Hlavné smery hospodárskych politík krajín EÚ

ZHRNUTIE K DOKUMENTU:

Odporúčanie Rady (EÚ) 2015/1184 – hlavné smery hospodárskych politík krajín EÚ a EÚ ako celku

SÚHRN

AKÝ JE CIEĽ HLAVNÝCH SMEROV HOSPODÁRSKYCH POLITÍK?

V súlade s článkom 121 Zmluvy o fungovaní Európskej únie Rada vydáva hlavné smery hospodárskych politík (BEPG) pre hospodárstvo EÚ. Ide o usmernenia k makroekonomickým a štrukturálnym politikám, ktorých cieľom je koordinovať hospodárske politiky krajín EÚ tak, aby sa dosiahli spoločné ciele.

Spolu s usmerneniami k politikám zamestnanosti pre krajiny EÚ, ktoré sa každoročne uverejňujú podľa samostatného článku (článok 148 Zmluvy o fungovaní Európskej únie ), predstavujú integrované hlavné smery vykonávania stratégie Európa 2020.

HLAVNÉ BODY

Finančná a hospodárska kríza z roku 2008 odhalila a zhoršila významné slabé stránky EÚ a zvýraznila vzájomnú previazanosť hospodárstiev krajín EÚ. Najnovšie hlavné smery z roku 2015 sa zameriavajú na tieto aspekty:

• schválenie a podporu politických opatrení týkajúcich sa dosiahnutia cieľov stratégie Európa 2020, ako sa uvádza v ročnom prieskume rastu z roku 2015, ktorý predstavila Komisia, a to na základe:
  • investícií,
  • štrukturálnych reforiem a
  • fiškálnej zodpovednosti;
• pevné nasmerovanie EÚ na cestu k rastu – cieľu stratégie Európa 2020, a umožnenie maximalizácie možností vytvárať nové pracovné miesta;
• príspevok k dosiahnutiu cieľov európskeho semestra pri koordinácii hospodárskych politík.

Rada odporúča, aby krajiny EÚ, a ak je to vhodné, aj EÚ ako celok, zohľadnili vo svojich hospodárskych politikách tieto hlavné smery.

• Hlavný smer č. 1: zvýšenie investícií prostredníctvom:
  • čo najlepšieho využitia možností, ktoré ponúkajú fondy EÚ vrátane Európskeho fondu pre strategické investície a štrukturálnych fondov na financovanie investícií v kľúčových oblastiach rastu;
  • vytvorenia európskej platformy pod záštitou Európskej investičnej banky (EIB), ktorá bude poskytovať poradenstvo v oblasti investícií, ako aj vytvorenie transparentného súboru projektov, aby sa zabezpečilo, že kapitál je prínosom pre reálnu ekonomiku (t. j. produktívnu stranu ekonomiky).
• Hlavný smer č. 2: zvýšenie rastu prostredníctvom štrukturálnych reforiem vkrajinách EÚ :
  • pokračovaním v reforme trhov práce a systémov sociálneho zabezpečenia s cieľom zvýšiť rast a zamestnanosť a zároveň zabezpečiť univerzálny prístup k sociálnym dávkam a službám spolu s ich kvalitou, dostupnosťou a udržateľnosťou;
  • presadzovaním reformy a integrácie trhov výrobkov, aby spotrebitelia a podniky EÚ mohli využívať výhodu nižších cien a širšieho výberu tovaru a služieb;
  • zlepšením regulačného prostredia, v ktorom spoločnosti pôsobia, najmä na podporu malých a stredných podnikov (MSP);
  • podporou investícií súkromného sektora do výskumu a inovácií, najmä do sektora informačných technológií a komunikácií a digitálneho hospodárstva.
• Hlavný smer č. 3: odstraňovanie hlavných prekážok udržateľného rastu a zamestnanosti v EÚ prostredníctvom:
  • ďalšej integrácie jednotného trhu EÚ odstránením zostávajúcich prekážok, zvýšením hospodárskej súťaže a zlepšením podnikateľského prostredia tak, aby Európa bola aj naďalej atraktívna pre tuzemské i zahraničné firmy;
  • zabezpečenia integrácie jednotného digitálneho trhu tak, že sa uľahčí vytvorenie digitálnej Európy bez hraníc;
  • posilnenia regulácie a dohľadu, ako aj ochrany spotrebiteľov v oblasti finančných trhov a inštitúcií;
  • vytvorenia udržateľného sekuritizovaného trhu v Európe s cieľom zlepšiť skutočnú schopnosť úverovania zo strany bánk v EÚ;
  • vytvorenia skutočného kapitálového trhu EÚ;
  • dosiahnutia energetickej únie, ktorá zabezpečí cenovo dostupnú, bezpečnú a udržateľnú energiu pre podniky a domácnosti;
  • vykonávania rámca politík v oblasti klímy a energetiky na obdobie do roku 2030;
  • pokračovania v prechode na konkurencieschopné nízkouhlíkové hospodárstvo, a to pri súčasnej podpore tvorby zelených pracovných miest a technológií a inovačných riešení.
• Hlavný smer č. 4: zlepšovanie udržateľnosti verejných financií a ich priaznivosti pre rast prostredníctvom:
  • vykonávania fiškálnych politík, ktoré sú v súlade s Paktom stability a rastu (t. j. udržiavanie deficitu a dlhu na udržateľných úrovniach) tak, aby sa generovali pozitívne účinky presahovania z hľadiska rastu formou lepšie koordinovaných opatrení. Krajinám EÚ, ktoré nemajú fiškálny priestor (teda manévrovací priestor s verejnými financiami), by to malo umožniť opätovne získať tento priestor, a krajinám, ktoré ho majú, by to malo umožniť využiť príležitosti na podporu domáceho dopytu s osobitným dôrazom na investície;
  • uprednostnením oblastí výdavkov podporujúcich rast (napr. vzdelávanie, zručnosti, výskum a vývoj, inovácie a investície do sietí s pozitívnym vplyvom na produktivitu);
  • prechodu na dane viac podporujúce rast a zlepšenia účinnosti daňového systému rozšírením daňového základu, ako aj prostredníctvom posilňovania daňovej správy, zjednodušenia daňového systému a boja proti daňovým podvodom a agresívnemu daňovému plánovaniu.

AKT

Odporúčanie Rady (EÚ) 2015/1184 zo 14. júla 2015 o hlavných smeroch hospodárskych politík členských štátov a Európskej únie (Ú. v. EÚ L 192, 18.7.2015, s. 27 – 31)

Posledná aktualizácia 25.02.2016