskytovaných takýmito organizáciami bez toho, aby tým boli dotknuté vnútroštátne ustanovenia o verejnom poriadku a verejnej bezpečnosti;

c)

vzdelávanie a odbornú prípravu;

d)

uznávanie diplomov, osvedčení a iných odborných kvalifikácií v súlade s príslušnými vnútroštátnymi postupmi;

e)

ustanovenia vnútroštátneho práva týkajúce sa oblastí sociálneho zabezpečenia vymedzených v nariadení Rady (EHS) č. 1408/71. Osobitné ustanovenia v prílohe k nariadeniu (ES) č. 859/2003 sa uplatňujú primerane;

f)

výplatu nadobudnutých zákonných starobných dôchodkov vyplývajúcich z príjmu vo výške, ktorá sa uplatňuje podľa práva dlžného členského(-ých) štátu(-ov) pri presťahovaní do tretej krajiny, a to bez toho, aby boli dotknuté existujúce dvojstranné dohody;

g)

prístup k verejne dostupným tovarom a službám a k dodávkam tovarov a služieb vrátane postupov pri hľadaní ubytovania, ako aj informačných a poradenských služieb poskytovaných úradmi práce;

h)

voľný prístup na celé územie dotknutého členského štátu vrátane obmedzení stanovených vnútroštátnym právom.

2.   V súvislosti s ustanoveniami odseku 1 písm. c) a g) dotknutý členský štát môže obmedziť rovnaké zaobchádzanie v oblasti študijných a sociálnych grantov a pôžičiek alebo iných grantov a pôžičiek týkajúcich sa stredného a vysokoškolského vzdelávania a odbornej prípravy a v oblasti postupov pri hľadaní ubytovania.

V súvislosti s ustanoveniami odseku 1 písm. c):

a)

sa na prístup k univerzitnému a nadstavbovému vzdelávaniu môžu vzťahovať špecifické požiadavky v súlade s vnútroštátnym právom;

b)

dotknutý členský štát môže obmedziť rovnaké zaobchádzanie na prípady, keď sa registrované alebo obvyklé miesto pobytu držiteľa modrej karty EÚ alebo členov jeho rodiny, na ktorých žiadal podporu, nachádza na jeho území.

Odsekom 1 písm. g) nie je dotknutá zmluvná sloboda v súlade s právom Spoločenstva a vnútroštátnym právom.

3.   Právom na rovnaké zaobchádzanie podľa odseku 1 nie je dotknuté právo členských štátov odňať alebo zamietnuť obnoviť modrú kartu EÚ v súlade s článkom 9.

4.   Ak sa držiteľ modrej karty EÚ presťahuje do druhého členského štátu v súlade s ustanoveniami článku 18, pričom sa zatiaľ neprijalo kladné rozhodnutie o vydaní modrej karty EÚ, členské štáty môžu obmedziť rovnaké zaobchádzanie v oblastiach uvedených v odseku 1 s výnimkou písmen b) a d). Ak členské štáty počas tohto obdobia povolia žiadateľovi pracovať, zaobchádza sa s ním vo všetkých oblastiach, na ktoré sa vzťahuje odsek 1, rovnako ako so štátnymi príslušníkmi tohto druhého členského štátu.

Článok 15

Rodinní príslušníci

1.   Smernica 2003/86/ES sa uplatňuje s odchýlkami ustanovenými v tomto článku.

2.   Odchylne od článku 3 ods. 1 a článku 8 smernice 2003/86/ES sa zlúčenie rodiny neviaže na požiadavku, aby mal držiteľ modrej karty EÚ dostatočné vyhliadky na získanie práva na trvalý pobyt a aby mal za sebou určitú minimálny čas pobytu.

3.   Odchylne od článku 4 ods. 1 posledného pododseku a článku 7 ods. 2 smernice 2003/86/ES integračné podmienky a v nich uvedené opatrenia sa môžu uplatňovať až po tom, ako sa dotknutým osobám udelilo zlúčenie rodiny.

4.   Odchylne od článku 5 ods. 4 prvého pododseku smernice 2003/86/ES povolenia na pobyt pre rodinných príslušníkov sa udelia pri splnení podmienok zlúčenia rodiny najneskôr do šiestich mesiacov odo dňa podania žiadosti.

5.   Odchylne od článku 13 ods. 2 a 3 smernice 2003/86/ES dĺžka platnosti povolení na pobyt rodinných príslušníkov je rovnaká ako pri povoleniach na pobyt udelených držiteľovi modrej karty EÚ, pokiaľ to umožňuje lehota platnosti ich cestovných dokladov.

6.   Odchylne od článku 14 ods. 2 druhej vety smernice 2003/86/ES členské štáty neuplatňujú žiadne časové obmedzenie, pokiaľ ide o prístup na pracovný trh.

Tento odsek je uplatniteľný od 19. decembra 2011.

7.   Odchylne od článku 15 ods. 1 smernice 2003/86/ES možno na účely výpočtu prvých piatich rokov pobytu vyžadovaných na získanie samostatného povolenia na pobyt zlúčiť pobyt v rôznych členských štátoch.

8.   Ak členské štáty uplatnia možnosť uvedenú v odseku 7, primerane sa uplatnia ustanovenia uvedené v článku 16 tejto smernice o kumulácii lehôt pobytu držiteľa modrej karty EÚ v rôznych členských štátoch.

Článok 16

Postavenie osoby s dlhodobým pobytom ES pre držiteľov modrej karty EÚ

1.   Smernica 2003/109/ES sa uplatňuje s odchýlkami ustanovenými v tomto článku.

2.   Odchylne od článku 4 ods. 1 smernice 2003/109/ES môže držiteľ modrej karty EÚ, ktorý využil možnosť ustanovenú v článku 18 tejto smernice, kumulovať lehoty pobytu v rôznych členských štátoch, aby splnil požiadavku týkajúcu sa dĺžky pobytu, ak sú splnené tieto podmienky:

a)

má päť rokov oprávnený a nepretržitý pobyt na území Spoločenstva ako držiteľ modrej karty EÚ a

b)

má oprávnený a nepretržitý pobyt držiteľa modrej karty EÚ na území členského štátu, v ktorom je už dva bezprostredne predchádzajúce roky pred podaním príslušnej žiadosti podaná žiadosť o povolenie na pobyt osoby s dlhodobým pobytom ES.

3.   Na účely výpočtu lehoty oprávneného a nepretržitého pobytu v Spoločenstve a odchylne od článku 4 ods. 3 prvého pododseku smernice 2003/109/ES sa lehota uvedená v odseku 2 písm. a) tohto článku neprerušuje o čas neprítomnosti na území Spoločenstva, ak je kratší než dvanásť po sebe nasledujúcich mesiacov a spolu nepresahuje osemnásť mesiacov v rámci lehoty uvedenej v odseku 2 písm. a) tohto článku. Tento odsek sa uplatňuje aj v prípadoch, keď držiteľ modrej karty EÚ nevyužil možnosť ustanovenú v článku 18.

4.   Odchylne od článku 9 ods. 1 písm. c) smernice 2003/109/ES členské štáty predĺžia obdobie neprítomnosti na území Spoločenstva povolené držiteľovi povolenia na dlhodobý pobyt s poznámkou uvedenou v článku 17 ods. 2 tejto smernice a jeho rodinným príslušníkom, ktorým bolo priznané postavenie osôb s dlhodobým pobytom ES, na dvadsaťštyri po sebe nasledujúcich mesiacov.

5.   Odchýlky od smernice 2003/109/ES ustanovené v odsekoch 3 a 4 tohto článku sa môžu obmedziť na prípady, keď dotknutý štátny príslušník tretej krajiny môže preukázať, že bol mimo územia Spoločenstva na účely vykonávania hospodárskej činnosti ako zamestnanec alebo ako samostatne zárobkovo činná osoba, alebo na účely vykonávania dobrovoľnej služby či na účely štúdia vo svojej krajine pôvodu.

6.   Článok 14 písm. f) a článok 15 sa uplatňujú na držiteľov povolenia na dlhodobý pobyt s poznámkou uvedenou v článku 17 ods. 2 v prípade potreby aj po tom, čo sa držiteľ modrej karty EÚ stal osobou s dlhodobým pobytom ES.

Článok 17

Povolenie na dlhodobý pobyt

1.   Držiteľom modrej karty EÚ, ktorí spĺňajú podmienky stanovené v článku 16 tejto smernice na získanie postavenia osoby s dlhodobým pobytom ES, sa vydá povolenie na pobyt v zmysle článku 1 ods. 2 písm. a) nariadenia (ES) č. 1030/2002.

2.   Členské štáty v povolení na pobyt uvedenom v odseku 1 tohto článku v kolónke „poznámky“ uvedú „bývalý držiteľ modrej karty EÚ“.

KAPITOLA V

POBYT V INÝCH ČLENSKÝCH ŠTÁTOCH

Článok 18

Podmienky

1.   Po osemnástich mesiacoch oprávneného pobytu v prvom členskom štáte v postavení držiteľa modrej karty EÚ sa môže dotknutá osoba a jej rodinní príslušníci za podmienok stanovených v tomto článku presťahovať za vysokokvalifikovaným zamestnaním do iného členského štátu, než je prvý členský štát.

2.   Bezodkladne a najneskôr do jedného mesiaca po vstupe na územie druhého členského štátu držiteľ modrej karty EÚ a/alebo jeho zamestnávateľ predloží príslušným orgánom tohto členského štátu žiadosť o vydanie modrej karty EÚ a všetky doklady preukazujúce, že spĺňa podmienky ustanovené v článku 5 pre druhý členský štát. Druhý členský štát môže v súlade s vnútroštátnym právom rozhodnúť, že žiadateľ nesmie pracovať, pokiaľ jeho príslušný orgán nevydá kladné rozhodnutie o jeho žiadosti.

3.   Žiadosť sa môže predložiť aj príslušným orgánom druhého členského štátu, keď držiteľ modrej karty EÚ ešte má trvalý pobyt na území prvého členského štátu.

4.   Druhý členský štát v súlade s postupmi ustanovenými v článku 11 spracuje žiadosť a písomne informuje žiadateľa a prvý členský štát o svojom rozhodnutí buď:

a)

vydať modrú kartu EÚ a povoliť žiadateľovi pobyt na svojom území na účely vysokokvalifikovaného zamestnania, ak sú splnené podmienky ustanovené v tomto článku a za podmienok ustanovených v článkoch 7 až 14, alebo

b)

odmietnuť vydať modrú kartu EÚ a uložiť žiadateľovi a jeho rodinným príslušníkom povinnosť opustiť jeho územie v súlade s postupmi ustanovenými vo vnútroštátnom práve vrátane postupov odsunu, ak nie sú splnené podmienky ustanovené v tomto článku. Prvý členský štát prijme držiteľa modrej karty EÚ a jeho rodinných príslušníkov späť bezodkladne a bez formalít. Tento postup sa uplatní aj v prípade, ak lehota platnosti modrej karty EÚ vydanej prvým členským štátom uplynula alebo sa v priebehu posudzovania žiadosti odňala. Článok 13 sa uplatňuje po readmisii.

5.   Ak počas konania uplynie lehota platnosti modrej karty EÚ vydanej prvým členským štátom, členské štáty môžu, ak to vyžaduje vnútroštátne právo, vydať dočasné vnútroštátne povolenia na pobyt alebo rovnocenné povolenia, ktoré žiadateľovi umožnia naďalej sa oprávnene zdržiavať na ich území dovtedy, kým príslušné orgány nevydajú rozhodnutie o žiadosti.

6.   Žiadateľ a/alebo jeho zamestnávateľ môže byť povinný znášať náklady spojené s návratom a readmisiou držiteľa modrej karty EÚ a jeho rodinných príslušníkov vrátane nákladov, ktoré sa hradili z verejných financií, pokiaľ takéto vznikli, podľa odseku 4 písm. b).

7.   Pri uplatňovaní tohto článku môžu členské štáty naďalej vychádzať z počtu prijímaných uvedených v článku 6.

8.   Ak držiteľ modrej karty EÚ a prípadne jeho rodinní príslušníci druhý raz využijú možnosť presťahovať sa do iného členského štátu na základe podmienok tejto kapitoly, v tomto druhom prípade a každom ďalšom prípade „prvý členský štát“ znamená tie členské štáty, z ktorých sa držiteľ modrej karty EÚ sťahuje, a „druhý členský štát“ znamená ten členský štát, v ktorom má podanú žiadosť na pobyt.

Článok 19

Pobyt rodinných príslušníkov v druhom členskom štáte

1.   Keď sa držiteľ modrej karty EÚ presťahuje do druhého členského štátu v súlade s ustanoveniami článku 18 a keď rodina už bola vytvorená v prvom členskom štáte, povolí sa jeho rodinným príslušníkom sprevádzať ho alebo sa k nemu pripojiť.

2.   Dotknutí rodinní príslušníci alebo držiteľ modrej karty EÚ predložia príslušným orgánom v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi najneskôr do jedného mesiaca od vstupu na územie druhého členského štátu žiadosť o povolenie na pobyt pre rodinných príslušníkov.

Ak platnosť povolenia na pobyt rodinných príslušníkov vydaného v prvom členskom štáte uplynie počas konania alebo ak držitelia stratia nárok na oprávnený pobyt na území druhého členského štátu na jeho základe, členské štáty povolia týmto osobám ostať na ich území, v prípade potreby im vydajú dočasné vnútroštátne povolenia na pobyt alebo rovnocenné povolenia, ktoré žiadateľovi umožnia naďalej sa oprávnene zdržiavať na ich území s držiteľom modrej karty EÚ dovtedy, kým príslušné orgány druhého členského štátu nevydajú rozhodnutie o žiadosti.

3.   Druhý členský štát môže od dotknutých rodinných príslušníkov vyžadovať, aby spolu so svojou žiadosťou o povolenie na pobyt predložili:

a)

svoje povolenie na pobyt v prvom členskom štáte a platný cestovný doklad alebo ich overené kópie, a ak sa vyžaduje, aj vízum;

b)

dôkaz o tom, že sa v prvom členskom štáte zdržiavali ako rodinní príslušníci držiteľa modrej karty EÚ;

c)

dôkaz o tom, že majú zdravotné poistenie pokrývajúce všetky riziká v druhom členskom štáte alebo že držiteľ modrej karty má takéto poistenie pre nich.

4.   Druhý členský štát môže požiadať držiteľa modrej karty EÚ, aby preukázal, že držiteľ:

a)

má ubytovanie, ktoré sa považuje za bežné pre porovnateľnú rodinu v tom istom regióne a ktoré v dotknutom členskom štáte spĺňa všeobecné zdravotné a bezpečnostné predpisy;

b)

má trvalé a pravidelné finančné zdroje, ktoré sú dostatočné na to, aby uživil seba a svojich rodinných príslušníkov bez toho, aby boli odkázaní na sociálnu pomoc dotknutého členského štátu. Členské štáty zhodnotia tieto príjmy so zreteľom na ich povahu a pravidelnosť a môžu vziať do úvahy aj úroveň minimálnej vnútroštátnej mzdy a dôchodku, ako aj počet rodinných príslušníkov.

5.   Odchýlky uvedené v článku 15 sa uplatnia primerane.

6.   Ak rodina nebola vytvorená už v prvom členskom štáte, uplatní sa článok 15.

KAPITOLA VI

ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 20

Vykonávacie opatrenia

1.   Členské štáty oznámia Komisii a ostatným členským štátom, či boli prijaté právne alebo regulačné opatrenia k článku 6, článku 8 ods. 2 a článku 18 ods. 6.

Tie členské štáty, ktoré využijú ustanovenia článku 8 ods. 4, oznámia Komisii a ostatným členským štátom riadne odôvodnené rozhodnutie, v ktorom uvedú príslušné krajiny a odvetvia.

2.   Členské štáty každoročne a prvýkrát najneskôr 19. júna 2013 v súlade s nariadením (ES) č. 862/2007 oznamujú Komisii štatistické údaje o počtoch štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorým sa udelila modrá karta EÚ, a pokiaľ je to možné, počty štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorým bola modrá karta EÚ obnovená alebo odňatá, v priebehu predchádzajúceho kalendárneho roku, pričom uvedú ich štátnu príslušnosť, a pokiaľ je to možné, ich povolanie. Štatistika o prijatých rodinných príslušníkoch sa oznámi rovnakým spôsobom s výnimkou informácie o povolaní. Vo vzťahu k držiteľom modrej karty EÚ a ich rodinným príslušníkom prijatým v súlade s článkami 18, 19 a 20 sa okrem toho v poskytnutých informáciách uvedie, pokiaľ je to možné, aj členský štát predchádzajúceho pobytu.

3.   Na účely vykonávania článku 5 ods. 3 a podľa potreby článku 5 ods. 5 sa uvedie odkaz na údaje Komisie (Eurostat) a v prípade potreby na vnútroštátne údaje.

Článok 21

Správy

Komisia každé tri roky a prvýkrát najneskôr 19. júna 2014 predloží Európskemu parlamentu a Rade správu o uplatňovaní tejto smernice v členských štátoch, a to najmä o posúdení vplyvu článku 3 ods. 4 a článkov 5 a 18, a navrhne potrebné zmeny a doplnenia.

Komisia posúdi predovšetkým význam mzdového prahu vymedzeného v článku 5 a výnimiek ustanovených v uvedenom článku, zohľadňujúc pritom okrem iného rozdielnu hospodársku, sektorovú a geografickú situáciu v členských štátoch.

Článok 22

Kontaktné body

1.   Členské štáty zriadia kontaktné body, ktoré sú príslušné prijímať a odosielať informácie uvedené v článkoch 16, 18 a 20.

2.   Členské štáty zabezpečia potrebnú spoluprácu pri výmene informácií a dokumentácie uvedenej v odseku 1.

Článok 23

Transpozícia

1.   Členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou najneskôr do 19. júna 2011. Komisii bezodkladne oznámia znenie týchto ustanovení.

Členské štáty uvedú priamo v prijatých opatreniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.

2.   Členské štáty oznámia Komisii znenie hlavných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.

Článok 24

Nadobudnutie účinnosti

Táto smernica nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 25

Adresáti

Táto smernica je určená členským štátom v súlade so Zmluvou o založení Európskeho spoločenstva.

V Bruseli 25. mája 2009

Za Radu

predseda

J. ŠEBESTA


(1)  Stanovisko z 20. novembra 2008 (zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku).

(2)  Stanovisko z 9. júla 2008 (zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku).

(3)  Stanovisko z 18. júna 2008 (zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku).

(4)  Ú. v. EÚ L 375, 23.12.2004, s. 12.

(5)  Ú. v. EÚ L 289, 3.11.2005, s. 15.

(6)  Ú. v. ES L 157, 15.6.2002, s. 1.

(7)  Ú. v. EÚ L 105, 13.4.2006, s. 1.

(8)  Ú. v. ES L 149, 5.7.1971, s. 2.

(9)  Ú. v. EÚ L 124, 20.5.2003, s. 1.

(10)  Ú. v. EÚ L 255, 30.9.2005, s. 22.

(11)  Ú. v. EÚ L 16, 23.1.2004, s. 44.

(12)  Ú. v. EÚ L 251, 3.10.2003, s. 12.

(13)  Ú. v. EÚ L 199, 31.7.2007, s. 23.

(14)  Ú. v. EÚ C 321, 31.12.2003, s. 1.

(15)  Ú. v. EÚ L 304, 30.9.2004, s. 12.

(16)  Ú. v. EÚ L 158, 30.4.2004, s. 77.

(17)  Ú. v. ES L 18, 21.1.1997, s. 1.


Top