32003L0042

Smernica Európskeho Parlamentu a Rady (ES) č. 2003/42/ES

z 13. júna 2003

o hlásení udalostí v civilnom letectve

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, najmä na jej článok 80 odsek 2,

so zreteľom na návrh Komisie [1],

so zreteľom na stanovisko Hospodárskeho a sociálneho výboru [2],

po porade s Výborom regiónov,

konajúc v súlade s postupom stanoveným v článku 251 Zmluvy [3], na základe spoločného textu schváleného Zmierovacím výborom 9. apríla 2003,

keďže:

(1) miera nehôd v civilnom letectve zostáva v poslednom desaťročí v podstate konštantná; napriek tomu je obava, že by predpokladaný rast dopravy mohol viesť k zvýšeniu počtu nehôd v blízkej budúcnosti;

(2) smernica Rady 94/56/ES z 21. novembra 1994, ktorou sa stanovujú základné princípy, ktorými sa riadi vyšetrovanie nehôd a incidentov v civilnom letectve [4], sa zameriava na prevenciu nehôd podporou rýchleho vyšetrovania;

(3) skúsenosti ukázali, že pred nehodou dochádza často k radu udalostí a ďalšie mnohé nedostatky poukázali na existenciu bezpečnostných rizík;

(4) zvýšenie bezpečnosti civilného letectva si vyžaduje lepšie poznanie týchto udalostí na uľahčenie analýz a monitorovania trendov, aby sa mohli iniciovať nápravné opatrenia;

(5) keď sa na udalosti podieľa lietadlo registrované v členskom štáte, táto udalosť by sa mala nahlásiť dokonca aj vtedy, keď sa stane mimo územia spoločenstva;

(6) každý členský štát by mal zriadiť povinný systém hlásenia;

(7) rôzne kategórie zamestnancov pracujúcich v civilnom letectve, ktorí získajú vedomosti o takých udalostiach, by ich mali ohlásiť v záujme prevencie nehôd;

(8) účinnosť odhaľovania potenciálneho nebezpečenstva by sa mohla značne zvýšiť výmenou informácií o takých udalostiach;

(9) výmena informácií medzi rôznymi systémami si vyžaduje podporný softvér;

(10) bezpečnostné informácie by mali byť prístupné subjektom povereným dozornými funkciami nad bezpečnosťou civilného letectva alebo vyšetrujúcim nehody a udalosti v rámci spoločenstva a prípadne ľuďom, ktorí sa z nich môžu poučiť a prijať alebo iniciovať potrebné opatrenia na zvýšenie bezpečnosti;

(11) citlivý charakter bezpečnostných informácií si vyžaduje, aby spôsob zberu informácií zaručoval ich dôvernosť, ochranu ich zdroja a dôveru personálu pracujúceho v civilnom letectve;

(12) verejnosť by mala mať k dispozícii všeobecné informácie o úrovni leteckej bezpečnosti;

(13) mali by sa realizovať vhodné opatrenia na vytvorenie systému dôverných hlásení;

(14) opatrenia potrebné na uplatnenie tejto smernice by sa mali prijať v súlade s rozhodnutím Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu [5];

(15) mala by byť zabezpečená zhoda s technickými požiadavkami hlásenia vypracovanými národnými expertmi v Eurocontrol a organizáciou Združených leteckých úradov; zoznam udalostí, ktorých ohlásenie je povinné, by mal zohľadňovať prácu týchto dvoch európskych organizácií; mal by sa zohľadniť aj vývoj v rámci Medzinárodnej organizácie pre civilné letectvo;

(16) vzhľadom na to, že cieľ navrhovaného opatrenia, t. j. zvýšenie leteckej bezpečnosti, nemôžu dostatočne dosiahnuť členské štáty, pretože systémy hlásenia prevádzkované izolovane členskými štátmi sú menej účinné než koordinovaná sieť s výmenou informácií, ktorá umožňuje včasnú identifikáciu možných bezpečnostných problémov, a preto je lepšie dosiahnuteľný na úrovni spoločenstva, môže spoločenstvo prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity stanovenou v článku 5 zmluvy; v súlade so zásadou proporcionality stanovenou v tom istom článku, táto smernica nejde nad rámec toho, čo je potrebné na dosiahnutie uvedeného cieľa,

PRIJALI TÚTO SMERNICU:

Článok 1

Cieľ

Cieľom tejto smernice je prispieť k zvýšeniu leteckej bezpečnosti tým, že sa zabezpečí hlásenie, zber, uchovávanie, ochrana a šírenie príslušných informácií.

Jediným cieľom hlásenia udalostí je prevencia nehôd a udalostí a nie zisťovanie viny alebo zodpovednosti.

Článok 2

Definície

Na účely tejto smernice:

1. "udalosť" znamená prerušenie prevádzky, poruchu, chybnú funkciu alebo iné nezvyklé okolnosti, ktoré ovplyvnili alebo môžu ovplyvniť letovú bezpečnosť a ktorých výsledkom nie je nehoda alebo závažný incident, v ďalšom ako "nehoda alebo závažný incident", ako je definované v článku 3 písm. a) a k) smernice 94/56/ES;

2. "anonymizácia" znamená odstránenie všetkých osobných a technických údajov z predkladaných správ, ktoré súvisia s osobou podávajúcou správu a ktoré by na základe informácií mohli viesť k určeniu totožnosti takej osoby alebo tretej strany.

Článok 3

Rozsah pôsobnosti

1. Táto smernica sa vzťahuje na udalosti, ktoré ohrozujú alebo ktoré, ak by sa neprijali nápravné opatrenia, by ohrozili lietadlo, jeho cestujúcich alebo akúkoľvek inú osobu. Zoznam príkladov takýchto udalostí je uvedený v prílohách I a II.

2. V súlade s postupom uvedeným v článku 10 ods. 2 môže Komisia rozhodnúť o zmene a doplnení príloh na rozšírenie počtu alebo zmenu príkladov.

3. Uplatňovanie tohto nariadenia na letisko Gibraltár sa chápe tak, že sa netýka príslušného právneho postavenia Španielskeho kráľovstva a Spojeného kráľovstva, vzhľadom na spor o suverenitu nad územím, na ktorom sa letisko nachádza

4. Uplatňovanie tohto nariadenia na letisko Gibraltár sa pozastavuje do dátumu, ktorým nadobudnú účinnosť dojednania uvedené v spoločnom vyhlásení ministrov zahraničných vecí Španielskeho kráľovstva a Spojeného kráľovstva dohodnuté 2. decembra 1987. Vlády Španielskeho kráľovstva a Spojeného kráľovstva budú Radu informovať o takom dátume nadobudnutia účinnosti.

Článok 4

Povinné hlásenie

1. Členské štáty musia vyžadovať, aby udalosti v zmysle článku 3 oznámila príslušným orgánom uvedeným v článku 5 ods. 1 každá osoba, uvedená nižšie, pri výkone svojich funkcií:

a) operátor alebo veliteľ turbínového motorového lietadla alebo lietadla verejnej dopravy používaného operátorom, nad ktorého prevádzkou zabezpečuje členský štát bezpečnostný dohľad;

b) osoba, ktorá vykonáva činnosti spojené s navrhovaním, výrobou, údržbou alebo úpravou turbínového motorového lietadla alebo lietadla verejnej dopravy, alebo jeho vybavenia alebo časti, pod dohľadom členského štátu;

c) osoba, ktorá podpisuje osvedčenie o kontrole údržby (certificate of maintenance review) alebo potvrdenie o uvoľnení do prevádzky pre turbínové motorové lietadlo alebo lietadlo verejnej dopravy, alebo jeho vybavenie alebo súčasti, pod dohľadom členského štátu;

d) osoba, ktorá vykonáva funkciu, pre ktorú je potrebné mať od členského štátu oprávnenie ako letecký dispečer alebo ako pracovník letovej informačnej služby;

e) vedúci letiska, ktoré spadá pod nariadenie Rady (EHS) č. 2408/92 z 23. júla 1992 o prístupe leteckých dopravcov spoločenstva k leteckým linkám vo vnútri spoločenstva [6];

f) osoba, ktorá vykonáva funkciu spojenú s inštalovaním, úpravou, údržbou, opravou, prehliadkou, letovou kontrolou alebo kontrolou zariadení leteckej dopravy, za ktoré nesie zodpovednosť členský štát;

g) osoba, ktorá vykonáva funkcie spojené s pozemnou obsluhou lietadla, vrátane tankovania, servisných prác, zostavenia nákladných listov, nakladania, odmrazovania a odťahovania na letisku, ktoré spadá pod nariadenie (EHS) č. 2408/92.

2. Členské štáty môžu podporovať dobrovoľné hlásenie udalostí uvedených v článku 3 ods. 1, podávané každou osobou, ktorá v rámci iných činností civilného letectva vykonáva funkcie podobné funkciám uvedeným v odseku 1.

Článok 5

Zber a uchovávanie informácií

1. Členské štáty určia jeden alebo viacero príslušných orgánov, ktoré zriadia systém zberu, vyhodnocovania, spracovávania a uchovávania udalostí oznámených v súlade s článkom 4.

Takouto zodpovednosťou môžu byť poverené tieto nestranné orgány:

a) národné letecké úrady a/alebo

b) vyšetrovacie orgány alebo subjekty zriadené podľa článku 6 smernice 94/56/ES, a/alebo

c) akékoľvek iné nezávislé orgány poverené touto funkciou.

Ak členský štát určí viac než jeden orgán alebo subjekt, určí jeden z nich ako kontaktné miesto na výmenu informácií uvedených v článku 6 ods. 1

2. Príslušné orgány musia uchovávať zhromaždené správy vo svojich databázach.

3. V týchto databázach sa musia uchovávať aj nehody a závažné incidenty.

Článok 6

Výmena informácií

1. Členské štáty sa podieľajú na výmene informácií tak, že príslušným orgánom ostatných členských štátov umožnia prístup k všetkým relevantným, k bezpečnosti sa vzťahujúcim informáciám uchovávaným v databázach uvedených v článku 5 ods. 2

Databázy musia byť kompatibilné so softvérom popísaným v odseku 3.

2. Príslušné orgány menované v súlade s článkom 5 ods. 1, ktoré dostávajú správu o udalosti, uložia túto správu do databázy a v prípade potreby informujú príslušný orgán členského štátu, v ktorom udalosť nastala, v ktorom je lietadlo registrované, v ktorom je lietadlo vyrobené a/alebo v ktorom je operátor certifikovaný.

3. Komisia vyvinie špecifický softvér na účely tejto smernice. Pritom zohľadní potrebu kompatibility s existujúcimi softvérmi v členských štátoch. Príslušné orgány môžu použiť tento softvér na prevádzku svojich vlastných databáz.

4. Komisia prijme vhodné opatrenia na uľahčenie výmeny informácií uvedených v odseku 1 v súlade s postupom stanoveným v článku 10 ods. 2

Článok 7

Šírenie informácií

1. Každý subjekt poverený bezpečnostným dozorom v civilnom letectve alebo vyšetrovaním nehôd a incidentov v civilnom letectve v rámci spoločenstva musí mať prístup k informáciám o udalostiach zhromaždeným a vymieňaným v súlade s článkami 5 a 6, aby sa mohol z hľadiska bezpečnosti poučiť z nahlásených udalostí.

2. Bez toho, aby bolo dotknuté právo verejnosti na prístup k dokumentom Komisie stanoveným v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 týkajúce sa prístupu verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie [7], Komisia musí z vlastnej iniciatívy a v súlade s postupom uvedeným v článku 10 ods. 2 prijať opatrenia na šírenie informácií uvedených v odseku 1 zainteresovaným stranám, ako aj s tým súvisiace podmienky. Tieto opatrenia musia byť založené na nutnosti:

- poskytnúť osobám a organizáciám informácie, ktoré potrebujú na zvýšenie bezpečnosti civilného letectva,

- obmedziť šírenie informácií v miere, aká je nevyhnutná na účely ich používateľov, aby bola zabezpečená primeraná dôvernosť takýchto informácií.

Rozhodnutie o šírení informácií sa obmedzí v miere, aká je nevyhnutná na účely ich používateľov bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článku 8.

3. Členské štáty môžu uverejniť minimálne raz ročne bezpečnostnú správu obsahujúcu informácie o druhu udalostí zhromaždené ich vnútroštátnym systémom povinného hlásenia udalostí, aby informovali verejnosť o úrovni bezpečnosti v civilnom letectve. Členské štáty môžu uverejniť aj anonymizované správy.

Článok 8

Ochrana informácií

1. Členské štáty prijmú podľa svojej vnútroštátnych právnych predpisov opatrenia potrebné na zabezpečenie primeranej dôvernosti informácií, ktoré dostali podľa článku 6 ods. 1 a článku 7 ods. 1 Tieto informácie použijú výlučne na účely tejto smernice.

2. Bez ohľadu na druh alebo klasifikáciu udalosti a nehody alebo závažného incidentu, mená a adresy jednotlivých osôb sa nesmú nikdy zaznamenať v databázach uvedených v článku 5 ods. 2

3. Bez vplyvu na uplatniteľné pravidlá trestného práva sa členské štáty zdržia zavedenia postupov v prípadoch vopred nepremysleného alebo neúmyselného porušenia práva, o ktorom sa dozvedeli výlučne na základe hlásenia podľa vnútroštátneho systému povinného hlásenia, s výnimkou prípadov veľkej nedbalosti.

4. V súlade s postupmi definovanými v ich vnútroštátnych právnych predpisoch a praxi členské štáty zabezpečia, aby zamestnanec, ktorý oznámi incidenty, o ktorých sa dozvedel, nebol znevýhodnený zo strany svojho zamestnávateľa.

5. Tento článok sa uplatňuje bez dosahu na vnútroštátne pravidlá týkajúce sa prístupu súdnych orgánov k informáciám.

Článok 9

Dobrovoľné hlásenie

1. Okrem systému povinného hlásenia vytvoreného podľa článkov 4 a 5 môžu členské štáty určiť jeden alebo viaceré orgány alebo subjekty, ktoré zriadia systém dobrovoľného hlásenia na zber a analýzu informácií o spozorovaných nedostatkoch v letectve, ktoré sa nemusia oznámiť podľa systému povinného hlásenia, ale ktoré oznamovateľ vníma ako potenciálne riziko.

2. Ak sa členský štát rozhodne zriadiť systém dobrovoľného hlásenia, musí stanoviť podmienky pre anonymizáciu prostredníctvom orgánov alebo subjektov menovaných podľa odseku 1, dobrovoľných správ prezentovaných podľa tohto systému.

3. Členské štáty zabezpečia, aby príslušné anonymizované bezpečnostné informácie získané z analýz dôverných hlásení boli uložené a sprístupnené všetkým stranám tak, aby sa mohli využiť na zvýšenie bezpečnosti v leteckej doprave.

Článok 10

Výbor

1. Komisii pomáha výbor zriadený článkom 12 nariadenia Rady (EHS) č. 3922/91 zo 16. decembra 1991 o harmonizácii technických požiadaviek a administratívnych postupov v oblasti civilného letectva [8].

2. Tam, kde sa uvádza odkaz na tento odsek, uplatňujú sa články 5 a 7 rozhodnutia 1999/468/ES, so zreteľom na ustanovenia jeho článku 8.

Obdobie určené v článku 5 ods. 6 rozhodnutia 1999/468/ES je stanovené na tri mesiace.

3. Výbor prijme svoj rokovací poriadok.

Článok 11

Vykonávania

1. Členské štáty do 4. júla 2005 uvedú do účinnosti zákony, iné predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou. Bezodkladne o tom informujú Komisiu.

Členské štáty uvedú priamo v prijatých ustanoveniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.

2. Členské štáty oznámia Komisii znenie základných ustanovení vnútroštátneho práva, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.

Článok 12

Nadobudnutie účinnosti

Táto smernica nadobúda účinnosť dňom jej uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 13

Adresáti

Táto smernica je adresovaná členským štátom.

V Luxemburgu 13. júna 2003

Za Európsky parlament

predseda

P. Cox

Za Radu

predseda

V. Papandreou

[1] Ú. v. ES C 120 E, 24.4.2001, s. 148 a Ú. v. ES C 332 E, 27.11.2001, s. 320.

[2] Ú. v. ES C 311, 7.11.2001, s. 8.

[3] Stanovisko Európskeho parlamentu zo 14. júna 2001 (Ú. v. ES C 53 E, 28.2.2002, s. 324), spoločná pozícia Rady zo 17. júna 2002 (Ú. v. ES C 197 E, 20.8.2002, s. 16) a rozhodnutie Európskeho parlamentu z 23. októbra 2002 (zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku). Rozhodnutie Európskeho parlamentu z 13. mája 2003 a rozhodnutie Rady z 13. mája 2003.

[4] Ú. v. ES L 319, 12.12.1994, s. 14.

[5] Ú. v. ES L 184, 17.7.1999, s. 23.

[6] Ú. v. ES L 240, 24.8.1992, s. 8. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené Aktom o pristúpení z roku 1994.

[7] Ú. v. ES L 145, 31.5.2001, s. 43.

[8] Ú. v. ES L 373, 31.12.1991, s. 4. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením Komisie (ES) č. 2871/2000 (Ú. v. ES L 333, 29.12.2000, s. 47).

--------------------------------------------------

PRÍLOHA I

Zoznam udalostí vzťahujúcich sa na prevádzku, údržbu a výrobu lietadiel, ktorých hlásenie je povinné

Poznámka 1: Hoci je v tejto prílohe uvedený zoznam väčšiny udalostí, ktorých hlásenie je povinné, nemôže byť úplný. Akékoľvek iné udalosti, o ktorých zainteresovaní usúdia, že spĺňajú kritériá, by sa mali tiež oznámiť.

Poznámka 2: Poznámka 2: Táto príloha neobsahuje nehody. Okrem iných požiadaviek týkajúcich sa oznamovania nehôd by sa tieto mali tiež zaznamenať v databáze uvedenej v článku 5 ods. 2

Poznámka 3: Táto príloha obsahuje príklady požiadaviek na hlásenie týkajúcich sa prevádzky lietadla, údržby, opravy a výroby.

Poznámka 4: Udalosti, ktorých hlásenie je povinné, sú také, pri ktorých bola alebo by mohla byť ohrozená bezpečnosť prevádzky, alebo ktoré by mohli viesť k nebezpečnej prevádzkovej situácii. Ak z hľadiska oznamovateľa udalosť neohrozila bezpečnosť prevádzky, no ak jej opakovanie za rôznych, ale pravdepodobných okolností by mohlo vytvoriť riziko, potom by sa mala oznámiť. To, o čom sa usúdi, že by sa malo hlásiť u jednej triedy výrobku, časti alebo prístroja, nemusí platiť u druhej a neprítomnosť alebo prítomnosť jednotlivého faktora, ľudského alebo technického, môže zmeniť udalosť na nehodu alebo závažný incident.

Poznámka 5: Špecifické prevádzkové schválenia, napr. RVSM, ETOP, RNAV, alebo koncepčný program, alebo program údržby môžu mať špecifické oznamovacie požiadavky na prevádzkové poruchy alebo chybné funkcie súvisiace so schválením alebo programom.

OBSAH

A:

B:

C:

D:

A. LETOVÁ PREVÁDZKA

i) Prevádzka lietadla

a) vyhýbací manéver:

- riziko zrážky s iným lietadlom, zemou alebo iným predmetom, alebo nebezpečná situácia, keď by bol vhodný vyhýbací manéver,

- vyhýbací manéver potrebný na zabránenie zrážky s iným lietadlom, zemou alebo iným predmetom,

- vyhýbací manéver, ktorým sa má zabrániť inej nebezpečnej situácii.

b) Incidenty pri vzlete alebo pristátí, vrátane bezpečnostného alebo vynúteného pristátia. Incidenty ako krátke pristátie, prekročenie alebo vybehnutie zo vzletovej a pristávacej dráhy. Vzlety, prerušenia vzletu, pristátia lebo pokusy o pristátie na uzavretej, obsadenej alebo nesprávnej vzletovej a pristávacej dráhe. Preniknutie na vzletovú a pristávaciu dráhu.

c) Neschopnosť dosiahnuť určený výkon počas vzletu alebo počiatočného stúpania.

d) Kriticky nízke množstvo paliva alebo neschopnosť prečerpania paliva alebo využitia celkového množstva použiteľného paliva.

e) Strata kontroly (aj čiastočná alebo dočasná) bez ohľadu na príčiny.

f) Udalosti pri rýchlosti blízkej alebo väčšej než V1, ako dôsledok alebo príčina nebezpečnej situácie alebo potenciálnej nebezpečnej situácie (napr. prerušenie vzletu, náraz na chvost, strata výkonu motora atď.).

g) Opakovanie letu po okruhu, ktoré predstavuje nebezpečnú alebo potenciálne nebezpečnú situáciu.

h) Neúmyselná značná odchýlka od letovej rýchlosti, určeného kurzu alebo výšky (viac než 300 stôp), bez ohľadu na príčiny.

i) Zostup pod výšku rozhodnutia/nadmorskú výšku rozhodnutia alebo minimálnu výšku zostupu bez potrebného vizuálneho kontaktu.

j) Strata uvedomenia si skutočnej vlastnej polohy alebo polohy iného lietadla.

k) Prerušenie komunikácie medzi letovou posádkou (CRM) alebo medzi letovou posádkou a inými osobami (kabína palubných zamestnancov, kontrola letovej prevádzky, letový inžinier).

l) ťažké pristátie - pristátie pri ktorom sa považuje za nutné "heavy landing check".

m) Prekročenie limitov nerovnomerného rozvodu paliva.

n) Nesprávne nastavenie SSR kódu alebo stupnice výškomeru.

o) Nesprávne naprogramovanie alebo vloženie chybných údajov do zariadenia používaného na navigáciu alebo na výpočet výkonu, alebo použitie chybných údajov.

p) Nesprávny príjem alebo interpretácia rádio-telefónnych správ.

q) Poruchy alebo poškodenie palivového systému, ktoré mali vplyv na dodávku a/alebo rozvod paliva.

r) Neúmyselné opustenie pevnej rolovacej plochy.

s) Zrážka lietadla s iným lietadlom, vozidlom alebo iným pozemným objektom.

t) Neúmyselná a/alebo chybná obsluha riadiacich prvkov.

u) Neschopnosť dosiahnuť určenú konfiguráciu lietadla počas letovej fázy (napr. podvozok a podvozkové dvere, brzdiace klapky, stabilizátory, sloty atď.).

v) Nebezpečenstvo alebo potenciálne nebezpečenstvo, ktoré vzniká ako následok cielenej simulácie poruchového stavu pri výcviku, kontrolách systémov alebo na účely výcviku.

w) Abnormálne vibrácie.

x) Činnosť ktoréhokoľvek výstražného systému spojená s manévrovaním lietadla napr. výstraha týkajúca sa konfigurácie, pádové varovanie (stick shaker - mechanický signalizátor preťaženia), varovanie prekročenia rýchlosti atď., pokiaľ:

1. posádka jednoznačne neurčila, že ide o falošnú výstrahu, a za predpokladu, že falošná výstraha nevyústila do ťažkostí alebo rizika následkom reakcie posádky na varovanie, alebo

2. sa činnosť nevykonala na účely výcviku alebo testu.

y) "výstraha" GPWS/TAWS (systém signalizácie nebezpečného priblíženia k zemi), keď:

1. lietadlo prichádza do tesnejšej blízkosti zeme, než bolo plánované alebo predpokladané, alebo

2. výstraha nastáva pri meteorologických podmienkach na let podľa prístrojov (IMC) alebo v noci a zistilo sa, že bola spustená vysokou rýchlosťou klesania (mód 1), alebo

3. výstraha je vyvolaná tým, že v zodpovedajúcom bode pri priblížení na pristátie nebol vysunutý podvozok alebo brzdiace klapky (mód 4), alebo

4. akákoľvek ťažkosť alebo riziko vzniká alebo by mohlo vzniknúť ako výsledok reakcie posádky na "varovanie", napr. zmenšený odstup od iných lietadiel. To by mohlo zahŕňať všetky módy alebo typy napr. skutočnú, obťažujúcu alebo falošnú výstrahu.

z) "Poplach" GPWS/TAWS, keď akákoľvek ťažkosť alebo riziko vzniká alebo by mohlo vzniknúť ako výsledkom reakcie posádky na "poplach".

(aa) ACAS pokyny (RA).

(bb) Ťah pohonnej jednotky alebo vrtule, ktorý spôsobí značné poškodenie alebo zranenie.

ii) Prípady núdze

a) Požiar, výbuch, dym jedovaté alebo škodlivé plyny aj po uhasení požiaru.

b) Použitie neštandardných postupov letovou alebo palubnou posádkou na zvládnutie núdzovej situácie, keď:

1. postup existuje, ale nepoužije sa;

2. postup neexistuje;

3. postup existuje, ale je neúplný alebo nesprávny;

4. postup je nesprávny;

5. sa použije nesprávny postup.

c) Neprimeranosť postupov určených na použitie v núdzi, vrátane ich použitia pri údržbe alebo na účely výcviku alebo testu.

d) Udalosť vedúca k núdzovej evakuácii.

e) Pokles tlaku.

f) Použitie núdzového vybavenia alebo predpísaných núdzových postupov na zvládnutie situácie.

g) Udalosť vedúca k vyhláseniu núdze ("Mayday" alebo "panne").

h) Zlyhanie činnosti ktoréhokoľvek núdzového systému alebo zariadenia, vrátane všetkých východových dverí a osvetlenia, aj pri údržbe, výcviku alebo teste.

i) Udalosti, ktoré si vyžadujú núdzové použitie kyslíka ktorýmkoľvek členom posádky.

iii) Nespôsobilosť posádky

a) Nespôsobilosť ktoréhokoľvek člena letovej posádky vrátane doby pred letom, ak sa usúdilo, že by mohla viesť k nespôsobilosti po štarte.

b) Nespôsobilosť ktoréhokoľvek člena palubnej posádky, ktorá mu znemožní vykonávať dôležité povinnosti v prípade núdze.

iv) Zranenia

Udalosti, ktoré by viedli alebo mohli viesť k zraneniu cestujúcich alebo posádky, ale ktoré sa nepovažujú za nehody podliehajúce oznamovacej povinnosti.

v) Počasie

a) Úder blesku, ktorý spôsobil poškodenie lietadla alebo stratu alebo poruchu dôležitých funkcií.

b) Krupobitie, ktoré spôsobilo poškodenie lietadla alebo stratu alebo poruchu dôležitých funkcií.

c) Nárazy silných turbulencií vedúcich k zraneniam osôb v lietadle alebo k požiadavke "kontroly turbulencie" lietadla.

d) Nárazy strihu vetra.

e) Problémy námrazy vedúce k ťažkostiam, poškodeniu lietadla alebo strate alebo poruche dôležitých funkcií.

vi) Bezpečnosť

a) Protiprávny čin v leteckej doprave vrátane bombovej hrozby alebo únosu.

b) Ťažkosti pri kontrole opitých a násilníckych osôb alebo osôb, ktoré konajú v rozpore s pokynmi.

c) Odhalenie "čiernych pasažierov".

vii) Iné udalosti

a) Opakujúci sa výskyt špecifického druhu udalostí, ktoré samotné by sa nepovažovali za udalosti podliehajúce oznamovacej povinnosti, ale ktoré vzhľadom na ich častý výskyt môžu predstavovať potenciálne nebezpečenstvo.

b) Náraz vtáka, ktorý spôsobí poškodenie lietadla alebo stratu alebo poruchu dôležitých funkcií.

c) Nárazy turbulencie v úplave.

d) Akákoľvek iná udalosť bez ohľadu na druh, ktorá by sa posudzovala alebo mohla posudzovať ako nebezpečenstvo pre lietadlo alebo jeho cestujúcich na palube lietadla alebo na zemi.

B. TECHNICKÉ UDALOSTI V LIETADLE

i) Konštrukcia

Nie všetky konštrukčné poruchy sa musia hlásiť. Palubný inžinier musí rozhodnúť, či je porucha dosť vážna na to, aby sa musela oznámiť. Môžu sa brať do úvahy tieto príklady:

a) poškodenie nosného prvku konštrukcie (PSE), ktoré nebolo určené ako tolerované poškodenie (prvok s obmedzenou životnosťou). PSE sú tie prvky, ktoré znášajú najmä letové, pozemné a tlakové záťaže a ktorých porucha by mohla vyústiť do katastrofálnej poruchy lietadla;

b) poškodenie alebo porucha presahujúca prípustné poškodenie PSE, ktorý bol určený ako prvok s toleranciami poškodenia;

c) poškodenie alebo porucha presahujúca povolené tolerancie konštrukčného prvku, ktorého porucha by mohla znížiť konštrukčnú tuhosť v takej miere, že by sa už naďalej nedali dosiahnuť požadované bezpečnostné medze pre chvenie, neperiodické pohyby (divergenciu) alebo reverziu riadenia;

d) poškodenie alebo porucha konštrukčného prvku, ktorá by mohla vyústiť do uvoľnenia ťažkých komponentov, ktoré by mohli zraniť osoby v lietadle;

e) poškodenie alebo porucha konštrukčného prvku, ktorá by mohla ohroziť správne fungovanie s systému. Pozri bod ii) nižšie;

f) strata ktorejkoľvek časti lietadla pri lete.

ii) Systémy

Navrhujú sa tieto všeobecné kritériá aplikovateľné na všetky systémy:

a) strata, podstatná funkčná chyba alebo porucha ktoréhokoľvek systému, subsystému alebo súpravy zariadení, keď nie sú uspokojivo vykonané štandardné prevádzkové postupy, cvičenia atď.;

b) neschopnosť posádky ovládať systém, napríklad:

1. nenariadené samovoľné činnosti,

2. nesprávna a/alebo neúplná reakcia vrátane obmedzeného pohybu alebo tuhosti,

3. nekontrolovaný pohyb riadiaceho prvku,

4. mechanické odpojenie alebo mechanická porucha;

c) zlyhanie alebo porucha výlučnej(-ých) funkcie(-ií) systému (jeden systém by mohol integrovať niekoľko funkcií);

d) vzájomné rušenie v rámci systému alebo medzi systémami;

e) zlyhanie alebo funkčná porucha ochranného zariadenia alebo núdzového zariadenia systému;

f) výpadok rezervy systému;

g) každá udalosť vyplývajúca z nepredvídaného správania sa systému;

h) u typov lietadiel s jednoduchými hlavnými systémami alebo súpravami zariadenia: strata, značná funkčná porucha alebo chyba ktoréhokoľvek hlavného systému, subsystému alebo súpravy zariadenia;

i) u typov lietadiel s viacerými vzájomne nezávislými hlavnými systémami alebo súpravami zariadenia: strata, značná funkčná porucha alebo chyba viac než jedného hlavného systému, subsystému alebo súpravy zariadenia;

j) činnosť primárneho výstražného systému spojeného so systémami alebo zariadeniami lietadla, pokiaľ posádka jednoznačne neurčí, že ide o falošnú výstrahu za predpokladu, že táto falošná výstraha nevyústila do ťažkostí alebo rizika následkom reakcie posádky na varovanie;

k) unikanie hydraulických kvapalín, paliva, oleja alebo iných kvapalín, ktoré vyústilo do nebezpečenstva požiaru alebo možnej nebezpečnej kontaminácie konštrukcie lietadla, systémov alebo vybavenia, alebo rizika pre osoby v lietadle;

l) funkčná porucha alebo chyba ktoréhokoľvek systému zobrazovania údajov, ak vedie k možnému chybnému zobrazovaniu údajov pre posádku;

m) každé zlyhanie, funkčná porucha alebo chyba, ak nastane v kritickej fáze letu a je relevantná pre činnosť systému;

n) značná odchýlka skutočného výkonu od predpísaného výkonu, ak vyústila do nebezpečnej situácie (berúc do úvahy presnosť metódy výpočtu výkonu) vrátane činnosti bŕzd, spotreby paliva atď.;

o) asymetria zariadení na riadenie letu napr. klapky, sloty, spoilery atď.

V doplnku k tejto prílohe je uvedený zoznam príkladov udalosti, ktorých hlásenie je povinné a vyplýva z uplatňovania týchto všeobecných kritérií na špecifické systémy.

iii) Pohon (vrátane motorov, vrtúľ a rotorového systému) a pomocné energetické jednotky (APU)

a) Prešľahnutie plameňa, vypnutie alebo funkčná porucha motora.

b) Prekročenie otáčok alebo nemožnosť regulácie otáčok ktoréhokoľvek vysokou rýchlosťou rotujúceho komponentu (napr.: APU, vzduchový štartér, klimatizácia, vzduchom poháňané pomocné turbíny, vrtuľa alebo rotor).

c) Výpadok alebo chybná funkcia ktorejkoľvek časti motora alebo agregátu, ktoré majú jeden alebo viac týchto následkov:

1. vyčnievanie komponentov/úlomkov;

2. nekontrolovaný vnútorný alebo vonkajší požiar, alebo unikanie horúceho plynu;

3. ťah v smere líšiacom sa od smeru požadovaného pilotom;

4. porucha alebo mimovoľná činnosť systému reverzného ťahu;

5. nemožnosť riadenia výkonu, ťahu alebo otáčok;

6. porucha uloženia motora;

7. čiastočná alebo úplná strata dôležitej súčasti hnacej jednotky;

8. viditeľné husté výpary alebo koncentrácie toxických látok dostatočné na paralyzovanie posádky alebo cestujúcich;

9. nemožnosť vypnúť motor bežnými postupmi;

10. nemožnosť znovu naštartovať funkčný motor.

d) Nenariadená strata ťahu/výkonu, zmena alebo kolísanie, ktoré sa klasifikujú ako strata kontroly ťahu alebo výkonu (LOTC):

1. u jednomotorového lietadla, alebo

2. ak sa to považuje pre momentálny priebeh za neprimerané, alebo

3. ak by to mohlo mať vplyv na viac než jeden motor u viacmotorového lietadla, najmä v prípade dvojmotorového lietadla, alebo

4. u viacmotorového lietadla, v ktorom sa používa rovnaký alebo podobný typ motora pri jednej operácii, pri ktorej by sa udalosť považovala za nebezpečnú alebo kritickú.

e) Každá porucha časti s obmedzenou životnosťou, ktorá si vyžaduje jej odstránenie pred uplynutím doby životnosti.

f) Poruchy rovnakého pôvodu, ktoré by mohli spôsobiť za letu vypnutie motora v takej veľkej miere, že existuje možnosť vypnutia viac než jedného motora v tom istom lete.

g) Funkčné zlyhanie obmedzovača motora alebo riadiaceho zariadenia alebo nekontrolovaná činnosť týchto zariadení.

h) Prekročenie parametrov motora.

i) FOD (poškodenie cudzími predmetmi) s následnými škodami.

Vrtule a prevod

j) Zlyhanie alebo funkčná porucha ktorejkoľvek časti vrtule alebo hnacej jednotky, ktoré majú jeden alebo viac týchto následkov:

1. prekročenie otáčok vrtule;

2. vyvolanie nadmerného aerodynamického odporu;

3. ťah v opačnom smere než zvolil pilot;

4. uvoľnenie vrtule alebo ktorejkoľvek väčšej časti vrtule;

5. chybná funkcia, ktorá vedie k nadmernej nevyváženosti;

6. nekontrolovaný pohyb vrtule, listov vrtule pod minimum stanovené pre let v polohe s malým uhlom nábehu;

7. nemožnosť nastavenia vrtule;

8. nemožnosť zmeny uhla nábehu vrtule;

9. nenariadená zmena uhla nábehu vrtule;

10. nekontrolované kolísanie krútiaceho momentu alebo otáčok;

11. uvoľnenie nízkoenergetických častí.

Rotory a prevod

k) Poškodenie alebo porucha prevodovky/upevnenia hlavného rotora, ktoré by mohli viesť k oddeleniu rotora a/alebo k chybnej funkcii riadenia rotora.

l) Poškodenie chvostového rotora, prevodu alebo ekvivalentných systémov.

Pomocné energetické jednotky (APU)

m) Vypnutie alebo výpadok pomocnej turbíny, keď musí táto byť k dispozícii podľa prevádzkových podmienok, napr. ETOPS, MEL.

n) Nemožnosť vypnúť APU.

o) Prekročenie otáčok.

p) Nemožnosť spustiť APU, ak je to potrebné z prevádzkových dôvodov.

iv) Ľudské faktory

Každý incident, pri ktorom by akákoľvek charakteristika alebo nevhodnosť konštrukcie lietadla mohla viesť k chybe v používaní, ktorá by mohla mať nebezpečný alebo katastrofický účinok.

v) Iné udalosti

a) Každý incident, pri ktorom by akákoľvek charakteristika alebo nevhodnosť konštrukcie lietadla mohla viesť k chybe v používaní, ktorá by mohla mať nebezpečný alebo katastrofický účinok.

b) Udalosť, ktorá sa bežne nepovažuje za udalosť podliehajúcu oznamovacej povinnosti (napr. vnútorné vybavenie a vybavenie kabíny, vodné systémy), pri ktorej okolnosti vyústia do ohrozenia lietadla alebo osôb v lietadle.

c) Požiar, výbuch, dym alebo jedovaté alebo škodlivé výpary.

d) Každá iná udalosť, ktorá by mohla ohroziť lietadlo alebo mať vplyv na bezpečnosť osôb v lietadle alebo ľudí, alebo majetok v blízkosti lietadla na zemi.

e) Výpadok alebo porucha palubného rozhlasu vedúca ku strate možnosti hlásenia alebo počuteľnosti palubného rozhlasu.

f) Nemožnosť nastavenia sedadla pilota počas letu.

C. ÚDRŽBA A OPRAVA LIETADLA

i) Nesprávna montáž častí alebo komponentov lietadla zistená počas kontroly alebo testu, ktoré neboli určené na tento účel.

ii) Únik horúceho vzduchu, ktorý vedie k poškodeniu konštrukcie.

iii) Akákoľvek porucha časti s obmedzenou životnosťou, ktorá si vyžaduje jej odstránenie pred uplynutím doby životnosti.

iv) Každé poškodenie alebo zhoršenie (napr. zlomy, praskliny, korózia, oddeľovanie vrstiev, odlupovanie, atď.), bez ohľadu na príčinu (napr. chvenie, strata tuhosti alebo porucha konštrukcie):

a) primárnej konštrukcie alebo PSE (prvku primárnej — nosnej konštrukcie) (podľa definície v opravárskej príručke výrobcu), keď také poškodenie alebo zhoršenie presiahne povolené limity špecifikované v opravárskej príručke a vyžaduje si opravu alebo čiastočnú alebo úplnú výmenu;

b) sekundárnej konštrukcie, ktorá ohrozila alebo môže ohroziť lietadlo:

c) motora, vrtule alebo rotorového systému vrtuľníka.

v) Každé zlyhanie, chybná funkcia alebo chyba ktoréhokoľvek systému alebo zariadenia, alebo jeho poškodenie alebo zhoršenie, zistené ako výsledok porovnania súladu s pokynmi týkajúcimi sa letovej spôsobilosti alebo s inými povinnými pokynmi vydanými regulačným orgánom, keď:

a) oznamujúca organizácia plniaca pokyny týkajúce sa súladu to zistí po prvý raz;

b) pri každom ďalšom plnení pokynov týkajúcich sa súladu prekročí povolené limity stanovené v pokynoch, a/alebo ak nie sú k dispozícii uverejnené postupy opravy alebo nápravy.

vi) Zlyhanie akéhokoľvek núdzového systému alebo zariadenia vrátane všetkých východových dverí a osvetlenia vrátane ich použitia na účely opravy alebo testu.

vii) Nesúlad alebo značné nedostatky pri zabezpečení súladu s požadovanými postupmi údržby.

viii) Výrobky, časti, prístroje a materiály neznámeho alebo podozrivého pôvodu.

ix) Zavádzajúce, nesprávne alebo nedostatočné údaje o údržbe alebo postupoch, ktoré by mohli viesť k chybám pri údržbe.

x) Všetky zlyhania, chybné funkcie alebo chyba zariadenia používaného na testovanie alebo kontrolu systémov a vybavenia lietadla, keď požadovaná bežná kontrola a testovacie postupy neviedli k jednoznačnej identifikácii problému, ktorý vyústi do nebezpečnej situácie.

D. NAVIGAČNÉ LETOVÉ SLUŽBY, ZARIADENIA A POZEMNÉ SLUŽBY

i) Navigačné letové služby (ANS)

Pozri prílohu II, zoznam udalosti, ktorých hlásenie je povinné.

ii) Letisko a letiskové zariadenia

a) Rozliatie značného množstva pohonných látok pri tankovaní.

b) Natankovanie nesprávneho množstva paliva, ktoré môže mať nepriaznivý vplyv na trvanie letu, výkon, vyváženosť alebo konštrukčnú pevnosť.

iii) Vybavovanie cestujúcich, batožiny a nákladu

a) Značná kontaminácia konštrukcie lietadla, systémov alebo zariadení, spôsobená prepravou batožiny alebo nákladu.

b) Nesprávne zaťaženie cestujúcimi, batožinou a nákladom, ktoré môže mať značný vplyv na hmotnosť lietadla a/alebo vyváženosť.

c) Nesprávne skladovanie batožiny alebo nákladu (vrátane príručnej batožiny), ktoré môže akýmkoľvek spôsobom ohroziť lietadlo, jeho zariadenia alebo osoby, alebo zabrániť núdzovej evakuácii.

d) Neprimerané skladovanie nákladných kontajnerov alebo iných väčších kusov nákladu.

e) Preprava alebo pokus o prepravu nebezpečného tovaru v rozpore s platnými predpismi, vrátane nesprávneho označenia a balenia nebezpečného tovaru.

iv) Pozemná obsluha a odbavovanie lietadla

a) Výpadok, funkčná chyba alebo porucha pozemného zariadenia používaného na testovanie alebo kontrolu systémov a vybavenia lietadla, keď požadovaná bežná kontrola a testovacie postupy neviedli k jednoznačnej identifikácii problému, ktorý môže vyústiť do nebezpečnej situácie.

b) Nesúlad alebo značné nedostatky pri zabezpečení súladu s požadovanými postupmi odbavovania.

c) Natankovanie kontaminovaného alebo nesprávneho druhu paliva alebo iných dôležitých kvapalín a pitnej vody.

--------------------------------------------------

PRÍLOHA II

Zoznam letových navigačných služieb vzťahujúcich sa na udalosti, ktorých hlásenie je povinné

Poznámka 1: Hoci je v tejto prílohe uvedená väčšina udalostí, ktorých hlásenie je povinné, zoznam nemôže byť úplný. Akékoľvek iné udalosti, ktoré podľa úsudku účastníkov spĺňajú kritériá, by sa mali taktiež oznámiť.

Poznámka 2: V tejto prílohe nie sú obsiahnuté nehody a závažné incidenty. Popri požiadavkách týkajúcich sa oznamovania nehôd mali by sa tiež zaznamenať v databázach uvedených v článku 5 ods. 2.

Poznámka 3: Táto príloha obsahuje udalosti v súvislosti s letovými navigačnými službami (ANS), ktoré predstavujú skutočné alebo potenciálne riziko pre bezpečnosť letu, alebo môžu ohroziť poskytovanie bezpečných ANS.

Poznámka 4: Obsah tejto prílohy nevylučuje hlásenie iných udalostí, situácií alebo podmienok, ktoré, ak by sa opakovali za iných, ale pravdepodobných okolností, alebo by mohli pokračovať bez nápravného zásahu, by mohli predstavovať hrozbu pre bezpečnosť lietadla.

i) Kvázi zrážky (vrátane špecifických situácií, keď sa zistí, že odstup medzi jedným lietadlom a druhým lietadlom/zemou/vozidlom/osobou alebo objektom je príliš malý):

a) nedodržanie minimálneho odstupu;

b) neprimeraný odstup;

c) kvázi náraz do zeme bez straty kontroly (kvázi CFIT);

d) prienik na vzletovú a pristávaciu dráhu, keď bol nutný vyhýbací manéver.

ii) Možnosť zrážky alebo kvázi zrážky (vrátane špecifických situácií, z ktorých sa môže vyvinúť nehoda alebo kvázi zrážka, ak je v blízkosti iné lietadlo)

a) prienik na vzletovú a pristávaciu dráhu, keď nebol nutný vyhýbací manéver;

b) odbočenie zo vzletovej a pristávacej dráhy;

c) odchýlka lietadla od letového povolenia ATC;

d) odchýlka lietadla od platného predpisu riadenia letovej prevádzky (ATM):

1. odchýlka lietadla od platných zverejnených postupov ATM;

2. neoprávnené vniknutie do letového priestoru;

3. odchýlka od platného predpisu alebo platných predpisov pre prepravu a prevádzku vybavenia ATM v lietadlách.

iii) Udalosti charakteristické pre ATM (zahrňujúce tie situácie, v ktorých je ovplyvnená schopnosť poskytovania bezpečných služieb ATM vrátane situácií, keď len náhodou nebola ohrozená bezpečná prevádzka lietadla). Zahŕňa tieto udalosti:

a) neschopnosť poskytovať služby ATM:

1. neschopnosť poskytovať služby letovej prevádzky;

2. neschopnosť poskytovať služby zabezpečenia letového priestoru;

3. neschopnosť poskytovať služby riadenia prepravných prúdov;

b) zlyhanie komunikačnej funkcie;

c) zlyhanie dozornej funkcie;

d) zlyhanie funkcie spracovania a šírenia dát;

e) zlyhanie navigačnej funkcie;

f) bezpečnosť systému ATM.

--------------------------------------------------