Help Print this page 

Document 32008D0231

Title and reference
2008/231/ES: Rozhodnutie Komisie z 1. februára 2008 o technickej špecifikácii interoperability týkajúcej sa subsystému prevádzky systému transeurópskych vysokorýchlostných železníc, prijatej podľa článku 6 ods. 1 smernice Rady 96/48/ES, a o zrušení rozhodnutia Komisie 2002/734/ES z 30. mája 2002 [oznámené pod číslom K(2008) 356] (Text s významom pre EHP)
  • No longer in force
OJ L 84, 26.3.2008, p. 1–131 (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)
Special edition in Croatian: Chapter 13 Volume 031 P. 51 - 181

ELI: http://data.europa.eu/eli/dec/2008/231/oj
Multilingual display
Text

26.3.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 84/1


ROZHODNUTIE KOMISIE

z 1. februára 2008

o technickej špecifikácii interoperability týkajúcej sa subsystému prevádzky systému transeurópskych vysokorýchlostných železníc, prijatej podľa článku 6 ods. 1 smernice Rady 96/48/ES, a o zrušení rozhodnutia Komisie 2002/734/ES z 30. mája 2002

[oznámené pod číslom K(2008) 356]

(Text s významom pre EHP)

(2008/231/ES)

KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva,

so zreteľom na smernicu Rady 96/48/ES z 23. júla 1996 o interoperabilite systému transeurópskych vysokorýchlostných železníc (1), a najmä na jej článok 6 ods. 1 a článok 6 ods. 2,

keďže:

(1)

V súlade s článkom 6 ods. 2 smernice 96/48/ES upravenej smernicou 2004/50/ES (2) vypracovala Európska železničná agentúra (ERA) zmeny a doplnenia technických špecifikácií interoperability (TSI) na základe mandátu, ktorý jej udelila Komisia.

(2)

TSI priložené k tomuto rozhodnutiu vypracoval spoločný reprezentatívny orgán na základe mandátu, ktorý mu bol udelený v roku 2001, v súlade s článkom 6 ods. 1 smernice 96/48/ES predtým ako smernica 2004/50/ES nadobudla účinnosť. Európske združenie pre železničnú interoperabilitu (AEIF) bolo vymenované ako spoločný reprezentatívny orgán.

(3)

K návrhu TSI bola pripojená predkladacia správa obsahujúca analýzu nákladov a prínosov, ako sa ustanovuje v článku 6 ods. 5 smernice 96/48/ES.

(4)

Návrh TSI preskúmal výbor zriadený smernicou 96/48/ES o interoperabilite systému transeurópskych vysokorýchlostných železníc na základe predkladacej správy.

(5)

Súčasná verzia TSI sa plne nezaoberá všetkými základnými požiadavkami. V súlade s článkom 17 smernice 96/48/ES, upravenej smernicou 2004/50/ES, technické aspekty, ktoré nie sú zahrnuté, sú označené ako „otvorené body“ v prílohe U k tejto TSI.

(6)

V súlade s článkom 17 smernice 96/48/ES, upravenej smernicou 2004/50/ES, má každý členský štát informovať ostatné členské štáty a Komisiu o príslušných vnútroštátnych technických predpisoch, ktoré sa uplatňujú na implementáciu základných požiadaviek týkajúcich sa týchto „otvorených bodov“, o orgánoch, ktoré vymenuje na vykonávanie postupu posudzovania zhody alebo vhodnosti použitia, ako aj o kontrolnom postupe pri overovaní interoperability subsystémov v zmysle článku 16 ods. 2 smernice 96/48/ES. Na tento účel by členské štáty mali so zapojením orgánov oznámených podľa článku 20 smernice 96/48/ES čo možno najviac uplatňovať zásady a kritériá ustanovené v smernici 96/48/ES. Komisia by mala analyzovať informácie predložené členskými štátmi o vnútroštátnych predpisoch, postupoch, orgánoch príslušných v oblasti implementácie postupov a trvaní týchto postupov a prípadne by mala s výborom prerokovať potrebu prijatia akýchkoľvek opatrení.

(7)

V príslušnej TSI by sa nemalo vyžadovať používanie osobitných technológií alebo technických riešení s výnimkou prípadu, ak je to bezpodmienečne potrebné pre interoperabilitu systému transeurópskych vysokorýchlostných železníc.

(8)

TSI vychádza z najlepších odborných znalostí dostupných v čase prípravy príslušného návrhu. Rozvoj technológií, prevádzkových, bezpečnostných alebo spoločenských požiadaviek si môže vyžadovať zmeny a doplnenia alebo dodatky tejto TSI. V prípade potreby by sa mal začať postup revízie alebo aktualizácie v súlade s článkom 6 ods. 3 smernice 96/48/ES.

(9)

Na podporu inovácie a s cieľom zohľadniť nadobudnuté skúsenosti by sa pripojená TSI mala pravidelne prepracúvať.

(10)

V prípade návrhu inovačných riešení musí výrobca alebo zmluvný subjekt oznámiť odchýlku od príslušného oddielu TSI. Európska železničná agentúra vypracuje konečné znenie príslušných špecifikácií funkčnosti a rozhrania týkajúcich sa tohto riešenia a vyvinie metódy posudzovania.

(11)

Implementácia pripojenej TSI a súlad s príslušnými oddielmi TSI sa musia určiť v súlade s implementačným plánom, ktorý vypracuje každý členský štát pre trate, za ktoré zodpovedá. Komisia by mala analyzovať informácie predložené členskými štátmi a prípadne by mala s výborom prerokovať potrebu prijatia akýchkoľvek ďalších opatrení.

(12)

Železničná doprava je v súčasnosti prevádzkovaná podľa existujúcich vnútroštátnych, dvojstranných, mnohonárodných alebo medzinárodných dohôd. Je dôležité, aby tieto dohody nebránili súčasnému a budúcemu pokroku smerom k interoperabilite. Je preto dôležité, aby Komisia preskúmala tieto dohody s cieľom určiť, či je potrebné zodpovedajúcim spôsobom prepracovať TSI obsiahnutú v tomto rozhodnutí.

(13)

Ustanovenia tohto rozhodnutia sú v súlade so stanoviskom výboru zriadeného článkom 21 smernice Rady 96/48/ES,

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Komisia týmto prijíma zrevidované znenie technickej špecifikácie interoperability („TSI“) týkajúce sa subsystému „prevádzka a riadenie dopravy“ systému transeurópskych vysokorýchlostných železníc podľa článku 6 ods. 1 smernice 96/48/ES.

TSI sa stanovuje v prílohe k tomuto rozhodnutiu.

Táto TSI je uplatniteľná pre subsystém prevádzky a riadenia dopravy, ako sa stanovuje v prílohe II k smernici 96/48/ES.

Článok 2

1.   Vzhľadom na otázky zatriedené ako „otvorené body“ v prílohe U k TSI sú podmienkami, ktoré sa majú splniť na overenie interoperability podľa článku 16 ods. 2 smernice 96/48/ES, technické predpisy platné v členskom štáte, ktorý povolí uviesť do prevádzky subsystém, na ktorý sa vzťahuje toto rozhodnutie.

2.   Každý členský štát oznámi do šiestich mesiacov od oznámenia tohto rozhodnutia ostatným členským štátom a Komisii:

(a)

zoznam uplatniteľných technických predpisov uvedených v odseku 1;

(b)

postupy posudzovania zhody a kontrolné postupy, ktoré sa majú dodržiavať pri uplatňovaní týchto predpisov;

(c)

orgány, ktoré vymenuje na vykonávanie týchto postupov posudzovania zhody a kontrolných postupov.

Článok 3

Členské štáty oznámia Komisii do šiestich mesiacov od nadobudnutia účinnosti priloženej TSI tieto druhy dohôd:

(a)

vnútroštátne, dvojstranné alebo mnohostranné dohody medzi členskými štátmi a železničnými podnikmi alebo manažérmi infraštruktúry, dohodnuté na trvalom alebo dočasnom základe, ktoré sa vyžadujú z dôvodu veľmi špecifického alebo miestneho charakteru zamýšľanej vlakovej služby;

(b)

dvojstranné alebo mnohostranné dohody medzi železničnými podnikmi, manažérmi infraštruktúry alebo členskými štátmi, ktoré poskytujú významnú úroveň miestnej alebo regionálnej interoperability;

(c)

medzinárodné dohody medzi jedným alebo viacerými členskými štátmi a aspoň jednou treťou krajinou alebo medzi železničnými podnikmi alebo manažérmi infraštruktúry členských štátov a aspoň jedným železničným podnikom alebo manažérom infraštruktúry tretej krajiny, ktoré poskytujú významnú úroveň miestnej alebo regionálnej interoperability.

Článok 4

Členské štáty vypracujú vnútroštátny plán implementácie TSI podľa kritérií uvedených v kapitole 7 prílohy.

Tento plán implementácie zašlú ostatným členským štátom a Komisii najneskôr jeden rok odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto rozhodnutia.

Článok 5

Odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto rozhodnutia sa rozhodnutie Komisie 2002/734/ES (3) už neuplatňuje.

Článok 6

Toto rozhodnutie sa uplatňuje od 1. septembra 2008.

Článok 7

Toto rozhodnutie je určené členským štátom.

V Bruseli 1. februára 2008.

Za Komisiu

Jacques BARROT

Podpredseda Komisie


(1)  Ú. v. ES L 235, 17.9.1996, s. 6.

(2)  Ú. v. EÚ L 164, 30.4.2004, s. 114.

(3)  Ú. v. ES L 245, 12.9.2002, s. 370.


PRÍLOHA

SMERNICA 96/48/ES – INTEROPERABILITA SYSTÉMU TRANSEURÓPSKYCH VYSOKORÝCHLOSTNÝCH ŽELEZNÍC

NÁVRH TECHNICKEJ ŠPECIFIKÁCIE PRE INTEROPERABILITU

Subsystém „Prevádzka a riadenie dopravy“

1.

ÚVOD

1.1

Technický rozsah pôsobnosti

1.2

Územný rozsah pôsobnosti

1.3

Obsah tejto TSI

2.

VYMEDZENIE SUBSYSTÉMU/ROZSAHU PÔSOBNOSTI

2.1

Subsystém

2.2

Rozsah pôsobnosti

2.2.1

Personál a vlaky

2.2.2

Prevádzkové zásady

2.2.3

Uplatniteľnosť na existujúce vozidlá a infraštruktúru

2.3

Prepojenie medzi touto TSI a smernicou 2004/49/ES

3.

ZÁKLADNÉ POŽIADAVKY

3.1

Súlad so základnými požiadavkami

3.2

Základné požiadavky – prehľad

3.3

Špecifické aspekty vzhľadom na tieto požiadavky

3.3.1

Bezpečnosť

3.3.2

Spoľahlivosť a použiteľnosť

3.3.3

Zdravie

3.3.4

Ochrana životného prostredia

3.3.5

Technická zlučiteľnosť

3.4

Aspekty týkajúce sa konkrétne subsystému prevádzky a riadenia dopravy

3.4.1

Bezpečnosť

3.4.2

Spoľahlivosť a použiteľnosť

3.4.3

Technická zlučiteľnosť

4

CHARAKTERISTIKY SUBSYSTÉMU

4.1

Úvod

4.2

Funkčné a technické špecifikácie subsystému

4.2.1

Špecifikácie týkajúce sa personálu

4.2.1.1

Všeobecné požiadavky

4.2.1.2

Dokumentácia pre vodičov

4.2.1.2.1

Zbierka predpisov

4.2.1.2.2

Opis trate a príslušného traťového vybavenia súvisiaceho s prevádzkovanými traťami

4.2.1.2.2.1

Vypracovanie tabuliek traťových pomerov

4.2.1.2.2.2

Zmenené prvky

4.2.1.2.2.3

Informovanie vodiča v reálnom čase

4.2.1.2.3

Cestovné poriadky

4.2.1.2.4

Koľajové vozidlá

4.2.1.3

Dokumentácia pre personál železničného podniku okrem vodičov

4.2.1.4

Dokumentácia pre personál manažéra infraštruktúry povoľujúci jazdy vlaku

4.2.1.5

Komunikácia medzi vlakovým personálom, ostatným personálom železničného podniku a personálom povoľujúcim jazdy vlakov, ktorá sa týka bezpečnosti

4.2.2

Špecifikácie týkajúce sa vlakov

4.2.2.1

Viditeľnosť vlaku

4.2.2.1.1

Všeobecná požiadavka

4.2.2.1.2

Čelo vlaku

4.2.2.2

Počuteľnosť vlaku

4.2.2.2.1

Všeobecná požiadavka

4.2.2.2.2

Ovládanie

4.2.2.3

Označenie vozidla

4.2.2.4

Požiadavky na osobné vozidlá

4.2.2.5

Zostavenie vlaku

4.2.2.6

Brzdenie vlaku

4.2.2.6.1

Minimálne požiadavky na brzdový systém

4.2.2.6.2

Výkon brzdy

4.2.2.7

Zabezpečenie prevádzkyschopnosti vlaku

4.2.2.7.1

Všeobecná požiadavka

4.2.2.7.2

Požadované údaje

4.2.3

Špecifikácie pre prevádzku vlaku

4.2.3.1

Plánovanie vlaku

4.2.3.2

Označovanie vlakov

4.2.3.3

Odchod vlaku

4.2.3.3.1

Prehliadky a skúšky pred odchodom

4.2.3.3.2

Informovanie manažéra infraštruktúry o prevádzkovom stave vlaku

4.2.3.4

Riadenie dopravy

4.2.3.4.1

Všeobecné požiadavky

4.2.3.4.2

Ohlasovanie vlaku

4.2.3.4.2.1

Údaje požadované pre ohlasovanie polohy vlaku

4.2.3.4.2.2

Predpokladaný čas odovzdania

4.2.3.4.3

Nebezpečný tovar

4.2.3.4.4

Kvalita prevádzky

4.2.3.5

Zaznamenávanie údajov

4.2.3.5.1

Zaznamenávanie kontrolných údajov mimo vlaku

4.2.3.5.2

Zaznamenávanie kontrolných údajov vo vlaku

4.2.3.6

Prevádzka za mimoriadnych okolností

4.2.3.6.1

Informácia pre ostatných užívateľov

4.2.3.6.2

Informácia pre vodičov

4.2.3.6.3

Opatrenia v prípade mimoriadnej udalosti

4.2.3.7

Riadenie núdzovej situácie

4.2.3.8

Pomoc vlakovému personálu v prípade mimoriadnosti alebo závažnej poruchy koľajových vozidiel

4.3

Funkčné a technické špecifikácie rozhraní

4.3.1

Rozhrania s TSI pre infraštruktúru

4.3.1.1

Viditeľnosť návestidiel

4.3.1.2

Osobné vozidlá

4.3.1.3

Odborná spôsobilosť

4.3.2

Rozhrania s TSI pre riadenie/zabezpečenie a návestenie

4.3.2.1

Zaznamenávanie údajov pre kontrolu

4.3.2.2

Bdelosť vodiča

4.3.2.3

Prevádzkové predpisy ERTMS/ETCS a ERTMS/GSM-R

4.3.2.4

Dohľadnosť návestných znakov návestidiel a značiek na trati

4.3.2.5.

Brzdenie vlaku

4.3.2.6

Použitie pieskovania. Minimálne prvky dôležité z hľadiska odbornej spôsobilosti na plnenie úloh vedenia vlaku

4.3.2.7

Zaznamenávanie údajov a detekcia horúceho nápravového ložiska

4.3.3

Rozhrania s TSI pre koľajové vozidlá

4.3.3.1

Brzdenie

4.3.3.2

Požiadavky na osobné vozidlá

4.3.3.3

Viditeľnosť vlaku

4.3.3.3.1

Na prednom vozidle vlaku čelne k smeru jazdy

4.3.3.3.2

Na zadnej strane vlaku

4.3.3.4

Počuteľnosť vlaku

4.3.3.5

Viditeľnosť návestidiel

4.3.3.6

Bdelosť vodiča

4.3.3.7

Zostavenie vlaku

4.3.3.8

Parametre koľajových vozidiel, ktoré ovplyvňujú traťové systémy určovania polohy vlaku a dynamické správanie koľajových vozidiel

4.3.3.9

Pieskovanie

4.3.3.10

Zostavenie vlaku, prílohy H a J

4.3.3.11

Opatrenia v prípade mimoriadnej udalosti a riadenie núdzovej situácie

4.3.3.12

Zaznamenávanie údajov

4.3.3.13

Aerodynamické účinky na štrk

4.3.3.14

Podmienky týkajúce sa životného prostredia

4.3.3.15

Bočný vietor

4.3.3.16

Maximálne kolísania tlaku v tuneloch

4.3.3.17

Vonkajší hluk

4.3.3.18

Požiarna bezpečnosť

4.3.3.19

Postupy zdvíhania/odtiahnutia

4.3.3.20

Koncepcie monitorovania a diagnostiky

4.3.3.21

Osobitná špecifikácia pre dlhé tunely

4.3.3.22

Požiadavky na trakčný výkon

4.3.3.23

Trakčné adhézne požiadavky

4.3.3.24

Funkčná a technická špecifikácia týkajúca sa napájania energiou

4.3.4

Rozhrania s HS TSI Energia

4.3.5

Rozhrania s TSI Bezpečnosť v železničných tuneloch

4.3.6

Rozhrania s TSI Osoby so zníženou pohyblivosťou

4.4

Prevádzkové predpisy

4.5

Predpisy pre údržbu

4.6

Odborná spôsobilosť

4.6.1

Odborná spôsobilosť

4.6.1.1

Odborné znalosti

4.6.1.2

Schopnosť uplatniť tieto znalosti v praxi

4.6.2

Jazyková spôsobilosť

4.6.2.1

Zásady

4.6.2.2

Úroveň znalostí

4.6.3

Vstupné a priebežné posudzovanie personálu

4.6.3.1

Základné prvky

4.6.3.2

Analýza potrieb odborného výcviku

4.6.3.2.1

Vypracovanie analýzy potrieb odborného výcviku

4.6.3.2.2

Aktualizácia analýzy potrieb odborného výcviku

4.6.3.2.3

Špecifické prvky pre vlakový personál a pomocný personál

4.6.3.2.3.1

Znalosť traťových pomerov

4.6.3.2.3.2

Znalosť koľajových vozidiel

4.6.3.2.3.3

Pomocný personál

4.7

Zdravotné a bezpečnostné podmienky

4.7.1

Úvod

4.7.2

Odporúčané kritériá schvaľovania lekárov pracovného lekárstva a zdravotníckych organizácií

4.7.3

Kritériá schvaľovania psychológov podieľajúcich sa na psychologickom posudzovaní a požiadavky na psychologické posudzovanie

4.7.3.1

Certifikácia psychológov

4.7.3.2

Obsah a výklad psychologického posúdenia

4.7.3.3

Výber nástrojov posudzovania

4.7.4

Lekárske prehliadky a psychologické posudzovania

4.7.4.1

Pred zaradením do funkcie

4.7.4.1.1

Minimálny obsah lekárskej prehliadky

4.7.4.1.2

Psychologické posúdenie

4.7.4.2

Po zaradení do funkcie

4.7.4.2.1

Periodicita pravidelných lekárskych prehliadok

4.7.4.2.2

Minimálny obsah pravidelnej lekárskej prehliadky

4.7.4.2.3

Ďalšie lekárske prehliadky a/alebo psychologické posúdenia

4.7.5

Zdravotné požiadavky

4.7.5.1

Všeobecné požiadavky

4.7.5.2

Požiadavky na zrak

4.7.5.3

Požiadavky na sluch

4.7.5.4

Tehotnosť

4.7.6

Špecifické požiadavky týkajúce sa úlohy vedenia vlaku

4.7.6.1

Periodicita pravidelných lekárskych prehliadok

4.7.6.2

Ďalší obsah lekárskej prehliadky

4.7.6.3

Ďalšie požiadavky na zrak

4.7.6.4

Ďalšie požiadavky na sluch a reč

4.7.6.5

Antropometria

4.7.6.6

Poradenské služby v prípade traumy

4.8

Registre infraštruktúry a koľajových vozidiel

4.8.1

Infraštruktúra

4.8.2

Koľajové vozidlá

5

KOMPONENTY INTEROPERABILITY

5.1

Definícia

5.2

Zoznam komponentov

5.3

Výkonnosť a špecifikácie komponentov

6.

POSUDZOVANIE ZHODY A/ALEBO VHODNOSTI POUŽÍVANIA KOMPONENTOV A VERIFIKÁCIA SUBSYSTÉMU

6.1

Komponenty interoperability

6.2

Subsystém prevádzky a riadenia dopravy

6.2.1

Zásady

6.2.2

Dokumentácia predpisov a postupov

6.2.3

Postup posudzovania

6.2.3.1

Rozhodnutie príslušného orgánu

6.2.3.2

Ak sa vyžaduje posúdenie

6.2.4

Výkonnosť systému

7.

IMPLEMENTÁCIA

7.1

Zásady

7.2

Vykonávacie usmernenie

7.3

Špecifické prípady

7.3.1

Úvod

7.3.2

Zoznam špecifických prípadov

PRÍLOHA A:

PREVÁDZKOVÉ PREDPISY ERTMS/ETCS A ERTMS/GSM-R

PRÍLOHA B:

OSTATNÉ PREDPISY UMOŽNUJÚCE KOHERENTNÚ PREVÁDZKU NOVÝCH ŠTRUKTURÁLNYCH SUBSYSTÉMOV

A. VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

B. BEZPEČNOSŤ A ZABEZPEČENIE PERSONÁLU

C. PREVÁDZKOVÉ ROZHRANIE S NÁVESTIDLOVÝM, ZABEZPEČOVACÍM A RIADIACIM ZARIADENÍM

D. JAZDY VLAKU

E. ANOMÁLIE, MIMORIADNE SITUÁCIE A NEHODY

PRÍLOHA C:

METODIKA KOMUNIKÁCIÍ TÝKAJÚCICH SA BEZPEČNOSTI

PRÍLOHA D:

INFORMÁCIE, KU KTORÝM MUSÍ MAŤ ŽELEZNIČNÝ PODNIK PRÍSTUP V SÚVISLOSTI S TRASOU (TRASAMI), PO KTORÝCH CHCE PREMÁVAŤ

PRÍLOHA E:

JAZYK A ÚROVEŇ KOMUNIKÁCIE

PRÍLOHA F:

INFORMATÍVNE A NEZÁVÄZNÉ USMERNENIA PRE POSUDZOVANIE SUBSYSTÉMU PREVÁDZKY A RIADENIA DOPRAVY

PRÍLOHA G:

INFORMATÍVNY A NEPOVINNÝ ZOZNAM PRVKOV, KTORÉ SA MUSIA OVERIŤ PRE KAŽDÝ ZÁKLADNÝ PARAMETER

PRÍLOHA H:

MINIMÁLNE PRVKY TÝKAJÚCE SA ODBORNEJ SPÔSOBILOSTI NA PLNENIE ÚLOH VEDENIA VLAKU

PRÍLOHA I:

NEPOUŽÍVA SA

PRÍLOHA J:

MINIMÁLNE PRVKY RELEVANTNÉ PRE ODBORNÚ SPÔSOBILOSŤ PRE ÚLOHY SÚVISIACE SO „SPREVÁDZANÍM VLAKOV“

PRÍLOHA K:

NEPOUŽÍVA SA

PRÍLOHA L:

MINIMÁLNE PRVKY RELEVANTNÉ PRE ODBORNÚ SPÔSOBILOSŤ PRE ÚLOHU PRÍPRAVY VLAKOV

PRÍLOHA M:

NEPOUŽÍVA SA

PRÍLOHA N:

INFORMATÍVNE A NEZÁVÄZNÉ VYKONÁVACIE USMERNENIA

PRÍLOHA O:

NEPOUŽÍVA SA

PRÍLOHA P:

OZNAČENIE VOZIDLA

PRÍLOHA Q:

NEPOUŽÍVA SA

PRÍLOHA R:

OZNAČENIE VLAKU

PRÍLOHA S:

NEPOUŽÍVA SA

PRÍLOHA T:

VÝKON BRZDY

PRÍLOHA U:

ZOZNAM OTVORENÝCH BODOV

PRÍLOHA V:

PRÍPRAVA A AKTUALIZÁCIA PREDPISOVEJ DOKUMENTÁCIE PRE VODIČOV

SLOVNÍK

1.   ÚVOD

1.1   Technický rozsah pôsobnosti

Táto TSI sa týka subsystému prevádzky a riadenia dopravy, ktorý je jedným zo subsystémov uvedených v zozname v prílohe II (1) k smernici 96/48/ES upravenej smernicou 2004/50/ES, ako aj jeho údržby.

Táto TSI sa uplatňuje na nasledujúce triedy vlakov bez ohľadu na to, či vlaky pozostávajú z pevných vlakových súprav (v prevádzke nedeliteľných) alebo samostatných vozidiel. Uplatňuje sa rovnako aj na vozidlá určené na prepravu cestujúcich a/alebo vozidlá, ktoré nie sú určené na prepravu cestujúcich.

:

trieda 1

:

vlaky s maximálnou rýchlosťou aspoň 250 km/h,

:

trieda 2

:

vlaky s maximálnou rýchlosťou aspoň 190 km/h, ale menej ako 250 km/h.]

Podľa prílohy I k smernici sú špecifikácie vymedzené pre každú z týchto kategórií tratí:

kategória I: špeciálne vybudované vysokorýchlostné trate vybavené pre rýchlosti, ktoré sa vo všeobecnosti rovnajú alebo sú vyššie ako 250 km/h,

kategória II: špeciálne zmodernizované vysokorýchlostné trate vybavené pre rýchlosti rádovo 200 km/h,

kategória III: špeciálne zmodernizované vysokorýchlostné trate, ktoré majú osobitné vlastnosti v dôsledku topografických, reliéfnych alebo urbanistických obmedzení, ktorým sa musí rýchlosť podľa okolností prispôsobovať.]

1.2   Územný rozsah pôsobnosti

Územným rozsahom pôsobnosti tejto TSI je systém transeurópskych vysokorýchlostných železníc podľa opisu v prílohe I k smernici 96/48/ES upravenej smernicou 2004/50/ES.

1.3   Obsah tejto TSI

Táto TSI v súlade s článkom 5 ods. 3 a prílohou I (1) (b) smernice 96/48/ES upravenej smernicou 2004/50/ES:

a)

uvádza svoj zvažovaný rozsah pôsobnosti (kapitola 2),

b)

stanovuje hlavné požiadavky na subsystém (kapitola 3) a jeho rozhrania s inými subsystémami (kapitola 4),

c)

zavádza funkčné a technické špecifikácie, ktoré musí spĺňať cieľový subsystém a jeho rozhrania s inými subsystémami (kapitola 4),

d)

stanovuje komponenty a rozhrania interoperability, na ktoré sa vzťahujú európske špecifikácie vrátane európskych noriem, ktoré sú potrebné na dosiahnutie interoperability v rámci systému transeurópskych vysokorýchlostných železníc (kapitola 5),

e)

v každom zvažovanom prípade uvádza, ktoré postupy sa majú použiť na posudzovanie zhody alebo vhodnosti použitia komponentov interoperability na jednej strane, alebo ES overenie subsystémov na strane druhej (kapitola 6),

f)

uvádza stratégiu implementácie TSI (kapitola 7),

g)

pre príslušný personál vymedzuje odbornú spôsobilosť a zdravotné a bezpečnostné podmienky pri práci nevyhnutné na prevádzku a údržbu subsystému, ako aj na implementáciu TSI.

Okrem toho je možné v súlade s článkom 5 ods. 5 vytvoriť ustanovenie pre osobitné prípady pre každú TSI, tieto prípady sa uvádzajú v kapitole 7.

Táto TSI napokon obsahuje v kapitole 4 aj predpisy týkajúce sa prevádzky a údržby, ktoré sú špecifické pre rozsah pôsobnosti uvedený v odsekoch 1.1 a 1.2.

2.   VYMEDZENIE SUBSYSTÉMU/ROZSAHU PÔSOBNOSTI

2.1   Subsystém

Subsystém prevádzky a riadenia dopravy je jedným zo subsystémov tvoriacich systém transeurópskych vysokorýchlostných železníc, ako sa uvádza v prílohe II k smernici 96/48/ES.

2.2   Rozsah pôsobnosti

V spojení s prílohou I k smernici 96/48/ES (upravenej prílohou I k smernici 2004/50/ES) sa rozsah pôsobnosti tejto TSI uplatňuje na subsystém prevádzky a riadenia dopravy manažérov infraštruktúry a železničných podnikov súvisiaci s prevádzkou vlakov na vysokorýchlostných tratiach TEN.

Špecifikácie uvedené v tejto TSI o prevádzke a riadení dopravy sa môžu použiť ako referenčný dokument na prevádzku iných vlakov jazdiacich na tratiach vysokorýchlostných železníc TEN dokonca aj vtedy, keď sa na ne nevzťahuje rozsah pôsobnosti tejto TSI.

2.2.1   Personál a vlaky

Je potrebné poznamenať, že článok 5.3 písm. g) smernice 96/48/ES upravenej smernicou 2004/50/ES a článok 5.3 písm. g) smernice 2001/16/ES upravenej smernicou 2004/50/ES sú v rozpore, keďže prvý z nich hovorí o „odbornej spôsobilosti“ v súvislosti s personálom v systéme vysokorýchlostných železníc, zatiaľ čo v druhom z nich sa v súvislosti s konvenčným železničným systémom používa „odborná kvalifikácia“.

Nebolo by vhodné rozlišovať medzi CR a HS OPE TSI, a preto bol vyjadrený predpoklad, že používanie pojmu „odborná spôsobilosť“ spĺňa zámer zákonodarcu.

Pododdiely 4.6 a 4.7 sa uplatňujú na personál vykonávajúci z bezpečnostného hľadiska rozhodujúce úlohy súvisiace s vedením vlaku a so sprevádzaním vlaku, ak to zahŕňa prekročenie hraníc medzi štátmi a prácu za úsekom označeným ako „pohraničný“ v sieťovom vyhlásení manažéra infraštruktúry a zahrnutou v jeho bezpečnostnom certifikáte.

Člen personálu sa nebude považovať za člena prekračujúceho hranicu, ak činnosť zahŕňa iba prácu do akéhokoľvek „pohraničného“ miesta opísaného vyššie.

Na personál vykonávajúci z bezpečnostného hľadiska rozhodujúce úlohy súvisiace s vypravovaním vlakov a povoľovaním jázd vlakov sa uplatňuje vzájomné uznávanie odbornej spôsobilosti a zdravotných a bezpečnostných podmienok medzi členskými štátmi.

Na personál vykonávajúci z hľadiska bezpečnosti rozhodujúce úlohy súvisiace s konečnou prípravou vlaku pred plánovaným prekročením hranice a prácu za akoukoľvek opísanou „hraničnou“ lokalitou sa uplatňuje pododdiel 4.6 so vzájomným uznávaním zdravotných a bezpečnostných podmienok medzi členskými štátmi. Vlak sa nepovažuje za cezhraničnú dopravu vtedy, keď všetky vozidlá vlaku, ktoré prekračujú štátnu hranicu, prekročia hranicu iba po vyššie opísanú „hraničnú“ lokalitu.

Uvedené možno zhrnúť v nasledujúcich tabuľkách:

Personál vykonávajúci práce súvisiace s vlakmi, ktoré prekročia štátne hranice a pokračujú za hraničnú lokalitu.

Úloha

Odborná spôsobilosť

Zdravotnépožiadavky

Vedenie vlaku a sprevádzanie vlaku

4.6

4.7

Povoľovanie jázd vlaku

Vzájomné uznávanie

Vzájomné uznávanie

Príprava vlaku

4.6

Vzájomné uznávanie

Vypravovanie vlaku

Vzájomné uznávanie

Vzájomné uznávanie


Personál vykonávajúci práce súvisiace s vlakmi, ktoré neprekračujú štátne hranice alebo ich prekračujú iba po hraničné lokality.

Úloha

Odborná spôsobilosť

Zdravotnépožiadavky

Vedenie vlaku a sprevádzanie vlaku

Vzájomné uznávanie

Vzájomné uznávanie

Povoľovanie jázd vlaku

Vzájomné uznávanie

Vzájomné uznávanie

Príprava vlaku

Vzájomné uznávanie

Vzájomné uznávanie

Vypravovanie vlaku

Vzájomné uznávanie

Vzájomné uznávanie

Pri čítaní týchto tabuliek je potrebné upozorniť, že zásady komunikácie opísané v kapitole 4.2.1 sú povinnou požiadavkou.

V prípade cezhraničných oblastí opisujú dohody medzi susediacimi manažérmi infraštruktúry alebo členskými štátmi uvedené v článku 7.1:

bezpečnostné predpisy, ktoré sa medzi nimi uplatňujú a týkajú sa ochrany stavebných pracovísk súvisiacich s údržbou príslušných subsystémov infraštruktúry a obsah zaškolenia personálu, ktorý vykonáva rozhodujúce úlohy týkajúce sa bezpečnosti spojené s ochranou týchto pracovísk,

bezpečnostné predpisy, ktoré sa medzi nimi uplatňujú a týkajú sa prevádzky a ochrany stavebných pracovísk súvisiacich s údržbou príslušných pevných zariadení energetických subsystémov a obsah zaškolenia personálu, ktorý vykonáva rozhodujúce úlohy týkajúce sa bezpečnosti spojené s prevádzkou a ochranou týchto zariadení.

2.2.2   Prevádzkové zásady

Všeobecným cieľom súčasného znenia tejto TSI, ktorý je druhým cieľom po nadobudnutí účinnosti smernice 96/48/ES, ale prvým vzhľadom na množstvo úprav, ktoré boli predložené v smernici 2004/50/ES, je umožniť súdržnú prevádzku štrukturálnych subsystémov, ktoré sú určené na používanie v sieti vysokorýchlostných železníc. Predovšetkým predpisy a postupy, ktoré sú priamo prepojené na prevádzku nového kontrolného a návestného systému, musia byť v rovnakých situáciách totožné.

Táto TSI sa pôvodne vzťahovala iba na tie prvky (ako sa uvádza v kapitole 4) vysokorýchlostného železničného subsystému prevádzky a riadenia dopravy, kde v zásade existujú prevádzkové rozhrania medzi železničnými podnikmi a manažérmi infraštruktúry, alebo tam, kde je to z hľadiska interoperability mimoriadne prospešné. V rámci uvedeného sa zodpovedajúcim spôsobom zohľadnili požiadavky smernice 2004/49/ES (smernica o bezpečnosti železníc).

Následne sú v prílohe A k tejto TSI špecifikované podrobné prevádzkové predpisy pre Európsky systém riadenia vlakov (ETCS) a Globálny systém pre mobilné komunikácie – železnice (GSM – R).

2.2.3   Uplatniteľnosť na existujúce vozidlá a infraštruktúru

Zatiaľ čo väčšina požiadaviek tejto TSI sa týka procesov a postupov, niektoré požiadavky sa týkajú aj fyzických prvkov, vlakov a vozidiel, ktoré sú z hľadiska prevádzky dôležité.

Konštrukčné kritériá na tieto prvky sú opísané v TSI, ktoré sa vzťahujú na iné subsystémy, ako sú koľajové vozidlá. V rámci OPE TSI sa posudzuje ich prevádzková funkcia.

V takýchto prípadoch sa uznáva, že modifikovanie existujúcich koľajových vozidiel/zariadení infraštruktúry tak, aby v plnom rozsahu spĺňali požiadavky tejto TSI, nemusí byť efektívne, pokiaľ ide o náklady. Príslušné požiadavky treba preto uplatňovať iba na nové prvky, alebo ak bude daný prvok modernizovaný alebo obnovený a bude si vyžadovať nové schválenie na uvedenie do prevádzky v zmysle smernice 96/48/ES článok 14.3.

2.3   Prepojenie medzi touto TSI a smernicou 2004/49/ES

Hoci sa táto TSI vypracúva podľa smernice o interoperabilite 96/48/ES (zmenenej a doplnenej smernicou 2004/50/ES), zaoberajú sa požiadavkami úzko súvisiacimi s prevádzkovými postupmi a procesmi vyžadovanými zo strany manažéra infraštruktúry alebo železničného podniku, keď sa žiada o bezpečnostný certifikát/bezpečnostné osvedčenie podľa smernice o bezpečnosti 2004/49/ES.

3.   ZÁKLADNÉ POŽIADAVKY

3.1   Súlad so základnými požiadavkami

V súlade s článkom 4 ods. 1 smernice 96/48/ES systém transeurópskych vysokorýchlostných železníc, jeho subsystémy a ich komponenty interoperability musia spĺňať základné požiadavky stanovené vo všeobecných požiadavkách v prílohe III k smernici.

3.2   Základné požiadavky – prehľad

Základné požiadavky sa vzťahujú na:

bezpečnosť,

spoľahlivosť a použiteľnosť,

zdravie,

ochranu životného prostredia,

technickú zlučiteľnosť.

Podľa smernice 96/48/ES základné požiadavky môžu byť spravidla uplatniteľné na celý systém transeurópskych vysokorýchlostných železníc alebo špecifické pre každý subsystém a jeho komponenty.

3.3   Špecifické aspekty vzhľadom na tieto požiadavky

Význam všeobecných požiadaviek v prípade subsystému prevádzky a riadenia dopravy je určený v nasledujúcich odsekoch.

3.3.1   Bezpečnosť

V súlade s prílohou III k smernici 96/48/ES základné požiadavky súvisiace s bezpečnosťou, ktoré sa uplatňujú v subsystéme prevádzky a riadenia dopravy, sú:

Základná požiadavka 1.1.1 prílohy III k smernici 96/48/ES:

„Projektovanie, konštrukcia alebo montáž, údržba a monitorovanie dôležitých bezpečnostných súčastí a najmä súčastí, ktoré sa podieľajú na chode vlaku, musí zaručovať bezpečnosť, ktorá zodpovedá cieľom stanoveným pre sieť vrátane cieľov špecifických pre poruchové situácie.“

Pokiaľ ide o subsystém prevádzky a riadenia dopravy, touto základnou požiadavkou sa zaoberajú špecifikácie pododdielu „viditeľnosť vlaku“ (pododdiely 4.2.2.1 a 4.3) a „počuteľnosť vlaku“ v pododdieloch 4.2.2.2. a 4.3.

Základná požiadavka 1.1.2 prílohy III k smernici 96/48/ES:

„Parametre styku kolesa a koľajnice musia spĺňať požiadavky stability, ktorá je potrebná na zaručenie bezpečného pohybu pri maximálnej povolenej rýchlosti.“

Táto základná požiadavka nie je z hľadiska subsystému prevádzky a riadenia dopravy relevantná.

Základná požiadavka 1.1.3 prílohy III k smernici 96/48/ES:

„Používané komponenty musia byť počas svojej prevádzky odolné voči špecifikovanému bežnému či výnimočnému namáhaniu. Vplyvy náhodných porúch na bezpečnosť sa musia obmedziť primeranými prostriedkami.“

Pokiaľ ide o subsystém prevádzky a riadenia dopravy, touto základnou požiadavkou sa zaoberajú špecifikácie pododdielu „viditeľnosť vlaku“ (pododdiely 4.2.2.1 a 4.3).

Základná požiadavka 1.1.4 prílohy III k smernici 96/48/ES:

„Projektovanie stabilných zariadení a koľajových vozidiel a výber použitých materiálov musí obmedzovať tvorbu, šírenie a účinky ohňa a dymu v prípade požiaru.“

Táto základná požiadavka nie je z hľadiska subsystému prevádzky a riadenia dopravy relevantná.

Základná požiadavka 1.1.5 prílohy III k smernici 96/48/ES:

„Zariadenia, s ktorými môžu manipulovať užívatelia, sa musia navrhnúť tak, aby sa neznížila ich bezpečnosť v prípade, že sa použijú spôsobom, ktorý síce nie je v súlade so zverejnenými pokynmi, ale je predvídateľný.“

Táto základná požiadavka nie je z hľadiska subsystému prevádzky a riadenia dopravy relevantná.

3.3.2   Spoľahlivosť a použiteľnosť

Základná požiadavka 1.2 prílohy III k smernici 96/48/ES

„Monitorovanie a údržba stabilných alebo pohyblivých súčastí, ktoré sa podieľajú na pohybe vlaku, sa musí organizovať, vykonávať a kvantifikovať takým spôsobom, aby boli za plánovaných podmienok prevádzkyschopné.“

Táto základná požiadavka nie je z hľadiska subsystému prevádzky a riadenia dopravy relevantná.

3.3.3   Zdravie

Základná požiadavka 1.3.1 prílohy III k smernici 96/48/ES:

„Vo vlakoch a železničných infraštruktúrach sa nesmú používať materiály, ktoré by na základe spôsobu použitia mohli ohroziť zdravie osôb, ktoré k nim majú prístup.“

Táto základná požiadavka nie je z hľadiska subsystému prevádzky a riadenia dopravy relevantná.

Základná požiadavka 1.3.2 prílohy III k smernici 96/48/ES:

„Takéto materiály sa musia vybrať, spracúvať a používať spôsobom, ktorý zabráni emisiám škodlivých a nebezpečných výparov alebo plynov, najmä v prípade požiaru.“

Táto základná požiadavka nie je z hľadiska subsystému prevádzky a riadenia dopravy relevantná.

3.3.4   Ochrana životného prostredia

Základná požiadavka 1.4.1 prílohy III k smernici 96/48/ES:

„Pri projektovaní systému transeurópskych vysokorýchlostných železníc sa musí v súlade s platnými ustanoveniami Spoločenstva posudzovať a zohľadňovať vplyv zriadenia a prevádzky tohto systému na životné prostredie.“

Táto základná požiadavka nie je z hľadiska subsystému prevádzky a riadenia dopravy relevantná.

Základná požiadavka 1.4.2 prílohy III k smernici 96/48/ES:

„Vo vlakoch a infraštruktúrach sa musia používať materiály, ktoré zabraňujú emisiám výparov alebo plynov, ktoré sú škodlivé a nebezpečné pre životné prostredie, najmä v prípade požiaru.“

Táto základná požiadavka nie je z hľadiska subsystému prevádzky a riadenia dopravy relevantná.

Základná požiadavka 1.4.3 prílohy III k smernici 96/48/ES:

„Koľajové vozidlá a napájacie systémy sa musia projektovať a vyrábať takým spôsobom, aby boli zlučiteľné so zariadeniami, vybavením a verejnými alebo súkromnými sieťami, pri ktorých môže nastať elektromagnetické rušenie.“

Táto základná požiadavka nie je z hľadiska subsystému prevádzky a riadenia dopravy relevantná.

3.3.5   Technická zlučiteľnosť

Základná požiadavka 1.5 prílohy III k smernici 96/48/ES

„Technické parametre infraštruktúry a pevných zariadení musia byť zlučiteľné navzájom, ako aj s tými zariadeniami vo vlakoch, ktoré sa majú použiť v systéme transeurópskych vysokorýchlostných železníc.“

„Ak sa dodržiavanie týchto parametrov na určitých častiach siete ukáže byť problematickým, môžu sa uplatniť dočasné riešenia, ktoré zabezpečia zlučiteľnosť v budúcnosti.“

Táto základná požiadavka nie je z hľadiska subsystému prevádzky a riadenia dopravy relevantná.

3.4   Aspekty týkajúce sa konkrétne subsystému prevádzky a riadenia dopravy

3.4.1   Bezpečnosť

Základná požiadavka 2.7.1 prílohy III k smernici 96/48/ES:

„Zjednotenie prevádzkových pravidiel siete a kvalifikácia vodičov a vlakového personálu musia zaručovať bezpečnú medzinárodnú prevádzku

Intervaly prevádzky a údržby, výcvik a kvalifikácia pracovníkov údržby a systém zabezpečovania kvality stanovený príslušnými prevádzkovateľmi v strediskách údržby musia zabezpečovať vysokú úroveň bezpečnosti.“

Základnou požiadavkou sa zaoberajú nasledujúce pododdiely tejto špecifikácie:

Označenie vozidla (pododdiel 4.2.2.3)

Brzdenie vlaku (pododdiel 4.2.2.6)

Zostavenie vlaku (pododdiel 4.2.2.5)

Požiadavky na osobné vozidlá (pododdiel 4.2.2.4)

Zabezpečenie prevádzkyschopného stavu vlaku (pododdiel 4.2.2.7)

Viditeľnosť vlaku (pododdiely 4.2.2.1 a 4.3)

Počuteľnosť vlaku (pododdiely 4.2.2.2 a 4.3)

Odchod vlaku (pododdiel 4.2.3.3)

Riadenie dopravy (pododdiel 4.2.3.4)

Viditeľnosť návestidiel a zariadenie na kontrolu bdelosti vodiča (pododdiel 4.3)

Komunikácia súvisiaca s bezpečnosťou (pododdiely 4.2.1.5 a 4.6)

Dokumentácia pre vodičov (pododdiel 4.2.1.2)

Dokumentácia pre personál železničného podniku okrem vodičov (pododdiel 4.2.1.3)

Dokumentácia pre pracovníkov manažéra infraštruktúry, ktorý povoľuje jazdy vlakov (pododdiel 4.2.1.4)

Prevádzka za mimoriadnych okolností (pododdiel 4.2.3.6)

Riadenie núdzovej situácie (pododdiel 4.2.3.7)

ERTMS prevádzkové predpisy (pododdiel 4.4)

Odborná spôsobilosť (pododdiely 2.2.1 a 4.6)

Zdravotné a bezpečnostné podmienky (pododdiely 2.2.1 a 4.7)

3.4.2   Spoľahlivosť a použiteľnosť

Základná požiadavka 2.7.2 prílohy III k smernici 96/48/ES:

„Intervaly prevádzky a údržby, výcvik a kvalifikácia pracovníkov údržby a systém zabezpečovania kvality stanovený príslušnými prevádzkovateľmi v strediskách údržby musia zabezpečovať vysokú úroveň spoľahlivosti a použiteľnosti systému.“

Základná požiadavka je zabezpečená nasledujúcimi pododdielmi tejto špecifikácie:

Zostavenie vlaku (pododdiel 4.2.2.5)

Zabezpečenie prevádzkyschopnosti vlaku (pododdiel 4.2.2.7)

Riadenie dopravy (pododdiel 4.2.3.4)

Komunikácia súvisiaca s bezpečnosťou (pododdiel 4.2.1.5)

Prevádzka za mimoriadnych okolností (pododdiel 4.2.3.6)

Riadenie núdzovej situácie (pododdiel 4.2.3.7)

Odborná spôsobilosť (pododdiel 4.6)

Zdravotné a bezpečnostné podmienky (pododdiel 4.7)

3.4.3   Technická zlučiteľnosť

Základná požiadavka 2.7.3 prílohy III k smernici 96/48/ES:

„Zjednotenie pravidiel prevádzkovania siete a kvalifikácia vodičov, vlakového personálu a prevádzkových manažérov musia zaručovať prevádzkovú výkonnosť systému transeurópskych vysokorýchlostných železníc.“

Základnou požiadavkou sa zaoberajú nasledujúce pododdiely tejto špecifikácie:

Označenie vozidla (pododdiel 4.2.2.3)

Brzdenie vlaku (pododdiel 4.2.2.6)

Zostavenie vlaku (pododdiel 4.2.2.5)

Požiadavky na osobné vozidlá (pododdiel 4.2.2.4)

Komunikácia súvisiaca s bezpečnosťou (pododdiel 4.2.1.5)

Prevádzka za mimoriadnych okolností (pododdiel 4.2.3.6)

Riadenie núdzovej situácie (pododdiel 4.2.3.7)

4.   CHARAKTERISTIKY SUBSYSTÉMU

4.1   Úvod

Systém transeurópskych vysokorýchlostných železníc (TEN), na ktorý sa vzťahuje smernica 96/48/ES a ktorého súčasťou je subsystém prevádzky a riadenia dopravy, je integrovaným systémom, ktorého konzistentnosť sa musí overiť. Táto konzistentnosť sa musí skontrolovať najmä vzhľadom na technické špecifikácie subsystému, jeho rozhrania so systémom, s ktorým je integrovaný, ako aj prevádzkové predpisy.

Vzhľadom na všetky relevantné základné požiadavky subsystém prevádzky a riadenia dopravy opísaný v pododdiele 2.2. sa vzťahuje iba na prvky špecifikované v nasledujúcom oddiele.

V zhode so smernicou 2001/14/ES je celkovou zodpovednosťou manažéra infraštruktúry stanoviť všetky príslušné požiadavky, ktoré musia spĺňať vlaky, ktoré majú povolenie jazdiť na jeho sieti, berúc do úvahy zemepisné zvláštnosti jednotlivých tratí a ďalej uvedené funkčné a technické špecifikácie.

4.2   Funkčné a technické špecifikácie subsystému

Funkčné a technické špecifikácie subsystému prevádzky a riadenia dopravy zahŕňajú:

špecifikácie týkajúce sa personálu

špecifikácie týkajúce sa vlakov

špecifikácie týkajúce sa prevádzky vlakov

4.2.1   Špecifikácie týkajúce sa personálu

4.2.1.1   Všeobecné požiadavky

Tento oddiel sa zaoberá personálom, ktorý prispieva k prevádzke subsystému vykonávaním rozhodujúcich úloh z bezpečnostného hľadiska, týkajúcich sa priameho rozhrania medzi železničnými podnikmi a manažérmi infraštruktúry.

Personál železničného podniku:

vykonávajúci úlohu vedenia vlakov a tvoriaci súčasť „vlakového personálu“ (ďalej v tomto dokumente len „vodiči“),

vykonávajúci úlohy vo vlaku (iné ako vedenie vlaku) a tvoriaci súčasť „vlakového personálu“,

vykonávajúci úlohu prípravy vlakov.

Personál manažéra infraštruktúry vykonávajúci úlohu povoľovania jazdy vlakov.

Vzťahuje sa na tieto oblasti:

dokumentácia

komunikácia

a v rozsahu špecifikovanom v oddiele 2.2. tejto TSI:

odborná spôsobilosť (pozri pododdiel 4.6. a prílohy H, J a L)

zdravotné a bezpečnostné podmienky (pozri pododdiel 4.7)

4.2.1.2   Dokumentácia pre vodičov

Železničný podnik prevádzkujúci vlak musí včas poskytnúť vodičovi všetky potrebné informácie požadované na výkon jeho povinností.

Tieto informácie musia brať do úvahy prvky nevyhnutné na prevádzku v bežných, mimoriadnych a núdzových situáciách pre trate, na ktorých má pracovať, a koľajové vozidlá používané na týchto tratiach.

4.2.1.2.1   Zbierka predpisov

Všetky potrebné postupy pre vodiča musia byť zahrnuté v dokumente alebo na elektronickom nosiči, ktorý sa nazýva „zbierka predpisov vodiča“.

V zbierke predpisov vodiča musia byť uvedené požiadavky pre všetky trasy, po ktorých sa jazdí, a pre koľajové vozidlá používané na týchto trasách podľa situácií bežnej prevádzky, prevádzky v mimoriadnych situáciách a v núdzových situáciách, s ktorými sa môže vodič stretnúť.

Zbierka predpisov vodiča sa musí vzťahovať na dva rozdielne aspekty:

aspekt, ktorý opisuje súbor spoločných predpisov a postupov platných v celom TEN (berúc do úvahy obsah príloh A, B a C),

aspekt, ktorý stanovuje akékoľvek potrebné predpisy a postupy špecifické pre každého manažéra infraštruktúry.

Musí zahŕňať postupy vzťahujúce sa minimálne na tieto aspekty:

Bezpečnosť a zabezpečenie personálu

návestenie a riadenie/zabezpečenie

prevádzka vlaku vrátane poruchového režimu

trakčná sústava a koľajové vozidlá

mimoriadne udalosti a nehody

Železničný podnik je zodpovedný za prípravu tohto dokumentu.

Železničný podnik musí vyhotoviť zbierku predpisov vodiča v rovnakom formáte pre celú infraštruktúru, na ktorej budú vodiči pracovať.

Bude mať dva dodatky:

dodatok 1: príručka komunikačných postupov;

dodatok 2: kniha vzorov správ

Železničný podnik musí vypracovať zbierku predpisov vodiča buď v jazyku jedného z členských štátov, alebo v jazyku MI jedného z manažérov infraštruktúry, ktorých sa tieto pravidlá týkajú. Toto sa netýka správ a vzorových správ, ktoré musia zostať v jazyku MI manažéra (manažérov) infraštruktúry.

Proces prípravy a aktualizácie zbierky predpisov vodiča musí zahŕňať tieto kroky:

manažér infraštruktúry (alebo organizácia zodpovedná za vypracovanie prevádzkových predpisov) musí poskytnúť železničnému podniku príslušné informácie v jazyku MI manažéra infraštruktúry,

železničný podnik musí vypracovať prvotný alebo aktualizovaný dokument;

ak jazyk, ktorý železničný podnik vyberie pre zbierku predpisov vodiča, nie je jazykom, v ktorom boli príslušné informácie pôvodne dodané, železničný podnik zodpovedá za zabezpečenie akéhokoľvek potrebného prekladu.

V zhode s prílohou III ods. 2 smernice 2004/49/ES systém riadenia bezpečnosti manažéra infraštruktúry musí zahŕňať schvaľovací proces s cieľom zabezpečiť, že obsah dokumentácie poskytnutej železničnému podniku bude úplný a správny.

V zhode s prílohou III ods. 2 smernice 2004/49/ES systém riadenia bezpečnosti železničného podniku musí zahŕňať schvaľovací proces s cieľom zabezpečiť, že obsah zbierky predpisov vodiča bude úplný a správny.

Príloha V ukazuje tento proces vo formáte vývojového diagramu a poskytuje prehľad tohto procesu.

4.2.1.2.2   Opis trate a príslušného traťového vybavenia súvisiaceho s prevádzkovanými traťami

Vodičom sa musí poskytnúť opis tratí a súvisiaceho traťového vybavenia pre trate, na ktorých budú vykonávať činnosť, a sú príslušné k úlohe vedenia vlaku. Takéto informácie musia byť uvedené v jednom dokumente, ktorý sa nazýva „tabuľky traťových pomerov“ (čo môže byť buď tradičný dokument, alebo dokument v elektronickej forme).

Minimálne tieto informácie je potrebné poskytnúť:

všeobecné prevádzkové charakteristiky

označenie stúpaní a klesaní

podrobný diagram tratí

4.2.1.2.2.1   Vypracovanie tabuliek traťových pomerov

Tabuľky traťových pomerov musia byť vypracované buď v jazyku jedného z členských štátov vybratého železničným podnikom, alebo v jazyku MI manažéra infraštruktúry.

Tieto informácie musia byť zahrnuté (tento zoznam nie je vyčerpávajúci):

všeobecné prevádzkové charakteristiky:

druh signalizácie a príslušný režim prevádzky (dvojkoľajná trať, obojsmerná prevádzka, ľavostranná alebo pravostranná prevádzka atď.)

druh zásobovania energiou

typ rádiového vybavenia zem-vlak

označenie stúpaní a klesaní

hodnoty sklonov a ich presná poloha

podrobná schéma tratí:

názvy staníc po trati, kľúčové lokality a ich situovanie;

tunely vrátane situovania, názov, dĺžka, špecifické informácie, ako je existencia chodníkov a bodov bezpečného východu, ako aj rozmiestnenie bezpečných miest evakuácie cestujúcich

dôležité miesta, ako sú neutrálne sekcie

prípustné najvyššie dovolené rýchlosti pre každú trať vrátane – v prípade potreby – rozdielnych rýchlostí podľa určitých druhov vlakov,

názov organizácie zodpovednej za riadenie dopravy a názov (názvy) oblastí riadenia dopravy.

názvy a oblasti stredísk riadenia dopravy, ako sú stavadlá;

označenie rádiových kanálov, ktoré sa majú používať.

Formát tabuliek traťových pomerov musí byť rovnaký pre všetky infraštruktúry, ktoré využívajú vlaky konkrétneho železničného podniku.

Železničný podnik zodpovedá za vypracovanie tabuliek traťových pomerov s použitím informácií dodaných manažérom (manažérmi) infraštruktúry.

V zhode s prílohou III ods. 2 smernice 2004/49/ES systém riadenia bezpečnosti manažéra infraštruktúry musí zahŕňať schvaľovací proces s cieľom zabezpečiť, aby obsah dokumentácie poskytnutej železničnému podniku bol úplný a správny.

V zhode s prílohou III ods. 2 smernice 2004/49/ES systém riadenia bezpečnosti železničného podniku musí zahŕňať schvaľovací proces s cieľom zabezpečiť, aby obsah tabuliek traťových pomerov bol úplný a správny.

4.2.1.2.2.2   Zmenené prvky

Manažér infraštruktúry je povinný oznámiť železničnému podniku všetky prvky zmenené buď trvalo, alebo dočasne. Železničný podnik sa musí so zmenami včas oboznámiť, aby spracoval ich dosah, aktualizoval dokumenty a poučil personál. Železničný podnik ich musí zosumarizovať do určeného dokumentu alebo elektronického média, ktorého formát musí byť pre všetky infraštruktúry, ktoré využívajú vlaky určitého železničného podniku, rovnaký.

V zhode s prílohou III ods. 2 smernice 2004/49/ES systém riadenia bezpečnosti manažéra infraštruktúry musí zahŕňať schvaľovací proces s cieľom zabezpečiť, že obsah dokumentácie poskytnutej železničnému podniku bude úplný a správny.

V zhode s prílohou III ods. 2 smernice 2004/49/ES systém riadenia bezpečnosti železničného podniku musí zahŕňať schvaľovací proces s cieľom zabezpečiť, že obsah dokumentu zmenených prvkov bude úplný a správny.

4.2.1.2.2.3   Informovanie vodiča v reálnom čase

Postup poskytovania informácií vodičom v reálnom čase o všetkých zmenách bezpečnostných opatrení na trase musí byť definovaný príslušnými manažérmi infraštruktúry (tam, kde sa používa ERTMS/ETCS, musí byť tento proces jednotný).

4.2.1.2.3   Cestovné poriadky

Poskytnutie informácií o cestovnom poriadku uľahčuje presnú jazdu vlakov a pomáha pri výkone dopravy.

Železničný podnik musí poskytnúť vodičom informácie potrebné na bežnú jazdu vlaku, ktoré musia zahŕňať ako minimum:

označenie vlaku;

dni chodu vlaku (ak je to nevyhnutné);

miesta zastavovania a činnosti s nimi súvisiace,

ostatné časové miesta;

časy príchodu/odchodu/prejazdu v každom z týchto miest.

Také informácie o chode vlakov, ktoré sa musia zakladať na informáciách dodaných manažérom infraštruktúry, môžu byť poskytnuté buď v elektronickej forme, alebo v papierovej forme.

Informácie sa musia vodičovi poskytovať jednotne na všetkých tratiach, ktoré prevádzkuje železničný podnik.

4.2.1.2.4   Koľajové vozidlá

Železničný podnik musí poskytnúť vodičovi všetky príslušné informácie z hľadiska prevádzky koľajových vozidiel počas poruchových situácií (ako sú vlaky vyžadujúce si pomoc). Takáto dokumentácia sa musí takisto zameriavať v takýchto prípadoch na špecifické rozhranie s personálom manažéra infraštruktúry.

4.2.1.3   Dokumentácia pre personál železničného podniku okrem vodičov

Železničný podnik musí poskytnúť všetkým členom svojho personálu (či vlakového alebo iného), ktorí vykonávajú rozhodujúce úlohy z hľadiska bezpečnosti zahŕňajúce priame rozhranie s personálom, vybavením alebo systémami manažéra infraštruktúry, predpisy, postupy, konkrétne informácie o koľajových vozidlách a trase, ktoré považuje za primerané k takýmto zadaným úlohám. Takéto informácie sa musia uplatňovať tak v bežnej, ako aj v mimoriadnej prevádzke.

V prípade vlakového personálu štruktúra, formát, obsah a postup na prípravu a aktualizovanie takýchto informácií musia byť založené na špecifikáciách stanovených v pododdiele 4.2.1.2 tejto TSI.

4.2.1.4   Dokumentácia pre personál manažéra infraštruktúry povoľujúci jazdy vlaku

Všetky informácie potrebné na zabezpečenie bezpečnej komunikácie medzi personálom povoľujúcim jazdy vlakov a vlakovým personálom musia byť uvedené:

v dokumentoch, ktoré opisujú komunikačný protokol (príloha C);

v dokumente nazvanom kniha vzorov správ.

Manažér infraštruktúry musí vypracovať tieto dokumenty vo svojom jazyku MI.

4.2.1.5   Komunikácia medzi vlakovým personálom, ostatným personálom železničného podniku a personálom povoľujúcim jazdy vlakov, ktorá sa týka bezpečnosti

Jazykom používaným pre komunikáciu, ktorá sa týka bezpečnosti, medzi vlakovým personálom, ostatným personálom železničného podniku (ako je definované v prílohe L) a personálom povoľujúcim jazdy vlakov je jazyk MI (pozri slovník pojmov) používaný manažérom infraštruktúry na príslušnej trase.

Zásady komunikácie, ktorá sa týka bezpečnosti, medzi vlakovým personálom a personálom zodpovedným za povoľovanie jázd vlakov sa uvádzajú v prílohe C.

V zhode so smernicou 2001/14/ES manažér infraštruktúry je zodpovedný za zverejnenie „jazyka MI“ používaného personálom v každodennej prevádzke.

Tam, kde si však miestna prax vyžaduje aj zabezpečenie druhého jazyka, je zodpovednosťou manažéra infraštruktúry určiť zemepisné hranice jeho používania.

4.2.2   Špecifikácie týkajúce sa vlakov

4.2.2.1   Viditeľnosť vlaku

4.2.2.1.1   Všeobecná požiadavka

Železničný podnik musí zabezpečiť, aby vlaky boli vybavené prostriedkami označujúcimi čelo a koniec vlaku.

4.2.2.1.2   Čelo vlaku

Železničný podnik musí zabezpečiť, aby bol približujúci sa vlak jasne viditeľný a rozpoznateľný ako taký, prítomnosťou a usporiadaním jeho rozsvietených bielych čelných svetiel. Toto slúži na to, aby sa dal rozpoznať ako približujúci sa vlak od blízkych cestných vozidiel alebo iných pohybujúcich sa objektov.

Podrobné špecifikácie sú uvedené v pododdiele 4.3.3.4.1.

4.2.2.2   Počuteľnosť vlaku

4.2.2.2.1   Všeobecná požiadavka

Železničný podnik musí zabezpečiť, aby vlaky mali počuteľné výstražné zariadenie upozorňujúce na približovanie sa vlaku.

4.2.2.2.2   Ovládanie

Musí existovať možnosť rozozvučať počuteľné výstražné zariadenie zo všetkých pozícií pri vedení vlaku.

4.2.2.3   Označenie vozidla

Každé vozidlo musí mať číslo, ktoré umožňuje jednoznačné odlíšenie od akéhokoľvek iného železničného vozidla. Toto číslo musí byť jasne vyobrazené aspoň na každej pozdĺžnej strane vozidla.

Musí byť takisto možné identifikovať prevádzkové obmedzenia, ktoré sa uplatňujú na dané vozidlo.

Ďalšie požiadavky sú špecifikované v prílohe P.

4.2.2.4   Požiadavky na osobné vozidlá

Zlučiteľnosť medzi osobnými vozidlami a nástupišťami na pravidelných zastávkach musí byť postačujúca na to, aby sa zaistil bezpečný nástup a výstup.

Cestujúci nesmú mať možnosť otvoriť bočné dvere, ktoré sú pre nich určené, kým vlak nezastane a dvere neuvoľní člen vlakového personálu.

Dvere sa musia uvoľňovať na každej strane vlaku samostatne. Neporušenosť uzatvorenia a zaistenia dverí musí byť v prípade osobných vlakov trvalo zobrazovaná.

Aktivácia uvoľnenia dverí musí zamedziť použitiu hnacej sily. (Na účely tejto požiadavky „uvoľnenie dverí“ znamená, že vlakový personál umožní, aby dvere mohli otvoriť cestujúci).

Všetky vozidlá prepravujúce osoby musia byť opatrené východmi, ktoré uľahčujú núdzový únik.

Vozidlá určené na prepravu osôb musia byť vybavené buď výstražnou signalizáciou, ktorá sa dá aktivovať cestujúcimi, alebo záchrannou brzdou. V prípade jej spustenia musí byť vodič okamžite upozornený, avšak musí byť schopný zachovať kontrolu nad vlakom.

4.2.2.5   Zostavenie vlaku

Železničný podnik musí definovať predpisy a postupy, ktoré musí dodržiavať jeho personál tak, aby sa zabezpečilo, že vlak je v súlade s pridelenou trasou.

Pri požiadavkách na zostavenie vlaku sa musia zohľadniť tieto prvky:

vozidlá

všetky vozidlá vlaku musia byť v súlade so všetkými požiadavkami uplatniteľnými na trasy, na ktorých bude vlak premávať;

všetky vozidlá vlaku musia byť schopné premávať maximálnou rýchlosťou, na ktorú je jazda vlaku plánovaná;

všetky vozidlá vlaku sa musia v danej chvíli nachádzať v rámci svojho špecifikovaného intervalu údržby a tento interval sa neskončí počas uskutočňovania jazdy (v zmysle času, ako aj prejdenej vzdialenosti);

vlak

kombinácia vozidiel tvoriacich vlak musí byť v súlade s technickými obmedzeniami príslušnej trasy a nesmie prekročiť maximálnu dĺžku prípustnú v nácestných a cieľových staniciach.

železničný podnik je zodpovedný za to, že vlak bude technicky spôsobilý na jazdu, ktorá sa má vykonať a zostane v takom stave počas celej jazdy

hmotnosť a nápravový tlak

hmotnosť vlaku musí byť v rámci maximálnej prípustnej hmotnosti pre daný úsek trasy, pevnosti spojovacích zariadení, hnacej sily a ostatných relevantných charakteristík vlaku. Obmedzenia nápravového tlaku sa musia dodržiavať.

maximálna rýchlosť vlaku

maximálna rýchlosť, pri ktorej vlak môže premávať, musí zohľadňovať všetky obmedzenia na príslušnej trase, brzdný výkon, nápravový tlak a typ vozidla.

kinematický obrys vozidla

Kinematický obrys každého vozidla (vrátane akéhokoľvek nákladu) vo vlaku musí byť v rámci maxima prípustného pre daný úsek trasy.

Ďalšie obmedzenia sa môžu vyžadovať alebo uložiť v dôsledku brzdného režimu alebo typu trakcie konkrétneho vlaku.

Zostavenie vlaku sa musí opísať v harmonizovanom dokumente o zostavovaní vlaku (pozri prílohu U).

4.2.2.6   Brzdenie vlaku

4.2.2.6.1   Minimálne požiadavky na brzdový systém

Všetky vozidlá vlaku musia byť pripojené na systém priebežného automatického brzdenia tak, ako je definovaný v RST TSI.

Prvé a posledné vozidlo (vrátane všetkých trakčných jednotiek) v každom vlaku musí mať automatickú brzdu v prevádzkyschopnom stave.

V prípade vlaku, ktorý bude neúmyselne rozdelený na dve časti, sa v dôsledku maximálneho pôsobenia brzdy musia obidve sústavy rozpojených vozňov automaticky zastaviť.

4.2.2.6.2   Výkon brzdy

Manažér infraštruktúry musí rozhodnúť, či:

poskytnúť železničným podnikom informácie potrebné pre výpočet požadovaného brzdného výkonu pre príslušnú trasu vrátane informácií o brzdných systémoch, ktoré možno akceptovať, a o podmienkach ich používania, alebo

alternatívne poskytnúť platný požadovaný výkon.

Železničný podnik zodpovedá za to, že vlak bude mať dostatočný brzdný výkon tak, že poskytne svojim pracovníkom predpisy o brzdení, ktoré musia dodržiavať.

Pri všetkých informáciách požadovaných zo strany železničného podniku na výpočet brzdného výkonu umožňujúceho vlaky zastaviť a udržať v státí, sa musí brať do úvahy zemepis všetkých príslušných trás, pridelená trasa a vývoj ERTMS/ETCS.

Ďalšie požiadavky sú špecifikované v prílohe T.

4.2.2.7   Zabezpečenie prevádzkyschopnosti vlaku

4.2.2.7.1   Všeobecná požiadavka

Železničný podnik musí definovať postup, ktorým sa zabezpečí, že všetky zariadenia súvisiace s bezpečnosťou, ktoré sa nachádzajú vo vlaku, budú plne funkčné a že chod vlaku bude bezpečný.

Železničný podnik musí informovať manažéra infraštruktúry o akejkoľvek zmene charakteristík vlaku ovplyvňujúcich jeho výkon alebo o akejkoľvek zmene, ktorá by mohla ovplyvniť schopnosť vlaku vyhovieť jeho pridelenej trase.

Manažér infraštruktúry a železničný podnik musia definovať a aktualizovať podmienky a postupy pre prevádzku vlakov za mimoriadnych okolností.

4.2.2.7.2   Požadované údaje

Požadované údaje pre bezpečnú a účinnú prevádzku a postup, akým je potrebné tieto údaje zaslať, musia obsahovať:

identifikáciu vlaku,

identitu železničného podniku zodpovedného za vlak

skutočnú dĺžku vlaku

informáciu, či vlak prepravuje cestujúcich alebo zvieratá, ak to nie je plánované

všetky prevádzkové obmedzenia s označením príslušného vozidla (obrys, rýchlostné obmedzenia atď.)

informácie, ktoré manažér infraštruktúry požaduje na prepravu nebezpečného tovaru.

Železničný podnik musí definovať postup s cieľom zabezpečiť, aby boli tieto údaje sprístupnené manažérovi infraštruktúry pred odchodom vlaku.

Železničný podnik musí definovať postup informovania manažéra infraštruktúry v prípade, že vlak neobsadí svoju pridelenú trasu alebo bude zrušený.

4.2.3   Špecifikácie pre prevádzku vlaku

4.2.3.1   Plánovanie vlaku

Manažér infraštruktúry musí informovať o tom, ktoré údaje sa požadujú v prípade, že sa žiada o vlakovú trasu. Ďalšie aspekty tohto prvku sú uvedené v smernici 2001/14/ES.

4.2.3.2   Označovanie vlakov

Pre všetky vlaky musí existovať jednoznačné označenie.

Tieto požiadavky sú špecifikované v prílohe R.

4.2.3.3   Odchod vlaku

4.2.3.3.1   Prehliadky a skúšky pred odchodom

Železničný podnik musí v súlade s požiadavkami uvedenými v treťom odseku pododdielu 4.1. tejto TSI a všetkých uplatniteľných predpisov definovať prehliadky a skúšky (najmä pokiaľ ide o brzdy), ktoré sa musia vykonať pred odchodom.

4.2.3.3.2   Informovanie manažéra infraštruktúry o prevádzkovom stave vlaku

Železničný podnik musí informovať manažéra infraštruktúry pred odchodom vlaku a počas jazdy o akejkoľvek anomálii, ktorá má vplyv na vlak alebo na prevádzku vlaku a ktorá by mohla mať dosah na jazdu vlaku.

4.2.3.4   Riadenie dopravy

4.2.3.4.1   Všeobecné požiadavky

Riadenie dopravy musí zabezpečiť bezpečný, účinný a presný chod železnice vrátane efektívneho obnovenia prerušenej dopravy.

Manažér infraštruktúry musí stanoviť postupy a prostriedky na:

riadenie vlakov v reálnom čase,

prevádzkové opatrenia s cieľom zachovať najvyššiu možnú výkonnosť infraštruktúry v prípade meškaní alebo mimoriadností, či už skutočných, alebo predpokladaných, a

poskytnutie informácií železničným podnikom v takýchto prípadoch.

Akékoľvek ďalšie postupy požadované zo strany železničného podniku a postupy, ktoré ovplyvňujú rozhranie s manažérom infraštruktúry, môžu byť zavedené po odsúhlasení manažérom infraštruktúry.

4.2.3.4.2   Ohlasovanie vlaku

4.2.3.4.2.1   Údaje požadované pre ohlasovanie polohy vlaku

Manažér infraštruktúry musí:

zabezpečiť prostriedky pre zaznamenávanie časov odchodu, príchodu a prechádzania vlaku v príslušných vopred definovaných ohlasovacích bodoch na svojich sieťach v reálnom čase a hodnoty rozdielu času;

poskytnúť špecifické údaje vyžadované vzhľadom na ohlasovanie polohy vlakov. Takéto informácie musia zahŕňať:

označenie vlaku

identitu ohlasovacieho bodu

trať, po ktorej vlak premáva

plánovaný čas v ohlasovacom bode

skutočný čas v mieste hlásenia (a či ide o odchod, príchod alebo prechádzanie – samostatné časy príchodu a odchodu musia byť poskytnuté vzhľadom na medziľahlé ohlasovacie miesta, cez ktoré vlak prechádza alebo v nich zastavuje)

počet minút náskoku alebo meškania v mieste ohlasovania

prvotné vysvetlenie akéhokoľvek meškania presahujúceho 10 minút alebo ako si to inak vyžaduje režim monitorovania prevádzky

uvedenie, že ohlásenie určitého vlaku je zmeškané a počet minút, o ktoré sa oneskorilo

predchádzajúce identifikácie vlaku, ak boli

vlak zrušený na celej trase alebo len v časti trasy.

4.2.3.4.2.2   Predpokladaný čas odovzdania

Manažér infraštruktúry musí používať postup, ktorý mu umožňuje uvedenie odhadovaného počtu minút odchýlky od plánovaného času, v ktorom sa plánuje odovzdanie vlaku od jedného manažéra infraštruktúry druhému manažérovi infraštruktúry.

Toto musí zahŕňať informácie o prerušení dopravy (opis a miesto problému).

4.2.3.4.3   Nebezpečný tovar

Železničný podnik musí definovať postupy vykonávania dohľadu nad prepravou nebezpečného tovaru.

Tieto postupy musia obsahovať:

platné európske normy, ako sú špecifikované v smernici ES 96/49 pre identifikáciu nebezpečného tovaru vo vlaku

vyrozumenie vodiča o prítomnosti a mieste nebezpečného tovaru vo vlaku

informácie, ktoré manažér infraštruktúry požaduje na prepravu nebezpečného tovaru

v spojení s manažérmi infraštruktúry určenie komunikačných spojení a plánovanie špecifických opatrení v prípade núdzových situácií týkajúcich sa tovaru

4.2.3.4.4   Kvalita prevádzky

Manažér infraštruktúry a železničný podnik musia mať postupy monitorovania účinnej prevádzky všetkých príslušných služieb.

Monitorovacie postupy musia byť navrhnuté na analyzovanie údajov a zisťovanie základných trendov, pokiaľ ide o ľudskú chybu, ako aj chybu systému. Výsledky tejto analýzy sa použijú na vytvorenie činností na zlepšenie, určených na eliminovanie alebo zmiernenie udalostí, ktoré by mohli ohrozovať účinnú prevádzku systému transeurópskych vysokorýchlostných železníc.

Tam, kde takéto akcie zamerané na zlepšenie prinesú celosieťové výhody, ktoré zahŕňajú iných manažérov infraštruktúry a železničné podniky, musia sa, s podmienkou zachovania obchodného tajomstva, zodpovedajúcim spôsobom oznámiť.

Udalosti, ktoré podstatne narušili prevádzku, musí manažér infraštruktúry analyzovať čo možno najskôr. Tam, kde je to vhodné, a najmä keď sa to týka jedného z členov jeho personálu, manažér infraštruktúry vyzve tie železničné podniky, ktorých sa daná udalosť týka, podieľať sa na analýze. Tam, kde výsledok takejto analýzy povedie k odporúčaniam na zlepšenie siete navrhnutým na odstránenie alebo zmiernenie príčin nehôd/mimoriadností, sa tieto odporúčania oznámia všetkým príslušným manažérom infraštruktúry a železničným podnikom.

Tieto postupy sa musia zdokumentovať a podrobiť internej revízii.

4.2.3.5   Zaznamenávanie údajov

Údaje týkajúce sa jazdy vlaku musia byť zaznamenané a archivované na účely:

podpory systematického monitorovania bezpečnosti ako prostriedku na zamedzenie mimoriadností a nehôd,

registrácie činnosti vodiča, vlaku a infraštruktúry v období pred mimoriadnou udalosťou alebo nehodou a (tam, kde to pripadá do úvahy) bezprostredne po mimoriadnosti alebo nehode s cieľom umožniť identifikáciu príčin súvisiacich s vedením vlaku alebo so zariadením vlaku, a na podporu vytvorenia nových alebo zmenených opatrení s cieľom zamedziť opakovanému výskytu,

zaznamenávania informácií týkajúcich sa prevádzky a prípadne prevádzkového času rušňa/hnacieho vozidla, ako aj osoby, ktorá riadi.

Zaznamenané údaje sa musia dať priradiť k:

dátumu a času zaznamenania,

presnej zemepisnej polohe zaznamenávanej udalosti (vzdialenosť v kilometroch od rozpoznateľnej lokality),

identifikácii vlaku,

identite vodiča.

Požiadavky týkajúce sa uchovávania, pravidelného vyhodnocovania týchto údajov a prístupu k nim sú špecifikované v príslušných vnútroštátnych právnych predpisoch členského štátu:

v ktorom má železničný podnik licenciu (pokiaľ ide o údaje zaznamenané zariadením na vozidle), alebo

členského štátu, v ktorom sa infraštruktúra nachádza (pokiaľ ide o údaje zaznamenané mimo vlaku).

4.2.3.5.1   Zaznamenávanie kontrolných údajov mimo vlaku

Manažér infraštruktúry je povinný zaznamenávať minimálne tieto údaje:

poruchy traťového zariadenia súvisiaceho s jazdou vlakov (návestenie, výhybky atď.);

detekcia prehrievajúceho sa nápravového ložiska;

komunikácia medzi vodičom vlaku a personálom manažéra infraštruktúry povoľujúcim jazdy vlaku.

4.2.3.5.2   Zaznamenávanie kontrolných údajov vo vlaku

Železničný podnik je povinný zaznamenávať minimálne tieto údaje:

prejdenie návesti stoj alebo „koniec oprávnenia jazdy“ bez oprávnenia

použitie núdzovej brzdy

rýchlosť, akou vlak ide

akékoľvek vypnutie alebo vyradenie palubných vlakových kontrolných (návestných) systémov

obsluha akustického výstražného zariadenia (húkačka)

obsluha ovládacích zariadení dverí (uvoľnenie, zatvorenie)

detekcia horúceho nápravového ložiska pomocou palubných detektorov, ak sú namontované

identita kabíny, pre ktorú sa zaznamenávajú údaje, ktoré sa majú kontrolovať

údaje určené na zaznamenávanie pracovného času vodičov.

4.2.3.6   Prevádzka za mimoriadnych okolností

4.2.3.6.1   Informácia pre ostatných užívateľov

Manažéri infraštruktúry v spojení so železničnými podnikmi musia definovať postup na bezprostredné vzájomné informovanie o každej situácii, ktorá zhoršuje bezpečnosť, výkonnosť a/alebo dostupnosť železničnej siete alebo koľajových vozidiel.

4.2.3.6.2   Informácia pre vodičov

V každom prípade prevádzky za mimoriadnych okolností súvisiacej s oblasťou zodpovednosti manažéra infraštruktúry musí manažér infraštruktúry vydať vodičom oficiálne pokyny, aké opatrenia majú vykonať s cieľom bezpečne prekonať takéto mimoriadnosti.

4.2.3.6.3   Opatrenia v prípade mimoriadnej udalosti

Manažér infraštruktúry v spojení so železničnými podnikmi pôsobiacimi v rámci jeho infraštruktúry a prípadne so susediacimi manažérmi infraštruktúry musí definovať, zverejniť a sprístupniť príslušné opatrenia pre prípad mimoriadnej udalosti a určiť zodpovednosti založené na požiadavke znížiť akýkoľvek negatívny dosah následkom prevádzky za mimoriadnych okolností.

Požiadavky na plánovanie a reakcia na takéto udalosti musia zodpovedať charakteru a možnej závažnosti obmedzenia.

Tieto opatrenia, ktoré musia ako minimum zahŕňať plány na obnovenie „normálneho“ stavu siete, sa môžu zaoberať aj:

poruchami koľajových vozidiel (napríklad takými, ktoré môžu mať za následok podstatné narušenie dopravy, postupy pre poskytnutie pomoci pri poruchách vlakov);

poruchami infraštruktúry (napr. pri poruche dodávky elektrickej energie alebo podmienky, za ktorých môžu byť vlaky odklonené od stanovenej trasy);

extrémnymi poveternostnými podmienkami.

Manažér infraštruktúry musí vytvoriť a aktualizovať kontaktné informácie pre kľúčový personál manažéra infraštruktúry a železničného podniku, ktorých možno kontaktovať v prípade narušenia dopravy vedúceho k prevádzke za mimoriadnych okolností. Tieto informácie musia zahŕňať podrobnosti o kontaktoch tak počas úradných hodín, ako aj mimo nich.

Železničný podnik musí predložiť tieto informácie manažérovi infraštruktúry a manažéra infraštruktúry musí informovať o akýchkoľvek zmenách týchto kontaktných podrobných údajov.

Manažér infraštruktúry musí informovať všetky železničné podniky o akýchkoľvek zmenách svojich podrobných údajov.

4.2.3.7   Riadenie núdzovej situácie

Manažér infraštruktúry musí po konzultáciách s:

všetkými železničnými podnikmi operujúcimi v rámci jeho infraštruktúry, alebo

tam, kde to pripadá do úvahy, zastupiteľskými orgánmi železničných podnikov operujúcich v rámci jeho infraštruktúry, a

susediacimi manažérmi infraštruktúry, ak to pripadá do úvahy, ako aj

miestnymi orgánmi a

zastupiteľskými orgánmi buď na miestnej, alebo na vnútroštátnej úrovni, havarijných služieb vrátane požiarnych a záchranných

a v zhode so smernicou 2004/49/ES definovať, zverejniť a sprístupniť príslušné opatrenia na riadenie núdzových situácií a obnovenie bežnej prevádzky trate.

Takéto opatrenia sa zvyčajne vzťahujú na:

zrážky,

požiare vo vlaku,

evakuáciu vlakov,

nehody v tuneloch,

mimoriadne udalosti týkajúce sa nebezpečného tovaru,

vykoľajenie.

Železničný podnik musí poskytovať manažérovi infraštruktúry všetky špecifické informácie, pokiaľ ide o uvedené okolnosti, najmä pokiaľ ide o obnovu alebo opätovné nakoľajenie ich vlakov. (Pozri takisto odsek 4.2.7.5 v TSI pre konvenčný železničný nákladný vozeň).

Železničný podnik musí mať okrem toho zavedené postupy informovania cestujúcich o núdzových a bezpečnostných postupoch vo vlakoch.

4.2.3.8   Pomoc vlakovému personálu v prípade mimoriadnosti alebo závažnej poruchy koľajových vozidiel

Železničný podnik musí definovať vhodné postupy pomoci vlakovému personálu v mimoriadnych situáciách s cieľom zamedziť alebo znížiť rozsah meškania, spôsobeného technickými alebo inými poruchami koľajových vozidiel (napr. komunikačné linky, opatrenia ktoré sa musia vykonať v prípade evakuácie vlaku).

4.3   Funkčné a technické špecifikácie rozhraní

Vzhľadom na základné požiadavky v kapitole 3 funkčné a technické špecifikácie rozhraní sú:

4.3.1   Rozhrania s TSI pre infraštruktúru

4.3.1.1   Viditeľnosť návestidiel

Vodič musí byť schopný pozorovať návestné znaky návestidiel a návestné znaky návestidiel musia byť pre vodiča pozorovateľné z jeho obvyklej polohy riadenia. To isté sa vzťahuje na značky pri trati, ak sa týkajú bezpečnosti.

Značky pri trati a informačné tabule musia byť navrhnuté takým konzistentným spôsobom, aby tento stav uľahčovali. Treba mať na zreteli tieto podmienky:

vhodné umiestnenie, aby čelné svetlá vlaku umožňovali vodičovi prečítať si informácie

vhodnosť a intenzita osvietenia tam, kde sa vyžaduje osvietenie informácií

tam, kde sa využíva schopnosť spätného odrážania, reflexné vlastnosti použitého materiálu sú v súlade s príslušnými špecifikáciami a značky sú vyrobené tak, aby čelné svetlá vlaku ľahko umožnili vodičovi prečítať si informácie.

4.3.1.2   Osobné vozidlá

Zlučiteľnosť medzi osobnými vozidlami a nástupišťami na plánovaných zastávkach musí byť zabezpečená s cieľom zaistiť bezpečný nástup a výstup.

Minimálna vzdialenosť medzi plochou nástupišťa elektrickými časťami vozidiel pod napätím musí byť dodržaná.

4.3.1.3   Odborná spôsobilosť

Existuje rozhranie s pododdielom 2.2.1 tejto TSI a pododdielom 4.6 HS INS TSI.

4.3.2   Rozhrania s TSI pre riadenie/zabezpečenie a návestenie

4.3.2.1   Zaznamenávanie údajov pre kontrolu

Subsystém prevádzky a riadenia dopravy stanovuje prevádzkové požiadavky na zaznamenávanie údajov pre kontrolu (pozri pododdiel 4.2.3.5 tejto TSI), s ktorým musí byť subsystém pre riadenie/zabezpečenie (pozri oddiel 4.2.15 HS CCS TSI) v súlade.

4.3.2.2   Bdelosť vodiča

Tam, kde infraštruktúra podporuje túto funkciu, zariadenie musí byť schopné automaticky hlásiť aktiváciu do strediska riadenia dopravy. Existuje rozhranie medzi touto prevádzkovou požiadavkou a pododdielom 4.2.2 v HS CCS TSI v spojitosti s ERTMS.

4.3.2.3   Prevádzkové predpisy ERTMS/ETCS a ERTMS/GSM-R

Príloha A tejto TSI má rozhranie s ERTMS/ETCS FRS a SRS, ERTMS/GSM-R FRS a SRS podrobne uvedenými v prílohe A k HS CCS TSI.

Takisto existuje rozhranie medzi pododdielom 4.4 tejto TSI a prílohou A k HS CCS TSI, pokiaľ ide o informatívne usmerňujúce dokumenty týkajúce sa predpisov, zásad a implementácie ERTMS.

Takisto existuje rozhranie so špecifikáciami ETCS vodič/zariadenie/rozhranie (DMI) (oddiel 4.2.13 HS CCS TSI) a špecifikáciami EIRENE DMI (oddiel 4.2.14 HS CCS TSI).

Existuje rozhranie medzi prílohou A k tejto TSI a pododdielom 4.2.2 HS CCS TSI, pokiaľ ide o vypnutie funkčnosti palubného ETCS.

4.3.2.4   Dohľadnosť návestných znakov návestidiel a značiek na trati

Vodič musí byť schopný pozorovať návestné znaky návestidiel a značiek na trati a pre vodiča musia byť pozorovateľné z jeho obvyklej polohy riadenia. To isté sa vzťahuje na ostatné typy značiek pri trati, ak sa týkajú bezpečnosti.

Návestidlá pri trati, značky a informačné tabule musia byť navrhnuté takým konzistentným spôsobom, aby tento stav uľahčovali. Treba mať na zreteli tieto podmienky:

vhodné umiestnenie, aby čelné svetlá vlaku umožňovali vodičovi prečítať si informácie,

vhodnosť a intenzita osvietenia tam, kde sa vyžaduje osvietenie informácií,

tam, kde sa využíva schopnosť spätného odrážania, reflexné vlastnosti použitého materiálu sú v súlade s príslušnými špecifikáciami a značky sú vyrobené tak, aby čelné svetlá vlaku ľahko umožnili vodičovi prečítať si informácie.

Existuje rozhranie s pododdielom 4.2.16 v HS CCS TSI, pokiaľ ide o vonkajšie zorné pole vodiča. Pokiaľ ide o značky pri trati na tratiach vybavených ETCS, v budúcej verzii prílohy A k HS CCS TSI bude aj nový bod.

4.3.2.5.   Brzdenie vlaku

Existuje rozhranie medzi pododdielom 4.2.2.6.2 tejto TSI a pododdielom 4.3.1.5 (garantovaná výkonnosť a vlastnosti brzdenia vlaku) HS CCS TSI.

4.3.2.6   Použitie pieskovania. Minimálne prvky dôležité z hľadiska odbornej spôsobilosti na plnenie úloh vedenia vlaku

Pokiaľ ide o pieskovanie, existuje rozhranie medzi prílohou H a prílohou B (§C1) tejto TSI na jednej strane, a pododdielom 4.2.11 (zlučiteľnosť so systémami zisťovania prítomnosti vlakov umiestnenými pri trati) a § 4.1 dodatku 1 prílohy A (ako je citované v pododdiele 4.3.1.10) HS CCS TSI na druhej strane.

4.3.2.7   Zaznamenávanie údajov a detekcia horúceho nápravového ložiska

Existuje rozhranie medzi pododdielom 4.2.3.5 tejto TSI na jednej strane a pododdielom 4.2.2 (funkčnosť palubného ETCS), indexy 5, 7 a 55 v prílohe A, a pododdielom 4.2.10 (HABD (snímač horúceho nápravového ložiska) HS CCS TSI na strane druhej. V budúcnosti bude existovať rozhranie s prílohou B k OPE TSI, keď sa vyrieši otvorený bod HS CCS.

4.3.3   Rozhrania s TSI pre koľajové vozidlá

4.3.3.1   Brzdenie

Existujú rozhrania medzi pododdielom 4.2.2.5.1, 4.2.2.6.1 a 4.2.2.6.2 tejto OPE TSI a pododdielom 4.2.4.1 a 4.2.4.3 HS RST TSI.

Takisto existuje rozhranie medzi pododdielom 4.2.4.5 (vírivé brzdy) HS RST TSI a pododdielom 4.2.2.6.2 tejto OPE TSI.

Takisto existuje rozhranie medzi pododdielom 4.2.4.6 (ochrana stojaceho vlaku) HS RST TSI a pododdielom 4.2.2.6.2 tejto OPE TSI.

Takisto existuje rozhranie medzi pododdielom 4.2.4.7 (brzdný výkon pri veľkom sklone) HS RST TSI a pododdielmi 4.2.2.6.2 a 4.2.1.2.2.3 tejto OPE TSI.

4.3.3.2   Požiadavky na osobné vozidlá

Existujú rozhrania medzi pododdielom 4.2.2.4 tejto OPE TSI a pododdielmi 4.2.2.4 (dvere), 4.2.5.3 (výstražná signalizácia), 4.3.5.16 (výstražná signalizácia pre cestujúcich) a 4.2.7.1 (núdzové východy) HS RST TSI.

4.3.3.3   Viditeľnosť vlaku

Subsystém prevádzky a riadenia dopravy stanovuje, že základné požiadavky na viditeľnosť vlaku, ktoré musí definovať subsystém koľajových vozidiel, budú uvedené v nasledujúcich odsekoch.

4.3.3.3.1   Na prednom vozidle vlaku čelne k smeru jazdy

Dopredu obrátená čelná časť predného vozidla vlaku musí byť vybavená tromi svetlami v tvare rovnoramenného trojuholníka, ako je znázornené nižšie. Tieto svetlá musia byť vždy rozsvietené, keď sa vlak riadi z tejto strany.

Image

Predné svetlá musia optimalizovať rozlíšiteľnosť vlaku (napr. pre traťových robotníkov a pre osoby, ktoré používajú verejné železničné priecestia), poskytovať vodičovi dostatočnú viditeľnosť (osvetlenie trate vpredu, informačné návestidlá/tabule pri trati atď.) v noci a počas zhoršených svetelných podmienok a nesmú oslňovať vodičov približujúcich sa vlakov.

Rozmiestnenie, výška nad koľajnicami, priemer, intenzita svetiel, rozmery a tvar emitovaného lúča počas dennej i nočnej prevádzky musia byť štandardizované.

Existuje rozhranie s pododdielom 4.2.7.4.1 HS RST RSI a pododdielom 4.2.2.1.2 tejto TSI.

4.3.3.3.2   Na zadnej strane vlaku

Existuje rozhranie medzi pododdielom 4.2.2.1.3 tejto TSI a pododdielom 4.2.7.4.1 HS RST TSI.

4.3.3.4   Počuteľnosť vlaku

Subsystém riadenia a prevádzky dopravy stanovuje, že základné požiadavky na počuteľnosť vlaku, s ktorými musí byť subsystém koľajových vozidiel v súlade, sú také, že vlak musí byť schopný vyslať akustickú výstrahu o svojej prítomnosti.

Zvuky vydávané týmto výstražným zariadením, frekvencia a intenzita týchto zvukov a spôsob aktivácie vodičom musia byť štandardizované.

Existuje rozhranie s pododdielom 4.2.7.4.2 HS RST TSI a pododdielom 4.2.2.2 tejto TSI.

4.3.3.5   Viditeľnosť návestidiel

Vodič musí byť schopný pozorovať návestné znaky návestidiel a návestné znaky návestidiel musia byť pre vodiča pozorovateľné. To isté sa vzťahuje na značky pri trati, ak sa týkajú bezpečnosti.

Kabíny vodiča musia byť navrhnuté takým zodpovedajúcim spôsobom, aby vodič bol schopný ľahko vidieť zobrazené informácie zo svojej bežnej riadiacej polohy.

Existuje rozhranie medzi pododdielom 4.3.2.4 tejto TSI a pododdielom 4.2.2.7 HS RST TSI.

4.3.3.6   Bdelosť vodiča

Prostriedok monitorovania reakcií vodiča, ktorý zasiahne tým, že vlak zastaví, ak vodič nezareaguje v čase, ktorý sa musí stanoviť.

Existuje rozhranie medzi pododdielmi 4.3.3.2 a 4.3.3.7 tejto TSI a pododdielom 4.2.7.9 HS RST TSI, pokiaľ ide o bdelosť vodiča.

4.3.3.7   Zostavenie vlaku

Existuje rozhranie medzi:

pododdielmi 4.2.2.5, 4.2.3.6.3 a 4.2.3.7 tejto TSI na jednej strane,

a pododdielom 4.2.2.2.b (koncové spriahadlá a spriahadlový mechanizmus na odtiahnutie vlakov) HS RST TSI a jej príloha K, ako aj pododdielom 4.2.3.5 (maximálna dĺžka vlaku) na strane druhej,

pokiaľ ide o:

maximálnu prípustnú hmotnosť vlaku v maximálnom sklone na príslušnej trati

maximálnu dĺžku vlaku a

zrýchlenie v prípade nezaveseného postrku.

4.3.3.8   Parametre koľajových vozidiel, ktoré ovplyvňujú traťové systémy určovania polohy vlaku a dynamické správanie koľajových vozidiel

Existujú rozhrania medzi pododdielmi 4.2.3.3.2 a 4.2.3.4 HS RST TSI a pododdielom 4.2.3.6 tejto OPE TSI.

4.3.3.9   Pieskovanie

Existuje rozhranie medzi prílohou H a prílohou B (§ C1) k tejto TSI na jednej strane a pododdielom 4.2.3.10 HS RST TSI na strane druhej, pokiaľ ide o používanie pieskovania.

4.3.3.10   Zostavenie vlaku, prílohy H a J

Existujú rozhrania medzi pododdielom 4.2.2.5 a prílohami H a J k tejto TSI s pododdielmi 4.2.1.2 (projektovanie vlaku) a 4.2.7.11 (Koncepcie monitorovania a diagnostiky) HS RST TSI, pokiaľ ide o znalosť vlakového personálu týkajúcu sa funkčnosti koľajových vozidiel.

4.3.3.11   Opatrenia v prípade mimoriadnej udalosti a riadenie núdzovej situácie

Existuje rozhranie medzi pododdielom 4.2.3.6.3 a 4.2.3.7 tejto TSI a pododdielom 4.2.2.2 (koncové spriahadlá a spriahadlový mechanizmus na odtiahnutie vlakov) a prílohou K k tejto HS RST TSI.

Existuje rozhranie medzi pododdielmi 4.2.3.6 a 4.2.3.7 tejto TSI a pododdielom 4.2.7.1 (núdzové opatrenia) a 4.2.7.2 (požiarna bezpečnosť) tejto HS RST TSI.

4.3.3.12   Zaznamenávanie údajov

Existuje rozhranie medzi pododdielom 4.2.3.5.2 (zaznamenávanie kontrolných údajov vo vlaku) tejto TSI a pododdielom 4.2.7.11 HS RST TSI (Koncepcie monitorovania a diagnostiky).

4.3.3.13   Aerodynamické účinky na štrk

Existuje rozhranie medzi pododdielom 4.2.3.11 HS RST TSI a pododdielom 4.2.1.2.2.3 tejto TSI.

4.3.3.14   Podmienky týkajúce sa životného prostredia

Existuje rozhranie medzi pododdielom 4.2.6.1 HS RST TSI a pododdielmi 4.2.2.5 a 4.2.3.3.2 tejto TSI.

4.3.3.15   Bočný vietor

Existuje rozhranie medzi pododdielom 4.2.6.3 HS RST TSI a pododdielmi 4.2.1.2.2.3 a 4.2.3.6 tejto TSI.

4.3.3.16   Maximálne kolísania tlaku v tuneloch

Existuje rozhranie medzi pododdielom 4.2.6.4 HS RST TSI a pododdielmi 4.2.1.2.2.3 a 4.2.3.6 tejto TSI.

4.3.3.17   Vonkajší hluk

Existuje rozhranie medzi pododdielom 4.2.6.5 HS RST TSI a pododdielom 4.2.3.7 tejto TSI.

4.3.3.18   Požiarna bezpečnosť

Existuje rozhranie medzi pododdielom 4.2.7.2 HS RST TSI a pododdielom 4.2.3.7 tejto TSI.

4.3.3.19   Postupy zdvíhania/odtiahnutia

Existuje rozhranie medzi pododdielom 4.2.7.5 HS RST TSI a pododdielom 4.2.3.7 tejto TSI.

4.3.3.20   Koncepcie monitorovania a diagnostiky

Existuje rozhranie medzi pododdielom 4.2.7.11 HS RST TSI a pododdielom 4.2.3.5.2 a prílohami H a J k tejto TSI.

4.3.3.21   Osobitná špecifikácia pre dlhé tunely

Existuje rozhranie medzi pododdielom 4.2.7.12 HS RST TSI a pododdielmi 4.2.1.2.2.1, 4.2.3.7 a 4.6.3.2.3.3 tejto TSI.

4.3.3.22   Požiadavky na trakčný výkon

Existuje rozhranie medzi pododdielom 4.2.8.1 HS RST TSI a pododdielmi 4.2.2.5 a 4.2.3.3.2 tejto TSI.

4.3.3.23   Trakčné adhézne požiadavky

Existuje rozhranie medzi pododdielom 4.2.8.2 HS RST TSI a pododdielmi 4.2.3.3.2, 4.2.3.6 a 4.2.1.2.2 tejto TSI.

4.3.3.24   Funkčná a technická špecifikácia týkajúca sa napájania energiou

Existuje rozhranie medzi pododdielom 4.2.8.3 HS RST TSI a pododdielmi 4.2.3.6 a 4.2.1.2.2 tejto TSI.

4.3.4   Rozhrania s HS TSI Energia

Existuje rozhranie s pododdielom 2.2.1 tejto TSI a pododdielom 4.6 HS ENE TSI.

4.3.5   Rozhrania s TSI Bezpečnosť v železničných tuneloch

Viaceré požiadavky v SRT TSI závisia od prvkov v rámci OPE TSI ako doplnok. Podrobne sa uvádzajú v pododdiele 4.3.4 SRT TSI.

Existuje špecifické rozhranie medzi pododdielom 4.2.5.1.3.2 SRT TSI a pododdielom 4.6.3.2.3.3 tejto TSI.

4.3.6   Rozhrania s TSI Osoby so zníženou pohyblivosťou

Viaceré požiadavky v PRM TSI závisia od prvkov v rámci OPE TSI. Podrobne sa uvádzajú v pododdieloch 4.1.4 a 4.2.4 PRM TSI.

4.4   Prevádzkové predpisy

Predpisy a postupy, ktoré umožňujú koherentnú prevádzku nových a rôznych štrukturálnych subsystémov určených na používanie v rámci TEN, a najmä tých, ktoré sú prepojené priamo s prevádzkou nového systému riadenia vlakov a signalizácie, musia byť identické, ak existujú identické situácie.

Na tento účel boli vypracované prevádzkové predpisy pre Európsky systém riadenia vlakov (ETCS) a Globálny systém pre mobilné komunikácie – železnice (GSM – R). Špecifikujú sa v prílohe A.

Prílohu A (Predpisy a zásady ETCS a GSM-R) dopĺňajú nasledujúce dva informatívne dokumenty:

Predkladacia správa predpisov a zásad ETCS/GSM-R (EEIG Ref.: 05E374)

Odporúčania pre implementáciu ERTMS (EEIG Ref.: 05E375)

Iné prevádzkové predpisy, ktoré sa dajú štandardizovať v rámci TEN, sú špecifikované v prílohe B.

Keďže tieto predpisy sú určené na uplatňovanie v celom TEN, je dôležité, aby boli úplne konzistentné. Jedinou organizáciou, ktorá môže vykonávať zmeny týchto predpisov, je ERA, ktorá je zodpovedná za včasné udržiavanie príloh A, B a C k tejto TSI.

4.5   Predpisy pre údržbu

Neuplatňuje sa

4.6   Odborná spôsobilosť

V súlade s pododdielom 2.2.1 tejto TSI sa tento oddiel zaoberá odbornou a jazykovou spôsobilosťou a hodnotiacim postupom, ktorý sa vyžaduje pre nadobudnutie spôsobilosti personálu.

4.6.1   Odborná spôsobilosť

Personál (vrátane dodávateľov) železničných podnikov a manažérov infraštruktúry musia nadobudnúť príslušnú odbornú spôsobilosť na to, aby dokázali plniť všetky nevyhnutné povinnosti súvisiace s bezpečnosťou v obvyklých, mimoriadnych a núdzových situáciách. Takáto spôsobilosť zahŕňa odborné znalosti a schopnosť uplatniť tieto znalosti v praxi.

Minimálne požiadavky týkajúce sa odbornej spôsobilosti pre jednotlivé úlohy je možné nájsť v prílohách H, J a L.

4.6.1.1   Odborné znalosti

Vzhľadom na tieto prílohy a v závislosti od povinností príslušných členov personálu sú nevyhnutné znalosti o:

celkovej prevádzke železnice s osobitným dôrazom na činnosť rozhodujúcu z bezpečnostného hľadiska:

princípy činnosti systému riadenia bezpečnosti ich organizácie;

úlohy a zodpovednosti kľúčového personálu podieľajúceho sa na interoperabilnej prevádzke;

uvedomenie si rizík, najmä pokiaľ ide o riziká súvisiace s prevádzkou železnice a s dodávaním energie pre elektrické trakcie

primerané znalosti o úlohách súvisiacich s bezpečnosťou, pokiaľ ide o postupy a rozhrania pre:

trate a zariadenia pri trati;

koľajové vozidlá;

životné prostredie.

4.6.1.2   Schopnosť uplatniť tieto znalosti v praxi

Schopnosť uplatniť tieto znalosti v bežných, mimoriadnych a núdzových situáciách si bude vyžadovať, aby bol personál úplne oboznámený:

so spôsobom a princípmi uplatňovania týchto predpisov a postupov

s procesom využívania zariadení pri trati a koľajových vozidiel, ako aj akéhokoľvek špecifického zariadenia súvisiaceho s bezpečnosťou

s princípmi systému riadenia bezpečnosti s cieľom zamedziť vzniku akéhokoľvek neprimeraného rizika pre osoby a proces,

a aby mal všeobecnú schopnosť prispôsobiť sa rôznym okolnostiam, s ktorými sa môže jednotlivec stretnúť.

V súlade s prílohou III odsekom 2 k smernici 2004/49/ES sa od železničných podnikov a manažérov infraštruktúry vyžaduje zavedenie systému riadenia spôsobilosti s cieľom zabezpečiť hodnotenie a udržiavanie spôsobilosti ich personálu. Navyše v prípade potreby sa musí realizovať výcvik s cieľom zabezpečiť udržiavanie znalostí a zručností na súčasnej úrovni, najmä pokiaľ ide o slabé miesta alebo nedostatky v systéme alebo v individuálnej výkonnosti.

4.6.2   Jazyková spôsobilosť

4.6.2.1   Zásady

Manažéri infraštruktúry a železničné podniky musia zabezpečiť, aby ich personál bol spôsobilý používať komunikačné protokoly a zásady uvedené v tejto TSI.

Tam, kde je jazyk MI manažéra infraštruktúry odlišný od jazyka obvykle používaného personálom železničného podniku, takýto jazykový a komunikačný výcvik musí tvoriť rozhodujúcu súčasť celkového systému riadenia spôsobilosti železničného podniku.

Personál železničného podniku, ktorého povinnosťou je komunikácia s personálom manažéra infraštruktúry v súvislosti so záležitosťami rozhodujúcimi z bezpečnostného hľadiska, či už v bežných, mimoriadnych alebo núdzových situáciách, musia vykazovať dostatočnú úroveň znalostí v jazyku MI manažéra infraštruktúry.

4.6.2.2   Úroveň znalostí

Úroveň znalostí v jazyku manažéra infraštruktúry musí byť dostačujúca na účely bezpečnosti:

vodič musí byť minimálne schopný:

zaslať všetky správy a porozumieť všetkým správam špecifikovaným v prílohe C k tejto TSI;

efektívne komunikovať v bežných, mimoriadnych a núdzových situáciách;

vyplniť vzorové správy súvisiace s používaním knihy vzorov správ.

Ostatní členovia vlakového personálu, ktorých povinnosťou je komunikovať s manažérom infraštruktúry o záležitostiach rozhodujúcich z bezpečnostného hľadiska, musia byť minimálne schopní odoslať informácie a porozumieť informáciám opisujúcim vlak a jeho prevádzkový stav.

Usmernenie o príslušných úrovniach spôsobilosti je definované v prílohe E. Úroveň znalostí vodičov musí byť minimálne na úrovni 3. Úroveň znalostí pre personál sprevádzajúci vlak musí byť minimálne na úrovni 2.

4.6.3   Vstupné a priebežné posudzovanie personálu

4.6.3.1   Základné prvky

V súlade s prílohou III odsekom 2 k smernici 2004/49/ES musia železničné podniky a manažéri infraštruktúry definovať postup posudzovania svojho personálu. Odporúča sa vziať do úvahy každý z týchto bodov:

A.

Výber personálu

posúdenie individuálnej praxe a spôsobilosti;

posúdenie individuálnej spôsobilosti používania akéhokoľvek požadovaného cudzieho jazyka (jazykov) alebo schopnosti naučiť sa tieto jazyky.

B.

Vstupný odborný výcvik

analýza potrieb odborného výcviku;

zdroje odborného výcviku;

odborný výcvik školiteľov.

C.

Vstupné posúdenie

základné podmienky (minimálny vek vodičov, …);

program posúdenia vrátane praktického predvádzania;

odborná spôsobilosť školiteľa;

dodanie osvedčenia o spôsobilosti.

D.

Zachovanie si spôsobilosti

zásady zachovania spôsobilosti

najmä v prípade personálu, ktorý plní úlohu vedenia vlaku, opakované overovanie spôsobilosti sa musí vykonať aspoň raz ročne

metódy, ktoré sa musia používať

formalizácia procesu zachovania spôsobilosti;

postup posúdenia.

E.

Priebežný odborný výcvik

zásady priebežného odborného výcviku (vrátane jazyka)

4.6.3.2   Analýza potrieb odborného výcviku

4.6.3.2.1   Vypracovanie analýzy potrieb odborného výcviku

Železničné podniky a manažéri infraštruktúry musia vykonať analýzu potrieb odborného výcviku pre svoj personál.

Táto analýza musí stanoviť rozsah aj komplexnosť a musí zohľadňovať riziká súvisiace s prevádzkou vlakov na TEN, najmä vzhľadom na ľudské možnosti a obmedzenia (ľudské faktory), ktoré môžu vyvstať v dôsledku:

rozdielov v prevádzkových postupoch medzi manažérmi infraštruktúry a rizík súvisiacich s prechodom medzi nimi;

rozdielov medzi úlohami, prevádzkovými postupmi a komunikačnými protokolmi;

akéhokoľvek rozdielu v jazyku MI, ktorý používa personál manažéra infraštruktúry;

miestnych prevádzkových pokynov, ktoré môžu zahŕňať zvláštne postupy alebo konkrétne zariadenie, ktoré sa musí použiť v určitých prípadoch, napr. v konkrétnom tuneli.

Usmernenie týkajúce sa prvkov, ktoré sa musia posudzovať, sa nachádza v prílohách uvedených v pododdiele 4.6.1. V prípade potreby sa musia zaviesť prvky odborného výcviku personálu, ktoré toto usmernenie zohľadňujú.

Je možné, že vzhľadom na typ prevádzky plánovanej zo strany železničného podniku alebo charakter siete prevádzkovanej manažérom infraštruktúry niektoré z prvkov v týchto prílohách nebudú vhodné. V analýze potrieb odborného výcviku musia byť zdokumentované tie, ktoré sa nepovažujú za vhodné, a dôvody, prečo je to tak.

4.6.3.2.2   Aktualizácia analýzy potrieb odborného výcviku

Železničné podniky a manažéri infraštruktúry musia definovať proces skúmania a aktualizácie svojich individuálnych potrieb odborného výcviku, berúc pri tom do úvahy také otázky, ako sú predchádzajúce audity, spätná väzba systému a známe zmeny predpisov a postupov, infraštruktúry a technológie.

4.6.3.2.3   Špecifické prvky pre vlakový personál a pomocný personál

4.6.3.2.3.1   Znalosť traťových pomerov

Železničný podnik musí definovať proces, ktorým sa nadobudne a uchová znalosť vlakového personálu o tratiach, na ktorých pracuje, a to na takej úrovni, ktorá sa považuje za primeranú v závislosti od úrovne zodpovednosti. Tento proces musí byť:

založený na informáciách o trati poskytnutých zo strany manažéra infraštruktúry a

v súlade s procesom opísaným v pododdiele 4.2.1 tejto TSI.

Vodiči sa musia s týmito traťami oboznámiť pomocou teoretických i praktických prvkov.

4.6.3.2.3.2   Znalosť koľajových vozidiel

Železničný podnik musí definovať proces, pomocou ktorého jeho vlakový personál nadobudne a uchová si vedomosti o trakcii a koľajových vozidlách.

4.6.3.2.3.3   Pomocný personál

Železničný podnik musí zabezpečiť, aby pomocný personál (napr. zabezpečujúci stravovanie, upratovanie), ktorý netvorí súčasť „vlakového personálu“, mal okrem svojho základného odborného výcviku aj taký odborný výcvik, aby dokázal reagovať na pokyny členov „vlakového personálu“ s úplným odborným výcvikom.

4.7   Zdravotné a bezpečnostné podmienky

4.7.1   Úvod

Personál uvedený v pododdiele 4.2.1 ako personál vykonávajúci úlohy závažné z hľadiska bezpečnosti v súlade s pododdielom 2.2 tejto TSI, musí vykazovať primeranú spôsobilosť s cieľom zabezpečiť splnenie celkových prevádzkových a bezpečnostných štandardov.

V súlade so smernicou 2004/49/ES musia železničné podniky a manažéri infraštruktúry vypracovať a zdokumentovať proces, ktorý zavádzajú na splnenie lekárskych, psychologických a zdravotných požiadaviek na svoj personál v rámci svojho systému riadenia bezpečnosti.

Lekárske prehliadky špecifikované v pododdiele 4.7.4 a akékoľvek súvisiace rozhodnutia o individuálnej spôsobilosti personálu musí vykonať uznaný lekár so špecializáciou v oblasti pracovného lekárstva.

Personál nesmie vykonávať práce závažné z hľadiska bezpečnosti, ak je jeho ostražitosť znížená látkami, ako je alkohol, drogy alebo psychotropné lieky. Preto musia mať železničné podniky a manažéri infraštruktúry vypracované postupy na kontrolu rizika, že členovia personálu prídu do práce pod vplyvom takýchto látok, alebo takéto látky požívajú v práci.

Vnútroštátne predpisy členského štátu, v ktorom sa prevádzkuje vlaková doprava, sa uplatňujú vzhľadom na definované limity uvedených látok.

4.7.2   Odporúčané kritériá schvaľovania lekárov pracovného lekárstva a zdravotníckych organizácií

Železničné podniky a manažéri infraštruktúry musia vybrať lekárov z odboru pracovného lekárstva a organizácie vykonávajúce lekárske prehliadky v súlade s vnútroštátnymi predpismi a praxou tej krajiny, v ktorej má železničný podnik alebo manažér infraštruktúry licenciu alebo registráciu.

Lekári z odboru pracovného lekárstva, ktorí vykonávajú lekárske prehliadky uvedené v pododdiele 4.7.4, musia mať:

špecializáciu v oblasti pracovného lekárstva,

znalosti rizík príslušnej práce a prostredia železníc,

pochopenie, ako môžu byť opatrenia určené na odstránenie alebo zníženie rizík vyplývajúcich z týchto nebezpečenstiev ovplyvnené nedostatočnou zdravotnou spôsobilosťou.

Lekár z odboru pracovného lekárstva spĺňajúci tieto kritériá môže pri vyšetrovaní a určovaní diagnózy požiadať o externú lekársku alebo ošetrovateľskú pomoc napr. očných lekárov.

4.7.3   Kritériá schvaľovania psychológov podieľajúcich sa na psychologickom posudzovaní a požiadavky na psychologické posudzovanie

4.7.3.1   Certifikácia psychológov

Odporúča sa, aby psychológ mal príslušné vysokoškolské vzdelanie a aby bol certifikovaný a uznaný za spôsobilého podľa vnútroštátnych pravidiel a predpisov tej krajiny, v ktorej má železničný podnik alebo manažér infraštruktúry licenciu alebo registráciu.

4.7.3.2   Obsah a výklad psychologického posúdenia

Obsah a postup pri interpretácii psychologického posúdenia musí byť určený osobou certifikovanou podľa oddielu 4.7.3.1, berúc do úvahy prácu na železnici a dané prostredie.

4.7.3.3   Výber nástrojov posudzovania

Posudzovanie môže zahŕňať iba nástroje posudzovania, ktoré sa zakladajú na zásadách vedeckej psychológie.

4.7.4   Lekárske prehliadky a psychologické posudzovania

4.7.4.1   Pred zaradením do funkcie

4.7.4.1.1   Minimálny obsah lekárskej prehliadky

Lekárske prehliadky musia zahŕňať:

všeobecnú lekársku prehliadku,

prehliadky zmyslových funkcií (zrak, sluch, vnímanie farieb),

analýzu moču a krvi na zistenie cukrovky a ostatné podmienky, ako sú indikované klinickou prehliadkou,

zisťovanie zneužívania drog.

4.7.4.1.2   Psychologické posúdenie

Cieľom psychologického posúdenia je podporovať železničný podnik pri vymenúvaní a riadení personálu, ktorý má kognitívne, psychomotorické, behaviorálne a osobnostné schopnosti plniť svoje úlohy bezpečne.

Pri stanovovaní obsahu psychologického posúdenia musí psychológ ako minimum brať do úvahy nasledovné kritériá dôležité z hľadiska požiadaviek na každú bezpečnostnú funkciu:

kognitívne:

pozornosť a koncentrácia

pamäť

schopnosť vnímania

argumentácia

komunikácia

psychomotorické

rýchlosť reakcie

gestikulačná koordinácia

behaviorálne a osobnostné

emocionálne sebaovládanie

behaviorálna spoľahlivosť

nezávislosť

svedomitosť

Ak psychológ nevykoná čokoľvek z uvedeného, príslušné rozhodnutie musí byť zdôvodnené a zdokumentované.

4.7.4.2   Po zaradení do funkcie

4.7.4.2.1   Periodicita pravidelných lekárskych prehliadok

Musí sa vykonať aspoň jedna systematická lekárska prehliadka:

každých 5 rokov v prípade členov personálu vo veku do 40 rokov,

každé 3 roky v prípade členov personálu vo veku od 41 do 62 rokov,

každý rok v prípade členov personálu vo veku nad 62 rokov.

Ak si to vyžaduje zdravotný stav člena personálu, lekár z odboru pracovného lekárstva musí stanoviť zvýšenú periodicitu prehliadok.

4.7.4.2.2   Minimálny obsah pravidelnej lekárskej prehliadky

Ak člen personálu spĺňa kritériá požadované v rámci prehliadky, ktorá sa vykonáva pred nástupom do zamestnania, pravidelné špecializované prehliadky musia ako minimum zahŕňať:

všeobecnú lekársku prehliadku,

prehliadky zmyslových funkcií (zrak, sluch, vnímanie farieb),

analýzu moču a krvi na zistenie cukrovky a ostatné podmienky, ako sú indikované klinickou prehliadkou,

zisťovanie zneužívania drog, kde je klinicky indikované.

4.7.4.2.3   Ďalšie lekárske prehliadky a/alebo psychologické posúdenia

Okrem pravidelnej lekárskej prehliadky sa musí vykonať špeciálna lekárska prehliadka a/alebo psychologické posúdenie tam, kde existuje opodstatnený dôvod spochybniť zdravotnú a psychologickú spôsobilosť člena personálu alebo odôvodnené podozrenie zo zneužívania drog alebo neprimeraného požívania alkoholu. Vykonávali by sa najmä po mimoriadnej situácii alebo nehode spôsobenej ľudskou chybou zo strany tohto jedinca.

Zamestnávateľ musí vyžadovať lekársku prehliadku po akejkoľvek absencii z dôvodu choroby presahujúcej 30 dní. Vo vhodných prípadoch môže byť takáto prehliadka obmedzená na posúdenie zo strany lekára z odboru pracovného lekárstva na základe dostupných lekárskych informácií, z ktorých vyplýva, že pracovná spôsobilosť zamestnanca nebola ovplyvnená.

Železničné podniky a manažéri infraštruktúry musia vytvoriť systémy, ktorými zabezpečia, že takéto ďalšie prehliadky a posúdenia sa budú v prípade potreby vykonávať.

4.7.5   Zdravotné požiadavky

4.7.5.1   Všeobecné požiadavky

Personál nesmie byť v takom zdravotnom stave a ani sa podrobovať takému lekárskemu ošetreniu, ktoré by mohlo spôsobiť:

náhlu stratu vedomia,

zhoršenie uvedomovania si alebo koncentrácie,

náhlu nespôsobilosť,

zhoršenie rovnováhy alebo koordinácie,

podstatné obmedzenie pohyblivosti.

Musia byť splnené tieto požiadavky kladené na zrak a sluch:

4.7.5.2   Požiadavky na zrak

Zraková ostrosť na diaľku s pomôckou alebo bez pomôcky: 0,8 (pravé oko + ľavé oko – merané samostatne); minimálne 0,3 pre slabšie oko.

Maximálne korekčné šošovky: ďalekozrakosť +5/krátkozrakosť –8. Lekár so špecializáciou v oblasti pracovného lekárstva (ako je definované v pododdiele 4.7.2) môže povoliť hodnoty mimo tohto rozpätia vo výnimočných prípadoch a po vyžiadaní si stanoviska očného odborníka.

Videnie na strednú vzdialenosť a na blízko: dostatočné, s pomôckou alebo bez pomôcky

Kontaktné šošovky sú povolené.

Normálne videnie farieb: s použitím uznávanej skúšky, ako je Ishihara, doplnenej v prípade požiadavky inou uznávanou skúškou.

Zorné pole: normálne (neprítomnosť akejkoľvek abnormality ovplyvňujúcej úlohu, ktorá sa má vykonávať).

Videnie obidvomi očami: je.

Binokulárne videnie: je.

Citlivosť na kontrast: dobrá.

Absencia progresívnej očnej choroby.

Šošovkové implantáty, keratotómie a keratektómie sú povolené iba pod podmienkou, že sa budú kontrolovať jedenkrát ročne, alebo podľa periodicity stanovenej lekárom z odboru pracovného lekárstva.

4.7.5.3   Požiadavky na sluch

Dostatočný sluch potvrdený zvukovým audiogramom, t. j.:

sluch dostatočne dobrý na udržiavanie konverzácie po telefóne a schopnosť počuť výstražné tóny a správy z vysielačky.

Nasledujúce hodnoty sa uvádzajú pre informáciu a mali by sa brať ako usmernenie:

sluchová nedostatočnosť nesmie byť vyššia ako 40 dB pri 500 a 1 000 Hz;

sluchová nedostatočnosť nesmie byť vyššia ako 45 dB pri 2 000 Hz pre ucho s najhorším prenosom zvuku vzduchom.

4.7.5.4   Tehotnosť

Tehotenstvo sa musí považovať za dočasný dôvod vylúčenia, pokiaľ ide o vodičky, v prípade nedostatočnej znášanlivosti alebo patologického stavu. Zamestnávateľ musí zabezpečiť uplatňovanie zákonných ustanovení chrániacich tehotné pracovníčky.

4.7.6   Špecifické požiadavky týkajúce sa úlohy vedenia vlaku

4.7.6.1   Periodicita pravidelných lekárskych prehliadok

Pokiaľ ide o personál vykonávajúci úlohu vedenia vlaku, pododdiel 4.7.4.2.1 tejto TSI sa upravuje takto:

„Musí sa vykonať aspoň jedna systematická lekárska prehliadka:

každé 3 roky v prípade členov personálu vo veku do 60 rokov,

každý rok v prípade členov personálu vo veku nad 60 rokov.“

4.7.6.2   Ďalší obsah lekárskej prehliadky

Pokiaľ ide o úlohu vedenia vlaku, lekárska prehliadka pred zaradením do funkcie, ako aj každá pravidelná lekárska prehliadka týkajúca sa členov personálu vo veku 40 rokov a starších musí zahŕňať navyše monitorovanie pomocou EKG v pokoji:

4.7.6.3   Ďalšie požiadavky na zrak

Zraková ostrosť na diaľku s pomôckou alebo bez pomôcky 1,0 (na obidve oči); aspoň 0,5 pre slabšie oko.

Farebné kontaktné šošovky a fotochromatické šošovky nie sú povolené. Šošovky s UV filtrom sú povolené.

4.7.6.4   Ďalšie požiadavky na sluch a reč

Žiadna anomália vestibulárneho systému.

Žiadna chronická rečová porucha (vzhľadom na nevyhnutnosť vymieňať si správy nahlas a jasne).

Požiadavky na sluch uvedené v pododdiele 4.7.5.3 musia byť splnené bez použitia načúvacích pomôcok. Na základe lekárskeho stanoviska je však používanie načúvacích pomôcok v mimoriadnych prípadoch povolené.

4.7.6.5   Antropometria

Antropometrické merania členov personálu musia byť vhodné z hľadiska bezpečného používania koľajových vozidiel. Od vodičov sa nesmie vyžadovať a ani sa im nesmie povoliť prevádzkovať určité typy koľajových vozidiel, ak by to nebolo bezpečné v dôsledku ich výšky, hmotnosti alebo iných telesných vlastností.

4.7.6.6   Poradenské služby v prípade traumy

Členom personálu, ktorí sú počas vykonávania úlohy vedenia vlaku ovplyvnení traumatizujúcimi nehodami spôsobujúcimi smrť alebo ťažké poranenia osôb, musí zamestnávateľ poskytnúť príslušnú starostlivosť.

4.8   Registre infraštruktúry a koľajových vozidiel

V súlade s článkom 22a ods. 1 smernice 96/48/ES „členské štáty zabezpečia, aby boli registre infraštruktúry a koľajových vozidiel zverejňované a aktualizované každoročne. V týchto registroch budú uverejnené hlavné charakteristické rysy každého subsystému alebo čiastkového subsystému a ich korelácia s charakteristikami stanovenými v uplatniteľných TSI. Na tento účel bude vo všetkých TSI presne uvedené, aké informácie musia byť obsiahnuté v registroch infraštruktúry a koľajových vozidiel.“

V dôsledku každoročnej aktualizácie a zverejňovania týchto registrov nie sú tieto registre vhodné z hľadiska konkrétnych požiadaviek subsystému prevádzky a riadenia dopravy. Preto nie je v tejto TSI špecifikované nič, pokiaľ ide o tieto registre.

Existuje však prevádzková požiadavka, aby sa sprístupnili určité údaje o položkách súvisiace s infraštruktúrou pre železničný podnik a naopak, aby sa sprístupnili určité položky týkajúce sa koľajových vozidiel manažérovi infraštruktúry. V obidvoch prípadoch musia byť údaje úplné a správne.

4.8.1   Infraštruktúra

Požiadavky na údajové položky týkajúce sa vysokorýchlostnej železničnej infraštruktúry vzhľadom na subsystém prevádzky a riadenia dopravy, ktoré musia mať železničné podniky k dispozícii, sú špecifikované v prílohe D. Za správnosť údajov je zodpovedný manažér infraštruktúry.

4.8.2   Koľajové vozidlá

Manažérom infraštruktúry musia byť k dispozícii tieto údajové položky týkajúce sa koľajových vozidiel. Držiteľ (vlastník vozidla) je zodpovedný za správnosť týchto údajov:

či je vozidlo skonštruované z materiálov, ktoré môžu byť nebezpečné v prípade nehôd alebo požiaru (napr. azbest),

dĺžka cez nárazníky.

5.   KOMPONENTY INTEROPERABILITY

5.1   Definícia

Podľa článku 2 písm. d) smernice 96/48/ES:

Pod pojmom komponenty interoperability sa rozumie „základné súčasti, skupina súčastí, montážne podskupiny alebo úplné montážne celky začlenené alebo určené na začlenenie do subsystému, od ktorých priamo alebo nepriamo závisí interoperabilita systému transeurópskych vysokorýchlostných železníc. Pojem komponent zahŕňa rovnako hmotné aj nehmotné predmety ako napr. softvér.“

Komponentom interoperability je:

výrobok, ktorý sa môže umiestniť na trhu pred včlenením a využívaním v subsystéme; v tomto ohľade musí byť možné overiť jeho zhodu nezávisle od podsystému, do ktorého bude tento výrobok začlenený,

alebo nehmotný objekt, ako je softvér alebo proces, organizácia, postup atď., ktorý má určitú funkciu v subsystéme a ktorého zhoda sa musí overiť s cieľom zabezpečiť splnenie základných požiadaviek.

5.2   Zoznam komponentov

Na komponenty interoperability sa vzťahujú príslušné ustanovenia smernice 96/48/ES. Pokiaľ ide o subsystém prevádzky a riadenia dopravy, v súčasnosti neexistujú žiadne komponenty interoperability.

5.3   Výkonnosť a špecifikácie komponentov

Neuplatňuje sa

6.   POSUDZOVANIE ZHODY A/ALEBO VHODNOSTI POUŽÍVANIA KOMPONENTOV A VERIFIKÁCIA SUBSYSTÉMU

6.1   Komponenty interoperability

Keďže v tejto TSI sa ešte nešpecifikujú žiadne komponenty interoperability, žiadne mechanizmy ohľadom posudzovania nie sú predmetom diskusie.

Ak však komponenty interoperability budú následne definované, a preto ich bude môcť posudzovať notifikovaný orgán, príslušné postupy posudzovania sa budú môcť potom vložiť do revidovanej verzie.

6.2   Subsystém prevádzky a riadenia dopravy

6.2.1   Zásady

Subsystém prevádzky a riadenia dopravy je štrukturálnym subsystémom v súlade s prílohou II k smernici 96/48/ES.

Jednotlivé prvky sú však úzko zladené s prevádzkovými postupmi a procesmi požadovanými zo strany manažéra infraštruktúry alebo železničného podniku na udelenie bezpečnostného schválenia/osvedčenia v súlade s podmienkami smernice 2004/49/ES. Železničný podnik alebo manažér infraštruktúry musia preukázať súlad s požiadavkami tejto TSI. Môžu to vykonať v rámci systému riadenia bezpečnosti, ako je opísaný v smernici 2004/49/ES. Treba upozorniť, že v súčasnosti si žiadny z prvkov obsiahnutých v tejto TSI nevyžaduje samostatné posúdenie zo strany notifikovaného orgánu.

Príslušný kompetentný orgán posúdi akékoľvek nové alebo zmenené a doplnené prevádzkové postupy a procesy pred implementáciou a pred udelením nového alebo revidovaného bezpečnostného schválenia/osvedčenia. Posúdenie je súčasťou procesu udeľovania bezpečnostného osvedčenia/schválenia. Tam, kde pôsobnosť tohto SMS (systém riadenia bezpečnosti) bude mať vplyv na iný členský štát, musí sa zabezpečiť koordinácia s takýmto členským štátom, pokiaľ ide o posudzovanie.

Na základe úspešného ukončenia opísaného procesu posudzovania, príslušný orgán povolí manažérovi infraštruktúry alebo železničnému podniku implementovať príslušné prvky jeho systému prevádzky a riadenia dopravy spolu s udelením bezpečnostného schválenia alebo bezpečnostného osvedčenia požadovaného na základe článkov 10 a 11 smernice 2004/49/ES.

Vždy, keď manažér infraštruktúry alebo železničný podnik zavedie nové/zdokonalené/obnovené prevádzkové procesy (alebo podstatne zmení existujúce procesy), na ktoré sa vzťahujú požiadavky tejto TSI, tak potom musí prijať záväzok, v ktorom bude uvedené, že takéto procesy sú v súlade s TSI prevádzky a riadenia dopravy (alebo ich súčasťou v prechodnom období – pozri kapitolu 7).

Proces posudzovania nových alebo zmenených a doplnených prevádzkových postupov a procesov opísaný v tejto kapitole je ekvivalentom povolenia na uvedenie do prevádzky, ktoré vydáva členský štát v súlade s článkom 14 ods. 1 smernice 96/48/ES.

6.2.2   Dokumentácia predpisov a postupov

Pokiaľ ide o posudzovanie dokumentácie opísanej v pododdiele 4.2.1 tejto TSI, za zabezpečenie toho, že proces prípravy obsahu dokumentácie stanovený manažérom infraštruktúry aj železničným podnikom je dostatočný z hľadiska úplnosti a správnosti, je zodpovedný príslušný orgán.

6.2.3   Postup posudzovania

6.2.3.1   Rozhodnutie príslušného orgánu

V spojení s prílohu G manažéri infraštruktúry a železničné podniky predložia opis akýchkoľvek navrhovaných nových alebo zmenených a doplnených prevádzkových procesov.

Pokiaľ ide o tie položky, ktoré sú uvedené v časti A bezpečnostného osvedčenia/schválenia, ako je definované smernicou 2004/49/ES, tieto budú predložené príslušnému orgánu toho členského štátu, v ktorom je spoločnosť etablovaná.

Pokiaľ ide o tie položky, ktoré sú uvedené v časti B bezpečnostného osvedčenia/schválenia, ako je definované smernicou 2004/49/ES, tieto budú predložené príslušnému orgánu každého príslušného členského štátu.

Budú poskytnuté dostatočne podrobne na to, aby umožnili príslušnému orgánu posúdiť, či sa bude požadovať formálne posúdenie.

6.2.3.2   Ak sa vyžaduje posúdenie

Keď príslušný orgán rozhodne o požadovaní takého posúdenia, vykoná sa takéto posúdenie ako súčasť posudzovania vedúceho k udeleniu/obnoveniu bezpečnostného osvedčenia/schválenia v súlade so smernicou 2004/49/ES.

Postupy posudzovania musia byť v súlade so spoločnou bezpečnostnou metódou, ktorá sa musí zaviesť na posudzovanie a certifikáciu/schválenie systémov riadenia bezpečnosti, ako to vyžadujú články 10 a 11 smernice 2004/49/ES.

V prílohe F sú uvedené určité informatívne a nezáväzné usmernenia o vykonaní takého posúdenia.

6.2.4   Výkonnosť systému

Článok 14 ods. 2 smernice 96/48/ES vyžaduje od členských štátov kontrolovať v pravidelných intervaloch, či sú subsystémy interoperability prevádzkované a udržiavané v súlade so základnými požiadavkami. Pokiaľ ide o subsystém prevádzky a riadenia dopravy, takéto kontroly sa vykonávajú v zhode so smernicou 2004/49/ES.

7.   IMPLEMENTÁCIA

7.1   Zásady

Implementácia tejto TSI a zhoda s príslušnými oddielmi tejto TSI sa musí stanoviť v súlade s plánom implementácie, ktorý musí navrhnúť každý členský štát pre vysokorýchlostné trate, za ktoré zodpovedá.

Tento plán musí zohľadňovať:

špecifické otázky ľudských faktorov súvisiace s prevádzkovaním akejkoľvek trate;

jednotlivé prevádzkové a bezpečnostné prvky každej príslušnej trate; a

či implementácia zvažovaného prvku má byť:

iba pre určité vysokorýchlostné trate,

uplatniteľná na všetky vysokorýchlostné trate,

uplatniteľná na všetky vlaky, ako sa uvádza v kapitole 1.1 tejto TSI, jazdiace na vysokorýchlostných tratiach

vzťah k implementácii ostatných subsystémov (CCS, RST, INS, ENE, …);

V súčasnosti sa musia zohľadniť a zdokumentovať ako súčasť plánu všetky špecifické výnimky, ktoré by sa mohli uplatniť.

Plán implementácie musí zohľadňovať rôzne úrovne potenciálu pre implementáciu od akéhokoľvek momentu, keď:

niektorý železničný podnik alebo manažér infraštruktúry začne prevádzku, alebo

sa vykoná rekonštrukcia alebo modernizácia existujúcich prevádzkových systémov železničného podniku alebo manažéra infraštruktúry, alebo

bude uvedená do prevádzky nová alebo zdokonalená infraštruktúra, energetika, koľajové vozidlá alebo subsystémy zabezpečenia, riadenia a návestenia, vyžadujúce si príslušný súbor prevádzkových postupov.

Tam, kde vylepšenia existujúcich prevádzkových systémov ovplyvnia manažéra infraštruktúry aj železničný podnik, daný členský štát bude zodpovedný za to, aby sa takéto projekty posúdili a realizovali súčasne.

Vo všeobecnosti sa rozumie, že úplná implementácia všetkých prvkov tejto TSI nemôže byť dokončená, kým nebude harmonizované technické vybavenie (infraštruktúra, riadenie a zabezpečenie atď.), ktoré sa má používať. Na usmernenia uvedené v tejto kapitole sa treba preto pozerať iba ako na dočasnú fázu podporujúcu postup k cieľovému systému.

V súlade s článkami 10 a 11 smernice 2004/49/ES sa vyžaduje obnovenie osvedčenia/schválenia každých 5 rokov. Hneď ako táto zrevidovaná TSI vstúpi do platnosti ako súčasť procesu preskúmania vedúceho k predmetnému obnoveniu osvedčenia/schválenia, železničné podniky a manažéri infraštruktúry musia byť schopní preukázať, že zohľadnili obsah tejto TSI a predložiť zdôvodnenie pre všetky jej prvky, s ktorými ešte nedosiahli súlad.

Zatiaľ čo úplná zhoda s cieľovým systémom opísaným v tejto TSI je zreteľne konečným cieľom, postup sa dá realizovať etapovite vypracovávaním národných alebo medzinárodných, bilaterálnych alebo multilaterálnych dohôd. Takéto dohody, ktoré môžu vypracovať MI – MI (MI – manažér infraštruktúry), MI – ŽP, ŽP – ŽP (ŽP – železničný podnik) a ich kombinácie, budú vždy zahŕňať vstup príslušných bezpečnostných orgánov.

Tam, kde existujúce dohody obsahujú požiadavky týkajúce sa prevádzky a riadenia dopravy, členské štáty oznámia Komisii do 6 mesiacov po nadobudnutí účinnosti tejto TSI tieto dohody:

a)

vnútroštátne, dvojstranné alebo mnohostranné dohody medzi členskými štátmi a železničnými podnikmi alebo manažérmi infraštruktúry, dohodnuté na trvalom alebo dočasnom základe, ktoré sa vyžadujú z dôvodu veľmi špecifického alebo miestneho charakteru zamýšľanej vlakovej služby;

b)

dvojstranné alebo mnohostranné dohody medzi železničnými podnikmi, manažérmi infraštruktúry alebo členskými štátmi, ktoré poskytujú významnú úroveň miestnej alebo regionálnej interoperability;

c)

medzinárodné dohody medzi jedným alebo viacerými členskými štátmi a prinajmenšom jednou treťou krajinou alebo medzi železničnými podnikmi alebo manažérmi infraštruktúry členských štátov a prinajmenšom jedným železničným podnikom alebo manažérom infraštruktúry tretej krajiny, ktoré poskytujú významnú úroveň miestnej alebo regionálnej interoperability.

Zlučiteľnosť týchto dohôd s právnymi predpismi EÚ vrátane ich nediskriminačného charakteru a najmä s touto TSI sa posúdi a Komisia vykoná potrebné opatrenia, ako je revízia tejto TSI s cieľom zahrnúť možné špecifické prípady alebo prechodné opatrenia.

Dohody RIC a nástroje COTIF sa neoznamujú, keďže sú známe.

Obnovovanie takýchto dohôd je možné, ale len v prípade záujmu o pokračovanie prostredníctvom pracovných dohôd a len vtedy, ak neexistujú žiadne iné vhodné alternatívy. V akýchkoľvek úpravách existujúcich dohôd alebo v akejkoľvek budúcej dohode sa musia zohľadňovať právne predpisy EÚ a najmä táto TSI. Členské štáty oznámia Komisii takéto úpravy alebo nové dohody. Uplatňuje sa rovnaký uvedený postup.

7.2   Vykonávacie usmernenie

Tabuľka v prílohe N, ktorá je informatívna a nezáväzná, bola vypracovaná ako vodidlo, čo členský štát môže identifikovať ako spúšťací mechanizmus implementácie každého z prvkov uvedených v kapitole 4.

Existujú tri odlišné prvky implementácie:

potvrdenie, že všetky existujúce systémy a procesy sú v súlade s požiadavkami tejto TSI,

úprava všetkých existujúcich systémov a procesov tak, aby boli v súlade s požiadavkami tejto TSI,

nové systémy a procesy vyplývajúce z implementácie iných subsystémov,

nové/modernizované vysokorýchlostné trate (INS/ENE),

nové alebo modernizované ETCS návestné inštalácie, GSM-R rádiové inštalácie, snímače horúcich nápravových ložísk, … (CCS),

nové koľajové vozidlá (RST).

7.3   Špecifické prípady

7.3.1   Úvod

V uvedených špecifických prípadoch sú povolené tieto osobitné ustanovenia.

Tieto špecifické prípady patria do dvoch kategórií:

ustanovenia sa uplatňujú buď trvalo (prípad „P“), alebo dočasne (prípad „T“).

V dočasných prípadoch sa odporúča, aby príslušné členské štáty dosiahli zhodu s príslušným subsystémom buď do roku 2010 (prípad „T1“), čo je cieľ stanovený v rozhodnutí Európskeho parlamentu a Rady č. 1692/96/ES z 23. júla 1996 o základných usmerneniach Spoločenstva pre rozvoj transeurópskej dopravnej siete, alebo do roku 2020 (prípad „T2“).

7.3.2   Zoznam špecifických prípadov

Dočasný špecifický prípad (T2) Írsko

Pokiaľ ide o implementáciu prílohy P k tejto TSI v Írskej republike, vozne používané výlučne vo vnútroštátnej doprave môžu byť oslobodené od povinnosti byť označené štandardným 12-miestnym číslom. Toto sa môže vzťahovať aj na cezhraničnú dopravu medzi Severným Írskom a Írskou republikou.

Dočasný špecifický prípad (T2) Spojené kráľovstvo

Pokiaľ ide o implementáciu prílohy P k tejto TSI v Spojenom kráľovstve, osobné vozne a rušne používané výlučne vo vnútroštátnej doprave môžu byť oslobodené od povinnosti byť označené štandardným 12-miestnym číslom. Toto sa môže vzťahovať aj na cezhraničnú dopravu medzi Severným Írskom a Írskou republikou.

PRÍLOHA A

Prevádzkové predpisy ERTMS/ETCS a ERTMS/GSM-R

Táto príloha obsahuje predpisy pre ERTMS/ETCS a ERTMS/GSM-R tak, ako sa uvádzajú vo verzii 1 (dokument je uverejnený na internetových stránkach Európskej železničnej agentúry www.era.europa.eu).

PRÍLOHA B

Ostatné predpisy umožnujúce koherentnú prevádzku nových štrukturálnych subsystémov

(pozri aj oddiel 4.4)

Táto príloha sa bude v priebehu času vyvíjať a bude podliehať pravidelnému preskúmaniu a aktualizácii.

Typickým obsahom tejto prílohy budú predpisy a postupy, ktoré sa majú uplatniť identickým spôsobom v rámci celej TEN a najmä vysokorýchlostnej siete a na ktoré sa v súčasnosti nevzťahuje kapitola 4 tejto TSI. Je takisto pravdepodobné, že niektoré prvky kapitoly 4 a súvisiacich príloh sa takisto včlenia do tejto prílohy.

A.   VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

A1.   Obsadzovanie vlaku personálom

Vyhradené

B.   BEZPEČNOSŢ A ZABEZPEČENIE PERSONÁLU

Vyhradené

C.   PREVÁDZKOVÉ ROZHRANIE S NÁVESTIDLOVÝM, ZABEZPEČOVACÍM A RIADIACIM ZARIADENÍM

C1.   Pieskovanie

Použitie piesku predstavuje účinný spôsob ako zlepšiť adhéziu kolies ku koľajniciam, pomôcť pri brzdení a rozjazde najmä v podmienkach nepriaznivého počasia.

Hromadenie piesku na hlave koľajnice môže však spôsobiť celý rad problémov, najmä v spojení s aktiváciou koľajových obvodov a efektívnou prevádzkou výhybiek a križovatiek.

Vodič musí byť vždy schopný použiť piesok, avšak vždy, keď je to možné, treba sa tomu vyhnúť:

v oblasti výhybiek a križovatiek

počas brzdenia pri rýchlostiach nižších ako 20 km/h.

Tieto obmedzenia však v žiadnom prípade nie sú uplatniteľné vtedy, ak existuje riziko SPAD (prejdenie náveste v prípade nebezpečenstva) alebo v prípade inej závažnej mimoriadnosti a pieskovanie môže zvýšiť adhéziu.

v prípade stojaceho vlaku. Výnimkou z uvedeného je situácia, keď sa vlak rozbieha a keď sa vyžaduje odskúšanie pieskovacieho zariadenia na hnacom vozidle. (Skúšanie sa bežne vykonáva v oblastiach špecificky určených v registri infraštruktúry).

C2.   Aktivácia detektorov horúceho nápravového ložiska

Vyhradené

D.   JAZDY VLAKU

D1.   Bežné podmienky

D2.   Poruchové podmienky

Vyhradené

E.   ANOMÁLIE, MIMORIADNE SITUÁCIE A NEHODY

Vyhradené

PRÍLOHA C

metodika komunikácií týkajúcich sa bezpečnosti

Úvod

Účelom tohto dokumentu je určiť pravidlá komunikácie týkajúce sa bezpečnosti medzi pozemnými a pojazdnými a medzi pojazdnými a pozemnými zariadeniami uplatniteľné na informácie prenášané alebo vymieňané v prípade situácií rozhodujúcich z bezpečnostného hľadiska v interoperabilnej sieti a najmä na:

definovanie charakteru a štruktúry správ týkajúcich sa bezpečnosti;

definovanie metodiky hlasového prenosu takýchto správ.

Táto príloha slúži ako základ:

umožňujúci manažérovi infraštruktúry zostavovať správy a knihy vzorov správ. Tieto prvky sa musia zaslať železničnému podniku súčasne so sprístupnením pravidiel a právnych predpisov;

pre manažéra infraštruktúry a železničný podnik na zostavovanie dokumentov pre ich personál (knihy vzorov správ), inštrukcií pre personál povoľujúci jazdy vlaku a dodatok 1 k Zbierke predpisov vodiča „Príručka komunikačných postupov“.

Rozsah, v akom sa vzorové správy používajú a ich štruktúra sa môžu meniť. V prípade určitých rizík bude používanie vzorových správ vhodné, zatiaľ čo v prípade iných nebude vhodné.

V kontexte daného rizika, manažér infraštruktúry konajúc v súlade s článkom 9 ods. 3 smernice 2004/49/ES rozhodne o tom, či je používanie vzorovej správy vhodné. Vzorová správa sa má použiť iba vtedy, ak hodnota jej bezpečnostných a prevádzkových výhod prekročí hodnotu jej bezpečnostných a prevádzkových nevýhod.

Manažéri infraštruktúry musia štrukturalizovať svoj komunikačný protokol formalizovaným spôsobom a v súlade s týmito 3 kategóriami:

naliehavé (núdzové) verbálne správy;

písomné rozkazy,

ďalšie prevádzkové správy;

Na podporu disciplinovaného prenosu týchto správ bola vypracovaná metodika komunikácií.

1.   metodika komunikácií

1.1.   Prvky a princípy metodiky

1.1.1.   Štandardná terminológia, ktorá sa má pri postupoch používať

1.1.1.1.   Postup prenosu reči

Výraz, ktorým sa možnosť hovoriť odovzdáva opačnej strane:

prepínam

1.1.1.2.   Postup prijímania správy

po prijatí priamej správy

Výraz potvrdzujúci, že zaslaná správa bola prijatá:

prijal

Výraz použitý vtedy, keď sa žiada opakovanie správy v prípade zlého príjmu alebo neporozumenia

zopakujte (+ hovorte pomaly)

po prijatí prijímateľom opakovanej správy

Výrazy potvrdzujúce, či prijímateľom opakovaná správa presne zodpovedá odoslanej správe:

správne

alebo nie:

chyba (+ opakujem)

1.1.1.3.   Postup prerušenia komunikácií

ak bola správa ukončená:

koniec

ak je prerušenie dočasné a neprerušuje spojenie

Výraz použitý vtedy, ak má druhá strana čakať:

čakajte

ak je prerušenie dočasné, ale spojenie je prerušené

Výraz používaný vtedy, ak chceme druhej strane oznámiť, že komunikácia bude prerušená, avšak bude obnovená neskôr:

zavolám znovu

1.1.1.4.   Zrušenie písomného rozkazu

Výraz používaný na zrušenie postupu písomného rozkazu počas jazdy:

zrušte postup …

Ak sa má potom správa následne obnoviť, tak postup treba zopakovať od začiatku.

1.1.2.   Zásady, ktoré sa majú uplatniť v prípade chyby alebo neporozumenia sa

Pri korekcii možných chýb počas komunikácie sa uplatňujú tieto predpisy:

1.1.2.1.   Chyby

chyba počas prenosu

Ak chybu prenosu objaví samotný odosielateľ, tak odosielateľ musí požiadať o zrušenie vyslaním tejto procedurálnej správy:

chyba (+ pripravte novú vzorovú správu …)

alebo:

chyba + opakujem

a potom poslať pôvodnú správu znovu.

chyba počas opakovania správy prijímateľom

Keď odosielateľ objaví chybu v čase, keď mu prijímateľ opakuje správu, tak odosielateľ zašle tieto procedurálne správy:

chyba + opakujem

a potom zašle pôvodnú správu znovu.

1.1.2.2.   Nepochopenie správy

Ak jedna zo strán nepochopí správu, tak musí požiadať druhú stranu o zopakovanie správy s použitím tohto textu:

zopakujte (+hovorte pomaly)

1.1.3.   Kód na hláskovanie slova, čísla, času, vzdialenosti, rýchlosti a dátumu

Ako pomôcka na porozumenie a vyjadrovanie správ v rôznych situáciách každý výraz musí byť vyslovený pomaly a správne hláskovaním všetkých slov alebo názvov a čísel, pri ktorých je pravdepodobné, že by mohli byť nesprávne pochopené. Príkladmi sú identifikačné kódy návestidiel alebo výhybiek.

Uplatňujú sa tieto pravidlá hláskovania:

1.1.3.1.   Hláskovanie slov a skupín písmen

Používa sa medzinárodná fonetická abeceda.

A

Alfa

G

Golf

L

Lima

Q

Quebec

V

Victor

B

Bravo

H

Hotel

M

Mike

R

Romeo

W

Whisky

C

Charlie

I

India

N

November

S

Sierra

X

X-ray

D

Delta

J

Juliet

O

Oscar

T

Tango

Y

Yankee

E

Echo

K

Kilo

P

Papa

U

Uniform

Z

Zulu

F

Foxtrot

 

 

 

 

 

 

 

 

Príklad:

Výhybky A B = výhybky alfa-bravo.

Číslo signálu KX 835 = signál Kilo X-Ray osem tri päť.

Manažér infraštruktúry môže pridať ďalšie písmená spolu s fonetickou výslovnosťou pre každé pridané písmeno, ak si to vyžaduje abeceda jazyka(-ov) MI manažéra infraštruktúry.

Železničný podnik môže pridať ďalšie údaje o výslovnosti, ak to považuje za potrebné.

1.1.3.2.   Vyjadrovanie čísiel

Čísla sa musia vyslovovať po jednotlivých čísliciach.

0

Nula

3

Tri

6

Šesť

9

Deväť

1

Jeden

4

Štyri

7

Sedem

 

 

2

Dva

5

Päť

8

Osem

 

 

Príklad: vlak 2183 = vlak dva-jeden-osem-tri.

Desatinné čísla sa musia vyjadriť slovom „celá“.

Príklad: 12,50 = jeden-dva-celé-päť-nula

1.1.3.3.   Vyjadrenie času

Čas sa musí udávať ako miestny čas, v zrozumiteľnej reči.

Príklad: 10:52 hodín = desať päťdesiatdva.

Aj keď zásada je takáto, v prípade potreby by bolo tiež prijateľné hláskovať čas po čísliciach (jeden nula päť dva hodín).

1.1.3.4.   Vyjadrenie vzdialeností a rýchlostí

Vzdialenosti musia byť vyjadrené v kilometroch a rýchlosti v kilometroch za hodinu.

Míle sa môžu používať, ak sa táto jednotka používa v príslušnej infraštruktúre.

1.1.3.5.   Vyjadrenie dátumov

Dátum sa musí vyjadriť obvyklým spôsobom.

Príklad: 10. december

1.2.   Komunikačná štruktúra

Hlasový prenos správ týkajúcich sa bezpečnosti pozostáva v zásade z týchto dvoch fáz:

označenie a žiadosť o pokyny;

samotný prenos správy a ukončenie prenosu.

Prvá fáza sa môže zredukovať alebo úplne preskočiť v prípade správ týkajúcich sa bezpečnosti s najvyššou prioritou.

1.2.1.   Pravidlá identifikácie a žiadosti o pokyny

S cieľom umožniť stranám vzájomnú identifikáciu, definovať prevádzkovú situáciu a prenášať procedurálne pokyny sa musia uplatniť tieto pravidlá:

1.2.1.1.   Označenie

Je veľmi dôležité, aby sa pred každou komunikáciou, inou, ako sú urgentné správy týkajúce sa bezpečnosti s najvyššou prioritou, vzájomne identifikovali osoby, ktoré chcú spolu komunikovať. Nielenže je to zdvorilé, dôležitejšie je, že to ubezpečuje o tom, že osoba povoľujúca jazdy vlaku komunikuje s vodičom správneho vlaku a že vodič vie, že hovorí so správnym stavadlom alebo riadiacim strediskom. Toto je obzvlášť rozhodujúce vtedy, ak komunikácia prebieha v oblastiach, kde sa komunikačné hranice prekrývajú.

Táto zásada sa musí uplatniť dokonca aj po prerušení počas prenosu.

Na tento účel použijú jednotlivé strany nasledujúce správy.

personál povoľujúci jazdy vlaku:

vlak …(číslo)tu je … stavadlo(názov)

vodič:

… stavadlo(názov)tu je vlak …(číslo)

Treba upozorniť, že po identifikácii môže nasledovať ďalšia informatívna správa poskytujúca personálu povoľujúcemu jazdy vlaku dostatok podrobných údajov o situácii na to, aby mohol presne stanoviť postup, ktorého dodržiavanie sa môže následne od vodiča vyžadovať.

1.2.1.2.   Žiadosť o pokyny

Každému uplatneniu postupu sprevádzanému písomným rozkazom musí predchádzať žiadosť o pokyny.

Na vyžiadanie pokynov sa používajú nasledujúce výrazy:

pripravte postup …

1.2.2.   Pravidlá prenosu písomných rozkazov a verbálnych správ

1.2.2.1.   Správy s najvyššou prioritou týkajúce sa bezpečnosti

Tieto správy vzhľadom na svoj urgentný a imperatívny charakter:

môžu byť zasielané alebo prijímané počas jazdy;

môžu preskočiť časť identifikácie;

musia byť zopakované;

musia byť čo najskôr doplnené o ďalšie informácie.

1.2.2.2.   Písomné rozkazy

S cieľom spoľahlivo odoslať alebo prijať (počas státia) procedurálne správy obsiahnuté v knihe vzorových správ sa musia dodržiavať nasledujúce pravidlá:

1.2.2.2.1.   Odosielanie správ

Vzorová správa môže byť vyplnená pred prenosom správy tak, že úplný text správy sa dá odoslať v rámci jediného prenosu.

1.2.2.2.2.   Prijímanie správy

Príjemca správy musí vyplniť vzorovú správu obsiahnutú v knihe vzorových správ na základe informácií, ktoré mu poskytol odosielateľ.

1.2.2.2.3.   Zopakovanie správy prijímateľom

Pri všetkých správach v knihe vzorových správ sa vyžaduje zopakovanie správy prijímateľom.

1.2.2.2.4.   Potvrdenie správneho zopakovania správy prijímateľom

Po každej správe, ktorá je zopakované prijímateľom musí nasledovať potvrdenie zhody alebo nezhody, ktoré vydá odosielateľ správy.

správne

alebo

chyba + opakujem

po čom nasleduje opakované vysielanie pôvodnej správy

1.2.2.2.5.   Potvrdenie

Každá prijatá správa musí byť potvrdená kladne alebo záporne takto:

prijal

alebo

neprijal, zopakujte (+ hovorte pomaly)

1.2.2.2.6.   Sledovateľnosť a overenie

Všetky správy realizované zo zeme musia byť sprevádzané jednoznačným identifikačným alebo povoľovacím číslom.

ak sa správa týka akcie, na ktorú vodič požaduje špecifické povolenie (napr. prechod návesti stoj, …):

povolenie … (číslo)

vo všetkých ostatných prípadoch (napr. pokračujte opatrne, …):

správa … (číslo)

1.2.2.2.7.   Spätné hlásenie

Po každej správe obsahujúcej požiadavku ma „spätné hlásenie“ musí nasledovať „hlásenie“.

1.2.2.3.   Ďalšie správy

Ďalšie správy

týmto správam musí predchádzať identifikačný proces;

musia byť krátke a presné (vždy, ak je to možné, obmedzené na informácie, ktoré sa majú oznámiť a kde sa uplatňujú);

musia byť spätne prečítané a musí nasledovať potvrdenie správneho alebo nesprávneho zopakovania správy prijímateľom;

môže po nich nasledovať žiadosť o pokyny alebo žiadosť o ďalšie informácie.

1.2.2.4.   Informačné správy s variabilným, nie vopred stanoveným obsahom

Informačné správy s variabilným obsahom:

musí im predchádzať proces identifikácie;

musia byť vypracované pred odoslaním;

musia byť zopakované prijímateľom a musí nasledovať potvrdenie správneho alebo nesprávneho zopakovania správy prijímateľom.

2.   Procedurálne správy

2.1.   Charakter správ

Procedurálne správy sa používajú na zaslanie prevádzkových pokynov súvisiacich s príslušnými situáciami uvedenými v Zbierke predpisov vodiča.

Obsahujú text samotnej správy, zodpovedajúci danej situácii, a číslo identifikujúce správu.

Ak správa vyžaduje od príjemcu spätné hlásenie, tak bude uvedený aj text hlásenia.

Pri týchto správach sa používa vopred stanovené znenie predpísané manažérom infraštruktúry v jeho jazyku MI a predkladajú sa vo forme vopred vypracovaných vzorových správ buď v papierovej forme, alebo na počítačovom médiu.

2.2.   Vzorové správy

Vzorové správy predstavujú formalizované médium na oznamovanie procedurálnych správ. Takými správami sú spravidla správy súvisiace s mimoriadnymi pracovnými podmienkami. Typickými príkladmi je povolenie pre vodiča prejsť návesť stoj alebo „koniec povolenia jazdy“, požiadavka jazdiť v konkrétnej oblasti zníženou rýchlosťou alebo preskúmať trať. Môžu však existovať aj iné okolnosti, ktoré si budú vyžadovať použitie takýchto správ.

Ich účelom je:

poskytnúť spoločný pracovný dokument používaný v reálnom čase personálom povoľujúcim jazdy vlaku a vodičmi;

poskytnúť vodičovi (najmä keď pracuje v neznámom a zriedkavom prostredí) pripomenutie postupu, ktorého dodržiavanie sa bude od neho vyžadovať

umožniť sledovateľnosť komunikácie.

S cieľom identifikovať vzorové správy sa musí vypracovať jednoznačné kódové slovo alebo číslo týkajúce sa daného postupu. Toto by mohlo byť založené na potenciálnej frekvencii, s akou sa bude vzorová správa používať. Ak je pravdepodobné, že zo všetkých vypracovaných vzorových správ sa bude najčastejšie používať vzorová správa pre prejdenie návesti stoj alebo konca povolenia jazdy (EOA), tak potom by táto vzorová správa mohla byť očíslovaná 001 atď.

2.3.   Kniha vzorov správ

Po identifikácii všetkých vzorových správ, ktoré sa majú používať, sa musí celý súbor zahrnúť do dokumentu alebo na počítačové médium s názvom kniha vzorov správ.

To je spoločný dokument, ktorý bude používať pri vzájomnej komunikácii vodič a personál povoľujúci jazdy vlakov. Je preto dôležité, aby kniha, ktorú používa vodič a kniha, ktorú používa personál povoľujúci jazdu vlakov, bola zostavená a číslovaná rovnako.

Manažér infraštruktúry je zodpovedný za navrhnutie Knihy vzorov správ a vzorových správ ako takých vo svojom „jazyku MI“.

Železničný podnik môže pridať preklady vzorových správ a súvisiacich informácií obsiahnutých v knihe vzorov správ vtedy, ak si myslí, že to pomôže vodičom tak počas odborného výcviku, ako aj v situáciách v reálnom čase.

Jazykom používaným pri prenose správ musí byť vždy „jazyk MI“ manažéra infraštruktúry.

Kniha vzorových správ pozostáva z dvoch častí.

Prvá časť obsahuje tieto položky:

návod na používanie Knihy vzorov správ;

zoznam vzorových správ pre postupy dávané zo strany trate;

zoznam vzorových správ pre postupy dávané zo strany vodiča, ak to prichádza do úvahy;

zoznam situácií s krížovými odkazmi na použiteľné vzory správ pre postupy;

slovník pojmov s uvedením situácií, pri ktorých sa uplatňuje každá vzorová správa;

kód na hláskovanie správ (fonetická abeceda atď.).

Druhá časť obsahuje vzorové správy ako také.

Niekoľko príkladov každej zo vzorových správ musí byť zahrnutých do Knihy vzorov správ, a odporúča sa, aby sa na oddeľovanie oddielov používali rozraďovače.

Železničný podnik môže zahŕňať vysvetľujúci text dôležitý pre každú vzorovú správu a príslušné situácie do Knihy vzorov správ vodiča.

3.   Ďalšie správy

Ďalšie správy sú informačnými správami, ktoré používa buď:

vodič na informovanie personálu povoľujúceho jazdy vlaku, alebo

personál povoľujúci jazdy vlaku na informovanie vodiča

o situáciách mimoriadneho charakteru a pre ktoré sa z tohto dôvodu považuje vopred stanovená vzorová správa za zbytočnú, alebo týkajúcich sa jazdy vlaku alebo technického stavu vlaku, alebo infraštruktúry.

S cieľom uľahčiť opisovanie situácií a zostavovanie informačných správ môžu byť výhodné usmernenia pre tvorbu správ, slovník pojmov železničnej terminológie, opisná schéma používaných koľajových vozidiel a opisný prehľad o zariadení infraštruktúry (trať, napájanie trakcie atď.).

3.1.   Orientačná štruktúra správ

Tieto správy môžu byť štruktúrované takto:

Štádium komunikačného toku

Prvok správy

Dôvod odovzdávania informácie

pre informovanosť

pre akciu

Pozorovanie

Vyskytuje sa

Videl som

Mal som

Zrazil som

Poloha

pozdĺž trate

na … (názov stanice)

(charakteristický bod)

pri míľniku/kilometrovníku …

(číslo)

čo sa týka môjho vlaku

hnacie vozidlo … (číslo)

vlečný vozeň … (číslo)

Druh

objekt

osoba

(pozri slovník pojmov)

Stav

statický

stojaci na

ležiaci na

spadnutý na

pohybujúci sa

kráčajúci

jazdiaci

smerom k

Lokalita vzhľadom na trate

Image

Image

Po týchto správach môže nasledovať žiadosť o pokyny.

Prvky správy sa poskytujú v jazyku zvolenom železničným podnikom, ako aj v jazyku (jazykoch) MI príslušných manažérov infraštruktúry.

3.2.   Slovník pojmov železničnej terminológie

Železničný podnik musí vypracovať slovník pojmov železničnej terminológie pre každú sieť, v ktorej jeho vlaky premávajú. Musí dodať výrazy pravidelne používané v jazyku, ktorý zvolil železničný podnik a v jazyku MI manažéra (manažérov) infraštruktúry, ktorého infraštruktúra sa používa.

Slovník pojmov sa skladá z dvoch častí:

zoznam výrazov podľa predmetu;

zoznam výrazov v abecednom poradí.

3.3.   Opisný obrázok koľajových vozidiel

Ak sa železničný podnik domnieva, že by to prospelo jeho činnosti, tak sa vypracuje opisný obrázok používaných koľajových vozidiel. Uvedú sa v ňom názvy rôznych komponentov, ktoré môžu byť predmetom komunikácie s rôznymi príslušnými manažérmi infraštruktúry. Musí obsahovať bežné názvy štandardných výrazov v jazyku zvolenom železničným podnikom a v jazyku MI manažéra (manažérov) infraštruktúry, ktorého infraštruktúra sa používa.

3.4.   Opisné uvedenie charakteristík zariadenia infraštruktúry (trať, napájanie trakcie atď.)

Ak sa železničný podnik domnieva, že by to prospelo jeho činnosti, tak sa vypracuje opisné uvedenie charakteristík zariadenia infraštruktúry (trať, napájanie trakcie atď.) na využívanej trase. Budú v ňom uvedené názvy rôznych komponentov, ktoré môžu byť predmetom komunikácie s príslušnými manažérmi infraštruktúry. Musí obsahovať bežné názvy štandardných výrazov v jazyku zvolenom železničným podnikom a v jazyku MI manažéra (manažérov) infraštruktúry, ktorého infraštruktúra sa používa.

4.   Typ a štruktúra verbálnych správ

4.1.   Núdzové správy

Núdzové správy sú určené na poskytovanie urgentných prevádzkových pokynov, ktoré sú priamo prepojené s bezpečnosťou železnice.

S cieľom zamedziť akémukoľvek riziku nesprávneho porozumenia sa musia správy vždy jedenkrát zopakovať.

Hlavné správy rozčlenené na základe potreby, ktoré sa dajú zasielať, sa uvádzajú nižšie.

Manažér infraštruktúry môže navyše definovať iné núdzové správy podľa potreby jeho prevádzky.

Po núdzových správach môže nasledovať písomný rozkaz (pozri pododdiel 2).

Druh textu, ktorý má tvoriť núdzové správy, musí byť zahrnutý v dodatku 1 „Príručky komunikačných postupov“ k Zbierke predpisov vodiča a v dokumentácii vydanej pre personál povoľujúci jazdy vlaku.

4.2.   Správy odosielané buď z trate, alebo od vodiča

Potreba zastaviť všetky vlaky.

Nevyhnutnosť zastaviť všetky vlaky musí byť vyslaná prostredníctvom akustického signálu; ak nie je k dispozícii, musí sa použiť táto veta:

Núdzová situácia, zastavte všetky vlaky

Informácia o lokalite alebo oblasti je v prípade potreby špecifikovaná v správe.

Okrem toho sa táto správa musí rýchlo doplniť podľa možnosti dôvodom, lokalitou núdzovej situácie a identifikáciou vlaku:

Prekážka alebo požiar alebo … (iný dôvod) na trati … v … (km) (názov) Vodič vlaku … (číslo)

Nevyhnutnosť zastaviť konkrétny vlak:

vlak … (na trati/koľaji) (číslo) (názov/číslo) Núdzový stav. Okamžite zastavte.

Za takýchto okolností sa môže použiť na doplnenie správy názov alebo číslo trate alebo koľaje, po ktorých vlak premáva.

4.3.   Správy vyslané vodičom

Nevyhnutnosť prerušiť napájanie trakcie energiou:

Núdzový stav. Okamžite vypnite napájanie troleja

Táto správa sa musí rýchlo doplniť podľa možnosti dôvodom, lokalitou núdzovej situácie a označením vlaku:

Na … (km) na … trati/koľaji (názov/číslo) medzi … a … (stanica) (stanica) Dôvod … Vodič vlaku … (číslo)

Za takýchto okolností sa môže použiť na doplnenie správy názov alebo číslo trate alebo koľaje, po ktorých vlak premáva.

PRÍLOHA D

Informácie, ku ktorým musí mať železničný podnik prístup v súvislosti s trasou (trasami), po ktorých chce premávať

ČASŤ 1.   VŠEOBECNÉ INFORMÁCIE TÝKAJÚCE SA MANAŽÉRA INFRAŠTRUKTÚRY

1.1   Meno (mená) /identita manažéra (manažérov) infraštruktúry

1.2   Krajina (alebo krajiny)

1.3   Krátka charakteristika

1.4   Zoznam všeobecných prevádzkových pravidiel a právnych predpisov (a spôsob, ako ich získať)

ČASŤ 2.   MAPY A SCHÉMY

2.1   Zemepisná mapa

2.1.1   Trasy

2.1.2   Hlavné lokality (stanice, zriaďovacie stanice, odbočky, nákladné terminály)

2.2   Schémy tratí

Informácie, ktoré sa musia zahrnúť do schém, doplnené v prípade potreby textom. Tam, kde existuje samostatná schéma staníc, zriaďovacích staníc, železničného depa, informácie na schéme tratí môžu byť zjednodušené.

2.2.1   Označenie vzdialenosti

2.2.2   Označenie dopravných tratí, slučiek, manipulačných koľají a výkoľajok/odvratných výhybiek

2.2.3   Spojky medzi dopravnými traťami

2.2.4   Hlavné lokality (stanice, zriaďovacie stanice, odbočky, nákladné terminály)

2.2.5   Umiestnenie a význam návestí všetkých neprenosných návestidiel

2.3   Schémy stanice/zriaďovacej stanice/depa (Dôležité upozornenie: Týka sa iba lokalít, ktoré sú dostupné pre interoperabilnú dopravu)

Informácie, ktoré musia byť identifikované v schémach špecifických podľa lokality, doplnené v prípade potreby textom.

2.3.1   Názov lokality

2.3.2   Identifikačný kód lokality

2.3.3   Typ lokality (osobný terminál, nákladný terminál, zriaďovacia stanica, depo)

2.3.4   Umiestnenie a význam návestí všetkých neprenosných návestidiel

2.3.5   Označenie a plán tratí, vrátane výkoľajok/odvratných výhybiek

2.3.6   Označovanie nástupíšť

2.3.7   Dĺžka nástupíšť

2.3.8   Výška nástupíšť

2.3.9   Označovanie manipulačných koľají

2.3.10   Dĺžka manipulačných koľají

2.3.11   Dostupnosť elektrického napájania zo stojanov

2.3.12   Vzdialenosť medzi okrajom nástupišťa a stredom koľaje, rovnobežne k povrchu jazdnej plochy

2.3.13   (Pokiaľ ide o osobné stanice) Existencia prístupu pre invalidné osoby

ČASŤ 3.   INFORMÁCIE O ŠPECIFICKOM ÚSEKU TRATE

3.1   Všeobecné charakteristiky

3.1.1   Krajina

3.1.2   Identifikačný kód úseku trate: vnútroštátny kód

3.1.3   Začiatok úseku trate

3.1.4   Koniec úseku trate

3.1.5   Prevádzkový čas dopravy (hodiny, dni a zvláštne opatrenia počas sviatkov)

3.1.6   Údaje o vzdialenosti pri trati (početnosť, vzhľad a umiestnenie)

3.1.7   Druh dopravy (zmiešaná, osobná, nákladná, …)

3.1.8   Maximálna dovolená rýchlosť (rýchlosti)

3.1.9   Akékoľvek ďalšie informácie, ktoré sú potrebné z dôvodov bezpečnosti

3.1.10   Špecifické miestne prevádzkové požiadavky (vrátane akejkoľvek zvláštnej spôsobilosti personálu)

3.1.11   Osobitné obmedzenia pre nebezpečný tovar

3.1.12   Osobitné obmedzenia pri nakladaní

3.1.13   Vzor oznamu o dočasných prácach (a spôsob, akým sa dá získať)

3.1.14   Indikácia o tom, že úsek trate je preplnený (článok 22, 2001/14/ES)

3.2   Špecifické technické vlastnosti

3.2.1   ES overenie pre TSI infraštruktúry

3.2.2   Dátum uvedenia do prevádzky ako interoperabilnej trate

3.2.3   Zoznam možných špecifických prípadov

3.2.4   Zoznam možných špecifických odchýlok

3.2.5   Rozchod koľaje

3.2.6   Priechodný prierez

3.2.7   Maximálny nápravový tlak

3.2.8   Maximálne zaťaženie na bežný meter

3.2.9   Priečne sily pôsobiace na koľaj

3.2.10   Pozdĺžne sily pôsobiace na koľaj

3.2.11   Minimálny polomer zakrivenia

3.2.12   Percento sklonu

3.2.13   Lokalita sklonu

3.2.14   V prípade brzdného systému, ktorý nevyužíva adhéziu koleso-koľajnica, akceptovaná účinnosť brzdy

3.2.15   Mosty

3.2.16   Viadukty

3.2.17   Tunely

3.2.18   Poznámky

3.3   Energetický subsystém

3.3.1   ES verifikácia pre energetické TSI

3.3.2   Dátum uvedenia do prevádzky ako interoperabilnej trate

3.3.3   Zoznam možných špecifických prípadov

3.3.4   Zoznam možných špecifických odchýlok

3.3.5   Druh systému zásobovania energiou (napr. žiadny, nadzemný, tretia koľajnica)

3.3.6   Frekvencia systému zásobovania energiou (napr. striedavý prúd, jednosmerný prúd)

3.3.7   Minimálne napätie

3.3.8   Maximálne napätie

3.3.9   Obmedzenie týkajúce sa spotreby energie v prípade špecifických elektrických trakčných jednotiek

3.3.10   Obmedzenie týkajúce sa polohy elektrickej motorovej jednotky (jednotiek) pre dosiahnutie zhody s delením trakčného vedenia (poloha zberača)

3.3.11   Ako dosiahnuť vypnutie napájania trolejového vedenia

3.3.12   Výška trakčného drôtu

3.3.13   Prípustný sklon trakčného drôtu vzhľadom na koľaj a zmena sklonu

3.3.14   Druh schválených zberačov

3.3.15   Minimálna statická sila

3.3.16   Maximálna statická sila

3.3.17   Lokalita neutrálnych úsekov

3.3.18   Informácie o prevádzke

3.3.19   Sťahovanie zberačov

3.3.20   Podmienky uplatňované vzhľadom na rekuperačné brzdenie

3.3.21   Maximálny prípustný prúd pre vlak

3.4   Riadiaci-zabezpečovací a návestný subsystém

3.4.1   ES overenie pre CCS TSI

3.4.2   Dátum uvedenia do prevádzky ako interoperabilnej trate

3.4.3   Zoznam možných špecifických prípadov

3.4.4   Zoznam možných špecifických odchýlok

ERTMS/ETCS

3.4.5   Úroveň aplikácie

3.4.6   Voliteľné funkcie inštalované v traťovom zariadení

3.4.7   Voliteľné funkcie požadované od vozidlového zariadenia

3.4.8   Číslo verzie softvéru

3.4.9   Dátum uvedenia tejto verzie do prevádzky

ERTMS/GSM-R radio

3.4.10   Voliteľné funkcie uvedené vo FRS

3.4.11   Číslo verzie

3.4.12   Dátum uvedenia tejto verzie do prevádzky

Pre úroveň 1 ERTM/ETCS s funkciou infill

3.4.13   Technické prevedenie požadované pre koľajové vozidlá

Ochranný(-é), riadiaci(-e) a výstražný(-é) systém(-y) vlaku triedy B

3.4.14   Vnútroštátne pravidlá prevádzkovania systémov triedy B (+ spôsob, ako ich získať)

Systém tratí

3.4.15   Zodpovedný členský štát

3.4.16   Názov systému

3.4.17   Číslo verzie softvéru

3.4.18   Dátum uvedenia tejto verzie do prevádzky

3.4.19   Ukončenie doby platnosti

3.4.20   Potreba viac ako jedného súbežne aktívneho systému

3.4.21   Palubný systém

Rádiový systém triedy B

3.4.22   Zodpovedný členský štát

3.4.23   Názov systému

3.4.24   Číslo verzie

3.4.25   Dátum uvedenia tejto verzie do prevádzky

3.4.26   Ukončenie doby platnosti

3.4.27   Zvláštne podmienky pre prepínanie medzi rôznymi ochrannými, riadiacimi a výstražnými systémami vlaku triedy B

3.4.28   Zvláštne technické podmienky požadované pre prepínanie medzi systémami ERTMS/ETCS a systémami triedy B

3.4.29   Zvláštne podmienky pre prepínanie medzi rôznymi rádiovými systémami

Technické poruchové režimy:

3.4.30   ERTM/ETCS

3.4.31   Ochranný, riadiaci a výstražný systém vlaku triedy B

3.4.32   ERTM/GSM-R

3.4.33   Rádiový systém triedy B

3.4.34   Návestenia pri trati

Obmedzenie rýchlosti týkajúce sa brzdného výkonu

3.4.35   ERTM/ETCS

3.4.36   Ochranné, riadiace a výstražné systémy vlaku triedy B

Vnútroštátne pravidlá pre fungovanie systému triedy B

3.4.37   Vnútroštátne pravidlá spojené s brzdným výkonom

3.4.38   Ostatné vnútroštátne predpisy, napr.: údaje zodpovedajúce listu UIC 512 (8 vydanie z 1.1.1979 a 2 zmeny a doplnenia)

EMC náchylnosť riadenia, zabezpečenia a návestenia na strane infraštruktúry

3.4.39   Požiadavka, ktorá sa musí špecifikovať podľa európskych noriem

3.4.40   Prípustnosť použitia vírivej brzdy

3.4.41   Prípustnosť použitia magnetickej brzdy

3.4.42   Požiadavky na technické riešenia týkajúce sa realizovaných odchýlok

3.5.   Subsystém prevádzky a riadenia dopravy

3.5.1   ES overenie pre OPE TSI

3.5.2   Dátum uvedenia do prevádzky ako interoperabilnej trate

3.5.3   Zoznam možných špecifických prípadov

3.5.4   Zoznam možných špecifických odchýlok

3.5.5   Jazyk používaný na komunikácie rozhodujúce z hľadiska bezpečnosti s personálom manažéra infraštruktúry

3.5.6   Osobitné klimatické podmienky a súvisiace opatrenia

PRÍLOHA E

jazyk a úroveň komunikácie

Ústna jazyková spôsobilosť sa môže rozdeliť do piatich úrovní:

Úroveň

Opis

5

dokáže prispôsobiť spôsob, akým hovorí s akýmkoľvek účastníkom rozhovoru

dokáže predniesť svoje stanovisko

dokáže vyjednávať

dokáže presvedčiť

dokáže poradiť

4

dokáže zvládnuť úplne nepredvídateľné situácie

dokáže formulovať predpoklady

dokáže vyjadriť zdôvodnené stanovisko

3

dokáže zvládnuť praktické situácie týkajúce sa nepredvídateľného prvku

dokáže veci opísať

dokáže udržiavať jednoduchú konverzáciu

2

dokáže zvládnuť jednoduché praktické situácie

dokáže klásť otázky

dokáže odpovedať na otázky

1

dokáže rozprávať s použitím naučených viet

Táto príloha má dočasnú podobu. Pripravuje sa podrobnejší dokument, ktorý bude k dispozícii pre budúcu revíziu tejto TSI a ktorý bude zodpovedať návrhom v CR OPE TSI.

Existujú takisto plány na začlenenie nástroja, ktorý sa bude používať pri posudzovaní úrovne spôsobilosti jednotlivca. Tento nástroj bude k dispozícii v budúcej verzii tejto TSI.

PRÍLOHA F

Informatívne a nezáväzné usmernenia pre posudzovanie subsystému prevádzky a riadenia dopravy

(Používanie výrazu „členský štát“ v kontexte s týmto modulom znamená členský štát alebo iný orgán vymenovaný členským štátom, ktorý vykonáva posudzovanie).

1.   Táto príloha stanovuje usmernenia na uľahčenie posudzovania zo strany členských štátov s cieľom potvrdiť, že navrhovaný prevádzkový proces(-y):

je v súlade s touto TSI a potvrdzuje, že základné požiadavky (1) smernice 96/48/ES (a všetky zmeny a doplnenia uvedené v smernici 2004/50/ES) boli splnené,

je v súlade s inými prípadnými predpismi vrátane smernice 2004/49/ES,

a môže byť uvedený do činnosti.

2.   Príslušný manažér infraštruktúry alebo železničný podnik musí dodať členskému štátu príslušnú dokumentáciu (ako je opísané nižšie v odseku 3) opisujúcu nové alebo zmenené a doplnené prevádzkové procesy.

Predložená dokumentácia o koncepcii a rozvoji nového alebo zmeneného a doplneného prevádzkového procesu musí byť dostatočne podrobná, aby umožnila členskému štátu porozumieť logickému zdôvodneniu návrhu. Navyše ak sa subsystémy zdokonaľujú alebo obnovujú, tak súčasťou predloženia musí byť aj spätná väzba na prevádzkové skúsenosti.

Táto dokumentácia sa môže dodať buď v tlačenom, alebo počítačovom formáte (alebo kombinácia oboch). Členský štát môže požiadať o ďalšie kópie, ak sú potrebné na vykonanie posúdenia.

Podrobnosti posudzovania

3.1.   Dokumentácia opisujúca príslušný prevádzkový proces (procesy) musí obsahovať minimálne tieto prvky:

všeobecný opis organizácie operácií manažéra infraštruktúry alebo železničného podniku (prehľad riadenia/dozoru a funkčnosť) spolu s podrobnými údajmi o podmienkach a rámci, v ktorom sa budú používať a vykonávať prevádzkové procesy, ktoré sa majú posudzovať;

podrobnosti o všetkých príslušných prevádzkových procesoch, ktorých vykonanie je potrebné (typické postupy, pokyny, počítačové programy atď.);

opis, ako sa budú realizovať, využívať a kontrolovať príslušné prevádzkové procesy vrátane analýzy akéhokoľvek špecifického zariadenia, ktoré sa má použiť;

podrobnosti o osobách, ktoré budú ovplyvnené prevádzkovým postupom, o odbornej príprave a/alebo inštruktáži, ktorá sa bude realizovať, a o akomkoľvek posúdení rizík, ktorým môžu byť osoby vystavené;

postup, akým sa budú riadiť následné zmeny a doplnenia a aktualizácie prevádzkových procesov (poznámka: toto nezahŕňa žiadne budúce podstatné zmeny alebo nové procesy – v takomto prípade sa bude uplatňovať nové predloženie podľa týchto usmernení);

diagram znázorňujúci, ako potrebné informácie so spätnou väzbou (a všetky ostatné informácie týkajúce sa operácie) prúdia do, z a okolo organizácie operácií manažéra infraštruktúry alebo železničného podniku ako podpora príslušných prevádzkových procesov;

opisy, vysvetlenia a všetky záznamy potrebné na porozumenie koncepcie a vývoja nového alebo zmeneného a doplneného príslušného prevádzkového procesu (POZNÁMKA: v prípade procesov rozhodujúcich z hľadiska bezpečnosti musí toto zahŕňať aj posúdenie rizík spojených s implementáciou nového/zmeneného a doplneného procesu(-ov));

preukázanie súladu medzi príslušnými prevádzkovými procesmi a požiadavkami TSI;

Tam, kde je to aktuálne, sa musia dodať aj tieto prvky:

zoznam technických podmienok alebo európskych noriem, na základe ktorých boli príslušné prevádzkové procesy subsystému validované a dôkaz takejto zhody;

dôkaz zhody s inými predpismi vychádzajúcimi zo zmluvy (vrátane certifikátov);

zvláštne podmienky alebo obmedzenia príslušných prevádzkových procesov.

3.2.   Členský štát musí:

identifikovať príslušné ustanovenia TSI, s ktorými musia byť príslušné prevádzkové procesy v súlade;

skontrolovať, či je dodaná dokumentácia úplná a v súlade s bodom 3.1;

preskúmať dodanú dokumentáciu a zhodnotiť, či:

sú príslušné prevádzkové procesy v súlade s príslušnými požiadavkami TSI;

koncepcia a rozvoj nových alebo revidovaných prevádzkových procesov (vrátane akéhokoľvek vyhodnotenia rizík) sú mohutné a či boli zvládnuté riadeným spôsobom;

opatrenia na implementáciu a následné používanie/riadenie prevádzkových procesov zabezpečia trvalý súlad s príslušnými požiadavkami TSI

zdokumentovať (v hodnotiacej správe, pozri nižšie odsek 4) svoje zistenia, pokiaľ ide o súlad prevádzkových procesov s ustanoveniami TSI.

4.   Hodnotiaca správa zahŕňa minimálne nasledovné informácie:

podrobnosti príslušného manažéra infraštruktúry/železničného podniku,

opis prevádzkových procesov, ktoré boli posudzované, vrátane podrobných údajov o akýchkoľvek špecifických príslušných postupoch, pokynoch, počítačových programoch;

opis prvkov, ktoré sa týkajú riadenia a používania príslušných prevádzkových procesov vrátane monitorovania. spätnej väzby a prispôsobenia,

všetky pomocné správy o kontrole a audite vypracované v súvislosti s posudzovaním

potvrdenie o tom, že príslušný prevádzkový proces a podmienky jeho realizácie zabezpečia súlad s príslušnými požiadavkami uvedenými v príslušných oddieloch TSI vrátane akýchkoľvek výhrad uvedených v závere posudzovania.

Uvedenie všetkých podmienok a obmedzení (vrátane všetkých obmedzení, pokiaľ ide o zaoberanie sa akýmikoľvek výhradami) pre implementáciu príslušného prevádzkového procesu,

meno a adresu príslušného členského štátu zúčastneného na posudzovaní a dátum dokončenia správy.

Ak bude manažérovi infraštruktúry/železničnému podniku odmietnuté povolenie/certifikácia na realizáciu príslušných prevádzkových procesov na základe hodnotiacej správy o posudzovaní, členský štát musí uviesť v súlade so smernicou 2004/49/ES podrobné dôvody takéhoto zamietnutia.


(1)  Základné požiadavky sa odrážajú v požiadavkách na technické parametre, rozhrania a výkonnosť, stanovených v kapitole 4 tejto TSI.

PRÍLOHA G

Informatívny a nepovinný zoznam prvkov, ktoré sa musia overiť pre každý základný parameter

Táto príloha sa nachádza v ranom štádiu vypracovania a vyžaduje ďalšie spracovanie; je zahrnutá ako pracovný návrh.

V súvislosti s procesmi certifikácie a autorizácie opísanými v článkoch 10 a 11 smernice 2004/49/ES sú v tejto prílohe načrtnuté tieto podporné informácie:

A – položka, ktorá má organizačný alebo principiálny charakter a musí sa zahrnúť do systému riadenia bezpečnosti

B – položka, ktorá predstavuje podrobný postup alebo prevádzkový proces na podporu organizačných princípov v SMS a ktorá sa môže uplatňovať iba v rámci členského štátu

Parametre, ktoré sa majú posúdiť

Prvky, ktoré sa majú overovať pre každý parameter

Odkaz na TSI

Uplatniteľné na

A/B

ŽP

MI

Dokumentácia pre vodičov

Proces zostavovania zbierky predpisov vodiča (vrátane jazykového prekladu [kde je to vhodné] a procesu validácie)

4.2.1.2.1

X

 

A

Proces pre MI na poskytnutie príslušných informácií ŽP

4.2.1.2.1

 

X

A

Obsah zbierky predpisov vodiča zahŕňa minimálne požiadavky tejto TSI a špecifické postupy, ktoré vyžaduje MI

4.2.1.2.1

X

 

B

Proces zostavovania tabuliek traťových pomerov pre vodiča (a proces validácie)

4.2.1.2.2.1

X

 

A

Obsah tabuliek traťových pomerov pre vodiča zahŕňa minimálne požiadavky tejto TSI

4.2.1.2.2.1

X

 

B

Proces pre MI na informovanie ŽP o zmenách prevádzkových predpisov/informácií

4.2.1.2.2.2

 

X

A

Proces sumarizácie zmien do vyhradeného dokumentu

4.2.1.2.2.2

X

 

A

Proces informovania vodičov o zmenách v reálnom čase

4.2.1.2.2.3

 

X

A

Proces informovania vodičov o cestovnom poriadku vlakov

4.2.1.2.3

X

 

A

Proces informovania vodičov o koľajových vozidlách

4.2.1.2.4

X

 

A

Proces zostavovania miestne špecifických predpisov a postupov (vrátane procesu validácie) pozemný personál

4.2.1.3

X

 

B

Dokumentácia pre personál MI, ktorý povoľuje jazdy vlakov

Proces komunikácie týkajúcej sa bezpečnosti medzi personálom MI a ŽP

4.2.1.4

 

X

A

Komunikácia týkajúca sa bezpečnosti medzi personálom ŽP a MI

Proces, ktorým sa zabezpečí, že personál uplatňuje metodiku prevádzkovej komunikácie tak, ako je špecifikované v prílohe C k tejto TSI

4.2.1.5, 4.6.1.3.1

X

 

A

 

X

A

Viditeľnosť vlakov

Proces, ktorým sa zabezpečí, aby osvetlenie čela vlakov bolo v súlade s požiadavkami tejto TSI

4.2.2.1.2, 4.3.3.4.1

X

 

A

Počuteľnosť vlakov

Proces, ktorým sa zabezpečí, aby počuteľnosť vlakov bola v súlade s požiadavkami tejto TSI

4.2.2.2, 4.3.3.5

X

 

A

Označenie vozidla

Proces, ktorým sa preukazuje súlad s prílohou P k tejto TSI

4.2.2.3

X

 

A

Požiadavky na osobné vozidlá

Proces, ktorým sa preukazuje súlad s požiadavkami k tejto TSI

4.2.2.4

X

 

A

Zostavenie vlaku

Proces zostavovania pravidiel pre zostavovanie vlaku (vrátane procesu validácie)

4.2.2.5

X

 

A

Obsah pravidiel pre zostavovanie vlakov zahŕňa minimálne požiadavky špecifikované v tejto TSI

4.2.2.6

X

 

B

Brzdné požiadavky

Proces, ktorým sa zabezpečí poskytnutie informácií o trase, ktoré sa požadujú pre výpočet výkonnosti brzdy alebo poskytnutie požadovaného skutočného výkonu

4.2.2.6.2

 

X

A

Postup výpočtu alebo poskytnutie požadovaného výkonu brzdy („Brzdné pravidlá“)

4.2.2.6.2, 4.3.2.1

X

 

B

Zodpovednosť za zabezpečenie vlaku v prevádzkyschopnom stave

Definícia vybavenia vlaku v súvislosti s bezpečnosťou, ktoré sa požaduje na zabezpečenie bezpečnej jazdy vlaku

4.2.2.7.1

X

 

B

Proces, ktorým sa zabezpečí, že každá zmena vlastností vlaku ovplyvňujúca jeho výkon bude identifikovaná a že tieto informácie sa poskytnú MI

4.2.2.7.1

X

 

A

Proces, pomocou ktorého sa zabezpečí, že informácie o jazde vlaku budú sprístupnené MI pred odjazdom

4.2.2.7.2

X

 

A

Plánovanie vlaku

Proces, pomocou ktorého sa zabezpečí, že ŽP poskytne požadované údaje MI, keď požaduje pre vlak trasu

4.2.3.1

 

X

A

Označenie vlakov

Proces prideľovania unikátnych a jednoznačných identifikačných čísel vlaku

4.2.3.2

 

X

A

Postupy pri odchode

Definícia kontrol a skúšok pred odchodom

4.2.3.3.1

X

 

B

Proces hlásenia faktorov, ktoré by mohli ovplyvniť jazdu vlaku

4.2.3.3.2

X

 

A

Riadenie dopravy

Zabezpečenie prostriedkov na zaznamenávanie informácií v reálnom čase vrátane minimálnych údajov, ktoré sa požadujú v tejto TSI

4.2.3.4.1

 

X

B

Definícia postupov kontroly a dohľadu nad dopravnou prevádzkou

4.2.3.4.2.1

 

X

B

Proces, ktorým sa zabezpečí riadenie zmien traťových podmienok a charakteristík vlakov

4.2.3.4.2

 

X

B

Proces uvádzania odhadovaného času, kedy má MI odovzdať vlak ďalšiemu MI

4.2.3.4.2.2

 

X

B

Nebezpečný tovar

Proces, pomocou ktorého sa zabezpečí dozor nad nebezpečným tovarom vrátane minimálnych požiadaviek tejto TSI

4.2.3.4.3

X

 

A

Kvalita prevádzky

Proces na monitorovanie účinnej prevádzky všetkých príslušných služieb a oznamovanie trendov všetkým príslušným MI a ŽP

4.2.3.4.4

X

 

B

 

X

B

Zaznamenávanie údajov

Zoznam údajov, ktoré sa majú zaznamenávať mimo vlaku, zahŕňa minimálny zoznam položiek požadovaných touto TSI

4.2.3.5.1

 

X

A

Zoznam údajov, ktoré sa majú zaznamenávať vo vlaku, zahŕňa minimálny zoznam položiek požadovaných touto TSI

4.2.3.5.2, 4.3.2.3

X

 

A

Prevádzka za mimoriadnych okolností

Proces informovania ostatných užívateľov o poruchách, ktoré môžu spôsobiť prerušenie dopravy

4.2.3.6.2

 

X

A

X

 

A

Definícia pokynov, ktoré musí vydať MI vodičom v čase prerušenia dopravy

4.2.3.6.3

 

X

B

Definícia príslušných opatrení zaoberania sa identifikovanými scenármi prerušenia dopravy vrátane minimálnych požiadaviek uvedených v tejto TSI

4.2.3.6.4

 

X

B

Riadenie núdzovej situácie

Proces definovania a zverejňovania opatrení v prípade mimoriadnej udalosti na riadenie núdzovej dopravy

4.2.3.7

 

X

A

Proces poskytovania núdzových a bezpečnostných pokynov pre cestujúcich

4.2.3.7

X

 

A

Pomoc vlakovému personálu v prípade veľkej mimoriadnej situácie

Proces pomoci vlakovému personálu v mimoriadnych situáciách, s cieľom zamedziť meškaniam

4.2.3.8

X

 

A

Odborná a jazyková spôsobilosť

Proces posudzovania odborných znalostí na základe minimálnych požiadaviek tejto TSI

4.6.1.1

X

 

A

 

X

A

Definícia systému riadenia spôsobilosti s cieľom zabezpečiť schopnosť pracovníkov realizovať tieto znalosti v praxi podľa minimálnych požiadaviek tejto TSI

4.6.1.2

X

 

A

 

X

A

Proces posudzovania jazykovej zdatnosti s cieľom splniť minimálne požiadavky tejto TSI

4.6.2

X

 

A

 

X

A

Definícia procesu hodnotenia vlakového personálu vrátane:

základnej spôsobilosti, postupov a jazykov

znalosti trate

znalostí o koľajových vozidlách

osobitná spôsobilosť (napr. dlhé tunely)

4.6.3.1, 4.6.3.2.3

X

 

A

 

X

A

Definícia analýzy potrieb odborného výcviku a spôsobilosti personálu z hľadiska rozhodujúcich povinností, pokiaľ ide o bezpečnosť, vzhľadom na minimálne požiadavky tejto TSI

4.6.3.2

X

 

A

 

X

A

Zdravotné a bezpečnostné podmienky

Proces zabezpečenia zdravotnej spôsobilosti personálu vrátane kontroly účinkov liekov a alkoholu na pracovnú výkonnosť

4.7.1

X

 

A

 

X

A

Stanovenie kritérií pre:

Schvaľovanie lekárov z oblasti pracovného lekárstva a zdravotníckych organizácií

Schvaľovanie psychológov

Lekárske a psychologické vyšetrenie

4.7.2, 4.7.3, 4.7.4

X

 

A

 

X

A

Stanovovanie zdravotných požiadaviek vrátane

celkového zdravia

zraku

sluchu

gravidity (vodičky)

4.7.5

X

 

A

 

X

A

Zvláštne požiadavky na vodičov:

zrak

požiadavky na sluch/reč

antropometria

4.7.6

X

 

A

PRÍLOHA H

Minimálne prvky týkajúce sa odbornej spôsobilosti na plnenie úloh vedenia vlaku.

1.   VŠEOBECNÉ POŽIADAVKY

Táto príloha, ktorá sa musí vykladať v súlade s pododdielmi 4.6 a 4.7 tejto TSI a s požiadavkami SRT TSI, predstavuje zoznam prvkov, ktoré sa považujú za dôležité z hľadiska úlohy vedenia vlaku na vysokorýchlostných tratiach TEN.

Treba poznamenať, že zatiaľ čo tento dokument je úplný do takej miery, ako je to možné z hľadiska všeobecne uplatniteľného zoznamu, vyskytnú sa aj ďalšie položky, miestneho/národného charakteru, ktoré sa budú musieť takisto posudzovať.

Výraz „odborná spôsobilosť“, chápaný v kontexte tejto TSI, sa týka tých prvkov, ktoré sú dôležité s cieľom zabezpečiť, aby bol prevádzkový personál vyškolený a schopný pochopiť a plniť jednotlivé prvky danej úlohy.

Pravidlá a postupy sa budú uplatňovať na vykonávanú úlohu a na osobu, ktorá túto úlohu plní. Tieto úlohy môže vykonávať akákoľvek poverená spôsobilá osoba bez ohľadu na meno, funkciu alebo hierarchické postavenie uvedené v predpisoch alebo postupoch, alebo jednotlivá spoločnosť.

Každá poverená spôsobilá osoba musí dodržiavať všetky predpisy a postupy týkajúce sa vykonávanej úlohy.

2.   ODBORNÉ ZNALOSTI

Každé schválenie si vyžaduje úspešné vykonanie prvotných skúšok a ustanovenia pre pokračujúce posudzovanie a školenie tak, ako je opísané v pododdiele 4.6.

2.1.   Všeobecné odborné znalosti

Všeobecné zásady riadenia bezpečnosti v rámci železničného systému, dôležité pre úlohu, vrátane rozhraní s inými subsystémami

Všeobecné podmienky dôležité z hľadiska bezpečnosti cestujúcich a/alebo nákladu a osôb nachádzajúcich sa na alebo v blízkosti železničnej trate

Podmienky týkajúce sa zdravia a bezpečnosti pri práci

Všeobecné zásady zabezpečenia železničného systému

Bezpečnosť osôb vrátane bezpečnosti pri opúšťaní kabíny vodiča na prevádzkovanej trati

Zostavenie vlaku ( tak, ako si to vyžaduje spoločnosť )

Znalosť elektrických princípov vzhľadom na koľajové vozidlá a infraštruktúru.

2.2   Znalosti prevádzkových postupov a bezpečnostných systémov uplatňovaných na infraštruktúru, ktorá sa má používať

Prevádzkové postupy a bezpečnostné predpisy

Riadiaci, zabezpečovací a návestný systém vrátane súvisiaceho prenosu návestí kabíny

Predpisy na vedenie vlaku v bežných, poruchových a núdzových podmienkach

Komunikačný protokol a formalizovaný postup spracovávania správ vrátane využitia komunikačného zariadenia

Rozdielne úlohy a zodpovednosti osôb, ktorých sa týka prevádzkový proces

Dokumenty a ostatné informácie týkajúce sa úlohy vrátane ďalších informácií o bežných podmienkach, napr. týkajúcich sa maximálnych dovolených rýchlostí alebo dočasného návestenia prijatého pred odchodom

2.3   Znalosti koľajových vozidiel

Vybavenie hnacieho vozidla pre úlohu riadenia:

Komponenty a ich účel

Komunikačné a núdzové zariadenie

Ovládacie zariadenia a indikátory, ktoré má vodič k dispozícii a ktoré sa týkajú prvkov súvisiacich s trakciou, brzdením a bezpečnosťou dopravy

Vybavenie vozidla dôležité pre úlohu riadenia:

Komponenty a ich účel

Ovládacie zariadenia a indikátory ktoré má vodič k dispozícii a ktoré sa týkajú prvkov súvisiacich s brzdením a s bezpečnosťou dopravy

Význam označení na vnútornej a vonkajšej strane vozidiel a symbolov používaných na prepravu nebezpečného tovaru

3.   ZNALOSŤ TRAŤOVÝCH POMEROV

Znalosti traťových pomerov pozostávajú zo špecifických znalostí a/alebo skúseností s jednotlivými charakteristikami trasy, ktoré vodič musí mať skôr, ako sa mu povolí riadiť vlak po tejto trase na jeho vlastnú zodpovednosť. Patria sem znalosti, ktoré sú potrebné popri informáciách poskytnutých návesťami a také dokumenty, ako sú cestovné poriadky a iné palubné dokumenty, ako aj popri znalostiach o prevádzke a bezpečnostných pravidlách uplatňovaných na danej trase tak, ako je špecifikované v bode 2.2 tejto prílohy.

Znalosti traťových pomerov sa vzťahujú najmä na:

podmienky prevádzky ako takej: návestenie a riadenie a komunikácie

znalosti o umiestnení návestidiel, strmých sklonov a úrovňových priecestí

body prechodu medzi rozdielnymi prevádzkovými systémami alebo dodávkami energie

Druh zásobovania trakcie energiou na príslušnej trati vrátane umiestnenia neutrálnych sekcií

Miestne prevádzkové a núdzové opatrenia

stanice a zastávky

miestne objekty (depá, manipulačné koľaje, …) tak, ako to vyžaduje spoločnosť.

4.   SCHOPNOSŤ UPLATNIŤ TIETO ZNALOSTI V PRAXI

Personál vykonávajúci povinnosti vedenia vlaku musí byť schopný vykonávať tieto úlohy (príslušne k činnosti podniku)

4.1   Príprava na službu

Identifikovať charakteristiky práce, ktorá sa musí vykonať, vrátane akýchkoľvek zodpovedajúcich dokumentov

zabezpečiť úplnosť dokumentov a potrebného vybavenia

Preveriť všetky požiadavky uvedené v palubných dokumentoch

4.2   Pred odjazdom vykonať požadované skúšky, kontroly a overenia hnacieho vozidla

4.3   Vykonávať skúšku činnosti bŕzd vlaku

Pred odjazdom skontrolovať na základe príslušných dokumentov, či je disponibilný brzdový výkon v súlade s výkonom, ktorý si vyžaduje vlak a trasa, po ktorej má premávať.

Prispieť k brzdovým skúškam tak, ako to vyžadujú príslušné prevádzkové predpisy a preveriť správne fungovanie brzdného systému

4.4   Riadiť vlak s dodržiavaním príslušných bezpečnostných predpisov, pravidiel riadenia a cestovného poriadku

Začať jazdu vlaku iba po splnení všetkých požiadaviek uvedených – najmä pokiaľ ide o údaje o vlaku – v príslušných predpisoch.

Sledovanie návestidiel pri trati a zariadení v kabíne, ich okamžité a správne porozumenie a príslušná reakcia počas jazdy vlaku.

Zohľadniť maximálnu povolenú rýchlosť vlaku vzhľadom na typ vlaku, charakteristiky trate, hnacieho vozidla a akékoľvek informácie, ktoré budú vodičovi poskytnuté pred odjazdom.

4.5   Konať a podávať hlásenia v súlade s uplatniteľnými predpismi v prípade nezrovnalostí alebo chýb buď zariadení pri trati, alebo koľajových vozidiel

4.6   Uplatňovať opatrenia týkajúce sa prevádzkových mimoriadnych situácií a nehôd, najmä tie, ktoré sa týkajú ochrany vlaku a požiaru alebo nebezpečného tovaru

Iniciovať všetky vhodné opatrenia na ochranu cestujúcich a iných osôb, ktoré by mohli byť ohrozené. Poskytnúť potrebné informácie a zúčastniť sa na evakuácii cestujúcich podľa požiadaviek.

Podľa potreby informovať manažéra infraštruktúry.

Komunikácia s palubným personálom (ako to vyžaduje železničný podnik).

Uplatňovať osobitné predpisy týkajúce sa dopravy nebezpečného tovaru.

4.7   Stanoviť podmienky pokračovania v jazde po mimoriadnych situáciách, ktoré postihli koľajové vozidlá

Rozhodnúť v závislosti od prevádzkových postupov a na základe osobnej prehliadky alebo externej rady, či je vlak schopný pokračovať v jazde a aké podmienky sa musia dodržať.

Komunikovať s manažérom infraštruktúry tak, ako si to vyžadujú prevádzkové predpisy.

4.8   Odstaviť vlak a po zastavení vykonať všetky požadované opatrenia, ktorými sa zabezpečí státie vlaku

4.9   Komunikovať s personálom manažéra infraštruktúry na stavadle

4.10   Hlásiť akékoľvek neobvyklé udalosti týkajúce sa prevádzky vlaku, podmienok infraštruktúry atď.

Ak sa to vyžaduje, toto hlásenie musí byť vypracované písomne v jazyku, ktorý zvolil železničný podnik.

PRÍLOHA I

Nepoužíva sa

 

PRÍLOHA J

Minimálne prvky relevantné pre odbornú spôsobilosť pre úlohy súvisiace so „sprevádzaním vlakov“

1.   VŠEOBECNÉ POŽIADAVKY

Táto príloha, ktorá sa musí vykladať v súlade s pododdielmi 4.6 a 4.7 tejto TSI a s požiadavkami SRT TSI, predstavuje zoznam prvkov, ktoré sa považujú za dôležité z hľadiska úlohy sprevádzania vlaku na vysokorýchlostných tratiach TEN.

Treba poznamenať, že zatiaľ čo tento dokument je úplný do takej miery, ako je to možné z hľadiska všeobecne uplatniteľného zoznamu, vyskytnú sa aj ďalšie položky, miestneho/národného charakteru, ktoré sa budú musieť takisto posudzovať.

Výraz „odborná spôsobilosť“, chápaný v kontexte tejto TSI, sa týka tých prvkov, ktoré sú dôležité s cieľom zabezpečiť, aby bol prevádzkový personál vyškolený a schopný pochopiť a plniť jednotlivé prvky danej úlohy.

Pravidlá a postupy sa budú uplatňovať na vykonávanú úlohu a na osobu, ktorá túto úlohu plní. Tieto úlohy môže vykonávať akákoľvek poverená spôsobilá osoba bez ohľadu na meno, funkciu alebo hierarchické postavenie uvedené v predpisoch alebo postupoch, alebo jednotlivá spoločnosť.

Každá poverená spôsobilá osoba musí dodržiavať všetky predpisy a postupy týkajúce sa vykonávanej úlohy.

2.   ODBORNÉ ZNALOSTI

Každá autorizácia si vyžaduje úspešné vykonanie prvotných skúšok a ustanovenia pre pokračujúce posudzovanie a školenie tak, ako je opísané v pododdiele 4.6.

2.1.   Všeobecné odborné znalosti

Všeobecné zásady riadenia bezpečnosti v rámci železničného systému, dôležité pre úlohu, vrátane rozhraní s inými subsystémami

Všeobecné podmienky dôležité z hľadiska bezpečnosti cestujúcich a/alebo nákladu a osôb nachádzajúcich sa na alebo v blízkosti železničnej trate

Podmienky týkajúce sa zdravia a bezpečnosti pri práci

Všeobecné zásady zabezpečenia železničného systému

Bezpečnosť osôb vrátane bezpečnosti pri opúšťaní vlaku na prevádzkovanej trati

Prvá pomoc, keď sa od personálu vyžaduje poskytovanie prvej pomoci ako súčasť jeho povinností

2.2.   Znalosti prevádzkových postupov a bezpečnostných systémov uplatňovaných na infraštruktúru, ktorá sa má používať

Prevádzkové postupy a bezpečnostné predpisy

Riadiaci, zabezpečovací a návestný systém

Komunikačný protokol a formalizovaný postup spracovávania správ vrátane využitia komunikačného zariadenia

2.3.   Znalosti koľajových vozidiel

Vnútorné vybavenie osobného vozňa

Oprava menších závad v častiach koľajových vozidiel určených pre cestujúcich, ako to vyžaduje železničný podnik

2.4.   Znalosti traťových pomerov

Prevádzkové postupy (ako je spôsob vypravovania vlakov) v jednotlivých lokalitách (návestenie, vybavenie stanice atď.).

Stanice, na ktorých môžu cestujúci vystupovať alebo nastupovať

Miestne prevádzkové a núdzové postupy špecifické pre trať(trate) trasy

3.   SCHOPNOSŤ UPLATNIŤ TIETO ZNALOSTI V PRAXI

Kontroly pred odchodom vrátane brzdových skúšok a správneho zatvárania dverí.

Procesy odchodu

Komunikácia s cestujúcimi najmä vzhľadom na okolnosti týkajúce sa bezpečnosti cestujúcich

Poruchová prevádzka

Posúdiť potenciál závady v priestoroch pre cestujúcich a reagovať podľa pravidiel a postupov

Ochranné a výstražné opatrenia tak, ako ich vyžadujú pravidlá a právne predpisy alebo ako pomoc pre vodiča

Evakuácia vlaku a bezpečnosť cestujúcich, najmä ak sa vyžaduje zostať na trati alebo v blízkosti trate.

Komunikovať s personálom manažéra infraštruktúry počas poskytovania pomoci vodičovi alebo počas mimoriadnej situácie, ktorá má za následok evakuáciu

Hlásiť všetky nezvyčajné udalosti týkajúce sa prevádzky vlaku, stavu koľajových vozidiel a bezpečnosti cestujúcich. Ak sa to vyžaduje, tieto hlásenia musia byť vypracované písomne v jazyku, ktorý zvolil železničný podnik.

PRÍLOHA K

Nepoužíva sa

 

PRÍLOHA L

Minimálne prvky relevantné pre odbornú spôsobilosť pre úlohu prípravy vlakov

1.   VŠEOBECNÉ POŽIADAVKY

Táto príloha, ktorá sa musí vykladať v súlade s pododdielom 4.6, predstavuje zoznam prvkov, ktoré sa považujú za dôležité z hľadiska úlohy prípravy vlaku, ktorý sa bude prevádzkovať na vysokorýchlostných tratiach TEN

Treba poznamenať, že zatiaľ čo tento dokument je úplný do takej miery, ako je to možné z hľadiska všeobecne uplatniteľného zoznamu, vyskytnú sa aj ďalšie položky, miestneho/národného charakteru, ktoré sa budú musieť takisto posudzovať.

Výraz „odborná spôsobilosť“ chápaný v kontexte tejto TSI sa týka tých prvkov, ktoré sú dôležité s cieľom zabezpečiť, aby bol prevádzkový personál vyškolený a schopný pochopiť a plniť jednotlivé prvky danej úlohy.

Pravidlá a postupy sa budú uplatňovať na vykonávanú úlohu a na osobu, ktorá túto úlohu plní. Tieto úlohy môže vykonávať akákoľvek poverená spôsobilá osoba bez ohľadu na meno, funkciu alebo hierarchické postavenie uvedené v predpisoch alebo postupoch, alebo jednotlivá spoločnosť

Každá poverená spôsobilá osoba musí dodržiavať všetky predpisy a postupy týkajúce sa vykonávanej úlohy.

2.   ODBORNÉ ZNALOSTI

Každá autorizácia si vyžaduje úspešné vykonanie prvotných skúšok a ustanovenia pre pokračujúce posudzovanie a školenie tak, ako je opísané v pododdiele 4.6.

2.1.   Všeobecné odborné znalosti

Všeobecné zásady riadenia bezpečnosti v rámci železničného systému, dôležité pre úlohu, vrátane rozhraní s inými subsystémami

Všeobecné podmienky týkajúce sa bezpečnosti cestujúcich a/alebo nákladu vrátane prevážania nebezpečného tovaru a výnimočných nákladov

Podmienky týkajúce sa zdravia a bezpečnosti pri práci

Všeobecné zásady zabezpečenia železničného systému

Bezpečnosť osôb na železničných tratiach alebo v blízkosti železničných tratí

Komunikačný protokol a formalizovaný postup spracovávania správ vrátane využitia komunikačného zariadenia

2.2.   Znalosti prevádzkových postupov a bezpečnostných systémov uplatňovaných na infraštruktúru, ktorá sa má používať

Prevádzka vlakov za bežných, poruchových a núdzových podmienok

Prevádzkové postupy v jednotlivých lokalitách (návestenie, vybavenie stanice/depa/zriaďovacej stanice) a bezpečnostné predpisy

Miestne prevádzkové opatrenia

2.3.   Znalosti o vybavení vlaku

Účel a využitie vybavenia vagóna a vozidla

Označenie a organizovanie technických prehliadok.

3.   SCHOPNOSŤ UPLATNIŤ ZNALOSTI V PRAXI

Aplikácia predpisov o zostavovaní vlaku, predpisov o brzdení vlaku, predpisov o nakladaní vlaku atď., s cieľom zabezpečiť, aby bol vlak v prevádzkyschopnom stave

Porozumenie označenia a štítkov na vozňoch

Proces pre stanovovanie a sprístupňovanie údajov o vlaku

Komunikácia s vlakovým personálom

Komunikácia s personálom zodpovedným za riadenie jazdy vlakov

Poruchová prevádzka, najmä keď ovplyvňuje prípravu vlakov

Ochranné a výstražné opatrenia tak, ako ich vyžadujú pravidlá a právne predpisy alebo miestne opatrenia v danej lokalite

Kroky, ktoré sa musia vykonať vzhľadom na mimoriadne situácie týkajúce sa prevážania nebezpečného tovaru (tam, kde je to relevantné)

PRÍLOHA M

Nepoužíva sa

 

PRÍLOHA N

Informatívne a nezáväzné vykonávacie usmernenia

Uvedená tabuľka je informatívna a je v nej uvedený zoznam bodov kapitoly 4 a označuje pravdepodobný impulz pre každý z nich.

Oddiel kapitoly 4

Práca, ktorá sa vyžaduje od MI/ŽP pre vytvorenie súladu s požiadavkami

Typický impulz

4.2.1.2.1

Zbierka predpisov

ŽP – Vypracovanie/revízia dokumentu alebo počítačového média obsahujúceho potrebné prevádzkové postupy pre prácu na sieti MI

Zmena prevádzkových pokynov pre sieť

4.2.1.2.2.1

Vypracovanie tabuliek traťových pomerov

ŽP – Vypracovanie/revízia dokumentu alebo počítačového média obsahujúceho opis tratí, na ktorých budú pracovať

Zmena infraštruktúry siete (napr. prerobenie železničného uzla, zmenené návestenie), ktorá bude viesť k zmeneným a doplneným informáciám o trati

4.2.1.2.2.2

Zmenené prvky stavby dráhy

ŽP – Definícia/revízia postupu, akým sa dokument alebo počítačové médium poskytne vodičom s cieľom informovať ich o všetkých zmenených prvkoch stavby dráhy

Zmena systému riadenia prevádzkovej bezpečnosti ŽP, majúca za následok zmenené a doplnené úlohy a zodpovednosti

4.2.1.2.2.3

Informovanie vodiča v reálnom čase

MI – Definícia/revízia postupu informovania vodičov v reálnom čase o všetkých zmenách bezpečnostných opatrení [trate]

Zmena organizačnej štruktúry MI alebo ŽP, majúca za následok zmenené a doplnené úlohy a zodpovednosti

4.2.1.2.3

Cestovné poriadky

Definícia/revízia postupu poskytovania informácií o cestovnom poriadku vodičom v papierovej alebo elektronickej verzii

Zmena systému riadenia prevádzkovej bezpečnosti ŽP, majúca za následok zmenené a doplnené úlohy a zodpovednosti

Zavedenie nového (elektronického) systému riadenia dopravy

4.2.1.2.4

Koľajové vozidlá

ŽP – Vypracovanie/revízia dokumentu alebo počítačového média obsahujúceho potrebné prevádzkové postupy súvisiace s prevádzkou koľajových vozidiel pri poruchových situáciách

Zmena systému riadenia prevádzkovej bezpečnosti ŽP, majúca za následok zmenené a doplnené úlohy a zodpovednosti

Zavedenie nových/zmenených koľajových vozidiel

4.2.1.3

Dokumentácia pre personál železničného podniku okrem vodičov

ŽP – Vypracovanie/revízia dokumentu alebo počítačového média obsahujúceho potrebné prevádzkové postupy pre personál iný ako sú vodiči, pracujúci na sieti alebo cez sieť MI

Zmena systému riadenia prevádzkovej bezpečnosti ŽP, majúca za následok zmenené a doplnené úlohy a zodpovednosti

Zmena infraštruktúry siete, ktorá má za následok zmenené a doplnené informácie o trati alebo zavedenie nových/modifikovaných koľajových vozidiel

4.2.1.4

Dokumentácia pre personál MI, ktorý povoľuje jazdy vlakov

MI – Vypracovanie/revízia dokumentu alebo počítačového média obsahujúceho prevádzkové postupy pre sieť vrátane komunikačného protokolu a knihy vzorov správ

Zmena operačných postupov siete v dôsledku identifikovaného kroku zameraného na zlepšenie(napr. informatívne odporúčanie)

Zmena infraštruktúry siete majúca za následok zmenené a doplnené prevádzkové postupy

4.2.1.5

Komunikácia týkajúca sa bezpečnosti medzi personálom ŽP a MI

MI/ŽP – Dokument/počítačové médiá uvedené v 4.2.1.2.1, 4.2.1.3 a 4.2.1.4 na zahrnutie metodiky prevádzkovej komunikácie, ako je špecifikované v prílohe C k tejto TSI

V spojení s 4.2.1.2.1, 4.2.1.3 a 4.2.1.4

4.2.2.1.2

Viditeľnosť vlaku (čelo vlaku)

ŽP – Definícia/revízia postupu (postupov) pre vodičov a/alebo iný prevádzkový personál pre zabezpečenie správneho označenia začiatku vlaku

Zmena systému riadenia prevádzkovej bezpečnosti ŽP, majúca za následok zmenené a doplnené úlohy a zodpovednosti

Zavedenie nových/zmenených koľajových vozidiel

4.2.2.4

Požiadavky na osobné vozidlá

ŽP – Definícia/revízia postupu (postupov) s cieľom zabezpečiť, aby osobné vozidlá boli v súlade s požiadavkami tejto TSI

Zavedenie nových/zmenených osobných vozňov

Zmena prevádzkových predpisov siete ovplyvňujúca osobné vozne

4.2.2.5

Zostavenie vlaku

ŽP – Definícia/revízia postupu (postupov) s cieľom zabezpečiť, aby vlaky boli v súlade s pridelenou trasou

Zmena systému riadenia prevádzkovej bezpečnosti ŽP, majúca za následok zmenené a doplnené úlohy a zodpovednosti

Zmena prevádzkových predpisov siete ovplyvňujúca zostavenie vlaku

Nová/zmenená infraštruktúra, návestenie alebo zavedenie nového (elektronického) systému riadenia dopravy

4.2.2.6.1

Minimálne požiadavky na brzdový systém

ŽP – Definícia/revízia postupu (postupov) pre prevádzkový personál s cieľom zabezpečiť, aby vozidlá vo vlaku boli v súlade s brzdnými požiadavkami

Zmena systému riadenia prevádzkovej bezpečnosti ŽP, majúca za následok zmenené a doplnené úlohy a zodpovednosti

4.2.2.6.2

Výkon brzdy

MI – Definícia/revízia postupu (postupov) pre poskytovanie informácií ŽP o brzdnom výkone

Zmena systému riadenia prevádzkovej bezpečnosti MI, majúca za následok zmenené a doplnené úlohy a zodpovednosti

ŽP – Vypracovanie/revízia dokumentu alebo počítačového média obsahujúceho predpisy pre brzdenie, ktoré musí jeho personál dodržiavať so zohľadnením zemepisu trate (tratí), pridelenej dráhy a vývoja ERTMS/ETCS

Zmena systému riadenia prevádzkovej bezpečnosti ŽP, majúca za následok zmenené a doplnené úlohy a zodpovednosti

Zmena prevádzkových predpisov siete ovplyvňujúca predpisy pre brzdenie

Nová/zmenená infraštruktúra, návestenie alebo zavedenie nového (elektronického) systému riadenia dopravy

Zavedenie nových/modifikovaných koľajových vozidiel

4.2.2.7.1

Zabezpečenie prevádzkyschopnosti vlaku (všeobecné požiadavky)

ŽP – Definícia/revízia postupu (postupov) pre prevádzkový personál s cieľom zabezpečiť, aby boli vozidlá v prevádzkyschopnom stave vrátane informovania MI o zmenách, ktoré môžu ovplyvniť prevádzkový výkon a prevádzku v mimoriadnom režime.

Zmena systému riadenia prevádzkovej bezpečnosti ŽP, majúca za následok zmenené a doplnené úlohy a zodpovednosti

4.2.2.7.2

Požadované údaje

ŽP – Definícia/revízia postupu (postupov) s cieľom zabezpečiť, aby informácie o jazde vlaku boli sprístupnené MI pred odjazdom

Zmena systému riadenia prevádzkovej bezpečnosti ŽP, majúca za následok zmenené a doplnené úlohy a zodpovednosti

Zavedenie nového (elektronického) systému riadenia dopravy

4.2.3.2

Označenie vlakov

MI – Definícia/revízia postupu (postupov) pre prideľovanie unikátnych a jednoznačných identifikačných čísel pre vlaky

Zmena systému plánovania vlakov MI alebo ŽP, majúca za následok zmenené a doplnené úlohy a zodpovednosti

Zavedenie nového (elektronického) systému riadenia dopravy

4.2.3.3.1

Kontroly a skúšky pred odjazdom

ŽP – Definícia/revízia kontrol a skúšok, ktoré sa musia vykonať pred odjazdom

Zmena systému riadenia prevádzkovej bezpečnosti ŽP, majúca za následok zmenené a doplnené úlohy a zodpovednosti

4.2.3.3.2

Informovanie MI o prevádzkovom stave vlaku

ŽP- Definícia/revízia postupu (postupov) nahlasovania faktorov týkajúcich sa koľajových vozidiel, ktoré by mohli ovplyvňovať jazdu vlaku

Zmena systému riadenia prevádzkovej bezpečnosti MI alebo ŽP, majúca za následok zmenené a doplnené úlohy a zodpovednosti

Zavedenie nového (elektronického) systému riadenia dopravy

4.2.3.4.1

Všeobecné požiadavky na riadenie dopravy

MI – Definícia/revízia postupu (postupov) riadenia a dozoru nad prevádzkou dopravy vrátane rozhrania s akýmikoľvek ďalšími procesmi, ktoré vyžaduje ŽP

Zmena systému riadenia prevádzkovej bezpečnosti MI alebo ŽP, ktorá má za následok zmenené a doplnené úlohy a zodpovednosti

Zavedenie nového (elektronického) systému riadenia dopravy

4.2.3.4.2

Ohlasovanie vlaku

MI – Definícia/revízia postupu(-ov) pre hlásenie polohy vlaku vrátane zaznamenávania príchodov a odchodov v reálnom čase a predpokladaných časov odovzdania iným MI

Zmena systému riadenia dopravy MI, majúca za následok zmenené a doplnené úlohy a zodpovednosti

Zavedenie nového (elektronického) systému riadenia dopravy

4.2.3.4.3

Nebezpečný tovar

ŽP – Definícia/revízia postupu(-ov) pre vykonávanie dozoru nad prepravou nebezpečného tovaru vrátane poskytovania informácií, ktoré vyžaduje MI.

Zmena systému riadenia prevádzkovej bezpečnosti MI alebo ŽP, ktorá má za následok zmenené a doplnené úlohy a zodpovednosti

4.2.3.4.4

Kvalita prevádzky

MI/ŽP – Zdokumentované postupy opisujúce interné procesy monitorovania a skúmania prevádzkovej výkonnosti a identifikovania činností na zlepšenie, ktorými sa vylepší účinnosť siete.

Zmena systému riadenia dopravy MI alebo ŽP, majúca za následok zmenené a doplnené úlohy a zodpovednosti

Zavedenie nového (elektronického) systému riadenia dopravy. vrátane monitorovania výkonnosti

4.2.3.5.1

Zaznamenávanie kontrolných údajov mimo vlaku

MI – Definícia/revízia postupu(-ov) zaznamenávania požadovaných údajov a mechanizmy ukladania a prístupu

Zmena systému riadenia prevádzkovej bezpečnosti MI, ktorá má za následok zmenené a doplnené úlohy a zodpovednosti

Zmena infraštruktúry siete, ktorá má za následok nové/pozmenené zariadenia na monitorovanie

4.2.3.5.2

Zaznamenávanie kontrolných údajov vo vlaku

ŽP – Definícia/revízia postupu(-ov) zaznamenávania požadovaných údajov a mechanizmy ukladania a prístupu

Zmena systému riadenia prevádzkovej bezpečnosti ŽP, ktorá má za následok zmenené a doplnené úlohy a zodpovednosti

Zavedenie nových/modifikovaných koľajových vozidiel (rušňa, motorovej jednotky)

4.2.3.6.1

Prevádzka za mimoriadnych okolností – informácia pre iných užívateľov

MI/ŽP – Definícia/revízia postupu(-ov) vzájomného informovania o situáciách, pri ktorých je pravdepodobnosť, že zhoršia bezpečnosť, výkonnosť a dostupnosť siete

Zmena systému riadenia dopravy MI alebo ŽP, ktorá má za následok zmenené a doplnené úlohy a zodpovednosti

Zavedenie nového (elektronického) systému riadenia dopravy

4.2.3.6.2

Informácia pre vodičov

MI – Definícia/revízia pokynov pre vodičov na zvládanie mimoriadnej situácie

Zmena systému riadenia dopravy MI alebo ŽP, ktorá má za následok zmenené a doplnené úlohy a zodpovednosti

4.2.3.6.3

Opatrenia v prípade mimoriadnej udalosti

MI – Definícia/revízia postupu(-ov) zvládania prevádzky za mimoriadnych okolností vrátane porúch koľajových vozidiel a infraštruktúry (opatrenia pre prípad mimoriadnej udalosti)

Zmena systému riadenia dopravy MI alebo ŽP, ktorá má za následok zmenené a doplnené úlohy a zodpovednosti

Zmena infraštruktúry siete alebo zavedenie nových/zmenených koľajových vozidiel

4.2.3.7

Riadenie núdzovej situácie

MI/ŽP – Definícia/revízia postupu(-ov) podrobne opisujúca opatrenia v prípade mimoriadnych udalostí na zvládania núdzových situácií

Zmena systému riadenia prevádzkovej bezpečnosti ŽP, ktorá má za následok zmenené a doplnené úlohy a zodpovednosti

4.2.3.8

Pomoc vlakovému personálu v prípade mimoriadnosti/poruchy koľajových vozidiel

ŽP – Definícia/revízia postupu(-ov) pre vlakový personál na zvládanie technickej alebo inej poruchy koľajových vozidiel

Zmena systému riadenia dopravy ŽP, ktorá má za následok zmenené a doplnené úlohy a zodpovednosti

Zavedenie nových/zmenených koľajových vozidiel

4.4

Prevádzkové predpisy

MI/ŽP – Definícia predpisov a postupov, ktoré sa majú používať spolu s ETCS a GSM-R a/alebo HABD

Zavedenie návestného systému ETCS a/alebo GSM-R rádiového systému a/alebo HABD

4.6.1.1

Odborné znalosti

MI/ŽP – Definícia procesu posudzovania odborných znalostí

Zmena systému riadenia prevádzkovej bezpečnosti MI/ŽP, ktorá má za následok zmenené a doplnené úlohy a zodpovednosti

4.6.1.2

Schopnosť uplatniť tieto znalosti v praxi

MI/ŽP – Definícia/revízia systému riadenia spôsobilosti, s cieľom zabezpečiť schopnosť personálu uplatniť znalosti v praxi

Zmena systému riadenia prevádzkovej bezpečnosti MI/ŽP, ktorá má za následok zmenené a doplnené úlohy a zodpovednosti

4.6.2.2

Úroveň jazykových znalostí

MI/ŽP – Definícia/revízia postupu(-ov) posudzovania jazykových schopností

Zmena systému riadenia prevádzkovej bezpečnosti MI/ŽP, ktorá má za následok zmenené a doplnené úlohy a zodpovednosti

4.6.3.1

Posudzovanie personálu – základné prvky

MI/ŽP – Definícia/revízia procesu (procesov) posudzovania personálu vrátane:

praxe/spôsobilosti

jazyka

zachovanie si spôsobilosti

Zmena systému riadenia prevádzkovej bezpečnosti MI/ŽP, ktorá má za následok zmenené a doplnené úlohy a zodpovednosti

4.6.3.2

Analýza potrieb odborného výcviku

MI/ŽP – Definícia/revízia procesu vypracovania a aktualizácie analýzy potrieb odborného výcviku personálu

Zmena systému riadenia prevádzkovej bezpečnosti MI/ŽP, ktorá má za následok zmenené a doplnené úlohy a zodpovednosti

4.6.3.2.3

Špecifické prvky pre vlakový personál

ŽP – Definícia/revízia procesu pre vlakový personál o získavaní a uchovaní:

znalostí traťových pomerov/trate

znalostí o koľajových vozidlách

Zmena systému riadenia prevádzkovej bezpečnosti ŽP, ktorá má za následok zmenené a doplnené úlohy a zodpovednosti

4.7.1

Zavedenie zdravotných a bezpečnostných podmienok

MI/ŽP – Definícia/revízia postupu(-ov) zabezpečenia zdravotnej spôsobilosti personálu vrátane kontrol účinkov liekov a alkoholu na pracovnú výkonnosť

Zmena systému riadenia prevádzkovej bezpečnosti ŽP, ktorá má za následok zmenené a doplnené úlohy a zodpovednosti

4.7.2 – 4.7.4

Kritériá schvaľovania lekárov pracovného lekárstva, zdravotníckych organizácií, psychológov a prehliadok

MI/ŽP – Stanovenie/revízia kritérií:

schvaľovanie lekárov z oblasti pracovného lekárstva a zdravotníckych organizácií

schvaľovanie psychológov

lekárske a psychologické vyšetrenie

Zmena systému riadenia prevádzkovej bezpečnosti ŽP, ktorá má za následok zmenené a doplnené úlohy a zodpovednosti

Zmena vnútroštátnych predpisov a postupov schvaľovania lekárskych odborníkov a uznávanie organizácií

4.7.5

Zdravotné požiadavky

MI/ŽP – Stanovenie/revízia zdravotných požiadaviek vrátane

celkového zdravia

zraku

sluchu

tehotnosti

Zmena systému riadenia prevádzkovej bezpečnosti ŽP, ktorá má za následok zmenené a doplnené úlohy a zodpovednosti

4.7.6

Špecifické požiadavky týkajúce sa úlohy vedenia vlaku

MI/ŽP – Stanovenie/revízia špecifických zdravotných požiadaviek kladených na vodičov vrátane:

EKG monitorovania (starších ako 40 rokov)

zraku

požiadavky na sluch/reč

antropometrie

Zmena systému riadenia prevádzkovej bezpečnosti ŽP, ktorá má za následok zmenené a doplnené úlohy a zodpovednosti

PRÍLOHA O

Nepoužíva sa

 

PRÍLOHA P

Označenie vozidla

Všeobecné poznámky:

1   Táto príloha opisuje číslo a súvisiace označenie aplikované viditeľným spôsobom na vozidle tak, aby ho bolo možné počas prevádzky jednoznačne určiť. Neopisuje iné čísla a ani označenia, prípadne vygravírované alebo pripevnené trvalým spôsobom na ráme alebo na hlavných komponentoch vozidla počas jeho stavby.

2   Zhoda čísla a súvisiaceho označenia s označeniami opísanými v tejto prílohe nie je povinná pre:

vozidlá, ktoré sa používajú iba na sieťach, na ktoré sa neuplatňuje táto TSI;

vozidlá patriace do kultúrneho dedičstva, v historickom prevedení;

vozidlá, ktoré sa bežne nepoužívajú ani neprepravujú na sieťach, na ktoré sa uplatňuje táto TSI.

Tieto vozidlá však musia dostať dočasné číslo povoľujúce ich prevádzku.

3   Táto príloha podlieha zmenám v dôsledku budúceho vývoja RIC a budúceho rozvoja a zavedenia TAP TSI.

Štandardné číslo a súvisiace skratky

Každé koľajové vozidlo bude opatrené číslom pozostávajúcim z 12 číslic (nazýva sa štandardné číslo) s nasledujúcou štruktúrou:

Typy koľajových vozidiel

Typ vozidla a uvedenie interoperability

[2 číslice]

Krajina, v ktorej je vozidlo registrované

[2 číslice]

Technické charakteristiky

[4 číslice]

Inventárne číslo

[3 číslice]

Kontrolné Číslo

[1 číslica]

nákladné vozne

00 až 09

10 až 19

20 až 29

30 až 39

40 až 49

80 až 89

[podrobnosti v prílohe P.6]

01 až 99

[podrobnosti v prílohe P.4]

0000 až 9999

[podrobnosti v prílohe P.9]

001 až 999

0 až 9

[podrobnosti v prílohe P.3]

osobné vozne

50 až 59

60 až 69

70 až 79

[podrobnosti v prílohe P.7]

0000 až 9999

[podrobnosti v prílohe P.10]

001 až 999

hnacie vozidlá

90 až 99

[podrobnosti v prílohe P.8]

0000001 až 8999999

[význam týchto číslic je definovaný členskými štátmi, prípadne bilaterálnou alebo multilaterálnou dohodou

špeciálne vozidlá

9000 až 9999

[podrobnosti v prílohe P.11]

001 až 999

V danej krajine 7 číslic technických charakteristík a inventárne číslo sú dostačujúce na jednoznačnú identifikáciu vozidla v rámci každej skupiny nákladných vozňov, hnacích koľajových vozidiel (1) a špeciálnych vozidiel (2).

Abecedné označenia doplňujú číslo:

a)

označenia spojené so schopnosťou interoperability (podrobnosti v prílohe P.5);

b)

skratka krajiny, v ktorej je vozidlo registrované (podrobnosti v prílohe P.4);

c)

skratka prevádzkovateľa (3) (podrobnosti v prílohe P.1);

d)

skratka technických charakteristík (podrobnosti v prílohe P.13 pre osobné vozne, v prílohe P.12 pre nákladné vozne, v prílohe P.14 pre špeciálne vozidlá).

Technické charakteristiky, kódy a skratky spravuje jeden alebo viacero orgánov (ďalej označovaných ako „ústredný orgán“), ktorý musí navrhnúť ERA (Európska železničná agentúra) ako výsledok činnosti č. 15 jej pracovného programu pre rok 2005.

Pridelenie čísla

Predpisy pre správu čísel navrhne ERA ako súčasť aktivity č. 15 jej pracovného programu pre rok 2005.


(1)  Pre hnacie koľajové vozidlá musí byť číslo jedinečné v danej krajine so 6 číslicami.

(2)  Pre špeciálne vozidlá musí byť číslo jedinečné v danej krajine s prvou číslicou a 5 poslednými číslicami technických vlastností a inventárnym číslom.

(3)  Prevádzkovateľ vozidla je osoba, ktorá je vlastníkom vozidla alebo má právo ním disponovať, využívať vozidlo ekonomicky nepretržite ako dopravný prostriedok a je registrovaná ako taká v Registri koľajových vozidiel.

PRÍLOHA P.1

Označenie prevádzkovateľa skratkou

Definícia označenia prevádzkovateľa vozidla (VKM)

Označením prevádzkovateľa vozidla (VKM) je alfanumerický kód pozostávajúci z 2 až 5 písmen (1) VKM je napísané na každom železničnom vozni, v blízkosti čísla vozidla. VKM označuje prevádzkovateľa vozidla zaregistrovaného v registri koľajových vozidiel.

VKM je unikátne vo všetkých krajinách, na ktoré sa vzťahuje táto TSI a vo všetkých krajinách, ktoré uzavrú dohodu, ktorá zahŕňa aplikáciu systému číslovania vozidiel a označovania prevádzkovateľa vozidla, ako je opísané v tejto TSI.

Formát označenia prevádzkovateľa vozidla

VKM je zobrazením celého názvu (mena) alebo skratky prevádzkovateľa vozidla, a ak je to možné, rozpoznateľným spôsobom. Môže sa používať všetkých 26 písmen latinskej abecedy. Písmená vo VKM sú napísané ako veľké písmená. Písmená, ktoré neznamenajú prvé písmená slov v názve prevádzkovateľa, môžu byť napísané malými písmenami. Pre jednoznačnosť kontroly sa potom napísaný názov bude ignorovať.

Písmená môžu obsahovať diakritické znaky (2). Diakritické znaky používané pri týchto písmenách sa kvôli jednoznačnosti kontroly ignorujú.

Pre vozidlá prevádzkovateľov, ktorí majú sídlo v krajine, ktorá nepoužíva latinskú abecedu, preklad VKM do ich vlastnej abecedy sa môže používať za VKM oddeleným od neho lomkou („/“). Takéto preložené VKM sa na účely spracovania údajov neberie do úvahy.

Výnimky z používania označenia prevádzkovateľa vozidla

Členské štáty môžu rozhodnúť o uplatňovaní nasledujúcich výnimiek.

VKM sa nevyžaduje pri vozidlách, ktorých systém číslovania sa neriadi touto prílohou (porovnaj všeobecnú poznámku, bod 2). V každom prípade primerané informácie o identite prevádzkovateľa vozidla musia byť poskytnuté organizácii, ktorá ich prevádzkuje v sieťach, na ktoré sa uplatňuje táto TSI.

Ak sú informácie o celom mene (názve) a adrese napísané na vozidle, VKM sa nevyžaduje v prípade:

vozidiel prevádzkovateľov s takým obmedzenými koľajovými vozidlami, že tento počet neoprávňuje používanie VKM;

špecializovaných vozidiel na údržbu infraštruktúry.

VKM sa nevyžaduje pre rušne, motorové jednotky a osobné vozne, používané iba vo vnútroštátnej premávke, keď:

sú opatrené logom ich prevádzkovateľa a toto logo obsahuje rovnaké a dobre rozpoznateľné písmená ako VKM;

sú opatrené dobre rozpoznateľným logom, ktoré bolo prijaté príslušným vnútroštátnym orgánom, ako primeraný ekvivalent VKM.

Ak sa logo spoločnosti uplatňuje popri uplatňovaní VKM, platné je iba VKM a logo sa neberie do úvahy.

Ustanovenia o prideľovaní označení prevádzkovateľa vozidla

Prevádzkovateľovi vozidla možno vydať viac ako jedno VKM v prípade, že:

prevádzkovateľ vozidla má úradný názov vo viac ako jednom jazyku;

prevádzkovateľ vozidla má dobrý dôvod na to, aby rozlišoval medzi jednotlivými skupinami vozidiel v rámci svojej organizácie.

Jedno VKM je možné vydať pre skupinu spoločností:

ktoré patria do jedinej firemnej štruktúry, ktorá vymenovala a poverila jednu organizáciu v rámci tejto štruktúry zaoberať sa všetkými otázkami v mene všetkých ostatných;

ktorá splnomocnila samostatnú, jedinú právnickú osobu, aby riešila všetky otázky v jej mene, pričom v takomto prípade je právnickou osobou prevádzkovateľ.

Register označení prevádzkovateľov vozidiel a postup prideľovania

Register VKM je verejný a aktualizovaný v reálnom čase.

Žiadosť o VKM sa podáva na príslušnom vnútroštátnom orgáne žiadateľa a zasiela sa ústrednému orgánu. VKM sa môže používať až po zverejnení zo strany ústredného orgánu.

Držiteľ VKM musí informovať príslušný vnútroštátny orgán, ak sa používanie VKM končí, a príslušný vnútroštátny orgán zašle túto informáciu ústrednému orgánu. VKM sa potom zruší, hneď ako prevádzkovateľ preukáže, že označenie bolo zmenené na všetkých príslušných vozidlách. Desať rokov nebude opakovane vydané, pokiaľ nebude opakovane vydané pôvodnému držiteľovi alebo na jeho žiadosť inému držiteľovi.

VKM môže byť prevedené na iného držiteľa, ktorý je právnym pokračovateľom pôvodného držiteľa. VKM zostáva v platnosti, keď držiteľ zmení svoje meno na meno, ktoré sa nepodobá na VKM.

Prvý zoznam VKM bude navrhnutý pomocou existujúcich skratiek železničného podniku.

VKM sa bude týkať všetkých novopostavených železničných vozidiel po nadobudnutí účinnosti príslušných TSI. V prípade existujúcich vozidiel sa bude musieť dosiahnuť súlad s označením VKM do konca roka 2014.


(1)  V prípade NMBS/SNCB sa môže naďalej používať jednotlivé zakrúžkované písmeno B.

(2)  Diakritické znaky sú „znaky prízvuku“, ako napríklad Ŕ, Ç, Ö, Č, Ž, Å atď. Špeciálne písmená ako napríklad Ř a Ć budú zastúpené jednotlivými písmenami; v skúškach jedinečnosti sa Ř považuje za O a Ć za A.

PRÍLOHA P.2

Nápis čísla a súvisiaceho abecedného označenia na skrini vozidla

Všeobecné opatrenia pre vonkajšie označenie

Veľké písmená a číslice tvoriace nápisy označenia musia mať výšku aspoň 80 mm, typ písma sans serif v zodpovedajúcej kvalite. Nižšia výška sa môže používať iba tam, kde neexistuje žiadna iná možnosť ako umiestniť označenie na pozdĺžniky.

Označenie nesmie byť umiestnené vyššie ako 2 metre nad úrovňou koľajnice.

Nákladné vozne

Označenie musí byť napísané na skrini vozňa takto:

23

TEN

31

TEN

33

TEN

43

 

(V tomto prípade bez VKM, informácie o úplnom mene a adrese sa napíšu na vozeň)

80

D-RFC

80

D-DB

84

NL-ACTS

87

F

7369 553-4

0691 235-2

4796 100-8

4273 361-3

Zcs

Tanoos

Slpss

Laeks

V prípade vozňov, ktorých skriňa neposkytuje dostatočne veľký priestor pre takýto typ usporiadania, najmä v prípade plošinových vozňov, označenie musí byť usporiadané takto:

01

87

3320 644 - 7

TEN

F-SNCF

Ks

Ak bude na vozni napísané jedno alebo viac indexových písmen národného významu, toto národné označenie musí byť uvedené po medzinárodnom písmenovom označení a oddelené od neho pomlčkou.

Osobné vozne

Číslo bude na každej bočnej stene vozňa uvedené nasledujúcim spôsobom:

F-SNCF

61 87

Formula

-7

Označenie krajiny, v ktorej je vozeň registrovaný, a technických charakteristík je napísané priamo pred, za alebo pod dvanástimi číslicami čísla vozňa.

V prípade osobných vozňov s kabínou vodiča bude číslo napísané aj vo vnútri kabíny.

Rušne, motorové vozne a špeciálne vozidlá

Štandardné 12-miestne číslo musí byť označené na každej bočnej stene hnacích koľajových vozidiel používaných v medzinárodnej doprave nasledujúcim spôsobom:

91 88 0001323–0

Štandardné 12-miestne číslo bude napísané takisto v každej kabíne hnacích koľajových vozidiel.

Prevádzkovateľ môže pridať vo forme písmen s veľkosťou väčšou ako je štandardné číslo vlastné číselné označenie (pozostávajúce spravidla z číslic inventárneho čísla doplnené abecedným kódovaním) užitočné počas prevádzky. Miesto vyznačenia takéhoto vlastného čísla závisí od prevádzkovateľa.

Príklady

SP 42037

ES 64 F4-099

88-1323

473011

 

 

92 51 0042037-9

94 80 0189 999-6

91 88 0001323-0

92 87 473011-0

94 79 2 642 185-5

Tieto predpisy môžu byť zmenené na základe dvojstranných dohôd v prípade vozidiel existujúcich v čase nadobudnutia účinnosti tejto TSI a zaradených do špecifickej dopravy a tam, kde nie je žiadne riziko zámeny rôznych koľajových vozidiel premávajúcich na príslušných železničných systémoch. Výnimka je platná počas obdobia, o ktorom rozhodnú príslušné vnútroštátne orgány.

Vnútroštátny orgán môže predpísať, aby bol abecedný kód krajiny a VKM zaznamenaný navyše k 12- miestnemu číslu vozidla.

PRÍLOHA P.3

pravidlá stanovovania kontrolnej číslice (číslica 12)

Kontrolná číslica je stanovená nasledujúcim spôsobom:

číslice na párnych pozíciách základného čísla (počítané z pravej strany) sa zoberú v ich vlastnej desiatkovej hodnote,

číslice na nepárnych pozíciách základného čísla (počítané z pravej strany) sa vynásobia 2;

potom sa stanoví súčet vytvorený číslicami na párnej pozícii a všetkými číslicami, ktoré tvoria parciálne súčiny získané z nepárnych pozícií;

zaznamená sa jednotková číslica tohto súčtu;

doplnkové číslo potrebné na to, aby jednotková číslica predstavovala 10, je kontrolnou číslicou; ak by táto jednotková číslica bola nula, tak potom aj kontrolnou číslicou bude nula.

Príklady:

1 –

Nech je základným číslom

3

3

8

4

4

7

9

6

1

0

0

 

Multiplikačný faktor

2

1

2

1

2

1

2

1

2

1

2

 

 

6

3

16

4

8

7

18

6

2

0

0

 

Súčet: 6 + 3 + 1 + 6 + 4 + 8 + 7 + 1 + 8 + 6 + 2 + 0 + 0 = 52

 

Jednotková číslica tohto súčtu je 2.

Číslo kontrolnej číslice bude 8 a základné číslo sa takto stáva registračným číslom 33 84 4796 100–8.

2 –

Nech je základným číslom

3

1

5

1

3

3

2

0

1

9

8

 

Multiplikačný faktor

2

1

2

1

2

1

2

1

2

1

2

 

 

6

1

10

1

6

3

4

0

2

9

16

 

Súčet: 6 + 1 + 1 + 0 + 1 + 6 + 3 + 4 + 0 + 2 + 9 + 1 + 6 = 40

 

Jednotková číslica tohto súčtu je 0.

Číslo kontrolnej číslice bude 0 a základné číslo sa takto stáva registračným číslom 31 51 3320 198–0.

PRÍLOHA P.4

Kódovanie krajín, v ktorých sú vozidlá registrované (číslice 3 – 4 a skratka)

„Informácie týkajúce sa tretích krajín uvedené iba pre informáciu“

Krajiny

Abecedný kód krajiny (3)

Číselný kód krajiny

Príslušné podniky v hranatých zátvorkách v prílohách P.6 a P.7 (4)

Albánsko

AL

41

HSh

Alžírsko

DZ

92

SNTF

Arménsko

AM (1)

58

ARM

Rakúsko

A

81

ÖBB

Azerbajdžan

AZ

57

AZ

Bielorusko

BY

21

BC

Belgicko

B

88

SNCB/NMBS

Bosna-Hercegovina

BIH

44

ŽRS

50

ŽFBH

Bulharsko

BG

52

BDZ, SRIC

Čína

RC

33

KZD

Chorvátsko

HR

78

Kuba

CU (1)

40

FC

Cyprus

CY

 

 

Česká republika

CZ

54

ČD

Dánsko

DK

86

DSB, BS

Egypt

ET

90

ENR

Estónsko

EST

26

EVR

Fínsko

FIN

10

VR, RHK

Francúzsko

F

87

SNCF, RFF

Gruzínsko

GE

28

GR

Nemecko

D

80

DB, AAE (2)

Grécko

GR

73

CH

Maďarsko

H

55

MÁV, GySEV/ROeEE (2)

Irán

IR

96

RAI

Irak

IRQ (1)

99

IRR

Írsko

IRL

60

CIE

Izrael

IL

95

IR

Taliansko

I

83

FS, FNME (2)

Japonsko

J

42

EJRC

Kazachstan

KZ

27

KZH

Kirgizsko

KS

59

KRG

Lotyšsko

LV

25

LDZ

Libanon

RL

98

CEL

Lichtenštajnsko

LIE (1)

 

 

Litva

LT

24

LG

Luxembursko

L

82

CFL

Macedónsko (bývala juhoslovanská republika)

MK

65

CFARYM (MŽ)

Malta

M

 

 

Moldavsko

MD (1)

23

CFM

Monako

MC

 

 

Mongolsko

MGL

31

MTZ

Maroko

MA

93

ONCFM

Holandsko

NL

84

NS

Severná Kórea

PRK (1)

30

ZC

Nórsko

N

76

NSB, JBV

Poľsko

PL

51

PKP

Portugalsko

P

94

CP, REFER

Rumunsko

RO

53

CFR

Rusko

RUS

20

RZD

Srbsko-Čierna Hora

SCG

72

Slovensko

SK

56

ZSSK, ŽSR

Slovinsko

SLO

79

Južná Kórea

ROK

61

KNR

Španielsko

E

71

RENFE

Švédsko

S

74

GC, BV

Švajčiarsko

CH

85

SBB/CFF/FFS, BLS (2)

Sýria

SYR

97

CFS

Tadžikistan

TJ

66

TZD

Tunisko

TN

91

SNCFT

Turecko

TR

75

TCDD

Turkménsko

TM

67

TRK

Ukrajina

UA

22

UZ

Spojené kráľovstvo

GB

70

BR

Uzbekistan

UZ

29

UTI

Vietnam

VN (1)

32

DSVN


(1)  Kódy, ktoré sa musia potvrdiť.

(2)  Kým vývoj uvedený v bode 3 všeobecných poznámok nenadobudne účinnosť, tak tieto podniky môžu používať kódy 43 (GySEV/ROeEE), 63 (BLS), 64 (FNME), 68 (AAE). Čas aktualizácie sa bude potom definovať spoločne s príslušnými členskými štátmi.

(3)  Podľa systému abecedného kódovania opísaného v dodatku 4 k dohovoru z roku 1949 a článku 45 ods. 4 Dohovoru z roku 1968 o cestnej premávke.

(4)  Podniky, ktoré v čase nadobudnutia účinnosti boli členmi UIC alebo OSŽD a používali opísaný kód krajiny ako kód podniku.

PRÍLOHA P.5

Abecedné označenie schopnosti interoperability

TEN

:

Vozidlo, ktoré je v súlade s TSI pre koľajové vozidlá

RIV

:

Vozidlo, ktoré je v súlade s predpismi RIV k dátumu ich zrušenia

PPW

:

Vozidlo, ktoré je v súlade s Dohodou o PPW (vo vnútri štátov OJSD)

RIC

:

Osobný vozeň, ktorý je/bol v súlade s predpismi RIC

Abecedné označovanie schopnosti interoperability týkajúce sa špeciálnych vozidiel je opísané v prílohe P.14.

PRÍLOHA P.6

kódy pre interoperabilnú dopravu používané pre nákladné vozne (číslice 1 – 2)

 

2. číslica

0

1

2

3

4

5

6

7

8

9

2. číslica

1. číslica

1. číslica

 

 

rozchod

pevný alebo meniteľný

pevný

meniteľný

pevný

meniteľný

pevný

meniteľný

pevný

meniteľný

pevný alebo meniteľný

rozchod

 

TSI (1)

a/alebo

COTIF (2)

a/alebo

PPW

0

s nápravami

náhradné

Vozne (2) TSI a/alebo COTIF

[ktorých prevádzkovateľom je železničný podnik uvedený v prílohe P.4]

Nepoužívať do ďalšieho rozhodnutia

vozne PPW

(meniteľný rozchod)

s nápravami

0

1

s podvozkami

Vozne využívané priemyslom

s podvozkami

1

2

s nápravami

náhradné

Vozne b TSI a/alebo COTIF [ktorých prevádzkovateľom je železničný podnik uvedený v prílohe P.4] (2)

vozne PPW

Vozne (2) TSI a/alebo COTIF

vozne PPW

Vozne (2) TSI a/alebo COTIF

vozne PPW

vozne PPW

(pevný rozchod)

s nápravami

2

3

s podvozkami

s podvozkami

3

Nie TSI

a nie COTIF (2)

a nie PPW

4

s nápravami (3)

služobné vozne

Ostatné vozne

[ktorých prevádzkovateľom je železničný podnik uvedený v prílohe P.4]

Ostatné vozne

Ostatné vozne

vozne so zvláštnym číslovaním pre technické charakteristiky

s nápravami (4)

4

8

s podvozkami (3)

s podvozkami (4)

8

 

 

doprava

Vnútroštátna doprava alebo medzinárodná doprava na základe zvláštnej dohody

Medzinárodná doprava na základe zvláštnej dohody

Vnútroštátna doprava

Medzinárodná doprava na základe zvláštnej dohody

Vnútroštátna doprava

Medzinárodná doprava na základe zvláštnej dohody

Vnútroštátna doprava

Medzinárodná doprava na základe zvláštnej dohody

Vnútroštátna doprava

Vnútroštátna doprava alebo medzinárodná doprava na základe zvláštnej dohody

Doprava

 

 

1. číslica

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

1. číslica

2. číslica

0

1

2

3

4

5

6

7

8

9

2. číslica


(1)  Súlad aspoň s TSI pre koľajové vozidlá.

(2)  Vrátane vozidiel, ktoré sú podľa existujúcich predpisov opatrené týmito číslicami v čase nadobudnutia účinnosti týchto nových predpisov.

(3)  Pevný alebo meniteľný rozchod.

(4)  S výnimkou vozňov kategórie I (vozne s riadenou teplotou)

PRÍLOHA P.7

Kódy spôsobilosti pre medzinárodnú interoperabilnú dopravu používané pre osobné vozidlá (číslice 1 – 2)

Upozornenie:

Podmienky uvedené v hranatých zátvorkách sú prechodné a budú zrušené v rámci vývoja RIC (pozri všeobecné poznámky, bod 3).

 

Vnútroštátna doprava

TSI (1)a/alebo RIC/COTIF (2)a/alebo PPW

Vnútroštátna doprava alebo medzinárodná doprava na základe zvláštnej dohody

TSI (1)a/alebo RIC/COTIF (2)

PPW

2. číslica

0

1

2

3

4

5

6

7

8

9

1. číslica

5

Vozidlá pre vnútroštátnu dopravu

[ktorých prevádzkovateľom je železničný podnik RIC uvedený v prílohe P.4]

Neklimatizované vozidlá so stálym rozchodom (vrátane nákladných vozňov na prepravu motorových vozidiel)

[ktorých prevádzkovateľom je železničný podnik RIC uvedený v prílohe P.4]

Neklimatizované vozidlá s prestaviteľným rozchodom (1435/1520)

[ktorých prevádzkovateľom je železničný podnik RIC uvedený v prílohe P.4]

Vyhradené

Neklimatizované vozidlá s prestaviteľným rozchodom (1435/1672)

[ktorých prevádzkovateľom je železničný podnik RIC uvedený v prílohe P.4]

Vozidlá s osobitným číslovaním pre technické charakteristiky

Vozidlá so stálym rozchodom

Vozidlá so stálym rozchodom

Vozidlá s rozchodom prestaviteľným výmenou podvozkov (1435/1520)

Vozidlá s prestaviteľným rozchodom s nápravami s prestaviteľným rozchodom (1435/1520)

6

Služobné vozidlá neprevádzkované v komerčnej doprave

Klimatizované vozidlá so stálym rozchodom

[ktorých prevádzkovateľom je železničný podnik RIC uvedený v prílohe P.4]

Klimatizované vozidlá s prestaviteľným rozchodom (1435/1520)

[ktorých prevádzkovateľom je železničný podnik RIC uvedený v prílohe P.4]

Služobné vozidlá neprevádzkované v komerčnej doprave

[ktorých prevádzkovateľom je železničný podnik RIC uvedený v prílohe P.4]

Klimatizované vozidlá s prestaviteľným rozchodom (1435/1672)

[ktorých prevádzkovateľom je železničný podnik RIC uvedený v prílohe P.4]

Vozidlá na prepravu motorových vozidiel

Vozidlá s prestaviteľným rozchodom

7

Tlakotesné klimatizované vozidlá

[ktorých prevádzkovateľom je železničný podnik RIC uvedený v prílohe P.4]

Vyhradené

Vyhradené

Tlakotesné klimatizované vozidlá so stálym rozchodom

[ktorých prevádzkovateľom je železničný podnik RIC uvedený v prílohe P.4]

Vyhradené

Ostatné vozidlá

Vyhradené

Vyhradené

Vyhradené

Vyhradené


(1)  Súlad aspoň s budúcou TSI pre osobné vozne.

(2)  Súlad s RIC alebo COTIF podľa platného predpisu.

PRÍLOHA P.8

Typy hnacích koľajových vozidiel (číslice 1 – 2)

Prvou číslicou je „9“.

Druhá číslica je definovaná každým členským štátom. Môže sa napríklad zhodovať so samokontrolnou číslicou, ak je táto číslica takisto vypočítaná s inventárnym číslom.

Ak druhá číslica opisuje typ trakčných koľajových vozidiel, nasledujúce kódovanie je povinné:

Kód

Všeobecný typ vozidla

0

Rôzne

1

Elektrický rušeň

2

Dieselový rušeň

3

Elektrická motorová jednotka (vysokorýchlostná) [motorový vozeň alebo prívesný vozeň]

4

Elektrická motorová jednotka (okrem vysokorýchlostnej) [motorový vozeň alebo prívesný vozeň]

5

Dieselová motorová jednotka [motorový vozeň alebo prívesný vozeň]

6

Prívesný vozeň zvláštneho určenia

7

Elektrický posunovací rušeň

8

Dieselový posunovací rušeň

9

Vozidlo pre údržbu

PRÍLOHA P.9

Štandardné číselné označovanie vozidiel (číslice 5 až 7)

V tejto prílohe je v tabuľkách uvedené číselné označovanie pomocou štyroch číslic, ktoré súvisia s hlavnými technickými charakteristikami vagóna.

Táto príloha sa distribuuje na samostatnom médiu (elektronický súbor).

PRÍLOHA P.10

Kódy technických charakteristík ťahaných osobných koľajových vozidiel (číslice 5 – 6)

 

6. číslica

0

1

2

3

4

5. číslica

Vyhradené

0

Vyhradené

Vyhradené

Vyhradené

Vyhradené

Vyhradené

Vozidlá so sedadlami 1. triedy

1

10 oddielov s bočnou chodbou alebo veľkopriestorové vozidlo so strednou uličkou

≥ 11 oddielov s bočnou chodbou alebo veľkopriestorové vozidlo so strednou uličkou

Vyhradené

Vyhradené

dve alebo tri nápravy

Vozidlá so sedadlami 2. triedy

2

10 oddielov s bočnou chodbou alebo veľkopriestorové vozidlo so strednou uličkou

11 oddielov s bočnou chodbou alebo veľkopriestorové vozidlo so strednou uličkou

≥ 12 oddielov s bočnou chodbou alebo veľkopriestorové vozidlo so strednou uličkou

tri nápravy

dve nápravy

Vozidlá so sedadlami 1./2. triedy

3

10 oddielov s bočnou chodbou alebo veľkopriestorové vozidlo so strednou uličkou

11 oddielov s bočnou chodbou alebo veľkopriestorové vozidlo so strednou uličkou

≥ 12 oddielov s bočnou chodbou alebo veľkopriestorové vozidlo so strednou uličkou

Vyhradené

dve alebo tri nápravy

Ležadlové vozidlá 1. triedy alebo 1. /2. triedy

4

10 oddielov 1./2. triedy

Vyhradené

Vyhradené

Vyhradené

≤ 9 oddielov 1./2. triedy

Ležadlové vozidlá 2. triedy

5

10 oddielov

11 oddielov

≥ 12 oddielov

Vyhradené

Vyhradené

Vyhradené

6

Vyhradené

Vyhradené

Vyhradené

Vyhradené

Vyhradené

Lôžkové vozidlá

7

10 oddielov

11 oddielov

12 oddielov

Vyhradené

Vyhradené

Vozidlá zvláštnej konštrukcie a batožinové vozidlá

8

Riadiaci vozeň so sedadlami, všetky triedy, s batožinovým priestorom alebo bez neho, s kabínou vodiča pre jazdu smerom dozadu

Vozidlá so sedadlami 1. alebo 1./2. triedy s batožinovým alebo poštovým priestorom

Vozidlá so sedadlami 2. triedy s batožinovým alebo poštovým priestorom

Vyhradené

Vozidlá so sedadlami, všetky triedy, so špeciálne upravenými priestormi, napr. detský kútik

9

Poštové vozidlá

Batožinové vozidlá s poštovým oddielom

Batožinové vozidlá

Batožinové vozidlá a dvoj alebo trojnápravové vozne 2. triedy so sedadlami, s batožinovým alebo poštovým priestorom

Batožinové vozidlá s bočnou chodbou s priestorom alebo bez priestoru s colnou plombou

Poznámka: Časti oddielu sa neberú do úvahy. Ekvivalentné usporiadanie vo veľkopriestorových vozidlách so stredovou uličkou sa dosiahne vydelením počtu disponibilných sedadiel číslom 6, 8 alebo 10, v závislosti od konštrukcie vozidla.

Kódy technických charakteristík ťahaných osobných koľajových vozidiel (číslice 5 – 6)

 

6. číslica

5

6

7

8

9

5. číslica

Vyhradené

0

Vyhradené

Vyhradené

Vyhradené

Vyhradené

Vyhradené

Vozidlá so sedadlami 1. triedy

1

Vyhradené

Poschodové vozidlá

≥ 7 oddielov s bočnou chodbou alebo veľkopriestorové vozidlo so strednou uličkou

8 oddielov s bočnou chodbou alebo veľkopriestorové vozidlo so strednou uličkou

9 oddielov s bočnou chodbou alebo veľkopriestorové vozidlo so strednou uličkou

Vozidlá so sedadlami 2. triedy

2

Iba pre OSŽD, poschodové vozidlá

Poschodové vozidlá

Vyhradené

≥ 8 oddielov s bočnou chodbou alebo veľkopriestorové vozidlo so strednou uličkou

9 oddielov s bočnou chodbou alebo veľkopriestorové vozidlo so strednou uličkou

Vozidlá so sedadlami 1. alebo 1./ 2. triedy

3

Vyhradené

Poschodové vozidlá

Vyhradené

≥ 8 oddielov s bočnou chodbou alebo veľkopriestorové vozidlo so strednou uličkou

9 oddielov s bočnou chodbou alebo veľkopriestorové vozidlo so strednou uličkou

Ležadlové vozidlá 1. alebo 1. /2. triedy

4

Vyhradené

Vyhradené

Vyhradené

Vyhradené

≤ 9 oddielov 1. triedy

Ležadlové vozidlá 2. triedy

5

Vyhradené

Vyhradené

Vyhradené

Vyhradené

≤ 9 oddielov

Vyhradené

6

Vyhradené

Vyhradené

Vyhradené

Vyhradené

Vyhradené

Lôžkové vozidlá

7

> 12 oddielov

Vyhradené

Vyhradené

Vyhradené

Vyhradené

Vozidlá zvláštnej konštrukcie a batožinové vozidlá

8

Vozidlá so sedadlami a lôžkové vozne, všetky triedy, s barovým alebo bufetovým priestorom

Poschodové hnacie vozidlo so sedadlami, všetky triedy, a alebo bez batožinového priestoru, s kabínou vodiča pre jazdu smerom dozadu

Jedálne vozne alebo osobné vozne s barovým alebo bufetovým priestorom, s batožinovým priestorom

Jedálne vozne

Ostatné špeciálne vozidlá (konferenčné, disko, barové, kino, video, ambulantné vozne)

9

Dvoj- alebo trojnápravové batožinové vozidlá s poštovým oddielom

Vyhradené

Dvoj alebo trojnápravové vozidlá na prevážanie motorových vozidiel

Vozidlá na prevážanie motorových vozidiel

Služobné vozidlá

Poznámka: Časti oddielu sa neberú do úvahy. Ekvivalentné usporiadanie vo veľkopriestorových vozidlách so stredovou uličkou sa dosiahne vydelením počtu disponibilných sedadiel číslom 6, 8 alebo 10, v závislosti od konštrukcie vozidla

kódy všeobecných charakteristík ťahaných osobných koľajových vozidiel (číslice 7 – 8)

Napájanie energiou

8. číslica

0

1

2

3

4

5

6

7

8

9

Maximálna rýchlosť

7. číslica

< 120 km/h

0

Všetky napätia (3)

Vyhradené

3 000 V~ + 3 000 V =

1 000 V~ (3)

Vyhradené

1 500 V~

Iné napätia ako 1 000 V, 1 500 V, 3 000 V

1 500 V~

+ 1 500 V =

3 000 V =

Vyhradené

1

Všetky napätia (3)

+ Para (1)

1 000 V~

+ Para (1)

1 000 V~

+ Para (1)

1 000 V~

+ Para (1)

1 000 V~

+ Para (1)

1 000 V~

+ Para (1)

Vyhradené

1 500 V~ + 1 500 V =

+ Para (1)

3 000 V =

+ Para (1)

3 000 V =

+ Para (1)

2

Para (1)

Para (1)

3 000 V~ + 3 000 V =

+ Para (1)

Para (1)

3 000 V~

+ 3 000 V =

+ Para (1)

Para (1)

3 000 V~

+ 3 000 V =

1 500 V~

+ Para (1)

1 500 V~

+ Para (1)

1 500 V~

+ Para (1)

A (1)

121 až 140 km/h

3

Všetky napätia

Vyhradené

1 000 V~ + 3 000 V =

1 000 V~ (3)  (1)

1 000 V~ (3)  (1)

1 000 V~

1 000 V~ + 1 500 V~ + 1 500 V =

1 500 V~

+ 1 500 V =

3 000 V =

3 000 V =

4

Všetky napätia (3)

+ Para (1)

Všetky napätia

+ Para (1)

Všetky napätia

+ Para (1)

1 000 V~ (3)  (1)

+ Para (1)

1 500 V~

+ 1 500 V =

1 000 V~

+ Para (1)

3 000 V~

+ 3 000 V =

1 500 V~

+ 1 500 V =

+ Para (1)

3 000 V =

+ Para (1)

Vyhradené

5

Všetky napätia (3)

+ Para (1)

Všetky napätia

+ Para (1)

Všetky napätia

+ Para (1)

1 000 V~

+ Para (1)

Vyhradené

1 500 V~

+ Para (1)

Iné napätia ako 1 000 V, 1 500 V, 3 000 V

1 500 V~

+ 1 500 V =

+ Para (1)

Vyhradené

Vyhradené

6

Para (1)

Vyhradené

3 000 V~

+ 3 000 V =

Vyhradené

3 000 V~

+ 3 000 V =

Vyhradené

Para (1)

Vyhradené

Vyhradené

A (1)

141 až 160 km/h

7

Všetky napätia (3)

Všetky napätia

1 500 V~ (1)

+ 3 000 V = (1)

Všetky napätia (2)

1 000 V~ (3)

1 500 V~

+ 1 500 V =

1 000 V~

1 500 V~

1 500 V~

+ 1 500 V =

3 000 V =

3 000 V =

8

Všetky napätia (3)

+ Para (1)

Všetky napätia

+ Para (1)

3 000 V~

+ 3 000 V =

Vyhradené

Všetky napätia (3)

+ Para (1)

1 000 V~

+ Para (1)

3 000 V~

+ 3 000 V =

Iné napätia ako 1 000 V, 1 500 V, 3 000 V

Všetky napätia (3)

+ Para (1)

A (1)

G (2)

> 160 km/h

9

Všetky napätia (3)  (2)

Všetky napätia

Všetky napätia

+ Para (1)

1 000 V~

+ 1 500 V~

1 000 V~

1 000 V~

Vyhradené

1 500 V~

+ 1 500 V =

3 000 V =

A (1)

G (2)

Všetky napätia. Môže zahŕňať jednofázový striedavý prúd 1 000 V 51 až 15 Hz, jednofázový striedavý prúd 1 500 V 50Hz, jednosmerný prúd 1 500 V, jednosmerný prúd 3 000 V. Môže zahŕňať aj jednofázový striedavý prúd 3 000 V 50 Hz.

A

Samostatné vykurovanie, bez kábla elektrického napájania vlaku.

G

Vozidlá s káblom elektrického napájania vlaku pre všetky napätia, avšak vyžadujúce si generátorový vozeň na napájanie klimatizácie.

Para

Iba parné vykurovanie. Ak sú uvedené napätia, kód platí aj pre vozidlá bez parného vykurovania.