EUR-Lex Access to European Union law

Back to EUR-Lex homepage

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 31985L0337

Smernica Rady z 27. júna 1985 o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie

OJ L 175, 5.7.1985, p. 40–48 (DA, DE, EL, EN, FR, IT, NL)
Spanish special edition: Chapter 15 Volume 006 P. 9 - 17
Portuguese special edition: Chapter 15 Volume 006 P. 9 - 17
Special edition in Finnish: Chapter 15 Volume 006 P. 226 - 234
Special edition in Swedish: Chapter 15 Volume 006 P. 226 - 234
Special edition in Czech: Chapter 15 Volume 001 P. 248 - 256
Special edition in Estonian: Chapter 15 Volume 001 P. 248 - 256
Special edition in Latvian: Chapter 15 Volume 001 P. 248 - 256
Special edition in Lithuanian: Chapter 15 Volume 001 P. 248 - 256
Special edition in Hungarian Chapter 15 Volume 001 P. 248 - 256
Special edition in Maltese: Chapter 15 Volume 001 P. 248 - 256
Special edition in Polish: Chapter 15 Volume 001 P. 248 - 256
Special edition in Slovak: Chapter 15 Volume 001 P. 248 - 256
Special edition in Slovene: Chapter 15 Volume 001 P. 248 - 256
Special edition in Bulgarian: Chapter 15 Volume 001 P. 174 - 182
Special edition in Romanian: Chapter 15 Volume 001 P. 174 - 182

Legal status of the document No longer in force, Date of end of validity: 16/02/2012; Zrušil 32011L0092

ELI: http://data.europa.eu/eli/dir/1985/337/oj

31985L0337



Úradný vestník L 175 , 05/07/1985 S. 0040 - 0048
Fínske špeciálne vydanie: Kapitola 15 Zväzok 6 S. 0226
Španielske špeciálne vydanie: Kapitola 15 Zväzok 6 S. 0009
Švédske špeciálne vydanie: Kapitola 15 Zväzok 6 S. 0226
Portugalské špeciálne vydanie Kapitola 15 Zväzok 6 S. 0009


Smernica Rady

z 27. júna 1985

o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie

(85/337/EHS)

RADA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, a najmä na jej články 100 a 235,

so zreteľom na návrh Komisie [1],

so zreteľom na stanovisko Zhromaždenia [2],

so zreteľom na stanovisko Hospodárskeho a sociálneho výboru [3],

keďže akčné programy Európskych spoločenstiev pre životné prostredie v rokoch 1973 [4] a 1977 [5], ako aj akčný program na rok 1983 [6], ktorých hlavné zásady schválila Rada Európskych spoločenstiev a zástupcovia vlád členských štátov, zdôrazňujú, že najlepšia environmentálna politika spočíva skôr v predchádzaní vzniku znečistenia alebo obťažovania pri zdroji, ako v dodatočných opatreniach na odstránenie jeho vplyvov; keďže potvrdzujú potrebu brať do úvahy vplyvy na životné prostredie v čo najskoršej fáze každého procesu technického plánovania a rozhodovania; keďže z tohto dôvodu ustanovujú vykonávanie postupov hodnotenia takýchto vplyvov;

keďže rozdiely medzi platnými právnymi predpismi v rôznych členských štátoch ohľadne posudzovania vplyvov verejných a súkromných projektov na životné prostredie môžu vytvárať nepriaznivé podmienky hospodárskej súťaže, a tým priamo ovplyvňovať fungovanie spoločného trhu; keďže je preto podľa článku 100 zmluvy potrebné aproximovať vnútroštátne právne predpisy v tejto oblasti;

keďže je okrem toho potrebné dosiahnuť jeden z cieľov spoločenstva vo sfére ochrany životného prostredia a kvality života;

keďže zmluva nestanovuje na tento účel nevyhnutné právomoci, mal by sa odvolať článok 235 zmluvy;

keďže hlavné zásady posudzovania vplyvov na životné prostredie by sa mali zaviesť s cieľom doplniť a koordinovať konanie na povolenie prípravy verejných a súkromných projektov, ktoré pravdepodobne budú mať veľký vplyv na životné prostredie;

keďže by sa povolenie prípravy verejných a súkromných projektov, ktoré budú mať pravdepodobne významné vplyvy na životné prostredie, malo udeliť len po predchádzajúcom posudzovaní pravdepodobných významných vplyvov týchto projektov na životné prostredie; keďže sa toto posúdenie musí vykonať na základe primeraných informácií, ktoré poskytne navrhovateľ a ktoré môžu doplniť orgány a osoby, ktorých sa posudzovaný projekt týka;

keďže zásady posudzovania vplyvov na životné prostredie by mali byť zosúladené, najmä čo sa týka projektov, ktoré by mali byť predmetom posúdenia, hlavných povinností navrhovateľov a obsahu posudzovania;

keďže určité projekty majú významné vplyvy na životné prostredie a tieto projekty musia byť vždy predmetom systematického posudzovania;

keďže ostatné projekty nemusia mať v každom prípade významné vplyvy na životné prostredie a keďže tieto projekty by sa mali posudzovať, ak členské štáty uvážia, že si to ich povaha vyžaduje;

keďže o projektoch, ktoré sú predmetom posudzovania, sa musí poskytnúť určitý minimálny rozsah informácií týkajúcich sa projektu a jeho vplyvov;

keďže vplyvy projektu na životné prostredie musia byť posúdené so zreteľom na záujem chrániť ľudské zdravie, zlepšovať životné prostredie, prispieť ku kvalite života, zabezpečiť zachovanie diverzity druhov a zachovať reprodukčnú schopnosť ekosystému ako základného zdroja pre život;

keďže, by sa však táto smernica nemala vzťahovať na projekty, o ktorých boli podrobnosti prijaté osobitnými vnútroštátnymi právnymi predpismi, lebo ciele tejto smernice, vrátane poskytovania informácií, sa dosiahli prostredníctvom legislatívneho procesu;

keďže, navyše, vo výnimočných prípadoch môže byť vhodné vyňať niektorý projekt z postupov posudzovania ustanovených touto smernicou na základe príslušných informácií poskytnutých Komisii,

PRIJALA TÚTO SMERNICU:

Článok 1

1. Táto smernica sa vzťahuje na posudzovanie vplyvov tých verejných a súkromných projektov na životné prostredie, ktoré môžu mať pravdepodobne významný vplyv na životné prostredie.

2. Na účely tejto smernice:

"projekt" znamená:

- realizácia stavieb alebo iných zariadení, alebo plánov,

- iné zásahy do prírodného prostredia a krajiny, vrátane ťažby nerastných surovín;

"navrhovateľ" znamená:

žiadateľ o povolenie súkromného projektu alebo verejný orgán, ktorý je iniciátorom projektu;

"povolenie" je:

rozhodnutie príslušného orgánu alebo orgánov, ktoré oprávňuje navrhovateľa realizovať projekt.

3. Príslušný orgán alebo príslušné orgány sú tie, ktoré členské štáty určia, aby zodpovedali za plnenie povinností vyplývajúcich z tejto smernice.

4. Táto smernica sa nevzťahuje na projekty, ktoré slúžia národnej obrane štátu.

5. Táto smernica sa nevzťahuje na projekty, ktorých podrobnosti sú upravené osobitným vnútroštátnym právnym predpisom, pokiaľ ciele smernice, vrátane poskytovania informácií, sa dosiahli prostredníctvom legislatívneho procesu.

Článok 2

1. Členské štáty prijmú všetky potrebné opatrenia, aby zabezpečili že pred vydaním povolenia projekty, ktoré pravdepodobne majú významné vplyvy na životné prostredie z dôvodov, okrem iného, ich charakteru, veľkosti alebo umiestnenia, budú posúdené z hľadiska ich vplyvov.

Tieto projekty sú definované v článku 4.

2. Posudzovanie vplyvov na životné prostredie možno začleniť do jestvujúcich procesov povoľovania projektov v členských štátoch, alebo ak to nie je možné, do iných procesov alebo postupov, ktoré sa ustanovia na dosiahnutie cieľa tejto smernice.

3. Členské štáty môžu, vo výnimočných prípadoch, určitý projekt vyňať úplne alebo čiastočne z pôsobnosti ustanovení uvedených v tejto smernici.

V tomto prípade členské štáty:

a) zvážia, či nie je vhodná iná forma posúdenia a či by takto sústredené informácie mali byť sprístupnené verejnosti;

b) poskytnú dotknutej verejnosti informácie týkajúce sa výnimky a dôvodov jej udelenia;

c) pred udelením súhlasu oznámia Komisii príčiny odôvodňujúce udelenie výnimky a poskytnú jej, tam, kde je to vhodné, informácie, ktoré sprístupnili svojim štátnym príslušníkom.

Komisia bezodkladne postúpi prijaté dokumenty ostatným členským štátom.

Komisia bude každoročne podávať správu Rade o uplatňovaní tohto odseku.

Článok 3

Posudzovanie vplyvov na životné prostredie identifikuje, popíše a vhodným spôsobom, s prihliadnutím na osobitosti každého jednotlivého prípadu a v súlade s článkami 4 až 11, posúdí priame a nepriame vplyvy projektu na tieto faktory:

- ľudia, živočíchy a rastliny,

- pôda, voda, ovzdušie, podnebie a krajina,

- vzájomné pôsobenie medzi faktormi uvedenými v prvej a druhej zarážke,

- hmotný majetok a kultúrne dedičstvo.

Článok 4

1. Pokiaľ článok 2 ods. 3 neustanovuje inak, typy projektov, uvedené v prílohe I, podliehajú posúdeniu podľa článkov 5 až 10.

2. Typy projektov, uvedené v prílohe II, podliehajú posúdeniu podľa článkov 5 až 10, ak členské štáty usúdia, že si to vyžaduje ich charakter.

Na tento účel členské štáty môžu, okrem iného, určiť ako predmet posúdenia určité druhy projektov alebo môžu stanoviť kritériá, alebo prahové hodnoty, potrebné na určenie, ktoré typy projektov, uvedených v prílohe II, budú predmetom posúdenia podľa článkov 5 až 10.

Článok 5

1. V prípade projektov, ktoré sa, podľa článku 4, musia podrobiť posudzovaniu vplyvov na životné prostredie podľa článkov 5 až 10, členské štáty prijmú potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby navrhovateľa predložil vo vhodnej forme informácie uvedené v prílohe III, pokiaľ:

a) členské štáty považujú informáciu za závažnú vzhľadom na dané štádium povoľovacieho konania a vzhľadom na osobitné vlastnosti určitého projektu alebo druhu projektu a vlastnosti životného prostredia, ktoré pravdepodobne ovplyvní;

b) členské štáty zvážia, že od navrhovateľa možno oprávnene požadovať, aby tieto informácie zostavil so zreteľom, okrem iného, na súčasné znalosti a metódy posudzovania.

2. Informácie poskytnuté navrhovateľom podľa odseku 1 budú obsahovať aspoň:

- popis projektu s informáciami o mieste, projektovom riešení a veľkosti projektu,

- popis predpokladaných opatrení na zabránenie, zníženie a na prípadné odstránenie významných nepriaznivých vplyvov,

- údaje potrebné na identifikáciu a posúdenie hlavných vplyvov, ktoré projekt pravdepodobne bude mať na životné prostredie,

- netechnické zhrnutie informácií uvedených v prvej až tretej zarážke.

3. Ak členské štáty považujú za potrebné, zabezpečia, aby podľa potreby všetky orgány, ktoré majú príslušné informácie, poskytli tieto informácie navrhovateľovi.

Článok 6

1. Členské štáty prijmú opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, aby orgány, ktorých sa projekt pravdepodobne dotkne, mali z dôvodov svojich osobitných právomocí v oblasti životného prostredia možnosť na požiadanie vyjadriť svoje stanovisko k žiadosti o povolenie. Členské štáty na tento účel určia orgány, s ktorými sa musí rokovať vždy alebo v každom prípade, keď sa podáva žiadosť o povolenie. Týmto orgánom sa postúpia informácie získané podľa článku 5. Podrobnú úpravu spôsobu prerokovania stanovia členské štáty.

2. Členské štáty zabezpečia, aby:

- každá žiadosť o povolenie a každá informácia získaná podľa článku 5 bola sprístupnená verejnosti,

- dotknutá verejnosť mala možnosť vyjadriť svoje stanovisko pred začatím projektu.

3. Podrobnú úpravu pre takéto informovanie a prerokovanie projektu stanovia členské štáty, čo môže, najmä v závislosti od vlastností projektu alebo dotknutého miesta projektu:

- určiť dotknutú verejnosť,

- stanoviť miesta, kde možno prerokovať informácie,

- stanoviť spôsob, ako informovať verejnosť, napríklad vyvesením plagátov v určitom okruhu, uverejnením v miestnej tlači, organizovaním výstavy plánov, výkresov, tabuliek, grafov, modelov,

- určiť spôsob konzultovania s verejnosťou, napríklad predložením písomného vyjadrenia, prieskumom verejnej mienky,

- stanoviť primerané lehoty pre rozličné etapy procesu tak, aby sa zabezpečilo prijatie rozhodnutia v primeranej lehote.

Článok 7

Členský štát, na ktorého území sa má projekt uskutočniť, postúpi informácie získané podľa článku 5 inému členskému štátu súčasne s ich sprístupnením vlastným štátnym príslušníkom, keď sa dozviel, že projekt pravdepodobne bude mať významný vplyv na životné prostredie v tomto inom členskom štáte alebo keď štát, ktorý bude pravdepodobne projektom takto ovplyvnený, o to požiada. Takéto informácie budú slúžiť ako podklad každého rokovania potrebného v rámci dvojstranných vzťahov medzi oboma členskými štátmi na základe vzájomnosti a rovnocennosti.

Článok 8

Informácie získané podľa článkov 5, 6 a 7 sa musia vziať do úvahy v povoľovacom konaní.

Článok 9

Príslušný orgán alebo príslušné orgány po prijatí rozhodnutia informujú dotknutú verejnosť o:

- obsahu rozhodnutia a všetkych súvisiacich podmienkach,

- dôvodoch a úvahach, na ktorých sa rozhodnutie zakladá, keď to ustanovujú právne predpisy členského štátu.

Členské štáty určia podrobnú úpravu takéhoto informovania.

Ak bol iný členský štát informovaný podľa článku 7, bude tiež informovaný o rozhodnutí v danej veci.

Článok 10

Ustanovenia tejto smernice nemajú vplyv na povinnosť príslušných orgánov dodržiavať obmedzenia ustanovené zákonmi, inými právnymi predpismi a správnymi opatreniami, týkajúcimi sa priemyselného a obchodného tajomstva a ochrany verejného záujmu.

Keď sa uplatňuje článok 7, prenos informácií do iného členského štátu a prijímanie informácií iným členským štátom podlieha platným obmedzeniam v tom členskom štáte, v ktorom sa projekt navrhuje.

Článok 11

1. Členské štáty a Komisia si budú vymieňať informácie o skúsenostiach získaných pri uplatňovaní tejto smernice.

2. Členské štáty budú informovať Komisiu najmä o všetkých kritériách alebo prahových hodnotách prijatých pri výbere jednotlivých projektov v súlade s článkom 4 ods. 2 alebo o druhoch dotknutých projektov, ktoré podľa článku 4 ods. 2 podliehajú posudzovaniu podľa článkov 5 až 10.

3. Päť rokov od oznámenia tejto smernice Komisia predloží Zhromaždeniu a Rade správu o jej uplatňovaní a účinnosti. Správa bude založená na vyššie uvedenej výmene informácií.

4. Na základe tejto výmeny informácií Komisia predloží Rade podľa potreby ďalšie návrhy s cieľom uplatňovať túto smernicu dostatočne koordinovaným spôsobom.

Článok 12

1. Členské štáty prijmú opatrenia potrebné na zosúladenie s touto smernicou do troch rokov od jej oznámenia [7].

2. Členské štáty oznámia Komisii texty ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.

Článok 13

Ustanovenia tejto smernice nemajú vplyv na právo členských štátov ustanoviť prísnejšie pravidlá ohľadne rozsahu a postupu pri posudzovaní vplyvov na životné prostredie.

Článok 14

Táto smernica je adresovaná členským štátom.

V Luxemburgu 27. júna 1985

Za Radu

predseda

A. Biondi

[1] Ú. v. ES C 169, 9.7.1980, s. 14.

[2] Ú. v. ES C 66, 15.3.1982, s. 89.

[3] Ú. v. ES C 185, 27.7.1981, s. 8.

[4] Ú. v. ES C 112, 20.12.1973, s. 1.

[5] Ú. v. ES C 139, 13.6.1977, s. 1.

[6] Ú. v. ES C 46, 17.2.1983, s. 1.

[7] Táto smernica bola členským štátom oznámená 3. júla 1985.

--------------------------------------------------

PRÍLOHA I

PROJEKTY PODĽA ČLÁNKU 4 ODS. 1

1. Rafinérie ropy (okrem podnikov vyrábajúcich z ropy len mazivá) a zariadenia na splyňovanie a skvapalňovanie uhlia alebo bituminózných bridlíc s dennou kapacitou 500 ton a viac.

2. Tepelné elektrárne a iné spaľovacie zariadenia s tepelným výkonom 300 megawattov a viac a jadrové elektrárne a iné jadrové reaktory (s výnimkou výskumných zariadení na výrobu a úpravu štiepiteľných a obohatených materiálov, ktorých maximálny tepelný výkon neprevyšuje 1 kilowatt trvalého tepelného zaťaženia).

3. Zariadenia určené výhradne na trvalé uskladnenie alebo konečné uloženie rádioaktívneho odpadu.

4. Integrované závody na primárnu tavbu liatiny a ocele.

5. Zariadenia na ťažbu azbestu a na spracovanie a transformáciu azbestu a výrobkov obsahujúcich azbest na azbestocementové výrobky s ročnou produkciou viac ako 20000 ton hotových výrobkov, na trecí materiál s ročnou produkciou viac ako 50 ton hotových výrobkov a pri inom využití azbestu so spotrebou nad 200 ton za rok.

6. Integrované chemické zariadenia.

7. Stavby diaľnic, ciest pre motorové vozidlá [1] a diaľkových železničných tratí a letísk [2] s hlavnou vzletovou a pristávacou dráhou s dĺžkou 2100 m a viac.

8. Obchodné prístavy a aj vnútrozemské vodné cesty a prístavy pre vnútrozemskú vodnú dopravu, ktorá umožňuje plavbu lodí s výtlakom nad 1350 ton.

9. Zariadenia na zneškodňovanie jedovatých a nebezpečných odpadov spaľovaním, chemickou úpravou alebo skládkovaním.

[1] Na účely tejto smernice je "cesta pre motorové vozidlá" cesta, ktorá vyhovuje definícii v Európskej dohode o hlavných medzinárodných dopravných tepnách z 15. novembra 1975.

[2] Na účely tejto smernice sú "letiskom" letiská, ktoré vyhovujú definícii podľa Chicagskeho dohovoru 1944, ktorým sa ustanovuje Medzinárodná organizácia civilného letectva ICAO (príloha 14).

--------------------------------------------------

PRÍLOHA II

PROJEKTY PODĽA ČLÁNKU 4 ODS. 2

1. Poľnohospodárstvo

a) Projekty na reštrukturalizáciu vidieckych nehnuteľných majetkov.

b) Projekty na využitie nevyužitej pôdy alebo poloprírodných plôch na intenzívne poľnohospodárske účely.

c) Vodohospodárske projekty pre poľnohospodárstvo.

d) Začiatočné zalesňovanie, kde toto môže viesť k nepriaznivým ekologickým zmenám a odlesňovanie s cieľom prechodu na iný spôsob využitia územia.

e) Zariadenia na chov hydiny.

f) Zariadenia na chov ošípaných.

g) Chov lososov.

h) Získavanie pôdy na úkor mora.

2. Ťažobný priemysel

a) Ťažba rašeliny.

b) Hĺbkové vrty okrem vrtov na prieskum stability podložia, a najmä:

- geotermálne vrty,

- vrty na uloženie jadrového odpadu,

- vrty na zásobovanie vodou.

c) Ťažba nerastov iných ako rudonosných a energetických, napr. mramoru, piesku, štrku, bridlice, soli, fosfátov a potaše.

d) Ťažba uhlia a lignitu v baniach.

e) Povrchová ťažba uhlia a lignitu.

f) Ťažba ropy.

g) Ťažba zemného plynu.

h) Ťažba rúd.

i) Ťažba bituminóznej bridlice.

j) Povrchová ťažba nerastov iných ako rudonosných a energetických.

k) Povrchové priemyselné zariadenia na ťažbu uhlia, ropy, zemného plynu a rúd, ako aj bituminóznej bridlice.

l) Koksovacie pece (na suchú uhoľnú destiláciu).

m) Zariadenia na výrobu cementu.

3. Energetický priemysel

a) Priemyselné zariadenia na výrobu elektriny, pary a horúcej vody (pokiaľ nie sú uvedené v prílohe I).

b) Priemyselné zariadenia na prenos plynu, pary a horúcej vody; prenos elektrickej energie vzdušnými vedeniami.

c) Povrchové sklady zemného plynu.

d) Podzemné sklady horľavých plynov.

e) Povrchové sklady fosílnych palív.

f) Priemyselná výroba uhľových brikiet a lignitu.

g) Zariadenia na výrobu alebo obohacovanie jadrových palív.

h) Zariadenia na prepracovanie vyhoretých jadrových palív.

i) Zariadenia na zber a spracovanie rádioaktívneho odpadu (pokiaľ nie sú uvedené v prílohe I).

j) Zariadenia na výrobu elektrickej energie z vodných zdrojov.

4. Spracovanie kovov

a) Železiarne a oceliarne, vrátane zlievární, kováčských dielní, ťahární a valcovní (pokiaľ nie sú uvedené v prílohe I).

b) Zariadenia na výrobu neželezných kovov, okrem drahých, vrátane tavenia, zušľachťovania, ťahania a valcovania.

c) Lisovanie, ťahanie a razenie veľkých odliatkov.

d) Povrchová úprava a nátery kovov.

e) Výroba kotlov, nádrží, vaní a iných plechových nádob.

f) Výroba a montáž motorových vozidiel a výroba motorov pre motorové vozidlá.

g) Lodenice.

h) Zariadenia na výrobu a opravu lietadiel.

i) Výroba železničných zariadení.

j) Kovanie výbuchom.

k) Zariadenia na praženie a spekanie kovových rúd.

5. Výroba skla

6. Chemický priemysel

a) Úprava medziproduktov a výroba chemických látok (pokiaľ nie je uvedená v prílohe I).

b) Výroba pesticídov a farmaceutických výrobkov, farieb a lakov, elastomérov a peroxidov.

c) Skladovacie zariadenia na naftu, petrochemické a chemické výrobky.

7. Potravinársky priemysel

a) Výroba rastlinných a živočíšnych olejov a tukov.

b) Balenie a konzervovanie živočíšnych a rastlinných výrobkov.

c) Výroba mliečnych výrobkov.

d) Pivovarníctvo a sladovníctvo.

e) Výroba cukroviniek a sirupov.

f) Zariadenia na porážku zvierat.

g) Priemyselné zariadenia na výrobu škrobu.

h) Závody na spracovanie rybacieho mäsa a oleja.

i) Cukrovary.

8. Textilný, kožiarsky, drevársky a papierenský priemysel

a) Závody na pranie, odmasťovanie a bielenie vlny.

b) Výroba drevovláknitých dosiek, drevotrieskových dosiek a preglejky.

c) Výroba buničiny, papiera a lepenky.

d) Farbiarne vlákien.

e) Zariadenia na spracovanie a výrobu celulózy.

f) Garbiarne a irchárne.

9. Gumárenský priemysel

Výroba a spracovanie výrobkov na báze elastomérov.

10. Projekty infraštruktúry

a) Projekty priemyselných zón.

b) Urbanistické rozvojové projekty.

c) Lyžiarske vleky a lanovky.

d) Výstavba ciest, prístavov, vrátane rybárskych a letísk (ktorých projekty nie sú uvedené v prílohe I).

e) Úpravy vodných tokov a protipovodňové diela.

f) Priehrady a iné zariadenia určené na dlhodobé zadržanie alebo akumuláciu vody.

g) Električkové dráhy, nadzemné a podzemné koľajové rýchlodráhy, visuté alebo im podobné špeciálne dráhy, používané výhradne alebo najmä na prepravu osôb.

h) Stavby ropovodov a plynovodov.

i) Stavby diaľkových vodovodov.

j) Jachtárske prístavy.

11. Ostatné projekty

a) Rekreačné osady, hotelové komplexy.

b) Stále pretekárske a skúšobné dráhy pre automobily a motocykle.

c) Zariadenia na zneškodňovanie priemyselného a domového odpadu (pokiaľ nie sú uvedené v prílohe I).

d) Čistiarne odpadových vôd.

e) Odkaliská.

f) Sklady železného šrotu.

g) Skúšobné stojany na motory, turbíny alebo reaktory.

h) Výroba syntetických minerálnych vlákien.

i) Výroba, balenie, nakladanie alebo plnenie pušného prachu a výbušnín do nábojníc.

j) Kafilérie.

12. Zmeny územných projektov zaradených v prílohe I a projekty uvedené v prílohe I, pokiaľ sú určené výhradne alebo hlavne na vývoj a skúšanie nových metód alebo výrobkov a nemajú sa využívať dlhšie ako rok.

--------------------------------------------------

PRÍLOHA III

INFORMÁCIE PODĽA ČLÁNKU 5 ODS. 1

1. Opis projektu, vrátane najmä:

- opisu fyzikálnych vlastností celého projektu a územno — technických požiadaviek na projekt počas výstavby a počas prevádzky,

- opisu hlavných vlastností výrobných procesov, napríklad druh a množstvo použitých materiálov,

- odhadu druhu a množstva predpokladaných odpadov a emisií (voda, ovzdušie, pôda, hluk, vibrácie, svetlo, teplo, žiarenie atď.) ako dôsledok prevádzky navrhovaného projektu.

2. Kde je vhodné, prehľad hlavných variantov, ktoré navrhovateľ študoval s uvedením hlavných dôvodov svojho výberu s prihliadnutím na vplyvy na životné prostredie.

3. Opis stavu životného prostredia, ktoré navrhovaný projekt pravdepodobne významne ovplyvní, najmä vrátane obyvateľstva, fauny, flóry, pôdy, vody, ovzdušia, klimatických faktorov, hmotných statkov, vrátane architektonického a archeologického dedičstva, krajiny a vzájomných vzťahov medzi vyššie uvedenými faktormi.

4. Opis [1] pravdepodobných významných vplyvov navrhovaného projektu na životné prostredie v dôsledku:

- existencie projektu,

- využívania prírodných zdrojov,

- emisií znečisťujúcich látok, obťažovania hlukom a znižovania vzniku odpadov

a navrhovateľov opis projektových prognostických metód použitých na posúdenie vplyvov na životné prostredie.

5. Opis navrhovaných opatrení na predchádzanie, znižovanie a podľa možnosti zamedzenie akýchkoľvek nepriaznivých vplyvov na životné prostredie.

6. Netechnický prehľad informácií uvedených pod vyššie uvedenými nadpismi.

7. Informácia o všetkých problémoch (technických nedostatkoch alebo chýbajúcom know — how), s ktorými sa investor stretol pri zostavovaní požadovaných informácií.

[1] V tomto opise by sa mali uviesť priame účinky a všetky nepriame, sekundárne, kumulatívne, krátkodobé, strednodobé a dlhodobé, trvalé a dočasné, kladné aj záporné účinky projektu.

--------------------------------------------------

Top