Navrátenie predmetov kultúrnej hodnoty nezákonne vyvezených z inej krajiny EÚ

Týmto právnym predpisom Európskej únie (EÚ) sa objasňujú a rozširujú existujúce pravidlá o navrátení všetkých predmetov kultúrnej hodnoty, ktoré krajina EÚ považuje za národné kultúrne bohatstvo a ktoré boli nezákonne vyvezené z jej územia po 1. januári 1993.

AKT

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/60/EÚ z 15. mája 2014 o navrátení predmetov kultúrnej hodnoty nezákonne vyvezených z územia členského štátu a o zmene nariadenia (EÚ) č. 1024/2012 (prepracované znenie)

SÚHRN

AKÝ JE CIEĽ TEJTO SMERNICE?

Týmto právnym predpisom Európskej únie (EÚ) sa objasňujú a rozširujú existujúce pravidlá o navrátení všetkých predmetov kultúrnej hodnoty, ktoré krajina EÚ považuje za národné kultúrne bohatstvo a ktoré boli nezákonne vyvezené z jej územia po 1. januári 1993.

KĽÚČOVÉ BODY

Rozsah pôsobnosti

Tento právny predpis sa vzťahuje na predmety historického, paleontologického, etnografického či numizmatického významu alebo vedeckej hodnoty. Tieto predmety môžu, ale nemusia byť súčasťou verejných alebo iných zbierok, alebo byť samostatnými predmetmi. Môžu pochádzať zo zákonných, alebo neoprávnených vykopávok, ale musia byť označené alebo vymedzené ako národné kultúrne bohatstvo.

Tieto predmety už viac nemusia patriť do určitých kategórií alebo spĺňať hraničné hodnoty týkajúce sa ich veku a/alebo finančnej hodnoty na to, aby spĺňali podmienky na navrátenie.

Spolupráca medzi krajinami EÚ

Národné vládne agentúry krajín EÚ sú povinné navzájom efektívne spolupracovať a vymieňať si informácie o nezákonne vyvezených predmetoch prostredníctvom informačného systému o vnútornom trhu EÚ.

Lehoty na kontroly a navrátenia

Po tom, ako iná krajina EÚ upozorní na objavenie predmetu, má krajina 6 mesiacov, aby skontrolovala, či ide o národné kultúrne bohatstvo.

Krajina, z ktorej bol premet nezákonne vyvezený, má 3 roky na to, aby uplatnila nárok na navrátenie od chvíle, keď sa dozvie o mieste, kde sa predmet kultúrnej hodnoty nachádza alebo o totožnosti jeho vlastníka alebo držiteľa.

Nárok na navrátenie nie je možné uplatniť po uplynutí 30 rokov odo dňa, keď bol predmet kultúrnej hodnoty nezákonne vyvezený z územia žiadajúcej krajiny EÚ. Lehota sa zvyšuje na 75 rokov v prípade predmetov, ktoré sú súčasťou verejných zbierok alebo inventárov cirkevných inštitúcií (v krajinách, kde sa uplatňujú pravidlá osobitnej ochrany).

Odškodnenie

V závislosti od okolností prípadu, a len ak držiteľ môže preukázať, že postupoval s náležitou starostlivosťou, keď predmet nadobudol (t. j. že nemohol vedieť, že predmet nadobudol pri nezákonnom obchodovaní), súd v krajine EÚ, ktorá bola požiadaná o navrátenie, musí poskytnúť spravodlivé odškodnenie. Pri tomto dôkaze sa berie do úvahy dokumentácia o pôvode predmetu, povolenia na vývoz potrebné na základe právnych predpisov žiadajúcej krajiny, zaplatená cena a skutočnosť, či vlastník nahliadol do prístupných registrov odcudzených predmetov kultúrnej hodnoty.

ODKEDY SA TÁTO SMERNICA UPLATŇUJE?

Smernicou 2014/60/EÚ sa ruší existujúci právny predpis, smernica 93/7/EHS, s účinkom od 19.12.2015.

Posledná aktualizácia 10.09.2015