DÔVODOVÁ SPRÁVA

1.           KONTEXT NÁVRHU

1.1.        Všeobecný kontext

Cieľom Európskej únie je stať sa do roku 2020 inteligentným, udržateľným a inkluzívnym hospodárstvom. Námorné odvetvia ponúkajú priestor pre inováciu, udržateľný rast a zamestnanosť, ktoré by mali prispieť k dosiahnutiu uvedeného cieľa. Ministri krajín EÚ zodpovední za námorné záležitosti prijali v októbri 2012 tzv. Vyhlásenie z Limassolu, ktoré má podporiť stratégiu Európa 2020[1] pevným námorným pilierom. Ako sa uvádza v oznámení Komisie Modrý rast: príležitosti pre udržateľný rast v morskom a námornom odvetví[2], predmetný legislatívny návrh je zásadnou súčasťou úsilia o rozvoj európskeho modrého hospodárstva.

Širšie využívanie pobrežných a námorných oblastí, ako aj dôsledky zmeny klímy, prírodné katastrofy a erózia, však takisto vyvíjajú tlak na pobrežné a morské zdroje. Vyžadujú si integrované a súdržné riadenie v záujme zabezpečenia udržateľného rastu a zachovania pobrežných a morských ekosystémov pre budúce generácie.

Námorné priestorové plánovanie sa všeobecne chápe ako verejný proces zameraný na analýzu a plánovanie priestorového a časového rozloženia ľudských činností v morských oblastiach s cieľom dosiahnuť hospodárske, ekologické a sociálne ciele. Konečným cieľom námorného priestorového plánovania je vypracovanie plánov, ktorými sa určí využitie námorného priestoru na rôzne spôsoby využitia mora. V roku 2008 bolo zverejnené oznámenie Európskej komisie Návod na námorné priestorové plánovanie: dosiahnutie spoločných zásad v EÚ[3], na ktoré nadviazalo oznámenie z roku 2010 Námorné priestorové plánovanie v EÚ — dosiahnuté výsledky a budúci vývoj[4]. Uvedené oznámenia tvoria základ pre predmetný návrh.

Integrovaný manažment pobrežnej zóny predstavuje nástroj na integrované riadenie všetkých politických procesov týkajúcich sa pobrežnej zóny, ktorý rieši otázky vzájomného pôsobenia pevniny a mora koordinovaným spôsobom v záujme zabezpečenia udržateľného rozvoja pobrežných a morských oblastí. Zaručuje súdržné prijímanie rozhodnutí v oblasti riadenia alebo rozvoja vo všetkých odvetviach. Zásady riadneho pobrežného plánovania a riadenia, ako aj najlepšie spôsoby ich realizácie sú vymedzené v odporúčaní, ktoré sa týka integrovaného manažmentu pobrežnej zóny z roku 2002. Európska únia je okrem toho zmluvnou stranou Barcelonského dohovoru, ktorým sa stanovil protokol o integrovanom manažmente pobrežnej zóny, ktorý nadobudol účinnosť v marci 2011. Z protokolu vyplýva povinný integrovaný manažment pobrežnej zóny v členských štátoch hraničiacich so Stredozemným morom.

Námorné priestorové plánovanie a integrovaný manažment pobrežnej zóny sú nástrojmi, ktoré sa navzájom dopĺňajú. Ich geografický rozsah sa prelína v pobrežných a výsostných vodách členských štátov, pričom námornými priestorovými plánmi sa mapujú prebiehajúce ľudské činnosti a určuje sa ich najúčinnejší budúci priestorový rozvoj, kým stratégiami integrovaného manažmentu pobrežnej zóny sa zabezpečuje integrovaný manažment daných činností. Vďaka ich súbežnému uplatňovaniu sa zlepšuje plánovanie a manažment rozhrania medzi činnosťami na pevnine a na mori.

1.2.        Dôvody a ciele návrhu

Hlavným cieľom navrhovanej smernice je podporiť udržateľný rast námorných a pobrežných činností a udržateľné využívanie pobrežných a morských zdrojov prostredníctvom ustanovenia rámca pre účinnú realizáciu námorného priestorového plánovania vo vodách EÚ a integrovaného manažmentu pobrežnej zóny v pobrežných oblastiach členských štátov.

Intenzívnejšie a nekoordinované využívanie pobrežných a námorných oblastí vedie k súťaži o námorný a pobrežný priestor a k neefektívnemu a neudržateľnému využívaniu morských a pobrežných zdrojov. Neurčitosť a nepredvídateľnosť, pokiaľ ide primeraný prístup k námornému priestoru, vytvárajú nepriaznivú podnikateľskú atmosféru pre investorov, čo môže potenciálne spôsobiť stratu pracovných miest.

Zabezpečenie optimálneho rozdelenia námorného priestoru medzi príslušné zúčastnené strany a koordinovaného manažmentu pobrežnej zóny má zásadný význam z hľadiska naplnenia potenciálu súbežných činností. Ukázalo sa, že znižuje náklady na predbežný prieskum, ako aj transakčné, administratívne a prevádzkové náklady a zvyšuje právnu istotu, predovšetkým MSP.

V záujme zabezpečenia udržateľnosti a ochrany životného prostredia pri rôznych spôsoboch využitia sa pri námornom priestorovom plánovaní a integrovanom manažmente pobrežnej zóny bude musieť vychádzať z prístupu založeného na ekosystémoch, ktorý zabezpečí ochranu prírodných zdrojov poskytujúcich základ pre realizáciu rôznych činností.

Navrhované opatrenie sa teda netýka konkrétneho odvetvia, ale zahŕňa všetky oblasti politiky Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) a ovplyvňuje pobrežia, moria aj oceány. Podporuje prebiehajúce vykonávanie politík týkajúcich sa mora v členských štátoch prostredníctvom efektívnejšej koordinácie a vyššej transparentnosti. Námorné priestorové plány a stratégie integrovaného manažmentu pobrežnej zóny môžu v počiatočnej fáze zlepšiť vyjadrenie a obmedziť konflikty medzi hospodárskymi cieľmi a právnymi predpismi na ochranu životného prostredia.

Povaha operačných cieľov tejto smernice je procesná. Od členských štátov sa bude požadovať vypracovanie a realizácia súdržných procesov s cieľom naplánovať ľudské využívanie námorného priestoru, zabezpečenie udržateľného manažmentu pobrežnej zóny a nadviazanie primeranej cezhraničnej spolupráce. Najdôležitejšou pridanou hodnotou predmetného návrhu je, že podporuje prepojenie medzi pevninou a morom, keďže sa v ňom vyžaduje súdržnosť medzi námorným priestorovým plánovaním a integrovaným manažmentom pobrežnej zóny.

Plánovanie podrobností a určenie cieľov manažmentu sa ponecháva členským štátom. Európska únia sa na týchto procesoch nebude podieľať. Návrhom sa nezasahuje do výhradného práva členských štátov v oblasti plánovania miest a vidieka (suchozemské plánovanie).

1.3.        Súlad s ostatnými politikami

Európski zákonodarcovia prijali ambiciózne politické iniciatívy týkajúce sa oceánov, morí a pobreží, ktoré sa majú vykonať v nasledujúcich 10 až 20 rokoch. Patrí medzi ne rámcová smernica o morskej stratégii[5], smernica o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov energie[6], iniciatíva týkajúca sa morských diaľnic[7] a smernica o biotopoch[8]. Predpokladá sa, že v roku 2013 Európska únia prijme reformovanú spoločnú rybársku politiku a v rámci nových finančných výhľadov revidované štrukturálne fondy (spoločný strategický rámec). Hlavným cieľom predmetného návrhu je podporiť súdržné a udržateľné vykonávanie týchto iniciatív prostredníctvom integrovaného procesu či procesov. Predmetným návrhom sa nemení ani neupravuje acquis v žiadnej politickej oblasti ZFEÚ.

Členské štáty majú príležitosť na zefektívnenie vykonávania a zníženie administratívneho zaťaženia pri realizácii námorných priestorových plánov a stratégii integrovaného manažmentu pobrežnej zóny prostredníctvom integrovaného uplatňovania acquis.

Posúdenie vplyvu námorných priestorových plánov a integrovaného manažmentu pobrežnej zóny na životné prostredie sa musí uskutočniť v súlade s ustanoveniami smernice 2001/42/ES[9]. Strategické posúdenie vplyvu na životné prostredie zabezpečí komplexné zohľadnenie vplyvu (vrátane kumulatívneho vplyvu) rôznych ľudských činností v počiatočnej fáze, čím sa uľahčí realizácia budúcich projektov. Ak budú potrebné ďalšie posúdenia vplyvu na životné prostredie pre jednotlivé projekty, osobitné posúdenie bude môcť čerpať z predchádzajúcich analýz vypracovaných v rámci strategického environmentálneho plánovania, čím sa predíde zdvojeniu posudzovania a súvisiaceho administratívneho zaťaženia.

2.           VÝSLEDKY KONZULTÁCIÍ SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI A POSÚDENIE VPLYVU

2.1.        Verejná konzultácia

Európska komisia zorganizovala verejnú konzultáciu, ktorá trvala od marca do mája 2011 a ktorej cieľom bolo zhromaždiť názory zúčastnených strán na postavenie a budúcnosť námorného priestorového plánovania a integrovaného manažmentu pobrežnej zóny v Európskej únii.

Na základe výsledkov sa potvrdilo, že stále častejšie dochádza ku konfliktom pri využívaní morského priestoru, a zároveň z nich vyplýva podpora spoločného prístupu pri vykonávaní námorného priestorového plánovania vo vodách Európskej únie, s prihliadnutím na osobitosti jednotlivých regiónov. Poukázalo sa na význam zabezpečenia primeranej koordinácie procesov námorného priestorového plánovania so stratégiami integrovaného manažmentu pobrežnej zóny. Ukázala sa mimoriadna užitočnosť krokov EÚ v cezhraničných záležitostiach, nebola však predložená jasná odpoveď, pokiaľ ide o najlepší výber nástroja.

2.2.        Posúdenie vplyvu

V rámci posúdenia vplyvu sa posudzovala účinnosť a hospodársky, environmentálny a sociálny vplyv nasledujúcich troch možností: (1) usmernenia a rozvoj osvedčených postupov, (2) nezáväzné opatrenia a (3) právne záväzné opatrenia vrátane smernice „rámcového typu“ alebo nariadenia.

V záveroch posúdenia vplyvu sa uvádza, že nezáväzné možnosti síce prinášajú určité výhody, najvhodnejším nástrojom je však právne záväzný prístup v podobe smernice, ktorý dokáže zabezpečiť predvídateľnosť, stabilitu a transparentnosť námorného priestorového plánovania a integrovaného manažmentu pobrežnej zóny a zároveň zohľadniť zásadu proporcionality a subsidiarity, a to tak, že ponechá členským štátom flexibilitu pri vykonávaní smernice a nebude zasahovať do ich právomocí. Smernica okrem toho predstavuje najvhodnejšiu možnosť, ktorou sa dá zabezpečiť zosúladenie lehôt vykonávania s harmonogramami ďalších relevantných právnych predpisov a politických iniciatív EÚ (napr. smernice o podpore obnoviteľných zdrojov energie, rámcovej smernice o morskej stratégii, cieľov stratégie Európa 2020 apod.), ako aj podpora rastu hospodárskych činností na mori v kontexte čoraz intenzívnejšej súťaže o priestor.

Výbor pre posudzovanie vplyvu predložil svoje konečné stanovisko k posúdeniu vplyvu 30. apríla 2012. Správa o posúdení vplyvu a zhrnutie posúdenia vplyvu sa zverejňujú s predmetným návrhom spoločne so stanoviskom výboru pre posudzovanie vplyvu.

3.           PRÁVNE PRVKY NÁVRHU

3.1.        Zhrnutie navrhovaného opatrenia

Návrhom sa ustanovuje rámec pre námorné priestorové plánovanie a integrovaný manažment pobrežnej zóny v podobe systematického, koordinovaného, inkluzívneho a cezhraničného prístupu k integrovanému riadeniu námorných záležitostí. Členským štátom sa ukladá povinnosť vykonávať námorné priestorové plánovanie a integrovaný manažment pobrežnej zóny v súlade s vnútroštátnymi a medzinárodnými právnymi predpismi. Cieľom opatrenia je, aby členské štáty začali proces či procesy, ktorých súčasťou bude celý cyklus vymedzenia problémov, zberu informácií, plánovania, rozhodovania, riadenia, monitorovania vykonávania a zapojenia zúčastnených strán.

Námornými priestorovými plánmi a stratégiami integrovaného manažmentu pobrežnej zóny sa nestanovujú nové ciele odvetvových politík. Účelom uvedených plánov a stratégií je odzrkadľovať, integrovať a prepájať ciele vymedzené na základe vnútroštátnych alebo regionálnych odvetvových politík, určiť kroky na zabránenie konfliktom medzi jednotlivými odvetviami, prípadne na ich zmiernenie, a prispieť k dosiahnutiu cieľov Európskej únie v oblasti odvetvových politík súvisiacich s morom a pobrežím. Medzi najdôležitejšie požiadavky návrhu patrí požiadavka, aby členské štáty prijali opatrenia zamerané na dosiahnutie súdržnosti manažmentu medzi úmoriami, a to prostredníctvom cezhraničnej spolupráce v rovnakom morskom regióne alebo subregióne a v súvisiacej pobrežnej zóne, ako aj primeraného zberu a výmeny údajov.

Vykonávacími aktmi sa zabezpečí jednotné vykonávanie smernice v celej EÚ a zjednoduší sa podávanie správ zo strany členských štátov Komisii a v relevantných prípadoch aj výmena údajov medzi členskými štátmi a s Komisiou.

3.2.        Právny základ

Návrhom sa podporuje vykonávanie integrovanej námornej politiky Európskej únie (INP) vrátane rámcovej smernice o morskej stratégii, ktorá predstavuje jej environmentálny pilier. Cieľom INP je zabezpečiť súdržné vykonávanie odvetvových politík Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), ktoré sa týkajú námorného priestoru, v záujme dosiahnutia viacerých súbežných cieľov hospodárskej, environmentálnej a sociálnej povahy.

Návrh sa zakladá na článku 43 ods. 2, článku 100 ods. 2, článku 192 ods. 1 a článku 194 ods. 2 ZFEÚ. Činnosti zahrnuté do týchto politík súťažia o námorný priestor a využitie pobrežných zdrojov. Procesy, ktoré sa majú ustanoviť, by mali byť zamerané na zabezpečenie toho, aby sa činnosti plánované pre jednotlivé odvetvia nerealizovali jedna na úkor druhej, aby dosiahli jednotlivé ciele a zároveň spoločne prispeli k udržateľnému rastu námorných a pobrežných hospodárstiev a udržateľnému využívaniu morských a pobrežných zdrojov.

3.3.        Zásada subsidiarity a pridaná hodnota

Návrh je v súlade so zásadou subsidiarity stanovenou v článku 5 Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ). O otázkach, ako napríklad výber konkrétnych opatrení, umiestnenie investícií, stanovenie priorít a určenie riešení, sa rozhoduje na vnútroštátnej alebo miestnej úrovni. Plánovaním ako takým by sa mali zaoberať orgány členských štátov v súlade s vnútroštátnym usporiadaním správy vecí verejných, ústavnými systémami a národnými prioritami odvetvových politík, pričom by v maximálnej možnej miere mali vychádzať z existujúcich mechanizmov a politík.

Pridaná hodnota opatrení EÚ spočíva v (1) zabezpečení a zjednodušení opatrení členských štátov v oblasti námorného priestorového plánovania a integrovaného manažmentu pobrežnej zóny, čím sa zaručí konzistentné a súdržné vykonávanie v celej Európskej únii a (2) zabezpečení rámca pre spoluprácu medzi členskými štátmi, ktoré majú spoločné morské regióny a subregióny, pri námornom priestorovom plánovaní a integrovanom manažmente pobrežnej zóny. Cezhraničná spolupráca v oblasti námorného priestorového plánovania a integrovaného manažmentu pobrežnej zóny v morských regiónoch a subregiónoch EÚ má zásadný význam, keďže morské ekosystémy, rybolovné oblasti, chránené morské oblasti, ako aj námorné infraštruktúry, ako sú káble, potrubia, lodné trasy, plynové a ropné zariadenia, veterné elektrárne atď., prekračujú štátne hranice.

3.4.        Zásada proporcionality

Návrh je v súlade so zásadou proporcionality stanovenou v článku 5 ods. 4 Zmluvy o EÚ.

Návrh sa obmedzuje na to, že ukladá členským štátom, aby zaviedli alebo zachovali proces či procesy v oblasti námorného priestorového plánovania a integrovaného manažmentu pobrežnej zóny. Do návrhu je zahrnutý súbor minimálnych požiadaviek na uvedené procesy, ktorý vychádza z doterajších skúseností členských štátov, umožňuje ich začlenenie a pokračovanie podľa spoločného rámca EÚ.

Požiadavky na podávanie správ sa obmedzujú na minimum potrebné na posúdenie vykonávania smernice. Komisia zabezpečí maximálne využitie existujúcich požiadaviek na podávanie správ. Využije informácie poskytnuté členskými štátmi, ako aj všetky ďalšie relevantné informácie dostupné na základe právnych predpisov Európskej únie vrátane článku 19 ods. 3 smernice 2008/56/ES a bude informovať Európsky parlament a Radu o pokroku pri vykonávaní tejto smernice.

V súlade so spoločným politickým vyhlásením členských štátov a Komisie k vysvetľujúcim dokumentom[10] Komisia preskúmala, či na vykonanie jej úlohy pri dohľade nad transpozíciou tejto smernice budú potrebné vysvetľujúce dokumenty. Preto sa náležite zohľadnila smernica, zásada proporcionality a možné dodatočné administratívne zaťaženie. Vzhľadom na nízky počet právnych záväzkov v tejto smernici Komisia zastáva názor, že nebude mať žiadne ťažkosti s dohľadom nad jej správnou transpozíciou. Komisia preto od členských štátov nevyžaduje, aby k oznámeniu o svojich transpozičných opatreniach pripájali dokumenty vysvetľujúce vzťah medzi prvkami smernice a zodpovedajúcimi časťami vnútroštátnych transpozičných opatrení.

3.5.        Výber nástroja

V smernici navrhnutej Komisiou sa vyžaduje, aby členské štáty vypracovali námorné priestorové plány a stratégie integrovaného manažmentu pobrežnej zóny, zároveň sa však rešpektuje prednostné právo členských štátov upraviť obsah týchto plánov a stratégií podľa konkrétnych hospodárskych, sociálnych a environmentálnych priorít, cieľov vnútroštátnych odvetvových politík a právnych tradícií. Posúdenie návrhu z hľadiska subsidiarity a proporcionality viedlo k záveru o nevhodnosti nariadenia. Procedurálnej a procesnej povaha nástroja najlepšie zodpovedá smernica rámcového typu. Naopak by nebol vhodný nezáväzný nástroj, keďže by nedosiahol niektoré politické ciele, konkrétne by nebola splnená požiadavka uplatňovania námorného priestorového plánovania a integrovaného manažmentu pobrežnej zóny všetkými pobrežnými členskými štátmi, ani požiadavka zabezpečenia cezhraničnej spolupráce. Napokon legislatívny prístup zaručuje aj to, že sa uvedené procesy zrealizujú podľa schválených harmonogramov.

3.6.        Podrobné vysvetlenie návrhu

Návrh obsahuje dve časti – smernicu a prílohu smernice.

3.6.1.     Smernica

V článku 1 sa vymedzuje predmet smernice.

V článku 2 sa vymedzuje rozsah pôsobnosti smernice.

V článku 3 sa vymedzujú pojmy používané v smernici.

V článku 4 sa rozoberá vypracovanie námorných priestorových plánov a stratégií integrovaného manažmentu pobrežnej zóny na úrovni členských štátov.

V článku 5 sa hovorí o cieľoch námorných priestorových plánov a stratégií integrovaného manažmentu pobrežnej zóny na úrovni členských štátov.

V článku 6 sa stanovujú minimálne spoločné požiadavky na námorné priestorové plány a stratégie integrovaného manažmentu pobrežnej zóny.

V článku 7 sa stanovujú minimálne požiadavky na námorné priestorové plány.

V článku 8 sa stanovujú požiadavky na stratégie integrovaného manažmentu pobrežnej zóny.

V článku 9 sa stanovuje účasť verejnosti na vypracúvaní námorných priestorových plánov a stratégií integrovaného manažmentu pobrežnej zóny.

V článku 10 sa upravuje zber údajov a výmena informácií na účely podpory námorných priestorových plánov a stratégií integrovaného manažmentu pobrežnej zóny.

V článku 11 sa stanovuje posúdenie vplyvu námorných priestorových plánov a stratégií integrovaného manažmentu pobrežnej zóny na životné prostredie.

V článku 12 sa rieši otázka dvojstrannej a viacstrannej spolupráce medzi členskými štátmi v záujme zabezpečenia konzistentného vykonávania v pobrežných zónach a morských regiónoch alebo subregiónoch.

Článok 13 sa týka spolupráce s tretími krajinami.

Článok 14 obsahuje ustanovenia o poverení príslušných orgánov vykonávaním smernice.

V článku 15 je uvedená požiadavka, aby členské štáty podávali Komisii správy o vykonávaní a aby Komisia podávala Európskemu parlamentu a Rade správy o pokroku dosiahnutom pri vykonávaní predmetnej smernice.

V článku 16 sa opisujú operačné špecifikácie a kroky pri vykonávaní predmetnej smernice, pre ktoré môže Komisia prijať vykonávacie akty.

V článku 17 sa stanovujú mechanizmy, ktoré umožnia členským štátom kontrolovať uplatňovanie vykonávacích právomocí Komisie.

V článku 18 sa stanovujú pravidlá transpozície tejto smernice členskými štátmi.

V článku 19 sa uvádza, že táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

V článku 20 sa uvádzajú členské štáty ako adresáti smernice.

3.6.2.     Príloha

V prílohe I je uvedený zoznam jednotlivých informácií o príslušných orgánoch, ktoré sú členské štáty povinné poskytnúť Komisii.

2013/0074 (COD)

Návrh

SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

ktorou sa ustanovuje rámec pre námorné priestorové plánovanie a integrovaný manažment pobrežnej zóny

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä jej článok 43 ods. 2, článok 100 ods. 2, článok 192 ods. 1 a článok 194 ods. 2,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru[11],

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov[12],

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom,

keďže:

(1)       Vysoký a prudko rastúci dopyt po námornom priestore na rôzne účely, ako sú napríklad zariadenia na výrobu elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov, námorná lodná doprava a rybolov, ochrana ekosystémov, cestovný ruch a zariadenia pre akvakultúru, ako aj viacstranný tlak na pobrežné zdroje vyžadujú integrovaný prístup k plánovaniu a riadeniu.

(2)       Takýto prístup k riadeniu oceánov bol rozpracovaný v rámci integrovanej námornej politiky Európskej únie[13] vrátane smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/56/ES zo 17. júna 2008, ktorou sa ustanovuje rámec pre činnosť Spoločenstva v oblasti morskej environmentálnej politiky[14] a ktorá je environmentálnym pilierom uvedenej politiky. Cieľom integrovanej námornej politiky je podporovať udržateľný rozvoj morí a oceánov a koordinované, súdržné a transparentné rozhodovanie v oblasti odvetvových politík Európskej únie, ktoré majú vplyv na oceány, moria, ostrovy, pobrežné a najvzdialenejšie regióny a námorné sektory vrátane stratégií týkajúcich sa úmorí alebo makroregionálnych stratégií.

(3)       Námorné priestorové plánovanie a integrovaný manažment pobrežnej zóny sa v rámci integrovanej námornej politiky vymedzujú ako prierezové politické nástroje pre orgány štátnej správy a zúčastnené strany, ktoré umožňujú uplatňovanie koordinovaného a integrovaného prístupu. Uplatňovanie prístupu založeného na ekosystémoch prispeje k podpore udržateľného rastu námorných a pobrežných hospodárstiev a udržateľnému využívaniu morských a pobrežných zdrojov.

(4)       Námorné priestorové plánovanie a integrovaný manažment pobrežnej zóny podporujú a zjednodušujú vykonávanie stratégie Európa 2020 na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu[15], schválenej Európskou radou v júni 2010[16], ktorá je zameraná na dosiahnutie vysokej úrovne zamestnanosti, produktivity a sociálnej súdržnosti vrátane podpory konkurencieschopnejšieho a ekologickejšieho hospodárstva efektívne využívajúceho zdroje. Pobrežné a námorné odvetvia majú veľký potenciál z hľadiska udržateľného rastu a zásadný význam pre vykonávanie stratégie.

(5)       V nedávno uverejnenom oznámení Komisie Modrý rast: príležitosti pre udržateľný rast v morskom a námornom odvetví[17] sa uvádza prehľad viacerých súčasných iniciatív Európskej únie, ktorých účelom je vykonávanie stratégie Európa 2020 na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu. V oznámení sa takisto vymedzuje niekoľko odvetvových činností, na ktoré by sa v budúcnosti mali zamerať iniciatívy v oblasti modrého rastu a ktoré treba primerane podporiť námornými priestorovými plánmi a stratégiami integrovaného manažmentu pobrežnej zóny.

(6)       Vykonávanie námorného priestorového plánovania a integrovaného manažmentu pobrežnej zóny je podporené a zjednodušené prostredníctvom nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1255/2011, ktorým sa zriaďuje program na podporu budúceho rozvoja integrovanej námornej politiky. Na základe tohto nariadenia sa poskytujú primerané financie na projekty v oblasti námorného priestorového plánovania a integrovaného manažmentu pobrežnej zóny na obdobie rokov 2011 – 2013. Primerané financie pre uvedené projekty na obdobie rokov 2014 – 2020 sú zabezpečené na základe nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. XXXX/XX o Európskom námornom a rybárskom fonde[18].

(7)       V preambule dohovoru Organizácie Spojených národov o morskom práve (UNCLOS) sa uvádza, že otázky týkajúce sa využívania oceánskeho priestoru spolu úzko súvisia a musia sa riešiť ako celok. Plánovanie oceánskeho priestoru je logickým krokom vpred pri členení využívania práv vyplývajúcich z dohovoru UNCLOS a predstavuje praktický nástroj, ktorý pomáha členským štátom pri plnení povinností.

(8)       V záujme primeraného rozdelenia námorného priestoru medzi relevantné možnosti využívania a koordinovaného manažmentu pobrežných zón treba ustanoviť rámec, ktorý zahrnie aspoň vypracovanie a vykonávanie námorných priestorových plánov a stratégií integrovaného manažmentu pobrežnej zóny zo strany členských štátov.

(9)       Výsledkom námorného priestorového plánovania a integrovaného manažmentu pobrežnej zóny bude zlepšenie koordinácie námorných a pobrežných činností, čo môže mať zásadný hospodársky prínos vďaka zabezpečeniu transparentnosti, predvídateľnosti a stability pre investorov, ako aj zníženiu koordinačných a transakčných nákladov.

(10)     V záujme zabezpečenia konzistentnosti a právnej jasnosti treba vymedziť geografický rozsah pôsobnosti námorného priestorového plánovania a stratégií integrovaného manažmentu pobrežnej zóny v súlade s existujúcimi legislatívnymi nástrojmi Európskej únie a medzinárodným námorným právom.

(11)     Geografický rozsah morských vôd a pobrežných zón sa prelína v pobrežných a výsostných vodách členských štátov. Námorné priestorové plánovanie a integrovaný manažment pobrežnej zóny sú nástrojmi, ktoré sa navzájom dopĺňajú, keďže jednými sa mapujú prebiehajúce a potenciálne ľudské činnosti na účely vypracovania námorných priestorových plánov v morských vodách a druhými sa určujú opatrenia na integrovaný manažment daných činností v pobrežných vodách. Vďaka súdržnému uplatňovaniu námorných priestorových plánov a stratégií integrovaného manažmentu pobrežnej zóny sa zlepší plánovanie a manažment rozhrania medzi činnosťami na pevnine a na mori.

(12)     Je síce vhodné, aby Európska únia stanovila pravidlá týkajúce sa námorných priestorových plánov a stratégií integrovaného manažmentu pobrežnej zóny, no členské štáty a ich príslušné orgány majú aj naďalej zodpovednosť za návrhy a určenie obsahu uvedených plánov a stratégií (v rámci vlastných morských vôd a pobrežných zón) vrátane rozdelenia námorného priestoru medzi jednotlivé odvetvové činnosti.

(13)     V záujme dodržania zásady proporcionality a subsidiarity, ako aj minimalizácie dodatočného administratívneho zaťaženia, by transpozícia a vykonávanie tejto smernice mali v maximálnej možnej miere vychádzať z existujúcich vnútroštátnych pravidiel a mechanizmov. Stratégie integrovaného manažmentu pobrežnej zóny by sa mali zakladať na zásadách a prvkoch uvedených v odporúčaní Rady 2002/413/ES a rozhodnutí Rady 2010/631/EÚ.

(14)     Ekosystémy a morské a pobrežné zdroje v morských vodách a pobrežných zónach sú vystavené veľkému tlaku. Ľudská činnosť, ale aj dôsledky zmeny klímy, prírodné katastrofy a zmeny pobrežia (napríklad erózia a nánosy) môžu zásadným spôsobom ovplyvniť rozvoj a rast pobrežného hospodárstva, ako aj pobrežných a morských ekosystémov a viesť k zhoršeniu environmentálneho stavu, strate biodiverzity a degradácii ekosystémových služieb. Uvedeným rôznym tlakom treba pri vypracovaní námorných priestorových plánov a stratégií integrovaného manažmentu pobrežnej zóny venovať náležitú pozornosť. Ak sa navyše zdravé pobrežné a morské ekosystémy a ich viacnásobné služby začlenia do rozhodnutí o plánovaní, môžu byť veľmi prínosné z hľadiska výroby potravín, oddychu a cestovného ruchu, zmiernenia zmeny klímy a adaptácie na ňu, regulácie zmien pobrežia a predchádzania katastrofám.

(15)     Pri námornom priestorovom plánovaní a integrovanom manažmente pobrežnej zóny treba uplatňovať prístup založený na ekosystémoch opísaný v článku 1 ods. 3 smernice 2008/56/ES s cieľom zabezpečiť, aby sa celkový tlak všetkých činností udržiaval na úrovni zlučiteľnej s dosahovaním dobrého environmentálneho stavu a aby nebola ohrozená schopnosť morských ekosystémov reagovať na zmeny spôsobené človekom, pričom sa súčasným aj budúcim generáciám umožní udržateľné využívanie morských zdrojov a služieb súvisiacich s morom.

(16)     Námorné priestorové plánovanie a integrovaný manažment pobrežnej zóny prispejú okrem iného k dosiahnutiu cieľov smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/28/ES z 23. apríla 2009 o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov energie[19], nariadenia Rady 2371/2002 z 20. decembra 2002 o ochrane a trvalo udržateľnom využívaní zdrojov rybného hospodárstva v rámci spoločnej politiky v oblasti rybolovu[20], rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady 884/2004/ES, ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie 1692/96/ES o základných usmerneniach Spoločenstva pre rozvoj transeurópskej dopravnej siete[21], smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES z 23. októbra 2000, ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva, smernice 2008/56/ES Európskeho parlamentu a Rady zo 17. júna 2008, ktorou sa ustanovuje rámec pre činnosť Spoločenstva v oblasti morskej environmentálnej politiky, stratégie EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2020[22], plánu pre Európu efektívne využívajúcu zdroje[23], stratégie Európskej únie na prispôsobenie sa zmene klímy[24], ako aj vhodných cieľov regionálnej politiky EÚ vrátane stratégie pre úmoria a makroregionálnej stratégie.

(17)     Námorné a pobrežné činnosti spolu často úzko súvisia. To vyžaduje koordináciu alebo integráciu námorných priestorových plánov a stratégií integrovaného manažmentu pobrežnej zóny s cieľom zaručiť udržateľné využívanie námorného priestoru a manažmentu pobrežných oblastí, pri ktorom sa zohľadnia sociálne, hospodárske a environmentálne činitele.

(18)     Námorné priestorové plány a stratégie integrovaného manažmentu pobrežnej zóny by mali v záujme dosiahnutia cieľov tejto smernice zahrnúť celý cyklus vymedzenia problémov, zberu informácií, plánovania, rozhodovania, vykonávania a monitorovania vykonávania a mali by vychádzať z najlepších dostupných vedeckých poznatkov. Treba čo najlepšie využiť mechanizmy stanovené v platných alebo budúcich právnych predpisoch vrátane rozhodnutia 2010/477/EÚ o kritériách a metodických normách určovania dobrého environmentálneho stavu morských vôd alebo iniciatívy Komisie Poznatky o mori 2020[25].

(19)     Hlavným cieľom námorného priestorového plánovania je vymedzenie a riadenie spôsobov využívania priestoru a konfliktov v námorných oblastiach. V záujme dosiahnutia tohto cieľa musia členské štáty zabezpečiť minimálne to, aby proces alebo procesy plánovania viedli k vytvoreniu súbornej mapy určujúcej rôzne spôsoby využívania námorného priestoru, pričom sa zohľadnia dlhodobé zmeny vyvolané zmenou klímy.

(20)     Členské štáty by mali v súlade s právami a povinnosťami členských štátov a tretích krajín, ktoré vyplývajú z európskych a medzinárodných právnych predpisov, konzultovať a koordinovať svoje plány a stratégie s príslušným orgánmi členského štátu alebo tretej krajiny v príslušnom morskom regióne alebo subregióne alebo v príslušnej pobrežnej zóne. Účinná cezhraničná spolupráca medzi členskými štátmi a susediacimi tretími krajinami si vyžaduje určenie príslušných orgánov v jednotlivých členských štátoch. Členské štáty teda musia vymenovať príslušný orgán alebo orgány zodpovedné za spoluprácu s inými členskými štátmi alebo tretími krajinami. Vzhľadom na rozdiely medzi jednotlivými morskými regiónmi alebo subregiónmi a pobrežnými zónami nie je vhodné, aby sa v tejto smernici podrobne stanovoval spôsob fungovania týchto mechanizmom spolupráce.

(21)     V pobrežných zónach sa uplatňujú rozmanité opatrenia v rámci rôznych politík. Členské štáty by mali v záujme dosiahnutia cieľov tejto smernice pripraviť revíziu uvedených opatrení a zanalyzovať potrebu doplnkových činností, napríklad opatrení na prevenciu erózie a regulácie nánosov, na adaptáciu na zmenu klímy, boj proti odpadu na pobreží aj v mori, rozvoj ekologickej infraštruktúry a pomoc pri predchádzaní prírodným katastrofám. Mali by sa uplatňovať koordinovaným a integrovaným spôsobom. Členské štáty by zároveň mali zvážiť všetky relevantné pobrežné činnosti a venovať osobitnú pozornosť vzájomnému pôsobeniu týchto činností z medziodvetvového hľadiska a hľadiska vzájomných vzťahov medzi činnosťami na pevnine a na mori.

(22)     Riadenie námorných a pobrežných oblastí je zložité a zahŕňa orgány, hospodárske subjekty a ďalšie zúčastnené strany na rôznych úrovniach. V záujme zaručenia efektívneho udržateľného rozvoja je mimoriadne dôležité vo vhodnej fáze vypracúvania námorných priestorových plánov a stratégií integrovaného manažmentu pobrežnej zóny v rámci tejto smernice konzultovať zúčastnené strany, orgány a verejnosť, a to v súlade s príslušnými právnymi predpismi EÚ. Vhodné príklady ustanovení o verejných konzultáciách možno nájsť v článku 2 ods. 2 smernice 2003/35/ES.

(23)     Členské štáty môžu prostredníctvom námorných priestorových plánov a stratégií integrovaného manažmentu pobrežnej zóny znížiť administratívne zaťaženie a náklady s cieľom podporiť opatrenia na vykonávanie ďalších relevantných právnych predpisov Únie. Časové lehoty námorných priestorových plánov a stratégií integrovaného manažmentu pobrežnej zóny by sa mali zosúladiť s harmonogramami stanovenými v ďalších relevantných právnych predpisoch, predovšetkým v smernici 2009/28/ES, kde sa vyžaduje, aby členské štáty zabezpečili minimálne 20 % podiel energie z obnoviteľných zdrojov na celkovej hrubej spotrebe energie v roku 2020 a vymedzuje sa vymedzuje koordinácia postupov schvaľovania, vydávania osvedčení a plánovania, vrátane priestorového plánovania, ako dôležitý príspevok k dosiahnutiu cieľov EÚ týkajúcich sa obnoviteľnej energie; v smernici 2008/56/ES a bode 6 prílohy A k rozhodnutiu 2010/477/EÚ, kde sa členským štátom ukladá povinnosť prijať potrebné opatrenia na dosiahnutie alebo zachovanie dobrého environmentálneho stavu morského životného prostredia do roku 2020 a vymedzuje sa námorné priestorové plánovanie ako nástroj na podporu prístupu založeného na ekosystémoch pri riadení ľudských činností s cieľom dosiahnuť dobrý environmentálny stav; v rozhodnutí Európskeho parlamentu a Rady č. 884/2004/ES, ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie 1692/96/ES o základných usmerneniach Spoločenstva pre rozvoj transeurópskej dopravnej siete, kde sa vyžaduje vybudovanie transeurópskej dopravnej siete do roku 2020 prostredníctvom integrácie európskych pozemných, námorných a leteckých dopravných infraštruktúrnych sietí.

(24)     Dôležitým a osvedčeným nástrojom začlenenia environmentálneho hľadiska do vypracovania a prijatia plánov a programov je environmentálne posúdenie. Keďže námorné priestorové plány a stratégie integrovaného manažmentu pobrežnej zóny môžu zásadným spôsobom ovplyvniť životné prostredie, mali by sa na ne uplatňovať ustanovenia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/42/ES o posudzovaní účinkov určitých plánov a programov na životné prostredie[26]. V prípade, že námorné priestorové plány a stratégie integrovaného manažmentu pobrežnej zóny zahŕňajú lokality sústavy Natura 2000, takéto environmentálne posúdenie možno spojiť s požiadavkami článku 6 smernice 92/43/EHS s cieľom predísť zdvojeniu.

(25)     Aby sa zabezpečilo, že sa pri vypracovaní námorných priestorových plánov a stratégií integrovaného manažmentu pobrežnej zóny vychádza zo spoľahlivých údajoch a aby sa predišlo dodatočnému administratívnemu zaťaženiu, je nevyhnutné, aby členské štáty zbierali najlepšie dostupné údaje a informácie a využívali pri tom existujúce nástroje na zber údajov, napríklad nástroje vypracované v rámci iniciatívy Poznatky o mori 2020.

(26)     Členské štáty by mali Komisii predkladať národné správy na účely monitorovania vykonávania tejto smernice. V záujme minimalizácie administratívneho zaťaženia by sa členským štátom malo umožniť, aby využívali správy vypracované podľa relevantných právnych predpisov vrátane správ predložených podľa smernice 2008/56/ES. Komisia využije informácie nahlásené členskými štátmi, ako aj všetky ďalšie relevantné informácie dostupné na základe právnych predpisov Európskej únie, a bude informovať Európsky parlament a Radu o pokroku pri vykonávaní tejto smernice.

(27)     V záujme zabezpečenia jednotného vykonávania tejto smernice, predovšetkým pokiaľ ide o spravovanie údajov a operačné opatrenia na účely vypracovania, vykonávania a podávania správ v súvislosti s námornými priestorovými plánmi a stratégiami integrovaného manažmentu pobrežnej zóny, vrátane technických formátov na výmenu údajov, je potrebné Komisii zveriť vykonávacie právomoci. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie[27].

(28)     Vzhľadom na to, že EÚ prijala viacero politických iniciatív, ktoré sa majú zrealizovať do roku 2020 a ktoré má táto smernica podporiť, má včasná transpozícia ustanovení tejto smernice zásadný význam. Z uvedeného dôvodu by sa mal prijať najkratší možný termín transpozície predmetnej smernice.

PRIJALI TÚTO SMERNICU:

KAPITOLA I

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

Článok 1

Predmet úpravy

1.           Touto smernicou sa ustanovuje rámec pre námorné priestorové plánovanie a integrovaný manažment pobrežnej zóny s cieľom podporiť udržateľný rast námorných a pobrežných hospodárstiev a udržateľné využívanie morských a pobrežných zdrojov.

2.           Tento rámec zabezpečuje v kontexte integrovanej námornej politiky Európskej únie vypracovanie a vykonávanie námorných priestorových plánov a stratégií integrovaného manažmentu pobrežnej zóny zo strany členských štátov na účely dosiahnutia cieľov uvedených v článku 5.

Článok 2

Rozsah pôsobnosti

1.           Ustanovenia tejto smernice sa uplatňujú na morské vody a pobrežné zóny.

2.           Táto smernica sa neuplatňuje na činnosti, ktorých jediným účelom je obrana alebo národná bezpečnosť. Jednotlivé členské štáty sa však snažia zabezpečiť, aby sa takéto činnosti vykonávali spôsobom, ktorý je v súlade s cieľmi tejto smernice.

3.           Ustanoveniami tejto smernice sa neporušujú právomoci členských štátov v oblasti plánovania miest a vidieka.

Článok 3

Vymedzenie pojmov

Na účely tejto smernice sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

1.           „pobrežná zóna“ je geomorfologická oblasť na oboch stranách pobrežnej oblasti, pričom hranicu smerom k moru predstavuje vonkajšia hranica výsostných vôd členských štátov a hranicu smerom k pevnine predstavuje hranica vymedzená členskými štátmi v príslušných stratégiách integrovaného manažmentu pobrežnej zóny;

2.           „integrovaná námorná politika“ je politika Európskej únie zameraná na podporu koordinovaného a súdržného rozhodovania s cieľom čo najviac posilniť udržateľný rozvoj, hospodársky rast a sociálnu súdržnosť členských štátov, najmä s ohľadom na pobrežné, ostrovné a najvzdialenejšie regióny v Únii, ako aj s ohľadom na námorné odvetvia, a to prostredníctvom súdržných politík súvisiacich s námornými záležitosťami a náležitej medzinárodnej spolupráce;

3.           „morský región alebo subregión“ sú morské regióny a subregióny uvedené v článku 4 smernice 2008/56/ES;

4.           „morské vody“ sú vody, morské dno a podložie v zmysle článku 3 ods. 1 smernice 2008/56/ES;

5.           „verejnosť“ je jedna alebo viacero fyzických osôb alebo právnických osôb a v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi alebo praxou aj ich združenia, organizácie alebo skupiny;

6.           „odvetvové činnosti“ sú činnosti patriace pod politiky Únie uvedené v tretej časti Zmluvy o fungovaní Európskej únie, ktoré majú vplyv na morské vody a pobrežné zóny;

7.           „dobrý environmentálny stav“ je environmentálny stav uvedený v článku 3 ods. 5 smernice 2008/56/ES.

KAPITOLA II Námorné priestorové plány a stratégie integrovaného manažmentu pobrežnej zóny

Článok 4

Vypracovanie a vykonávanie námorných priestorových plánov a stratégií integrovaného manažmentu pobrežnej zóny

1.           Každý členský štát vypracuje a zrealizuje námorný priestorový plán alebo plány a stratégiu alebo stratégie integrovaného manažmentu pobrežnej zóny. Tieto plány a stratégie možno pripraviť ako samostatné dokumenty.

2.           Námornými priestorovými plánmi a stratégiami integrovaného manažmentu pobrežnej zóny sa sledujú ciele uvedené v článku 5 a plnia sa nimi minimálne požiadavky uvedené v článkoch 6, 7 a 8.

3.           Pri vypracúvaní námorných priestorových plánov a stratégií integrovaného manažmentu pobrežnej zóny členské štáty venujú náležitú pozornosť osobitostiam regiónov a subregiónov, činnostiam v rámci príslušných odvetví, predmetným morským vodám a pobrežným zónam a možnému vplyvu zmeny klímy.

4.           Námorné priestorové plány a stratégie integrovaného manažmentu pobrežnej zóny môžu obsahovať mechanizmy, ktoré boli pripravené alebo sa pripravujú pred nadobudnutím účinnosti tejto smernice, alebo môžu z takýchto mechanizmov vychádzať, a to pod podmienkou, že ich obsah zodpovedá minimálnym požiadavkám uvedeným v článkoch 6, 7 a 8.

Článok 5

Ciele námorných priestorových plánov a stratégií integrovaného manažmentu pobrežnej zóny

Námorné priestorové plány a stratégie integrovaného manažmentu pobrežnej zóny uplatňujú prístup založený na ekosystémoch s cieľom zjednodušiť koexistenciu konkurenčných odvetvových činností v morských vodách a pobrežných zónach a predísť konfliktom medzi nimi a majú prispievať k týmto cieľom:

a)           zabezpečenie dodávok energie pre Európsku úniu prostredníctvom podpory rozvoja morských energetických zdrojov, vývoja nových a obnoviteľných foriem energie, prepojenia energetických sietí a energetickej efektívnosti;

b)           podpora rozvoja námornej dopravy a zabezpečenie efektívnych a nákladovo efektívnych lodných trás v celej Európe vrátane prístupnosti prístavov a bezpečnosti dopravy;

c)           podpora udržateľného rozvoja a rast odvetvia rybolovu a akvakultúry vrátane zamestnanosti v odvetví rybolovu a súvisiacich odvetviach;

d)           zabezpečenie zachovania, ochrany a zlepšenia stavu životného prostredia, ako aj obozretné a racionálne využívanie prírodných zdrojov, predovšetkým s cieľom dosiahnuť dobrý environmentálny stav, zastaviť stratu biodiverzity a degradáciu ekosystémových služieb a znížiť riziká znečistenia morí;

e)           zabezpečenie odolnosti pobrežných a morských oblastí voči zmene klímy.

Článok 6

Spoločné minimálne požiadavky na námorné priestorové plány a stratégie integrovaného manažmentu pobrežnej zóny

1.           V rámci námorných priestorových plánov a stratégií integrovaného manažmentu pobrežnej zóny sa stanovia operačné opatrenia na dosiahnutie cieľov stanovených v článku 5 s prihliadnutím na všetky relevantné činnosti a opatrenia.

2.           Námorné priestorové plány a stratégie integrovaného manažmentu pobrežnej zóny pritom spĺňajú aspoň tieto požiadavky:

a)      sú navzájom skoordinované, pokiaľ nie sú integrované;

b)      zabezpečujú účinnú cezhraničnú spoluprácu medzi členskými štátmi a medzi vnútroštátnymi orgánmi a zúčastnenými stranami relevantných odvetvových politík;

c)      identifikujú cezhraničný vplyv námorných priestorových plánov a stratégií integrovaného manažmentu pobrežnej zóny na morské vody alebo pobrežné zóny, ktoré patria pod zvrchovanosť alebo právomoc tretích krajín v rovnakom morskom regióne alebo subregióne a v súvisiacich pobrežných zónach a riešia dôsledky tohto vplyvu v spolupráci s príslušnými orgánmi tretích krajín v súlade s článkami 12 a 13;

3.           Preskúmanie námorných priestorových plánov a stratégií integrovaného manažmentu pobrežnej zóny sa uskutočňuje aspoň každých 6 rokov.

Článok 7

Osobitné minimálne požiadavky na námorné priestorové plány

1.           Námorné priestorové plány obsahujú aspoň mapy morských vôd, v ktorých je vymedzené skutočné a potenciálne priestorové a časové rozdelenie všetkých relevantných námorných činností v záujme dosiahnutia cieľov stanovených v článku 5.

2.           Pri vypracúvaní námorných priestorových plánov členské štáty zohľadňujú aspoň tieto prvky

a)      zariadenia na získavanie energie a výrobu obnoviteľnej energie;

b)      lokality a infraštruktúry na ťažbu ropy a zemného plynu;

c)      námorné dopravné trasy;

d)      podmorské káblové a potrubné rozvody;

e)      oblasti rybolovu;

f)       akvakultúrne prevádzky na mori;

g)      chránené územia.

Článok 8

Osobitné minimálne požiadavky na stratégie integrovaného manažmentu pobrežnej zóny

1.           Stratégie integrovaného manažmentu pobrežnej zóny obsahujú aspoň prehľad existujúcich opatrení uplatňovaných v pobrežných zónach a analýzu potreby doplňujúcich opatrení v záujme dosiahnutia cieľov stanovených v článku 5. Prostredníctvom stratégií sa zabezpečuje integrované a medziodvetvové vykonávanie politík a zohľadňujú vzájomné vzťahy medzi činnosťami na pevnine a na mori.

2.           Pri vypracúvaní stratégií integrovaného manažmentu pobrežnej zóny členské štáty zohľadňujú aspoň tieto činnosti:

a)      využívanie špecifických prírodných zdrojov vrátane zariadení na získavanie energie a výrobu obnoviteľnej energie;

b)      budovanie infraštruktúry, energetických zariadení, dopravnej kapacity, prístavov, námorných diel a iných stavieb vrátane zelenej infraštruktúry;

c)      poľnohospodárstvo a priemysel;

d)      rybolov a akvakultúra;

e)      ochrana, obnova a riadenie pobrežných ekosystémov, ekosystémových služieb a prírody, ako aj pobrežných krajín a ostrovov;

f)       zmiernenie zmeny klímy a adaptáciu na ňu.

Článok 9

Účasť verejnosti

1.           Členské štáty stanovia formu účasti všetkých zainteresovaných strán v ranej fáze vypracúvania námorných priestorových plánov a stratégií integrovaného manažmentu pobrežnej zóny.

2.           Účasťou verejnosti sa zabezpečí, že relevantné zúčastnené strany a orgány, ako aj dotknutá verejnosť, budú mať možnosť vyjadriť sa k návrhom plánov a stratégií a získajú prístup k výsledkom hneď, ako budú k dispozícii.

3.           Pri stanovovaní formy verejných konzultácií členské štáty konajú v súlade s relevantnými ustanoveniami ostatných právnych predpisov Európskej únie.

Článok 10 Zber údajov a výmena informácií

1.           Členské štáty organizujú zber najlepších dostupných údajov a výmenu informácií potrebných pre námorné priestorové plány a stratégie integrovaného manažmentu pobrežnej zóny.

2.           K údajom uvedeným v odseku 1 patria:

a)      environmentálne, sociálne a hospodárske údaje k bodom uvedeným v článkoch 7 a 8, zozbierané podľa ustanovení právnych predpisov Únie;

b)      námorné fyzické údaje pre morské vody a geomorfologické údaje pre pobrežné zóny.

3.           Pri organizácii zberu a výmeny údajov podľa odseku 1 členské štáty v maximálnej možnej miere využívajú nástroje, ktoré vznikli v rámci integrovanej námornej politiky.

Článok 11

Posúdenie vplyvu na životné prostredie

Pre námorné priestorové plány a stratégie integrovaného manažmentu pobrežnej zóny platia ustanovenia smernice 2001/42/ES.

Článok 12

Spolupráca s ostatnými členskými štátmi

1.           Každý členský štát hraničiaci s pobrežnou zónou alebo námornou oblasťou iného členského štátu spolupracuje pri zabezpečení súdržnosti a koordinácie námorných priestorových plánov a stratégií manažmentu pobrežnej zóny v celej príslušnej pobrežnej zóne alebo v celom príslušnom morskom regióne a/alebo subregióne. V rámci uvedenej spolupráce sa zohľadňujú predovšetkým záležitosti nadnárodnej povahy, napríklad cezhraničná infraštruktúra.

2.           Spoluprácu uvedenú v odseku 1 možno nadviazať prostredníctvom:

a)      systémov regionálnej inštitucionálnej spolupráce pre príslušné pobrežné zóny alebo príslušné morské regióny alebo subregióny, alebo

b)      vyhradenej siete príslušných orgánov členských štátov pre príslušný morský región a/alebo subregión.

Článok 13

Spolupráca s tretími krajinami

Členské štáty hraničiace s pobrežnou zónou alebo námornou oblasťou tretej krajiny vynaložia maximálne úsilie na koordináciu svojich námorných priestorových plánov a stratégií manažmentu pobrežnej zóny s príslušnou treťou krajinou v príslušnom morskom regióne alebo subregióne a príslušnej súvisiacej pobrežnej zóne.

KAPITOLA III

VYKONÁVANIE

Článok 14

Príslušné orgány

1.           Každý členský štát vymenuje pre všetky príslušné pobrežné zóny a príslušné morské regióny alebo subregióny príslušný orgán alebo orgány, ktoré zodpovedajú za vykonávanie tejto smernice vrátane zabezpečovania spolupráce s ostatnými členskými štátmi v zmysle článku 12 a spolupráce s tretími krajinami v zmysle článku 13.

2.           Každý členský štát predloží Komisii zoznam príslušných orgánov spolu s informáciami uvedenými v prílohe I tejto smernice.

3.           Každý členský štát zároveň zašle Komisii zoznam svojich príslušných orgánov zodpovedných za medzinárodné subjekty, na ktorých činnosti sa podieľajú a ktoré sú relevantné pre vykonávanie tejto smernice.

4.           Každý členský štát informuje Komisiu o všetkých zmenách v informáciách poskytnutých podľa odseku 1, a to do šiestich mesiacov od nadobudnutia účinnosti takejto zmeny.

Článok 15

Monitorovanie a predkladanie správ

1.           Každý členský štát predloží Komisii správu o vykonávaní tejto smernice, pričom použije a prípadne uvedie odkaz na správy, informácie a údaje dostupné v rámci iných právnych predpisov EÚ.

2.           Uvedená správa obsahuje aspoň informácie o vykonávaní článkov 6 až 13.

3.           Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade správu o pokroku dosiahnutom pri vykonávaní tejto smernice.

Článok 16

Vykonávacie akty

1.           Komisia môže prostredníctvom vykonávacích aktov prijať ustanovenia k týmto bodom:

a)      operačné špecifikácie pre spravovanie údajov uvedených v článku 10, pokiaľ nie sú stanovené iným právnym predpisom EÚ, napríklad smernicou 2007/2/ES alebo 2008/56/ES, ktoré sa týkajú:

· výmeny údajov a prepojení s existujúcimi procesmi spravovania a zberu údajov a

b)      operačné opatrenia na vypracovanie a predkladanie správ o námorných priestorových plánoch a stratégiách integrovaného manažmentu pobrežnej zóny, ktoré sa týkajú:

· súdržnosti záväzkov týkajúcich sa predkladania správ, ktoré vyplývajú z tejto smernice, s ostatnými relevantnými právnymi predpismi Únie;

· cyklov monitorovania a revízie;

· spôsobov cezhraničnej spolupráce;

· verejných konzultácií.

2.         Vykonávacie akty uvedené v odseku 1 sa prijímajú v súlade s postupom uvedeným v článku 17 ods. 2.

Článok 17

Postup výboru

1.           Komisii pomáha výbor. Týmto výborom je výbor v zmysle nariadenia č. 182/2011[28].

2.           Ak sa odkazuje na odsek 1, uplatňuje sa článok 5 nariadenia č. 182/2011.

KAPITOLA IV ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 18

Transpozícia

1.           Jednotlivé členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou najneskôr do 18 mesiacov po nadobudnutí jej účinnosti. Komisii bezodkladne oznámia znenie týchto ustanovení.

2.           Členské štáty uvedú priamo v prijatých opatreniach uvedených v odseku 1 alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.

3.           Orgán alebo orgány uvedené v článku 14 ods. 1 sa vymenujú do 18 mesiacov po nadobudnutí účinnosti tejto smernice.

4.           Námorné priestorové plány a stratégie integrovaného manažmentu pobrežnej zóny uvedené v článku 4 ods. 1 sa vypracujú v lehote 36 mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tejto smernice.

5.           Správy uvedené v článku 15 ods. 1 sa predkladajú najneskôr 42 mesiacov po nadobudnutí účinnosti smernice a následne každých šesť rokov.

6.           Správa o pokroku uvedená v článku 15 ods. 3 sa predkladá najneskôr šesť mesiacov odo dňa uvedeného v odseku 5 a následne každých šesť rokov.

Article 19

Nadobudnutie účinnosti

Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 20

Adresáti

Táto smernica je určená členským štátom.

V Bruseli

Za Európsky parlament                                 Za Radu

predseda                                                        predseda

PRÍLOHA I

Príslušné orgány

(1) Názov a adresa príslušného orgánu alebo orgánov – úradný názov a adresa určeného príslušného orgánu alebo orgánov.

(2) Právne postavenie príslušného orgánu alebo orgánov – stručný opis právneho postavenia príslušného orgánu alebo orgánov.

(3) Povinnosti – stručný opis právnych a správnych povinností príslušného orgánu alebo orgánov a jeho/ich úloh súvisiacich s predmetnými morskými vodami.

(4) Členstvo – ak príslušný orgán alebo orgány vystupujú v úlohe koordinačných orgánov pre iné príslušné orgány, požaduje sa zoznam týchto príslušných orgánov spolu so zhrnutím inštitucionálnych vzťahov vytvorených na zabezpečenie koordinácie.

(5) Koordinácia regiónov a subregiónov – požaduje sa prehľad mechanizmov vytvorených na účely zabezpečenia koordinácie medzi členskými štátmi v prípade, že ich vody patria do pôsobnosti tejto smernice a do toho istého morského regiónu alebo subregiónu.

LEGISLATÍVNY FINANČNÝ VÝKAZ

1.           RÁMEC NÁVRHU/INICIATÍVY

1.1.        Názov návrhu/iniciatívy

Smernica Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa ustanovuje rámec pre námorné priestorové plánovanie a integrovaný manažment pobrežnej zóny

1.2.        Príslušné oblasti politiky v rámci ABM/ABB[29]

Námorné záležitosti a rybárstvo;

životné prostredie

1.3.        Druh návrhu/iniciatívy

x Návrh/iniciatíva sa týka novej akcie

¨ Návrh/iniciatíva sa týka novej akcie, ktorá nadväzuje na pilotný projekt/prípravnú akciu[30]

¨ Návrh/iniciatíva sa týka predĺženia trvania existujúcej akcie

¨ Návrh/iniciatíva sa týka akcie presmerovanej na novú akciu

1.4.        Ciele

1.4.1.     Viacročné strategické ciele Komisie, ktoré sú predmetom návrhu/iniciatívy

Podporiť udržateľný hospodársky rast v morských vodách a pobrežných zónach EÚ.

1.4.2.     Konkrétne ciele a príslušné činnosti v rámci ABM/ABB

Konkrétny cieľ:

činnosť MARE 11.09: podporiť udržateľný rast prostredníctvom politických iniciatív, ktoré sú hybnou silou modrého hospodárstva, vytvoriť opatrenia na účinnú spoluprácu a výmenu informácií medzi regulačnými orgánmi a zúčastnenými stranami a zabezpečiť účinné spravovanie morí, pobrežia a oceánov.

Ukazovateľ výsledkov: úroveň cezhraničnej spolupráce pri námornom priestorovom plánovaní (NPP); merateľné skrátenie času pri plánovaní projektov a zníženie nákladov v úmoriach EÚ. Cieľ: ustanoviť transparentný, predvídateľný a stabilný rámec pre plánovanie a riadenie využívania morí v celej EÚ s následným zásadným zvýšením účinnosti.

Činnosť ENV: 587-D2: podpora a ďalší rozvoj politiky EÚ v oblasti integrovaného manažmentu pobrežnej zóny (IMPZ) s cieľom podporiť racionálne a účinné využitie pobrežných zdrojov a zvýšiť odolnosť pobrežnej zóny voči rizikám a vplyvom zmeny klímy.

Ukazovateľ výsledkov: úroveň vykonávania národných stratégií IMPZ rozpracovaných do odporúčaní EÚ o IMPZ (ukazovateľ pokroku IMPZ). Cieľ: v roku 2012 návrh Komisie týkajúci sa efektívneho dlhodobého rámca na podporu vykonávania IMPZ v EÚ.

1.4.3.     Očakávané výsledky a vplyv

Uveďte, aký vplyv by mal mať návrh/iniciatíva na príjemcov/cieľové skupiny.

Konečným cieľom návrhu je zabezpečiť udržateľný hospodársky rast morských a pobrežných hospodárstiev a zároveň umožniť rozmanité a udržateľné využívanie námorných a pobrežných zdrojov, a to zohľadnením hospodárskeho, sociálneho a environmentálneho piliera udržateľnosti v súlade s prístupom založeným na ekosystémoch.

Tým by sa (okrem iného) mal zabezpečiť: - udržateľný a integrovaný rozvoj námorných a pobrežných činností, ktorý bude efektívny z hľadiska zdrojov,

- zlepšenie investičného ovzdušia,

- lepšia adaptácia na environmentálne riziká, ako je napríklad zmena klímy, a zabránenie dôsledkom prírodných katastrof a/alebo ich zmiernenie.

1.4.4.     Ukazovatele výsledkov a vplyvu

Uveďte ukazovatele, pomocou ktorých je možné sledovať realizáciu návrhu/iniciatívy.

- Ukazovatele výstupu: dostupnosť riadiaceho rámca pre námorné priestorové plánovanie a stratégie integrovaného manažmentu pobrežnej zóny; úroveň cezhraničnej spolupráce.

- Ukazovatele výsledku: modely priestorového rozvoja, obmedzenie konfliktov a súdnych sporov týkajúcich sa rozvoja infraštruktúry, udržateľné využívanie morských a pobrežných zdrojov, koordinované námorné priestorové plánovanie a integrovaný manažment pobrežnej zóny a cezhraničná spolupráca.

- Ukazovatele vplyvu: zachovanie/obnovenie biodiverzity alebo potenciálu ekosystémových služieb v pobrežných zónach a morských vodách, zvýšenie pridanej hodnoty a zníženie sezónnych výkyvov v námorných a pobrežných hospodárstvach, zvýšená odolnosť voči zmene klímy, rast v kľúčových hospodárskych odvetviach, koexistencia hospodárskych činností.

1.5.        Dôvody návrhu/iniciatívy

1.5.1.     Požiadavky, ktoré sa majú splniť v krátkodobom alebo dlhodobom horizonte

- stanoviť integrovaný proces plánovania námorných činností a procesy integrovaného manažmentu pre pobrežné zóny, a to spojením vnútroštátnych orgánov a zúčastnených strán príslušných odvetvových politík,

- zabezpečiť efektívnu cezhraničnú spoluprácu medzi členskými štátmi pri prijímaní opatrení týkajúcich sa námorného priestorového plánovania a integrovaného manažmentu pobrežnej zóny,

- zabezpečiť koordináciu a integráciu medzi námorným priestorovým plánovaním a procesmi integrovaného manažmentu pobrežnej zóny.

1.5.2.     Pridaná hodnota zapojenia EÚ

Cezhraničné pobrežné a námorné využitia a ekosystémy. Navrhované opatrenie by prinieslo pridanú hodnotu, keďže by zabezpečilo súdržnosť opatrení, ktoré sú zamerané na tento aspekt. Opatrením na úrovni Európskej únie by sa predovšetkým predišlo rozdielnym prístupom a odlišným úrovniam pokroku.

1.5.3.     Poznatky získané z podobných skúseností v minulosti

V záveroch hodnotenia správ členských štátov o pokroku v oblasti IMPZ na základe odporúčania o IMPZ (2002/413/ES) sa uvádza, že tento prístup má jasnú pridanú hodnotu pri integrácii politík v jednotlivých odvetviach v pobrežných zónach s cieľom zabezpečiť udržateľné využívanie pobrežných zdrojov. Námorné priestorové plánovanie patrí k široko uznávaným nástrojom na zabezpečenie jednotného plánovania námorného priestoru.

1.5.4.     Súlad a možná synergia s inými príslušnými nástrojmi

NPP aj IMPZ sa vymedzujú ako nástroje integrovaného manažmentu v rámci INP (modrá kniha 2007). Poskytujú pomoc pri zabezpečení integrovanejšieho rozhodovania a koordinujú odvetvové politiky, ktoré by si mohli konkurovať. Námorné priestorové plánovanie a stratégie integrovaného manažmentu pobrežnej zóny pomôžu dosiahnuť a zjednotiť ciele a opatrenia v rámci ďalších relevantných politík vrátane energetiky, životného prostredia, námornej dopravy a rybárstva.

1.6.        Trvanie a finančný vplyv

¨ Návrh/iniciatíva s obmedzeným trvaním

· ¨  Návrh/iniciatíva s účinnosťou od [DD/MM]RRRR do [DD/MM]RRRR

· ¨  Finančný vplyv od roku RRRR do roku RRRR

x Návrh/iniciatíva s neobmedzeným trvaním

· Počiatočná fáza vykonávania bude trvať od RRRR do RRRR

· a potom bude vykonávanie postupovať v plnom rozsahu.

1.7.        Plánované metódy hospodárenia[31]

¨ Priame centralizované hospodárenie na úrovni Komisie

¨ Nepriame centralizované hospodárenie s delegovaním úloh súvisiacich s plnením rozpočtu na:

· ¨  výkonné agentúry

· ¨  subjekty zriadené spoločenstvami[32]

· ¨  národné verejnoprávne subjekty/subjekty poverené vykonávaním verejnej služby

· ¨  osoby poverené realizáciou osobitných akcií podľa hlavy V Zmluvy o Európskej únii a určené v príslušnom základnom akte v zmysle článku 49 nariadenia o rozpočtových pravidlách

x Zdieľané hospodárenie s členskými štátmi

¨ Decentralizované hospodárenie s tretími krajinami

¨ Spoločné hospodárenie s medzinárodnými organizáciami (uveďte)

V prípade viacerých spôsobov hospodárenia uveďte v oddiele „Poznámky“ presnejšie vysvetlenie.

Poznámky:

2.           OPATRENIA V OBLASTI RIADENIA

2.1.        Pravidlá monitorovania a predkladania správ

Uveďte časový interval a podmienky.

Členské štáty predložia Komisii do 31. marca 2016 a následne každých šesť rokov národnú správu o vykonávaní ustanovení tejto smernice. Správa bude založená na národnom monitorovaní vykonávania.

2.2.        Systémy riadenia a kontroly

2.2.1.     Zistené riziká

Neuvádza sa – návrh si nevyžaduje použitie operačných rozpočtových prostriedkov.

2.2.1.     Plánované metódy kontroly

Neuvádza sa – návrh si nevyžaduje použitie operačných rozpočtových prostriedkov.

2.3.        Opatrenia na predchádzanie podvodom a nezrovnalostiam totožné s bodom 2.2

Uveďte existujúce a plánované preventívne a ochranné opatrenia.

Neuvádza sa – návrh si nevyžaduje použitie operačných rozpočtových prostriedkov.

3.           ODHADOVANÝ FINANČNÝ VPLYV NÁVRHU/INICIATÍVY

3.1.        Príslušné okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky výdavkov

Existujúce rozpočtové riadky výdavkov

V poradí, v akom za sebou nasledujú okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky.

Okruh viacročného finančného rámca || Rozpočtový riadok || Druh výdavkov || Príspevky

Číslo [Názov………………………...……….] || DRP/NRP ([33]) || krajín EZVO[34] || kandidátskych krajín[35] || tretích krajín || v zmysle článku 18 ods. 1 písm. aa) nariadenia o rozpočtových pravidlách

5 || 11.0101 – Výdavky týkajúce sa zamestnancov aktívne zamestnaných v oblasti politiky námorných záležitosti a rybného hospodárstva 07 01 01 – Výdavky týkajúce sa zamestnancov aktívne zamestnaných v politickej oblasti opatrení v oblasti životného prostredia a klímy || NRP || NIE || NIE || NIE || NIE

Požadované nové rozpočtové riadky

V poradí, v akom za sebou nasledujú okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky.

Okruh viacročného finančného rámca || Rozpočtový riadok || Druh výdavkov || Príspevky

Číslo [Názov……………………………………..] || DRP/NRP || krajín EZVO || kandidátskych krajín || tretích krajín || v zmysle článku 18 ods. 1 písm. aa) nariadenia o rozpočtových pravidlách

|| || || || || ||

3.2.        Odhadovaný vplyv na výdavky

3.2.1.     Zhrnutie odhadovaného vplyvu na výdavky

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Okruh viacročného finančného rámca || Číslo ||

GR: <…….> || || || Rok N[36] || Rok N+1 || Rok N+2 || Rok N+3 || ... uveďte všetky roky, počas ktorých vplyv trvá (pozri bod 1.6) || SPOLU

Ÿ Operačné rozpočtové prostriedky || || || || || || || ||

Číslo rozpočtového riadka || Záväzky || (1) || || || || || || || ||

Platby || (2) || || || || || || || ||

Číslo rozpočtového riadka || Záväzky || (1a) || || || || || || || ||

Platby || (2a) || || || || || || || ||

Administratívne rozpočtové prostriedky financované z balíka prostriedkov určených na realizáciu špecifických programov[37] || || || || || || || ||

Číslo rozpočtového riadka || || (3) || || || || || || || ||

Rozpočtové prostriedky pre GR <…….> SPOLU || Záväzky || =1+1a +3 || || || || || || || ||

Platby || =2+2a +3 || || || || || || || ||

Ÿ Operačné rozpočtové prostriedky SPOLU || Záväzky || (4) || || || || || || || ||

Platby || (5) || || || || || || || ||

Ÿ Administratívne rozpočtové prostriedky financované z balíka prostriedkov určených na realizáciu špecifických programov SPOLU || (6) || || || || || || || ||

Rozpočtové prostriedky OKRUHU <….> viacročného finančného rámca SPOLU || Záväzky || =4+ 6 || || || || || || || ||

Platby || =5+ 6 || || || || || || || ||

Ak má návrh/iniciatíva vplyv na viaceré okruhy:

Ÿ Operačné rozpočtové prostriedky SPOLU || Záväzky || (4) || || || || || || || ||

Platby || (5) || || || || || || || ||

Ÿ Administratívne rozpočtové prostriedky financované z balíka prostriedkov určených na realizáciu špecifických programov SPOLU || (6) || || || || || || || ||

Rozpočtové prostriedky OKRUHOV 1 až 4 viacročného finančného rámca SPOLU (referenčná suma) || Záväzky || =4+ 6 || || || || || || || ||

Platby || =5+ 6 || || || || || || || ||

Okruh viacročného finančného rámca || 5 || Administratívne výdavky

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

|| || || Rok 2014 a ďalej || || || || NEOBMEDZENÉ TRVANIE || SPOLU

GR: <ENV/MARE> ||

Ÿ Ľudské zdroje || 0,508 || || || || || || ||

Ÿ Ostatné administratívne výdavky || 0,054 0,022 || || || || || || ||

GR ENV/MARE SPOLU || Rozpočtové prostriedky || 0,584 || || || || || || ||

Rozpočtové prostriedky OKRUHU 5 viacročného finančného rámca SPOLU || (Záväzky spolu = Platby spolu) || 0,584 || || || || || || ||

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

|| || || Rok 2014 a ďalej || || || || ... uveďte všetky roky, počas ktorých vplyv trvá (pozri bod 1.6) || SPOLU

Rozpočtové prostriedky OKRUHOV 1 až 5 viacročného finančného rámca SPOLU || Záväzky || 0,584 || || || || || || ||

Platby || 0,584 || || || || || || ||

3.2.2.     Odhadovaný vplyv na operačné rozpočtové prostriedky

· x Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie prevádzkových rozpočtových prostriedkov

· ¨  Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie prevádzkových rozpočtových prostriedkov, ako sa uvádza v tejto tabuľke:

viazané rozpočtové prostriedky v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Uveďte ciele a výstupy ò || || || Rok N || Rok N+1 || Rok N+2 || Rok N+3 || ... uveďte všetky roky, počas ktorých vplyv trvá (pozri bod 1.6) || SPOLU

VÝSTUPY

Druh výstupu[38] || Priemerné náklady výstupu || Počet výstupov || Náklady || Počet výstupov || Náklady || Počet výstupov || Náklady || Počet výstupov || Náklady || Počet výstupov || Náklady || Počet výstupov || Náklady || Počet výstupov || Náklady || Počet výstupov spolu || Náklady spolu

KONKRÉTNY CIEĽ č. 1[39]… || || || || || || || || || || || || || || || ||

- Výstup || || || || || || || || || || || || || || || || || ||

- Výstup || || || || || || || || || || || || || || || || || ||

- Výstup || || || || || || || || || || || || || || || || || ||

Konkrétny cieľ č. 1 – medzisúčet || || || || || || || || || || || || || || || ||

KONKRÉTNY CIEĽ č. 2… || || || || || || || || || || || || || || || ||

- Výstup || || || || || || || || || || || || || || || || || ||

Konkrétny cieľ č. 2 – medzisúčet || || || || || || || || || || || || || || || ||

NÁKLADY SPOLU || || || || || || || || || || || || || || || ||

3.2.3.     Odhadovaný vplyv na administratívne rozpočtové prostriedky

3.2.3.1.  Zhrnutie

· ¨  Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie administratívnych rozpočtových prostriedkov

· x Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie administratívnych rozpočtových prostriedkov, ako sa uvádza v tejto tabuľke:

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

|| Rok 2014 a ďalej || Rok N+1 || Rok N+2 || Rok N+3 || ... uveďte všetky roky, počas ktorých vplyv trvá (pozri bod 1.6) || SPOLU

OKRUH 5 viacročného finančného rámca || || || || || || || ||

Ľudské zdroje || 0,508 || || || || || || ||

Ostatné administratívne výdavky || 0,076 || || || || || || ||

Medzisúčet pre OKRUH 5 viacročného finančného rámca || || || || || || || ||

Mimo OKRUHU 5[40] viacročného finančného rámca || || || || || || || ||

Ľudské zdroje || || || || || || || ||

Ostatné administratívne výdavky || || || || || || || ||

Medzisúčet mimo OKRUHU 5 viacročného finančného rámca || || || || || || || ||

SPOLU || 0,584 || || || || || || ||

3.2.3.2.  Odhadované potreby ľudských zdrojov

· ¨  Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie ľudských zdrojov

· ¨  Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie ľudských zdrojov, ako sa uvádza v tejto tabuľke:

odhady sa zaokrúhľujú na celé čísla (alebo najviac na jedno desatinné miesto)

|| Rok 2014 a ďalej || Rok N+1 || Rok N+2 || Rok N+3 || ... uveďte všetky roky, počas ktorých vplyv trvá (pozri bod 1.6)

Ÿ Plán pracovných miest (úradníci a dočasní zamestnanci)

11 01 01 01 + 07 01 01 01(sídlo a zastúpenia Komisie) || 4 || || || || || ||

XX 01 01 02 (delegácie) || || || || || || ||

XX 01 05 01 (nepriamy výskum) || || || || || || ||

10 01 05 01 (priamy výskum) || || || || || || ||

Ÿ Externí zamestnanci (ekvivalent plného pracovného času FTE)[41]

11 01 02 01 (ZZ, PADZ, VNE, z celkového finančného krytia) || || || || || || ||

XX 01 02 02 (ZZ, PADZ, PED, DZ a VNE v delegáciách) || || || || || || ||

XX 01 04 rr [42] || - sídlo[43] || || || || || || ||

- delegácie || || || || || || ||

XX 01 05 02 (ZZ, PADZ, VNE – nepriamy výskum) || || || || || || ||

10 01 05 02 (ZZ, PADZ, VNE – priamy výskum) || || || || || || ||

Iné rozpočtové riadky (uveďte) || || || || || || ||

SPOLU || 4 || || || || || ||

XX predstavuje príslušnú oblasť politiky alebo rozpočtovú hlavu.

Potreby ľudských zdrojov budú pokryté zamestnancami GR, ktorí už boli pridelení na riadenie akcie a/alebo boli interne prerozdelení v rámci GR, a v prípade potreby budú doplnené zdrojmi, ktoré sa môžu prideliť riadiacemu GR v rámci ročného postupu prideľovania zdrojov v závislosti od rozpočtových obmedzení.

Opis úloh, ktoré sa majú vykonať:

Úradníci a dočasní zamestnanci || Monitorovať vykonávanie smernice na vnútroštátnej úrovni

Externí zamestnanci ||

3.2.4.     Súlad s platným viacročným finančným rámcom

· x¨         Návrh/iniciatíva je v súlade s platným viacročným finančným rámcom

· ¨  Návrh/iniciatíva si bude vyžadovať zmenu v plánovaní príslušného okruhu vo viacročnom finančnom rámci

Vysvetlite požadovanú zmenu v plánovaní a uveďte príslušné rozpočtové riadky a zodpovedajúce sumy.

· ¨  Návrh/iniciatíva si vyžaduje, aby sa použil nástroj flexibility alebo aby sa uskutočnila revízia viacročného finančného rámca[44]

Vysvetlite potrebu a uveďte príslušné okruhy, rozpočtové riadky a zodpovedajúce sumy.

3.2.5.     Účasť tretích strán na financovaní

· xNávrh/iniciatíva nezahŕňa spolufinancovanie tretími stranami

· Návrh/iniciatíva zahŕňa spolufinancovanie tretími stranami, podľa odhadu uvedeného v tejto tabuľke:

Rozpočtové prostriedky v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

|| Rok N || Rok N+1 || Rok N+2 || Rok N+3 || ... uveďte všetky roky, počas ktorých vplyv trvá (pozri bod 1.6) || Spolu

Uveďte spolufinancujúci subjekt || || || || || || || ||

Spolufinancované prostriedky SPOLU || || || || || || || ||

3.3.        Odhadovaný vplyv na príjmy

· x Návrh/iniciatíva nemá finančný vplyv na príjmy

· ¨  Návrh/iniciatíva má tento finančný vplyv:

· ¨         vplyv na vlastné zdroje

· ¨         vplyv na rôzne príjmy

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Rozpočtový riadok príjmov: || Rozpočtové prostriedky k dispozícii v prebiehajúcom rozpočtovom roku || Vplyv návrhu/iniciatívy[45]

Rok N || Rok N+1 || Rok N+2 || Rok N+3 || … vložte taký počet stĺpcov, aký je potrebný na vyjadrenie trvania vplyvu (pozri bod 1.6)

Článok …………. || || || || || || || ||

V prípade rôznych pripísaných príjmov, na ktoré bude mať návrh/iniciatíva vplyv, uveďte príslušné rozpočtové riadky výdavkov.

Uveďte spôsob výpočtu vplyvu na príjmy.

[1]           KOM(2010) 2020 v konečnom znení.

[2]           COM(2012) 494 final.

[3]               KOM(2008) 791 v konečnom znení.

[4]               KOM(2010) 771 v konečnom znení.

[5]           Smernica 2008/56/ES, Ú. v. EÚ L 164, 25.6.2008, s. 19 – 40.

[6]           Smernica 2009/28/ES, Ú. v. EÚ L 140, 5.6.2009, s. 16 – 62.

[7]           Rozhodnutie 884/2004/ES, Ú. v. EÚ L 167, 30.4.2004, s. 1 – 38.

[8]               Smernica Rady 92/43/EHS, Ú. v. ES L 206, 22.7.1992, s. 7 – 50.

[9]               Ú. v. ES L 197, 21.7.2001, s. 30 – 37.

[10]             Ú. v. EÚ C 369, 17.12.2011, s.14.

[11]             Ú. v. EÚ C , , s. .

[12]             Ú. v. EÚ C , , s. .

[13]             KOM(2007) 575 v konečnom znení.

[14]             Ú. v. EÚ L 164, 25.6.2008.

[15]             KOM(2010) 2020 v konečnom znení.

[16]             Závery Rady zo 17. júna 2010.

[17]             COM(2012) 494 final.

[18]             Návrh KOM(2011) 804, v konečnom znení.

[19]             Ú. v. EÚ L 140, 5.6.2009, s. 16 – 62.

[20]             Ú. v. ES L 358, 31.12.2002, s. 59 – 80.

[21]          Ú. v. EÚ L 167, 30.4.2004, s. 1 – 38.

[22]             KOM(2011) 244 v konečnom znení.

[23]             KOM(2011) 571 v konečnom znení.

[24]             COM(2013) XXX.

[25]             KOM(2010) 461 v konečnom znení.

[26]             Ú. v. ES L 197, 21.7.2001.

[27]             Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13.

[28]             Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011.

[29]             ABM: riadenie podľa činností – ABB: zostavovanie rozpočtu podľa činností.

[30]             Podľa článku 49 ods. 6 písm. a) alebo b) nariadenia o rozpočtových pravidlách.

[31]             Vysvetlenie spôsobov hospodárenia a odkazy na nariadenie o rozpočtových pravidlách sú k dispozícii na webovej lokalite BudgWeb: http://www.cc.cec/budg/man/budgmanag/budgmanag_en.html.

[32]             Podľa článku 185 nariadenia o rozpočtových pravidlách.

[33]             DRP = diferencované rozpočtové prostriedky/NRP = nediferencované rozpočtové prostriedky.

[34]             EZVO: Európske združenie voľného obchodu.

[35]             Kandidátske krajiny a prípadne potenciálne kandidátske krajiny západného Balkánu.

[36]             Rok N je rokom, v ktorom sa návrh/iniciatíva začína realizovať.

[37]             Technická a/alebo administratívna pomoc a výdavky určené na financovanie realizácie programov a/alebo opatrení Európskej únie (pôvodné rozpočtové riadky „BA“), nepriamy výskum, priamy výskum.

[38]             Výstupy znamenajú dodané výrobky a poskytnuté služby, (napríklad: počet financovaných výmen študentov, vybudované cesty v km atď.).

[39]             Ako sa uvádza v časti 1.4.2. „Konkrétne ciele... “.

[40]             Technická a/alebo administratívna pomoc a výdavky určené na financovanie realizácie programov a/alebo opatrení Európskej únie (pôvodné rozpočtové riadky „BA“), nepriamy výskum, priamy výskum.

[41]             ZZ = zmluvný zamestnanec; PADZ = pracovníci agentúr dočasného zamestnávania; PED = pomocný expert v delegácii; MZ = miestny zamestnanec; VNE = vyslaný národný expert.

[42]             Pod stropom pre externých zamestnancov z operačných rozpočtových prostriedkov (pôvodné rozpočtové riadky „BA“).

[43]             Najmä pre štrukturálne fondy, Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka (EPFRV) a Európsky fond pre rybné hospodárstvo (EFRH).

[44]             Pozri body 19 a 24 medziinštitucionálnej dohody.

[45]             Pokiaľ ide o tradičné vlastné zdroje (clá, odvody z produkcie cukru), uvedené sumy musia predstavovať čisté sumy, t. j. hrubé sumy po odčítaní 25 % nákladov na výber.