29.6.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 181/4

(1)

Únia si stanovila za cieľ udržiavať a rozvíjať priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, v ktorom je zaručený voľný pohyb osôb a uľahčený prístup k spravodlivosti, predovšetkým prostredníctvom zásady vzájomného uznávania súdnych a mimosúdnych rozhodnutí v občianskych veciach. Na postupné vytvorenie takéhoto priestoru je potrebné, aby Únia prijala opatrenia v oblasti justičnej spolupráce v občianskych veciach, ktoré majú cezhraničné dôsledky, najmä ak sú potrebné pre riadne fungovanie vnútorného trhu.

(2)

V článku 81 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) sa ustanovuje, že justičná spolupráca v občianskych veciach, ktoré majú cezhraničné dôsledky, je založená na zásade vzájomného uznávania súdnych a mimosúdnych rozhodnutí.

(3)

V spoločnom priestore spravodlivosti bez vnútorných hraníc sú ustanovenia na zaistenie rýchleho a jednoduchého uznania a prípadne vykonania ochranných opatrení v inom členskom štáte, ktoré boli nariadené v členskom štáte, potrebné na zabezpečenie toho, aby sa ochrana poskytnutá určitej fyzickej osobe v jednom členskom štáte zachovala a naďalej poskytovala v ktoromkoľvek inom členskom štáte, do ktorého táto osoba cestuje alebo sa sťahuje. Je potrebné zabezpečiť, aby oprávnené uplatňovanie práva občanov Únie na voľný pohyb a pobyt na území členských štátov v súlade s článkom 3 ods. 2 Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ) a článkom 21 ZFEÚ neviedlo k strate tejto ochrany.

(4)

Vzájomná dôvera vo výkon spravodlivosti v Únii a snaha zaistiť rýchlejší a menej nákladný pohyb ochranných opatrení v rámci Únie odôvodňujú zásadu, podľa ktorej sú ochranné opatrenia nariadené v jednom členskom štáte uznané vo všetkých iných členských štátoch bez toho, aby sa vyžadovalo akékoľvek osobitné konanie. V dôsledku toho by sa s ochranným opatrením nariadeným v jednom členskom štáte (ďalej len „členský štát pôvodu“) malo nakladať tak, ako keby bolo nariadené v členskom štáte, v ktorom sa žiada jeho uznanie (ďalej len „dožiadaný členský štát“).

(5)

Na dosiahnutie voľného pohybu ochranných opatrení je potrebné a vhodné, aby pravidlá upravujúce uznávanie a v náležitých prípadoch výkon ochranných opatrení boli upravené právnym aktom Únie, ktorý je záväzný a priamo uplatniteľný.

(6)

Toto nariadenie by sa malo vzťahovať na ochranné opatrenia nariadené v záujme ochrany určitej osoby, ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený jej život, jej telesná alebo duševná integrita, osobná sloboda, bezpečnosť alebo sexuálna integrita, napríklad aby sa zabránilo akejkoľvek forme rodovo motivovaného násilia alebo násilia v blízkych vzťahoch, ako sú fyzické násilie, obťažovanie, sexuálne násilie, prenasledovanie, zastrašovanie alebo iné formy nepriameho nátlaku. Je potrebné zdôrazniť, že toto nariadenie sa vzťahuje na všetky obete bez ohľadu na to, či sú obeťami rodovo motivovaného násilia.

(7)

Smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2012/29/EÚ z 25. októbra 2012, ktorou sa stanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov (3), sa zabezpečuje prístup obetí trestného činu k riadnym informáciám a podpore.

(8)

Toto nariadenie dopĺňa smernicu 2012/29/EÚ. Skutočnosť, že sa na určitú osobu vzťahuje ochranné opatrenie nariadené v občianskych veciach, nebráni nevyhnutne tomu, aby sa táto osoba považovala za „obeť“ v zmysle uvedenej smernice.

(9)

Rozsah pôsobnosti tohto nariadenia patrí do oblasti justičnej spolupráce v občianskych veciach v zmysle článku 81 ZFEÚ. Toto nariadenie sa vzťahuje len na ochranné opatrenia nariadené v občianskych veciach. Na ochranné opatrenia prijaté v trestných veciach sa vzťahuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/99/EÚ z 13. decembra 2011 o európskom ochrannom príkaze (4).

(10)

Pojem občianske veci by sa mal vykladať samostatne, v súlade so zásadami práva Únie. Občianska, správna alebo trestná povaha orgánu, ktorý nariaďuje ochranné opatrenie, by nemala byť rozhodujúca pre posúdenie občianskoprávnej povahy ochranného opatrenia.

(11)

Týmto nariadením by nemalo byť dotknuté fungovanie nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 z 27. novembra 2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností (5) (ďalej len „nariadenie Brusel IIa“). Rozhodnutia prijaté podľa nariadenia Brusel IIa by sa mali naďalej uznávať a vykonávať podľa uvedeného nariadenia.

(12)

V tomto nariadení sú zohľadnené rôzne právne tradície členských štátov a nezasahuje sa ním do vnútroštátnych systémov, ktoré sa vzťahujú na nariaďovanie ochranných opatrení. Týmto nariadením sa členským štátom neukladajú povinnosti zmeniť svoje vnútroštátne systémy, aby tým umožnili nariaďovanie ochranných opatrení v občianskych veciach, ani zaviesť ochranné opatrenia v občianskych veciach na účely uplatňovania tohto nariadenia.

(13)

S cieľom zohľadniť rôzne typy orgánov, ktoré nariaďujú ochranné opatrenia v občianskych veciach v členských štátoch, a na rozdiel od iných oblastí justičnej spolupráce by sa toto nariadenie malo vzťahovať na rozhodnutia súdov aj správnych orgánov, ak tieto správne orgány poskytujú záruky, najmä pokiaľ ide o ich nestrannosť a právo účastníkov na preskúmanie tohto rozhodnutia súdom. Policajné orgány by sa v žiadnom prípade nemali považovať za vydávajúce orgány v zmysle tohto nariadenia.

(14)

Ochranné opatrenia nariadené v občianskych veciach v členskom štáte pôvodu by sa mali na základe zásady vzájomného uznávania uznať v dožiadanom členskom štáte ako ochranné opatrenia v občianskych veciach v súlade s týmto nariadením.

(15)

V súlade so zásadou vzájomného uznávania zodpovedá uznanie dobe trvania ochranného opatrenia. Vzhľadom na rôznosť ochranných opatrení nariadených podľa právnych poriadkov členských štátov, najmä pokiaľ ide o ich trvanie a skutočnosť, že toto nariadenie sa bude spravidla uplatňovať v naliehavých prípadoch, mali by sa účinky uznania podľa tohto nariadenia výnimočne obmedziť na obdobie 12 mesiacov od vydania osvedčenia podľa tohto nariadenia bez ohľadu na to, či doba platnosti samotného ochranného opatrenia je dlhšia (či má už predbežnú, časovo obmedzenú alebo časovo neobmedzenú povahu).

(16)

V prípadoch, keď je doba platnosti ochranného opatrenia dlhšia ako 12 mesiacov, nemalo by byť obmedzením účinkov uznania podľa tohto nariadenia dotknuté právo chránenej osoby dovolávať sa tohto ochranného opatrenia podľa ktoréhokoľvek iného dostupného právneho aktu Únie stanovujúceho uznávanie alebo požiadať o vnútroštátne ochranné opatrenie v dožiadanom členskom štáte.

(17)

Obmedzenie účinkov uznania je výnimočné vzhľadom na osobitnú povahu predmetu úpravy tohto nariadenia a nemalo by slúžiť ako precedens pre iné nástroje v občianskych a obchodných veciach.

(18)

Týmto nariadením by sa malo upravovať len uznávanie povinnosti uloženej ochranným opatrením. Nemali by sa ním upravovať postupy na implementáciu alebo výkon ochranného opatrenia, a nemalo by sa ani vzťahovať na prípadné sankcie, ktoré možno uložiť, keď sa v dožiadanom členskom štáte poruší povinnosť nariadená v ochrannom opatrení. Tieto otázky sa spravujú právnym poriadkom tohto členského štátu. V súlade so všeobecnými zásadami práva Únie, konkrétne zásadou vzájomného uznávania, majú však členské štáty zabezpečiť, že ochranné opatrenia uznané na základe tohto nariadenia môžu nadobudnúť účinnosť v dožiadanom členskom štáte.

(19)

Ochranné opatrenia, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, by mali chránenej osobe poskytovať ochranu v mieste jej pobytu alebo pracoviska alebo v inom mieste, ktoré táto osoba pravidelne navštevuje, napríklad v mieste pobytu jej blízkych príbuzných alebo v škole či vzdelávacej inštitúcii, ktoré navštevuje jej dieťa. Bez ohľadu na to, či je predmetné miesto alebo rozsah oblasti, na ktoré sa vzťahuje ochranné opatrenie, určené v ochrannom opatrení ako jedna alebo viaceré konkrétne adresy alebo ako odkaz na ohraničenú oblasť, ku ktorej sa osoba predstavujúca riziko nesmie priblížiť či do nej vstúpiť (alebo ako kombinácia týchto dvoch možností), uznanie povinnosti uloženej ochranným opatrením sa týka skôr účelu, na ktorý miesto slúži chránenej osobe, ako konkrétnej adresy.

(20)

Vzhľadom na vyššie uvedené a pod podmienkou, že povaha a podstatné prvky ochranného opatrenia zostanú zachované, malo by sa príslušnému orgánu dožiadaného členského štátu umožniť upraviť skutkové prvky ochranného opatrenia, ak je to potrebné na to, aby bolo uznanie ochranného opatrenia účinné z praktického hľadiska v dožiadanom členskom štáte. Skutkové prvky zahŕňajú adresu, všeobecne označené miesto alebo minimálnu vzdialenosť, v ktorej sa musí osoba predstavujúca riziko zdržiavať od chránenej osoby, adresy alebo všeobecne označeného miesta. Druh a občianskoprávna povaha ochranného opatrenia však nesmú byť touto úpravou dotknuté.

(21)

S cieľom uľahčiť akúkoľvek úpravu ochranného opatrenia by sa na osvedčení malo uviesť, či je adresa uvedená v ochrannom opatrení miestom pobytu, pracoviskom alebo miestom, ktoré chránená osoba pravidelne navštevuje. Okrem toho by sa mala v osvedčení uviesť v prípade, že je to relevantné, ohraničená oblasť (približná vzdialenosť od konkrétnej adresy), na ktorú sa vzťahuje povinnosť uložená v ochrannom opatrení osobe predstavujúcej riziko.

(22)

Na účely uľahčenia voľného pohybu ochranných opatrení v Únii by sa týmto nariadením mal zaviesť jednotný vzor osvedčenia a na tento účel stanoviť viacjazyčný vzorový formulár. Vydávajúci orgán by mal osvedčenie vydať na žiadosť chránenej osoby.

(23)

Polia voľného textu vo viacjazyčnom vzorovom formulári osvedčenia by mali byť čo najmenšie, aby sa preklad alebo prepis vo väčšine prípadov mohol poskytnúť použitím vzorového formulára v príslušnom jazyku bez toho, aby chránenej osobe vznikli náklady. Akékoľvek náklady na nutný preklad, ktorý presahuje rozsah textu vo viacjazyčnom vzorovom formulári, sa majú hradiť podľa právneho poriadku členského štátu pôvodu.

(24)

Ak osvedčenie obsahuje voľný text, príslušný orgán dožiadaného členského štátu by mal určiť, či je potrebný akýkoľvek preklad alebo prepis. To by nemalo brániť chránenej osobe alebo vydávajúcemu orgánu členského štátu pôvodu, aby preklad alebo prepis poskytol z vlastného podnetu.

(25)

S cieľom zabezpečiť rešpektovanie práv na obhajobu osoby predstavujúcej riziko, keď sa ochranné opatrenie nariadilo v neprítomnosti alebo v konaní, pre ktoré nie je ustanovená povinnosť vopred informovať túto osobu (ďalej len „konanie ex parte“), vydanie osvedčenia by malo byť možné len vtedy, ak táto osoba mala príležitosť zabezpečiť si svoju obhajobu proti ochrannému opatreniu. V snahe zabrániť obchádzaniu právneho predpisu a so zreteľom na naliehavosť prípadov vyžadujúcich si ochranné opatrenia, ktorá je pre ne typická, nemalo by sa vyžadovať, aby lehota na zabezpečenie takejto obhajoby uplynula pred tým, ako možno osvedčenie vydať. Osvedčenie by sa malo vydať čo najskôr po tom, ako je ochranné opatrenie vykonateľné v členskom štáte pôvodu.

(26)

Berúc do úvahy ciele spočívajúce v jednoduchosti a rýchlosti, v tomto nariadení sa ustanovujú jednoduché a rýchle postupy používané pri oznamovaní procesných krokov osobe predstavujúcej riziko. Tieto špecifické postupy oznamovania by sa mali uplatňovať len na účely tohto nariadenia vzhľadom na osobitnú povahu jeho predmetu úpravy, nemali by predstavovať precedens pre ostatné nástroje v občianskych a obchodných veciach a nemali by nimi byť dotknuté žiadne povinnosti členského štátu týkajúce sa doručovania súdnych a mimosúdnych písomností v občianskych veciach do cudziny, ktoré vyplývajú z dvojstranných alebo viacstranných dohovorov uzatvorených medzi týmto členským štátom a treťou krajinou.

(27)

Pri oznámení osvedčenia osobe predstavujúcej riziko a aj pri úprave skutkových prvkov ochranného opatrenia v dožiadanom členskom štáte by sa mal náležite zohľadniť záujem chránenej osoby tým, že sa nesprístupnia informácie o mieste, kde sa zdržiava, ani iné kontaktné údaje. Tieto informácie by sa nemali sprístupniť osobe predstavujúcej riziko, pokiaľ takéto sprístupnenie nie je nevyhnutné na dodržiavanie alebo výkon ochranného opatrenia.

(28)

Proti vydaniu osvedčenia by nemalo byť možné podať opravný prostriedok.

(29)

Osvedčenie by sa však malo opraviť v prípade, keď pre zrejmú chybu alebo nepresnosť, ako je napríklad chyba v písaní alebo chyba pri prepise alebo kopírovaní, osvedčenie presne nezodpovedá ochrannému opatreniu, alebo by sa malo zrušiť, ak je zrejmé, že bolo vydané neoprávnene, napríklad ak sa použilo pre opatrenie, ktoré nepatrí do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia, alebo ak pri jeho vydaní boli porušené požiadavky na jeho vydanie.

(30)

Vydávajúci orgán členského štátu pôvodu by mal na požiadanie pomôcť chránenej osobe pri získavaní informácií o orgánoch dožiadaného členského štátu, u ktorých sa má dovolávať ochranného opatrenia alebo žiadať o jeho výkon.

(31)

Harmonické fungovanie spravodlivosti si vyžaduje, aby sa predchádzalo vydávaniu nezlučiteľných rozhodnutí v dvoch členských štátoch. V tomto nariadení by sa z tohto dôvodu mali ustanoviť dôvody pre odmietnutie uznania alebo vykonania ochranného opatrenia v prípade nezlučiteľnosti s rozsudkom vydaným alebo uznaným v dožiadanom členskom štáte.

(32)

Dôvody verejného záujmu môžu súdu dožiadaného členského štátu umožniť za výnimočných okolností odmietnuť uznanie alebo výkon ochranného opatrenia, ak by jeho uplatnenie bolo zjavne nezlučiteľné s verejným poriadkom tohto členského štátu. Súd by však nemal mať možnosť uplatniť výnimku verejného poriadku na účely odmietnutia uznania alebo výkonu ochranného opatrenia, ak by to bolo v rozpore s právami ustanovenými v Charte základných práv Európskej únie a najmä v jej článku 21.

(33)

V prípade pozastavenia alebo zrušenia ochranného opatrenia alebo zrušenia osvedčenia v členskom štáte pôvodu by mal príslušný orgán dožiadaného členského štátu po predložení príslušného osvedčenia pozastaviť alebo zrušiť účinky uznania a prípadne aj výkon ochranného opatrenia.

(34)

Chránená osoba by mala mať v iných členských štátoch účinný prístup k spravodlivosti. S cieľom zabezpečiť takýto účinný prístup v konaniach, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, má sa právna pomoc poskytovať v súlade so smernicou Rady 2003/8/ES z 27. januára 2003 o zlepšení prístupu k spravodlivosti pri cezhraničných sporoch ustanovením minimálnych spoločných pravidiel týkajúcich sa právnej pomoci pri takýchto sporoch (6).

(35)

S cieľom uľahčiť uplatňovanie tohto nariadenia by sa od členských štátov malo vyžadovať poskytovanie určitých informácií o ich vnútroštátnych právnych predpisoch a postupoch týkajúcich sa ochranných opatrení v občianskych veciach v rámci Európskej justičnej siete pre občianske a obchodné veci zriadenej rozhodnutím Rady 2001/470/ES (7). Prístup k informáciám poskytnutým členskými štátmi by sa mal umožniť prostredníctvom Európskeho portálu elektronickej justície (e-Justice Portal).

(36)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia by sa na Komisiu mali preniesť vykonávacie právomoci, pokiaľ ide o vyhotovenie a následnú zmenu formulárov ustanovených v tomto nariadení. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (8).

(37)

Na prijímanie vykonávacích aktov, ktorými sa vyhotovia a následne zmenia formuláre ustanovené v tomto nariadení, by sa mal uplatňovať postup preskúmania.

(38)

V tomto nariadení sa rešpektujú základné práva a dodržujú zásady uznané v Charte základných práv Európskej únie. Predovšetkým je jeho snahou zaistiť právo na obhajobu a spravodlivý proces, ako je ustanovené v článkoch 47 a 48 charty. Toto nariadenie by sa malo uplatňovať v súlade s týmito právami a zásadami.

(39)

Keďže cieľ tohto nariadenia, a to ustanovenie pravidiel jednoduchého a rýchleho mechanizmu uznávania ochranných opatrení nariadených v členskom štáte v občianskych veciach, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni jednotlivých členských štátov, ale možno ho lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o EÚ. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

(40)

V súlade s článkom 3 Protokolu č. 21 o postavení Spojeného kráľovstva a Írska s ohľadom na priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, ktorý je pripojený k Zmluve o EÚ a ZFEÚ, tieto členské štáty oznámili želanie zúčastniť sa na prijatí a uplatňovaní tohto nariadenia.

(41)

V súlade s článkami 1 a 2 Protokolu č. 22 o postavení Dánska, ktorý je pripojený k Zmluve o EÚ a ZFEÚ, sa Dánsko nezúčastňuje na prijatí tohto nariadenia, nie je ním viazané ani nepodlieha jeho uplatňovaniu.

(42)

Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov vydal 17. októbra 2011 stanovisko (9) na základe článku 41 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 z 18. decembra 2000 o ochrane jednotlivcov so zreteľom na spracovanie osobných údajov inštitúciami a orgánmi Spoločenstva a o voľnom pohybe takýchto údajov (10),

1.

„ochranné opatrenie“ je akékoľvek rozhodnutie bez ohľadu na jeho názov, nariadené vydávajúcim orgánom členského štátu pôvodu v súlade s jeho vnútroštátnym právnym poriadkom, ktorým sa osobe predstavujúcej riziko ukladá jedna alebo viacero nasledujúcich povinností s cieľom chrániť inú osobu, ak môže byť ohrozená telesná alebo duševná integrita tejto inej osoby:

2.

„chránená osoba“ je fyzická osoba, ktorá je predmetom ochrany poskytnutej na základe ochranného opatrenia;

3.

„osoba predstavujúca riziko“ je fyzická osoba, ktorej sa uložila jedna alebo viacero povinností uvedených v bode 1;

4.

„vydávajúci orgán“ je akýkoľvek súdny orgán alebo iný orgán, ktorý členský štát určil ako príslušný vo veciach, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia, ak takýto iný orgán poskytuje dotknutým účastníkom záruky nestrannosti a ak jeho rozhodnutia týkajúce sa ochranného opatrenia môžu podľa právneho poriadku členského štátu, v ktorom pôsobí, byť predmetom preskúmania zo strany súdneho orgánu a mať podobnú právnu silu a účinky ako má rozhodnutie súdneho orgánu v rovnakej veci;

5.

„členský štát pôvodu“ je členský štát, v ktorom sa ochranné opatrenie nariadilo;

6.

„dožiadaný členský štát“ je členský štát, v ktorom sa žiada o uznanie, prípadne o výkon ochranného opatrenia.

a)

vyhotovenie ochranného opatrenia, ktoré spĺňa podmienky potrebné na preukázanie jeho pravosti;

b)

osvedčenie vydané v členskom štáte pôvodu podľa článku 5, a

c)

v prípade potreby prepis a/alebo preklad osvedčenia v súlade s článkom 16.

a)

názov a adresu/kontaktné údaje vydávajúceho orgánu;

b)

referenčné číslo spisu;

c)

dátum vydania osvedčenia;

d)

údaje o chránenej osobe: meno, dátum a miesto narodenia, pokiaľ sú k dispozícii, a adresu, ktorá sa má použiť na účely oznamovania, ktorej predchádza zreteľné varovanie, že táto adresa sa môže sprístupniť osobe predstavujúcej riziko;

e)

údaje o osobe predstavujúcej riziko: meno, dátum a miesto narodenia, pokiaľ sú k dispozícii, a adresa, ktorá sa má použiť na účely oznamovania;

f)

všetky informácie potrebné na výkon ochranného opatrenia, prípadne aj druh opatrenia a povinnosti, ktorá bola týmto opatrením uložená osobe predstavujúcej riziko, spolu s uvedením účelu miesta a/alebo ohraničenej oblasti, ku ktorej má táto osoba zákaz približovať sa alebo do ktorej má táto osoba zákaz vstupu;

g)

doba trvania ochranného opatrenia;

h)

doba trvania účinkov uznania podľa článku 4 ods. 4;

i)

vyhlásenie o splnení požiadaviek ustanovených v článku 6;

j)

informácie o právach vyplývajúcich z článkov 9 a 13;

k)

pre lepšiu orientáciu úplný názov tohto nariadenia.

a)

opraví, ak je medzi ochranným opatrením a osvedčením v dôsledku administratívnej chyby rozpor, alebo

b)

zruší, ak je zrejmé, že bolo vzhľadom na požiadavky ustanovené v článku 6 a rozsah pôsobnosti tohto nariadenia vydané neoprávnene.

a)

v zjavnom rozpore s verejným poriadkom v dožiadanom členskom štáte, alebo

b)

nezlučiteľné s rozsudkom vydaným alebo uznaným v dožiadanom členskom štáte.

a)

typy orgánov, ktoré sú príslušné vo veciach patriacich do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia, a pokiaľ je to relevantné, s uvedením:

b)

jazyk alebo jazyky prijateľné pre preklady podľa článku 16 ods. 1.