16.12.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 342/61

(1)

Cieľom postupu uznávania centrálnych protistrán usadených v tretích krajinách stanoveného v článku 25 nariadenia (EÚ) č. 648/2012 je umožniť centrálnym protistranám usadeným v tretích krajinách, ktoré im udelili povolenie a ktorých regulačné normy sú rovnocenné s tými, ktoré sú stanovené v uvedenom nariadení, poskytovať zúčtovacie služby zúčtovacím členom alebo miestam obchodovania usadeným v Únii. Uvedený postup uznávania a v tomto rámci predpokladané rozhodnutia o rovnocennosti tak prispievajú k dosiahnutiu hlavného cieľa nariadenia (EÚ) č. 648/2012, ktorým je znížiť systémové riziko zvýšeným používaním bezpečných a spoľahlivých centrálnych protistrán pri zúčtovávaní zmlúv o mimoburzových derivátoch, a to aj v prípadoch, keď sú tieto centrálne protistrany usadené v tretej krajine a bolo im tam udelené povolenie.

(2)

Na to, aby sa právny režim tretej krajiny považoval za rovnocenný s právnym režimom Únie vo vzťahu k centrálnym protistranám, by vecný výsledok príslušného právneho rámca a rámca dohľadu mal byť rovnocenný s požiadavkami Únie s ohľadom na regulačné ciele, ktoré sledujú. Účelom tohto posúdenia rovnocennosti je preto overiť, či právny rámec a rámec dohľadu Brazílie zabezpečujú, že centrálne protistrany tam usadené, ktorým bolo udelené povolenie, nevystavujú zúčtovacích členov a miesta obchodovania usadené v Únii vyššiemu riziku, než by tomu mohlo byť zo strany centrálnych protistrán, ktorým bolo udelené povolenie v Únii, a že preto nepredstavujú neprijateľné úrovne systémového rizika v Únii. Malo by sa pri tom zohľadniť najmä to, že zúčtovacie činnosti vykonávané na finančných trhoch, ktoré sú menšie než finančný trh Únie, sú spojené s podstatne nižšími rizikami.

(3)

V súlade s článkom 25 ods. 6 nariadenia (EÚ) č. 648/2012 musia byť na stanovenie toho, že právny rámec a rámec dohľadu tretej krajiny vo vzťahu k centrálnym protistranám, ktorým bolo udelené povolenie v danej tretej krajine, sú rovnocenné s tými, ktoré sú stanovené v uvedenom nariadení, splnené tri podmienky.

(4)

Podľa prvej podmienky musia centrálne protistrany, ktorým bolo udelené povolenie v tretej krajine, spĺňať právne záväzné požiadavky, ktoré sú rovnocenné s požiadavkami stanovenými v hlave IV nariadenia (EÚ) č. 648/2012.

(5)

Právne záväzné požiadavky Brazílie uplatniteľné na centrálne protistrany, ktorým bolo udelené povolenie v Brazílii, pozostávajú zo zákona č. 10 214 z 27. marca 2001 a z uznesení národnej menovej rady (National Monetary Council – CMN), obežníkov vydávaných Centrálnou bankou Brazílie (Central Bank of Brazil – BCB) a pokynov vydávaných Komisiou pre cenné papiere a burzu (Securities and Exchange Commission – CVM) prijatých podľa uvedeného zákona. Najmä uznesením č. 2 882, ktoré bolo zmenené uznesením 3 081, sa upravuje činnosť klíringových ústavov a poskytovateľov zúčtovacích služieb, stanovujú sa zásady vzťahujúce sa na fungovanie klíringových ústavov a poskytovateľov zúčtovacích služieb a BCB sa poskytuje právomoc regulovať klíringové ústavy a poskytovateľov zúčtovacích služieb, vydávať im povolenia a vykonávať nad nimi dohľad.

(6)

Klíringové ústavy a poskytovatelia zúčtovacích služieb usadené v Brazílii musia mať na poskytovanie zúčtovacích služieb povolenie od BCB. Pri udeľovaní povolení klíringovým ústavom alebo poskytovateľom zúčtovacích služieb musí BCB zohľadniť aspekty týkajúce sa dobrého stavu, bežného fungovania a zlepšenia brazílskeho platobného systému. BCB môže takisto bližšie určiť „také podmienky, aké považuje za vhodné“ pred udelením takéhoto povolenia alebo neskôr na základe stability finančného systému, rizík a efektívnosti klíringových ústavov a poskytovateľov služieb zúčtovania. Klíringové ústavy, ktoré prevádzkujú systémovo významný systém vytvárajúci riziká pre dobré a bezproblémové fungovanie brazílskeho finančného systému, ktorý má byť stanovený BCB v závislosti od objemu a povahy zúčtovacích systémov, môžu podliehať odlišným pravidlám než zvyšok klíringových ústavov a poskytovateľov zúčtovacích služieb.

(7)

BCB prijala rôzne opatrenia s cieľom vykonávať rezolúciu č. 2 882 a zabezpečiť, aby klíringové ústavy a poskytovatelia zúčtovacích služieb dodržiavali hodnoty, zásady a pravidlá, ktoré sa vzťahujú na platobný systém. Predovšetkým obežník č. 3 057 obsahuje podrobné predpisy týkajúce sa fungovania klíringových ústavov a poskytovateľov zúčtovacích služieb a stanovuje sa v ňom niekoľko požiadaviek, ktoré tieto subjekty musia spĺňať vrátane kapitálových požiadaviek, štandardov transparentnosti, opatrení na kontrolu rizika a prevádzkových požiadaviek. BCB vydala politické vyhlásenie č. 25 097 o prijatí zásad pre infraštruktúry finančných trhov (Principles for Financial Markets Infrastructures, PFMI), ktoré v apríli 2012 vydal Výbor pre platobné a zúčtovacie systémy (2) (Committee on Payment and Settlement Systems, CPSS) a Medzinárodná organizácia komisií pre cenné papiere (ďalej len „IOSCO“), prostredníctvom ktorých BCB uplatňuje PFMI v rámci dohľadu a dozoru nad klíringovými ústavmi a poskytovateľmi zúčtovacích služieb.

(8)

Podľa obežníka č. 3 057 musia klíringové ústavy a poskytovatelia zúčtovacích služieb prijať vnútorné pravidlá a postupy, ktoré zabezpečujú súlad so všetkými relevantnými požiadavkami a ktoré obsahujú všetky relevantné aspekty súvisiace s ich fungovaním vrátane záruk týkajúcich sa riadenia kreditného rizika, rizika likvidity a operačného rizika. Uvedené vnútorné pravidlá a postupy sa predkladajú BCB, ktorá ich najprv posúdi v rámci postupu udeľovania povolenia. Okrem toho podstatné zmeny vnútorných pravidiel a postupov musí takisto schváliť BCB. Akékoľvek iné nepodstatné zmeny vnútorných pravidiel a postupov sa musia oznámiť BCB do tridsiatich dní po uskutočnení zmien a BCB voči nim môže namietať.

(9)

Štruktúra právne záväzných požiadaviek uplatniteľných na centrálne protistrany, ktorým bolo udelené povolenie v Brazílii, teda pozostáva z dvoch častí. V hlavných zásadách obsiahnutých v zákone č. 10 214 a uzneseniach, obežníkoch a pokynoch prijatých na základe uvedeného zákona sa stanovujú normy na vysokej úrovni, ktoré klíringové ústavy a poskytovatelia zúčtovacích služieb musia dodržiavať, aby získali povolenie na poskytovanie zúčtovacích služieb v Brazílii (ďalej spolu „základné pravidlá“). Uvedené základné pravidlá tvoria prvú časť právne záväzných požiadaviek v Brazílii. S cieľom potvrdiť súlad so základnými pravidlami musia klíringové ústavy a poskytovatelia zúčtovacích služieb predložiť svoje vnútorné pravidlá a postupy BCB týkajúce sa schválenia alebo nevznesenia námietky. Uvedené vnútorné pravidlá a postupy tvoria druhú časť právne záväzných požiadaviek v Brazílii, ktoré musia poskytovať podrobné informácie o tom, ako klíringové ústavy a poskytovatelia zúčtovacích služieb splnia uvedené normy. BCB posúdi, či klíringové ústavy a poskytovatelia zúčtovacích služieb dodržiavajú tieto normy a zásady PFMI. Po tom, ako BCB vnútorné pravidlá a postupy schváli, stanú sa pre klíringové ústavy a poskytovateľov zúčtovacích služieb právne záväznými.

(10)

Pri posudzovaní rovnocennosti právneho rámca a rámca dohľadu, ktoré sa uplatňujú na klíringové ústavy a poskytovateľov zúčtovacích služieb v Brazílii, by sa malo zohľadňovať aj to, do akej miery zmierňujú riziko, ktorému sú vystavení zúčtovací členovia a miesta obchodovania usadené v Únii z dôvodu ich účasti v takýchto subjektoch. Miera zmierňovania rizika sa určuje tak na základe úrovne rizika spojeného so zúčtovacími činnosťami vykonávanými príslušnou centrálnou protistranou, ktorá závisí od veľkosti finančného trhu, na ktorom pôsobí, ako aj na základe vhodnosti právneho rámca a rámca dohľadu, ktoré sa uplatňujú na centrálne protistrany, pokiaľ ide o zmierňovanie uvedenej úrovne rizika. S cieľom dosiahnuť rovnocennú mieru zmierňovania rizika sa musia pre centrálne protistrany vykonávajúce svoje činnosti na väčších finančných trhoch s väčším rizikom stanoviť prísnejšie požiadavky na zmierňovanie rizika, než je tomu v prípade centrálnych protistrán, ktoré vykonávajú svoje činnosti na menších finančných trhoch s menšou úrovňou rizika.

(11)

Rozmer finančného trhu, na ktorom klíringové ústavy a poskytovatelia zúčtovacích služieb usadené v Brazílii, vykonávajú svoju zúčtovaciu činnosť, je podstatne menší, než v prípade trhov, na ktorých vykonávajú svoju činnosť centrálne protistrany usadené v Únii. Konkrétne, za posledné tri roky predstavoval celkový objem derivátových transakcií zúčtovaných v Brazílii menej než 3 % celkového objemu derivátových transakcií zúčtovaných v Únii. Účasťou v klíringových ústavoch a na poskytovaní zúčtovacích služieb sú tak zúčtovací členovia a miesta obchodovania usadené v Únii vystavení podstatne nižším rizikám, než je tomu pri ich účasti v centrálnych protistranách, ktorým bolo udelené povolenie v Únii.

(12)

Právny rámec a rámec dohľadu, ktoré sa uplatňujú na klíringové ústavy a poskytovateľov zúčtovacích služieb usadené v Brazílii, preto možno považovať za rovnocenné, ak sú primerané na zmierňovanie uvedenej nižšej úrovne rizika. Prostredníctvom základných pravidiel uplatňovaných na klíringové ústavy a poskytovateľov zúčtovacích služieb, ktoré sú doplnené ich vnútornými pravidlami a postupmi, ktoré si vyžadujú súlad so zásadami PFMI, sa zmierňuje táto nižšia úroveň rizika existujúceho v Brazílii a dosahuje sa miera zmierňovania rizika, ktorá je rovnocenná miere sledovanej nariadením (EÚ) č. 648/2012.

(13)

Malo by sa preto konštatovať, že právny rámec a rámec dohľadu Brazílie zabezpečujú, že klíringové ústavy a poskytovatelia zúčtovacích služieb, ktorým tam bolo udelené povolenie, dodržiavajú právne záväzné požiadavky, ktoré sú rovnocenné s požiadavkami stanovenými v hlave IV nariadenia (EÚ) č. 648/2012.

(14)

Na základe druhej podmienky podľa článku 25 ods. 6 nariadenia (EÚ) č. 648/2012 musí právny rámec a rámec dohľadu Brazílie vo vzťahu k centrálnym protistranám, ktorým bolo udelené povolenie v krajine, zabezpečovať, aby tieto centrálne protistrany podliehali priebežnému účinnému dohľadu a presadzovaniu práva.

(15)

BCB nepretržite monitoruje, či klíringové ústavy a poskytovatelia zúčtovacích služieb spĺňajú právne záväzné požiadavky, ktoré sa na ne uplatňujú. BCB má okrem toho k dispozícii viaceré prostriedky na zabezpečenie tohto dodržiavania. BCB má predovšetkým právomoc požadovať informácie od klíringových ústavov a poskytovateľov zúčtovacích služieb, zasielať im upozornenia, a žiadať od nich, aby podľa potreby vykonali určité zmeny pravidiel. BCB okrem toho môže takisto klíringovým ústavom a poskytovateľom zúčtovacích služieb ukladať pokuty za porušenie právne záväzných požiadaviek, ktoré sa na ne uplatňujú a má aj právomoc odňať im povolenie.

(16)

Malo by sa preto konštatovať, že klíringové ústavy a poskytovatelia zúčtovacích služieb v Brazílii podliehajú účinnému priebežnému dohľadu a presadzovaniu práva.

(17)

Na základe tretej podmienky podľa článku 25 ods. 6 nariadenia (EÚ) č. 648/2012 musí právny rámec a rámec dohľadu Brazílie zahŕňať účinný rovnocenný systém pre uznanie centrálnych protistrán, ktorým bolo udelené povolenie podľa právneho režimu tretej krajiny (ďalej len „centrálne protistrany z tretích krajín“).

(18)

Centrálne protistrany, ktorým bolo udelené povolenie v tretej krajine, ktorej právny rámec a rámec dohľadu zabezpečujú podobné výsledky, ako zabezpečuje právny rámec a rámec dohľadu uplatniteľné v Brazílii a ktoré spĺňajú zásady PFMI, ktoré majú rovnocennú reguláciu na boj proti praniu špinavých peňazí a v ktorej centrálne protistrany podliehajú účinnému dohľadu, môžu poskytovať služby v Brazílii. Na udelenie uznania sa vyžaduje aj uzavretie dohody o spolupráci medzi BCB a príslušným orgánom žiadajúcej centrálnej protistrany z tretej krajiny.

(19)

Preto možno konštatovať, že právny rámec a rámec dohľadu Brazílie zabezpečujú účinný rovnocenný systém pre uznávanie centrálnych protistrán z tretích krajín.

(20)

Toto rozhodnutie je založené na právne záväzných požiadavkách týkajúcich sa klíringových ústavov a poskytovateľov zúčtovacích služieb, ktoré sú uplatňované v Brazílii v čase prijatia tohto rozhodnutia. Komisia by mala aj naďalej pravidelne monitorovať vývoj právneho rámca a rámca dohľadu pre klíringové ústavy a poskytovateľov zúčtovacích služieb a plnenie podmienok, na základe ktorých sa prijalo toto rozhodnutie.

(21)

Pravidelným preskúmavaním právneho rámca a rámca dohľadu, ktoré sa uplatňujú v Brazílii na centrálne protistrany, ktorým bolo udelené povolenie v krajine, by nemala byť dotknutá možnosť Komisie vykonať kedykoľvek osobitné preskúmanie mimo všeobecného preskúmania, ak si vývoj situácie vyžaduje, aby Komisia prehodnotila rovnocennosť udelenú týmto rozhodnutím. Takéto opätovné posúdenie by mohlo viesť k zrušeniu tohto rozhodnutia.

(22)

Opatrenia stanovené v tomto rozhodnutí sú v súlade so stanoviskom Európskeho výboru pre cenné papiere,