25.4.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 115/39

(1)

Európska rada schválila 26. marca 2010 návrh Komisie o iniciovaní novej stratégie Európa 2020. Jednou z priorít stratégie Európa 2020 je udržateľný rast dosahovaný presadzovaním udržateľnejšej a konkurencieschopnejšej ekonomiky s efektívnejšie využívanými zdrojmi. Táto stratégia kladie energetické infraštruktúry na popredné miesto ako súčasť hlavnej iniciatívy Európa efektívne využívajúca zdroje zdôraznením potreby naliehavo modernizovať európske siete, vzájomne ich prepojiť na kontinentálnej úrovni, a najmä integrovať obnoviteľné zdroje energie.

(2)

Cieľ schválený v záveroch Európskej rady v Barcelone v marci 2002 pre členské štáty, ktorým bolo dosiahnuť úroveň elektrizačných prepojení zodpovedajúcu minimálne 10 % ich zavedenej výrobnej kapacity, sa nepodarilo naplniť.

(3)

Oznámenie Komisie pod názvom Priority v oblasti energetickej infraštruktúry na rok 2020 a ďalšie roky – plán integrovanej európskej energetickej siete, na ktoré nadviazali závery Rady z 28. februára 2011 a uznesenie Európskeho parlamentu (4), požadovalo novú politiku energetickej infraštruktúry s cieľom optimalizovať rozvoj siete na európskej úrovni na obdobie do roku 2020 a ďalšie roky, aby Únia mohla splniť svoje hlavné ciele energetickej politiky týkajúce sa konkurencieschopnosti, udržateľnosti a zabezpečenia dodávok.

(4)

Európska rada zdôraznila 4. februára 2011 potrebu modernizovať a rozšíriť energetickú infraštruktúru Európy a cezhranične prepojiť siete s cieľom sfunkčniť solidaritu medzi členskými štátmi, poskytnúť možnosť alternatívnych dodávok alebo tranzitných trás a zdrojov energie a rozvíjať obnoviteľné zdroje energie v hospodárskej súťaži s tradičnými zdrojmi. Zdôraznilo sa, že žiadny členský štát by po roku 2015 nemal zostať izolovaný od európskych plynárenských a elektrických sietí ani považovať svoju energetickú bezpečnosť za ohrozenú nedostatkom príslušných prepojení.

(5)

V rozhodnutí Európskeho parlamentu a Rady č. 1364/2006/ES (5) sa stanovujú usmernenia pre transeurópske energetické siete (ďalej len „TEN-E“). Tieto usmernenia majú za cieľ podporovať dokončenie vnútorného trhu s energiou Únie a súčasne napomáhať racionálnu výrobu, dopravu, distribúciu a využívanie energetických zdrojov, zmierňovať izolovanosť znevýhodnených a ostrovných regiónov, zabezpečiť a diverzifikovať dodávky, zdroje a trasy energie pre Úniu aj pomocou spolupráce s tretími krajinami a prispievať k udržateľnému rozvoju a ochrane životného prostredia.

(6)

Hodnotenie súčasného rámca TEN-E jasne ukázalo, že aj keď tento rámec vniesol pozitívny vklad do vybraných projektov tým, že ich politicky zviditeľnil, chýba mu vízia, zameranie a pružnosť, aby sa zaplnili určené medzery infraštruktúry. Únia by preto mala zvýšiť svoje úsilie o splnenie budúcich náročných úloh v tejto oblasti a riadna pozornosť by sa mala venovať zisťovaniu medzier v dopyte a dodávkach energie, ktoré v budúcnosti môžu vzniknúť.

(7)

Urýchlenie modernizácie existujúcej energetickej infraštruktúry a rozvoja novej energetickej infraštruktúry je dôležité na dosiahnutie cieľov energetickej a klimatickej politiky Únie, ktoré spočívajú v dokončení vnútorného trhu s energiou, zaručení bezpečnosti dodávok predovšetkým plynu a ropy, znížení emisií skleníkových plynov o 20 % (30 %, ak na to budú vhodné podmienky), zvýšení podielu energie z obnoviteľných zdrojov v konečnej spotrebe energie na 20 % (6) a dosiahnutí 20 % zvýšenia energetickej účinnosti do roku 2020, pričom zvýšenie energetickej účinnosti môže prispieť k obmedzeniu potreby budovania nových infraštruktúr. Únia musí súčasne pripraviť svoju infraštruktúru na ďalšie znižovanie emisií uhlíka v energetickej sústave v dlhodobom výhľade do roku 2050. Týmto nariadením by sa preto mali dosiahnuť možné budúce ciele politiky Únie v oblasti energetiky a klímy.

(8)

Napriek skutočnosti, že smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/72/ES z 13. júla 2009 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou (7) a smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/73/ES z 13. júla 2009 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh so zemným plynom (8) sa stanovuje vnútorný trh s energiou, trh zostáva roztrieštený z dôvodu nedostatočných prepojení medzi vnútroštátnymi energetickými sieťami a nie najlepšieho využívania existujúcej energetickej infraštruktúry. Integrované siete v celej Únii a zavedenie infraštruktúry inteligentných sietí sú však dôležité na zabezpečenie konkurencieschopného a riadne fungujúceho integrovaného trhu, na dosiahnutie optimálneho využívania energetickej infraštruktúry, na zvýšenie energetickej účinnosti a zahrnutie distribuovaných zdrojov obnoviteľnej energie a na podporu rastu, zamestnanosti a udržateľného rozvoja.

(9)

Energetická infraštruktúra Únie by sa mala zmodernizovať, aby sa predchádzalo technickým poruchám a zvýšila jej odolnosť voči takýmto poruchám, živelným pohromám aj katastrofám spôsobeným ľuďmi a schopnosť predchádzať im, voči nepriaznivým účinkom klimatických zmien a rizikám pre jej bezpečnosť, najmä ak ide o európske kritické infraštruktúry ustanovené v smernici Rady 2008/114/ES z 8. decembra 2008 o identifikácii a označení európskych kritických infraštruktúr a zhodnotení potreby zlepšiť ich ochranu (9).

(10)

Preprava ropy ropovodmi môže skôr než preprava po vode prispieť k významnému zníženiu ekologických rizík súvisiacich s prepravou ropy.

(11)

Význam inteligentných sietí pri dosahovaní cieľov energetickej politiky Únie sa potvrdil v oznámení Komisie z 12. apríla 2011 s názvom Inteligentné siete: od inovácií k zavedeniu.

(12)

Zásobníky energie a zariadenia na príjem, skladovanie a spätné splynovanie alebo dekompresiu skvapalneného zemného plynu (LNG) a stlačeného zemného plynu (CNG) majú v európskej energetickej infraštruktúre čoraz väčší význam. Rozširovanie týchto zariadení energetickej infraštruktúry je dôležitou súčasťou dobre fungujúcej sieťovej infraštruktúry.

(13)

V oznámení Komisie zo 7. septembra 2011 s názvom Energetická politika EÚ: budovanie vzťahov s partnermi za hranicami EÚ sa zdôraznilo, že Únia musí podporovať rozvoj energetickej infraštruktúry vo svojich vonkajších vzťahoch s cieľom podporovať sociálno-ekonomický rozvoj za svojimi hranicami. Únia by mala pomáhať projektom infraštruktúry spojením svojich energetických sietí so sieťami tretích krajín, najmä susedných krajín a tých krajín, s ktorými nadviazala konkrétnu spoluprácu v energetike.

(14)

Vzhľadom na zabezpečenie stability napätia a frekvencie treba osobitnú pozornosť zamerať na stabilitu európskej elektrizačnej sústavy v meniacich sa podmienkach v prípade rastúceho prívodu energie z obnoviteľných zdrojov, ktoré sú svojou povahou variabilné.

(15)

Potreby investícií do infraštruktúr prenosu elektriny a prepravy plynu európskeho významu do roku 2020 sa odhadovali približne na 200 miliárd EUR. Značné zvýšenie objemov investícií v porovnaní s minulými trendmi a naliehavosť realizácie priorít energetických infraštruktúr si vyžaduje nový prístup k tomu, ako sa regulujú a financujú energetické infraštruktúry, a najmä infraštruktúry cezhraničného charakteru.

(16)

V pracovnom dokumente útvarov Komisie pre Radu z 10. júna 2011 s názvom Potreby investícií do energetickej infraštruktúry a požiadavky na financovanie sa zdôrazňuje, že približne polovici celkových investícií potrebných na desaťročie do roku 2020 hrozí, že sa vôbec nevynaložia alebo sa nevynaložia včas pre prekážky spojené s vydávaním povolení, otázkami regulácie a financovaním.

(17)

Týmto nariadením sa stanovujú pravidlá na včasný rozvoj a interoperabilitu transeurópskych energetických sietí s cieľom dosiahnuť ciele energetickej politiky stanovené v Zmluve o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), zaistiť fungovanie vnútorného trhu s energiou a bezpečnosť dodávok v Únii, podporovať energetickú účinnosť a úsporu energie, rozvoj nových a obnoviteľných foriem energie a presadzovať prepojenie energetických sietí. Sledovaním uvedených cieľov toto nariadenie napomáha inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast a prináša výhody pre celú Úniu z hľadiska konkurencieschopnosti a hospodárskej, spoločenskej a územnej súdržnosti.

(18)

Pre rozvoj transeurópskych sietí a ich účinnú interoperabilitu je dôležité, aby sa zabezpečila operačná koordinácia medzi prevádzkovateľmi prenosových sústav elektriny. Na zabezpečenie jednotných podmienok uplatňovania dôležitých ustanovení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 714/2009 z 13. júla 2009 o podmienkach prístupu do sústavy pre cezhraničné výmeny elektriny (10) v tejto oblasti by sa vykonávacie právomoci mali preniesť na Komisiu. Tieto právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (11). Postup preskúmania by sa mal využívať na prijímanie usmernení na uskutočňovanie operačnej koordinácie medzi prevádzkovateľmi prenosových sústav na úrovni Únie, pretože tieto usmernenia sa budú vzťahovať všeobecne na všetkých prevádzkovateľov prenosových sústav.

(19)

Agentúre pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky (ďalej len „agentúra“) zriadenej nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 713/2009 (12) sa prideľujú dôležité doplnkové úlohy v rámci tohto nariadenia, a preto by mala mať právo na vyberanie poplatkov za niektoré doplnkové úlohy.

(20)

Komisia po podrobných konzultáciách so všetkými členskými štátmi a zainteresovanými subjektmi určila 12 strategických priorít transeurópskej energetickej infraštruktúry, ktorých realizácia do roku 2020 je dôležitá na dosiahnutie cieľov energetickej a klimatickej politiky Únie. Tieto priority pokrývajú rôzne zemepisné alebo tematické oblasti, pokiaľ ide o infraštruktúru prenosu a skladovania elektriny, prepravy a skladovania zemného plynu a skvapalneného alebo stlačeného zemného plynu, inteligentných sietí, elektrických diaľnic, prepravy oxidu uhličitého a ropy.

(21)

Projekty spoločného záujmu by mali byť v súlade so spoločnými, transparentnými a objektívnymi kritériami so zreteľom na ich príspevok k cieľom energetickej politiky. V prípade elektriny a plynu by navrhnuté projekty mali byť súčasťou najnovšieho existujúceho desaťročného plánu rozvoja siete, aby boli vhodné na zaradenie do druhého zoznamu Únie, ako aj do nasledujúcich zoznamov. Tento plán by mal zohľadniť najmä závery Európskej rady zo 4. februára 2011, pokiaľ ide o potrebu integrovať trhy s energiou na periférii EÚ.

(22)

Mali by sa vytvoriť regionálne skupiny s cieľom navrhnúť a preskúmať projekty spoločného záujmu, ktoré budú základom vypracovania regionálnych zoznamov projektov spoločného záujmu. V záujme dosiahnutia širokej zhody by tieto regionálne skupiny mali zabezpečiť úzku spoluprácu medzi členskými štátmi, národnými regulačnými orgánmi, realizátormi projektu a príslušnými zainteresovanými subjektmi. Spolupráca by sa mala v čo najväčšej miere opierať o existujúce regionálne kooperatívne štruktúry národných regulačných orgánov a prevádzkovateľov prenosových sústav/prevádzkovateľov prepravných sietí (ďalej len „PPS“) a iné štruktúry vytvorené členskými štátmi a Komisiou. V súvislosti s touto spoluprácou by národné regulačné orgány mali v prípade potreby poradiť regionálnym skupinám v otázkach realizovateľnosti regulačných aspektov navrhovaného projektu a uskutočniteľnosti navrhovaného harmonogramu zákonného schvaľovania.

(23)

Na zabezpečenie toho, aby sa zoznam projektov spoločného záujmu pre celú Úniu (ďalej len „zoznam Únie“) obmedzoval na projekty, ktoré najviac prispievajú k realizácii strategických prioritných koridorov a oblastí energetickej infraštruktúry, by sa právomoc na prijímanie a vyhodnocovanie zoznamu Únie mala delegovať na Komisiu v súlade s článkom 290 ZFEÚ pri súčasnom rešpektovaní práva členských štátov na schvaľovanie projektov spoločného záujmu týkajúcich sa ich územia. Podľa analýzy uskutočnenej v posúdení vplyvu priloženom k návrhu, ktorý viedol k tomuto nariadeniu, sa počet projektov v oblasti elektriny odhaduje približne na 100 a v oblasti plynu na 50. Berúc do úvahy tento odhad a potrebu zabezpečiť dosiahnutie cieľov tohto nariadenia, celkový počet projektov spoločného záujmu by mal zostať zvládnuteľný, a preto by nemal výrazne prekročiť počet 220. Pri príprave a vypracúvaní delegovaných aktov by Komisia mala zabezpečiť súčasné, včasné a vhodné postúpenie príslušných dokumentov Európskemu parlamentu a Rade.

(24)

Nový zoznam Únie by sa mal vypracovať každé dva roky. Projekty spoločného záujmu, ktoré sú už dokončené alebo už nespĺňajú príslušné kritériá a požiadavky stanovené v tomto nariadení, by sa nemali objaviť v ďalšom zozname Únie. Z tohto dôvodu by existujúce projekty spoločného záujmu, ktoré sa majú zahrnúť do ďalšieho zoznamu Únie, mali podliehať rovnakému výberovému konaniu na vypracovanie regionálnych zoznamov a na vypracovanie zoznamu Únie ako navrhované projekty; je však potrebné postarať sa o to, aby sa čo najviac minimalizovala z toho vyplývajúca administratívna záťaž napríklad čo najrozsiahlejším využívaním už skôr poskytnutých informácií a zohľadňovaním výročných správ realizátorov projektov.

(25)

Projekty spoločného záujmu by sa mali realizovať čo najskôr a mali by sa podrobne sledovať a hodnotiť, pričom administratívna záťaž realizátorov projektov by mala byť čo najmenšia. Komisia by mala vymenovať európskych koordinátorov pre projekty, ktoré narážajú na mimoriadne ťažkosti.

(26)

Postupy vydávania povolení by nemali viesť k administratívnej záťaži, ktorá nie je úmerná veľkosti ani zložitosti projektu, ani by nemali vytvárať prekážky na rozvoj transeurópskych sietí a prístup na trh. V záveroch Rady z 19. februára 2009 sa zdôraznila potreba určiť a odstrániť prekážky pre investície vrátane zjednodušenia plánovania a postupov konzultácií. Uvedené závery podporili závery Európskej rady zo 4. februára 2011, ktoré znovu zdôraznili význam zjednodušenia a zlepšenia postupov vydávania povolení pri súčasnom rešpektovaní vnútroštátnych právomocí.

(27)

Plánovanie a realizácia projektov Únie spoločného záujmu v oblasti energetickej, dopravnej a telekomunikačnej infraštruktúry by sa mali koordinovať s cieľom vytvoriť synergie v oblastiach vždy, keď to má zmysel z celkového hospodárskeho, technického, environmentálneho či územného hľadiska, a s riadnym prihliadaním na príslušné bezpečnostné aspekty. Pri plánovaní jednotlivých transeurópskych sietí by sa teda mala uprednostňovať integrácia dopravných, komunikačných a energetických sietí s cieľom zabezpečiť zabratie čo najmenej pôdy, pričom podľa možností by sa malo zabezpečiť opätovné využitie súčasných alebo bývalých trás a tak minimalizovať všetky negatívne sociálne, hospodárske, ekologické a finančné dosahy na toto územie.

(28)

Projekty spoločného záujmu by mali na vnútroštátnej úrovni dostať „prioritný štatút“, aby sa zabezpečilo ich rýchle administratívne vybavenie. Príslušné orgány by mali posudzovať projekty spoločného záujmu ako projekty vo verejnom záujme. Povolenie pre projekty, ktoré majú nepriaznivý vplyv na životné prostredie, by sa malo udeliť z dôvodov nadradeného verejného záujmu, ak sú splnené všetky podmienky podľa smernice Rady 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín (13) a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES z 23. októbra 2000, ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia Spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva (14).

(29)

Vytvorenie príslušného orgánu alebo príslušných orgánov, ktorý zjednocuje alebo koordinuje všetky postupy vydávania povolení (ďalej len „jednotné kontaktné miesto“), zjednoduší, zefektívni a zväčší transparentnosť a umožní posilniť spoluprácu medzi členskými štátmi. Po svojom vytvorení by príslušné orgány mali byť čo najskôr prevádzkyschopné.

(30)

Napriek tomu, že existujú zavedené normy účasti verejnosti v postupoch environmentálneho rozhodovania, sú potrebné ďalšie opatrenia, aby sa zabezpečili čo najvyššie normy transparentnosti a účasti verejnosti na všetkých príslušných otázkach postupu vydávania povolení pre projekty spoločného záujmu.

(31)

Správne a koordinované uplatňovanie smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/92/EÚ z 13. decembra 2011 o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie (15), podľa potreby aj uplatňovanie smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/42/ES z 27. júna 2001 o posudzovaní účinkov určitých plánov a programov na životné prostredie (16) a Dohovoru o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia podpísaného 25. júna 1998 v Aarhuse (17) (ďalej len „Aarhuský dohovor“) a Dohovoru z Espoo o hodnotení vplyvu na životné prostredie presahujúceho štátne hranice (ďalej len „Dohovor z Espoo“) by malo zabezpečiť harmonizáciu hlavných zásad posudzovania vplyvov na životné prostredie, a to aj v cezhraničnom kontexte. Členské štáty by mali koordinovať posudzovanie projektov spoločného záujmu a podľa možnosti zabezpečiť spoločné posúdenie. Členské štáty by si mali vymieňať najlepšie skúsenosti a spoločne budovať administratívne kapacity na postupy vydávania povolení.

(32)

Je dôležité, aby sa zefektívnili a zlepšili postupy vydávania povolení, pričom by sa mali súčasne v čo najväčšej miere a s ohľadom na zásadu subsidiarity rešpektovať vnútroštátne právomoci a postupy na budovanie novej infraštruktúry. Vzhľadom na naliehavosť rozvoja energetických infraštruktúr musí zjednodušenie postupov vydávania povolení sprevádzať jednoznačná lehota, v ktorej majú príslušné orgány prijať rozhodnutie o výstavbe projektu. Táto lehota by mala stimulovať efektívnejšie vymedzenie a vybavovanie konaní a za žiadnych okolností by nemala oslabiť prísne štandardy na ochranu životného prostredia a účasť verejnosti. Pokiaľ ide o maximálne lehoty stanovené týmto nariadením, členské štáty by sa jednako mohli podľa možnosti usilovať o ich ďalšie skracovanie. Príslušné orgány by mali zabezpečovať dodržiavanie lehôt a členské štáty by sa mali usilovať o zabezpečovanie toho, aby sa odvolania, ktoré napádajú vecnú alebo procesnú zákonnosť komplexného rozhodnutia, vybavovali čo najefektívnejšie.

(33)

Ak členské štáty uznajú za vhodné, môžu do komplexného rozhodnutia zahrnúť rozhodnutia, ktoré sa prijali v kontexte rokovaní s jednotlivými majiteľmi pôdy o udelení prístupu k majetku, jeho vlastníctve a práve na jeho obývanie, územného plánovania, ktoré určuje všeobecné využívanie pôdy vymedzeného regiónu, obsahuje ďalšiu zástavbu, ako sú diaľnice, železnice, budovy a chránené prírodné oblasti, a ktoré nepreberá konkrétny účel plánovaného projektu, vydávania povolení na prevádzku. V súvislosti s postupmi vydávania povolení by projekt spoločného záujmu mohol zahŕňať súvisiacu infraštruktúru v rozsahu, ktorý je podstatný na vybudovanie či fungovanie projektu.

(34)

Toto nariadenie, najmä ustanovenia o vydávaní povolení, účasti verejnosti a realizácii projektov spoločného záujmu, by sa malo používať bez toho, aby bolo dotknuté medzinárodné právo a právo Únie, vrátane ustanovení o ochrane životného prostredia a zdravia ľudí a ustanovení prijatých podľa spoločnej rybárskej politiky a spoločnej námornej politiky.

(35)

Náklady na rozvoj, budovanie, prevádzku a údržbu projektov spoločného záujmu by vo všeobecnosti mali úplne hradiť používatelia infraštruktúry. Projekty spoločného záujmu by mali nárok na cezhraničné rozdelenie nákladov, keď hodnotenie trhového dopytu alebo očakávaných účinkov na tarify naznačilo, že nemožno očakávať, aby sa náklady získali späť prostredníctvom taríf, ktoré platia používatelia infraštruktúry.

(36)

Základom rokovaní o príslušnom rozdelení nákladov by mala byť analýza nákladov a výnosov projektov infraštruktúry na základe harmonizovanej metodiky analýzy celej energetickej sústavy v rámci desaťročných plánov rozvoja siete spracovaných európskymi sieťami prevádzkovateľov prenosových/prepravných sústav podľa nariadenia (ES) č. 714/2009 a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 715/2009 z 13. júla 2009 o podmienkach prístupu do prepravných sietí pre zemný plyn (18) a preskúmaných agentúrou. V tejto analýze by sa mohli zohľadniť ukazovatele a zodpovedajúce referenčné hodnoty na porovnanie jednotkových investičných nákladov.

(37)

Na čoraz integrovanejšom vnútornom trhu s energiou sú potrebné jasné a transparentné pravidlá na cezhraničné rozdelenie nákladov s cieľom urýchliť investovanie do cezhraničnej infraštruktúry. Európska rada pripomenula 4. februára 2011 dôležitosť podpory regulačného rámca príťažlivého pre investície do sietí s tarifami stanovenými na úrovniach zodpovedajúcich finančným potrebám a s príslušným rozdelením nákladov pre cezhraničné investície so súčasným zvýšením hospodárskej súťaže a konkurencieschopnosti a zohľadnením vplyvu na spotrebiteľov. Národné regulačné orgány by pri rozhodovaní o cezhraničnom rozdelení nákladov mali zabezpečovať, aby jeho vplyv na vnútroštátne tarify nepredstavoval neprimeranú záťaž pre spotrebiteľov. Národné regulačné orgány by sa okrem toho mali vyhýbať rizikám dvojitej podpory projektov zohľadňovaním skutočných a odhadovaných poplatkov a výnosov. Uvedené poplatky a výnosy by sa mali zohľadňovať iba vtedy, keď sú určené na pokrytie príslušných nákladov a keď čo najviac súvisia s projektmi. Keď žiadosť o investície zohľadňuje výhody prekračujúce hranice príslušného členského štátu, národné regulačné orgány by mali s príslušnými PPS konzultovať o analýze nákladov a výnosov konkrétneho projektu.

(38)

Existujúce právne predpisy o vnútornom trhu s energiou požadujú, aby tarify za prístup k plynárenským a elektrickým sieťam poskytovali vhodné stimuly pre investície. Národné regulačné orgány by pri uplatňovaní právnych predpisov o vnútornom trhu s energiou mali zabezpečiť stabilný a predvídateľný regulačný rámec so stimulmi pre projekty spoločného záujmu vrátane dlhodobých stimulov, ktoré sú primerané úrovni konkrétneho rizika projektu. Toto sa vzťahuje predovšetkým na inovačné technológie prenosu elektriny, ktoré umožňujú rozsiahle začlenenie energie z obnoviteľných zdrojov, zdrojov distribuovanej energie alebo reakcie na dopyt do prepojených sietí a na infraštruktúru na prepravu plynu, ktorá trhu poskytuje zvýšenú kapacitu alebo väčšiu pružnosť s cieľom umožniť krátkodobé obchodovanie alebo rezervné zásobovanie v prípade prerušenia dodávok.

(39)

Toto nariadenie sa vzťahuje iba na vydávanie povolení pre projekty spoločného záujmu, účasť verejnosti na týchto projektoch a regulačné zaobchádzanie s projektmi spoločného záujmu v zmysle stanovenom v tomto nariadení. Členské štáty však môžu na základe vnútroštátnych právnych predpisov uplatňovať rovnaké alebo podobné pravidlá na iné projekty, ktoré nemajú štatút projektov spoločného záujmu v pôsobnosti tohto nariadenia. Pokiaľ ide o regulačné stimuly, členské štáty môžu na základe vnútroštátnych právnych predpisov uplatňovať rovnaké alebo podobné pravidlá na projekty spoločného záujmu spadajúce do kategórie uskladňovania elektriny.

(40)

Členské štáty, ktoré v súčasnosti neposkytujú právny štatút čo najvyššieho vnútroštátneho významu, ktorý možno pripísať projektom energetickej infraštruktúry v súvislosti s postupmi vydávania povolení, by mali zvážiť zavedenie tohto štatútu najmä vyhodnotením, či by to viedlo k zrýchleniu postupu vydávania povolení.

(41)

Európsky energetický program pre obnovu (EEPR) zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 663/2009 (19) preukázal pridanú hodnotu využitia pákového efektu súkromného financovania prostredníctvom značnej finančnej pomoci Únie s cieľom umožniť realizácie projektov európskeho významu. Európska rada uznala 4. februára 2011, že niektoré projekty energetickej infraštruktúry si môžu vyžiadať obmedzené verejné financovanie s cieľom dosiahnuť pákový efekt súkromných finančných prostriedkov. Vzhľadom na hospodársku a finančnú krízu a rozpočtové obmedzenia by sa cielená podpora prostredníctvom grantov a finančných nástrojov mala rozvíjať na základe ďalšieho viacročného finančného rámca, ktorý pritiahne nových investorov do prioritných koridorov energetickej infraštruktúry a súčasne udrží príspevok z rozpočtu Únie na minime. Malo by sa pritom vychádzať zo skúseností pilotnej fázy projektových dlhopisov na financovanie projektov infraštruktúry.

(42)

Projekty spoločného záujmu v oblasti elektriny, plynu, ropy a oxidu uhličitého by mali byť oprávnené na finančnú pomoc Únie na štúdie a za splnenia určitých podmienok na práce, len čo je toto financovanie k dispozícii, podľa príslušného nariadenia o nástroji Spájame Európu buď vo forme grantov, alebo vo forme inovačných finančných nástrojov. Zabezpečí sa tým, že bude možné poskytnúť podporu prispôsobenú potrebám pre projekty spoločného záujmu, ktoré nie sú životaschopné na základe existujúceho regulačného rámca trhových podmienok. Je potrebné zabrániť každému narušeniu hospodárskej súťaže najmä medzi projektmi prispievajúcimi k realizácii rovnakých prioritných koridorov Únie. Táto finančná pomoc by mala zabezpečiť potrebné synergie so štrukturálnymi fondmi, ktoré budú financovať inteligentné distribučné energetické siete miestneho alebo regionálneho významu. Na investovanie do projektov spoločného záujmu platí logika troch krokov. Po prvé, trh by mal mať prednosť na investovanie. Po druhé, ak investície nie sú na trhu, mali by sa preskúmať regulačné riešenia, príslušný regulačný rámec by sa mal podľa potreby upraviť a malo by sa zabezpečiť správne uplatňovanie príslušného regulačného rámca. Po tretie, ak prvé dva kroky nestačia na poskytnutie potrebných investícií do projektov spoločného záujmu, mohla by sa prideliť finančná pomoc Únie, ak projekt spoločného záujmu spĺňa platné kritériá oprávnenosti.

(43)

Keďže cieľ tohto nariadenia, a to rozvoj a interoperabilita transeurópskych energetických sietí a napojenie na ne, nemôžu členské štáty uspokojivo dosiahnuť, a tento cieľ možno preto lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality ustanovenou v uvedenom článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

(44)

Nariadenia (ES) č. 713/2009, (ES) č. 714/2009 a (ES) č. 715/2009 by sa preto mali zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť.

(45)

Rozhodnutie č. 1364/2006/ES by sa preto malo zrušiť,

a)

upravuje určovanie projektov spoločného záujmu s cieľom realizovať prioritné koridory a oblasti, ktoré spadajú do kategórií energetickej infraštruktúry v oblasti elektriny, plynu, ropy a oxidu uhličitého vymedzených v prílohe II (kategórie energetickej infraštruktúry);

b)

uľahčuje včasnú realizáciu projektov spoločného záujmu zefektívnením, lepšou koordináciou a urýchlením postupov vydávania povolení a posilnením účasti verejnosti;

c)

poskytuje pravidlá a poradenstvo na cezhraničné rozdelenie nákladov a stimuly pre projekty spoločného záujmu súvisiace s rizikom;

d)

určuje podmienky na oprávnenosť projektov spoločného záujmu na finančnú pomoc Únie.

1.

„energetická infraštruktúra“ znamená fyzické zariadenie alebo príslušenstvo spadajúce do kategórií energetickej infraštruktúry, ktoré sa nachádza v Únii alebo spája Úniu s jednou alebo viacerými tretími krajinami;

2.

„komplexné rozhodnutie“ znamená rozhodnutie alebo súbor rozhodnutí prijatých orgánom alebo orgánmi členského štátu, nezahŕňajúc súdy ani tribunály, ktoré určia, či sa realizátorovi projektu vydá povolenie na stavbu energetickej infraštruktúry na realizáciu projektu bez toho, aby bolo dotknuté každé rozhodnutie prijaté v súvislosti s administratívnym opravným konaním;

3.

„projekt“ znamená jedno alebo niekoľko vedení, plynovodov, prevádzok, vybavení alebo zariadení spadajúcich do kategórií energetickej infraštruktúry;

4.

„projekt spoločného záujmu“ znamená projekt, ktorý je potrebný na realizáciu prioritných koridorov a oblastí energetickej infraštruktúry ustanovených v prílohe I a ktorý je súčasťou zoznamu projektov spoločného záujmu Únie uvedeného v článku 3;

5.

„úzke miesto energetickej infraštruktúry“ znamená obmedzenie fyzických tokov do energetického systému pre nedostatočnú prenosovú/prepravnú kapacitu, kam patrí okrem iného aj chýbajúca infraštruktúra;

6.

„realizátor projektu“ znamená jednu z týchto možností:

7.

„inteligentné siete“ znamenajú elektrickú sieť, ktorá môže nákladovo efektívnym spôsobom spájať správanie a konanie všetkých užívateľov napojených na ňu vrátane výrobcov, spotrebiteľov a tých, čo vyrábajú a spotrebúvajú, aby sa zabezpečil ekonomicky efektívny a udržateľný elektroenergetický systém s nízkymi stratami a vysokou kvalitou, zabezpečením dodávok a bezpečnosťou;

8.

„práce“ znamenajú nákup, dodávku a využívanie komponentov, systémov a služieb vrátane softvéru, realizáciu vývojových a stavebných a montážnych prác spojených s projektom, preberanie zariadení a začiatok prevádzky projektu;

9.

„štúdie“ znamenajú činnosti potrebné na prípravu realizácie projektu, ako sú prípravné štúdie, štúdie uskutočniteľnosti, hodnotiace, skúšobné a validačné štúdie vrátane softvéru a všetky ostatné podporné technické opatrenia vrátane predbežných činností zameraných na vymedzenie a vývoj projektu a rozhodnutie o jeho financovaní, akým je prieskum v teréne a príprava finančného balíka;

10.

„národný regulačný orgán“ znamená vnútroštátny regulačný orgán určený v súlade s článkom 35 ods. 1 smernice 2009/72/ES alebo článkom 39 ods. 1 smernice 2009/73/ES;

11.

„sprevádzkovanie“ znamená proces uvedenia projektu do prevádzky po jeho vybudovaní.

a)

každý jednotlivý návrh projektu spoločného záujmu si vyžaduje schválenie členských štátov, na ktorých územie sa projekt vzťahuje; ak sa členský štát rozhodne neudeliť súhlas, svoje jasne opodstatnené dôvody tohto neschválenia predloží príslušnej skupine;

b)

zohľadní radu Komisie, ktorej zámerom je mať zvládnuteľný celkový počet projektov spoločného záujmu.

a)

zabezpečuje, aby boli zaradené iba tie projekty, ktoré spĺňajú kritériá uvedené v článku 4;

b)

zabezpečuje cezregionálny súlad, berúc do úvahy stanovisko agentúry, ako sa uvádza v prílohe III oddiele 2 bode 12;

c)

zohľadňuje všetky stanoviská členských štátov, ako sa uvádza v prílohe III oddiele 2 bode 9 a

d)

usiluje sa o zvládnuteľný celkový počet projektov spoločného záujmu v zozname Únie.

a)

projekt je potrebný aspoň pre jeden z prioritných koridorov a oblastí energetickej infraštruktúry;

b)

potenciálny celkový prínos projektu hodnoteného podľa príslušných konkrétnych kritérií uvedených v odseku 2 prevyšuje jeho náklady aj z dlhodobého hľadiska a

c)

projekt spĺňa tieto kritériá:

a)

v prípade projektov na prenos a skladovanie elektriny spadajúcich do kategórií energetickej infraštruktúry uvedených v prílohe II bode 1 písm. a) až d) má projekt značne prispievať najmenej k jednému z nasledujúcich špecifických kritérií:

b)

v prípade plynárenských projektov spadajúcich do kategórií energetickej infraštruktúry uvedených v prílohe II bode 2 má projekt značne prispievať najmenej k jednému z nasledujúcich špecifických kritérií:

c)

v prípade projektov na inteligentné elektrické siete spadajúce do kategórie energetickej infraštruktúry uvedenej v prílohe II bode 1 písm. e) má projekt značne prispievať k všetkým z nasledujúcich špecifických kritérií:

d)

v prípade projektov na prepravu ropy spadajúcich do kategórií energetickej infraštruktúry uvedených v prílohe II bode 3 má projekt značne prispievať k všetkým z nasledujúcich špecifických kritérií:

e)

v prípade projektov na prepravu oxidu uhličitého spadajúcich do kategórií energetickej infraštruktúry uvedených v prílohe II bode 4 má projekt značne prispievať k všetkým z nasledujúcich špecifických kritérií:

a)

naliehavosti každého navrhnutého projektu, aby sa splnili ciele energetickej politiky Únie týkajúce sa integrácie okrem iného odstránením izolácie aspoň jedného členského štátu a konkurencieschopnosti trhu, udržateľnosti a zabezpečenia dodávok;

b)

počtu členských štátov ovplyvnených každým projektom, pričom sa zabezpečujú rovnaké príležitosti pre projekty zahŕňajúce okrajové členské štáty;

c)

príspevku každého projektu k územnej súdržnosti a

d)

komplementárnosti vzhľadom na ostatné navrhované projekty.

a)

štúdie uskutočniteľnosti a projektovej štúdie;

b)

schválenia národným regulačným orgánom alebo iným príslušným orgánom;

c)

výstavby a uvedenia do prevádzky;

d)

vydávania povolení uvedených v článku 10 ods. 4 písm. b).

a)

pokroku dosiahnutom pri rozvoji, pri výstavbe projektu a pri jeho uvádzaní do prevádzky, najmä čo sa týka vydávania povolení a konzultačných postupov;

b)

prípadných oneskoreniach v porovnaní s realizačným plánom, príčinách týchto oneskorení a iných ťažkostiach, ktoré sa vyskytli;

c)

prípadnom revidovanom pláne určenom na riešenie oneskorení.

a)

v rozsahu, v akom platia opatrenia uvedené v článku 22 ods. 7 písm. a), b) alebo c) smerníc 2009/72/ES a 2009/73/ES podľa príslušných vnútroštátnych právnych predpisov, národné regulačné orgány zabezpečia realizáciu investície;

b)

ak opatrenia národných regulačných orgánov podľa písmena a) nestačia na zaručenie realizácie investície alebo sa na situáciu nevzťahujú, realizátor projektu si zvolí tretiu stranu na financovanie alebo budovanie celého projektu alebo jeho časti. Realizátor projektu tak urobí pred tým, než oneskorenie v porovnaní s dňom uvedenia projektu do prevádzky v realizačnom pláne prekročí dva roky;

c)

ak sa v súlade s písmenom b) nevyberie tretia strana, členský štát alebo ak tak určí členský štát, národný regulačný orgán môže do dvoch mesiacov od uplynutia obdobia uvedeného v písmene b) navrhnúť tretiu stranu, ktorá bude financovať alebo realizovať projekt a ktorú akceptuje realizátor projektu;

d)

ak oneskorenie uvedenia projektu do prevádzky prekročí dva roky a dva mesiace v porovnaní s realizačným plánom, Komisia na základe dohody a v spolupráci s príslušnými členskými štátmi uverejní výzvu na predloženie návrhov otvorenú pre každú tretiu stranu, ktorá sa môže stať realizátorom projektu, na výstavbu projektu v dohodnutom termíne;

e)

ak sa uplatní písmeno c) alebo d), prevádzkovateľ sústavy/siete, v oblasti ktorého sa investícia nachádza, poskytne vykonávajúcim prevádzkovateľom alebo investorom, alebo tretej strane všetky informácie potrebné na realizáciu investície, napojí nové aktíva do prenosovej sústavy/prepravnej siete a všeobecne vynaloží maximálne úsilie na to, aby napomohol realizáciu investície a bezpečné, spoľahlivé a účinné fungovanie a údržbu projektu spoločného záujmu.

a)

podporuje projekty, pre ktoré bol určený za európskeho koordinátora, a cezhraničný dialóg medzi realizátormi projektu a všetkými príslušnými zainteresovanými subjektmi;

b)

v prípade potreby pomáha všetkých stranám v konzultáciách s príslušnými zúčastnenými stranami a v získaní potrebných povolení pre projekty;

c)

podľa potreby radí realizátorom projektu v otázkach financovania projektu;

d)

zabezpečuje, aby príslušné členské štáty poskytovali vhodnú podporu a strategické usmerňovanie pri príprave a realizácii projektov;

e)

každý rok, a podľa potreby po skončení svojho mandátu, predkladá Komisii správu o pokroku projektov a o ťažkostiach a prekážkach, ktoré pravdepodobne značne oddialia termín uvedenia projektov do prevádzky. Komisia predloží správu Európskemu parlamentu a dotknutým skupinám.

a)

príslušný orgán informuje Komisiu o uvedenom delegovaní a informácie o tom zverejňuje buď príslušný orgán, alebo realizátor projektu na internetových stránkach uvedených v článku 9 ods. 7;

b)

iba jeden orgán zodpovedá za projekt spoločného záujmu, je jediným kontaktným miestom pre realizátora projektu v procese vedúcom ku komplexnému rozhodnutiu pre daný projekt spoločného záujmu a koordinuje predkladanie všetkých dôležitých dokumentov a informácií.

a)

konanie pred podaním žiadosti, vymedzené ako doba medzi začatím postupu vydávania povolení a doručením predložených dokumentov žiadosti príslušnému orgánu, sa uskutoční v orientačnej lehote dvoch rokov.

Toto konanie zahŕňa vypracovanie všetkých environmentálnych správ, ktoré majú realizátori projektu vypracovať.

Na účel začatia postupu vydania povolenia realizátori projektu zašlú projekt príslušnému orgánu dotknutých členských štátov v písomnej podobe spolu s dostatočne podrobným opisom projektu. Príslušný orgán najneskôr do troch mesiacov po doručení oznámenia uzná oznámenie v písomnej podobe aj v mene ostatných dotknutých orgánov alebo ho v písomnej podobe zamietne, ak sa domnieva, že projekt nie je dostatočne zrelý na začatie postupu vydania povolenia. V prípade zamietnutia príslušný orgán svoje rozhodnutie zdôvodní aj v mene ostatných dotknutých orgánov. Dátum podpisu uznania oznámenia príslušným orgánom slúži ako dátum začatia postupu vydania povolenia. Ak ide o dva alebo viac členských štátov, dátum prijatia posledného oznámenia príslušným dotknutým orgánom slúži ako dátum začatia postupu vydania povolenia;

b)

zákonné povoľovacie konanie, vymedzené ako doba od dátumu prevzatia predloženej žiadosti do prijatia komplexného rozhodnutia, neprekročí jeden rok a šesť mesiacov. Členské štáty môžu stanoviť kratšiu lehotu, ak to považujú za vhodné.

a)

Príslušný orgán po uznaní oznámenia podľa odseku 1 písm. a) v úzkej spolupráci s inými dotknutými orgánmi a prípadne na základe návrhu realizátora projektu určí rozsah materiálu a úroveň podrobných informácií, ktoré má predložiť realizátor projektu ako súčasť žiadosti, s cieľom použiť ich pre komplexné rozhodnutie. Kontrolný zoznam uvedený v prílohe VI bode 1 písm. e) slúži ako základ tohto určenia.

b)

Príslušný orgán v úzkej spolupráci s realizátorom projektu a inými dotknutými orgánmi a s prihliadnutím na výsledky činností vykonávaných podľa písmena a) vypracuje podrobný harmonogram postupu vydania povolenia v súlade s usmerneniami stanovenými v prílohe VI bode 2.

V prípade projektov prekračujúcich hranice medzi dvoma alebo viacerými členskými štátmi príslušné orgány dotknutých členských štátov vypracujú spoločný rozpis, v ktorom schvália zladenie svojich harmonogramov.

c)

Príslušný orgán po prijatí návrhu dokumentácie žiadosti v prípade potreby a aj v mene ostatných dotknutých orgánov ďalej požiada, aby realizátor projektu predložil chýbajúce informácie, ktoré sa môžu týkať len otázok uvedených v písmene a). Príslušný orgán do troch mesiacov od doručenia úplnej žiadosti písomne potvrdí prijatie žiadosti na preskúmanie. O dodatočné informácie možno požiadať len v prípadoch odôvodnených novými okolnosťami.

a)

analýzou nákladov a výnosov konkrétneho projektu v súlade s metodikou vypracovanou podľa článku 11 a so zohľadnením prínosov presahujúcich hranice dotknutého členského štátu;

b)

podnikateľským plánom hodnotiacim finančnú životaschopnosť projektu vrátane vybraného finančného riešenia a v prípade projektu spoločného záujmu patriaceho do kategórie uvedenej v prílohe II bode 2 výsledky testovania trhu a

c)

ak sa realizátori projektu dohodnú, s odôvodneným návrhom na cezhraničné rozdelenie nákladov.

—

poplatky za preťaženie alebo iné poplatky,

—

príjmy pochádzajúce z kompenzačného mechanizmu medzi prevádzkovateľmi prenosových sústav/prepravných sietí vytvoreného podľa článku 13 nariadenia (ES) č. 714/2009.

a)

hodnotenie určených účinkov vrátane účinkov týkajúcich sa sieťových sadzieb na každý dotknutý členský štát;

b)

hodnotenie podnikateľského plánu uvedeného v odseku 3 písm. b);

c)

pozitívne vonkajšie účinky pre región alebo celú Úniu, ktoré by projekt vytvoril;

d)

výsledok konzultácie s dotknutými realizátormi projektov.

a)

výnimku z článkov 32, 33, 34 a z článku 41 ods. 6, 8 a 10 smernice 2009/73/ES podľa článku 36 smernice 2009/73/ES;

b)

výnimku z článku 16 ods. 6 nariadenia (ES) č. 714/2009 alebo výnimku z článku 32 a článku 37 ods. 6 a 10 smernice 2009/72/ES podľa článku 17 nariadenia (ES) č. 714/2009;

c)

výnimku podľa článku 22 smernice 2003/55/ES (20) alebo

d)

výnimku podľa článku 7 nariadenia (ES) č. 1228/2003 (21).

a)

výnimku z článkov 32, 33, 34 a z článku 41 ods. 6, 8 a 10 smernice 2009/73/ES podľa článku 36 smernice 2009/73/ES;

b)

výnimku z článku 16 ods. 6 nariadenia (ES) č. 714/2009 alebo výnimku z článku 32 a článku 37 ods. 6 a 10 smernice 2009/72/ES podľa článku 17 nariadenia (ES) č. 714/2009;

c)

výnimku podľa článku 22 smernice 2003/55/ES, alebo

d)

výnimku podľa článku 7 nariadenia (ES) č. 1228/2003.

a)

pravidlá pre anticipačné investície, alebo

b)

pravidlá uznávania skutočne vzniknutých nákladov pred uvedením projektu do prevádzky, alebo

c)

pravidlá zabezpečenia ďalšej návratnosti kapitálu investovaného do projektu, alebo

d)

iné opatrenia, ktoré sa považujú za potrebné a vhodné.

a)

týkajúce sa stimulov uvedených v odseku 1 na základe referenčného porovnania osvedčených postupov uskutočneného národnými regulačnými orgánmi;

b)

týkajúce sa spoločnej metodiky hodnotenia vzniknutých vyšších rizík investícií do projektov infraštruktúry na prenos elektriny a prepravu plynu.

a)

analýza nákladov a výnosov pre konkrétny projekt podľa článku 12 ods. 3 písm. a) dokáže existenciu významných pozitívnych vonkajších účinkov, ako je zabezpečenie dodávok, solidarita alebo inovácia;

b)

k projektu bolo prijaté rozhodnutie o cezhraničnom rozdelení nákladov podľa článku 12 alebo v prípade projektov spoločného záujmu spadajúcich do kategórie uvedenej v prílohe II bode 1 písm. c), ktoré preto nezískali rozhodnutie o cezhraničnom rozdelení nákladov, sa projekt zameriava na poskytovanie služieb za hranicami, prináša technologickú inováciu a zaručuje bezpečnosť prevádzky cezhraničnej sústavy/siete;

c)

projekt nie je obchodne životaschopný podľa podnikateľského plánu a iných posudkov vypracovaných najmä potenciálnymi investormi alebo veriteľmi a národným regulačným orgánom. Rozhodnutie o stimuloch a jeho odôvodnenie uvedené v článku 13 ods. 2 sa berie do úvahy pri posudzovaní obchodnej životaschopnosti projektu.

a)

pokroku dosiahnutého v plánovaní, vývoji a výstavbe projektov spoločného záujmu vybraných podľa článku 3 a pri ich uvádzaní do prevádzky a prípadného oneskorenia vo vykonávaní a iných vzniknutých ťažkostí;

b)

finančných prostriedkov použitých a vyplatených Úniou na projekty spoločného záujmu v porovnaní s celkovou hodnotou financovaných projektov spoločného záujmu;

c)

čo sa týka odvetví elektriny a plynu, hodnotenie vývoja úrovne prepojenia medzi členskými štátmi a zodpovedajúceho vývoja cien energie, ako aj počtu prípadov zlyhania sústavy siete, ich príčin a súvisiacich ekonomických nákladov;

d)

vydávania povolení a účasti verejnosti, najmä:

e)

regulačného zaobchádzania, najmä:

f)

účinnosti tohto nariadenia pri prispievaní k cieľu integrácie trhu do roku 2014 a 2015, ku klimatickým a k energetickým cieľom na rok 2020 a v dlhodobom horizonte k smerovaniu k nízkouhlíkovému hospodárstvu do roku 2050.

a)

všeobecné, aktualizované informácie vrátane zemepisných informácií pre každý projekt spoločného záujmu;

b)

plán realizácie stanovený v článku 5 ods. 1 pre každý projekt spoločného záujmu;

c)

hlavné výsledky analýzy nákladov a výnosov na základe metodiky vypracovanej podľa článku 11 pre príslušné projekty spoločného záujmu okrem všetkých citlivých obchodných informácií;

d)

zoznam Únie;

e)

finančné prostriedky, ktoré Únia vyčlenila a poskytla na každý projekt spoločného záujmu.

1.

Článok 8 sa mení a dopĺňa takto:

2.

Článok 11 sa nahrádza takto:

„Článok 11

Výdavky

Náklady spojené s činnosťami ENTSO pre elektrinu uvedenými v článkoch 4 až 12 tohto nariadenia a v článku 11 nariadenia (EÚ) č. 347/2013 hradia prevádzkovatelia prenosových sústav a zohľadňujú sa pri výpočte taríf. Regulačné orgány tieto náklady schvália, iba ak sú rozumné a vhodné.“

3.

V článku 18 sa vkladá tento odsek:

„4a.   Komisia môže prijať usmernenia o uplatňovaní prevádzkovej koordinácie medzi prevádzkovateľmi prenosových sústav na úrovni Únie. Uvedené usmernenia sú v súlade so sieťovými predpismi uvedenými v článku 6 tohto nariadenia, vychádzajú z nich, ako aj z prijatých špecifikácií a zo stanoviska agentúry uvedeného v článku 8 ods. 3 písm. a) tohto nariadenia. Pri prijímaní týchto usmernení Komisia berie do úvahy líšiace sa regionálne a národné prevádzkové požiadavky.

Tieto usmernenia sa prijímajú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 23 ods. 3.“

4.

Do článku 23 sa vkladá tento odsek:

„3.   Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (26).

1.

V článku 8 ods. 10 sa písmeno a) nahrádza takto:

2.

Článok 11 sa nahrádza takto:

„Článok 11

Výdavky

Náklady spojené s činnosťami ENTSO pre plyn uvedenými v článkoch 4 až 12 tohto nariadenia a v článku 11 nariadenia (EÚ) č. 347/2013 hradia prevádzkovatelia prepravných sietí a zohľadňujú sa pri výpočte taríf. Regulačné orgány tieto náklady schvália, iba ak sú rozumné a vhodné.“