31991L0441

Smernica Rady

z 26. júna 1991,

ktorou sa mení a dopĺňa smernica 70/220/EHS o aproximácii právnych predpisov členských štátov o opatreniach proti znečisťovaniu ovzdušia výfukovými plynmi z motorových vozidiel

(91/441/EHS)

RADA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho hospodárskeho spoločenstva a najmä na jej článok 100a,

so zreteľom na návrh Komisie [1],

v spolupráci s Európskym parlamentom [2],

so zreteľom na stanovisko Hospodárskeho a sociálneho výboru [3],

keďže je dôležité prijať opatrenia s cieľom postupného vytvárania vnútorného trhu v období končiacom 31. decembra 1992; keďže vnútorný trh zahŕňa oblasť bez vnútorných hraníc, v ktorej je zabezpečený voľný pohyb tovaru, osôb, služieb a kapitálu;

keďže v prvom akčnom programe Európskych spoločenstiev na ochranu životného prostredia, ktorý bol Radou schválený 22. novembra 1973, sa vyzýva zohľadňovať posledné vedecké poznatky v boji proti znečisťovaniu vzduchu výfukovými plynmi motorov motorových vozidiel a už vydané smernice, ktoré sa majú príslušne zmeniť a doplniť;

keďže tretí akčný program stanovuje ďalšie úsilie zamerané na podstatné zníženie terajšej úrovne emisií škodlivín z motorových vozidiel;

keďže smernica 70/220/EHS [4], naposledy zmenená a doplnená smernicou 89/491/EHS [5], ustanovuje limitné hodnoty emisií oxidu uhoľnatého a nespálených uhľovodíkov z motorov týchto vozidiel; keďže tieto limitné hodnoty boli najprv znížené smernicou 74/290/EHS [6] a doplnené, v súlade so smernicou 77/102/EHS [7], limitnými hodnotami pre prípustné emisie oxidov dusíka; keďže limitné hodnoty týchto troch škodlivín boli následne znížené smernicami 78/665/EHS [8], 83/351/EHS [9] a 88/76/EHS [10], limitné hodnoty pre emisie škodlivých častíc zo vznetových motorov boli zavedené smernicou 88/436/EHS [11] a oveľa prísnejšie európske normy pre osobné automobily pod 1400 cm3 smernicou 89/458/EHS [12];

keďže práca vykonaná Komisiou v tejto sfére ukázala, že spoločenstvo má k dispozícii alebo priebežne zdokonaľuje technické riešenie, ktoré umožňujú výrazné zníženie príslušných limitných hodnôt pre všetky objemy motorov;

keďže smernicou 89/458/EHS boli ustanovené prísnejšie normy pre automobily pod 1400 cm3, je teraz potrebné, v súlade s článkom 5 tejto smernice, zosúladiť limitné hodnoty emisií automobilov so zdvihovým objemom motora rovným alebo vyšším ako 1400 cm3 s týmito normami k rovnakých dátumom uplatnenia a na základe zlepšeného európskeho skúšobného postupu obsahujúceho tiež mimomestský jazdný cyklus;

keďže sa javí primerané ustanoviť súčasne požiadavky týkajúce sa emisií z odparovania a životnosti komponentov vozidla, ktoré majú vzťah k emisiám, a zaviesť v súlade s článkom 4 smernice 88/436/EHS druhý stupeň noriem pre emisie škodlivých častíc pre automobily vybavené dieselovými motormi, a takto zjednotiť požiadavky Európskeho spoločenstva týkajúce sa emisií škodlivín do ovzdušia z osobných automobilov; keďže test životnosti sa musí zakladať na ubehnutí 80000 km a musí sa vykonať na vozidlách, ktoré túto vzdialenosť skutočne prejdú na skúšobnej dráhe alebo na dynamometri;

keďže aby európske životné prostredie malo čo najväčší prospech z týchto opatrení a aby sa zároveň zabezpečila jednota trhu, javí sa potrebné zaviesť prísnejšie európske normy založené na úplnom zosúladení;

keďže nové normy a testovacie postupy by sa mali ustanoviť so zreteľom na budúci vývoj prepravy v Európskom spoločenstve; keďže dokončenie vnútorného trhu bude pravdepodobne viesť k zvýšeniu počtu registrácií vozidiel, čo bude mať za následok zvýšenie emisií škodlivín;

keďže vzhľadom na významnú úlohu, ktorú hrajú emisie škodlivín z motorových vozidiel, a vzhľadom na ich príspevok, spolu s ďalšími plynmi, na vytváraní skleníkového efektu, je potrebné stabilizovať a následne znižovať najmä emisie CO2 v súlade s rozhodnutím Riadiacej rady Programu Organizácie spojených národov pre životné prostredie (UNEP) z 24. mája 1989, a najmä s jeho bodom 11 písm. d);

keďže Komisia predloží návrh smernice o opatreniach na zníženie strát vyparovaním vo všetkých stupňoch procesu skladovania a distribúcie motorových palív;

keďže je tiež naliehavou potrebou výrazne zvýšiť akosť palív na čerpacích stanovištiach;

keďže by malo byť urýchlené zavedenie prísnejších noriem, ak členské štáty zaviedli systém, ktorý povzbudzuje kupujúcich nových vozidiel, aby dali svoje staré vozidlá zošrotovať alebo, pokiaľ je to možné, recyklovať;

keďže je žiaduce, aby členské štáty prijali opatrenia, ktoré zabezpečia, pokiaľ je to možné, aby boli staršie vozidlá vybavené zariadeniami na čistenie výfukových plynov;

keďže priaznivý vplyv prísnejších noriem na životné prostredie by mal byť značne zvýšený a urýchlený, ak by členské štáty zaviedli, po 31. decembri 1992, daňové stimuly pre kúpu a inštaláciu zariadenia na vozidlo, ktoré zabezpečia splnenie noriem stanovených touto smernicou;

keďže stále zvyšovanie znečistenia životného prostredia spôsobené rýchlym rastom prepravy v spoločenstve vyžaduje nielen prijať limitné hodnoty a prísnejšie normy, ale aj rozvoj koncepcií alternatívnych systémov pohonu a dopravy; keďže spoločenstvo by malo prijať opatrenia na poskytovanie finančnej podpory na výskum a vývoj alternatívnych dopravných koncepcií, pohonu a paliva, berúc do úvahy požiadavky zlučiteľnosti so životným prostredím;

keďže preto, s cieľom čo najviac zvýšiť účinky noriem uvedených touto smernicou, Rada kvalifikovanou väčšinou rozhodne na návrh Komisie do 31. decembra 1992 o opatreniach zameraných na:

- limitné hodnoty emisií CO2,

- prispôsobenie noriem emisií (a príslušných testov) pre vozidlá nepodliehajúce tejto smernici vrátane všetkých úžitkových vozidiel,

- ustanovenie pravidelných kontrol a postupov výmeny, opravy alebo údržby zariadení určených na splnenie stanovených hodnôt,

- realizáciu výskumného a vývojového programu, ktorý bude podnecovať obchodovanie s "čistými" vozidlami a palivami,

PRIJALA TÚTO SMERNICU:

Článok 1

Prílohy k smernici 70/220/EHS sa nahrádzajú prílohami k tejto smernici.

Článok 2

1. Od 1. januára 1992 nesmie žiaden členský štát z dôvodov týkajúcich sa znečistenia ovzdušia emisiami:

- odmietnuť udelenie typového schválenia EHS, vydanie dokumentu uvedeného v poslednej zarážke článku 10 ods. 1 smernice 70/156/EHS, [13] naposledy zmenenej a doplnenej smernicou 87/403/EHS, [14] alebo udelenie národného typového schválenia pre typ motorového vozidla,

alebo

- zakázať prvé uvedenie motorových vozidiel do prevádzky,

ak emisie z tohto typu motorového vozidla alebo z takých motorových vozidiel spĺňajú požiadavky smernice 70/220/EHS, v znení tejto smernice.

2. Od 1. júla 1992 členské štáty:

- nesmú udeliť typové schválenie EHS alebo vydať dokument uvedený v poslednej zarážke článku 10 ods. 1 smernice 70/156/EHS pre typ motorového vozidla,

- odmietnu národné schválenie typu pre typ motorového vozidla,

ktorého emisie nespĺňajú požiadavky príloh k smernici 70/220/EHS, v znení tejto smernici.

3. Od 31. decembra 1992 členské štáty zakážu prvé uvedenie vozidiel do prevádzky, ktorých emisie nespĺňajú požiadavky príloh k smernici 70/220/EHS, v znení tejto smernice.

Článok 3

Členské štáty môžu urobiť opatrenie týkajúce sa daňovej stimulácie len pre motorové vozidlá, na ktoré sa vzťahuje táto smernica. Také stimuly sú v súlade s ustanoveniami zmluvy a taktiež spĺňajú tieto podmienky:

- platia pre celú domácu výrobu vozidiel a pre vozidlá dovážané na trh členského štátu a vybavené zariadením umožňujúcim splnenie európskych noriem v roku 1992 s predstihom,

- prestanú platiť k dátumom stanoveným v článku 2 ods. 3 pre povinný vstup do platnosti emisných hodnôt pre nové vozidlá,

- majú pre každý typ vozidla podstatne nižšie hodnoty než skutočné náklady na zariadenie namontované z dôvodu splnenia stanovených hodnôt a náklady ich montáže na vozidlo.

Komisia je informovaná o akýchkoľvek zámeroch o zavedení alebo zmene a doplnku daňových stimulov uvedených v prvom pododseku, v dostatočnej lehote umožňujúcej predložiť svoje pripomienky.

Článok 4

Rada, konajúc za podmienok ustanovených v zmluve, rozhodne do 31. decembra 1993 o návrhu na ďalšie zníženie limitných hodnôt, ktorý do 31. decembra 1992 predloží Komisia pri zohľadnení technického pokroku.

Znížené limitné hodnoty sa nebudú uplatňovať do 1. januára 1996 pre nové typové schválenia; môžu však slúžiť ako základňa pre daňové stimuly od dátumu prijatia novej smernice.

Článok 5

Rada kvalifikovanou väčšinou rozhodne o návrhu Komisie, ktorá vezme do úvahy výsledky práce v oblasti skleníkového efektu, o opatreniach určených k obmedzeniu emisií CO2 z motorových vozidiel.

Článok 6

Komisia potvrdí začiatkom roku 1991 v doplnkovej technickej správe platnosť alternatívneho európskeho testu životnosti [15], ktorý je najmenej taký prísny, ako test životnosti definovaný v prílohe VII a je reprezentatívnejší pre jazdné podmienky v Európe. V prípade potreby sa pred koncom roku 1991 môže zrýchlený test starnutia [16] zmeniť a doplniť na návrh Komisie v súlade s postupom výboru pre prispôsobovanie sa technickému pokroku.

Článok 7

1. Členské štáty uvedú do platnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou do 1. januára 1992. Budú o tom ihneď informovať Komisiu.

2. Keď členské štáty prijmú opatrenia uvedené v odseku 1, tieto budú obsahovať odkaz na túto smernicu alebo ich takýto odkaz bude sprevádzať pri ich úradnom uverejnení. Metodiku týchto odkazov ustanovia členské štáty.

Článok 8

Táto smernica je adresovaná členským štátom.

V Luxemburgu 26. júna 1991

Za Radu

predseda

R. Steichen

[1] Ú. v. ES C 81, 30.3.1990, s. 1 aÚ. v. ES C 281, 9.11.1990, s. 9.

[2] Ú. v. ES C 260, 15.10.1990, s. 93 aÚ. v. ES C 183, 15.7.1991.

[3] Ú. v. ES C 225, 19.9.1990, s. 7.

[4] Ú. v. ES L 76, 6.4.1970, s. 1.

[5] Ú. v. ES L 238, 15.8.1989, s. 43.

[6] Ú. v. ES L 159, 15.6.1974, s. 61.

[7] Ú. v. ES L 32, 3.2.1977, s. 32.

[8] Ú. v. ES L 223, 14.8.1978, s. 48.

[9] Ú. v. ES L 197, 20.7.1983, s. 1.

[10] Ú. v. ES L 36, 9.2.1988, s. 1.

[11] Ú. v. ES L 214, 6.8.1988, s. 1.

[12] Ú. v. ES L 226, 3.8.1989, s. 1.

[13] Ú. v. ES L 42, 23.2.1970, s. 1.

[14] Ú. v. ES L 220, 8.8.1987, s. 44.

[15] Ú. v. ES C 81, 30.3.1990 (Príloha VII na s. 98 - 101).

[16] Ú. v. ES C 81, 30.3.1990 (Príloha VII na s. 98 - 101).

--------------------------------------------------

PRÍLOHA I

PÔSOBNOSŤ, DEFINÍCIE, ŽIADOSŤ O TYPOVÉ SCHVÁLENIE EHS,TYPOVÉ SCHVÁLENIE EHS, POŽIADAVKY A TESTY, ROZŠÍRENIE TYPOVÉHO SCHVÁLENIA EHS, ZHODA VÝROBY, PRECHODNÉ USTANOVENIA

1. PÔSOBNOSŤ

Táto smernica sa uplatňuje na výfukové emisie, emisie z odparovania, emisie plynov z kľukovej skrine a životnosť protiškodlivinových zariadení u všetkých motorových vozidiel vybavených zážihovými motormi a pre výfukové emisie a životnosť protiškodlivinových zariadení u motorových vozidiel kategórie M1 a N1 [1] vybavených zážihovými motormi uvedenými v článku 1 smernice 70/220/EHS v znení smernice 83/351/EHS [2], s výnimkou tých vozidiel kategórie N1, ktorým bolo udelené typové schválenie podľa smernice 88/77/EHS [3].

Na žiadosť výrobcu môže byť typové schválenie podľa tejto smernice rozšírené z vozidiel M1 a N1 vybavených vznetovými motormi, ktoré už boli typovo chválené, na vozidlá M2 a N2, s referenčnou hmotnosťou nepresahujúcu 2840 kg a ktoré spĺňajú podmienky oddielu 6 tejto prílohy (rozšírenie typového schválenia EHS).

2. DEFINÍCIE

Na účely tejto smernice:

2.1. "Typ vozidla" vzhľadom na emisie z výfuku motora znamená kategóriu motorových vozidiel, ktorá sa nelíši v takých podstatných znakoch, ako sú:

2.1.1. ekvivalentná zotrvačná hmotnosť definovaná vo vzťahu k referenčnej hmotnosti, ako je predpísané v oddieli 5.1 prílohy III; a

2.1.2. charakteristiky motora a vozidla, ako sú definované v prílohe II.

2.2. "Referenčná hmotnosť" znamená hmotnosť vozidla v pohotovostnom stave, bez jednotnej hmotnosti vodiča 75 kg, zvýšená o jednotnú hmotnosť 100 kg.

2.2.1. "Hmotnosť vozidla v pohotovostnom stave" znamená hmotnosť definovanú v oddieli 2.6 prílohy I k smernici 70/156/EHS.

2.3. "Maximálna hmotnosť" znamená hmotnosť definovanú v oddieli 2.7 prílohy I k smernici 70/156/EHS.

2.4. "Plynné škodliviny" znamenajú výfukové emisie oxidu uhoľnatého, uhľovodíkov (vyjadrených ako ekvivalent C1H1,85) a oxidov dusíka, vyjadrených ako ekvivalent oxidu dusičitého (NO2).

2.5. "Škodlivé častice" znamenajú komponenty výfukových plynov, ktoré sú zachytené zo zriedeného výfukového plynu pri maximálnej teplote 325 K (52°C) pomocou filtrov opísaných v prílohe III.

2.6. "Výfukové emisie" znamenajú:

- u zážihových motorov emisie plynných škodlivín,

- u vznetových motorov emisie plynných škodlivín a škodlivých častíc.

2.7. "Emisie z odparovania" znamenajú uhľovodíkové pary, ktoré unikli z palivového systému motorového vozidla, iné než pary z emisií z výfuku.

2.7.1. "Straty odparovania z nádrže" sú emisie uhľovodíkov spôsobené teplotnými zmenami v palivovej nádrži (vyjadrené ako ekvivalent C1H2,33).

2.7.2. "Straty presakovaním za tepla" sú emisie uhľovodíkov unikajúce z palivového systému stojaceho vozidla po jazde (vyjadrené ako ekvivalent C1H2,20).

2.8. "Kľuková skriňa motora" znamená vnútorné alebo vonkajšie priestory motora, ktoré sú spojené s nádržkou oleja vnútornými alebo vonkajšími kanálmi, ktorými môžu plyny a pary unikať.

2.9. "Zariadenie pre studený štart" znamená zariadenie, ktoré dočasne obohacuje zmes vzduch/palivo motora, a týmto pomáha pri štartovaní motora.

2.10. "Pomocné štartovacie zariadenie" znamená zariadenie pomáhajúce motoru pri štartovaní bez obohacovania zmesi vzduch/palivo, napríklad žeraviaca sviečka, zmeny časovania vstreku.

2.11. "Objem motora" znamená:

2.11.1. u motorov s posuvnými piestami menovitý zdvihový objem,

2.11.2. u motorov s rotačnými piestami (Wankel) dvojnásobok menovitého zdvihového objemu.

2.12. "Zariadenie proti škodlivinám" znamená také komponenty vozidla, ktoré regulujú a/alebo obmedzujú emisie z výfuku a emisie z odparovania.

3. ŽIADOSŤ O TYPOVÉ SCHVÁLENIE EHS

3.1. Žiadosť o typové schválenie typu vozidla z hľadiska výfukových emisií, emisií z odparovania a životnosti zariadenia proti škodlivinám predkladá výrobca vozidla alebo jeho oprávnený zástupca.

3.2. Je doložená informáciou požadovanou prílohou II, spolu:

3.2.1. s opisom systému pre regulovanie vyparovania namontovaného na vozidle;

3.2.2. v prípade vozidiel vybavených zážihovým motorom, s vyhlásením, či sa uplatňuje buď bod 5.1.2.1 (zmenšený otvor) alebo 5.1.2.2 (značenie), v poslednom prípade s opisom označenia;

3.2.3. prípadne s kópiami iných typových schválení s príslušnými údajmi, aby bolo umožnené rozšírenie schválení a zistenie koeficientov zhoršenia.

3.3. Pre testy opísané v oddieli 5 tejto prílohy musí byť technickej službe zodpovednej za testy typového schválenia pristavené vozidlo reprezentujúce typ vozidla, ktorý má byť schválený.

4. TYPOVÉ SCHVÁLENIE EHS

4.1. Osvedčenie zodpovedajúce vzoru uvedenému v prílohe IX musí byť vydané ako osvedčenie o typovom schválení EHS.

5. POŽIADAVKY A TESTY

Poznámka:

Ako alternatíva k požiadavkám tohto oddielu môže výrobca vozidla, ktorého celosvetová ročná produkcia je menšia než 10000 kusov, získať typové schválenie na základe zodpovedajúcich požiadaviek obsiahnutých v:

- "Code of Federal Regulations, Title 40, Part 86, subparts A and B" (Federálne predpisy, nadpis 40, časť 86, podčasti A a B) platiaci pre ľahké vozidlá modelového roku 1987, revidovaný k 1. júlu 1989 a uverejnený Tlačovým úradom vlády USA, alebo

- "Master Document" vo svojom konečnom znení z 25. septembra 1987, pripravený na Medzinárodnom zasadnutí o znečisťovaní ovzdušia motorovými vozidlami, ktoré sa konalo v Štokholme, nazvaný "Opatrenia proti znečisťovaniu ovzdušia motorovými vozidlami - všeobecné ustanovenia pre predpisy týkajúce sa emisií ľahkých motorových vozidiel."

Schvaľovací orgán musí oznámiť Komisii okolnosti každého typového schválenia udeleného podľa tohto ustanovenia.

5.1. Všeobecne

5.1.1. Komponenty schopné ovplyvniť emisie z výfuku a emisie výparu musia byť konštruované, vyrábané a montované tak, aby umožnili vozidlu pri normálnom používaní spĺňať požiadavky tejto smernice, napriek vibráciám, ktorým môžu byť vystavené.

Technické opatrenia vykonané výrobcom musia byť také, aby zabezpečili, že emisie z výfuku a emisie z odparovania sú účinne obmedzované, podľa tejto smernice, počas normálnej životnosti vozidla a za normálnych podmienok používania. U emisií z výfuku sa tieto ustanovenia považujú za splnené, ak sú splnené ustanovenia bodov 5.3.1.4 a 7.1.1.1.

Ak sa použije v katalytickom konvertorovom systéme kyslíková sonda, je nutné zabezpečiť udržanie stochiometrického pomeru zmesi vzduchu s palivom (lambda) pri dosiahnutí určitej rýchlosti alebo pri akcelerácii.

Sú však prípustné prechodné zmeny tohto pomeru, pokiaľ k nim dochádza tiež pri testoch podľa bodov 5.3.1 a 7.1.1 alebo pokiaľ tieto zmeny sú potrebné pre bezpečnú jazdu a pre správnu funkciu motora a komponentov, ktoré majú vplyv na emisie škodlivín, alebo pokiaľ sú potrebné pre štart za studena.

5.1.2. Vozidlo vybavené zážihovým motorom musí byť konštruované tak, aby bolo schopné jazdy na bezolovnatý benzín, ako je špecifikované smernicou 85/210/EHS [4].

5.1.2.1. S výhradou bodu 5.1.2.2 musí byť nalievací otvor palivovej nádrže konštruovaný tak, aby zabránil plneniu nádrže z benzínového čerpadla hadicou s nátrubkom, ktorý má vonkajší priemer 23,6 mm alebo väčší.

5.1.2.2. Bod 5.1.2.1 neplatí pre vozidlo, u ktorého sú splnené obe tieto podmienky:

5.1.2.2.1. vozidlo je konštruované a vyrobené tak, že žiadne zariadenie určené k regulácii emisií plynných škodlivín, nie je nepriaznivo ovplyvnené olovnatým benzínom, a

5.1.2.2.2. vozidlo je zreteľne, čitateľne a nezmazateľne označené symbolom pre bezolovnatý benzín špecifikovaným v norme ISO 2575-1982 v mieste bezprostredne viditeľnom osobe, ktorá plní palivovú nádrž. Sú prípustné doplnkové značenia.

5.2. Testovanie

Tabuľka 1.5.2 ilustruje rôzne druhy testov pre schválenie typu vozidla.

5.2.1. S výnimkou vozidiel uvedených v bode 8.1 sa vozidlá so zážihovými motormi musia podrobiť týmto testom:

- typu I (simulujúcemu priemerné emisie z výfuku po studenom štarte),

- typu III (emisie plynov z kľukovej skrine),

- typu IV (emisie z odparovania),

- typu V (životnosť zariadení proti škodlivinám).

5.2.2. Vozidlá so zážihovým motorom uvedené v bode 8.1 sa musia podrobiť týmto testom:

- typu I (simulujúcemu priemerné emisie z výfuku po studenom štarte),

- typu II (emisie oxidu uhoľnatého pri voľnobehu),

- typu III (emisie plynov z kľukovej skrine).

5.2.3. S výnimkou vozidiel uvedených v bode 8.1 sa vozidlá so vznetovým motorom musia podrobiť týmto testom:

- typu I (simulujúcemu priemerné emisie z výfuku po studenom štarte),

- typu V (životnosť zariadení proti škodlivinám).

5.2.4. Vozidlá so vznetovým motorom uvedené v bode 8.1 sa musia podrobiť tomuto testu:

- typu I (simulujúcemu priemerné emisie z výfuku po studenom štarte - len plynné škodliviny).

5.3. Opis testov

5.3.1. Typ I (simulujúci priemerné emisie z výfuku po studenom štarte).

5.3.1.1. Obrázok 1.5.3 ilustruje postupy pre test typu I. Tento test musí byť vykonaný u všetkých vozidiel uvedených v oddieli 1, s maximálnou hmotnosťou nepresahujúcou 3,5 tony.

5.3.1.2. Vozidlo sa umiestni na dynamometer vybavený prostriedkami simulácie zaťaženia a zotrvačnej hmotnosti.

5.3.1.2.1. S výnimkou vozidiel uvedených v bode 8.1 sa bez prerušenia vykoná test trvajúci celkom 19 minút a 40 sekúnd v dvoch častiach, jedna a dva. Obdobie bez odberu nie dlhšie než 20 sekúnd môže byť, so súhlasom výrobcu, vložené medzi koniec časti jedna a začiatok časti dva, aby uľahčilo nastavenie testovacieho zariadenia.

5.3.1.2.2. Časť jedna testu je zložená zo štyroch základných mestských cyklov. Každý základný mestský cyklus obsahuje 15 fáz (voľnobeh, zrýchlenie, stálu rýchlosť, spomalenie, atď.).

5.3.1.2.3. Časť dva testu je vytvorená z jedného mimomestského cyklu. Mimomestský cyklus obsahuje 13 fáz (voľnobeh, zrýchlenie, stála rýchlosť, spomalenie, atď.).

Tabuľka 1.5.2

Rôzne druhy testov pre typové schválenie a rozšírenie typového schválenia

Test typového schválenia | Zážihové motory | Vznetové motory |

Vozidlá M1 – hmotnosť ≤ 2,5 t – obsaditeľnosť maximálne 6 miest | Vozidlá zodpovedajúce bodu 8.1. | Vozidlá M1 – hmotnosť ≤ 2,5 t – obsaditeľnosť maximálne 6 miest | Vozidlá zodpovedajúce bodu 8.1. |

Typ I | áno časť jedna + časť dva | áno (m ≤ 3,5 t) časť jedna | áno časť jedna + časť dva | áno (m ≤ 3,5 t) časť jedna |

Typ II | — | áno | — | — |

Typ III | áno | áno | — | — |

Typ IV | áno | — | — | — |

Typ V | áno | — | áno | — |

Rozšírenie | oddiel 6 | oddiel 6 | oddiel 6 | typy M2 a N2Referenčná hmotnosť max. 2840 kgoddiel 6 |

5.3.1.2.4. U vozidiel uvedených v bode 8.1 sa bez prerušenia vykoná test obsahujúci len štyri základné mestské cykly (časť jedna) a trvajúci celkom 13 minút.

5.3.1.2.5. Počas testu sa výfukové plyny riedia a v jednom alebo viacerých vakoch sa zhromažďuje proporcionálne odobratá vzorka. Výfukové plyny testovaného vozidla sa riedia, odoberajú a analyzujú podľa postupu opísaného nižšie a meria sa celkový objem zriedených výfukových plynov. U vozidiel vybavených vznetovými motormi sa zaznamenajú nielen emisie oxidu uhoľnatého, uhľovodíkov a oxidov dusíka, ale tiež emisie škodlivých častíc.

5.3.1.3. Test sa vykoná podľa postupu opísaného v prílohe III. Pre zber a analýzu plynov a k zachyteniu a zváženiu častíc sa musia použiť predpísané metódy.

5.3.1.4. S výhradou požiadaviek bodov 5.3.1.4.2 a 5.3.1.5 sa musí test opakovať trikrát. S výnimkou vozidiel uvedených v bode 8.1 musia byť u každého testu výsledky násobené príslušným koeficientom zhoršenia zisteným podľa bodu 5.3.5. Výsledné hmotnosti plynných emisií a, v prípade vozidiel vybavených vznetovými motormi, hmotnosti častíc získané pri každom teste musia byť menšie než limitné hodnoty podľa nižšie uvedenej tabuľky:

Hmotnosť oxidu uhoľnatého | Súčet hmotností uhľovodíkov a oxidov dusíka | [5]Hmotnosť častíc |

L1 (g/km) | L2 (g/km) | L3 (g/km) |

2,72 | 0,97 | 0,14 |

5.3.1.4.1. Napriek požiadavkám bodu 5.3.1.4, pre každú škodlivinu alebo kombináciu škodlivín, u jednej z troch výsledných hmotností môže však byť predpísaný limit prekročený najviac o 10 % za predpokladu, že aritmetický priemer z troch výsledkov je nižší než predpísaný limit. Ak sú predpísané limity prekročené u viac ako u jednej škodliviny, nie je podstatné, či sa to stane u toho istého testu alebo u rôznych testov [6].

5.3.1.4.2. Počet testov predpísaných v bode 5.3.1.4 môže byť na žiadosť výrobcu zvýšený na 10, za predpokladu, že aritmetický priemer (

x

) z prvých troch výsledkov získaných pre každú škodlivinu alebo celkovú hodnotu súčtu dvoch limitovaných škodlivín je medzi 100 a 110 % limitu. V tomto prípade sa len požaduje, aby aritmetický priemer zo všetkých desiatich výsledkov získaných pre každú škodlivinu alebo celkovú hodnotu súčtu dvoch limitovaných škodlivín bol menší než limitná hodnota (

x

< L

).

5.3.1.5. Počet testov predpísaných v bode 5.3.1.4 sa zníži za ďalej definovaných podmienok, kde V1 je výsledok prvého testu a V2 výsledok druhého testu pre každú škodlivinu alebo pre spojené emisie dvoch limitovaných škodlivín.

5.3.1.5.1. Ak výsledok získaný pre každú škodlivinu alebo spojené emisie dvoch limitovaných škodlivín je menší alebo rovný 0,70 (t. j. V1 ≤ 0,70 L), vykoná sa len jeden test.

5.3.1.5.2. Ak nie je splnená požiadavka bodu 5.3.1.5.1, vykonajú sa len dva testy, ak pre každú škodlivinu alebo pre spojené emisie dvoch limitovaných škodlivín je splnená táto požiadavka:

V1 ≤ 0,85 a V1 + V2 ≤ 1,70 L a V2 ≤ L.

5.3.2. Test typu II (test emisií oxidu uhoľnatého pri voľnobehu)

5.3.2.1. Tento test sa vykoná u všetkých vozidiel uvedených v bode 8.1 poháňaných zážihovými motormi.

5.3.2.2. Keď sa testuje podľa prílohy IV, nesmie objemový obsah oxidu uhoľnatého v emitovaných výfukových plynoch motora za voľnobehu presahovať 3,5 % pri nastavení použitom pre test typu I a nesmie presahovať 4,5 % v rozsahu nastavení špecifikovaných v tejto prílohe.

5.3.3. Test typu III (overujúci emisie plynov z kľukovej skrine)

5.3.3.1. Tento test musí byť vykonaný u všetkých vozidiel uvedených v bode 1, s výnimkou vozidiel so vznetovými motormi.

+++++ TIFF +++++

Diagram pre test typu I typového schválenia

(pozri oddiel 5.3.1)

5.3.3.2. Keď sa testuje podľa prílohy V, systém vetrania kľukovej skrine nesmie pripustiť emisiu akýchkoľvek plynov z kľukovej skrine do ovzdušia.

5.3.4. Test typu IV (stanovenie emisií z odparovania)

5.3.4.1. Tento test musí byť vykonaný u všetkých vozidiel uvedených v bode 1, s výnimkou vozidiel so vznetovými motormi a vozidiel uvedených v bode 8.1.

5.3.4.2. Keď sa testuje podľa prílohy VI, musia byť emisie z odparovania menšie ako 2 g/test.

5.3.5. Test typu V (životnosť zariadenia proti škodlivinám)

5.3.5.1. Tento test musí byť vykonaný u všetkých vozidiel uvedených v bode 1, s výnimkou vozidiel uvedených v bode 8.1. Test predstavuje test životnosti na 80000 km ubehnutých v súlade s programom opísaným v prílohe VII, na skúšobnej dráhe, na ceste alebo na dynamometri.

5.3.5.2. Napriek požiadavke bodu 5.3.5.1 si môže výrobca zvoliť použitie koeficientov zhoršenia z tejto tabuľky slúžiace ako alternatíva k testovaniu podľa bodu 5.3.5.1.1.

Druh motora | Koeficienty zhoršenia |

CO | HC + NOx | Častice [7] |

Zážihový motor | 1,2 | 1,2 | — |

Vznetový motor | 1,1 | 1,0 | 1,2 |

Na žiadosť výrobcu môže technická služba vykonať test typu I pred dokončením testu typu V použitím koeficientov zhoršenia z uvedenej tabuľky. Po dokončení testu typu V môže technická služba zmeniť a doplniť výsledky typového schválenia zaznamenané v prílohe IX nahradením koeficientov zhoršenia podľa tabuľky koeficientmi nameranými v teste typu V.

5.3.5.3. Koeficienty zhoršenia sa stanovia použitím buď postupu uvedeného v bode 5.3.5.1, alebo použitím hodnôt tabuľky v bode 5.3.5.2. Koeficienty sa použijú k stanoveniu zhody s požiadavkami bodov 5.3.1.4 a 7.1.1.1.

6. ROZŠÍRENIE TYPOVÉHO SCHVÁLENIA EHS

6.1. Rozšírenie týkajúce sa emisií z výfuku

(testy typu I a typu II)

6.1.1. Typy vozidiel rôznych referenčných hmotností

Schválenie udelené typu vozidla sa môže rozšíriť na typy vozidiel, ktoré sa líšia od schváleného typu len z hľadiska ich referenčných hmotností, za týchto podmienok:

6.1.1.1. Vozidlá iné než tie, ktoré sú uvedené v bode 8.1.

6.1.1.1.1. Schválenie môže byť rozšírené len na typy vozidiel s referenčnou hmotnosťou vyžadujúcou použitie najbližšie vyššej ekvivalentnej zotrvačnej hmotnosti alebo akejkoľvek nižšej ekvivalentnej zotrvačnej hmotnosti.

6.1.1.2. Vozidlá uvedené v bode 8.1.

6.1.1.2.1. Schválenie môže byť rozšírené len na typy vozidiel s referenčnou hmotnosťou vyžadujúcou použitie len najbližšie vyššej alebo najbližšie nižšej ekvivalentnej zotrvačnej hmotnosti.

6.1.1.2.2. Ak referenčná hmotnosť typu vozidla, pre ktorý je požadované rozšírenie typového schválenia, vyžaduje použitie zotrvačníka s ekvivalentnou zotrvačnou hmotnosťou väčšou, než bola použitá pre typ vozidla už schválený, rozšírenie typového schválenia sa udelí.

6.1.1.2.3. Ak referenčná hmotnosť typu vozidla, pre ktorý je požadované rozšírenie typového schválenia, vyžaduje použitie zotrvačníka s ekvivalentnou zotrvačnou hmotnosťou menšou, ako bola použitá pre typ vozidla už schválený, udelí sa rozšírenie typového schválenia, ak hmotnosti škodlivín namerané na už schválenom vozidle spĺňajú limity predpísané pre vozidlo, pre ktoré sa žiada rozšírenie typového schválenia.

6.1.2. Typy vozidiel s rôznymi celkovými prevodovými pomermi

Schválenie udelené typu vozidla sa môže rozšíriť na typy vozidiel, ktoré sa líšia od schváleného typu vozidla len z hľadiska ich prevodových pomerov, za týchto podmienok:

6.1.2.1. Pre každý z prevodových pomerov použitých v teste typu I je nutné stanoviť pomer,

E =

V

− V

V

1

kde V1 je rýchlosť schváleného typu vozidla pri otáčkach motora 1000 ot/min a V2 je rýchlosť typu vozidla, pre ktorý je požadované rozšírenie typového schválenia.

6.1.2.2. Ak je pre každý prevodový pomer E ≤ 8 %, udelí sa rozšírenie bez opakovania testov typu I.

6.1.2.3. Ak je aspoň pre jeden prevodový pomer E > 8 % a ak je pre každý prevodový pomer E ≤ 13 %, musí sa test typu I opakovať, avšak môže sa vykonať v laboratóriu, ktoré vyberie výrobca so súhlasom orgánu udeľujúcim typové schválenie. Protokol o testoch musí byť zaslaný technickej službe zodpovednej za testy typového schválenia.

6.1.3. Typy vozidiel rôznych referenčných hmotností a rôznych celkových prevodových pomerov

Schválenie udelené typu vozidla môže byť rozšírené na typy vozidiel líšiace sa od schváleného typu len z hľadiska ich referenčnej hmotnosti a ich celkových prevodových pomerov za predpokladu, že všetky podmienky predpísané v bodoch 6.1.1 a 6.1.2 sú splnené.

6.1.4. Poznámka:

Ak bol typ vozidla schválený v súlade s bodmi 6.1.1 až 6.1.3, nesmie byť také typové schválenie rozšírené na iné typy vozidiel.

6.2. Emisie z odparovania (test typu IV)

6.2.1. Schválenie udelené typu vozidla vybavenému systémom regulácie emisií z odparovania môže byť rozšírené za týchto podmienok:

6.2.1.1. Základná zásada dávkovania paliva/vzduchu (napr. jednobodové vstrekovanie, karburátor) musí byť rovnaká.

6.2.1.2. Tvar palivovej nádrže, materiál nádrže a palivových hadíc musia byť identické. Musí byť testovaná najhoršia skupiny vozidiel, čo sa týka priečneho rezu a približnej dĺžky hadíc. O tom či neidentické separátory para/kvapalina sú prijateľné, rozhodne technická služba zodpovedná za testy typového schválenia. Objem palivovej nádrže musí byť v rozmedzí ± 10 %. Nastavenie pretlakového ventilu nádrže musí byť identické.

6.2.1.3. Metóda hromadenia palivových pár musí byť identická, t. j. tvar odlučovača a objem, zachytávajúca látka, čistič vzduchu (ak je použitý pre kontrolu emisií z odparovania), atď.

6.2.1.4. Objem paliva v nádržke karburátora musí byť v rozmedzí 10 milimetrov.

6.2.1.5. Metóda vypláchnutia zhromaždených pár musí byť identická (napr. prietok vzduchu, bod spustenia alebo objem výplachu počas jazdného cyklu).

6.2.1.6. Metóda tesnenia a odvzdušnenia systému dávkovania paliva musí byť identická.

6.2.2. Ďalšie poznámky:

i) pripúšťajú sa odlišné zdvihové objemy motora;

ii) pripúšťajú sa odlišné výkony motora;

iii) pripúšťajú sa prevodovky automatické a s ručným radením, pohon dvoch a štyroch kolies;

iv) pripúšťajú sa odlišné štýly karosérie;

v) pripúšťajú sa odlišné rozmery kolies a pneumatík.

6.3. Životnosť zariadenia proti škodlivinám

(test typu V)

6.3.1. Schválenie udelené typu vozidla môže byť rozšírené na odlišné typy vozidiel za predpokladu, že kombinácia systému motor/regulácia škodlivín je identická s už schváleným typom vozidla. Za tým účelom, tie typy vozidiel, ktorých parametre predpísané nižšie sú identické alebo sú v medziach predpísaných limitných hodnôt, sú posudzované ako náležiace k tej istej kombinácii systému motor/regulácia škodlivín.

6.3.1.1. Motor:

- počet valcov,

- objem motora (± 15 %),

- usporiadanie valcov,

- počet ventilov,

- palivový systém,

- typ chladiaceho systému,

- spaľovací proces.

6.3.1.2. Systém regulácie škodlivín:

- Katalytické konvertory:

- počet katalytických konvertorov a prvkov,

- rozmer a tvar katalytických konvertorov (objem ± 10 %),

- typ katalytickej činnosti (oxidačné, trojcestné…),

- obsah drahých kovov (identický alebo vyšší),

- pomer drahých kovov (± 15 %),

- substrát (štruktúra a materiál),

- hustota komôrok,

- typ skrine pre katalytický(é) konvertor(y),

- umiestnenie katalytických konvertorov (poloha a rozmery vo výfukovom systéme, ktoré nespôsobuje teplotné rozdiely o viac než 50 K na vstupe do katalytického konvertora).

- Vstrekovanie vzduchu:

- s alebo bez

- typ (pulzačný, vzduchové čerpadlá…).

- Spätné vedenie výfukových plynov (EGR):

- s alebo bez.

6.3.1.3. Kategória zotrvačnej hmotnosti: bezprostredne vyššia kategória zotrvačnej hmotnosti a akákoľvek nižšia kategória ekvivalentnej zotrvačnej hmotnosti.

6.3.1.4. Test životnosti môže byť vykonaný s použitím vozidla, ktorého štýl karosérie, prevodovka (automatická alebo ručná), rozmery kolies alebo pneumatík sú iné ako u typu vozidla, pre ktorý sa požaduje typové schválenie.

7. ZHODA VÝROBY

7.1. Všeobecne sa zhoda výroby z hľadiska obmedzenia emisií z výfuku a emisií z odparovania z vozidla overuje na základe opisu v osvedčení o typovom schválení uvedenom v prílohe IX a v prípade potreby všetkými alebo niektorými testmi typov I, II, III a IV opísanými v bode 5.2.

7.1.1. Zhoda vozidla pre test typu I sa overuje takto:

7.1.1.1. Vozidlo sa vyberie zo série a podrobí sa testu opísanému v bode 5.3.1. Rovnakým spôsobom sa použijú koeficienty zhoršenia. Limity uvedené v bode 5.3.1.4 sa však nahrádzajú takto:

Hmotnosť oxidu uhoľnatého | Súčet hmotností uhľovodíkov a oxidov dusíka | [8]Hmotnosť častíc |

L1 (g/km) | L2 (g/km) | L3 (g/km) |

3,16 | 1,13 | 0,18 |

7.1.1.2. x

x

+ k.S ≤ L

kde:

L je limitná hodnota stanovená v bode 7.1.1.1,

k je štatistický faktor závislý na

"n"

a uvedený v tejto tabuľke:

n | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9 | 10 |

k | 0,973 | 0,613 | 0,489 | 0,421 | 0,376 | 0,342 | 0,317 | 0,296 | 0,279 |

n | 11 | 12 | 13 | 14 | 15 | 16 | 17 | 18 | 19 |

k | 0,265 | 0,253 | 0,242 | 0,233 | 0,224 | 0,216 | 0,210 | 0,203 | 0,198 |

Ak

k =

n

7.1.2. Pri teste typu II alebo typu III vykonanom na vozidle vybranom zo série musia byť splnené podmienky ustanovené v bodoch 5.3.2.2 a 5.3.3.2.

7.1.3. Napriek požiadavkám bodu 3.1.1 prílohy III môže technická služba zodpovedná za overovanie zhody výroby so súhlasom výrobcu vykonať testy typu I, II, III a IV s vozidlami, s ktorými bolo ubehnutých menej ako 3000 km.

7.1.4. Pri testovaní v súlade s prílohou VI musia byť priemerné emisie z odparovania u vozidiel z celej výroby schváleného typu nižšie než limitná hodnota v bode 5.3.4.2.

7.1.5. Pre rutinné testovanie na konci výrobnej série môže držiteľ typového schválenia demonštrovať zhodnosť odberom vzoriek vozidiel, ktoré spĺňajú požiadavky oddielu 7 prílohy VI.

8. PRECHODNÉ USTANOVENIA

8.1. Pre schválenie typu a overenie zhody:

- vozidiel iných než kategórie M1,

- osobných automobilov kategórie M1 konštruovaných pre prepravu viac než 6 osôb vrátane vodiča alebo ktorých maximálna hmotnosť presahuje 2500 kg,

- terénnych vozidiel, ako sú definované v prílohe I k smernici 70/156/EHS, naposledy zmenenej a doplnenej smernicou 87/403/EHS [10],

musí byť použitý test časť jedna. Limitné hodnoty uvedené v tabuľke v bode 5.3.1.4 (typové schválenie) a v bode 7.1.1.1 (overenie zhody) sa nahrádzajú takto:

Pre schválenie typu vozidla:

Pohotovostná hmotnosť (RW) v kg | Oxid uhoľnatý L1 (g/test) | Súčet emisií uhľovodíkov a oxidov dusíka L2 (g/test) |

RW ≤ 1020 | 58 | 19,0 |

1020 < RW ≤ 1250 | 67 | 20,5 |

1250 < RW ≤ 1470 | 76 | 22,0 |

1470 < RW ≤ 1700 | 84 | 23,5 |

1700 < RW ≤ 1930 | 93 | 25,0 |

1930 < RW ≤ 2150 | 101 | 26,5 |

2150 < RW | 110 | 28,0 |

Pre overenia zhody výroby:

Pohotovostná hmotnosť (RW) v kg | Oxid uhoľnatý L1 (g/test) | Súčet emisií uhľovodíkov a oxidov dusíka L2 (g/test) |

RW ≤ 1020 | 70 | 23,8 |

1020 < RW ≤ 1250 | 80 | 25,6 |

1250 < RW ≤ 1470 | 91 | 27,5 |

1470 < RW ≤ 1700 | 101 | 29,4 |

1700 < RW ≤ 1930 | 112 | 31,3 |

1930 < RW ≤ 2150 | 121 | 33,1 |

2150 < RW | 132 | 35,0 |

8.2. Do 31. decembra 1994 pre vozidlá novouvádzané do prevádzky a typovo schválené do 1. júla 1993 zostávajú v platnosti tieto opatrenia:

- prechodné opatrenia ustanovené v bode 8.3 (s výnimkou bodu 8.3.1.3) prílohy I k smernici 70/220/EHS, v znení smernice 88/436/EHS,

- pre vozidlá kategórie M1 iné, než sú uvedené v bode 8.1 tejto prílohy, vybavené zážihovými motormi so zdvihovým objemom väčším ako 2 litre, ustanovenia, ktoré sú obsiahnuté v prílohe I k smernici 70/220/EHS, v znení smernice 88/76/EHS,

- pre vozidlá so zdvihovým objemom motora menším ako 1,4 litra, ustanovenia, ktoré sú obsiahnuté v smernici 70/220/EHS, v znení smernice 89/458/EHS.

Na žiadosť výrobcu sa testy vykonané v súlade s týmito požiadavkami môžu použiť pre typové schválenie namiesto testov uvedených v bodoch 5.3.1, 5.3.5 a 7.1.1 prílohy I k smernici 70/220/EHS, v znení smernice 91/441/EHS.

8.3. Do 1. júla 1994 platia pre typové schválenie a do 31. decembra 1994 pre prvé uvedenie do prevádzky, pre súčet hmotností uhľovodíkov a oxidov dusíka a pre hmotnosť častíc u vozidiel vybavených vznetovým motorom s priamym vstrekom, s výnimkou vozidiel uvedených v bode 8.1, limitné hodnoty, ktoré sa získajú vynásobením hodnôt L2 a L3 z tabuliek v bode 5.3.1. (pre typové schválenie) a v bode 7.1.1.1 (pre overenie zhody výroby) koeficientom 1,4.

[1] Ako je definované v bode 0.4 prílohy I k smernici 70/156/EHS (Ú. v. ES L 42, 23.2.1970, s. 1).

[2] Ú. v. ES L 197, 20.7.1983, s. 1.

[3] Ú. v. ES L 36, 9.2.1988, s. 33.

[4] Ú. v. ES L 96, 3.4.1985, s. 25.

[5] U vozidiel so vznetovými motormi.

[6] Keď jeden z troch výsledkov zodpovedajúcich každej škodlivine alebo kombinácii presahuje limitnú hodnotu predpísanú v bode 5.3.1.4 o viac ako 10 %, smie test pre príslušné vozidlo pokračovať, ako je to špecifikované v bode 5.3.1.4.2.

[9] Normovaná odchýlka jeS2 = ∑ x − x2n − 1, kde x je jedným z n individuálnych výsledkov.

[10] Ú. v. ES L 220, 8.8.1987, s. 44.

--------------------------------------------------

PRÍLOHA II

INFORMAČNÝ DOKUMENT č.…

v súlade s prílohou I k smernici Rady 70/156/EHSo EHS typovom schválení a opatreniach, ktoré sa majú prijať proti znečisťovaniu ovzdušia emisiami z motorových vozidiel

(Smernica 70/220/EHS naposledy zmenená a doplnená smernicou 91/441/EHS)

+++++ TIFF +++++

+++++ TIFF +++++

+++++ TIFF +++++

+++++ TIFF +++++

+++++ TIFF +++++

+++++ TIFF +++++

+++++ TIFF +++++

--------------------------------------------------

PRÍLOHA III

TEST TYPU I

(Overujúci priemerné emisie z výfuku po studenom štarte)

1. ÚVOD

Táto príloha opisuje postup testu typu I definovaného v bode 5.3.1 prílohy I.

2. SKÚŠOBNÝ CYKLUS NA DYNAMOMETRI

2.1. Opis cyklu

Skúšobný cyklus na dynamometri je opísaný v dodatku I k tejto prílohe.

2.2. Všeobecné podmienky, za ktorých sa vykoná cyklus

Ak je potrebné stanoviť ako najlepšie uviesť do činnosti ovládače akcelerátora a brzdy tak, aby sa dosiahol cyklus približujúci sa teoretickému cyklu v predpísaných limitoch, musia sa vykonať predbežné skúšobné cykly.

2.3. Použitie prevodovky

2.3.1. Ak maximálna rýchlosť, ktorá môže byť dosiahnutá pri prvom prevodovom stupni, je nižšia ako 15 km/h, použije sa druhý, tretí a štvrtý prevodový stupeň pre základné mestské cykly (časť jedna) a druhý, tretí, štvrtý a piaty prevodový stupeň pre mimomestský cyklus (časť dva). Druhý, tretí a štvrtý prevodový stupeň môžu byť tiež použité pre mestský cyklus (časť jedna) a druhý, tretí, štvrtý a piaty prevodový stupeň pre mimomestský cyklus (časť dva), ak inštrukcie pre jazdu vozidla odporúčajú začínať s druhým prevodovým stupňom na rovine alebo ak je prvý prevodový stupeň v pokynoch definovaný ako stupeň vyhradený pre terénne jazdy, nízku rýchlosť alebo ťahanie prívesov.

Pri vozidlách s maximálnym výkonom motora nepresahujúcim 30 kW a s maximálnou rýchlosťou nepresahujúcou 130 km/h je maximálna rýchlosť pre mimomestský cyklus (časť dva) limitovaná na 90 km/h do 1. júla 1994. Po tomto dátume u vozidiel, ktoré nedosiahnu zrýchlenie a maximálnu rýchlosť požadované pre pracovný cyklus, je potrebné plne zošliapnuť pedál akcelerátora až do okamihu, kedy sa znovu dosiahne pracovná krivka. Odchýlky od pracovného cyklu sa musia uviesť v skúšobnom protokole.

2.3.2. Vozidlá vybavené poloautomatickými prevodovkami sa testujú s použitím prevodových stupňov, ktoré sa zvyčajne používajú na jazdu a radenie prevodových stupňov sa vykonáva v súlade s pokynmi výrobcu.

2.3.3. Vozidlá vybavené automatickými prevodovkami sa testujú so zaradeným najvyšším prevodovým stupňom (jazda). Akcelerátor musí byť použitý takým spôsobom, aby sa dosiahlo čo možno konštantné zrýchlenie umožňujúce zaradenie jednotlivých prevodových stupňov v normálnom postupe. Okrem toho neplatia body zmien prevodových stupňov vyznačené v dodatku I k tejto prílohe; zrýchľovanie musí prebiehať v perióde reprezentovanej priamkou spájajúcou koniec každej periódy voľnobehu so začiatkom nasledujúcej periódy stálej rýchlosti. Platia tolerancie uvedené v bode 2.4.

2.3.4. Vozidlá vybavené prevodom do rýchla, ktorý vodič môže uviesť do činnosti, sa testujú s prevodom do rýchla vyradeným z činnosti pri mestskom cykle (časť jedna) a s prevodom do rýchla v činnosti pri mimomestskom cykle (časť dva).

2.4. Tolerancie

2.4.1. Pripúšťa sa odchýlka ± 2 km/h medzi nameranou rýchlosťou a teoretickou rýchlosťou pri zrýchľovaní, pri konštantnej rýchlosti a pri spomaľovaní za použitia bŕzd vozidla. Ak spomaľuje vozidlo rýchlejšie bez použitia bŕzd, platia len požiadavky bodu 6.5.3. Tolerancie rýchlosti väčšie ako sú predpísané, sa akceptujú počas zmien fázy za predpokladu, že tolerancie nie sú nikdy prekročené o viac než 0,5 pri akejkoľvek príležitosti.

2.4.2. Časové tolerancie čas sú ± 1,0 s. Tieto tolerancie platia rovnako pre začiatok a pre koniec každej periódy radenia prevodových stupňov [1] pre mestský cyklus (časť jedna) a pre činnosti č. 3, 5, 7 mimomestského cyklu (časť dva).

2.4.3. Rýchlostné a časové tolerancie sa kombinujú, ako je uvedené v dodatku I k tejto prílohe.

3. VOZIDLO A PALIVO

3.1. Testované vozidlo

3.1.1. Vozidlo musí byť predvedené v dobrom mechanickom stave. Musí byť zabehnuté a musí mať ubehnutých pred testom aspoň 3000 km.

3.1.2. Výfukové zariadenie nesmie vykazovať akúkoľvek netesnosť vedúcu k zníženiu množstva zbieraného plynu, ktorého množstvo musí zodpovedať množstvu vychádzajúcemu z motora.

3.1.3. Môže byť overená tesnosť systému sania, aby sa zabezpečilo, že karburácia nie je ovplyvnená náhodným nasávaním vzduchu.

3.1.4. Nastavenie motora a ovládacích zariadení vozidla musí byť také, ako predpíše výrobca. Táto požiadavka platí tiež najmä pre nastavenie voľnobehu (otáčky a obsah oxidu uhoľnatého vo výfukových plynoch), pre zariadenie pre štart za studena a pre systém regulácie emisií škodlivín výfukových plynov.

3.1.5. Vozidlo, ktoré má byť testované, alebo ekvivalentné vozidlo, musí byť v prípade potreby vybavené zariadením umožňujúcim meranie charakteristických parametrov potrebných na nastavenie dynamometra v súlade s bodom 4.1.1.

3.1.6. Technická služba môže overiť, či výkon vozidla zodpovedá údajom výrobcu, že môže byť použité na normálnu prevádzku a najmä že je schopné štartovať za studena i za tepla.

3.2 Palivo

Na testovanie sa musí použiť príslušné referenčné palivo, ako je definované v prílohe VIII.

4. TESTOVACIE ZARIADENIE

4.1. Dynamometer

4.1.1. Dynamometer musí byť schopný simulovať jazdné zaťaženie jedným z týchto spôsobov:

- dynamometer so stanovenou krivkou zaťaženia, t. j. dynamometer, ktorého fyzikálne charakteristiky zabezpečujú stanovený tvar krivky zaťaženia,

- dynamometer s nastaviteľnou krivkou zaťaženia, t. j. dynamometer aspoň s dvoma parametrami jazdného zaťaženia, ktoré môžu byť prispôsobené tvaru krivky zaťaženia.

4.1.2. Nastavenie dynamometra nesmie byť ovplyvnené časom. Nesmie vyvolávať akékoľvek vibrácie postrehnuteľné vo vozidle, ktoré by mohli zhoršiť normálne činnosti vozidla.

4.1.3. Musí byť vybavený prostriedkami k simulácii zotrvačnej hmotnosti a zaťaženia. Simulátory sú pripojené k prednému valcu v prípade dvojvalcového dynamometra.

4.1.4. Presnosť

4.1.4.1. Musí byť možnosť merať a odčítať indikované zaťaženie s presnosťou ± 5 %.

4.1.4.2. V prípade dynamometra so stanovenou krivkou zaťaženia presnosť nastavenia zaťaženia pri 80 km/h musí byť ± 5 %. V prípade dynamometra s nastaviteľnou krivkou zaťaženia presnosť zhodnosti zaťaženia dynamometra s jazdným zaťažením musí byť 5 % pri 100, 80, 60, a 40 km/h a 10 % pri 20 km/h. Pri nižších rýchlostiach musí byť absorpcia dynamometrom kladná.

4.1.4.3. Musí byť známa celková zotrvačná hmotnosť rotujúcich častí (vrátane prípadnej simulovanej zotrvačnej hmotnosti) a musí byť v rozmedzí ± 20 kg triedy zotrvačnej hmotnosti pre test.

4.1.4.4. Rýchlosť vozidla musí byť meraná podľa rýchlosti otáčania valca (predného valca v prípade dvojvalcového dynamometra). Musí byť meraná s presnosťou ± 1 km/h pri rýchlostiach nad 10 km/h.

4.1.5. Nastavenie zaťaženia a zotrvačnej hmotnosti

4.1.5.1. Dynamometer so stanovenou krivkou zaťaženia: simulátor zaťaženia musí byť nastavený tak, aby absorboval výkon pôsobiaci na hnacie kolesá pri stálej rýchlosti 80 km/h a absorbovaný výkon má byť zaznamenaný pri rýchlosti 50 km/h. Prostriedky, ktorými je toto zaťaženie stanovené a nastavené, sú opísané v dodatku 3.

4.1.5.2. Dynamometer s nastaviteľnou krivkou zaťaženia: simulátor zaťaženia musí byť nastavený pre absorbovanie výkonu pôsobiaceho na hnacie kolesá pri stálych rýchlostiach 100, 80, 60, 40 a 20 km/h. Prostriedky, ktorými sú tieto zaťaženia stanovené a nastavené, sú opísané v dodatku 3.

4.1.5.3. Zotrvačná hmotnosť

U dynamometrov s elektrickou simuláciou zotrvačnej hmotnosti musí byť preukázané, že sú rovnocenné so systémami mechanickej zotrvačnej hmotnosti. Prostriedky, ktorými sa ekvivalencia stanoví, sú opísané v dodatku 4.

4.2. Systém odberu vzorky výfukových plynov

4.2.1. Systém odberu vzorky výfukových plynov musí umožniť merať skutočné množstvá škodlivín emitovaných vo výfukových plynoch, ktoré sa majú merať. Systém, ktorý sa má použiť, je systémom odberu pri konštantnom objeme (CVS). To vyžaduje, aby sa výfukové plyny vozidla nepretržite riedili okolitým vzduchom za regulovaných podmienok. Pri koncepcii merania odberu pri konštantnom objeme musia byť splnené dve podmienky: musí byť meraný celkový objem zmesi výfukových plynov a riediaceho vzduchu a pre analýzu musí byť nepretržite odoberaná proporcionálna vzorka tohto objemu.

Množstvá emitovaných škodlivín sa stanovia z koncentrácií vzorky a sú korigované o obsah škodlivín v okolitom vzduchu a z celkového prietoku počas skúšobnej periódy.

Úroveň emisií škodlivých častíc sa určí použitím vhodných filtrov k oddeleniu častíc z úmernej časti prietoku počas testu a zistením ich množstva gravimetricky v súlade s bodom 4.3.2.

4.2.2. Prietok systémom musí byť dostatočný, aby sa vylúčila kondenzácia vody za všetkých podmienok, ktoré môžu nastať v priebehu testu, ako je definované v dodatku 5.

4.2.3. Obrázok III.4.2.3 uvádza schému všeobecnej koncepcie. Dodatok 5 uvádza príklady troch typov systému odberu plynov s konštantným objemom, ktoré spĺňajú požiadavky stanovené v tejto prílohe.

4.2.4. Zmes plynu a vzduchu musí byť v bode S2 odberovej sondy homogénna.

4.2.5. Sonda musí odoberať hodnovernú vzorku riedených výfukových plynov.

4.2.6. Systém musí byť plynotesný. Konštrukcia a materiály musia byť také, aby systém neovplyvnil koncentráciu škodlivín v zriedených výfukových plynoch. V prípade, že niektorý komponent (výmenník tepla, dúchadlo, atď.) mení koncentráciu akejkoľvek škodliviny v zriedenom plyne, musí byť odber vzoriek pre túto škodlivinu vykonaný pred týmto komponentom, ak problém nemôže byť vyriešený inak.

+++++ TIFF +++++

Schéma odberového systému výfukových plynov

4.2.7. Ak je testované vozidlo vybavené výfukovým potrubím obsahujúcim viac vetiev, spojovacie trúbky musia byť pripojené čo možno najbližšie k vozidlu.

4.2.8. Kolísanie statického tlaku pri výstupnej výfukovej trúbke(iek) vozidla musí zostať v rozmedzí ± 1,25 kPa kolísania statického tlaku nameraného pri jazdnom cykle dynamometra, keď vstup(y) nie je(sú) pripojený(é) k zariadeniu. Systémy odberu schopné udržiavať statický tlak v rozmedzí ± 0,25 kPa sa použijú vtedy, ak v písomnej žiadosti výrobcu na príslušný orgán udeľujúci typové schválenie výrobca zdôvodní potrebu užšej tolerancie. Protitlak musí byť meraný vo výfukovom potrubí čo možno najbližšie k jeho koncu alebo v jeho predĺžení, ktoré má ten istý priemer.

4.2.9. Rôzne ventily používané k usmerneniu výfukových plynov musia byť rýchlo nastaviteľné a rýchlo činné.

4.2.10. Vzorky plynov sa zhromažďujú v odberových vakoch zodpovedajúcej kapacity. Tieto vaky musia byť vyrobené z takých materiálov, ktoré po 20 minútach skladovania nemenia obsah plynnej škodliviny o viac než ± 2 %.

4.3. Analytické vybavenie

4.3.1. Požiadavky

4.3.1.1. Plynné škodliviny sa musia analyzovať týmito prístrojmi:

Analýza oxidu uhoľnatého (CO) a oxidu uhličitého (CO2):

Typ analyzátorov oxidu uhoľnatého a oxidu uhličitého musí byť nedisperzný s absorpciou v infračervenej oblasti (NDIR).

Analýza uhľovodíkov (HC) - zážihové motory:

Typ analyzátora uhľovodíkov musí byť s ionizáciou plameňom (FID), kalibrovaný propánom vyjadreným ekvivalentom k atómom uhlíka (C1).

Analýza uhľovodíkov (HC) - vznetové motory:

Typ analyzátora uhľovodíkov musí byť s ionizáciou plameňom, s detektorom, ventilmi, potrubím, atď., ohriaty na 463 K (190 °C) ± 10 K (HFID). Musí byť kalibrovaný propánom vyjadreným ekvivalentom k atómov uhlíka (C1).

Analýza oxidov dusíka NOx:

Typ analyzátora oxidov dusíka musí byť chemiluminiscenčný (CLA) alebo nedisperzný s rezonančnou absorpciou v ultrafialovej oblasti (NDUVR), oba typy s konvertorom Nox - NO.

Častice:

Gravimetrické stanovenie zachytených častíc. Tieto častice sa v každom prípade zberajú pomocou dvoch filtrov sériovo montovaných do prietoku vzorkovacieho plynu. Množstvo častíc zachytených každým párom filtrov je takéto:

— | Vep: | prietok filtrami |

— | Vmix: | prietok tunelom |

— | M: | hmotnosť častíc (g/km) |

— | Mlimit: | limitná hmotnosť častíc ( platná limitná hmotnosť,, g/km) |

— | m: | hmotnosť častíc zachytených filtrami (g) |

— | d: | skutočná vzdialenosť zodpovedajúca pracovnému cyklu (km) |

| M = Vmix · mVep · d alebo m = M.d · VepVmix |

| Pomer vzorky častíc (Vep/Vmix) sa upraví tak, že pre M = Mlimit, 1 ≤ m ≤ 5 mg (keď sú použité filtre s priemerom 47 mm). |

| Povrch filtrov je z hydrofóbneho materiálu inertného voči komponentom výfukového plynu (filtre so sklenými vláknami s naneseným fluorokarbónom alebo ekvivalent). |

4.3.1.2. Presnosť

Analyzátory musia mať merací rozsah kompatibilný s presnosťou vyžadovanou pre meranie koncentrácie škodlivín vo vzorke výfukových plynov.

Chyba merania nesmie presahovať ± 3 %, bez ohľadu na skutočnú hodnotu ciachovaných plynov.

Pri koncentráciách menších ako 100 ppm nesmie chyba merania presahovať ± 3 ppm. Vzorka okolitého vzduchu sa musí merať tým istým analyzátorom a v tom istom rozsahu ako zodpovedajúca vzorka zriedeného výfukového plynu.

Meranie zachytených častíc musí zaručovať presnosť 1 μg.

Mikrogramové váhy používané k stanoveniu váhy všetkých filtrov musí mať presnosť a schopnosť odčítania 1 μg.

4.3.1.3. Ľadový filter

Pred analyzátormi nesmie byť použité žiadne zariadenie na vysúšanie plynov, kým sa nepreukáže, že nemá vplyv na obsah škodlivín v prúde plynov.

4.3.2. Osobitné požiadavky na vznetové motory

Musí byť použité ohrievané vedenie odberu vzorky pre plynulú analýzu HC s detektorom s ionizáciou plameňom (HFID), vrátane zapisovacieho prístroja (R). Priemerná koncentrácia meraných uhľovodíkov musí byť stanovená integráciou. Počas testu musí byť teplota ohrievaného vedenia odberu vzorky udržiavaná na 463 K (190 °C) ± 10 K. Ohrievané vedenie vzorky musí byť vybavené ohrievaným filtrom (Fh), s účinnosťou 99 % na častice ≥ 0,3 μm, k odlučovaniu všetkých pevných častíc z plynulého analyzovaného prúdu plynu. Čas odozvy systému odberu vzorky (od sondy k vstupu do analyzátora) nesmie byť dlhší ako štyri sekundy.

HFID musí byť použitý so systémom konštantného prúdenia (výmenník tepla), aby sa zabezpečila reprezentatívna vzorka, pokiaľ sa nevykonáva kompenzácia kolísania prietoku CFV alebo CFO.

Zariadenie pre odber častíc sa skladá z riediaceho tunela, odberovej sondy, filtračnej jednotky, čerpadla pre čiastkový prúd, z regulátora prietoku a prietokomeru. Čiastkový tok pre odber častíc sa vedie dvoma filtrami montovanými v sérii. Sonda na testovanie toku plynu, z ktorého sa odoberajú častice, musí byť umiestnená v riediacom trakte tak, aby sa mohol odoberať reprezentatívny tok plynu z homogénnej zmesi vzduchu s výfukovým plynom a aby sa zabezpečilo, že v bode odberu nepresiahne teplota zmesi vzduchu a výfukového plynu hodnotu 325 K (52 °C). Teplota toku plynu v prietokomere nesmie kolísať o viac ako ± 3 K a hmotnosť prietoku nesmie kolísať o viac ako ± 5 %. Ak dôjde k neprípustnej zmene prietoku z dôvodu nadmerného zaťaženia filtra, test sa musí prerušiť. Pri opakovaní testu sa musí zmenšiť prietok a/alebo použiť väčší filter. Filtre sa musia zo zariadenia odstrániť najmenej jednu hodinu pred začiatkom testu.

Potrebné filtre na častice musia byť kondicionované (z hľadiska teploty a vlhkosti) v otvorenej nádobe, ktorá bola chránená pred vstupom prachu aspoň počas 8 a maximálne 56 hodín pred testom v komore s klimatizovaným vzduchom. Po tomto kondicionovaní sa nepoužité filtre odvážia a potom skladujú do použitia.

Ak filtre nie sú použité v priebehu jednej hodiny po vybraní z komory pre váženie, odvážia sa znovu.

Jednohodinový limit môže byť nahradený osemhodinovým, ak sú splnené jedna alebo obe tieto podmienky:

- stabilizovaný filter je umiestnený a uchovávaný v utesnenom držiaku filtra s uzavretými koncami alebo

- stabilizovaný filter je umiestnený v utesnenom držiaku, ktorý je potom ihneď umiestnený do vedenia odberu vzoriek, cez ktoré nič neprúdi.

4.3.3. Ciachovanie

Každý analyzátor musí byť ciachovaný tak často, ako je nutné, a v každom prípade mesiac pred testovaním pre typové schválenie a aspoň každých šesť mesiacov pre overovanie zhody výroby. Metóda ciachovania, ktorá sa má použiť, je opísaná v dodatku 6 pre analyzátory uvedené v bode 4.3.1.

4.4. Meranie objemu

4.4.1. Metóda merania celkového objemu zriedených výfukových plynov zahrnutých v systéme odberu s konštantným objemom musí byť taká, aby presnosť merania bola ± 2 %.

4.4.2. Ciachovanie odberového zariadenia s konštantným objemom

Zariadenie na meranie objemu v systéme odberu vzoriek s konštantným objemom musí byť ciachované metódou zabezpečujúcou predpísanú presnosť a pri frekvencii postačujúcej k dodržaniu takej presnosti.

Príklad ciachovacieho postupu zabezpečujúceho požadovanú presnosť je uvedený v dodatku 6. Metóda využíva prietokomerné zariadenie, ktoré je dynamické a vhodné pre vysoké prietokové rýchlosti, aké sa vyskytujú pri testovaní s použitím systému odberu vzoriek s konštantným objemom. Zariadenie musí mať osvedčenie o presnosti v súlade so schválenou národnou alebo medzinárodnou normou.

4.5. Plyny

4.5.1. Čisté plyny

Na ciachovanie a na pracovné použitie musia byť k dispozícii, v prípade potreby, tieto čisté plyny:

- čistený dusík

(čistota ≤ 1 ppm C, ≤ 1 ppm CO, ≤ 400 ppm CO2, ≤ 0,1 ppm NO),

- čistený syntetický vzduch

(čistota ≤ 1 ppm C, ≤ 1 ppm CO, ≤ 400 ppm CO2, ≤ 0,1 ppm NO); obsah kyslíka medzi 18 a 21 % objemu,

- čistený kyslík (čistota ≤ 99,5 % objemu O2),

- čistený vodík (a zmes obsahujúca vodík)

(čistota ≤ 1 ppm C, ≤ 400 ppm CO2).

4.5.2. Ciachovacie plyny

K dispozícii musia byť plyny s týmto chemickým zložením: zmesi:

- C3H8 a čistený syntetický vzduch (bod 4.5.1),

- CO a čistený dusík,

- CO2 a čistený dusík,

- NO a čistený dusík.

(Množstvo NO2 obsiahnutého v tomto ciachovacom plyne nesmie presiahnuť 5 % obsahu NO).

Skutočná koncentrácia ciachovacieho plynu musí byť v rozmedzí ± 2 % stanovenej hodnoty.

Koncentrácie špecifikované v dodatku 6 môžu byť tiež dosiahnuté pomocou dávkovača plynu, zrieďovaním s čisteným N2 alebo s čisteným syntetickým vzduchom. Presnosť zmiešavacieho zariadenia musí byť taká, aby koncentrácie zriedených ciachovacích plynov mohli byť stanovené v rozmedzí ± 2 %.

4.6. Doplnkové vybavenie

4.6.1. Teploty

Teploty uvedené v dodatku 8 sa merajú s presnosťou ± 1,5 K.

4.6.2. Tlak

Atmosferický tlak musí byť merateľný s presnosťou v rozmedzí ± 0,1 kPa.

4.6.3. Absolútna vlhkosť

Absolútna vlhkosť (H) musí byť merateľná v rozmedzí ± 5 %.

4.7. Systém odberu vzoriek plynov musí byť overený metódou opísanou v oddieli 3 dodatku 7. Maximálne prípustná odchýlka množstva privádzaného plynu a meraného plynu je 5 %.

5. PRÍPRAVA TESTU

5.1. Nastavenie simulátorov zotrvačných hmôt na translačnúzotrvačnú hmotnosť vozidla

Použije sa simulátor zotrvačných hmôt, ktorý umožňuje dosiahnuť celkovú zotrvačnú hmotnosť rotujúcich hmôt zodpovedajúcich referenčnej hmotnosti v rámci týchto limitov:

Referenčná hmotnosť vozidla RW (kg) | Ekvivalentná zotrvačná hmotnosť I (kg) |

< RW ≤ 750 | 680 |

750 < RW ≤ 850 | 800 |

850 < RW ≤ 1020 | 910 |

1020 < RW ≤ 1250 | 1130 |

1250 < RW ≤ 1470 | 1360 |

1470 < RW ≤ 1700 | 1590 |

1700 < RW ≤ 1930 | 1810 |

1930 < RW ≤ 2150 | 2040 |

2150 < RW ≤ 2380 | 2270 |

2380 < RW ≤ 2610 | 2270 |

2610 < RW | 2270 |

5.2. Nastavenie dynamometra

Zaťaženie sa nastaví podľa metód opísaných v bode 4.1.4.

Použitá metóda a získané hodnoty (ekvivalentná zotrvačná hmotnosť - charakteristický nastavovací parameter) musia byť zaznamenané v protokole o teste.

5.3. Predkondicionovanie vozidla

5.3.1. U vozidiel so vznetovými motormi za účelom merania častíc sa musí vykonať, najviac 36 hodín a najmenej 6 hodín pred testovaním, cyklus časť dva opísaný v dodatku 1. Musia sa vykonať tri po sebe nasledujúce cykly. Nastavenie dynamometra je podľa bodov 5.1 a 5.2.

Po tomto predkondicionovaní špecifickom pre vznetové motory a pred testovaním musia byť vozidlá so vznetovými a zážihovými motormi ponechané v miestnosti, v ktorej teplota zostáva relatívne konštantná medzi 293 a 303 K (20 a 30 °C). Toto kondicionovanie sa musí vykonávať aspoň počas šiestich hodín a musí pokračovať, pokiaľ teploty motorového oleja a chladiacej kvapaliny, ak je, nezostanú v rozmedzí ± 2 K teploty miestnosti.

Ak o to požiada výrobca, musí sa test vykonať najneskôr do 30 hodín po tom, čo vozidlo vykonalo jazdu pri svojej normálnej teplote.

5.3.2. Tlak pneumatík musí byť podľa špecifikácie výrobcu a taký, ktorý sa použije na predbežný cestný test k nastaveniu brzdy. Tlak pneumatík môže byť zvýšený až o 50 % nad výrobcom odporučené tlaky v prípade dvojvalcového dynamometra. Skutočný použitý tlak musí byť zaznamenaný v protokole o teste.

6. POSTUP PRE TESTY NA SKÚŠOBNOM STAVE

6.1. Osobitné podmienky na vykonanie cyklu

6.1.1. V priebehu testu musí byť teplota komory medzi 293 a 303 K (20 a 30 °C). Absolútna vlhkosť (H) vzduchu v testovacej komore alebo nasávaného vzduchu motora musí byť taká, aby:

5,5 ≤ H ≤ 12,2 g H2O/kg suchého vzduchu

6.1.2. Pri teste musí byť vozidlo približne vo vodorovnej polohe, aby sa vylúčila akákoľvek abnormálna distribúcia paliva.

6.1.3. Test musí byť vykonaný so zdvihnutou kapotou, pokiaľ to nie je technicky nemožné. Pomocné ventilačné zariadenie pôsobiace na chladič (chladenie vodou) alebo prívod vzduchu (chladenie vzduchom) sa môže v prípade potreby použiť na udržanie normálnej teploty motora.

6.1.4. V priebehu testu sa zaznamenáva rýchlosť v závislosti na čase tak, aby mohla byť overená správnosť vykonávaného cyklu.

6.2. Spúšťanie motora

6.2.1. Motor musí byť spustený pomocou zariadení určených na tento účel podľa pokynov výrobcu uvedených v príručke pre vodičov sériovo vyrobených vozidiel.

6.2.2. Motor musí byť udržaný vo voľnobehu počas periódy trvajúcej 40 sekúnd. Prvý cyklus musí začať na konci tejto periódy 40-ich sekúnd voľnobehu.

6.3. Voľnobeh

6.3.1. Prevodovka s ručným radením alebo poloautomatická prevodovka

6.3.1.1. Počas periód voľnobehu musí byť spojka zapnutá a prevodovka v neutráli.

6.3.1.2. Aby mohlo byť zrýchľovanie vykonané podľa normálneho cyklu, musí byť vozidlo uvedené do prvého prevodového stupňa s vypnutou spojkou, päť sekúnd pred zrýchľovaním, ktoré nasleduje po perióde voľnobehu uvažovaného elementárneho mestského cyklu (časť jedna).

6.3.1.3. Prvá perióda voľnobehu na začiatku mestského cyklu (časť jedna) pozostáva zo šiestich sekúnd voľnobehu pri neutráli so zapnutou spojkou a z piatich sekúnd s prvým prevodovým stupňom s vypnutou spojkou.

Dve vyššie uvedené periódy voľnobehu musia nasledovať po sebe.

Perióda voľnobehu na začiatku mimomestského cyklu (časť dva) pozostáva z dvadsiatich sekúnd voľnobehu s prvým prevodovým stupňom a s vypnutou spojkou.

6.3.1.4. Pre periódy voľnobehu počas každého mestského cyklu (časť jedna) zodpovedajúce časy sú 16 sekúnd v neutráli a päť sekúnd s prvým prevodovým stupňom a s vypnutou spojkou.

6.3.1.5. Perióda voľnobehu medzi dvoma za sebou nasledujúcimi základnými mestskými cyklami (časť jedna) zahŕňa 13 sekúnd v neutráli a so zapnutou spojkou.

6.3.1.6. Na konci periódy spomalenie (zastavenie vozidla na valcoch) mimomestského cyklu (časť dva) zahŕňa perióda voľnobehu dvadsať sekúnd v neutráli a so zapnutou spojkou.

6.3.2. Automaticky radená prevodovka

Po počiatočnom zaradení voliča sa s ním už nesmie manipulovať v priebehu testu, s výnimkou prípadu špecifikovaného v bode 6.4.3 alebo ak selektor môže aktivizovať rýchlobeh, pokiaľ existuje.

6.4. Zrýchľovanie

6.4.1. Zrýchľovanie musí byť vykonané tak, že miera zrýchľovania je počas fázy pokiaľ možno konštantná.

6.4.2. Ak nemôže byť zrýchlenie vykonané v predpísanom čase, požadovaný čas naviac sa odčíta, ak je to možné, z času povoleného pre zmenu prevodového stupňa, inak ale z nasledujúcej periódy s konštantnou rýchlosťou.

6.4.3. Automaticky radené prevodovky

Ak sa nedá zrýchlenie vykonať v predpísanom čase, manipuluje sa s voličom podľa požiadaviek pre ručne radené prevodovky.

6.5. Spomaľovanie

6.5.1. Všetky spomaľovania v základnom mestskom cykle (časť jedna) sa uskutočňujú úplným zložením nohy z akcelerátora, pričom spojka zostáva zapnutá. Pri rýchlosti 10 km/h sa spojka vypne bez použitia radiacej páky.

Všetky spomalenia v mimomestskom cykle (časť dva) sa uskutočňujú úplným zložením nohy z akcelerátora, pričom spojka zostáva zapnutá. Spojka sa vypne bez použitia radiacej páky pri rýchlosti 50 km/h pri poslednom spomalení.

6.5.2. Ak je perióda spomalenia dlhšia než predpísaná pre zodpovedajúcu fázu, použijú sa brzdy vozidla, aby bolo možné splniť časový rozvrh cyklu.

6.5.3. Ak je perióda spomalenia kratšia než predpísaná pre zodpovedajúcu fázu, časový rozvrh teoretického cyklu sa dodrží spojením periódy konštantnej rýchlosti alebo periódy voľnobehu s nasledujúcou činnosťou.

6.5.4. Na konci periódy spomalenia (zastavenie vozidla na valcoch) u základného mestského cyklu (časť jedna) sa zaradí neutrál a zapne spojka.

6.6. Stále rýchlosti

6.6.1. Pri prechode zo zrýchlenia na nasledujúcu stálu rýchlosť musí byť vylúčené "pumpovanie" alebo zatváranie škrtiacej klapky.

6.6.2. Periódy stálej rýchlosti sa dosiahnu udržiavaním stálej polohy akcelerátora.

7. ODOBERANIE A ANALÝZA VZORIEK PLYNOV A ČASTÍC

7.1. Odoberanie vzoriek

Odoberanie vzoriek sa začne na začiatku prvého základného mestského cyklu ako je definované v bode 6.2.2 a končí v závere poslednej periódy voľnobehu mimomestského cyklu (časť dva) alebo na konci poslednej periódy posledného základného mestského cyklu (časť jedna), závisiac od typu vykonávaného testu.

7.2. Analýza

7.2.1. Výfukové plyny obsiahnuté v zbernom vaku musia byť analyzované čo možno najskôr a v každom prípade najneskôr do 20 minút po skončení testovacieho cyklu. Filtre zachytávajúce častice sa musia dať do komory najneskôr do jednej hodiny po skončení testu výfukových plynov a musia byť tu kondicionované počas dvoch až 36 hodín a potom odvážené.

7.2.2. Pred každou analýzou vzorky má byť rozsah analyzátora pre každú škodlivinu nastavený na nulu, pomocou vhodného nulovacieho plynu.

7.2.3. Analyzátory sa potom nastavia na ciachovacie krivky pomocou ciachovacích plynov menovitých koncentrácií od 70 do 100 % rozsahu.

7.2.4. Potom sa znovu prekontrolujú nuly analyzátorov. Ak sa odčítané hodnoty líšia o viac než 2 % rozsahu stupnice od hodnoty stanovenej v bode 7.2.2, postup sa opakuje.

7.2.5. Odobraté vzorky sa potom analyzujú.

7.2.6. Po analýze sa znovu preveria nulové a ciachovacie body za použitia tých istých plynov. Ak sú výsledky do 2 % hodnôt uvedených v bode 7.2.3. analýza sa považuje za prijateľnú.

7.2.7. Prietokové rýchlosti a tlaky podľa všetkých bodov tejto časti musia byť také isté ako pri ciachovaní analyzátorov.

7.2.8. Hodnota platná pre koncentráciu každej škodliviny nameranej vo výfukových plynoch je tá, ktorá sa odčíta po ustálení na meracom zariadení. Hmotnosť emisií uhľovodíkov u vznetových motorov sa vypočíta z integrovaného záznamu HFID, korigovaného, v prípade potreby vzhľadom na kolísanie prietoku, podľa dodatku 5.

8. STANOVENIE MNOŽSTVA EMITOVANÝCH PLYNNÝCH ŠKODLIVÍN A ČASTÍC

8.1. Uvažovaný objem

Uvažovaný objem musí byť korigovaný tak, aby zodpovedal podmienkam tlaku 101,33 kPa a teploty 273,2 K.

8.2. Celková hmotnosť emitovaných plynných škodlivín a častíc

Hmotnosť m každej plynnej škodliviny emitovanej vozidlom v priebehu testu sa stanoví ako súčin objemovej koncentrácie a objemu príslušného plynu, s prihliadnutím na tieto hustoty za vyššie uvedených referenčných podmienok:

- v prípade oxidu uhoľnatého (CO): d = 1,25 g/l,

- v prípade uhľovodíkov (CH1,85): d = 0,619 g/l,

- v prípade oxidu dusíka (NO2): d = 2,05 g/l.

Hmotnosť m emitovaných škodlivín z vozidla v priebehu testu je stanovená odvážením hmotnosti častíc zachytených oboma filtrami, m1 u prvého filtra a m2 u druhého filtra:

- ak je 0,95(m1 + m2) ≤ m1, m = m1,

- ak je 0,95(m1 + m2) > m1, m = m1 + m2,

- ak je m2 > m1, je test neplatný.

V dodatku 8 sa uvádzajú výpočty, za ktorými nasledujú príklady, použité na stanovenie hmotnosti emisií plynných škodlivín a častíc.

[1] Je nutné poznamenať, že povolený čas 2 sekundy zahŕňa čas pre zmenu prevodového stupňa a v prípade potreby určitú vôľu pre opätovné zaradenie do cyklu.

--------------------------------------------------

PRÍLOHA IV

TEST TYPU II

(Test emisií oxidu uhoľnatého pri voľnobehu)

1. ÚVOD

Táto príloha opisuje postup testu typu II definovaného v bode 5.3.2 prílohy I.

2. PODMIENKY MERANIA

2.1. Palivom musí byť referenčné palivo, ktorého špecifikácie sú uvedené v prílohe VIII.

2.2. Test typu II sa musí vykonať okamžite po štvrtom základnom cykle (časť jedna) testu typu I, s motorom vo voľnobežných otáčkach, bez použitia zariadenia pre studený štart. Bezprostredne pred každým meraním obsahu CO musí byť vykonaný základný mestský cyklus (časť jedna), ako je opísané v bode 2.1 prílohy III.

2.3. V prípade vozidiel s ručne ovládanými alebo poloautomatickými prevodovkami musí byť test vykonaný s radiacou pákou v polohe "neutrál" a so zapnutou spojkou.

2.4. V prípade vozidiel s automatickou prevodovkou vykoná sa test s voličom prevodov v polohe buď "neutrál", alebo "parkovanie".

2.5. Komponenty pre nastavovanie voľnobežných otáčok

2.5.1. Definícia

Na účely tejto smernice "Komponenty pre nastavovanie voľnobežných otáčok" znamenajú ovládače, ktorými sa menia podmienky voľnobehu motora, ktoré môže mechanik ľahko ovládať, s použitím len nástrojov opísaných v bode 2.5.1.1. Najmä zariadenia na ciachovanie prietoku paliva a vzduchu sa nepovažujú za nastavovacie komponenty, ak si ich nastavenie vyžaduje odstránenie nastavovacích zarážok, čo môže normálne vykonávať len profesionálny mechanik.

2.5.1.1. Nástroje, ktoré môžu byť použité na ovládanie komponentov na nastavovanie voľnobehu: skrutkovače (obyčajné alebo s krížovou hlavou), kľúče (trúbkové, otvorené alebo nastaviteľné), kliešte, kľúče pre hlavy skrutiek s vnútorným šesťhranom (Allenove kľúče).

2.5.2. Stanovenie meracích bodov

2.5.2.1. Najprv sa vykoná meranie pri nastavení použitom pre test typu I.

2.5.2.2. Pre každý nastavovací komponent s plynulou reguláciou sa stanoví dostatočný počet charakteristických polôh.

2.5.2.3. Meranie obsahu oxidu uhoľnatého vo výfukových plynoch sa musí vykonať pre všetky možné polohy nastavovacích komponentov, avšak u komponentov s plynulou reguláciou sa použijú len polohy definované v bode 2.5.2.2.

2.5.2.4. Výsledok testu typu II sa považuje za vyhovujúci, ak je splnená aspoň jedna z týchto dvoch podmienok:

2.5.2.4.1. žiadna z nameraných hodnôt podľa bodu 2.5.2.3 nepresahuje limitné hodnoty;

2.5.2.4.2. maximálny obsah získaný plynulou reguláciou jedného z nastavovacích komponentov, zatiaľ čo nastavenie ostatných komponentov zostáva nezmenené, neprekračuje limitnú hodnotu, pričom táto podmienka musí byť splnená pri rôznych nastaveniach nastavovacích komponentov iných ako komponent, ktorý bol plynulo nastavovaný.

2.5.2.5. Možné polohy nastavovacích komponentov sú limitované:

2.5.2.5.1. na jednej strane väčšou z týchto dvoch hodnôt: najnižšie voľnobežné otáčky, ktoré môže motor dosiahnuť; otáčky odporúčané výrobcom, mínus 100 otáčok za minútu;

2.5.2.5.2. na druhej strane najmenšou z týchto troch hodnôt: najvyššie otáčky, ktoré môže motor dosiahnuť aktivovaním komponentu regulácie otáčok voľnobehu; otáčky odporúčané výrobcom plus 250 otáčok za minútu; otáčky pri zapínaní automatických spojok.

2.5.2.6. Okrem toho nastavenia, ktoré neumožňujú správny beh motora, nesmú byť použité ako nastavenia pre meranie. Najmä ak je motor vybavený niekoľkými karburátormi, musia mať všetky karburátory to isté nastavenie.

3. ODBER VZORKY PLYNOV

3.1. Odberná sonda vzorky sa umiestni v trúbke spájajúcej výfuk s odberným vakom čo možno najbližšie výfuku.

3.2. Koncentrácia CO (CCO) a CO2 (CCO2) sa stanoví zo záznamov meracieho prístroja alebo odpočtov s použitím príslušných ciachovacích kriviek.

3.3. Korigovaná koncentrácia pre oxid uhoľnatý u štvordobých motorov je:

C

corr = C

C

+ C

(objem. %)

3.4. Koncentráciu v CCO (pozri bod 3.2) meranú podľa vzorca uvedeného v bode 3.3 netreba korigovať, ak celková hodnota meraných koncentrácií (CCO + CCO2) je aspoň 15 u štvordobých motorov.

--------------------------------------------------

PRÍLOHA V

TEST TYPU III

(Overujúci emisie kľukovej skrine)

1. ÚVOD

Táto príloha opisuje postup testu typu III definovaného v bode 5.3.3 prílohy I.

2. VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

2.1. Test III sa vykonáva s vozidlom, ktoré je vybavené benzínovým motorom, u ktorého boli vykonané testy typu I a typu II.

2.2. Testované motory musia zahŕňať nepriepustné motory iné než tie, ktoré sú konštruované tak, že i nepatrná netesnosť môže spôsobiť neprijateľné prevádzkové závady (napr. motory "flat-twin" = dvojvalcový motor s protiľahlými valcami).

3. PODMIENKY TESTU

3.1. Voľnobeh sa nastaví podľa odporúčaní výrobcu.

3.2. Merania sa vykonajú v týchto troch súboroch podmienok prevádzky motora:

Podmienka číslo | Rýchlosť vozidla (km/h) |

1 | Voľnobeh |

2 | 50 ± 2 (v 3. prevod. stupni alebo "drive") |

3 | 50 ± 2 (v 3. prevod. stupni alebo "drive") |

Podmienka číslo | Výkon absorbovaný brzdou |

1 | Nulový |

2 | Zodpovedajúci nastaveniu pre testy typu I |

3 | Rovnaký ako pre podmienku č. 2, násobený koeficientom 1,7 |

4. TESTOVACIA METÓDA

4.1. Za prevádzkových podmienok uvedených v bode 3.2 sa musí kontrolovať spoľahlivá funkcia systému vetrania kľukovej skrine.

5. METÓDA OVEROVANIA SYSTÉMU VETRANIA KĽUKOVEJ SKRINE

(Pozri obrázok V.5)

5.1. Otvory motora musia byť ponechané v nezmenenom stave.

5.2. Na vhodnom mieste sa zmeria tlak v kľukovej skrini. Meria sa v otvore pre meradlo hladiny oleja manometrom so sklonenou trubicou.

5.3. Vozidlo sa považuje za vyhovujúce, ak za každej podmienky merania definovanej v bode 3.2 nepresahuje tlak nameraný v kľukovej skrini momentálny atmosferický tlak.

5.4. Pri testovacej metóde opísanej vyššie sa tlak vo vstupnom potrubí meria v rozsahu ± 1 kPa.

5.5. Rýchlosť vozidla podľa údajov dynamometra sa meria v rámci ± 2 km/h.

5.6. Tlak v kľukovej skrini sa meria v rámci ± 0,01 kPa.

5.7. Ak pri jednej z podmienok merania uvedených v bode 3.2 presahuje tlak nameraný v kľukovej skrini atmosferický tlak, vykoná sa doplnkový test, ako je definované v bode 6, ak to výrobca požaduje.

6. METÓDA DOPLNKOVÉHO TESTU

6.1. Otvory motora musia byť ponechané v nezmenenom stave.

6.2. K otvoru na meranie hladiny oleja sa pripojí pružný, nepriepustný vak s kapacitou približne piatich litrov. Vak musí byť pred každým meraním prázdny.

6.3. Vak musí byť pred každým meraním uzavretý. Musí byť otvorený ku kľukovej skrini na päť minút pri každej z podmienok merania predpísaných v bode 3.2.

6.4. Vozidlo sa považuje za vyhovujúce, ak za každej z podmienok merania definovaných v bode 3.2 nenastane viditeľné nafúknutie vakov.

6.5. Poznámka

6.5.1. Ak je konštrukčné usporiadanie motora také, že sa test nemôže vykonať metódami opísanými v bode 6, merania musia byť vykonané týmito metódami modifikovanými takto:

6.5.2. pred testom sa uzavrú všetky otvory okrem tých, ktoré sú potrebné na spätné získanie plynov;

6.5.3. vak sa pripojí na vhodnú odbočku, ktorá nespôsobuje žiadne dodatočné straty tlaku a je inštalovaná v recirkulačnom obvode zariadenia, priamo na otvore spojenia s motorom.

+++++ TIFF +++++

Test typu III

--------------------------------------------------

PRÍLOHA VI

TEST TYPU IV

STANOVENIE EMISIÍ VÝPARU Z VOZIDIEL SO ZÁŽIHOVÝMI MOTORMI

1. ÚVOD

Táto príloha opisuje postup pri teste typu IV podľa bodu 5.3.4 prílohy I.

Tento postup opisuje metódu stanovenia straty uhľovodíkov vyparovaním z palivového systému vozidiel zo zážihovými motormi.

2. OPIS TESTU

Test výparných emisií (obrázok 6.2) sa skladá zo štyroch fáz:

- príprava testu,

- stanovenie straty výdychom z nádrže,

- mestský (časť jedna) a mimomestský (časť dva) cyklus,

- stanovenie strát presakovaním za tepla.

Celkový výsledok testu je daný súčtom hmotností emisií uhľovodíkov, strát výdychom nádrže a strát presiaknutím za tepla.

3. VOZIDLO A PALIVO

3.1. Vozidlo

3.1.1. Vozidlo musí byť v dobrom mechanickom stave, byť zabehnuté a mať najazdené aspoň 3000 km pred testom. Systém merania emisií výparov musí byť pripojený a fungovať správne po tento čas a nádoba s aktívnym uhlím sa musí používať normálnym spôsobom, nesmie sa nadmerne preplachovať ani nadmerne plniť.

3.2. Palivo

3.2.1. Musí byť použité vhodné referenčné palivo, ako je definované v prílohe VIII k tejto smernici.

4. TESTOVACIE ZARIADENIE

4.1. Vozidlový dynamometer

Vozidlový dynamometer musí spĺňať požiadavky prílohy III.

4.2. Komora pre meranie emisií výparu

4.2.1. Komora merania emisií výparu musí byť plynotesná pravouhlá meracia komora schopná obsiahnuť testované vozidlo. Vozidlo musí byť prístupné zo všetkých strán a komora, keď je tesne uzavretá, musí byť plynotesná v súlade s dodatkom I. Vnútorný povrch komory musí byť nepriepustný pre uhľovodíky. Aspoň jeden z povrchov musí obsahovať pružný nepriepustný materiál, ktorý umožňuje vyrovnávať tlakové zmeny vyplývajúce z malých zmien teploty. Konštrukcia steny musí napomáhať dobrému rozptylu tepla. Teplota steny nesmie klesnúť pod 293 K (20 °C) v ktoromkoľvek bode v priebehu testu

+++++ TIFF +++++

Stanovenie výparných emisií

Zabehávacia perióda 3000 km (bez nadmerného vyplachovania/plnenia)

Očistenie vozidla parou (v prípade potreby)

Poznámka:

1. Skupiny kontrol výparných emisií - podrobnosti objasnené.

2. Emisie z výfuku môžu byť merané pomocou testu na dynamometri, ale tieto nemôžu byť použité na legislatívne účely. Test na tieto účely sa zostáva samostatný.

4.3. Analytický systém

4.3.1. Analyzátor uhľovodíkov

4.3.1.1. Atmosféra v komore je monitorovaná detektorom uhľovodíka ionizáciou plameňom (FID). Vzorka plynu sa musí brať zo stredného bodu jednej bočnej steny alebo stropu komory a akýkoľvek obtok plynu sa musí vrátiť späť do komory, prednostne do bodu bezprostredne za zmiešavacím ventilátorom.

4.3.1.2. Analyzátor uhľovodíkov musí mať čas odozvy do 90 % konečného údaju menší než 1,5 sekundy. Jeho stabilita by mala byť lepšia než 2 % plnej stupnice pri nule a pri 80 ± 20 % plnej stupnice počas 15 minút pre všetky pracovné rozsahy.

4.3.1.3. Reprodukovateľnosť analyzátora vyjadrená ako normovaná odchýlka je lepšia než 1 % výchylky plnej stupnice pri nule a pri 80 ± 20 % plnej stupnice pri všetkých použitých rozsahoch.

4.3.1.4. Prevádzkové rozsahy analyzátora musia byť vybraté tak, aby poskytovali najlepšie riešenie postupov merania, ciachovania a kontroly tesnosti.

4.3.2. Systém záznamov dát analyzátora uhľovodíkov

4.3.2.1. Analyzátor uhľovodíkov musí byť vybavený zariadením pre záznam výstupu elektrického signálu buď prístrojom registrujúcim diagramy na pásku alebo iným systémom spôsobu spracovania dát s frekvenciou aspoň raz za minútu. Záznamový systém musí mať prevádzkové charakteristiky prinajmenšom rovnocenné signálu, ktorý sa zaznamenáva a musí zabezpečiť permanentný záznam výsledkov. Záznam musí udávať začiatky a konce periód ohrievania palivovej nádrže a presiaknutie za tepla, spolu s časom, ktorý prebehne medzi začiatkom a ukončením každého testu.

4.4. Ohrievanie palivovej nádrže

4.4.1. Palivo v nádrži(ach) vozidla musí byť ohrievané regulovateľným zdrojom tepla, napr. je vhodná tepelná vložka o kapacite 2000 W. Systém ohrievania musí odovzdávať rovnomerne teplo stenám nádrže pod hladinou paliva tak, aby nespôsobil miestne prehriatie paliva. Teplo nesmie byť odovzdávané parám v nádrži nad palivom.

4.4.2. Ohrievacie zariadenie nádrže musí umožniť rovnomerné ohriatie paliva v nádrži o 14 K z 289 K (16 °C) v priebehu 60 minút, s polohou teplotného snímača ako v bode 5.1.1. Systém ohrevu musí byť schopný počas procesu ohrievania nádrže kontrolovať teplotu paliva v rozmedzí ± 1,5 K od požadovanej teploty.

4.5. Zaznamenávanie teploty

4.5.1. Teplota v komore sa zaznamenáva v dvoch bodoch teplotnými snímačmi, ktoré sú spojené tak, aby ukazovali strednú hodnotu. Meracie body sú v komore približne 0,1 m od zvislej strednice každej bočnej steny vo výške 0,9 ± 0,2 m.

4.5.2. Teploty palivovej nádrže(í) sa zaznamenávajú snímačmi umiestnenými v palivovej nádrži ako v bode 5.1.1.

4.5.3. Teploty musia byť počas merania emisií výparu zaznamenávané alebo musia vstupovať do systému pre záznam dát aspoň raz za minútu.

4.5.4. Presnosť systému záznamu teplôt musí byť v rozmedzí ± 1,0 K a teplota musí byť rozlíšiteľná na 0,4 K.

4.5.5. Systém zápisu alebo systém spracovania dát musí byť schopný rozlíšiť čas na ± 15 sekúnd.

4.6. Ventilátory

4.6.1. S použitím jedného alebo viacerých ventilátorov alebo dúchadiel, s otvorenými dverami komory, musí byť možné redukovať koncentráciu uhľovodíkov v komore na úroveň uhľovodíkov v okolí.

4.6.2. Komora musí mať jeden alebo viac ventilátorov alebo dúchadiel s možným výtlakom 0,1 až 0,5 m3/s, ktoré dôkladne zmiešavajú atmosféra v komore. Musí byť možné dosiahnuť rovnomernú teplotu a koncentráciu uhľovodíkov v komore pri meraní. Vozidlo v komore nesmie byť vystavené priamemu prúdu vzduchu od ventilátorov alebo dúchadiel.

4.7. Plyny

4.7.1. Pre ciachovanie a prevádzku zariadení musia byť k dispozícii tieto čisté plyny:

- čistený syntetický vzduch (čistota: < 1 ppm ekvivalenty C1 ≤ 1 ppm CO, 400 ppm CO2, 0,1 ppm NO); obsah kyslíka medzi 18 a 21 % objemu,

- vykurovací plyn analyzátora uhľovodíkov (40 ± 2 % vodíka, zostávajúca časť hélium s menej než 1 ppm C1 ekvivalentov uhľovodíka, menej než 400 ppm CO2)

- propán (C3H8), minimálna čistota 99,5 %.

4.7.2. Pre ciachovanie a meranie sa musia použiť plyny, ktoré sú obsiahnuté v zmesi propánu (C3H8) a čisteného syntetického vzduchu. Skutočná koncentrácia ciachovacieho plynu musí byť v rozmedzí ± 2 % menovitej hodnoty. Pri použití zmiešavacieho dávkovača plynu sa získané zriedené plyny musia určiť s presnosťou ± 2 % menovitej hodnoty. Koncentrácie špecifikované v dodatku 1 sa môžu tiež získať s použitím zmiešavacieho dávkovača plynu, ktorý používa syntetický vzduch ako riediaci plyn.

4.8. Prídavné vybavenie

4.8.1. Absolútna vlhkosť v priestore testovania musí byť merateľná s presnosťou ± 5 %.

4.8.2. Tlak vo vnútri priestore testovania musí byť merateľný s presnosťou ± 0,1 kPa.

5. POSTUP TESTU

5.1. Príprava testu

5.1.1. Pred testom sa vozidlo mechanicky pripraví takto:

- výfukový systém vozidla nesmie vykazovať akékoľvek netesnosti;

- vozidlo môže byť pred skúškou očistené vodnou parou;

- palivová nádrž vozidla musí byť vybavená teplotným snímačom, aby bolo možné merať teplotu uprostred paliva v palivovej nádrži, keď je naplnená na 40 % svojej kapacity;

- doplnkové vybavenie a prípojky pre prístroje musia byť namontované tak, aby dovolili kompletné vypustenie palivovej nádrže.

5.1.2. Vozidlo sa umiestni do skúšobne, kde je okolitá teplota medzi 293 a 303 K (20° a 30 °C).

5.1.3. Nádoba s aktívnym uhlím na vozidle sa preplachuje 30 minút jazdou vozom pri rýchlosti 60 km/h, pri nastavení dynamometra predpísanom v prílohe III - dodatok 2, alebo preplachovaním vzduchom (pri teplote a vlhkosti miestnosti) cez nádobu prietokom, ktorý je identický so skutočným prietokom vzduchu nádobou pri jazde vozidla rýchlosťou 60 km/h. Nádoba je následne zaťažená dvoma testmi emisií.

5.1.4. Palivová(é) nádrž(e) vozidla sa vyprázdni(a) výpustným(i) zariadením(iami) nádrže, ktorým(i) je opatrená. To sa musí robiť tak, aby sa abnormálne nepreplachovali ani nezaťažovali zariadenia na reguláciu vyparovania namontované na vozidle. Odstránenie palivového viečka(ok) normálne postačí na dosiahnutie tohto účelu.

5.1.5. Palivová(é) nádrž(e) sa znova naplní(ia) špecifikovaným testovaným palivom pri teplote medzi 283 a 287 K (10° a 14 °C) do 40 ± 2 % ich normálnej kapacity. Palivové(é) viečko(a) vozidla sa v tomto okamihu nedáva(jú) späť na miesto.

5.1.6. V prípade vozidla vybaveného viac než jednou palivovou nádržou musia byť všetky nádrže ohrievané tým istým spôsobom, ako je uvedené nižšie. Teploty nádrží musia byť identické v rozmedzí ± 1,5 K.

5.1.7. Palivo môže byť umelo zahriate na počiatočnú teplotu testu 289 K (16 °C) ± 1 K.

5.1.8. Akonáhle palivo dosiahne teplotu 287 K (14 °C), palivová(é) nádrž(e) sa uzavrie(ú). Keď teplota palivovej nádrže dosiahne 289 K (16 °C) ± 1 K, začne lineárny nárast o 14 ± 0,5 K počas 60 ± 2 minúty. Teplota paliva pri ohrievaní je v súlade s touto funkciou v rozmedzí ± 1,5 K:

T

= T

+ 0,2333.t

kde:

Tr = požadovaná teplota (K),

To = počiatočná teplota nádrže (K),

t = čas od začiatku ohrievania nádrže v minútach.

Čas potrebný na nárast tepla a rast teploty sa zaznamenáva.

5.1.9. Do jednej hodiny začnú činnosti vyprázdňovania a plnenia paliva podľa bodov 5.1.4, 5.1.5, 5.1.6 a 5.1.7.

5.1.10. Do dvoch hodín od konca prvého ohrievania nádrže začne druhá operácia ohrievanie palivovej nádrže, ako je špecifikované v bode 5.1.8, a musí byť ukončená so záznamom rastu teploty a uplynutého času nárastu tepla.

5.1.11. Do jednej hodiny od konca druhého ohrevu nádrže je vozidlo umiestnené na vozidlový dynamometer a prejde jazdné cykly, jeden cyklus časť jedna a dva cykly časť dva. V priebehu tejto činnosti sa neodoberajú vzorky emisií výfuku.

5.1.12. Do piatich minút po dokončení predkondicionovacej činnosti špecifikovanej v bode 5.1.11 sa úplne uzatvorí kapota motora, vozidlo zíde z dynamometra a zaparkuje v priestore pre presiaknutie. Vozidlo parkuje minimálne 10 hodín a maximálne 36 hodín. Teplota motorového oleja a chladiaceho prostriedku musí dosiahnuť teplotu prostredia odstavného priestoru s prípustnou odchýlkou ± 2 K na konci periódy.

5.2. Test emisie výparu výdychom z palivovej nádrže

5.2.1. Činnosť podľa bodu 5.2.4 môže začať v časovom intervale od 9 do 35 hodín po predkondicionovaní jazdným cyklom.

5.2.2. Meracia komora sa prepláchne niekoľko minút bezprostredne pred testom, až sa získa stabilné okolie. V tomto čase musia byť tiež zapnuté zmiešavacie ventilátory komory.

5.2.3. Analyzátor uhľovodíkov sa preciachuje pre nulu a pre hornú hranicu meracieho rozsahu bezprostredne pred testom.

5.2.4. Palivová(é) nádrž(e) musí(ia) byť vyprázdnená(é) ako v bode 5.1.4 a znova naplnená(é) testovacím palivom o teplote medzi 283 a 287 K (10° a 14 °C) na 40 ± 2 % normálnej objemovej kapacity nádrže. Viečko(a) palivovej nádrže vozidla sa v tomto okamihu nenasadzuje(ú).

5.2.5. V prípade vozidla vybaveného viac než jednou nádržou musia byť všetky nádrže ohrievané tým istým spôsobom, ako je uvádzané nižšie. Teploty nádrží musia byť identické v rozmedzí ± 1,5 K.

5.2.6. Testovacie vozidlo sa premiestni do testovacej komory s vypnutým motorom, otvorenými oknami a batožinovým priestorom. Snímače palivovej nádrže a prípadne zariadenie na ohrev palivovej nádrže sú zapojené. Ihneď sa začne zaznamenávanie teploty paliva a teploty vzduchu vo vnútri komory. Odvetrávací ventilátor, ak je ešte v prevádzke, sa v tomto čase vypne.

5.2.7. Palivo môže byť umelo zahriate na počiatočnú teplotu testu 289 K (16 °C) ± 1 K.

5.2.8. Akonáhle teplota paliva dosiahne 287 K (14 °C), uzavrie(ú) sa palivová(é) nádrž(e) a utesní sa komora tak, že je plynotesná.

5.2.9. Akonáhle palivo dosiahne teplotu 289 K (16 °C) ± 1 K:

- meria sa koncentrácia uhľovodíkov, barometrický tlak a teplota, aby sa dosiahli počiatočné hodnoty CHC,i, P i a T i pre test ohrievania nádrže,

- začne sa lineárny ohrev o 14 ± 0,5 K počas 60 ± 2 minúty. Teplota paliva v priebehu ohrievania je v súlade s touto funkciou v rozmedzí ± 1,5 K:

T

= T

+ 0,2333 · t

kde:

Tr = požadovaná teplota (K),

To = počiatočná teplota nádrže (K),

t = čas od začiatku ohrievania nádrže v minútach.

5.2.10. Analyzátor uhľovodíkov sa preciachuje pre nulu a pre hornú hranicu meracieho rozsahu bezprostredne pred koncom testu.

5.2.11. Ak teplota vzrástla o 14 ± 0,5 K počas 60 ± 2 minúty testu, meria sa konečná koncentrácia uhľovodíkov v komore (CHC,f). Okamžitý čas alebo čas, ktorý uplynul pre tento vzrast sa zaznamenáva spolu s konečnými hodnotami teploty Tf a barometrického tlaku Pf dosiahnutými pri presakovaní za tepla.

5.2.12. Zdroj tepla sa vypne a dvere komory sa odtesnia a otvoria. Dvere vozidla a batožinový priestor môžu byť teraz uzavreté a vozidlo odstránené z komory s vypnutým motorom.

5.2.13. Vozidlo je pripravené na nasledujúce jazdné cykly a test emisií presakovaním za tepla. Test štartu za studena musí nasledovať po teste výdychu nádrže do jednej hodiny.

5.2.14. Technická organizácia môže preskúšať, či konštrukcia palivového systému môže umožňovať únik do vonkajšej atmosféry v ktoromkoľvek mieste. V tomto prípade sa musí vykonať technická analýza, k spokojnosti technickej organizácie, s cieľom stanoviť, že výpary sú vedené do nádoby s aktívnym uhlím a že sa potom vhodne vyplachujú v priebehu prevádzky vozidla.

5.3. Jazdný cyklus

5.3.1. Určenie emisie výparu sa uzavrie meraním emisie uhľovodíkov pri 60 minútovej perióde presakovania za tepla, nasledujúcej po mestskom a mimomestskom cykle. Po teste strát nádrže výdychom je vozidlo s vypnutým motorom vytlačené alebo inak premiestnené na vozidlový dynamometer. Potom sa vykoná, počínajúc štartom za studena, mestský a mimomestský cyklus, ako je to opísané v prílohe III. Pri tejto činnosti môžu byť odoberané vzorky výfukových emisií, avšak výsledky sa nepoužijú na účely schválenia typu z hľadiska emisií z výfuku.

5.4. Test emisií výparu presakovaním za tepla

5.4.1. Pred ukončením priebehu testov musí byť meracia komora niekoľko minút vetraná, až je vytvorené stabilné okolie uhľovodíkov. Zmiešavacie ventilátory v komore sa v tomto čase tiež uvedú do činnosti.

5.4.2. Analyzátor uhľovodíkov sa preciachuje pre nulu a pre hornú hranicu meracieho rozsahu bezprostredne pred testom.

5.4.3. Na konci jazdného cyklu sa kapota motora úplne uzavrie a rozpoja sa všetky spoje medzi vozidlom a testovacím zariadením. Vozidlo potom vojde do meracej komory s minimálnym použitím pedálu akcelerácie. Motor musí byť vypnutý pred tým, než akákoľvek časť vozidla vstúpi do meracej komory. Čas, kedy je vypnutý motor, sa zaznamená systémom pre záznam dát pri meraní emisií výparu a začne sa zaznamenávanie teplôt. V tomto štádiu sa otvoria okná vozidla a batožinový priestor, ak nie sú už otvorené.

5.4.4. Vozidlo musí byť vytlačené alebo inak premiestnené do meracej komory s vypnutým motorom.

5.4.5. Dvere komory sa uzavrú a utesnia sa plynotesne v priebehu 2 minút od vypnutia motora a v priebehu 7 minút od konca jazdného cyklu.

5.4.6. Začiatok periódy presakovaním za tepla trvajúci 60 ± 0,5 minúty nastáva vtedy, keď je komora utesnená. Koncentrácia uhľovodíkov, teplota a barometrický tlak sa merajú ako počiatočné hodnoty CHC,i, Pi, Ti pre test presiaknutím za tepla. Tieto hodnoty sa použijú pre výpočet emisie výparu v bode 6. Okolitá teplota v komore v priebehu 60-minútovej periódy presakovaním za tepla nesmie byť nižšia než 296 K ani vyššia než 304 K.

5.4.7. Analyzátor uhľovodíkov sa preciachuje pre nulu a pre hornú hranicu meracieho rozsahu bezprostredne pred koncom 60 ± 0,5 minút trvajúcej periódy testu.

5.4.8. Na konci 60 ± 0,5 minúty trvajúcej testovacej periódy sa zmeria v komore koncentrácia uhľovodíkov. Meria sa tiež teplota a barometrický tlak. To sú konečné záznamy CHC,f, Pf a Tf pre test presakovaním za tepla, použité pre výpočet emisie výparu v bode 6. Tým sa ukončí postup testu emisií výparu.

6. VÝPOČET

6.1. Test emisií výparu opísaný v oddieli 5 umožňuje vypočítať emisie uhľovodíkov výdychom z nádrže a presakovaním za tepla. Straty vyparením v každej z oboch fáz sa vypočítajú s použitím počiatočnej a konečnej koncentrácie uhľovodíkov, teplôt a tlakov v komore, spolu s netto objemom komory.

Použije sa vzorec:

M

= k.V. 10

·

C

· P

T

C

· P

T

i

kde:

MHC = hmotnosť uhľovodíkov emitovaných počas testovacej fázy (gramy),

CHC = zmeraná koncentrácia uhľovodíkov v komore (ppm (objem) ekvivalent C1),

V = netto objem komory v m3, korigovaný pre objem vozidla, s otvorenými oknami a batožinovým priestorom. Ak sa neurčí objem vozidla, odráta sa objem 1,42 m3,

T = teplota okolia komory, K,

P = barometrický tlak v kPa,

H/C = pomer vodíka k uhlíku,

k = 1,2 (12 + H/C);

pričom:

i je počiatočná hodnota,

f je konečná hodnota,

H/C je brané 2,33 pre straty výdychom z nádrže,

H/C je brané 2,20 pre straty presiaknutím za tepla.

6.2. Celkové výsledky testu

Celková hmotnosť emisie uhľovodíkov pre vozidlo sa vypočíta podľa vzorca:

M

= M

+ M

HS

kde:

Mtotal = celková hmotnosť emisií vozidla (gramy),

MTH = hmotnosť emisií uhľovodíkov vplyvom nárastu teploty nádrže (gramy),

MHS = hmotnosť emisií uhľovodíkov vplyvom presakovania za tepla (gramy).

7. ZHODA VÝROBY

7.1. Pre rutinné testovanie na konci výrobnej linky môže držiteľ schválenia preukázať zhodu odobratím vozidiel, ktoré spĺňajú tieto požiadavky.

7.2. Test na tesnosť

7.2.1. Otvory do atmosféry zo systému pre kontrolu emisií musia byť uzavreté.

7.2.2. Na palivový systém sa pôsobí tlakom 370 ± 10 mm H2O.

7.2.3. Než sa odpojí palivový systém od zdroja tlaku, musí sa tlak v systéme ustáliť.

7.2.4. Po odpojení palivového systému nesmie tlak klesnúť o viac než 50 mm H2O v 5 minútach.

7.3. Test odvzdušnenia

7.3.1. Otvory do atmosféry zo systému pre kontrolu emisií sa musia uzavrieť.

7.3.2. Na palivový systém sa pôsobí tlakom 370 ± 10 mm H2O.

7.3.3. Než sa odpojí palivový systém od zdroja tlaku, musí sa tlak v systéme ustáliť.

7.3.4. Vetracie otvory do atmosféry zo systému pre znižovanie emisií sa uvedú opäť do prevádzkových podmienok.

7.3.5. Tlak v palivovom systéme musí poklesnúť pod 100 mm H2O za čas od 30 sekúnd do dvoch minút.

7.4. Test vyplachovania

7.4.1. Zariadenie schopné zistiť rýchlosť prietoku vzduchu 1,0 litra za minútu sa pripojí k vstupu vyplachovania a tlaková nádoba dostatočného rozmeru so zanedbateľným vplyvom na systém vyplachovania sa pripojí cez prepínací ventil na vstup vyplachovania alebo alternatívne,

7.4.2. môže výrobca použiť prietokomer podľa svojho výberu, ak je prijateľný pre príslušný orgán.

7.4.3. Vozidlo sa prevádzkuje takým spôsobom, že sa zistí každá konštrukčná zvláštnosť systému vyplachovania, ktorá by mohla obmedziť vyplachovanie, a zaznamenajú sa okolnosti.

7.4.4. Zatiaľ čo motor pracuje v medziach špecifikovaných v bode 7.4.3, prietok vzduchu sa určí buď:

7.4.4.1. zariadením uvedeným v bode 7.4.1, ktoré je zapojené. V priebehu jednej minúty sa musí spozorovať pokles tlaku z atmosferického na úroveň udávajúcu, že objem 1,0 litra vzduchu pretiekol do systému pre kontrolu emisií výparu; alebo,

7.4.4.2. ak je použité alternatívne zariadenie k meraniu prietoku, musí sa zisťovať prietok minimálne 1,0 litra za minútu.

7.5. Príslušný orgán, ktorý udelil typové schválenie, môže kedykoľvek overiť metódy kontroly zhody uplatniteľné na každú výrobnú jednotku.

7.5.1. Inšpektor musí odobrať zo série dostatočne veľkú vzorku.

7.5.2. Inšpektor môže testovať tieto vozidlá uplatňovaním ustanovení bodu 7.1.4 alebo 7.1.5 tejto prílohy.

7.5.3. Ak podľa bodu 7.1.5 prílohy I sú výsledky testu vozidla mimo predpísaných limitov uvedených v bode 5.3.4.2 prílohy I, môže výrobca žiadať, aby sa uplatňoval postup schválenia uvedený v bode 7.1.4 prílohy I.

7.5.3.1. Výrobca nesmie nastavovať, opravovať alebo modifikovať čokoľvek na vozidlách, môže tak urobiť len v prípade, že by tieto nespĺňali požiadavky bodu 7.1.4 prílohy I a že je takáto práca zdokumentovaná vo výrobcových postupoch montáže vozidiel a kontroly.

7.5.3.2. Výrobca môže požiadať o jednotlivé preskúšanie vozidla, ktorého charakteristiky emisií výparu sú pravdepodobne pozmenené v dôsledku jeho činností podľa bodu 7.5.3.1.

7.6. Ak nie sú požiadavky bodu 7.5 splnené, príslušný orgán musí zabezpečiť, aby boli prijaté všetky potrebné opatrenia na čo možno najrýchlejšiu obnovu zhody výroby.

--------------------------------------------------

PRÍLOHA VII

OPIS TESTU STARNUTIA NA OVERENIE ŽIVOTNOSTI ZARIADENÍ PROTI ŠKODLIVINÁM

1. ÚVOD

Táto príloha opisuje test na overenie životnosti zariadení proti škodlivinám, ktorými sú vybavené vozidlá so zážihovými alebo vznetovými motormi pri teste starnutia na 80000 km.

2. TESTOVANÉ VOZIDLO

2.1. Vozidlo musí byť v dobrom mechanickom stave; motor a zariadenie proti škodlivinám musia byť nové.

Vozidlo môže byť to isté ako vozidlo predvedené k testu typu I; tento test typu I sa musí vykonať po tom, čo vozidlo ubehne aspoň 3000 km cyklu starnutia podľa bodu 5.1.

3. PALIVO

Test životnosti sa vykoná s komerčne bežným bezolovnatým benzínom alebo motorovou naftou.

4. ÚDRŽBA VOZIDLA A NASTAVENIE

Údržba, nastavenie, ako aj použitie ovládačov testovaného vozidla sa riadia odporúčaniami výrobcu.

5. PREVÁDZKA VOZIDLA NA TESTOVACEJ DRÁHE, CESTE ALEBO NA VOZIDLOVOM DYNAMOMETRI

5.1. Prevádzkový cyklus

Pri prevádzke na testovacej dráhe, ceste alebo na valčekovom skúšobnom stave musí byť ubehnutá vzdialenosť podľa jazdného programu (obrázok VII.5.1) opísaného nižšie:

- rozvrh testu životnosti je zložený z 11 cyklov, každý o dĺžke 6 km,

- v prvých 9 cykloch sa vozidlo zastaví štyrikrát uprostred cyklu, s motorom za každých 15 sekúnd vo voľnobehu,

- normálne zrýchlenie a spomalenie,

- päť spomalení uprostred každého cyklu, pokles z rýchlosti okruhu na rýchlosť 32 km/h a vozidlo potom znova plynulo zrýchľuje, až je dosiahnutá rýchlosť cyklu,

- desiaty cyklus sa vykoná so stálou rýchlosťou 89 km/h,

- jedenásty cyklus začína s maximálnou akceleráciou od bodu zastavenia po rýchlosť 113 km/h. V polovici dráhy sa brzdí normálne, až vozidlo zastaví. Potom nasleduje perióda voľnobehu 15 sekúnd a druhá maximálna akcelerácia.

Program sa potom opakuje od začiatku. Maximálnu rýchlosť v každom cykle udáva nasledujúca tabuľka.

Tabuľka VII 5.1

Maximálna rýchlosť v každom cykle

Cyklus | Rýchlosť cyklu v km/h |

1 | 64 |

2 | 48 |

3 | 64 |

4 | 64 |

5 | 56 |

6 | 48 |

7 | 56 |

8 | 72 |

9 | 56 |

10 | 89 |

11 | 113 |

+++++ TIFF +++++

Jazdný program

5.1.1. Na žiadosť výrobcu môže byť použitý alternatívny cestný test. Takýto alternatívny testovací program musí schváliť technická služba pred testom a program musí mať v podstate tie isté priemerné rýchlosti, rozloženie rýchlostí, počet zastavení na kilometri a počet akcelerácie na kilometer, ako i jazdný program použitý na dráhe alebo valcovom skúšobnom stave, ako je uvedené v bode 5.1 a obrázku VII.5.1.

5.1.2. Test životnosti, alebo ak si výrobca vyberie, modifikovaný test životnosti, sa má vykonať, pokiaľ vozidlo neubehne minimálne 80000 km.

5.2. Testovacie vybavenie

5.2.1. Vozidlový dynamometer

5.2.1.1. Keď sa vykonáva test životnosti na vozidlovom dynamometri, musí dynamometer umožniť vykonávať cyklus opísaný v bode 5.1. Vozidlový dynamometer musí byť vybavený najmä systémom simulujúcim zotrvačnú hmotnosť a jazdný odpor.

5.2.1.2. Brzda musí byť nastavená tak, aby absorbovala výkon prenášaný zadnými kolesami pri stálej rýchlosti 80 km/h. Metódy, ktoré sa použijú na stanovenie tohto výkonu a na nastavenie brzdy, sú tie isté ako metódy opísané v dodatku 3 k prílohe III.

5.2.1.3. Systém chladenie vozidla by mal umožňovať vozidlu pracovať pri teplotách obdobných, ako sú teploty docielené na ceste (olej, voda, výfukový systém, atď.).

5.2.1.4. Niektoré iné nastavenia a charakteristiky skúšobného stavu sa v prípade potreby považujú za identické s parametrami opísanými v prílohe III k tejto smernici (napr. zotrvačná hmotnosť, ktorá môže byť simulovaná mechanicky alebo elektronicky).

5.2.1.5. Vozidlo môže byť v prípade potreby presunuté na iný skúšobný stav na účel vykonania testov merania emisií.

5.2.2. Prevádzka na dráhe alebo na ceste

Keď je test životnosti na dráhe alebo ceste ukončený, bude referenčná hmotnosť aspoň rovná hmotnosti platiacej pre testy vykonané na vozidlovom dynamometri.

6. MERANIE EMISIÍ ŠKODLIVÍN

Na začiatku testu (0 km) a každých 10000 km (± 400 km) alebo častejšie, v pravidelných intervaloch, až do dosiahnutia 80000 km, meria sa emisia z výfuku podľa testu typu I, ako je to definované v prílohe I, bod 5.3.1. Limitné hodnoty, ktoré majú byť splnené, sú ustanovené v bode 5.3.1.4 prílohy I. Emisie z výfuku sa však môžu merať tiež v súlade s ustanoveniami prílohy I, bod 8.2.

Všetky výsledky výfukových emisií sa vynesú ako funkcie ubehnutej vzdialenosti, zaokrúhlené na najbližší kilometer, a týmito bodmi meraných hodnôt sa preloží vyrovnávacia priamka určená metódou najmenších štvorcov. Tento výpočet neberie do úvahy výsledky testu pri 0 km.

Údaje je možné použiť pre výpočet faktora zhoršenia iba vtedy, ak interpolované body pre 6400 km a 80000 km na tejto čiare sú v rámci hore uvedených limitov. Údaje sú ešte prijateľné, keď vyrovnávacia priamka pretína príslušný limit s negatívnym sklonom (interpolovaný bod pre 6400 km je vyšší než interpolovaný bod pre 80000 km), ale skutočný údaj v bode pre 80000 km je nižší než limit.

Násobiaci faktor zhoršenia emisií z výfuku sa vypočíta pre každú škodlivinu nasledovne:

D.E.F. =

Mi

Mi

1

kde:

Mi1 = hmotnosť emisií škodliviny i v gramoch na km interpolovaná pre 6400 km,

Mi2 = hmotnosť emisií škodliviny i v gramoch na km interpolovaná pre 80000 km.

Tieto interpolované hodnoty sa vypočítajú na minimálne štyri miesta vpravo od desatinnej čiarky pred tým, než sa navzájom vydelia za účelom stanovenia faktora zhoršenia. Výsledok sa musí zaokrúhliť na tri miesta vpravo od desatinnej čiarky.

Ak je faktor zhoršenia menší než jedna, považuje sa za rovný jednej.

--------------------------------------------------

PRÍLOHA VIII

ŠPECIFIKÁCIE A REFERENČNÉ PALIVÁ

1. TECHNICKÉ ÚDAJE REFERENČNÉHO PALIVA, KTORÉ SA MÁ POUŽIŤ NA TESTOVANIE VOZIDIEL VYBAVENÝCH ZÁŽIHOVÝMI MOTORMI

Referenčné palivo CEC RF - 08 - A - 85

Typ: Benzín premium, bezolovnatý (1)

[1]

Poznámky:

(1) Pri zmiešavaní tohto paliva sa musia použiť len bežné komponenty európskych rafinérií.

(2) Hodnoty uvedené v špecifikácii sú "skutočné hodnoty". Pri stanovení ich limitných hodnôt boli použité ustanovenia ASTM D 3244, "Definovanie základne pre rozhodovanie sporov o kvalite produktov z ropy", a pri stanovení minimálnej hodnoty bol vzatý do úvahy minimálny rozdiel 2R nad nulou; pri stanovení maximálnej a minimálnej hodnoty je minimálny rozdiel 4R (R = reprodukovateľnosť).

Napriek tomuto opatreniu, ktoré je nutné zo štatistických dôvodov, by sa mal výrobca pohonnej látky usilovať napriek tomu o nulovú hodnotu, pri ktorej je stanovená maximálna hodnota 2R a strednú hodnotu v prípade údajoch maximálnych a minimálnych limitov. Ak je potrebné objasniť otázku, či palivo spĺňa požiadavky špecifikácie, mali by platiť podmienky ASTM D 3244.

(3) Majú byť prijaté ekvivalentné ISO metódy, akonáhle budú vydané pre všetky vlastnosti uvedené vyššie.

(4) Uvedené čísla udávajú celkové odparené množstvá (% získané späť + % strát).

(5) Palivo môže obsahovať inhibítory oxidácie a kovové dezaktivátory bežne používané na stabilizáciu tokov benzínu v rafinériách, ale nesmú sa pridávať detergentné/disperzné prísady a olejové rozpúšťadlá.

| Limity a jednotky (2) | Metóda ASTM (3) |

Maximum | Minimum |

Oktánové číslo výskumnou metódou | 95,0 | | D 2699 |

Oktánové číslo motorovou metódou | 85,0 | | D 2700 |

Hustota pri 15 oC | 0,748 | 0,762 | D 1298 |

Tlak pár podľa Reida | 0,56 bar | 0,64 bar | D 323 |

Destilácia: (4) | | | |

—začiatok varu | 24 °C | 40 °C | D 86 |

—10 % objem. bod | 42 °C | 58 °C | |

—50 % objem. bod | 90 °C | 110 °C | |

—90 % objem. bod | 155 °C | 180 °C | |

—koniec varu | 190 °C | 215 °C | |

Rezíduum | | 2 % | D 86 |

Analýza uhľovodíkov: | | | |

—alkény | | 20 % obj. | D 1319 |

—aromáty | (vrátane max. 5 % obj. benzénu) [1] | 45 % obj. | [1]D 3606/D 2267 |

—saturáty | zostatok | | D 1319 |

Pomer uhlík/vodík | pomer | |

Oxidačná stálosť (5) | 480 min | | D 525 |

Živičné látky | | 4 mg/100 ml | D 381 |

Obsah síry | | 0,04 % hmotn. | D 1266/D 2622/D 2785 |

Korózia medi pri 50oC | | 1 | D 130 |

Obsah olova | | 0,005 g/1 | D 3237 |

Obsah fosforu | | 0,0013 g/1 | D 3231 |

2. TECHNICKÉ ÚDAJE REFERENČNÉHO PALIVA, KTORÉ SA MAJÚ POUŽIŤ NA TESTOVANIE VOZIDIEL VYBAVENÝCH VZNETOVÝMI MOTORMI

Referenčné palivo: CEC RF - 03-A-84 (1)

Typ: motorová nafta

Poznámky:

(1) Ak sa požaduje výpočet termickej účinnosti motora alebo vozidla, môže byť výhrevnosť paliva vypočítaná z:

Špecifická energia (výhrevnosť) (netto) v MJ/kg =

+ 9,420s − 2,499x

kde:

d = hustota pri 15 °C,

x = hmotnostný pomer vody (%/100),

y = hmotnostný pomer popola (%/100),

s = hmotnostný pomer síry (%/100).

(2) Hodnoty uvedené v špecifikácii sú "skutočné hodnoty". Pri stanovení ich limitných hodnôt boli použité ustanovenia ASTM D 3244, "Definovanie základne pre rozhodovanie sporov o kvalite produktov z ropy", a pri stanovení minimálnej hodnoty bol vzatý do úvahy minimálny rozdiel 2R nad nulou; pri stanovení maximálnej a minimálnej hodnoty je minimálny rozdiel 4R (R = reprodukovateľnosť).

Napriek tomuto opatreniu, ktoré je nutné zo štatistických dôvodov, by sa mal výrobca pohonnej látky usilovať napriek tomu o nulovú hodnotu, pri ktorej je stanovená maximálna hodnota 2R, a strednú hodnotu v prípade údajov maximálnych a minimálnych limitov. Ak je potrebné objasniť otázku, či palivo spĺňa požiadavky špecifikácie, mali by platiť podmienky ASTM D 3244.

(3) Uvedené čísla udávajú odparené množstvá (% získané späť + % straty).

(4) Rozsah uvedený pre cetánové číslo nie je v súlade s požiadavkou minimálneho rozsahu 4R. V prípadoch sporu medzi dodávateľom a užívateľom paliva však môžu byť podmienky ASTM D 3244 použité na riešenie takých sporov za predpokladu, že namiesto jedného merania sa vykonajú opakované merania v množstve nevyhnutnom na dosiahnutie potrebnej presnosti.

(5) Prijmú sa ekvivalentné ISO metódy, akonáhle budú vydané pre všetky vlastnosti uvedené vyššie.

(6) Na žiadosť výrobcu vozidla môže byť použitá motorová nafta s obsahom síry o hmotnosti maximálne 0,05 %, ktorá predstavuje kvalitu paliva budúceho trhu nielen pre testy typového schválenia, ale i pre testy zhody výroby.

(7) Aj keď sa kontroluje oxidačná stabilita, je pravdepodobné, že skladovateľnosť bude obmedzená. Bolo by potrebné vyžiadať si od dodávateľa informácie o podmienkach skladovania a životnosti.

(8) Toto palivo by malo byť založené len na priamych a krakovaných zložkách destilátov uhľovodíkov; odsírovanie je povolené. Nesmie obsahovať akékoľvek kovové prísady alebo prísady na zlepšenie cetánového čísla.

| Limity a jednotky (2) | Metóda ASTM (3) |

Cetánové číslo (4) | min. 49 | D 613 |

max. 53 |

Hustota pri 15 oC (kg/l) | min. 0,835 | D 1298 |

max. 0,845 |

Destilácia (5) | | D 86 |

—50 % objemu | min. 245 °C |

—90 % objemu | min. 320 °C |

max. 340 °C |

—koniec varu | max. 370 °C |

Bod vznietenia | min. 55 °C | D 93 |

CFPP (teplota nepriechodnosti filtrom za studena) | min. – | EN 116 (CEN) |

max. – 5 °C |

Viskozita 40 oC | min. 2,5 mm2/s | D 445 |

max. 3,5 mm2/s |

Obsah síry (6) | min. (má byť uvedené) | D 1266/D 2622/D 2785 |

max. 0,3 % hmotn. |

Korózia medi | max. 1 | D 130 |

Konradsonovo uhlík. (10 % DR) rezíduum | max. 0,2 % hmotn. | D 189 |

Obsah popola | max.0,01 % hmotn. | D 482 |

Obsah vody | max. 0,05 % hmotn. | D 95/D 1744 |

Neutralizačné číslo (silná kyselina) | max. 0,20 mg KOH/g | |

Oxidačná stálosť (7) | max. 2,5 mg/100 m1 | D 2274 |

Prísady (8) | | |

[1] Pridanie okysličovadiel zakázané.

--------------------------------------------------

PRÍLOHA IX

Vzor

(maximálny formát: A4 (210 x 297 mm)

OSVEDČENIE O TYPOVOM SCHVÁLENÍ EHS

(vozidlo)

+++++ TIFF +++++

+++++ TIFF +++++

--------------------------------------------------