Help Print this page 

Document 32003L0087

Title and reference
Smernica 2003/87/ES Európskeho parlamentu a Rady z 13. októbra 2003, o vytvorení systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v spoločenstve, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 96/61/ESText s významom pre EHP.
  • In force
OJ L 275, 25.10.2003, p. 32–46 (ES, DA, DE, EL, EN, FR, IT, NL, PT, FI, SV)
Special edition in Czech: Chapter 15 Volume 007 P. 631 - 646
Special edition in Estonian: Chapter 15 Volume 007 P. 631 - 646
Special edition in Latvian: Chapter 15 Volume 007 P. 631 - 646
Special edition in Lithuanian: Chapter 15 Volume 007 P. 631 - 646
Special edition in Hungarian Chapter 15 Volume 007 P. 631 - 646
Special edition in Maltese: Chapter 15 Volume 007 P. 631 - 646
Special edition in Polish: Chapter 15 Volume 007 P. 631 - 646
Special edition in Slovak: Chapter 15 Volume 007 P. 631 - 646
Special edition in Slovene: Chapter 15 Volume 007 P. 631 - 646
Special edition in Bulgarian: Chapter 15 Volume 010 P. 78 - 93
Special edition in Romanian: Chapter 15 Volume 010 P. 78 - 93
Special edition in Croatian: Chapter 15 Volume 009 P. 28 - 42

ELI: http://data.europa.eu/eli/dir/2003/87/oj
Multilingual display
Text

32003L0087



Úradný vestník L 275 , 25/10/2003 S. 0032 - 0046


Smernica 2003/87/ES Európskeho parlamentu a Rady

z 13. októbra 2003,

o vytvorení systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v spoločenstve, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 96/61/ES

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EUROPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, najmä na jej článok 175 ods. l,

so zreteľom na návrh Komisie [1],

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru [2],

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov [3],

konajúc v súlade s postupom ustanoveným v článku 251 zmluvy [4],

keďže:

(1) Zelená kniha o obchodovaní s emisiami skleníkových plynov v Európskej únii rozprúdila celoeurópsku diskusiu o vhodnosti a možnom fungovaní obchodu s emisiami skleníkových plynov v Európskej únii; Európsky program klimatických zmien zvážil politiku spoločenstva a opatrenia prostredníctvom multi účastníckeho procesu, vrátane systému na obchodovanie s kvótami emisií skleníkových plynov v spoločenstve (systém spoločenstva) založeného na Zelenej knihe; vo svojich záveroch z 8. marca 2001 Rada priznala zvláštnu dôležitosť Európskemu programu klimatických zmien a práci založenej na Zelenej knihe a podčiarkla naliehavú potrebu konkrétnych činov na úrovni spoločenstva;

(2) Šiesty environmentálny akčný program založený rozhodnutím 1600/2002/ES Európskeho parlamentu a Rady [5] identifikuje klimatické zmeny ako prioritu pre činnosť a zabezpečuje vytvorenie systému obchodovania v celom spoločenstve do roku 2005; tento program uznáva, že spoločenstvo sa zaviazalo dosiahnuť 8 % zníženie emisií skleníkových plynov do rokov 2008 až 2012 v porovnaní s úrovňou roku 1990 a že z dlhodobejšieho hľadiska bude potrebné znížiť globálne emisie skleníkových plynov o približne 70 % v porovnaní s úrovňami roku 1990;

(3) Definitívny cieľ Rámcového dohovoru OSN o klimatických zmenách, ktorý bol schválený rozhodnutím Rady 94/69/ES z 15. decembra 1993 o uzavretí Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o klimatických zmenách [6], je dosiahnuť stabilizáciu koncentrácií skleníkových plynov v atmosfére na úrovni, ktorá zabráni nebezpečnému antropogénnemu zasahovaniu do klimatického systému;

(4) Akonáhle vstúpi Kjótsky protokol do platnosti, ktorý bol schválený rozhodnutím Rady 2002/358/ES z 25. apríla 2002, ktoré sa týka schválenia Kjótskeho protokolu k Rámcovému dohovoru Organizácie Spojených národov o klimatických zmenách a spoločnom plnení záväzkov z neho vyplývajúcich v mene Európskeho spoločenstva [7], bude zaväzovať spoločenstvo a jeho členské štáty k zníženiu celkových antropogénnych emisií skleníkových plynov uvedených v prílohe A protokolu o 8 % v porovnaní s úrovňami roku 1990, v období rokov 2008 až 2012;

(5) Spoločenstvo a jeho členské štáty súhlasili s plnením svojich záväzkov znížiť antropogénne emisie skleníkových plynov pod Kjótskym protokolom spoločne v súlade s rozhodnutím 2002/358/ES; táto smernica má za cieľ prispievať k účinnejšiemu plneniu záväzkov EÚ a jej členských štátov prostredníctvom efektívneho európskeho trhu s emisnými kvótami skleníkových plynov a čo najmenšieho zníženia hospodárskeho rozvoja a zamestnanosti;

(6) Rozhodnutie Rady 93/389/EHS z 24. júna 1993 o monitorovacom mechanizme v spoločenstve pre CO2 a iné emisie skleníkových plynov v atmosfére [8] vytvorilo mechanizmus monitorovania emisií skleníkových plynov a hodnotenia pokroku pri plnení záväzkov ohľadom týchto emisií; tento mechanizmus pomôže členským štátom určiť celkové množstvá kvót, ktoré možno alokovať;

(7) Predpisy spoločenstva týkajúce sa alokácie kvót členskými štátmi sú potrebné, aby prispeli k zachovaniu integrity vnútorného trhu a aby sa predišlo narušeniu hospodárskej súťaže;

(8) Členské štáty by mali pri prideľovaní kvót prihliadať na potenciál znižovania emisií pri činnostiach priemyselného charakteru;

(9) Členské štáty môžu ustanoviť, že vydajú kvóty osobám platné na päťročné obdobie počnúc rokom 2008 iba s ohľadom na zrušené kvóty zodpovedajúce zníženiu emisií vykonaného týmito osobami na svojom území počas trojročného obdobia začínajúceho rokom 2005;

(10) Počnúc uvedeným päťročným obdobím budú prenosy kvót do iného členského štátu zahŕňať zodpovedajúce úpravy pridelených množstevných jednotiek podľa Kjótskeho protokolu;

(11) Členské štáty by mali zabezpečiť, aby prevádzkovatelia určitých špecifických činností boli držiteľmi povolenia na emisie skleníkových plynov a aby monitorovali a podávali správy o emisiách skleníkových plynov týkajúcich sa tých činností;

(12) Členské štáty by mali ustanoviť pravidlá na pokuty za porušenie tejto smernice a zabezpečiť ich uplatňovanie; tieto pokuty musia byť účinné, primerané a odrádzajúce;

(13) Verejnosť by mala mať kvôli transparentnosti prístup k informáciám týkajúcim sa alokácie kvót a k výsledkom monitorovania emisií, ktoré podliehajú len obmedzeniam uvedeným v smernici 2003/4/ES Európskeho parlamentu a Rady z 28. januára 2003 o prístupe verejnosti k informáciám o životnom prostredí [9];

(14) Členské štáty by mali zasielať správu o uplatňovaní tejto smernice vytvorenú na základe smernice Rady 91/692/EHS z 23. decembra 1991, ktorá štandardizuje a racionalizuje správy o vykonávaní určitých smerníc, ktoré súvisia so životným prostredím [10];

(15) Začlenenie ďalších zariadení do systému spoločenstva by malo byť v súlade s ustanoveniami stanovenými touto smernicou a pokrytie systému spoločenstva sa tým môže rozšíriť na emisie iných skleníkových plynov ako oxid uhličitý, inter alia z činností týkajúcich sa hliníka a chemikálií;

(16) Táto smernica by nemala brániť žiadnemu členskému štátu, aby si udržiaval alebo založil vnútroštátny systém obchodovania upravujúci emisie skleníkových plynov z iných činností, ako sú ustanovené v prílohe I alebo zahrnuté do systému spoločenstva alebo zo zariadení dočasne vylúčených zo systému spoločenstva;

(17) Keďže sa členské štáty môžu zúčastňovať na medzinárodnom obchodovaní s emisiami ako zmluvné strany Kjótskeho protokolu s ktoroukoľvek zmluvnou stranou uvedenou v jeho prílohe B;

(18) Keďže spojenie systému obchodovania s emisiami skleníkových plynov v spoločenstve so systémami obchodovania s emisiami skleníkových plynov tretích krajín zvýši finančnú efektívnosť dosahovania cieľov znižovania emisií spoločenstva, ako je ustanovené v rozhodnutí Rady 2002/358/ES o spoločnom plnení záväzkov;

(19) Keďže projektovo založené mechanizmy vrátane Spoločného plnenia (SP) a Mechanizmu čistého rozvoja (MČR) sú dôležité na dosiahnutie cieľov zníženia globálnych emisií skleníkových plynov a aj zvýšenia finančne efektívneho fungovania systému spoločenstva; v súlade s relevantnými ustanoveniami Kjótskeho protokolu a Marakéšskych dohôd by malo používanie mechanizmov dopĺňať domáce úsilie a domáce úsilie tak predstavuje významný prvok vyvinutého úsilia;

(20) Táto smernica bude podporovať používanie energeticky výhodnejších technológií, vrátane technológie kombinovanej výroby tepla a elektrickej energie, produkciu menších emisií na jednotku výstupu, kým budúca smernica Európskeho parlamentu a Rady o podpore koprodukcie založenej na užitočnom dopyte po teple na vnútornom trhu s energiou bude špecificky podporovať technológiu spoločnej výroby tepla a energie;

(21) Smernica Rady 96/61/ES z 24. septembra 1996 o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania [11] ustanovuje všeobecný rámec na prevenciu a kontrolu znečisťovania, prostredníctvom ktorého môžu byť vydávané povolenia na emisie skleníkových plynov; smernica 96/61/ES by mala byť zmenená a doplnená, aby emisné limitné hodnoty sa nestanovovali na priame emisie skleníkových plynov zo zariadenia podliehajúceho tejto smernici a aby členské štáty si mohli zvoliť neuplatňovanie požiadaviek týkajúcich sa energetickej účinnosti s ohľadom na spaľovacie jednotky alebo iné jednotky emitujúce oxid uhličitý v prevádzkárni, bez toho, aby boli dotknuté iné ustanovenia smernice 96/61/ES;

(22) Táto smernica je kompatibilná s Rámcovým dohovorom OSN o klimatických zmenách a s Kjótskym protokolom; mala by sa revidovať s prihliadnutím na ďalší vývoj v tomto kontexte a malo by sa prihliadať na skúsenosti s jej vykonávaním a pokrokom dosiahnutom pri monitorovaní emisií skleníkových plynov;

(23) Obchodovanie s emisnými kvótami by malo tvoriť súčasť celkového a koherentného balíčka politík a opatrení uplatňovaných na úrovni členských štátov a spoločenstva; bez toho, aby bolo dotknuté uplatňovanie článkov 87 a 88 zmluvy, kde sú činnosti pokrývané systémom spoločenstva, členské štáty môžu zvážiť implikácie regulačných, fiskálnych alebo iných politík, ktoré sledujú tie isté ciele; pri revízii smernice by sa malo zvážiť, v akom rozsahu boli tieto ciele dosiahnuté;

(24) Nástroj zdanenia môže byť politikou členského štátu na obmedzenie emisií z dočasne vylúčených zariadení;

(25) Politiky a opatrenia by sa mali uplatňovať na úrovni členských štátov a spoločenstva vo všetkých sektoroch hospodárstva Európskej únie a nielen v priemyselnom a energetickom sektore, aby došlo k podstatnému zníženiu emisií; Komisia by mala zvážiť najmä politiky a opatrenia na úrovni spoločenstva, aby sektor dopravy vytvoril podstatný príspevok k splneniu záväzkov spoločenstva a členských štátov týkajúcich sa klimatických zmien podľa Kjótskeho protokolu;

(26) Bez ohľadu na mnohostranný potenciál trhovo založených mechanizmov, stratégia Európskej únie na zmiernenie klimatických zmien by mala byť postavená na rovnováhe medzi systémom spoločenstva a inými činnosťami spoločenstva a domácimi a medzinárodnými činnosťami;

(27) Táto smernica rešpektuje základné práva a dodržiava zásady uznávané najmä Chartou základných práv Európskej únie;

(28) Opatrenia potrebné na uplatňovanie tejto smernice by mali byť prijaté v súlade s rozhodnutím Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu [12];

(29) Kritéria 1), 5) a 7) prílohy III nemôžu byť zmenené a doplnené prostredníctvom komitológie, zmeny a doplnenia vo vzťahu k obdobiu po roku 2012 by sa mali vykonať len prostredníctvom spolurozhodujúceho postupu;

(30) Keďže cieľ navrhovanej činnosti, zriadenie systému spoločenstva, nemožno dosiahnuť individuálnym konaním členských štátov a možno ho preto, z dôvodu rozsahu a účinkov navrhovanej činnosti dosiahnuť lepšie na úrovni spoločenstva, spoločenstvo môže prijať opatrenia v súlade s princípom subsidiarity, ako je uvedený v článku 5 zmluvy; v súlade s princípom proporcionality, ako je uvedený v tom článku, táto smernica nezachádza ďalej ako je potrebné na dosiahnutie toho cieľa,

PRIJALI TÚTO SMERNICU:

Článok 1

Predmet

Táto smernica zriaďuje systém obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v spoločenstve (ďalej len "systém spoločenstva") na podporu znižovania emisií skleníkových plynov finančne a ekonomicky výhodným spôsobom.

Článok 2

Rozsah pôsobnosti

1. Táto smernica sa vzťahuje na emisie z činností uvedených v prílohe I a skleníkové plyny uvedené v prílohe II.

2. Táto smernica sa uplatňuje bez toho, aby boli dotknuté požiadavky podľa smernice 96/61/ES.

Článok 3

Definície

Na účely tejto smernice sa používajú tieto definície:

a) "kvóta" znamená kvótu oprávňujúcu vypustiť jednu tonu ekvivalentu oxidu uhličitého počas určitej doby, ktoré je platné len na účely plnenia požiadaviek tejto smernice a ktoré je prenosné v súlade s ustanoveniami tejto smernice;

b) "emisie" znamenajú uvoľňovanie skleníkových plynov do atmosféry zo zdrojov v zariadení;

c) "skleníkové plyny" znamenajú plyny uvedené v prílohe II;

d) "povolenie na emisie skleníkových plynov" znamená povolenie vydané v súlade s článkami 5 a 6;

e) "zariadenie" znamená stacionárnu technologickú jednotku, kde sa uskutočňuje jedna alebo viac činností uvedených v prílohe I a akákoľvek iná priamo súvisiaca činnosť, ktorá má technické spojenie s činnosťami vykonávanými v danej prevádzkárni a ktorá by mohla mať vplyv na emisie a znečisťovanie;

f) "prevádzkovateľ" znamená osobu, ktorá prevádzkuje alebo riadi zariadenie, alebo ktorej je delegovaná rozhodujúca hospodárska právomoc nad technickým fungovaním zariadenia, v prípadoch ak to ustanovujú vnútroštátne právne predpisy.

g) "osoba" znamená akúkoľvek fyzickú alebo právnickú osobu;

h) "nový účastník" znamená akékoľvek zariadenie vykonávajúce jednu alebo viac činností uvedených v prílohe I, ktoré získalo povolenie na emisie skleníkových plynov alebo aktualizáciu svojho povolenia na emisie skleníkových plynov kvôli zmene v charaktere alebo fungovaní alebo rozšíreniu zariadenia, následne po oznámení národného alokačného plánu Komisii;

i) "verejnosť" znamená jednu alebo viac osôb a v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi alebo praxou, združenia, organizácie alebo skupiny osôb;

j) "tona ekvivalentu oxidu uhličitého" znamená jednu metrickú tonu oxidu uhličitého (CO2) alebo množstvo akéhokoľvek iného skleníkového plynu uvedeného v prílohe II s ekvivalentným potenciálom globálneho otepľovania.

Článok 4

Povolenia na emisie skleníkových plynov

Členské štáty zabezpečia, aby od 1. januára 2005 žiadne zariadenia nevykonávali činnosti uvedené v prílohe I, ktoré majú za následok emisie skleníkových plynov špecifikované vo vzťahu k danej činnosti, pokiaľ ich prevádzkovateľ nie je držiteľom povolenia vydaného príslušným orgánom v súlade s článkami 5 a 6, alebo dané zariadenie nie je dočasne vylúčené zo systému obchodovania s emisiami skleníkových plynov v spoločenstve podľa článku 27.

Článok 5

Žiadosti o povolenia na emisie skleníkových plynov

Žiadosť o povolenie na emisie skleníkových plynov zasielaná príslušnému orgánu obsahuje opis:

a) zariadenia a jeho činností vrátane používanej technológie;

b) surovín a pomocných materiálov, ktorých používanie pravdepodobne povedie k vzniku emisií plynov uvedených v prílohe I;

c) zdrojov emisií plynov zo zariadenia, uvedených v prílohe I, a

d) opatrení pripravovaných na monitorovanie emisií a podávanie správ v súlade s usmernením prijatým podľa článku 14.

Žiadosť musí tiež obsahovať netechnické zhrnutie detailov uvedených v prvom odseku.

Článok 6

Podmienky a obsah povolenia na emisie skleníkových plynov

1. Príslušné orgány vydajú povolenie na emisie skleníkových plynov, ktoré udeľuje schválenie na vypúšťanie skleníkových plynov z celého zariadenia alebo jeho časti, ak je presvedčený, že prevádzkovateľ je schopný monitorovať emisie a podávať správy.

Povolenie sa môže vzťahovať na jedno alebo viac zariadení v tej istej prevádzkárni prevádzkované tým istým prevádzkovateľom.

2. Povolenia na emisie skleníkových plynov obsahujú:

a) meno a adresu prevádzkovateľa;

b) opis činností a emisií zo zariadenia;

c) požiadavky na monitorovanie určujúce metodológiu monitorovania a frekvenciu;

d) požiadavky na podávanie správ; a

e) záväzok odovzdať kvóty v množstve rovnom celkovým emisiám zariadenia v každom kalendárnom roku, overené v súlade s článkom 15, do štyroch mesiacov po skončení daného roku.

Článok 7

Zmeny týkajúce sa zariadení

Prevádzkovateľ informuje príslušný orgán o každej pripravovanej zmene charakteru fungovania alebo o každom rozšírení zariadenia, ktoré môže vyžadovať aktualizáciu povolenia emisií skleníkových plynov. Príslušný orgán aktualizuje povolenie, ak je to vhodné. Ak dôjde k zmene identity prevádzkovateľa zariadenia, príslušný orgán aktualizuje povolenie, aby obsahovalo meno a adresu nového prevádzkovateľa.

Článok 8

Nadväznosť na smernicu 96/61/ES

Členské štáty prijmú potrebné opatrenia, aby sa zabezpečilo, že tam, kde zariadenia vykonávajú činnosti uvedené v prílohe I k smernici 96/61/ES, podmienky a postup na vydanie povolenia na emisie skleníkových plynov boli skoordinované s tými, ktoré na vydanie povolenia stanovuje táto smernica. Požiadavky článkov 5, 6 a 7 tejto smernice možno zahrnúť do postupov ustanovených smernicou 96/61/ES.

Článok 9

Národný alokačný plán

1. Pre každé obdobie uvedené v článku 11 ods. 1 a 2 vypracuje každý členský štát národný plán, ktorý uvedie celkové množstvo kvót, ktoré plánuje prideliť pre uvedené obdobie a ako ich navrhuje rozdeliť. Plán musí byť založený na objektívnych a transparentných kritériách, vrátane tých, ktoré sú uvedené v prílohe III pri náležitom zohľadnení pripomienok verejnosti. Komisia vypracuje najneskôr do 31. decembra 2003, bez toho, aby bola dotknutá zmluva, usmernenie o vykonávaní kritérií uvedených v prílohe III.

Pre obdobie uvedené v článku 11 ods. 1, sa plán zverejní a oznámi Komisii a ostatným členským štátom najneskôr do 31. marca 2004. Pre nasledujúce obdobia sa plán zverejní a oznámi Komisii a ostatným členským štátom najneskôr osemnásť mesiacov pred začiatkom príslušného obdobia.

2. Národné alokačné plány sa posudzujú vo výbore uvedenom v článku 23 ods. 1

3. Do troch mesiacov od oznámenia národného alokačného plánu členským štátom podľa odseku 1 môže Komisia tento plán, alebo ktorýkoľvek z jeho aspektov zamietnuť na základe nekompatibility s kritériami uvedenými v prílohe III alebo s článkom 10. Členský štát prijme rozhodnutie podľa článku 11 ods. 1 alebo 2 len v prípade, ak sú navrhované zmeny a doplnenia prijaté Komisiou. Komisia uvedie dôvody v prípade každého zamietnutého návrhu.

Článok 10

Spôsob prideľovania

Pre trojročné obdobie, ktoré začne 1. januára 2005, pridelia členské štáty kvóty zadarmo. Pre päťročné obdobie začínajúce 1. januára 2008 pridelia členské štáty najmenej 90 % kvót zadarmo.

Článok 11

Pridelenie a vydanie kvót

1. Pre trojročné obdobie začínajúce 1. januára 2005 rozhodne každý členský štát o celkovom množstve kvót, ktoré pridelí na toto obdobie a o pridelení týchto kvót prevádzkovateľom jednotlivých zariadení. Toto rozhodnutie musí byť prijaté aspoň tri mesiace pred začiatkom obdobia a musí byť založené na národnom alokačnom pláne vypracovanom podľa článku 9 a v súlade s článkom 10, pri náležitom zohľadnení pripomienok verejnosti.

2. Pre päťročné obdobie začínajúce 1. januára 2008 a pre každé nasledujúce päťročné obdobie rozhodne každý členský štát o celkovom množstve kvót, ktoré pridelí pre dané obdobie a začne s procesom prideľovania týchto kvót prevádzkovateľom jednotlivých zariadení. Toto rozhodnutie musí byť prijaté aspoň dvanásť mesiacov pred začiatkom príslušného obdobia a musí byť založené na národnom alokačnom pláne vytvorenom podľa článku 9 a v súlade s článkom 10, pri náležitom zohľadnení pripomienok verejnosti.

3. Rozhodnutia prijaté podľa odsekov 1 alebo 2 musia byť v súlade s požiadavkami zmluvy, najmä s jej článkami 87 a 88. Pri rozhodovaní o pridelení členské štáty prihliadajú na potrebu poskytovať prístup ku kvótam novým účastníkom.

4. Príslušný orgán vydá proporčný podiel celkového množstva kvót každý rok v období uvedenom v odseku 1 alebo 2 do 28. februára daného roku.

Článok 12

Prenos, odovzdanie a zrušenie kvót

1. Členské štáty zabezpečia, aby sa kvóty mohli prenášať medzi:

a) osobami v spoločenstve,

b) osobami v spoločenstve a osobami z tretích krajín, kde sú takéto kvóty uznané v súlade s postupom podľa článku 25 bez akýchkoľvek obmedzení, okrem tých, ktoré obsahuje táto smernica alebo ktoré sú prijaté podľa tejto smernice.

2. Členské štáty zabezpečia, aby kvóty vydané príslušným orgánom iného členského štátu boli uznané s cieľom splniť záväzky prevádzkovateľa podľa odseku 3.

3. Členské štáty zabezpečia, aby najneskôr do 30. apríla každého roku odovzdal prevádzkovateľ každého zariadenia množstvo kvót rovnajúce sa celkovým emisiám z tohto zariadenia počas predchádzajúceho kalendárneho roku, ktoré bolo overené v súlade s článkom 15 a aby tieto boli následne zrušené.

4. Členské štáty vykonajú potrebné kroky, aby sa kvóty zrušili, kedykoľvek o to požiada ich držiteľ.

Článok 13

Platnosť kvót

1. Kvóty sú platné pre emisie počas obdobia uvedeného v článku 11 ods. 1 alebo 2, na ktoré boli vydané.

2. Štyri mesiace po začiatku prvého päťročného obdobia uvedeného v článku 11 ods. 2, sa kvóty, ktoré už nie sú platné a neboli odovzdané a zrušené v súlade s článkom 12 ods. 3, zrušia príslušným orgánom.

Členské štáty môžu vydať kvóty osobám na súčasné obdobie, aby nahradili akékoľvek ich kvóty, ktorých boli držiteľmi a ktoré sú zrušené v súlade s prvým pododsekom.

3. Štyri mesiace po začiatku každého nasledujúceho päťročného obdobia uvedeného v článku 11 ods. 2, sa kvóty, ktoré už nie sú platné a ktoré neboli odovzdané a zrušené v súlade s článkom 12 ods. 3, zrušia príslušným orgánom.

Členské štáty vydajú kvóty osobám na súčasné obdobie, aby nahradili ich kvóty, ktorých boli držiteľmi a ktoré sú zrušené v súlade s prvým pododsekom.

Článok 14

Usmernenie k monitorovaniu a podávaniu správ o emisiách

1. Komisia prijme usmernenie na monitorovanie a podávanie správ o emisiách, ktoré vyplývajú z činností uvedených v prílohe I, o skleníkových plynoch uvedených vo vzťahu k týmto činnostiam, v súlade s postupom uvedeným v článku 23 ods. 2 do 30. septembra 2003. Usmernenie sa zakladajú na zásadách monitorovania a podávania správ stanovených v prílohe IV.

2. Členské štáty zabezpečia, aby boli emisie monitorované v súlade s usmernením.

3. Členské štáty zabezpečia, aby každý prevádzkovateľ zariadenia podával správy o emisiách z daného zariadenia v každom kalendárneho roku príslušnému orgánu po skončení daného roku v súlade s usmernením.

Článok 15

Overovanie

Členské štáty zabezpečia, aby boli správy zaslané prevádzkovateľmi podľa článku 14 ods. 3 overené v súlade s kritériami stanovenými v prílohe V a aby príslušný orgán bol o tom informovaný.

Členské štáty zabezpečia, aby prevádzkovateľ, ktorého správa nebola overená ako uspokojivá v súlade s kritériami stanovenými v prílohe V do 31. marca každého roku za emisie predchádzajúceho roku, nemohol uskutočňovať ďalšie prenosy kvót, pokiaľ nie je správa tohto prevádzkovateľa overená ako uspokojivá.

Článok 16

Pokuty

1. Členské štáty ustanovia pravidlá pre pokuty uplatniteľné na porušovanie vnútroštátnych právnych predpisov prijatých podľa tejto smernice a prijmú všetky potrebné opatrenia na zabezpečenie vykonávania takýchto pravidiel. Prijaté pokuty musia byť účinné, proporčné a odrádzajúce. Členské štáty oznámia tieto ustanovenia Komisii najneskôr do 31. decembra 2003 a bezodkladne oznámia akékoľvek ich dodatočné zmeny a doplnenia, ktoré ich ovplyvňujú.

2. Členské štáty zabezpečia zverejnenie mien prevádzkovateľov, ktorí porušujú požiadavky na odovzdanie dostatočného množstva kvót podľa článku 12 ods. 3.

3. Členské štáty zabezpečia, aby každý prevádzkovateľ, ktorý neodovzdá dostatočné kvóty do 30. apríla každého roku na pokrytie emisií za predchádzajúci rok, bol povinný uhradiť pokutu za prekročenie emisií. Pokuta za prekročenie emisií je 100 EUR za každú tonu ekvivalentu oxidu uhličitého emitovaného zariadením, ktorého prevádzkovateľ neodovzdal kvóty. Úhrada pokuty za prekročenie emisií nezbavuje prevádzkovateľa záväzku odovzdať množstvo kvót rovnajúce sa danému prekročeniu emisií pri odovzdávaní emisií za nasledovný kalendárny rok.

4. Počas trojročného obdobia začínajúceho 1. januára 2005 uplatňujú členské štáty nižšie pokuty za prekročenie emisií vo výške 40 EUR za každú tonu ekvivalentu oxidu uhličitého emitovaného zariadením, ktorého prevádzkovateľ neodovzdal kvóty. Úhrada pokuty za prekročenie emisií nezbavuje prevádzkovateľa záväzku odovzdať množstvo kvót rovnajúce sa danému prekročeniu emisií pri odovzdávaní emisií za nasledovný kalendárny rok.

Článok 17

Prístup k informáciám

Rozhodnutia týkajúce sa pridelenia kvót a správy o emisiách vyžadované v povolení na emisie skleníkových plynov, ktoré vlastní príslušný orgán, musia byť sprístupnené verejnosti podliehajúc obmedzeniam ustanoveným v článku 3 ods. 3 a v článku 4 smernice 2003/4/ES.

Článok 18

Príslušný orgán

Členské štáty uskutočnia potrebné správne úpravy, vrátane určenia vhodného príslušného orgánu alebo orgánov na vykonávanie pravidiel tejto smernice. Ak je určený viac ako jeden príslušný orgán, musí byť ich činnosť podľa tejto smernice koordinovaná.

Článok 19

Registre

1. Členské štáty zabezpečia vytvorenie a udržiavanie registra, aby sa zaistilo presná evidencia vydávania, držania, prenosu a zrušenia kvót. Členské štáty môžu svoje registre udržiavať v ucelenom systéme spolu s jedným alebo viacerými členskými štátmi.

2. Každá osoba môže byť držiteľom kvót. Register musí byť prístupný verejnosti a musí obsahovať oddelené účty, aby sa zaznamenávali kvóty vlastnené každou osobou, ktorej alebo od ktorej sa kvóty vydávajú alebo prenášajú.

3. Na vykonávanie tejto smernice prijme Komisia nariadenie v súlade s postupom uvedeným v článku 23 ods. 2 pre štandardizovaný a zabezpečený systém registrov vo forme štandardizovaných elektronických databáz, ktoré obsahujú bežné prvky dát na vyhľadávanie vydania, držania, prenosu a zrušenia kvót a aby sa poskytol verejnosti vhodný prístup a udržala dôvernosť a aby sa zabezpečilo, že sa neuskutočnia žiadne prenosy v rozpore so záväzkami vyplývajúcimi z Kjótskeho protokolu.

Článok 20

Ústredný správca

1. Komisia určí ústredného správcu, ktorý vedie nezávislý protokol o transakciách, do ktorého sa zaznamenáva vydanie, prenos a zrušenie kvót.

2. Ústredný správca vykonáva automatizovanú kontrolu každej transakcie v registroch prostredníctvom nezávislého protokolu transakcií, aby sa zabezpečilo, že nedochádza ku žiadnym nezrovnalostiam pri vydávaní, prenosu a zrušení kvót.

3. Ak prostredníctvom automatizovanej kontroly dôjde k nálezu nezrovnalostí, ústredný správca informuje dotknutý členský štát alebo dotknuté členské štáty, ktoré nesmú príslušné transakcie alebo akékoľvek ďalšie transakcie súvisiace s dotknutými kvótami zaregistrovať, pokiaľ sa nezrovnalosti nevyriešia.

Článok 21

Podávanie správ členskými štátmi

1. Členské štáty podávajú Komisii každý rok správu o uplatňovaní tejto smernice. Táto správa sa zaoberá najmä spôsobom prideľovania kvót, prevádzkou registrov, uplatňovaním usmernení k monitorovaniu a podávaniu správ, overovaním a otázkam súvisiacim s dodržiavaním smernice a finančným zaobchádzaním s kvótami, ak k nejakému dochádza. Prvá správa sa pošle Komisii do 30. júna 2005. Správa je vpracovaná na základe dotazníku alebo návodu navrhnutom Komisiou v súlade s postupom ustanoveným v článku 6 smernice 91/692/EHS. Dotazník alebo návod sa zašle členským štátom najneskôr šesť mesiacov pred posledným termínom zaslania prvej správy.

2. Na základe správ uvedených v odseku 1 vydá Komisia správu o uplatňovaní tejto smernice do troch mesiacov od prijatia správ od členských štátov.

3. Komisia zorganizuje výmenu informácií medzi príslušnými orgánmi členských štátov o vývoji, týkajúcom sa otázok prideľovania, prevádzkovania registrov, monitorovania, podávania správ, overovania a dodržiavania.

Článok 22

Zmeny a doplnenia prílohy III

Komisia môže zmeniť alebo doplniť prílohu III s výnimkou kritérií 1), 5) a 7) na obdobie rokov 2008 až 2012 po zohľadnení správ podľa článku 21 a skúseností z uplatňovania tejto smernice, v súlade s postupom uvedeným v článku 23 ods. 2

Článok 23

Výbor

1. Komisii pomáha výbor ustanovený článkom 8 rozhodnutia 93/389/EHS.

2. Kde sa odkazuje na tento odsek, uplatňujú sa články 5 a 7 rozhodnutia 1999/468/ES so zreteľom na ustanovenia článku 8 tohto rozhodnutia.

Obdobie uvedené v článku 5 ods. 6 rozhodnutia 1999/468/ES sa stanovuje na tri mesiace.

3. Výbor prijme svoj rokovací poriadok.

Článok 24

Postupy na jednostranné začlenenie dodatočných činností a plynov

1. Od roku 2008 môžu členské štáty uplatňovať obchodovanie s emisnými kvótami v súlade s ustanoveniami tejto smernice na činnosti, zariadenia a skleníkové plyny, ktoré nie sú uvedené v prílohe I za predpokladu, že začlenenie takýchto činností a zariadení schváli Komisia v súlade s postupom uvedeným v článku 23 ods. 2, pri zohľadnení všetkých relevantných kritérií, najmä účinkov na vnútorný trh, možné narušenie hospodárskej súťaže, environmentálnu integritu systému a spoľahlivosti plánovaného systému monitorovania a podávania správ.

Od roku 2005 môžu členské štáty na základe tých istých podmienok uplatňovať obchodovanie s emisnými kvótami na zariadenia vykonávajúce činnosti uvedené v prílohe I pod kapacitným limitom uvedeným v tejto prílohe.

2. Kvóty pridelené pre zariadenia vykonávajúce takéto činnosti sa upresnia v národnom alokačnom pláne uvedenom v článku 9.

3. Komisia môže z vlastnej iniciatívy alebo na požiadanie členského štátu prijať usmernenie na monitorovanie a podávanie správ o emisiách z činností, zariadení a skleníkových plynov, ktoré nie sú uvedené v prílohe 1 v súlade s postupom uvedeným v článku 23 ods. 2, ak monitorovanie a podávanie správ o týchto emisiách možno uskutočniť s dostatočnou presnosťou.

4. V prípade, že sa takéto opatrenia zavedú, preskúmania uskutočnené podľa článku 26 tiež zvážia, či by malo dôjsť k zmene a doplneniu prílohy I tak, aby zahrňovala emisie z týchto činností harmonizovane v celom spoločenstve.

Článok 25

Spojenie s ostatnými systémami obchodovania s emisiami skleníkových plynov

1. Mali by sa uzavrieť dohody s tretími krajinami, uvedenými v prílohe B Kjótskeho protokolu, ktoré ratifikovali protokol, aby sa zabezpečilo vzájomné uznávanie kvót medzi systémom spoločenstva a ďalšími systémami obchodovania s emisiami skleníkových plynov v súlade s pravidlami ustanovenými v článku 300 zmluvy.

2. Ak došlo k uzavretiu dohody uvedenej v odseku 1, Komisia navrhne potrebné predpisy týkajúce sa vzájomného uznávania kvót podľa tejto dohody v súlade s postupom uvedeným v článku 23 ods. 2

Článok 26

Zmena a doplnenie smernice 96/61/ES

Do článku 9 ods. 3 smernice 96/61/ES sa vkladajú tieto pododseky:

"Ak sú emisie skleníkových plynov zo zariadenia špecifikované v prílohe I smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES ktorou sa zriaďuje systém na obchodovanie s emisnými kvótami skleníkových plynov v spoločenstve, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 96/61/ES [*] Ú. v. ES L 275, 25.10.2003, s. 32. vo vzťahu k činnosti vykonávanej v tomto zariadení, povolenie neobsahuje emisnú limitnú hodnotu pre priame emisie tohto plynu, pokiaľ nie je potrebné zabezpečiť, aby nedošlo k významnému miestnemu znečisteniu."

Členské štáty sa môžu rozhodnúť, že na činnosti uvedené v prílohe I smernice 2003/87/ES sa neuplatňujú požiadavky týkajúce sa energetickej účinnosti s ohľadom na spaľovacie jednotky alebo iné jednotky vypúšťajúce v prevádzkárni oxid uhličitý.

Ak je to potrebné, zmenia príslušné orgány povolenie vhodným spôsobom.

Tri predchádzajúce pododseky sa nevzťahujú na zariadenia dočasne vylúčené zo systému obchodovania s emisiami skleníkových plynov v spoločenstve v súlade s článkom 27 smernice 2003/87/ES.

Článok 27

Dočasné vylúčenie určitých zariadení

1. Členské štáty môžu požiadať Komisiu o výnimku na určité zariadenia a činnosti, aby boli dočasne vylúčené zo systému spoločenstva, maximálne do 31. decembra 2007. Každá takáto žiadosť uvedie každé takéto zariadenie a zverejní sa.

2. Ak po zvážení všetkých pripomienok verejnosti k takejto žiadosti Komisia rozhodne v súlade s postupom uvedeným v článku 23 ods. 2, že zariadenia a činnosti:

a) ako výsledok národnej politiky obmedzia svoje emisie tak, ako by sa stalo v prípade, že by podliehali ustanoveniam tejto smernice;

b) budú predmetom monitorovania a požiadaviek na podávanie správ a overovanie, ktoré sú ekvivalentné tým podľa článkov 14 a 15; a

c) podliehajú pokutám minimálne rovnocenným s tými, ktoré uvádza článok 16 ods. 1 a 4 pre prípad neplnenia vnútroštátnych požiadaviek;

umožní dočasné vylúčenie takýchto zariadení zo systému spoločenstva.

Musí sa zabezpečiť, aby nedošlo k narušeniu vnútorného trhu.

Článok 28

Združovanie

1. Členské štáty môžu dovoliť prevádzkovateľom zariadení vykonávajúcich jednu z činností uvedených v prílohe I, aby vytvorili združenie zariadení pre tú istú činnosť na obdobie uvedené v článku 11 ods. 1 a/alebo na prvé päťročné obdobie uvedené v článku 11 ods. 2 v súlade s odsekmi 2 až 6 tohto článku.

2. Prevádzkovatelia vykonávajúci činnosť uvedenú v prílohe I, ktorí si želajú vytvoriť združenie, o to požiadajú na príslušnom orgáne, kde uvedú prevádzky a obdobie, na ktoré sa chcú združiť a doložia, že zmocnenec bude schopný plniť záväzky uvedené v odsekoch 3 a 4.

3. Prevádzkovatelia, ktorí chcú vytvoriť združenie vymenujú zmocnenca:

a) ktorému bude odchýlkou od článku 11 vydané celkové množstvo kvót vypočítané zariadeniami prevádzkovateľov;

b) zodpovedného za odovzdávanie kvót zodpovedajúcich celkovým emisiám zo zariadení do združenia, odchýlkou od článku 6 ods. 2 písm. e) a článku 12 ods. 3; a

c) ktorému sa zakazuje uskutočňovať ďalšie prenosy v prípade, že správa prevádzkovateľa nebola overená ako uspokojivá v súlade s druhým odsekom článku 15.

4. Zmocnenec podlieha pokutám za porušenie požiadaviek na odovzdanie dostatočných kvót na pokrytie celkových emisií zo zariadení v združení, odchýlkou od článku 16 ods. 2, 3 a 4.

5. Členský štát, ktorý si želá vytvoriť jedno alebo viac združení, zašle Komisii žiadosť uvedenú v odseku 2. Bez toho, aby bola dotknutá zmluva, môže Komisia žiadosť, ktorá nespĺňa požiadavky tejto smernice zamietnuť do troch mesiacov od jej prijatia. Pre každé takéto rozhodnutie sa musia uviesť dôvody. V prípade zamietnutia môže členský štát umožniť vytvorenie združenia len ak sú navrhované zmeny schválené Komisiou.

6. V prípade, že zmocnenec nedokáže splniť pokuty uvedené v odseku 4, každý prevádzkovateľ zariadenia v združení je podľa článkov 12 ods. 3 a 16 zodpovedný za emisie zo svojho zariadenia.

Článok 29

Vyššia moc

1. Počas obdobia uvedeného v článku 11 ods. 1, môžu členské štáty žiadať od Komisie pre určité zariadenia vydanie dodatočných kvót na základe okolností spôsobených vyššou mocou. Komisia určí, či bola vyššia moc preukázaná, v pozitívnom prípade dá členskému štátu oprávnenie vydať dodatočné a neprenosné kvóty prevádzkovateľom týchto zariadení.

2. Komisia pripraví, bez toho, aby bola dotknutá zmluva, usmernenie na opis okolností, pri ktorých dochádza k prejavu vyššej moci najneskôr do 31. decembra 2003.

Článok 30

Preskúmanie a ďalší vývoj

1. Na základe pokroku dosiahnutého pri monitorovaní emisií skleníkových plynov môže Komisia navrhnúť Európskemu parlamentu a Rade do 31. decembra 2004 zmenu a doplnenie prílohy I, aby obsahovala ďalšie činnosti a emisie iných skleníkových plynov uvedených v prílohe II.

2. Na základe skúseností z uplatňovania tejto smernice a pokroku dosiahnutého pri monitorovaní emisií skleníkových plynov a v súvislosti s vývojom v medzinárodnom kontexte vypracuje Komisia správu o uplatňovaní tejto smernice, v ktorej berie do úvahy:

a) či sa má a ako zmeniť príloha I tak, aby obsahovala iné relevantné sektory, okrem iného, sektor chemický, hliníkový a dopravy, činnosti a emisie iných skleníkových plynov uvedených v prílohe II, s ohľadom na ďalšie zlepšenie ekonomickej účinnosti systému;

b) vzťah obchodovania s emisnými kvótami v spoločenstve s medzinárodným obchodovaním s emisnými kvótami, ktoré začne v roku 2008;

c) ďalšie zosúladenie spôsobu prideľovania (vrátane aukcií na obdobie po roku 2012) a kritérií pre národné alokačné plány uvedené v prílohe III;

d) používanie kreditov z projektových mechanizmov;

e) vzťah obchodovania s emisiami k iným politikám a opatreniam vykonávaným na úrovni členských štátov a spoločenstva, vrátane zdanenia, ktoré sleduje rovnaké ciele;

f) či je vhodné, aby bol len jeden register spoločenstva; a

g) výšku pokút za prekročenie emisií, berúc do úvahy okrem iného aj infláciu;

h) fungovanie trhu s kvótami, pokrývajúc najmä možné výkyvy trhu;

i) ako prispôsobiť systém spoločenstva rozšírenej Európskej únii;

j) združovanie;

k) praktickú využiteľnosť vytvorenia referenčných bodov ako základ prideľovania v celom spoločenstve, pri zohľadnení najlepších dostupných techník a analýzy nákladov a výnosov.

Komisia zašle túto správu Európskemu parlamentu a Rade do 30. júna 2006 spolu s prípadnými návrhmi.

3. Prepojenie projektovo založených mechanizmov vrátane Spoločného plnenia (SP) a Mechanizmu čistého rozvoja (MČR) so systémom obchodovania s emisiami skleníkových plynov v spoločenstve je žiaduce a dôležité na dosiahnutie cieľov redukcie globálnych emisií skleníkových plynov a zvýšenie efektívneho fungovania systému spoločenstva z hľadiska nákladov. Preto emisné kredity z projektovo založených mechanizmov budú uznávané a použiteľné v tomto systéme podľa ustanovení, ktoré prijme Európsky parlament a Rada na návrh Komisie, ktoré by sa mali uplatňovať paralelne so systémom obchodovania s emisiami skleníkových plynov v spoločenstve v roku 2005. Použitie mechanizmov dopĺňa domáce činnosti v súlade s príslušnými ustanoveniami Kjótskeho protokolu a Marakéšskych zmlúv.

Článok 31

Vykonávanie

1. Členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou najneskôr do 31. decembra 2003. Bezodkladne o tom informujú Komisiu. Komisia informuje o týchto zákonoch, predpisoch a správnych opatreniach ostatné členské štáty.

Členské štáty uvedú priamo v prijatých ustanoveniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.

2. Členské štáty oznámia Komisii znenie ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice. Komisia o tom informuje ostatné členské štáty.

Článok 32

Nadobudnutie účinnosti

Táto smernica nadobúda účinnosť v deň uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 33

Adresáti

Táto smernica je adresovaná členským štátom.

V Luxemburgu 13. októbra 2003

Za Európsky parlament

predseda

P. Cox

Za Radu

Predseda

G. Alemanno

[1] Ú. v. ES C 75 E, 26.3.2002, s. 33.

[2] Ú. v. ES C 221 17.9.2002, s. 27.

[3] Ú. v. ES C 192, 12.8.2002, s. 59.

[4] Stanovisko Európskeho parlamentu z 10. októbra 2002 (ešte neuverejnené v Úradnom vestníku), Spoločná pozícia Rady z 18. marca 2003 (Ú. v. ES C 125 E, 27.5.2003, s. 72), Rozhodnutie Európskeho parlamentu z 2. júla 2003 (ešte neuverejnené v Úradnom vestníku) a Rozhodnutie Rady z 22. júla 2003.

[5] Ú. v. ES L 242, 10.9.2002, s. 1.

[6] Ú. v. ES L 33, 7.2.1994, s. 11.

[7] Ú. v. ES L 130, 15.5.2002, s. 1.

[8] Ú. v. ES L 167, 9.7.1993, s. 31. Rozhodnutie zmenené a doplnené rozhodnutím 1999/296/ES (Ú. v. ES L 117, 5.5.1999, s. 35).

[9] Ú. v. ES L 41, 14.2.2003, s. 26

[10] Ú. v. ES L 377, 31.12.1991, s. 48.

[11] Ú. v. ES L 257, 10.10.1996, s. 26.

[12] Ú. v. ES L 184, 17.7.1999, s. 23.

--------------------------------------------------

PRÍLOHA I

KATEGÓRIE ČINNOSTÍ UVEDENÉ V ČLÁNKU 2 ODS. 1, ČLÁNKOCH 3, 4, 14 ODS. 1, ČLÁNKU 28 A 30

1. Zariadenia alebo časti zariadení používané na výskum, vývoj a testovanie nových výrobkov a procesov nie sú touto smernicou pokryté.

2. Prahové hodnoty uvedené nižšie odkazujú vo všeobecnosti na výrobne kapacity alebo výstupy. Ak jeden prevádzkovateľ vykonáva niekoľko činností patriacich pod jednu podoblasť v tom istom zariadení alebo v tej istej prevádzkarni, kapacity týchto činností sa sčítavajú.

Činnosti | Skleníkové plyny |

Činnosti v energetike

Spaľovacie zariadenia s menovitým tepelným príkonom väčším ako 20 MW (s výnimkou zariadení na nebezpečný alebo komunálny odpad) | Oxid uhličitý |

Rafinérie minerálnych olejov | Oxid uhličitý |

Koksovacie pece | Oxid uhličitý |

Výroba a spracovanie železných kovov

Zariadenia na praženie alebo spekanie kovových rúd (vrátane sírnikovej rudy) | Oxid uhličitý |

Zariadenia na výrobu surového železa alebo ocele (z prvotných alebo druhotných surovín) vrátane kontinuálneho liatia, s kapacitou väčšou ako 2,5 tony za hodinu | Oxid uhličitý |

Priemysel nerastných surovín

Zariadenia na výrobu cementového slinku v rotačných peciach s výrobnou kapacitou väčšou ako 500 ton denne alebo vápna v rotačných peciach s kapacitou väčšou ako 50 ton denne alebo v iných peciach s kapacitou väčšou ako 50 ton denne | Oxid uhličitý |

Zariadenia na výrobu skla vrátane sklených vláken s taviacou kapacitou väčšou ako 20 ton denne | Oxid uhličitý |

Zariadenia na výrobu keramických výrobkov vypaľovaním, najmä krytinových škridiel, tehál, žiaruvzdorných tvárnic, obkladačiek, kameniny alebo porcelánu, s výrobnou kapacitou väčšou ako 75 ton denne a s kapacitou pece väčšou ako 4 m3 a s hustotou vsádzky väčšou ako 300 kg/m3 | Oxid uhličitý |

Iné činnosti

Priemyselné továrne na výrobu a)buničiny z dreva alebo iných vláknitých materiálov | Oxid uhličitý |

b)papiera a lepenky s výrobnou kapacitou väčšou ako 20 ton denne | Oxid uhličitý |

--------------------------------------------------

PRÍLOHA II

SKLENÍKOVÉ PLYNY UVEDENÉ V ČLÁNKOCH 3 A 30

Oxid uhličitý (CO2)

Metán (CH4)

Oxid dusný (N2O)

Fluórované uhľovodíky (HFC)

Plnofluórované uhľovodíky (PFC)

Fluorid sírový (SF6)

--------------------------------------------------

PRÍLOHA III

KRITÉRIÁ PRE NÁRODNÉ ALOKAČNÉ PLÁNY UVEDENÉ V ČLÁNKOCH 9, 22 A 30

(1) Celkové množstvo kvót, ktoré sa majú prideliť na relevantné obdobie je v súlade so záväzkom členského štátu obmedzovať svoje emisie podľa rozhodnutia 2002/358/ES a Kjótskeho protokolu, pri zohľadnení na jednej strane podielu celkových emisií, ktoré tieto predstavujú v porovnaní s emisiami zo zdrojov, ktoré nepokrýva táto smernica a na druhej strane národné energetické politiky a malo by byť v súlade s národným programom klimatických zmien. Celkové množstvo kvót, ktoré sa má prideliť, nesmie byť väčšie, ako bude pravdepodobne potrebné na striktné uplatňovanie kritérií tejto prílohy. Do roku 2008 je toto množstvo konzistentné s cestou k dosiahnutiu alebo prekročeniu cieľa každého členského štátu podľa rozhodnutia 2002/358/ES a Kjótskeho protokolu.

(2) Celkové množstvo kvót, ktoré sa má prideliť, je v súlade s hodnoteniami skutočného a plánovaného pokroku smerom k plneniu príspevkov členských štátov k záväzku spoločenstva prijatého podľa rozhodnutia 93/389/EHS

(3) Množstvá kvót, ktoré sa majú prideliť, sú v súlade s potenciálom, vrátane technického potenciálu, činností, na ktoré sa vzťahuje tento systém na znižovanie emisií. Členské štáty môžu rozdeľovanie kvót založiť na priemerných emisiách skleníkových plynov na výrobok pri každej činnosti a na dosiahnuteľný pokrok pri každej činnosti.

(4) Plán je v súlade s inými právnymi a politickými nástrojmi spoločenstva. Mala by sa venovať pozornosť nevyhnutnému zvyšovaniu emisií, ktoré je následkom nových právnych požiadaviek.

(5) Plán nerozlišuje medzi spoločnosťami alebo odvetviami tak, aby príliš zvýhodňoval určité podniky alebo činnosti, v súlade s požiadavkami zmluvy, najmä jej článkov 87 a 88.

(6) Plán obsahuje informácie o spôsobe, akým sa môžu noví účastníci začať podieľať na systéme obchodovania s emisiami skleníkových plynov v členskom štáte.

(7) Plán môže umožňovať včasnú akciu a musí obsahovať informácie o spôsobe, akým sa bude včasná akcia zohľadňovať. Referenčné body odvodené z referenčných dokumentov týkajúcich sa najlepšie dostupných techník môžu členské štáty použiť pri vytváraní svojich národných alokačných plánov a tieto referenčné body môžu obsahovať prvky ustanovujúce včasnú akciu.

(8) Plán obsahuje informácie o spôsobe, akým sa budú zohľadňovať čisté technológie, vrátane energeticky efektívnych technológií.

(9) Plán obsahuje ustanovenia pre pripomienkovanie zo strany verejnosti a obsahuje informácie o mechanizmoch, ktoré zabezpečia, aby sa tieto pripomienky vhodným spôsobom zohľadňovali pred prijatím rozhodnutia o pridelení kvót.

(10) Plán obsahuje zoznam zariadení, ktoré pokrýva táto smernica s množstvami kvót, ktoré sa im plánujú prideliť.

(11) Plán môže obsahovať informácie o spôsobe, akým sa bude zohľadňovať konkurencia z krajín alebo subjektov mimo únie.

--------------------------------------------------

PRÍLOHA IV

ZÁSADY MONITOROVANIA A PODÁVANIA SPRÁV UVEDENÉ V ČLÁNKU 14 ODS. 1

Monitorovanie emisií oxidu uhličitého

Emisie sa monitorujú výpočtom, alebo na základe merania.

Výpočet

Výpočty emisií sa vykonávajú použitím vzorca:

Údaje o činnosti × emisný faktor × oxidačný faktor

Údaje o činnosti (používané palivo, rýchlosť výroby atď.) sa vypočítajú na základe dodaných údajov alebo meraní.

Použijú sa akceptované emisné faktory. Emisné faktory špecifické pre jednotlivé činnosti sú prijateľné pre všetky palivá. Štandardné faktory sú prijateľné pre všetky palivá okrem nekomerčných palív (odpadové palivá ako sú pneumatiky alebo plyny z priemyselných procesov). Štandardy špecifické pre jednotlivé sloje uhlia a štandardy špecifické pre EÚ alebo jednotlivé krajiny produkujúce zemný plyn sa ďalej vypracujú. Štandardné hodnoty IPKZ sú prijateľné pre produkty rafinérií. Emisný faktor pre biomasu je nula.

Ak emisný faktor nezohľadňuje fakt, že niektorý uhlík nie je oxidovaný, potom sa použije dodatočný oxidačný faktor. Ak sa vypočítali emisné faktory špecifické pre určité činnosti a je v nich už zohľadnená oxidácia, oxidačný faktor sa nemusí použiť.

Použijú sa štandardné oxidačné faktory vytvorené podľa smernice 96/61/ES, pokiaľ prevádzkovateľ nepreukáže, že faktory špecifické pre jednotlivé činnosti sú presnejšie.

Pre každú činnosť, zariadenie a palivo sa vykoná výpočet zvlášť.

Meranie

Na meranie emisií sa použijú normatívne alebo schválené metódy a sú doložené podporným výpočtom emisií.

Monitorovanie emisií iných skleníkových plynov

Použijú sa normatívne alebo schválené metódy, vytvorené Komisiou v spolupráci so všetkými relevantnými stranami a prijaté v súlade s postupom ustanoveným v článku 23 ods. 2

Podávanie správ o emisiách

Každý prevádzkovateľ zahrnie do správy o zariadení nasledujúce informácie:

A. Údaje na identifikáciu zariadenia, vrátane:

- názvu zariadenia;

- adresy, vrátane PSČ a krajiny;

- druhu a počtu činností uvedených v prílohe I vykonávaných v zariadení;

- adresy, telefónneho a faxového čísla a e-mailu kontaktnej osoby; a

- názvu majiteľa zariadenia a akejkoľvek rodičovskej spoločnosti.

B. Pre každú činnosť z prílohy I vykonávanú v prevádzkárni, pre ktorú sa emisie počítajú:

- údaje o činnosti;

- emisné faktory;

- oxidačné faktory;

- celkové emisie; a

- neistotu.

C. Pre každú činnosť z prílohy I vykonávanú v prevádzkárni, pre ktorú sa emisie merajú:

- celkové emisie;

- informácie o spoľahlivosti meracích metód; a

- neistotu.

D. Pre emisie zo spaľovania správa obsahuje aj oxidačný faktor, pokiaľ už nebola oxidácia zohľadnená pri vypracovaní emisného faktora pre špecifickú činnosť.

Členské štáty prijmú opatrenia na koordináciu požiadaviek na podávanie správ s inými existujúcimi požiadavkami, aby sa minimalizovalo zaťaženie podnikov správami.

--------------------------------------------------

PRÍLOHA V

KRITÉRIÁ NA OVEROVANIE UVEDENÉ V ČLÁNKU 15

Všeobecné zásady

1. Predmetom overovania sú emisie z každej činnosti uvedenej v prílohe I.

2. Proces overovania obsahuje zváženie správy podľa článku 14 ods. 3 a monitorovania počas predchádzajúceho roku. Musí sa zaoberať spoľahlivosťou, dôveryhodnosťou a presnosťou monitorovacích systémov a podávaných údajov a informácií, ktoré sa týkajú emisií, najmä:

a) údaje o činnosti, ktorej sa správa týka a súvisiace merania a výpočty;

b) výber a použitie emisných faktorov;

c) výpočty, ktoré viedli k určeniu celkových emisií; a

d) ak sa používa meranie, vhodnosť výberu a použitia meracích metód.

3. Platnosť emisií môže byť potvrdená len ak spoľahlivosť a dôveryhodnosť údajov a informácií umožňuje určiť emisie s vysokým stupňom istoty. Pre vysoký stupeň istoty sa vyžaduje, aby prevádzkovateľ dokázal, že:

a) oznamované údaje sú bez nezrovnalostí;

b) zber údajov sa vykonal v súlade s aplikovateľnými vedeckými normami; a

c) relevantné záznamy o zariadení sú úplné a konzistentné.

4. Overovateľ má mať prístup do všetkých prevádzkárni a ku všetkým informáciám, ktoré sa týkajú objektu overovania.

5. Overovateľ musí zohľadniť, či je zariadenie registrované v systéme environmentálneho manažérstva a auditu spoločenstva (EMAS).

Metodológia

S t r a t eg i c k á a n a l ý z a

6. Overovanie je založené na strategickej analýze všetkých činností vykonávaných v zariadení. To si vyžaduje, aby overovateľ mal prehľad o všetkých činnostiach a ich význame vzhľadom k emisiám.

A n a l ý z a p r o c e s o v

7. Overovanie podaných informácií sa bude uskutočňovať, kde je to vhodné, v prevádzkárni zariadenia. Overovateľ použije námatkové kontroly na mieste, aby určil spoľahlivosť oznamovaných údajov a informácií.

A n a l ý z a r i z i k a

8. Overovateľ zašle všetky zdroje emisií skleníkových plynov v zariadení na ohodnotenie týkajúce sa spoľahlivosti údajov za každý zdroj prispievajúci k celkovým emisiám zariadenia.

9. Na základe analýzy určí overovateľ explicitne zdroje s vysokým rizikom chyby a ďalšie aspekty monitorovania a podávania správ, ktoré pravdepodobne môžu prispieť pri určovaní celkových emisií. Toto zahŕňa obzvlášť výber emisných faktorov a výpočty potrebné na určenie emisií z jednotlivých zdrojov. Zvláštnu pozornosť treba venovať zdrojom s vysokým rizikom chyby a hore uvedeným aspektom monitorovacieho postupu.

10. Overovateľ vezme do úvahy každú účinnú metódu kontroly rizika, ktorú používa prevádzkovateľ, s cieľom minimalizovať stupeň neistoty.

S p r á v a

11. Overovateľ pripraví správu o procese potvrdzovania platnosti, v ktorej uvedie, či je správa podľa článku 14 ods. 3 uspokojivá. Táto správa uvedie všetky okruhy relevantné pre vykonanú prácu. Vyhlásenie, že správa podľa článku 14 ods. 3 je uspokojivá, možno uskutočniť, ak podľa názoru overovateľa nie sú celkové emisie materiálne nesprávne udané.

M i n i m á l n e p o ž i a d a v k y n a o d b o r n ú s p ô s o b i l o s ť o v e r o v a t e ľ a

12. Overovateľ je nezávislý od prevádzkovateľa, vykonáva svoje činnosti správnym a objektívne profesionálnym spôsobom a rozumie:

a) ustanoveniam tejto smernice ako aj relevantným normám a usmerneniam prijatým Komisiou podľa článku 14 ods. 1;

b) legislatívnym, regulačným a správnym opatreniam, ktoré sú relevantné pre overované činnosti; a

c) vzniku všetkých informácií týkajúcich sa každého zdroja emisií v zariadení, najmä pokiaľ ide o zber, meranie, výpočet údajov a podávanie správ o nich.

--------------------------------------------------

Top