12.10.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 342/111

1.

opakuje svoju výzvu na dosiahnutie ambicióznych cieľov v oblasti energetickej účinnosti na úrovni EÚ 40 % do roku 2030;

2.

podporuje tri hlavné ciele stanovené v balíku opatrení Čistá energia pre všetkých Európanov: 1) posunúť energetickú účinnosť na prvé miesto, 2) dosiahnuť svetové prvenstvo v oblasti obnoviteľných zdrojov a 3) poskytnúť spotrebiteľom spravodlivé podmienky; zároveň však vyjadruje poľutovanie nad tým, že tieto ciele nie sú plne vykonateľné v rámci príslušných právnych predpisov a nelegislatívnych iniciatív a že sa nekladie dostatočný dôraz na zníženie faktoru závislosti na dovoze, ktorý odráža podiel všetkých čistých domácich zdrojov energie (obnoviteľných i konvenčných) v energetickom mixe;

3.

v tejto súvislosti vyzýva Európsku komisiu, aby zaviedla energetickú účinnosť hlavne tým, že ju označí za prioritu v oblasti infraštruktúry a zabezpečí, aby sa verejné dotácie a mechanizmy finančnej podpory v prospech energetickej účinnosti chápali ako kapitálové výdavky, čím by sa zlepšila bezpečnosť a istota tohto systému energetickej účinnosti. Tým by sa stanovila jasná politika ochrany rozpočtu a zvýšenia konkurencieschopnosti Európy;

4.

víta návrhy zavedenia regulačného rámca pre riadenie energetickej únie, ktorý zjednoduší a zjednotí existujúce plánovanie, podávanie správ a monitorovanie záväzkov v oblasti energetiky a klímy, a vyzýva členské štáty a Komisiu, aby užšie zapájali miestne a regionálne orgány do tohto politického procesu riadenia;

5.

zdôrazňuje a vyzdvihuje významnú úlohu miestnych a regionálnych samospráv pri poskytovaní strategického riadenia na úrovni čo najbližšie k spotrebiteľom pri riadení decentralizovanej výroby energie, podpore primeraných investičných podmienok, ako aj prepojenie politík v oblasti energetiky a klímy s politikami v oblasti bývania, energetickej chudoby, dopravy, hospodárskeho rozvoja, využívania pôdy a územného plánovania;

6.

poukazuje na vedúcu úlohu miestnych a regionálnych orgánov pri vykonávaní energetických politík, určovaní nástrojov na financovanie energetických projektov, najmä tých, ktoré investujú do energie z obnoviteľných zdrojov, a pri propagácii udržateľných modelov spotreby energie a osvedčených postupov medzi spotrebiteľmi;

7.

poukazuje na to, že neuznanie vedúcej úlohy miestnych a regionálnych orgánov pri vykonávaní energetických politík v energetickej únii ohrozuje plnenie stanovených európskych a štátnych cieľov v oblasti energetiky a klímy;

8.

poukazuje na to, že proces vypracovania národných plánov v oblasti energetiky a klímy by sa mal vyznačovať transparentnosťou a zodpovednosťou, aby miestni aktéri, podniky a iné zainteresované strany vedeli, čo môžu očakávať od vlád členských štátov, a najmä akým spôsobom zabezpečiť splnenie záväzkov a aké opatrenia sa prijmú v prípade, že sa ukáže, že národné plány nie sú dostatočné na plnenie cieľov na úrovni EÚ;

9.

víta, že Európska komisia uznáva, že prechod na čistú energiu sa neuskutoční bez zásahu viacerých zainteresovaných strán z občianskej spoločnosti, ako aj na regionálnej a miestnej úrovni, a preto vyzýva členské štáty, aby riadne zapojili mestá a regióny do diskusie o energetickej transformácii, a to najmä v kontexte integrovaných národných plánov v oblasti energetiky a klímy, aby mohli primerane reagovať na potreby jednotlivých oblastí;

10.

sa však domnieva, že bez ohľadu na rôzne ústavné usporiadanie každého členského štátu Európskej únie neexistuje v návrhoch riadenia žiadny konkrétny odkaz na inštitucionálnu úlohu miestnej a regionálnej úrovne, nehovoriac o iných zainteresovaných stranách, okrem všeobecných podmienok stanovených v článku 10 o verejných konzultáciách, aby v členskom štáte „verejnosť mala možnosť účinne sa zúčastniť na vypracúvaní plánov“;

11.

navrhuje zvážiť ďalšie reformy uplatňovania pravidiel EÚ o štátnej pomoci v oblasti energetiky, aby sa podporila činnosť na úrovni miest, najmä stanovením konkrétnych usmernení pre činnosť na úrovni miest s cieľom zjednodušiť existujúci rámec a umožniť prijímať osobitné výnimky na energetické projekty dodatočných stavebných úprav v mestských a sociálnych bytoch, a tak bojovať proti energetickej chudobe. Preto je nevyhnutné zabezpečiť, aby v budúcom rámci, ktorý nadobudne účinnosť v roku 2020, boli odolnosť miest a energetická transformácia vymedzené ako priorita;

12.

vyzýva Komisiu a národné vlády, aby zlepšili spoluprácu s miestnymi a regionálnymi aktérmi, hlavne ich miestnymi a regionálnymi energetickými agentúrami pri formovaní budúcich plánov v oblasti energetiky a klímy na národnej úrovni a tým prešli z politiky činnosti niekoľkých na politiku činnosti všetkých;

13.

zdôrazňuje, že mnohé úspešné projekty využívania energie z obnoviteľných zdrojov sa začínajú a rozvíjajú na úrovni miestnej komunity v spolupráci s malými a strednými podnikmi, mimovládnymi a spoločenskými organizáciami prostredníctvom investícií jednotlivcov do obnoviteľných zdrojov elektrickej a tepelnej energie;

14.

poukazuje na to, že veľký počet ďalších kľúčových aktérov v oblasti energetickej účinnosti a energie z obnoviteľných zdrojov pôsobí na miestnej úrovni, vrátane malých a stredných podnikov, mimovládnych organizácií a sociálnych organizácií;

15.

zdôrazňuje potrebu začlenenia miestnych aktérov do podpory národných vlád pri tvorbe projektov v rámci EFSI zameraných na budúcnosť, ktorými sa prispieva k dosahovaniu európskych cieľov v oblasti klímy a energetiky. Novozaložené Európske centrum investičného poradenstva by malo zabezpečiť urýchlený postup poskytovania podpory mestám, ktoré sa zaviazali rozvíjať projekty s nízkymi emisiami oxidu uhličitého;

16.

vyzýva na prijatie ďalších cielených programov technickej pomoci, ako je JASPERS a ELENA Európskej investičnej banky, potrebných na poskytovanie podpory mestám a regiónom pri zabezpečovaní investícií do vykonávania ambicióznych investičných projektov, a to prostredníctvom podpory rozvoja veľkých investičných projektov a zjednocovania malých a širokozáberových projektov s nízkymi emisiami oxidu uhličitého;

17.

zdôrazňuje, že cieľom riadenia energetického spoločenstva EÚ by malo byť „zjednodušenie a integrácia“ plánovania v praxi a že monitorovanie a predkladanie správ v tejto súvislosti zahŕňa vytváranie účinných väzieb s existujúcimi iniciatívami;

18.

zdôrazňuje potrebu nastolenia účinnej koordinácie medzi národnou úrovňou a miestnou a regionálnou úrovňou prostredníctvom plánovania, procesu vykonávania a podávania správ v oblasti klimatickej a energetickej politiky. Mohlo by to pomôcť vyhnúť sa zbytočnej administratívnej záťaži a reagovať na požiadavky lepšej regulácie;

19.

zdôrazňuje, že orgány miestnej a regionálnej samosprávy majú v prvom rade pôsobiť v oblasti zmierňovania zmien klímy a prispôsobovania týmto zmenám a že mnohé z nich už vypracovali stratégie, akčné plány a postupy monitorovania, napríklad (ale nie výlučne) v rámci, ktorý je vymedzený iniciatívou Dohovor primátorov a starostov a ktorý obsahuje vyše 5 679 akčných plánov energeticky udržateľného rozvoja miest;

20.

zdôrazňuje účinné prepojenie národných plánov a cieľov s cieľmi na miestnej a regionálnej úrovni, ktoré musia založené na realistických a dohodnutých príspevkoch rôznych regiónov a odvetví;

21.

zdôrazňuje, že účasť neznamená len konzultovanie, ale aj aktívnu úlohu pri iniciovaní a navrhovaní konkrétnych opatrení;

22.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že súčasné odporúčania pre riadenie energetickej únie nezahŕňajú dostatočne jasnú koncepciu viacúrovňového riadenia, a preto žiada vlády členských štátov, aby zriadili platformy pre dialóg o energetike s cieľom zabezpečiť spoluprácu všetkých úrovní vlády a správy a všetkých relevantných zainteresovaných subjektov pri vytváraní národných klimatických plánov, ich monitorovaní a predkladaní správ o nich, ako aj pri organizovaní výmen medzi jednotlivými národnými energetickými dialógmi s pomocou Európskej komisie, aby sa zaistila jednotnosť a riešili cezhraničné problémy.

23.

poukazuje na to, že účinné viacúrovňové riadenie má viacero výhod. Zapájanie občanov a priemyslu v rámci spoločnej zodpovednosti za činnosti súvisiace so zmenou klímy zvyšuje mieru ich zodpovednosti za tento proces a vytvára väčšie vyhliadky na úspech, pretože čím je riadenie viditeľnejšie, tým je vyšší pocit zodpovednosti medzi občanmi;

24.

zdôrazňuje, že článok 11 (o regionálnej spolupráci) návrhu sa vzťahuje len na spoluprácu medzi členskými štátmi, a nie na spoluprácu medzi vnútroštátnymi úrovňami správy v rámci členských štátov alebo vnútroštátnymi úrovňami správy rôznych členských štátov. Vyzýva členské štáty a Európsku komisiu, aby zabezpečili aj vhodnú podporu spolupráce medzi vnútroštátnymi orgánmi, hlavne cezhraničnej, a to s cieľom koordinovať činnosti na splnenie integrovaných národných plánov v oblasti klímy a energetiky;

25.

vyzýva Európsku komisiu, aby do dokumentov určených pre národné vlády, ktoré obsahujú usmernenia o predkladaní správ o národných energetických politikách a jeho plánovaní, začlenila aj kapitolu o viacúrovňovom partnerstve;

26.

opätovne vyzýva EÚ a členské štáty, aby zaviedli regulačné rámce, ktoré by boli prínosné tak pre spotrebiteľov, ako aj výrobcov-spotrebiteľov a ostatných dodávateľov energie, ktorí aktívne pôsobia na maloobchodnom energetickom trhu. Zdôrazňuje tiež, že decentralizovaná výroba a samovýroba energie z obnoviteľných zdrojov má množstvo prínosov pre energetickú sústavu (menšia potreba prenosovej infraštruktúry a jej údržby, väčšia odolnosť a pružnosť) a že tieto prínosy by sa mali odrážať v spravodlivej cene za prebytkovú energiu z takejto výroby dodávanú do energetickej sústavy. Preto nabáda členské štáty, aby na riešenie tejto problematiky vyvinuli inovatívne systémy oceňovania alebo pokračovali v používaní takýchto systémov;

27.

zdôrazňuje, že potrebné sú odborné, riadne informujúce poradenské služby, ktoré budú dostupné v primeranej forme na nejakom komunikačnom prostriedku alebo priamo na mieste cieľovej skupiny a budú zahŕňať technické, finančné a praktické aspekty využívania technológií s nízkymi emisiami oxidu uhličitého;

28.

zdôrazňuje, že politiky hospodárenia s energiou by mali spotrebiteľom umožniť regulovať vlastnú spotrebu energie, aby sa mohli aktívne podieľať na trhu a využívať účinné a primerané mechanizmy ochrany spotrebiteľov, čo má osobitný význam v boji proti energetickej chudobe, a preto žiada, aby sa na úrovni EÚ vypracovala spoločná definícia energetickej chudoby a súbor konkrétnych politických návrhov zameraných na najzraniteľnejších spotrebiteľov, ktorý by ich chránil pred neoprávneným odpojením, uprednostňoval opatrenia v oblasti energetickej účinnosti v ich prospech a pripravoval na nich cielené informácie;

29.

víta dôraz, ktorý sa v oznámení Komisie COM(2016) 763 o urýchlení inovácií v oblasti čistej energie kladie na dve hlavné politické priority: budovanie odolnej energetickej únie s výhľadovou politikou v oblasti zmeny klímy a oživenie tvorby pracovných miest, rastu a investícií;

30.

žiada vytvoriť priaznivé podnikateľské, inovačné a investičné prostredie a postupy s cielenými signálmi, politikami, normami a predpismi podporovanými finančnými nástrojmi, ktoré využívajú verejné prostriedky s cieľom umožniť súkromné investovanie (a v prípade potreby aj pomoc na zmierňovanie rizík);

31.

zdôrazňuje význam tvorby energetickej politiky v úzkej súčinnosti s výskumnou a inovačnou politikou Európskej únie. Zdôrazňuje, že inovácie v oblasti obnoviteľných zdrojov, ekologickej mobility, modernizácie jestvujúcej energetickej infraštruktúry, budovania sofistikovaných elektrární, zachytávania oxidu uhličitého a akumulácie energie sa musia podporovať na miestnej úrovni; preto vyzýva Komisiu, aby hlavne zaistila lepšiu podporu inovačných projektov, ktoré by najodľahlejšie regióny mohli premeniť na laboratóriá transformácie energetiky;

32.

zastáva názor, že vzhľadom na inovácie v oblasti čistej energie zohráva budovanie partnerstiev medzi miestnymi samosprávami v rámci iniciatívy Inteligentné mesto kľúčovú úlohu pri integrovaní v takých oblastiach, ako je úspora energie v mestskej doprave, medziregionálne komunikačné stratégie, spolupráca v oblasti nových technológií akumulácie energie a inteligentných verejných budov. Lepšia súčinnosť európskych štrukturálnych a investičných fondov a Európskeho fondu pre strategické investície má rozhodujúci význam pre realizáciu cezhraničných projektov udržateľnej energetiky;

33.

víta dôraz, ktorý sa kladie na otvorené inovácie a otvorenú vedu s cieľom poskytnúť malým a stredným podnikom a občianskej spoločnosti príležitosť dosiahnuť pokrok na základe nových poznatkov;

34.

zdôrazňuje, že je čo najskôr potrebné upustiť od priamej aj nepriamej podpory využívania fosílnych palív (vrátane pomoci niektorých členských štátov), pretože zakrýva skutočné spoločenské a environmentálne náklady takýchto palív a umelo udržiava nižšie ceny, čím vytvára prekážky inováciám v oblasti čistej energie;

35.

podporuje navrhované uplatňovanie nariadenia na urýchlenie vývoja inovatívnych nízkouhlíkových technológií a ich účinného uplatňovania. Prechod na nízkouhlíkové hospodárstvo si vyžaduje investície do vykurovania a chladenia pri zvyšovaní energetickej účinnosti v priemysle, doprave a stavebníctve, ako aj spolufinancovanie projektov, pri ktorých sa investuje do energie z obnoviteľných zdrojov;

36.

zdôrazňuje skutočnosť, že riadenie energetickej únie musí poskytnúť vhodný rámec na dosiahnutie cieľov, ako je ľahší prístup k zrýchlenému vykonávaniu projektov verejno-súkromných partnerstiev, zmenšenie byrokracie a preskúmanie možných prekážok pre miestne a regionálne orgány a zabezpečenie istoty a predvídateľnosti pre investorov;

37.

podporuje navrhované využívanie verejného obstarávania ako silného nástroja, ktorý pomôže vytvoriť trh pre technológie s nízkymi emisiami oxidu uhličitého.

38.

sa domnieva, že navrhované nariadenie nevyvoláva žiadne obavy v súvislosti s jeho súladom so zásadou subsidiarity. Vyvoláva však znepokojenie, pokiaľ ide o jeho súlad so zásadou proporcionality, pretože navrhovaný systém správy sa považuje za príliš zložitý a podrobný a ukladá príliš krátke lehoty na podávanie správ. VR by uprednostnil zavedenie systému správy skôr prostredníctvom smernice ako nariadením, čo by umožnilo náležité zapojenie regionálnych orgánov vo federálnych krajinách.