22000A1215(01)

Dohoda o partnerstve

medzi členmi skupiny afrických, karibských a tichomorských štátov na jednej strane a Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na strane druhej, podpísaná v Cotonou 23. júna 2000

OBSAH

PREAMBULA ČASŤ 1: VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

Hlava I Ciele, zásady a účastníci

Kapitola 1: Ciele a zásady

Kapitola 2: Účastníci partnerstva

Hlava II Politický rozmer

ČASŤ 2: INŠTITUCIONÁLNE USTANOVENIA

ČASŤ 3: STRATÉGIE SPOLUPRÁCE

Hlava I Rozvojové stratégie

Kapitola 1: Všeobecný rámec

Kapitola 2: Oblasti podpory

Oddiel 1: Hospodársky rozvoj

Oddiel 2: Spoločenský a ľudský rozvoj

Oddiel 3: Regionálna spolupráca a rozvoj

Oddiel 4: Tematické a prierezové otázky

Hlava II Hospodárska a obchodná spolupráca

Kapitola 1: Ciele a zásady

Kapitola 2: Nové obchodné dojednania

Kapitola 3: Spolupráca na medzinárodných fórach

Kapitola 4: Obchod so službami

Kapitola 5: Oblasti súvisiace s obchodom

Kapitola 6: Spolupráca v iných oblastiach

ČASŤ 4: ROZVOJ FINANČNEJ SPOLUPRÁCE

Hlava I Všeobecné ustanovenia

Kapitola 1: Ciele, zásady, usmernenia a nárok.

Kapitola 2: Pôsobnosť a podstata financovania

Hlava II Finančná spolupráca

Kapitola 1: Finančné zdroje

Kapitola 2: Dlh a podpora štrukturálnej úprave

Kapitola 3: Podpora v prípade krátkodobých výkyvov výnosov z vývozu

Kapitola 4: Podpora odvetvovej politiky

Kapitola 5: Mikroprojekty a decentralizovaná spolupráca

Kapitola 6: Humanitárna pomoc a pomoc v núdzi

Kapitola 7: Podpora investícií a rozvoja súkromného sektora

Hlava III Technická spolupráca

Hlava IV Postupy a systémy riadenia

ČASŤ 5: VŠEOBECNÉ USTANOVENIA PRE NAJMENEJ ROZVINUTÉ, SUCHOZEMSKÉ A OSTROVNÉ ŠTÁTY AKT (LDLICS)

Kapitola 1: Všeobecné ustanovenia

Kapitola 2: Najmenej rozvinuté štáty AKT

Kapitola 3: Suchozemské štáty AKT

Kapitola 4: Ostrovné štáty AKT

ČASŤ 6: ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

PREAMBULA

SO ZRETEĽOM NA Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva na jednej strane a Georgetownskou dohodou o založení Skupiny afrických, karibských a tichomorských štátov (AKT) na strane druhej;

POVTRDZUJÚC svoj záväzok spolupracovať smerom k dosiahnutiu cieľov odstránenia chudoby, trvalo udržateľného rozvoja a postupnej integrácie krajín AKT do svetového hospodárstva;

UISŤUJÚC o svojom záväzku významne prispieť prostredníctvom spolupráce k hospodárskemu, spoločenskému a kultúrnemu rozvoju štátov AKT a k väčšiemu blahobytu ich obyvateľstva a pomáhať im čeliť výzvam globalizácie a posilňovať partnerstvo AKT-EÚ pri úsilí dať procesu globalizácie silnejší sociálny rozmer;

OPÄTOVNE POTVRDZUJÚC svoju vôľu oživiť nadštandardné vzťahy a vykonávať komplexný a integrovaný prístup k posilnenému partnerstvu založenému na politickom dialógu, rozvojovej spolupráci a hospodárskych a obchodných vzťahoch;

UZNÁVAJÚC, že politické prostredie zaručujúce mier, bezpečnosť a stabilitu, dodržiavanie ľudských práv, demokratických zásad a zákonnosti a dobrej vlády, je súčasťou a oblasťou dlhodobého rozvoja; uznávajúc, že zodpovednosť za vytvorenie takéhoto prostredia leží prvotne na samotných dotknutých krajinách;

UZNÁVAJÚC, že politiky stabilného a trvalo udržateľného rozvoja sú predpokladom rozvoja;

S ODKAZOM na zásady Charty Spojených národov a pripomínajúc Všeobecnú deklaráciu o ľudských právach, závery Viedenskej konferencie z roku 1993 o ľudských právach, dohovory o občianskych a politických právach a o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach, Dohovor o právach dieťaťa, Dohovor o odstránení všetkých foriem diskriminácie voči ženám, medzinárodný dohovor o odstránení všetkých foriem rasovej diskriminácie, Ženevské dohovory z roku 1949 a ostatné listiny medzinárodného humanitárneho práva, Dohovor z roku 1954 týkajúci sa štatútu osôb bez štátnej príslušnosti, Ženevský dohovor z roku 1951 týkajúci sa štatútu utečenca a newyorský protokol z roku 1967 týkajúci sa štatútu utečenca;

POVAŽUJÚC Dohovor Rady Európy o ochrane ľudských práv a základných slobôd, Africkú Chartu o ľudských právach a Americký Dohovor o ľudských právach za pozitívne regionálne príspevky k dodržiavaniu ľudských práv v Európskej únii a štátoch AKT;

PRIPOMÍNAJÚC deklarácie z Libreville a Santo Dominga z roku 1997 a 1999 na summitoch hláv štátov a vlád krajín AKT;

DOMNIEVAJÚC SA, že rozvoj cieľov a zásad dohodnutých konferenciami Organizácie Spojených národov a cieľa stanoveného Výborom OECD pre rozvojovú pomoc o znížení podielu ľudí žijúcich v extrémnej chudobe do roku 2015 na jednu polovicu, poskytuje jasnú víziu a musí podporiť spoluprácu AKT-EÚ v rámci tejto dohody;

VENUJÚC mimoriadnu pozornosť záväzkom z konferencií OSN v Riu, Viedni, Káhire, Kodani, Pekingu, Istanbule a Ríme a uznávajúc potrebu ďalších krokov, ktoré treba prijať na dosiahnutie cieľov a vykonanie akčných programov, ktoré boli na týchto fórach vyhotovené;

S ÚSILÍM o dodržiavanie základných pracovných práv, berúc do úvahy zásady stanovené v príslušných dohovoroch Medzinárodnej organizácie práce;

PRIPOMÍNAJÚC záväzky v rámci Svetovej obchodnej organizácie,

ROZHODLI SA UZAVRIEŤ TÚTO DOHODU:

ČASŤ 1

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

HLAVA I

CIELE, ZÁSADY A ÚČASTNÍCI

KAPITOLA 1

Ciele a zásady

Článok 1

Ciele partnerstva

Spoločenstvo a jeho členské štáty na jednej strane a štáty AKT na strane druhej, ďalej ako "strany", týmto uzatvárajú dohodu na podporu a urýchlenie hospodárskeho, kultúrneho, a sociálneho rozvoja štátov AKT s cieľom prispieť k mieru a bezpečnosti a podporovať stabilné a demokratické politické prostredie.

Partnerstvo sa sústredí na cieľ zníženia a konečného odstránenia chudoby v súlade s cieľom trvale udržateľného rozvoja a postupného začleňovania krajín AKT do svetového hospodárstva.

Tieto ciele a medzinárodné záväzky strán budú prenikať všetkými rozvojovými stratégiami a budú riešené integrovaným prístupom, berúc súčasne do úvahy politické, hospodárske, sociálne, kultúrne a environmentálne aspekty rozvoja. Partnerstvo má poskytovať súdržný podporný rámec rozvojových stratégií prijatých každým štátom AKT.

Trvale udržateľný hospodársky rast, rozvoj súkromného sektora, rastúca zamestnanosť a zlepšený prístup k výrobným zdrojom je súhrnne súčasťou tohto rámca. Poskytne sa podpora dodržiavaniu práv jednotlivca a splneniu základných potrieb, uľahčeniu sociálneho rozvoja a podmienkam rovnomerného rozdelenia výsledkov rastu. Regionálne a subregionálne integračné procesy, ktoré zveľaďujú integráciu krajín AKT do svetového hospodárstva v zmysle obchodu a súkromných investícií, budú povzbudzované a podporované. Tvorba schopností účastníkov v rozvoji a zlepšovaní inštitucionálneho rámca nevyhnutného pre sociálnu súdržnosť, fungovanie demokratickej spoločnosti a trhového hospodárstva, a pre vytvorenie aktívnej a organizovanej občianskej spoločnosti budú nedeliteľne spojené s týmto prístupom. Systematicky sa bude brať do úvahy situácia žien a otázky pohlavia vo všetkých oblastiach – politickej, hospodárskej a sociálnej. Zásady trvale udržateľnej správy prírodných zdrojov a ekológie sa majú uplatňovať na každej úrovni partnerstva.

Článok 2

Základné zásady

Spolupráca AKT-ES podporovaná právne záväzným systémom a existenciou spoločných inštitúcií sa vykonáva na základe nasledujúcich základných zásad:

- rovnosť partnerov a vlastníctvo rozvojových stratégií: na účely vykonávania cieľov partnerstva určia štáty AKT rozvojové stratégie pre svoje hospodárstva a spoločnosti za úplnej suverenity a s riadnym zreteľom na podstatné súčasti opísané v článku 9; partnerstvo má povzbudzovať vlastníctvo rozvojových stratégií dotknutými krajinami a populáciami,

- účasť: okrem ústrednej vlády ako hlavného partnera je partnerstvo otvorené pre rôzne typy ostatných účastníkov tak, aby sa povzbudzovala integrácia všetkých častí spoločnosti, vrátane súkromného sektora a organizácií občianskej spoločnosti, do hlavného prúdu politického, hospodárskeho a spoločenského života,

- ústredná úloha dialógu a splnenie vzájomných záväzkov: záväzky prevzaté stranami v rámci ich dialógu sú ústrednými pre ich partnerstvo a kooperačné vzťahy,

- diferenciácia a regionalizácia: kooperačné dojednania a priority sa líšia podľa úrovne rozvoja partnera, jeho potrieb, jeho výkonnosti a jeho dlhodobej rozvojovej stratégie. Zvláštny dôraz sa kladie na regionálnu dimenziu. Špeciálne zaobchádzanie sa poskytne najmenej rozvinutým krajinám. Zoberie sa do úvahy zraniteľnosť suchozemských a ostrovných krajín.

Článok 3

Dosiahnutie cieľ ov tejto dohody

Strany, každá pokiaľ sa jej to týka v rámci zmluvy, prijmú primerané kroky, všeobecné alebo konkrétne, na zabezpečenie splnenia záväzkov vyplývajúcich z tejto dohody a na uľahčenie dosiahnutia jej cieľov. Zdržia sa akýchkoľvek opatrení, ktoré by mohli tieto ciele ohroziť.

KAPITOLA 2

Účastníci partnerstva

Článok 4

Všeobecný prístup

Štáty AKT určia rozvojové zásady, stratégie a modely svojich hospodárstiev a spoločností za plnej suverenity. Vypracujú so spoločenstvom kooperačné programy stanovené v tejto dohode. Avšak strany uznávajú doplňujúcu úlohu a potenciál pre prispenie neštátnych účastníkov k rozvojovému procesu. Na tento účel a za podmienok stanovených v tejto dohode neštátni účastníci tam, kde je to primerané:

- budú informovaní a zainteresovaní do konzultácií o politikách a stratégiách spolupráce, o prioritách spolupráce najmä v oblastiach, ktoré sa ich týkajú alebo ich priamo ovplyvňujú a o politickom dialógu,

- poskytnú sa im finančné zdroje za podmienok stanovených v tejto dohode tak, aby sa podporili rozvojové procesy,

- budú zainteresovaní do vykonávania kooperačných projektov a programov v oblastiach, ktoré sa ich týkajú, alebo v ktorých majú komparatívnu výhodu,

- poskytne sa im podpora budovania kapacít v kritických oblastiach tak, aby sa posilnili schopnosti účastníkov, najmä pokiaľ ide o organizáciu a reprezentáciu a vytváranie konzultačných mechanizmov, vrátane kanálov komunikácie a dialógu a podpory strategických spojenectiev.

Článok 5

Informácie

Spolupráca podporí operácie na poskytovanie väčšieho množstva informácií a vytvorí vyššie vedomie základných čŕt partnerstva AKT-ES. Spolupráca taktiež:

- povzbudí partnerstvo a vytvorí spojenia medzi účastníkmi AKT a EÚ,

- posilní prenos a výmenu odborných vedomostí a skúseností medzi účastníkmi.

Článok 6

Definíce

1. Účastníci spolupráce zahŕňajú:

a) štátne inštitúcie (miestne, národné a regionálne);

b) neštátne inštitúcie:

- súkromný sektor,

- hospodárski a sociálni partneri, vrátane odborových organizácií,

- občianska spoločnosť vo všetkých formách podľa národných charakteristík.

2. Uznanie mimovládnych účastníkov stranami závisí od rozsahu, v ktorom sa venujú potrebám obyvateľstva, od ich špecifických právomocí a od toho, či sú organizované a spravované demokraticky a transparentne.

Článok 7

Budovanie kapacít

Príspevok občianskej spoločnosti k rozvoju možno zvýšiť posilnením spoločenských organizácií a neziskových mimovládnych organizácií vo všetkých sférach spolupráce. Toto si vyžaduje:

- povzbudzovanie a podporu tvorby a rozvoja takýchto organizácií,

- vytvorenie dojednaní pre zainteresovanie takýchto organizácií do tvorby, vykonávania a hodnotenia rozvojových stratégií a programov.

HLAVA II

POLITICKÝ ROZMER

Článok 8

Politický dialóg

1. Strany sa pravidelne zúčastňujú komplexného, vyváženého a hlbokého politického dialógu vedúceho k záväzkom na oboch stranách.

2. Cieľom tohto dialógu je výmena informácií, zveľaďovanie vzájomného porozumenia a uľahčovanie určovania dohodnutých priorít a spoločnej agendy, najmä uznávaním existujúcich spätostí medzi rôznymi aspektmi vzťahov medzi stranami, a rôznymi oblasťami spolupráce tak, ako sú stanovené v tejto dohode. Dialóg má uľahčovať konzultácie medzi stranami v rámci medzinárodných fór. Ciele dialógu zahŕňajú taktiež zabraňovanie situáciám, v ktorých jedna strana môže považovať za nevyhnutné uchýliť sa k doložke o nevykonaní.

3. Dialóg pokrýva všetky ciele stanovené v tejto dohode, ako aj otázky spoločného, všeobecného, regionálneho alebo subregionálneho záujmu. Strany prostredníctvom dialógu prispievajú k mieru, bezpečnosti a stabilite a podporujú stabilné a demokratické politické prostredie. Dialóg zahŕňa kooperačné stratégie, ako aj globálne a odvetvové politiky, vrátane otázok životného prostredia, pohlavia, migrácie a otázok týkajúcich sa kultúrneho dedičstva.

4. Dialóg sa medzi iným sústredí na konkrétne politické otázky vzájomného záujmu a všeobecného významu pre dosiahnutie cieľov tejto dohody, ako je obchod so zbraňami, nadmerné vojenské výdavky, drogy a organizovaný zločin alebo etnická, náboženská, či rasová diskriminácia. Dialóg taktiež zahŕňa pravidelné hodnotenie vývoja týkajúceho sa dodržiavania ľudských práv, demokratických zásad, zákonnosti a dobrého spôsobu vládnutia.

5. Široko založené politiky podpory mieru a predchádzania, zvládnutia a riešenia násilných konfliktov hrajú v tomto dialógu kľúčovú úlohu tak, ako potreba brať plne do úvahy cieľ mieru a demokratickej stability pri vymedzovaní prioritných oblastí spolupráce.

6. Dialóg sa vedie pružným spôsobom. Dialóg je podľa potreby formálny alebo neformálny, pričom je vedený vo vnútri aj mimo inštitucionálneho rámca, v primeranom formáte a na primeranej úrovni, vrátane regionálnej, subregionálnej a národnej úrovni.

7. Regionálne a subregionálne organizácie, ako aj zástupcovia občianskej spoločnosti, sú pridružení k tomuto dialógu.

Článok 9

Nevyhnutné súčasti a základná súčasť

1. Spolupráca je smerovaná k trvale udržateľnému rozvoju zameranému na človeka, ktorý je hlavným protagonistom a beneficientom rozvoja; toto zahŕňa dodržiavanie a podporu všetkých ľudských práv.

Dodržiavanie všetkých ľudských práv a základných slobôd, vrátane dodržiavania základných sociálnych práv, demokracie založenej na zákonnosti a transparentnom a zodpovednom spôsobe vládnutia, je neoddeliteľnou súčasťou trvale udržateľného rozvoja.

2. Strany odkazujú na svoje medzinárodné povinnosti a záväzky týkajúce sa dodržiavania ľudských práv. Opätovne potvrdzujú svoj hlboký vzťah k ľudskej dôstojnosti a ľudským právam, ktoré sú legitímnymi ašpiráciami jednotlivcov aj ľudu. Ľudské práva sú všeobecné, nedeliteľné a vzájomne prepojené. Strany sa zaväzujú podporovať a ochraňovať všetky základné slobody a ľudské práva, či už sú občianske, alebo politické, hospodárske, sociálne alebo kultúrne. V tejto súvislosti strany opätovne potvrdzujú rovnosť mužov a žien.

Strany opätovne potvrdzujú, že demokratizácia, rozvoj a ochrana základných slobôd sú navzájom prepojené a vzájomne sa posilňujú. Demokratické zásady sú všeobecne uznávané zásady podporujúce organizáciu štátu na zabezpečenie legitímnosti jeho autority, legálnosti jeho krokov odrážajúcich sa v ústavnom, legislatívnom a regulačnom systéme a existencii mechanizmov účasti riadenia vecí verejných. Na základe všeobecne uznávaných zásad si každá krajina vytvára svoju demokratickú kultúru.

Štruktúra vlády a výsady v rôznych právomociach sú založené na zákonnosti, ktorá zahŕňa najmä účinné a prístupné prostriedky právnej nápravy a nezávislý právny systém zaručujúci rovnosť pred zákonom a výkonnú moc plne podriadenú zákonu.

Dodržiavanie ľudských práv, demokratických zásad a zákonnosti, ktoré podporujú partnerstvo AKT-EÚ, majú podporovať aj domácu a zahraničnú politiku strán a predstavovať kľúčové súčasti tejto dohody.

3. V kontexte politického a inštitucionálneho prostredia presadzujúceho ľudské práva, demokratické zásady a zákonnosť je dobrý spôsob vládnutia transparentným a zodpovedným spôsobom riadenia ľudských, prírodných, hospodárskych a finančných zdrojov s cieľom spravodlivého a trvalo udržateľného rozvoja. Zahŕňa jasné rozhodovacie postupy na úrovni verejných orgánov, transparentné a zodpovedné inštitúcie, prioritu práva pri správe a rozdeľovaní zdrojov a budovaní kapacít na vypracovanie a vykonávanie opatrení zameraných najmä na zabránenie a boj s korupciou.

Dobrý spôsob vládnutia, ktorý podporuje partnerstvo AKT-EÚ, má podporovať aj domácu a zahraničnú politiku strán a predstavovať základnú súčasť tejto dohody. Strany súhlasia s tým, že iba vážne prípady korupcie, vrátane skutkov úplatkárstva vedúceho k takejto korupcii tak, ako sú vymedzené v článku 97, predstavujú porušenie tejto súčasti.

4. Partnerstvo aktívne podporuje rozvoj ľudských práv, demokratizačné procesy, konsolidáciu a zákonnosť a dobrý spôsob vládnutia.

Tieto oblasti sú dôležitým predmetom politického dialógu. V kontexte tohto dialógu strany prikladajú zvláštny význam priebežným zmenám a kontinuite dosahovaného pokroku. Toto pravidelné zhodnotenie berie do úvahy hospodársky, spoločenské, kultúrne a historické súvislosti každej krajiny.

Tieto oblasti budú taktiež cieľom podpory rozvojových stratégií. Spoločenstvo poskytuje podporu politickým, inštitucionálnym a právnym reformám a budovaniu kapacít účastníkov z verejného a súkromného sektora a občianskej spoločnosti v rámci stratégií spoločne dohodnutých medzi dotknutým štátom a spoločenstvom.

Článok 10

Ostatné súčasti politického prostredia

1. Strany považujú nasledujúce súčasti za príspevok k udržiavaniu a konsolidácii stabilného a demokratického politického prostredia:

- trvale udržateľný a spravodlivý rozvoj zahŕňajúci medzi iným aj prístup k výrobným zdrojom, základným službám a spravodlivosti,

- väčšia zainteresovanosť aktívnej a organizovanej občianskej spoločnosti a súkromného sektora.

2. Strany uznávajú, že zásady trhového hospodárstva podporované transparentnými pravidlami hospodárskej súťaže a zdravou hospodárskou a sociálnou politikou prispievajú k dosahovaniu cieľov partnerstva.

Článok 11

Politika budovania mieru, prevencia a riešenie konfliktov

1. Strany sledujú v rámci partnerstva aktívnu, komplexnú a integrovanú politiku budovania mieru, prevencie a riešenia konfliktov. Táto je založená na zásade vlastníctva. Sústreďuje sa najmä na budovanie regionálnych, subregionálnych a národných kapacít a na zabránenie násilným konfliktom v počiatočnom štádiu tým, že sa cieleným spôsobom pomenujú hlavné príčiny za primeranej kombinácie všetkých dostupných nástrojov.

2. Aktivity v oblasti budovania mieru, prevencie a riešenia konfliktov zahŕňajú najmä podporu vyrovnaných politických, hospodárskych, sociálnych a kultúrnych príležitostí medzi všetkými časťami spoločnosti, posilňovania demokratickej legitimity a účinnosti vládnutia, zavádzania efektívnych mechanizmov mierového zosúladenia skupinových záujmov, preklenutia deliacich čiar medzi rôznymi časťami spoločnosti, ako aj podporu aktívnej a organizovanej občianskej spoločnosti.

3. Príslušné aktivity taktiež medzi iným zahŕňajú podporu úsilí v sprostredkovaní, rokovaní a riešení konfliktov, podporu efektívnej regionálnej správy spoločných vzácnych prírodných zdrojov, demobilizácie a opätovného začlenenia bývalých účastníkov boja do spoločnosti, riešenia problémov vojakov v detskom veku, ako aj vhodných krokov stanovenia zodpovedných limitov vojenských výdavkov a obchodu so zbraňami, vrátane podpory prostredníctvom rozvoja a uplatňovania dohodnutých štandardov a kódexov správania. V tejto súvislosti sa zvláštny dôraz kladie na boj proti nášľapným mínam, ako aj riešenie rozsiahleho a nekontrolovaného rozšírenia nelegálneho obchodu a hromadenia osobných a ľahkých zbraní.

4. V situáciách násilných konfliktov strany prijmú všetky vhodné kroky na zabránenie intenzifikácie násilia, obmedzenie jeho územného rozšírenia a uľahčenie mierových urovnaní existujúcich sporov. Zvláštna pozornosť sa venuje zabezpečeniu takého využitia finančných zdrojov na spoluprácu, ktoré je v súlade so zásadami a cieľmi partnerstva, a zabráneniu odklonu fondov na vojnové účely.

5. V situáciách po konflikte prijmú strany všetky vhodné kroky na uľahčenie návratu k nenásilnej, stabilnej a trvale udržateľnej situácii. Strany zabezpečia vytvorenie nevyhnutných prepojení medzi núdzovými opatreniami, rehabilitáciou a rozvojovou spoluprácou.

Článok 12

Spojitosť politík spoločenstva a ich dopad na vykonávanie tejto dohody

Bez dopadu na článok 96, ak má spoločenstvo v úmysle pri výkone svojich právomocí prijať opatrenia, ktoré môžu ovplyvniť záujmy štátov AKT, pokiaľ ide o ciele tejto zmluvy, informuje o svojich úmysloch dané štáty v primeranom čase. Na tento účel oznámi súčasne Komisia sekretariátu štátov AKT svoj návrh takýchto opatrení. Ak je to nevyhnutné, môže byť žiadosť o informácie vznesená štátmi AKT.

Na ich žiadosť sa urýchlene konajú konzultácie tak, aby bolo možné brať ohľad na ich obavy, pokiaľ ide o dopad týchto opatrení pred prijatím akéhokoľvek záverečného rozhodnutia.

Po konaní takýchto konzultácií môžu okrem toho štáty AKT čo najskôr predložiť spoločenstvu svoje obavy písomne a podať návrhy na zmeny a doplnky uvádzajúce spôsob vyriešenia ich obáv.

Ak spoločenstvo nepristúpi na návrhy štátov AKT, o tomto ich čo najskôr upovedomí s uvedením dôvodov.

Štátom AKT budú taktiež poskytnuté tam, kde je to možné, vopred primerané informácie o vstupe týchto rozhodnutí do platnosti.

Článok 13

Migrácia

1. Otázka migrácie je predmetom podrobného dialógu v rámci partnerstva AKT-EÚ.

Strany opätovne potvrdzujú svoje existujúce povinnosti a záväzky medzinárodného práva o zabezpečení dodržiavania ľudských práv a vylúčení všetkých foriem diskriminácie založenej najmä na pôvode, pohlaví, rase, jazyku a vierovyznaní.

2. Strany súhlasia s tým názorom, že partnerstvo predpokladá vo vzťahu k migrácii spravodlivé zaobchádzanie so štátnymi príslušníkmi tretích krajín, ktorí sa legálne zdržiavajú na ich územiach, ako aj integračnú politiku zameranú na udelenie práv a povinností porovnateľných s vlastnými občanmi tak, že sa podporuje nediskriminácia v hospodárskom, spoločenskom a kultúrnom živote, a prijímajú sa opatrenia proti rasizmu a xenofóbii.

3. Zaobchádzanie poskytnuté každým členským štátom pre pracovníkov krajín AKT legálne zamestnaným na ich území má byť bez akejkoľvek diskriminácie založenej na štátnej príslušnosti, pokiaľ ide o pracovné podmienky, odmeňovanie a prepúšťanie, v porovnaní s vlastnými štátnymi príslušníkmi. V tomto ohľade ďalej poskytne každý štát AKT porovnateľné nediskriminačné zaobchádzanie pracovníkom, ktorí sú štátnymi príslušníkmi členského štátu.

4. Strany sa domnievajú, že stratégie zamerané na zníženie chudoby, zlepšenie pracovných a životných podmienok, vytváranie pracovných miest a rozvoj vzdelávania, prispievajú dlhodobo k normalizácii migračných tokov.

Strany budú brať v rámci rozvojových stratégií a národného a regionálneho programovania do úvahy štrukturálne prekážky spojené s migračnými tokmi s cieľom podpory hospodárskeho a sociálneho rozvoja regiónov, z ktorých migranti pochádzajú, a znižovania chudoby.

Spoločenstvo podporí prostredníctvom národných a regionálnych kooperačných programov vzdelávanie štátnych príslušníkov AKT v ich krajine pôvodu, v inej krajine AKT alebo v členskom štáte Európskej únie. Pokiaľ ide o vzdelávanie v členskom štáte, strany zabezpečia, že takéto kroky povedú k profesijnej integrácii štátnych príslušníkov AKT v ich krajinách pôvodu.

Strany vypracujú kooperačné programy na uľahčenie prístupu študentov štátov AKT ku vzdelávaniu, najmä prostredníctvom využitia nových komunikačných technológií.

5. a) V rámci politického dialógu preskúma Rada ministrov otázky vyplývajúce z ilegálnej imigrácie s cieľom, ak je to primerané, zaviesť prostriedky na politiku prevencie.

b) V tejto súvislosti sa strany dohodli najmä zabezpečiť, že práva a dôstojnosť jednotlivcov sú zachované pri každom postupe začatom kvôli navráteniu ilegálnych imigrantov do ich krajín pôvodu. V tejto súvislosti im majú dotknuté administratívne orgány poskytnúť administratívne nástroje nevyhnutné pre ich návrat.

c) Strany sa ďalej dohodli, že:

i) každý členský štát Európskej únie akceptuje navrátenie a opätovné prijatie ktoréhokoľvek zo svojich štátnych príslušníkov, ktorí sú nelegálne prítomní na území štátu AKT, na žiadosť tohto štátu a bez ďalších formalít;

každý štát AKT akceptuje navrátenie a opätovné prijatie ktoréhokoľvek zo svojich štátnych príslušníkov, ktorí sú nelegálne prítomní na území členského štátu Európskej únie, na žiadosť tohto členského štátu a bez ďalších formalít.

Členské štáty a štáty AKT poskytnú svojim štátnym príslušníkom na takéto účely riadne doklady totožnosti.

Vo vzťahu k členským štátom Európskej únie platia povinnosti tohto odseku iba vo vzťahu k tým osobám, ktoré sa považujú za jej štátnych príslušníkov na účely spoločenstva a v súlade s deklaráciou č. 2 k Zmluve o založení Európskeho spoločenstva. Vo vzťahu k štátom AKT platia povinnosti tohto odseku iba vo vzťahu k tým osobám, ktoré sa považujú za ich štátnych príslušníkov v súlade s príslušným právnym systémom.

ii) na žiadosť strany sa, v dobrej viere a s riadnym zreteľom na príslušné pravidlá medzinárodného práva, začnú so štátmi AKT rokovania zamerané na uzatvorenie dvojstranných dohôd upravujúcich konkrétne záväzky pri opätovnom prijatí a návrate ich štátnych príslušníkov. Tieto dohody taktiež pokryjú, ak toto ktorákoľvek zo strán považuje za nevyhnutné, dojednania o opätovnom prijatí štátnych príslušníkov tretích krajín a osôb bez štátnej príslušnosti. Takéto dohody stanovia podrobnosti o kategóriách osôb pokrytých dojednaniami, ako aj možné spôsoby ich opätovného prijatia a návratu.

Štátom AKT bude poskytnutá za vykonanie týchto dohôd primeraná pomoc.

iii) na účely tohto bodu c) znamená pojem "strany" spoločenstvo ktorýkoľvek z jeho členských štátov a ktorýkoľvek štát AKT.

ČASŤ 2

INŠTITUCIONÁLNE USTANOVENIA

Článok 14

Spoločné inštitúcie

Inštitúciami tejto dohody sú Rada ministrov, Výbor veľvyslancov a Spoločné parlamentné zhromaždenie.

Článok 15

Rada ministrov

1. Rada ministrov pozostáva na jednej strane z členov Rady Európskej únie a členov Komisie Európskych spoločenstiev a na strane druhej z členov vlád každého štátu AKT.

Úrad predsedu Rady ministrov zastávajú striedavo člen Rady Európskej únie a člen vlády štátu AKT.

Rada zasadá spravidla raz ročne z iniciatívy predsedu, inak kedykoľvek je to nevyhnutné, vo forme a zemepisnom zložení primeranom k otázkam, ktoré sa majú riešiť.

2. Funkciou Rady ministrov je:

a) viesť politický dialóg;

b) prijať politické usmernenia a rozhodnutia nevyhnutné na vykonanie ustanovení tejto dohody, najmä pokiaľ ide o rozvojové v konkrétnych oblastiach stanovených v tejto dohode, alebo v inej oblasti, ak sa ukáže ako relevantná, a pokiaľ ide o postupy;

c) preskúmať a riešiť každú otázku, ktorá by mohla obmedzovať účinné a účelné vykonávanie tejto dohody alebo predstavovať prekážku dosiahnutia jej cieľov;

d) zabezpečiť hladké fungovanie konzultačných mechanizmov.

3. Rada ministrov prijíma svoje rozhodnutia spoločnou dohodou strán. Konanie Rady ministrov je platné iba vtedy, pokiaľ je prítomná polovica členov Rady Európskej únie, jeden člen Komisie a dve tretiny členov zastupujúcich vlády štátov AKT. Ktorýkoľvek z členov Rady ministrov, ktorý sa nemôže zúčastniť, môže byť zastupovaný. Zástupcovia vykonávajú všetky práva tohto člena.

Rada môže prijímať rozhodnutia, ktoré sú záväzné pre strany a vytvárajú rámec pre rezolúcie, odporúčania a stanoviská. Rada skúma a berie do úvahy rezolúcie a odporúčania prijaté Spoločným parlamentným výborom.

Rada ministrov vedie priebežný dialóg so zástupcami sociálnych a hospodárskych partnerov a ostatnými účastníkmi občianskej spoločnosti v AKT a EÚ. Na tento účel je možné pri zasadaniach konať aj konzultácie.

4. Rada ministrov môže delegovať právomoci na Výbor veľvyslancov.

5. Rada ministrov prijme svoj rokovací poriadok do šiestich mesiacov od vstupu tejto dohody do platnosti.

Článok 16

Výbor veľvyslancov

1. Výbor veľvyslancov pozostáva na jednej strane zo stáleho zástupcu každého členského štátu v Európske únii a zástupcu Komisie a na druhej strane z vedúceho misie každého štátu AKT pri Európskej únii.

Úrad predsedu Výboru veľvyslancov zastáva striedavo stály zástupca členského štátu určeného spoločenstvom a vedúci misie zastupujúcej štáty AKT určenej štátmi AKT.

2. Výbor napomáha Rade ministrov pri plnení jej úloh a realizuje každý Radou zverený mandát. V tejto súvislosti monitoruje vykonávanie tejto dohody a pokrok v dosahovaní cieľov v nej stanovených.

Výbor veľvyslancov zasadá pravidelne, najmä kvôli príprave zasadaní Rady, a inak kedykoľvek je to potrebné.

3. Výbor prijme svoj rokovací poriadok do šiestich mesiacov od vstupu tejto dohody do platnosti.

Článok 17

Spoločné parlamentné zhromaždenie

1. Spoločné parlamentné zhromaždenie pozostáva z rovnakého počtu zástupcov EÚ a AKT. Členovia Spoločného parlamentného zhromaždenia sú na jednej strane členovia Európskeho parlamentu a na strane druhej členovia parlamentu, resp. zástupcovia určení parlamentom každého štátu AKT. Pri neúčasti parlamentu podlieha zastúpenie dotknutého štátu AKT predchádzajúcemu schváleniu Spoločného parlamentného zhromaždenia.

2. Úlohou Spoločného parlamentného zhromaždenia ako konzultačného orgánu je:

- podporovať demokratické procesy prostredníctvom dialógu a konzultácií,

- uľahčovať lepšie porozumenie medzi ľudom Európskej únie a štátmi AKT a zvyšovať verejné vedomie v rozvojových otázkach,

- rokovať o otázkach týkajúcich sa rozvoja partnerstva AKT-EÚ,

- prijímať rezolúcie a vypracúvať odporúčania Rade ministrov s cieľom dosiahnuť ciele dohody.

3. Spoločné parlamentné zhromaždenie zasadá dvakrát ročne v plenárnom zasadaní, striedavo v Európskej únii a v štáte AKT. S cieľom posilnenia regionálnej integrácie a zveľaďovania spolupráce medzi národnými parlamentmi možno organizovať zasadania medzi členmi EÚ a AKT na regionálnej alebo subregionálnej úrovni.

Spoločné parlamentné zhromaždenie organizuje pravidelné kontakty so zástupcami hospodárskych a a sociálnych partnerov AKT-EÚ a s ostatnými účastníkmi z občianskej spoločnosti tak, aby získali názory na dosiahnutie cieľov tejto dohody.

4. Spoločné parlamentné zhromaždenie prijme svoj rokovací poriadok do šiestich mesiacov od vstupu tejto dohody do platnosti.

ČASŤ 3

STRATÉGIE SPOLUPRÁCE

Článok 18

Stratégie spolupráce sú založené na rozvojových stratégiách a obchodnej spolupráci, ktoré sú vzájomne prepojené a dopĺňané. Strany zabezpečia, že úsilie vyvinuté v oboch vyššie uvedených oblastiach sa navzájom podporuje.

HLAVA I

ROZVOJOVÉ STRATÉGIE

KAPITOLA 1

Všeobecný rámec

Článok 19

Zásady a ciele

1. Hlavným cieľom spolupráce AKT-ES je zníženie chudoby a neskôr jej konečné odstránenie, trvale udržateľný rozvoj a postupná integrácia krajín AKT do svetového hospodárstva. V tejto súvislosti je rámec spolupráce a jej orientácia prispôsobená individuálnym okolnostiam každej krajiny AKT, podporuje miestne vlastníctvo hospodárskych a spoločenských reforiem a integráciu súkromného sektora a občianskej spoločnosti do rozvojového procesu.

2. Spolupráca odkazuje na závery konferencií Organizácie Spojených národov a na ciele a akčné programy dohodnuté na medzinárodnej úrovni a na ich následné činnosti ako základ pre rozvojové zásady. Spolupráca taktiež odkazuje na ciele medzinárodnej rozvojovej spolupráce a venuje zvláštnu pozornosť zavádzaniu kvalitatívnych a kvantitatívnych ukazovateľov pokroku.

3. Vlády a neštátni účastníci v každej krajine AKT začnú konzultácie o rozvojových stratégiách krajiny a ich podpore zo strany spoločenstva.

Článok 20

Prístup

1. Ciele rozvojovej spolupráce AKT-ES sa sledujú prostredníctvom integrovaných stratégií zahŕňajúcich hospodárske, spoločenské, kultúrne environmentálne a inštitucionálne súčasti, ktoré sú v miestnom vlastníctve. Spolupráca teda poskytuje súdržný výkonný rámec podpory vlastných rozvojových stratégií krajín AKT, čím zabezpečuje celistvosť a vzájomné pôsobenie medzi rôznymi súčasťami. V tejto súvislosti a v rámci rozvojových politík a reforiem sledovaných štátmi AKT sa spolupráca AKT-ES zameria na:

a) dosahovanie rýchleho a trvale udržateľného hospodárskeho rastu vytvárajúceho pracovné miesta, rozvoj súkromného sektora, rastúcu zamestnanosť, zlepšený prístup k výrobným hospodárskym aktivitám a zdrojom a zveľaďovanie regionálnej spolupráce a integrácie;

b) podporu ľudskému a spoločenskému vývoju napomáhajúcemu zabezpečovať široké a rovnoprávne rozdeľovania výsledkov rastu a podporu rovnoprávnosti pohlaví;

c) podporu kultúrnych hodnôt spoločenstiev a konkrétne vzájomné pôsobenie s hospodárskymi, politickými a spoločenskými súčasťami;

d) podporu inštitucionálnych reforiem a rozvoj, resp. posilňovanie inštitúcií nevyhnutných na konsolidáciu demokracie, dobrý spôsob vládnutia a na efektívne a konkurencieschopné trhové hospodárstva a budovanie kapacít rozvoja a partnerstva a

e) podporu trvale udržateľného environmentálneho rozvoja, obnovy a dobrých spôsobov a zachovanie základne prírodných zdrojov.

2. Pri začleňovaní do hlavného prúdu spolupráce sa budú brať systematicky do úvahy nasledujúce tematické alebo medziodvetvové okruhy: otázky pohlavia, environmentálne otázky, inštitucionálny rozvoj a budovanie kapacít. Tieto oblasti majú taktiež nárok na podporu spoločenstva.

3. Podrobné texty, pokiaľ ide o stratégie a ciele rozvojovej spolupráce, najmä odvetvové politiky a stratégie, sa začlenia do prehľadu poskytujúceho operatívne usmernenia v špecifických oblastiach alebo odvetviach spolupráce. Tieto texty môžu byť revidované, prehodnotené a/alebo zmenené a doplnené Radou ministrov na základe odporúčania Výboru AKT-ES pre rozvojovú finančnú spoluprácu.

KAPITOLA 2

Oblasti podpory

ODDIEL 1

Hospodársky rozvoj

Článok 21

Rozvoj investícií a súkromného sektora

1. Spolupráca podporuje nevyhnutné hospodárske a inštitucionálne reformy a politiky na národnej a/alebo regionálnej úrovni, pričom sa zameriava na vytvorenie priaznivého prostredia pre súkromné investície a rozvoj dynamického, zdravého a konkurencieschopného súkromného sektora. Spolupráca ďalej podporuje:

a) rozvoj dialógu medzi súkromným a verejným sektorom a ich spoluprácu;

b) rozvoj podnikateľských schopností a kultúry podnikania;

c) privatizáciu a podnikovú reformu a

d) rozvoj a modernizáciu systémov riešenia sporov a arbitráže.

2. Spolupráca taktiež podporuje formálne aj neformálne zlepšovanie kvality, dostupnosti a prístupnosti k finančným a nefinančným službám pre súkromné podniky tým, že:

a) urýchľuje a vyvažuje toky zahraničných a domácich súkromných úspor do financovania súkromných podnikov prostredníctvom podpory politiky rozvoja moderného finančného sektora, vrátane kapitálových trhov, finančných inštitúcií a stabilných mikrofinančných operácií;

b) rozvíja a posilňuje podnikateľské inštitúcie a sprostredkovateľské organizácie, združenia, obchodné komory a miestnych poskytovateľov zo súkromného sektora podporujúcich a ponúkajúcich nefinančné služby podnikom, ako sú profesijné, technické, riadiace, školiace a obchodno-podporné služby a

c) podporuje inštitúcie, programy, aktivity a iniciatívy, ktoré prispievajú k rozvoju a transferu technológií, know-how a dobrých spôsobov vo všetkých aspektoch podnikateľského riadenia.

3. Spolupráca podporuje rozvoj podnikania prostredníctvom poskytovania finančných a záručných nástrojov a technickej podpory zameranej na povzbudenie a podporu vytvárania, zavádzania, expanzie, diverzifikácie, obnovy, reštrukturalizácie, modernizácie alebo privatizácie dynamických, stabilných a konkurencieschopných podnikov vo všetkých hospodárskych odvetviach, ako aj finančných sprostredkovateľov, ako sú inštitúcie pre finančný rozvoj a kapitálové investície, a leasingových spoločností tým, že:

a) vytvára a/alebo posilňuje finančné nástroje vo forme investičného kapitálu;

b) zlepšuje prístup ku kľúčovým vstupom, ako sú služby podnikateľských informácií, poradenské a konzultačné služby alebo služby technickej podpory;

c) podporuje vývozné aktivity, najmä prostredníctvom budovania kapacít vo všetkých oblastiach súvisiacich s obchodom;

d) povzbudzuje prepojenia medzi firmami, sieťami a spoluprácou v oblasti transferu technológií a know-how na národnej, regionálnej a AKT-ES úrovni a partnerstvami so súkromnými zahraničnými investormi, ktoré sú v súlade s cieľmi a usmerneniami rozvojovej spolupráce AKT-ES.

4. Spolupráca podporuje rozvoj malých podnikov prostredníctvom lepšieho prístupu k finančným a nefinančným službám, prostredníctvom primeranej politiky a regulačného rámca pre ich rozvoj a poskytuje vzdelávacie a informačné služby o dobrých spôsoboch v mikrofinancovaní.

5. Podpora investícií a rozvoja súkromného sektora zahŕňa kroky a iniciatívy na vysokej, strednej a najnižšej úrovni hospodárstva.

Článok 22

Makroekonomické a štrukturálne reformy a politiky

1. Spolupráca podporuje úsilia AKT o vykonávanie:

a) makroekonomického rastu a stabilizácie prostredníctvom disciplinovanej fiškálnej a menovej politiky, ktorá má za následok zníženie inflácie a zlepšenie vonkajšej a fiškálnej rovnováhy, posilnenie fiškálnej disciplíny, zlepšenie rozpočtovej transparentnosti a efektívnosti, zvýšenie kvality, vyváženosti a zloženia fiškálnej politiky a

b) štrukturálnych politík vytvorených na posilnenie úlohy rôznych účastníkov, najmä zo súkromného sektora, a zlepšenie prostredia pre rast podnikania, investícií a zamestnanosti, ako aj:

i) liberalizácie obchodu a devízových režimov, konvertibility bežného účtu, so zreteľom na konkrétne okolnosti každej krajiny;

ii) posilnenia reforiem trhu práce a výrobkov;

iii) povzbudenia reforiem finančných systémov, ktoré pomáhajú rozvoju stabilných bankových a nebankových systémov, kapitálových trhov a finančných služieb, vrátane mikrofinancovania;

iv) zlepšenia kvality súkromných a verejných služieb;

v) povzbudzovania regionálnej a progresívnej integrácie makroekonomických a menových politík.

2. Tvorba makroekonomických politík a programov štrukturálnych zmien odráža socio-politické pozadie a inštitucionálnu kapacitu dotknutých krajín a zabezpečuje pozitívny dopad na znižovanie chudoby a prístup k sociálnym službám, pričom je založená na nasledujúcich zásadách:

a) štáty AKT majú primárnu zodpovednosť za analýzu problémov, ktoré sa majú riešiť, tvorbu a vykonávanie reforiem;

b) podporné programy sa prispôsobujú odlišným situáciám v každom štáte AKT a citlivo vnímajú spoločenské podmienky, kultúru a životné prostredie týchto štátov;

c) uznáva a rešpektuje sa právo štátov AKT na určenie smeru a postupnosti rozvojových stratégií a priorít;

d) tempo reforiem má byť realistické a v súlade s kapacitami a zdrojmi každého štátu AKT a

e) posilňovanie komunikácie a informovanosti obyvateľstva o hospodárskych a sociálnych reformách a politikách.

Článok 23

Rozvoj ekonomického sektora

Spolupráca podporuje trvale udržateľnú politiku a inštitucionálne reformy a investície nevyhnutné na rovnocenný prístup k hospodárskym aktivitám a výrobným zdrojom, najmä:

a) rozvoj vzdelávacích systémov, ktoré pomáhajú zvýšiť produktivitu vo formálnom aj neformálnom sektore;

b) kapitál, úvery, pôdu, najmä pokiaľ ide o vlastnícke práva a užívanie;

c) rozvoj stratégií pre vidiek zameraný na vytvorenie rámca účasti na decentralizovanom plánovaní, rozdeľovaní zdrojov a ich správe;

d) stratégie poľnohospodárskej výroby, politiky národnej a regionálnej potravinovej bezpečnosti, trvale udržateľného rozvoja vodných zdrojov a rybolovu, ako aj morských zdrojov v rámci výhradných hospodárskych zón štátov AKT. Každá dohoda o rybárstve, ktorá môže byť prerokovávaná medzi spoločenstvom a štátmi AKT, berie riadne do úvahy súlad s rozvojovými stratégiami v tejto oblasti;

e) hospodárska a technologická infraštruktúra a služby, vrátane dopravy, telekomunikačných systémov, komunikačných služieb a rozvoja informačnej spoločnosti;

f) rozvoj konkurencieschopných priemyselných, baníckych a energetických sektorov pri povzbudzovaní zainteresovanosti a rozvoja súkromného sektora;

g) rozvoj obchodu, vrátane podpory spravodlivého obchodu;

h) rozvoj podnikania, financií a bankovníctva a ostatných sektorov služieb;

i) rozvoj cestovného ruchu a

j) rozvoj vedeckých, technologických a výskumných infraštruktúr a služieb, vrátane zlepšenia transferu a prijímania nových technológií;

k) posilnenie kapacít vo výrobných oblastiach, najmä vo verejnom a súkromnom sektore.

Článok 24

Cestovný ruch

Spolupráca sa zameria na trvale udržateľný rozvoj odvetvia cestovného ruchu v krajinách a subregiónoch AKT, pričom sa uznáva zvyšujúci sa význam rastu sektoru služieb v krajinách AKT, expanzii ich celkového obchodu, schopnosť stimulovať ostatné sektory hospodárskych aktivít a úlohu, ktorú môže hrať pri odstránení chudoby.

Programy a projekty spolupráce podporia úsilie krajín AKT vytvoriť a zlepšiť ich právny a inštitucionálny rámec a rozvojové zdroje, ako aj zavádzať trvale udržateľné politiky a programy cestovného ruchu a medzi iným zlepšovať konkurencieschopnosť sektora, najmä malých a stredných podnikov, investičnú podporu, vývoj produktov, vrátane rozvoja domorodých kultúr v krajinách AKT, a posilnenie spojení medzi cestovným ruchom a ostatnými odvetviami hospodárskeho zamerania.

ODDIEL 2

Sociálny a ľudský rozvoj

Článok 25

Rozvoj sociálneho sektora

1. Spolupráca podporuje úsilie štátov AKT pri rozvoji všeobecných a sektorálnych politík a reforiem, ktoré zlepšujú rozsah, kvalitu a prístup k základnej sociálnej infraštruktúre a službám a berú do úvahy miestne potreby a špecifické požiadavky najzraniteľnejších a znevýhodnených, čím sa zmenšujú rozdiely v prístupe k týmto službám. Zvláštna pozornosť je venovaná zabezpečeniu primeraných úrovní verejných výdavkov v sociálnych sektoroch. V tejto súvislosti sa spolupráca zameria na:

a) zlepšenie školstva a vzdelávania, budovanie technických kapacít a zručností;

b) zlepšenie systému zdravotníctva a výživy, odstraňovanie hladu a podvýživy, zabezpečenie primeranej dodávky potravín a potravinovej bezpečnosti;

c) integráciu populačných otázok do rozvojových stratégií tak, aby sa zlepšilo reprodukčné zdravotníctvo, primárna zdravotnícka starostlivosť, plánované rodičovstvo a zabránenie zohavenia ženských pohlavných orgánov;

d) podporu boja proti HIV/AIDS;

e) zvýšenie nezávadnosti vody pre domácnosti a zlepšenie prístupu k nezávadnej vode a primeranej hygiene;

f) zvýšenie dostupnosti cenovo prijateľného a primeraného obydlia pre každého prostredníctvom programov nízkych nákladov a programov pre domácnosti s nízkym príjmom a zlepšenia urbanistického rozvoja a

g) povzbudzovania k podpore účastníckych metód sociálneho dialógu, ako aj dodržiavanie základných sociálnych práv.

2. Spolupráca taktiež podporuje budovanie kapacít v sociálnych oblastiach, ako sú programy vzdelávania pri tvorbe sociálnych politík a moderné metódy riadenia sociálnych projektov a programov, politiky vedúce k technologickej inovácii a výskumu, budovanie miestnych odborných znalostí a podpora partnerstiev, rokovania za okrúhlym stolom na národnej a/alebo regionálnej úrovni.

3. Spolupráca podporuje rozvoj a vykonávanie politík a systémov sociálnej ochrany a bezpečnosti na zvýšenie sociálnej súdržnosti a podporu svojpomoci a spoločenskej solidarity. Zameranie podpory bude medzi iným aj na zakladanie fondov sociálneho rozvoja prispôsobených miestnym potrebám a účastníkom.

Článok 26

Otázky mládeže

Spolupráca taktiež podporuje vytváranie spojitej a komplexnej politiky využitia potenciálu mládeže tak, aby mládež bola lepšie integrovaná do spoločnosti, ktorá takto naplno využije svoje možnosti. V tejto súvislosti podporuje spolupráca politiky, opatrenia a činnosti zamerané na:

a) ochranu práv detí a mládeže, najmä práv dievčat;

b) podporu zručností, energie, inovácií a potenciálu mládeže na zlepšenie ich ekonomických, sociálnych a kultúrnych príležitostí a zvýšenie možnosti zamestnanosti vo výrobných odvetviach;

c) pomoci spoločenským inštitúciám pri poskytovaní príležitosti rozvoja fyzického, psychického, sociálneho a ekonomického potenciálu detí a

d) opätovné začlenenie detí do spoločnosti v post-konfliktných situáciách prostredníctvom rehabilitačných programov.

Článok 27

Kultúrny rozvoj

Spolupráca sa v oblasti kultúry zameria na:

a) integrovanie kultúrneho rozmeru an všetkých úrovniach rozvojovej spolupráce;

b) uznávanie, zachovanie a podporu kultúrnych hodnôt a identít tak, aby sa umožnil dialóg medzi kultúrami;

c) uznávanie, zachovanie a podporu hodnoty kultúrneho dedičstva, podporu rozvoja kapacity v tomto sektore;

d) rozvoj kultúrnych odvetví a uľahčenie prístupu na trh pre kultúrne tovary a služby.

ODDIEL 3

Regionálna spolupráca a integrácia

Článok 28

Všeobecný prístup

Spolupráca poskytne efektívnu pomoc na dosiahnutie cieľov a priorít, ktoré pre seba stanovili štáty AKT v kontexte regionálnej a subregionálnej spolupráce a integrácie, vrátane medziregiolnálnej a vnútroregionálnej spolupráce AKT. Regionálna spolupráca môže taktiež zahŕňať zámorské krajiny a územia (ZKÚ) a najvzdialenejšie regióny. V tejto súvislosti sa podpora spolupráce zameria na:

a) zveľadenie postupnej integrácie štátov AKT do svetového hospodárstva;

b) zrýchlenie hospodárskej spolupráce a rozvoja v rámci regiónov štátov AKT aj medzi nimi;

c) podporu voľného pohybu osôb, tovarov, služieb, kapitálu, práce a technológie medzi krajinami AKT;

d) zrýchlenie diverzifikácie štátov AKT; koordinácia a harmonizácia regionálnych a subregionálnych politík spolupráce a

e) podpora a expanzia obchodu medzi krajinami AKT, vnútri týchto krajín, ako aj s tretími krajinami.

Článok 29

Regionálna hospodárska integrácia

Spolupráca v oblasti regionálnej hospodárskej integrácie podporuje:

a) rozvoj a posilnenie kapacít:

i) inštitúcií a organizácií regionálnej integrácie založených štátmi AKT na podporu regionálnej spolupráce a integrácie;

ii) národných vlád a parlamentov vo veciach regionálnej integrácie;

b) zveľaďovanie účasti najmenej rozvinutých krajín (LDC) spomedzi štátov AKT na vytváraní regionálnych trhov a spoločného využívania ich výhod;

c) vykonávanie odvetvových reformných politík na regionálnej úrovni;

d) liberalizáciu obchodu a platieb;

e) rozvoj cezhraničných investícií tak domácich, ako aj zahraničných a ostatných regionálnych alebo subregionálnych iniciatív hospodárskej integrácie a

f) ohľad na účinky čistých nákladov prechodu regionálnej integrácie na rozpočtové príjmy a platobnú bilanciu.

Článok 30

Regionálna spolupráca

1. Spolupráca v regionálnej oblasti podporuje široké spektrum funkčných a tematických oblastí, ktoré sa konkrétne venujú spoločným problémom a využívajú výnosy z rozsahu, vrátane:

a) infraštruktúry, a najmä dopravy a komunikácie, ich bezpečnosti a služieb, vrátane vývoja regionálnych príležitostí v oblasti informačných a komunikačných technológií (IKT);

b) životného prostredia, správy vodných zdrojov a energetiky;

c) zdravotníctva, vzdelávania a školstva;

d) výskumu a technologického vývoja;

e) regionálnych iniciatív prípravy na katastrofy a zmierňovanie ich následkov a

f) ostatných oblastí, vrátane kontroly zbraní, krokom proti drogám, organizovanému zločinu, praniu špinavých peňazí, úplatkárstvu a korupcii.

2. Spolupráca taktiež podporuje schémy a iniciatívy vo vnútri AKT a medzi AKT a okolím.

3. Spolupráca má napomôcť podpore a rozvoju regionálneho politického dialógu v oblastiach predchádzania konfliktov a ich riešenia, ľudských práv a demokratizácie, výmeny, spolupráce a podpory mobility rôznych účastníkov rozvoja, najmä však občianskej spoločnosti.

ODDIEL 4

Tematické a prierezové otázky

Článok 31

Otázky pohlavia

Spolupráca má napomôcť posilneniu politík a programov, ktoré zlepšujú, zabezpečujú a rozširujú rovnakú účasť mužov a žien vo všetkých sférach politického, hospodárskeho, sociálneho a kultúrneho života. Spolupráca má napomôcť zlepšiť prístup žien ku všetkým zdrojom požadovaným na plný výkon ich základných práv. konkrétnejšie spolupráca vytvorí rámec na:

a) začlenenie prístupu tolerantného k pohlaviu do každej úrovne rozvojovej spolupráce, vrátane makroekonomických politík, stratégií a operácií a

b) povzbudzovanie prijatia špecifických pozitívnych opatrení v prospech žien, ako:

i) účasť v národnej a miestnej politike;

ii) podpora ženských organizácií;

iii) prístup k základným sociálnym službám, najmä ku školstvu a vzdelávaniu, zdravotníctvu a plánovaniu rodiny;

iv) prístup k výrobným zdrojom, najmä pôde a úverom, a prístup na trh práce a

v) konkrétny zreteľ na ženy v operáciách naliehavej pomoci a rehabilitácie.

Článok 32

Environmentálne a prírodné zdroje

1. Spolupráca pri ochrane životného prostredia a trvale udržateľného využitia a správy prírodných zdrojov sa zameria na:

a) začlenenie trvale udržateľného prostredia do hlavného prúdu vo všetkých aspektoch rozvojovej spolupráce a podporných programov a projektov vykonávaných rôznymi účastníkmi;

b) budovanie a/alebo posilňovanie vedeckých, technických, ľudských a inštitucionálnych kapacít pre správu životného prostredia pre všetkých účastníkov ochrany životného prostredia;

c) podporu špecifických opatrení a schém zameraných na riešenie kritických otázok trvale udržateľného spravovania, a tiež spojených so súčasnými a budúcimi regionálnymi a medzinárodnými záväzkami týkajúcimi sa nerastných a prírodných zdrojov, ako sú:

i) tropické pralesy, vodné zdroje, pobrežné, morské a rybolovné zdroje, divoká zver, pôdy, biodiverzita;

ii) ochrana krehkých ekosystémov (napr. koralové útesy);

iii) obnoviteľné zdroje energie, najmä slnečná energia a energetická efektívnosť;

iv) trvale udržateľný rozvoj miest a vidieka;

v) rozširovanie plochy púští, suchá a odlesňovanie;

vi) príprava inovatívnych riešení problémov životného prostredia miest a

vii) podpora trvale udržateľného rozvoja cestovného ruchu;

d) zreteľ na otázky týkajúce sa dopravy a nakladania s nebezpečným odpadom.

2. Spolupráca taktiež berie do úvahy:

a) zraniteľnosť malých ostrovných krajín AKT, najmä voči hrozbe predstavovanej zmenou podnebia;

b) zhoršovanie sucha a zväčšovanie plochy púští, najmä v najmenej rozvinutých a suchozemských krajinách;

c) inštitucionálny rozvoj a budovanie kapacít.

Článok 33

Inštitucionálny rozvoj a budovanie kapacít

1. Spolupráca venuje systematickú pozornosť inštitucionálnym aspektom a v tejto súvislosti podporuje úsilia krajín AKT o rozvoj a posilnenie štruktúr, inštitúcií a postupov, ktoré napomáhajú:

a) podporovať a zachovať demokraciu, ľudskú dôstojnosť, sociálnu spravodlivosť a pluralizmus, s rešpektovaním rozmanitosti vo vnútri spoločností a medzi nimi;

b) podporovať a zachovať všeobecný a úplný rešpekt, dodržiavanie a ochranu všetkých ľudských práv a základných slobôd;

c) rozvinúť a posilniť zákonnosť a zlepšiť prístup k spravodlivosti pri zaručení profesionalizmu a nezávislosti súdnictva a

d) zabezpečiť transparentný a zodpovedný spôsob vládnutia a správu vo všetkých verejných inštitúciách.

2. Strany spolupracujú v boji proti úplatkárstvu a korupcii vo všetkých spoločnostiach.

3. Spolupráca podporuje úsilia štátov AKT o rozvoj ich verejných inštitúcií do pozitívnej sily rastu pre dosiahnutie významných zlepšení v efektívnosti vládnych služieb, keďže tieto ovplyvňujú životy bežných ľudí. V tejto súvislosti má spolupráca napomáhať reforme, racionalizácii a modernizácii verejného sektora. Konkrétne sa podpora spolupráce zameria na:

a) reformu a modernizáciu verejnej služby;

b) právnu a súdnu reformu a modernizáciu súdnictva;

c) zlepšenie a posilnenie správy verejných financií;

d) urýchlenie reforiem bankového a finančného sektora;

e) zlepšenie správy verejných aktív a reformu postupov verejného obstarávania;

f) politickú, administratívnu, hospodársku a finančnú decentralizácia.

4. Spolupráca má taktiež napomáhať obnoviť a/alebo zvýšiť kritickú kapacitu verejného sektora a podporovať inštitúcie potrebné na upevnenie trhového hospodárstva, najmä na podporu:

a) rozvoja právnych a regulačných schopností potrebných na fungovanie trhového hospodárstva, vrátane politiky hospodárskej súťaže a ochrany spotrebiteľa;

b) zlepšenia kapacity na analýzy, plánovanie, formulovanie a vykonávanie politík, najmä v oblasti hospodárskej, sociálnej, environmentálnej, výskumnej, vedeckej, technickej a inovačnej;

c) modernizácie, posilňovania a reformovania finančných a menových inštitúcií a zlepšenie postupov;

d) budovania kapacít na miestnej a samosprávnej úrovni, ktoré sa vyžadujú na vykonávanie decentralizačnej politiky a zvýšenia účasti populácie na rozvojových procesoch a

e) vývoja kapacít v ostatných kritických oblastiach, ako sú:

i) medzinárodné rokovania;

ii) riadenie a koordinácia zahraničnej pomoci.

5. Spolupráca má pokryť všetky oblasti a sektory spolupráce na podporu vzniku neštátnych účastníkov a vývoj ich kapacít a posilniť tak štruktúry na informácie, dialóg a konzultácie medzi nimi a národnými orgánmi, vrátane tých na regionálnej úrovni.

HLAVA II

HOSPODÁRSKA A OBCHODNÁ SPOLUPRÁCA

KAPITOLA 1

Ciele a zásady

Článok 34

Ciele

1. Hospodárska a obchodná spolupráca sa zameria na zveľaďovanie hladkého a postupného začleňovania štátov AKT do svetového hospodárstva, s riadnym zreteľom na ich politické voľby a rozvojové priority, čím sa podporí ich trvale udržateľný rozvoj a prispeje sa k odstráneniu chudoby v krajinách AKT.

2. Konečným cieľom hospodárskej a obchodnej spolupráce je umožniť štátom AKT plne sa zúčastňovať medzinárodného obchodu. V tejto súvislosti je treba mať obzvlášť na zreteli potrebu štátov AKT aktívne sa zúčastňovať mnohostranných obchodných rokovaní. Berúc do úvahy súčasnú úroveň rozvoja krajín AKT, hospodárska a obchodná spolupráca sa zameria na umožnenie krajinám AKT zvládnuť výzvy globalizácie a postupne sa prispôsobiť novým podmienkam medzinárodného obchodu, čím sa uľahčí ich prechod do liberalizovaného globálneho hospodárstva.

3. Na tento účel sa hospodárska a obchodná spolupráca zameria na zlepšenie výrobnej, dodávkovej a obchodnej kapacity krajín AKT, ako aj ich schopnosti prilákať investície. Ďalej sa zameria na vytvorenie novej dynamiky obchodu medzi stranami, posilnenie obchodných a investičných politík krajín AKT a na zlepšenie ich schopnosti zvládnuť otázky týkajúce sa obchodu.

4. Hospodárska a obchodná spolupráca sa vykonáva v úplnom súlade s ustanoveniami WTO, vrátane špeciálneho a diferencovaného zaobchádzania, berúc do úvahy vzájomné záujmy strán a ich príslušnú úroveň rozvoja.

Článok 35

Zásady

1. Hospodárska a obchodná spolupráca je založená na skutočnom, posilnenom a strategickom partnerstve. Je ďalej založená na komplexnom prístupe, ktorý stavia na silných stránkach a dosiahnutých výsledkoch predchádzajúcich dohovorov AKT-ES, s využitím všetkých dostupných prostriedkov na dosiahnutie vyššie uvedených cieľov tým, že sa riešia prekážky zo strany ponuky a dopytu. V tejto súvislosti sa berie ohľad najmä na opatrenia obchodného rozvoja ako prostriedky zvyšovania konkurencieschopnosti štátov AKT. Primeraný význam sa preto pripisuje obchodnému rozvoju v rámci rozvojových stratégií štátov AKT, ktoré spoločenstvo podporuje.

2. Hospodárska a obchodná spolupráca stavia na regionálnych integračných iniciatívach štátov AKT, majúc na pamäti regionálnu integráciu ako kľúčový nástroj začleňovania krajín AKT do svetového hospodárstva.

3. Hospodárska a obchodná spolupráca berie do úvahy rozdielne potreby a úrovne rozvoja krajín a regiónov AKT. V tejto súvislosti strany opätovne potvrdzujú svoj vzťah k zabezpečeniu špeciálneho a diferencovaného zaobchádzania pre všetky krajiny AKT a k zachovaniu špeciálneho zaobchádzania pre najmenej rozvinuté krajiny AKT, ako aj k riadnemu ohľadu na zraniteľnosť malých, suchozemských a ostrovných krajín.

KAPITOLA 2

Nové obchodné dojednania

Článok 36

Formy

1. Vzhľadom na vyššie uvedené ciele a zásady sa strany dohodli na uzatvorení nových, so Svetovou obchodnou organizáciou zlučiteľných, obchodných dojednaní, na postupnom odstránení prekážok obchodu medzi nimi a na zlepšovaní spolupráce vo všetkých oblastiach relevantných pre obchod.

2. Strany sa dohodli, že nové obchodné dojednania sa zavedú postupne a uznávajú preto potrebu prípravného obdobia.

3. Aby sa uľahčil prechod na nové obchodné dojednania, nerecipročné obchodné preferencie uplatňované podľa štvrtého dohovoru AKT-ES sa zachovajú počas prípravného obdobia pre všetky krajiny AKT, a to za podmienok vymedzených v prílohe V k tejto dohode.

4. V tejto súvislosti strany opätovne potvrdzujú význam protokolov o tovaroch pripojených v prílohe V k tejto dohode. Súhlasia s potrebou ich prehodnotenia v kontexte nových obchodných dojednaní, najmä pokiaľ ide o ich zlučiteľnosť s pravidlami Svetovej obchodnej organizácie, s cieľom zabezpečenia z nich odvodených výhod, majúc na pamäti zvláštny právny status protokolu o cukre.

Článok 37

Postupy

1. Dohody o hospodárskom partnerstve budú prejednávané počas prípravného obdobia, ktoré skončí najneskôr 31. decembra 2007. Formálne rokovania o nových obchodných dojednaniach začnú v septembri 2002 a nové obchodné dojednania vstúpia do platnosti 1. januára 2008, pokiaľ sa strany nedohodnú na skorších dátumoch.

2. Všetky nevyhnutné opatrenia sa prijmú tak, aby sa zabezpečilo úspešné uzatvorenie rokovaní v rámci prípravného obdobia. Na tento účel bude obdobie do začiatku formálnych rokovaní o nových obchodných dojednaniach aktívne využité na prvotné prípravy týchto rokovaní.

3. Prípravné obdobie sa taktiež využije na budovanie kapacít verejných a súkromných sektorov krajín AKT, vrátane opatrení na zvýšenie konkurencieschopnosti, posilnenia regionálnych organizácií a podporu regionálnych integračných iniciatív tam, kde je to primerané, aj s pomocou pri rozpočtových úpravách a fiškálnej reforme, ako aj pri zlepšovaní infraštruktúry, rozvoja a podpory investícií.

4. Strany budú pravidelne prehodnocovať postup príprav a rokovaní a v roku 2006 vykonajú formálne a komplexné hodnotenie dojednaní plánovaných pre všetky krajiny tak, aby sa uistili, že nie je potrebné žiadne ďalšie obdobie na prípravy a rokovania.

5. Rokovania o dohodách hospodárskeho partnerstva budú realizované s tými krajinami AKT, ktoré sa považujú za pripravené tak učiniť, a to na úrovni, ktorú považujú za primeranú v súlade s postupmi dohodnutými v skupine AKT, berúc do úvahy regionálny integračný proces v rámci AKT.

6. Spoločenstvo v roku 2004 zhodnotí situáciu "non LDC" krajín (krajiny AKT iné ako najmenej rozvinuté), ktoré po tom, čo sa rozhodnú, že nie sú v postavení vstúpiť do dohôd o hospodárskom partnerstve, preskúmajú všetky alternatívne možnosti tak, aby bol týmto krajinám poskytnutý nový rámec obchodu rovnocenný s ich existujúcou situáciou v súlade s pravidlami WTO.

7. Rokovania o dohodách o hospodárskom partnerstve sa zamerajú najmä na vytvorenie harmonogramu postupného odstraňovania prekážok obchodu medzi stranami v súlade s pravidlami WTO. Na strane spoločenstva liberalizácia stavia na acquis a zameriava sa na zlepšenie súčasného prístupu krajín AKT na trhy, medzi iným aj prostredníctvom zhodnotenia pravidiel o pôvode. Rokovania berú do úvahy úroveň rozvoja a socio-ekonomický dopad obchodných opatrení na krajiny AKT a ich schopnosť prispôsobiť a upraviť svoje hospodárstva liberalizačnému procesu. Rokovania budú preto čo najpružnejšie pri stanovovaní trvania dostatočného prechodného obdobia a záverečného rozsahu pokrytia výrobkov, berúc do úvahy citlivé sektory a stupeň asymetrie, pokiaľ ide o časový harmonogram odstraňovania ciel pri zachovaní súladu s následne prevládajúcimi pravidlami WTO.

8. Strany úzko spolupracujú v rámci WTO s cieľom obrany dosiahnutých dojednaní, najmä vzhľadom na dostupný stupeň pružnosti.

9. Spoločenstvo do roku 2000 začne proces, ktorý do konca mnohostranných obchodných rokovaní, avšak najneskôr do roku 2005, umožní bezcolný prístup pre prakticky všetky výrobky z najmenej rozvinutých krajín, stavajúc na úrovni existujúcich obchodných ustanovení štvrtého dohovoru AKT-ES, a ktorý zjednoduší a prehodnotí pravidlá o pôvode, vrátane ustanovení o kumulácii, ktoré sa uplatňujú na ich vývozy.

Článok 38

Spoločný ministerský výbor pre obchod

1. Založí sa Spoločný ministerský výbor AKT-ES pre obchod.

2. Ministerský výbor pre obchod venuje zvláštnu pozornosť súčasným mnohostranným obchodným rokovaniam a skúma dopad širších liberalizačných iniciatív na obchod AKT-ES a na rozvoj hospodárstiev AKT. Vypracúva akékoľvek nevyhnutné odporúčania s cieľom zachovania výhod obchodných dojednaní AKT-ES.

3. Ministerský výbor pre obchod zasadá aspoň raz ročne. Jeho rokovací poriadok stanoví Rada ministrov. Výbor pozostáva zo zástupcov štátov AKT a spoločenstva.

KAPITOLA 3

Spolupráca na medzinárodných fórach

Článok 39

Všeobecné ustanovenia

1. Strany zdôrazňujú význam svojej aktívnej účasti vo WTO, ako aj v ostatných príslušných medzinárodných organizáciách tým, že sa stávajú členmi týchto organizácií a že pozorne sledujú ich agendu a aktivity.

2. Strany sa dohodli na úzkej spolupráci pri identifikovaní a presadzovaní svojich spoločných záujmov v medzinárodnej hospodárskej a obchodnej spolupráci, najmä vo WTO, vrátane účasti pri vypracovaní a realizácii agendy budúcich mnohostranných obchodných rokovaní. V tejto súvislosti sa zvláštna pozornosť venuje prístupu na trhy spoločenstva a ostatné trhy pre výrobky a služby s pôvodom v krajinách AKT.

3. Strany sa taktiež dohodli na význame pružnosti pravidiel WTO tak, aby sa bral ohľad na úroveň rozvoja krajín AKT, ako aj ťažkosti pri napĺňaní ich záväzkov. Ďalej sa dohodli na potrebe technickej pomoci tak, aby sa krajinám AKT umožnilo vykonanie ich záväzkov.

4. Spoločenstvo súhlasí s pomocou štátom AKT v ich úsilí stať sa v súlade s ustanoveniami tejto dohody aktívnymi členmi týchto organizácií tým, že rozvinú kapacity nevyhnutné na rokovanie, efektívnu účasť, sledovanie a vykonávanie týchto dohôd.

Článok 40

Tovary

1. Strany uznávajú potrebu zabezpečiť lepšie fungovanie medzinárodných tovarových trhov a zvýšenie trhovej transparentnosti.

2. Opätovne potvrdzujú vôľu urýchliť vzájomné konzultácie na medzinárodných fórach a v organizáciách zaoberajúcich sa tovarmi.

3. Na tento účel sa uskutoční na žiadosť ktorejkoľvek zo strán výmena názorov:

- týkajúcich sa fungovania existujúcich medzinárodných dohôd alebo špecializovaných medzivládnych pracovných skupín s cieľom ich zlepšenia a zefektívnenia v súlade s trendmi trhu,

- ak sa navrhuje uzatvorenie alebo obnova medzinárodnej dohody, alebo ak sa zakladá špecializovaná medzivládna pracovná skupina.

Cieľom takýchto výmen názorov je zobrať do úvahy príslušné záujmy každej strany. Tam, kde je to nevyhnutné, sa môžu výmeny názorov uskutočniť v rámci ministerského výboru pre obchod.

KAPITOLA 4

Obchod so službami

Článok 41

Všeobecné ustanovenia

1. Strany zdôrazňujú narastajúci význam služieb v medzinárodnom obchode a ich význam a prínos k hospodárskemu a spoločenskému rozvoju.

2. Strany opätovne potvrdzujú svoje príslušné záväzky v rámci Všeobecnej dohody o obchode so službami (GATS) a zdôrazňujú potrebu špeciálneho a diferencovaného zaobchádzania s dodávateľmi služieb z AKT.

3. V rámci rokovaní o postupnej liberalizácii obchodu a služieb tak, ako je stanovené v článku XIX GATS, sa spoločenstvo zaväzuje pozitívne zvážiť priority štátov AKT pri zlepšení harmonogramu EÚ s cieľom splnenia ich špecifických záujmov.

4. Strany sa ďalej dohodli na cieli rozširovania svojho partnerstva v rámci dohôd o hospodárskom partnerstve po tom, čo získajú určité skúsenosti v uplatňovaní zaobchádzania podľa doložky najvyšších výhod (DNV) v rámci GATS tak, aby partnerstvo zahŕňalo liberalizáciu služieb v súlade s ustanoveniami GATS, najmä však s tými, ktoré sa týkajú účasti rozvojových krajín na dohodách o liberalizácii.

5. Spoločenstvo podporuje úsilie štátov AKT o posilnenie ich kapacít v dodávke služieb. Zvláštna pozornosť je venovaná službám týkajúcim sa práce, podnikania, distribúcie, financií, cestovného ruchu, kultúry, stavebníctva a s ním spojených inžinierskych služieb, s cieľom zvýšenia ich konkurencieschopnosti a tým aj zvýšenia hodnoty a objemu ich obchodu s tovarmi a službami.

Článok 42

Námorná doprava

1. Strany uznávajú význam úsporných a efektívnych služieb námornej dopravy v bezpečnom a čistom morskom prostredí ako hlavného spôsobu dopravy uľahčujúceho medzinárodný obchod predstavujúceho jednu zo síl stojacich za hospodárskym rozvojom a rozvojom obchodu.

2. Strany sa zaväzujú podporovať liberalizáciu námornej dopravy a na tento účel uplatňovať účinne zásadu neobmedzeného prístupu k trhu medzinárodnej námornej dopravy na nediskriminačnom a obchodnom základe.

3. Každá strana poskytne, medzi iným, zaobchádzanie nie menej výhodné ako zaobchádzanie s vlastnými loďami tým lodiam, ktoré sú prevádzkované štátnymi príslušníkmi alebo spoločnosťami inej strany a lodiam registrovaným na území druhej strany, vzhľadom na prístup k prístavom, využitie infraštruktúry a doplnkové námorné služby týchto prístavov, ako aj vzhľadom na príslušné poplatky, colné priestory a prideľovanie prístavísk na nakládku a vykládku.

4. Spoločenstvo podporuje úsilie štátov AKT o rozvoj a podporu úsporných a efektívnych služieb námornej dopravy v štátoch AKT s cieľom rastúcej účasti operátorov z AKT v službách medzinárodnej dopravy.

Článok 43

Informačné a komunikačné technológie a informačná spoločnosť

1. Strany uznávajú významnú úlohu informačných a komunikačných technológií, ako aj aktívnu účasť v informačnej spoločnosti ako predpoklady úspešného začlenenia krajín AKT do svetového hospodárstva.

2. Preto opätovne potvrdzujú svoje príslušné záväzky podľa existujúcich mnohostranných dohôd, najmä protokolu o základných telekomunikáciách pripojenému ku GATS, a vyzývajú tie krajiny AKT, ktoré ešte nie sú členmi týchto dohôd, aby k nim pristúpili.

3. Strany ďalej súhlasia s aktívnou a plnou účasťou vo všetkých budúcich medzinárodných rokovaniach, ktoré môžu byť v tejto oblasti vedené.

4. Strany preto prijmú opatrenia, ktoré umožnia obyvateľom krajín AKT ľahký prístup k informačným a komunikačným technológiám, prostredníctvom, okrem iného, aj týchto krokov:

- rozvoj a podpora používania lacných obnoviteľných zdrojov energie,

- rozvoj a využitie širších nízkonákladových bezdrôtových sietí.

5. Strany sa taktiež dohodli na urýchlení spolupráce v oblasti informačných a komunikačných technológií a informačnej spoločnosti. Táto spolupráca je zameraná najmä na väčšiu komplementaritu a harmonizáciu komunikačných systémov na národnej, regionálnej a medzinárodnej úrovni, a na ich prispôsobenie k novým technológiám.

KAPITOLA 5

Oblasti súvisiace s obchodom

Článok 44

Všeobecné ustanovenia

1. Strany uznávajú rastúci význam nových oblastí súvisiacich s obchodom pri uľahčovaní postupného začleňovania štátov AKT do svetového hospodárstva. Preto súhlasia s posilnením spolupráce v týchto oblastiach formou ustanovenia úplnej a koordinovanej účasti v príslušných medzinárodných fórach a dohodách.

2. Spoločenstvo podporuje úsilie štátov AKT posilniť, v súlade s ustanoveniami tejto dohody a s rozvojovými stratégiami dohodnutými medzi stranami, svoju schopnosť zvládnuť všetky oblasti týkajúce sa obchodu, tam, kde je to nutné, vrátane zlepšenia a podporovania inštitucionálneho rámca.

Článok 45

Politika hospodárskej súťaže

1. Strany súhlasia s tým, že zavedenie a vykonávanie efektívnej a stabilnej politiky a pravidiel hospodárskej súťaže sú veľmi významné pri zlepšovaní a zabezpečovaní priaznivého investičného prostredia, trvale udržateľného spriemyselňovania a prehľadnosti v prístupe na trh.

2. Aby sa zabezpečilo odstránenie narušení stabilnej hospodárskej súťaže pri riadnom zvážení rozdielnych úrovní rozvoja a hospodárskych potrieb každej krajiny AKT, strany sa zaväzujú vykonávať národné a regionálne pravidlá a politiky, vrátane kontroly a za určitých podmienok aj zákazu dohôd medzi podnikmi, rozhodnutí združení podnikateľov a zosúladených postupov medzi podnikateľmi, ktoré majú za svoj cieľ alebo následok vylúčenie, obmedzenie alebo narušenie hospodárskej súťaže. Strany sa ďalej dohodli na zákaze zneužitia dominantného postavenia jedným alebo viacerými podnikateľmi na spoločnom trhu spoločenstva alebo na území štátov AKT.

3. Strany sa taktiež dohodli na posilňovaní spolupráce v tejto oblasti s cieľom formulácie a podpory politiky účinnej hospodárskej súťaže s príslušnými národnými orgánmi pre hospodársku súťaž, ktoré postupne zabezpečia účinné presadzovanie súťažných pravidiel u verejných aj súkromných podnikov. Spolupráca v tejto oblasti zahŕňa najmä pomoc pri navrhovaní primeraného právneho rámca a jeho administratívne presadzovanie, so zvláštnym odkazom na špeciálnu situáciu najmenej rozvinutých krajín.

Článok 46

Ochrana práv duševného vlastníctva

1. Bez dopadu na postavenie strán pri mnohostranných rokovaniach, strany uznávajú potrebu zabezpečenia primeranej a efektívnej úrovne ochranny práv duševného, priemyselného a obchodného vlastníctva, ako aj ostatných práv pokrytých TRIPS, vrátane ochrany zemepisných označení, a to v súlade s medzinárodnými normami a s cieľom zníženia narušení a prekážok dvojstranného obchodu.

2. Strany zdôrazňujú v tejto súvislosti význam dodržiavania Dohody o obchodných aspektoch práv duševného vlastníctva (TRIPS), dohody o WTO a dohovoru o biologickej rozmanitosti (CBD).

3. Taktiež súhlasia s potrebou pristúpenia ku všetkým príslušným medzinárodným dohovorom o právach duševného, priemyselného a obchodného vlastníctva, uvedených v časti I dohody o TRIPS, a v súlade s ich úrovňou rozvoja.

4. Spoločenstvo, jeho členské štáty a štáty AKT môžu zvážiť uzatvorenie dohôd zameraných na ochranu obchodných značiek a zemepisných názvov na výrobky zvláštneho záujmu jednej zo strán.

5. Na účely tejto dohody zahŕňa právo duševného vlastníctva najmä autorské práva, vrátane práv na počítačové programy a príbuzné práva, vrátane práv umeleckého designu, a priemyselné práva, ktoré zahŕňajú úžitkové modely, patenty, vrátane patentov na biotechnologické vynálezy, odrody rastlín a iné systémy jedinečné svojho druhu, priemyselný design, zemepisné názvy, vrátane pomenovania pôvodu, obchodné značky tovarov alebo služieb, topografie integrovaných obvodov a právna ochrana databáz a ochrana pre nekalou súťažou tak, ako je uvedená v článku 10a Parížskeho dohovoru na ochranu priemyselného vlastníctva a ochranu nezverejnených dôverných informácií o know-how.

6. Strany sa ďalej dohodli na posilnení ich spolupráce v tejto oblasti. Po žiadosti a na základe vzájomne dohodnutých podmienok sa môže spolupráca rozšíriť medzi iným aj na nasledujúce oblasti: príprava zákonov a nariadení ochrany a presadzovania práv duševného vlastníctva, prevencie zneužitia takýchto práv ich držiteľmi, porušenia práv zo strany konkurentov, zavedenie a presadzovanie domácich a regionálnych úradov a iných orgánov, vrátane podpory regionálnych organizácií práv duševného vlastníctva zainteresovaných do ochrany a presadzovania práv, vrátane vzdelávania personálu.

Článok 47

Normalizácia a certifikácia

1. Strany súhlasia s užšou spoluprácou v oblasti normalizácie, certifikácie a uznávania kvality tak, aby sa odstránili zbytočné technické prekážky a aby sa znížili rozdiely medzi nimi v týchto oblastiach s cieľom podpory obchodu.

V tejto súvislosti strany opätovne potvrdzujú svoj záväzok podľa dohody o technických prekážkach obchodu pripojenej k dohode o WTO (dohoda TBT).

2. Spolupráca v normalizácii a certifikácii sa zameria na podporu zlučiteľných systémov medzi stranami a bude zahŕňať najmä:

- opatrenia v súlade s dohodou TBT na podporu väčšieho využitia medzinárodných technických nariadení, noriem, postupov posúdenia zhody, vrátane odvetvovo špecifických opatrení, a to v súlade s úrovňou hospodárskeho rozvoja krajín AKT,

- spoluprácu v oblasti riadenia kvality a uznávania kvality vo vybraných odvetviach podľa dôležitosti pre krajiny AKT,

- podporu iniciatív budovania kapacít v krajinách AKT v oblastiach posudzovania zhody, metrológie a normalizácie,

- rozvoj fungovania spojení medzi AKT a európskymi inštitúciami normalizácie, posudzovania zhody a certifikácie.

3. Strany sa zaväzujú zvážiť riadnym spôsobom rokovania o vzájomnom uznávaní dohôd v odvetviach obojstranného hospodárskeho záujmu.

Článok 48

Sanitárne a fytosanitárne opatrenia

1. Strany uznávajú právo každej strany na prijatie alebo presadzovanie sanitárnych a fytosanitárnych opatrení nevyhnutných na ochranu zdravia ľudí, živočíchov alebo rastlín pod podmienkou, že tieto opatrenia nepredstavujú svojvoľnú diskrimináciu alebo skryté obmedzenie obchodu vo všeobecnosti. Na tento účel strany opätovne potvrdzujú svoje záväzky podľa dohody o uplatňovaní sanitárnych a fytosanitárnych opatrení pripojenej k dohode o WTO (dohoda SPS), berúc do úvahy príslušnú úroveň svojho rozvoja.

2. Strany sa ďalej zaväzujú posilňovať koordináciu, konzultácie a informovanosť, pokiaľ ide o oznámenie a uplatňovanie navrhovaných sanitárnych a fytosanitárnych opatrení, v súlade s dohodu SPS vždy, keď tieto opatrenia môžu ovplyvniť záujmy druhej strany. Taktiež súhlasia s predbežnými konzultáciami a koordináciou v rámci Potravinového kódexu, medzinárodného úradu pre hromadné ochorenia zvierat a medzinárodného dohovoru o ochrane rastlín, s cieľom podpory spoločných záujmov.

3. Strany sa ďalej dohodli na posilňovaní spolupráce s cieľom upevňovania kapacity verejných a súkromných sektorov krajín AKT v tejto oblasti.

Článok 49

Obchod a životné prostredie

1. Strany opätovne potvrdzujú svoj záväzok podporovať rozvoj medzinárodného obchodu takým spôsobom, ktorý zabezpečuje trvale udržateľný rozvoj a zdravú správu životného prostredia, v súlade s medzinárodnými dohovormi a záväzkami v tejto oblasti, a s riadnym zreteľom na príslušnú úroveň ich rozvoja. Súhlasia s tým, že zvláštne potreby a požiadavky štátov AKT je treba brať do úvahy pri tvorbe a vykonávaní opatrení v oblasti životného prostredia.

2. Majúc na pamäti zásady z Ria a s cieľom upevnenia vzájomnej podporu obchodu a životného prostredia, sa strany dohodli na zvýšení spolupráce v tejto oblasti. Spolupráca sa má zamerať najmä na vytvorenie súdržnej národnej, regionálnej a medzinárodnej politiky, upevňovanie kontrol kvality tovarov a služieb súvisiacich so životným prostredím a zlepšovanie výrobných metód priaznivých pre životné prostredie v príslušných sektoroch.

Článok 50

Obchod a pracovné normy

1. Strany opätovne potvrdzujú svoj záväzok k medzinárodne uznávaným základným pracovným normám tak, ako sú definované príslušnými dohovormi Medzinárodnej organizácie práce (ILO), najmä slobodu združovania a právo na kolektívne vyjednávanie, zrušenie nútených prác, odstránenie najhorších foriem detskej práce a nediskrimináciu vo vzťahu k zamestnaniu.

2. Strany súhlasia so zvýšením spolupráce v tejto sfére, najmä v nasledujúcich oblastiach:

- výmena informácií o príslušnej legislatíve a pracovných predpisoch,

- formulácia národnej pracovnej legislatívy a posilnenie existujúcej legislatívy,

- programy vzdelávania a zvyšovania povedomia,

- presadzovanie dodržiavania národnej legislatívy a pracovných predpisov.

3. Strany súhlasia s tým, že pracovné normy nemajú byť použité na protekcionistické obchodné účely.

Článok 51

Spotrebiteľská politika a ochrana zdravia spotrebiteľa

1. Strany sa dohodli na urýchlení spolupráce v oblasti spotrebiteľskej politiky a ochrany zdravia spotrebiteľa, s riadnym zreteľom na domácu legislatívu tak, aby sa vyhli prekážkam obchodu.

2. Spolupráca sa zameria najmä na zlepšenie inštitucionálnej a technickej kapacity v tejto oblasti, s vytvorením systémom rýchleho varovania pri vzájomných informáciách o nebezpečných výrobkoch, výmenou informácií a skúseností pre zavádzaní a prevádzke monitoringu trhu pri predaji výrobkov, bezpečnosti výrobkov, zlepšenia informácií poskytovaných spotrebiteľom o cenách a ponúkaných službách, podporou rozvoja nezávislých spotrebiteľských združení a kontaktov medzi spotrebiteľskými záujmovými skupinami, zlepšenia zlučiteľnosti spotrebiteľských systémov a politík, presadzovania legislatívy a podpory spolupráci pri šetrení škodlivých alebo nekalých obchodných praktík, a zavádzaní zákazov vývozu pri obchode medzi stranami v prípade tovarov alebo služieb, ktorých predaj bol zakázaný v krajine výroby.

Článok 52

Doložka o vyňatí daní

1. Bez dopadu na ustanovenia článku 31 prílohy IV sa zaobchádzanie podľa doložky najvyšších výhod poskytnuté podľa ustanovení tejto dohody alebo akéhokoľvek iného dojednania prijatého podľa tejto dohody neuplatňuje na daňové zvýhodnenia, ktoré strany poskytujú alebo môžu poskytovať v budúcnosti na základe dohôd a zamedzení dvojitého zdanenia alebo iných daňových dojednaní, či domácej daňovej legislatívy.

2. Nič v tejto dohode a ani v žiadnom inom dojednaní prijatom podľa tejto dohody nemožno vykladať tak, že by to bránilo prijatiu alebo presadzovaniu akéhokoľvek opatrenia zameraného na zabránenie daňového úniku podľa daňových ustanovení dohôd o zamedzení dvojitého zdanenia alebo iných daňových dojednaní, či domácej daňovej legislatívy.

3. Nič v tejto dohode a ani v žiadnom inom dojednaní prijatom podľa tejto dohody nemožno vykladať tak, že by to stranám bránilo pri uplatňovaní príslušných ustanovení daňovej legislatívy rozlišovať medzi daňovníkmi, ktorí nie sú v rovnakej situácii, najmä pokiaľ ide o ich bydlisko alebo vzhľadom na miesto investovania kapitálu.

KAPITOLA 6

Spolupráca v ostatných oblastiach

Článok 53

Dohody o rybolove

1. Strany deklarujú svoju vôľu rokovať o dohodách o rybolove zameraných na zabezpečenie trvale udržateľného a vzájomne uspokojivého rozvoja podmienok pre rybárske aktivity v štátoch AKT.

2. Bez dopadu na špeciálne dojednania medzi rozvojovými štátmi v tej istej zemepisnej oblasti, vrátane recipročných dohôd o rybolove, nebudú štáty AKT pri uzatváraní alebo vykonávaní takýchto dohôd diskriminovať spoločenstvo alebo jeho členské štáty, a takisto spoločenstvo nebude diskriminovať štáty AKT.

Článok 54

Potravinová bezpečnosť

1. S ohľadom na dostupné poľnohospodárske výrobky sa spoločenstvo zaväzuje zabezpečiť, že je možné stanoviť vývozné náhrady vopred pre všetky štáty AKT vo vzťahu k sortimentu výrobkov vyhotovenom vzhľadom na potravinové požiadavky týmito štátmi vyjadrené.

2. Stanovenie vopred sa uskutoční na jeden rok a bude sa uplatňovať každý rok počas platnosti tejto dohody, čím sa rozumie, že úroveň náhrady sa určí v súlade s metódami bežne dodržiavanými Komisiou.

3. Špecifické dojednania môžu byť uzavreté s tými štátmi AKT, ktoré o to požiadajú v kontexte svojej politiky potravinovej bezpečnosti.

4. Špecifické dohody uvedené v odseku 3 neohrozia výrobu a obchodné toky regiónov AKT.

ČASŤ 4

ROZVOJ FINANČNEJ SPOLUPRÁCE

HLAVA I

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

KAPITOLA 1

Ciele, zásady, usmernenia a nárok

Článok 55

Ciele

Cieľom rozvoja finančnej spolupráce je prostredníctvom poskytovania primeraných finančných zdrojov a technickej pomoci zabezpečiť a podporovať úsilie štátov AKT o dosiahnutie cieľov stanovených v tejto dohode na základe vzájomného záujmu a v duchu vzájomnej závislosti.

Článok 56

Zásady

1. Rozvoj finančnej spolupráce sa vykonáva na základe a v súlade s rozvojovými cieľmi, stratégiami a prioritami určenými štátmi AKT na národnej a regionálnej úrovni. Berie sa pritom do úvahy ich zemepisná, kultúrna a sociálna charakteristika, ako aj ich špecifický potenciál. Spolupráca okrem toho:

a) podporí miestne vlastníctvo na všetkých úrovniach rozvojového procesu;

b) odráža partnerstvo založené na vzájomných právach a záväzkoch;

c) zdôrazňuje význam predvídateľnosti a bezpečnosti v tokoch zdrojov poskytnutých za vysokovýhodných podmienok a na nepretržitom základe;

d) má byť pružná a primeraná situácii každého štátu AKT a prispôsobená špecifickej povahe daného programu alebo projektu;

e) má zabezpečovať efektívnosť, koordináciu a spojitosť.

2. Spolupráca zabezpečí zvláštne zaobchádzanie pre najmenej rozvinuté štáty AKT, berie riadne do úvahy zraniteľnosť suchozemských a ostrovných krajín AKT. Okrem toho sa majú riešiť aj špecifické potreby krajín v post-konfliktnom stave.

Článok 57

Usmernenia

1. Operácie financované v rámci tejto dohody sa vykonávajú v úzkej spolupráci štátov AKT a spoločenstva, pričom sa uznáva koncepcia rovnoprávnosti partnerov.

2. Štáty AKT sú zodpovedné za:

a) definovanie cieľov a priorít, na ktorých sú založené indikatívne programy;

b) výber projektov a programov;

c) prípravu a predkladanie dokumentov pre projekty a programy;

d) prípravu, rokovanie a uzatváranie zmlúv;

e) vykonávanie a riadenie projektov a programov;

f) zachovanie projektov a programov.

3. Bez dopadu na vyššie uvedené ustanovenia, neštátni účastníci s riadnym nárokom môžu byť taktiež zodpovední za navrhovanie a vykonávanie programov a projektov v oblastiach, ktoré sa ich týkajú.

4. Štáty AKT a spoločenstvo sú spoločne zodpovední za:

a) vytvorenie usmernení na vývoj finančnej spolupráce v rámci spoločných inštitúcií;

b) prijímanie indikatívnych programov;

c) hodnotenie projektov a programov;

d) zabezpečenie rovnosti podmienok účasti na výzvach na predloženie súťažných ponúk (verejné súťaže) a uzatváranie zmlúv;

e) monitoring a hodnotenie účinkov a výsledkov projektov a programov a

f) zabezpečenie správneho, promptného a efektívneho vykonania projektov a programov.

5. Spoločenstvo je zodpovedné za prijímanie finančných rozhodnutí o projektoch a programoch.

6. Pokiaľ nie je v tejto dohode stanovené inak, všetky rozhodnutia vyžadujúce si súhlas oboch strán sa schvaľujú alebo považujú za schválené do 60 dní od oznámenia druhej strany.

Článok 58

Nárok na financovanie

1. Nasledovné subjekty alebo orgány majú nárok na finančnú podporu podľa dohody:

a) štáty AKT;

b) regionálne alebo medzištátne orgány, ku ktorým patrí jeden alebo viacero štátov AKT, a ktoré sú týmito štátmi schválené a

c) spoločné orgány založené štátmi AKT a spoločenstvom na dosahovanie konkrétnych cieľov.

2. V závislosti na dohode dotknutého štátu alebo štátov AKT majú aj nasledovní nárok na finančnú podporu:

a) národné a/alebo regionálne verejné alebo čiastočne verejné agentúry, ministerstvá, alebo miestne orgány štátov AKT, a najmä ich finančné inštitúcie a rozvojové banky;

b) spoločnosti, firmy a ostatné súkromné organizácie a súkromní operátori štátov AKT;

c) podniky z členského štátu spoločenstva, ktoré umožnia okrem svojho prínosu aj realizáciu výrobných projektov na území štátu AKT;

d) finanční sprostredkovatelia z AKT alebo spoločenstva, poskytujúci, podporujúci a financujúci súkromné investície v štátoch AKT a

e) agenti (sprostredkovatelia) decentralizovanej spolupráce a ostatní neštátni účastníci zo štátov AKT a zo spoločenstva.

KAPITOLA 2

Pôsobnosť a charakter financovania

Článok 59

V rámci priorít stanovených štátom alebo štátmi AKT zainteresovaných na národnej aj regionálnej úrovni môže byť podpora daná projektom, programom a ostatným formám činnosti prispievajúcim k splneniu cieľov stanovených v tejto dohode.

Článok 60

Pôsobnosť financovania

Pôsobnosť financovania môže zahŕňať, medzi iným, v závislosti od potrieb a typov činností považovaných za najvhodnejšie, podporu:

a) opatrení, ktoré prispievajú k zmierneniu dlhového bremena a problémov platobnej bilancie krajín AKT;

b) makroekonomických a štrukturálnych reforiem a politiky;

c) zmiernenia nepriaznivých účinkov nestability príjmov z vývozu;

d) odvetvovej politiky a reformy;

e) inštitucionálneho rozvoja a budovania kapacít;

f) programov technickej spolupráce;

g) humanitárnej a núdzovej pomoci, vrátane pomoci utečencov a presídleným osobám, krátkodobé rehabilitačné opatrenia a príprava na katastrofy.

Článok 61

Charakter financovania

1. Povaha financovania medzi iným zahŕňa:

a) projekty a programy;

b) úverové programy, záručné schémy a kapitálovú účasť;

c) rozpočtovú podporu, priamu pre štáty AKT, ktorých meny sú konvertibilné a voľne zameniteľné, alebo nepriamu z partnerských fondov vytvorených rôznymi nástrojmi spoločenstva;

d) ľudské a materiálne zdroje nevyhnutné na efektívnu správu a dohľad nad projektmi a programami;

e) odvetvové a všeobecné programy podpory dovozu, ktoré môžu mať formu:

i) odvetvových programov dovozu prostredníctvom obstarávania, vrátane financovania vstupov do výrobného systému a dodávok na zlepšenie sociálnych služieb;

ii) odvetvových programov dovozu vo forme devíz uvoľnených po splátkach na financovanie odvetvových dovozov;

iii) všeobecných programov dovozu vo forme devíz uvoľnených po splátkach na financovanie všeobecných dovozov pokrývajúcich široké spektrum výrobkov.

2. Priama rozpočtová pomoc na podporu makroekonomických a odvetvových reforiem sa poskytne, ak:

a) je riadenie verejných výdavkov dostatočne transparentné, zodpovedné a efektívne;

b) sú v platnosti dobre vymedzené makroekonomické alebo odvetvové politiky zavedené samotnou krajinou a dohodnuté s jej hlavnými darcami a

c) je verejné obstarávanie otvorené a transparentné.

3. Podobná priama rozpočtová pomoc sa poskytne postupne aj pre odvetvové politiky namiesto jednotlivých projektov.

4. Nástroje programov dovozu alebo rozpočtovej podpory uvedené vyššie je možné taktiež použiť na podporu oprávnených štátov AKT vykonávajúcich reformy zamerané na vnútroregionálnu hospodársku liberalizáciu, ktorá predstavuje čisté transakčné náklady.

5. V rámci dohody sa použijú zdroje Európskeho rozvojového fondu (ďalej len fond), vrátane partnerských fondov, nespotrebované zostatky predchádzajúcich fondov, vlastné zdroje Európskej investičnej banky (ďalej len "banka") a tam kde je to vhodné, aj zdroje čerpané z rozpočtu Európskeho spoločenstva, a to na financovanie projektov, programov a ostatných foriem operácií prispievajúcich k dosahovaniu cieľov tejto dohody.

6. Fondy poskytnuté podľa dohody je možné použiť na pokrytie celkových nákladov miestnych aj zahraničných výdavkov na projekty a programy, vrátane financovania variabilných nákladov.

HLAVA II

FINANČNÁ SPOLUPRÁCA

KAPITOLA 1

Finančné zdroje

Článok 62

Celková čiastka

1. Na účely stanovené v tejto dohode je celková čiastka finančnej pomoci spoločenstva a podrobné podmienky financovania uvedená v prílohách k tejto dohode.

2. Ak by štát AKT neratifikoval túto dohodu alebo ju vypovedal, strany upravia čiastky zdrojov stanovených vo finančnom protokole v prílohe I. Úprava finančných zdrojov sa taktiež uplatní po:

a) pristúpení nových štátov AKT k dohode, ktoré sa nezúčastnili týchto rokovaní;

b) rozšírení spoločenstva.

Článok 63

Spôsoby financovania

Spôsoby financovania každého projektu alebo programu sa určia spoločne dotknutým štátom alebo štátmi AKT a spoločenstvom s odvolaním sa na:

a) úroveň rozvoja, zemepisnej situácie a hospodárskych a finančných pomerov týchto štátov;

b) charakter projektu alebo programu, jeho hospodárskej a finančnej návratnosti, ako aj jeho sociálneho a kultúrneho dopadu a

c) v prípade pôžičiek, faktorov zaručujúcich ich splácanie.

Článok 64

Pôžičkové operácie

1. Finančná pomoc môže byť sprístupnená dotknutým štátom AKT alebo prostredníctvom nich, alebo v závislosti od ustanovení tejto dohody prostredníctvom oprávnených finančných inštitúcií priamo akémukoľvek inému oprávnenému užívateľovi. Ak je finančná pomoc poskytnutá konečnému príjemcovi prostredníctvom sprostredkovateľa alebo priamo užívateľovi v súkromnom sektore:

a) podmienky, za ktorých môže byť pomoc sprístupnená od sprostredkovateľa ku konečnému príjemcovi alebo priamo užívateľovi v súkromnom sektore, sú stanovené vo finančnej dohode alebo zmluve o pôžičke a

b) každý finančný prospech kumulovaný sprostredkovateľom z pôžičkovej operácie alebo vyplývajúci z priamych pôžičkových operácií užívateľovi v súkromnom sektore, sa využije na rozvojové účely za podmienok stanovených vo finančnej dohode alebo v zmluve o pôžičke po tom, čo sa zoberú do úvahy administratívne náklady, devízové a finančné riziká a náklady technickej pomoci poskytnutej konečnému príjemcovi.

2. Ak sa financovanie realizuje prostredníctvom úverového orgánu so sídlom a/alebo fungovaním v štátoch AKT, je zodpovednosťou tohto orgánu vybrať a zhodnotiť jednotlivé projekty a spravovať prostriedky dané k dispozícii za podmienok stanovených v tejto dohode a po vzájomnej dohode medzi stranami.

Článok 65

Spolufinancovanie

1. Finančné zdroje poskytnuté podľa tejto dohody môžu byť na žiadosť štátov AKT použité na spolufinancovanie realizované najmä s rozvojovými agentúrami a inštitúciami, členskými štátmi spoločenstva, štátmi AKT, tretími krajinami alebo medzinárodnými, či súkromnými finančnými inštitúciami, firmami alebo agentúrami úverovania vývozu.

2. Zvláštna pozornosť sa poskytne možnosti spolufinancovania v prípadoch, keď účasť spoločenstva povzbudí k účasti ostatné zdroje financovania a kde takéto financovanie môže viesť k výhodnému finančnému balíku pre daný štát AKT.

3. Spolufinancovanie môže mať formu spoločného alebo paralelného financovania. Prednosť sa dáva v každom prípade riešeniu, ktoré je vhodnejšie z hľadiska nákladovej efektivity (úspor). Okrem toho sa prijmú opatrenia na koordináciu a harmonizáciu operácií spoločenstva a operácií spolufinancujúcich orgánov tak, aby sa minimalizoval počet postupov, ktoré majú vykonať štáty AKT a tak, aby sa tieto postupy stali pružnejšími.

4. Proces konzultácie a koordinácie s ostatnými darcami a spolufinancujúcimi sa má posilniť a, tam, kde je to možné, rozvinúť prostredníctvom zavedenia dohôd o rámci spolufinancovania a politiky spolufinancovania, pričom majú byť prehodnotené postupy na zabezpečenie efektívnosti a najlepších možných podmienok.

KAPITOLA 2

Dlh a podpora štrukturálnych úprav

Článok 66

Podpora na zmiernenie dlhu

1. Aby sa zmiernilo dlhové bremeno štátov AKT a ich problémy platobnej bilancie, strany sa dohodli na využití zdrojov poskytnutých v rámci tejto dohody pre príspevok k iniciatívam zmiernenia dlhu schváleným na medzinárodnej úrovni v prospech štátov AKT. Okrem toho na individuálnej báze bude použitie zdrojov, ktoré neboli pridelené v rámci minulých indikatívnych programov, urýchlené prostredníctvom rýchlych dispozičných nástrojov stanovených v tejto dohode. Spoločenstvo sa navyše zaväzuje preskúmať, ako môžu byť z dlhodobého hľadiska zdroje iné ako ERF mobilizované na podporu medzinárodne schválených iniciatív zmiernenia dlhu.

2. Na žiadosť štátu AKT môže spoločenstvo poskytnúť:

a) pomoc pri štúdiu a hľadaní praktických riešení zadĺženosti, vrátane vnútorného dlhu, ťažkostí pri splácaní dlhu a problémov platobnej bilancie;

b) vzdelávanie v riadení dlhu a medzinárodných finančných rokovaniach, ako aj podporu vzdelávacích seminárov, kurzov a seminárov v týchto oblastiach a

c) pomoc na rozvoj pružných techník a nástrojov riadenia dlhu.

3. Štáty AKT môžu s cieľom prispenia k splácaniu dlhu vyplývajúceho z pôžičiek z vlastných zdrojov banky, špeciálnych pôžičiek a rizikového kapitálu, a v súlade s dojednaniami vypracovanými na individuálnej báze s Komisiou, použiť dostupnú zahraničnú menu uvedenú v tejto dohode na takéto splácanie, ak a keď nastáva splatnosť dlhu, a do čiastky požadovanej v národnej mene.

4. Berúc do úvahy závažnosť problému medzinárodného dlhu a jeho dopad na hospodársky rast, strany deklarujú svoju pripravenosť pokračovať vo výmene názorov v kontexte medzinárodných rokovaní o všeobecnom problému dlhu, bez dopadu na špecifické rokovania uskutočňované na príslušných fórach.

Článok 67

Podpora štrukturálnych úprav

1. Dohoda poskytne podporu makroekonomickým a odvetvovým reformám vykonávaným štátmi AKT. V tomto rámci strany zabezpečia, že úprava bude ekonomicky opodstatnená a sociálne a politicky únosná. Podpora sa poskytne v kontexte spoločného zhodnotenia medzi spoločenstvom a dotknutým štátom AKT pri reformných opatreniach prijímaných alebo zvažovaných na makroekonomickej alebo odvetvovej úrovni, čo umožní celkové zhodnotenie reformných úsilí. Rýchle vyplatenie čiastok je dôležitou črtou podporných programov.

2. Štáty AKT a spoločenstvo uznávajú nevyhnutnosť podporovať reformné programy na regionálnej úrovni so zabezpečením toho, že pri príprave a realizácii národných programov sa venuje riadna pozornosť regionálnym aktivitám, ktoré majú dopad na národný rozvoj. Na tento účel sa podpora štrukturálnych úprav snaží tiež:

a) začleniť od začiatku diagnózy opatrenia na povzbudenie regionálnej integrácie a brať do úvahy dôsledky cezhraničných úprav;

b) podporovať harmonizáciu a koordináciu makroekonomických a odvetvových politík, vrátane oblastí daní a ciel tak, aby sa splnil dvojaký cieľ regionálnej integrácie a štrukturálnej reformy na národnej úrovni a

c) brať do úvahy účinky čistých nákladov prechodu regionálnej integrácie na rozpočtové príjmy a platobnú bilanciu buď prostredníctvom všeobecných programov dovozu, alebo rozpočtovej podpory.

3. Štáty AKT realizujúce alebo zvažujúce reformy na makroekonomickej alebo odvetvovej úrovni majú nárok na pomoc pre štrukturálne úpravy, berúc do úvahy regionálny kontext, efektívnosť a pravdepodobný dopad na hospodársky, sociálny a politický rozmer rozvoja a na hospodárske a sociálne ťažkosti, ktorým treba čeliť.

4. Štáty AKT realizujúce reformné programy, ktoré sú uznávané a podporované aspoň hlavnými mnohostrannými darcami, alebo ktoré sú s takýmito darcami odsúhlasené, ale nie nevyhnutne nimi podporované, sa považujú automaticky za spĺňajúce požiadavky na štrukturálnu pomoc.

5. Štrukturálne úpravy sa pružne mobilizujú vo forme odvetvových alebo všeobecných dovozových programov, alebo rozpočtovej podpory.

6. Príprava, zhodnotenie a finančné rozhodnutie pre programy štrukturálnych úprav sa vykonávajú podľa ustanovení o vykonávacích postupoch tejto dohody s riadnym zreteľom na črtu rýchleho sprístupnenia prostriedkov programov štrukturálnych úprav. Na individuálnom základe je prípustné aj retroaktívne financovanie obmedzenej časti dovozov s pôvodom v AKT-ES.

7. Vykonávanie každého podporného programu musí zabezpečiť čo najširší a najtransparentnejší prístup oprávnených hospodárskych subjektov z AKT k zdrojom programu, súlad postupov obstarávania s administratívnymi a obchodnými postupmi v dotknutom štáte, zatiaľ čo sa zabezpečí aj čo najlepší pomer cena/kvalita pri dovážaných tovaroch a nevyhnutný súlad s medzinárodným pokrokom dosiahnutým pri harmonizácii postupov podpory štrukturálnych úprav.

KAPITOLA 3

Podpora v prípade krátkodobých výkyvov výnosov z vývozu

Článok 68

1. Strany uznávajú, že nestabilita výnosov z vývozu, najmä v odvetviach poľnohospodárstva a baníctva, môže nepriaznivo ovplyvniť rozvoj štátov AKT a ohroziť splnenie ich rozvojových požiadaviek. Preto sa vytvára systém dodatočnej podpory na zmiernenie účinkov akejkoľvek nestability výnosov z vývozu, vrátane odvetví poľnohospodárstva a baníctva, v rámci finančnej kapitoly podpory dlhodobého rozvoja.

2. Účelom podpory v prípade krátkodobých výkyvov výnosov z vývozu je zabezpečiť makroekonomické a odvetvové reformy a politiky, ktoré sú ohrozené následkom poklesu príjmov, a odstrániť nepriaznivé účinky nestability výnosov z vývozu najmä pri produktoch poľnohospodárstva a baníctva.

3. Extrémna závislosť hospodárstiev štátov AKT na vývoze najmä z odvetví poľnohospodárstva a baníctva sa berie do úvahy pri prideľovaní zdrojov pre rok uplatňovania. V tejto súvislosti obdržia najmenej rozvinuté, suchozemské a ostrovné štáty AKT priaznivejšie zaobchádzanie.

4. Dodatočné zdroje sa poskytujú v súlade so špecifickými formami podporných mechanizmov stanovených v prílohe II o podmienkach financovania.

5. Spoločenstvo taktiež poskytuje podporu trhovo založeným poistným schémam vytvoreným pre štáty AKT snažiace sa o ochranu pri rizikom výkyvov výnosov z vývozu.

KAPITOLA 4

Podpora odvetvových politík

Článok 69

1. Spolupráca podporuje prostredníctvom rôznych nástrojov a foriem stanovených v dohode:

a) sociálne a hospodárske odvetvové politiky a reformy;

b) opatrenia na rozvoj činnosti výrobného sektora a vývoznej konkurencieschopnosti;

c) opatrenia na rozšírenie služieb sociálneho sektora a

d) tematické a prierezové (medziodvetvové) otázky.

2. Táto podpora sa poskytuje podľa primeranosti prostredníctvom:

a) odvetvových programov;

b) rozpočtovej podpory;

c) investícií;

d) rehabilitácie (obnovy);

e) vzdelávania;

f) technickej pomoci a

g) inštitucionálnej podpory.

KAPITOLA 5

Mikroprojekty a decentralizovaná spolupráca

Článok 70

Aby sa reagovalo na potreby miestnych spoločenstiev vzhľadom na rozvoj a aby sa podporovali všetky subjekty decentralizovanej spolupráce, ktoré sú schopné prispievať k nezávislému rozvoju štátov AKT pri predkladaní a presadzovaní iniciatív, spolupráca podporuje takéto rozvojové operácie v rámci stanovenom v pravidlách a národnej legislatíve dotknutých štátov AKT a ustanovení indikatívneho programu. V tejto súvislosti spolupráca podporuje:

a) mikroprojekty na miestnej úrovni, ktoré majú hospodársky a sociálny dopad na život ľudí, spĺňajú preukázanú a identifikovanú prioritnú potrebu a vykonajú sa z iniciatívy a za aktívnej účasti miestneho spoločenstva, ktoré z nich má prospech a

b) decentralizovanú spoluprácu najmä tam, kde takéto operácie kombinujú úsilie a zdroje decentralizovaných subjektov štátov AKT a ich partnerov zo spoločenstva. Táto forma spolupráce umožní mobilizáciu schopností, zlepšovacích metód fungovania a zdrojov decentralizovaných subjektov štátu AKT.

Článok 71

1. Mikroprojekty a decentralizovaná spolupráca môžu byť podporované z finančných zdrojov dohody. Projekty alebo programy podľa tejto formy spolupráce môžu, ale nemusia byť spojené s odvetviami koncentrácie indikatívnych programov, ale môžu byť spôsobom dosahovania špecifických cieľov indikatívnych programov alebo výsledkom iniciatív miestnych spoločenstiev alebo decentralizovaných subjektov.

2. Príspevky na financovanie mikroprojektov a decentralizovanej spolupráce sa poskytnú z fondu, v takom prípade príspevok bežne nepresiahne tri štvrtiny celkových nákladov každého projektu a nesmie prekročiť limit stanovený v indikatívnom programe. Zostávajúcu čiastku poskytne(-ú):

a) miestne spoločenstvo v prípade mikroprojektov (buď materiálne, alebo vo forme služieb, alebo hotovosti a upravené podľa schopnosti prispieť);

b) subjekty decentralizovanej spolupráce za predpokladu, že finančné, technické, materiálne a ostatné zdroje poskytnuté takýmito subjektami bežne nie sú nižšie ako 25 % odhadovaných nákladov projektu/programu a

c) vo výnimočných prípadoch dotknutým štátom AKT, buď vo forme finančného príspevku, alebo prostredníctvom využívania verejného vybavenia alebo dodávky služieb.

3. Postupy uplatniteľné na projekty a programy financované v rámci mikroprojektov a decentralizovanej spolupráce sú stanovené v dohode, a to najmä v časti uvádzajúcej viacročné programy.

KAPITOLA 6

Humanitárna pomoc a pomoc v núdzi

Článok 72

1. Humanitárna pomoc a pomoc v núdzi sa poskytuje ľudu štátov AKT vo vážnych hospodárskych a sociálnych ťažkostiach výnimočnej povahy, vyplývajúcich z prírodných katastrof, človekom spôsobených kríz ako sú vojny a iné konflikty, alebo iných výnimočných okolností s rovnakým účinkom. Humanitárna pomoc a pomoc v núdzi sa zachováva po dobu nevyhnutnú na vysporiadanie sa s núdzovými potrebami vyplývajúcimi z týchto situácií.

2. Humanitárna pomoc a pomoc v núdzi sa poskytuje výhradne podľa potrieb a záujmov obetí katastrof a v súlade so zásadami medzinárodného humanitárneho práva. Nesmie najmä dôjsť k žiadne diskriminácii medzi obeťami z dôvodu rasy, etnického pôvodu, náboženstva, pohlavia, veku, štátnej príslušnosti alebo politického presvedčenia a voľný prístup k obetiam a ich ochrana sú zabezpečené tak, ako bezpečnosť humanitárneho personálu a zariadenia.

3. Humanitárna pomoc a pomoc v núdzi sa zameria na:

a) ochranu ľudských životov v krízach a v bezprostredných post-krízových situáciách spôsobených prírodnými katastrofami, konfliktmi alebo vojnou;

b) príspevky k financovaniu a dodávke humanitárnej pomoci a priamy prístup k tejto pomoci zo strany určených príjemcov všetkými dostupnými logistickými prostriedkami;

c) realizáciu krátkodobej obnovy a rekonštrukcie tak, aby sa umožnilo častiam zasiahnutej populácie opätovne mať prospech aspoň z minimálnej socio-ekonomickej integrácie, a čo najskôr vytvoriť podmienky pre opätovné pokračovanie rozvoja na základe dlhodobých cieľov stanovených dotknutou krajinou AKT;

d) riešenie potrieb vyplývajúcich z presídlenia ľudí (utečenci, presídlené osoby a navrátilci) následne po prírodnej alebo ľudskej katastrofe tak, aby sa po nevyhnutnú dobu mohli uspokojiť všetky potreby utečencov a presídlených osôb (bez ohľadu na miesto) a aby sa uľahčili kroky pre ich dobrovoľnú repatriáciu a reintegráciu v ich krajine pôvodu a

e) pomoc štátu AKT pri vytváraní mechanizmov predchádzania a pripravenosti na katastrofy, vrátane systémov predpovede a včasného varovania, s cieľom zmiernenia následkov katastrof.

4. Podobnú pomoc ako pomoc vyššie uvedenú je možné poskytnúť štátom AKT prijímajúcim utečencov alebo navrátilcov na splnenie potrieb, ktorých sa pomoc v núdzi netýka.

5. So zdôraznením rozvojového charakteru pomoci poskytovanej v súlade s týmto článkom, môže byť pomoc na žiadosť dotknutého štátu iba výnimočne použitá spolu s indikatívnym programom.

6. Humanitárna pomoc a pomoc v núdzi sa realizuje buď na žiadosť krajiny AKT zasiahnutej krízovou situáciou, Komisie, medzinárodných organizácií, alebo miestnych, či medzinárodných neštátnych organizácií. Takáto pomoc sa spravuje a vykonáva podľa postupov umožňujúcich opatrenia, ktoré sú rýchle, pružné a efektívne. Spoločenstvo prijme primerané kroky na uľahčenie rýchleho opatrenia, ktoré je požadované na uspokojenie okamžitých potrieb, na ktoré je nutná pomoc v núdzi.

Článok 73

1. Kroky po stave núdze zamerané na fyzickú a sociálnu obnovu stavu spôsobeného výsledkami prírodných katastrof alebo výnimočných okolností s rovnakým účinkom môžu byť podľa tejto dohody realizované s pomocou spoločenstva. Takéto kroky musia pri použití efektívnych a pružných mechanizmov uľahčiť prechod od fázy núdze do fázy rozvoja, musia podporovať socio-ekonomickú reintegráciu častí zasiahnutej populácie, odstrániť, pokiaľ je to možné, príčiny krízy a posilniť inštitúcie a vlastníctvo miestnych a národných účastníkov pri ich úlohe formulovania politiky trvale udržateľného rozvoja pre dotknutú krajinu AKT.

2. Krátkodobé núdzové kroky sú iba za výnimočných okolností financované z fondu tam, kde takáto pomoc nemôže byť financovaná z rozpočtu spoločenstva.

KAPITOLA 7

Investície a podpora rozvoja súkromného sektora

Článok 74

Spolupráca podporuje prostredníctvom finančnej a technickej pomoci politiky a stratégie na investovanie a rozvoj súkromného sektora tak, ako je to stanovené v tejto dohode.

Článok 75

Podpora investícií

Štáty AKT, spoločenstvo a jeho členské štáty, v rámci pôsobnosti svojich príslušných právomocí, uznávajúc význam súkromných investícií pri podpore rozvojovej spolupráce, a uznávajúc potrebu krokov na podporu takýchto investícií, budú:

a) vykonávať opatrenia na povzbudenie účasti tých súkromných investorov v rozvojových úsiliach, ktorí spĺňajú ciele a priority rozvojovej spolupráce AKT-ES, a dodržiavajú príslušné zákony a nariadenia svojich štátov;

b) prijímať opatrenia, ktoré pomôžu vytvárať a zachovať predvídateľnú a bezpečnú investičnú klímu, ako aj vstupovať do rokovaní o dohodách, ktoré zlepšia takúto klímu;

c) povzbudzovať súkromný sektor v EÚ k investovaniu a poskytovaniu konkrétnej pomoci partnerom v krajinách AKT formou vzájomnej podnikateľskej spolupráce a partnerstva;

d) uľahčovať partnerstvá a spoločné podniky podporou spolufinancovania;

e) financovať odvetvové investičné fóra na podporu partnerstiev a zahraničných investícií;

f) podporovať úsilia štátov AKT o prilákanie investícií, so zvláštnym dôrazom na súkromné financovanie pre infraštruktúrne investície a príjmy vytvárajúcu infraštruktúru kriticky dôležitú pre súkromný sektor;

g) podporovať budovanie kapacít pre domáce agentúry podpory investícií a pre inštitúcie zainteresované do podpory a uľahčovania zahraničných investícií;

h) rozširovať informácie o investičných príležitostiach a podmienkach na podnikanie v štátoch AKT a

i) podporovať podnikateľský dialóg, spoluprácu a partnerstvá súkromného sektora národného, regionálneho a AKT-EÚ, najmä prostredníctvom podnikateľského fóra súkromného sektora AKT-EÚ. Podpora fungovania podnikateľského fóra súkromného sektora AKT-EÚ sa poskytne pre napĺňanie nasledujúcich cieľov:

i) uľahčovanie dialógu v rámci súkromného sektora AKT/EÚ a medzi súkromným sektorom AKT/EÚ a orgánmi založenými podľa dohody;

ii) analýza a pravidelné poskytovanie informácií príslušným orgánom o celom rozsahu otázok týkajúcich sa vzťahov medzi súkromnými sektormi AKT a EÚ v kontexte dohody, alebo všeobecnejšie, hospodárskych vzťahov medzi spoločenstvom a krajinami AKT a

iii) analýza a poskytovanie informácií príslušným orgánom o špecifických problémoch odvetvovej povahy týkajúcich sa medzi iným aj oblastí výroby alebo typov výroby na regionálnej alebo subregionálnej úrovni.

Článok 76

Podpora a financovanie investícií

1. Spolupráca poskytne dlhodobé finančné zdroje, vrátane rizikového kapitálu, na pomoc pri podpore rastu súkromného sektora a na tento účel mobilizáciu domáceho a zahraničného kapitálu. Preto táto spolupráca poskytne najmä:

a) granty finančnej a technickej pomoci na podporu politických reforiem, rozvoja ľudských zdrojov, inštitucionálneho budovania kapacít alebo iných foriem inštitucionálnej podpory týkajúcej sa konkrétnej investície, opatrenia na zvýšenie konkurencieschopnosti podnikov a posilnenie kapacít súkromných finančných a nefinančných sprostredkovateľov, napomáhanie investíciám a podpora aktivít zvyšovania konkurencieschopnosti;

b) poradenské a konzultačné služby na pomoc pri vytváraní kladnej investičnej klímy a informačnej základne na usmerňovanie a uľahčovanie pohybu kapitálu;

c) rizikový kapitál pre investície do základného imania, záruky na podporu domácich a zahraničných investícií a pôžičky alebo úverové linky za podmienok stanovených v prílohe II "Podmienky financovania" tejto dohody a

d) pôžičky z vlastných zdrojov banky.

2. Pôžičky z vlastných zdrojov banky sa poskytnú v súlade s jej stanovami a s podmienkami stanovenými v prílohe II k tejto dohode.

Článok 77

Investičné záruky

1. Investičné záruky sú stále dôležitejším nástrojom rozvojových financií, keďže prispievajú k znižovaniu projektových rizík a stimulujú súkromné kapitálové toky. Spolupráca preto zabezpečí zvýšenú dostupnosť a využitie poistenia rizík ako mechanizmu zmierňovania rizík s cieľom zvýšenia dôvery investorov v štáty AKT.

2. Spolupráca ponúka záruky a pomáha pri záručných fondoch pokrývajúcich riziká kvalifikovaných investícií. Spolupráca konkrétne poskytne podporu:

a) schémam zaistenia na pokrytie priamych zahraničných investícií oprávnených investorov proti právnym neistotám a hlavným rizikám vyvlastnenia, obmedzenia menových transferov, vojne a občianskym nepokojom, a porušeniu zmluvy. Investori môžu poistiť projekty pre akúkoľvek kombináciu štyroch typov pokrytia;

b) záručným programom na pokrytie rizika vo forme čiastočnej záruky za financovanie dlhu. Sú dostupné tak čiastočné záruky na riziko, ako aj čiastočné úverové záruky a

c) národným a regionálnym záručným fondom zahŕňajúcim najmä domáce finančné inštitúcie alebo investorov na podporu rozvoja finančného sektora.

3. Spolupráca taktiež poskytne podporu budovaniu kapacít, inštitucionálnej podpore a účasti na základnom financovaní a/alebo regionálnych iniciatívach na zníženie komerčných rizík investorov (medzi iným záručné fondy, regulačné orgány, mechanizmy arbitráže, súdne systémy na zvýšenie ochrany investícií a zlepšenia systémovú úverovania vývozu).

4. Spolupráca poskytne takúto podporu za základe doplnkovej a pridanej hodnoty vzhľadom na súkromné a/alebo verejné iniciatívy a, tam, kde je to priechodné, v partnerstve so súkromnými a verejnými organizáciami. AKT a ES zrealizujú v rámci Výboru AKT-ES pre spoluprácu v rozvojových financiách spoločnú štúdiu o návrhu založenia záručnej agentúry AKT-ES na poskytovanie a správu programov investičných záruk.

Článok 78

Ochrana investícií

1. Štáty AKT a spoločenstvo s jeho členskými štátmi potvrdzujú v rámci svojich príslušných právomocí potrebu podporovať a chrániť investície druhej strany na svojich príslušných územiach a v tejto súvislosti potvrdzujú význam dohôd o podpore investícií a ich ochrane vo vzájomnom záujme, keďže tieto by mohli taktiež poskytovať základ pre schémy poistenia a záruk.

2. Aby sa podporili európske investície do rozvojových projektov zvláštnej dôležitosti podporované štátmi AKT, môžu spoločenstvo a členské štáty na jednej strane a štáty AKT na strane druhej uzatvárať dohody týkajúce sa konkrétnych projektov vzájomného záujmu, kde spoločenstvo a európske podniky prispievajú k ich financovaniu.

3. Strany sa taktiež dohodli, v rámci dohôd o hospodárskom partnerstve a pri rešpektovaní právomocí spoločný a členských štátov, na zavedení všeobecných zásad ochrany a podpory investícií, ktoré potvrdia najlepšie výsledky dohodnuté na príslušných medzinárodných fórach alebo dvojstranne.

HLAVA III

TECHNICKÁ SPOLUPRÁCA

Článok 79

1. Technická spolupráca pomáha štátom AKT pri rozvoji národných a regionálnych ľudských zdrojov, trvale udržateľného rozvoja inštitúcií dôležitých pre úspech rozvoja, vrátane, okrem iného, aj posilnenia konzultačných firiem a organizácií štátov AKT, ako aj výmenných dojednaní zahŕňajúcich konzultantov z firiem AKT aj EÚ.

2. Technická spolupráca má byť nákladovo efektívna a príslušná pre potreby, na ktoré je určená a má uprednostňovať transfer know-how a zvýšenie národných a regionálnych schopností. Technická spolupráca prispieva k dosiahnutiu cieľov projektov a programov, vrátane úsilí na posilnenie riadiacej kapacity národných a regionálnych schvaľovacích úradníkov. Technická pomoc bude:

a) orientovaná na dopyt, a teda sprístupňovaná iba na žiadosť štátu alebo štátov AKT a upravená pre potreby príjemcu;

b) dopĺňať a podporovať úsilia AKT pri určovaní svojich vlastných požiadaviek;

c) monitorovaná a následne sledovaná kvôli zabezpečeniu efektívnosti;

d) podporovať účasť expertov AKT, konzultačných firiem a vzdelávacích a výskumných inštitúcií pri zmluvách financovaných z fondu a identifikovať spôsoby zamestnania kvalifikovaného národného a regionálneho personálu v projektoch fondu;

e) podporovať dočasné vyslanie národných kádrov AKT ako konzultantov do inštitúcií vo svojej vlastnej alebo susediacej krajine, alebo do regionálnej organizácie;

f) zameraná na rozvoj vedomostí o národných a regionálnych prekážkach ľudského rozvoja, resp. potenciálu, a vypracovávať zoznam expertov AKT, konzultantov a konzultačných firiem vhodných pre využitie na projektoch a programoch financovaných z fondu;

g) podporovať vzájomnú technickú pomoc vo vnútri AKT tak, aby sa podporovala výmena medzi štátmi AKT v technickej pomoci, riadení a profesionálnych znalostiach;

h) rozvíjať akčné programy pre dlhodobé budovanie inštitúcií a personálny rozvoj ako nedeliteľnú súčasť plánovania projektov a programov, pričom sa berú do úvahy nevyhnutné finančné požiadavky;

i) podporovať dojednania na zvýšenie kapacít štátov AKT pri budovaní svojich vlastných odborných znalostí;

j) venovať zvláštnu pozornosť rozvoju kapacít štátov AKT v plánovaní, vykonávaní a hodnotení projektov, ako aj v rozpočtovom riadení.

3. Technická pomoc môže byť poskytnutá vo všetkých oblastiach spolupráce a v rámci limitov mandátu tejto dohody. Pokryté aktivity sú rôznorodé v pôsobnosti a povahe a majú byť prispôsobené potrebám štátov AKT.

4. Technická spolupráca môže byť buď konkrétnej, alebo všeobecnej povahy. Výbor AKT-ES pre spoluprácu v rozvojových financiách stanoví usmernenia na vykonávanie technickej spolupráce.

Článok 80

S cieľom zabránenia odlevu mozgov zo štátov AKT spoločenstvo pomôže štátom AKT, ktoré o to požiadajú, uľahčiť návrat kvalifikovaných štátnych príslušníkov AKT s bydliskom vo vyspelých krajinách prostredníctvom primeranej usídľovacej motivácie.

HLAVA IV

POSTUPY A SYSTÉMY RIADENIA

Článok 81

Postupy

Riadiace postupy sú transparentné, ľahko uplatniteľné a majú umožňovať decentralizáciu úloh a zodpovedností v oblasti. Vykonávanie rozvojovej spolupráce AKT-EÚ je otvorené pre neštátnych účastníkov v oblastiach, ktoré sa ich týkajú. Podrobné procedurálne ustanovenia programovania, prípravy, vykonávania a riadenia finančnej a technickej spolupráce sú stanovené v prílohe IV o vykonávaní riadiacich postupov. Rada ministrov môže preskúmať, revidovať a upravovať tieto ustanovenia na základe odporúčaní Výboru AKT-ES pre spoluprácu v rozvojových financiách.

Článok 82

Výkonné subjekty

Na vykonávanie finančnej a technickej pomoci podľa tejto dohody sa určia výkonné subjekty. Podrobné ustanovenia o zodpovednostiach výkonných subjektov sú stanovené v prílohe IV o vykonávaní riadiacich postupov.

Článok 83

Výbor AKT-ES pre spoluprácu v rozvojových financiách

1. Rada ministrov preskúma aspoň raz ročne dosahovanie cieľov spolupráce v rozvojových financiách a taktiež preskúma všeobecné a konkrétne problémy vyplývajúce z vykonávania tejto spolupráce. Na tento účel sa zriaďuje v rámci Rady ministrov Výbor AKT-ES pre spoluprácu v rozvojových financiách, ďalej len "výbor AKT-ES".

2. Výbor AKT-ES medzi iným:

a) zabezpečuje celkové dosahovanie cieľov a zásad spolupráce v rozvojových financiách a stanovuje všeobecné usmernenia na jej efektívne a včasné vykonávanie;

b) skúma problémy vyplývajúce z vykonávania aktivít rozvojovej spolupráce a navrhuje primerané opatrenia;

c) prehodnocuje prílohy k dohode kvôli zabezpečeniu ich stálej relevancie a odporúča Rade ministrov na schválenie všetky primerané zmeny a doplnky a

d) skúma operácie vykonané v rámci dohody na dosiahnutie cieľov podpory súkromného sektora, rozvoja investícií a operácií investičných nástrojov.

3. Výbor AKT-ES, ktorý zasadá každý štvrťrok, sa skladá na paritnej báze zo zástupcov štátov AKT a spoločenstva alebo ich oprávnených zástupcov. Na ministerskej úrovni zasadá kedykoľvek o to požiada jedna zo strán, avšak najmenej jedenkrát ročne.

4. Rada ministrov stanoví rokovací poriadok výboru AKT-ES, najmä podmienky zastupovania a počet členov výboru, podrobné dojednania pre príspevky a podmienky vykonávania predsedníctva.

5. Výbor AKT-ES môže zvolať zasadania expertov na preštudovanie príčiny akýchkoľvek ťažkostí alebo slabín, ktoré môžu brániť efektívnemu vykonávaniu rozvojovej spolupráce. Títo experti vypracujú odporúčania pre výbor o možných spôsoboch odstránenia ťažkostí alebo slabín.

ČASŤ 5

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA PRE NAJMENEJ ROZVINUTÉ, SUCHOZEMSKÉ A OSTROVNÉ ŚTÁTY AKT (LDLICS)

KAPITOLA 1

Všeobecné ustanovenia

Článok 84

1. Aby štáty LDLIC mohli plne využiť príležitosti ponúkané dohodu na urýchlenie tempa rozvoja, má spolupráca zabezpečovať zvláštne zaobchádzanie pre najmenej rozvinuté krajiny AKT a má brať riadne do úvahy zraniteľnosť suchozemských a ostrovných krajín AKT. Taktiež má brať do úvahy potreby krajín v post-konfliktných situáciách.

2. Nezávisle od konkrétnych opatrení a ustanovení pre najmenej rozvinuté, suchozemské a ostrovné krajiny v rôznych kapitolách dohody sa bude zvláštna pozornosť vo vzťahu k týmto skupinám a krajinám v post-konfliktných situáciách venovať:

a) posilňovaniu regionálnej spolupráce;

b) dopravnej a komunikačnej infraštruktúre;

c) efektívnemu využitiu morských zdrojov a predaju z nich vyrobených produktov a v prípade suchozemských krajín vnútrozemskému rybárstvu;

d) štrukturálnym úpravám, kde sa berie do úvahy úroveň rozvoja týchto krajín a v štádiu vykonávania rovnako aj sociálny rozmer úprav;

e) vykonávaní potravinových stratégií a integrovaných rozvojových programov.

KAPITOLA 2

Najmenej rozvinuté štáty AKT

Článok 85

1. Najmenej rozvinutým štátom AKT sa poskytne zvláštne zaobchádzanie tak, aby sa im umožnilo prekonanie vážnych hospodárskych a sociálnych ťažkostí brzdiacich ich rozvoj a aby sa urýchlili ich príslušné tempá rozvoja.

2. Zoznam najmenej rozvinutých krajín je uvedený v prílohe VI. Je možné ho meniť a dopĺňať rozhodnutím Rady ministrov, ak:

a) pristúpi k tejto dohode tretí štát v porovnateľnej situácii a

b) hospodárska situácia v štáte AKT sa výrazne a trvalo zmení do takej miery, že tento potrebuje byť začlenený do kategórie najmenej rozvinutých krajín, resp. jeho zahrnutie do danej kategórie už nie je opodstatnené.

Článok 86

Ustanovenia prijaté vo vzťahu k najmenej rozvinutým štátom AKT sú obsiahnuté v nasledujúcich článkoch: 2, 29, 32, 35, 37, 56, 68, 84, 85.

KAPITOLA 3

Suchozemské štáty AKT

Článok 87

1. Konkrétne ustanovenia a opatrenia sa vypracujú na podporu suchozemských krajín AKT v ich úsilí prekonať zemepisné ťažkosti a ostatné prekážky brzdiace ich rozvoj tak, aby sa urýchlili ich príslušné tempá rozvoja.

2. Zoznam suchozemských štátov AKT je uvedený v prílohe VI. Je možné ho meniť a dopĺňať rozhodnutím Rady ministrov, ak pristúpi k tejto dohode tretí štát v porovnateľnej situácii.

Článok 88

Ustanovenia prijaté vo vzťahu k suchozemským štátom AKT sú obsiahnuté v nasledujúcich článkoch: 2, 32, 35, 56, 68, 84, 87.

KAPITOLA 4

Ostrovné štáty AKT

Článok 89

1. Konkrétne ustanovenia a opatrenia sa vypracujú na podporu ostrovných krajín AKT v ich úsilí prekonať prírodné a zemepisné ťažkosti a ostatné prekážky brzdiace ich rozvoj tak, aby sa urýchlili ich príslušné tempá rozvoja.

2. Zoznam ostrovných štátov AKT je uvedený v prílohe VI. Je možné ho meniť a dopĺňať rozhodnutím Rady ministrov, ak pristúpi k tejto dohode tretí štát v porovnateľnej situácii.

Článok 90

Ustanovenia prijaté vo vzťahu k suchozemským štátom AKT sú obsiahnuté v nasledujúcich článkoch: 2, 32, 35, 56, 68, 84, 89.

ČASŤ 6

ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 91

Konflikt medzi touto dohodou a ostatnými zmluvami

Žiadna zmluva, dohovor, dohoda alebo dojednanie akéhokoľvek druhu medzi jedným alebo viacerými členskými štátmi spoločenstva a jedným alebo viacerými štátmi AKT nemôže brániť vykonávaniu tejto dohody.

Článok 92

Rozsah územného uplatňovania

V závislosti na zvláštnych ustanoveniach týkajúcich sa vzťahov medzi štátmi AKT a francúzskymi zámorskými dŕžavami v nej stanovenými, sa táto dohoda uplatňuje na jednej strane na územiach, kde sa uplatňuje Zmluva o založení Európskeho spoločenstva a za podmienok stanovených v tejto zmluve, a na strane druhej na územiach štátov AKT.

Článok 93

Ratifikácia a vstup do platnosti

1. Táto dohoda bude ratifikovaná alebo schválená podpisovateľskymi stranami v súlade s ich príslušnými ústavnými pravidlami a postupmi.

2. Ratifikačné listiny alebo schválenie tejto dohody sa uložia v prípade štátov AKT na generálnom sekretariáte Rady Európskej únie a v prípade spoločenstva a členských štátov na generálnom sekretariáte štátov AKT. Sekretariáty o tomto urýchlene upovedomia podpisovateľske štáty a spoločenstvo.

3. Táto dohoda vstúpi do platnosti v prvý deň druhého mesiaca nasledujúceho po dátume uloženia ratifikačných listín členských štátov a aspoň dvoch tretín štátov AKT a schvaľovacej listiny spoločenstva pre túto dohodu.

4. Podpisovateľský štát AKT, ktorý neukončil postupy stanovené v odsekoch 1 a 2 k dátumu vstupu tejto dohody do platnosti podľa odseku 3, tak môže urobiť do dvanástich mesiacov po tomto dátume, bez dopadu na ustanovenia odseku 6.

Pre takéto štáty sa táto dohoda začne uplatňovať od prvého dňa druhého mesiaca nasledujúceho po ukončení týchto postupov. Tieto štáty uznajú platnosť akéhokoľvek opatrenia prijatého na vykonanie dohody po dátume jej vstupu do platnosti.

5. Rokovací poriadok spoločných inštitúcií založených podľa tejto dohody stanoví podmienky, za ktorých sa môžu zástupcovia podpisovateľskych štátov uvedených v odseku 4 zúčastňovať na ich zasadaniach ako pozorovatelia.

6. Rada ministrov môže rozhodnúť o poskytnutí zvláštnej podpory štátom AKT – stranám predchádzajúcich dohovorov AKT-ES ktoré, za absencie bežne ustanovených vládnych inštitúcií, neboli schopné podpísať alebo ratifikovať túto dohodu. Táto podpora sa môže týkať budovania inštitúcií a aktivít hospodárskeho a sociálneho rozvoja, berúc obzvlášť do úvahy potreby najzraniteľnejších častí populácie. V tejto súvislosti môžu takéto krajiny čerpať fondy poskytnuté v časti 4 tejto dohody na finančnú a technickú spoluprácu.

Výnimkou z odseku 4 môžu dotknuté krajiny, ktoré sú podpisovateľmi dohody, ukončiť ratifikačné postupy do dvanástich mesiacov od obnovenia vládnych inštitúcií.

Dotknuté krajiny, ktoré neratifikovali ani nepodpísali dohodu, k nej môžu pristúpiť prostredníctvom postupu pristúpenia stanoveného v článku 94.

Článok 94

Pristúpenie

1. Každá žiadosť o pristúpenie k tejto dohode podaná nezávislým štátom, ktorého štrukturálne charakteristiky a hospodárska a sociálna situácia je porovnateľná so situáciou štátov AKT, bude predložená Rade ministrov.

Ak je žiadosť Radou ministrov schválená, dotknutý štát pristúpi k tejto dohode uložením aktu o pristúpení na generálnom sekretariáte Rady Európskej únie, ktorý zašle overenú kópiu sekretariátu AKT a upovedomí členské štáty. Rada ministrov môže stanoviť akékoľvek pozmeňujúce opatrenia, ktoré môžu byť nevyhnutné.

Dotknutý štát má také isté práva a podlieha takým istým záväzkom ako štáty AKT. Jeho pristúpenie nesmie porušiť výhody, ktoré majú podpisovateľské štáty AKT podľa ustanovení tejto dohody o financovaní rozvojovej spolupráce. Rada ministrov môže stanoviť podmienky a špecifické dojednania pre pristúpenie jednotlivého štátu vo zvláštnom protokole, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť tejto dohody.

2. Rada ministrov bude upovedomená o každej žiadosti, ktorú podá tretí štát o členstvo v hospodárskom zoskupení štátov AKT.

3. Rada ministrov bude upovedomená o každej žiadosti, ktorú podá tretí štát o členstvo v Európskej únii. Počas rokovaní medzi úniou a kandidátskym štátom poskytne spoločenstvo štátom AKT všetky príslušné informácie a štáty AKT zasa odovzdajú svoje názory spoločenstvu tak, aby ich mohlo zobrať plne do úvahy. Spoločenstvo oznámi sekretariátu AKT každé pristúpenie k Európskej únii.

Každý nový členský štát Európskej únie sa stáva stranou tejto dohody od dátumu pristúpenia prostredníctvom doložky s týmto účinkom zakotvenej v akte o pristúpení. Ak akt o pristúpení k únii neumožňuje takéto automatické pristúpenie členského štátu k tejto dohode, pristúpi k nej dotknutý členský štát uložením aktu o pristúpení na generálnom sekretariáte Rady Európskej únie, ktorá zašle overenú kópiu sekretariátu krajín AKT a upovedomí členské štáty.

Strany zhodnotia účinky pristúpenia nových členských štátov na túto dohodu. Rada ministrov môže rozhodnúť o akýchkoľvek prechodných alebo pozmeňujúcich opatreniach, ktoré môžu byť nevyhnutné.

Článok 95

Trvanie dohody a doložka o revízii

1. Táto dohoda sa týmto uzatvára na obdobie dvadsiatich rokov, počnúc 1. marcom 2000.

2. Finančné protokoly sa definujú vždy na päťročné obdobie.

3. Spoločenstvo a členské štáty na jednej strane a štáty AKT na strane druhej oznámia druhej strane najneskôr 12 mesiacov pred uplynutím päťročného obdobia akékoľvek prehodnotenia ustanovení, ktoré si želajú urobiť vzhľadom na možnú zmenu alebo doplnenie dohody. Toto však neplatí pre ustanovenia o hospodárskej a obchodnej spolupráci, pre ktoré sa stanoví zvláštny postup prehodnotenia. Bez ohľadu na túto časovú lehotu, ak si jedna strana želá prehodnotenie akéhokoľvek ustanovenia dohody, má druhá strana lehotu dvoch mesiacov, v ktorej môže žiadať o rozšírenie prehodnotenia na ostatné ustanovenia týkajúce sa tých, ktoré boli predmetom prvotnej žiadosti.

Desať mesiacov pred uplynutím tohto päťročného obdobia strany vstúpia do rokovaní s cieľom preskúmať akékoľvek možné zmeny a doplnky k ustanoveniam, ktoré boli predmetom oznámenia.

Článok 93 sa uplatňuje tiež na vykonané zmeny a doplnky.

Rada ministrov prijme každé prechodné opatrenie, ktoré môže byť požadované vo vzťahu k pozmeneným ustanoveniam až do ich vstupu do platnosti.

4. Osemnásť mesiacov pred uplynutím celkovej doby trvania dohody strany vstúpia do rokovaní, aby preskúmali, ktoré ustanovenia budú následne upravovať ich vzťahy.

Rada ministrov prijme každé prechodné opatrenie, ktoré môže byť požadované až do vstupu novej dohody do platnosti.

Článok 96

Podstatné súčasti: konzultačný postup a primerané opatrenia týkajúce sa ľudských práv, demokratických zásad a zákonnosti

1. V zmysle tohto článku znamená "strana" spoločenstvo a členské štáty Európskej únie na jednej strane a každý štát AKT na strane druhej.

2. a) Ak sa napriek politickému dialógu vedeného pravidelne medzi stranami jedna strana domnieva, že druhá strana nesplnila záväzky vyplývajúce z dodržiavania ľudských práv, demokratických zásad a zákonnosti uvedených v odseku 2 článku 9, poskytne okrem prípadov zvláštnej naliehavosti druhej strane a Rade ministrov príslušné informácie požadované pre podrobné preskúmanie situácie s cieľom nájdenia riešenia prijateľného pre strany. Na tento účel vyzve druhú stranu na konanie konzultácií, ktoré sa zamerajú na riešenia prijaté alebo tie, ktoré sa majú prijať dotknutou stranou na nápravu situácie.

Konzultácie sa vedú na úrovni a vo forme, ktorá sa považuje za najvhodnejšiu pre nájdenie riešenia.

Konzultácie začnú do 15 dní po výzve a pokračujú po dobu stanovenú vzájomnou dohodou, v závislosti od povahy a závažnosti porušenia. V každom prípade však konzultácie netrvajú dlhšie ako 60 dní.

Ak konzultácie nevedú k riešeniu prijateľnému pre obe strany, ak sú zamietnuté alebo v prípade zvláštnej naliehavosti, je možné prijať primerané opatrenia. Tieto opatrenia budú odvolané, len čo dôvod ich prijatia pominul.

b) Pojem "prípady zvláštnej naliehavosti" znamená výnimočné prípady obzvlášť závažných a otvorených porušení jedného zo základných prvkov uvedených v odseku 2 článku 9, čo si vyžaduje okamžitú reakciu.

Strana uchyľujúca sa k postupu zvláštnej naliehavosti informuje druhú stranu a Radu ministrov o skutočnosti oddelene, pokiaľ nemá čas učiniť inak.

c) "Primerané opatrenia" uvedené v tomto článku sú opatrenia prijaté v súlade s medzinárodným právom adekvátne porušeniu. Pri výbere týchto opatrení sa musia uprednostniť tie, ktoré čo najmenej narušujú uplatňovanie tejto dohody. Chápe sa to tak, že pozastavenie pomoci je opatrením poslednej možnosti.

Ak sa prijímajú opatrenia v prípade zvláštnej naliehavosti, oznámia sa okamžite druhej strane a Rade ministrov. Na žiadosť dotknutej strany je možné potom zvolať konzultácie na podrobné preskúmanie situácie a, ak je to možné, nájsť riešenie. Tieto konzultácie sa vedú podľa dojednaní stanovených v druhom a treťom pododseku odseku a).

Článok 97

Konzultačný postup a primerané opatrenia, pokiaľ ide o korupciu

1. Strany sa domnievajú, že v prípadoch, kde je spoločenstvo významným partnerom, pokiaľ ide o finančnú podporu hospodárskych a odvetvových politík a programov, vážne prípady korupcie majú byť dôvodom konania konzultácií medzi stranami.

2. V takýchto prípadoch môže jedna zo strán vyzvať druhú na vstup do konzultácií. Takéto konzultácie začnú do 21 dní od výzvy a trvajú najviac 60 dní.

3. Ak konzultácie nevedú k riešeniu prijateľnému pre obe strany alebo ak sú zamietnuté, alebo v prípade zvláštnej naliehavosti, strany prijmú primerané opatrenia. Vo všetkých prípadoch je strana, na ktorej sa vážny prípad korupcie stal, povinná prijať opatrenia na okamžitú nápravu situácie. Opatrenia prijaté každou stranou musia byť adekvátne vážnosti situácie. Pri výbere týchto opatrení sa musia uprednostniť tie, ktoré čo najmenej narušujú uplatňovanie tejto dohody. Chápe sa to tak, že pozastavenie pomoci je opatrením poslednej možnosti.

4. V zmysle tohto článku znamená "strana" spoločenstvo a členské štáty Európskej únie na jednej strane a každý štát AKT na strane druhej.

Článok 98

Urovnávanie sporov

1. Každý spor vyplývajúci z výkladu alebo uplatňovania tejto dohody medzi jedným alebo viacerými členskými štátmi, alebo spoločenstvom na jednej strane a jedným alebo viacerými štátmi AKT na strane druhej, sa predloží Rade ministrov.

Medzi zasadaniami Rady ministrov sa takéto spory predkladajú výboru veľvyslancov.

2. a) Ak Rada ministrov neuspeje pri urovnávaní sporu, môže každá zo strán žiadať o urovnanie sporu rozhodcovským konaním. Na tento účel vymenuje každá strana rozhodcu do tridsať dní od podania žiadosti o rozhodcovské konanie. V prípade, že tak neurobí, môže každá zo strán požiadať generálneho sekretára Stáleho rozhodcovského súdu o vymenovanie druhého rozhodcu.

b) Dvaja rozhodcovia potom vymenujú tretieho rozhodcu do tridsať dní. V prípade, že tak neurobia, môže každá zo strán požiadať generálneho sekretára Stáleho rozhodcovského súdu o vymenovanie tretieho rozhodcu.

c) Pokiaľ sa rozhodcovia nerozhodnú inak, uplatňovaný postup bude ten, ktorý je stanovený v nariadení o voliteľnom rozhodcovskom konaní Stáleho rozhodcovského súdu pre medzinárodné organizácie a štáty. Rozhodnutia rozhodcov sa prijíma väčšinovým hlasovaním do troch mesiacov.

d) Každá strana sporu je povinná prijať opatrenia nevyhnutné na vykonanie rozhodnutia rozhodcov.

e) Pri uplatňovaní tohto postupu sa spoločenstvo a členské štáty považujú za jednu stranu sporu.

Článok 99

Výpovedná doložka

Táto dohoda môže byť vypovedaná spoločenstvom a jeho členskými štátmi vo vzťahu ku každému štátu AKT a každým štátom AKT vo vzťahu k spoločenstvu a jeho členským štátom v šesťmesačnej výpovednej lehote.

Článok 100

Štatút textov

Protokoly a prílohy pripojené k tejto dohode tvoria jej neoddeliteľnú súčasť. Prílohy II, III, IV a VI môžu byť revidované, prehodnotené a/alebo pozmenené Radou ministrov na základe odporúčania Výboru AKT-ES pre spoluprácu v rozvojových financiách.

Táto dohoda, vyhotovená v dvoch origináloch v jazyku dánskom, holandskom, anglickom, fínskom, francúzskom, nemeckom, gréckom, talianskom, portugalskom, španielskom a švédskom, pričom každé z týchto znení je platné, sa uloží v archíve generálneho sekretariátu Rady Európskej únie a sekretariátu štátov AKT, ktoré oba zašlú overenú kópiu každej z vlád podpisovateľskych štátov.

Hecho en Cotonú, el veintitrés de junio del año dos mil.

Udfærdiget i Cotonou den treogtyvende juni to tusind.

Geschehen zu Cotonou am dreiundzwanzigsten Juni zweitausend.

Έγινε στην Κοτονού, στις είκοσι τρεις Ιουνίου δύο χιλιάδες.

Done at Cotonou on the twenty-third day of June in the year two thousand.

Fait à Cotonou, le vingt-trois juin deux mille.

Fatto a Cotonou, addì ventitré giugno duemila.

Gedaan te Cotonou, de drieëntwintigste juni tweeduizend.

Feito em Cotonu, em vinte e três de Junho de dois mil.

Tehty Cotonoussa kahdentenakymmenentenäkolmantena päivänä kesäkuuta vuonna kaksituhatta.

Som skedde i Cotonou den tjugotredje juni tjugohundra.

Pour Sa Majesté le Roi des BelgesVoor Zijne Majesteit de Koning der BelgenFür Seine Majestät den König der BelgierCette signature engage également la Communauté française, la Communauté flamande, la Communauté germanophone, la Région wallonne, la Région flamande et la Région de Bruxelles-Capitale.Deze handtekening verbindt eveneens de Vlaamse Gemeenschap, de Franse Gemeenschap, de Duitstalige Gemeenschap, het Vlaamse Gewest, het Waalse Gewest en het Brusselse Hoofdstedelijke Gewest.Diese Unterschrift bindet zugleich die Deutschsprachige Gemeinschaft, die Flämische Gemeinschaft, die Französische Gemeinschaft, die Wallonische Region, die Flämische Region und die Region Brüssel-Hauptstadt.

For Hendes Majestæt Danmarks Dronning

Für den Präsidenten der Bundesrepublik Deutschland

Για τον Πρόεδρο της Ελληνικής Δημοκρατίας

Por Su Majestad el Rey de España

Pour le Président de la République française

Thar ceann Uachtarán na hÉireannFor the President of Ireland

Per il Presidente della Repubblica italiana

Pour Son Altesse Royale le Grand-Duc de Luxembourg

Voor Hare Majesteit de Koningin der Nederlanden

Für den Bundespräsidenten der Republik Österreich

Pelo Presidente da República Portuguesa

Suomen Tasavallan Presidentin puolestaFör Republiken Finlands President

På svenska regeringens vägnar

For Her Majesty the Queen of the United Kingdom of Great Britain and Northern Ireland

Por la Comunidad Europea

For Det Europæiske Fællesskab

Für die Europäische Gemeinschaft

Για την Ευρωπαϊκή Κοινότητα

For the European Community

Pour la Communauté européenne

Per la Comunità europea

Voor de Europese Gemeenschap

Pela Comunidade Europeia

Euroopan yhteisön puolesta

På Europeiska gemenskapens vägnar

Pour le Président de la République d'Angola

For Her Majesty the Queen of Antigua and Barbuda

For the Head of State of the Commonwealth of the Bahamas

For the Head of State of Barbados

For the Government of Belize

Pour le Président de la République du Bénin

For the President of the Republic of Botswana

Pour le Président du Burkina Faso

Pour le Président de la République du Burundi

Pour le Président de la République du Cameroun

Pour le Président de la République du Cap-Vert

Pour le Président de la République Centrafricaine

Pour le Président de la République Fédérale Islamique des Comores

Pour le Président de la République démocratique du Congo

Pour le Président de la République du Congo

For the Government of the Cook Islands

Pour le Président de la République de Côte d'Ivoire

Pour le Président de la République de Djibouti

For the Government of the Commonwealth of Dominica

For the President of the Dominican Republic

For the President of the State of Eritrea

For the President of the Federal Republic of Ethiopia

For the President of the Sovereign Democratic Republic of Fiji

Pour le Président de la République gabonaise

For the President and Head of State of the Republic of The Gambia

For the President of the Republic of Ghana

For Her Majesty the Queen of Grenada

Pour le Président de la République de Guinée

Pour le Président de la République de Guinée-Bissau

Pour le Président de la République de Guinée équatoriale

For the President of the Republic of Guyana

Pour le Président de la République d'Haïti

For the Head of State of Jamaica

For the President of the Republic of Kenya

For the President of the Republic of Kiribati

For His Majesty the King of the Kingdom of Lesotho

For the President of the Republic of Liberia

Pour le Président de la République de Madagascar

For the President of the Republic of Malawi

Pour le Président de la République du Mali

For the Government of the Republic of the Marshall Islands

Pour le Président de la République Islamique de Mauritanie

For the President of the Republic of Mauritius

For the Government of the Federated States of Micronesia

Pour le Président de la République du Mozambique

For the President of the Republic of Namibia

For the Government of the Republic of Nauru

Pour le Président de la République du Niger

For the President of the Federal Republic of Nigeria

For the Government of Niue

For the Government of the Republic of Palau

For Her Majesty the Queen of the Independent State of Papua New Guinea

Pour le Président de la République Rwandaise

For Her Majesty the Queen of Saint Kitts and Nevis

For Her Majesty the Queen of Saint Lucia

For Her Majesty the Queen of Saint Vincent and the Grenadines

For the Head of State of the Independent State of Samoa

Pour le Président de la République démocratique de São Tomé et Príncipe

Pour le Président de la République du Sénégal

Pour le Président de la République des Seychelles

For the President of the Republic of Sierra Leone

For Her Majesty the Queen of the Solomon Islands

For the President of the Republic of South Africa

For the President of the Republic of the Sudan

For the President of the Republic of Suriname

For His Majesty the King of the Kingdom of Swaziland

For the President of the United Republic of Tanzania

Pour le Président de la République du Tchad

Pour le Président de la République togolaise

For His Majesty King Taufa'ahau Tupou IV of Tonga

For the President of the Republic of Trinidad and Tobago

For Her Majesty the Queen of Tuvalu

For the President of the Republic of Uganda

For the Government of the Republic of Vanuatu

For the President of the Republic of Zambia

For the Government of the Republic of Zimbabwe

--------------------------------------------------

PRÍLOHY K DOHODE

OBSAH

| Strana |

PRÍLOHA I: FINANČNÝ PROTOKOL | 67 |

PRÍLOHA II: PODMIENKY FINANCOVANIA | 69 |

Kapitola 1: Financovanie investícií | 69 |

Kapitola 2: Špeciálne operácie | 71 |

Kapitola 3: Financovanie krátkodobých výkyvov výnosov z vývozu | 71 |

Kapitola 4: Ostatné ustanovenia | 72 |

Kapitola 5: Dohody o ochrane investícií. | 73 |

PRÍLOHA III: INŠTITUCIONÁLNA PODPORA – CDE A CTA | 74 |

PRÍLOHA IV: VYKONÁVANIE A RIADIACE POSTUPY | 76 |

Kapitola 1: Programovanie (národné) | 76 |

Kapitola 2: Programovanie a príprava (regionálne) | 78 |

Kapitola 3: Vykonávanie projektov | 80 |

Kapitola 4: Súťaž a preferencie | 82 |

Kapitola 5: Monitoring a hodnotenie | 86 |

Kapitola 6: Riadenie a vykonávacie subjekty | 86 |

PRÍLOHA V: OBCHODNÝ REŽIM UPLATNITEĽNÝ POČAS PRÍPRAVNÉHO OBDOBIA UVEDENÉHO V ČLÁNKU 37 ods. 1 | 90 |

Kapitola 1: Všeobecné obchodné dojednania | 90 |

Kapitola 2: Zvláštny záväzok pre cukor, hovädzie a teľacie mäso | 92 |

Kapitola 3: Záverečné ustanovenie | 93 |

PROTOKOL č. 1 TÝKAJÚCI SA DEFINÍCIE POJMU "PÔVODNÉ VÝROBKY" A METÓD ADMINISTRATÍVNEJ SPOLUPRÁCE | 94 |

Hlava I Všeobecné ustanovenia | 95 |

Hlava II Definícia pojmu "pôvodné výrobky" | 96 |

Hlava III Územné požiadavky | 99 |

Hlava IV Doklad o pôvode | 100 |

Hlava V Dojednania pre administratívnu spoluprácu | 105 |

Hlava VI Ceuta a Melilla | 108 |

Hlava VII Záverečné ustanovenia | 108 |

Príloha I k protokolu 1 – Úvodné poznámky k zoznamu v prílohe II | 109 |

Príloha IIk protokolu 1 – Zoznam opracovania alebo spracovania, ktorých vykonanie sa požaduje pri nepôvodných materiáloch, aby vyrobený výrobok mohol získať štatút pôvodného výrobku | 115 |

Príloha III k protokolu 1 – Zámorské krajiny a územia | 187 |

Príloha IV k protokolu 1 – Formulár sprievodného osvedčenia | 188 |

Príloha V k protokolu 1 – Vyhlásenie na faktúre | 193 |

Príloha VIA k protokolu 1 – Deklarácia dodávateľa na výrobky so štatútom preferenčného pôvodu | 195 |

Príloha VIB k protokolu 1 – Deklarácia dodávateľa na výrobky bez štatútu preferenčného pôvodu | 196 |

Príloha VII k protokolu 1 – Informačný certifikát | 197 |

Príloha VIII k protokolu 1 – Formulár žiadosti o výnimku | 200 |

Príloha IXk protokolu 1 – Zoznam opracovania alebo spracovania udeľujúcich získanému výrobku charakter pôvodu v AKT, ak sa opracovanie alebo spracovanie vykonávajú na textilných materiáloch pochádzajúcich z rozvojových krajín uvedených v článku 6 ods. 11 tohto protokolu | 202 |

Príloha Xk protokolu 1 – Textilné výrobky vyňaté z kumulačnej procedúry s určitými rozvojovými krajinami uvedenými v článku 6 ods. 11 tohto protokolu | 208 |

Príloha XIk protokolu 1 – Výrobky, pre ktoré kumulačné ustanovenia s Južnou Afrikou uvedené v článku 6 ods. 3 platia po troch rokoch od predbežného uplatňovania dohody o obchode, rozvoji a spolupráci medzi Európskym spoločenstvom a Juhoafrickou republikou | 209 |

Príloha XIIk protokolu 1 – Výrobky, pre ktoré kumulačné ustanovenia s Južnou Afrikou uvedené v článku 6 ods. 3 platia po šiestich rokoch od predbežného uplatňovania dohody o obchode, rozvoji a spolupráci medzi Európskym spoločenstvom a Juhoafrickou republikou | 233 |

Príloha XIII k protokolu 1 – Výrobky, na ktoré sa nebude uplatňovať článok 6 ods. 3 | 243 |

Príloha XIV k protokolu 1 – Výrobky z rýb, na ktoré sa článok 6 ods. 3 nebude dočasne uplatňovať | 260 |

Príloha XV k protokolu 1 – Spoločná deklarácia o kumulácii | 264 |

PROTOKOL č. 2 O VYKONÁVANÍ ČLÁNKU 9. | 265 |

PROTOKOL č. 3 OBSAHUJÚCI ZNENIE PROTOKOLU 3 O CUKRE AKT | 266 |

Príloha k protokolu 3 – Deklarácie k protokolu 3 | 268 |

Príloha k protokolu 3 – Výmena listov | 269 |

PROTOKOL č. 4 O HOVÄDZOM A TEĽACOM MÄSE | 274 |

PROTOKOL č. – 5 DRUHÝ PROTOKOL O BANÁNOCH | 275 |

PRÍLOHA VI: ZOZNAM LDLICS | 276 |

PROTOKOLY | 278 |

PROTOKOL č. 1 O PREVÁDZKOVÝCH VÝDAVKOCH SPOLOČNÝCH INŠTITÚCIÍ | 279 |

PROTOKOL č. 2 O VÝSADÁCH A IMUNITÁCH | 280 |

Kapitola 1: Osoby podieľajúce sa na práci v rámci dohody | 280 |

Kapitola 2: Majetok, fondy a aktíva Rady ministrov AKT | 280 |

Kapitola 3: Úradné oznámenia | 281 |

Kapitola 4: Personál sekretariátu štátov AKT | 281 |

Kapitola 5: Delegácie Komisie v štátoch AKT | 281 |

Kapitola 6: Všeobecné ustanovenia | 282 |

PROTOKOL č. 3 O JUŽNEJ AFRIKE | 283 |

--------------------------------------------------