Help Print this page 

Document 02012R0648-20140702

Title and reference
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 zo 4. júla 2012 o mimoburzových derivátoch, centrálnych protistranách a archívoch obchodných údajov (Text s významom pre EHP)

ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2012/648/2014-07-02
Multilingual display
Text

2012R0648 — SK — 02.07.2014 — 002.001


Tento dokument slúži čisto na potrebu dokumentácie a inštitúcie nenesú nijakú zodpovednosť za jeho obsah

►B

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) č. 648/2012

zo 4. júla 2012

o mimoburzových derivátoch, centrálnych protistranách a archívoch obchodných údajov

(Text s významom pre EHP)

(Ú. v. ES L 201, 27.7.2012, p.1)

Zmenené a doplnené:

 

 

Úradný vestník

  No

page

date

►M1

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) č. 575/2013 z 26. júna 2013

  L 176

1

27.6.2013

►M2

DELEGOVANÉ NARIADENIE KOMISIE (EÚ) č. 1002/2013 z 12. júla 2013,

  L 279

2

19.10.2013

►M3

SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY 2014/59/EÚ Text s významom pre EHP z 15. mája 2014,

  L 173

190

12.6.2014


Opravené a doplnené:

►C1

Korigendum, Ú. v. ES L 321, 30.11.2013, s. 6  (575/2013)




▼B

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) č. 648/2012

zo 4. júla 2012

o mimoburzových derivátoch, centrálnych protistranách a archívoch obchodných údajov

(Text s významom pre EHP)



EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 114,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskej centrálnej banky ( 1 ),

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru ( 2 ),

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom ( 3 ),

keďže:

(1)

Na žiadosť Komisie bola 25. februára 2009 Skupinou na vysokej úrovni, ktorej predsedom bol Jacques de Larosière, uverejnená správa a vyvodený záver, že je potrebné posilniť rámec dohľadu nad finančným sektorom Únie s cieľom znížiť riziko a závažnosť budúcich finančných kríz, a odporučili sa rozsiahle reformy štruktúry dohľadu nad týmto sektorom vrátane zriadenia Európskeho systému orgánov finančného dohľadu, ktorý zahŕňa tri Európske orgány dohľadu, jeden pre bankovníctvo, jeden pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov a jeden pre cenné papiere a trhy, ako aj zriadenia Európskeho výboru pre systémové riziká.

(2)

V oznámení Komisie zo 4. marca 2009 s názvom Stimuly na oživenie hospodárstva v Európe sa navrhlo posilniť regulačný rámec Únie pre finančné služby. Komisia vo svojom oznámení z 3. júla 2009 s názvom Zaisťovanie efektívnych, bezpečných a zdravých trhov s derivátmi posúdila úlohu derivátov vo finančnej kríze a vo svojom oznámení z 20. októbra 2009 s názvom Opatrenia na zaručenie efektívnych, bezpečných a zdravých trhov s derivátmi – Budúce politické opatrenia oznámila v hlavných rysoch opatrenia, ktoré má v úmysle prijať na zníženie rizík spojených s derivátmi.

(3)

Komisia 23. septembra 2009 prijala návrhy troch nariadení, ktorými sa zriaďuje Európsky systém orgánov finančného dohľadu vrátane zriadenia troch európskych orgánov dohľadu, ktorých cieľom je prispievať k jednotnému uplatňovaniu právnych predpisov Únie a k tvorbe kvalitných spoločných noriem a postupov pre reguláciu a dohľad. Európske orgány dohľadu pozostávajú z Európskeho orgánu dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) (EBA) zriadeného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 ( 4 ), Európskeho orgánu dohľadu (Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov) (EIOPA) zriadeného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1094/2010 ( 5 ) a Európskeho orgánu dohľadu (Európsky orgán pre cenné papiere a trhy) (ESMA) zriadeného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1095/2010 ( 6 ). Európske orgány dohľadu zohrávajú kľúčovú úlohu pri zabezpečovaní stability finančného sektora. Preto je nevyhnutné priebežne zabezpečovať, aby bol rozvoj ich činnosti vysokou politickou prioritou a aby mali k dispozícii primerané prostriedky.

(4)

Mimoburzové deriváty (ďalej len „zmluvy o mimoburzových derivátoch“) sú netransparentné, keďže ide o súkromne dohadované zmluvy, a akékoľvek informácie, ktoré sa ich týkajú, sú zvyčajne dostupné len pre zmluvné strany. Vytvárajú zložité štruktúry vzájomnej závislosti, ktoré sťažujú určenie ich povahy a súvisiacej úrovne rizika. Finančná kríza ukázala, že takéto vlastnosti zvyšujú neistotu v časoch napätia na trhu, a preto predstavujú riziko pre finančnú stabilitu. V tomto nariadení sa ustanovujú podmienky zmiernenia týchto rizík a zlepšenia transparentnosti zmlúv o derivátoch.

(5)

Na samite v Pittsburghu 26. septembra 2009 sa vedúci predstavitelia krajín skupiny G20 dohodli, že všetky štandardizované zmluvy o mimoburzových derivátoch by sa mali zúčtovávať prostredníctvom centrálnej protistrany (CCP) do konca roka 2012 a zmluvy o mimoburzových derivátoch by sa mali ohlasovať archívom obchodných údajov. Vedúci predstavitelia krajín skupiny G20 v júni 2010 v Toronte potvrdili svoj záväzok a tiež sa zaviazali urýchliť implementáciu prísnych opatrení na zlepšenie transparentnosti a regulačného dohľadu nad zmluvami o mimoburzových derivátoch medzinárodne konzistentným a nediskriminačným spôsobom.

(6)

Komisia bude tieto záväzky monitorovať a usilovať sa zaistiť, aby ich podobným spôsobom plnili aj medzinárodní partneri Únie. Komisia by mala spolupracovať s orgánmi tretích krajín s cieľom preskúmať vzájomne podporné riešenia s cieľom zaistiť jednotnosť medzi týmto nariadením a požiadavkami, ktoré stanovili tretie krajiny, aby sa tak zabránilo ich akémukoľvek možnému prekrývaniu. Komisia by mala s pomocou ESMA monitorovať medzinárodné uplatňovanie zásad ustanovených v tomto nariadení a mala by Európskemu parlamentu a Rade o tom pripravovať správy. S cieľom zabrániť prípadným duplicitným alebo rozporným požiadavkám by Komisia mohla po splnení viacerých podmienok prijať rozhodnutia o rovnocennosti právneho rámca, rámca dohľadu a rámca presadzovania v tretích krajinách. Hodnotením, ktoré tvorí základ pre takéto rozhodnutia, by nemalo byť dotknuté právo centrálnej protistrany usadenej v tretej krajine, ktorú ESMA uznal za spôsobilú poskytovať zúčtovacie služby zúčtovacím členom alebo miestam obchodovania usadeným v Únii, pretože rozhodnutie o uznaní by nemalo byť závislé od tohto hodnotenia. Podobne by žiadnym rozhodnutím o posudzovaní rovnocennosti ani hodnotením nemalo byť dotknuté právo archívu obchodných údajov usadeného v tretej krajine, ktorý je uznaný ESMA, poskytovať služby subjektom usadeným v Únii.

(7)

Pokiaľ ide o uznanie centrálnych protistrán tretej krajiny, v súlade s medzinárodnými záväzkami Únie vyplývajúcimi z dohody o zriadení Svetovej obchodnej organizácie vrátane Všeobecnej dohody o obchode so službami by sa rozhodnutia stanovujúce rovnocennosť právnych režimov tretích krajín s právnym režimom Únie mali prijímať len v tom prípade, ak sa v právnom režime tretej krajiny ustanovuje účinný ekvivalentný systém na uznávanie centrálnych protistrán povolených podľa zahraničných právnych režimov, a to v súlade so všeobecnými regulačnými cieľmi a normami, ktoré v septembri 2009 stanovila skupina G20 v záujme zvýšenia transparentnosti na trhoch s derivátmi, zníženia systémového rizika a ochrany pred zneužívaním trhu. Takýto systém by sa mal považovať za rovnocenný, ak sa ním zabezpečuje, že vecný výsledok uplatniteľného regulačného režimu je podobný požiadavkám Únie, a mal by sa považovať za účinný, ak sa tieto pravidlá uplatňujú konzistentným spôsobom.

(8)

V tejto súvislosti je primerané a potrebné overiť účinnú rovnocennosť zahraničných regulačných systémov pri plnení cieľov a noriem skupiny G20, pričom sa zohľadnia vlastnosti trhov s derivátmi a fungovanie centrálnych protistrán, aby sa zvýšila transparentnosť na trhoch s derivátmi, znížilo systémové riziko a zabezpečila ochrana pred zneužívaním trhu. Veľmi zvláštna situácia centrálnych protistrán si vyžaduje, aby boli vytvorené ustanovenia týkajúce sa tretích krajín a fungovali v súlade s mechanizmami, ktoré sú špecifické pre subjekty s touto štruktúrou trhu. Preto tento prístup nepredstavuje precedens pre iné právne predpisy.

(9)

Európska rada vo svojich záveroch z 2. decembra 2009 súhlasila, že je potrebné podstatne zlepšiť zmierňovanie kreditného rizika protistrany a že je dôležité zlepšiť transparentnosť, efektívnosť a integritu transakcií s derivátmi. Uznesenie Európskeho parlamentu z 15. júna 2010 o trhoch s derivátmi: budúce politické opatrenia vyzvalo na povinné zúčtovanie zmlúv o mimoburzových derivátoch a ich ohlasovanie.

(10)

ESMA by mala pôsobiť v rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia zabezpečovaním stability finančných trhov v mimoriadnych situáciách, zaisťovaním jednotného uplatňovania pravidiel Únie vnútroštátnymi orgánmi dohľadu a urovnávaním nezhôd medzi nimi. Je poverený aj tvorbou návrhov regulačných a vykonávacích technických noriem a má hlavnú úlohu pri povoľovaní a monitorovaní centrálnych protistrán a archívov obchodných údajov.

(11)

Jednou zo základných úloh, ktoré sa majú vykonávať prostredníctvom Európskeho systému centrálnych bánk (ESCB), je podporiť bezproblémové fungovanie platobných systémov. V tejto súvislosti členovia ESCB vykonávajú dohľad zabezpečovaním efektívnosti a spoľahlivosti zúčtovacích a platobných systémov vrátane centrálnych protistrán. Členovia ESCB sú tak úzko zapojení do povoľovania a monitorovania centrálnych protistrán, uznávania centrálnych protistrán tretích krajín a schvaľovania mechanizmov interoperability. Okrem toho sa intenzívne zapájajú do stanovovania regulačných technických noriem, ako aj usmernení a odporúčaní. Týmto nariadením nie sú dotknuté povinnosti Európskej centrálnej banky (ECB) a národných centrálnych bánk zabezpečiť efektívnosť a spoľahlivosť zúčtovacích a platobných systémov v rámci Únie a voči tretím krajinám. S cieľom predísť možnému vytvoreniu súbežných súborov pravidiel by preto ESMA a ESCB mali pri príprave príslušného návrhu technických noriem úzko spolupracovať. Prístup k informáciám má pre ECB a národné centrálne banky kľúčový význam pri plnení ich úloh týkajúcich sa dohľadu nad zúčtovacími a platobnými systémami, ako aj úloh týkajúcich sa funkcií emitujúcej centrálnej banky.

(12)

Pre zmluvy o derivátoch uvedené v prílohe I oddiel C body 4 až 10 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/39/ES z 21. apríla 2004 o trhoch s finančnými nástrojmi ( 7 ) sa vyžadujú jednotné pravidlá.

(13)

Ukázalo sa, že stimuly na podporu využívania centrálnych protistrán nie sú dostatočné, aby sa štandardizované zmluvy o mimoburzových derivátoch skutočne centrálne zúčtovávali. Preto sú potrebné požiadavky na povinné zúčtovanie prostredníctvom centrálnych protistrán pre tie zmluvy o mimoburzových derivátoch, ktoré je možné centrálne zúčtovať.

(14)

Je pravdepodobné, že členské štáty budú prijímať rozdielne vnútroštátne opatrenia, čo by mohlo vytvárať prekážky bezproblémového fungovania vnútorného trhu a byť na úkor účastníkov trhu a finančnej stability. Jednotné uplatňovanie zúčtovacej povinnosti v Únii je potrebné aj na zaistenie vysokej úrovne ochrany investorov a na vytvorenie rovnakých podmienok medzi účastníkmi trhu.

(15)

Zaistenie zníženia systémového rizika prostredníctvom zúčtovacej povinnosti si vyžaduje postup určenia tried derivátov, na ktoré by sa mala táto povinnosť vzťahovať. Pri tomto postupe by sa mala zohľadniť skutočnosť, že nie všetky zmluvy o mimoburzových derivátoch zúčtovávané prostredníctvom centrálnej protistrany sa môžu považovať za vhodné na povinné zúčtovanie prostredníctvom centrálnej protistrany.

(16)

V tomto nariadení sa ustanovujú kritériá na určenie toho, či sa na rôzne triedy zmlúv o mimoburzových derivátoch má alebo nemá vzťahovať zúčtovacia povinnosť. Na základe návrhu regulačných technických noriem vypracovaných ESMA by Komisia mala rozhodnúť, či sa na danú triedu zmlúv o mimoburzových derivátoch bude vzťahovať zúčtovacia povinnosť, a dátum nadobudnutia účinnosti zúčtovacej povinnosti, vrátane aj prípadnej postupnej implementácie, a stanoviť minimálnu zostávajúcu splatnosť zmlúv, ktoré boli uzatvorené alebo obnovené pred dátumom nadobudnutia účinnosti zúčtovacej povinnosti v súlade s týmto nariadením. Postupná implementácia zúčtovacej povinnosti by mohla byť v súlade s tým, na akých účastníkov trhu sa vzťahuje zúčtovacia povinnosť. Pri určovaní toho, na ktoré triedy zmlúv o mimoburzových derivátoch sa má vzťahovať zúčtovacia povinnosť, by ESMA mal zohľadniť osobitnú povahu zmlúv o mimoburzových derivátoch, ktoré sa uzatvorili s emitentmi krytých dlhopisov alebo s krytými fondmi krytých dlhopisov.

(17)

Pri určovaní toho, na ktoré triedy zmlúv o mimoburzových derivátoch by sa mala vzťahovať zúčtovacia povinnosť, by ESMA mal tiež náležite zohľadňovať iné relevantné hľadiská, v prvom rade vzájomnú previazanosť protistrán využívajúcich príslušné triedy zmlúv o mimoburzových derivátoch a vplyv na úroveň kreditného rizika protistrany, ako aj presadzovať rovnaké podmienky hospodárskej súťaže v rámci vnútorného trhu, ako sa uvádza v článku 1 ods. 5 písm. d) nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

(18)

Keď ESMA zistí, že produkt mimoburzového derivátu je štandardný a vhodný na zúčtovanie, ale žiadna centrálna protistrana nie je ochotná ho zúčtovávať, mal by preskúmať príčinu takejto situácie.

(19)

Pri určení toho, na ktoré triedy zmlúv o mimoburzových derivátoch sa má vzťahovať zúčtovacia povinnosť, by sa mala náležite zohľadniť osobitná povaha príslušných tried zmlúv o mimoburzových derivátoch. Prevládajúce riziko pre transakcie s niektorými triedami zmlúv o mimoburzových derivátoch môže súvisieť s rizikom vyrovnania, ktoré sa rieši prostredníctvom osobitných infraštruktúrnych mechanizmov, a na základe neho sa môžu odlišovať niektoré triedy zmlúv o mimoburzových derivátoch (napr. devízové) od iných tried. Zúčtovaním centrálnou protistranou sa špecificky rieši kreditné riziko protistrany, čo nemusí predstavovať optimálne riešenie rizika vyrovnania. Režim takýchto zmlúv by mal vychádzať najmä z predbežnej medzinárodnej konvergencie a vzájomného uznávania príslušnej infraštruktúry.

(20)

S cieľom zabezpečiť jednotné a konzistentné uplatňovanie tohto nariadenia a rovnaké podmienky pre účastníkov trhu by sa v prípade, keď sa trieda zmlúv o mimoburzových derivátoch vyhlási za triedu podliehajúcu zúčtovacej povinnosti, mala táto povinnosť vzťahovať aj na všetky zmluvy, ktoré sa týkajú tejto triedy zmlúv o mimoburzových derivátoch, uzatvorené v deň alebo po dni oznámenia povolenia centrálnej protistrany na účely zúčtovacej povinnosti zo strany ESMA, avšak predo dňom nadobudnutia účinnosti zúčtovacej povinnosti, a to pod podmienkou, že zostávajúca splatnosť týchto zmlúv presahuje minimálnu hranicu stanovenú Komisiou.

(21)

Pri určovaní toho, či má trieda zmlúv o mimoburzových derivátoch podliehať požiadavkám na zúčtovanie, by sa mal ESMA zameriavať na zníženie systémového rizika. V hodnotení by sa mali preto zohľadniť faktory, ako sú úroveň zmluvnej a prevádzkovej štandardizácie zmlúv, objem a likvidita príslušnej triedy zmlúv o mimoburzových derivátoch, ako aj dostupnosť pravdivých, spoľahlivých a všeobecne akceptovaných informácií o oceňovaní v rámci príslušnej triedy zmluvy o mimoburzových derivátoch.

(22)

Zúčtovanie zmluvy o mimoburzových derivátoch vyžaduje, aby obe zmluvné strany podliehali zúčtovacej povinnosti alebo aby so zúčtovaním súhlasili.Výnimky zo zúčtovacej povinnosti by mali byť úzko stanovené, keďže by sa nimi znížila účinnosť tejto povinnosti a prínosov zúčtovania prostredníctvom centrálnej protistrany, a môžu viesť k regulačnej arbitráži medzi skupinami účastníkov trhu.

(23)

S cieľom posilniť finančnú stabilitu v rámci Únie by mohlo byť potrebné, aby aj transakcie, ktoré uzavreli subjekty usadené v tretích krajinách, podliehali zúčtovacej povinnosti a povinnosti týkajúcej sa techník zmierňovania rizika, a to v prípade, že takéto transakcie majú priamy, podstatný a predvídateľný dôsledok v rámci Únie, alebo ak sú takéto povinnosti potrebné alebo primerané na zabránenie vyhýbaniu sa niektorému ustanoveniu tohto nariadenia.

(24)

Zmluvy o mimoburzových derivátoch, ktoré sa nepovažujú za vhodné na zúčtovanie prostredníctvom centrálnej protistrany, prinášajú kreditné a prevádzkové riziko protistrany, a preto by sa mali ustanoviť pravidlá na riadenie tohto rizika. S cieľom zmierniť kreditné riziko protistrany by účastníci trhu, na ktorých sa vzťahuje zúčtovacia povinnosť, mali mať k dispozícii postupy riadenia rizík, ktoré si vyžadujú včasnú, presnú a primerane oddelenú výmenu kolaterálu. Pri príprave návrhu regulačných technických noriem, ktoré určia tieto postupy riadenia rizík, by ESMA mal vziať do úvahy návrhy medzinárodných štandardizačných orgánov týkajúce sa maržových požiadaviek pre deriváty, ktoré sa nezúčtovávajú centrálne. Pri vývoji návrhu regulačných technických noriem, ktoré určia mechanizmy potrebné pre správnu a vhodnú výmenu kolaterálu pre riadenia rizík spojených s obchodnými transakciami, ktoré neprešli zúčtovaním, by ESMA mal brať do úvahy prekážky, s ktorými sa stretávajú emitenti krytých dlhopisov alebo kryté fondy pri poskytovaní kolaterálu vo viacerých jurisdikciách Únie. ESMA by mal tiež vziať do úvahy skutočnosť, že prednostné pohľadávky, ktoré majú protistrany emitentov krytých dlhopisov vo vzťahu k aktívam emitenta krytých dlhopisov, poskytujú rovnocennú ochranu proti kreditnému riziku protistrany.

(25)

Pravidlá týkajúce sa zúčtovania zmlúv o mimoburzových derivátoch, ohlasovania transakcií s derivátmi a techník zmierňovania rizika pre zmluvy o mimoburzových derivátoch, ktoré nezúčtováva centrálna protistrana, by sa mali vzťahovať na finančné protistrany, a to na investičné spoločnosti, ktorým bolo udelené povolenie v súlade so smernicou 2004/39/ES, úverové inštitúcie, ktorým bolo udelené povolenie v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2006/48/ES zo 14. júna 2006 o začatí a vykonávaní činností úverových inštitúcií ( 8 ), poisťovne, ktorým bolo udelené povolenie v súlade s prvou smernicou Rady 73/239/EHS z 24. júla 1973 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení vzťahujúcich sa na začatie a vykonávanie priameho poistenia s výnimkou životného poistenia ( 9 ), spoločnosti poskytujúce životné poistenie, ktorým bolo udelené povolenie v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2002/83/ES z 5. novembra 2002 o životnom poistení ( 10 ), zaisťovne, ktorým bolo udelené povolenie v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2005/68/ES zo 16. novembra 2005 o zaistení ( 11 ), podniky kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov (PKIPCP) a v prípade potreby ich správcovské spoločnosti, ktorým bolo udelené povolenie v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/65/ES z 13. júla 2009 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa podnikov kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov (PKIPCP) ( 12 ), inštitúcie zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia v zmysle smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/41/ES z 3. júna 2003 o činnostiach a dohľade nad inštitúciami zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia ( 13 ) a na alternatívne investičné fondy spravované správcami alternatívnych investičných fondov, ktorým bolo udelené povolenie alebo ktoré boli zaregistrované v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2011/61/EÚ z 8. júna 2011 o správcoch alternatívnych investičných fondov ( 14 ).

(26)

Subjekty, ktoré prevádzkujú systém dôchodkového zabezpečenia, ktorého hlavným cieľom je zabezpečiť dávky počas dôchodku, zvyčajne vo forme doživotných platieb, ale tiež vo forme platieb počas určitého obdobia alebo výplaty jednorazovej sumy, obvykle minimalizujú svoje investície do hotovosti s cieľom maximalizovať efektívnosť a výnos pre svojich poistníkov. Z tohto dôvodu by požiadavka, aby tieto subjekty zúčtovávali zmluvy o mimoburzových derivátoch na centrálnej úrovni, viedla k tomu, že by prišli o významnú časť svojich aktív v prospech hotovosti, aby splnili trvalé požiadavky na marže centrálnych protistrán. Aby sa predišlo pravdepodobnému negatívnemu vplyvu takejto požiadavky na dôchodkový príjem budúcich dôchodcov, zúčtovacia povinnosť by sa nemala vzťahovať na systémy dôchodkového zabezpečenia, kým centrálne protistrany nevytvoria vhodné technické riešenie na prevod bezhotovostného kolaterálu ako variačných marží s cieľom vyriešiť tento problém. V takomto technickom riešení by sa mala zohľadniť osobitná úloha systému dôchodkového zabezpečenia a malo by sa ním zabrániť podstatným nepriaznivým dôsledkom pre dôchodcov. Počas určitého prechodného obdobia by sa na zmluvy o mimoburzových derivátoch uzavreté s cieľom znížiť investičné riziká priamo súvisiace s finančnou solventnosťou systémov dôchodkového zabezpečenia mala vzťahovať nielen ohlasovacia povinnosť, ale aj požiadavky na dvojstranné zabezpečenie kolaterálom. Konečným cieľom však je centrálne zúčtovanie hneď, ako to bude uskutočniteľné.

(27)

Je dôležité zabezpečiť, aby sa osobitný prístup uplatňoval len na príslušné subjekty a systémy, a zohľadniť rozmanitosť systémov dôchodkového zabezpečenia v celej Únii a zároveň vytvoriť rovnaké podmienky pre všetky systémy dôchodkového zabezpečenia. Z tohto dôvodu by sa mala dočasná výnimka uplatňovať na inštitúcie zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia registrované v súlade so smernicou 2003/41/ES vrátane každého subjektu, ktorému bolo udelené povolenie, zodpovedného za správu takejto inštitúcie a konajúceho v jej mene, ako sa uvádza v článku 2 ods. 1 uvedenej smernice, ako aj každej právnickej osoby založenej na účely investovania takýchto inštitúcií a konajúcej výlučne a výhradne v ich záujme, a na obchodné jednotky inštitúcií uvedených v článku 3 smernice 2003/41/ES poskytujúce zamestnanecké dôchodkové zabezpečenie.

(28)

Dočasná výnimka by sa mala tiež uplatňovať na obchodné jednotky poisťovní, ktoré sa zaoberajú životným poistením, poskytujúce zamestnanecké dôchodkové zabezpečenie za predpokladu, že všetky zodpovedajúce aktíva a pasíva sú účelovo viazané, spravované a organizované oddelene bez akejkoľvek možnosti prevodu. Mala by sa uplatňovať aj na akékoľvek iné subjekty fungujúce len na vnútroštátnom základe, ktorým bolo udelené povolenie a ktoré podliehajú dohľadu, alebo na mechanizmy, ktoré sa poskytujú hlavne na území jedného členského štátu, len ak sú oba typy uznané vnútroštátnym právom a ich primárnym účelom je poskytovať dávky po odchode do dôchodku. Subjekty a mechanizmy uvedené v tomto odôvodnení by mali podliehať rozhodnutiu relevantného príslušného orgánu a v záujme zabezpečenia jednotnosti, odstránenia možných nezrovnalostí a zabránenia akémukoľvek zneužitiu aj stanovisku ESMA po konzultácii s EIOPA. Medzi ne by mohli patriť i subjekty a mechanizmy, ktoré nemusia byť nevyhnutne viazané na program zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia, ale ktorých hlavným cieľom je zabezpečiť príjem počas dôchodku, a to na základe povinnej alebo dobrovoľnej účasti. Príkladmi by mohli byť právnické osoby prevádzkujúce systémy dôchodkového zabezpečenia na kapitalizačnom základe v súlade s vnútroštátnym právom za predpokladu, že investície uskutočňujú v súlade so zásadou „obozretnej osoby“, ako aj mechanizmy dôchodkového zabezpečenia uzavreté priamo jednotlivcami, ktoré môžu poskytovať aj poisťovatelia poskytujúci životné poistenie. Výnimka v prípade mechanizmu dôchodkového zabezpečenia uzavretého priamo jednotlivcami by sa nemala vzťahovať na zmluvy o mimoburzových derivátoch týkajúce sa iných produktov životného poistenia poisťovateľa, ktorých hlavným cieľom nie je poskytovať príjem počas dôchodku.

Ďalšími príkladmi by mohli byť obchodné jednotky poisťovní, na ktoré sa vzťahuje smernica 2002/83/ES, poskytujúce dôchodkové zabezpečenie za predpokladu, že všetky aktíva zodpovedajúce obchodným jednotkám sú zahrnuté do osobitnej evidencie v súlade s prílohou k smernici Európskeho parlamentu a Rady 2001/17/ES z 19. marca 2001 o reorganizácii a likvidácii poisťovní ( 15 ), ako aj mechanizmy poisťovní na poskytovanie zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia založené na kolektívnom vyjednávaní. Na účely tohto nariadenia by sa aj s inštitúciami zriadenými na účel poskytovania kompenzácií členom systému dôchodkového zabezpečenia v prípade zlyhania malo zaobchádzať ako so systémom dôchodkového zabezpečenia.

(29)

Pravidlá vzťahujúce sa na finančné protistrany by sa mali podľa potreby vzťahovať aj na nefinančné protistrany. Uznáva sa, že nefinančné protistrany používajú zmluvy o mimoburzových derivátoch s cieľom kryť sa proti obchodným rizikám priamo súvisiacim s ich obchodnou činnosťou alebo činnosťou podnikového financovania. Pri určovaní, či by sa zúčtovacia povinnosť mala vzťahovať na nefinančnú protistranu, by sa preto mala venovať pozornosť účelu, na ktorý nefinančná protistrana používa zmluvy o mimoburzových derivátoch, a rozsahu jej expozícií, ktoré má v týchto nástrojoch. S cieľom zabezpečiť, aby nefinančné inštitúcie mali možnosť vyjadriť sa k zúčtovacím prahovým hodnotám, by mal ESMA pri príprave relevantných regulačných technických noriem viesť otvorenú verejnú konzultáciu na zabezpečenie účasti nefinančných inštitúcií. ESMA by mal konzultovať aj so všetkými dotknutými orgánmi, napríklad s Agentúrou pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky, s cieľom zaistiť, aby boli v plnom rozsahu zohľadnené osobitosti týchto odvetví. Komisia by mala okrem toho do 17. augusta 2015 posúdiť systémovú dôležitosť transakcií nefinančných spoločností so zmluvami o mimoburzových derivátoch v rôznych odvetviach vrátane odvetvia energetiky.

(30)

Pri určovaní toho, či zmluva o mimoburzových derivátoch znižuje riziká priamo súvisiace s obchodnou činnosťou a financovaním nefinančnej protistrany, by sa mali náležite zohľadňovať stratégie celkového zabezpečenia („hedgingu“) a zmierňovania rizika tejto nefinančnej protistrany. Predovšetkým by sa malo zvážiť, či je zmluva o mimoburzových derivátoch ekonomicky vhodná na zníženie rizík pri činnosti a riadení nefinančnej protistrany, kde riziká súvisia s kolísaním úrokových sadzieb, devízových kurzov, miery inflácie alebo cien komodít.

(31)

Zúčtovacia prahová hodnota je pre všetky nefinančné protistrany veľmi dôležitou veličinou. Pri stanovovaní zúčtovacej prahovej hodnoty by sa mala vziať do úvahy systémová významnosť súčtu čistých pozícií a expozícií podľa protistrán a za jednotlivé triedy zmlúv o mimoburzových derivátoch. Pritom by sa malo vyvíjať primerané úsilie s cieľom uznať metódy znižovania rizika, ktoré používajú nefinančné protistrany v rámci ich bežnej obchodnej činnosti.

(32)

Členovia ESCB a ostatné orgány členských štátov vykonávajúce podobné funkcie a iné verejné orgány Únie poverené správou verejného dlhu alebo zasahovaním do tejto správy a Banka pre medzinárodné zúčtovanie by mali byť vyňaté z rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia s cieľom zabrániť obmedzeniu ich právomoci vykonávať ich úlohy spoločného záujmu.

(33)

Keďže nie všetci účastníci trhu, na ktorých sa vzťahuje zúčtovacia povinnosť, sú schopní stať sa zúčtovacími členmi centrálnej protistrany, mali by mať možnosť prístupu k centrálnym protistranám ako klienti alebo nepriami klienti za určitých podmienok.

(34)

Zavedenie zúčtovacej povinnosti spolu s postupom zisťovania, ktoré centrálne protistrany sa môžu použiť na účel tejto povinnosti, môže viesť k neželaným narušeniam hospodárskej súťaže na trhu s mimoburzovými derivátmi. Centrálna protistrana by napríklad mohla odmietnuť zúčtovať transakcie vykonané na určitých miestach obchodovania z toho dôvodu, že centrálnu protistranu vlastní konkurenčné miesto obchodovania. V snahe zabrániť takýmto diskriminačným praktikám by sa centrálne protistrany mali dohodnúť zúčtovávať transakcie vykonané na iných miestach obchodovania za predpokladu, že tieto miesta obchodovania spĺňajú prevádzkové a technické požiadavky ustanovené centrálnou protistranou, a bez ohľadu na zmluvnú dokumentáciu, na základe ktorej zmluvné strany uzatvorili príslušnú transakciu s mimoburzovými derivátmi, pokiaľ táto dokumentácia spĺňa trhové normy. Miesta obchodovania by mali zabezpečovať pre centrálne protistrany informácie o obchodoch transparentným a nediskriminačným spôsobom. Právo na prístup centrálnej protistrany k miestu obchodovania by malo umožniť existenciu mechanizmov, na základe ktorých by informácie o obchodoch toho istého miesta obchodovania používali viaceré centrálne protistrany. Nemalo by to však viesť k interoperabilite v zúčtovaní s derivátmi, ani k vytváraniu fragmentácie likvidity.

(35)

Týmto nariadením by sa nemalo brániť spravodlivému a otvorenému prístupu medzi miestami obchodovania a centrálnymi protistranami na vnútornom trhu s výhradou podmienok ustanovených v tomto nariadení a v regulačných technických normách, ktoré vypracuje ESMA a prijme Komisia. Komisia by mala naďalej pozorne monitorovať vývoj na trhu s mimoburzovými derivátmi a podľa potreby by mala zasiahnuť s cieľom zabrániť narušeniu hospodárskej súťaže na vnútornom trhu, aby tak na finančných trhoch zabezpečila rovnaké podmienky pre všetkých.

(36)

V niektorých oblastiach finančných služieb a obchodovania so zmluvami o derivátoch sa môžu uplatňovať obchodné vlastnícke práva a práva duševného vlastníctva. V prípadoch, kde tieto práva súvisia s produktmi alebo službami, ktoré sa stali odvetvovými normami alebo majú na ne vplyv, by licencie mali byť dostupné za úmerných, spravodlivých, primeraných a nediskriminačných podmienok.

(37)

Na určenie príslušných tried zmlúv o mimoburzových derivátoch, na ktoré by sa mala vzťahovať zúčtovacia povinnosť, prahových hodnôt a systémovo významných nefinančných protistrán sú potrebné spoľahlivé údaje. Na účely regulácie je preto dôležité, aby sa na úrovni Únie ustanovila jednotná požiadavka na ohlasovanie údajov o derivátoch. Navyše je potrebná spätná ohlasovacia povinnosť v čo najväčšom možnom rozsahu pre finančné protistrany aj nefinančné protistrany s cieľom poskytnúť ESMA a príslušným orgánom porovnávacie údaje.

(38)

Transakcia v rámci skupiny je transakcia medzi dvoma podnikmi, ktoré sú v plnom rozsahu zahrnuté do tej istej konsolidácie a podliehajú primeranému centralizovanému hodnoteniu rizika, postupom merania a kontroly. Sú súčasťou toho istého systému inštitucionálneho zabezpečenia, ako sa uvádza v článku 80 ods. 8 smernice 2006/48/ES, alebo v prípade úverových inštitúcií pridružených k tomu istému ústrednému orgánu, ako sa uvádza v článku 3 ods. 1 uvedenej smernice, sú obe úverovými inštitúciami alebo jedna je úverovou inštitúciou a druhá je ústredným orgánom. Zmluvy o mimoburzových derivátoch sa môžu uznať v rámci nefinančných alebo finančných skupín, ako aj v rámci skupín pozostávajúcich z finančných i nefinančných podnikov, a ak sa takáto zmluva považuje za transakciu v rámci skupiny so zreteľom na jednu protistranu, potom by sa mala považovať aj za transakciu v rámci skupiny so zreteľom na druhú protistranu tejto zmluvy. Má sa za to, že transakcie v rámci skupiny môžu byť potrebné na kumuláciu rizík v rámci štruktúry skupiny, a že riziká v rámci skupiny sú preto špecifické. Keďže podriadenie týchto transakcií zúčtovacej povinnosti môže obmedziť efektívnosť týchto postupov riadenia rizík v rámci skupiny, bola by výnimka zo zúčtovacej povinnosti pre transakcie v rámci skupiny prínosná za predpokladu, že táto výnimka nezvýši systémové riziko. V dôsledku toho by zúčtovanie týchto transakcií centrálnou prostistranou mala nahradiť patričná výmena kolaterálu v prípadoch, keď je to vhodné na zníženie rizík protistrany v rámci skupiny.

(39)

Niektoré transakcie v rámci skupiny by sa však v niektorých prípadoch mohli na základe rozhodnutia príslušných orgánov oslobodiť od požiadavky na kolateralizáciu za predpokladu, že ich postupy riadenia rizika sú primerane spoľahlivé, stabilné a zodpovedajúce úrovni komplexnosti transakcie a že neexistujú prekážky brániace okamžitému prevodu vlastných prostriedkov alebo splateniu záväzkov medzi protistranami. Tieto kritériá, ako aj postupy pre protistrany a príslušné orgány, ktoré sa majú dodržiavať pri uplatňovaní výnimky, by sa mali spresniť v regulačných technických normách prijatých v súlade s príslušnými nariadeniami, ktorými sa zriaďujú Európske orgány dohľadu. Skôr ako Európske orgány dohľadu vypracujú návrh týchto regulačných technických noriem, mali by pripraviť posúdenie vplyvu ich potenciálnych dôsledkov na vnútorný trh, ako aj účastníkov finančného trhu, a najmä na operácie a štruktúru dotknutých skupín. Vo všetkých technických normách uplatňovaných na kolaterál vymieňaný pri transakciách v rámci skupiny a kritériách pre výnimku by sa mali zohľadniť prevládajúce osobitosti týchto transakcií a existujúce rozdiely medzi nefinančnými a finančnými protistranami, ako aj ich účel a metódy používania derivátov.

(40)

Protistrany by sa mali považovať za zahrnuté do rovnakej konsolidácie aspoň vtedy, ak sú obe zahrnuté do konsolidácie v súlade so smernicou Rady 83/349/EHS ( 16 ) alebo medzinárodnými normami finančného výkazníctva prijatými v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1606/2002 ( 17 ), alebo pokiaľ ide o skupinu, ktorej materský podnik má sídlo v tretej krajine, v súlade so všeobecne prijatými účtovnými zásadami tretej krajiny, ktoré sú rovnocenné s medzinárodnými normami finančného výkazníctva v súlade s nariadením Komisie (ES) č. 1569/2007 ( 18 ) [alebo účtovnými zásadami tretej krajiny, ktorých použitie je povolené podľa článku 4 nariadenia (ES) č. 1569/2007], alebo sa na obe vzťahuje rovnaký konsolidovaný dohľad podľa smernice 2006/48/ES alebo smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/49/ES ( 19 ), alebo pokiaľ ide o skupinu, ktorej materský podnik má sídlo v tretej krajine, rovnaký konsolidovaný dohľad príslušným orgánom tretej krajiny, ktorý bol overený ako rovnocenný s dohľadom podľa zásad stanovených v článku 143 smernice 2006/48/ES alebo v článku 2 smernice 2006/49/ES.

(41)

Je dôležité, aby účastníci trhu ohlasovali archívom obchodných údajov všetky údaje týkajúce sa zmlúv o derivátoch, ktoré uzavreli. V dôsledku toho budú informácie o rizikách spojených s trhmi derivátov centrálne uchovávané a ľahko dostupné okrem iného pre ESMA, dotknuté príslušné orgány, Európsky výbor pre systémové riziká (ESRB) a príslušné centrálne banky ESCB.

(42)

Poskytovanie služieb archívov obchodných údajov je charakteristické úsporami z rozsahu, čo môže v tejto konkrétnej oblasti obmedzovať hospodársku súťaž. Zavedenie požiadavky voči účastníkom trhu na komplexné ohlasovanie môže zvýšiť hodnotu informácií v archívoch obchodných údajov aj pre tretie strany, ktoré poskytujú doplnkové služby, ako sú napríklad potvrdenie obchodu, párovanie obchodu, služby súvisiace s úverovou udalosťou, služby spočívajúce v zosúladení portfólia alebo kompresii portfólia. Je vhodné zabezpečiť, aby rovnaké podmienky v sektore činností, ktoré prebiehajú po obchodovaní, vo všeobecnosti neboli narušené možným prirodzeným monopolom v poskytovaní služieb archívov obchodných údajov. Od archívov obchodných údajov by sa preto malo vyžadovať, aby s výhradou nevyhnutných opatrení týkajúcich sa ochrany údajov poskytovali prístup k informáciám v archíve na spravodlivom, primeranom a nediskriminačnom základe.

(43)

V snahe umožniť komplexný prehľad o trhu a na účely hodnotenia systémového rizika by sa archívom obchodných údajov mali ohlasovať zmluvy o derivátoch zúčtované centrálnou protistranou, ako aj nezúčtované centrálnou protistranou.

(44)

Európske orgány dohľadu by mali disponovať primeranými zdrojmi, aby mohli účinne vykonávať úlohy, ktoré im boli zverené týmto nariadením.

(45)

Protistrany a centrálne protistrany, ktoré uzatvoria, zmenia alebo vypovedajú zmluvu o derivátoch, by mali zabezpečiť, aby sa údaje o zmluve ohlásili archívu obchodných údajov. Mali by mať možnosť delegovať ohlasovanie zmluvy na iný subjekt. Subjekt alebo jeho zamestnanci, ktorí ohlasujú archívu obchodných údajov údaje zmluvy o derivátoch v mene protistrany v súlade s týmto nariadením, by nemali porušiť žiadne obmedzenie týkajúce sa zverejnenia. Pri príprave návrhu regulačných technických noriem týkajúcich sa ohlasovania by ESMA mal vziať do úvahy pokrok pri vývoji jedinečného identifikátora zmluvy a zoznamu požadovaných ohlasovaných údajov v tabuľke 1 prílohy I k nariadeniu Komisie (ES) č. 1287/2006 ( 20 ), ktorým sa vykonáva smernica 2004/39/ES, a mal by konzultovať s ďalšími dotknutými orgánmi, ako napríklad s Agentúrou pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky.

(46)

S ohľadom na zásady stanovené v oznámení Komisie o posilňovaní sankčných režimov v odvetví finančných služieb a v právnych aktoch Únie prijatých v nadväznosti na toto oznámenie by členské štáty mali stanoviť pravidlá týkajúce sa sankcií, ktoré sa vzťahujú na porušenia tohto nariadenia. Členské štáty by mali presadzovať tieto sankcie tak, aby sa neznížila účinnosť týchto pravidiel. Tieto sankcie by mali byť účinné, primerané a odrádzajúce. Mali by sa zakladať na usmerneniach, ktoré prijme ESMA, s cieľom presadzovať zbližovanie a konzistentnosť sankčných režimov v odvetví finančných služieb naprieč sektormi. Členské štáty by mali zaistiť zverejňovanie uložených sankcií a v prípade potreby pravidelné uverejňovanie správ hodnotiacich účinnosť jestvujúcich pravidiel.

(47)

Centrálna protistrana môže byť usadená v súlade s týmto nariadením v ktoromkoľvek členskom štáte. Žiadny členský štát alebo skupina členských štátov by nemali byť diskriminovaní, priamo ani nepriamo, ako miesto poskytovania zúčtovacích služieb. Ničím v tomto nariadením nie je možné zamedziť alebo brániť centrálnej protistrane v jednej jurisdikcii, aby zúčtovala produkt denominovaný v mene iného členského štátu alebo v mene tretej krajiny.

(48)

Povolenie centrálnej protistrany by malo byť podmienené minimálnou výškou počiatočného základného imania. Základné imanie vrátane nerozdeleného zisku a rezerv centrálnej protistrany by malo byť vždy úmerné rizikám vyplývajúcim z činnosti centrálnej protistrany, aby sa zaistilo, že je primerane kapitalizovaná proti kreditným rizikám, rizikám protistrany, trhovým rizikám, prevádzkovým, právnym a obchodným rizikám, ktoré ešte nie sú pokryté osobitnými finančnými zdrojmi, a že je schopná v prípade potreby uskutočniť riadne ukončenie alebo reštrukturalizáciu svojej činnosti.

(49)

Keďže na účely regulácie sa týmto nariadením zavádza zákonná povinnosť zúčtovávať prostredníctvom konkrétnych centrálnych protistrán, je nevyhnutné zaistiť, aby tieto centrálne protistrany boli bezpečné a spoľahlivé a aby vždy spĺňali prísne požiadavky na organizáciu, výkon obchodnej činnosti a obozretné podnikanie ustanovené týmto nariadením. V snahe zabezpečiť jednotné uplatňovanie tohto nariadenia by sa uvedené požiadavky mali vzťahovať na zúčtovanie všetkých finančných nástrojov, s ktorými centrálne protistrany obchodujú.

(50)

Preto je potrebné na účely regulácie a harmonizácie zaistiť, aby protistrany využívali len centrálne protistrany, ktoré spĺňajú požiadavky ustanovené v tomto nariadení. Tieto požiadavky by nemali členským štátom brániť v tom, aby prijali alebo pokračovali v uplatňovaní dodatočných požiadaviek voči centrálnym protistranám usadeným na ich území vrátane určitých požiadaviek podľa smernice 2006/48/ES týkajúcich sa udelenia povolenia. Uloženie takýchto dodatočných požiadaviek by však nemalo ovplyvniť právo centrálnych protistrán, ktorým bolo v súlade s týmto nariadením udelené povolenie v inom členskom štáte alebo ktoré boli v súlade s týmto nariadením uznané za spôsobilé poskytovať zúčtovacie služby zúčtovacím členom a ich klientom usadeným v členskom štáte, ktorý zavádza dodatočné požiadavky, keďže tieto protistrany nepodliehajú týmto dodatočným požiadavkám a nemusia ich plniť. ESMA by mal vypracovať do 30. septembra 2014 návrh správy o vplyve uplatňovania dodatočných požiadaviek členskými štátmi.

(51)

Priame pravidlá týkajúce sa udeľovania povolení a dohľadu nad centrálnymi protistranami sú nevyhnutným dôsledkom povinnosti zúčtovávať zmluvy o mimoburzových derivátoch. Je primerané, aby si príslušné orgány zachovali zodpovednosť za všetky aspekty udeľovania povolení centrálnym protistranám a dohľadu nad nimi vrátane zodpovednosti za overovanie, či žiadajúca centrálna protistrana spĺňa požiadavky tohto nariadenia a smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/26/ES z 19. mája 1998 o konečnom zúčtovaní v platobných systémoch a zúčtovacích systémoch cenných papierov ( 21 ), vzhľadom na skutočnosť, že tieto vnútroštátne príslušné orgány majú naďalej najlepšie možnosti skúmať, ako centrálne protistrany vykonávajú svoju každodennú činnosť, vykonávať pravidelné previerky a podľa potreby prijať primerané opatrenie.

(52)

Ak centrálnej protistrane hrozí úpadok, fiškálna zodpovednosť môže ležať najmä na členskom štáte, v ktorom je usadená. Z toho vyplýva, že povolenie danej centrálnej protistrany a dohľad nad ňou by mal vykonávať príslušný orgán daného členského štátu. Keďže však zúčtovací členovia centrálnej protistrany môžu byť usadení v rôznych členských štátoch a budú prví, ktorých sa dotkne zlyhanie centrálnej protistrany, mali by sa do postupu udeľovania povolení a dohľadu zapojiť všetky dotknuté príslušné orgány a ESMA. Tým sa zabráni rozdielnym vnútroštátnym opatreniam alebo postupom a prekážkam riadneho fungovania vnútorného trhu. Okrem toho, žiadne návrhy či kroky prijaté ktorýmkoľvek členom kolégia orgánov dohľadu by nemali priamo ani nepriamo diskriminovať žiadny členský štát alebo skupinu členských štátov ako miesto poskytovania zúčtovacích služieb v akejkoľvek mene. ESMA by sa mal zúčastniť každého kolégia s cieľom zabezpečiť jednotné a správne uplatňovanie tohto nariadenia. ESMA by mal do prípravy odporúčaní a rozhodnutí zapojiť ďalšie príslušné orgány dotknutých členských štátov.

(53)

Vzhľadom na úlohu pridelenú kolégiu je dôležité, aby boli všetky dotknuté príslušné orgány, ako aj členovia ESCB zapojení do vykonávania jeho úloh. Kolégium by malo pozostávať nielen z príslušných orgánov, ktoré vykonávajú dohľad nad centrálnou protistranou, ale aj z orgánov dohľadu nad subjektmi, na ktoré môžu mať vplyv operácie centrálnej protistrany, t. j. nad vybranými zúčtovacími členmi, miestami obchodovania, interoperabilnými centrálnymi protistranami a centrálnymi depozitármi cenných papierov. Účasť v kolégiu by sa mala umožniť členom ESCB, ktorí sú zodpovední za dohľad nad centrálnou protistranou a interoperabilnými centrálnymi protistranami, ako aj tým, ktorí sú zodpovední za emisiu mien finančných nástrojov zúčtovávaných centrálnou protistranou. Keďže subjekty, nad ktorými sa vykonáva dohľad, budú zriadené v obmedzenom počte členských štátov, v ktorých centrálna protistrana funguje, jeden príslušný orgán alebo člen ESCB by mohol byť zodpovedný za dohľad nad viacerými uvedenými subjektmi. Mali by sa zaviesť vhodné postupy a mechanizmy na zabezpečenie plynulej spolupráce všetkých členov kolégia.

(54)

Keďže sa predpokladá, že zriadenie a fungovanie kolégia bude založené na písomnej dohode medzi všetkými jeho členmi, je vhodné im udeliť právomoc stanovovať postupy rozhodovania kolégia vzhľadom na to, že ide o citlivú otázku. Podrobné pravidlá o postupoch hlasovania by mali byť preto stanovené písomnou dohodou, ktorú uzavrú členovia kolégia. V záujme dosiahnutia primeranej rovnováhy záujmov všetkých dotknutých účastníkov trhu a členských štátov by malo kolégium hlasovať v súlade so všeobecnou zásadou, podľa ktorej má každý člen jeden hlas bez ohľadu na počet funkcií vykonávaných v súlade s týmto nariadením. V kolégiách, ktoré pozostávajú z najviac 12 členov, by mali hlasovať maximálne dvaja členovia kolégia z toho istého členského štátu a každý hlasujúci člen by mal mať jeden hlas. V kolégiách, ktoré pozostávajú z viac než 12 členov, by mali mať možnosť hlasovať maximálne traja členovia kolégia z toho istého členského štátu a každý hlasujúci člen by mal mať jeden hlas.

(55)

Veľmi špecifická situácia centrálnych protistrán si vyžaduje, aby boli kolégiá vytvorené a fungovali podľa podmienok špecifických pre dohľad nad centrálnymi protistranami.

(56)

Ustanovenia tohto nariadenia nevytvárajú precedens vo vzťahu k iným právnym predpisom v oblasti dohľadu nad infraštruktúrou finančného trhu, najmä pokiaľ ide o hlasovanie týkajúce sa predloženia veci ESMA.

(57)

Centrálnej protistrane by sa nemalo udeliť povolenie, keď všetci členovia kolégia okrem príslušných orgánov členského štátu, v ktorom je centrálna protistrana usadená, dosiahnu vzájomnou dohodou spoločné stanovisko, že centrálnej protistrane by sa nemalo udeliť povolenie. Ak však dostatočná väčšina členov kolégia vyjadrila záporné stanovisko a niektorý z dotknutých príslušných orgánov sa na základe dvojtretinovej väčšiny členov kolégia vo veci obrátil na ESMA, príslušný orgán členského štátu, v ktorom je centrálna protistrana usadená, by mal odložiť svoje rozhodnutie týkajúce sa udelenia povolenia a počkať na rozhodnutie, ktoré môže ESMA prijať o súlade s právom Únie. Príslušný orgán členského štátu, v ktorom je usadená centrálna protistrana, by mal svoje rozhodnutie prijať v súlade s týmto rozhodnutím ESMA. Ak všetci členovia kolégia okrem orgánov členského štátu, v ktorom je centrálna protistrana usadená, dosiahnu spoločné stanovisko, že majú za to, že požiadavky nie sú splnené a centrálnej protistrane by sa nemalo udeliť povolenie, príslušný orgán členského štátu, v ktorom je centrálna protistrana usadená, by sa mal môcť vo veci obrátiť na ESMA, aby rozhodol o súlade s právom Únie.

(58)

Je potrebné posilniť ustanovenia o výmene informácií medzi príslušnými orgánmi, ESMA a ďalšími dotknutými orgánmi a posilniť povinnosti týkajúce sa pomoci a spolupráce medzi nimi. V dôsledku rastu cezhraničnej činnosti by si tieto orgány mali vzájomne poskytovať dôležité informácie potrebné na výkon svojich funkcií v záujme zaistenia účinného presadzovania tohto nariadenia vrátane situácií, v ktorých môžu byť porušenia alebo predpokladané porušenia predmetom záujmu orgánov v dvoch alebo viacerých členských štátoch. Pri výmene informácií je potrebné prísne zachovávať služobné tajomstvo. V dôsledku širokého vplyvu zmlúv o mimoburzových derivátoch je nevyhnutné, aby ostatné dotknuté orgány, napríklad daňové úrady a regulačné orgány v oblasti energetiky, mali prístup k informáciám potrebným na výkon svojich funkcií.

(59)

Vzhľadom na globálnu povahu finančných trhov by mal byť ESMA priamo zodpovedný za to, aby sa uznávali centrálne protistrany usadené v tretích krajinách a aby sa im tým umožnilo poskytovanie zúčtovacích služieb v rámci Úniie, a to za predpokladu, že Komisia uzná právny rámec a rámec dohľadu danej tretej krajiny ako rovnocenný s rámcom Únie a že sú splnené určité ďalšie podmienky. Preto by centrálna protistrana usadená v tretej krajine, ktorá poskytuje zúčtovacie služby zúčtovacím členom alebo miestam obchodovania usadeným v Únii, mala byť uznaná zo strany ESMA. Aby sa však v Únii nebrzdil ďalší rozvoj cezhraničnej správy investícií, nie je nevyhnutné, aby centrálna protistrana tretej krajiny, ktorá poskytuje služby klientom usadeným v Únii prostredníctvom zúčtovacieho člena, ktorý je usadený v tretej krajine, bola uznaná zo strany ESMA. V súvislosti s tým budú osobitne dôležité dohody s významnými medzinárodnými partnermi Únie, aby sa na globálnom základe zaistili rovnaké podmienky a finančná stabilita.

(60)

Európska rada 16. septembra 2010 súhlasila, že Únia musí presadzovať svoje záujmy a hodnoty rozhodnejšie a v duchu reciprocity a vzájomných výhod v kontexte vonkajších vzťahov Únie a že musí prijať kroky okrem iného na zaistenie lepšieho prístupu na trh pre európske podniky a prehĺbenie regulačnej spolupráce s hlavnými obchodnými partnermi.

(61)

Bez ohľadu na svoju vlastnícku štruktúru by centrálna protistrana mala mať spoľahlivý systém riadenia, vyšší manažment s dobrou povesťou a nezávislých členov rady. Aspoň tretina členov jej rady, najmenej však dvaja, by mala byť nezávislá. Rozdielne systémy riadenia a vlastnícke štruktúry však môžu ovplyvniť ochotu alebo schopnosť centrálnej protistrany zúčtovávať určité produkty. Je preto vhodné, aby nezávislí členovia rady a výbor pre riziká, ktorý má centrálna protistrana zriadiť, riešili akýkoľvek potenciálny konflikt záujmov v centrálnej protistrane. Zúčtovací členovia a klienti musia byť primerane zastúpení, keďže na nich môžu mať vplyv rozhodnutia prijímané centrálnou protistranou.

(62)

Centrálna protistrana môže niektoré funkcie zabezpečovať externe. Výbor pre riziká centrálnej protistrany by mal poskytovať poradenstvo pri tomto externom zabezpečovaní. Hlavné činnosti súvisiace s riadením rizika by sa nemali zabezpečovať externe okrem prípadov, ak to schváli príslušný orgán.

(63)

Požiadavky centrálnej protistrany na účasť by mali byť transparentné, primerané a nediskriminačné a mali by umožňovať vzdialený prístup do tej miery, aby to nevystavovalo centrálnu protistranu dodatočným rizikám.

(64)

Klienti zúčtovacích členov, ktorí zúčtovávajú svoje zmluvy o mimoburzových derivátoch s centrálnymi protistranami, by mali mať vysokú úroveň ochrany. Skutočná úroveň ochrany závisí od úrovne oddeľovania, pre ktorú sa títo klienti rozhodnú. Sprostredkovatelia by mali oddeľovať svoje aktíva od aktív svojich klientov. Centrálne protistrany by z tohto dôvodu mali udržiavať aktualizované a ľahko identifikovateľné záznamy s cieľom uľahčiť prevod pozícií a aktív klientov zúčtovacieho člena, ktorý zlyhal, na solventného zúčtovacieho člena alebo podľa okolností uľahčiť riadnu likvidáciu pozícií klientov a vrátenie zvyšného kolaterálu klientom. Požiadavky stanovené v tomto nariadení, ktoré sa týkajú oddelenia a prevoditeľnosti pozícií a aktív klientov, by mali mať prednosť pred všetkými konfliktnými zákonmi, inými právnymi predpismi a správnymi opatreniami členských štátov, ktoré bránia stranám v ich plnení.

(65)

Centrálna protistrana by mala mať spoľahlivý rámec riadenia rizík na riadenie kreditného rizika, rizika likvidity, prevádzkového rizika a ostatných rizík vrátane rizík, ktoré znáša alebo ktoré predstavuje pre iné subjekty v dôsledku vzájomnej závislosti. Centrálna protistrana by mala mať zavedené primerané postupy a mechanizmy na riešenie zlyhania zúčtovacieho člena. V snahe minimalizovať riziko škodlivého vplyvu takéhoto zlyhania by centrálna protistrana mala mať zavedené prísne požiadavky na účasť, mala by vyberať primerané začiatočné marže, udržiavať fond pre prípad zlyhania a ďalšie finančné zdroje na krytie potenciálnych strát. S cieľom zabezpečiť, aby mala centrálna protistrana vždy k dispozícii dostatočné prostriedky, mala by stanoviť minimálnu výšku, pod ktorú nemôže vo všeobecnosti klesnúť fond pre prípad zlyhania. To by však nemalo centrálnej protistrane brániť v tom, aby mohla využiť celý fond pre prípad zlyhania na krytie strát v dôsledku zlyhania zúčtovacieho člena.

(66)

Centrálna protistrana by mala pri vymedzení spoľahlivého rámca riadenia rizík vziať do úvahy svoje potenciálne riziko a hospodársky vplyv na zúčtovacích členov a ich klientov. Aj keď jej primárnym cieľom by mal ostať rozvoj vysoko spoľahlivého riadenia rizika, centrálna protistrana môže svoje prvky prispôsobiť špecifickým aktivitám a rizikovým profilom klientov zúčtovacích členov, a ak to bude považovať za vhodné na základe kritérií stanovených v regulačných technických normách, ktoré vypracuje ESMA, môže do rozsahu vysoko likvidných aktív prijímaných ako kolaterál zahrnúť aspoň hotovosť, štátne dlhopisy, kryté dlhopisy v súlade so smernicou 2006/48/ES s výhradou zodpovedajúceho zníženia hodnoty (haircuts), záruky splatné na prvé požiadanie poskytnuté zo strany člena ESCB, záruky komerčných bánk poskytnuté za prísnych podmienok týkajúcich sa predovšetkým bonity ručiteľa a ručiteľove kapitálové prepojenia so zúčtovacími členmi centrálnej protistrany. ESMA môže tiež vo vhodných prípadoch zvážiť aj použitie zlata ako aktíva prijateľného ako kolaterál. Centrálne protistrany by za prísnych podmienok týkajúcich sa riadenia rizika mali môcť akceptovať záruky komerčných bánk od nefinančných protistrán pôsobiacich v úlohe zúčtovacích členov.

(67)

Stratégie riadenia rizika centrálnych protistrán by mali byť dostatočne spoľahlivé na to, aby sa zabránilo riziku pre daňových poplatníkov.

(68)

Výzvy týkajúce sa marží a zníženia hodnoty (haircuts) kolaterálu môžu mať procyklické účinky. Centrálne protistrany, príslušné orgány a ESMA by preto mali prijať opatrenia na zamedzenie a kontrolu možných procyklických vplyvov v postupoch riadenia rizík prijatých centrálnymi protistranami do tej miery, aby nemali nepriaznivý vplyv na dobrý stav a finančnú bezpečnosť centrálnych protistrán.

(69)

Riadenie expozícií predstavuje dôležitú súčasť zúčtovacieho postupu. Na poskytovanie zúčtovacích služieb vo všeobecnosti by mal byť poskytnutý prístup k príslušným zdrojom tvorby cien a využívanie týchto zdrojov. Takéto zdroje tvorby cien by mali zahŕňať zdroje súvisiace s indexmi, ktoré sa používajú ako referenčné hodnoty pre deriváty alebo iné finančné nástroje.

(70)

Marže predstavujú pre centrálnu protistranu hlavnú obrannú líniu. Hoci by centrálne protistrany mali investovať prijaté marže bezpečne a obozretne, mali by vynaložiť osobitné úsilie na zaistenie primeranej ochrany marží, aby sa zaručilo, že sa včas vrátia zúčtovacím členom, ktorí si splnili svoje záväzky, alebo interoperabilnej centrálnej protistrane, ak zlyhá centrálna protistrana, ktorá vyberá tieto marže.

(71)

Prístup k primeraným zdrojom likvidity má pre centrálnu protistranu zásadný význam. Táto likvidita môže vyplývať z prístupu k likvidite centrálnej banky, k likvidite dôveryhodnej a spoľahlivej komerčnej banky alebo ku kombinácii oboch. Prístup k likvidite by mohol vyplývať z povolenia udeleného podľa článku 6 smernice 2006/48/ES alebo z iných primeraných mechanizmov. Pri posudzovaní dostatočnosti zdrojov likvidity, a to najmä v stresových situáciách, by centrálna protistrana mala zohľadňovať riziká spojené so zabezpečením likvidity výlučne prostredníctvom úverových liniek komerčných bánk.

(72)

V Európskom kódexe správania pri zúčtovávaní a vyrovnávaní zo 7. novembra 2006 sa ustanovil dobrovoľný rámec na zriaďovanie väzieb medzi centrálnymi protistranami. Odvetvie činností, ktoré prebiehajú po obchodovaní, však zostáva pozdĺž hraníc jednotlivých štátov rozkúskované, čím sa cezhraničné obchody zdražujú a vytvárajú sa prekážky harmonizácii. Preto je potrebné stanoviť podmienky zavádzania dohôd o interoperabilite medzi centrálnymi protistranami do tej miery, aby tieto dohody nevystavovali príslušné centrálne protistrany rizikám, ktoré nie sú primerane zvládnuté.

(73)

Dohody o interoperabilite sú dôležité pre vyššiu integráciu trhu činností po obchodovaní v Únii a mala by sa ustanoviť regulácia. Keďže však dohody o interoperabilite môžu vystaviť centrálne protistrany dodatočným rizikám, príslušné orgány schvália dohodu o interoperabilite, len ak sú centrálne protistrany držiteľmi povolenia na zúčtovanie alebo sú uznané v súlade s týmto nariadením alebo majú udelené povolenie podľa predchádzajúceho vnútroštátneho režimu udeľovania povolení tri roky. Vzhľadom tiež na dodatočnú zložitosť spojenú s dohodou o interoperabilite medzi centrálnymi protistranami, ktoré zúčtovávajú zmluvy o mimoburzových derivátoch, je vhodné v tejto etape obmedziť rozsah pôsobnosti dohôd o interoperabilite na prevoditeľné cenné papiere a nástroje peňažného trhu. Do 30. septembra 2014 by však ESMA mal odovzdať Komisii správu, či by bolo primerané rozšíriť tento rozsah pôsobnosti na iné finančné nástroje.

(74)

Archívy obchodných údajov zbierajú na regulačné účely údaje, ktoré sú dôležité pre orgány všetkých členských štátov. ESMA by mal prevziať zodpovednosť za registráciu archívov obchodných údajov, odnímanie ich registrácie a dohľad nad nimi.

(75)

Vzhľadom na to, že údaje, ktoré sa uchovávajú v archívoch obchodných údajov, využívajú regulačné orgány, centrálne protistrany a ostatní účastníci trhu, je potrebné zaistiť, aby sa na tieto archívy obchodných údajov vzťahovali prísne požiadavky na prevádzku, vedenie záznamov a správu údajov.

(76)

Aby mali účastníci trhu možnosť rozhodnúť sa so znalosťou veci, je potrebná transparentnosť cien, poplatkov a modelov riadenia rizík spojených so službami poskytovanými centrálnymi protistranami, ich členmi a archívmi obchodných údajov.

(77)

ESMA by mal mať možnosť vyžiadať si na účely účinného plnenia svojich povinností všetky potrebné informácie z archívov obchodných údajov, od spriaznených tretích strán a tretích strán, ktoré pre archívy obchodných údajov externe zabezpečujú prevádzkové funkcie alebo činnosti, a to formou jednoduchej žiadosti alebo rozhodnutím. Ak ESMA požiada o takéto informácie prostredníctvom jednoduchej žiadosti, adresát nie je povinný ich poskytnúť, ale v prípade, že tak urobí dobrovoľne, poskytnuté informácie by nemali byť nesprávne ani zavádzajúce. Tieto informácie by mali byť sprístupnené bezodkladne.

(78)

Bez toho, aby boli dotknuté prípady, na ktoré sa vzťahuje trestné alebo daňové právo, príslušné orgány, ESMA, subjekty alebo fyzické či právnické osoby iné ako príslušné orgány, ktoré dostávajú dôverné informácie, by ich mali používať len na plnenie svojich povinností a pri výkone svojich funkcií. Nemalo by to však brániť výkonu funkcií vnútroštátnych orgánov zodpovedných za predchádzanie, vyšetrovanie a nápravu prípadov nesprávneho úradného postupu v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi.

(79)

S cieľom účinne vykonávať svoje právomoci v oblasti dohľadu by ESMA mal mať možnosť vykonávať vyšetrovania a kontroly na mieste.

(80)

ESMA by mal mať možnosť delegovať konkrétne úlohy v oblasti dohľadu na príslušný orgán členského štátu, a to napríklad vtedy, keď si úloha v oblasti dohľadu vyžaduje poznatky a skúsenosti týkajúce sa miestnych podmienok, ktoré sú ľahšie dostupné na vnútroštátnej úrovni. ESMA by mal mať možnosť delegovať vykonanie konkrétnych úloh v oblasti vyšetrovania a kontrol na mieste. Pred delegovaním úloh by ESMA mal konzultovať s dotknutým príslušným orgánom o podrobných podmienkach týkajúcich sa takéhoto delegovania úloh vrátane rozsahu úlohy, ktorá sa má delegovať, časového plánu na vykonanie úlohy a prenosu potrebných informácií od ESMA a pre ESMA. ESMA by mal príslušné orgány odmeniť za výkon delegovanej úlohy podľa nariadenia o poplatkoch, ktoré prijme Komisia prostredníctvom delegovaného aktu. ESMA by nemal mať možnosť delegovať právomoc prijímať rozhodnutia o registrácii.

(81)

Je nevyhnutné zabezpečiť, aby príslušné orgány mohli požiadať ESMA o preskúmanie toho, či sú splnené podmienky na odňatie registrácie archívu obchodných údajov. ESMA by mal takéto žiadosti posúdiť a prijať všetky náležité opatrenia.

(82)

ESMA by mal mať možnosť ukladať pravidelné platby penále s cieľom donútiť archívy obchodných údajov, aby ukončili porušovanie, poskytli úplné a správne informácie, o ktoré ESMA požiadal, alebo aby sa podrobili vyšetrovaniu alebo kontrole na mieste.

(83)

ESMA by tiež mal mať možnosť ukladať archívom obchodných údajov pokuty, keď zistí, že porušili toto nariadenie, či už úmyselne alebo z nedbanlivosti. Pokuty by sa mali ukladať v závislosti od stupňa závažnosti porušenia. Porušenia by mali byť rozdelené do rôznych skupín, v rámci ktorých by sa určili konkrétne pokuty. Na stanovenie pokuty súvisiacej s konkrétnym porušením by ESMA mal používať dvojkrokovú metodiku, ktorá spočíva v stanovení základnej výšky pokuty a prípadnej úpravy tejto základnej výšky prostredníctvom určitých koeficientov. Základná výška by sa mala stanoviť na základe ročného obratu príslušného archívu obchodných údajov a úpravy by sa mali vykonať zvýšením alebo znížením základnej výšky s použitím príslušných koeficientov v súlade s týmto nariadením.

(84)

Týmto nariadením by sa mali stanoviť koeficienty súvisiace s priťažujúcimi a poľahčujúcimi okolnosťami s cieľom poskytnúť ESMA potrebné nástroje na rozhodnutie o pokute, ktorá je úmerná závažnosti porušenia zo strany archívu obchodných údajov, a zároveň s prihliadnutím na okolnosti, za ktorých k porušeniu došlo.

(85)

Pred prijatím rozhodnutia o uložení pokuty alebo pravidelnej platbe penále by ESMA mal umožniť osobám, voči ktorým sa vedie konanie, aby boli vypočuté s cieľom dodržať ich právo na obhajobu.

(86)

ESMA by nemal ukladať pokuty ani pravidelné platby penále v prípade, keď predchádzajúce oslobodenie alebo odsúdenie na základe rovnakých skutočností alebo skutočností, ktoré sú vo svojej podstate rovnaké, nadobudlo povahu rozhodnutej veci (res judicata) v trestnom konaní podľa vnútroštátneho práva.

(87)

Rozhodnutia ESMA, ktorými sa ukladajú pokuty a pravidelné platby penále, by mali byť vykonateľné, pričom by sa na ich výkon mali uplatňovať platné predpisy občianskeho procesného práva štátu, na území ktorého sa vykonávajú. Predpisy občianskeho procesného práva by nemali zahŕňať predpisy trestného procesného práva, ale mohli by zahŕňať predpisy správneho procesného práva.

(88)

Ak archív obchodných údajov poruší predpisy, ESMA by mal byť oprávnený prijať súbor opatrení dohľadu vrátane požiadavky, aby archív obchodných údajov toto porušenie ukončil a – ako posledné východisko – odňatie registrácie, ak archív obchodných údajov závažne alebo opakovane poruší toto nariadenie. Tieto opatrenia dohľadu by mal ESMA uplatňovať s prihliadnutím na povahu a závažnosť porušenia a mal by dodržiavať zásadu proporcionality. Predtým ako ESMA prijme rozhodnutie o opatreniach dohľadu, mal by osobám, voči ktorým sa vedie konanie, poskytnúť príležitosť, aby boli vypočuté s cieľom dodržať ich právo na obhajobu.

(89)

Je nevyhnutné, aby členské štáty a ESMA chránili právo na súkromie fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov ( 22 ) a nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 z 18. decembra 2000 o ochrane jednotlivcov so zreteľom na spracovanie osobných údajov inštitúciami a orgánmi Spoločenstva a o voľnom pohybe takýchto údajov ( 23 ).

(90)

Je dôležité zaistiť medzinárodné zbližovanie požiadaviek na centrálne protistrany a archívy obchodných údajov. Toto nariadenie vychádza z existujúcich odporúčaní, ktoré vypracovali Výbor pre platobné systémy a systémy zúčovania (CPSS) a Medzinárodná organizácia komisií pre cenné papiere (IOSCO), pričom sa berie do úvahy, že 16. apríla 2012 sa ustanovili zásady CPSS – IOSCO pre infraštruktúru finančného trhu vrátane centrálnych protistrán. Toto nariadenie vytvára rámec Únie, v ktorom môžu centrálne protistrany bezpečne vykonávať svoju činnosť. ESMA by mal zohľadňovať tieto existujúce normy a ich budúci vývoj pri tvorbe regulačných technických noriem alebo navrhovaní ich revízie, ako aj usmernení a odporúčaní, ktoré sa ustanovujú v tomto nariadení.

(91)

Na Komisiu by sa mali preniesť právomoci prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), pokiaľ ide o zmeny a doplnenia zoznamu subjektov vyňatých z pôsobnosti tohto nariadenia, ďalšie procesné predpisy týkajúce sa ukladania pokút alebo pravidelných platieb penále vrátane ustanovení o práve na obhajobu, lehôt, výberu pokút alebo pravidelných platieb penále a premlčacích lehôt na ukladanie a vymáhanie platieb penále alebo pokút; opatrenia na zmenu a doplnenie prílohy II s cieľom zohľadniť vývoj na finančných trhoch; bližšie stanovenie druhov poplatkov, predmetu poplatkov, výšky poplatkov a spôsobu ich úhrady. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila vhodné konzultácie, a to aj na expertnej úrovni. Pri príprave a vypracovávaní delegovaných aktov by mala Komisia zabezpečiť súčasné, včasné a vhodné postúpenie príslušných dokumentov Európskemu parlamentu a Rade.

(92)

S cieľom zabezpečiť jednotnú harmonizáciu by Komisia mala byť splnomocnená prijímať návrhy regulačných technických noriem, ktoré vypracujú európske orgány dohľadu, v súlade s článkami 10 až 14 nariadení (EÚ) č. 1093/2010, (EÚ) č. 1094/2010 a (EÚ) č. 1095/2010 na uplatňovanie bodov 4 až 10 časti C prílohy I k smernici 2004/39/ES na účely tohto nariadenia a určiť: zmluvy o mimoburzových derivátoch, o ktorých sa usudzuje, že majú priamy, podstatný a predvídateľný dôsledok v rámci Únie alebo prípady, pri ktorých je potrebné alebo primerané zabrániť vyhýbaniu sa niektorému ustanoveniu tohto nariadenia; typy nepriamych zmluvných dojednaní, ktoré spĺňajú požiadavky stanovené v tomto nariadení; triedy zmlúv o mimoburzových derivátoch, na ktoré by sa mala vzťahovať zúčtovacia povinnosť, dátum či dátumy, kedy má nadobudnúť účinnosť zúčtovacia povinnosť vrátane postupnej implementácie, kategórie protistrán, na ktoré sa zúčtovacia povinnosť vzťahuje, a minimálnu zostávajúcu splatnosť zmlúv o mimoburzových derivátoch, ktoré boli uzatvorené alebo obnovené pred dátumom nadobudnutia účinnosti zúčtovacej povinnosti; údaje povolenia vydaného centrálnej protistrane zúčtovávať triedy zmlúv o mimoburzových derivátoch, ktoré má príslušný orgán zahrnúť do oznámenia pre ESMA; určité triedy zmlúv o mimoburzových derivátoch, úroveň štandardizácie zmluvných podmienok a prevádzkových postupov, objem a likviditu, ako aj dostupnosť pravdivých, spoľahlivých a všeobecne akceptovaných informácií o tvorbe cien; údaje, ktoré treba zahrnúť do registra, ktorý vedie ESMA pre triedy zmlúv o mimoburzových derivátoch, na ktoré sa vzťahuje zúčtovacia povinnosť; údaje a druh správ pre rôzne triedy derivátov; kritériá na určenie, ktoré zmluvy o mimoburzových derivátoch sú objektívne merateľné ako zmluvy, ktoré znižujú riziká priamo súvisiace s obchodnou činnosťou alebo podnikovým financovaním, zúčtovacie prahové hodnoty, postupy a mechanizmy zmierňovania rizika zmlúv o mimoburzových derivátoch nezúčtovávaných centrálnou protistranou; postupy riadenia rizika vrátane požadovanej úrovne a typu kolaterálu, podmienok oddelenia a požadovanej výšky základného imania; kontext fragmentácie likvidity; požiadavky týkajúce sa základného imania, nerozdeleného zisku a rezerv centrálnej protistrany; minimálny obsah pravidiel a systému správy centrálnych protistrán; údaje o záznamoch a informáciách uchovávaných centrálnymi protistranami; minimálny obsah politiky zabezpečenia kontinuity podnikateľskej činnosti a plánu obnovy po havárii centrálnych protistrán; primerané percento a časové horizonty pre likvidáciu a výpočet historickej volatility, ktoré sa majú zohľadňovať pre rôzne triedy finančných nástrojov so zreteľom na cieľ obmedziť procyklickosť, a podmienky, za ktorých môžu byť uplatnené postupy pre stanovenie marží pre portfólio; rámec pre určenie extrémnych, ale realistických trhových podmienok, ktoré by sa mali použiť pri určovaní veľkosti fondu pre prípad zlyhania a prostriedkov centrálnych protistrán; metodiku výpočtu a udržania vlastných prostriedkov centrálnych protistrán; druh kolaterálu, ktorý sa môže považovať za vysoko likvidný, napríklad hotovosť, zlato, štátne dlhopisy a vysokokvalitné podnikové dlhopisy, kryté dlhopisy a zníženia hodnoty aktív (haircuts), a podmienky, za ktorých možno prijať záruky komerčných bánk ako kolaterál; finančné nástroje, ktoré možno považovať za vysoko likvidné a s ktorými sa spája minimálne kreditné a trhové riziko, vysoko bezpečné mechanizmy a medze koncentrácie; druh stresových testov, ktoré majú vykonať centrálne protistrany pre rôzne triedy finančných nástrojov a portfólií, zapojenie zúčtovacích členov alebo iných strán do testov, periodicitu a načasovanie testov a kľúčové informácie, ktoré zverejňuje centrálna protistrana o svojom modeli riadenia rizík, a predpoklady prijaté na vykonanie stresových testov; údaje týkajúce sa žiadostí archívov obchodných údajov o registráciu v ESMA; periodicita a podrobnosti zverejnenia informácií archívmi obchodných údajov, pokiaľ ide o kumulované pozície podľa tried zmlúv o mimoburzových derivátoch a prevádzkové normy potrebné na kumulovanie a porovnanie údajov medzi archívmi.

(93)

Všetky povinnosti uložené týmto nariadením, ktoré sa ďalej rozpracujú prostredníctvom delegovaných alebo vykonávacích aktov prijatých podľa článku 290 alebo článku 291 ZFEÚ, by sa mali pokladať za povinnosti, ktoré sa uplatňujú až od dátumu nadobudnutia účinnosti týchto aktov.

(94)

Pri vypracúvaní technických usmernení a regulačných technických noriem, a najmä pri stanovovaní zúčtovacej prahovej hodnoty pre nefinančné protistrany podľa tohto nariadenia, by mal ESMA uskutočniť verejné vypočutia účastníkov trhu.

(95)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky na vykonávanie tohto nariadenia by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci. Tieto právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie ( 24 ).

(96)

Komisia by mala monitorovať a posudzovať potrebu akýchkoľvek primeraných opatrení na zabezpečenie jednotného a účinného uplatňovania a vypracúvania predpisov, noriem a postupov, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia, a zohľadňovať pritom výsledky práce relevantných medzinárodných fór.

(97)

So zreteľom na pravidlá týkajúce sa interoperabilných systémov sa pokladalo za primerané zmeniť a doplniť smernicu 98/26/ES na ochranu práv prevádzkovateľa systému, ktorý poskytuje kolaterálnu bezpečnosť prijímajúcemu prevádzkovateľovi systému v prípade konkurzného konania proti tomuto prijímajúcemu prevádzkovateľovi systému.

(98)

S cieľom uľahčiť účinné zúčtovanie, zaznamenávanie, vyrovnávanie a platby by centrálne protistrany a archívy obchodných údajov mali vo svojich komunikačných procesoch s účastníkmi a trhovými infraštruktúrami, s ktorými sú v styku, uplatňovať relevantné medzinárodné komunikačné postupy a normy pre zasielanie správ a referenčné údaje.

(99)

Keďže ciele tohto nariadenia, a to ustanoviť jednotné požiadavky na zmluvy o mimoburzových derivátoch a na výkon činností centrálnych protistrán a archívov obchodných údajov, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni jednotlivých členských štátov, ale z dôvodov ich rozsahu ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:



HLAVA I

PREDMET ÚPRAVY, ROZSAH PÔSOBNOSTI A VYMEDZENIE POJMOV

Článok 1

Predmet úpravy a rozsah pôsobnosti

1.  Toto nariadenie stanovuje požiadavky na zmluvy o mimoburzových derivátoch, ktoré sa týkajú zúčtovania a riadenia dvojstranných rizík, požiadavky na ohlasovanie zmlúv o derivátoch a jednotné požiadavky na výkon činností centrálnych protistrán a archívov obchodných údajov.

2.  Toto nariadenie sa vzťahuje na centrálne protistrany a ich zúčtovacích členov, finančné protistrany a archívy obchodných údajov. Ak sa tak ustanovuje, vzťahuje sa na nefinančné protistrany a na miesta obchodovania.

3.  Hlava V tohto nariadenia sa vzťahuje len na prevoditeľné cenné papiere a nástroje peňažného trhu vymedzené v článku 4 ods. 1 bod 18 písm. a) a b) a bod 19 smernice 2004/39/ES.

4.  Toto nariadenie sa nevzťahuje na:

a) členov ESCB a iné orgány členských štátov vykonávajúce podobné funkcie a iné verejné orgány Únie poverené riadením verejného dlhu alebo intervenciou v súvislosti s riadením tohto dlhu;

b) Banku pre medzinárodné zúčtovanie;

▼M2

c) centrálne banky a verejné orgány poverené riadením verejného dlhu alebo zasahujúce do riadenia verejného dlhu v týchto krajinách:

i) Japonsko;

ii) Spojené štáty americké.

▼B

5.  S výnimkou ohlasovacej povinnosti podľa článku 9 sa toto nariadenia nevzťahuje na tieto subjekty:

a) viacstranné rozvojové banky uvedené v oddiele 4.2 časti 1 prílohy VI k smernici 2006/48/ES;

b) subjekty verejného sektora v zmysle článku 4 bod 18 smernice 2006/48/ES, ktoré vlastnia ústredné vlády a majú výslovné dohody o zárukách poskytnutých ústrednými vládami;

c) Európsky nástroj finančnej stability a Európsky mechanizmus pre stabilitu.

6.  Komisia je splnomocnená prijať delegované akty v súlade s článkom 82 na zmenu a doplnenie zoznamu stanoveného v odseku 4 tohto článku.

Komisia na tento účel predloží do 17. novembra 2012 Európskemu parlamentu a Rade správu, v ktorej vyhodnotí medzinárodné zaobchádzanie s verejnými orgánmi, ktorých úlohou je riadenie verejného dlhu a centrálnych bánk a intervencie v tejto oblasti.

Správa obsahuje porovnávaciu analýzu zaobchádzania s týmito orgánmi a centrálnymi bankami vrámci právneho rámca významného počtu tretích krajín vrátane aspoň troch najvýznamnejších jurisdikcií z hľadiska obchodovaných objemov zmlúv a normy riadenia rizika, ktoré sa uplatňujú pri transakciách s derivátmi, ktoré uzatvorili tieto orgány a centrálne banky v daných jurisdikciách. Ak sa v správe dospeje k záverom, najmä so zreteľom na porovnávaciu analýzu, že je potrebné vyňať menové povinnosti týchto centrálnych bánk tretích krajín zo zúčtovacej a ohlasovacej povinnosti, Komisia ich zaradí do zoznamu stanoveného v odseku 4.

Článok 2

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

1. „centrálna protistrana“ je právnická osoba, ktorá vstupuje medzi protistrany zmlúv obchodovaných na jednom alebo viacerých finančných trhoch a stáva sa kupujúcim voči všetkým predávajúcim a predávajúcim voči všetkým kupujúcim;

2. „archív obchodných údajov“ je právnická osoba, ktorá centrálne zhromažďuje a uchováva záznamy o derivátoch;

3. „zúčtovanie“ je postup určovania pozícií vrátane výpočtu čistých záväzkov, a zabezpečenia toho, aby boli k dispozícii finančné nástroje, hotovosť alebo oboje na zaistenie expozícií vyplývajúcich z týchto pozícií;

4. „miesto obchodovania“ je systém, ktorý prevádzkuje investičná spoločnosť alebo organizátor trhu v zmysle článku 4 ods. 1 bod 1 a článku 4 ods. 1 bod 13 smernice 2004/39/ES, iný ako systematický internalizátor v zmysle jej článku 4 ods. 1 bod 7, v ktorom sa spájajú záujmy nakupovať alebo predávať finančné nástroje v systéme spôsobom, ktorý vedie k uzavretiu zmluvy v súlade s hlavou II alebo III uvedenej smernice;

5. „deriváty“ alebo „zmluvy o derivátoch“ sú finančné nástroje uvedené v bodoch 4 až 10 oddielu C prílohy I k smernici 2004/39/ES, ako sa vykonávajú článkami 38 a 39 nariadenia (ES) č. 1287/2006;

6. „trieda derivátov“ je podskupina derivátov so spoločnými a základnými charakteristikami, ktoré zahŕňajú minimálne vzťah s podkladovými aktívami, typ podkladových aktív a menu nominálnej hodnoty. Deriváty, ktoré patria do tej istej triedy, môžu mať rôzne lehoty splatnosti;

7. „mimoburzový derivát“ alebo „zmluva o mimoburzový derivátoch“ je zmluva o derivátoch, ktorej vykonávanie sa neuskutočňuje na regulovanom trhu v zmysle článku 4 ods. 1 bod 14 smernice 2004/39/ES ani na trhu v tretej krajine, ktorý sa považuje za rovnocenný s regulovaným trhom v súlade s článkom 19 ods. 6 smernice 2004/39/ES;

8. „finančná protistrana“ je investičná spoločnosť, ktorej bolo udelené povolenie v súlade so smernicou 2004/39/ES, úverová inštitúcia, ktorej bolo udelené povolenie v súlade so smernicou 2006/48/ES, poisťovňa, ktorej bolo udelené povolenie v súlade so smernicou 73/239/EHS, spoločnosť poskytujúca životné poistenie, ktorej bolo udelené povolenie v súlade so smernicou 2002/83/ES, zaisťovňa, ktorej bolo udelené povolenie v súlade so smernicou 2005/68/ES, PKIPCP a prípadne jeho správcovská spoločnosť, ktorej bolo udelené povolenie v súlade so smernicou 2009/65/ES, inštitúcia zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia v zmysle článku 6 písm. a) smernice 2003/41/ES a alternatívny investičný fond spravovaný správcami alternatívnych investičných fondov, ktorému bolo udelené povolenie alebo ktorý bol registrovaný v súlade so smernicou 2011/61/EÚ;

9. „nefinančná protistrana“ je podnik usadený v Únii, iný ako subjekty uvedené v bodoch 1 a 8;

10. „systémy dôchodkového zabezpečenia“ sú:

a) inštitúcie zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia v zmysle článku 6 písm. a) smernice 2003/41/ES vrátane každého oprávneného subjektu zodpovedného za správu takejto inštitúcie a konajúceho v jej mene, ako je uvedené v článku 2 ods. 1 uvedenej smernice, ako aj akýkoľvek právny subjekt založený na účely investovania takýchto inštitúcií, ktorý koná výhradne a výlučne v ich záujme;

b) obchodné jednotky inštitúcií uvedených v článku 3 smernice 2003/41/ES poskytujúce zamestnanecké dôchodkové zabezpečenie;

c) obchodné jednotky poisťovní, ktoré poskytujú životné poistenie, poskytujúce zamestnanecké dôchodkové zabezpečenie, na ktoré sa vzťahuje smernica 2002/83/ES za predpokladu, že všetky aktíva a pasíva súvisiace s vykonávaním obchodnej činnosti sú účelovo viazané, spravované a organizované oddelene od iných činností poisťovne a sú bez akejkoľvek možnosti prevodu;

d) akékoľvek iné povolené subjekty podliehajúce dohľadu alebo mechanizmy pôsobiace na vnútroštátnom základe za predpokladu, že:

i) sú uznané podľa vnútroštátneho práva a

ii) ich primárnym účelom je poskytovať dôchodkové dávky;

11. „kreditné riziko protistrany“ je riziko, že protistrana transakcie zlyhá pred konečným vyrovnaním peňažného toku transakcie;

12. „dohoda o interoperabilite“ je dohoda medzi dvoma alebo viacerými centrálnymi protistranami, ktorá zahŕňa vykonávanie transakcií medzi systémami;

13. „príslušný orgán“ je príslušný orgán uvedený v právnych predpisoch, na ktoré sa odkazuje v bode 8 tohto článku, príslušný orgán uvedený v článku 10 ods. 5 alebo orgán určený každým členským štátom v súlade s článkom 22;

14. „zúčtovací člen“ je podnik, ktorý má účasť v centrálnej protistrane a ktorý zodpovedá za plnenie finančných záväzkov vyplývajúcich z tejto účasti;

15. „klient“ je podnik so zmluvným vzťahom so zúčtovacím členom centrálnej protistrany, ktorý tomuto podniku umožňuje zúčtovávať jeho transakcie s danou centrálnou protistranou;

16. „skupina“ je skupina podnikov, ktorú tvoria materský podnik a jeho dcérske podniky v zmysle článkov 1 a 2 smernice 83/349/EHS, alebo skupina podnikov, ako sa uvádza v článku 3 ods. 1 a článku 80 ods. 7 a 8 smernice 2006/48/ES;

17. „finančná inštitúcia“ je podnik, ktorý nie je úverovou inštitúciou a ktorého hlavnou činnosťou je nadobúdať podiely alebo vykonávať jednu alebo viacero činností uvedených v bodoch 2 až 12 prílohy I k smernici 2006/48/ES;

18. „finančná holdingová spoločnosť“ je finančná inštitúcia, ktorej dcérskymi podnikmi sú buď výhradne alebo prevažne úverové inštitúcie, alebo finančné inštitúcie, pričom aspoň jeden takýto dcérsky podnik je úverovou inštitúciou, a ktorá nie je zmiešanou finančnou holdingovou spoločnosťou v zmysle článku 2 bod 15 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/87/ES zo 16. decembra 2002 o doplnkovom dohľade nad úverovými inštitúciami, poisťovňami a investičnými spoločnosťami vo finančnom konglomeráte ( 25 );

19. „podnik doplnkových služieb“ je podnik, ktorého hlavná činnosť spočíva vo vlastnení alebo spravovaní majetku, riadení služieb spracovania údajov alebo v podobnej činnosti, ktorá je doplnková k hlavnej činnosti jednej alebo viacerých úverových inštitúcií;

20. „kvalifikovaný podiel“ je priamy alebo nepriamy podiel v centrálnej protistrane alebo archíve obchodných údajov, ktorý predstavuje najmenej 10 % základného imania alebo hlasovacích práv, ako je stanovené v článkoch 9 a 10 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/109/ES z 15. decembra 2004 o harmonizácii požiadaviek na transparentnosť v súvislosti s informáciami o emitentoch, ktorých cenné papiere sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu ( 26 ), pričom sa zohľadňujú podmienky týkajúce sa ich kumulovania uvedené v článku 12 ods. 4 a 5 uvedenej smernice, alebo ktorý umožňuje vykonávať podstatný vplyv na riadenie centrálnej protistrany alebo archívu obchodných údajov, v ktorom takýto podiel existuje;

21. „materský podnik“ je materský podnik, ako je opísaný v článkoch 1 a 2 smernice 83/349/EHS;

22. „dcérsky podnik“ je dcérsky podnik, ako je opísaný v článkoch 1 a 2 smernice 83/349/EHS vrátane dcérskeho podniku konečného materského podniku;

23. „ovládanie“ je vzťah medzi materským podnikom a dcérskym podnikom, ako je opísané v článku 1 smernice 83/349/EHS;

24. „úzke prepojenie“ je situácia, v ktorej sú dve alebo viaceré fyzické alebo právnické osoby prepojené prostredníctvom:

a) účasti prostredníctvom priameho vlastníctva alebo ovládania minimálne 20 % hlasovacích práv alebo základného imania podniku, alebo

b) ovládania, alebo podobného vzťahu medzi akoukoľvek fyzickou alebo právnickou osobou a podnikom alebo dcérskym podnikom dcérskeho podniku tiež považovaným za dcérsky podnik materského podniku, ktorý stojí na čele týchto podnikov.

Situácia, keď sú dve alebo viaceré fyzické alebo právnické osoby trvalo prepojené s jednou a tou istou osobou vzťahom ovládania, sa takisto považuje za úzke prepojenie medzi týmito osobami;

25. „základné imanie“ je upísané základné imanie v zmysle článku 22 smernice Rady 86/635/EHS z 8. decembra 1986 o ročnej účtovnej závierke a konsolidovaných účtoch bánk a iných finančných inštitúcií ( 27 ), pokiaľ bolo splatené, plus súvisiace účty emisného ážia, plne pokrýva straty z bežnej činnosti a v prípade úpadku alebo likvidácie sa radí za všetky ostatné nároky;

26. „rezervy“ sú rezervné fondy, ako je uvedené v článku 9 štvrtej smernice Rady 78/660/EHS z 25. júla 1978 o ročnej účtovnej závierke niektorých typov spoločností, vychádzajúca z článku 54 ods. 3 písm. g) zmluvy ( 28 ) a zisky a straty prenesené po použití konečného zisku alebo straty;

27. „rada“ je správna alebo dozorná rada, alebo oboje v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi o obchodných spoločnostiach;

28. „nezávislý člen rady“ je člen rady, ktorý nemá s dotknutou centrálnou protistranou alebo jej akcionármi s kontrolným podielom, s jej manažmentom ani s jej zúčtovacími členmi žiadny obchodný, rodinný ani iný vzťah, ktorý vytvára konflikt záujmov a ktorý nemal takýto vzťah počas piatich rokov pred tým, ako sa stal členom rady;

29. „vrcholový manažment“ je osoba alebo osoby, ktoré skutočne riadia obchodnú činnosť centrálnej protistrany alebo archívu obchodných údajov a výkonný člen alebo členovia rady.

Článok 3

Transakcie v rámci skupiny

1.  Vo vzťahu k nefinančnej protistrane je transakciou v rámci skupiny zmluva o mimoburzových derivátoch uzatvorená s inou protistranou, ktorá je súčasťou tej istej skupiny pod podmienkou, že obe protistrany sú v plnom rozsahu zahrnuté do rovnakej konsolidácie a podliehajú primeranému centralizovanému hodnoteniu rizika, postupom merania a kontroly a že táto protistrana je usadená v Únii alebo ak je usadená v tretej krajine, Komisia prijala vo vzťahu k danej tretej krajine vykonávací akt podľa článku 13 ods. 2.

2.  Vo vzťahu k finančnej protistrane je transakciou v rámci skupiny:

a) zmluva o mimoburzových derivátoch uzavretá s inou protistranou, ktorá je súčasťou tej istej skupiny, ak sú splnené tieto podmienky:

i) finančná protistrana je usadená v Únii, alebo ak je usadená v tretej krajine, Komisia prijala vo vzťahu k danej tretej krajine vykonávací akt podľa článku 13 ods. 2;

ii) iná protistrana je finančná protistrana, finančná holdingová spoločnosť, finančná inštitúcia alebo podnik doplnkových služieb, ktoré podliehajú primeraným požiadavkám na obozretné podnikanie;

iii) obe protistrany sú v plnom rozsahu zahrnuté do rovnakej konsolidácie; e a

iv) obe protistrany podliehajú primeranému centralizovanému hodnoteniu rizika a postupom merania a kontroly;

b) zmluva o mimoburzových derivátoch uzavretá s inou protistranou, pričom obe protistrany sú súčasťou toho istého systému inštitucionálneho zabezpečenia, ako sa uvádza v článku 80 ods. 8 smernice 2006/48/ES, a to za predpokladu, že sú splnené podmienky stanovené v písmene a) bod ii) tohto odseku;

c) zmluva o mimoburzových derivátoch uzavretá medzi úverovými inštitúciami pridruženými k tomu istému ústrednému orgánu alebo medzi takouto úverovou inštitúciou a ústredným orgánom, ako sa uvádza v článku 3 ods. 1 smernice 2006/48/ES, alebo

d) zmluva o mimoburzových derivátoch uzavretá s nefinančnou protistranou, ktorá je súčasťou tej istej skupiny, a to za predpokladu, že obe protistrany sú v plnom rozsahu zahrnuté do tej istej konsolidácie a podliehajú primeranému centralizovanému hodnoteniu rizika, postupom merania a kontroly a táto protistrana je usadená v Únii alebo v jurisdikcii tretej krajiny, pre ktorú Komisia vzhľadom na danú tretiu krajinu prijala vykonávací akt uvedený v článku 13 ods. 2.

3.  Na účely tohto článku sa má za to, že protistrany sú zahrnuté do tej istej konsolidácie, ak sú obe:

a) zahrnuté do konsolidácie v súlade so smernicou 83/349/EHS alebo medzinárodnými normami finančného výkazníctva prijatými v súlade s nariadením (ES) č. 1606/2002 alebo, pokiaľ ide o skupinu, ktorej materský podnik má sídlo v tretej krajine, v súlade s všeobecne prijatými účtovnými zásadami tretej krajiny, ktoré sú určené ako rovnocenné s medzinárodnými normami finančného výkazníctva v súlade s nariadením (ES) č. 1569/2007 (alebo účtovnými normami tretej krajiny, ktorých použitie je povolené podľa článku 4 uvedeného nariadenia), alebo

b) sú zahrnuté do toho istého konsolidovaného dohľadu v súlade so smernicou 2006/48/ES alebo smernicou 2006/49/ES alebo, pokiaľ ide o skupinu, ktorej materský podnik má sídlo v tretej krajine, do toho istého konsolidovaného dohľadu vykonávaného príslušným orgánom tretej krajiny, ktorý bol overený ako rovnocenný s dohľadom, ktorý sa riadi zásadami stanovenými v článku 143 smernice 2006/48/ES alebo v článku 2 smernice 2006/49/ES.



HLAVA II

ZÚČTOVANIE, OHLASOVANIE A ZMIERŇOVANIE RIZIKA MIMOBURZOVÝCH DERIVÁTOV

Článok 4

Zúčtovacia povinnosť

1.  Protistrany zúčtovávajú všetky zmluvy o mimoburzových derivátoch, ktoré sa týkajú triedy mimoburzových derivátov vyhlásenej za triedu podliehajúcu zúčtovacej povinnosti v súlade s článkom 5 ods. 2, ak tieto zmluvy spĺňajú obe tieto podmienky:

a) boli uzatvorené niektorým z týchto spôsobov:

i) medzi dvoma finančnými protistranami;

ii) medzi finančnou protistranou a nefinančnou protistranou, ktorá spĺňa podmienky uvedené v článku 10 ods. 1 písm. b);

iii) medzi dvoma nefinančnými protistranami spĺňajúcimi podmienky uvedené v článku 10 ods. 1 písm. b);

iv) medzi finančnou protistranou alebo nefinančnou protistranou, ktorá spĺňa podmienky uvedené v článku 10 ods. 1 písm. b), a subjektom usadeným v tretej krajine, na ktorý by sa vzťahovala zúčtovacia povinnosť, ak by bol usadený v Únii, alebo

v) medzi dvoma subjektmi usadenými v jednej tretej krajine alebo vo viacerých tretích krajinách, ktoré by podliehali zúčtovacej povinnosti, ak by boli usadené v Únii, a to za predpokladu, že takáto zmluva má priamy, podstatný a predvídateľný dôsledok v Únii, alebo ak je takáto povinnosť potrebná alebo primeraná na zabránenie vyhýbaniu sa niektorému ustanoveniu tohto nariadenia, a

b) boli uzatvorené alebo obnovené:

i) v deň alebo po dni nadobudnutia účinnosti zúčtovacej povinnosti, alebo

ii) v deň alebo po dni ohlásenia uvedeného v článku 5 ods. 1, ale predo dňom nadobudnutia účinnosti zúčtovacej povinnosti, ak je zostávajúca splatnosť zmlúv dlhšia ako minimálna zostávajúca splatnosť určená Komisiou v súlade s článkom 5 ods. 2 písm. c).

2.  Bez toho, aby boli dotknuté metódy zmierňovania rizika podľa článku 11, zmluvy o mimoburzových derivátoch, ktoré sú transakciami v rámci skupiny, ako sú opísané v článku 3, nepodliehajú zúčtovacej povinnosti.

Výnimka stanovená v prvom pododseku sa uplatňuje len:

a) ak dve protistrany, ktoré sú usadené v Únii a patria do rovnakej skupiny, písomne oznámia svojim príslušným orgánom, že chcú využiť výnimku pre zmluvy o mimoburzových derivátoch, ktoré spolu uzatvoria. Ohlásenie sa uskutoční najmenej 30 kalendárnych dní pred využitím výnimky. Príslušné orgány môžu do 30 kalendárnych dní od prijatia oznámenia namietať využitie tejto výnimky, ak transakcie medzi týmito protistranami nespĺňajú podmienky stanovené v článku 3, čím však nie je dotknuté právo príslušných orgánov namietať po uplynutí týchto 30 kalendárnych dní, ak už tieto podmienky viac nie sú splnené. Ak medzi príslušnými orgánmi neexistuje zhoda, ESMA môže pomôcť týmto orgánom dosiahnuť dohodu v súlade so svojimi právomocami podľa článku 19 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010;

b) na zmluvy o mimoburzových derivátoch medzi dvoma protistranami, ktoré patria do rovnakej skupiny a sú usadené v členskom štáte a tretej krajine, ak protistrane usadenej v Únii príslušný orgán povolil uplatniť túto výnimku do 30 kalendárnych dní po oznámení protistranou usadenou v Únii za predpokladu, že sú splnené podmienky stanovené v článku 3. Príslušný orgán oznámi svoje rozhodnutie ESMA.

3.  Zmluvy o mimoburzových derivátoch, ktoré podliehajú zúčtovacej povinnosti podľa odseku 1, sa zúčtujú v centrálnej protistrane, ktorej bolo udelené povolenie podľa článku 14 alebo ktorá bola uznaná podľa článku 25 na zúčtovanie uvedenej triedy mimoburzových derivátov a uvedená v archíve podľa článku 6 ods. 2 písm. b).

Protistrana sa na tento účel stane zúčtovacím členom, klientom alebo sa dohodne na nepriamom zúčtovacom mechanizme so zúčtovacím členom za predpokladu, že sa týmto mechanizmom nezvýši riziko protistrany a zabezpečí sa, že aktíva a pozície protistrany požívajú ochranu s rovnocenným účinkom, ako je ochrana uvedená v článkoch 39 a 48.

4.  S cieľom zabezpečiť konzistentné uplatňovanie tohto článku ESMA vypracuje návrh regulačných technických noriem, v ktorých sa stanovia zmluvy, o ktorých sa má za to, že majú priamy, podstatný a predvídateľný dôsledok v rámci Únie, alebo prípady, pri ktorých je potrebné alebo primerané zabrániť vyhýbaniu sa niektorému ustanoveniu tohto nariadenia, ako sa uvádza v odseku 1 písm. a) bod v), a typy nepriamych zmluvných dojednaní, ktoré spĺňajú podmienky uvedené v druhom pododseku odseku 3.

ESMA predloží tento návrh regulačných technických noriem Komisii do 30. septembra 2012.

Komisii sa udeľuje právomoc prijať regulačné technické normy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

Článok 5

Postup súvisiaci so zúčtovacou povinnosťou

1.  Ak príslušný orgán udelí centrálnej protistrane povolenie na zúčtovanie určitej triedy mimoburzových derivátov podľa článku 14 alebo 15, bezodkladne zašle ESMA oznámenie o tomto povolení.

S cieľom zaistiť konzistentné uplatňovanie tohto článku ESMA vypracuje návrh regulačných technických noriem, v ktorých sa stanovia informácie, ktoré sa majú uviesť v oznámení podľa prvého pododseku.

ESMA predloží tento návrh regulačných technických noriem Komisii do 30. septembra 2012.

Komisii sa udeľuje právomoc prijať regulačné technické normy uvedené v druhom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

2.  Do šiestich mesiacov od prijatia oznámenia v súlade s odsekom 1 alebo ukončení postupu uznávania uvedeného v článku 25 ESMA po uskutočnení verejnej konzultácie a po porade s ESRB a prípadne s príslušnými orgánmi tretích krajín vypracuje a predloží Komisii na schválenie návrh regulačných technických noriem, v ktorých sa stanoví:

a) trieda mimoburzových derivátov, ktorá by mala podliehať zúčtovacej povinnosti uvedenej v článku 4;

b) deň alebo dni, keď zúčtovacia povinnosť nadobúda účinnosť, vrátane postupného zavedenia, a kategórie protistrán, na ktoré sa povinnosť vzťahuje, a

c) minimálna zostávajúca splatnosť zmlúv o mimoburzových derivátoch uvedených v článku 4 ods. 1 písm. b) bod ii).

Komisii sa udeľuje právomoc prijať regulačné technické normy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

3.  ESMA z vlastného podnetu a po uskutočnení verejných konzultácií a po porade s ESRB a prípadne s príslušnými orgánmi tretích krajín určí v súlade s kritériami stanovenými v článku 4 písm. a), b) a c) a oznámi Komisii triedy derivátov, na ktoré by sa mala vzťahovať zúčtovacia povinnosť stanovená v článku 4, avšak v súvislosti s ktorými ešte nebolo udelené povolenie žiadnej centrálnej protistrane.

Po oznámení uverejní ESMA výzvu na vypracovanie návrhov na zúčtovanie týchto tried derivátov.

4.  V návrhu regulačných technických noriem, pokiaľ ide o časť uvedenú v odseku 2 písm. a), sa so zreteľom na hlavný cieľ, ktorým je znižovanie systémového rizika, zohľadnia tieto kritériá:

a) stupeň štandardizácie zmluvných podmienok a prevádzkových postupov príslušných tried mimoburzových derivátov;

b) objem a likvidita príslušnej triedy mimoburzových derivátov;

c) dostupnosť primeraných, spoľahlivých a všeobecne akceptovaných informácií o tvorbe cien v rámci príslušnej triedy mimoburzových derivátov.

Pri príprave tohto návrhu regulačných technických noriem môže ESMA zohľadniť vzájomnú previazanosť protistrán využívajúcich príslušné triedy mimoburzových derivátov, predpokladaný vplyv na úroveň kreditného rizika protistrany medzi protistranami, ako aj vplyv na hospodársku súťaž v celej Únii.

Na zabezpečenie konzistentného uplatňovania tohto článku ESMA vypracuje návrh regulačných technických noriem, v ktorých sa bližšie stanovia kritériá uvedené v prvom pododseku písm. a), b) a c).

ESMA predloží tento návrh regulačných technických noriem Komisii do 30. septembra 2012.

Komisii sa udeľuje právomoc prijať regulačné technické normy uvedené v treťom pododseku tohto odseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

5.  V návrhu regulačných technických noriem, pokiaľ ide o časť uvedenú v odseku 2 písm. b), sa zohľadnia tieto kritériá:

a) predpokladaný objem príslušnej triedy mimoburzových derivátov;

b) či viac ako jedna centrálna protistrana už zúčtováva rovnakú triedu mimoburzových derivátov;

c) schopnosť príslušných centrálnych protistrán zvládnuť predpokladaný objem a riadiť riziko vyplývajúce zo zúčtovania príslušnej triedy mimoburzových derivátov;

d) druh a počet protistrán, ktoré sú aktívne a od ktorých sa očakáva, že budú aktívne na trhu v súvislosti s príslušnou triedou mimoburzových derivátov;

e) čas, ktorý protistrana, na ktorú sa vzťahuje zúčtovacia povinnosť, potrebuje na zavedenie mechanizmov na zúčtovanie svojich zmlúv o mimoburzových derivátoch prostredníctvom centrálnej protistrany;

f) riadenie rizika a právna a prevádzková kapacita protistrán, ktoré sú aktívne na trhu v súvislosti s príslušnou triedou mimoburzových derivátov a na ktoré by sa vzťahovala zúčtovacia povinnosť podľa článku 4 ods. 1.

6.  Ak trieda zmlúv o mimoburzových derivátoch už nemá centrálnu protistranu, ktorá má povolenie alebo je uznaná za spôsobilú zúčtovať tieto zmluvy podľa tohto nariadenia, prestane sa na ňu vzťahovať zúčtovacia povinnosť uvedená v článku 4 a uplatní sa odsek 3 tohto článku.

Článok 6

Verejný archív

1.  ESMA zriadi, vedie a aktualizuje verejný archív na účely správneho a jednoznačného určenia tried mimoburzových derivátov, na ktoré sa vzťahuje zúčtovacia povinnosť. Verejný archív je dostupný na internetovej stránke ESMA.

2.  Archív obsahuje:

a) triedy mimoburzových derivátov, ktoré podliehajú zúčtovacej povinnosti v súlade s článkom 4;

b) centrálne protistrany, ktoré majú povolenie alebo sú uznané na účel zúčtovacej povinnosti;

c) dátumy nadobudnutia účinnosti zúčtovacej povinnosti vrátane postupného zavádzania;

d) triedy mimoburzových derivátov určené ESMA v súlade s článkom 5 ods. 3;

e) minimálna zostávajúca splatnosť zmlúv o derivátoch uvedených v článku 4 ods. 1 písm. b) bode ii);

f) centrálne protistrany, ktoré príslušný orgán oznámil ESMA na účely zúčtovacej povinnosti, a dátum oznámenia každej z nich.

3.  Ak centrálna protistrana už nemá povolenie alebo už nie je uznaná za spôsobilú v súlade s týmto nariadením zúčtovávať danú triedu derivátov, ESMA ju okamžite odstráni z verejného archívu vo vzťahu k tejto triede mimoburzových derivátov.

4.  V záujme zabezpečenia konzistentného uplatňovania tohto článku môže ESMA vypracovať návrh regulačných technických noriem, v ktorých sa stanovia podrobnosti, ktoré sa zahrnú do verejného archívu uvedeného v odseku 1.

ESMA predloží Komisii akékoľvek takéto návrhy regulačných technických noriem do 30. septembra 2012.

Komisii sa udeľuje právomoc prijať regulačné technické normy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

Článok 7

Prístup k centrálnej protistrane

1.  Centrálna protistrana, ktorej bolo udelené povolenie zúčtovávať zmluvy o mimoburzových derivátoch, prijíma zúčtovanie týchto zmlúv nediskriminačne a transparentne bez ohľadu na miesto obchodovania.

Centrálna protistrana môže vyžadovať, aby miesto obchodovania spĺňalo prevádzkové a technické požiadavky stanovené centrálnou protistranou, ako aj požiadavky na riadenie rizík.

2.  Centrálna protistrana potvrdí alebo zamietne formálnu žiadosť miesta obchodovania o prístup do troch mesiacov od žiadosti.

3.  Ak centrálna protistrana zamietne prístup podľa odseku 2, poskytne miestu obchodovania úplné dôvody tohto zamietnutia.

4.  S výnimkou prípadov, ak príslušný orgán miesta obchodovania a centrálnej protistrany zamietne prístup, centrálna protistrana za podmienok uvedených v druhom pododseku udelí prístup do troch mesiacov od rozhodnutia, ktorým potvrdila formálnu žiadosť miesta obchodovania v súlade s odsekom 2.

Príslušný orgán miesta obchodovania a príslušný orgán centrálnej protistrany môže zamietnuť prístup k centrálnej protistrane na základe formálnej žiadosti miesta obchodovania len vtedy, ak by takýto prístup ohrozil bezproblémové a riadne fungovanie trhov alebo by nepriaznivo ovplyvnil systémové riziko.

5.  ESMA urovná všetky spory vyplývajúce z nezhody medzi príslušnými orgánmi v súlade so svojimi právomocami podľa článku 19 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

Článok 8

Prístup k miestu obchodovania

1.  Miesto obchodovania poskytne nediskriminačne a transparentne obchodné informácie každej centrálnej protistrane, ktorej bolo udelené povolenie zúčtovávať zmluvy o mimoburzových derivátoch obchodované na tomto mieste obchodovania, na základe žiadosti centrálnej protistrany.

2.  Ak centrálna protistrana formálne predložila miestu obchodovania žiadosť o prístup k miestu obchodovania, miesto obchodovania odpovie centrálnej protistrane do troch mesiacov.

3.  Ak miesto obchodovania prístup zamietne, informuje o tom náležite centrálnu protistranu a poskytne odôvodnenie v plnom rozsahu.

4.  Bez toho, aby bolo dotknuté rozhodnutie príslušných orgánov miesta obchodovania a centrálnej protistrany, miesto obchodovania umožní prístup do troch mesiacov od kladnej odpovede na žiadosť o prístup.

Prístup centrálnej protistrany k miestu obchodovania sa udelí len za predpokladu, že si takýto prístup nevyžaduje interoperabilitu ani neohrozuje bezproblémové a riadne fungovanie trhov, najmä v dôsledku fragmentácie likvidity, a že miesto obchodovania zaviedlo primerané mechanizmy na predchádzanie takejto fragmentácii.

5.  S cieľom zabezpečiť konzistentné uplatňovanie tohto článku vypracuje ESMA návrh regulačných technických noriem, v ktorých stanoví pojem fragmentácie likvidity.

ESMA predloží tento návrh regulačných technických noriem Komisii do 30. septembra 2012.

Komisii sa udeľuje právomoc prijať regulačné technické normy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

Článok 9

Ohlasovacia povinnosť

1.  Protistrany a centrálne protistrany zabezpečia, že údaje o každej zmluve o derivátoch, ktorú uzatvorili, a o každej zmene alebo ukončení zmluvy sa ohlásia archívu obchodných údajov registrovanému v súlade s článkom 55 alebo uznanému v súlade s článkom 77. Údaje sa ohlásia najneskôr v pracovný deň nasledujúci po uzatvorení, zmene alebo ukončení zmluvy.

Ohlasovacia povinnosť sa vzťahuje na zmluvy o derivátoch, ktoré:

a) sa uzatvorili pred 16. augusta 2012 a ktoré ešte neboli v tento deň zúčtované;

b) sa uzatvorili 16. augusta 2012 alebo po tomto dni.

Protistrana alebo centrálna protistrana, na ktorú sa vzťahuje ohlasovacia povinnosť, môže ohlasovanie údajov o zmluve o derivátoch delegovať.

Protistrany a centrálne protistrany zabezpečia, aby sa údaje o ich zmluvách o derivátoch neohlasovali duplicitne.

2.  Protistrany uchovávajú záznam o každej zmluve o derivátoch, ktorú uzatvorili a o všetkých zmenách najmenej päť rokov od ukončenia zmluvy.

3.  Ak archív obchodných údajov nie je na účely zaznamenania údajov o zmluve o derivátoch k dispozícii, protistrany a centrálne protistrany zabezpečia, aby sa tieto údaje ohlásili ESMA.

V tomto prípade ESMA zabezpečí, aby všetky dotknuté subjekty uvedené v článku 81 ods. 3 mali prístup ku všetkým údajom o zmluvách o derivátoch, ktoré potrebujú na plnenie svojich príslušných povinností a mandátov.

4.  Protistrana alebo centrálna protistrana, ktorá ohlasuje údaje o zmluve o derivátoch archívu obchodných údajov alebo ESMA, alebo subjekt, ktorý ohlasuje tieto údaje v mene protistrany alebo centrálnej protistrany, sa nepovažuje, že porušuje obmedzenia týkajúce sa zverejňovania informácií, uložené na základe danej zmluvy alebo akéhokoľvek legislatívneho, regulačného alebo správneho opatrenia.

Pre ohlasujúci subjekt ani pre jeho členov predstavenstva alebo zamestnancov nevyplýva z tohto zverejnenia žiadna zodpovednosť.

5.  Na zabezpečenie konzistentného uplatňovania tohto článku ESMA vypracuje návrh regulačných technických noriem, v ktorých stanoví údaje a druh ohlásení uvedených v odsekoch 1 a 3 pre rôzne triedy derivátov.

Ohlásenia uvedené v odsekoch 1 a 3 stanovia aspoň:

a) strany zmluvy o derivátoch, a pokiaľ sa odlišujú, oprávnené osoby vo vzťahu k právam a povinnostiam, ktoré z nej vyplývajú;

b) hlavné charakteristiky zmlúv o derivátoch vrátane ich druhu, splatnosti podkladových aktív, nominálnej hodnoty, ceny a dátumu vyrovnania.

ESMA predloží tento návrh regulačných technických noriem Komisii do 30. septembra 2012.

Komisii sa udeľuje právomoc prijať regulačné technické normy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

6.  S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky uplatňovania odsekov 1 a 3 ESMA vypracuje návrh vykonávacích technických noriem s cieľom stanoviť:

a) formát a frekvenciu ohlásení uvedených v odsekoch 1 a 3 pre rozličné triedy derivátov;

b) deň, do ktorého sa majú zmluvy o derivátoch ohlásiť vrátane postupného začlenenia zmlúv uzatvorených pred začatím uplatňovania ohlasovacej povinnosti.

ESMA predloží tento návrh vykonávacích technických noriem Komisii do 30. septembra 2012.

Komisii sa udeľuje právomoc prijať vykonávacie technické normy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

Článok 10

Nefinančné protistrany

1.  Ak nefinančná protistrana nadobudne pozície v zmluvách o mimoburzových derivátoch a tieto pozície prevyšujú zúčtovaciu prahovú hodnotu stanovenú v odseku 3, táto nefinančná protistrana:

a) bezodkladne oznámi túto skutočnosť ESMA a príslušnému orgánu uvedenému v odseku 5;

b) začne podliehať zúčtovacej povinnosti pre budúce zmluvy v súlade s článkom 4, ak pohyblivá priemerná pozícia za 30 pracovných dní prevýši prahovú hodnotu, a

c) zúčtováva všetky príslušné budúce zmluvy do štyroch mesiacov po tom, ako začne podliehať zúčtovacej povinnosti.

2.  Nefinančná protistrana, ktorá začala podliehať zúčtovacej povinnosti v súlade s odsekom 1 písm. b) a ktorá následne preukázala orgánu určenému v súlade s odsekom 5, že jej pohyblivá priemerná pozícia za 30 pracovných dní neprekračuje zúčtovaciu prahovú hodnotu, ďalej nepodlieha zúčtovacej povinnosti stanovenej v článku 4.

3.  Do výpočtu pozícií uvedených v odseku 1 nefinančná protistrana zahrnie všetky zmluvy o mimoburzových derivátoch, ktoré uzatvorila táto nefinančná protistrana alebo ďalšie nefinančné subjekty v rámci skupiny, do ktorej táto nefinančná protistrana patrí, ktoré nie sú objektívne merateľné ako znižujúce riziká priamo súvisiace s obchodnou činnosťou alebo podnikovým financovaním tejto nefinančnej protistrany alebo tejto skupiny.

4.  S cieľom zabezpečiť konzistentné uplatňovanie tohto článku vypracuje ESMA po konzultácii s ESRB a ďalšími príslušnými orgánmi návrh regulačných technických noriem, v ktorých sa stanovia:

a) kritériá na určenie toho, ktoré zmluvy o mimoburzových derivátoch sú objektívne merateľné ako znižujúce riziká priamo súvisiace s obchodnou činnosťou alebo podnikovým financovaním, ako je uvedené v odseku 3, a

b) zúčtovacie prahové hodnoty, ktoré sa určia s ohľadom na systémovú významnosť súčtu čistých pozícií a expozícií podľa protistrán a za jednotlivé triedy mimoburzových derivátov.

ESMA po uskutočnení otvorenej verejnej konzultácie predloží tento návrh regulačných technických noriem Komisii do 30. septembra 2012.

Komisii sa udeľuje právomoc prijať regulačné technické normy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

ESMA po konzultácii s ESRB a inými príslušnými orgánmi pravidelne preskúma prahové hodnoty a v prípade potreby navrhne regulačné technické normy na ich zmenu a doplnenie.

5.  Každý členský štát určí orgán zodpovedný za to, že bude splnená povinnosť stanovená v odseku 1.

Článok 11

Postupy zmierňovania rizika zmlúv o mimoburzových derivátoch nezúčtovávaných centrálnou protistranou

1.  Finančné protistrany a nefinančné protistrany, ktoré uzatvoria zmluvu o mimoburzových derivátoch nezúčtovanú centrálnou protistranou, so všetkou starostlivosťou zabezpečia zavedenie primeraných postupov a mechanizmov na meranie, monitorovanie a zmierňovanie prevádzkového rizika a kreditného rizika protistrany, minimálne vrátane:

a) včasného potvrdenia podmienok príslušnej zmluvy o mimoburzových derivátoch elektronickými prostriedkami, ak sú dostupné;

b) formalizovaných postupov, ktoré sú spoľahlivé, odolné a kontrolovateľné na zosúlaďovanie portfólií, riadenie súvisiacich rizík, včasné zisťovanie sporov medzi stranami a ich riešenie, a na monitorovanie hodnoty nesplatených zmlúv.

2.  Finančné protistrany a nefinančné protistrany uvedené v článku 10 každodenne určujú trhovú hodnotu zmlúv, ktoré ešte neboli zúčtované. Ak trhové podmienky neumožňujú určovanie trhovej hodnoty, používa sa spoľahlivý a obozretný model určovania hodnoty.

3.  Finančné protistrany majú postupy riadenia rizík, ktoré si vyžadujú včasnú, presnú a primerane oddelenú výmenu kolaterálu v súvislosti so zmluvami o mimoburzových derivátoch, ktoré sa uzatvoria 16. augusta 2012 alebo po tomto dni. Nefinančné protistrany uvedené v článku 10 majú postupy riadenia rizík, ktoré si vyžadujú včasnú, presnú a primerane oddelenú výmenu kolaterálu v súvislosti so zmluvami o mimoburzových derivátoch, ktoré sa uzatvoria v deň prekročenia zúčtovacej prahovej hodnoty alebo po tomto dni.

4.  Finančné protistrany musia mať vhodnú a primeranú výšku základného imania na riadenie rizika, ktoré nepokrýva vhodná výmena kolaterálu.

5.  Požiadavka ustanovená v odseku 3 tohto článku sa neuplatňuje na transakciu v rámci skupiny uvedenú v článku 3 a uzavretú protistranami usadenými v tom istom členskom štáte za predpokladu, že v súčasnosti neexistujú ani sa nepredpokladajú žiadne praktické ani právne prekážky, ktoré by bránili okamžitému prevodu vlastných zdrojov alebo splateniu záväzkov medzi protistranami.

6.  Transakcia v rámci skupiny uvedená v článku 3 ods. 2 písm. a), b) alebo c), ktorú uzatvorili protistrany, ktoré sú usadené v rôznych členských štátoch, je na základe kladného rozhodnutia obidvoch dotknutých príslušných orgánov úplne alebo čiastočne oslobodená od požiadavky stanovenej v odseku 3 tohto článku za predpokladu, že sú splnené tieto podmienky:

a) postupy protistrán na riadenie rizika sú primerane spoľahlivé, stabilné a zodpovedajúce úrovni komplexnosti transakcie s derivátmi;

b) v súčasnosti neexistuje ani sa nepredpokladá žiadna praktická alebo právna prekážka, ktorá by bránila okamžitému prevodu vlastných zdrojov alebo splateniu záväzkov medzi protistranami.

Ak sa príslušným orgánom nepodarí dosiahnuť kladné rozhodnutie do 30 kalendárnych dní od prijatia žiadosti o výnimku, ESMA môže pomôcť týmto orgánom dosiahnuť dohodu v súlade so svojimi právomocami podľa článku 19 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

7.  Transakcia v rámci skupiny uvedená v článku 3 ods. 1, ktorú uzatvorili nefinančné protistrany, ktoré sú usadené v rôznych členských štátoch, je oslobodená od požiadavky stanovenej v odseku 3 tohto článku za predpokladu, že sú splnené tieto podmienky:

a) postupy protistrán na riadenie rizika sú primerane spoľahlivé, stabilné a zodpovedajúce úrovni komplexnosti transakcie s derivátmi;

b) v súčasnosti neexistuje ani sa nepredpokladá žiadna praktická alebo právna prekážka, ktorá by bránila okamžitému prevodu vlastných zdrojov alebo splateniu záväzkov medzi protistranami.

Nefinančné protistrany oznámia svoj úmysel uplatniť výnimku príslušným orgánom uvedeným v článku 10 ods. 5. Výnimka je platná, pokiaľ niektorý z príslušných orgánov, ktorému to bolo oznámené, nerozhodne, že podmienky uvedené v písmene a) alebo b) prvého pododseku neboli splnené do troch mesiacov odo dňa oznámenia.

8.  Transakcia v rámci skupiny uvedená v článku 3 ods. 2 písm. a) až d), ktorú uzatvorila protistrana usadená v Únii a protistrana, ktorá je usadená v jurisdikcii tretej krajiny, je na základe kladného rozhodnutia dotknutého príslušného orgánu, ktorý je zodpovedný za dohľad nad protistranou usadenou v Únii, úplne alebo čiastočne oslobodená od požiadavky stanovenej v odseku 3 tohto článku za predpokladu, že sú splnené tieto podmienky:

a) postupy protistrán na riadenie rizika sú primerane spoľahlivé, stabilné a zodpovedajúce úrovni komplexnosti transakcie s derivátmi;

b) v súčasnosti neexistuje ani sa nepredpokladá žiadna praktická alebo právna prekážka, ktorá by bránila okamžitému prevodu vlastných zdrojov alebo splateniu záväzkov medzi protistranami.

9.  Transakcia v rámci skupiny uvedená v článku 3 ods. 1, ktorú uzatvorila nefinančná protistrana usadená v Únii a protistrana, ktorá je usadená v jurisdikcii tretej krajiny, je oslobodená od požiadavky stanovenej v odseku 3 tohto článku za predpokladu, že sú splnené tieto podmienky:

a) postupy protistrán na riadenie rizika sú primerane spoľahlivé, stabilné a zodpovedajúce úrovni komplexnosti transakcie s derivátmi;

b) v súčasnosti neexistuje ani sa nepredpokladá žiadna praktická alebo právna prekážka, ktorá by bránila okamžitému prevodu vlastných zdrojov alebo splateniu záväzkov medzi protistranami.

Nefinančná protistrana oznámi svoj úmysel uplatniť výnimku príslušnému orgánu uvedenému v článku 10 ods. 5. Výnimka je platná, pokiaľ príslušný orgán, ktorému to bolo oznámené, nerozhodne, že podmienky uvedené v písmene a) alebo b) prvého pododseku neboli splnené do troch mesiacov odo dňa oznámenia.

10.  Transakcia v rámci skupiny uvedená v článku 3 ods. 1, ktorú uzatvorila nefinančná protistrana a finančná protistrana, ktoré sú usadené v rôznych členských štátoch, je na základe kladného rozhodnutia dotknutého príslušného orgánu, ktorý je zodpovedný za dohľad nad finančnou protistranou, úplne alebo čiastočne oslobodená od požiadavky stanovenej v odseku 3 tohto článku za predpokladu, že sú splnené tieto podmienky:

a) postupy protistrán na riadenie rizika sú primerane spoľahlivé, stabilné a zodpovedajúce úrovni komplexnosti transakcie s derivátmi;

b) v súčasnosti neexistuje ani sa nepredpokladá žiadna praktická alebo právna prekážka, ktorá by bránila okamžitému prevodu vlastných zdrojov alebo splateniu záväzkov medzi protistranami.

Dotknutý príslušný orgán, ktorý je zodpovedný za dohľad nad finančnou protistranou, oznámi každé takéto rozhodnutie príslušnému orgánu uvedenému v článku 10 ods. 5. Výnimka je platná, pokiaľ príslušný orgán, ktorému bolo rozhodnutie oznámené, nerozhodne, že podmienky uvedené v písmene a) alebo b) prvého pododseku neboli splnené. Ak medzi príslušnými orgánmi neexistuje zhoda, ESMA môže pomôcť týmto orgánom pri jej dosiahnutí v súlade so svojimi právomocami podľa článku 19 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

11.  Protistrana transakcie v rámci skupiny, ktorá bola oslobodená od požiadavky ustanovenej v odseku 3, zverejní informácie o tejto výnimke.

Príslušný orgán oznámi ESMA každé rozhodnutie prijaté podľa odsekov 6, 8 alebo 10, alebo každé priajté oznámenie podľa odsekov 7, 9 alebo 10 a poskytne ESMA podrobnosti o dotknutej transakcii v rámci skupiny.

12.  Povinnosti stanovené v odsekoch 1 až 11 sa vzťahujú na zmluvy o mimoburzových derivátoch uzavreté medzi subjektmi z tretích krajín, ktoré by podliehali týmto povinnostiam, ak by boli usadené v Únii, a to za predpokladu, že takéto zmluvy majú priamy, podstatný a predvídateľný dôsledok v rámci Únie, alebo ak je takáto povinnosť potrebná alebo primeraná na zabránenie vyhýbaniu sa niektorému ustanoveniu tohto nariadenia.

13.  ESMA pravidelne monitoruje činnosti v oblasti derivátov, ktoré nie sú oprávnené na zúčtovanie, s cieľom určiť prípady, kedy môže určitá trieda derivátov predstavovať systémové riziko, a zabrániť regulačnej arbitráži medzi zúčtovanými a nezúčtovanými transakciami s derivátmi. ESMA po konzultácii s ESRB prijme najmä opatrenia v súlade s článkom 5 ods. 3 alebo preskúma regulačné technické normy týkajúce sa maržových požiadaviek stanovených v odseku 14 tohto článku a v článku 41.

14.  S cieľom zaistiť konzistentné uplatňovanie tohto článku ESMA vypracuje návrh regulačných technických noriem, ktoré stanovia:

a) postupy a mechanizmy uvedené v odseku 1;

b) trhové podmienky, ktoré neumožňujú určovanie trhovej hodnoty, a kritériá na používanie modelu určovania hodnoty v zmysle odseku 2;

c) informácie o oslobodených transakciách v rámci skupiny, ktoré sa majú uviesť v oznámení uvedenom v odsekoch 7, 9 a 10;

d) podrobnosti týkajúce sa informácií o oslobodených transakciách v rámci skupiny uvedených v odseku 11;

e) zmluvy, o ktorých sa má za to, že majú priamy, podstatný a predvídateľný dôsledok v rámci Únie, alebo prípady, pri ktorých je potrebné alebo primerané zabrániť vyhýbaniu sa niektorému ustanoveniu tohto nariadenia, ako sa uvádza v odseku 12.

ESMA predloží tento návrh regulačných technických noriem Komisii do 30. septembra 2012.

Komisii sa udeľuje právomoc prijať regulačné technické normy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

15.  S cieľom zabezpečiť konzistentné uplatňovanie tohto článku európske orgány dohľadu vypracujú spoločný návrh regulačných technických noriem, v ktorých sa stanovia:

a) postupy riadenia rizika vrátane úrovne a typu kolaterálu a podmienok oddelenia, ktoré sú požadované na dosiahnutie súladu s odsekom 3;

▼M1 —————

▼B

c) postupy pre protistrany a dotknuté príslušné orgány, ktoré sa majú dodržiavať pri uplatňovaní výnimky podľa odsekov 6 až 10;

d) uplatniteľné kritériá uvedené v odsekoch 5 až 10 vrátane predovšetkým toho, čo by sa malo považovať za praktickú alebo právnu prekážku okamžitému prevodu vlastných zdrojov alebo splateniu záväzkov medzi protistranami.

Európske orgány dohľadu predložia tento spoločný návrh regulačných technických noriem Komisii do 30. septembra 2012.

V závislosti od právnej povahy protistrany sa Komisii udeľuje právomoc prijať regulačné technické normy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadení (EÚ) č. 1093/2010, (EÚ) č. 1094/2010 alebo (EÚ) č. 1095/2010.

Článok 12

Sankcie

1.  Členské štáty ustanovia pravidlá o sankciách uplatňovaných na porušenia pravidiel podľa tejto hlavy a prijmú všetky opatrenia potrebné na zabezpečenie ich vykonávania. Tieto sankcie zahŕňajú aspoň správne pokuty. Ustanovené sankcie musia byť účinné, úmerné a odradzujúce.

2.  Členské štáty zaistia, aby príslušné orgány zodpovedné za dohľad nad finančnými, a prípadne nefinančnými protistranami zverejnili každú sankciu, ktorá bola uložená za porušenie článkov 4, 5 a 7 až 11, okrem prípadov, ak by sa takýmto zverejnením vážne ohrozili finančné trhy alebo by sa zúčastneným stranám spôsobila neúmerná škoda. Členské štáty pravidelne uverejňujú hodnotiace správy o účinnosti používaných pravidiel sankcionovania. Takéto zverejnenia a uverejnenia nesmú obsahovať osobné údaje v zmysle článku 2 písm. a) smernice 95/46/ES.

Členské štáty do 17. februára 2013 oznámia Komisii pravidlá uvedené v odseku 1. Bezodkladne oznámia Komisii každú ich následnú zmenu a doplnenie.

3.  Porušenie pravidiel podľa tejto hlavy nemá vplyv na platnosť zmluvy o mimoburzových derivátoch alebo na možnosť zmluvných strán presadzovať ustanovenia zmluvy o mimoburzových derivátoch. Porušením pravidiel podľa tejto hlavy nevznikajú žiadne nároky na náhradu škody voči zmluvnej strane zmluvy o mimoburzových derivátoch.

Článok 13

Mechanizmus prechádzania duplicitným alebo rozporným požiadavkám

1.  Komisii pri monitorovaní medzinárodného uplatňovania zásad stanovených v článkoch 4, 9, 10 a 11, najmä pokiaľ ide o prípadné duplicitné alebo rozporné požiadavky na účastníkov trhu, a pri príprave správ pre Európsky parlament a Radu v tejto veci pomáha ESMA, pričom Komisia odporúča aj možné opatrenia.

2.  Komisia môže prijať vykonávacie akty, v ktorých vyhlási, že právne opatrenia, opatrenia dohľadu a presadzovania tretej krajiny:

a) sú rovnocenné s požiadavkami, ktoré sú stanovené v tomto nariadení v článkoch 4, 9, 10 a 11;

b) zaručujú ochranu služobného tajomstva, ktorá je rovnocenná s tou, ktorá je stanovená v tomto nariadení, a

c) sa účinne uplatňujú a presadzujú spôsobom, ktorý je rovnocenný a nenarúša zabezpečovanie účinného dohľadu a presadzovania v príslušnej tretej krajine.

Tieto vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 86 ods. 2.

3.  Vykonávací akt o rovnocennosti uvedený v odseku 2 znamená, že sa má za to, že protistrany, ktoré uzatvárajú transakciu podľa tohto nariadenia splnili povinnosti uvedené v článkoch 4, 9, 10 a 11, ak je aspoň jedna z protistrán usadená v danej tretej krajine.

4.  Komisia v spolupráci s ESMA monitoruje skutočné plnenie požiadaviek, ktoré sú rovnocenné s požiadavkami stanovenými v článkoch 4, 9, 10 a 11, tretími krajinami, v súvislosti s ktorými sa prijal vykonávací akt o rovnocennosti, a Európskemu parlamentu a Rade podáva pravidelne správy, a to minimálne raz ročne. V prípade, že sa v správe odhalí, že orgány tretej krajiny uplatňujú požiadavky o rovnocennosti nedostatočne alebo nekonzistentne, Komisia do 30 kalendárnych dní po predložení správy zruší uznanie rovnocennosti právneho rámca danej tretej krajiny. V prípade, že sa vykonávací akt o rovnocennosti zruší, protistrany automaticky opäť podliehajú všetkým požiadavkám stanoveným v tomto nariadení.



HLAVA III

UDEĽOVANIE POVOLENÍ CENTRÁLNYM PROTISTRANÁM A DOZOR NAD NIMI



KAPITOLA 1

Podmienky a postupy udeľovania povolenia centrálnej protistrane

Článok 14

Udeľovanie povolenia centrálnej protistrane

1.  Ak má právnická osoba usadená v Únii v úmysle poskytovať zúčtovacie služby ako centrálna protistrana, v súlade s postupom stanoveným v článku 17 požiada o udelenie povolenia príslušný orgán členského štátu, v ktorom je usadená (príslušný orgán centrálnej protistrany).

2.  Povolenie, ktoré bolo udelené v súlade s článkom 17, platí pre celé územie Únie.

3.  Povolenie uvedené v odseku 1 sa udeľuje len na činnosti súvisiace so zúčtovaním a stanovujú sa v ňom služby, ktoré je centrálna protistrana oprávnená poskytovať, alebo činnosti, ktoré je oprávnená vykonávať, vrátane tried finančných nástrojov, na ktoré sa toto povolenie vzťahuje.

4.  Centrálna protistrana musí vždy spĺňať podmienky potrebné na udelenie povolenia.

Centrálna protistrana bez zbytočného odkladu oznámi príslušnému orgánu všetky závažné zmeny, ktoré majú vplyv na podmienky udelenia povolenia.

5.  Udelenie povolenia uvedeného v odseku 1 nebráni členským štátom v tom, aby prijali dodatočné požiadavky voči centrálnym protistranám usadeným na ich území alebo pokračovali v ich uplatňovaní vrátane určitých požiadaviek týkajúcich sa udelenia povolenia podľa smernice 2006/48/ES.

Článok 15

Rozšírenie činností a služieb

1.  Centrálna protistrana, ktorá chce rozšíriť svoju obchodnú činnosť o ďalšie služby alebo činnosti, na ktoré sa pôvodné povolenie nevzťahuje, predloží žiadosť o rozšírenie príslušnému orgánu centrálnej protistrany. Ponúkanie zúčtovacích služieb, na ktoré centrálnej protistrane ešte nebolo udelené povolenie, sa považuje za rozšírenie tohto povolenia.

Rozšírenie povolenia sa uskutočňuje v súlade s postupom stanoveným v článku 17.

2.  Ak chce centrálna protistrana rozšíriť svoju obchodnú činnosť do iného členského štátu, než je štát, v ktorom je usadená, príslušný orgán centrálnej protistrany to bezodkladne oznámi príslušnému orgánu daného iného členského štátu.

Článok 16

Kapitálové požiadavky

1.  Ak sa má centrálnej protistrane udeliť povolenie v súlade s článkom 14, musí mať trvalé a dostupné počiatočné základné imanie vo výške aspoň 7,5 milióna EUR.

2.  Základné imanie centrálnej protistrany vrátane nerozdeleného zisku a rezerv musí byť úmerné rizikám vyplývajúcim z činností centrálnej protistrany. Musí byť trvalo dostatočne vysoké na zaistenie riadneho ukončenia alebo reštrukturalizácie činností počas primeraného obdobia a na zaistenie dostatočnej ochrany centrálnej protistrany proti kreditnému riziku, riziku protistrany, trhovému riziku, prevádzkovému riziku, právnemu riziku a obchodnému riziku, ktoré ešte nie sú pokryté osobitnými finančnými zdrojmi v zmysle článkov 41 až 44.

3.  S cieľom zabezpečiť konzistentné uplatňovanie tohto článku vypracuje EBA v úzkej spolupráci s ESCB a po porade s ESMA návrh regulačných technických noriem, v ktorých sa stanovia požiadavky týkajúce sa základného imania vrátane nerozdeleného zisku a rezerv centrálnej protistrany v zmysle odseku 2.

EBA predloží tento návrh regulačných technických noriem Komisii do 30. septembra 2012.

Komisii sa udeľuje právomoc prijať regulačné technické normy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

Článok 17

Postup udelenia a zamietnutia povolenia

1.  Žiadajúca centrálna protistrana predloží žiadosť o udelenie povolenia príslušnému orgánu členského štátu, v ktorom je usadená.

2.  Žiadajúca centrálna protistrana poskytne všetky informácie potrebné na to, aby sa príslušný orgán presvedčil, že žiadajúca centrálna protistrana v čase udelenia povolenia zaviedla všetky potrebné opatrenia na splnenie požiadaviek stanovených v tomto nariadení. Príslušný orgán bezodkladne postúpi ESMA a kolégiu uvedenému v článku 18 ods. 1 všetky informácie získané od žiadajúcej centrálnejprotistrany.

3.  Príslušný orgán do 30 pracovných dní od prijatia žiadosti posúdi, či je úplná. Ak žiadosť nie je úplná, príslušný orgán stanoví lehotu, v ktorej musí žiadajúca centrálna protistrana poskytnúť doplňujúce informácie. Ak príslušný orgán usúdi, že žiadosť je úplná, náležite informuje žiadajúcu centrálnu protistranu a členov kolégia zriadeného v súlade s článkom 18 ods. 1 a ESMA.

4.  Príslušný orgán udelí povolenie iba vtedy, ak je plne presvedčený, že žiadajúca centrálna protistrana spĺňa všetky požiadavky stanovené v tomto nariadení, a ak je centrálna protistrana oznámená ako systém podľa smernice 98/26/ES.

Príslušný orgán riadne zváži stanovisko kolégia dosiahnuté v súlade s článkom 19. Ak príslušný orgán centrálnej protistrany nesúhlasí s kladným stanoviskom kolégia, svoje rozhodnutie plne odôvodnení a vysvetlí v ňom každú významnú odchýlku od tohto kladného stanoviska.

Centrálnej protistrane sa neudelí povolenie, keď všetci členovia kolégia okrem orgánov členského štátu, v ktorom je centrálna protistrana usadená, dosiahnu vzájomnou dohodou spoločné stanovisko podľa článku 19 ods. 1, že centrálnej protistrane sa neudelí povolenie. V tomto stanovisku sa písomne uvedú úplné a podrobné dôvody, prečo sa kolégium domnieva, že nie sú splnené požiadavky stanovené v tomto nariadení alebo iné právne predpisy Únie.

V prípade, že sa vzájomnou dohodou, ako sa uvádza v treťom pododseku, nedosiahlo spoločné stanovisko a dvojtretinová väčšina kolégia vyjadrila záporné stanovisko, ktorýkoľvek z dotknutých príslušných orgánov sa môže na základe tejto dvojtretinovej väčšiny kolégia do 30 kalendárnych dní od prijatia tohto záporného stanoviska vo veci obrátiť na ESMA v súlade s článkom 19 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

V napadnutom rozhodnutí sa písomne uvedú úplné a podrobné dôvody, prečo sa príslušní členovia kolégia domnievajú, že nie sú splnené požiadavky stanovené v tomto nariadení alebo iné právne predpisy Únie. V takomto prípade príslušný orgán centrálnej protistrany odloží svoje rozhodnutie týkajúce sa udelenia povolenia a počká na rozhodnutie o udelení povolenia, ktoré môže prijať ESMA v súlade s článkom 19 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010. Príslušný orgán prijme svoje rozhodnutie v súlade s rozhodnutím ESMA. Vec sa nesmie predložiť ESMA po uplynutí 30-dňovej lehoty uvedenej vo štvrtom pododseku.

Ak všetci členovia kolégia, okrem orgánov členského štátu, v ktorom je centrálna protistrana usadená, dosiahnu vzájomnou dohodou podľa článku 19 ods. 1 spoločné stanovisko, že centrálnej protistrane sa neudelí povolenie, príslušný orgán centrálnej protstrany môže vec predložiť ESMA v súlade s článkom 19 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

Príslušný orgán členského štátu, v ktorom je centrálna protistrana usadená, postúpi rozhodnutie ďalším dotknutým príslušným orgánom.

5.  V prípade, že príslušný orgán centrálnej protstrany neuplatňuje ustanovenia tohto nariadenia alebo ich uplatňuje spôsobom, ktorý sa javí ako porušenie práva Únie, ESMA koná v súlade s článkom 17 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

ESMA môže na žiadosť ktoréhokoľvek člena kolégia alebo na vlastný podnet po informovaní príslušného orgánu preskúmať údajné porušenie alebo neuplatňovanie práva Únie.

6.  Žiadne opatrenie prijaté ktorýmkoľvek členom kolégia počas plnenia jeho povinností nesmie priamo ani nepriamo diskriminovať žiadny členský štát alebo skupinu členských štátov ako miesto poskytovania zúčtovacích služieb v akejkoľvek mene.

7.  Do šiestich mesiacov od predloženia úplnej žiadosti príslušný orgán písomne informuje žiadajúcu centrálnu protistranu o tom, či povolenie bolo udelené alebo zamietnuté vrátane úplného odôvodnenia.

Článok 18

Kolégium

1.  Príslušný orgán centrálnej protistrany do 30 kalendárnych dní od predloženia úplnej žiadosti v súlade s článkom 17 zriadi kolégium, riadi ho a predsedá mu s cieľom uľahčiť plnenie úloh uvedených v článkoch 15, 17, 49, 51 a 54.

2.  Kolégium pozostáva z:

a) ESMA;

b) príslušného orgánu centrálnej protistrany;

c) príslušných orgánov zodpovedných za dohľad nad zúčtovacími členmi centrálnej protistrany usadenými v troch členských štátoch s najväčšími príspevkami do fondu centrálnej protistrany pre prípad zlyhania uvedeného v článku 42, a to na kumulovanom základe počas jednoročného obdobia;

d) príslušných orgánov zodpovedných za dohľad nad miestami obchodovania, ktoré obsluhuje centrálna protistrana;

e) príslušných orgánov vykonávajúcich dohľad nad centrálnymi protistranami, s ktorými boli uzavreté dohody o interoperabilite;

f) príslušných orgánov vykonávajúcich dohľad nad centrálnymi depozitármi cenných papierov, na ktoré je centrálna protistrana napojená;

g) príslušných členov ESCB zodpovedných za dohľad nad centrálnou protistranou a príslušných členov ESCB zodpovedných za dohľad nad centrálnymi protistranami, s ktorými boli uzavreté dohody o interoperabilite;

h) centrálnych bánk, ktoré emitujú najdôležitejšie meny zúčtovávaných finančných nástrojov v Únii.

3.  Príslušný orgán členského štátu, ktorý nie je členom kolégia, si môže vyžiadať od kolégia všetky informácie potrebné pre plnenie svojich povinností dohľadu.

4.  Bez toho, aby boli dotknuté povinnosti príslušných orgánov podľa tohto nariadenia, kolégium zaistí:

a) vypracovanie stanoviska uvedeného v článku 19;

b) výmenu informácií vrátane žiadostí o informácie podľa článku 84;

c) dohodu o dobrovoľnom zverení úloh medzi svojich členov;

d) koordináciu programov preskúmania dohľadu, ktoré vychádzajú z posúdenia rizika centrálnej protistrany, a

e) určenie postupov a pohotovostných plánov na riešenie mimoriadnych udalostí podľa článku 24.

5.  Zriadenie a fungovanie kolégia sa zakladá na písomnej dohode medzi všetkými jeho členmi.

V tejto dohode sa určia praktické dojednania fungovania kolégia vrátane podrobných pravidiel postupov hlasovania, ako je uvedené v článku 19 ods. 3, a môžu sa v nej určiť úlohy, ktorými má byť poverený príslušný orgán centrálnej protistrany alebo iný člen kolégia.

6.  S cieľom zabezpečiť konzistentné a zosúladené fungovanie kolégií v rámci celej Únie vypracuje ESMA návrh regulačných technických noriem, v ktorých sa stanovia podmienky, za ktorých sa meny v Únii uvedené v odseku 2 písm. h) považujú za najdôležitejšie, a podrobnosti praktických dojednaní uvedených v odseku 5.

ESMA predloží tento návrh regulačných technických noriem Komisii do 30. septembra 2012.

Komisii sa udeľuje právomoc prijať regulačné technické normy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

Článok 19

Stanovisko kolégia

1.  Príslušný orgán centrálnej protistrany vykoná do štyroch mesiacov od predloženia úplnej žiadosti centrálnou protistranou v súlade s článkom 17 posúdenie rizika centrálnej protistrany a správu predloží kolégiu.

Do 30 kalendárnych dní od prijatia tejto správy a na základe zistení v nej uvedených sa kolégium dohodne na spoločnom stanovisku, v ktorom určí, či žiadajúca centrálna protistrana spĺňa všetky požiadavky stanovené v tomto nariadení.

Bez toho, aby bol dotknutý článok 17 ods. 4 štvrtý pododsek, a ak sa nedosiahne spoločné stanoviskov súlade s druhým pododsekom, kolégium prijme v tej istej lehote väčšinové stanovisko.

2.  ESMA napomôže prijatiu spoločného stanoviska v súlade so svojou všeobecnou koordinačnou funkciou podľa článku 31 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

3.  Väčšinové stanovisko kolégia sa prijme na základe jednoduchej väčšiny jeho členov. V kolégiách, ktoré pozostávajú najviac z 12 členov, môžu hlasovať maximálne dvaja členovia kolégia z toho istého členského štátu a každý hlasujúci člen má jeden hlas. V kolégiách, ktoré pozostávajú z viac než 12 členov, môžu hlasovať maximálne traja členovia z toho istého členského štátu a každý hlasujúci člen má jeden hlas. ESMA nemá hlasovacie práva pri hlasovaní o stanoviskách kolégia.

Článok 20

Odňatie povolenia

1.  Bez toho, aby bol dotknutý článok 22 ods. 3, príslušný orgán centrálnej protistrany odníme povolenie v prípade, ak centrálna protistrana:

a) nevyužije povolenie počas 12 mesiacov, výslovne sa vzdá povolenia, alebo neposkytuje služby ani nevykonáva činnosť počas predchádzajúcich šiestich mesiacov;

b) získala povolenie na základe nepravdivých vyhlásení alebo iným neoprávneným spôsobom;

c) prestala spĺňať podmienky, na základe ktorých bolo povolenie udelené, a neprijala v stanovenom časovom rámci nápravné opatrenie požadované príslušným orgánom centrálnej protistrany;

d) závažne a systematicky porušovala požiadavky stanovené v tomto nariadení.

2.  Ak príslušný orgán centrálnej protistrany usúdi, že nastala niektorá z okolností uvedených v odseku 1, do piatich pracovných dní to náležite oznámi ESMA a členom kolégia.

3.  Potrebu odňatia povolenia centrálnej protistrane konzultuje príslušný orgán centrálnej protistrany s členmi kolégia s výnimkou prípadu, ak je rozhodnutie naliehavé.

4.  Každý člen kolégia môže kedykoľvek žiadať, aby príslušný orgán centrálnej protistrany preskúmal, či centrálna protistrana aj naďalej spĺňa podmienky, za ktorých bolo povolenie udelené.

5.  Príslušný orgán centrálnej protistrany môže obmedziť odňatie povolenia na konkrétnu službu, činnosť alebo triedu finančných nástrojov.

6.  Príslušný orgán centrálnej protistrany zašle ESMA a členom kolégia svoje plne odôvodnené rozhodnutie, ktoré vezme do úvahy výhrady členov kolégia.

7.  Rozhodnutie o odňatí povolenia je platné v celej Únii.

Článok 21

Preskúmanie a hodnotenie

1.  Bez toho, aby bola dotknutá úloha kolégia, príslušné orgány uvedené v článku 22 preskúmajú opatrenia, stratégie, postupy a mechanizmy zavedené centrálnymi protistranami na dosiahnutie súladu s týmto nariadením a hodnotia riziká, ktorým sú alebo môžu byť centrálne protistrany vystavené.

2.  Preskúmanie a hodnotenie uvedené v odseku 1 sa vzťahuje na všetky požiadavky na centrálne protistrany stanovené v tomto nariadení.

3.  Príslušné orgány stanovia frekvenciu a rozsah preskúmania a hodnotenia uvedeného v odseku 1, a to s prihliadnutím na veľkosť, systémový význam, povahu, rozsah a zložitosť činností dotknutých centrálnych protistrán. Preskúmanie a hodnotenie sa aktualizujú najmenej raz za rok.

Centrálne protistrany podliehajú kontrolám na mieste.

4.  Príslušné orgány pravidelne, najmenej však raz za rok, oznamujú kolégiu výsledky preskúmania a hodnotenia uvedeného v odseku 1 vrátane akýchkoľvek prijatých nápravných opatrení alebo uložených sankcií.

5.  Príslušné orgány od každej centrálnej protistrany, ktorá nespĺňa požiadavky stanovené v tomto nariadení, vyžadujú prijatie potrebných opatrení alebo krokov na riešenie tejto situácie v počiatočnom štádiu.

6.  ESMA plní koordinačnú úlohu medzi príslušnými orgánmi a rôznymi kolégiami s cieľom vytvoriť spoločnú kultúru dohľadu a zaviesť konzistentné postupy dohľadu, zabezpečiť používanie rovnakých postupov a jednotného prístupu a posilniť konzistentnosť výsledkov dohľadu.

Na účely prvého pododseku ESMA aspoň raz ročne:

a) vykonáva porovnávaciu analýzu činností dohľadu všetkých príslušných orgánov v súvislosti s udeľovaním povolenia a dohľadom nad centrálnymi protistranami v súlade s článkom 30 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010 a

b) iniciuje a koordinuje hodnotenie odolnosti centrálnych protistrán v celej Únii voči nepriaznivému vývoju na trhu v súlade s článkom 32 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

Ak hodnotenie uvedené v písmene b) druhého pododseku odhalí nedostatočnú odolnosť jednej alebo viacerých centrálnych protistrán, vydá ESMA potrebné odporúčania podľa článku 16 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.



KAPITOLA 2

Dohľad nad centrálnymi protistranami

Článok 22

Príslušný orgán

1.  Každý členský štát určí príslušný orgán zodpovedný za plnenie povinností vyplývajúcich z tohto nariadenia, pokiaľ ide o udeľovanie povolení centrálnym protistranám usadeným na jeho území a dohľad nad nimi, a informuje o ňom Komisiu a ESMA.

Ak členský štát určí viac ako jeden príslušný orgán, jednoznačne určí príslušné úlohy a určí jediný orgán zodpovedný za koordináciu, spoluprácu a výmenu informácií medzi Komisiou, ESMA, príslušnými orgánmi iných členských štátov, EBA a príslušnými členmi ESCB v súlade s článkami 23, 24, 83 a 84.

2.  Každý členský štát zabezpečí, aby mal príslušný orgán právomoci dohľadu a vyšetrovacie právomoci potrebné na výkon svojich funkcií.

3.  Každý členský štát zaistí, aby sa v súlade s vnútroštátnym právom mohli prijímať alebo ukladať primerané správne opatrenia voči fyzickým alebo právnickým osobám zodpovedným za nedodržanie tohto nariadenia.

Tieto opatrenia musia byť účinné, primerané a odradzujúce a môže sa nimi požadovať prijatie nápravných opatrení v stanovenom časovom rámci.

4.  ESMA uverejní na svojej internetovej stránke zoznam príslušných orgánov určených v súlade s odsekom 1.



KAPITOLA 3

Spolupráca

Článok 23

Spolupráca medzi orgánmi

1.  Príslušné orgány úzko spolupracujú medzi sebou, s ESMA a v prípade potreby s ESCB.

2.  Príslušné orgány pri výkone svojich všeobecných povinností náležite zvážia potenciálny vplyv svojich rozhodnutí na stabilitu finančného systému vo všetkých ostatných dotknutých členských štátoch, najmä mimoriadne situácie uvedené v článku 24, a to na základe informácií dostupných v danom čase.

Článok 24

Mimoriadne situácie

Príslušný orgán centrálnej protistrany alebo akýkoľvek iný orgán bez zbytočného odkladu informuje ESMA, kolégium, príslušných členov ESCB a ostatné dotknuté orgány o každej mimoriadnej situácii týkajúcej sa centrálnej protistrany vrátane vývoja na finančných trhoch, ktorý môže mať nepriaznivý vplyv na likviditu trhu a stabilitu finančného systému v ktoromkoľvek z členských štátov, v ktorom je usadená centrálna protistrana alebo jeden z jej zúčtovacích členov.



KAPITOLA 4

Vzťahy s tretími krajinami

Článok 25

Uznanie centrálnej protistrany z tretej krajiny

1.  Centrálna protistrana usadená v tretej krajine môže poskytovať zúčtovacie služby zúčtovacím členom alebo miestam obchodovania usadeným v Únii, len ak túto centrálnu protistranu uznal ESMA.

2.  ESMA po porade s orgánmi uvedenými v odseku 3 môže uznať centrálnu protistranu usadenú v tretej krajine, ktorá požiadala o uznanie na účely poskytovania určitých zúčtovacích služieb alebo činností, ak:

a) Komisia prijala vykonávací akt v súlade s odsekom 6;

b) centrálnej protistrane bolo v tejto tretej krajine udelené povolenie a podlieha účinnému dohľadu a presadzovaniu, ktorým sa zabezpečuje plné dodržiavanie požiadaviek na obozretnosť podnikania uplatniteľných v tejto tretej krajine;

c) uzavreli sa dohody o spolupráci v súlade s odsekom 7;

d) centrálna protistrana je usadená alebo jej bolo udelené povolenie v tretej krajine, ktorá sa v súlade s kritériami stanovenými v spoločnom memorande o porozumení medzi členskými štátmi o rovnocennosti tretích krajín podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/60/ES z 26. októbra 2005 o predchádzaní využívania finančného systému na účely prania špinavých peňazí a financovania terorizmu ( 29 ) považuje za krajinu, ktorá má rovnocenné systémy proti praniu špinavých peňazí a na boj proti financovaniu terorizmu ako Únia.

3.  Pri posudzovaní toho, či boli splnené podmienky uvedené v odseku 2, ESMA konzultuje s:

a) príslušným orgánom členského štátu, v ktorom centrálna protistrana poskytuje alebo zamýšľa poskytovať zúčtovacie služby a ktorý vybrala centrálna protistrana;

b) príslušnými orgánmi zodpovednými za dohľad nad zúčtovacími členmi centrálnej protistrany, ktorí sú usadení v troch členských štátoch a ktorí poskytujú alebo o ktorých centrálna protistrana predpokladá, že budú poskytovať najväčšie príspevky do fondu centrálnej protistrany pre prípad zlyhania podľa článku 42 na kumulovanom základe počas obdobia jedného roka;

c) príslušnými orgánmi zodpovednými za dohľad nad miestami obchodovania nachádzajúcimi sa v Únii, ktorým centrálna protistrana poskytuje alebo má poskytovať služby;

d) príslušnými orgánmi vykonávajúcimi dohľad nad centrálnymi protistranami usadenými v Únii, s ktorými sa uzatvorili dohody o interoperabilite;

e) príslušnými členmi ESCB v členských štátoch, v ktorých centrálna protistrana poskytuje alebo zamýšľa poskytovať zúčtovacie služby, a príslušnými členmi ESCB zodpovednými za dohľad nad centrálnymi protistranami, s ktorými sa uzatvorili dohody o interoperabilite;

f) centrálnymi bankami emitujúcimi najdôležitejšie meny finančných nástrojov v Únii, ktoré sa zúčtovávajú alebo majú zúčtovávať.

4.  Centrálna protistrana uvedená v odseku 1 predloží svoju žiadosť ESMA.

Žiadajúca centrálna protistrana poskytne ESMA všetky informácie nevyhnutné na účely jej uznania. ESMA do 30 pracovných dní od prijatia žiadosti posúdi, či je úplná. Ak žiadosť nie je úplná, ESMA stanoví lehotu, v ktorej musí žiadajúca centrálna protistrana poskytnúť doplňujúce informácie.

Rozhodnutie o uznaní vychádza z podmienok ustanovených v odseku 2 a je nezávislé od akéhokoľvek posúdenia, ktoré je základom pre rozhodnutie o rovnocennosti podľa článku 13 ods. 3.

ESMA pred prijatím svojho rozhodnutia konzultuje s orgánmi a subjektmi uvedenými v odseku 3.

ESMA do 180 pracovných dní od predloženia úplnej žiadosti písomne informuje žiadajúcu centrálnu protistranu o tom, či bolo uznanie udelené alebo zamietnuté vrátane úplného odôvodnenia.

ESMA uverejní na svojej internetovcej stránke zoznam centrálnych protistrán uznaných v súlade s týmto nariadením.

5.  ESMA po konzultácii s orgánmi a subjektmi uvedenými v odseku 3 preskúma uznanie centrálnej protistrany usadenej v tretej krajine v prípade, ak táto centrálna protistrana rozšírila rozsah svojich činností a služieb v Únii. Pri preskúmaní postupuje v súlade s odsekmi 2, 3 a 4. ESMA môže odňať uznanie tejto centrálnej protistrany, ak už nie sú splnené podmienky uvedené v odseku 2 a za rovnakých okolností, ako sú uvedené v článku 20.

6.  Komisia môže prijať vykonávací akt podľa článku 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011, pričom stanoví, že právny rámec a rámec dohľadu tretej krajiny zaisťuje, že centrálne protistrany, ktorým bolo udelené povolenie v tejto tretej krajine, spĺňajú právne záväzné požiadavky, ktoré sú rovnocenné požiadavkám stanoveným v hlave IV tohto nariadenia, že tieto centrálne protistrany podliehajú priebežnému účinnému dohľadu a presadzovaniu v tejto tretej krajine a že právny rámec tejto tretej krajiny ustanovuje účinný rovnocenný systém pre uznanie centrálnych protistrán, ktorým bolo udelené povolenie podľa právneho režimu tretej krajiny.

7.  ESMA uzavrie dohody o spolupráci s dotknutými príslušnými orgánmi tretích krajín, ktorých právny rámec a rámec dohľadu boli uznané ako rovnocenné s týmto nariadením v súlade s odsekom 6. V týchto dohodách sa stanoví aspoň:

a) mechanizmus výmeny informácií medzi ESMA a príslušnými orgánmi dotknutých tretích krajín vrátane prístupu ku všetkým informáciám požadovaným zo strany ESMA, ktoré sa týkajú centrálnych protistrán, ktorým bolo v tretích krajinách udelené povolenie;

b) mechanizmus okamžitého informovania ESMA v prípade, keď sa príslušný orgán tretej krajiny domnieva, že centrálna protistrana, nad ktorou vykonáva dohľad, porušuje podmienky jeho povolenia alebo iných právnych predpisov, ktorým podlieha;

c) mechanizmus okamžitého informovania ESMA príslušným orgánom tretej krajiny v prípade, že centrálnej protistrane, nad ktorou vykonáva dohľad, bolo udelené právo poskytovať zúčtovacie služby zúčtovacím členom alebo klientom usadeným v Únii;

d) postupy týkajúce sa koordinácie činností dohľadu vrátane prípadných kontrol na mieste.

8.  S cieľom zabezpečiť konzistentné uplatňovanie tohto článku ESMA vypracuje návrh regulačných technických noriem, ktorými sa stanovia informácie, ktoré žiadajúca centrálna protistrana poskytne ESMA vo svojej žiadosti o uznanie.

ESMA predloží tento návrh regulačných technických noriem Komisii do 30. septembra 2012.

Komisii sa udeľuje právomoc prijať regulačné technické normy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.



HLAVA IV

POŽIADAVKY NA CENTRÁLNE PROTISTRANY



KAPITOLA 1

Organizačné požiadavky

Článok 26

Všeobecné ustanovenia

1.  Centrálna protistrana má spoľahlivý systém správy, ktorý zahŕňa jasnú organizačnú štruktúru s presne definovanými, transparentnými a konzistentnými líniami zodpovednosti, účinné postupy zisťovania, riadenia, monitorovania a ohlasovania rizík, ktorým je alebo môže byť vystavená, a primerané mechanizmy vnútornej kontroly vrátane spoľahlivých administratívnych a účtovných postupov.

2.  Centrálna protistrana prijme politiky a postupy, ktoré sú dostatočne účinné na zaistenie súladu s týmto nariadením vrátane súladu jej manažérov a zamestnancov so všetkými ustanoveniami tohto nariadenia.

3.  Centrálna protistrana udržiava a riadi organizačnú štruktúru, ktorá zaisťuje kontinuitu a riadne fungovanie pri výkone jej služieb a činností. Využíva vhodné a primerané systémy, zdroje a postupy.

4.  Centrálna protistrana zachováva zreteľné oddelenie medzi ohlasovaním týkajúcim sa riadenia rizík a ohlasovaním týkajúcim sa ostatných činností centrálnej protistrany.

5.  Centrálna protistrana prijme, vykonáva a udržiava politiku odmeňovania, ktorá podporuje spoľahlivé a účinné riadenie rizík a ktorá nevytvára motivačné faktory na zmierňovanie noriem v oblasti rizík.

6.  Centrálna protistrana udržiava primerané systémy informačných technológií na zvládnutie zložitosti, rôznorodosti a druhu vykonávaných služieb a činností v záujme zaistenia vysokých noriem bezpečnosti, integrity a dôvernosti uchovávaných informácií.

7.  Centrálna protistrana sprístupní verejnosti bez poplatkov svoj systém správy, pravidlá vzťahujúce sa na centrálnu protistranu a svoje kritériá prístupu pre zúčtujúce členstvo.

8.  Centrálna protistrana podlieha častým a nezávislým auditom. Výsledky týchto auditov sa oznámia rade a sprístupnia príslušnému orgánu.

9.  S cieľom zabezpečiť konzistentné uplatňovanie tohto článku ESMA po konzultácii s členmi ESCB vypracuje návrh regulačných technických noriem, v ktorých sa stanoví minimálny obsah pravidiel a systému správy uvedených v odsekoch 1 až 8.

ESMA predloží tento návrh regulačných technických noriem Komisii do 30. septembra 2012.

Komisii sa udeľuje právomoc prijať regulačné technické normy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

Článok 27

Vrcholový manažment a rada

1.  Vrcholový manažment centrálnej protistrany musí mať dostatočne dobrú povesť a dostatočné skúsenosti na zaistenie spoľahlivého a obozretného riadenia centrálnej protistrany.

2.  Centrálna protistrana má radu. Najmenej jedna tretina členov tejto rady, nie však menej ako dvaja členovia, musí byť nezávislá. Zástupcovia klientov zúčtovacích členov sú prizvaní, aby sa zúčastnili zasadnutí rady pri prerokúvaní otázok súvisiacich s článkami 38 a 39. Odmeňovanie nezávislých a iných nevýkonných členov rady nesmie byť spojené s obchodnými výsledkami centrálnej protistrany.

Členovia rady centrálnej protistrany vrátane jej nezávislých členov musia mať dostatočne dobrú povesť a primerané odborné znalosti o finančných službách, riadení rizík a zúčtovacích službách.

3.  Centrálna protistrana jednoznačne určí úlohy a povinnosti rady a sprístupní zápisnice zo zasadnutí rady príslušnému orgánu a audítorom.

Článok 28

Výbor pre riziká

1.  Centrálna protistrana ustanoví výbor pre riziká, ktorý pozostáva zo zástupcov jej zúčtovacích členov, nezávislých členov rady a zástupcov jej klientov. Výbor pre riziká môže pozvať zamestnancov centrálnej protistrany a nezávislých externých odborníkov k účasti na zasadnutiach výboru pre riziká bez práva hlasovať. Príslušné orgány môžu požiadať o účasť na zasadnutiach výboru pre riziká bez práva hlasovať a byť riadne informovaní o činnosti a rozhodnutiach výboru pre riziká. Poradenstvo zo strany výboru pre riziká je nezávislé od akéhokoľvek priameho vplyvu manažmentu centrálnej protistrany. Žiadna zo skupín zástupcov nesmie mať vo výbore pre riziká väčšinu.

2.  Centrálna protistrana jednoznačne určí mandát výboru pre riziká, systém správy na zaistenie jeho nezávislosti, prevádzkové postupy, kritériá prijatia a mechanizmus voľby jeho členov. Systém správy je verejne dostupný a stanoví sa v ňom aspoň to, že predsedom výboru pre riziká je nezávislý člen rady a že výbor pre riziká podlieha priamo rade a má pravidelné zasadnutia.

3.  Výbor pre riziká poskytuje rade poradenstvo ku všetkým opatreniam, ktoré môžu mať vplyv na riadenie rizík centrálnej protistrany, napríklad v súvislosti s významnou zmenou jej modelu rizík, postupmi pri zlyhaní, kritériami uznávania zúčtovacích členov, zúčtovania nových tried nástrojov alebo externého zabezpečovania funkcií. Poradenstvo výboru pre riziká sa nevyžaduje pre každodennú činnosť centrálnej protistrany. V mimoriadnych situáciách sa vynaloží primerané úsilie na konzultáciu situácie, ktorá vplýva na riadenie rizík centrálnej protistrany, s výborom pre riziká.

4.  Bez toho, aby bolo dotknuté právo príslušných orgánov byť riadne informované, sú členovia výboru pre riziká viazaní mlčanlivosťou. Ak predseda výboru pre riziká určí, že niektorý člen má v konkrétnej veci skutočný alebo potenciálny konflikt záujmov, nesmie tento člen hlasovať o danej veci.

5.  Centrálna protistrana čo najskôr informuje príslušný orgán o akomkoľvek rozhodnutí, v ktorom sa rada rozhodne nepostupovať podľa rady výboru pre riziká.

Článok 29

Uchovávanie záznamov

1.  Centrálna protistrana uchováva minimálne desať rokov všetky záznamy o poskytnutých službách a činnostiach, aby príslušný orgán mohol monitorovať dodržiavanie tohto nariadenia centrálnou protistranou.

2.  Centrálna protistrana uchováva všetky informácie o všetkých zmluvách, ktoré spracovala, minimálne desať rokov od ukončenia zmluvy. Tieto informácie umožnia prinajmenšom identifikáciu pôvodných podmienok transakcie pred zúčtovaním touto centrálnou protistranou.

3.  Centrálna protistrana sprístupní na žiadosť príslušnému orgánu, ESMA a relevantným členom ESCB záznamy a informácie uvedené v odsekoch 1 a 2 a všetky informácie o pozíciách zúčtovaných zmlúv bez ohľadu na miesto, kde sa transakcie uskutočnili.

4.  Na zabezpečenie konzistentného uplatňovania tohto článku ESMA vypracuje návrh regulačných technických noriem, v ktorých sa stanovia podrobnosti o záznamoch a informáciách, ktoré sa majú uchovávať, ako sa uvádza v odsekoch 1 až 3.

ESMA predloží Komisii tento návrh regulačných technických noriem do 30. septembra 2012.

Komisii sa udeľuje právomoc prijať regulačné technické normy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

5.  S cieľom zaistiť jednotné podmienky uplatňovania odsekov 1 a 2 ESMA vypracuje návrh vykonávacích technických noriem stanovujúcich formát záznamov a informácií, ktoré sa majú uchovávať.

ESMA predloží tento návrh vykonávacích technických noriem Komisii do 30. septembra 2012.

Komisii sa udeľuje právomoc prijať vykonávacie technické normy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

Článok 30

Akcionári a členovia s kvalifikovaným podielom

1.  Príslušný orgán neudelí centrálnej protistrane povolenie, kým nie je informovaný o totožnosti akcionárov alebo členov, priamych alebo nepriamych, fyzických alebo právnických osôb, ktoré majú kvalifikované podiely, a o výškach týchto podielov.

2.  Príslušný orgán zamietne udelenie povolenia centrálnej protistrane, ak nie je presvedčený o vhodnosti akcionárov alebo členov, ktorí majú kvalifikované podiely v centrálnej protistrane, pričom zohľadňuje potrebu zaistiť spoľahlivé a obozretné riadenie centrálnej protistrany.

3.  Ak medzi centrálnou protistranou a inými fyzickými alebo právnickými osobami existuje úzke prepojenie, príslušný orgán udelí povolenie, len ak tieto prepojenia nebránia účinnému výkonu funkcií dohľadu príslušného orgánu.

4.  Ak osoby uvedené v odseku 1 uplatňujú vplyv, ktorý by mohol byť škodlivý pre spoľahlivé a obozretné riadenie centrálnej protistrany, príslušný orgán prijme primerané opatrenia na ukončenie tejto situácie, ku ktorým môže patriť odňatie povolenia centrálnej protistrane.

5.  Príslušný orgán zamietne udeliť povolenie, ak zákony, iné právne predpisy alebo správne opatrenia tretej krajiny, krorými sa riadi jedna alebo viaceré fyzické alebo právnické osoby, s ktorými má centrálna protistrana úzke prepojenie, alebo ťažkosti spojené s ich presadzovaním bránia účinnému uplatňovaniu funkcií dohľadu príslušného orgánu.

Článok 31

Informácie pre príslušné orgány

1.  Centrálna protistrana oznámi svojmu príslušnému orgánu akékoľvek zmeny vo svojom manažmente a poskytne mu všetky informácie potrebné na posúdenie dodržiavania článku 27 ods. 1 a druhého pododseku článku 27 ods. 2.

Ak by konanie člena rady mohlo mať škodlivý vplyv na spoľahlivé a obozretné riadenie centrálnej protistrany, príslušný orgán prijme primerané opatrenia, ktoré môžu zahŕňať i odvolania tohto člena z rady.

2.  Každá fyzická alebo právnická osoba, alebo takéto osoby konajúce v zhode (ďalej len „navrhovaný nadobúdateľ“), ktoré prijali rozhodnutie buď nadobudnúť, priamo alebo nepriamo, kvalifikovaný podiel v centrálnej protistrane, alebo ďalej zvýšiť, priamo alebo nepriamo, takýto kvalifikovaný podiel v centrálnej protistrane, v dôsledku čoho by podiel na hlasovacích právach alebo na držanom základnom imaní dosiahol alebo prekročil 10 %, 20 %, 30 % alebo 50 %, alebo takú úroveň, že centrálna protistrana by sa stala ich dcérskym podnikom (ďalej len „navrhované nadobudnutie“), najprv písomne informujú príslušný orgán centrálnej protistrany, v ktorej sa snažia nadobudnúť alebo zvýšiť kvalifikovaný podiel, a uvedú veľkosť plánovaného podielu a relevantné informácie podľa článku 32 ods. 4.

Každá fyzická alebo právnická osoba, ktorá prijala rozhodnutie zbaviť sa, priamo alebo nepriamo, kvalifikovaného podielu v centrálnej protistrane (ďalej len „navrhovaný predávajúci“), o tom najprv písomne informuje príslušný orgán, pričom uvedie veľkosť takéhoto podielu. Táto osoba rovnako informuje príslušný orgán v prípade, ak prijala rozhodnutie znížiť kvalifikovaný podiel tak, že by podiel na hlasovacích právach alebo držanom základnom imaní klesol pod 10 %, 20 %, 30 % alebo 50 %, alebo tak, že by centrálna protistrana prestala byť dcérskym podnikom tejto osoby.

Príslušný orgán čo najskôr, a v každom prípade do dvoch pracovných dní od prijatia oznámenia uvedeného v tomto odseku a od prijatia informácií uvedených v odseku 3 písomne potvrdí ich prijatie navrhovanému nadobúdateľovi alebo predávajúcemu.

Príslušný orgán má maximálne 60 pracovných dní odo dňa písomného potvrdenia o prijatí oznámenia a všetkých dokumentov, ktorých pripojenie k oznámeniu sa vyžaduje na základe zoznamu uvedeného v článku 32 ods. 4 (ďalej len „lehota na posúdenie“), na vykonanie posúdenia podľa článku 32 ods. 1 (ďalej len „posúdenie“).

Príslušný orgán informuje navrhovaného nadobúdateľa alebo predávajúceho o dátume uplynutia lehoty na posúdenie v čase potvrdenia prijatia.

3.  Príslušný orgán si môže počas lehoty na posúdenie podľa potreby, ale najneskôr v 50. pracovný deň lehoty na posúdenie, vyžiadať akékoľvek ďalšie informácie, ktoré sú potrebné na ukončenie posúdenia. Takáto žiadosť sa podáva písomne a spresnia sa v nej ďalšie potrebné informácie.

Plynutie lehoty na posúdenie sa preruší na obdobie odo dňa žiadosti príslušného orgánu o informácie do prijatia odpovede na túto žiadosť navrhovaným nadobúdateľom. Toto prerušenie nepresiahne 20 pracovných dní. Príslušný orgán môže podľa svojho uváženia dať ďalšie žiadosti o doplnenie alebo objasnenie informácií, to však nesmie viesť k prerušeniu lehoty na posúdenie.

4.  Príslušný orgán môže predĺžiť prerušenie uvedené v odseku 3 druhom pododseku až na 30 pracovných dní, ak navrhovaný nadobúdateľ alebo predávajúci:

a) je usadený alebo podlieha regulácii mimo Únie;

b) je fyzickou alebo právnickou osobou, ktorá nepodlieha dohľadu podľa tohto nariadenia ani smernice 73/239/EHS, smernice Rady 92/49/EHS z 18. júna 1992 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa priameho poistenia s výnimkou životného poistenia ( 30 ), ani podľa smerníc 2002/83/ES, 2003/41/ES, 2004/39/ES, 2005/68/ES, 2006/48/ES, 2009/65/ES ani 2011/61/EÚ.

5.  Ak sa príslušný orgán po skončení posúdenia rozhodne vyjadriť nesúhlas s navrhovaným nadobudnutím, do dvoch pracovných dní a bez prekročenia lehoty na posúdenie o tom písomne informuje navrhovaného nadobúdateľa a uvedie dôvody tohto rozhodnutia. Príslušný orgán o tom náležite informuje kolégium uvedené v článku 18. Ak vnútroštátne právne predpisy neustanovujú inak, na žiadosť navrhovaného nadobúdateľa je možné sprístupniť verejnosti primerané odôvodnenie rozhodnutia. Členské štáty však môžu povoliť príslušnému orgánu vykonať takéto zverejnenie aj vtedy, ak navrhovaný nadobúdateľ žiadosť nepodá.

6.  Ak sa príslušný orgán nevysloví v lehote na posúdenie proti navrhovanému nadobudnutiu, nadobudnutie sa považuje za schválené.

7.  Príslušný orgán môže stanoviť maximálnu lehotu na uskutočnenie navrhovaného nadobudnutia a podľa potreby ju predĺžiť.

8.  Členské štáty nesmú stanoviť požiadavky na oznamovanie priamych alebo nepriamych nadobudnutí hlasovacích práv alebo základného imania príslušnému orgánu a na ich schválenie príslušným orgánom, ktoré sú prísnejšie než požiadavky stanovené v tomto nariadení.

Článok 32

Posúdenie

1.  Pri posudzovaní oznámenia uvedeného v článku 31 ods. 2 a informácií uvedených v článku 31 ods. 3 príslušný orgán s cieľom zaistiť spoľahlivé a obozretné riadenie centrálnej protistrany, v ktorej sa navrhuje nadobudnutie, a so zreteľom na možný vplyv navrhovaného nadobúdateľa na centrálnu protistranu, zhodnotí vhodnosť navrhovaného nadobúdateľa a finančnú primeranosť navrhovaného nadobudnutia na základe všetkých týchto kritérií:

a) dobrá povesť a dobrý finančný stav navrhovaného nadobúdateľa;

b) dobrá povesť a skúsenosti všetkých osôb, ktoré budú v dôsledku navrhovaného nadobudnutia riadiť podnikanie centrálnej protistrany;

c) či centrálna protistrana bude schopná stále dodržiavať toto nariadenie;

d) či existujú primerané dôvody na podozrenie, že v súvislosti s navrhovaným nadobudnutím dochádza alebo došlo k praniu špinavých peňazí alebo financovaniu terorizmu, alebo došlo k pokusu o pranie špinavých peňazí a financovanie terorizmu v zmysle článku 1 smernice 2005/60/ES, alebo že by navrhované nadobudnutie mohlo zvýšiť riziko takéhoto konania.

Pri posudzovaní dobrého finančného stavu navrhovaného nadobúdateľa venuje príslušný orgán osobitnú pozornosť druhu vykonávanej a navrhovanej podnikateľskej činnosti v centrálnej protistrane, v ktorej sa navrhuje nadobudnutie.

Pri posudzovaní schopnosti centrálnej protistrany dodržiavať toto nariadenie venuje príslušný orgán osobitnú pozornosť skutočnosti, či skupina, ktorej sa stane členom, má štruktúru, ktorá umožňuje vykonávať účinný dohľad, účinne vymieňať informácie medzi príslušnými orgánmi a určiť rozdelenie povinností medzi príslušné orgány.

2.  Príslušné orgány sa môžu vysloviť proti navrhovanému nadobudnutiu, len ak na to existujú primerané dôvody na základe kritérií uvedených v odseku 1 alebo ak informácie poskytnuté navrhovaným nadobúdateľom nie sú úplné.

3.  Členské štáty nesmú uložiť žiadne predchádzajúce podmienky v súvislosti s výškou podielu, ktorý musí byť nadobudnutý, ani nesmú povoliť svojim príslušným orgánom skúmať navrhované nadobudnutie z hľadiska hospodárskych potrieb trhu.

4.  Členské štáty zverejnia zoznam s informáciami, ktoré sú potrebné na vykonanie posúdenia a ktoré sa musia poskytnúť príslušným orgánom v čase oznámenia uvedeného v článku 31 ods. 2. Požadované informácie musia byť primerané a prispôsobené povahe navrhovaného nadobúdateľa a navrhovaného nadobudnutia. Členské štáty si nevyžiadajú informácie, ktoré nie sú relevantné pre obozretnostné posúdenie.

5.  Bez ohľadu na článok 31 ods. 2, 3 a 4, ak boli príslušnému orgánu oznámené dva alebo viaceré návrhy na nadobudnutie alebo zvýšenie kvalifikovaných podielov v tej istej centrálnej protistrane, príslušný orgán zaobchádza s navrhovanými nadobúdateľmi nediskriminačne.

6.  Pri vykonávaní posúdenia dotknuté príslušné orgány navzájom úzko spolupracujú, ak je navrhovaný nadobúdateľ jedným z týchto subjektov:

a) iná centrálna protistrana, úverová inštitúcia, životná poisťovňa, poisťovňa, zaisťovňa, investičná spoločnosť, organizátor trhu, organizátor systému vyrovnania obchodov s cennými papiermi, správcovská spoločnosť PKIPCP alebo správca alternatívnych investičných fondov s povolením v inom členskom štáte;

b) materská spoločnosť inej centrálnej protistrany, úverovej inštitúcie, životnej poisťovne, poisťovne, zaisťovne, investičnej spoločnosti, organizátora trhu, organizátora systému vyrovnania obchodov s cennými papiermi, správcovskej spoločnosti PKIPCP alebo správcu alternatívnych investičných fondov s povolením v inom členskom štáte;

c) fyzická osoba alebo právnická osoba ovládajúca inú centrálnu protistranu, úverovú inštitúciu, životnú poisťovňu, poisťovňu, zaisťovňu, investičnú spoločnosť, organizátora trhu, organizátora systému vyrovnania obchodov s cennými papiermi, správcovskú spoločnosť PKIPCP alebo správcu alternatívnych investičných fondov s povolením v inom členskom štáte.

7.  Príslušné orgány si bez zbytočného odkladu navzájom poskytnú akékoľvek informácie, ktoré sú dôležité alebo relevantné pre posúdenie. Príslušné orgány si na žiadosť navzájom oznámia všetky relevantné informácie a z vlastného podnetu oznámia všetky dôležité informácie. V rozhodnutí príslušného orgánu, ktorý udelil povolenie centrálnej protistrane, v ktorej sa navrhuje nadobudnutie, sa uvedú všetky názory alebo výhrady príslušného orgánu zodpovedného za navrhovaného nadobúdateľa.

Článok 33

Konflikt záujmov

1.  Centrálna protistrana udržiava a riadi účinný písomný organizačný a administratívny rámec na zisťovanie a riadenie potenciálnych konfliktov záujmov medzi sebou vrátane svojich manažérov, zamestnancov alebo akejkoľvek osoby s priamym alebo nepriamym ovládajúcim či úzkym prepojením, a svojimi zúčtovacími členmi alebo ich klientmi, ktorých centrálna protistrana pozná. Udržiava a uplatňuje primerané postupy zamerané na riešenie prípadného konfliktu záujmov.

2.  Ak organizačný alebo administratívny rámec centrálnej protistrany na riadenie konfliktov záujmov nie je dostatočný na zaistenie toho, aby sa s primeranou istotou zamedzilo rizikám poškodenia záujmov zúčtovacieho člena alebo klienta, centrálna protistrana jednoznačne oznámi zúčtovaciemu členovi pred prijatím nových transakcií od tohto zúčtovacieho člena všeobecnú povahu alebo zdroje konfliktov záujmov. Ak je klient centrálnej protistrane známy, centrálna protistrana informuje klienta a zúčtovacieho člena, ktorého klient je týmto dotknutý.

3.  Ak je centrálna protistrana materský podnik alebo dcérsky podnik, v písomnom rámci sa zohľadnia aj okolnosti, ktorých si je centrálna protistrana vedomá alebo ktorých by si mala byť vedomá a ktoré môžu predstavovať dôvod vzniku konfliktu záujmov vyplývajúci zo štruktúry a obchodných činností iných podnikov, ku ktorým má vzťah ako materský alebo dcérsky podnik.

4.  Písomný rámec ustanovený v súlade s odsekom 1 zahŕňa:

a) okolnosti, ktoré predstavujú konflikt záujmov alebo môžu viesť ku konfliktu záujmov predstavujúcemu závažné riziko poškodenia záujmov jedného alebo viacerých zúčtovacích členov alebo klientov;

b) postupy, ktoré sa majú dodržiavať, a opatrenia, ktoré sa majú prijať, na riadenie takéhoto konfliktu.

5.  Centrálna protistrana prijme všetky primerané kroky na zabránenie zneužitiu informácií uchovávaných v jej systémoch a zabráni využívaniu týchto informácií na iné obchodné činnosti. Fyzická osoba, ktorá má úzke prepojenie na centrálnu protistranu, alebo právnická osoba, ktorá má s centrálnou protistranou vzťah ako materský podnik alebo dcérsky podnik, nepoužije dôverné informácie uchovávané touto centrálnou protistranou na akékoľvek komerčné účely bez predchádzajúceho písomného súhlasu klienta, ktorému tieto dôverné informácie patria.

Článok 34

Kontinuita podnikateľskej činnosti

1.  Centrálna protistrana zavedie, vykonáva a udržiava primeranú politiku zabezpečovania kontinuity podnikateľskej činnosti a plán obnovy po havárii s cieľom zaistiť zachovanie svojich funkcií, včasnú obnovu činnosti a plnenie povinností centrálnej protistrany. Takýto plán umožňuje minimálne obnovu všetkých transakcií v čase výpadku, aby centrálna protistrana mohla pokračovať v činnosti s istotou a dokončiť vyrovnanie k plánovanému dátumu.

2.  Centrálna protistrana zavedie, vykonáva a udržiava vhodný postup, ktorým sa zabezpečí včasné a riadne vyrovnanie alebo prevod aktív a pozícií klientov a zúčtovacích členov v prípade odňatia povolenia na základe rozhodnutia podľa článku 20.

3.  S cieľom zabezpečiť konzistentné uplatňovanie tohto článku ESMA po konzultácii s členmi ESCB vypracuje návrh regulačných technických noriem, v ktorých sa stanoví minimálny obsah politiky kontinuity podnikateľskej činnosti a plánu obnovy po havárii a požiadavky na ne.

ESMA predloží Komisii tento návrh regulačných technických noriem do 30. septembra 2012.

Komisii sa udeľuje právomoc prijať regulačné technické normy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

Článok 35

Externé zabezpečovanie činností

1.  Ak centrálna protistrana externe zabezpečuje prevádzkové funkcie, služby alebo činnosti, zostáva plne zodpovedná za plnenie všetkých svojich povinností podľa tohto nariadenia a vždy musí zabezpečiť, že:

a) externé zabezpečovanie činností nevedie k delegovaniu jej zodpovednosti;

b) vzťah a povinnosti centrálnej protistrany voči jej zúčtovacím členom, prípadne voči jej klientom, nie sú zmenené;

c) podmienky udelenia povolenia centrálnej protistrane sa v skutočnosti nemenia;

d) externé zabezpečovanie činností nebráni vykonávaniu funkcií dohľadu vrátane prístupu na miesto s cieľom získať všetky relevantné informácie potrebné na plnenie tohto mandátu;

e) externé zabezpečovanie činností nevedie k tomu, že centrálna protistrana príde o potrebné systémy a kontrolné mechanizmy na riadenie rizík, ktorým je vystavená;

f) poskytovateľ služieb zavedie ekvivalentné požiadavky na zaistenie kontinuity podnikateľskj činnosti, ako sú tie, ktoré centrálna protistrana musí splniť na základe tohto nariadenia;

g) centrálna protistrana si zachováva potrebnú odbornosť a zdroje na hodnotenie kvality poskytovaných služieb a organizačnej a kapitálovej primeranosti poskytovateľa služieb a na účinný dohľad nad externe zabezpečovanými činnosťami a na riadenie rizík spojených s externým zabezpečovaním funkcií, pričom priebežne vykonáva dohľad nad týmito funkciami a riadi tieto riziká;

h) centrálna protistrana má priamy prístup k príslušným informáciám o externe zabezpečovaných funkciách;

i) poskytovateľ služieb spolupracuje s príslušným orgánom v súvislosti s externe zabezpečovanými činnosťami;

j) poskytovateľ služieb chráni všetky dôverné informácie, ktoré sa týkajú centrálnej protistrany a jej zúčtovacích členov a klientov, alebo ak je tento poskytovateľ služieb usadený v tretej krajine, zabezpečuje, aby normy pre ochranu údajov platné v tejto tretej krajine alebo normy stanovené v dohode medzi dotknutými stranami boli porovnateľné s normami na ochranu údajov platnými v Únii.

Centrálna protistrana nesmie zabezpečovať externe hlavné činnosti súvisiace s riadením rizika, pokiaľ toto externé zabezpečenie neschváli príslušný orgán.

2.  Príslušný orgán vyžaduje, aby centrálna protistrana jednoznačne pridelila a stanovila v písomnej dohode svoje práva a povinnosti, ako aj práva a povinnosti poskytovateľa služieb.

3.  Centrálna protistrana sprístupní na žiadosť všetky informácie potrebné na to, aby príslušný orgán mohol posúdiť súlad výkonu externe zabezpečovaných činností s týmto nariadením.



KAPITOLA 2

Pravidlá podnikateľskej činnosti

Článok 36

Všeobecné ustanovenia

1.  Centrálna protistrana pri poskytovaní služieb svojim zúčtovacím členom a prípadne ich klientom koná spravodlivo a profesionálne v súlade s najlepšími záujmami takýchto zúčtovacích členov a klientov a spoľahlivého riadenia rizík.

2.  Centrálna protistrana má dostupné, transparentné a spravodlivé pravidlá včasného vybavovania sťažností.

Článok 37

Požiadavky na účasť

1.  Centrálna protistrana po porade s výborom pre riziká podľa článku 28 ods. 3 stanoví kategórie prijateľných zúčtovacích členov a kritériá prijatia, a to v relevantných prípadoch podľa druhu zúčtovaného produktu. Tieto kritériá musia byť nediskriminačné, transparentné a objektívne, aby sa zaistil spravodlivý a otvorený prístup k centrálnej protistrane, a zaistia, aby zúčtovací členovia mali dostatočné finančné zdroje a prevádzkovú kapacitu na splnenie povinností vyplývajúcich z účasti v centrálnej protistrane. Kritériá, ktoré obmedzujú prístup, sú prípustné, len ak je ich cieľom kontrolovať riziko pre centrálnu protistranu.

2.  Centrálna protistrana zaistí, aby sa uplatňovanie kritérií uvedených v odseku 1 plnilo priebežne, a musí mať včasný prístup k informáciám dôležitým pre takéto posudzovanie. Centrálna protistrana vykoná najmenej raz ročne komplexné preskúmanie dodržiavania tohto článku jej zúčtovacími členmi.

3.  Zúčtovací členovia, ktorí zúčtovávajú transakcie v mene svojich klientov, majú potrebné dodatočné finančné zdroje a prevádzkovú kapacitu na výkon tejto činnosti. Pravidlá centrálnej protistrany pre zúčtovacích členov jej umožňujú zhromažďovanie základných informácií potrebných na identifikáciu, monitorovanie a riadenie príslušnej koncentrácie rizík súvisiacich s poskytovaním služieb klientom. Zúčtovací členovia na žiadosť informujú centrálnu protistranu o kritériách a opatreniach, ktoré prijmú, aby svojim klientom umožnili prístup k službám centrálnej protistrany. Zodpovednosť za to, že klienti dodržiavajú svoje povinnosti, nesú aj naďalej zúčtovací členovia.

4.  Centrálna protistrana má objektívne a transparentné postupy na ukončenie členstva a riadny odchod zúčtovacích členov, ktorí prestanú spĺňať kritériá uvedené v odseku 1.

5.  Centrálna protistrana môže odoprieť prístup zúčtovacím členom, ktorí spĺňajú kritériá uvedené v odseku 1, len ak to riadne písomne odôvodní, a na základe komplexnej analýzy rizika.

6.  Centrálna protistrana môže uložiť zúčtovacím členom konkrétne dodatočné povinnosti, napríklad účasť na aukciách pozície zúčtovacieho člena, ktorý nesplnil svoje záväzky. Takéto dodatočné povinnosti sú primerané riziku, ktoré predstavuje zúčtovací člen, a neobmedzujú účasť na určité kategórie zúčtovacích členov.

Článok 38

Transparentnosť

1.  Centrálna protistrana a jej zúčtovací členovia zverejňujú ceny a poplatky spojené s poskytovanými službami. Zverejňujú ceny a poplatky za každú službu poskytovanú samostatne vrátane zliav, rabatov a podmienok využitia týchto znížení. Centrálna protistrana umožní svojim zúčtovacím členom a podľa potreby ich klientom samostatný prístup ku konkrétnym poskytovaným službám

Centrálna protistrana účtuje samostatne náklady na poskytované služby a príjmy z nich a oznamuje tieto informácie príslušnému orgánu.

2.  Centrálna protistrana oznamuje informácie zúčtovacím členom a klientom o rizikách súvisiacich s poskytovanými službami.

3.  Centrálna protistrana oznamuje svojim zúčtovacím členom a svojmu príslušnému orgánu cenové informácie používané na výpočet svojich expozícií voči svojim zúčtovacím členom ku koncu dňa.

Centrálna protistrana zverejňuje objemy zúčtovaných transakcií za každú triedu nástrojov, ktoré centrálna protistrana zúčtovala na kumulovanom základe.

4.  Centrálna protistrana zverejní prevádzkové a technické požiadavky na komunikačné protokoly týkajúce sa obsahu a formátu správ, ktoré využíva na interakciu s tretími stranami vrátane prevádzkových a technických požiadaviek uvedených v článku 7.

5.  Centrálna protistrana zverejní každé porušenie kritérií uvedených v článku 37 ods. 1 a požiadaviek stanovených v odseku 1 tohto článku zo strany zúčtovacieho člena okrem prípadu, keď sa príslušný orgán po konzultácii s ESMA domnieva, že takéto zverejnenie by predstavovalo ohrozenie finančnej stability alebo dôvery trhu, alebo by vážne ohrozilo finančné trhy alebo spôsobilo neprimeranú škodu zúčastneným stranám.

Článok 39

Oddelenie a prenosnosť

1.  Centrálna protistrana vedie oddelené záznamy a účtovníctvo, ktoré jej umožňujú kedykoľvek a bezodkladne v účtoch vedených u centrálnej protistrany rozlišovať aktíva a pozície vedené na účet jedného zúčtovacieho člena od aktív a pozícií vedených na účet iného zúčtovacieho člena a od svojich vlastných aktív.

2.  Centrálna protistrana ponúkne vedenie samostatných záznamov a účtovníctva, ktoré každému zúčtovaciemu členovi umožňujú rozlišovať v účtoch vedených u centrálnej protistrany aktíva a pozície daného zúčtovacieho člena od aktív a pozícií vedených na účet jeho klientov (ďalej len „úplné oddelenie klientov“).

3.  Centrálna protistrana ponúkne vedenie oddelených záznamov a účtovníctva, ktoré každému zúčtovaciemu členovi umožní rozlíšiť v účtoch vedených u centrálnej protistrany aktíva a pozície vedené na účet klienta od aktív a pozícií vedených na účet iných klientov (ďalej len „oddelenie jednotlivých klientov“). Centrálna protistrana ponúkne zúčtovacím členom na požiadanie možnosť otvoriť viac účtov na svoje meno alebo na účet ich klientov.

4.  Zúčtovací člen vedie oddelené záznamy a účtovníctvo, ktoré mu umožňujú v účtoch vedených u centrálnej protistrany a vo svojich vlastných účtoch rozlišovať svoje aktíva a pozície od aktív a pozícií vedených na účet jeho klientov u centrálnej protistrany.

5.  Zúčtovací člen ponúkne svojim klientom aspoň voľbu medzi úplným oddelením klientov a oddelením jednotlivých klientov a oznámi im náklady a úroveň ochrany uvedenú v odseku 7 v súvislosti s každou možnosťou. Klient potvrdí písomne svoju voľbu.

6.  Ak si klient zvolí oddelenie jednotlivých klientov, všetky marže nad rámec požiadavky klienta sa skladajú aj centrálnej protistrane a odlíšia sa od marží iných klientov alebo zúčtovacích členov a nesmú sa vystavovať stratám spojeným s pozíciami zaznamenanými na inom účte.

7.  Centrálna protistrana a zúčtovací členovia zverejňujú úrovne ochrany a náklady súvisiace s rôznymi úrovňami oddelenia, ktoré poskytujú, a ponúkajú tieto služby za primeraných obchodných podmienok. Podrobnosti o rôznych úrovniach oddelenia zahŕňajú opis hlavných právnych dôsledkov príslušných ponúkaných úrovní oddelenia vrátane informácií o konkurznom práve uplatniteľnom v príslušnej jurisdikcii.

8.  Centrálna protistrana má právo využívať marže alebo príspevky do fondu pre prípad zlyhania vyzbierané prostredníctvom zabezpečovacej finančnej dohody o kolaterále v zmysle článku 2 ods. 1 písm. c) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/47/ES zo 6. júna 2002 o dohodách o finančných zárukách ( 31 ), a to pod podmienkou, že využitie takýchto dohôd je uvedené v jej prevádzkových pravidlách. Zúčtovací člen potvrdí písomne, že akceptuje prevádzkové pravidlá. Centrálna protistrana zverejňuje toto právo využívania, ktoré sa vykonáva v súlade s článkom 47.

9.  Požiadavka na rozlíšenie aktív a pozícií na účtoch u centrálnej protistrany je splnená, ak:

a) aktíva a pozície sa vedú na samostatných účtoch;

b) neumožňuje sa započítavanie pozícií vedených na rôznych účtoch;

c) aktíva, ktoré sa vzťahujú na pozície vedené na jednom účte, sa nevystavujú stratám spojeným s pozíciami vedenými na inom účte.

10.  Aktíva označujú kolaterál vedený na účely krytia pozícií a zahŕňajú právo previesť aktíva rovnocenné s týmto kolaterálom alebo výťažok z realizácie akéhokoľvek kolaterálu, avšak nezahŕňajú príspevky do fondu pre prípad zlyhania.



KAPITOLA 3

Požiadavky na obozretné podnikanie

Článok 40

Riadenie expozícií

Centrálna protistrana meria a posudzuje v čase blízkom reálnemu času svoju likviditu a expozície kreditného rizika voči každému zúčtovaciemu členovi, a podľa potreby voči inej centrálnej protistrane, s ktorou uzatvorila dohodu o interoperabilite. Centrálna protistrana má na účely účinného merania svojich expozícií včasný a nediskriminačný prístup k príslušným zdrojom tvorby cien. Uskutoční sa to na základe primeraných nákladov.

Článok 41

Maržové požiadavky

1.  Centrálna protistrana ukladá, vyzýva na úhradu a vyberá od svojich zúčtovacích členov a podľa potreby od centrálnych protistrán, s ktorými má dohody o interoperabilite, marže na obmedzenie svojich expozícií kreditného rizika. Takéto marže musia byť dostatočné na pokrytie potenciálnych expozícií, ktoré sa podľa odhadu centrálnej protistrany budú vyskytovať až do likvidácie príslušných pozícií. Musia byť dostatočné aj na pokrytie strát, ktoré vyplývajú minimálne z 99 % zmien expozícií počas primeraného časového horizontu a zaistiť, aby centrálna protistrana minimálne každodenne úplne kolaterizovala svoje expozície so všetkými svojimi zúčtovacími členmi, a podľa potreby s centrálnymi protistranami, s ktorými má dohody o interoperabilite. Centrálna protistrana pravidelne monitoruje a v prípade potreby reviduje úroveň svojich marží tak, aby odrážali aktuálne trhové podmienky so zreteľom na možné procyklické účinky takejto revízie.

2.  Centrálna protistrana prijme pri stanovení maržových požiadaviek modely a parametre, ktoré zachytávajú rizikové charakteristiky zúčtovávaných produktov a zohľadňujú interval medzi výberom marží, trhovú likviditu a možnosť zmien počas trvania transakcie. Tieto modely a parametre overuje príslušný orgán a podliehajú stanovisku podľa článku 19.

3.  Centrálna protistrana vyzýva na úhradu a vyberá marže počas dňa, a to aspoň vtedy, keď dôjde k prekročeniu vopred stanovených prahových hodnôt.

4.  Centrálna protistrana vyzýva na úhradu a vyberá marže, ktoré sú primerané na krytie rizika vyplývajúceho z pozícií registrovaných na každom účte vedenom v súlade s článkom 39 so zreteľom na špecifické finančné nástroje. Centrálna protistrana môže vypočítať marže vo vzťahu k portfóliu finančných nástrojov vtedy, keď sa používa obozretná a spoľahlivá metodika.

5.  S cieľom zabezpečiť konzistentné uplatňovanie tohto článku ESMA vypracuje po porade s EBA a s ESCB návrh regulačných technických noriem, v ktorých stanoví primerané percento a časové horizonty pre likvidáciu a výpočet historickej volatility, ako sa uvádza v odseku 1, ktoré sa majú zohľadňovať pre rôzne triedy finančných nástrojov so zreteľom na cieľ obmedziť procyklickosť, a podmienky, za ktorých môžu byť uplatnené postupy pre stanovenie marží pre portfólio uvedené v odseku 4.

ESMA predloží tento návrh regulačných technických noriem Komisii do 30. septembra 2012.

Komisii sa udeľuje právomoc prijať regulačné technické normy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

Článok 42

Fond pre prípad zlyhania

1.  S cieľom ďalej obmedziť expozície kreditného rizika voči svojim zúčtovacím členom centrálna protistrana vedie vopred financovaný fond pre prípad zlyhania na krytie strát presahujúcich straty, ktoré sa kryjú maržovými požiadavkami stanovenými v článku 41 a ktoré vyplývajú zo zlyhania vrátane začatia konkurzného konania jedného alebo viacerých zúčtovacích členov.

Centrálna protistrana stanoví minimálnu sumu, pod ktorú nesmie za žiadnych okolností fond pre prípad zlyhania klesnúť.

2.  Centrálna protistrana stanoví minimálnu výšku príspevkov do fondu pre prípad zlyhania a kritériá výpočtu príspevkov jednotlivých zúčtovacích členov. Príspevky sú úmerné expozícii každého zúčtovacieho člena.

3.  Fond pre prípad zlyhania umožní centrálnej protistrane aspoň za extrémnych, ale realistických trhových podmienok znášať zlyhanie toho zúčtovacieho člena, voči ktorému má najväčšie expozície, alebo druhého a tretieho najväčšieho zúčtovacieho člena, ak je súčet ich expozícií väčší. Centrálna protistrana vypracuje scenáre extrémnych, ale realistických trhových podmienok. Tieto scenáre zahŕňajú obdobia s najvyššou volatilitou, ktoré boli zaznamenané na trhoch, pre ktoré centrálna protistrana poskytuje služby, ako aj súbor potenciálnych budúcich scenárov. Musia zohľadňovať náhly predaj finančných zdrojov a rýchle zníženie likvidity trhu.

4.  Centrálna protistrana môže zriadiť viac než jeden fond pre prípad zlyhania pre rôzne triedy nástrojov, ktoré zúčtováva.

5.  S cieľom zabezpečiť konzistentné uplatňovanie tohto článku vypracuje ESMA v úzkej spolupráci s ESCB a po porade s EBA návrh regulačných technických noriem, v ktorých sa stanoví rámec na vymedzenie extrémnych, ale realistických trhových podmienok uvedených v odseku 3, ktoré by sa mali použiť pri určovaní veľkosti fondu pre prípad zlyhania a ďalších finančných zdrojov uvedených v článku 43.

ESMA predloží tento návrh regulačných technických noriem Komisii do 30. septembra 2012.

Komisii sa udeľuje právomoc prijať regulačné technické normy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

Článok 43

Ďalšie finančné zdroje

1.  Centrálna protistrana udržiava dostatočné vopred financované dostupné finančné zdroje na pokrytie potenciálnych strát presahujúcich straty, ktoré sa kryjú maržovými požiadavkami stanovenými v článku 41 a fondom pre prípad zlyhania, ako sa uvádza v článku 42. Takéto vopred financované finančné zdroje zahŕňajú účelové zdroje centrálnej protistrany, sú pre centrálnu protistranu voľne dostupné a nepoužívajú sa na splnenie kapitálových požiadaviek podľa článku 16.

2.  Fond pre prípad zlyhania uvedený v článku 42 a ďalšie finančné zdroje uvedené v odseku 1 tohto článku umožňujú centrálnej protistrane za extrémnych, ale realistických trhových podmienok trvale znášať zlyhanie najmenej dvoch zúčtovacích členov, voči ktorým má najväčšie expozície.

3.  Centrálna protistrana môže vyžadovať, aby zúčtovací členovia, ktorí nezlyhali, poskytli v prípade zlyhania iného zúčtovacieho člena dodatočné finančné prostriedky. Zúčtovací členovia centrálnej protistrany majú obmedzené expozície voči centrálnej protistrane.

Článok 44

Kontrolné mechanizmy týkajúce sa rizika likvidity

1.  Centrálna protistrana musí mať vždy prístup k primeranej likvidite, aby mohla poskytovať svoje služby a vykonávať svoje činnosti. Na tento účel získa v prípade, že finančné zdroje, ktoré má k dispozícii, nie sú okamžite dostupné, potrebné úverové linky alebo podobné mechanizmy na krytie svojich potrieb likvidity. Zúčtovací člen, materský podnik alebo dcérsky podnik tohto zúčtovacieho člena spolu poskytnú najviac 25 % úverových liniek, ktoré centrálna protistrana potrebuje.

Centrálna protistrana denne meria svoju potenciálnu potrebu likvidity. Zohľadňuje riziko likvidity spôsobené zlyhaním najmenej dvoch zúčtovacích členov, voči ktorým má najväčšie expozície.

2.  S cieľom zabezpečiť konzistentné uplatňovanie tohto článku vypracuje ESMA po porade s príslušnými orgánmi a členmi ESCB návrh regulačných technických noriem, v ktorých sa stanoví rámec pre riadenie rizika likvidity, ktoré majú centrálne protistrany zniesť v súlade s odsekom 1.

ESMA predloží tento návrh regulačných technických noriem Komisii do 30. septembra 2012.

Komisii sa udeľuje právomoc prijať regulačné technické normy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

Článok 45

Postupnosť pri zlyhaní

1.  Pri krytí strát použije centrálna protistrana pred ďalšími finančnými zdrojmi marže zložené zúčtovacím členom, ktorý zlyhal.

2.  Ak marže zložené zúčtovacím členom, ktorý zlyhal, nie sú dostatočné na krytie strát vzniknutých centrálnej protistrane, centrálna protistrana použije na krytie týchto strát príspevok člena, ktorý zlyhal, do fondu pre prípad zlyhania.

3.  Centrálna protistrana použije príspevky zúčtovacích členov, ktorí nezlyhali, do fondu pre prípad zlyhania a akékoľvek ďalšie finančné zdroje uvedené v článku 43 ods. 1, až keď vyčerpá príspevky zúčtovacieho člena, ktorý zlyhal.

4.  Centrálna protistrana používa účelové vlastné zdroje pred použitím príspevkov zúčtovacích členov, ktorí nezlyhali, do fondu pre prípad zlyhania. Centrálna protistrana nesmie použiť na krytie strát vyplývajúcich zo zlyhania iného zúčtovacieho člena marže zložené zúčtovacími členmi, ktorí nezlyhali.

5.  S cieľom zabezpečiť konzistentné uplatňovanie tohto článku vypracuje ESMA po porade s dotknutými príslušnými orgánmi a členmi ESCB návrh regulačných technických noriem, v ktorých sa stanoví metodika výpočtu a udržovania výšky vlastných zdrojov centrálnej protistrany, ktoré sa majú použiť v súlade s odsekom 4.

ESMA predloží tento návrh regulačných technických noriem Komisii do 30. septembra 2012.

Komisii sa udeľuje právomoc prijať regulačné technické normy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

Článok 46

Požiadavky na kolaterál

1.  Centrálna protistrana prijme na krytie svojej počiatočnej a priebežnej expozície voči svojim zúčtovacím členom vysokolikvidný kolaterál s minimálnym kreditným a trhovým rizikom. V prípade nefinančných protistrán môže centrálna protistrana prijať bankové záruky, pričom takéto záruky zohľadní pri vyčísľovaní svojej expozície voči banke, ktorá je zúčtovacím členom. Uplatňuje primerané zníženia hodnoty aktív, v ktorých sa odráža potenciál poklesu ich hodnoty počas intervalu od ich posledného precenenia do času, kedy sa môžu primerane považovať za zlikvidované. Zohľadňuje riziko likvidity v nadväznosti na zlyhanie účastníka trhu a riziko koncentrácie určitých aktív, ktoré môžu viesť k stanoveniu prijateľného kolaterálu a príslušných znížení hodnoty.

2.  Centrálna protistrana môže ako kolaterál na krytie svojich maržových požiadaviek, ak je to vhodné a dostatočne obozretné, prijať podklad zmluvy o derivátoch alebo finančný nástroj, ktorý vychádza z expozície centrálnej protistrany.

3.  S cieľom zabezpečiť konzistentné uplatňovanie tohto článku vypracuje ESMA po porade s EBA, ESRB a ESCB návrh regulačných technických noriem, v ktorých sa stanoví:

a) druh kolaterálu, ktorý by sa mohol považovať za vysoko likvidný, napríklad hotovosť, zlato, štátne dlhopisy a vysokokvalitné podnikové dlhopisy a kryté dlhopisy;

b) zníženia hodnoty uvedené v odseku 1 a

c) podmienky, za ktorých možno prijať záruky komerčných bánk ako kolaterál podľa odseku 1.

ESMA predloží tento návrh regulačných technických noriem Komisii do 30. septembra 2012.

Komisii sa udeľuje právomoc prijať regulačné technické normy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

Článok 47

Investičná politika

1.  Centrálna protistrana investuje svoje finančné zdroje len do hotovosti alebo do vysoko likvidných finančných nástrojov s minimálnym trhovým a kreditným rizikom. Investície centrálnej protistrany sa musia dať rýchlo zlikvidovať s minimálnym negatívnym vplyvom na cenu.

2.  Výška základného imania vrátane nerozdeleného zisku a rezerv centrálnej protistrany, ktoré sa neinvestujú v súlade s odsekom 1, sa na účely článku 16 ods. 2 alebo článku 45 ods. 4 nezohľadňujú.

3.  Ak je to možné, finančné nástroje zložené ako marže alebo ako príspevky do fondu pre prípad zlyhania sa ukladajú u prevádzkovateľov systémov vyrovnania transakcií s cennými papiermi zabezpečujúcich plnú ochranu týchto finančných nástrojov. Prípadne sa môžu použiť iné vysoko bezpečné mechanizmy vo finančných inštitúciách, ktorým bolo udelené povolenie.

4.  Hotovostné vklady centrálnej protistrany sa vykonávajú prostredníctvom vysoko bezpečných mechanizmov dohodnutých s finančnými inštitúciami, ktoré majú povolenie, prípadne využívaním automatických vkladových operácií centrálnych bánk alebo iných podobných prostriedkov poskytovaných centrálnymi bankami.

5.  V prípade, že centrálna protistrana uloží aktíva u tretej strany, zabezpečí, aby boli aktíva patriace zúčtovacím členom identifikovateľné oddelene od aktív patriacich centrálnej protistrane a od aktív patriacich tejto tretej strane, a to prostredníctvom rôzne označených účtov v účtovných knihách tretej strany alebo iných rovnocenných opatrení, ktorými sa dosahuje rovnaká úroveň ochrany. Centrálna protistrana musí mať na požiadanie rýchly prístup k finančným nástrojom.

6.  Centrálna protistrana neinvestuje svoje základné imanie alebo sumy vyplývajúce z požiadaviek stanovených v článkoch 41, 42, 43 alebo 44 do vlastných cenných papierov ani do cenných papierov svojho materského alebo svojho dcérskeho podniku.

7.  Centrálna protistrana pri prijímaní svojho investičného rozhodnutia zohľadňuje svoje celkové expozície kreditného rizika voči jednotlivým dlžníkom a zaistí, aby jej celková riziková expozícia voči každému jednotlivému dlžníkovi zostala v prijateľných medziach koncentrácie.

8.  S cieľom zabezpečiť konzistentné uplatňovanie tohto článku vypracuje ESMA po porade s EBA a ESCB návrh regulačných technických noriem, v ktorých sa stanovia finančné nástroje, ktoré možno považovať za vysoko likvidné a s ktorými sa spája minimálne kreditné a trhové riziko, ako je uvedené v odseku 1, vysoko bezpečné mechanizmy uvedené v odseku 3 a 4 a medze koncentrácie uvedené v odseku 7.

ESMA predloží tento návrh regulačných technických noriem Komisii do 30. septembra 2012.

Komisii sa udeľuje právomoc prijať regulačné technické normy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

Článok 48

Postupy pre prípad zlyhania

1.  Centrálna protistrana musí mať zavedené podrobné postupy, ktoré sa majú uplatňovať, ak zúčtovací člen nesplní požiadavky centrálnej protistrany týkajúce sa účasti, stanovené v článku 37 v danej lehote a v súlade s postupmi ustanovenými centrálnou protistranou. Centrálna protistrana stanoví podrobné postupy, ktoré sa majú uplatňovať v prípade, že centrálna protistrana nevyhlási zlyhanie zúčtovacieho člena. Tieto postupy sa každoročne preskúmajú.

2.  Centrálna protistrana prijme bezodkladne opatrenia na tlmenie strát a tlakov na likviditu vyplývajúcich zo zlyhaní a zaistí, aby uzatvorenie pozícií ktoréhokoľvek zúčtovacieho člena nenarušilo jej činnosť ani nevystavilo zúčtovacích členov, ktorí nezlyhali, stratám, ktoré nemôžu predpokladať ani regulovať.

3.  Ak sa centrálna protistrana domnieva, že zúčtovací člen nebude schopný splniť svoje budúce záväzky, bezodkladne informuje príslušný orgán pred tým, ako sa vyhlási alebo spustí postup pre prípad zlyhania. Príslušný orgán bezodkladne oznámi túto informáciu ESMA, príslušným členom ESCB a orgánu zodpovednému za dohľad nad zúčtovacím členom, ktorý zlyhal.

4.  Centrálna protistrana overí, či sú jej postupy pre prípad zlyhania vynútiteľné. Prijme všetky primerané kroky na zaistenie toho, aby mala právomoci na likvidáciu vlastníckych pozícií zúčtovacieho člena, ktorý zlyhal, a na prevod alebo likvidáciu pozícií klienta zúčtovacieho člena, ktorý zlyhal.

5.  Ak sú v súlade s článkom 39 ods. 2 aktíva a pozície evidované v záznamoch a účtovníctve centrálnej protistrany ako aktíva a pozície vedené na účet klientov zúčtovacieho člena, ktorý zlyhal, centrálna protistrana sa prinajmenšom zmluvne zaviaže začať na žiadosť klientov a bez súhlasu zúčtovacieho člena, ktorý zlyhal, postupy na prevod aktív a pozícií vedených na účet jeho klientov zúčtovacím členom, ktorý zlyhal, na iného zúčtovacieho člena určeného všetkými týmito klientmi. Tento iný zúčtovací člen je povinný prijať tieto aktíva a pozície len vtedy, ak sa k tomu zaviazal v rámci predtým uzatvoreného zmluvného vzťahu s klientmi. Ak k prevodu na tohto iného zúčtovacieho člena z akéhokoľvek dôvodu nedošlo vo vopred stanovenej lehote na prevod uvedenej v jeho prevádzkových pravidlách, centrálna protistrana môže prijať všetky kroky, ktoré jej dovoľujú jej vlastné pravidlá, s cieľom aktívne riadiť svoje riziká vo vzťahu k týmto pozíciám vrátane zlikvidovania aktív a pozícií vedených zúčtovacím členom, ktorý zlyhal, na účet jeho klientov.

6.  Ak sú v súlade s článkom 39 ods. 3 aktíva a pozície evidované v záznamoch a účtovníctve centrálnej protistrany ako aktíva a pozície vedené na účet klienta zúčtovacieho člena, ktorý zlyhal, centrálna protistrana sa prinajmenšom zmluvne zaviaže začať postupy na prevod aktív a pozícií vedených na účet klienta zúčtovacím členom, ktorý zlyhal, na iného zúčtovacieho člena určeného klientom, a to na žiadosť klienta a bez súhlasu zúčtovacieho člena, ktorý zlyhal. Tento iný zúčtovací člen je povinný prijať dané aktíva a pozície len vtedy, ak sa k tomu zaviazal v rámci predtým uzatvoreného zmluvného vzťahu s klientom. Ak k prevodu na tohto iného zúčtovacieho člena z akéhokoľvek dôvodu nedošlo vo vopred stanovenej lehote na prevod, uvedenej v jeho prevádzkových pravidlách, centrálna protistrana môže prijať všetky kroky, ktoré jej dovoľujú jej vlastné pravidlá, s cieľom aktívne riadiť svoje riziká vo vzťahu k týmto pozíciám vrátane zlikvidovania aktív a pozícií vedených zúčtovacím členom, ktorý zlyhal, na účet klienta.

7.  Kolaterál klientov rozlíšený v súlade s článkom 39 ods. 2 a 3 sa použije výhradne na krytie pozícií vedených na ich účet. Každý zostatok, ktorý centrálna protistrana dlhuje, sa po ukončení postupu riadenia zlyhania zúčtovacieho člena centrálnou protistranou bezodkladne vráti týmto klientom, ak sú centrálnej protistrane známi, alebo v prípade, že nie sú, zúčtovaciemu členovi na účet jeho klientov.

Článok 49

Preskúmanie modelov, stresové testovanie a spätné testovanie

1.  Centrálna protistrana pravidelne preskúma modely a parametre prijaté na výpočet svojich maržových požiadaviek, príspevkov do fondu pre prípad zlyhania, požiadaviek na kolaterál a iných mechanizmov kontroly rizík. Modely podrobuje prísnym a častým stresovým testom na posúdenie ich odolnosti v extrémnych, ale realizovateľných trhových podmienkach, a vykoná spätné testy na posúdenie spoľahlivosti prijatej metodiky. Centrálna protistrana získa nezávislé potvrdenie, informuje svoj príslušný orgán a ESMA o výsledkoch vykonaných testov a pred prijatím každej významnej zmeny modelov a parametrov získa ich potvrdenie.

Prijaté modely a parametre vrátane každej ich významnej zmeny sú predmetom stanoviska kolégia podľa článku 19.

ESMA zabezpečí, aby boli informácie o výsledkoch stresového testovania postúpené európskym orgánom dohľadu, čím im umožní posúdiť expozície finančných podnikov voči zlyhaniu centrálnych protistrán.

2.  Centrálna protistrana pravidelne testuje rozhodujúce aspekty svojich postupov pre prípad zlyhania a prijme všetky primerané kroky na zabezpečenie toho, aby im všetci zúčtovací členovia porozumeli a mali zavedené primerané riešenia pre prípad zlyhania.

3.  Centrálna protistrana zverejní kľúčové informácie o svojom modeli riadenia rizík a predpoklady prijaté na vykonanie stresového testovania uvedeného v odseku 1.

4.  S cieľom zabezpečiť konzistentné uplatňovanie tohto článku ESMA vypracuje po porade s EBA, ďalšími dotknutými príslušnými orgánmi a členmi ESCB návrh regulačných technických noriem, v ktorých sa stanoví:

a) druh testov, ktoré sa majú vykonať pre rôzne triedy finančných nástrojov a portfólií;

b) zapojenie zúčtovacích členov alebo iných strán do testov;

c) frekvenciu testov;

d) časové horizonty testov;

e) kľúčové informácie uvedené v odseku 3.

ESMA predloží tento návrh regulačných technických noriem Komisii do 30. septembra 2012.

Komisii sa udeľuje právomoc prijať regulačné technické normy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

Článok 50

Vyrovnanie

1.  Centrálna protistrana použije na vyrovnanie svojich transakcií peniaze centrálnej banky, ak je to možné a sú k dispozícii. Ak sa peniaze centrálnej banky nepoužijú, prijmú sa kroky na prísne obmedzenie rizík pri hotovostnom vyrovnaní.

2.  Centrálna protistrana jednoznačne stanoví svoje povinnosti v súvislosti s dodávkou finančných nástrojov vrátane toho, či má povinnosť vykonať alebo prijať dodávku finančného nástroja alebo či odškodní účastníkov v prípade strát vzniknutých v procese dodávky.

3.  Ak má centrálna protistrana povinnosť vykonať alebo prijať dodávku finančných nástrojov, odstráni hlavné riziko prostredníctvom čo najrozsiahlejšieho využívania mechanizmov dodania proti zaplateniu.

▼M1



KAPITOLA 4

Výpočty a vykazovanie na účely nariadenia (EÚ) č. 575/2013

Článok 50a

Výpočet KCCP

▼C1

1.  Na účely článku 308 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 z 26. júna 2013 o prudenciálnych požiadavkách na úverové inštitúcie a investičné spoločnosti ( 32 ), CCP vypočíta K CCP uvedené v odseku 2 tohto článku pre všetky zmluvy a transakcie, ktoré zúčtováva pre všetkých svojich zúčtovacích členov, na ktorých sa vzťahuje daný fond pre prípad zlyhania.

▼M1

2.  CCP vypočíta hypotetický kapitál (KCCP) takto:

image

kde:

EBRMi

=

hodnota expozície pred zmiernením rizika, ktorá sa rovná hodnote expozície CCP voči zúčtovaciemu členovi i vyplývajúcej zo všetkých zmlúv a transakcií s týmto zúčtovacím členom, vypočítaná bez zohľadnenia kolaterálu, ktorý poskytol tento zúčtovací člen;

IMi

=

počiatočná marža, ktorú CCP poskytol zúčtovací člen i;

DFi

=

predfinancovaný príspevok zúčtovacieho člena i;

RW

=

20 % riziková váha;

podiel kapitálu

=

8 %.

▼C1

Všetky hodnoty vo vzorci v prvom pododseku sa týkajú ocenenia na konci dňa, predtým ako dôjde k výmene marže, o ktorej doplnenie sa požiadalo počas poslednej požiadavky na doplnenie marže daného dňa.

▼M1

3.  CCP vykonáva výpočet v zmysle odseku 2 aspoň raz za štvrťrok alebo častejšie, ak to vyžadujú príslušné orgány jej zúčtovacích členov, ktorí sú inštitúciami.

4.  EBA vypracuje návrh vykonávacích technických predpisov s cieľom upresniť na účely odseku 3 tieto skutočnosti:

a) frekvenciu a dátumy výpočtu ustanoveného v odseku 2;

b) situácie, v ktorých príslušný orgán inštitúcie konajúcej ako zúčtovací člen môže vyžadovať vyššie frekvencie výpočtu a vykazovania ako sú frekvencie, na ktoré sa odkazuje v písmene a).

EBA predloží návrh týchto vykonávacích technických predpisov Komisii do 1. januára 2014.

Komisii sa udeľuje právomoc prijať vykonávacie technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

Článok 50b

Všeobecné pravidlá pre výpočet Kccp

Na účely výpočtu ustanoveného v článku 50a ods. 2 sa uplatňujú tieto pravidlá:

a) CCP vypočíta hodnotu expozícií, ktoré má voči svojim zúčtovacím členom, takto:

▼C1

i) pre expozície vyplývajúce zo zmlúv a transakcií uvedených v článku 301 ods. 1 písm. a) a d) nariadenia (EÚ) č. 575/2013 ich vypočíta v súlade s metódou oceňovania podľa trhovej hodnoty stanovenou v článku 274 uvedeného nariadenia;

▼M1

ii) pre expozície vyplývajúce zo zmlúv a transakcií uvedených v článku 301 ods. 1 písm. b), c) a e) nariadenia (EÚ) č. 575/2013 ich vypočíta v súlade so súhrnnou metódou nakladania s finančným kolaterálom uvedenou v článkoch 223 s úpravami z dôvodu volatility stanovenými orgánom dohľadu podľa článku 223 a 224 uvedeného nariadenia. Výnimka uvedená v článku 285 ods. 3 písm. a) uvedeného nariadenia sa neuplatňuje;

iii) pre expozície vyplývajúce z transakcií neuvedených v článku 301 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 a ktoré sú spojené iba s rizikom vyrovnania, ich vypočíta v súlade s treťou časťou hlavou V uvedeného nariadenia;

b) pre inštitúcie, na ktoré sa vzťahuje nariadenie (EÚ) č. 575/2013, sú súbory vzájomného započítania rovnaké ako tie, ktoré sa vymedzujú v tretej časti hlave II uvedeného nariadenia;

c) pri výpočte hodnôt uvedených v písmene a) odpočíta CCP od svojich expozícií kolaterál, ktorý poskytli jej zúčtovací členovia, primerane znížený o úpravy z dôvodu volatility stanovené orgánom dohľadu v súlade so súhrnnou metódou nakladania s finančným kolaterálom stanovenou v článku 224 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

▼C1

▼M1

e) ak má CCP expozície voči jednej alebo viacerým CCP, s každou takouto expozíciou zaobchádza, ako keby to bola expozícia voči zúčtovacím členom a každú maržu alebo predfinancovaný príspevok, ktorý od týchto CCP dostane, zahrnie do výpočtu KCCP;

f) ak má CCP záväzné zmluvné dojednanie so svojimi zúčtovacími členmi, ktoré jej umožňuje použiť celú počiatočnú maržu alebo jej časť prijatú od svojich zúčtovacích členov, ako keby to bol predfinancovaný príspevok, CCP považuje na účely výpočtu uvedeného v odseku 1 túto počiatočnú maržu za predfinancovaný príspevok a nie za počiatočnú maržu;

▼C1

▼M1

h) ak CCP uplatňuje metódu oceňovania podľa trhovej hodnoty stanovenú v článku 274 nariadenia (EÚ) č. 575/2013, nahradí vzorec uvedený v článku 298 ods. 1 písm. c) bode ii) uvedeného nariadenia týmto vzorcom:

image

kde čitateľ NGR sa vypočíta v súlade s článkom 274 ods. 1 uvedeného nariadenia a len predtým, ako sa premenlivé marže skutočne vymenia na konci obdobia zúčtovania, pričom menovateľom sú hrubé reprodukčné náklady;

i) ak CCP nedokáže vypočítať hodnotu NGR stanovenú v článku 298 ods. 1 písm. c) bodu ii) nariadenia (EÚ) č. 575/2013, postupuje takto:

i) oznámi svojim zúčtovacím členom, ktorí sú inštitúciami, a ich príslušným orgánom, že nedokáže vypočítať NGR, ako aj dôvody, pre ktoré nedokáže tento výpočet vykonať;

▼C1

ii) tri mesiace môže pri výpočte PCEred podľa písmena h) tohto článku používať hodnotu NGR 0,3.

▼M1

j) ak na konci obdobia uvedeného v písm. j) bode ii) CCP stále nedokáže vypočítať hodnotu NGR, postupuje takto:

i) zastaví výpočet KCCP;

ii) oznámi svojim zúčtovacím členom, ktorí sú inštitúciami, a ich príslušným orgánom, že zastavila výpočet KCCP.

k) na účely výpočtu potenciálnej budúcej expozície pre opcie a swapcie v súlade s metódou oceňovania podľa trhovej hodnoty uvedenou v článku 274 nariadenia (EÚ) č. 36/2013, CCP vynásobí nominálnu hodnotu zmluvy absolútnou delta hodnotou opcie

image

, ako sa stanovuje v článku 280 ods. 1 písm. a) uvedeného nariadenia;

l) ak má CCP viac ako jeden fond pre prípad zlyhania, vykoná výpočet ustanovený v článku 50a ods. 2 samostatne pre každý fond pre prípad zlyhania.

Článok 50c

Oznamovanie informácií

1.  Na účely článku 308 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 oznámi CCP svojim zúčtovacím členom, ktorí sú inštitúciami, a ich príslušným orgánom tieto informácie:

a) hypotetický kapitál (KCCP);

b) súčet predfinancovaných príspevkov (DFCM);

c) výšku svojich predfinancovaných finančných zdrojov, ktoré má použiť – podľa zákona alebo na základe zmluvnej dohody so svojimi zúčtovacími členmi – na pokrytie strát z dôvodu zlyhania jedného alebo viacerých zúčtovacích členov pred použitím príspevkov ostatných zúčtovacích členov (DFCCP) do fondu pre prípad zlyhania;

d) celkový počet svojich zúčtovacích členov (N);

e) faktor koncentrácie (β), ako sa stanovuje v článku 50d.

▼C1

▼M1

Ak má CCP viac ako jeden fond pre prípad zlyhania, oznámi informácie uvedené v prvom pododseku samostatne pre každý fond pre prípad zlyhania.

2.  CCP vykonáva oznamovanie svojim zúčtovacím členom, ktorí sú inštitúciami, aspoň raz za štvrťrok alebo častejšie, ak to vyžadujú príslušné orgány týchto zúčtovacích členov.

3.  EBA vypracuje návrh vykonávacích technických predpisov s cieľom upresniť:

a) jednotný vzor na účely oznamovania uvedeného v odseku 1;

b) frekvenciu a dátumy oznamovania uvedeného v odseku 2;

c) situácie, v ktorých príslušný orgán inštitúcie konajúcej ako zúčtovací člen môže vyžadovať vyššie frekvencie oznamovania, ako sú frekvencie oznamovania, na ktoré sa odkazuje v písmene b);

EBA predloží návrh týchto vykonávacích technických predpisov Komisii do 1. januára 2014.

Komisii sa udeľuje právomoc prijať vykonávacie technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

Článok 50d

Výpočet osobitných položiek, ktoré má oznamovať CCP

Na účely článku 50c sa uplatňujú tieto postupy:

a) ak pravidlá CCP stanovujú, že CCP používa časť alebo všetky svoje finančné zdroje súčasne s predfinancovanými príspevkami svojich zúčtovacích členov spôsobom, ktorý robí tieto zdroje rovnocennými s predfinancovanými príspevkami zúčtovacieho člena v tom, ako absorbujú straty vzniknuté CCP v prípade zlyhania alebo platobnej neschopnosti jedného alebo viacerých jej zúčtovacích členov, CCP pripočíta zodpovedajúcu hodnotu týchto zdrojov k DFCM;

b) ak pravidlá CCP stanovujú, že CCP používa časť alebo všetky svoje finančné zdroje na krytie svojich strát v dôsledku zlyhania jedného alebo viacerých svojich zúčtovacích členov po tom, čo použila svoj fond pre prípad zlyhania, ale pred tým, ako požiada o zmluvne záväzné príspevky svojich zúčtovacích členov, CCP pripočíta zodpovedajúcu hodnotu týchto dodatočných finančných zdrojov

image

k celkovej hodnote predfinancovaných príspevkov (DF):

image

.

c) CCP vypočíta faktor koncentrácie (β) v súlade s týmto vzorcom:

image

kde:

PCEred,i

=

znížená hodnota potenciálnej budúcej kreditnej expozície pre všetky zmluvy a transakcie CCP so zúčtovacím členom i.;

PCEred,1

=

znížená hodnota potenciálnej budúcej kreditnej expozície pre všetky zmluvy a transakcie CCP so zúčtovacím členom, ktorý má najvyššiu hodnotu PCEred;

PCEred,2

=

znížená hodnota potenciálnej budúcej kreditnej expozície pre všetky zmluvy a transakcie CCP so zúčtovacím členom, ktorý má druhú najvyššiu hodnotu PCEred.

▼B



HLAVA V

DOHODY O INTEROPERABILITE

Článok 51

Dohody o interoperabilite

1.  Centrálna protistrana môže uzavrieť dohodu o interoperabilite s inou centrálnou protistranou, ak sú splnené požiadavky stanovené v článkoch 52, 53 a 54.

2.  Pri uzatváraní dohody o interoperabilite s inou centrálnou protistranou na účel poskytovania služieb pre konkrétne miesto obchodovania musí mať centrálna protistrana nediskriminačný prístup jednak k údajom, ktoré potrebuje na výkon svojich funkcií z tohto konkrétneho miesta obchodovania, ak centrálna protistrana spĺňa prevádzkové a technické požiadavky stanovené týmto miestom obchodovania, a jednak k príslušnému systému vyrovnania.

3.  Uzatvorenie dohody o interoperabilite alebo prístup k údajom alebo k systému vyrovnania, ako sú uvedené v odsekoch 1 a 2, môžu byť zamietnuté alebo priamo či nepriamo obmedzené len z dôvodu kontroly rizika, ktoré vyplýva z tejto dohody alebo prístupu.

Článok 52

Riadenie rizika

1.  Centrálne protistrany, ktoré uzatvárajú dohodu o interoperabilite:

a) zavedú primerané politiky, postupy a systémy na účinné zisťovanie, monitorovanie a riadenie rizík vyplývajúcich z dohody, aby mohli včas plniť svoje povinnosti;

b) sa dohodnú na svojich príslušných právach a povinnostiach vrátane rozhodného práva, ktorým sa riadia ich vzťahy;

c) zisťujú, monitorujú a účinne riadia kreditné riziko a riziko likvidity tak, aby zlyhanie zúčtovacieho člena jednej centrálnej protistrany nemalo vplyv na interoperabilnú centrálnu protistranu;

d) zisťujú, monitorujú a riešia potenciálne vzájomné závislosti a korelácie, ktoré vyplývajú z dohody o interoperabilite a ktoré môžu mať vplyv na kreditné riziko a riziko likvidity týkajúce sa koncentrácií zúčtovacieho člena a združených finančných zdrojov.

Na účely písmena b) prvého pododseku uplatňujú centrálne protistrany podľa potreby rovnaké pravidlá týkajúce sa okamihu vstupu prevodných príkazov do ich príslušných systémov a okamihu neodvolateľnosti, ako sú stanovené v smernici 98/26/ES.

Na účely písmena c) prvého pododseku sa v podmienkach dohody uvádza rámec postupu riadenia dôsledkov zlyhania, ak zlyhala jedna z centrálnych protistrán, s ktorou bola uzatvorená dohoda o interoperabilite.

Na účely písmena d) prvého pododseku majú centrálne protistrany spoľahlivé mechanizmy kontroly nad opätovným založením kolaterálu zúčtovacích členov v rámci dohody, ak to povolia ich príslušné orgány. V dohode sa uvádza, ako sa rieši problematika týchto rizík so zreteľom na dostatočné krytie a potrebu obmedziť škodlivý vplyv.

2.  Ak modely riadenia rizík, ktoré centrálne protistrany používajú na krytie svojich expozícií voči svojim zúčtovacím členom alebo ich vzájomných expozícií, sú rozdielne, centrálne protistrany určia tieto rozdiely, posúdia riziká, ktoré z nich môžu vyplývať, a prijmú opatrenia vrátane zabezpečenia dodatočných finančných zdrojov, ktoré obmedzujú ich vplyv na dohodu o interoperabilite, ako aj ich potenciálne dôsledky z hľadiska rizík škodlivého vplyvu, a zabezpečia, aby tieto rozdiely nemali vplyv na schopnosť každej centrálnej protistrany zvládnuť dôsledky zlyhania zúčtovacieho člena.

3.  Akékoľvek súvisiace náklady vyplývajúce z odsekov 1 a 2 znáša centrálna protistrana, ktorá požaduje interoperabilitu alebo prístup, pokiaľ sa zmluvné strany nedohodnú inak.

Článok 53

Poskytnutie marží medzi centrálnymi protistranami

1.  Centrálna protistrana rozlišuje v účtovníctve aktíva a pozície vedené na účet centrálnych protistrán, s ktorými uzatvorila dohodu o interoperabilite.

2.  Ak centrálna protistrana, ktorá uzatvorí dohodu o interoperabilite s inou centrálnou protistranou, poskytuje tejto centrálnej protistrane na základe zabezpečovacej dohody o finančnom kolaterále len počiatočné marže, prijímajúca centrálna protistrana nemá právo prečerpať marže poskytnuté touto druhou centrálnou protistranou.

3.  Kolaterál prijatý vo forme finančných nástrojov sa ukladá u prevádzkovateľov zúčtovacích systémov cenných papierov oznámených na základe smernice 98/26/ES.

4.  Aktíva uvedené v odsekoch 1 a 2 budú k dispozícii pre prijímajúcu centrálnu protistranu len v prípade zlyhania centrálnej protistrany, ktorá v rámci dohody o interoperabilite kolaterál poskytla.

5.  V prípade zlyhania centrálnej protistrany, ktorá prijala kolaterál v rámci dohody o interoperabilite, musí byť kolaterál uvedený v odsekoch 1 a 2 hneď vrátený centrálnej protistrane, ktorá ho poskytla.

Článok 54

Schválenie dohôd o interoperabilite

1.  Dohoda o interoperabilite podlieha predchádzajúcemu schváleniu príslušnými orgánmi zúčastnených centrálnych protistrán. Uplatňuje sa postup podľa článku 17.

2.  Príslušné orgány schvália dohodu o interoperabilite, len ak majú zúčastnené centrálne protistrany povolenie na zúčtovanie podľa článku 17 alebo sú uznané podľa článku 25 alebo majú udelené povolenie podľa predchádzajúceho vnútroštátneho režimu pre udeľovanie povoľovaní aspoň tri roky, ak sú splnené požiadavky stanovené v článku 52, a ak technické podmienky zúčtovania transakcií za podmienok dohody umožňujú bezproblémové a riadne fungovanie finančných trhov a ak dohoda nenarúša účinnosť dohľadu.

3.  Ak sa príslušný orgán domnieva, že požiadavky stanovené v odseku 2 nie sú splnené, poskytne ostatným príslušným orgánom a zúčastneným centrálnym protistranám písomné vysvetlenia týkajúce sa jeho zváženia rizika. Oznámenie zašle aj pre ESMA, ktorý vydá stanovisko, či zváženie rizika predstavuje oprávnený dôvod na neschválenie dohody o interoperabilite. Stanovisko ESMA sa sprístupní všetkým zúčastneným centrálnym protistranám. Ak sa stanovisko ESMA odlišuje od posudku dotknutého príslušného orgánu, tento príslušný orgán prehodnotí svoju pozíciu so zreteľom na stanovisko ESMA.

4.  ESMA vydá do 31. decembra 2012 usmernenia alebo odporúčania v súlade s postupom stanoveným v článku 16 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010 na účel ustanovenia jednotných, efektívnych a účinných posúdení dohôd o interoperabilite.

ESMA vypracuje návrhy týchto usmernení alebo odporúčaní po konzultácii s členmi ESCB.



HLAVA VI

REGISTRÁCIA ARCHÍVOV OBCHODNÝCH ÚDAJOV A DOHĽAD NAD NIMI



KAPITOLA 1

Podmienky a postupy registrácie archívu obchodných údajov

Článok 55

Registrácia archívu obchodných údajov

1.  Archív obchodných údajov sa registruje v ESMA na účely článku 9.

2.  Aby bol archív obchodných údajov oprávnený na registráciu podľa tohto článku, musí byť právnickou osobou usadenou v Únii a spĺňať požiadavky stanovené v hlave VII.

3.  Registrácia archívu obchodných údajov je platná na celom území Únie.

4.  Registrovaný archív obchodných údajov musí vždy spĺňať podmienky registrácie. Archív obchodných údajov bez zbytočného odkladu oznámi ESMA všetky závažné zmeny podmienok registrácie.

Článok 56

Žiadosť o registráciu

1.  Archív obchodných údajov predloží žiadosť o registráciu ESMA.

2.  ESMA do 20 pracovných dní od prijatia žiadosti posúdi, či je žiadosť úplná.

Ak žiadosť nie je úplná, ESMA stanoví lehotu, do ktorej má archív obchodných údajov poskytnúť ďalšie informácie.

Keď ESMA posúdi, že žiadosť je úplná, náležite to oznámi archívu obchodných údajov.

3.  S cieľom zaistiť konzistentné uplatňovanie tohto článku ESMA vypracuje návrh regulačných technických noriem, v ktorých sa stanovia podrobnosti žiadosti o registráciu uvedenej v odseku 1.

ESMA predloží tento návrh regulačných technických noriem Komisii do 30. septembra 2012.

Komisii sa udeľuje právomoc prijímať regulačné technické normy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

4.  Na zaistenie jednotných podmienok uplatňovania odseku 1 vypracuje ESMA návrh vykonávacích technických noriem, v ktorých sa stanoví forma žiadosti o registráciu predkladanej ESMA.

ESMA predloží tento návrh vykonávacích technických noriem Komisii do 30. septembra 2012.

Komisii sa udeľuje právomoc prijať vykonávacie technické normy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

Článok 57

Oznámenie o registrácii a konzultácia s príslušnými orgánmi pred registráciou

1.  Ak je archív obchodných údajov, ktorý žiada o registráciu, subjektom, ktorý má povolenie príslušného orgánu členského štátu, kde je usadený, alebo je týmto orgánom zaregistrovaný, ESMA o tom bez zbytočného odkladu oboznámi tento príslušný orgán a uskutoční s ním konzultáciu pred zaregistrovaním tohto archívu obchodných údajov.

2.  ESMA a dotknutý príslušný orgán si vymieňajú všetky informácie potrebné na registráciu archívu obchodných údajov, ako aj na dohľad nad dodržiavaním podmienok registrácie alebo udelenia povolenia zo strany subjektu v členskom štáte, v ktorom je usadený.

Článok 58

Preskúmanie žiadosti

1.  ESMA do 40 pracovných dní od oznámenia podľa článku 56 ods. 2 tretí pododsek preskúma žiadosť o registráciu na základe dodržiavania článkov 78 až 81 archívom obchodných údajov a prijme rozhodnutie o registrácii alebo rozhodnutie o zamietnutí registrácie s úplným odôvodnením.

2.  Rozhodnutie, ktoré vydá ESMA podľa odseku 1, nadobudne účinnosť piatym pracovným dňom po jeho prijatí.

Článok 59

Oznámenie rozhodnutí ESMA týkajúcich sa registrácie

1.  Ak ESMA prijme rozhodnutie o registrácii alebo rozhodnutie o zamietnutí registrácie alebo o odňatí registrácie, oznámi to archívu obchodných údajov do piatich pracovných dní s úplne odôvodneným vysvetlením svojho rozhodnutia.

ESMA bez zbytočného odkladu oznámi svoje rozhodnutie dotknutému príslušnému orgánu uvedenému v článku 57 ods. 1.

2.  ESMA oznámi Komisii každé rozhodnutie prijaté podľa odseku 1.

3.  ESMA zverejní na svojej internetovej stránke zoznam archívov obchodných údajov zaregistrovaných v súlade s týmto nariadením. Tento zoznam sa aktualizuje do piatich pracovných dní od prijatia rozhodnutia podľa odseku 1.

Článok 60

Výkon právomocí uvedených v článkoch 61 až 63

Právomoci udelené ESMA alebo ktorémukoľvek úradníkovi ESMA, alebo iným osobám povereným ESMA na základe článkov 61 až 63 sa nesmú použiť na vyžiadanie si sprístupnenia informácií alebo dokumentov, ktoré sú predmetom právnej ochrany.

Článok 61

Žiadosť o informácie

1.  ESMA si môže na základe jednoduchej žiadosti alebo rozhodnutia od archívu obchodných údajov a súvisiacich tretích strán, prostredníctvom ktorých si archívy obchodných údajov externe zabezpečujú prevádzkové funkcie alebo činnosti, požadovať poskytnutie všetkých informácií, ktoré sú potrebné na plnenie jeho povinností podľa tohto nariadenia.

2.  Pri zasielaní jednoduchej žiadosti o informácie podľa odseku 1 ESMA:

a) uvedie odkaz na tento článok ako právny základ žiadosti;

b) uvedie dôvod žiadosti;

c) uvedie, ktoré informácie žiada;

d) stanoví lehotu na poskytnutie informácií;

e) informuje osobu, od ktorej požaduje informácie, že nie je povinná tieto informácie poskytnúť, ale v prípade, že na žiadosť dobrovoľne odpovie, poskytnuté informácie nesmú byť nesprávne ani zavádzajúce a

f) upozorní na pokutu stanovenú v článku 65 v spojení s písmenom a) oddielu IV prílohy I za nesprávne alebo zavádzajúce odpovede na otázky.

3.  Pri žiadosti o poskytnutie informácií podľa odseku 1 na základe rozhodnutia ESMA:

a) uvedie odkaz na tento článok ako právny základ žiadosti;

b) uvedie dôvod žiadosti;

c) uvedie, ktoré informácie žiada;

d) stanoví lehotu na poskytnutie informácií;

e) upozorní na pravidelné platby penále ustanovené v článku 66 za poskytnutie neúplných požadovaných informácií;

f) upozorní na pokutu stanovenú v článku 65 v spojení s písmenom a) oddielu IV prílohy I za nesprávne alebo zavádzajúce odpovede na otázky a

g) upozorní na právo odvolať sa voči rozhodnutiu na odvolaciu radu ESMA a na právo žiadať o preskúmanie rozhodnutia Súdnym dvorom Európskej únie (ďalej len „Súdny dvor“) v súlade s článkami 60 a 61 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

4.  Osoby uvedené v odseku 1 alebo ich zástupcovia a v prípade právnických osôb alebo združení, ktoré nemajú právnu subjektivitu, osoby oprávnené na ich zastupovanie na základe zákona alebo ich zakladajúcich listín poskytujú požadované informácie. Riadne splnomocnení právnici môžu poskytovať informácie v mene svojich klientov. Za poskytnutie neúplných, nesprávnych alebo zavádzajúcich informácií však ostávajú plne zodpovední klienti.

5.  ESMA bezodkladne zasiela kópiu jednoduchej žiadosti alebo svojho rozhodnutia príslušnému orgánu členského štátu, v ktorom majú bydlisko alebo sú usadené osoby uvedené v odseku 1, ktorých sa žiadosť o informácie týka.

Článok 62

Všeobecné vyšetrovania

1.  ESMA môže s cieľom plniť svoje povinnosti podľa tohto nariadenia vykonávať všetky potrebné vyšetrovania osôb uvedených v článku 61 ods. 1. Úradníci a iné osoby poverené ESMA sú na tento účel oprávnení:

a) preskúmať všetky záznamy, údaje, postupy a iné materiály vzťahujúce sa na plnenie ich úloh bez ohľadu na médium, na ktorom sú uložené;

b) robiť alebo získavať overené kópie alebo výpisy z týchto záznamov, údajov, postupov a iných materiálov;

c) predvolať a požiadať ktorúkoľvek z osôb uvedených v článku 61 ods. 1 alebo jej zástupcov, alebo zamestnancov, aby podali ústne alebo písomné vysvetlenie skutočností alebo dokumentov týkajúcich sa predmetu a dôvodu kontroly, a zaznamenať odpovede;

d) vypočuť inú fyzickú alebo právnickú osobu, ktorá s týmto vypočutím súhlasí, s cieľom zhromaždiť informácie týkajúce sa predmetu vyšetrovania;

e) žiadať záznamy telefonickej a dátovej prevádzky.

2.  Úradníci a iné osoby poverené ESMA na účely vyšetrovania uvedeného v odseku 1 vykonávajú svoje právomoci na základe písomného poverenia, v ktorom je uvedený predmet a dôvod vyšetrovania. V poverení sa tiež upozorní na pravidelné platby penále stanovené v článku 66 v prípade, že osoby uvedené v článku 61 ods. 1 neposkytnú alebo poskytnú len neúplné požadované záznamy, údaje, postupy alebo iné materiály, alebo odpovede na otázky, ktoré sa im položili, a na pokuty stanovené v článku 65 v spojení s písmenom b) oddielu IV prílohy I v prípade, že osoby uvedené v článku 61 ods. 1 poskytnú nesprávne alebo zavádzajúce odpovede na otázky.

3.  Osoby uvedené v článku 61 ods. 1 sú povinné podrobiť sa vyšetrovaniam, ktoré sa začali na základe rozhodnutia ESMA. V rozhodnutí sa uvádza predmet a dôvod vyšetrovania, pravidelné platby penále ustanovené v článku 66, opravné prostriedky dostupné na základe nariadenia (EÚ) č. 1095/2010, ako aj právo požiadať o preskúmanie rozhodnutia Súdnym dvorom.

4.  ESMA informuje príslušný orgán členského štátu, kde sa má vyšetrovanie vykonať o vyšetrovaní a o totožnosti poverených osôb, a to v primeranom čase pred jeho vykonaním. Úradníci dotknutého príslušného orgánu pomáhajú na žiadosť ESMA týmto povereným osobám pri plnení ich povinností. Úradníci dotknutého príslušného orgánu sa tiež môžu na požiadanie zúčastniť vyšetrovania.

5.  Ak si žiadosť o záznamy o telefonickej alebo dátovej prevádzke v zmysle odseku 1 písm. e) vyžaduje podľa vnútroštátnych predpisov povolenie súdneho orgánu, požiada sa o takéto povolenie. O takéto povolenie možno požiadať aj ako o predbežné opatrenie.

6.  Ak sa požiada o povolenie uvedené v odseku 5, vnútroštátny súdny orgán skontroluje, či je rozhodnutie ESMA pravé a či predpokladané donucovacie opatrenia nie sú so zreteľom na predmet vyšetrovania svojvoľné alebo neprimerané. Pri kontrole primeranosti donucovacích opatrení môže vnútroštátny súdny orgán požiadať ESMA o podrobné vysvetlenia, ktoré sa týkajú najmä dôvodov, na základe ktorých má ESMA podozrenie, že nastalo porušenie tohto nariadenia, a závažnosti údajného porušenia a povahy účasti osoby, na ktorú sa vzťahujú donucovacie opatrenia. Vnútroštátny súdny orgán však nemôže skúmať potrebu vyšetrovania ani požadovať informácie obsiahnuté v spise ESMA. Zákonnosť rozhodnutia ESMA podlieha preskúmaniu iba Súdneho dvora na základe postupu stanoveného v nariadení (EÚ) č. 1095/2010.

Článok 63

Kontroly na mieste

1.  ESMA môže s cieľom plniť svoje povinnosti podľa tohto nariadenia vykonávať všetky potrebné kontroly na mieste v podnikateľských priestoroch a na pozemkoch právnických osôb uvedených v článku 61 ods. 1. Ak je to pre riadne a účinné vykonanie kontroly nevyhnutné, ESMA môže tieto kontroly na mieste vykonať bez predchádzajúceho ohlásenia.

2.  Úradníci a iné osoby poverené ESMA na vykonanie kontroly na mieste môžu vstúpiť do všetkých podnikateľských priestorov a na pozemky právnických osôb, na ktoré sa vzťahuje rozhodnutie o vyšetrovaní, ktoré prijme ESMA, a majú všetky právomoci uvedené v článku 62 ods. 1. Majú takisto právomoc zapečatiť podnikateľské priestory a účtovné knihy alebo záznamy na obdobie potrebné na vykonanie kontroly a v potrebnom rozsahu.

3.  Úradníci a iné osoby poverené ESMA vykonaním kontroly na mieste vykonávajú svoje právomoci na základe písomného poverenia, v ktorom je uvedený predmet a dôvod kontroly a pravidelné platby penále stanovené v článku 66 v prípade, že sa dotknuté osoby nepodrobia kontrole. ESMA informuje o kontrole v dostatočnom predstihu pred jej vykonaním príslušný orgán členského štátu, v ktorom sa má kontrola vykonať.

4.  Osoby uvedené v článku 61 ods. 1 sú povinné sa podrobiť kontrolám na mieste nariadeným rozhodnutím ESMA. V rozhodnutí sa uvádza predmet a dôvod kontroly, stanoví sa v ňom dátum jej začatia a upozorní sa na pravidelné platby penále ustanovené v článku 66, opravné prostriedky dostupné na základe nariadenia (EÚ) č. 1095/2010, ako aj na právo požiadať o preskúmanie rozhodnutia Súdnym dvorom. ESMA prijme takéto rozhodnutia po konzultácii s príslušným orgánom členského štátu, v ktorom sa má kontrola vykonať.

5.  Na žiadosť ESMA úradníci príslušného orgánu členského štátu, v ktorom sa má kontrola vykonať, ako aj osoby poverené alebo vymenované týmto príslušným orgánom, aktívne pomáhajú úradníkom a ostatným osobám povereným ESMA. Na tento účel majú právomoci stanovené v odseku 2. Úradníci príslušného orgánu dotknutého členského štátu sa môžu na požiadanie zúčastniť aj kontrol na mieste.

6.  ESMA môže takisto požiadať príslušné orgány, aby vykonali v jeho mene konkrétne vyšetrovacie úlohy a kontroly na mieste, ako sa ustanovuje v tomto článku a článku 62 ods. 1. Príslušné orgány majú na tento účel rovnaké právomoci, ako má ESMA podľa tohto článku a článku 62 ods. 1.

7.  V prípade, že úradníci a iné sprevádzajúce osoby poverené ESMA zistia, že sa osoba bráni kontrole nariadenej podľa tohto článku, príslušný orgán dotknutého členského štátu im poskytne potrebnú pomoc a v prípade potreby požiada o pomoc políciu alebo rovnocenný orgán presadzovania práva s cieľom umožniť im vykonať kontrolu na mieste.

8.  Ak si kontrola na mieste ustanovená v odseku 1 alebo pomoc ustanovená v odseku 7 vyžaduje podľa vnútroštátneho práva povolenie súdneho orgánu, požiada sa o takéto povolenie. O takéto povolenie možno požiadať aj ako o predbežné opatrenie.

9.  V prípade podania žiadosti o povolenie v zmysle odseku 8 vnútroštátny súdny orgán overí, či je rozhodnutie ESMA pravé a či predpokladané donucovacie opatrenia nie sú so zreteľom na predmet kontroly svojvoľné alebo neprimerané. Pri overovaní primeranosti donucovacích opatrení môže vnútroštátny súdny orgán požiadať ESMA o podrobné vysvetlenia. Takáto žiadosť o podrobné vysvetlenia sa môže týkať najmä dôvodov, na základe ktorých má ESMA podozrenie, že došlo k porušeniu tohto nariadenia, ako aj vážnosti údajného porušenia a povahy účasti osoby, na ktorú sa vzťahujú donucovacie opatrenia. Vnútroštátny súdny orgán však nemôže preskúmať potrebu kontroly ani požadovať poskytnutie informácií týkajúcich sa spisu ESMA. Zákonnosť rozhodnutia ESMA podlieha preskúmaniu iba zo strany Súdneho dvora na základe postupu stanoveného v nariadení (EÚ) č. 1095/2010.

Článok 64

Procesné pravidlá pre prijatie opatrení dohľadu a ukladanie pokút

1.  V prípade, že ESMA pri plnení svojich povinností podľa tohto nariadenia zistí závažné náznaky možnej existencie skutočností, ktoré by mohli predstavovať jedno alebo viac porušení uvedených v prílohe I, vymenuje nezávislého vyšetrovacieho úradníka v rámci ESMA na vyšetrenie veci. Vymenovaný úradník sa nesmie priamo či nepriamo podieľať ani sa nesmel priamo či nepriamo podieľať na dohľade nad dotknutým archívom obchodných údajov ani na jeho registrácii, a musí vykonávať svoju funkciu nezávisle od ESMA.

2.  Vyšetrovací úradník vyšetrí údajné porušenia, pričom prihliada na pripomienky predložené osobami, voči ktorým sa vyšetrovanie vedie, a úplný spis so svojimi zisteniami predloží ESMA.

Na účely plnenia svojich úloh môže vyšetrovací úradník uplatniť právo žiadať informácie v súlade s článkom 61 a uskutočňovať vyšetrovania a kontroly na mieste v súlade s článkami 62 a 63. Pri uplatňovaní týchto právomocí postupuje vyšetrovací úradník v súlade s článkom 60.

Vyšetrovací úradník má pri plnení svojich úloh prístup ku všetkým dokladom a informáciám zhromaždeným ESMA pri výkone dohľadu.

3.  Po ukončení vyšetrovania a pred predložením spisu so svojimi zisteniami ESMA dá vyšetrovací úradník osobám, voči ktorým sa vyšetrovanie vedie, možnosť, aby boli vypočuté vo veciach, ktoré sú predmetom vyšetrovania. Vyšetrovací úradník zakladá svoje zistenia len na skutočnostiach, ku ktorým sa dotknuté osoby mohli vyjadriť.

Počas vyšetrovania podľa tohto článku sa plne dodržiava právo dotknutých osôb na obhajobu.

4.  Vyšetrovací úradník pri predkladaní spisu so svojimi zisteniami ESMA informuje o tejto skutočnosti osoby, voči ktorým sa vedie vyšetrovanie. Osoby, voči ktorým sa vedie vyšetrovanie, majú právo na prístup k spisu, a to s prihliadnutím na oprávnený záujem iných osôb na ochranu ich obchodného tajomstva. Právo prístupu k spisu sa nevzťahuje na dôverné informácie týkajúce sa tretích strán.

5.  Na základe spisu obsahujúceho zistenia vyšetrovacieho úradníka a po vypočutí osôb, voči ktorým sa viedlo vyšetrovanie podľa článku 67, v prípade, že o to dotknuté osoby požiadali, ESMA rozhodne, či sa osoby, voči ktorým sa viedlo vyšetrovanie, dopustili jedného alebo viacerých porušení uvedených v prílohe I, a v takom prípade prijme opatrenie dohľadu v súlade s článkom 73 a uloží pokutu v súlade s článkom 65.

6.  Vyšetrovací úradník sa nezúčastňuje na rozhodovaní ESMA ani iným spôsobom nezasahuje do rozhodovacieho procesu ESMA.

7.  Komisia prijme ďalšie procesné pravidlá na účely výkonu právomoci ukladať pokuty alebo pravidelné platby penále, ktoré budú obsahovať aj ustanovenia o práve na obhajobu, dočasných ustanoveniach a výbere pokút alebo pravidelných platieb penále, a prijme podrobné pravidlá o premlčacích lehotách na ukladanie a vymáhanie sankcií.

Pravidlá uvedené v prvom pododseku sa prijmú prostredníctvom delegovaných aktov v súlade s článkom 82.

8.  V prípade, že ESMA pri plnení svojich povinností podľa tohto nariadenia zistí závažné náznaky možnej existencie skutočností, ktoré by mohli predstavovať trestné činy, postúpi túto vec príslušným vnútroštátnym orgánom na účely trestného stíhania. Okrem toho ESMA neuloží pokuty ani pravidelné platby penále v prípade, keď predchádzajúce oslobodenie spod obžaloby alebo odsúdenie na základe rovnakých skutočností alebo skutočností, ktoré sú vo svojej podstate rovnaké, nadobudlo povahu rozhodnutej veci (res judicata) v dôsledku trestného konania podľa vnútroštátneho práva.

Článok 65

Pokuty

1.  Ak ESMA v súlade s článkom 64 ods. 5 zistí, že sa archív obchodných údajov úmyselne alebo z nedbanlivosti dopustil jedného z porušení uvedených v prílohe I, prijme v súlade s odsekom 2 tohto článku rozhodnutie o uložení pokuty.

Porušenie zo strany archívu obchodných údajov sa považuje za úmyselné, ak ESMA zistí objektívne skutočnosti, ktoré preukazujú, že archív obchodných údajov alebo jeho vrcholový manažment konal úmyselne s cieľom dopustiť sa porušenia.

2.  Základné výšky pokút uvedených v odseku 1 sa pohybujú v týchto hraniciach:

a) za porušenia uvedené v písmene c) oddielu I prílohy I, v písmenách c) až g) oddielu II prílohy I a v písmenách a) a b) oddielu III prílohy I je výška pokút minimálne 10 000 EUR a maximálne 20 000 EUR;

b) za porušenia uvedené v písmenách a), b) a d) až h) oddielu I prílohy I a v písmenách a), b) a h) oddielu II prílohy I je výška pokút minimálne 5 000 EUR a maximálne 10 000 EUR;

Pri rozhodovaní, či by sa základná výška pokuty mala stanoviť na dolnej hranici, uprostred alebo na hornej hranici sadzby uvedenej v prvom pododseku, ESMA prihliada na ročný obrat príslušného archívu obchodných údajov v predchádzajúcom obchodnom roku. Základná výška je na dolnej hranici sadzby v prípade archívov obchodných údajov, ktorých ročný obrat je nižší ako 1 milión EUR, uprostred sadzby v prípade archívov obchodných údajov, ktorých ročný obrat je medzi 1 a 5 miliónmi EUR, a na hornej hranici sadzby v prípade archívov obchodných údajov, ktorých ročný obrat je vyšší ako 5 miliónov EUR.

3.  Základné výšky stanovené v odseku 2 sa v prípade potreby upravujú so zreteľom na priťažujúce alebo poľahčujúce okolnosti, a to v súlade s príslušnými koeficientmi stanovenými v prílohe II.

Príslušné priťažujúce koeficienty sa na základnú výšku uplatňujú jednotlivo. Ak sa uplatňuje viac ako jeden priťažujúci koeficient, rozdiel medzi základnou výškou a sumou, ktorá je výsledkom uplatňovania každého jednotlivého priťažujúceho koeficientu, sa pripočíta k základnej výške.

Príslušné poľahčujúce koeficienty sa na základnú výšku uplatňujú jednotlivo. Ak sa uplatňuje viac ako jeden poľahčujúci koeficient, rozdiel medzi základnou výškou a sumou, ktorá je výsledkom uplatňovania každého jednotlivého poľahčujúceho koeficientu, sa odpočíta od základnej výšky.

4.  Bez ohľadu na odseky 2 a 3 výška pokuty neprekročí 20 % ročného obratu príslušného archívu obchodných údajov v predchádzajúcom obchodnom roku, ale v prípade, keď mal archív obchodných údajov z porušenia priamy alebo nepriamy finančný prospech, výška pokuty sa rovná minimálne tomuto prospechu.

V prípade, že konanie alebo opomenutie konania zo strany archívu obchodných údajov predstavuje viac ako jedno porušenie uvedené v prílohe I, uplatňuje sa len vyššia pokuta vypočítaná podľa odsekov 2 a 3 vzťahujúca sa na jedno z týchto porušení.

Článok 66

Pravidelné platby penále

1.  ESMA ukladá rozhodnutím pravidelné platby penále s cieľom prinútiť:

a) archív obchodných údajov, aby v súlade s rozhodnutím prijatým podľa článku 73 ods. 1 písm. a) ukončil porušovanie, alebo

b) osobu uvedenú v článku 61 ods. 1, aby:

i) poskytla úplné informácie, ktoré boli vyžiadané rozhodnutím podľa článku 61;

ii) sa podrobila vyšetrovaniu, a najmä aby poskytla úplné záznamy, údaje, postupy alebo akékoľvek iné požadované materiály a doplnila a opravila ostatné informácie poskytnuté pri vyšetrovaní, ktoré sa začalo na základe rozhodnutia prijatého podľa článku 62, alebo

iii) sa podrobila kontrole na mieste nariadenej rozhodnutím prijatým podľa článku 63.

2.  Pravidelné platby penále musia byť účinné a primerané. Pravidelné platby penále sa uložia za každý deň omeškania.

3.  Bez ohľadu na odsek 2 je výška pravidelných platieb penále 3 % priemerného denného obratu v predchádzajúcom obchodnom roku a v prípade fyzických osôb 2 % priemerného denného príjmu v predchádzajúcom kalendárnom roku. Vypočíta sa od dátumu uvedeného v rozhodnutí, ktorým sa ukladá pravidelná platba penále.

4.  Pravidelná platba penále sa ukladá najviac na šesť mesiacov po oznámení rozhodnutia ESMA. Po skončení tohto obdobia ESMA opatrenie preskúma.

Článok 67

Vypočutie dotknutých osôb

1.  Pred prijatím každého rozhodnutia o uložení pokuty alebo pravidelnej platby penále podľa článkov 65 a 66 poskytne ESMA osobám, voči ktorým sa vedie konanie, príležitosť byť vypočuté v súvislosti s jeho zisteniami. ESMA zakladá svoje rozhodnutia len na zisteniach, ku ktorým sa osoby, voči ktorým sa vedie konanie, mali možnosť vyjadriť.

2.  Právo na obhajobu osôb, voči ktorým sa vedie konanie, sa počas konania plne rešpektuje. Majú právo na prístup k spisu ESMA s výhradou oprávnených záujmov iných osôb na ochrane ich obchodného tajomstva. Právo na prístup k spisu sa nerozšíri na dôverné informácie alebo interné prípravné dokumenty ESMA.

Článok 68

Zverejňovanie, povaha, vymáhanie a odvádzanie pokút a pravidelných platieb penále

1.  ESMA zverejňuje všetky pokuty a pravidelné platby penále, ktoré boli uložené podľa článkov 65 a 66, pokiaľ by ich zverejnenie vážne neohrozilo finančné trhy alebo nespôsobilo neprimeranú škodu zúčastneným stranám. Takéto zverejnenie nesmie obsahovať osobné údaje v zmysle nariadenia (ES) č. 45/2001.

2.  Pokuty a pravidelné platby penále uložené podľa článkov 65 a 66 majú správnu povahu.

3.  Ak sa ESMA rozhodne neuložiť žiadne pokuty ani pravidelné platby penále, informuje o tom Európsky parlament, Radu, Komisiu a príslušné orgány dotknutého členského štátu a vysvetlí dôvody svojho rozhodnutia.

4.  Pokuty a pravidelné platby penále uložené podľa článkov 65 a 66 sú vymáhateľné.

Vymáhanie sa riadi platnými predpismi občianskeho práva procesného toho štátu, na území ktorého sa uskutočňuje. Príkaz na vymáhanie pripája k rozhodnutiu bez ďalších formálnych krokov s výnimkou overenia pravosti rozhodnutia orgán, ktorý na tento účel poverí vláda každého členského štátu, a oznámi ho ESMA a Súdnemu dvoru.

Po uskutočnení uvedených formálnych krokov na základe žiadosti dotknutej strany môže táto strana v súlade s vnútroštátnym právom pristúpiť k vymáhaniu tým, že predloží vec priamo príslušnému orgánu.

Vymáhanie môže byť pozastavené len rozhodnutím Súdneho dvora. Súdy dotknutého členského štátu však majú právomoc rozhodovať o sťažnostiach, že sa vymáhanie uskutočňuje nezákonným spôsobom.

5.  Pokuty a pravidelné platby penále sa odvádzajú do všeobecného rozpočtu Európskej únie.

Článok 69

Preskúmanie Súdnym dvorom

Súdny dvor má neobmedzenú právomoc preskúmať rozhodnutia, ktorými ESMA uložil pokutu alebo pravidelnú platbu penále. Môže zrušiť, znížiť alebo zvýšiť uloženú pokutu alebo pravidelnú platbu penále.

Článok 70

Zmeny a doplnenia prílohy II

S cieľom zohľadniť vývoj na finančných trhoch sa Komisii udeľuje právomoc prijímať delegované akty v súlade s článkom 82 týkajúce sa opatrení na zmenu a doplnenie prílohy II.

Článok 71

Odňatie registrácie

1.  Bez toho, aby bol dotknutý článok 73, ESMA odníme registráciu archívu obchodných údajov, ak archív obchodných údajov:

a) výslovne odvolá registráciu alebo za predchádzajúcich šesť mesiacov neposkytol žiadne služby;

b) získal registráciu na základe nepravdivých vyhlásení alebo akýmkoľvek iným nezákonným spôsobom;

c) už nespĺňa podmienky, za akých bol zaregistrovaný.

2.  ESMA bez zbytočného odkladu oznámi dotknutému príslušnému orgánu uvedenému v článku 57 ods. 1 rozhodnutie odňať registráciu archívu obchodných údajov.

3.  Príslušný orgán členského štátu, v ktorom archív obchodných údajov poskytuje svoje služby a vykonáva svoje činnosti, a ktorý sa domnieva, že bola splnená jedna z podmienok uvedených v odseku 1, môže požiadať ESMA, aby preskúmal, či sú splnené podmienky na odňatie registrácie dotknutého archívu obchodných údajov. Ak sa ESMA rozhodne neodňať registráciu dotknutému archívu obchodných údajov, plne toto rozhodnutie odôvodní.

4.  Príslušným orgánom uvedeným v odseku 3 je orgán určený podľa článku 22.

Článok 72

Poplatky za dohľad

1.  ESMA účtuje archívom obchodných údajov poplatky v súlade s týmto nariadením a delegovanými aktmi prijatými podľa odseku 3. Tieto poplatky v plnom rozsahu pokrývajú náklady ESMA potrebné na registráciu archívov obchodných údajov a dohľad nad nimi a na úhradu všetkých nákladov, ktoré môžu príslušným orgánom vzniknúť pri výkone ich práce podľa tohto nariadenia, najmä v dôsledku delegovania úloh v súlade s článkom 74.

2.  Výška poplatku účtovaného archívu obchodných údajov pokrýva všetky administratívne náklady vynaložené ESMA na činnosti spočívajúce v registrácii a dohľade a je úmerná obratu dotknutého archívu obchodných údajov.

3.  Komisia prijme delegovaný akt v súlade s článkom 82, ktorým bližšie stanoví druhy poplatkov a predmet poplatkov, výšku poplatkov a spôsob ich úhrady.

Článok 73

Opatrenia dohľadu ESMA

1.  Ak ESMA v súlade s článkom 64 ods. 5 zistí, že sa archív obchodných údajov dopustil jedného z porušení uvedených v prílohe I, prijme jedno alebo viacero z týchto rozhodnutí:

a) požiada archív obchodných údajov, aby porušovanie ukončil;

b) uloží pokutu podľa článku 65;

c) vydá verejný oznam;

d) ako posledné riešenie odníme archívu obchodných údajov registráciu.

2.  Pri prijímaní rozhodnutí uvedených v odseku 1 ESMA zohľadní povahu a závažnosť porušenia so zreteľom na tieto kritériá:

a) trvanie a opakovaný výskyt porušenia;

b) či sa porušením odhalili závažné alebo systémové nedostatky v podnikových postupoch alebo v jeho systémoch riadenia, alebo vnútorných kontrolách;

c) či porušenie spôsobilo, uľahčilo alebo inak prispelo k finančnej trestnej činnosti;

d) či k porušeniu došlo úmyselne alebo z nedbanlivosti.

3.  ESMA bez zbytočného odkladu oznámi akékoľvek rozhodnutie prijaté podľa odseku 1 dotknutému archívu obchodných údajov, ako aj príslušným orgánom členských štátov a Komisii. Každé takéto rozhodnutie zverejní na svojej internetovej stránke do 10 pracovných dní odo dňa jeho prijatia.

Pri zverejnení svojho rozhodnutia v zmysle prvého pododseku ESMA zverejní aj právo dotknutého archívu obchodných údajov odvolať sa proti tomuto rozhodnutiu, ďalej podľa okolností skutočnosť, že také odvolanie bolo podané, pričom uvedie, že odvolanie nemá odkladný účinok, ako aj skutočnosť, že odvolací výbor ESMA môže v súlade s článkom 60 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010 pozastaviť uplatňovanie napadnutého rozhodnutia.

Článok 74

Delegovanie úloh z ESMA na príslušné orgány

1.  V prípade, že je to potrebné na riadny výkon úloh v oblasti dohľadu, môže ESMA konkrétne úlohy v oblasti dohľadu delegovať na príslušný orgán členského štátu v súlade s usmerneniami, ktoré ESMA vydal podľa článku 16 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010. Medzi tieto konkrétne úlohy v oblasti dohľadu môže patriť najmä právomoc žiadať o informácie v súlade s článkom 61 a vykonávať vyšetrovania a kontroly na mieste v súlade s článkom 62 a článkom 63 ods. 6.

2.  Pred delegovaním úlohy ESMA konzultuje s dotknutým príslušným orgánom. Táto konzultácia sa týka:

a) rozsahu úlohy, ktorá sa má delegovať;

b) časového plánu na vykonanie úlohy a

c) zasielania informácií potrebných pre ESMA a zasielania potrebných informácií od ESMA.

3.  ESMA uhradí príslušnému orgánu náklady, ktoré mu vznikli v dôsledku plnenia delegovaných úloh, a to v súlade s nariadením o poplatkoch prijatým Komisiou podľa článku 72 ods. 3.

4.  Rozhodnutie uvedené v odseku 1 ESMA v primeraných intervaloch preskúmava. Delegovanie sa môže kedykoľvek odvolať.

5.  Delegovanie úloh nemá vplyv na zodpovednosť ESMA a neobmedzuje jeho schopnosť vykonávať delegovanú činnosť a dohliadať na ňu. Povinnosti dohľadu podľa tohto nariadenia vrátane rozhodnutí o registrácii, konečného hodnotenia a rozhodnutia o následných opatreniach v súvislosti s porušovaním sa nesmú delegovať.



KAPITOLA 2

Vzťahy s tretími krajinami

Článok 75

Rovnocennosť a medzinárodné dohody

1.  Komisia môže prijať vykonávací akt, v ktorom sa stanoví, že právny rámec a rámec dohľadu tretej krajiny zaisťuje, že:

a) archívy obchodných údajov, ktorým bolo v danej tretej krajine udelené povolenie, spĺňajú právne záväzné požiadavky, ktoré sú rovnocenné s požiadavkami stanovenými v tomto nariadení;

b) účinný dohľad nad archívmi obchodných údajov a presadzovanie opatrení s tým súvisiacimi sa v danej tretej krajine uskutočňuje priebežne a

c) existujú záruky služobného tajomstva vrátane ochrany obchodného tajomstva, ktoré orgány sprístupňujú tretím osobám, a tieto záruky sú minimálne rovnocenné s tými, ktoré sú stanovené v tomto nariadení.

Tento vykonávací akt sa prijme v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 86 ods. 2.

2.  Komisia podľa potreby a v každom prípade po prijatí vykonávacieho aktu uvedeného v odseku 1 predloží Rade odporúčania na rokovanie o medzinárodných dohodách s príslušnými tretími krajinami o vzájomnom prístupe k zmluvám o derivátoch a o výmene informácií o zmluvách o derivátoch uložených v archívoch obchodných údajov, ktoré sú usadené v týchto tretích krajinách, a to takým spôsobom, aby sa zabezpečilo, že orgány Únie vrátane ESMA majú okamžitý a nepretržitý prístup ku všetkým informáciám potrebným na výkon svojich povinností.

3.  ESMA po uzavretí dohôd uvedených v odseku 2 a v súlade s nimi vypracuje dohody o spolupráci s príslušnými orgánmi príslušnej tretej krajiny. V týchto dohodách sa stanoví aspoň:

a) mechanizmus výmeny informácií medzi ESMA a akýmikoľvek inými orgánmi Únie, ktoré vykonávajú právomoci v súlade s týmto nariadením, na jednej strane, a dotknutými príslušnými orgánmi dotknutej tretej krajiny na druhej strane a

b) postupy týkajúce sa koordinácie činností dohľadu.

4.  Pokiaľ ide o prenos osobných údajov do tretej krajiny, ESMA uplatňuje nariadenie (ES) č. 45/2001.

Článok 76

Dohody o spolupráci

Príslušné orgány tretích krajín, v jurisdikcii ktorých nie je usadený žiadny archív obchodných údajov, môžu kontaktovať ESMA s cieľom uzavrieť dohody o spolupráci, aby tak získali prístup k informáciám o zmluvách o derivátoch uchovávaných v archívoch obchodných údajov v Únii.

ESMA môže s týmito príslušnými orgánmi uzavrieť dohody o spolupráci týkajúce sa prístupu k informáciám o zmluvách o derivátoch uchovávaných v archívoch obchodných údajov v Únii, ktoré tieto orgány potrebujú na plnenie svojich povinností a mandátov, a to pod podmienkou, že existujú záruky služobného tajomstva vrátane ochrany obchodného tajomstva, ktoré orgány sprístupňujú tretím osobám.

Článok 77

Uznávanie archívov obchodných údajov

1.  Archív obchodných údajov usadený v tretej krajine môže poskytovať svoje služby a činnosti subjektom usadeným v Únii na účely článku 9 len po svojom uznaní zo strany ESMA v súlade s odsekom 2.

2.  Archív obchodných údajov uvedený v odseku 1 predloží ESMA žiadosť o uznanie spolu so všetkými potrebnými informáciami, ktoré obsahujú minimálne informácie potrebné na overenie, že archívu obchodných údajov bolo udelené povolenie a podlieha účinnému dohľadu v tretej krajine:

a) ktorú Komisia uznala prostredníctvom vykonávacieho aktu podľa článku 75 ods. 1 ako krajinu, ktorá ma rovnocenný a vymáhateľný regulačný rámec a rámec dohľadu;

b) ktorá uzavrela s Úniou medzinárodnú dohodu podľa článku 75 ods. 2 a

c) ktorá uzatvorila dohody o spolupráci podľa článku 75 ods. 3, aby orgány Únie vrátane ESMA mali okamžitý a nepretržitý prístup ku všetkým potrebným informáciám.

ESMA do 30 pracovných dní od prijatia žiadosti posúdi, či je žiadosť úplná. Ak žiadosť nie je úplná, ESMA stanoví lehotu, do ktorej má žiadajúci archív obchodných údajov poskytnúť doplňujúce informácie.

ESMA do 180 pracovných dní po predložení úplnej žiadosti písomne informuje žiadajúci archív obchodných údajov o uznaní alebo zamietnutí uznania vrátane úplného odôvodnenia tohto rozhodnutia.

ESMA uverejní na svojej internetovej stránke zoznam archívov obchodných údajov uznaných v súlade s týmto nariadením.



HLAVA VII

POŽIADAVKY NA ARCHÍVY OBCHODNÝCH ÚDAJOV

Článok 78

Všeobecné požiadavky

1.  Archív obchodných údajov má spoľahlivý systém správy, ktorý zahŕňa jasnú organizačnú štruktúru s dobre definovanými, transparentnými a konzistentnými líniami zodpovednosti a primeranými mechanizmami vnútornej kontroly vrátane správnych administratívnych a účtovných postupov, ktoré bránia akémukoľvek zverejneniu dôverných informácií.

2.  Archív obchodných údajov udržiava a prevádzkuje v písomnej podobe účinné organizačné a administratívne mechanizmy na určovanie a riadenie potenciálnych konfliktov záujmov vo vzťahu k jeho manažérom, zamestnancom alebo akejkoľvek osobe, ktorá s nimi má priame alebo nepriame väzby prostredníctvom úzkeho prepojenia.

3.  Archív obchodných údajov zavedie primerané politiky a postupy, ktoré sú dostatočné na zaistenie toho, aby archív vrátane svojich manažérov a zamestnancov dodržiaval všetky ustanovenia tohto nariadenia.

4.  Archív obchodných údajov udržiava a prevádzkuje primeranú organizačnú štruktúru na zabezpečenie kontinuity a riadneho fungovania archívu obchodných údajov pri poskytovaní svojich služieb a výkone činností. Využíva vhodné a primerané systémy, zdroje a postupy.

5.  Ak archív obchodných údajov ponúka doplnkové služby, ako je napríklad potvrdenie obchodu, párovanie obchodu, služby v súvislosti s úverovou udalosťou, služby spočívajúce v zosúladení portfólia alebo v kompresii portfólia, archív obchodných údajov musí tieto doplnkové služby prevádzkovo oddeliť od funkcie archívu obchodných údajov spočívajúcej v centrálnom zhromažďovaní a uchovávaní záznamov o derivátoch.

6.  Vrcholový manažment a členovia rady archívu obchodných údajov musia mať dostatočne dobrú povesť a skúsenosti na zabezpečenie zodpovedného a obozretného riadenia archívu obchodných údajov.

7.  Archív obchodných údajov má objektívne, nediskriminačné a zverejnené požiadavky na prístup zo strany podnikov, na ktoré sa vzťahuje ohlasovacia povinnosť podľa článku 9. Archív obchodných údajov udelí poskytovateľom služieb nediskriminačný prístup k informáciám uchovávaným v archíve obchodných údajov pod podmienkou, že relevantné protistrany na to dali súhlas. Kritériá, ktoré obmedzujú prístup, sú povolené, len ak ich cieľom je kontrola rizika pre údaje uchovávané archívom obchodných údajov.

8.  Archív obchodných údajov zverejňuje ceny a poplatky spojené s službami poskytovanými na základe tohto nariadenia. Zverejňuje ceny a poplatky za každú službu poskytovanú samostatne vrátane zliav, rabatov a podmienok využitia týchto znížení. Umožňuje ohlasujúcim subjektom samostatný prístup ku konkrétnym službám. Ceny a poplatky, ktoré archív obchodných údajov účtuje, sú viazané na náklady.

Článok 79

Prevádzková spoľahlivosť

1.  Archív obchodných údajov určí zdroje prevádzkového rizika a minimalizuje ich prostredníctvom vývoja vhodných systémov, kontrolných mechanizmov a postupov. Tieto systémy musia byť spoľahlivé a bezpečné a musia mať dostatočnú schopnosť zvládnuť prijaté informácie.

2.  Archív obchodných údajov zavedie, vykonáva a udržiava zodpovedajúcu politiku kontinuity podnikateľskej činnosti a plán obnovy po havárii, zamerané na zabezpečenie zachovania jeho funkcií, včasnú obnovu činnosti a plnenie povinností archívu obchodných údajov. V tomto pláne sa stanoví aspoň zabezpečenie záložných zariadení.

3.  Archív obchodných údajov, ktorému bola odňatá registrácia, zabezpečí včasnú náhradu vrátane prenosu údajov do iných archívov obchodných údajov a presmerovania toku údajov do iných archívov obchodných údajov.

Článok 80

Ochrana a zaznamenávanie údajov

1.  Archív obchodných údajov zabezpečí dôvernosť, integritu a ochranu informácií prijatých podľa článku 9.

2.  Archív obchodných údajov môže využívať údaje získané na základe tohto nariadenia na komerčné účely len vtedy, ak na to dali súhlas príslušné protistrany.

3.  Archív obchodných údajov čo najskôr zaznamená informácie prijaté podľa článku 9 a uchováva ich minimálne desať rokov po ukončení príslušných zmlúv. Uplatňuje včasné a efektívne postupy vedenia záznamov na dokumentáciu zmien zaznamenaných informácií.

4.  Archív obchodných údajov počíta pozície podľa tried derivátov a podľa ohlasujúcich subjektov, pričom vychádza z údajov o zmluvách o derivátoch ohlasovaných podľa článku 9.

5.  Archív obchodných údajov umožní zmluvným stranám včasný prístup k informáciám o danej zmluve a ich opravu.

6.  Archív obchodných údajov uskutoční všetky primerané kroky na zamedzenie akémukoľvek zneužitiu informácií uchovávaných v jeho systémoch.

Fyzická osoba s úzkym prepojením na archív obchodných údajov alebo právnická osoba, ktorá má vzťah k archívu obchodných údajov ako materský podnik alebo dcérsky podnik, nepoužije dôverné informácie zaevidované v archíve obchodných údajov na komerčné využitie.

Článok 81

Transparentnosť a sprístupňovanie údajov

1.  Archív obchodných údajov pravidelne a ľahko dostupným spôsobom zverejňuje podľa tried derivátov kumulované pozície o zmluvách, ktoré mu boli ohlásené.

2.  Archív obchodných údajov zhromažďuje a uchováva údaje a zabezpečuje, aby subjekty uvedené v odseku 3 mali priamy a okamžitý prístup k údajom o zmluvách o derivátoch, ktoré potrebujú na plnenie svojich príslušných povinností a mandátov.

3.  Archív obchodných údajov sprístupňuje potrebné informácie týmto subjektom, aby si mohli plniť svoje príslušné povinnosti a mandáty:

a) ESMA;

b) ESRB;

c) príslušnému orgánu, ktorý vykonáva dohľad nad centrálnymi protistranami, ktoré majú prístup k archívu obchodných údajov;

d) príslušnému orgánu vykonávajúcemu dohľad nad miestami obchodovania ohlásených zmlúv;

e) príslušným členom ESCB;

f) príslušným orgánom tretej krajiny, ktorá s Úniou uzatvorila medzinárodnú dohodu, ako sa uvádza v článku 75;

g) orgánom dohľadu určeným podľa článku 4 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/25/ES z 21. apríla 2004 o ponukách na prevzatie ( 33 );

h) príslušným orgánom Únie pre cenné papiere a trh;

i) príslušným orgánom tretej krajiny, ktoré s ESMA uzatvorili dohodu o spolupráci, ako sa uvádza v článku 76;

j) Agentúre pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky;

▼M3

k) orgány pre riešenie krízových situácií určené podľa článku 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ ( 34 ).

▼B

4.  ESMA si vymieňa s ostatnými príslušnými orgánmi v Únii informácie potrebné na výkon ich povinností.

5.  S cieľom zabezpečiť konzistentné uplatňovanie tohto článku ESMA vypracuje po porade s členmi ESCB návrh regulačných technických noriem, v ktorých sa stanoví frekvencia a podrobnosti o informáciách uvedených v odsekoch 1 a 3, ako aj prevádzkové normy potrebné na kumulovanie a porovnávanie údajov medzi archívmi a v prípade potreby zabezpečenie prístupu subjektov uvedených v odseku 3 k týmto informáciám. Cieľom návrhu týchto regulačných technických noriem je zabezpečiť, aby prostredníctvom informácií uverejnených podľa odseku 1 nebolo možné identifikovať žiadnu zmluvnú stranu.

ESMA predloží Komisii tento návrh regulačných technických noriem do 30. septembra 2012.

Komisii sa udeľuje právomoc prijať regulačné technické normy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

Článok 82

Delegovanie právomocí

1.  Právomoc prijímať delegované akty sa Komisii udeľuje za podmienok stanovených v tomto článku.

2.  Delegovanie právomoci uvedené v článku 1 ods. 6, článku 64 ods. 7, článku 70, článku 72 ods. 3 a článku 85 ods. 2 sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú.

3.  Pred tým, ako Komisia prijme delegovaný akt, uskutoční konzultácie s ESMA.

4.  Delegovanie právomoci uvedené v článku 1 ods. 6, článku 64 ods. 7, článku 70, článku 72 ods. 3 a článku 85 ods. 2 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci v ňom uvedenej. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

5.  Komisia oznamuje delegovaný akt Európskemu parlamentu a Rade súčasne, a to hneď po jeho prijatí.

6.  Delegovaný akt prijatý podľa článku 1 ods. 6, článku 64 ods. 7, článku 70, článku 72 ods. 3 a článku 85 ods. 2 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote troch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade, alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o tri mesiace.



HLAVA VIII

SPOLOČNÉ USTANOVENIA

Článok 83

Služobné tajomstvo

1.  Povinnosť zachovávať služobné tajomstvo sa vzťahuje na všetky osoby, ktoré pracujú alebo pracovali pre príslušné orgány určené v súlade s článkom 22 a orgány uvedené v článku 81 ods. 3, pre ESMA, alebo pre audítorov a znalcov, ktorí pracovali na základe pokynov príslušných orgánov alebo ESMA. Žiadna dôverná informácia, ktorú tieto osoby získajú pri plnení svojich povinností, nesmie byť sprístupnená žiadnej osobe ani orgánu, okrem súhrnnej alebo kumulovanej formy, pri ktorej nie je možné identifikovať jednotlivé centrálne protistrany, archív obchodných údajov ani žiadnu inú osobu bez toho, aby boli dotknuté prípady, na ktoré sa vzťahuje trestné právo, daňové predpisy alebo toto nariadenie.

2.  Ak bol na centrálnu protistranu vyhlásený konkurz alebo ak je v nútenej správe, dôverné informácie, ktoré sa netýkajú tretích strán, je možné sprístupniť v občianskoprávnom alebo obchodnom konaní, ak je to potrebné na konania.

3.  Bez toho, aby boli dotknuté prípady, na ktoré sa vzťahuje trestné právo alebo daňové predpisy, príslušné orgány, ESMA, inštitúcie alebo fyzické či právnické osoby iné ako príslušné orgány, ktoré získavajú dôverné informácie podľa tohto nariadenia, ich môžu používať len na plnenie svojich povinností a na výkon svojich funkcií, v prípade príslušných orgánov v rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia, alebo v prípade iných orgánov, inštitúcií alebo fyzických či právnických osôb na účel, na ktorý im boli takéto informácie poskytnuté, alebo v súvislosti so správnym alebo súdnym konaním, ktoré sa osobitne týka výkonu týchto funkcií, alebo v obidvoch prípadoch. Ak s tým ESMA, príslušný orgán alebo iný orgán, inštitúcia alebo osoba poskytujúca informácie súhlasí, orgán prijímajúci informácie ich môže využiť na iné nekomerčné účely.

4.  Na každú dôvernú informáciu prijatú, vymenenú alebo zaslanú podľa tohto nariadenia sa vzťahujú podmienky zachovávania služobného tajomstva stanovené v odsekoch 1, 2 a 3. Tieto podmienky však nebránia ESMA, príslušným orgánom alebo príslušným centrálnym bankám vymieňať alebo zasielať dôverné informácie v súlade s týmto nariadením a s ostatnými právnymi predpismi, ktoré sa vzťahujú na investičné spoločnosti, úverové inštitúcie, penzijné fondy, PKIPCP, správcov alternatívnych investičných fondov, sprostredkovateľov poistenia alebo zaistenia, poisťovne, regulované trhy alebo organizátorov trhov, alebo inak so súhlasom príslušného orgánu alebo iného orgánu alebo inštitúcie alebo fyzickej či právnickej osoby, ktoré oznámili tieto informácie.

5.  Odseky 1, 2 a 3 nebránia príslušným orgánom vymieňať si alebo zasielať v súlade s vnútroštátnym právom dôverné informácie, ktoré neboli prijaté od príslušného orgánu iného členského štátu.

Článok 84

Výmena informácií

1.  Príslušné orgány, ESMA a ďalšie dotknuté orgány si bez zbytočného odkladu navzájom poskytujú informácie potrebné na účely plnenia svojich povinností.

2.  Príslušné orgány, ESMA, ďalšie dotknuté orgány a iné inštitúcie alebo fyzické a právnické osoby, ktoré pri plnení svojich povinností podľa tohto nariadenia získajú dôverné informácie, ich využívajú len v rámci plnenia svojich povinností.

3.  Príslušné orgány oznamujú informácie príslušným členom ESCB, ak sú tieto informácie potrebné na plnenie ich povinností.



HLAVA IX

PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 85

Správy a preskúmanie

1.  Komisia do 17. augusta 2015 preskúma a pripraví všeobecnú správu o tomto nariadení. Komisia predloží správu spolu s akýmikoľvek vhodnými návrhmi Európskemu parlamentu a Rade.

Komisia najmä:

a) v spolupráci s členmi ESCB posúdi potrebu akýchkoľvek opatrení na uľahčenie prístupu centrálnych protistrán k nástrojom likvidity centrálnych bánk;

b) posúdi v koordinácii s ESMA a príslušnými odvetvovými orgánmi systémovú dôležitosť transakcií nefinančných spoločností s mimoburzovými derivátmi a najmä vplyv tohto nariadenia na využívanie mimoburzových derivátov nefinančnými spoločnosťami;

c) so zreteľom na skúsenosti posúdi fungovanie rámca dohľadu pre centrálne protistrany vrátane efektívnosti kolégií dohľadu, príslušné mechanizmy hlasovania stanovené v článku 19 ods. 3 a úlohu ESMA, ktorú má predovšetkým počas procesu udeľovania povolení centrálnym protistranám;

d) v spolupráci s ESMA a ESRB posúdi efektívnosť maržových požiadaviek s cieľom obmedziť procyklickosť a nutnosť stanoviť dodatočné intervenčné kapacity v tejto oblasti;

e) v spolupráci s ESMA posúdi vývoj politík centrálnych protistrán týkajúcich sa požiadaviek na marže a zaistenia pre kolaterál a ich prispôsobenie konkrétnym činnostiam a rizikovým profilom ich používateľov.

Posúdenie uvedené v písmene a) prvého pododseku zohľadní všetky výsledky prebiehajúcich prác medzi centrálnymi bankami na úrovni Únie a medzinárodnej úrovni. Pri posúdení sa zohľadní aj zásada nezávislosti centrálnych bánk a ich právo poskytovať prístup k nástrojom na zabezpečenie likvidity podľa vlastného uváženia, ako aj možný neželaný vplyv na správanie sa centrálnych protistrán alebo vnútorného trhu. Žiadnymi sprievodnými návrhmi, či už priamo alebo nepriamo, sa nesmie diskriminovať žiadny členský štát ani skupina členských štátov ako miesto poskytovania zúčtovacích služieb.

2.  Komisia po konzultácii s ESMA a EIOPA pripraví do 17. augusta 2014 správu, v ktorej posúdi pokrok centrálnej protistrany a jej úsilie vo vývoji technického riešenia na prevod bezhotovostného kolaterálu ako variačných marží prostredníctvom systémov dôchodkového zabezpečenia, ako aj potrebu akýchkoľvek opatrení na uľahčenie tohto riešenia. Ak sa Komisia domnieva, že nebolo vyvinuté potrebné úsilie vo vývoji vhodných technických riešení a že negatívny vplyv centrálne zúčtovaných zmlúv o derivátoch na dôchodkové dávky budúcich dôchodcov zostáva nezmenený, je oprávnená prijať delegované akty v súlade s článkom 82 s cieľom predĺžiť trojročnú lehotu uvedenú v článku 89 ods. 1 raz o dva roky a raz o rok.

3.  ESMA predloží Komisii správy:

a) o uplatňovaní zúčtovacej povinnosti podľa hlavy II, a najmä so zreteľom na skutočnosť, že zúčtovacia povinnosť sa neuplatňuje na zmluvy o mimoburzových derivátoch, ktoré sa uzatvorili pred nadobudnutím účinnosti tohto nariadenia;

b) o uplatňovaní postupu identifikácie podľa článku 5 ods. 3;

c) o uplatňovaní požiadaviek na oddelenie stanovených v článku 39;

d) o rozšírení predmetu úpravy dohôd o interoperabilite podľa hlavy V o transakcie s triedami finančných nástrojov, ktoré sú iné ako prevoditeľné cenné papiere a nástroje peňažného trhu;

e) o prístupe centrálnych protistrán k miestam obchodovania, vplyve určitých postupov na konkurencieschopnosť a na fragmentáciu likvidity;

f) o personálnych a finančných potrebách ESMA vyplývajúcich z vykonávania jeho právomocí a úloh v súlade s týmto nariadením;

g) o vplyve uplatňovania dodatočných požiadaviek členskými štátmi podľa článku 14 ods. 5.

Tieto správy sa predložia Komisii do 30. septembra 2014 na účely odseku 1. Predložia sa tiež Európskemu parlamentu a Rade.

4.  Komisia v spolupráci s členskými štátmi a ESMA a po vyžiadaní posúdenia od ESRB vypracuje výročnú správu, v ktorej sa posúdia možné vplyvy dohôd o interoperabilite na systémové riziko a náklady.

Správa sa zameria minimálne na počet a zložitosť týchto dohôd a na primeranosť systémov a modelov riadenia rizík. Komisia predloží správu spolu s vhodnými návrhmi Európskemu parlamentu a Rade.

ESRB poskytne Komisii posúdenie možných vplyvov dohôd o interoperabilite na systémové riziko.

5.  ESMA predloží Európskemu parlamentu, Rade a Komisii výročnú správu o sankciáchuložených príslušnými orgánmi vrátane opatrení dohľadu, pokút a pravidelných platieb penále.

Článok 86

Postup výboru

1.  Komisii pomáha Európsky výbor pre cenné papiere, zriadený rozhodnutím Komisie 2001/528/ES ( 35 ). Tento výbor je výborom v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

2.  Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

Článok 87

Zmena a doplnenie smernice 98/26/ES

1.  V článku 9 ods. 1 smernice 98/26/ES sa dopĺňa tento pododsek:

„Ak systémový prevádzkovateľ poskytol vecnú záruku inému systémovému prevádzkovateľovi v súvislosti s interoperabilným systémom, na práva systémového prevádzkovateľa, ktorý záruku poskytol, na túto vecnú záruku nemá vplyv konkurzné konanie voči systémovému prevádzkovateľovi, ktorý záruku prijal.“

2.  Členské štáty prijmú a uverejnia zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s bodom 1 do 17. augusta 2014. Bezodkladne o tom informujú Komisiu.

Členské štáty uvedú priamo v prijatých ustanoveniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na smernicu 98/26/ES. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.

Článok 88

Internetové stránky

1.  ESMA spravuje internetovú stránku, na ktorej sa uvádzajú údaje o:

a) zmluvách podliehajúcich zúčtovacej povinnosti podľa článku 5;

b) sankciách ukladaných za porušenie článkov 4, 5 a 7 až 11;

c) centrálnych protistranách, ktorým bolo udelené povolenie na ponúkanie služieb alebo činností v Únii a ktoré sú usadené v Únii, a službách alebo činnostiach, na poskytovanie alebo vykonávanie ktorých im bolo udelené povolenie, vrátane tried finančných nástrojov, na ktoré sa ich povolenie vzťahuje;

d) sankciách ukladaných za porušenie hláv IV a V;

e) centrálnych protistranách, ktorým bolo udelené povolenie na ponúkanie služieb alebo činností v Únii a ktoré sú usadené v tretej krajine, a službách alebo činnostiach, na poskytovanie alebo vykonávanie ktorých im bolo udelené povolenie, vrátane tried finančných nástrojov, na ktoré sa povolenie vzťahuje;

f) archívoch obchodných údajov, ktoré majú povolenie ponúkať služby alebo činnosti v Únii;

g) pokutách a pravidelných platbách penále ukladaných v súlade s článkami 65 a 66;

h) verejnom archíve uvedenom v článku 6.

2.  Na účely písmen b), c) a d) odseku 1 príslušné orgány spravujú internetové stránky, ktoré sú prepojené s internetovou stránkou ESMA.

3.  Všetky internetové stránky uvedené v tomto článku sú verejne prístupné a pravidelne aktualizované a poskytujú informácie v zrozumiteľnej podobe.

Článok 89

Prechodné ustanovenia

1.  Počas troch rokov od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia sa zúčtovacia povinnosť ustanovená v článku 4 nevzťahuje na zmluvy o mimoburzových derivátoch, ktoré sú objektívne merateľné ako zmierňujúce investičné riziká priamo súvisiace s finančnou solventnosťou systémov dôchodkového zabezpečenia vymedzených v článku 2 bod 10. Prechodné obdobie sa uplatňuje aj na subjekty zriadené na účel poskytovania kompenzácií členom systému dôchodkového zabezpečenia v prípade zlyhania.

Na zmluvy o mimoburzových derivátoch uzavreté týmito subjektmi v priebehu tohto obdobia, na ktoré by sa inak vzťahovala zúčtovacia povinnosť podľa článku 4, sa vzťahujú požiadavky stanovené v článku 11.

2.  Vo vzťahu k systému dôchodkového zabezpečenia uvedenému v článku 2 bod 10 písm. c) a d) výnimku uvedenú v odseku 1 tohto článku udelí dotknutý orgán príslušný pre druhy subjektov alebo systémov. Po prijatí žiadosti príslušný orgán informuje ESMA a EIOPA. Do 30 kalendárnych dní po prijatí oznámenia vydá ESMA po konzultácii s EIOPA stanovisko, v ktorom posúdi, či je uvedený druh subjektov alebo systémov v súlade s článkom 2 bodom 10 písm. c) alebo d), ako aj dôvody oprávnenosti výnimky vzhľadom na ťažkosti spojené so splnením požiadaviek súvisiacich s variačnou maržou. Príslušný orgán udelí výnimku len vtedy, keď sa v plnom rozsahu presvedčí, že tento druh subjektov alebo systémov je v súlade s článkom 2 bodom 10 písm. c) alebo d) a že tento druh subjektov alebo systémov bude mať ťažkosti so splnením požiadaviek súvisiacich s variačnou maržou. Príslušný orgán prijme rozhodnutie do desiatich pracovných dní od prijatia stanoviska ESMA, pričom toto stanovisko náležite zohľadní. Ak príslušný orgán nesúhlasí so stanoviskom ESMA, vo svojom rozhodnutí uvedie úplné odôvodnenie a vysvetlenie akéhokoľvek významného odchýlenia sa od neho.

ESMA na svojej internetovej stránke zverejní zoznam druhov subjektov a systémov uvedených v článku 2 bodom 10 písm. c) a d), ktorým sa udelila výnimka v súlade s prvým pododsekom. ESMA v záujme ďalšieho posilnenia konzistentnosti výsledkov dohľadu vykonáva v súlade s článkom 30 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010 každý rok porovnávacie hodnotenie subjektov uvedených v tomto zozname.

3.  Centrálna protistrana, ktorej bolo v členskom štáte, kde je usadená, udelené povolenie na poskytovanie zúčtovacích služieb v súlade s vnútroštátnym právom tohto členského štátu pred dňom prijatia všetkých regulačných technických noriem Komisiou podľa článkov 4, 5, 8 až 11, 16, 18, 25, 26, 29, 34, 41, 42, 44, 45, 46, 47, 49, 56 a 81, požiada o udelenie povolenia podľa článku 14 na účely tohto nariadenia do šiestich mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti všetkých regulačných technických noriem podľa článkov 16, 25, 26, 29, 34, 41, 42, 44, 45, 47 a 49.

Centrálna protistrana usadená v tretej krajine, ktorá bola uznaná za spôsobilú poskytovať zúčtovacie služby v členskom štáte v súlade s vnútroštátnym právom tohto členského štátu pred dňom prijatia všetkých regulačných technických noriem Komisiou podľa článkov 16, 26, 29, 34, 41, 42, 44, 45, 47 a 49, požiada o uznanie podľa článku 25 na účely tohto nariadenia do šiestich mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti všetkých regulačných technických noriem podľa článkov 16, 26, 29, 34, 41, 42, 44, 45, 47 a 49.

4.  Dovtedy, kým sa podľa tohto nariadenia neprijme rozhodnutie o udelení povolenia centrálnej protistrane alebo jej uznaní, platia príslušné vnútroštátne predpisy týkajúce sa udelenia povolenia centrálnym protistranám a ich uznávania a centrálna protistrana podlieha naďalej dohľadu príslušného orgánu členského štátu, v ktorom je usadená alebo v ktorom je uznaná.

5.  Ak príslušný orgán udelil centrálnej protistrane povolenie zúčtovávať určité triedy derivátov v súlade s vnútroštátnym právom svojho členského štátu predtým, než Komisia prijme všetky regulačné technické normy podľa článkov 16, 26, 29, 34, 41, 42, 45, 47 a 49, príslušný orgán daného členského štátu informuje o tomto povolení ESMA do jedného mesiaca odo dňa, keď regulačné technické normy podľa článku 5 ods. 1 nadobudnú účinnosť.

Ak príslušný orgán uznal centrálnu protistranu usadenú v tretej krajine za spôsobilú poskytovať zúčtovacie služby v súlade s vnútroštátnym právom svojho členského štátu predtým, než Komisia prijme všetky regulačné technické normy podľa článkov 16, 26, 29, 34, 41, 42, 45, 47 a 49, príslušný orgán daného členského štátu informuje o tomto uznaní ESMA do jedného mesiaca odo dňa, keď regulačné technické normy podľa článku 5 ods. 1 nadobudnú účinnosť.

▼C1

5a.  Do 15 mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti posledného z regulačných technických predpisov uvedených v článkoch 16, 25, 26, 29, 34, 41, 42, 44, 45, 47 a 49 alebo do prijatia rozhodnutia podľa článku 14 o udelení povolenia CCP, podľa toho, čo nastane skôr, táto CCP uplatňuje zaobchádzanie uvedené v treťom pododseku tohto odseku.

Do 15 mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti posledného z regulačných technických predpisov uvedených v článkoch 16, 25, 26, 29, 34, 41, 42, 44, 45, 47 a 49 alebo do prijatia rozhodnutia podľa článku 25 o uznaní CCP, podľa toho, čo nastane skôr, táto CCP uplatňuje zaobchádzanie uvedené v treťom pododseku tohto odseku.

Do uplynutia lehôt vymedzených v prvých dvoch pododsekoch tohto odseku a pokiaľ štvrtý pododsek tohto odseku neustanovuje inak, ak CCP nemá fond pre prípad zlyhania ani nemá zavedené záväzné dohody so svojimi zúčtovacími členmi, ktoré jej umožňujú použiť celú počiatočnú maržu, ktorú prijala od svojich zúčtovacích členov, alebo jej časť, ako keby to boli predfinancované príspevky, informácie, ktoré má podávať v súlade s článkom 50c ods. 1 zahŕňajú celkovú počiatočnú maržu, ktorú prijala od svojich zúčtovacích členov.

Lehoty uvedené v prvom a druhom pododseku tohto odseku môžu byť predĺžené o šesť mesiacov v súlade s vykonávacím aktom Komisie prijatým podľa článku 497 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 575/2013.

▼B

6.  Archív obchodných údajov, ktorému v členskom štáte, kde je usadený, bolo udelené povolenie zhromažďovať a uchovávať záznamy o derivátoch, v súlade s vnútroštátnym právom tohto členského štátu pred prijatím všetkých regulačných a vykonávacích technických noriem podľa článkov 9, 56 a 81 Komisiou, alebo je na tieto účely zaregistrovaný, požiada o registráciu podľa článku 55 do šiestich mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti týchto regulačných a vykonávacích technických noriem.

Archív obchodných údajov usadený v tretej krajine, ktorý získal povolenie zhromažďovať a uchovávať záznamy o derivátoch v členskom štáte v súlade s vnútroštátnym právom tohto členského štátu pred prijatím všetkých regulačných a vykonávacích technických noriem podľa článkov 9, 56 a 81 Komisiou, požiada o uznanie podľa článku 77 do šiestich mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti týchto regulačných a vykonávacích technických noriem.

7.  Dovtedy, kým sa podľa tohto nariadenia neprijme rozhodnutie o registrácii alebo uznaní archívu obchodných údajov, platia príslušné vnútroštátne predpisy týkajúce sa udeľovania povolení, registrácie a uznávania archívov obchodných údajov a archív obchodných údajov podlieha naďalej dohľadu príslušného orgánu členského štátu, v ktorom je usadený alebo v ktorom je uznaný.

8.  Archív obchodných údajov, ktorému v členskom štáte, kde je usadený, bolo udelené povolenie zhromažďovať a uchovávať záznamy o derivátoch v súlade s vnútroštátnym právom tohto členského štátu pred prijatím regulačných a vykonávacích technických noriem podľa článkov 56 a 81 Komisiou, alebo je na tieto účely zaregistrovaný, sa môže využívať na plnenie požiadavky na ohlasovanie podľa článku 9 dovtedy, kým sa neprijme rozhodnutie o registrácii archívu obchodných údajov podľa tohto nariadenia.

Archív obchodných údajov usadený v tretej krajine, ktorému bolo udelené povolenie zhromažďovať a uchovávať záznamy o derivátoch v súlade s vnútroštátnym právom členského štátu pred prijatím všetkých regulačných a vykonávacích technických noriem podľa článkov 56 a 81 Komisiou, sa môže využívať na plnenie požiadavky na ohlasovanie podľa článku 9 dovtedy, kým sa neprijme rozhodnutie o uznaní archívu obchodných údajov podľa tohto nariadenia.

9.  Bez ohľadu na článok 81 ods. 3 písm. f), ak sa medzi treťou krajinou a Úniou neuzavrie žiadna medzinárodná dohoda uvádzaná v článku 75, archív obchodných údajov môže sprístupniť potrebné informácie príslušným orgánom tejto tretej krajiny do 17. augusta 2013 za predpokladu, že to oznámi ESMA.

Článok 90

Personálne obsadenie a finančné zdroje ESMA

ESMA do 31. decembra 2012 posúdi personálne a finančné potreby vyplývajúce z vykonávania jeho právomocí a úloh v súlade s týmto nariadením a predloží správu Európskemu parlamentu, Rade a Komisii.

Článok 91

Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.




PRÍLOHA I

Zoznam porušení uvedený v článku 65 ods. 1

I. Porušenia týkajúce sa organizačných požiadaviek alebo konfliktov záujmov:

a) archív obchodných údajov porušuje článok 78 ods. 1 tým, že nemá spoľahlivý systém riadenia, ktorý zahŕňa jasnú organizačnú štruktúru s dobre definovanými, transparentnými a konzistentnými líniami zodpovednosti a primeranými mechanizmami vnútornej kontroly vrátane správnych administratívnych a účtovných postupov, ktoré znemožňujú zverejnenie dôverných informácií;

b) archív obchodných údajov porušuje článok 78 ods. 2 tým, že neudržiava alebo neprevádzkuje účinné písomné organizačné a administratívne mechanizmy na určovanie a riadenie potenciálnych konfliktov záujmov vo vzťahu k svojim manažérom, zamestnancom a akejkoľvek osobe, priamo alebo nepriamo s nimi spojenej na základe vzťahov úzkeho prepojenia;

c) archív obchodných údajov porušuje článok 78 ods. 3 tým, že nestanovil primerané politiky a postupy, ktoré sú dostatočné na zaistenie toho, že archív obchodných údajov vrátane svojich manažérov a zamestnancov dodržiava všetky ustanovenia tohto nariadenia;

d) archív obchodných údajov porušuje článok 78 ods. 4 tým, že nemá alebo neprevádzkuje primeranú organizačnú štruktúru na zabezpečenie kontinuity a riadneho fungovania archívu obchodných údajov pri poskytovaní služieb a výkone činností;

e) archív obchodných údajov porušuje článok 78 ods. 5 tým, že z prevádzkového hľadiska neoddeľuje svoje doplnkové služby od funkcie centrálneho zhromažďovania a uchovávania záznamov o derivátoch;

f) archív obchodných údajov porušuje článok 78 ods. 6 tým, že nezabezpečí, aby jeho vrcholový manažment a členovia rady mali dostatočne dobrú povesť a skúsenosti na zabezpečenie zodpovedného a obozretného riadenia archívu obchodných údajov;

g) archív obchodných údajov porušuje článok 78 ods. 7 tým, že nedisponuje objektívnymi, nediskriminačnými a zverejnenými požiadavkami týkajúcimi sa prístupu poskytovateľov služieb a podnikov, na ktoré sa vzťahuje ohlasovacia povinnosť podľa článku 9;

h) archív obchodných údajov porušuje článok 78 ods. 8 tým, že nezabezpečí zverejňovanie cien a poplatkov spojených so službami poskytovanými na základe tohto nariadenia tým, že neumožní ohlasujúcim subjektom samostatný prístup ku konkrétnym službám alebo že účtuje ceny a poplatky, ktoré nie sú viazané na náklady.

II. Porušenia týkajúce sa prevádzkových požiadaviek:

a) archív obchodných údajov porušuje článok 79 ods. 1 tým, že neurčí zdroje prevádzkového rizika alebo ich neminimalizuje prostredníctvom vývoja vhodných systémov, kontrolných mechanizmov a postupov;

b) archív obchodných údajov porušuje článok 79 ods. 2 tým, že nezavedie, nevykonáva alebo neudržiava zodpovedajúcu politiku zabezpečenia kontinuity podnikateľskej činnosti a plán obnovy po havárii, ktoré sú zamerané na zabezpečenie zachovania jeho funkcií, včasnej obnovy činnosti a plnenia povinností archívu obchodných údajov;

c) archív obchodných údajov porušuje článok 80 ods. 1 tým, že nezabezpečí dôvernosť, integritu alebo ochranu informácií prijatých podľa článku 9;

d) archív obchodných údajov porušuje článok 80 ods. 2 tým, že využíva údaje získané na základe tohto nariadenia na komerčné účely bez toho, aby na to príslušné protistrany dali súhlas;

e) archív obchodných údajov porušuje článok 80 ods. 3 tým, že urýchlene nezaznamená informácie prijaté podľa článku 9 alebo ich neuchováva minimálne desať rokov po ukončení príslušných zmlúv, alebo tým, že neuplatňuje včasné a efektívne postupy na zdokumentovanie zmien zaznamenaných informácií;

f) archív obchodných údajov porušuje článok 80 ods. 4 tým, že nevypočítava pozície podľa tried derivátov a podľa ohlasujúcich subjektov na základe údajov o zmluvách o derivátoch ohlasovaných podľa článku 9;

g) archív obchodných údajov porušuje článok 80 ods. 5 tým, že neumožní zmluvným stranám včasný prístup k informáciám o danej zmluve a ich opravu;

h) archív obchodných údajov porušuje článok 80 ods. 6 tým, že neprijíma všetky primerané kroky, aby sa zabránilo akémukoľvek zneužitiu informácií uchovávaných v jeho systémoch.

III. Porušenia týkajúce sa transparentnosti a dostupnosti informácií:

a) archív obchodných údajov porušuje článok 81 ods. 1 tým, že pravidelne a ľahko dostupným spôsobom neuverejňuje podľa tried derivátov kumulované pozície o zmluvách, ktoré mu boli ohlásené;

b) archív obchodných údajov porušuje článok 81 ods. 2 tým, že neumožní priamy a okamžitý prístup subjektov uvedených v článku 81 ods. 3 k údajom o zmluvách o derivátoch, ktoré potrebujú na plnenie svojich povinností a mandátov.

IV. Porušenia týkajúce sa prekážok súvisiacich s činnosťami v oblasti dohľadu:

a) archív obchodných údajov porušuje článok 61 ods. 1 tým, že v odpovedi na jednoduchú žiadosť ESMA o informácie podľa článku 61 ods. 2 alebo v odpovedi na rozhodnutie ESMA, ktorým sa požadujú informácie podľa článku 61 ods. 3, poskytne nesprávne alebo zavádzajúce informácie;

b) archív obchodných údajov poskytne nesprávne alebo zavádzajúce odpovede na otázky položené podľa článku 62 ods. 1 písm. c);

c) archív obchodných údajov včas nedodrží opatrenie dohľadu, ktoré prijal ESMA podľa článku 73.




PRÍLOHA II

Zoznam koeficientov súvisiacich s priťažujúcimi a poľahčujúcimi faktormi na účely uplatnenia článku 65 ods. 3

Uvedené koeficienty sú uplatniteľné kumulatívnym spôsobom na základné výšky uvedené v článku 65 ods. 2:

I. Korekčné koeficienty súvisiace s priťažujúcimi faktormi:

a) ak bolo porušenie spáchané opakovane, za každý prípad opakovaného porušenia sa uplatňuje dodatočný koeficient 1,1;

b) ak bolo porušenie páchané počas obdobia dlhšieho ako šesť mesiacov, uplatňuje sa koeficient 1,5;

c) ak sa porušením zistili systémové nedostatky v organizácii archívu obchodných údajov, najmä v jeho postupoch, systémoch riadenia alebo vo vnútorných kontrolách, uplatňuje sa koeficient 2,2;

d) ak malo porušenie negatívny vplyv na kvalitu údajov, ktoré uchováva, uplatňuje sa koeficient 1,5;

e) ak bolo porušenie spáchané úmyselne, uplatňuje sa koeficient 2;

f) ak sa od zistenia porušenia neprijalo nápravné opatrenie, uplatňuje sa koeficient 1,7;

g) ak vrcholový manažment archívu obchodných údajov nespolupracoval s ESMA pri vyšetrovaní, uplatňuje sa koeficient 1,5.

II. Korekčné koeficienty súvisiace s poľahčujúcimi faktormi:

a) ak bolo porušenie páchané počas obdobia kratšieho ako 10 pracovných dní, uplatňuje sa koeficient 0,9;

b) ak vrcholový manažment archívu obchodných údajov môže preukázať, že prijal všetky opatrenia potrebné na zabránenie tohto porušenia, uplatňuje sa koeficient 0,7;

c) ak archív obchodných údajov urýchlene, účinne a v plnom rozsahu upozornil ESMA na porušenie, uplatňuje sa koeficient 0,4;

d) ak archív obchodných údajov dobrovoľne prijal opatrenia, aby zabezpečil, že sa v budúcnosti podobné porušenie nemôže spáchať, uplatňuje sa koeficient 0,6.



( 1 ) Ú. v. EÚ C 57, 23.2.2011, s. 1.

( 2 ) Ú. v. EÚ C 54, 19.2.2011, s. 44.

( 3 ) Pozícia Európskeho parlamentu z 29. marca 2012 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku) a rozhodnutie Rady zo 4. júla 2012.

( 4 ) Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010, s. 12.

( 5 ) Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010, s. 48.

( 6 ) Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010, s. 84.

( 7 ) Ú. v. EÚ L 145, 30.4.2004, s. 1.

( 8 ) Ú. v. EÚ L 177, 30.6.2006, s. 1.

( 9 ) Ú. v. ES L 228, 16.8.1973, s. 3.

( 10 ) Ú. v. ES L 345, 19.12.2002, s. 1.

( 11 ) Ú. v. EÚ L 323, 9.12.2005, s. 1.

( 12 ) Ú. v. EÚ L 302, 17.11.2009, s. 32.

( 13 ) Ú. v. EÚ L 235, 23.9.2003, s. 10.

( 14 ) Ú. v. EÚ L 174, 1.7.2011, s. 1.

( 15 ) Ú. v. ES L 110, 20.4.2001, s. 28.

( 16 ) Siedma smernica Rady 83/349/EHS z 13. júna 1983 o konsolidovaných účtovných závierkach, vychádzajúca z článku 54 ods. 3 písm. g) zmluvy (Ú. v. ES L 193, 18.7.1983, s. 1).

( 17 ) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1606/2002 z 19. júla 2002 o uplatňovaní medzinárodných účtovných noriem (Ú. v. ES L 243, 11.9.2002, s. 1).

( 18 ) Nariadenie Komisie (ES) č. 1569/2007 z 21. decembra 2007, ktorým sa ustanovuje mechanizmus určovania rovnocennosti účtovných štandardov uplatňovaných emitentmi cenných papierov tretích krajín podľa smerníc Európskeho parlamentu a Rady 2003/71/ES a 2004/109/ES (Ú. v. EÚ L 340, 22.12.2007, s. 66).

( 19 ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/49/ES zo 14. júna 2006 o kapitálovej primeranosti investičných spoločností a úverových inštitúcií (Ú. v. EÚ L 177, 30.6.2006, s. 201).

( 20 ) Ú. v. EÚ L 241, 2.9.2006, s. 1.

( 21 ) Ú. v. ES L 166, 11.6.1998, s. 45.

( 22 ) Ú. v. ES L 281, 23.11.1995, s. 31.

( 23 ) Ú. v. ES L 8, 12.1.2001, s. 1.

( 24 ) Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13.

( 25 ) Ú. v. EÚ L 35, 11.2.2003, s. 1.

( 26 ) Ú. v. EÚ L 390, 31.12.2004, s. 38.

( 27 ) Ú. v. ES L 372, 31.12.1986, s. 1.

( 28 ) Ú. v. ES L 222, 14.8.1978, s. 11.

( 29 ) Ú. v. EÚ L 309, 25.11.2005, s. 15.

( 30 ) Ú. v. ES L 228, 11.8.1992, s. 1.

( 31 ) Ú. v. ES L 168, 27.6.2002, s. 43.

( 32 ) Ú. v. EÚ L 176, 27.6.2013, p. 1.

( 33 ) Ú. v. EÚ L 142, 30.4.2004, s. 12.

( 34 ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ z 15. mája 2014, ktorou sa stanovuje rámec pre ozdravenie a riešenie krízových situácií úverových inštitúcií a investičných spoločností a ktorou sa mení smernica Rady 82/891/EHS a smernice 2001/24/ES, 2002/47/ES, 2004/25/ES, 2005/56/ES, 2007/36/ES, 2011/35/EÚ, 2012/30/EÚ a 2013/36/EÚ a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 a (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014, s. 190).

( 35 ) Ú. v. ES L 191, 13.7.2001, s. 45.

Top