PRÍLOHA I

VEDECKÉ A TECHNICKÉ CIELE, TÉMY A ČINNOSTI

ÚVOD

Siedmy rámcový program Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu (Euratom) pre jadrový výskum a odbornú prípravu je rozdelený do dvoch častí, ktoré zodpovedajú „nepriamym“ akciám vo výskume energie jadrovej syntézy, v jadrovom štiepení a ochrane pred žiarením a „priamym“ výskumným činnostiam SVC.

I.A.   VÝSKUM ENERGIE JADROVEJ SYNTÉZY

Cieľ

Rozvíjať znalostnú základňu pre vytvorenie prototypov reaktorov pre bezpečné, trvalo udržateľné, ekologické a ekonomicky životaschopné elektrárne a realizovať projekt ITER ako hlavný krok k ich vytvoreniu.

Odôvodnenie

V zásobovaní Európy energiou sa v krátkodobom, strednodobom i dlhodobom horizonte objavujú vážne nedostatky. V prvom rade je potrebné prijať opatrenia na riešenie problémov zabezpečenia zásobovania, zmeny klímy a trvalo udržateľného rozvoja a pritom zaistiť, aby nebol v budúcnosti ohrozený hospodársky rast.

Popri úsilí EÚ v oblasti výskumu obnoviteľných zdrojov energie má jadrová syntéza potenciál rozhodujúcou mierou prispieť k dosiahnutiu trvalo udržateľného a zabezpečeného zásobovania EÚ energiou o niekoľko desiatok rokov po tom, ako na trh preniknú komerčné jadrové reaktory. Úspešný vývoj v tejto oblasti by priniesol bezpečnú, trvalo udržateľnú a ekologicky neškodnú energiu. Dlhodobým cieľom európskeho výskumu jadrovej syntézy, ktorý zahrňuje všetky činnosti súvisiace s touto oblasťou vykonávané v členských štátoch a pridružených tretích krajinách, je spoločné vytvorenie prototypov reaktorov pre elektrárne, ktoré spĺňajú uvedené požiadavky a sú ekonomicky životaschopné, približne o tridsať alebo tridsaťpäť rokov a v závislosti od technického a vedeckého pokroku.

Hlavnou prioritou stratégie dosiahnutia tohto dlhodobého cieľa je vybudovanie ITER-u (hlavného experimentálneho zariadenia, ktoré bude demonštrovať vedeckú a technickú uskutočniteľnosť získavania energie jadrovou syntézou), po ktorom bude nasledovať vybudovanie „demonštračnej“ elektrárne na princípe jadrovej syntézy DEMO. Súčasne sa uskutoční aj dynamický program na podporu výskumu a vývoja zameraného na projekt ITER a na vývoj materiálov, technológií a fyziky z oblasti jadrovej syntézy potrebných na projekt DEMO. Na týchto projektoch sa bude podieľať európsky priemysel, združenia zaoberajúce sa jadrovou syntézou a tretie krajiny, najmä strany dohody o projekte ITER.

Činnosti

1.   Realizácia projektu ITER

Patria sem činnosti súvisiace so spoločnou realizáciou projektu ITER (ako medzinárodnej výskumnej infraštruktúry), najmä príprava lokality, založenie organizácie ITER a spoločného európskeho podniku pre projekt ITER, riadenie a personálne zabezpečenie, všeobecná technická a administratívna podpora, výstavba vybavenia a zariadení, ako aj podpora projektu počas výstavby.

2.   Výskum a vývoj v rámci prípravy prevádzky projektu ITER

Príslušné zariadenia a zdroje programu jadrovej syntézy, napr. zariadenia JET a iné nástroje magnetického udržania, existujúce, budúce alebo tie, na ktorých sa pracuje (Tokamak, Stellarator, RFP), sa budú využívať v cielenom fyzikálnom a technologickom programe. Tento program zhodnotí kľúčové technológie projektu ITER, zjednotí rozhodnutia týkajúce sa tohto projektu a prostredníctvom experimentálnych a teoretických činností zabezpečí prípravu na jeho prevádzku.

3.   Technologické činnosti pri príprave projektu DEMO

K týmto činnostiam patrí dynamický vývoj materiálov jadrovej syntézy a kľúčových technológií jadrovej syntézy vrátane plášťov, ako aj vytvorenie projektového tímu zaoberajúceho sa prípravou výstavby medzinárodného zariadenia na ožarovanie materiálov jadrovej syntézy (IFMIF), v ktorom sa budú vyberať materiály pre projekt DEMO. Pôjde o testovacie ožarovanie a modelovanie materiálov, štúdie koncepčného návrhu projektu DEMO a štúdie bezpečnosti, environmentálnych a socio-ekonomických aspektov energie jadrovej syntézy.

4.   Výskumné a vývojové činnosti z dlhodobého hľadiska

K týmto činnostiam patrí ďalší vývoj vylepšených koncepcií systémov magnetického ohraničenia s potenciálnymi výhodami pre elektrárne na princípe jadrovej syntézy (so zameraním na dokončenie výstavby stelarátora W7-X), vytváranie teórie a modelovanie zamerané na komplexné porozumenie správania sa plazmy pri jadrovej syntéze, ako aj koordinácia civilného výskumu členských štátov v oblasti inerciálneho ohraničenia v kontexte udržiavania kontaktov.

5.   Ľudské zdroje, vzdelávanie a odborná príprava

Vzhľadom na momentálne a strednodobé potreby projektu ITER a v záujme ďalšieho vývoja jadrovej syntézy sa budú presadzovať iniciatívy zamerané na zabezpečenie dostupnosti primeraných ľudských zdrojov, pokiaľ ide o ich počet, rozsah kvalifikácie a vysokú úroveň odbornosti a skúseností najmä vo fyzike a riadení syntézy.

6.   Infraštruktúra

Vybudovanie medzinárodného projektu výskumu energie jadrovej syntézy ITER bude prvkom novej výskumnej infraštruktúry so silným európskym rozmerom.

7.   Postupy transferu technológií

ITER si bude vyžadovať nové a pružnejšie organizačné štruktúry, ktoré umožnia, aby sa proces inovácie a technický pokrok, ktorý vytvára, rýchlo preniesol do priemyslu, čo umožní vyriešiť výzvy a zvýši konkurencieschopnosť európskeho priemyslu.

I.B.   JADROVÉ ŠTIEPENIE A OCHRANA PRED ŽIARENÍM

Cieľ

Vytvárať stabilnú vedeckú a technickú základňu s cieľom urýchliť praktický vývoj v záujme bezpečnejšieho nakladania s rádioaktívnym odpadom s dlhým časom rozpadu, zlepšovať najmä bezpečnosť jadrovej energie a hospodárnosť z hľadiska jej zdrojov i nákladov a zabezpečovať silný a spoločensky prijateľný systém ochrany ľudí a životného prostredia proti účinkom ionizujúceho žiarenia.

Odôvodnenie

V súčasnosti predstavuje jadrová energia tretinu celkového objemu elektrickej energie spotrebovanej v EÚ a ako najvýznamnejšiemu zdroju základnej elektrickej energie, ktorý pri prevádzke jadrových elektrární nevypúšťa CO2, jej patrí dôležité miesto v diskusii o prostriedkoch boja proti zmene klímy a zníženia závislosti Európy od dovážanej energie. Európsky jadrový sektor ako celok charakterizuje najnovšia technológia a ponuka vysoko odborných pracovných miest pre niekoľko stotisíc ľudí. Modernejšia jadrová technológia by mohla mať potenciál priniesť výrazné zlepšenie účinnosti a využívania zdrojov a súčasne zabezpečiť ešte prísnejšie bezpečnostné normy a pokles objemu produkovaného odpadu v porovnaní so súčasnou technológiou.

V súvislosti s ďalším využívaním tohto zdroja energie v EÚ však existujú aj vážne obavy. Stále je potrebné pracovať na tom, aby Spoločenstvo aj naďalej dosahovalo vynikajúce výsledky a aby sa zlepšovanie ochrany proti žiareniu zostalo aj naďalej prioritnou oblasťou. Základnými otázkami sú prevádzková bezpečnosť reaktorov a nakladanie s odpadom s dlhým časom rozpadu, ktoré sa naďalej riešia na technickej úrovni, pričom je však potrebná aj účasť politickej a spoločenskej sféry. Pri akomkoľvek využívaní žiarenia, či už v priemysle alebo medicíne, platí prvoradá zásada ochrany človeka a životného prostredia. Pri všetkých tematických okruhoch v tejto oblasti je najdôležitejšie zabezpečiť vysokú úroveň bezpečnosti. V jadrovej vede a inžinierstve možno taktiež presne vymedziť potreby v oblasti dostupnosti výskumnej infraštruktúry a odborných znalostí. Okrem toho sú jednotlivé technické oblasti prepojené kľúčovými prierezovými témami, ako je cyklus jadrového paliva, aktinoidová chémia, analýza rizík, hodnotenie bezpečnosti a dokonca aj problematika spoločnosti a správy vecí verejných.

Potrebný bude aj výskum zameraný na analýzu nových vedeckých a technických príležitostí, ako aj na pružné reagovanie na potreby nových politík, ktoré vzniknú počas siedmeho rámcového programu.

Činnosti

1.   Nakladanie s rádioaktívnym odpadom

Realizačne orientované výskumné a vývojové činnosti zamerané na všetky zostávajúce kľúčové aspekty ukladania spotrebovaného paliva a rádioaktívneho odpadu s dlhým časom rozpadu do hlbinných geologických formácií, prípadne demonštrácie technológií a bezpečnostných opatrení a podpora vytvárania spoločného európskeho postoja k hlavným otázkam súvisiacim s nakladaním s odpadom a jeho ukladaním. Výskum rozpadu a transmutácie a/alebo iných koncepcií zameraných na znižovanie množstva a/alebo nebezpečenstva ukladaného odpadu.

2.   Reaktorové systémy

Výskum zameraný na podporu pokračovania bezpečnej prevádzky všetkých relevantných typov existujúcich reaktorových systémov (vrátane zariadení palivových cyklov) pri zohľadnení nových úloh, ako je predlžovanie životnosti a vývoj nových metodík hodnotenia vysokej bezpečnosti (technickej aj ľudskej zložky) aj z hľadiska vážnych nehôd, a na hodnotenie potenciálu, aspektov bezpečnosti a nakladania s odpadom budúcich reaktorových systémov z krátkodobého a strednodobého hľadiska s cieľom udržať vysokú úroveň bezpečnostných noriem dosiahnutú v rámci EÚ a výrazne zlepšiť dlhodobé nakladanie s rádioaktívnym odpadom.

3.   Ochrana pred žiarením

Výskum zameraný najmä na nebezpečenstvo nízkych dávok žiarenia, na využitie v medicíne a postup pri nehodách s cieľom vytvoriť vedecký základ silného, vyváženého a spoločensky prijateľného systému ochrany, ktorý neprimerane neobmedzí prospešné a rozšírené spôsoby využitia žiarenia v medicíne a priemysle. Výskum zameraný na minimalizáciu vplyvu jadrového a rádiologického terorizmu a zneužitia jadrového materiálu.

4.   Infraštruktúra

Podpora dostupnosti a vzájomnej spolupráce zložiek výskumnej infraštruktúry, ako napríklad zariadení na testovanie materiálov, podzemných výskumných laboratórií a rádiobiologických zariadení a tkanivových bánk, potrebných na udržanie vysokej úrovne technického pokroku, inovácie a bezpečnosti v európskom jadrovom sektore.

5.   Ľudské zdroje, vzdelávanie a odborná príprava

Podpora udržiavania a ďalšieho rozvoja vedeckej odbornosti a ľudskej kapacity (napríklad prostredníctvom spoločnej odbornej prípravy) s cieľom dlhodobo zabezpečiť dostupnosť primerane kvalifikovaných výskumných pracovníkov, inžinierov a zamestnancov v jadrovom sektore.

II.   JADROVÉ ČINNOSTI SPOLOČNÉHO VÝSKUMNÉHO CENTRA (SVC)

Cieľ

Na základe požiadaviek zákazníkov poskytovať vedeckú a technickú podporu procesu vytvárania politík Spoločenstva v jadrovej oblasti, zabezpečiť pritom podporu vykonávania a monitorovania existujúcich politík a zároveň pružne reagovať na požiadavky súvisiace s novými politikami.

Odôvodnenie

SVC podporuje ciele európskej stratégie zásobovania energiou, najmä dosahovanie cieľov vytýčených v Kjótskom protokole. Spoločenstvo má v mnohých aspektoch jadrovej technológie dobrú povesť na základe predchádzajúcich úspechov v tejto oblasti. Prínos SVC k uskutočňovaniu politík Spoločenstva a k novým trendom v jadrovom výskume vyplýva z jeho vedeckých znalostí a začlenenia do medzinárodnej vedeckej obce a spolupráce s inými výskumnými centrami, ako aj zo šírenia znalostí. SVC má kompetentný personál a najmodernejšie zariadenia na vykonávanie uznávanej vedeckej a technickej činnosti, ktorej cieľom je, aby si európsky výskum udržal popredné postavenie vďaka kvalite svojej vedeckej a technickej práce. SVC podporuje politiku Spoločenstva s cieľom zachovať základné schopnosti a znalosti pre budúcnosť sprístupňovaním svojej infraštruktúry iným výskumným pracovníkom a odbornou prípravou mladých vedcov a podporou ich mobility, čím udržiava jadrové know-how v Európe. Nový dopyt sa objavuje predovšetkým v oblasti politík súvisiacich s vonkajšími vzťahmi a bezpečnosťou. V týchto prípadoch sú potrebné vnútorné a zabezpečené informácie, analýzy a systémy, ktoré nemožno vždy získať na trhu.

Činnosti SVC v jadrovej oblasti sú zamerané na uspokojenie výskumných a vývojových požiadaviek v záujme podpory Komisie aj členských štátov. Cieľom tohto programu je rozvíjať a združovať znalosti a prispievať do diskusie o výrobe jadrovej energie, jej bezpečnosti a spoľahlivosti, trvalej udržateľnosti a kontrole, jej hrozieb a úloh vrátane hodnotenia inovačných a budúcich systémov.

Činnosti

Činnosti SVC sa budú zameriavať na:

1)

nakladanie s jadrovým odpadom a jeho vplyv na životné prostredie s cieľom pochopiť procesy jadrového paliva od výroby energie až po likvidáciu odpadu a nachádzať účinné riešenia nakladania s nebezpečným jadrovým odpadom v súlade s jednou z dvoch hlavných možností (priama likvidácia alebo rozloženie a transmutácia); Pripravia sa tiež činnosti na zlepšenie znalostí o odpade s dlhým časom rozpadu a jeho spracovania alebo úpravy a základného výskumu aktinoidov;

2)

jadrovú bezpečnosť, vykonávaním výskumu existujúcich aj nových palivových cyklov a bezpečnosti reaktorov západného aj ruského typu, ako aj nového typu reaktorov. SVC bude navyše podporovať a koordinovať európsky príspevok k výskumno-vývojovej iniciatíve v rámci medzinárodného fóra Generation IV, na ktorej sa podieľajú najlepšie svetové výskumné organizácie. SVC by malo integrovať výskum v tejto oblasti s cieľom zabezpečiť kvalitu európskeho príspevku do GIF. SVC prispeje výhradne v tých oblastiach, ktoré môžu zlepšiť ochranné a bezpečnostné aspekty inovačných palivových cyklov, najmä charakterizáciu, testovanie a analyzovanie nových palív; vývojom bezpečnostných a kvalitatívnych cieľov, bezpečnostných predpisov a zdokonalených metód hodnotenia systémov;

3)

jadrovú bezpečnosť, podporou plnenia záväzkov Spoločenstva, predovšetkým kontroly zariadení palivového cyklu s dôrazom na koncovú fázu palivového cyklu, monitorovania rádioaktivity v životnom prostredí alebo vykonávania dodatočného protokolu a integrovaných bezpečnostných opatrení, ako aj prevencie zneužitia jadrového a rádioaktívneho materiálu súvisiaceho s nezákonným obchodovaním s takýmto materiálom.

SVC tiež umožní diskusiu opretú o fakty a podložené rozhodovanie o vhodnej kombinácii energie, ktorá by zodpovedala európskym energetickým potrebám (vrátane obnoviteľných zdrojov energie a jadrovej energie).

PRÍLOHA II

SYSTÉMY FINANCOVANIA

Spoločenstvo bude za podmienky dodržania pravidiel účasti stanovených pre vykonávanie siedmeho rámcového programu podporovať činnosti v oblasti výskumu a technického rozvoja vrátane demonštračných činností v jednotlivých programoch prostredníctvom rôznych systémov financovania. Tieto systémy sa využijú samostatne alebo kombinovane na financovanie rôznych kategórií akcií vykonávaných v rámci siedmeho rámcového programu.

1.   SYSTÉMY FINANCOVANIA V OBLASTI ENERGIE JADROVEJ SYNTÉZY

Osobitná povaha činností v oblasti výskumu energie jadrovej syntézy si vyžaduje vykonávanie osobitných dohôd. Finančná podpora sa bude udeľovať na činnosti vykonávané na základe postupov ustanovených v:

1.1.	zmluvách o pridružení medzi Komisiou a členskými štátmi alebo plne pridruženými tretími krajinami, alebo subjektami z členských štátov alebo plne pridružených tretích krajín, ktoré ustanovujú realizáciu časti programu výskumu Spoločenstva v oblasti energie jadrovej syntézy podľa článku 10 zmluvy;

1.2.

Európskej dohode o vývoji jadrovej syntézy (EFDA), viacstrannej dohode uzavretej medzi Komisiou a organizáciami pôsobiacimi v členských štátoch a pridružených tretích krajinách alebo konajúcimi za ne, ktorá okrem iného ustanovuje rámec ďalšieho výskumu technológie jadrovej syntézy v pridružených organizáciách a v oblasti priemyslu, využívania zariadení JET a príspevku Európy k medzinárodnej spolupráci;

1.3.	spoločnom európskom podniku pre projekt ITER na základe článkov 45 až 51 zmluvy;

1.4.	medzinárodných zmluvách medzi Euratomom a tretími krajinami, ktoré sa vzťahujú na činnosti v oblasti výskumu a vývoja energie jadrovej syntézy, najmä v dohode o projekte ITER;

1.5.	akýchkoľvek iných viacstranných dohodách uzavretých medzi Spoločenstvom a pridruženými organizáciami, najmä v dohode o mobilite zamestnancov;

1.6.	spoločne financovaných akciách zameraných na posilnenie a podporu výskumu energie jadrovej syntézy s orgánmi z členských štátov alebo tretích krajín pridružených k siedmemu rámcovému programu, pri ktorých neexistuje zmluva o pridružení.

Okrem uvedených činností sa môžu vykonávať akcie na podporu a rozvoj ľudských zdrojov, štipendijné pobyty, iniciatívy v oblasti integrovanej infraštruktúry, ako aj osobitné podporné akcie najmä s cieľom koordinovať výskum energie jadrovej syntézy, vykonávať štúdie na podporu týchto činností a podporovať vydávanie publikácií, výmenu informácií a odbornú prípravu v záujme zlepšenia prenosu technológií.

2.   SYSTÉMY FINANCOVANIA V OSTATNÝCH OBLASTIACH

Činnosti siedmeho rámcového programu v iných oblastiach ako energia jadrovej syntézy sa budú financovať prostredníctvom rôznych systémov financovania. Tieto systémy sa budú využívať samostatne alebo kombinovane na financovanie rôznych kategórií akcií vykonávaných počas siedmeho rámcového programu.

V rozhodnutiach týkajúcich sa osobitných programov, pracovných programov a výziev na predloženie návrhov sa podľa potreby uvádzajú:

—	typy systémov financovania použité na financovanie rôznych kategórií akcií,

—	kategórie účastníkov, ktoré ich môžu využívať (napríklad výskumné organizácie, univerzity, priemysel, verejné orgány),

—	druhy činností, ktoré možno financovať prostredníctvom každého z nich (výskum, vývoj, demonštračné činnosti, vzdelávanie, šírenie a prenos znalostí a iné súvisiace činnosti).

V prípade, že je možné použiť viacero systémov financovania, sa v pracovnom programe môže uviesť konkrétny systém financovania, ktorý sa má použiť pri téme, pre ktorú sa majú predkladať návrhy.

Systémy financovania sú tieto:

a)

Na podporu akcií, ktoré sa vykonávajú najmä na základe výzvy na predloženie návrhov: 1. Projekty spolupráce Podpora výskumných projektov, ktoré uskutočňujú konzorciá s účastníkmi z rôznych krajín s cieľom vyvíjať nové znalosti, nové technológie, výrobky alebo vytvárať spoločné zdroje pre výskum. Rozsah, účel a medzinárodná organizácia projektov sa môže v rámci jednotlivých oblastí a tém líšiť. Projektmi môžu byť cielené výskumné akcie malého alebo stredného rozsahu až po väčšie integračné projekty, ktoré na dosiahnutie stanoveného cieľa potrebujú významný objem prostriedkov. 2. Siete excelentnosti Podpora spoločných výskumných programov vykonávaných viacerými výskumnými organizáciami, ktoré v danej oblasti spájajú svoje činnosti, ktoré v rámci dlhodobejšej spolupráce uskutočňujú výskumné tímy. Na vykonávanie týchto spoločných výskumných programov bude potrebný formálny záväzok zo strany organizácií, ktoré spájajú časť svojich zdrojov a činností. 3. Koordinačné a podporné akcie Podpora činností zameraných na koordináciu alebo podporu výskumu (tvorba sietí, výmeny, štúdie, konferencie atď.). Tieto akcie možno vykonávať aj inými spôsobmi, ako sú výzvy na predloženie návrhov. 4. Akcie na podporu a rozvoj ľudských zdrojov a mobility Podpora odbornej prípravy a profesionálneho rastu výskumných pracovníkov.

b)

Na podporu akcií vykonávaných na základe rozhodnutí Rady, ktoré vychádzajú z návrhu Komisie, poskytne Spoločenstvo finančnú podporu rozsiahlym iniciatívam, ktoré sú financované z viacerých zdrojov prostredníctvom nasledovných príspevkov: — finančný príspevok na vykonávanie spoločných podnikov uskutočňovaných na základe postupov a ustanovení uvedených v článkoch 45 až 51 zmluvy, — finančný príspevok na rozvoj nových infraštruktúr európskeho záujmu.

Spoločenstvo bude uplatňovať systémy financovania v súlade s ustanoveniami nariadenia, ktoré sa prijme, o pravidlách účasti podnikov, výskumných centier a univerzít, príslušnými nástrojmi štátnej pomoci, najmä rámcom Spoločenstva pre štátnu pomoc pre výskum a vývoj, ako aj v súlade s medzinárodnými pravidlami v tejto oblasti. V súlade s týmto medzinárodným rámcom bude potrebná možnosť upraviť rozsah a formu finančnej účasti vzhľadom na konkrétne prípady, najmä ak je k dispozícii financovanie z iných zdrojov verejného sektora vrátane iných zdrojov financovania Spoločenstva, ako napríklad Európskej investičnej banky (EIB).

V prípade účastníkov nepriamych akcií vykonávaných v zaostalejších regiónoch (konvergenčné regióny (1) a najvzdialenejšie regióny) sa podľa možnosti a vhodnosti poskytnú dodatočné finančné prostriedky zo štrukturálnych fondov.

3.   PRIAME AKCIE – SPOLOČNÉ VÝSKUMNÉ CENTRUM

Spoločenstvo uskutoční činnosti, ktoré vykoná SVC a ktoré sú označené ako priame akcie.

---

(1)  Konvergenčné regióny sú vymedzené v článku 5 nariadenia Rady (ES) č. 1083/2006 z 11. júla 2006, ktorým sa ustanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde a Kohéznom fonde (Ú. v. EÚ L 210, 31.7.2006, s. 25). Patria sem regióny oprávnené čerpať prostriedky zo štrukturálnych fondov v rámci cieľa Konvergencia a regióny oprávnené čerpať prostriedky z Kohézneho fondu.